Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, October 29, 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/591/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1210213570
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1210213570.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: STAMINA, spol. s.r.o., Teslova 6, Bratislava, IČO:
34 125 621, zastúpený: AK H.I.F., spol. s.r.o., advokátska kancelária, Na vŕšku 2, Bratislava, proti
odporcovi: Slovenská republika - Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky,
Prievozská 2/B, Bratislava, o náhradu škody vo výške 5.363.838,54 EUR s príslušenstvom, na odvolanie
navrhovateľa a odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 12. septembra 2012, č.k.

50C 107/2010-115, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušuje a vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške
44.722,17 EUR spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne od 12.02.2010 do zaplatenia, všetko do
3 dní od právoplatnosti rozsudku, vo zvyšku návrh navrhovateľa zamietol a žiadnemu z účastníkov

nepriznal právo na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne § 3 ods. 1, 2, § 5
ods. 1, § 6 ods. 1, 2, § 9 ods. 1, 2, § 15 ods. 1, § 16 ods. 1, § 17 ods. 1, 2, § 18 ods. 2, §
25 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., § 559 OZ a § 517 ods. 1, 2 OZ a tým, že po vykonanom
dokazovaní dospel k záveru, že návrhu navrhovateľa možno vyhovieť len čiastočne. Uviedol, že z
postupustavebnéhoúradu-MestskejčastiBratislava-Ružinovmalzapreukázané,žeodzačatianávrhu
na vydanie stavebného povolenia o umiestnenú stavby bytového domu od 19.02.2007 do 07.09.2007

stavebný úrad svojím úradným postupom spôsobil navrhovateľovi škodu, pričom zo skutkového stavu
pri rozhodovaní o vydaní stavebného povolenia vychádzal z rozhodnutia Krajského stavebného úradu
v Bratislave, ktorý rozhodnutie stavebného úradu 1. stupňa vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie,
pričom konštatoval porušenie ustanovení predpisov o správnom konaní. Dôvodil, že porušenie najmä
§ 49 zákona č. 71/1967 Z.z. o správnom konaní konštatovala aj Okresná prokuratúra Bratislava II, keď
svojím upozornením poukázala na nečinnosť Stavebného úradu Mestskej časti Bratislava - Ružinov.

Uviedol, že pokiaľ odporca poukázal na to, že nie sú súčasne splnené zákonné podmienky nároku na
náhradu škody štátu (existencia nesprávneho úradného postupu, existencia škody, príčinná súvislosť
medzi škodou a nesprávnym úradným postupom), súd mal za to, že tieto podmienky splnené sú.
Dôvodil, že je nepochybné, že došlo k porušeniu jednotlivých ustanovení predpisov o správnom konaní a
zrušeniurozhodnutiapríslušnéhostavebnéhoúradunadriadenýmstavebnýmúradom,pričomkzrušeniu
rozhodnutia Mestskej často Bratislava - Ružinov číslo SÚ/2007/8476-26/Zar zo dňa 07.09.2007 došlo

nielen pre nedostatočne zistený skutkový stav veci, ale najmä preto, že stavebný úrad sa predmetom
konania nezaoberal tak, ako mu to ukladajú príslušné právne predpisy. Uviedol, že aj keď bol stavebný
úrad činný, opakovane spôsoboval nedôvodné prieťahy napr. keď 07.03.2007 konanie prerušil, dňa
03.05.2007 zvolal ústne konanie spojené s miestnym zisťovaním, dňa 25.06.2007 opäť konanie prerušil
a vedomý si platnosti nového územného plánu Hlavného mesta SR Bratislavy od 01.09.2007, vydal
rozhodnutiedňa07.09.2007t.j.sedemdnípoplatnostinovéhoúzemnéhoplánu,následkomčohonebolo

navrhovateľovo doručené rozhodnutie o jeho návrhu na povolenie stavby, hoc i s negatívnym výsledkom.
Vychádzal podporne zo všeobecnej zodpovednosti podľa § 415 a nasl. OZ. Na základe uvedenéhopriznal navrhovateľovi náhradu škody, avšak len čo do výšky vzniku skutočnej škody, vyčíslenej a
zdokladovanejzavynaloženénákladypredstavujúceprojekt,inžinieringnazákladefaktúravýdavkových
pokladničných blokov v sume 44.722,17 EUR. Uviedol, že vo zvyšnej často zamietol návrh z dôvodu, že

navrhovateľom vyčíslená suma vo výške 5.319.116,38 EUR ako ušlý zisk je hypotetického charakteru,
pretože k ušlému zisku by nedošlo, ak by napr. stavebný úrad stavebné povolenie nevydal, ak by bolo
vydané právoplatné kolaudačné rozhodnutie na dokončenú stavbu a ak by došlo k fakticky k odpredaju
všetkých bytov. Dodal, že ochrana práv a právom chránených záujmov navrhovateľa garantovaná
ÚstavouSRjeoprávnená,avšaklenvrozsahuujmy,ktorábyreálnevzniklaamalzato,želenpovolením

stavby by ušlý zisk nevznikol. O úrokoch z omeškania rozhodol v súlade s § 517 ods. 2 O.s.p. a § 3 nar.
vlády SR č. 87/1995 Z.z. a o náhrade trov rozhodol v súvislosti s § 142 ods. 2 O.s.p..

Proti uvedenému rozsudku podal odvolanie, prostredníctvom svojho právneho zástupcu, navrhovateľ, v
ktoromžiadal,abyodvolacísúdnapadnutýrozsudoksúduprvéhostupňazmenil,žalobevplnomrozsahu
vyhovel a zaviazal odporcu na náhradu trov konania. Považoval predmetné rozhodnutie v časti, v ktorej

súd návrh zamietol, za nedôvodné, sčasti za nepreskúmateľné a založené na nesprávnom právnom
posúdení veci. Poukázal na to, že predpokladom úspešného uplatnenie nároku na ušlý zisk, ktorý je
súčasťou nároku na náhradu škody je protiprávny úkon dotknutého orgánu a škoda, ktorá vznikla v
príčinnej súvislosti s týmto úkonom. Uviedol, že v ak by stavebný úrad konal v súlade so zákonom a
bez zbytočných prieťahov, s predajom bytov, ktoré boli súčasťou investície „ Polyfunkčný objekt Teslova“

sa malo začať v priebehu roka 2007, pričom priemerná cena bytov za rok 2007 v bratislavskom kraji
bola 1.666,00 EUR za m2, pričom až do 3. kvartálu roku 2008 mala cena za m2 stúpajúcu tendenciu.
Mal za to, že ak by s predajom bytov začal podľa plánu, t.j. zhruba od 3. kvartálu 2007, priemerná
cena za rok 2007 by bola 1.666,00 EUR za m2, pričom nezohľadnil skutočnosť, že ceny nehnuteľností
v rozhodnom období stúpali. Bol presvedčený, že súd prvého stupňa sa vôbec nezaoberal príčinnou

súvislosťou medzi škodovou udalosťou t.j. nesprávny úradným postupom stavebného úradu a škodou
vo forme ušlého zisku, pričom len formálne konštatoval, že ním uplatnený ušlý zisk je hypotetický,
a preto to považoval v tejto časti za nepreskúmateľné. Uviedol, že nesprávny úradný postup tzn.
samotná škodová udalosť stavebného úradu teda spočíva v tom, že nevydal rozhodnutie v zákonom
ustanovenej lehote, bol nečinný, resp. realizoval jednotlivé procesné úkony v rozpore so zákonom a

spôsobil nedôvodné prieťahy v konaní, pričom z tohto dôvodu nedošlo k vydaniu územného rozhodnutia
o umiestnení stavby - Polyfunkčného bytového súboru STAMINA, napriek splneniu všetkých podmienok
na jeho vydanie, čím v konečnom dôsledku takýmto postupom znemožnil realizáciu celého projektu. Mal
za to, že v tomto prípade je jednoznačne daná príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom
stavebného úradu v územnom konaní a s tým súvisiacej následnej nemožnosti iniciovať ďalšie konania

v zmysle stavebného zákona. Dovolil si zvýrazniť skutočnosť, že celý projekt, ktorý bol predmetom
dotknutého územného konania, pri ktorom došlo k nesprávnemu úradnému postupu stavebným úradom
bol starostlivo a zodpovedne plánovaný a pripravovaný už od roku 2005 t.j., že v tom čase nemohol
vedieť, ako bude vyzerať nový územný plán a pri príprave projektu ho plne rešpektoval a zohľadnil všetky
podmienky v tom čase aktuálneho územného plánu hlavného mesta SR Bratislavy. Podľa jeho názoru, je

teda zrejmé, že stavebný úrad evidentne porušil dotknuté ustanovenia relevantných právnych predpisov,
a to najmä nedodržanie lehôt, ako aj nedôvodnosť opätovného prerušenia konania.

Proti uvedenému rozsudku podal odvolanie aj odporca, ktorý žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dôvodil, že súd neúplne zistil

skutkový stav veci, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a
rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal, že rozsudok neobsahuje žiadne
odôvodnenie a ani vysvetlenie, v čom vidí príčinnú súvislosť medzi ním priznanou škodou a postupom
stavebného úradu, pričom príčinná súvislosť je jednou z podmienok priznanie náhrady škody podľa
zákona č. 514/2003 Z.z. Naďalej trval na svojich predchádzajúcich vyjadreniach, v ktorých priznal

čiastočné pochybenia stavebného úradu v tom, že nedodržal lehoty v § 49 správneho poriadku, avšak
nesúhlasil s tým, že toto pochybenie spôsobilo rozsudkom priznanú škodu. Mal za to, že z predloženého
správneho spisu aj z jeho písomných vyjadrení je zrejmé, že prieťahy si spôsobil navrhovateľ sám, keď
nedoplnil návrh napriek výzve, pričom s touto skutočnosťou sa súd prvého stupňa vôbec nezaoberal.
Rovnako sa nevysporiadal s námietkou, že podanie návrhu na vydanie územného rozhodnutia, a teda aj

vynaloženie nákladov súvisiacich s podaním návrhu boli výlučne na slobodnej vôli navrhovateľa, pričom
v čase podania návrhu nemohol navrhovateľ predpokladať výsledok územného konania. Poukázal
na to, že náklady na vypracovanie projektovej dokumentácie, ktorá je zákonnou náležitosťou návrhu
pre územné rozhodnutie, je vždy povinný znášať ten, kto návrh podáva bez ohľadu na výsledokkonania. Považoval za podstatné, že aj v prípade, ak by bolo v územnom konaní vydané rozhodnutie o
umiestnení stavby, nevyhnutným predpokladom na realizáciu podnikateľského zámeru navrhovateľa je
vydanie stavebného povolenia. Upozornil, že zákonnosť samotného rozhodnutia nebola súdom prvého

stupňa nijako spochybnená. Uviedol, že navrhovateľovi sa nepodarilo preukázať, že v prípade, ak by
nedošlo k nedodržaniu lehôt zo strany stavebného úradu, boli by splnené všetky zákonné podmienky
na vyhotovenie návrhu na umiestnenie stavby. Poukázal na rozsudok NS ČR z 26.11.2008, 25Cdo
269/2006. Mal za to, že aj keby nedošlo k navrhovateľom tvrdenému nesprávnemu úradnému postupu,
nie je možné preukázať, že by navrhovateľ získal stavebné povolenie a stavbu realizoval. Podľa jeho

názoru súd prvého stupňa nesprávne zistil skutkový stav, keď sa nevysporiadal s jeho tvrdeniami
ohľadom pochybenia navrhovateľa, ktorý predložil nekompletný návrh. Považoval konštatovanie súdu,
že pochybenie stavebného úradu vo vzťahu k lehotám podľa § 49 Správneho poriadku bolo príčinou
vzniku škody, za nesprávne skutkové zistenia. Mal za to, že vzhľadom na to, že v rozsudku nebolo
objasnené, v čom videl prvostupňový súd príčinnú súvislosť medzi rozsudkom a priznanou škodou a
tvrdeným nesprávnym úradným postupom, neboli splnené kumulatívne podmienky na priznanie škody

podľa zákona o zodpovednosti za škodu, súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil.

Odporca vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedol, že sa nestotožňuje s tvrdením
navrhovateľa, že súd prvého stupňa sa nezaoberal s príčinnou súvislosťou medzi tvrdeným nesprávnym
úradným postupom stavebného úradu a škodou vo forme ušlého zisku, pričom mal, podľa navrhovateľa,

len formálne konštatovať, že uplatnený zisk je hypotetický. Mal za to, že práve dôvody, ktoré
prvostupňový súd uviedol ako dôvody zamietnutia návrhu v časti ušlého zisku, dostatočne a bez
pochybností poukazujú na existenciu príčinnej súvislosti a navrhovateľom uplatnený zisk. Poukázal
na § 54, § 55 a § 76 ods. 1 stavebného zákona. Uviedol, že ani vydanie právoplatného územného
rozhodnutia na predmetnú stavbu v lehotách uvádzaných navrhovateľom by ešte nezakladalo právo

začať stavbu realizovať, nakoľko stavbu možno realizovať až na základe právoplatného stavebného
povolenia. Konštatoval, že stavebné povolenie, ktoré oprávňuje stavebníka (navrhovateľa) začať stavbu
realizovať nebolo príslušným stavebným úradom nikdy vydané a taktiež nebolo vydané kolaudačné
rozhodnutie, ktoré by ho oprávňovalo stavbu následne realizovať. Uviedol, že je potrebné mať na zreteli
tú skutočnosť, že navrhovateľ nemohol predpokladať v akých lehotách a s akým výsledkom by boli tieto

konania ukončené a či by vôbec došlo k vydaniu takýchto rozhodnutí. Poukázal na to, že nemožno
predpoklad navrhovateľa, že bytu v bytovom dome by mohli byť predmetom predaja zhruba od 3 kvartálu
2007 za právne relevantný vo vzťahu k ním uplatňovanej náhrade ušlého zisku, najmä z dôvodu, že
zisk predstavuje zmarený majetkový prospech, ktorý bolo možné očakávať s prihliadnutím na všetky
okolnostiprípadu,nonenastalovdôsledkuškodnejudalosti,vdôsledkunesprávnehoúradnéhopostupu.

Opätovne poukázal na rozsudok NS ČR z 26.11.2008, 25Cdo 269/2006. Navrhol, aby odvolací súd
odvolanie spoločnosti STAMINA spol. s.r.o. Bratislava ako nedôvodné zamietol.

Navrhovateľ vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedol, že toto považuje za nesprávne, pretože
vychádza z jednostranného hodnotenia dôkazov v jeho prospech a považuje ho aj za nedôvodné,

pretože vôbec neakcentuje skutočnosti, ktoré vyšli v priebehu konania najavo. Považoval tvrdenie
odporcu, že prieťahy si spôsobil sám za jednostranné a účelové, pretože odporca výslovne ignoruje
preukázaný nesprávny úradný postup stavebného úradu, ktorým odôvodňuje oprávnenosť svojich
nárokov uplatnených v predmetnej právnej veci. Opätovne uviedol, že nesprávne úradný postup
stavebného úradu spočíva v tom, že nevydal rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote t.j. v lehote od

začatia konania bol nečinný, resp. realizoval jednotlivé procesné úkony v rozpore so zákonom a spôsobil
nedôvodné prieťahy v konaní. Opätovne poukázal na chronológiu udalostí so stručným zvýraznením
protiprávnych úkonov správneho orgánu, ktoré odporca vo svojom odvolaní vôbec nezohľadnil. Mal za
to, že odstraňovanie nedostatkov podania je konkretizáciou zásady úzkej súčinnosti správneho orgánu s
fyzickými osobami a právnickými osobami a táto súčinnosť nemôže mať charakter formálnosti, nakoľko

jej cieľom je vybaviť vec efektívne, zodpovedne a bez zbytočných prieťahov. Poukázal na § 36 ods. 1
stavebného zákona, podľa ktorého správny orgán oznámi začatie územného konania len vtedy, pokiaľ
je žiadosť o územné rozhodnutie úplná a samotný správny orgán mal za to, že jeho žiadosť je úplná,
nakoľko 04.04.2007 začal územné konanie. Zhrnul, že prieťahy, o ktoré odporca opiera svoje odvolanie
si v žiadnom prípade nemohol navrhovateľ spôsobiť sám, pretože v rámci stavebného konania sa

stavebný orgán dopustil konania, ktoré vykazuje znaky nesprávneho úradného postupu, a to dokonca
opakovane, pričom tento protiprávny postup mu bol vytýkaný aj príslušným prokurátorom a rovnako aj
nadriadenýmorgánom.Opätovnezdôraznil,žezákonstriktneukladástavebnémuúradulehoty,vktorých
má rozhodnúť a ten je povinný ich dôsledne rešpektovať. Uviedol, že v tomto prípade je jednoznačnedaná príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom stavebného úradu v územnom konaní
a s tým súvisiacej následnej nemožnosti iniciovať ďalšie konania v zmysle stavebného zákona. Mal za
to, že je zrejmé, že odporca ignoruje jeho argumentáciu, aj nespochybniteľné a inými štátnymi orgánmi

vytýkané protiprávne kroky v namietanom stavebnom konaní, pričom konanie stavebného úradu v jeho
právnej veci spočíva v tom, že nevydal rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, bol nečinný resp.
realizoval jednotlivé procesné úkony v rozpore so zákonom, čím spôsobil nedôvodné prieťahy v konaní.
Z uvedeného dôvodu nedošlo k vydaniu územného rozhodnutia o umiestnení stavby - Polyfunkčného
bytového súboru STAMINA, napriek splneniu všetkých podmienok na jeho vydanie a v konečnom

dôsledku takýmto postupom znemožnil realizáciu celého projektu. Navrhol, aby odvolací súd zamietol
odvolanie odporcu a zároveň, aby napadnutý rozsudok zmenil a návrhu v plnom rozsahu vyhovel.

Odvolací súd prejednal vec podľa ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania (§ 214
ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné zrušiť a vec vrátiť na
ďalšie konanie.

So zreteľom na uvedené preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods.
1 písm. h/ a f/ O.s.p. zrušil a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Odvolací súd sa oboznámil s obsahom spisu, pričom zistil, že navrhovateľ sa svojim návrhom zo

dňa 15.06.2010 voči odporcovi domáhal náhrady škody z dôvodu nesprávneho úradného postupu
orgánu samosprávy a to konkrétne Mestskej časti Bratislava Ružinov ako stavebného úradu vo výške
5.363.838,54 Eur (161.591.000,- Sk). Navrhovateľ v návrhu poukázal na ust. § 3 a § 4 zákona č.
514/2003Z.z.amalzato,žemuvzniklaškodavsúvislostisnesprávnymúradnýmpostupomvúzemnom
konaní (upravené zákonom č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku - ďalej len

stavebný zákon). Za nesprávny úradný postup považoval porušenie povinnosti orgánu verejnej moci
urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánov verejnej moci pri
výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo nezákonný zásah do práv a právom chránených
záujmovfyzickýchaprávnickýchosôb.Malzato,žepríslušnýstavebnýúradvúzemnomkonaní,ktorého
predmetom bolo rozhodnutie o umiestnení stavby - „polyfunkčný bytový súbor STAMINA“ porušil najmä

ustanovenie § 49 Správneho poriadku keď nerešpektoval zákonné lehoty a nerozhodol v lehote 30
dní, nepožiadal o primerané predĺženie lehoty odvolací orgán a zároveň si nesplnil zákonnú povinnosť
upovedomiť účastníka konania o dôvodoch, pre ktoré nemohol rozhodnúť v lehote 30 dní.

Súd prvého stupňa návrhu navrhovateľa vyhovel len čiastočne, keď z postupu Stavebného úradu

Mestskej časti Bratislava - Ružinov mal za to, že stavebný úrad svojim úradným postupom spôsobil
navrhovateľovi škodu, keď poukázal na rozhodnutie Krajského stavebného úradu v Bratislave, ktorý
rozhodnutie stavebného úradu prvého stupňa vrátil na nové konanie a v odôvodnení konštatoval
porušenie predpisov o správnom konaní, čo v konečnom dôsledku konštatovala aj Okresná prokuratúra
Bratislava II, v súvislosti s nečinnosťou Stavebného úradu Mestskej časti Bratislava - Ružinov. Súd

prvého stupňa priznal navrhovateľovi náhradu škody, a to konkrétne skutočnej škody za vynaložené
náklady v súvislosti s projektom, Inžiniering na základe faktúr v celkovej sume 44.722,17 Eur.

Na úvod je potrebné uviesť, že súd prvého stupňa správne ustálil, že podmienky vzniku nároku na
náhrady škody spôsobené nesprávnym úradným postupom uplatňované navrhovateľom, bolo potrebné

posudzovať podľa zákona č. 514/2003 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci.

Podľa § 3 ods. 1 citovaného zákona, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týchto zákonom za
škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej

moci nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej
slobody, rozhodnutím o treste, o ochranu opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo nesprávnym
úradným postupom. Podľa ust. § 3 ods. 2 citovaného zákona zodpovednosti podľa ods. 1 sa nemožno
zbaviť.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje porušenie povinnosti orgánov verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránenýchzáujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo
výsledok postupu Národnej rady SR pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a/ a d/ Ústavy SR a
postup alebo výsledok postupu vlády SR pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b/ Ústavy SR.

Vzhľadom na vyššie uvedené predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym
úradnýmpostupomsú1)existencianesprávnehoúradnéhopostupu,2)vznikškody,3)príčinnásúvislosť
medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.

Zákon nedefinuje pojem „nesprávny úradný postup“. Úradným postupom je postup orgánov štátu
súvisiaci s výkonom štátnej (verejnej) moci, ktorý sa dotýka individuálnych práv a povinností účastníkov
daného konania. V súvislosti s výkladom podávaným právnou teóriou a praxou sa za nesprávny úradný
postup považuje porušenie pravidiel predpísaných právnymi normami pre konanie štátneho orgánu pri
jehočinnosti,atoajpritakýchúkonoch,ktorésúvykonávanévrámcirozhodovacejčinnosti.Nesprávnym
úradným postupom súvisiacim s rozhodovacou činnosťou je napríklad aj nevydanie či oneskorené

vydanie rozhodnutia, ak malo byť v súlade s uvedenými pravidlami vydané rozhodnutie správne, či v
ustanovenej lehote prípadne iná činnosť štátneho orgánu, či iné vady v spôsobe vedenia konania.

Je potrebné zdôrazniť, že rozhodovanie o náhrade škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom
je závislé od posúdenia príčinnej súvislosti medzi týmto postupom a vzniknutou škodou ako jedným z

rozhodujúcich predpokladov pre vznik škody. Ide v podstate o objasnenie príčin, ktoré viedli k určitému
výsledku a o starostlivé zváženie všetkých príčinných súvislostí. Z hľadiska objektívnej zodpovednosti
štátu ide o vzťah príčinnej súvislosti vtedy, ak škoda vznikla následkom škodovej udalosti, teda aj je
doložené, že nebyť škodovej udalosti, nedošlo by ku škode. Nesprávny postup orgánu štátu musí byť
teda vždy so vznikom škody vo vzťahu príčiny a následku.

Škodu vo všeobecnosti možno chápať ako majetkovú ujmu, vyjadriteľnú v peniazoch, ktorá sa prejavuje
buď ako skutočná škoda alebo ako ušlý zisk. Skutočnou škodou sa rozumie ujma, spočívajúca v
zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné
vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do pôvodného stavu.

Ušlý zisk ako druh majetkovej ujmy (škody) spočíva v nedosiahnutí toho, čoho by poškodený, pri
neexistencii škodnej udalosti za normálnych okolností, pri pravidelnom behu vecí, dosiahol. Ušlý
zisk teda znamená stratu očakávaného prínosu. Pri posudzovaní ušlého zisku nepostačuje len
pravdepodobnosť zvýšenia majetku poškodeného v budúcnosti, ale musí byť stanovené naisto, že pri

pravidelnom behu vecí, pokiaľ by nebolo protiprávneho konania škodcu, mohol poškodený dôvodne
očakávať zvýšenie svojho majetku. Pri výške ušlého zisku je určujúce, akému majetkovému prospechu,
ku ktorému malo reálne dôjsť, zabránilo konanie škodcu, resp. o aký reálne dosiahnuteľný (nie
hypotetický) prospech poškodený prišiel. Je teda nutné vychádzať z čiastky, ktorú by v predmetnom
obdobízaobvyklýchpodmienokpoškodenýzískal,sprihliadnutímnanákladyvynaloženénadosiahnutie

tohto zisku, prípadne na náklady na dosiahnutie tohto zisku potrebnými.

Dôkazné bremeno je na poškodenom.

Súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď

odvolací súd považoval námietku odporcu uvedenú v odvolaní za dôvodnú, že súd prvého stupňa
nedostatočne objasnil, v čom vidí príčinnú súvislosť medzi priznanou škodou a postupom stavebného
úradu. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa totiž nevyplýva, prečo súd prvého stupňa priznal
navrhovateľovi náhradu škody čo do výšky vzniku skutočnej škody. Súd prvého stupňa síce uviedol,
že bolo nepochybným, že došlo k porušeniu jednotlivých ustanovení predpisov o správnom konaní a

k zrušeniu rozhodnutia príslušného stavebného úradu nadriadeným stavebným úradom, a to nielen
pre nedostatočne zistený skutkový stav, ale najmä preto, že stavebný úrad sa predmetom konania
nezaoberal, tak ako mu to ukladajú príslušné právne predpisy. Následne však len stroho skonštatoval,
že vychádzal zo všeobecnej zodpovednosti s poukazom na ustanovenie § 415 a nasl. Občianskeho
zákonníka.

Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu SR najmä pod sp.
zn. II. ÚS 373/08, ktorý poukázal vo svojom rozhodnutí na čl. 46 ods. 1 Ústavy SR ako aj na čl. 36 ods. 1
Listiny základných práv a slobôd a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,v zmysle ktorých účastník súdneho konania má právo na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, v
ktorom sa súd jasne a právne zrozumiteľným spôsobom vysporiada so všetkými skutkovými a právnymi
skutočnosťami a dôkazmi. Súd prvého stupňa však bližšie neodôvodnil príčinnú súvislosť medzi

nesprávnym úradným postupom a vznikom skutočnej škody, ktorú navrhovateľovi vo výške 44.722,17
Eur priznal. Za dôvodné považoval námietky odporcu, že súd prvého stupňa bližšie nezdôvodnil a
nevysvetlil v čom vidí príčinnú súvislosť, ktorá je jednou z podmienok priznania náhrady škody. Odporca
v písomne podanom odvolaní uviedol, že podanie návrhu na vydanie územného rozhodnutia, a teda
aj vynaloženie nákladov, ktoré súviseli s podaním návrhu boli výlučne na slobodnej vôli navrhovateľa,

keď v čase podania návrhu navrhovateľ ani nemohol predpokladať výsledok územného konania.
Náklady na vypracovanie projektovej dokumentácie, ktorá je zákonnou náležitosťou návrhu pre územné
rozhodnutie, podľa odporcu je povinný vždy znášať ten, kto návrh podáva, a to bez ohľadu na výsledok
konania. Následne odporca uviedol, že aj keby došlo k tvrdenému nesprávnemu úradnému postupu, v
konaní nebolo preukázané, že by navrhovateľ získal stavebné povolenie a stavbu aj realizoval. Zároveň
odporca namietal, že aj samotný navrhovateľ pochybil, keď nepredložil kompletný návrh. Z odôvodnenia

rozhodnutia súdu prvého stupňa však tieto skutočnosti nevyplývajú. Navrhovateľ v odvolacom návrhu
uvádza, že celý projekt, ktorý bol predmetom dotknutého územného konania, pri ktorom malo dôjsť k
nesprávnemu úradnému postupu stavebným úradom plánoval a pripravoval už od roku 2005, pričom
na druhej strane poukazuje na nesprávny úradný postup stavebného úradu, ktorý nevydal rozhodnutie
v zákonom stanovenej lehote a mal realizovať jednotlivé procesné úkony v rozpore so zákonom a tým

mal spôsobiť nedôvodne prieťahy v konaní.

Bude vecou súdu prvého stupňa, aby v ďalšom konaní bola zo strany navrhovateľa preukázaná ďalšia
podmienkaprepriznanienároku,atopríčinnásúvislosťmedziprípadnouškodouanesprávnymúradným
postupom. To isté sa týka i ušlého zisku, keď navrhovateľ dôkazné bremeno doposiaľ neuniesol.

Súd prvého stupňa síce v tejto časti návrh navrhovateľa zamietol, ale nedostatočne odôvodnil svoje
rozhodnutie.

Vzhľadom na vyššie uvedené bude úlohou súdu prvého stupňa jasne definovať v čom spočíva príčinná
súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a škodou, resp. ušlým ziskom. Súdom priznaná suma

vo výške 44.722,17 Eur, vrátane úroku z omeškania predstavuje v podstate náklady na realizáciu
projektu, pričom nie je zrejmé kedy túto sumu navrhovateľ vynaložil, resp. či táto suma bola vynaložená
v období dvoch dvojmesačných prieťahov. S poukazom na samotné stanovisko navrhovateľa je však
zrejmé, že celý projekt plánoval a pripravoval už od roku 2005, pričom v konaní nebolo jednoznačne
preukázané, či je príčinná súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom, ktoré súd prvého

stupňa ustálil v období od marca roku 2007 do septembra roku 2007 (prieťahy v konaní stavebného
úradu) a takéto náklady navrhovateľovi teda vznikli ešte pred začatím stavebného konania, a preto je
potrebné ustáliť, či v danom prípade skutočne ide o príčinnú súvislosť medzi škodou a nesprávnym
úradným postupom, či nejde len o podnikateľské riziko na strane navrhovateľa. Súd prvého stupňa bude
ďalejskúmaťčiprieťahyvkonanívzniklilenzvinystavebnéhoúraduačivčasepodanianávrhuzostrany

navrhovateľa, navrhovateľ mohol resp. nemohol predpokladať výsledok územného konania. Príčinná
súvislosť je daná vtedy, ak škodná udalosť skutočne spôsobila škodu o ktorej náhradu ide. Príčinnú
súvislosť nemožno zamieňať za súvislosť časovú. Odvolací súd zdôrazňuje, že existencia príčinnej
súvislosti, vzťah príčiny a následku medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody, resp. ušlým
ziskom je jedným z nevyhnutých predpokladov zodpovednosti za škodu. Navrhovateľ v konaní musí

preukázať existenciu všetkých troch podmienok, pričom ak navrhovateľ v konaní nepreukáže existenciu
príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody, resp. ušlým ziskom na jeho
majetku, a keďže podmienky vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobené nesprávnym úradným
postupom sú stanovené kumulatívne, v prípade nesplnenia čo i len jednej z nich, nebude daná táto
zodpovednosť, resp. základ nároku na náhradu škody voči štátu nebude daný. V danej veci nie je

možné výšku uplatnenej škody zo strany navrhovateľa vo vzťahu k štátu (nesprávny úradný postup)
stotožňovať s uplatnenou sumou (jej výška, dôvody, základ) bez objektívneho skúmania dôvodnosti
takéhoto nároku nakoľko by sa poprelo skúmanie objektívnej pravdy. Správne súd prvého stupňa v tejto
súvislosti konštatoval, že navrhovateľom vyčíslená suma (ušlý zisk) je zatiaľ len hypotetická.

Odvolací súd pri skúmaní predpokladov zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávny úradným
postupom má za to, že v konaní bola preukázaná existencia nesprávneho úradného postupu, (pričom
v tejto súvislosti súd prvého stupňa doplní dokazovanie či k prieťahom v konaní, svojim konaním
(nekonaním) prispel i samotný navrhovateľ), avšak doposiaľ nebola preukázaná existencia príčinnejsúvislosti medzi škodou a nesprávnym úradným postupom. Tiež súd prvého stupňa bude skúmať, čo
bolo bezprostrednou príčinou, ktorá mala za následok vznik škody na majetku na strane navrhovateľa,
prípadne či došlo i k ušlému zisku s poukazom na nesprávny úradný postup.

Súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí rozhodne i o trovách odvolacieho konania (§ 224 ods. 1 v
spojení s ust. § 224 ods. 3 O.s.p.). Podľa § 226 O.s.p. ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho
súdu.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.