Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, December 29, 2022

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 8Csp/74/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8221201964
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Daráková

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2022:8221201964.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdBardejovvkonanípredsudkyňouJUDr.AndreouDarákovou,vprávnejvecižalobcu:Intrum

Slovakia s. r. o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpený advokátom:
JUDr. Ján Šoltés, so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava – Staré Mesto, proti žalovanému: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX D., o zaplatenie 291,63 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Žalovanému nepriznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou Okresnému súdu Bardejov (ďalej len „okresný súd“) 22.10.2021 sa E. F. G. H. (ďalej
len „pôvodný žalobca“) domáhala uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť jej sumu 291,63 Eur s úrokom

z omeškania vo výške 5 % ročne z tejto sumy počnúc od 30.03.2019 do zaplatenia a náhrady trov
konania.

Pôvodný žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že jeho právny predchodca ConsumerFinance Holding,
a.s., Hlavné námestie 12, Kežmarok (ďalej tiež aj len „veriteľ“) uzavrel dňa 20.04.2015 so žalovaným cit.
„... zmluvu o pôžičke č. 20962366 / 5049809765 (evidenčné číslo zmluvy/príd. autorizačný kód)“ (ďalej

len „úverová zmluva“), na základe ktorej veriteľ poskytol žalovanému pôžičku v sume 985,- Eur na kúpu
tovaru (nábytok) podľa vlastného výberu žalovaného, ktorého kúpna cena bola 985,- Eur, takže žalovaný
pri podpise úverovej zmluvy zaplatil akontáciu na kúpnu cenu vo výške 0,00,- Eur. Žalovaný sa zaviazal
jemu poskytnutú pôžičku splácať v pravidelných 52-och mesačných splátkach v sume po 30,- Eur a to až
do zaplatenia celkovej sumy pôžičky 1 560,- Eur (52 x 30). Avšak keďže žalovaný porušil svoju povinnosť
splácať jemu poskytnutú pôžičku resp. jednotlivé jej splátky riadne a včas, veriteľ ho listom z 26.01.2019
označeným ako „Predžalobná upomienka“, vyzval k úhrade dlžných splátok v dodatočnej lehote na

plnenie a súčasne žalovaného upozornil na možnosť zosplatnenia celej pôžičky. Keďže žalovaný ani
v dodatočne poskytnutej lehote dlžné splátky neuhradil, veriteľ 19.03.2019 pôžičku zosplatnil, o čom
informovalžalovanéholistomz24.03.2019označenýmako„Oznámenieovyhláseníokamžitejsplatnosti
úveru“, s tým, že pôvodný žalobca v žalobe uviedol cit. „Do dnešného dňa uhradil Žalovaný z vyššie
uvedenej zmluvy sumu (bez akontácie) 1260 Eur.“

Aktívnu legitimáciu na podanie žaloby si pôvodný žalobca (Všeobecná úverová banka a.s.) odvodil
z predloženej kópie notárskej zápisnice N 3283/2017, NZ 54215/2017, NCRIs 55029/2017 z 11.12.2017,
v zmysle ktorej došlo k zrušeniu obchodnej spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s., IČO: 35
923 130, Hlavné námestie 12, Kežmarok (t.j. veriteľ), bez likvidácie a to jej rozdelením a zlúčením snástupnickými obchodnými spoločnosťami: Všeobecná úverová banka a. s. IČO: 31 320 155, Mlynské
nivy 1, 829 90 Bratislava (t.j. pôvodný žalobca) a VÚB Leasing, a.s., IČO: 31 318 045, Mlynské nivy
1, 820 05 Bratislava. Účinky splynutia, zlúčenia alebo rozdelenia spoločnosti nastávajú jeho zápisom

do obchodného registra (§ 69a ods. 1 Obchodného zákonníka). V obchodnom registri sa výmaz
zanikajúcej spoločnosti a zápis rozdelenia spoločnosti zlúčením pri nástupníckej spoločnosti vykoná k
tomu istému dňu (§ 69a ods. 2 Obchodného zákonníka), pričom týmto dňom je v danej veci 01.01.2018.
Spôsob rozdelenia imania veriteľa bol potom bližšie určený v projekte rozdelenia zlúčením, ktorý bol
uzavretý11.12.2017medziveriteľom,pôvodnýmžalobcom(VÚBa.s.)aVÚBLeasingvoformenotárskej

zápisnice, ktorý je uložený v registri 10 OpP/4/2018 tunajšieho súdu (ďalej len „projekt rozdelenia“).
Z tohto projektu rozdelenia je zrejmé, že imanie, s ktorým bola spojená aj pohľadávka prejednávaná
v tejto veci, prešla na nástupnícku spoločnosť (t.j. na pôvodného žalobcu), čím sa táto stala právnym
nástupcom veriteľa k 01.01.2018.

Keďže žalovaný ani po zosplatnení úveru tento neplatil, pôvodný žalobca potom, ako na neho v zmysle

postupu popísaného v predchádzajúcom bode tohto rozhodnutia prešla pohľadávka pôvodného veriteľa,
sa tejto pohľadávky voči žalovanému domáha podanou žalobou, pričom si uplatnil nárok na zaplatenie
jednako žalovaným neuhradených splátok pôžičky splatných do jej celkového zosplatnenia, ako aj
úhrady sumy pôžičky po jej zosplatnení všetko celkovo v sume 1 551,63 Eur, ako aj nákladov na
vymoženie tejto pohľadávky v sume 0,00,- Eur, po odpočítaní sumy 1 260,- Eur vrátane akontácie (1 260

+ 0), ktorú sumu z pôžičky do podania žaloby žalovaný už splatil, takže pôvodný žalobca sa tak žalobou
domáha zaplatenia sumy 291,63 Eur (1 551,63 + 0 – 1 260) spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania z
tejto sumy od 30.03.2019, t.j., cit. „...od šiesteho dňa nasledujúceho po Oznámení o vyhlásení okamžitej
splatnosti...“, do zaplatenia, pričom pôvodný žalobca v žalobe tiež uviedol, že podanou žalobou sa voči
žalovanému nedomáha zaplatenia v úverovej zmluve dojednanej zmluvnej pokuty v sume 35,72 Eur.

Prílohoužalobyboli:notárskazápisnicaN3283/2017,NZ54215/2017,NCRIs55029/2017z11.12.2017;
„Zmluva o spotrebiteľskom úvere“ z 20.04.2015; „Predžalobná upomienka“ z 26.01.2019 s doručenkou;
„Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru“ z 24.03.2019 a prehľad splátok a úhrad z úverového

účtu žalovaného.

Žaloba s prílohami bola za účelom vyjadrenia doručená žalovanému do vlastných rúk 11.02.2022, avšak
do rozhodnutia okresného súdu ostal žalovaný v konaní pasívnym a k žalobe sa nevyjadril.

Podaním doručeným okresnému súdu 05.05.2022 pôvodný žalobca (Všeobecná úverová banka a.s.)
oznámil okresnému súdu, že na základe „Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok“ uzavretej medzi
ním (E. F. G. H.) a obchodnou spoločnosťou Intrum Slovakia s.r.o., uloženej registri okresného súdu pod
sp. zn. 1OpP 2/2018 došlo k postúpeniu pohľadávky voči žalovanému z pôvodného žalobcu (postupca)

na obchodnú spoločnosť Intrum Slovakia s.r.o. (žalobca, postupník), ktorá skutočnosť bola žalovanému
oznámená listom z 22.04.2022, pričom v tejto súvislosti pôvodný žalobca navrhol, aby do konania na
jeho miesto vstúpila obchodná spoločnosť Intrum Slovakia s.r.o., ktorá s týmto postupom vyjadrila svoj
súhlas.

Okresný súd uznesením č.k. 8 Csp 74/2021-70 z 11.05.2022 (právoplatné 20.05.2022, pozn.) pripustil
zmenu subjektov na strane žalobcu tak, že z konania vystúpil pôvodný žalobca (E. F. G. H.) a na jeho
miesto vstúpila obchodná spoločnosť Intrum Slovakia s.r.o. (ďalej len „žalobca“).

V spotrebiteľských sporoch podľa § 297 písm. b) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v
účinnom znení (ďalej len „CSP“) „Súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je
potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán
nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.“

Podľa § 219 ods. 1 a 3 CSP „Rozsudok súd vyhlasuje vždy verejne a v mene Slovenskej republiky.
Pritom uvedie výrok rozsudku spolu s odôvodnením a poučením o odvolaní a o možnosti exekúcie.
Vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas
verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehotenajmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.“

Okresný súd v danej veci rozhodol a rozsudok dňa 30.12.2022 verejne vyhlásil podľa § 219 ods. 1 CSP,
bez nariadenia pojednávania podľa prvej vety § 219 ods. 3 CSP, za splnenia zákonných podmienok
podľa § 297 písm. b) CSP.

Okresný súd vykonal vo veci dokazovanie vyjadreniami strán sporu, ako aj nimi predloženými listinnými
dôkazmi a zistil tento skutkový stav.

Obchodná spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. (veriteľ) uzavrela so žalovaným 20.04.2015
„Zmluvu o spotrebiteľskom úvere“ (ďalej len „úverová zmluva“), na základe ktorej veriteľ poskytol

žalovanému viazaný spotrebiteľský úver (pôžičku) v sume 985,- Eur, ktorú sumu úveru sa žalovaný
zaviazal splácať v 52-och splátkach po 30,- Eur mesačne vždy k 20. dňu v mesiaci, počnúc splatnosťou
prvej splátky 20.05.2015, s termínom konečnej splatnosti úveru k cit. „08/2019“ a dobou trvania zmluvy
cit. „...do splatenia všetkých záväzkov Klienta podľa tejto Zmluvy.“ Celkové náklady, ktoré mal žalovaný
za úver zaplatiť predstavovala suma 575,- Eur, takže celkovo za úver (suma úveru + náklady) mal

žalovaný zaplatiť sumu 1 560,- Eur, pri RPMN 25,38 %, priemernej RPMN 34,42 % a ročnej fixnej
úrokovej sadzbe 25,38 %.

Listom z 26.01.2019 označeným ako „Predžalobná upomienka“ pôvodný žalobca upozornil žalovaného
na jeho omeškanie so splácaním splátok úveru s aktuálnym nedoplatkom na splátkach aktuálne ku

dňu upomienky v sume 90,- Eur s tým, že cit. „...ak do 05.03.2019 nedôjde k úhrade splátky splatnej
v mesiaci 11/2018 bude veriteľ oprávnený úver zosplatniť.“ (list bol žalovanému doručený 04.02.2019),
k zosplatneniu ktorému napokon veriteľ pristúpil a k 19.03.2019 úver zosplatnil, ktorú skutočnosť
oznámil žalovanému listom z 24.03.2019 označeným ako „Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti
úveru.“, ktorým žalovanému oznámil, že tak ako ho bol upozornil v predžalobnej upomienke, pristúpil k

zosplatneniu celého úveru s tým, že ku dňu tohto oznámenia predstavovala celková dlžná suma vrátane
príslušenstva sumu 291,67 Eur.

Z prehľadu splátok a úhrad žalovaného na jeho úverovom účte mal okresný súd za preukázané, že

žalovaný urobil na splatenie úveru 42 splátok v sume po 30,- Eur, takže celkovo žalovaný týmito
splátkami splatil sumu 1 260,- Eur (42 x 30), pričom žiadne ďalšie žalovaným učinené platby v konaní
neboli preukázané.

Podľa § 290 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) „Spotrebiteľský spor

je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so
spotrebiteľskou zmluvou.“

Podľa § 657 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy
(ďalej len „v znení účinnom v rozhodnom čase“) „Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci

určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci
rovnakého druhu.“

Podľa § 658 ods. 1 OZ v znení účinnom v rozhodnom čase „Pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť

úroky.“

Podľa § 52 ods. 1 až 4 OZ v znení účinnom v rozhodnom čase „Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva
bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,

ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom jespotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva.
Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej

obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.“

Podľa § 54 ods. 1 a 2 OZ v znení účinnom v rozhodnom čase „Zmluvné podmienky upravené

spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa
najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu
spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.“

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre

spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“)
v znení účinnom v rozhodnom čase „Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné
poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,
odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský
úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.“

Podľa § 1 ods. 8 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v rozhodnom čase „Ustanoveniami
tohto zákona nie sú dotknuté ustanovenia Občianskeho zákonníka ani osobitných predpisov.“

Podľa § 2 písm. a) a b) zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v rozhodnom čase
„Na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu
svojho podnikania alebo povolania; veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo
poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.“

Podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v rozhodnom čase „Na účely
tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť
spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a

zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.“

Podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v rozhodnom čase „Zmluva o
spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať
tieto náležitosti:

druh spotrebiteľského úveru,

obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom

finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
adresu veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom

odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto
tovaru alebo službe spotrebiteľom,
dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo

služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových

sadzbách spotrebiteľského úveru,
odplatu podľa osobitných predpisov,
ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa
budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné
transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných
prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o

spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,

výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,

spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť,
a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu
a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu,

názov a adresu príslušného orgánu dohľadu podľa § 23,
priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej

hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok,
názov zmluvy, ktorý obsahuje slová spotrebiteľský úver v príslušnom gramatickom tvare.“

Podľa § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v rozhodnom čase „Poskytnutý
spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa),
zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie

alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo
v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa,
veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.“

Podľa § 19 ods. 1 a 2 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v rozhodnom čase „Ročná
percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru sa vypočíta podľa vzorca uvedeného v prílohe č. 2.
Na účely výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov sa použijú celkové náklady spotrebiteľa spojené
so spotrebiteľským úverom s výnimkou poplatkov, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť za nedodržanieakýchkoľvek záväzkov ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom úvere, a iných poplatkov okrem kúpnej
ceny, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť za kúpu tovaru alebo uskutočnenie služieb bez ohľadu na to,
či sa operácia vykoná v hotovosti alebo na úver. Náklady na vedenie účtu, na ktorom sa zaznamenávajú

platobné transakcie a čerpania, náklady na používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie
a čerpania a ostatné náklady na platobné transakcie sa zahrnú do celkových nákladov spotrebiteľa
spojených s úverom, ak otvorenie účtu nie je dobrovoľné a náklady na účet neboli zrozumiteľne a
samostatne uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere alebo v akejkoľvek inej zmluve uzavretej so
spotrebiteľom.“

Podľa § 23 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v rozhodnom čase „Dohľad
nad dodržiavaním povinností veriteľa podľa tohto zákona vykonáva Národná banka Slovenska podľa
osobitného predpisu, ak odseky 2 až 6 neustanovujú inak.“

Vykonaným dokazovaním mal okresný súd v prvom rade za preukázané, že medzi žalobcom (jeho

právnym predchodcom, pozn.) a žalovaným nepochybne existuje občianskoprávny záväzkový vzťah
spotrebiteľského charakteru a to titulom zmluvy o úvere, ktorá je spotrebiteľskou zmluvou, pretože
žalovaný pri jej uzatváraní vystupoval ako spotrebiteľ, keďže mu bol poskytnutý úver (pôžička) za
iným účelom, ako za účelom výkonu zamestnania, povolania alebo podnikania a pôvodný veriteľ
(predchodca žalobcu) pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere vystupoval ako dodávateľ s

poukazom na predmet jeho podnikania. Žalobca nepopieral postavenie žalovaného v zmluvnom vzťahu
ako spotrebiteľa, ani spotrebiteľský charakter úveru. Preto nemôžu byť pochybnosti o použití ustanovení
Občianskeho zákonníka na posúdenie náležitostí celej úverovej zmluvy, vrátane podmienok, za ktorých
bol úver poskytnutý, ako aj právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského
charakteru (zákon o spotrebiteľských úveroch).

Na základe preskúmavanej úverovej zmluvy, ktorá má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v
súlade s cit. § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch, žalobca, resp. jeho právny predchodca
poskytol žalovanému spotrebiteľský úver a žalovaný sa zaviazal vrátiť jemu poskytnuté peňažné

prostriedky a zaplatiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Keďže zmluva uzavretá
medzi stranami sporu má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle cit. ustanovení § 1 ods. 2
a § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch, musí obsahovať náležitosti ustanovené zákonom pre
takéto zmluvy podľa cit. § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia
úverovej zmluvy.

Súd je povinný skúmať danosť zákonných náležitostí spotrebiteľskej zmluvy za účelom vyváženia
nerovnakého (nerovnocenného) postavenia jej zmluvných strán, keďže pre spotrebiteľské zmluvy je vo
všeobecnosti charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom spravidla

z pozície „slabšej“ zmluvnej strany, nakoľko práve dodávateľ je tvorcom zmluvných podmienok, ktoré
sú vopred určené a ktoré spotrebiteľ spravidla nemá možnosť reálne ovplyvniť. Účelom právnej úpravy
regulujúcej právne vzťahy spotrebiteľského charakteru je práve vyrovnávať túto nerovnováhu v právnom
postavení dodávateľa a spotrebiteľa. Vychádza sa totiž z predpokladu, že predovšetkým spotrebiteľ
uzatvára zmluvu s dodávateľom v dobrej viere, že dodávateľ vzhľadom na jeho podnikanie koná

profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Preto okresný súd v záujme naplnenia
ochrany spotrebiteľa (žalovaného) preskúmal dôvodnosť žalovaného nároku, najmä v kontexte jeho
súladu s príslušnými právnymi normami upravujúcimi ochranu spotrebiteľov a to predovšetkým v tom
smere či dotknutá úverová zmluva okrem všeobecných náležitostí podľa OZ obsahuje aj osobitné
náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere obsiahnuté v cit. § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských

úveroch, absenciu ktorých tento zákon v ustanovení cit. § 11 ods. 1 spája s následkom bezúročnosti
a bezpoplatkovosti úveru.

Podľaokresnéhosúduvúverovejzmluvez20.04.2015absentujevprvomradezákonnánáležitosťpodľa

cit. § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch a to je uvedenie cit. „doby trvania zmluvy o
spotrebiteľskom úvere“, ktorý zákonný parameter, nie je možné zamieňať s údajom o „termíne“, resp.
dátume konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, keďže doba pojednáva o dĺžke časového úseku ako
takej, t.j. či tento časový úsek trvá týždeň, mesiac, či jeden alebo viac rokov a pod,, a teda z podstatytejto veličiny je zrejmým, že tento parameter na rozdiel od termínu, ktorý pojednáva o jednorazovom
konkrétnom čase vyjadriteľnom presným dátumom, tak dobu, ako dĺžku časového úseku, nie je možné
vymedziť dátumom. Na margo uvedeného, podľa okresného súdu nie je možné apelovať na inteligenciu

a rozumovú vyspelosť spotrebiteľa a na jeho schopnosť porozumieť písanému textu, v ktorom dôsledku
by tak spotrebiteľ mal byť schopným, z v úverovej zmluve uvedených údajov o dátume prvej a poslednej
splátkyúveru,vypočítaťdobutrvaniaúverovéhovzťahu,pretoževprvomradejetrebaidentickyapelovať
na túto istú schopnosť u dodávateľa, t.j. na jeho schopnosť s porozumením poznať a aplikovať explicitné
ustanovenie zákona, t.j. dodávateľ ako podnikateľ v oblasti poskytovania úverov by v prvom rade mal

poznať zákon, ktorý túto jeho činnosť reguluje, ak by tomu tak bolo a dodávateľ by do úverovej zmluvy
dal všetky zákonné náležitosti, tak podľa okresného súdu, by už následne nebolo potrebnej žiadnej
polemicky o tom, či spotrebiteľ má alebo by mal mať určitý stupeň inteligencie, aby si z v zmluve
uvedených parametrov „domyslel“ alebo „odvodzoval“ či sám vypočítaval iné jej zákonné parametre,
pretože tieto by už mali byť v zmysle zákonného imperatívu dodávateľom explicitne v zmluve uvedené.
A nebola by potrebnou ani polemika o výklade cit. § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských

úveroch, pretože toto ustanovenie je explicitné, jasné a zrozumiteľné bez potreby jeho modifikovania
a prispôsobovania výkladmi o prípadných možných ústupkoch z jednoznačnej zákonnej požiadavky
označiť v úverovej zmluve dobu jej trvania, nejakým opisným spôsobom v podobe napr. „... do splatenia
všetkých záväzkov Klienta podľa tejto Zmluvy“, tobôž, ak údaj o dobe trvania úverového vzťahu nie
je samoúčelným, ale od neho sa odvíjajú aj iné parametre úveru, ako je napr. výpočet RPMN alebo

maximálna prípustná výška úrokovej sadzby, ktorá sa taktiež odvíja od charakteru úveru a od doby jeho
trvania; prípadne o maximálnej priemernej RPMN a pod., takže pokiaľ ide o parameter doby trvania
úverového vzťahu v žiadnom prípade sa nejedná o údaj bagateľný či zanedbateľný, ktorý by bolo
možné ponechať iba na spoľah o obvyklom chápaní písaného textu spotrebiteľom, pretože od neho
závisia a sú odvodené aj iné jeho kľúčové parametre a ich následná odkontrolovateľnosť. Vzhľadom

na uvedené závery, tak okresný súd uzavrel, že uvedenie doby trvania úverového vzťahu tak, ako to
vyplýva z úverovej zmluvy z 20.04.2015, podľa ktorej cit. „Doba trvania zmluvy: do splnenia všetkých
záväzkov Klienta podľa tejto Zmluvy.“, nezodpovedá explicitnej zákonnej dikcii cit. § 9 ods. 2 písm. f)
zákona o spotrebiteľských úveroch.

Inými slovami v prvom rade je tu daná zodpovednosť dodávateľa za obsah úverovej zmluvy, ktorý ju
aj sám tvorí a nie spotrebiteľ, preto ak dodávateľ nedá do úverovej zmluvy všetky zákonné náležitosti,
musí za toto svoje konanie znášať zodpovednosť v podobe straty nároku na úroky a poplatky z úveru
a toto svoje pochybenie nemôže dodatočne prenášať na plecia spotrebiteľa s apelom na schopnosti
spotrebiteľa porozumieť písanému textu a „dotvoriť“ si tento text zmluvy o to, o čo ho dodávateľ

ochudobnil, alebo s apelom na potrebu výkladu inak jasnej právnej normy.
Pojmy „doba trvania úverového vzťahu“ a „termín splatnosti úveru“ teda, ako už bolo uvedené, sú dva
rozdielne parametre úveru, ktoré nie je možné zamieňať a to už aj z dôvodu, že ak by zákonodarca
mal v úmysle stotožniť tieto dva pojmy, neuvádzal by ich v zákonnom znení osve, ako aj z dôvodu,
že neuvedením tejto skutočnosti sa úverová zmluva stáva pre spotrebiteľa málo transparentná a

výpovedná, keďže spotrebiteľ by mal mať poskytnuté prehľadné informácie o úvere bez potreby použitia
kalkulačky (t.j. napr. bez toho aby bol nútený odpočítavať si od konečného dátumu splatnosti počiatočný
dátum splatnosti a pod., pozn.), pričom treba mať stále na zreteli, že predchodca žalobcu (dodávateľ)
poskytuje úverové služby neurčitému počtu klientov na rôznej úrovni vyspelosti, pričom aj spotrebiteľ s
priemernými schopnosťami by mal mať reálnu predstavu o dobe, počas ktorej bude zaťažený bremenom

splácania svojho finančného záväzku pochádzajúceho z úverového vzťahu. Podľa okresného súdu v
tomto smere zákonný parameter „doby trvania úverového vzťahu“ nemožno stotožniť ani s údajom o
počte splátok (v danom prípade 52), ktorými mal žalovaný jemu poskytnutý úver splatiť a to už aj len z
dôvodu, že aj v tomto prípade, ak by tomu tak bolo (t.j. žeby tieto pojmy bolo možné stotožniť, pozn.),
tak zákonodarca by logicky nevyžadoval uvedenie oboch týchto parametrov úveru v úverovej zmluve

osve [počet splátok - cit. § 9 ods. 2 písm. l) zákona o spotrebiteľských úveroch; doba trvania - cit. § 9
ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch], ale uspokojil by sa iba s uvedením jedného z nich.
Avšak práve v záujme ochrany spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v spotrebiteľsko-dodávateľskom
vzťahu, v záujme neponechať spotrebiteľa, aby si sám pracne z dodávateľom uvedených údajov úveru
sám vypočítaval jeho iné parametre, zákonodarca vyslovene vyžaduje, aby v úverovej zmluve bola

uvedená tak „doba trvania úverového vzťahu“, ako aj „termín splatnosti úveru“ a aj „počet splátok“. V
tomto smere sa podľa okresného súdu nejedná len o vec výkladu aplikovanej právnej normy, ale ide o
explicitne (jasne a presne) formulovaný zákonný imperatív ohľadne náležitosti úverovej zmluvy, ktorého
porušenie je explicitne sankcionované zákonnom predvídaným spôsobom a to bezpoplatkovosťou abezúročnosťou úveru. A ak by aj bol žalobca toho názoru, že sa jedná o vec výkladu cit. § 9 ods. 2
písm. f) a l) zákona o spotrebiteľských úveroch (okresný súd tento názor nezdieľa, pozn.), tak aj v tomto
prípade by platilo, a to opäť v záujme ochrany spotrebiteľa, v spotrebiteľských vzťahoch univerzálne

zákonodarcom v cit. § 54 ods. 2 OZ proklamované výkladové pravidlo, podľa ktorého v prípade
pochybností o obsahu úverových zmlúv je vždy uprednostnený výklad pre spotrebiteľa priaznivejší.
Okresný súd je názoru, že v tomto prípade zodpovednosť žalobcu, ako legitímneho právneho nástupcu
po pôvodnom veriteľovi, za nerešpektovanie zákonného imperatívu na explicitný obsah úverovej zmluvy,
podľa ktorého musí byť v nej uvedený nie len údaj o termíne splatnosti úveru [§ 9 ods. 2 písm. f) zákona

o spotrebiteľských úveroch] a o počte splátok [§ 9 ods. 2 písm. l) zákona o spotrebiteľských úveroch],
ale aj údaj o dobe trvania úverového vzťahu [§ 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch], nie
je možné prenášať na plecia spotrebiteľa (žalovaného) s odvolávaním sa prípadne na jej spôsobilosť na
právne úkony a matematické zručnosti a vyspelosť a pod., pretože tak ako už bol okresný súd aj uviedol,
predchodca žalobcu (dodávateľ), ktorý podniká aj v oblasti poskytovania spotrebiteľských úverov musí
mať na zreteli nielen rôznorodosť svojej klientely z hľadiska jej zručnosti a vyspelosti, ale aj okolnosti

za ktorých spotrebitelia o úver žiadajú, potrebujú a chcú, pričom častokrát za týchto okolností aj seba
viac vyspelý spotrebiteľ stráca ostražitosť a pozornosť k tomu, aby svojim „zodpovedným“ prístupom
mal ešte nahrádzať povinnosti dodávateľa a pracne hľadať, domýšľať si, či vypočítavať si parametre
úveru, ktorých umiestnenie v úverovej zmluve, zákonodarca majúc už všetko toto na zreteli, už explicitne
(obligatórne) zákonne vyžaduje a aj zákonom predvídaným spôsobom sankcionuje.

V preskúmavanej úverovej zmluve okrem toho absentuje aj ďalšia obligatórna náležitosť zmluvy o
spotrebiteľskom úvere podľa cit. § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch a to je údaj
o konečnom termíne splatnosti úveru. V danom prípade je tento údaj vymedzený tak, že je to cit.
„08/2019“,avšaktakétodojednanienezodpovedázákonnejpožiadavke,pretožeúdajotermínekonečnej

splatnosti úveru musí byť čitateľný a presne určený a to uvedením konkrétneho dňa, mesiaca a roku,
kedy spotrebiteľský úver nadobudne konečnú splatnosť. Aj tu platí, že samotný počet splátok nemožno
stotožniť s konečnou splatnosťou úveru, nepochybne zákonodarca pod konečnou splatnosťou úveru
nemyslel len stanovenie počtu mesačných splátok, pretože inak by sa uspokojil s náležitosťou pod písm.
l), kde sa uvádza aj počet splátok. Obe tieto náležitosti teda nie je možné stotožniť a iný výklad než ten,

že termín konečnej splatnosti úveru je potrebné určiť dátumovo, neprichádza do úvahy (napr. rozsudok
Krajského súdu v Žiline 5Co 286/14 zo dňa 27.5.2014). Na základe uvedeného možno konštatovať, že
údaj o termíne konečnej splatnosti úveru v úverovej zmluve z 20.04.2015 taktiež absentuje.

Na tomto mieste okresný súd uvádza, že keďže absencia, čo už i len jednej zákonnej náležitosti v

úverovej zmluve v zmysle cit. § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, odôvodňuje legitímne prijať
záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, by už nebolo azda ani potrebným zaoberať sa ďalšími
dôvodmi, pre ktoré okresný súd dotknutý úverový vzťah medzi žalobcom a žalovaným za taký vyhodnotil,
avšak z dôvodu presvedčivosti svojho odôvodnenia sa okresný súd venoval aj ďalším týmto dôvodom.

Ďalej okresný súd podotýka, že v čase, keď bol žalovanému úver poskytnutý, banky poskytovali v
obdobných prípadoch spotrebiteľské úvery pri priemernej úrokovej sadzbe 10 % [https://www.nbs.sk/sk/
statisticke-udaje/financne-trhy/urokove-sadzby/priemerne-urokove-miery-z-uverov-bank], t.j. v danom
prípade dojednaný úrok 25,38 % prevyšoval o viac ako 100% priemerné sadzby úrokov pri úveroch
poskytovaných v čase uzavretia dotknutej úverovej zmluvy medzi klientami a bankami, pričom

takéto navýšenie úrokovej sadzby neodôvodňuje ani skutočnosť, že predchodca žalobcu, ktorý
žalovanému úver poskytol bol nebankovou spoločnosťou a že zvyčajne sa stával veriteľom klientov,
ktorí nepochodili so žiadosťami o poskytnutie úveru v bankách, najmä z dôvodu nesplnenia podmienok
jeho poskytnutia. Predchodca žalobcu totižto vystupoval ako dodávateľ – poskytovateľ spotrebiteľských
úverovnebankovýmspôsobom,čopredpokladá,ževrámcipredmetutejtosvojejčinnostimalbyťznalým

právnych predpisov upravujúcich poskytovanie úverov spotrebiteľovi ohľadne náležitostí právnych
úkonov a že bude konať s odbornou starostlivosťou a dodržiavať tieto požadované náležitosti právneho
úkonu a nebude konať v rozpore s dobrými mravmi (tzv. prezumpcia znalosti práva). V danom prípade
v súlade s judikatúrou (napr. Krajský súd v Prešove sp. zn. 8Co/112/2014 z 18.12.2014) je možné
síce konštatovať, že úrok, ktorý by aj prevyšoval jeho priemernú výšku v rozhodnom čase, by síce

mohol byť akceptovateľný, ale len za predpokladu, žeby dodávateľ preukázal, z akého dôvodu navrhol
úrok v určitej výške a či konkrétne okolnosti prípadu a situácia spotrebiteľa boli takého charakteru
(napríklad také rizikové), že vyžadovali stanovenie určitej úrokovej sadzby, avšak pokiaľ v tomto smere
nebudú preukázané žiadne okolnosti odôvodňujúce iný záver a teda žalobca žiadne takéto okolnostinetvrdí, možno mať za to, že úver s dojednaným úrokom za úver prevyšujúcim o viac ako 100 %
priemernéúrokovésadzby,jevrozporesdobrýmimravmiatedasajednáoneplatnédojednanieakeďže
toto dojednanie o odplatnosti úveru, je jedným z podstatných znakov definujúcich úverovú zmluvu, t.j.

absentuje dojednanie o podstatných náležitostiach úverovej zmluvy, ktorej časť od jej zvyšnej časti nie
je možné oddeliť, by bolo možné tiež uzavrieť, že zmluva o úvere uzavretá medzi žalobcom a žalovaným
je neplatná pre jej rozpor s dobrými mravmi a so zákonom v zmysle § 39 OZ s poukazom na § 3 ods.
1 OZ, a aj preto medzi jej účastníkmi nastáva režim bezdôvodného obohatenia podľa cit. § 451 a nasl.
OZ, takže aj z tohto dôvodu je namieste, aby si účastníci vrátili navzájom poskytnuté plnenia v zmysle

§ 457 OZ bez akýchkoľvek úrokov a poplatkov.

Okresný súd poukazuje aj na ďalší nedostatok úverovej zmluvy z 20.04.2015 a to, že v úverovej zmluve
absentuje jej podstatná náležitosť podľa cit. § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch, v
súvislosti s v úverovej zmluve uvedenou ročnou percentuálnou mierou nákladov (RPMN), a to uvedenie
všetkých predpokladov použitých na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, resp. priamo v

úverovej zmluve absentuje explicitný a pre spotrebiteľa zrozumiteľný výpočet tejto RPMN na základe
údajovplatnýchvčaseuzatvoreniaúverovejzmluvysprehľadnýmuvedenímvšetkýchpredpokladovkjej
výpočtu použitých. RPMN vyjadruje reálnu cenu spotrebiteľského úveru a je kľúčovým ukazovateľom pre
porovnanie výhodnosti úverov od rôznych úverových inštitúcií. Je to teda pre spotrebiteľa najdôležitejší
ukazovateľ ceny úveru, pretože okrem úrokovej miery v sebe zahŕňa aj ďalšie iné poplatky súvisiace

s úverom ako napr. poplatok za vybavenie úveru, poistenie úveru, ak je podmienkou pre získanie
výhodnejšiehoúroku,ainé,prepočítanénajedenkalendárnyrok.InýmislovamiRPMNvyjadrujecelkové
náklady, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť za požičanú sumu, keďže zohľadňuje nielen úrok, ale aj ostatné
poplatky súvisiace s úverom. Okresný súd má za to, že v danom prípade v úverovej zmluve nie sú v
súlade s dikciou cit. § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch prehľadne uvedené všetky

potrebné údaje, žalobcom (dodávateľom) použité pre výpočet RPMN, pretože nie je úlohou spotrebiteľa
hľadať a „pátrať“ v úverovej zmluve, či táto obsahuje všetky potrebné údaje pre výpočet RPMN, o ktorých
spotrebiteľ napokon ani len nemá vedomosť, ktoré všetky údaje to sú (teda nevie ani ktoré má hľadať)
a aj preto spotrebiteľ má mať prehľadne a na jednom mieste sprístupnené všetky tieto vstupné údaje
k výpočtu RPMN použité. S poukazom na cit. § 9 ods. 2 písm. k), § 19 ods. 1, 2 a § 23 ods. 1 zákona

o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v rozhodnom čase, má okresný súd za to, že zákon o
spotrebiteľskýchúverochvrozhodnomčaseuzavretiaúverovejzmluvyvyžadoval,abyvúverovejzmluve
boli uvedené nie len predpoklady na výpočet RPMN, ale aj samotný jej výpočet, nie iba prípadné púhe
opísanie vzorca zo zákona, pretože, ako sa z citovaných noriem javí, výpočet RPMN nie je len internou
záležitosťou dodávateľa (veriteľa), ktorý by mal v úverovej zmluve uviesť už len výsledok tohto svojho

výpočtu, ale tento výpočet má byť transparentným (prehľadným) s komplexným uvedením vstupných
premenných na jej výpočet použitých (aby aj spotrebiteľ vedel ktoré z množstva údajov uvedených
v úverovej zmluve sú práve tými, ktoré sú pre výpočet RPMN dôležité), tak aby tento výpočet bol
odkontrolovateľným nie len samotným spotrebiteľom v čase uzavretia úverovej zmluvy, ale hlavne a
predovšetkým, aby bol odkontrolovateľným aj hocikedy spätne kontrolným orgánom za účelom zistenia,

ako a či dodávateľ (veriteľ) v ktoromkoľvek čase postupoval pri výpočte RPMN v súlade so zákonom. Ak
by totižto tomu tak nebolo a platilo by, že zákonu by bolo dané zadosť, ak by údaje použité pre výpočet
RPMN, bez jej výpočtu, boli uvedené v úverovej zmluve a to na jej rôznych miestach, za ktoré údaje
možno považovať výšku a dobu úveru, výšku splátky, jej periodicitu a počet, výšku úrokovej sadzby a
poplatkov, a ktoré údaje sú v zmysle cit. § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch obligatórnymi

náležitosťami úverovej zmluvy už podľa písmen g), i) a l) tohto ustanovenia, tak potom by zákonodarca
logicky nevyžadoval výpočet RPMN a tieto k výpočtu RPMN použité údaje duplicitne aj podľa písmena
k) cit. § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v rozhodnom čase a už vôbec
by neuvádzal v prílohe tohto zákona aj vzorec resp. rovnicu tohto výpočtu RPMN s odkazom na jeho
aplikáciu podľa cit. § 19 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v rozhodnom čase.

Samozrejme podľa okresného súdu, aj v tomto prípade platí pri pochybnostiach o obsahu úverových
zmlúv, všeobecné výkladové pravidlo uprednostňujúce výklad pre spotrebiteľa priaznivejší.
Vo vzťahu k skutočnosti, že predmetný výpočet by sa mohol eventuálne nachádzať v samostatnom
dokumente označenom napr. ako „Štandardné Európske informácie o spotrebiteľskom úvere“, okresný
súd uvádza, že v danom prípade by sa jednalo iba o predzmluvný formulár pre štandardné informácie o

spotrebiteľskom úvere podľa § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľskom úvere, ktorý však veriteľa (dodávateľa)
nezbavuje povinnosti predmetnú náležitosti uviesť aj priamo v samotnej úverovej zmluve, tak ako
to vyžaduje imperatívna zákonná dikcia § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch,
ktoré ustanovenie vyžadovalo, aby táto náležitosť bola obligatórnou náležitosťou bezprostrednespotrebiteľskej zmluvy podpísanej oboma zmluvnými stranami a nie iných, vznik úverového vzťahu
„sprevádzajúcich“ formulárov, či žiadostí.

Okrem toho má okresný súd taktiež za to, že v úverovej zmluve z 20.04.2015, nie je správne uvedená
citovaným § 9 os. 2 písm. z) zákona o spotrebiteľských úveroch vyžadovaná náležitosť a to priemerná
RPMN, ktorá je v úverovej zmluve označená hodnotou 34,42 %, avšak podľa Ministerstvom financií SR
zverejnených údajov o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 1. štvrťrok roku 2015
[I.] bola v rozhodnom čase uzavretia úverovej zmluvy pri spotrebiteľských úveroch od 1 do 5 rokov

poskytnutých veriteľmi (v danom prípade bola pôvodným veriteľom nebankovka) priemerná RPMN až
37,67 %.

Napokon má okresný súd za to, že v úverovej zmluve z 20.04.2015 absentuje aj náležitosť podľa cit. § 9
ods. 2 písm. l) zákona o spotrebiteľských úveroch a to je uvedenie cit. „...výšky, počtu a termínov splátok

istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým
nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia“,
pričom v tejto otázke sa okresný súd stotožňuje s rozhodnutím Krajského súdu v Prešove (ďalej len
„krajský súd“) sp. zn. 2 Co 82/2018 z 12.12.2018, v ktorom krajský súd jednako odôvodnil odklon od
skoršej judikatúry a jednako sa vysporiadal aj s otázkou nepriameho účinku smernice.

Krajský súd v Prešove vo svojom rozhodnutí sp. zn. 2 Co 82/2018 z 12.12.2018 taktiež uviedol cit.
„Primárnemu účelu právnej úpravy obsiahnutej v ust. § 9 ods. písm. k) predmetného zákona však
zodpovedá len taký výklad, ktorý každý z atribútov vyjadrených v zákone slovami „výška, počet a termíny
splátok“ viaže ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru majúceho sa v konečnom

dôsledku zaplatiť, teda ako k istine, tak i k úrokom a tiež k poplatkom. Naplneniu uvedeného účelu preto
nemôže učiniť zadosť zmluva uvádzajúca uvedenie celkovej výšky mesačnej splátky, neobsahujúca
aj vyčíslenie čiastkových súm reprezentujúcich jednotlivé čiastkové položky, čo je napriek odchylnosti
takejtoúpravyspotrebiteľskýchúverovodúpravyúverovvšeobecneprávedôkazomzvýšenejpozornosti
venovanej ochrane spotrebiteľa.

Pre všetky spotrebiteľské spory, v ktorých sa rieši otázka, či má zmluva o spotrebiteľskom úvere
obsahovať splátky v členení na splátky istiny, splátky úrokov a splátky poplatkov alebo nie, ako aj
otázka, kedy sa považuje spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov, je skutočnosť, že Smernica
Rady 93/13/EHS zakotvuje tzv. úplnú harmonizáciu úplne irelevantná, pretože Slovenská republika
pri implementácii smernice do Zákona o spotrebiteľských úveroch povinnosť tzv. úplnej harmonizácie

porušila. To, že Súdny dvor Európskej únie vo veci C-42/2015 potvrdil, že smernica sa má vykladať tak,
že členské štáty nesmeli zachovať ani zaviesť vo svojom vnútroštátnom práve ustanovenia, ktoré sa
odchyľujú od ustanovení tejto smernice je bezvýznamné, pretože v tomto konkrétnom prípade išlo o
vnútroštátne právo nad rámec smernice, ak vo svojej vnútroštátnej právnej úprave vyžaduje v zmluve
o spotrebiteľskom úvere uvádzať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Ak by

slovenský zákonodarca chcel vyjadriť to isté, čo požaduje smernica, ktorá navyše obsahuje požiadavku
tzv. úplnej harmonizácie, je zrejmé, že by použil takú istú terminológiu ako používa smernica. Avšak
slovenský zákonodarca takúto terminológiu nepoužil, ale k termínu „splátky“ pridal slová „istiny, úrokov
a iných poplatkov“.
V takomto prípade dochádza ku kolízii obsahového znenia Zákona o spotrebiteľských úveroch a

Smernice Rady 93/13/EHS, ktoré má za následok sprísnenú požiadavku slovenského zákonodarcu
na uvedenie členenia splátok spotrebiteľa v zmluve o spotrebiteľskom úvere, a to konkrétne na istinu,
úroky a poplatky. Priama aplikácia ustanovení smernice však prichádza do úvahy len subsidiárne ako
ultima ratio vtedy, ak eurokonformný výklad problematického vnútroštátneho ustanovenia nie je možný.
Priama aplikácia ustanovenia smernice však nesmie mať za následok uloženie povinnosti fyzickej alebo

právnickej osobe, to znamená, že smernica nikdy nemôže mať horizontálny ani obrátený vertikálny
priamy účinok. V tejto súvislosti odvolací súd zároveň dodáva, že ak by vykladal vnútroštátne právo
eurokonformne, pridržiaval sa obsahového znenia smernice a od dodávateľa nevyžadoval členenie
splátky na istinu, úroky a poplatky, upustil by tak od zákonnej požiadavky, čo by malo za následok
výkladvnútroštátnehoprávacontralegemaprekročenielimitovuplatnenianepriamehoúčinkusmernice,

pričom takýto postup je neprípustný. V neposlednom rade je potrebné si uvedomiť, že Súdny dvor
Európskej únie vykladá jedine a výlučne právo Európskej únie a ako taký nikdy nie je oprávnený
poskytovať výklad práva vnútroštátneho. V súlade s vyššie uvedeným Súdny dvor Európskej únie aj voveci C-42/15 poskytol výlučne výklad Smernice a v žiadnom prípade sa nemohol a ani sa nevyjadroval
k výkladu Zákona o spotrebiteľských úveroch.“
Okrem toho okresný súd v súlade s argumentáciou krajského súdu má taktiež za to, že eurokonformný

výklad § 9 ods. 2 písm. l) zákona o spotrebiteľských úveroch skrz Súdnym dvorom Európskej únie
výklad Smernice Rady 93/13/EHS, je v okolnostiach aplikácie Slovenského zákona o spotrebiteľských
úveroch irelevantným, pretože Súdny dvor Európskej únie je oprávnený vykladať len právo Európskej
únie, ale nie aj právo vnútroštátne, preto ako to uviedol aj krajský súd, Súdny dvor Európskej únie sa
cit. „… nemohol a ani sa nevyjadroval k výkladu Zákona o spotrebiteľských úveroch.“ v podmienkach

Slovenskej republiky (SD EÚ podáva výklad bez znalosti individualít právneho poriadku toho ktorého
členského štátu únie). Okresný súd navyše uvádza, že podľa jeho názoru, požiadavka uvádzať v
úverovej zmluve, ako jej podstatnú náležitosť, aj rozpis resp. skladu každej jednej splátky úveru na sumu
istiny, úroku a poplatku, je plne legitímnou a súhlasnou s cit. § 9 ods. 2 písm. l) zákona o spotrebiteľských
úveroch, pretože už aj z jeho samotného znenia vyplýva, že úvodné uvádzacie slovné spojenie cit. „...
výšku, počet a termíny splátok ...“ sa významovo aj gramaticky viaže resp. vzťahuje na každú z v tomto

ustanovení zmienenú veličinu t.j. na istinu, úrok aj poplatky, čo v rozmenenom na drobné znamená,
že podľa cit. § 9 ods. 2 písm. l) zákona o spotrebiteľských úveroch, má úverová zmluva obsahovať (i)
„výšku, počet a termíny splátok istiny“ (ii) „výšku, počet a termíny splátok úrokov“ a (iii) „výšku, počet a
termíny splátok iných poplatkov“, ktorú zákonnú požiadavku úverová zmluva z 20.04.2015 nespĺňa.
V uvedenej súvislosti okresný súd tiež podotýka, že je mu známy rozsudok Súdneho dvora Európskej

únie z 09.11.2016 sp. zn. C-42/15 vo veci Home Credit Slovakia, a.s., proti J. G., ktorým boli vykladané
ustanovenia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere
a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (ďalej len „smernica“). Súdny dvor Európskej únie rozhodol
okrem iného tak, že čl. 10 ods. 2 písm. h) a i) smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že zmluva
o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme

amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Je
však potrebné uviesť, ako už bolo uvedené, že Súdny dvor Európskej únie nemá právomoc vykladať
zákony členského štátu; toto oprávnenie má iba súd členského štátu. V danom prípade je zrejmé, že
povinné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú inak upravené v Smernici a inak v zákone č.
129/2010 Z.z.. Kým článok 10 ods. 2 písm. h) Smernice stanovuje, že Zmluva o úvere zrozumiteľne a

stručne uvádza: výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne poradie, v ktorom sa budú
splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely
splatenia, ustanovenie § 9 ods. 2 písm. l) zákona č. 129/2010 Z.z. v rozhodnom čase stanovovalo,
že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a
iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným

zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. V súvislosti
s touto rozdielnou úpravou vnútroštátneho práva a Smernice, je nutné poznamenať, že priamy účinok
Smernice by prichádzal do úvahy len v sporoch, kde je odporcom členský štát resp. akýkoľvek orgán
konajúci v jeho mene, čo opakovane judikoval Súdny dvor európskej únie (prípady Marshall, C-152/84,
Faccini Dori, C-91/92 a Pfeiffer, C-397/01). Priame použitie Smernice je teda v tomto súdnom konaní

neprípustné, pretože žalobcom je súkromná právnická osoba a žalovaným fyzická osoba. Smernici
nemožno priznať ani nepriamy účinok v podobe eurokonformného výkladu zákona, teda interpretácie
vnútroštátneho práva vo svetle znenia a účelu Smernice. Cieľom eurokonformného výkladu zákona
je najmä vyplniť medzery vnútroštátneho právneho predpisu samotnými ustanoveniami Smernice. V
posudzovanej veci možno za použitia jazykového, logického ale aj teleologického výkladu dospieť k

záveru, a síce, že v zákone o spotrebiteľských úveroch sú náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere
stanovené jednoznačne, a to rozdielne od ustanovení Smernice, nad rámec Smernice. Zákonodarca
sa teda od ustanovení smernice odchýlil, a zákon o spotrebiteľských úveroch schválil v takom znení
s cieľom zabezpečiť ochranu spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany, čo vyplýva z dôvodovej správy
k tomuto zákonu. Akýkoľvek eurokonformný výklad predmetných zákonných ustanovení by bol potom

v priamom rozpore so zákonom, nahrádzal by výslovné explicitné znenie zákona, čo je neprípustné,
pretože by sa jednalo o výklad contra legem. Aj súdny dvor spresnil, že zásada eurokonformného
výkladuvnútroštátnehoprávamáurčitéobmedzenia.Povinnosťvnútroštátnehosúduprihliadaťnaobsah
Smernice pri výklade a uplatňovaní relevantných ustanovení vnútroštátneho práva je teda obmedzená
všeobecnými zásadami práva a nemôže slúžiť ako základ na výklad vnútroštátneho práva contra legem

(rozsudky z 15.04.2008, Impact, C- 268/06, Zb.s. I-2483, bod 100, a Dominguez).
Napokon okresný súd podotýka, že opodstatnenosť uvedenej požiadavky uvádzať v úverovej zmluve
rozpis vnútornej skladby každej jednej splátky úveru na sumu istiny, úrokov a poplatkov, je v okolnostiach
veci plne legitímnou aj z dôvodu, že výška anuitnej splátky sa počas celej doby splácania síce nemení,avšak v rámci tejto splátky sa mení výška a pomer splátky pripadajúcej na istinu a na úrok, takže podľa
okresného súdu, by mal byť spotrebiteľ informovaný, ako sa jeho platby pripisujú na splatenie dlhu, t.j.
či sa najsamprv z každej splátky najviac započítava na splatenie úroku a menej na istinu, alebo naopak,

pričom uvedenú informáciu spotrebiteľ nemôže vyčítať z údaja o výške anuitnej splátky.
Navyše podporným argumentom požiadavky uvádzať v úverovej zmluve rozpis vnútornej skladby každej
jednej splátky úveru na sumu istiny, úrokov a poplatkov možno vyvodiť aj z toho, že pri výpočte
RPMN by malo byť zohľadnené (tu to nie je overiteľným, pretože ako už bolo uvedené, výpočet RPMN
v preskúmavanej úverovej zmluve absentuje), že výška poslednej anuitnej splátky bude spravidla v inej

sume ako ostatné splátky, keďže sa ňou spláca už iba zostatok úveru, o ktorej skutočnosti samozrejme
bez uvedeného rozpisu splátok, spotrebiteľ nemá odkiaľ mať túto vedomosť.
Na tomto mieste okresný súd taktiež podotýka, že na uvedenej zákonnej povinnosti dodávateľa, uvádzať
v úverovej zmluve vnútorný rozpis anuitných splátok v tom zmysle, aká suma z tej ktorej anuitnej splátky
budepripočítanánasplatenie(umorenie)istiny,koľkonaúrokakoľkonapoplatky,nemôženičzmeniťani
právospotrebiteľadanémuv§9ods.3zákonaospotrebiteľskýchúverochvzneníúčinnomvrozhodnom

čase, požadovať od veriteľa amortizačnú tabuľku, pretože jednako opäť, ak by toto pre dostatočnú
informovanosť spotrebiteľa postačovalo, zákonodarca by uvedenú povinnosť osobitne nevyžadoval aj
v cit. § 9 ods. 2 písm. l) zákona o spotrebiteľských úveroch a navyše, toto nemôže postačovať aj z toho
dôvodu, že amortizačná tabuľka vydaná v priebehu trvania úverového vzťahu na žiadosť spotrebiteľa,
už reaguje na do tej doby spotrebiteľom realizované platby a vyjadruje tak aktuálnu situáciu v zložení

jednotlivých splátok a nie situáciu v čase pri vzniku úverového vzťahu.

Na základe vyššie uvedených dôvodov a pri aplikácii citovaných právnych predpisov dospel okresný
súd k záveru, že úverová zmluva z 20.04.2015 neobsahuje náležitosti alebo obsahuje nesprávne
uvedené náležitosti ustanovené cit. § 9 ods. 2 písm. f), k), l) a z) zákona o spotrebiteľských úveroch, v

dôsledku čoho v zmysle cit. § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch to má za následok,
že spotrebiteľský úver poskytnutý žalovanému na základe tejto úverovej zmluvy je bezúročný a bez
poplatkov, preto okresný súd v tejto časti (úrokov a poplatkov) žalobu zamietol, tak ako to je uvedené
vo výroku tohto rozhodnutia.

Z dôvodu záveru, že úver je bezúročný a bezpoplatkový, boli všetky žalovaným učinené platby na jeho
splatenie započítané iba v prospech splatenia jemu poskytnutej istiny úveru, ktorý mu bol poskytnutý v
sume 985,- Eur, avšak žalovaný zaplatil už sumu 1 260,- Eur, t.j. zaplatil viac, ako mu bolo veriteľom
poskytnuté, preto okresný súd žalobu ako nedôvodnú aj v tejto časti zamietol.

Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP „Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.“

Podľa § 262 ods. 1 CSP „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.“

Podľa § 262 ods. 2 CSP „O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.“

Týmto rozhodnutím sa konanie končí, preto okresný súd rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania

a to podľa § 255 ods. 1 CSP. Vzhľadom na zamietnutie žaloby, by tak v konaní úspešnejší žalovaný mal
mať voči neúspešnejšiemu žalobcovi 100 % nárok na náhradu trov konania, avšak keďže žalovanému
v konaní žiadne trovy nevznikli (k žalobe sa ani len nevyjadril), okresný súd mu túto náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný (§ 359

C.s.p.). Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Bardejov.Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v uvedenej lehote podané na príslušnom odvolacom súde
(§ 362 ods. 1, 2 C.s.p.).

V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) je treba uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
(§ 365 ods. 1 C.s.p.).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.). Odvolanie len proti odôvodneniu rozsudku
nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie
(§ 366 C.s.p.).

Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť,

dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach
so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o
samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na
niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí,
ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo

ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. Právoplatnosť
ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o
príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti (§ 367 C.s.p.).

Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže

ho podať znova. Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane,
ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého
rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. Ak
sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. Ak sa
odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369 C.s.p.).

Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť,odvolacísúdrozhodneopripusteníspäťvzatia.Súdspäťvzatiežalobynepripustí,akstým
protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutiesúdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia
predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370 C.s.p.).

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť (§ 371 C.s.p.). V odvolacom konaní nemožno uplatniť práva
voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon
rozhodnutia.