Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Sunday, October 30, 2022

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15CoE/4/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4207202454
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavel Lukáč
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2022:4207202454.4

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lukáča a členiek senátu JUDr.
Martiny Balegovej a JUDr. Vlasty Ondrejkovej, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s. r. o.,
so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený: Advocate s. r. o., so sídlom
Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: F. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom
A. ulica XX, C. O., o vymoženie sumy 775,14 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti I.

výroku uznesenia Okresného súdu Komárno č. k. 6Er/215/2007 - 89 zo dňa 07. 08. 2014 a o návrhoch
oprávneného na prerušenie konania, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Komárno č. k. 6Er/215/2007 - 89 zo dňa 07. 08. 2014 v
napadnutejčastiI.výrokuvspojenísopravnýmuznesenímOkresnéhosúduKomárnoč.k.6Er/215/2007
- 160 zo dňa 10. 02. 2015 p o t v r d z u j e.

Odvolací súd návrhy oprávneného na prerušenie konania z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu vedenú súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom
Krutým, Exekútorský úrad Bratislava, Záhradnícka 60, pod sp. zn. 6Er/215/2007, EX 160/2007 zastavil
(I. výrok) a uviedol, že o trovách exekúcie súd rozhodne osobitným uznesením po právoplatnosti tohto
rozhodnutia (II. výrok).

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 57 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 45 ods. 1, ods. 2 zákona
č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní.

3. Súd prvej inštancie uviedol, že za účelom posúdenia zákonnosti prebiehajúcej exekúcie preskúmal

účastníkmi uzavretú zmluvu o úvere a jej neoddeliteľnú časť, ktorou sú všeobecné podmienky
poskytnutia úveru, pričom s prihliadnutím na povahu účastníkov a obsah zmluvy dospel súd k
záveru, že ide o spotrebiteľskú zmluvu a na vzťah medzi veriteľom (oprávneným) a dlžníkom
(povinným) je potrebné aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva. Z predmetnej spotrebiteľskej
zmluvy uzavretej medzi oprávneným a povinným je zrejmé, že oprávnený ponúka svoje služby
spotrebiteľom prostredníctvom štandardných formulárových zmlúv, ktoré má vopred pripravené a v

ktorých spotrebiteľ zmluvné podmienky nemôže ovplyvniť, čo platí aj pre rozhodcovskú doložku,
ktorá je súčasťou všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Táto doložka, ktorá nebola individuálne
dojednaná, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva
ho výlučne na vôli dodávateľa (oprávneného). Jednostrannosť a nekalosť tohto zmluvného dojednania
spočíva v tom, že faktickým subjektom, ktorý definuje, ako sa budú prípadné spory riešiť, je v tomto

prípadedodávateľ,čižeoprávnený,pretožetentozostavilznenierozhodcovskejdoložkyvosvojejvopred
pripravenej formulárovej zmluve, ktorú používal v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu aneurčitého počtu. Takéto dojednanie rozhodcovskej doložky je neprijateľnou zmluvnou podmienkou,
ktorá je v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neplatná. Občiansky zákonník síce v tomto
ustanovení označil za neprijateľné dojednanie vyžadujúce v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky

od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výhradne v rozhodcovskom konaní až od 1. januára
2008, súd však konštatuje, že predmetné ustanovenie má len demonštratívny charakter, a preto táto
okolnosť nie je dôvodom na iné vyhodnotenie takejto neprijateľnej podmienky u zmlúv uzatvorených
pred 31. decembrom 2007. Občiansky zákonník v tomto ustanovení s neprijateľnými zmluvnými
podmienkami vždy spájal sankciu neplatnosti, pričom ide o neplatnosť absolútnu, na ktorú musí súd

prihliadať priamo zo zákona. Neplatná rozhodcovská doložka nebola v prejednávanej veci spôsobilá
založiť právomoc rozhodcovského súdu. Predložený rozhodcovský rozsudok vzhľadom na absenciu
právomoci rozhodcovského súdu v danej veci konať, a to s poukazom na neplatnosť rozhodcovskej
doložky, nie je možné považovať za spôsobilý exekučný titul. Ustanovenie § 45 zákona č. 244/2002
Z. z. má nielen vo vzťahu k exekučným titulom predstavovaným rozhodcovskými rozsudkami, ale
aj vo vzťahu k ustanoveniam Exekučného poriadku povahu špeciálnej úpravy, na základe ktorej

možno rozhodcovskému rozsudku za splnenia pre to zákonom ustanovených podmienok odoprieť
vykonateľnosť i bez toho, aby došlo k formálnemu odstráneniu takéhoto rozhodnutia. Z ustanovenia §
45 zákona č. 244/2002 Z. z. možno vyvodiť, že na to, aby mohla byť vykonaná exekúcia na základe
rozhodcovského rozsudku, musí byť rozhodcovský rozsudok aj v súlade s týmto ustanovením, teda
nesmie byť vydaný v rozhodcovskom konaní, ktoré by trpelo vadou uvedenou v ustanovení § 40 písm. a)

alebo b) zákona č. 244/2002 Z. z. a nesmie zaväzovať na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom
nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Keď rozhodcovský rozsudok odporuje týmto zákonným
ustanoveniam, nestráca síce svoju platnosť exekučného titulu, tieto jeho nedostatky však predstavujú
hmotnoprávnu prekážku vykonania exekúcie na jeho základe. Z vyššie uvedeného plynie, že súlad
rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu s § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. je hmotnoprávnym

predpokladom vykonania exekúcie. Vzhľadom na neprijateľnosť rozhodcovskej doložky, ktorá je v
zmysle vyššie uvedeného neplatná, exekučný titul vydaný na základe tejto neplatnej rozhodcovskej
doložky je materiálne nevykonateľný, čo predstavuje neodstrániteľnú prekážku brániacu pokračovaniu
vo vykonávaní exekúcie, preto súd vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení exekúciu v zmysle
§ 57 ods. 2 Exekučného poriadku zastavil. O trovách exekúcie si súd vymienil rozhodnúť samostatným

uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Proti tomuto uzneseniu v časti výroku o zastavení exekúcie podal oprávnený v zákonom stanovenej
lehote odvolanie. Namietal, že súd svojim postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom, že
súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci, že súd postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred

súdom, že nedostatočne zistil skutkový stav, pretože nevykonal náležité dokazovanie a že rozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Oprávnený uviedol, že podáva odvolanie aj pre
odňatie možnosti konať pred súdom, nakoľko exekučný súd neumožnil účastníkom exekučného konania
viesť kontradiktórne konanie. Namietal ďalej, že exekučný súd nezohľadnil pri aplikácii smernice 93/13/
ES svoju povinnosť upozorniť účastníkov exekučného konania na neprijateľnú podmienku a dať im tak

možnosť vyjadriť sa k nej, rovnako dať možnosť oprávnenému vyjadriť sa k prípadnému stanovisku
povinného. Uviedol ďalej, že ak sa súd nestotožní s ústavne súladnou interpretáciou ust. § 4 ods.
2 Exekučného poriadku, žiada, aby všeobecný súd postupom podľa § 109 ods. 1 písm. b) OSP
prerušil konanie a podal Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na konanie o súlade § 44 ods. 2
Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky, a to pre rozpor s princípom

právnej istoty a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok. Na podklade
uvedených skutočností žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie, prípadne alternatívne navrhol, aby súd konanie podľa § 109 ods. 1 písm. c) OSP prerušil
a Súdnemu dvoru Európskej únie na základe čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ predložil prejudiciálne
otázky, a to či sa má ustanovenie písm. q/ ods. 1 prílohy smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993

o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách vykladať tak, že za každých okolností zakazuje
rozhodovať spory v rámci spotrebiteľských zmlúv na základe rozhodcovskej doložky prostredníctvom
rozhodcovských súdov. Druhá prejudiciálna otázka znie, či v prípade zápornej odpovede na prvú
otázku, je možné ustanovenie písm. q/ ods. 1 prílohy smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách vykladať tak, že mu neodporuje uzatvorenie takej

rozhodcovskej doložky, ktorá ustanovuje, že všetky spory vzniknuté zo zmluvy (vrátane sporov o jej
platnosť, výklad alebo zrušenie) budú riešené a) pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý vykonáva
svoju činnosť na základe zákona a voči jeho rozhodnutiu možno podať žalobu o zrušenie všeobecnému
súdu podľa zákona, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde, alebo b/ predpríslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde s tým, že
ak ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za
rozväzovaciu podmienku rozhodcovskej doložky, čo však neplatí, ak pred podaním žaloby na súde bola

podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými
predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu. Tretia prejudiciálna otázka
znie, či je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu,
ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/
EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi.

5. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP“), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal
v medziach podaného odvolania (§ 379, § 380 CSP) a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia zistil,
že odvolanie oprávneného nie je dôvodné. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP.
Zároveň odvolací súd zistil, že návrhy oprávneného na prerušenie konania je potrebné zamietnuť.

6. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, exekučné konanie začalo dňa 02. 03. 2007, kedy bol súdnemu
exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - rozhodcovského
rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Slovenskej rozhodcovskej a. s., so sídlom
Karloveské rameno 8, Bratislava, vedený pod sp. zn. SR 6137/06 zo dňa 29. 11. 2006. Súdny exekútor

požiadal na základe návrhu oprávneného a exekučného titulu o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, ktoré mu bolo udelené dňa 09. 03. 2007. Následne súd prvej inštancie vydal napadnuté
uznesenie.

7. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo

dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8. Podľa § 243d ods. 2 Exekučného poriadku účinného od 01. 01. 2015, na exekučné konania
začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v
rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, a

ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.

9. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

10. Podľa § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014, súd príslušný

na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti
ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné
konanie zastaví
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo

c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

11.Podľa§45ods.2zákonaorozhodcovskomkonanívzneníúčinnomdo31.12.2014,súdpríslušnýna
výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie

aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

12. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

13.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

14. Podľa § 36 ods. 5 Exekučného poriadku, ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekučné konanie

nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení exekučného konania nemožno
podať návrh na obnovu exekučného konania.15. Exekučný poriadok pre exekučný súd zakotvuje oprávnenie a povinnosť skúmať v ktoromkoľvek
štádiu už začatého exekučného konania zákonnosť exekučného titulu, pričom exekučný súd tak môže
urobiťnanávrhúčastníkakonania,akoajbeznávrhu(§58ods.1Exekučnéhoporiadku).Preskúmavacia

činnosť exekučného súdu sa uplatňuje kedykoľvek, nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie
exekúcie, keďže právny predpis, resp. jeho jednotlivé ustanovenia, je potrebné vykladať v súlade s
celkovým účelom právneho predpisu, a teda v ich vzájomných súvislostiach a nie izolovane. Tento záver
plne korešponduje zámeru zákonodarcu vyjadrenému aj v iných ustanoveniach Exekučného poriadku
a nielen v § 41 ods. 2 Exekučného poriadku. Jedným z nich je aj § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, z

ktorého vyplýva viacero dôvodov, pre ktoré exekučný súd už začaté konanie zastaví, pričom niektoré z
týchto dôvodov závisia práve od preskúmania exekučného titulu. Už začaté exekučné konanie exekučný
súd obligatórne zastaví v prípade, ak zistí, že exekučné konanie sa začalo bez toho, aby sa exekučný
titul stal vykonateľným (písm. a), ak zistí, že rozhodnutie, ktoré je podkladom pre vykonanie exekúcie,
bolo po začatí exekúcie zrušené, alebo sa stalo neúčinným (písm. b), ak zistí, že právo priznané
exekučným titulom dodatočne zaniklo (písm. f), alebo ak súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú, pretože

je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať (písm. g), pričom tento zákonodarcom explicitne
nepomenovaný „iný dôvod“ sa môže týkať aj zistení ohľadne exekučného titulu.

16. Exekučný poriadok pre začatie exekúcie, ako aj na jej ďalší priebeh vyžaduje splnenie
zákonom stanovených podmienok, ktoré sú procesného a hmotnoprávneho charakteru. K procesným

podmienkamexekúciepatriaspôsobilosťúčastníkov,právomocapríslušnosťsúdu,akoispôsobilýnávrh
a listina, o ktorej oprávnený tvrdí, že je vykonateľným exekučným titulom. Všetky ostatné predpoklady
exekúcie sú predpokladmi hmotnoprávnymi, ktorých nedostatok síce nebráni začatiu a pokračovaniu
exekučného konania, ale bráni prípustnosti samotnej exekúcie. Dôvody zastavenia exekúcie uvedené
v § 45 ods. 1 ZRK preto nie sú procesnými podmienkami exekučného konania, ale hmotnoprávnymi

predpokladmi prípustnosti exekúcie ako takej. Z toho plynie, že súlad rozhodcovského rozsudku ako
exekučného titulu s § 45 ZRK je hmotnoprávnym predpokladom vykonania exekúcie. Keďže § 57 ods.
1 Exekučného poriadku zakotvuje pre exekučný súd povinnosť skúmať súlad exekučného titulu so
zákonom, je povinný v každej fáze konania prihliadnuť na to, či sú tu dôvody neprípustnosti exekúcie
vykonávanej na základe rozhodcovského rozsudku tak, ako vyplývajú z § 45 ZRK. V prípade ich zistenia

súd musí exekučné konanie aj bez návrhu zastaviť.

17. Z vyššie uvedených dôvodov preto súd prvej inštancie správne postupoval, keď zisťoval, či sú
splnené zákonné podmienky na zastavenie exekučného konania z dôvodov uvedených v ust. § 45
ods. 1 písm. b), c) ZRK, čo mu zákon umožňoval aj bez návrhu účastníka konania. Takémuto postupu

nebránila ani skutočnosť, že súd poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie aj napriek tomu, že
rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul zaväzoval účastníka rozhodcovského konania na plnenie,
ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Vydanie poverenia
na vykonanie exekúcie totiž netvorí prekážku rozsúdenej veci. Zákonodarca v Exekučnom poriadku
taxatívne uviedol dôvody zastavenia exekúcie v ust. § 57 ods. 1, 2 Exekučného poriadku, ktoré sa

aplikujú práve po vydaní poverenia exekútorovi na vykonanie exekúcie. Udelenie poverenia exekútorovi
nezbavuje súd povinnosti zastaviť exekučné konanie pri existencii dôvodov na takýto postup aj v
neskoršom štádiu konania, keďže počas celej doby vykonávania exekúcie musí dbať na to, aby sa
exekúcia vykonávala v súlade so zákonom.

18. V danej veci niet sporu o tom, že právnym základom zmluvného vzťahu účastníkov je zmluva o
úvere, ktorej predmetom je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov povinnému vo forme úveru.
Nepochybne ide o zmluvu spotrebiteľskú podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uzatvorenú
štandardným formulárovým systémom, a preto ju bolo potrebné podrobiť súdnej kontrole a zisťovať,
či plnenie uplatnené v tomto konaní sa nevymáha na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky v

nej obsiahnutej tak, ako to správne učinil i súd prvej inštancie. Tento v potrebnom rozsahu vykonal
dokazovanie, na základe ktorého správne zistil skutkový stav veci a túto i správne právne posúdil.
Keďže odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením jeho rozhodnutia, využijúc postup
podľa § 387 ods. 2 CSP sa obmedzil len na skonštatovanie správnosti dôvodov rozhodnutia súdu prvej
inštancie a na ne v podrobnostiach ďalej poukazuje. Reagujúc na námietky odvolateľa uvádzané v

jeho odvolaní odvolací súd osobitne poukazuje na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky,ktoréhozáverysavotázkeskúmaniaplatnostirozhodcovskejdoložkypovažujúzakonštantné.
Uznesenímzodňa09.02.2012sp.zn.3Cdo122/2011NajvyššísúdSRzaujalstanovisko,podľaktorého
ak oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovskéhosúdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo
na základe uzavretej, resp. platnej rozhodcovskej zmluvy. Skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky
v spotrebiteľskej veci súdy v exekučnom konaní nepreskúmavali vecnú správnosť rozhodcovského

rozsudku, ale len realizovali svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona, a to z § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku, t. j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom (uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 21. 03. 2012 sp. zn. 6 Cdo 1/2012). Povinnosťou
exekučného súdu pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie je skúmať, či návrh na vydanie
exekúcie a exekučný titul nie sú v rozpore so zákonom a či rozhodcovský súd mal právomoc vo veci

konať (§ 45 ods. 1 písm. b) ZRK), pričom právomoc súdu skúmať samotné rozhodcovské konanie
vyplýva z § 45 ods. 1, 2 citovaného zákona (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo
dňa 31. 01. 2012 sp. zn. 2 Cdo 5/2012). Rovnako tak Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom
uznesení zo dňa 23. 11. 2011 č. k. I. ÚS 456/2011-19 zaujal stanovisko, podľa ktorého okresný súd
je nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už
začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to

napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie
zastaviť. Z hľadiska skutkového stavu v súdenej veci nepochybne bolo preukázané, že účastníci konania
uzatvorili zmluvu o úvere, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli i všeobecné podmienky poskytnutia úveru.
Podľa všeobecných podmienok poskytnutia úveru sa účastníci dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú
z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym

rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a. s., ak žalujúca zmluvná
strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných
predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov
rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá
žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu. I podľa názoru odvolacieho súdu takto dojednaná

rozhodcovskádoložkajeneprijateľnouzmluvnoupodmienkouaspoukazomna§53ods.5Občianskeho
zákonníka tým i absolútne neplatnou, keďže celkom zjavne spôsobuje značnú nerovnováhu medzi
právami a povinnosťami zmluvných strán, a to v neprospech spotrebiteľa. Táto podmienka nebola so
spotrebiteľom individuálne dojednaná a spotrebiteľ zjavne nemal reálnu možnosť ju ovplyvniť, resp.
toto dojednanie vylúčiť. Sú preto namieste obavy, že povinný si z takéhoto fakticky nerovnovážneho

vzťahu ďalší postup vo veci, akým je rozhodcovský proces, nedokázal náležite uvedomiť, pričom
naviac ani nemal iný výber vzhľadom na splynutie rozhodcovskej doložky s ostatnými štandardnými
podmienkami, mohol zmluvu ako celok buď odmietnuť, alebo sa podrobiť všetkým všeobecným
podmienkam poskytovania úveru, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Je preto dôvodný záver, že
takto formulovaná rozhodcovská doložka je neplatná. Pokiaľ teda právomoc rozhodcovského súdu bola

založená na absolútne neplatnom zmluvnom dojednaní, je nesporné, že rozhodcovský rozsudok ako
celok bol vydaný v rozpore so zákonom a nemôže byť (a to ani sčasti) spôsobilým exekučným titulom,
na základe ktorého by oprávnenému voči povinnému vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v
rámci exekúcie domáhať.

19. Odvolací súd ďalej konštatuje, že nepovažuje za potrebné prebiehajúce exekučné konanie prerušiť
ani z dôvodu, aby podal Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na konanie o súlade § 44 ods. 2
Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky a taktiež ani z dôvodu, že
požiada Súdny dvor ES o rozhodnutie o predbežnej otázke tak, ako to požadoval odvolateľ.

20.Odvolacísúdniejetohonázoru,žebypredmetnéustanovenie§44ods.2Exekučnéhoporiadkubolo
v rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná, čo
bybolodôvodomnapredloženieveciÚstavnémusúduSlovenskejrepubliky.Navyšepodľapredmetného
ustanovenia súdu prvej inštancie v tomto prípade ani nerozhodoval.

21. Povinnosť vnútroštátneho súdneho orgánu požiadať Súdny dvor o vydanie rozhodnutia o predbežnej
otázke je zakotvená v druhej vete článku 267 ZFEÚ. Túto povinnosť požiadať o vydanie rozhodnutia
o predbežnej otázke však vnútroštátny orgán nemá vždy a za akýchkoľvek okolností. Zo žiadneho
ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, resp. CSP totiž nevyplýva, že všeobecný súd môže
prerušiť konanie a predložiť Súdnemu dvoru návrh na rozhodnutie o prejudiciálnej otázke o výklade

právneho aktu Európskej únie len na návrh účastníka konania. Predpokladom povinnosti začať konanie
o predbežnej otázke týkajúcej sa výkladu komunitárneho práva je v zmysle ustálenej judikatúry Súdneho
dvora predovšetkým skutočnosť, či otázka komunitárneho práva týkajúca sa platnosti alebo výkladu
úniového práva je pre riešenie daného prípadu relevantná. Zmyslom riešenia predbežnej otázky jezabezpečiť jednotný výklad komunitárneho práva. Prejudiciálna otázka nastolená Súdnemu dvoru EÚ
nesmie byť zjavne neopodstatnená a irelevantná vo vzťahu k prebiehajúcemu konaniu, jej zodpovedanie
musí mať reálny dosah na prebiehajúci spor, a zároveň nesmie ísť o otázku akademickú v tom zmysle,

že táto otázka nemá reálny základ v prejednávanom spore.

22. V zmysle rozhodnutí Súdneho dvora EÚ veci Elisa María Mostaza Claro proti Centro Móvil Milenium
SL (C-168/05), vo veci Océano Grupo Editorial a Salvat Editores (C 240/98 až C 244/98) a vo veci
Pohotovosť (C-76/10) je možné konštatovať, že judikatúra Súdneho dvora EÚ umožňuje, aby sa aj vo

fáze výkonu rozhodnutia posudzovala nekalosť podmienok v spotrebiteľských zmluvách s tým, že v
prípade, ak súd pri posudzovaní tejto otázky dospeje k záveru, že takáto podmienka je nekalá, je povinný
vyvodiť z daného posúdenia všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú z vnútroštátneho práva. Na základe
uvedeného je preto následkom v zmysle práva Slovenskej republiky zamietnutie žiadosti o vydanie
poverenia podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku alebo zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1, 2
Exekučného poriadku a pohľadávku veriteľa voči spotrebiteľovi nie je preto možné v danom exekučnom

konaní vymôcť. Na základe uvedeného možno dôjsť k záveru, že nie je dôvod mať pochybnosti o tom,
že vnútroštátny súd vo všeobecnosti (za predpokladu, že postupuje zákonným spôsobom) môže svojím
rozhodnutím zabrániť vymožiteľnosti pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi, a uvedené zabránenie
potom nie je v rozpore s článkom 17 Charty základných práv EÚ o ochrane vlastníckeho práva a ani
v rozpore s článkom 47 tejto Charty o práve na spravodlivý proces. Uvedené posúdenie bol odvolací

súd spôsobilý uskutočniť sám, na základe už existujúcej konštantnej judikatúry Súdneho dvora EÚ,
bez potreby predložiť prejudiciálnu otázku Súdnemu dvoru EÚ, keď toto jeho posúdenie a zhodnotenie
neexistencie potreby zahájiť prejudiciálne konanie je plne v súlade s doktrínou acte éclaire ako aj s
doktrínou acte clairé, ktoré stanovujú výnimky z povinnosti predkladania predbežných otázok Súdnemu
dvoru EÚ. Doktrína acte éclaire (konanie objasnené alebo konanie už rozsúdené) je pritom založená

na koherencii a vnútornej konzistencii judikatúry Súdneho dvora EÚ, teda na konštantnej judikatúre,
judikatúre ustálenej, nemeniacej sa v čase. Predstavuje snahu o to, aby sa neodpovedalo na už
zodpovedané a neriešili sa „problémy“, ktoré už problémami v dôsledku existencie konštantnej judikatúry
vlastne nie sú. Doktrína acté clairé (konanie jasné alebo konanie zrozumiteľné) je potom založená na
postuláte, že začatie konania o predbežnej otázke nie je potrebné v prípadoch, keď sú výklad a aplikácia

úniového práva natoľko zrejmé, že nie je potrebné obracať sa s predbežnou otázkou na Súdny dvor ES.

23. Odvolací súd ďalej na zdôraznenie správnosti svojho rozhodnutia dodáva, že ak v zmysle § 36 ods.
5 zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku osobitný zákon neustanovuje inak, exekučné konanie
nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení exekučného konania, nemožno

podať návrh na obnovu exekučného konania. V zmysle uvedeného je potrebné zdôrazniť, že exekučný
poriadok vylučuje použitie ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, ktoré umožňujú súdu za určitých
okolností konanie prerušiť. Exekučné konanie sa prerušuje, iba ak to výslovne určuje osobitný predpis.

24. Na základe uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v

napadnutej časti I. výroku ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP a návrhy oprávneného
na prerušenie konania zamietol.

25. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 až § 423 CSP pripúšťa.

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom okrem prípadov uvedených v § 429 ods.
2 CSP.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.