Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, January 26, 2023

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14S/79/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2021200244
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Laczo

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2023:2021200244.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave ako súd správny, v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Pavla Lacza

a sudcov: JUDr. Ľubomíra Bundzela a JUDr. Petra Dumana, v právnej veci žalobcu: A. B., nar.
X.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX, t. č. Ústav na výkon trestu odňatia slobody Leopoldov, Gucmanova
670/19, 920 41 Leopoldov, právne zastúpený: JUDr. Peter Bojda, advokát, so sídlom Fraňa Mojtu 43,
949 01 Nitra, proti žalovanému: Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže, so sídlom
Šagátova 1, 821 08 Bratislava, vo veci žaloby o preskúmanie rozhodnutia žalovaného číslo: GR ZVJS-
odv-10-1/21-2021 zo dňa 30.06.2021, takto

r o z h o d o l :

Správny súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému súd nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Priebeh administratívneho konania

Ústav na výkon trestu odňatia slobody a Ústav na výkon väzby prvostupňovým rozhodnutím číslo
ÚVTOSaÚVV-inf-10-2/13-2021 zo dňa 31.5.2021 vydal rozhodnutie, ktorým nevyhovel žiadosti žalobcu
podanej dňa 21.5.2021, v ktorej žalobca žiadal služobné čísla referentov režimu, ktorí vykonávali službu

dennú a nočnú v 8. oddiely od 1.5.2021 do 19.5.2021, a v 6. oddiely od 8.2.2021 do 25.2.2021.

Prvostupňový správny orgán svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že informácie, ktoré požadoval žalobca
v zadaných parametroch nie je možné sprístupniť z dôvodu, že Ústav Leopoldov už nemá k dispozícii
informácie požadované žiadateľom v podobe ním požadovanej a zákon o slobode informácií neukladá
povinnosť vytvárať žiadateľovi takúto informáciu a súčasne ide o informáciu, ktorá sa dotýka

zabezpečenia ochrany a bezpečnosti v miestach, kde sa vykonáva trest odňatia slobody, a ktoré
zverejnenie zakladá dôvodnú obavu z ohrozenia bezpečnosti v ústave, resp. dôvodnú obavu z možného
marenia účelu výkonu trestu odňatia slobody väznenou osobou.

Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca dňa 16.6.2021 odvolanie.

Žalovaný ako druhostupňový správny orgán napadnutým rozhodnutím č. GR ZVJS-odv-10-1/21-2021
zo dňa 30.6.2021 zamietol odvolanie žalovaného a potvrdil prvostupňové rozhodnutie č. ÚVTOSaÚVV-inf-10-2/13-2021 zo dňa 31.5.2021 vydané Ústavom pre výkon trestu odňatia slobody a Ústavom na
výkon väzby v Leopoldove.

Žalovaný svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že odvolací orgán má za preukázané, že povinná osoba
nedisponuje rozpisom služieb na deň, v ktorom sú uvedené aj služobné čísla službukonajúcich
príslušníkov. Žiadny všeobecne záväzný právny predpis ani interný predpis zboru neukladá povinnosť
povinnej osobe uvádzať v rozpise služieb na deň aj služobné čísla príslušníkov. Na sprístupnenie

odvolateľom žiadanej informácie je nutná ďalšia činnosť, ktorá spočíva v priraďovaní priezvisk
službukonajúcich príslušníkov uvedených v rozpise služieb na deň k ich služobným číslam a tým
vytváranie evidencie podľa kritérií odvolateľa, ktorá podľa názoru odvolacieho orgánu predstavuje novú
informáciu, ktorou povinná osoba v čase podania žiadosti nedisponovala.

Obdobne sa k sprístupňovaniu materiálov, ktoré sa v nenachádzajú v originálnej podobe v dokumentácii
povinnej osoby, vyjadril aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku zo dňa 27. mája 2009,
sp. zn. 2 Sžo 190/2008, v ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky uviedol, že "Zo znenia
zákona o informáciách ... nevyplýva povinnosť, ktorá by povinnému subjektu ukladala povinnosť
získaval; vyžadovať, zhromažďovať, vyhodnocoval; vyhl'adávať alebo dokonca spracovávať materiály,

požadované žalobcom ako žiadateľom o informáciu, ak sa v ich originálne; podobe v jeho dokumentácii
nenachádzajú. Rovnako zo zákona o informáciách nevyplýva, že by povinné osoby museli vykonávať
na žiadosť oprávnených osôb také úkony, ktoré nesmerujú k výkonu ich právomoci, alebo realizovať
šetrenia,čikontrolnúalebovyhodnocovaciučinnosťnapožiadanieoprávnenýchosôb.Oprávnenéosoby
môžu požadovať len informácie o takých im neznámych skutočnostiach, ktoré má povinná osoba k

dispozícii, a ktoré je povinná na žiadosť poskytnúť. Rozširujúci výklad, podľa ktorého by povinná osoba
musela spracovávať údaje do inej formy, ako je tá, v ktorej sa nachádzajú, alebo poskytovať oprávnenej
osobe kompletné podklady, ktoré má k dispozícii, by žiadosť o poskytnutie informácie v skutočnosti
zmenil na pokyn nadriadeného, čo nebolo a nie je účelom zákona o informáciách. Žiadosť o poskytnutie
informácie má za ciel' sprístupniť verejnosti jej neznáme údaje vo veciach verejných bez toho, aby

sa žiadosť stala pokynom na výkon určitých činností alebo postupu povinnej osoby. Marila by sa tým
výkonnáajriadiacafunkcianadriadených,kontrolnýchalebodozorvykonávajúcich.orgánovadovýkonu
verejnej správy by zasahovali subjekty, ktoré za jej činnosť nezodpovedajú a ani ju nevykonávajú. ".
Správnosť záverov uvedených v citovanom rozhodnutí bola potvrdená aj uznesením Ústavného súdu
Slovenskej republiky zo dňa 9. marca 2010, sp. zn. III. ÚS 96/2010.

Odvolací orgán sa stotožnil aj s argumentom povinnej osoby, podľa ktorého by sprístupnenie služobných
čísel službukonajúcich príslušníkov bolo spôsobilé ohroziť bezpečnosť a poriadok v mieste, kde
sa vykonáva trest odňatia slobody, keďže zo sprístupnených informácií je zrejmé rozmiestnenie a

počet príslušníkov vykonávajúcich službu na určitom oddiele. Keďže odvolateľ je osobou vo výkone
doživotného trestu, povinná osoba správne vyhodnotila ako možné riziko spojené so sprístupnením
žiadanej informácie aj marenie výkonu trestu odňatia slobody zo strany odvolateľa.

Žaloba a žalobné dôvody

Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 7.10.2021

žalobcu, v ktorej namietal, že sa nestotožňuje s vyjadrením žalovaného ani prvostupňového správneho
orgánu, že ak by mu mali byť poskytnuté informácie, ktoré žiadal muselo by dôjsť k vytvoreniu nového
registra, a to z toho dôvodu, že tieto informácie sú k dispozícii z rozpisu služieb na konkrétny deň. Úplne
by postačovalo ak by Ústav na výkon trestu odňatia slobody vypísal ním požadované údaje z rozpisu
služieb za časové obdobie, ktoré žiadal.

Žalobca poukazuje na čl. 26 ods. 1 Ústavy SR, ktorý treba chápať, že právo na informácie je potrebné
chápať ako právo človeka na uspokojenie osobnej zvedavosti, je to právo na informácie, aby človekžijúci v spoločnosti vedel, čo sa deje na verejnosti v jeho blízkom aj vzdialenom okolí. Právo na
informácieniejeprávonaúplnosťtakýchinformácií,ktorésúpraktickynedosiahnuteľné.Vtejtosúvislosti
uvádza, že rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, na ktoré poukázal Ústav na výkon trestu odňatia slobody

Leopoldov i žalovaný sa na jeho prípad nevzťahuje a to z dôvodu, že v odôvodnení tohto rozhodnutia
súd uvádza, že zo znenia zákona o slobodnom prístupe k informáciám nevyplýva povinnosť, ktorá
by povinnému subjektu ukladala povinnosť získavať, zhromažďovať, vyhodnocovať a spracovávať
materiály požadované žiadateľom o informáciu ak sa v ich originálnej podobe v jeho dokumentácii
nenachádzajú. Nemôže sa stotožniť ani s ďalším argumentom žalovaného, že sprístupnenie služobných

čísiel by bolo spôsobilé ohroziť poriadok a bezpečnosť v mieste, kde sa vykonáva výkon trestu odňatia
slobody.

Žalobca ďalej uvádza, že na sprístupnenie týchto informácií nepotrebuje preukazovať svoj zámer, pre
ktorý požaduje predmetnú informáciu. Sprístupnenie informácie predsa nemôže ohroziť bezpečnosť

a poriadok v mieste, kde sa vykonáva trest odňatia slobody. Služobné číslo príslušníkov zboru väzenskej
a justičnej stráže sú uvádzané aj na uniformách. Informácia, ktorú požaduje netvorí bankové, daňové ani
obchodné tajomstvo a taktiež nie je uvedené ani v § 11 zákona o prístupe k informáciám, ktorý upravuje
obmedzenia pri prístupe k informáciám.

Žalobca uvádza, že ak zákon neuviedol obmedzenia ohľadom ním požadovaných informácií, tak potom
nepredstavujú riziko ohľadom ohrozenia práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku,
verejného zdravia a mravnosti. Ústava SR nedovoľuje obmedziť právo na informácie ad hoc alebo
krátkodobo. I ústavný súd vo svojich rozhodnutia judikoval, že je neprípustné len zo svojvôle obmedziť

sprístupnenie informácií. Z uvedeného dôvodu žiadal, aby súd zrušil obe rozhodnutia a vrátil vec
prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.

Vyjadrenie žalovaného, replika, duplika

K žalobe sa písomne vyjadril žalovaný dňa 11.2.2022, pričom vo svojom vyjadrení uviedol, že

generálne riaditeľstvo po dôkladnom preskúmaní prvostupňového rozhodnutia a samotného odvolania
všeobecne záväzných právnych predpisov preskúmal zákonnosť vydaného rozhodnutia, ako aj postupu
povinnej osoby, ktorý rozhodnutiu predchádzal a dospel k záveru, že povinná osoba pri vybavovaní
žiadosti žalobcu o poskytnutie informácií postupoval zákonným spôsobom. Na základe čoho generálne
riaditeľstvo rozhodlo tak, že odvolanie druhostupňovým rozhodnutím zamietlo a rozhodnutie povinnej

osoby potvrdilo. Generálne riaditeľstvo sa v plnom rozsahu pridržiava odôvodnenia druhostupňového
rozhodnutia a zotrváva na argumentácii, ktorá bola v tomto rozhodnutí uvedená.

K vyjadreniu žalovaného sa replikou vyjadril žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa

25.3.2022,vktorejuviedol,žeprávonainformáciejenástrojompresadzovaniaprincíputransparentnosti,
ktorý je v právnom a demokratickom štáte jedným zo všeobecných princípov ovládajúcich činnosť
orgánov verejnej moci vrátane orgánov verejnej správy. Ďalšou funkciou práva osôb na informácie
je, že slúžia ako univerzálny prostriedok presadzovania zákonnosti činnosti nositeľov verejnej moci.
Z tohto dôvodu má osobitné postavenie v systéme právnych záruk. Právo na informácie umožňuje

osobe získavať informácie, ktoré môže následne uplatniť pri využívaní iného právneho prostriedku
ochrany. Žalobca v replike poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR č. 8Sži/16/2013 z 20.3.2013,
ako aj na čl. 10 odporúčania Výboru ministrov CM/Rec (2007) 7 o dobrej verejnej správe a odporúčanie
Výboru ministrov R (2002) 2 o prístupe k úradným dokumentom. Opätovne žalobca poukázal na to,
že na sprístupnenie požadovaných informácií nepotrebuje preukazovať zámer, na ktorý požadované

informáciepotrebuje.Informácie,ktorépožadujenetvoriabankové,daňovéaniobchodnétajomstvoanie
sú uvedené v § 11 zákona o slobodnom prístupe k informáciám.Žalobca ďalej v replike poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 6As 18/2009 týkajúci
sa práva na informácie ako aj rozsudok Najvyššieho súdu SR 2Sžo 190/2008. Uviedol, že samotná
jedna žiadosť nemôže ani neznamená, že dochádza z jeho strany k zneužívaniu práva, resp. že jeho

správanie je neprimerané obvyklému správaniu iných žiadateľov. Nestotožňuje sa ani s vyjadrením
žalovaného, že sprístupnením informácií môže dôjsť k ohrozeniu bezpečnosti a mareniu účelu výkonu
trestu. Záverom žalobca poukázal aj na nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 464/2010 z 10.11.2011,
z ktorého vyplýva, že orgány verejnej moci môžu konať iba spôsobom uvedeným v zákone. Pokiaľ zákon
neuvádza, že ním požadované informácie nie je možné poskytnúť, tak potom tieto informácie by mali

byť poskytnuté.

Kreplikežalobcusaduplikouvyjadrilžalovanýdňa25.7.2022,vktorejuviedol,žezoznamomslužobných
čísiel v rozsahu a štruktúre podľa zadania žalobcu nemôže dôjsť, pretože žalovaný takýmto zoznamom
nedisponuje. Žalovaný dopĺňa, že na vytvorenie takéhoto zoznamu služobných čísiel príslušníkov by

bolo nutné spracovať dokumenty rôznej právnej povahy, okrem iného aj dokumenty, ktoré sú podľa
prílohy k RGR č. 38/2022, ktorým sa vydáva zoznam utajovaných skutočností a určuje sa stupeň
bezpečnostnej previerky v Zbore väzenskej a justičnej stráže, pri ktorých výkone sa môžu príslušníci
zboru väzenskej a justičnej stráže a zamestnanci Zboru väzenskej a justičnej stráže oboznamovať
s utajovanými skutočnosťami, utajenými skutočnosťami zaradenými medzi písomnosti s označením

„dokumentácia súvisiaca s rozpisom stanovíšť režimovej činnosti“ v stupni utajenia Vyhradené. Ako
dôvod pre nesprístupnenie tejto dokumentácie v prílohe k RGR č. 38/2022 uvedené „Neoprávnenou
manipuláciou s týmito skutočnosťami by mohlo dôjsť k ohrozeniu systému ochrany objektu zboru
a k vytvoreniu podmienok k jej narušeniu, čím by mohlo dôjsť k poškodzovaniu právom chránených
záujmovzboru,ktorébymohlobyťnevýhodnéprezáujmySlovenskejrepubliky“.Vprípadesprístupnenia

zoznamu služobných čísiel príslušníkov zboru podľa kritérií zadaných žalobcom by sa reálne jednalo
oposkytnutiepočtupríslušníkovslúžiacichnastanovištivčaseichslužbyčímbymohlodôjsťkohrozeniu
systému ochrany objektov a k vytvoreniu podmienok k jeho narušeniu zo strany väznenej osoby.

Relevantná právna úprava

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám každý má právo na

prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii.

Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z. ak povinná osoba žiadosti nevyhovie, hoci len sčasti vydá
o tom v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie. Rozhodnutie nevydá v prípade, ak žiadosť

bola odložená (§ 14 ods. 3).

Podľa § 19 zákona č. 211/2000 Z. z. proti rozhodnutiu povinnej osoby o odmietnutí požadovanej
informácie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia alebo márneho uplynutia

lehoty na rozhodnutie o žiadosti podľa § 17. Odvolanie sa podáva povinnej osobe, ktorá rozhodnutie
vydala alebo mala vydať.

Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. ak nie je v tomto zákone stanovené inak použijú sa na

konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

Konanie pred správnym súdom a právne posúdenie veci súdomKrajskýsúdzobsahuspisovéhomateriáluzistil,žežalobcadňa21.5.2021doručilÚstavunavýkontrestu
odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby Leopoldov žiadosť, v ktorej žiadal „služobné čísla referentov
režimu, ktorí vykonávali službu dennú a nočnú v 8. oddiely od 1.5.2021 do 19.5.2021 a v 6. oddiely od

8.2.2021 do 25.2.2021.“

Prvostupňový správny orgán žiadosť žalobcu zamietol, pričom žalobca proti tomuto rozhodnutiu podal
odvolanie, ktoré druhostupňový správny orgán Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže

so sídlom Šagátova 1, Bratislava zamietlo a potvrdilo prvostupňové rozhodnutie.

Krajský súd v súvislosti s postupom správnych orgánov uvádza, že zákonná regulácia práva na
informácie vychádza z myšlienok a zásad, ktoré možno vyvodiť jej zovšeobecnením a interpretáciou.

Ich obsah do vnútroštátnej právnej úpravy preniká z medzinárodných zmlúv a medzinárodných
dokumentov politickej povahy, pričom nie je vylúčené, aby štát zakotvil širší právny štandard smerujúci
k rozsiahlejšej ochrane predmetného práva.

Zákon č. 211/2000 Z. z., ktorý na Slovensku predstavuje všeobecnú úpravu sprístupňovania informácií
je vystavaný na nasledujúcich hmotnoprávnych zásadách spoločných pre povinné zverejňovanie
informácií ako aj pre sprístupňovanie informácií konkrétnym osobám:

- každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii
- informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho dôvodu alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre
ktorý sa informácia požaduje
- sprístupnenie informácie je bezplatné
- dôvod nesprístupnenia informácie musí vyplývať zo zákona.

Zákonodarca pri tvorbe zákona uplatnil aj zásady vyplývajúce z odporúčania Výboru ministrov R (81)
19 o prístupe k informáciám orgánov verejnej správy. Predmetný dokument Rady Európy vyjadruje
nasledujúce zásady:

- každý na koho sa vzťahuje právomoc členského štátu má právo na požiadanie získať informácie
o orgánoch verejnej správy s výnimkou zákonodarných a súdnych orgánov
- prístup k informáciám sa zabezpečí prostredníctvom účinných a vhodných prostriedkov
- prístup k informáciám sa nezamietne z dôvodu, že žiadateľ nemá osobitný záujem v danej veci
- prístup k informáciám sa riadi princípom rovnosti

- uvedené zásady sa uplatnia iba s takými obmedzeniami, aké sú v demokratickej spoločnosti
nevyhnutné na ochranu legitímnych verejných záujmov (napr. štátna bezpečnosť, verejná bezpečnosť,
verejný poriadok, ekonomický prospech krajiny, prevencia proti zločinu, či zabránenie zverejňovania
dôverne zaslaných informácií) a na ochranu súkromia a iných legitímnych súkromných záujmov, avšak
s náležitým ohľadom na osobitný záujem jednotlivca o informáciu, ktorá sa ho osobne týka a ktorá je

k dispozícii orgánu verejnej správy.

Z vyššie uvedených zásad teda vyplýva, že k nesprístupneniu informácií dôjde v prípade, ak by mohla
byť ohrozená bezpečnosť štátu alebo ak by tieto informácie boli takého charakteru týkajúce sa prevencie
proti zločinu. V danom prípade je nesporné, že u žalobcu sa jedná o osobu, ktorá je toho času vo

výkonetrestuodňatiaslobodyasprístupnenieúdajov,ktoréžalobcažiadalaktorésatýkalirozmiestnenia
a evidenčných čísiel príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže by podľa názoru krajského súdu
ohrozilo bezpečnosť a poriadok v mieste výkonu trestu, keďže oznámenie uvedeného charakteru
sčíslamipríslušníkovbyidentifikovalopočettýchtopríslušníkovnajednotlivýchstanovištiachvjednotlivé
dni čo, podľa názoru krajského súdu je informácia, ktorá je takého charakteru, že sprístupnenie tejto

informácie malo vplyv na ochranu ústavného poriadku a ochranu záujmov štátu na tom, aby osoby,
ktoré sú vo výkone trestu nemali informácie o zabezpečení výkonu trestu zo strany príslušníkov Zboru
väzenskej stráže.Krajskému súdu neuniklo ani do pozornosti tá skutočnosť, ktorou argumentoval žalovaný vo svojom
vyjadrení zo dňa 25.7.2022 keď uviedol, že poskytnutie informácií, ktoré žiada žalobca by malo za

následok spracovanie zoznamu služobných čísiel príslušníkov, ktoré sú podľa prílohy RGR č. 38/2022,
ktorým sa vydáva zoznam utajovaných skutočností a určuje sa stupeň bezpečnostnej previerky v Zbore
väzenskej a justičnej stráže, pri ktorých sa môžu príslušníci väzenskej a justičnej stráže a zamestnanci
justičnej stráže oboznamovať s utajovanými skutočnosťami, utajovanými skutočnosťami zaradenými
medzi písomnosti s označením „dokumentácia súvisiaca s rozpisom stanovíšť režimových činností“

v stupni utajenia „Vyhradené“.

Krajský súd súhlasí s tvrdením žalovaného, že neoprávnenou manipuláciou s týmito skutočnosťami by
mohlo dôjsť k ohrozeniu systému ochrany objektu zboru a vytvoreniu podmienok k jeho narušeniu, čím
by mohlo dôjsť k poškodeniu právom chránených záujmov zboru, ktoré by mohlo byť nevýhodné pre

zámery Slovenskej republiky.

Krajský súd v tejto súvislosti uvádza, že na osoby, ktoré sú vo výkone trestu platí špeciálny režim
týkajúci sa obmedzenia ich osobnej slobody, ako aj obmedzenia ich práv, ktoré sa týkajú aj poskytovania

informácií, ktoré súvisia so zabezpečením výkonu trestu a zabezpečením bezpečnosti obyvateľov
Slovenskej republiky pred osobami, ktorých osobná sloboda bola obmedzená v súvislosti s páchanou
trestnou činnosťou.

Z uvedeného dôvodu krajský súd dospel k záveru, že obe rozhodnutia správnych orgánov boli v súlade
so zákonom a že žalobca nemá právo na poskytnutie tých informácií, ktoré žiadal vo svojej žiadosti zo
dňa 21.5.2021.

Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

Procesneúspešnémužalovanémusúdprávonanáhradutrovkonanianepriznalvzmysleust.§168SSP.

Toto rozhodnutie senát krajského súdu prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote jedného mesiaca

od doručenia rozsudku na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti
nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie

rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil

zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred krajským súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné

podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d)
alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.