Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, January 19, 2023

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 25Sa/6/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3022200273
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Radičová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2023:3022200273.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v konaní pred sudkyňou JUDr. Alenou Radičovou v právnej veci žalobkyne: G.

C., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. L. XX/XX, XXX XX E., právne zastúpená: JUDr. Dušan Motús, advokát
so sídlom Hviezdoslavova 3, 971 01 Prievidza proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, so sídlom Ul.
29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa
žalovaného
č. XXX XXX XXXX X zo dňa 11. júla 2022, takto

r o z h o d o l :

Správny súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného - Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX
XXX XXXX X zo dňa 11. júla 2022 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo

dňa 27. decembra 2021 a vec v r a c i a prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni úplnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Trenčíne (ďalej aj ako „správny súd“) dňa 31.08.2022
sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti v záhlaví uvedeného rozhodnutia žalovaného (ďalej aj
ako „napadnuté rozhodnutie“), ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie (ďalej
aj ako „prvostupňový správny orgán“)
č. XXX XXX XXXX X zo dňa 27.12.2021 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie“) vo veci invalidného

dôchodku, ktorým bola podľa § 70 a § 71 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) zamietnutá žiadosť žalobkyne zo dňa
16.05.2005 o invalidný dôchodok.

2. Žalobkyňa v podanej žaloba žiadala zrušiť napadnuté ako aj prvostupňové rozhodnutie a vec vrátiť
žalovanému na ďalšie konanie z dôvodov uvedených v § 191 ods. 1 písm. d) a f) zákona č. 162/2015 Z.
z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“). Žalobkyňa uviedla, že počas

trvania pracovného pomeru
u zamestnávateľa E. v pracovnom zaradení ako umývačka riadu, utrpela dňa 03.11.2003 pracovný úraz,
a to tak, že sa pošmykla a spadla, pričom utrpela úraz ľavého kolena. Po ukončení práceneschopnosti
a návrate do zamestnania utrpela dňa 20.07.2004 obdobný pracovný úraz, pri ktorom spadla na celú
pravú stranu, čím si spôsobila zranenie zápästia pravej ruky, pravého kolena a chrbtice. Oba úrazy má
žalobkyňa riadne zdokumentované aj u zamestnávateľa ako aj u žalovaného, ktorému tieto záznamy už
dokladala. Od 21.07.2004 bola žalobkyňa dlhodobo, niekoľko rokov práceneschopná, nemohla sa vrátiť

do svojho zamestnania a vykonávať akúkoľvek prácu.

3. Žalobkyňa si podala žiadosť o priznanie invalidného dôchodku dňa 16.05.2005, avšak žalovaný o nej
po viacerých prieskumných konaniach v rámci správneho súdnictva právoplatne rozhodol až v mesiacijúl 2022, teda po 17 rokoch. Posudkoví lekári žalovaného najskôr určili mieru poklesu jej schopnosti
vykonávaťzárobkovúčinnosť(ďalejajako„MPSVZČ“)vporovnanísozdravoufyzickouosobouibana10
%, následne na základe rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. 18Sd/168/2007-46 zo dňa 02.02.2009

bola táto miera prehodnotená a stanovená na 30 %. Ďalším rozhodnutím zo dňa 02.10.2013 žalovaný
určil MPSVZČ na 70 % od 16.07.2010 do 24.07.2011 a na 75 % od 25.07.2011, štvrtým rozhodnutím
žalovaného zo dňa 15.04.2014 bol dátum vzniku invalidity stanovený od 06.07.2012, pričom MPSVZČ
bola určená na 65%, piatym rozhodnutím zo dňa 12.07.2016 bola MPSVZČ bola určená na 30 %, tak
ako v druhom rozhodnutí, šiestym rozhodnutím žalovaného bola MPSVZČ určená na 50 %, avšak od

05.10.2009.

4. Žalobkyňa konštatovala, že prvostupňovým rozhodnutím mal byť realizovaný rozsudok Krajského
súdu v Trenčíne, sp. zn. 29Sa/1/2021 zo dňa 09.06.2021, ktorým bolo zrušené predchádzajúce
rozhodnutie žalovaného. Ide už o siedme rozhodnutie žalovaného v danej veci, pričom MPSVZČ bola
opätovne určená na 50 %, avšak od 05.10.2009, kedy už žalobkyňa poberala starobný dôchodok.

Predmetné prvostupňové rozhodnutie bolo potvrdené napadnutým rozhodnutím, s ktorým žalobkyňa
nesúhlasí, pričom podľa jej názoru mal byť dátum vzniku invalidity určený od 08.12.2004. Znaleckým
posudkom prof. Z., CSc. č. 12/2009 bola MPSVZČ u žalobkyne určená na 50 %. Poškodenie zdravia
žalobkyne následkom utrpených pracovných úrazov pritom znalec Z. jednoznačne hodnotil ako trvalé
následky po vybratí menisku pri ťažkej poruche kolenného kĺbu podľa kapitoly XV, odd. G, položka 48,

písm. c), pre ktoré určil MPSVZČ na 45 %. Pre ochorenie chrbtice zvýšil MPSVZČ o 5 % a celkovú
MPSVZČ u žalobkyne tak stanovil na 50 %, a to od 08.12.2004.

5. Žalobkyňa ďalej uviedla, že poľa znalca Z. je dátum vzniku invalidity u žalobkyne dňa 05.10.2009,
pričom MPSVZČ je u žalobkyne 50 %. Rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 29Sa/1/2021-40

zo dňa 09.06.2021 bolo žalovanému uložené odstrániť rozpor pri stanovení dátumu vzniku invalidity
vyžiadaním vyjadrenia od oboch znalcov a vykonať ich konfrontáciu, ak nepríde k odstráneniu rozporu.
Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že Z. vo svojom vyjadrení doručenom Sociálnej
poisťovni dňa 09.11.2021 zotrval na záveroch svojho znaleckého posudku, uviedol, že žalobkyňu vyšetril
dňa05.10.2009,aleprocespatogenézyprebiehaluždlhšie,včasevyšetreniaišloorozvinutýpatologický

proces. Prvý úraz bol 03.11.2003, t. j. 14 mesiacov pred ním navrhovaným termínom invalidity -
08.12.2004, čo bol zároveň aj zánik podporného obdobia. Predpokladal, že došlo
k ustáleniu zdravotného stavu pre posudkové pomery viac ako rok od úrazu, t. j. termín dňa 08.12.2004.
Zdôvodnenie jeho znaleckého posudku podporuje aj nutnosť implantácie totálnej endoprotézy oboch
kolien. Z.. O. vo svojom stanovisku doručenom Sociálnej poisťovni dňa 22.10.2021 zotrval na záveroch

svojho znaleckého posudku
s dátumom vzniku invalidity u žalobkyne dňa 05.10.2009 a znalecký posudok Z. v podstate považuje
za nepreskúmateľný s tým, že v ňom absentuje zdôvodnenie určenia dátumu vzniku invalidity. Sociálna
poisťovňa podľa odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vykonala konfrontáciu oboch znaleckých
posudkov dospela

k záveru, že dátum ukončenia vyplácania nemocenských dávok nie je relevantným dôvodom na vznik
invalidity, že dátum vzniku invalidity možno určiť len na základe medicínskych kritérií, a týmto dátumom
u žalobkyne je 05.10.2009.

6. So záverom Sociálnej poisťovne sa žalobkyňa nestotožnila. Z. uviedol, že dňa 05.10.2009 zistil

u žalobkyne už rozvinutý patologický proces. Invalidita s MPSVZČ o 50 % podľa názoru žalobkyne
nemohlavzniknúťokamihomvyšetreniaZ.,išloodlhodobývývoj,ktorýmalzačiatokprivyššieuvedenom
pracovnom úraze žalobkyne, čo žalobkyňa opakovane zdôrazňovala. Už v lekárskej správe
z hospitalizácie na ortopedickom oddelení od 03.03.2004 do 08.03.2004 bolo konštatované pretrhnutie
zadného rohu menisku, ťažké degeneratívne zmeny chrupaviek mediálnych kondylov IV. stupňa a

jabĺčka III. - IV. stupňa. Zo záverov algeziologického vyšetrenia zo dňa 23.4.2007 vyplýva, že žalobkyňa
bola liečená aj pre bolesti v oblasti kolien, mala obmedzený pohyb v kolenách - artróza kolenných kĺbov
II. - III. stupňa. Krátko na to, dňa 11.7.2007, bolo vykonané ortopedické vyšetrenie, kde sa už konštatujú
vybočené, deformované kolená IV. stupňa, výrazné drásoty v kolenách, pohyby obmedzené, bolestivé.
RTG vyšetrenie kolien v júni 2008 potvrdilo artrózu obidvoch kolien IV. stupňa. Z. pri vlastnom vyšetrení

vykonanom dňa 05.10.2009 potvrdil vybočené deformované kolená IV. stupňa - progresia nálezu v
porovnaní
s archívnymi snímkami. Zo záverov vyššie uvedených vyšetrení je zrejmé, žeu žalobkyni bola už aj pred vyšetrením u Z. zistená artróza kolena III., až IV., teda najvyššieho stupňa,
kedy dochádza k úplnému poškodeniu a strate chrupavky, až k odumieraniu kostného tkaniva. Je
len logické, že u žalobkyni pri takomto ťažkom postihnutí muselo dôjsť k obmedzeniu pohyblivosti

kolien. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia bolo uvedené, že znalec Z. vo svojom znaleckom
posudku zo dňa 01.08.2013 potvrdil, že odborné nálezy špecialistov v odpore ortopédie sú od roku 2005
pomernenejednoznačné,nejednotnéanekompletné,nakoľkopoväčšinechýbaklinickýnálezamožnosť
posúdenia jeho dynamiky. I keď sa v záznamoch udáva gonartróza III. - IV. stupňa, nie sú podľa znalca
prítomné žiadne údaje o tom, čo tento nález podporuje. Podľa názoru žalobkyne sú z hľadiska posúdenia

jej invalidity podstatné závery lekárskych vyšetrení, pričom nemôže byť na jej ujmu skutočnosť, že v
jej zdravotnej dokumentácii prípadne chýba k týmto záverom podklad. Poškodenie zdravia žalobkyne
znalec Z. hodnotil ako trvalé následky po vybratí menisku pri ťažkej poruche kolenného kĺbu podľa
kapitoly XV, odd. G, položka 48, písm. c), pre ktoré určil MPSVZČ 45 %. Stupeň obmedzenia pohybu v
oboch kolenných kĺboch, je však relevantný pre položku 50 podľa kapitoly XV, odd. G príl. č. 4 k zákonu
o sociálnom poistení. Znalecký posudok Z. považuje žalobkyňa za vecne správny.

7. Podľa názoru žalobkyne až do vykonania operácie dňa 25.7.2011 (implantácia TEP oboch kolien)
žalobkyňa trpela sústavnými a neznesiteľnými bolesťami oboch kolenných kĺbov, kvôli ktorým bola
dlhodobo liečená v algeziologickej ambulancii Nemocnice
s poliklinikou Prievidza. Zo zdravotnej dokumentácie žalobkyne vyplýva, že jej bola diagnostikovaná

chronická neznesiteľná bolesť, ktorá si vyžaduje stálu medikamentóznu liečbu. Tieto bolesti jej bránili
vykonávať akékoľvek stále zamestnanie, o čom svedčí jej dlhodobá pracovná neschopnosť. Chronická
bolesť sa konštatuje aj v nálezoch
z ortopedických, neurologických, psychiatrických a algeziologických vyšetrení vypísaných v odbornom
posudku o invalidite. V zázname zo psychiatrického vyšetrenia zo dňa 25.7.2006 bolo konštatované

chronické algie dokonca s dopadom nedostatočnej sebestačnosti. Ak bolo pre žalobkyňu problematické
postarať sa o seba samú, nemohla ani vykonávať zárobkovú činnosť. Podľa odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia bola algeziologická liečba u žalobkyne od roku 2007 pre pociťované bolesti chrbta, varixov
dolných končatín a bolestí kolenných kĺbov. Žalobkyňa pociťovala najmä bolesti kolenných kĺbov, ktoré
pominuli po operácii kolien. Žalobkyňa mala až do operácie kolien dňa 25.07.2011 veľké ťažkosti pri

chôdzi, musela používať dve francúzske barly. Chôdza o barlách sa konštatuje minimálne v zázname z
chirurgického vyšetrenia zo dňa 08.02.2008. Problémy mala najmä pri chôdzi po nerovnom teréne a po
schodoch. Nevydržala dlhšie ani sedieť, pretože jej kolená tŕpli, začali ju bolieť a ťažko sa jej vstávalo.
Ťažkosti mala aj v ležiacej polohe, v noci si musela dávať medzi kolená vankúšik, aby sa jej navzájom
nedotýkali, a aby sa jej bolesť aspoň trochu zmiernila. Žalobkyňa určite nemohla nastúpiť do práce s

dvoma barlami. Žalobkyňa bola dlhodobo od júla 2004 práceneschopná. Až v posudku o invalidite zo
dňa 03.09.2013 bolo konštatované, že práceneschopnosť žalobkyne bola ukončená náhradným dielom
k 08.12.2004, o čom však žalobkyňa nemala žiadnu vedomosť a ani zamestnanci žalovaného jej
o tom nepodali žiadnu bližšiu informáciu. Od svojho ošetrujúceho lekára sa dozvedela, že on jej
práceneschopnosť v danom čase neukončoval. Po uplynutí podpornej doby mala žalobkyňa záujem

vrátiť sa do zamestnania, avšak zdravotný stav po úraze pravého kolena zo dňa 20.07.2004 jej však
už ďalší výkon práce znemožnil. Až do vzniku nároku na starobný dôchodok, ktorý jej bol priznaný od
13.03.2009, ostala bez príjmu. Napadnuté rozhodnutie žalovaného nie je v rozpore len so znaleckým
posudkom Z.. N., ale aj so záznamami v zdravotnej dokumentácii žalobkyne
- chronické algie s dopadom nedostatočnej sebestačnosti zo dňa 25.07.2006, chôdza

o barlách zo dňa 08.02.2008, s ktorými sa žalovaný orgán verejnej správy v napadnutom rozhodnutí
nevysporiadal. Z napadnutého rozhodnutia, ani z odborného posudku
o invalidite nevyplýva, ako sa žalovaný, resp. prvostupňový správny orgán vysporiadal
s vyššie uvedenými rozpormi, a preto žalobkyňa považuje toto rozhodnutie za zmätočné
a nepreskúmateľné. Žalovaný neposúdil zdravotný stav žalobkyne dostatočne a správne,

a teda rozhodnutia nie sú zákonné.

8.Žalovanývpísomnomvyjadreníksprávnejžalobeuviedol,žezdravotnýstavžalobkynebolopakovane
posudzovaný v odvolacom konaní a posudkoví lekári organizačných zložiek žalovaného sa vysporiadali
so všetkými námietkami žalobkyne, uvádzanými

v odvolaní, ako aj v posudkoch, vypracovaných na základe realizácie súdov Slovenskej republiky.
Na účely vzniku invalidity zohľadnili celú zdravotnú dokumentáciu a znalecké posudky, vypracované
znalcami Z.. O. a Z.. N.. Dňa 01.11.2009 súdny znalec Z. v znaleckom posudku skonštatoval, že
MPSVZČje50%,ztoho45%naporuchufunkcieobidvochkolennýchkĺbova5%naochoreniechrbtice.Dátum vzniku invalidity určil na 08.12.2004, t. j. dňom skončenia podporného obdobia poberania
nemocenského. Druhostupňový posudkový lekár dňa 21.10.2020 uznal žalobkyňu v rámci realizácie
rozsudku Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 14.11.2019 invalidnou s MPSVZČ 50 %, z toho 40 %

na ochorenie kolien a 10% na problémy s chrbticou. Dátum vzniku invalidity určil od 5.10.2009, teda
pol roka po priznaní starobného dôchodku (od 13.03.2009 je poberateľkou starobného dôchodku).
Podľa žalovaného nie je možné súhlasiť s dátumom vzniku invalidity od 08.12.2004, tak, ako uviedol
súdny znalec Z. na základe uvedených odborných lekárskych nálezov a vlastného vyšetrenia, nakoľko
postihnutie kolenných kĺbov, dokumentované ortopedickými nálezmi, nepodmieňovalo invaliditu v súlade

s platnými posudkovými kritériami. Len ťažký stupeň obmedzenia pohybu v kolenných kĺboch
podmieňuje invaliditu. Takýto stav zistil súdny znalec Z. až pri vlastnom vyšetrení žalobkyne dňa
05.10.2009. Žalovaný uviedol, že invalidita
s MPSVZČ 50 % u žalobkyňa vznikla až dňom 05.10. 2009, no zároveň konštatoval, že žalobkyňa,
podľa záverov odborných lekárskych vyšetrení, nebola do obdobia vzniku nároku na starobný dôchodok
invalidná.

9. Žalovaný v doplňujúcom vyjadrení navrhol žalobu žalobkyne ako nedôvodnú zamietnuť, pričom
uviedol, že ako vyplýva zo znaleckého posudku Z. č. 12/2009, na základe vlastného vyšetrenia dňa
05.10.2009 vyhodnotil trvalé následky po vybratí menisku (vľavo v marci 2003, vpravo v októbri 2004),
pri ťažkej poruche kolenného kĺbu s primeranou stabilitou kolena pri terminálne bolestivej hybnosti

(v krajných polohách) pasívne v ľahu. Zdravotnému postihnutiu prislúcha podľa kapitoly XV, oddiel
G, položka 48, písmeno c) prílohy č.4 k zákonu o sociálnom poistení MPSVZČ vo výške 45 %. Pre
ochorenie chrbtice navrhol zvýšenie MPSVZČ o 5 % od 08.12.2004 so zdôvodnením skončenia výplaty
nemocenského, a tým, že došlo k ustáleniu zdravotného stavu žalobkyne, t. j. viac ako 1 rok od
úrazu, a tým splnila podmienky nároku na invalidný dôchodok. Samotný predpoklad znalca Z., že

došlo k ustáleniu zdravotného stavu viac ako 1 rok od úrazu, bez klinického korelátu v odborných
vyšetreniach, neodôvodňuje dátum vzniku invalidity od 08.12.2004, skončením podporného obdobia, či
dočasnej pracovnej neschopnosti. Taktiež odôvodnenie uvedeného dátumu vzniku invalidity procesom
patogenézy (bez závažnejšieho funkčného postihu pri kontrolných pooperačných vyšetreniach), ktoré
viedlo k implantácii endoprotézy obidvoch kolien, nie je pre dátum vzniku invalidity relevantné,

implantácia bola zrealizovaná až dňa 25.07.2011. Tým, že vyšetrením dňa 05.10.2009 potvrdil znalec
ťažké funkčné postihnutie, je možné od uvedeného dátumu z posudkového hľadiska určiť dátum vzniku
invalidity.

10. Žalovaný konštatoval, že podľa zákona o sociálnom poistení rozhodujúcim na určenie MPSVZČ je

funkčný stav organizmu, ktorý sa zistí na základe predložených lekárskych správ a na základe funkčných
vyšetrení, čiže na základe medicínskych kritérií v súlade
s odbornými nálezmi. Samotné röntgenologicky, či inými zobrazovacími metódami zistené
degeneratívne zmeny, nezapríčiňujú pokles schopnosti zárobkovej činnosti. Ako už bolo uvedené v
posudku zo dňa 14.06.2022, v ortopedických nálezoch z priebehu roka 2005 a 2006, sa jednalo o

chronickú benignu bolesť kolenných kĺbov s flexiou kolien limitovanou terminálne, plnou extenziou, v
teréne známeho pooperačného postartroskopického nálezu na obidvoch kolenných kĺboch. Sekundárna
poúrazová artróza obidvoch kolien bola podľa röntgenologického vyšetrenia hodnotená v II. stupni,
pri funkčnom vyšetrení išlo o poruchu funkcie kolenných kĺbov ľahkého stupňa. Jednalo sa o
následok poúrazového poškodenia chrupaviek obidvoch kolien, ktoré, napriek operačnému ošetreniu,

pri artroskopických operáciách, liečbe intraartikulárnou aplikáciou, chondroprotektiv a röntgenologickej
liečbe, viedli k vzniku sekundárnej artrózy kolien. V klinickom obraze, so zhrubnutím kolien s bolesťou
a drásotmi pri pohybe, pri ohýbaní s deficitom v terminálnej polohe pri plnom vystieraní, bez poruchy
kĺbnych väzov, laxicity, či prítomného výpotku. Funkčný stav kolien bol verifikovaný prevedeným
artrotestom dňa 26.07.2007, na pravej dolnej končatine hodnotené vystieranie je v norme, ohnutie s

ľahkým obmedzením, vľavo vystieranie je v norme, ohnutie s ľahkým obmedzením, čo podľa prílohy č.
4 k zákonu o sociálnom poistení znamená obmedzenie hybnosti ľahkého stupňa (pri flexii 90 až 110
stupňov).

11. Žalovaný k námietke žalobkyne, že neboli zohľadnené nálezy, dokumentujúce chronickú bolesť, zo

dňa 25.07.2006 uviedol, že ide o psychiatrické vyšetrenie, kde ambulantný psychiater hodnotí osobnosť
s chronickými bolesťami pri sekundárnom depresívnom syndróme. K namietanému chirurgickému
vyšetreniu s chôdzou o barlách zo dňa 08.02.2008 žalovaný poukázal na to, že v spisovej dokumentácii
bolo v uvedený deň prevedené neurologické vyšetrenie, v chirurgickom vyšetrení ciev dolných končatínzo dňa 18.03.2008, bez akútnej ischémie je popísaná chôdza o barlách. Algeziologická liečba od roku
2007 bola pre pociťované bolesti chrbta, varixov dolných končatín
a bolestí kolenných kĺbov pri uvedenom funkčnom postihnutí s efektom. Vzhľadom na to, že pri

röntgenologickom vyšetrení obidvoch kolenných kĺbov ortopéd v júni 2008 popisoval artrózu IV. stupňa,
k posúdeniu zdravotného stavu druhostupňovým posudkovým lekárom žalovanej bol dňa 02.10.2008
prizvaný ortopéd, ktorý aktuálnym funkčným vyšetrením popísal hybnosť kolenných kĺbov s miernym
funkčným postihnutím bez relevantnej instability. Taktiež stanovený súdny znalec v odbore ortopédie
Z., na základe zdravotnej dokumentácie a klinického lekárskeho vyšetrenia dospel v posudku zo dňa

29.05.2009 k názoru, že kolená sú artroticky konfigurované, mierne zhrubnuté, vystretie kolien je úplné,
zohnutie do 100 stupňov, čo predstavuje len ľahký deficit funkcie, bez hypotrofie svalstva. Od roku 2004,
podľa predložených odborných vyšetrení, opakovaným vyšetrením posudkovými lekármi, prísediacimi
lekármi z odboru ortopédie, ani vyšetrením súdnym znalcom dňa 29.05.2009 z odboru ortopédie,
nebol zistený závažný funkčný deficit kolenných kĺbov, kedy používanie francúzskych bariel bolo za
účelom mechanického odľahčovania kĺbov. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že do vyšetrenia MUDr.

Vojtaššáka nebolo potvrdené závažné funkčné postihnutie kolenných kĺbov. Dátum vzniku invalidity je
možné podľa medicínskych kritérií jednoznačne stanoviť až odborným vyšetrením, ktoré dokumentuje
nepriaznivý funkčný stav, pričom týmto dátumom je 05.10.2009, a to na základe vyšetrenia súdneho
znalca Z. s MPSVZČ 50 %.

12. Žalobkyňa sa písomne (replikou) vyjadrila k vyjadreniu žalovaného, pričom uviedla, že žalovaný vo
svojom vyjadrení argumentuje absenciou odborných lekárskych nálezov
u žalobkyni pred jej vyšetrením Z. zo dňa 05.10.2009, ktorými by bol zdokumentovaný ťažký stupeň
obmedzenia pohybu v kolenných kĺboch, lebo len tento podľa jeho tvrdenia podmieňuje invaliditu.
Žalovaný uviedol, že odôvodnenie dátumu vzniku invalidity 08.12.2004 určeného znalcom Z. procesom

patogenézy nie je relevantné. Dátum vzniku invalidity podľa žalovaného možno určiť až od 05.10.2009,
kedy znalec potvrdil ťažké funkčné postihnutie. Žalovaný tiež uvádza, že samotný predpoklad znalca,
že došlo k ustáleniu zdravotného stavu žalobkyne viac ako rok po úraze, bez klinického korelátu
v odborných vyšetreniach neodôvodňuje dátum vzniku invalidity k 08.12.2004. Z. uviedol, že dňa
05.10.2009 zistil

u žalobkyne už rozvinutý patologický proces. Invalidita s MPSVZČ o 50 % podľa názoru žalobkyne
nemohla vzniknúť okamihom vyšetrenia Z., išlo o dlhodobý vývoj, ktorý mal začiatok pri pracovnom
úraze žalobkyne. Znalec žalobkyňu osobne vyšetril, oboznámil sa s jej zdravotnou dokumentáciou a na
základedostupnýchúdajovurčildátumvznikuinvalidityk08.12.2004.Podanúsprávnužalobužalobkyňa
podrobne odôvodnila, zaoberala sa v nej závermi jednotlivých lekárskych vyšetrení, ako aj závermi

znaleckých posudkov vypracovaných jednak Z. jednak znalcami zabezpečenými žalovaným.

13. Žalovaný sa už písomne (duplikou) nevyjadril k replike žalobcu.

14. Krajský súd v Trenčíne ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal správnou žalobou

napadnuté rozhodnutie a postup správnych orgánov podľa § 199 a nasl. SSP, vychádzajúc zo
skutkového stavu v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia. Po zistení, že žaloba bola podaná
oprávnenou osobou, v zákonnej lehote
a proti rozhodnutiu, ktoré je spôsobilé predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva, vec
prejednal na riadne nariadenom pojednávaní (§ 107 ods. 1 SSP) a po oboznámení sa so žalobou, s

vyjadrením žalobcu ako aj s vyjadrením žalovaného
a s pripojeným administratívnym spisom predloženým žalovaným dospel k záveru, že žaloba bola
podaná dôvodne a je potrebné jej vyhovieť.

15. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych

práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

16. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
Sociálnej poisťovne.

17. Podľa § 199 ods. 3 SSP ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie
v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.18. Podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu
verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť
alebo nedostatok dôvodov.

19. Podľa § 191 ods. 6 SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je
orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy
v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne
zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov,

môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.

20. Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

21. Predmetom súdneho prieskumu je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného

č. 526 213 2880 0 zo dňa 11.07.2022, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie prvostupňového správneho
orgánu č. 526 213 2880 0 zo dňa 27.12.2021 vo veci invalidného dôchodku, ktorým bola podľa § 70 a §
71 zákona o sociálnom poistení zamietnutá žiadosť žalobkyne o invalidný dôchodok zo dňa 16.05.2005.

22. Z administratívneho spisu správny súd pre potreby súdneho prieskumu zistil, že žalobkyňa dňa

03.11.2003 utrpela pracovný úraz ľavého kolena a dňa 20.07.2004 utrpela obdobný pracovný úraz, a
to zranenie zápästia pravej ruky, pravého kolena a chrbtice. Žalobkyňa žiadosťou zo dňa 16.05.2005
požiadala o priznanie invalidného dôchodku, pričom žiadala priznať invalidný dôchodok od dátumu
nasledujúceho po uplynutí podpornej doby pre účely nároku na nemocenské dávky, a teda odo dňa
08.12.2004. Na základe uvedenej žiadosti bol posúdený zdravotný stav žalobkyne a MPSVZČ bola

stanovená na 10 % a následne žalovaný rozhodnutím zo dňa 22.08.2005 rozhodol o zamietnutí žiadosti
žalobkyne o priznanie invalidného dôchodku zo dňa 16.05.2005. Na základe podaného opravného
prostriedku bol opätovne posúdený zdravotný stav žalobkyne posudkovými lekármi žalovaného, pričom
MPSVZČ bola stanovená na 10 %. Následne Krajský súd v Trenčíne rozsudkom č. k. 18Sd/785/2005-53
zo dňa 12.02.2007 rozhodol o zrušení rozhodnutia zo dňa 22.08.2005 a vrátení veci z dôvodu, že

predmetné rozhodnutie nebolo preskúmateľné a uložil povinnosť žalovanému odôvodniť, prečo sa určité
ochorenie žalobkyne považuje za rozhodujúce a následne prečo je MPSVZČ určená v konkrétnej výške.
Podľa krajského súdu nebolo postačujúce skonštatovanie jednou vetou, že žalobkyňa má MPSVZČ vo
výške 10 %.

23. Následne bol opätovne posúdený zdravotný stav žalobkyne, pričom posudkom zo dňa 05.09.2007
jej bola stanovená MPSVZČ vo výške 10 % a žalovaný rozhodnutím zo dňa 19.10.2007 zamietol žiadosť
žalobkyne o priznanie invalidného dôchodku zo dňa 16.05.2005, nakoľko dospel k záveru, že žalobkyňa
nie je invalidná. Na základe podaného opravného prostriedku bol opätovne posúdený zdravotný stav
žalobkyne posudkovými lekármi žalovaného, pričom MPSVZČ bola opätovne stanovená na 10 %.

Následne Krajský súd v Trenčíne rozsudkom č. k. 18Sd/168/2007-46 zo dňa 02.02.2009 rozhodol
o zrušení rozhodnutia zo dňa 19.10.2007 a vrátení veci z dôvodu, že súd nepovažoval predmetné
rozhodnutie za vecne správne a dospel k záveru, že rozhodnutie a postup žalovaného nezodpovedal
zákonu, pričom uviedol, že ani jeden z posudkov nezodpovedal otázku, prečo je žalobkyňa od
21.07.2007 práce neschopná a ako prihliadli posudkoví lekári na pretrvávajúcu aktivitu chorobného

procesu a silné bolesti, ktoré obmedzujú žalobkyňu vo výkone práce a ktoré ani jednotlivo ani vo
vzájomnej súvislosti nepodmieňujú priznanie invalidity. Tvrdenia posudkových lekárov boli podľa súdu
rozporuplné a spôsobilé vyvolať dojem neobjektívneho a nekomplexného posúdenia zdravotného stavu
žalobkyne.

24. Rozhodnutím zo dňa 17.08.2009 žalovaný rozhodol o priznaní starobného dôchodku žalobkyni a to
odo dňa 13.03.2009.

25. Dňa 30.07.2009 bol opätovne posúdený zdravotný stav žalobkyne a MPSVZČ bola stanovená vo
výške 30 %, pričom žalovaný na základe predmetného posúdenia zdravotného stavu žalobkyne dňa

02.09.2009 rozhodol o zamietnutí jej žiadosti o priznanie invalidného dôchodku. Na základe podaného
opravného prostriedku bol opätovne posúdený zdravotný stav žalobkyne posudkovými lekármi
žalovaného, pričom MPSVZČ bola opätovne stanovená na 30 %. Následne Krajský súd v Trenčíne
rozsudkom č. k. 15Sd/24/2010-46 zo dňa 13.09.2010 rozhodol o zrušení rozhodnutia zo dňa 02.09.2009z dôvodu nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov, pričom súd uviedol, že rozhodnutie žalovaného
zodňa02.09.2009nielenženeodstránilorozpory,spôsobujúcenepreskúmateľnosťrozhodnutia,aletieto
ešte viac prehĺbilo. Naďalej zostal neobjasnený rozpor, ktorý súd nariadil odstrániť, spočívajúci v tom, že

podľa záveru žalovaného žalobkyňa nie je invalidná, hoci doposiaľ trvá viacročná pracovná neschopnosť
žalobkyne. Posudkoví lekári sociálneho poistenia sa nezaoberali riešením tohto rozporu a žalovaný v
tomto smere nevykonal žiadne ďalšie dokazovanie. Otázka dlhotrvajúcej práceneschopnosti z dôvodu
zdravotných problémov nemôže byť bez ďalšieho bezpredmetná vo vzťahu k posudzovaniu invalidity
podľa § 71 ods. 1 zákona

o sociálnom poistení. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia spočívala aj v otázke MPSVZČ. Pôvodne bola
určená na 10 % a to len pre rozhodujúce postihnutie. Následne bola MPSVZČ stanovená na 30 %,
pričom okrem rozhodujúceho postihnutia bolo prihliadané aj na ďalšie zdravotné postihnutie žalobkyne.
Ide o podstatnú zmenu z kvantitatívneho hľadiska (trojnásobný nárast), avšak z posudkov nie je zrejmé
odkedy nastal tento 30 % pokles schopnosti, teda či existoval aj predtým, a ak nie, ktoré nové zmeny v
zdravotnom stave podmienili zmenu poklesu a odkedy. Súd preto uložil žalovanému povinnosť doplniť

dokazovanie za účelom náležitého posúdenia zdravotného stavu žalobkyne so zameraním na zistenie
príčin rozdielov v záveroch posudkov znalcov a vysporiadaním sa s príčinami dlhotrvajúcej viacročnej
práceneschopnosti žalobkyne.

26. Dňa 03.09.2013 bol posúdený zdravotný stav žalobkyne, pričom posudkový lekár žalovaného

stanovil vznik invalidity odo dňa 16.07.2010 a MPSVZČ na 70 %, resp. odo dňa 25.07.2011 na 75
%. Žalovaný však rozhodnutím zo dňa 02.10.2013 zamietol žiadosť žalobkyne o invalidný dôchodok
zo dňa 16.05.2005. Na základe podaného opravného prostriedku bol opätovne posúdený zdravotný
stav žalobkyne posudkovým lekárom žalovaného, pričom MPSVZČ bola stanovená na 65 % a to od
06.07.2012. Na základe uvedeného zdravotného posúdenia žalovaný dňa 15.04.2014 vydal zmenové

rozhodnutie, pričom zmena nastala len v časti odôvodnenia ohľadne MPSVZČ, avšak výrokom bola
žiadosť žalobkyne o invalidný dôchodok zo dňa 16.05.2005 zamietnutá. Rozsudkom Krajského súdu v
Trenčíne č. k. 15Sd/97/2014-44 zo dňa 03.11.2014 bola zamietnutá žaloba žalobkyne, ktorou žiadala
preskúmanie vyššie uvedených rozhodnutí žalovaného, pričom predmetné rozhodnutia žalovaného boli
potvrdené ako zákonné a vecne správne. Na základe podaného odvolania zo strany žalobkyne Najvyšší

súd SR rozsudkom sp. zn. 10So/19/2015 zo dňa 17.02.2016 zmenil rozsudok Krajského súdu v Trenčíne
č. k. 15Sd/97/2014-44 zo dňa 03.11.2014, a to tak, že rozhodnutie žalovaného zo dňa 03.09.2013 ako aj
rozhodnutiezodňa15.04.2014zrušilavecvrátilžalovanémunaďalšiekonaniezdôvodu,žerozhodnutia
žalovaného boli nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Najvyšší súd SR konštatoval, že spornou
zostala otázka dátumu vzniku invalidity žalobkyne, keď jej zdravotný stav sa mal zhoršiť následkom

pracovných úrazov, ktoré utrpela dňa 03.11.2003 a 20.07.2004, odkedy sa stala práceneschopnou.
V ďalšom konaní nebolo potrebné skúmať aktuálny zdravotný stav žalobkyne, najmä jeho zlepšenie po
vykonanej operácii a rehabilitácii, pretože pre rozhodnutie o jej žiadosti
o invalidný dôchodok zo 16.05.2005 je relevantná otázka, či bola invalidná v období do vzniku nároku na
starobný dôchodok (do 13.03.2009). Bolo teda zákonnou povinnosťou žalovaného doplniť dokazovanie

v intenciách zrušujúceho rozhodnutia, vysporiadať sa
s námietkami uplatnenými v opravnom prostriedku a svoje nové rozhodnutie riadne odôvodniť. Podľa
Najvyššieho súd SR nezodpovedalo skutočnosti konštatovanie Z. o neexistencii odborného nálezu z
obdobia pred 16.07.2010, pretože ho vyvracia minimálne žalobkyňou v konaní predložený znalecký
posudok Z.

č. 12/2009, ktorý určil jej MPSVZČ na 50 %. Nie je opodstatnený názor žalovaného, ktorý tento
dôkaz ignoruje z dôvodu, že zadávateľom posudku bola žalobkyňa. Posudok vypracoval znalec a
relevantný odborník, preto ide o dôkaz ako každý iný a je potrebné sa s ním vysporiadať v intenciách
predchádzajúceho zrušujúceho rozhodnutia krajského súdu.

27. V ďalšom konaní dňa 12.07.2016 rozhodol prvostupňový správny orgán o zamietnutí žiadosti
žalobkyne o invalidný dôchodok zo dňa 16.05.2005 a to z dôvodu, že posudkom zo dňa 20.10.2016 bola
stanovená MPSVZČ vo výške 30 %. Na základe odvolania žalovaný rozhodnutím zo dňa 11.01.2017
potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 12.07.2016. Rozsudkom Krajského súdu
v Trenčíne č. k. 15Sa/6/2017-34 zo dňa 26.04.2018 bola zamietnutá žaloba žalobkyne, ktorou žiadala

preskúmanie rozhodnutia žalovaného zo dňa 11.01.2017. Na podklade rozsudku Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 7Sk/25/2018 zo dňa 31.07.2019 bol rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. 15Sa/6/2017-34
zo dňa 26.04.2018 zrušený z dôvodu, že súd sa predmetnou vecou dôsledne nezaoberal, nakoľko za
účelom posúdenia zákonnosti rozhodnutia žalovaného bolo totiž potrebné zadovážiť si posudkový spisa preskúmať, či žalovaný mal k dispozícii dostatočné podklady, odôvodňujúce vydanie napadnutého
rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o invalidný dôchodok žalobkyne.

28. Následne Krajský súd v Trenčíne rozsudkom č. k. 18Sa/38/2019-23 zo dňa 14.11.2019 zrušil
rozhodnutie žalovaného zo dňa 11.01.2017 ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo
dňa 12.07.2016 z dôvodu, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ rozhodnutia je
v rozpore s administratívnym spisom alebo v nich nemá oporu. Súd konštatoval, že znalecký posudok
Z. č. 9/2013 zo dňa 01.08.2013 rovnako ako znalecký posudok Z. zo dňa 29.05.2009 objednali správne

orgány, pričom ani jeden zo súdnych znalcov neuviedol postup podľa prílohy č. 4 zákona o sociálnom
poistení. V znaleckých posudkoch boli hodnotené lekárske správy odborných lekárov od r. 2007 až 2010.
Obaja znalci posúdili MPSVZČ miernejšie ako znalec Z., ktorý stanovil MPSVZČ na 50 %. Posudkoví
lekári v posudku zo dňa 18.01. 2007 určili postihnutie ako obmedzenie pohybu v oboch kolenných
kĺboch ľahkého stupňa podľa kapitoly XV, odd. G, položka 52 písm. a), 10 % prílohy č. 4 k zákonu o
sociálnom poistení, pričom za ochorenie uvedené ako pseudoartróza tíbie stanovili rozmedzie MPSVZČ

vo výške 30 - 50 %. V ďalšom posudku zo dňa 26.01.2010 už je zdravotné postihnutie definované ako
trvalé následky po vybraní menisku, pri stredne ťažkej poruche funkcie kolenného kĺbu podľa kapitoly
XV, odd. G, položka 48 písm. b), bez uvedenia percentuálnej MPSVZČ. Dve operácie menisku pritom
boli uskutočnené v roku 2004, čo svedčí o zmätočnosti posudkov, ktoré sú podkladom pre rozhodnutie
žalovaného. Žalovaný sa nijako nevysporiadal v posudku

s námietkami, prečo žalobkyňa nebola hodnotená pod písm. c) podľa kapitoly XV, odd. G, položka
48c) prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, kde je rozpätie 30-45 %. Napadnuté rozhodnutie
žalovaného teda nie je založené na komplexnom zhodnotení jej zdravotného stavu a neodstránilo
rozpory znaleckých posudkov Z.
a Z.. V novom konaní súd stanovil povinnosť žalovanému zdôvodniť, či diagnostické závery lekárov

- špecialistov majú dopad na MPSVZČ, podľa akej položky v zmysle prílohy 4 k zákonu a v akej
percentuálnej miere ustálil posúdenie a úvahu,
z akých dôvodov bral do úvahy len posudky posudkových lekárov, ktoré si objednali správne
orgány. Súd uložil povinnosť žalovanému nariadiť doplnenie znaleckého posudku Z. o vyporiadanie a
posúdenie rozdielnych záverov predchádzajúcich znaleckých posudkov v intenciách predchádzajúceho

rozhodnutia krajského súdu č. k. 15Sd/24/2010 zo dňa 13.09.2010.

29. Dňa 06.06.2020 prvostupňový správny orgán rozhodol o zamietnutí žiadosti žalobkyne invalidný
dôchodok zo dňa 16.05.2005 a to z dôvodu, že posudkom zo dňa 19.05.2020 bola stanovená MPSVZČ
vovýške50%,pričomdátumvznikuinvaliditybolurčenýna05.10.2009.Nazákladepodanéhoodvolania

žalovaný rozhodnutím zo dňa 23.11.2020 potvrdil uvedené rozhodnutie prvostupňového správneho
orgánu. Na základe podanej žaloby zo strany žalobkyne, Krajský súd v Trenčíne rozsudkom č. k.
29Sa/1/2021 zo dňa 09.06.2021 zrušil rozhodnutie žalovaného zo dňa 23.11.2020 ako aj rozhodnutie
prvostupňového správneho orgánu zo dňa 08.06.2020 z dôvodu nedostačujúceho zistenia skutkového
stavu na riadne posúdenie veci a uviedol, že vzhľadom k tomu, že znalec Z. sa so stanovením dátumu

vzniku invalidity Z. nestotožnil s odôvodnením, že podľa neho znalec môže mieru postihnutia stanoviť len
od vlastného vyšetrenia, vznikol v zistení podstatnej okolnosti potrebnej pre rozhodnutie vo veci závažný
rozpor v záveroch znalcov, pričom žalovaný sa tento rozpor žiadnym spôsobom nepokúsil odstrániť a
bez ďalšieho sa priklonil iba k záveru znalca Z.. Týmto žalovaný nedostatočne splnil úlohu, ktorú mu
zadal pre ďalší postup Krajský súd v Trenčíne rozsudkom č. k. 18Sa/38/2019-23 zo dňa 14.11.2019 pre

zistenie vzniku invalidity. Odôvodnenie určenia dátumu uznania invalidity musí vychádzať
z potrebných nálezov odborných lekárskych vyšetrení. V záveroch znalcov Z. došlo k podstatnému
rozporu, keď uvedené lekárske nálezy Z. nepovažoval za dostatočné pre posúdenie vzniku invalidity u
žalobkyne, avšak znalec Z. z nich pri stanovení k dátumu vzniku invalidity vychádzal. V ďalšom konaní
súd stanovil povinnosť žalovanému odstrániť tento rozpor vyžiadaním vyjadrenia menovaných znalcov

k stanoveniu dátumu vzniku invalidity
u žalobkyne s ohľadom na konkrétne nálezy odborných lekárskych vyšetrení a v prípade, ak k
odstráneniu týchto rozporov v dokazovaní nedôjde je možné prípadne vykonať aj konfrontáciu týchto
znalcov k zodpovedaniu tejto otázky.

30. Následne dňa 27.12.2021 prvostupňový správny orgán rozhodol podľa § 70 a 71 zákona o sociálnom
poistení o zamietnutí žiadosti žalobkyne o invalidný dôchodok zo dňa 16.05.2005 s odôvodnením,
že podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia pobočky žalovaného v Prievidzi zo dňa
02.13.2021 bola žalobkyňa od 05.10.2009 invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistenílebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má žalobkyňa pokles schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. MPSVZČ bola stanovená vo výške
50 %. Posúdenie zdravotného stavu, ktorému zodpovedá percentuálne vyjadrenie MPSVZČ a dátum

vzniku invalidity je obsahom pripojeného odborného posudku o invalidite zo dňa 02.12.2021, ktorý tvorí
neoddeliteľnú súčasť odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia. Prvostupňový správny orgán poukázal
na odpoveď Z., v ktorej poukázal na znalecký posudok z decembra 2009, kde je dokumentovaný
anatomický a funkčný stav pohybového aparátu, pričom uviedol, že „v súčasnosti nemám iné informácie
ako sú uvedené v znaleckom posudku“ z čoho prvostupňový správny orgán usúdil, že trvá na pôvodnom

dátume invalidity, a to ku dňu 08.12.2004. Z. sa vyjadril k dátumu vzniku invalidity v stanovisku zo
dňa 19.01.2020, kde za vznik invalidity považuje dátum 05.10.2009. Na základe týchto stanovísk
prvostupňový správny orgán požiadal o konfrontáciu znaleckých posudkov oboch znalcov.

31. Prvostupňový správny orgán poukázal na vyjadrenia Z., doručeného pobočke žalovaného v Prievidzi
dňa 09.11.2021, podľa ktorého bolo znalecké ortopedické vyšetrenie realizované dňa 05.10.2009, ale

proces patogenézy už prebiehal dlhšie, v čase vyšetrenia išlo o rozvinutý patog. proces. Prvý úraz bol
dňa 3.11.2003, t. j. cca 14 mesiacov pred ním navrhovaným termínom priznania invalidity - 08.12.2004,
čo bol zároveň aj zánik podporného obdobia. Predpokladal, že došlo k ustáleniu zdravotného stavu
pre posudkové pomery viac ako rok od úrazu, t. j. termín 08.12.2004. Zdôvodnenie jeho znaleckého
záveru podporuje aj nutnosť implantácie totálnejendopotézy oboch kolien. Záverom uviedol, že „nakoľko

podporné obdobie uplynulo 8.12.2004 týmto dňom podľa nižšie uvedeného zákona pani G. C. splnila
podmienky nároku na invalidný dôchodok.“

32. Prvostupňový správny orgán ďalej poukázal na stanovisko Z. zo dňa 19.10.2021, v ktorého
úvode je uvedené, že k stanovisku Krajského súdu v Trenčíne sa vyjadril dňa 19.01.2020, kde jasne

zaujal stanovisko k predmetným znaleckým posudkom. Ďalej je tam uvedené, že „prvou a základnou
podmienkou akceptovateľného znaleckého posudku je jeho preskúmateľnosť. To znamená, že každý
jeden záver znaleckého posudku musí byť spätne preskúmateľný a argumentačne dokázateľný na
základe objektívnej skutočnosti a vedeckých poznatkov, pričom musí byť zrejmé na základe čoho znalec
dospel k svojím záverom. Takýto znalecký posudok musí byť verejne obhájiteľný.“ Z. konštatoval, že

záver znaleckého posudku musí byť preskúmateľný a dokázateľný na základe objektívnych skutočností
a vedeckých poznatkov, závery nie je možné robiť na základe hypotetických predpokladov, musí
byť zrejmé na základe čoho znalec dospel k svojím záverom. V znaleckom posudku Z. nie je
zdôvodnené, na základe čoho je stanovený dátum vzniku invalidity, teda posudok nie je preskúmateľný.
Zo súdnoznaleckého hľadiska v uvedenom prípade na základe dostupnej dokumentácie nie je možné

vyvodiť iný časový záver ako ten, ktorý uviedol v posudku (5.10.2009). Záverom Z. uviedol, „že trvám
na záveroch svojho znaleckého posudku ktorý je jednoznačne preskúmateľný, nakoľko jasne uvádzam
na základe čoho som stanovil dátum vzniku invalidity u menovanej. Pokiaľ nebudú predložené znalcami
objektívne dokumenty na základe ktorých dospeli k svojím záverom, ktoré sú rozdielne od mojich
záverov, potom posudky sú nepreskúmateľné a nemám

k čomu zaujať akékoľvek iné stanovisko ako som uviedol v posudku, ako aj v následných listoch.“

33. Prvostupňový správny orgán záverom konštatoval, že na základe uvádzaných skutočností a
vyjadrení sa znalcov Z. v rámci vzájomnej konfrontácie znaleckých posudkov, zdravotný stav žalobkyne,
ktorý podmieňoval pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 50 %, vznikol až po uplatnení

nároku na starobný dôchodok, t. j. po 13.03.2009, konkrétne 05.10.2009, odo dňa vyšetrenia znalcom
Z., nakoľko dátum ukončenia vyplácania nemocenských dávok nie je relevantným dôvodom na vznik
invalidity. Dátum vzniku invalidity sa určuje odkedy dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav podmieňuje
vznik invalidity na základe medicínskych kritérií (odborných nálezov). Do tohto dátumu bola MPSVZČ
len 30 % a zdravotný stav nepodmieňoval invaliditu.

34. Na základe podaného odvolania žalovaný rozhodol napadnutým rozhodnutím zo dňa 11.07.2022,
ktorým podľa § 218 zákona o sociálnom poistení odvolanie žalobkyne podané voči prvostupňovému
rozhodnutiu zo dňa 27.12.2021 vo veci invalidného dôchodku zamietol v celom rozsahu a uvedené
rozhodnutie potvrdil. Na základe podaného odvolania bol zdravotný stav žalobkyne opätovne posúdený

posudkovým lekárom sociálneho poistenia žalovaného, pobočky Prievidza dňa 17.02.2022, ktorý
odvolaniu nevyhovel a postúpil kompletný posudkový spis posudkovému lekárovi sociálneho poistenia
žalovanému, ústredie so sídlom v Nitre, na ktoré žalovaný v napadnutom rozhodnutí poukázal. Nazáklade uvedeného žalovaný konštatoval, že rozhodujúce zdravotné postihnutie je zaradené do kapitoly
XV - podporného
a pohybového aparátu, oddiel G - postihnutie končatín, položka 48 - trvalé následky po vybratí menisku,

písmeno c) - pri ťažkej poruche funkcie kolenného kĺbu, podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení,
s MPSVZČ vo výške 45 %. Za iné ochorenia bola zvýšená MPSVZČ o 5 %, na celkových 50 %.
V odvolacom konaní bolo ustálené, že žalobkyňa je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom
poistení s MPSVZČ vo výške 50 % a s dátumom vzniku invalidity od 05.10.2009. Po preskúmaní
veci dospel žalovaný k záveru, že žalobkyňa síce splnila medicínsku podmienku nároku na invalidný

dôchodok, avšak v zmysle § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení nesplnila tretiu podmienku na vznik
nároku na invalidný dôchodok, pretože je odo dňa 13.03.2009 poberateľkou starobného dôchodku a
podľa odborného lekárskeho posudku posudkového lekára sociálneho poistenia jej invalidita vznikla až
dňom 05.10.2009, t. j. po vzniku nároku na starobný dôchodok.

35. Podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa

stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený
v § 72 a ku dňu vzniku invalidity
nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný
dôchodok.

36. Podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý
zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so
zdravou fyzickou osobou.

37. Podľa § 71 ods. 3 zákona o sociálnom poistení pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť

sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca
s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej
schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa
neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok
podľa osobitného predpisu.

38. Podľa § 71 ods. 4 zákona o sociálnom poistení pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa
posudzuje na základe
a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia
a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja,

ďalšej liečby a
b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť
vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia
pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

39. Podľa § 71 ods. 6 zákona o sociálnom poistení miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou
dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných
postihnutí.

40. Podľa § 71 ods. 7 zákona o sociálnom poistení jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.

41. Podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných

postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty
sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a
schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je
dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

42. Podľa § 195 ods. 1, ods. 2 a ods. 4 zákona o sociálnom poistení organizačná zložka Sociálnej
poisťovnepredvydanímrozhodnutiapostupujetak,abypresneaúplnezistilaskutočnýstavveci,anaten
účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie. Podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a
vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe aleboznáme organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne
pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či
svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania.

43. Podľa § 196 ods. 1 zákona o sociálnom poistení dôkazom je všetko, čo môže prispieť
k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania
a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny,
vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti

všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne.

44. Podľa § 196 ods. 3 zákona o sociálnom poistení organizačná zložka Sociálnej poisťovne môže
ustanoviť znalca podľa osobitného predpisu, ak je na odborné posúdenie skutočností dôležitých pre
rozhodnutie potrebný znalecký posudok.

45. Podľa § 196 ods. 6 a ods. 7 zákona o sociálnom poistení účastník konania je povinný navrhnúť
dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov
sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci
konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci. Organizačná zložka
Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy

vo vzájomnej súvislosti.

46. Podľa § 209 ods. 1 a ods. 4 zákona o sociálnom poistení rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej
poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so
všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu

veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
V odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli
podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych
predpisov, na ktorých základe rozhodovala.

47. Správny súd na úvod konštatuje, že zdravotný stav žiadateľa o invalidný dôchodok musí byť
posúdený tak, aby bez pochybností umožňoval vysloviť záver, že sú alebo nie sú splnené medicínske
podmienky pre priznanie invalidnej dávky. Správny orgán, ktorý rozhoduje vo veci, je povinný zadovážiť
si potrebné podklady pre rozhodnutie v súlade s ustanovením § 195 ods. 1 a ods. 2 zákona o sociálnom
poistení ako aj vykonať dokazovania podľa § 196 tohto zákona. Dôkazom je pritom všetko, čo môže

prispieť
k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci. Okrem dôkazov, ktorých vykonanie účastník navrhol, je
žalovaný povinný vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastník konania nenavrhol, ak sú potrebné na zistenie
a objasnenie skutočného stavu veci, pričom správny orgán sociálneho poistenia hodnotí dôkazy podľa
svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti.

48. Správny súd ďalej uvádza, že sporným medzi stranami zostáva určenie dátumu vzniku invalidity,
kedy sa žalobkyňa prikláňa k znaleckému posudku Z.
č. 12/2009 zo dňa 01.11.2009, ktorý stanovil, že žalobkyňa je invalidná ku dňu 08.12.2004 (čo bol
zároveňdeňzánikupodpornéhoobdobia),nakoľkopredpokladal,žedošlokustáleniuzdravotnéhostavu

žalobkyne pre posudkové pomery, pričom MPSVZČ žalobkyne stanovil vo výške 50 %. Žalovaný sa
prikláňa k znaleckému posudku Z. O. zo dňa 01.08.2013, ktorý stanovil dátum invalidity žalobkyne ku
dňu 05.10.2009, čiže ku dňu jej vyšetreniu u Z. pričom Z. sa stotožnil s MPSVZČ, ktorú stanovil Z. vo
výške 50 %. Správny súd konštatuje, že MPSVZČ žalobkyne stanovená vo výške 50 % nie je v konaní
sporná, nakoľko účastníci konania (žalobkyňa ako aj žalovaný) s touto výškou MPSVZČ súhlasia a v

tomto konaní ju nerozporovali.

49. Spornou otázkou v prejednávanej veci ostal dátum vzniku invalidity žalobkyne. Správny súd v tejto
súvislosti poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9So/25/2010 zo dňa
27.10.2010, v ktorom je konštatované, že „Určenie dátumu vzniku invalidity je rozhodujúcou okolnosťou

pre následné posúdenie splnenia podmienky potrebnej doby dôchodkového poistenia pre vznik nároku
na invalidný dôchodok. Vznik invalidity je potrebné určiť v súlade s § 71 ods. 3 a 4 zákona, pričom nie
je rozhodujúce, kedy (ktorým dňom) poistenec o invalidný dôchodok požiadal. Rozhodujúce je, odkedy
dlhodobý zdravotný stav podmieňuje invaliditu. Podanie žiadosti o priznanie invalidného dôchodku odurčitého dňa má význam len pre posúdenie spätného nároku invalidného dôchodku (§ 114 na výplatu
ods. 1 zákona), pre posúdenie nároku na invalidný dôchodok nie je preto závislé od dátumu, ktorý je
v žiadosti o invalidný dôchodok uvedený ako deň, od ktorého poistenec žiada taký dôchodok priznať.“

Na tento účel je potrebné, aby posudkový lekár, resp. znalec presvedčivo zdôvodnil určenie dátumu
uznania invalidity na základe potrebných nálezov odborných lekárskych vyšetrení, pretože od dátumu
vzniku invalidity, resp. k dátumu zmeny MPSVZČ sa odvodzuje suma invalidného dôchodku. Je preto
nutné tento dátum zistiť spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti.

50. V tomto smere správny súd uvádza, že závery posudkových lekárov a znalcov musia byť dostatočne
jasné, musia byť založené na reálnom základe, ktorý v tomto type konania tvoria predovšetkým výsledky
vlastného lekárskeho vyšetrenia (pokiaľ sa účastník konania zúčastní tohto šetrenia) a závery plynúce
z jednotlivých lekárskych správ odborných vyšetrení doložených do dávkového konania samotným
účastníkom
a vyhodnotené tak, že nevyvolávajú akékoľvek pochybnosti čo do tak určenia rozhodujúceho

zdravotného postihnutia ako aj (následne) určenia konečnej MPSVZČ
a (vrátanejejmožnéhonavýšeniapodľa§71ods.8zákonaosociálnompoistení),akoajurčeniedátumu
zmeny MPSVZČ, resp. dátumu vzniku invalidity. To znamená, že výsledky vlastného šetrenia spolu s
vyhodnotenými lekárskymi správami musia tvoriť jeden obsahovo konzistentný, vzájomne sa doplňujúci
celok odzrkadľujúci zdravotný stav účastníka konania v danom čase.

51. Správny súd konštatuje, že ani jeden zo znaleckých posudkov (Z.) nedáva uspokojivú odpoveď
na to, kedy došlo k zmene MPSVZČ, resp. nedávajú odpoveď na to, ako sa môže choroba vyvíjať z
medicínskeho hľadiska s ohľadom na to, kedy mohlo dôjsť k zmene v posudzovaní zdravotného stavu
žalobkyne a vzniku jej invalidity. Správny súd konštatuje, že nemožno vychádzať zo stanovenia dátumu

invalidity ku dňu 08.12.2004, ktorý stanovil vo svojom znaleckom posudku Z., nakoľko je pravdou, že
stanovenýdátumnieježiadnymspôsobomzdôvodnenýaniesúotomžiadneobjektívnenálezy,ktoréby
stanovovali dátum invalidity ku dňu 08.12.2004. Z. stanovil uvedený dátum invalidity len na základe toho,
že zdravotný stav žalobkyne mal byť rok po úraze ustálený, pričom zároveň išlo o ukončenie podporného
obdobia, v rámci ktorého žalobkyňa poberala dávku nemocenského poistenia. Takéto zdôvodnenie

dátumu invalidity nie je podľa správneho súdu plne akceptovateľné.

52. Správny súd je toho názoru, že nie je možné vychádzať ani zo znaleckého posudku Z., ktorý stanovil
vznik invalidity žalobkyne ku dnu 05.10.2009, a to na základe vyšetrenia, ktoré absolvovala u Z. ktorý
stanovil výšku MPSVZČ na 50 %. Z. sa síce stotožnil so stanovenou výškou MPSVZČ na 50 %, avšak

nestotožnil sa so záverom o stanovení dňa invalidity k 08.12.2004, nakoľko v období od 08.12.2004 do
05.10.2009 neboli žiadne odborné nálezy, ktoré by odôvodňovali vznik invalidity žalobkyne s MPSVZČ
vo výške 50 %. Podľa správneho súdu nemôže ísť na ťarchu žalobkyne ako pacientky a ako osoby,
ktorá je riadne poistená a ktorá si svoje povinnosti ako pacientka plnila a chodila na vyšetrenia, ako aj na
odborné posúdenia u odborných posudkových lekárov žalovaného, že nie je dostatok lekárskych správ

a záznamov. Taktiež podľa správneho súdu nie akceptovateľný dátum 05.10.2009, ktorý stanovil Z. za
dátum vzniku invalidity žalobkyne, nakoľko zo žiadnych lekárskych posudkov a záznamov nevyplýva,
že v tento konkrétny deň nastala invalidita žalobkyne s MPSVZČ vo výške 50 %, kým do tohto dátumu
bola MPSVZČ stanovená posudkovými lekármi žalovaného v oveľa nižšej miere. MPSVZČ žalobkyne
bola posudkovými lekármi žalovaného pôvodne (v roku 2005, 2007) určená na 10 % a to len pre

jej rozhodujúce postihnutie. Následne v roku 2009 bola MPSVZČ žalobkyne stanovená na 30 % a
okrem rozhodujúceho postihnutia bolo prihliadané aj na ďalšie zdravotné postihnutie žalobkyne, pričom
znaleckým posudkom Z. č. 12/2009 zo dňa 01.11.2009 bola MPSVZČ stanovená až na konečných 50 %.
Ideopodstatnúzmenuzkvantitatívnehohľadiska(trojnásobnýažpäťnásobnýnárast),avšakzposudkov
nie je zrejmé odkedy nastal tento 50 % pokles schopnosti, teda či existoval aj predtým, a ak nie, ktoré

nové zmeny v zdravotnom stave podmienili zmenu poklesu a odkedy. Taktiež zo žiadneho posudku nie
je zrejmé, ako sa zdravotné ochorenie žalobkyne vyvíjalo vo vzťahu k zvýšeniu MPSVZČ a vo vzťahu
k otázke dátumu vzniku jej invalidity.

53.Správnysúdnazákladevyššieuvedenýchskutočnostíkonštatuje,ženapadnutéakoajprvostupňové

rozhodnutie sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, nakoľko z napadnutého rozhodnutia, ako ani
z obsahu spisu, sa nedá dostatočne odôvodniť dátum vzniku invalidity tak, ako bolo konštatované v
prvostupňovom rozhodnutí o zamietnutí žiadosti žalobkyne o invalidný dôchodok zo dňa 16.05.2005
a následne v napadnutom rozhodnutí žalovaného. Dátum vzniku invalidity žalobkyne obaja znalci(Z.) uviedli rozdielne, pričom v rámci doplnenia dokazovania o ich vyjadrenie a písomnú konfrontáciu
(vyjadrenia Z. zo dňa 12.09.2021 a 02.112021, vyjadrenie Z. zo dňa 19.10.2021), obaja znalci zotrvali
na svojom pôvodnom stanovisku o určení dátumu vzniku invalidity. Aj keď sa správne orgány priklonili

k znaleckému posudku Z., tak podľa názoru správneho súdu ani tento nedáva jednoznačnú odpoveď
na to, odkedy bola žalobkyňa invalidná, pretože je zrejmé, že zdravotný stav žalobkyne musel určitým
spôsobom progredovať a vyvíjať sa. Pôvodne bola MPSVZČ žalobkyne stanovená na 10 % a až v roku
2009 bola znalcom Z. stanovená MPSVZČ na 50 %, z čoho vyplýva, že v roku 2009 bola žalobkyňa už
invalidná, nakoľko spĺňala podmienky podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, avšak táto zmena

zdravotného posúdenia nemohla nastať v deň vyšetrenia, tak ako určil Z., pretože išlo o dlhodobý vývoj,
ktorý mal začiatok pri pracovnom úraze žalobkyne. Znalec sa mal podľa názoru súdu zaoberať tým, že
keď v tento deň (dňa 05.10.2009) bola žalobkyňa jednoznačne invalidná, tak ako choroba žalobkyne od
posledného vyšetrenia, resp. posúdenia progredovala. Je pravdou, že existuje nedostatok lekárskych
podkladov, ale za to nemôže žalobkyňa ako pacientka. Situácia s nedostatkom lekárskych záznamov,
resp. posudkom ide na ťarchu žalovanej, ktorá riadi svojich posudkových lekárov, ktorí mali trvať na

tom, aby boli vyšetrenia žalobkyne zrealizované dôkladnejšie a spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti.
Správny súd je toho názoru, že sa musí dať z medicínskeho hľadiska povedať, ako takáto choroba, pre
ktorú je žalobkyňa invalidná, môže progredovať a vyvíjať sa a v akom dlhom časovom rozpätí mohlo
dôjsť k zhoršeniu zdravotného stavu žalobkyne, k čomu je potrebné vyjadrenie sa odborníka z tejto
medicínskej oblasti.

54. Vzhľadom na vyššie uvedené správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného
ako aj prvostupňové rozhodnutie sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a preto rozhodnutie
žalovaného - Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne
č. XXX XXX XXXX X zo dňa 11.07.2022 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX

X zo dňa 27.12.2021 zrušil a vec vrátil prvostupňovému správneho orgánu na ďalšie konanie.

55. Správny súd záverom uvádza, že v ďalšom konaní nie je potrebné skúmať aktuálny zdravotný stav
žalobkyne, najmä jeho zlepšenie po vykonanej operácii a rehabilitácii, pretože pre rozhodnutie o jej
žiadosti o invalidný dôchodok zo dňa 16.05.2005 je relevantná otázka dátumu vzniku invalidity žalobkyni.

Na to, že rozhodnutia správnych orgánov na úseku sociálneho poistenia boli už toľkokrát súdmi zrušené,
je zbytočné, aby zdravotný stav žalobkyne bol posudzovaný posudkovými lekármi žalovaného, nakoľko
tí už nemajú aktuálne čo posudzovať, pretože zdravotný stav žalobkyne sa už aktuálne neposudzuje.
Správny súd je toho názoru, že v novom konaní je potrebné nové znalecké dokazovanie, ktoré na
základe existujúcej zdravotnej dokumentácie žalobkyne stanoví dátum, ku ktorému žalobkyňa sa stala

invalidná s ohľadom na medicínsky priebeh
a vývoj jej ochorenia. Až po posúdení tejto otázky a s prihliadnutím na ňu, opätovne prvostupňový
správny orgán zaujme stanovisko k akému dátumu zdravotný stav žalobkyne odôvodňuje invaliditu a
rozhodne o žiadosti žalobkyne.

56. O trovách konania krajský súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého správny súd prizná
žalobcovivočižalovanémuprávonaúplnúalebočiastočnúnáhradudôvodnevynaloženýchtrovkonania,
ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.

57. Vzhľadom na to, že žalobkyňa bola v konaní úspešná, súd priznal žalobkyni úplnú náhradu dôvodne

vynaložených trov konania (§ 167 ods. 1 SSP). O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po
právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením (175 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e m o ž n é podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho
doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v

Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní
o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosťa iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí,
ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide

o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP a d) alebo je žalovaným Centrum právnej
pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 57 ods. 1 SSP (z podania musí
byť zjavné ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí

byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, údaj, kedy bolo sťažovateľovi napadnuté
rozhodnutie doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých
dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).