Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, December 29, 2022

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 8Csp/75/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8221201978
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Daráková

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2022:8221201978.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdBardejovvkonanípredsudkyňouJUDr.AndreouDarákovou,vprávnejvecižalobcu:Intrum

Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpený advokátom:
JUDr. Ján Šoltés, so sídlom Mýtna 48, 810 00 Bratislava, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. XXXX/XX, XXX XX B., o zaplatenie 797,26 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 720,70 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 %
ročne zo sumy 720,70 Eur od 30.03.2019 do zaplatenia, a to do 90 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

Žalobcovi priznáva voči žalovanému 80,80 % nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania,
o ktorých sume rozhodne samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou Okresnému súdu Bardejov (ďalej len „okresný súd“) 25.10.2021 sa pôvodný žalobca
(Všeobecnáúverovábanka,a.s.)domáhaluloženiapovinnostižalovanémuzaplatiťmusumu797,26Eur
s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z tejto sumy počnúc od 30.03.2019 do zaplatenia a náhrady
trov konania.

Pôvodný žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že ako veriteľ dňa 31.08.2018 uzavrel so žalovaným „...
zmluvu o pôžičke č. 21401131 / 8089815510 (evidenčné číslo zmluvy/ príd. autorizačný kód)“ (ďalej len
„úverová zmluva“), na základe ktorej pôvodný žalobca poskytol žalovanému pôžičku v sume 760,- Eur,
na kúpu tovaru (mobilný telefón), podľa vlastného výberu žalovaného, ktorého kúpna cena bola 950,-
Eur, takže žalovaný pri podpise úverovej zmluvy zaplatil akontáciu na kúpnu cenu vo výške 190,- Eur.
Žalovaný sa zaviazal jemu poskytnutú pôžičku splácať v pravidelných 60-tich mesačných splátkach v

sume po 19,65 Eur a to až do zaplatenia celkovej sumy pôžičky 1 179,- Eur (60 x 19,65). Pôvodný
žalobca v žalobe uviedol, že keďže si žalovaný cit. „... svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku resp.
jednotlivé povinné splátky riadne a včas t.j. v súlade so zmluvou a podmienkami k zmluve...“ nesplnil,
pôvodný žalobca ako veriteľ ho listom z 26.01.2019 označeným ako predžalobná upomienka, vyzval k
úhrade dlžných splátok v dodatočnej lehote a súčasne žalovaného upozornil na možnosť zosplatnenia
celejpôžičky(úveru)vzmysledojednaniavbode10.2.úverovejzmluvy.Keďžežalovanýanivdodatočne
jemu poskytnutej lehote dlžné splátky neuhradil, veriteľ 19.03.2019 úver zosplatnil, o čom informoval

žalovaného listom z 24.03.2019 označeným ako „Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru“
s tým, že pôvodný žalobca v žalobe uviedol cit. „Ku zosplatneniu samotnému došlo až po márnom
uplynutí dostatočne dlhej dodatočnej lehoty na plnenie, a to vo vzťahu ku splátke splatnej bezprostredne
pred zosplatnením. Splátka uvedená v Predžalobnej upomienke je len najstaršou omeškanou splátkou,táto však neurčuje začiatok plynutia premlčacej lehoty.“ Pôvodný žalobca v žalobe tiež uviedol, že ku
dňu podania žaloby žalovaný z jemu poskytnutej pôžičky splatil sumu 39,30 Eur (bez akontácie), pričom
cit. „Celkový dlh Žalovaného ku dňu podania návrhu predstavuje sumu 797,26 Eur.“

Keďže žalovaný ani po zosplatnení úveru tento neplatil, pôvodný žalobca sa tejto pohľadávky voči
žalovanému domáhal podanou žalobou, pričom si uplatnil nárok na zaplatenie jednako žalovaným

neuhradených splátok pôžičky splatných do jej celkového zosplatnenia, ako aj úhrady sumy pôžičky po
jej zosplatnení všetko celkovo v sume 1 026,56 Eur vrátane akontácie, ako aj nákladov na vymoženie
tejto pohľadávky v sume 0,00,- Eur, po odpočítaní sumy 229,30 Eur vrátane akontácie, ktorú sumu
z pôžičky do podania žaloby žalovaný už splatil (190-akontácie + 39,30-splátky = 229,30), takže pôvodný
žalobca sa tak žalobou domáhal zaplatenia sumy 797,26 Eur (1 026,56 + 0 – 229,30) a to spolu s 5
% ročným úrokom z omeškania z tejto sumy od 30.03.2019, t.j. cit. „...od šiesteho dňa nasledujúceho

po Oznámení o vyhlásení okamžitej splatnosti...“ do zaplatenia, pričom pôvodný žalobca tiež uviedol,
že podanou žalobou sa voči žalovanému nedomáha zaplatenia v úverovej zmluve dojednanej zmluvnej
pokuty v sume 89,30 Eur.

Prílohoužalobyboli:notárskazápisnicaN3283/2017,NZ54215/2017,NCRIs55029/2017z11.12.2017;
„Zmluva o spotrebiteľskom úvere“ z 31.08.2018; „Zmluva o poskytovaní služieb“ z 08.12.2017;
„Predžalobná upomienka“ z 26.01.2019 s doručenkou; „Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti
úveru“ z 24.03.2019 a prehľad splátok a úhrad z úverového účtu žalovaného.

Žaloba s prílohami bola za účelom vyjadrenia doručená žalovanému do vlastných rúk 11.02.2022, avšak
do rozhodnutia okresného súdu, žalovaný ostal v konaní pasívnym a k žalobe sa písomne nevyjadril.

Podaním doručeným okresnému súdu 07.03.2022 občianske združenie Všeobecná ochrana práv

spotrebiteľov (ďalej len „združenie“) žiadalo, aby ho okresný sú pribral do konania na strane žalovaného,
avšak na výzvu súdu, aby združenie v súlade s § 95 ods. 1 zákona č. 160/20145 Z.z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len „CSP“) predložilo písomný súhlas žalovaného s jeho vstupom do konania na
strane žalovaného ako osobitného subjektu alebo aby v zmysle § 291 CSP predložilo splnomocnenie
od žalovaného na jeho zastupovanie v spotrebiteľskom spore, ktorá výzva bola združeniu doručená

30.03.2022, združenie nereagovalo, preto okresný súd o jeho pribratí do konania nerozhodoval.

Podaním doručeným okresnému súdu 05.05.2022 pôvodný žalobca (Všeobecná úverová banka a.s.)
oznámil okresnému súdu, že na základe „Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok“ uzavretej medzi

ním (D. E. B. F.) a obchodnou spoločnosťou Intrum Slovakia s.r.o., uloženej registri okresného súdu pod
sp. zn. 1OpP 2/2018 došlo k postúpeniu pohľadávky voči žalovanému z pôvodného žalobcu (postupca)
na obchodnú spoločnosť Intrum Slovakia s.r.o. (žalobca, postupník), ktorá skutočnosť bola žalovanému
oznámená listom z 22.04.2022, pričom v tejto súvislosti pôvodný žalobca navrhol, aby do konania na
jeho miesto vstúpila obchodná spoločnosť Intrum Slovakia s.r.o., ktorá s týmto postupom vyjadrila svoj

súhlas.

Okresný súd uznesením č.k. 8 Csp 75/2021-70 z 11.05.2022 (právoplatné 23.05.2022, pozn.) pripustil
zmenu subjektov na strane žalobcu tak, že z konania vystúpil pôvodný žalobca (D. E. B. F.) a na jeho

miesto vstúpila obchodná spoločnosť Intrum Slovakia s.r.o. (žalobca).

V spotrebiteľských sporoch podľa § 297 písm. b) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v
účinnom znení (ďalej len „CSP“) „Súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je
potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán

nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.“

Podľa § 219 ods. 1 a 3 CSP „Rozsudok súd vyhlasuje vždy verejne a v mene Slovenskej republiky.
Pritom uvedie výrok rozsudku spolu s odôvodnením a poučením o odvolaní a o možnosti exekúcie.Vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas
verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote
najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného

vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.“

Okresný súd v danej veci rozhodol a rozsudok dňa 30.12.2022 verejne vyhlásil podľa § 219 ods. 1 CSP,
bez nariadenia pojednávania podľa prvej vety § 219 ods. 3 CSP, za splnenia zákonných podmienok
podľa § 297 písm. b) CSP.

Okresný súd vykonal vo veci dokazovanie listinnými dôkazmi priloženými v spise a zistil tento skutkový
stav.

Pôvodný žalobca (D. E. B. F.) ako veriteľ uzavrel so žalovaným 31.08.2018 „Zmluvu o spotrebiteľskom
úvere“ (ďalej len „úverová zmluva“), na základe ktorej veriteľ poskytol žalovanému pôžičku (úver)
v sume 760,- Eur, ktorú sumu pôžičky sa žalovaný zaviazal splácať v 60-tich splátkach po 19,65 Eur
mesačne vždy k 20. dňu v mesiaci, počnúc prvou splátkou splatnou 20.09.2018 s termínom jej konečnej
splatnosti – neuvedené (v rozhodnom čase uzavretia úverovej zmluvy, tento parameter úveru zákon

ospotrebiteľskýchúverochnevyžadoval,pozn.)asdoboutrvaniacit.„…60mesiacov,alebodosplatenia
všetkých záväzkov Klienta podľa tejto Zmluvy.“ Celkové náklady, ktoré mal žalovaný za pôžičku (úver)
zaplatiť predstavovala suma 419,- Eur a teda celkovo mal žalovaný zaplatiť sumu 1 179,- Eur (760 –
istina pôžičky + 419 – náklady), pri RPMN 20,86 %, priemernej RPMN - neuvedená (v rozhodnom čase
uzavretia úverovej zmluvy, tento parameter úveru zákon o spotrebiteľských úveroch nevyžadoval, pozn.)

a pri fixnej ročnej úrokovej sadzbe 20,86%. Podľa dojednania v bode 10.2. úverovej zmluvy, pre prípad
omeškania sa dlžníka (žalovaného) so splácaním splátok pôžičky riadne a včas mal veriteľ oprávnenie
pôžičku predčasne zosplatniť, podľa podmienok uvedených v § 53 ods. 9 v spojní s § 565 Občianskeho
zákonníka. K úverovej zmluve nebolo dojednané poistenie.

Listom označeným ako „Predžalobná upomienka“ z 26.01.2019 pôvodný žalobca upozornil žalovaného
na jeho omeškanie so splácaním splátok pôžičky s aktuálnym nedoplatkom na splátkach aktuálne ku
dňu upomienky v sume 58,95 Eur s tým, že cit. „...ak do 05.03.2019 nedôjde k úhrade splátky splatnej v
mesiaci 11/2018, bude veriteľ oprávnený úver zosplatniť.“ (list bol žalovanému doručený 01.02.2019), k

zosplatneniuktoréhonapokonpôvodnýžalobcapristúpilaúverzosplatnilk19.03.2019,ktorúskutočnosť
oznámil žalovanému listom z 24.03.2019 označeným ako „Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti
úveru.“, ktorým žalovanému oznámil, že tak ako ho bol upozornil v predžalobnej upomienke, pristúpil k
zosplatneniu celého úveru s tým, že ku dňu tohto oznámenia predstavovala celková dlžná suma vrátane
príslušenstva sumu 797,36 Eur.

Z prehľadu splátok a úhrad žalovaného uvedených v jeho úverovom účte, mal okresný súd za
preukázané, že žalovaný učinil na splatenie jemu poskytnutej pôžičky iba dve splátky v sume po 19,65
Eur, t.j. celkovo tak už splatil sumu 39,30 Eur (2 x 19,65) a vrátane akontácie sumu 229,30 Eur (39,30

+ 190).

Podľa § 290 CSP „Spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo
spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.“

Podľa§657zákonač.40/1964Zb.Občianskyzákonník(ďalejlen„OZ“)vzneníúčinnomvčaseuzavretia
úverovej zmluvy (ďalej len „v znení účinnom v rozhodnom čase“) „Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ
dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej
doby veci rovnakého druhu.“

Podľa § 658 ods. 1 OZ v znení účinnom v rozhodnom čase „Pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť
úroky.“Podľa § 52 ods. 1 až 4 OZ v znení účinnom v rozhodnom čase „Spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o

spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.“

Podľa § 53 ods. 1 a 2 OZ v znení účinnom v rozhodnom čase „Spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné
podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky
sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.“

Podľa § 54 ods. 1 a 2 OZ v znení účinnom v rozhodnom čase „Zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa

najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu
spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu
spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.“

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských
úveroch“) v znení účinnom v rozhodnom čase „Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je
dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných
prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom,
ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa; tým nie
je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie
spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi

oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. Spotrebiteľským úverom
sú aj mladomanželský úver podľa osobitného predpisu, niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa
osobitného predpisu a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie
nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov týkajúce sa poskytovania
týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa

na tieto úvery nevzťahuje.“

Podľa § 1 ods. 8 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v rozhodnom čase „Ustanoveniami
tohto zákona nie sú dotknuté ustanovenia Občianskeho zákonníka ani osobitných predpisov.“

Podľa § 2 písm. a) a b) zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v rozhodnom čase
„Na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu
svojho podnikania alebo povolania; veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo
poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.“

Podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v rozhodnom čase „Na účely
tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúťspotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a
zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.“

Podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v rozhodnom čase „Zmluva o
spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať
tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,

b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) meno, priezvisko, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa; ak spotrebiteľ nemá pridelené

rodné číslo, uvedie sa dátum narodenia,
d) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
e) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo

ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
g) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové

sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
h) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

i) výšku, počet, frekvenciu splátok a prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým
nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
j) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

k) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
l) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy

o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
m) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
n) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
o) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,

p) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
q) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
r) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,

s) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
t) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
u) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej

výpočtu,
v) názov a adresu príslušného orgánu dohľadu podľa § 23.“Podľa § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v rozhodnom čase „Poskytnutý
spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,

b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d), e), g) až i), l) a p),
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d), e), g) a § 10 ods. 1 písm.
b) a c) alebo
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v

neprospech spotrebiteľa,
e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne inak ako bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov
na platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným
prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa1) a nejde o bezhotovostné poskytnutie viazaného
spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie
iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo

osobitného predpisu,
f) veriteľ v zmluve o spotrebiteľskom úvere neuvedie všetky plnenia, ktoré pre spotrebiteľa vyplývajú z
poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo s ním súvisia,
g) ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru prekračuje najvyššiu prípustnú výšku
odplaty stanovenej podľa osobitných predpisov.“

Podľa § 19 ods. 1 a 2 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v rozhodnom čase „Ročná
percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru sa vypočíta podľa vzorca uvedeného v prílohe č. 2.
Na účely výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov sa použijú celkové náklady spotrebiteľa spojené

so spotrebiteľským úverom zahŕňajúce aj všetky plnenia súvisiace s poskytnutým spotrebiteľským
úverom nad rámec poskytnutého spotrebiteľského úveru poukazované veriteľovi alebo akejkoľvek tretej
osobe s výnimkou poplatkov, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť za nedodržanie akýchkoľvek záväzkov
ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom úvere; náklady na vedenie platobného účtu, na ktorom sa
zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, náklady na používanie platobných prostriedkov na

platobné transakcie a čerpania a ostatné náklady na platobné transakcie sa zahrnú do celkových
nákladov spotrebiteľa spojených s úverom, ak otvorenie účtu nie je dobrovoľné a náklady na účet neboli
zrozumiteľne a samostatne uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere alebo v akejkoľvek inej zmluve
uzavretej so spotrebiteľom. Ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere použijú sa na účely
výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov celkové náklady spotrebiteľa podľa prvej vety s výnimkou

iných skutočných nákladov, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť predávajúcemu, okrem kúpnej ceny za
kúpu tovaru alebo uskutočnenie služieb bez ohľadu na to, či sa operácia vykoná v hotovosti alebo na
úver.“

Podľa § 23 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v rozhodnom čase „Dohľad

nad dodržiavaním povinností veriteľa podľa tohto zákona vykonáva Národná banka Slovenska podľa
osobitného predpisu, ak odseky 2 až 10 neustanovujú inak.“

Vykonaným dokazovaním mal okresný súd v prvom rade za preukázané, že medzi žalobcom (ako
právnym nástupcom po pôvodnom veriteľovi, pozn.) a žalovaným nepochybne existuje občianskoprávny

záväzkový vzťah spotrebiteľského charakteru a to titulom úverovej zmluvy, ktorá je spotrebiteľskou
zmluvou, pretože žalovaný pri jej uzatváraní vystupoval ako spotrebiteľ, keďže mu bola poskytnutá
pôžička za iným účelom, ako za účelom výkonu zamestnania, povolania alebo podnikania a veriteľ
(predchodca žalobcu) pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere vystupoval ako dodávateľ s
poukazom na predmet jeho podnikania. Žalobca nepopieral postavenie žalovaného v zmluvnom vzťahu

ako spotrebiteľa, ani spotrebiteľský charakter úveru. Preto nemôžu byť pochybnosti o použití ustanovení
Občianskeho zákonníka na posúdenie náležitostí celej úverovej zmluvy, vrátane podmienok, za ktorých
bol úver (pôžička) poskytnutý, ako aj právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského
charakteru (zákon o spotrebiteľských úveroch).

Na základe preskúmavanej úverovej zmluvy, ktorá má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v
súlade s cit. § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch, žalobca, resp. jeho právny predchodca
poskytol žalovanému spotrebiteľský úver (pôžičku) a žalovaný sa zaviazal vrátiť jemu poskytnuté
peňažné prostriedky a zaplatiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Keďže zmluvauzavretá medzi stranami sporu má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle cit. ustanovení
§ 1 ods. 2 a § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch, musí obsahovať náležitosti ustanovené
zákonom pre takéto zmluvy podľa cit. § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom

ku dňu uzavretia úverovej zmluvy.

Súd je povinný skúmať danosť zákonných náležitostí spotrebiteľskej zmluvy za účelom vyváženia
nerovnakého (nerovnocenného) postavenia jej zmluvných strán, keďže pre spotrebiteľské zmluvy je vo

všeobecnosti charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom spravidla
z pozície „slabšej“ zmluvnej strany, nakoľko práve dodávateľ je tvorcom zmluvných podmienok, ktoré
sú vopred určené a ktoré spotrebiteľ spravidla nemá možnosť reálne ovplyvniť. Účelom právnej úpravy
upravujúcejprávnevzťahyspotrebiteľskéhocharakterujeprávevyrovnávaťtútonerovnováhuvprávnom
postavení dodávateľa a spotrebiteľa. Vychádza sa totiž z predpokladu, že predovšetkým spotrebiteľ
uzatvára zmluvu s dodávateľom v dobrej viere, že dodávateľ vzhľadom na jeho podnikanie koná

profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Preto okresný súd v záujme naplnenia
ochrany spotrebiteľa (žalovaného) preskúmal dôvodnosť žalovaného nároku, najmä v kontexte jeho
súladu s príslušnými právnymi normami upravujúcimi ochranu spotrebiteľov a to predovšetkým v tom
smere či dotknutá úverová zmluva okrem všeobecných náležitostí podľa OZ obsahuje aj osobitné
náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere obsiahnuté v cit. § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských

úveroch, absenciu ktorých tento zákon v ustanovení cit. § 11 ods. 1 spája s následkom bezúročnosti
a bezpoplatkovosti úveru.

Okresný súd má za to, že v úverovej zmluve z 31.08.2018 absentuje jej podstatná náležitosť podľa cit. §

9 ods. 2 písm. h) zákona o spotrebiteľských úveroch, v súvislosti s v úverovej zmluve uvedenou ročnou
percentuálnou mierou nákladov (RPMN), a to uvedenie všetkých predpokladov použitých na výpočet
tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, resp. priamo v úverovej zmluve absentuje explicitný a pre
spotrebiteľa zrozumiteľný výpočet tejto RPMN na základe údajov platných v čase uzatvorenia úverovej
zmluvy s prehľadným uvedením všetkých predpokladov k jej výpočtu použitých. RPMN vyjadruje reálnu

cenu spotrebiteľského úveru a je kľúčovým ukazovateľom pre porovnanie výhodnosti úverov od rôznych
úverových inštitúcií. Je to teda pre spotrebiteľa najdôležitejší ukazovateľ ceny úveru, pretože okrem
úrokovej miery v sebe zahŕňa aj ďalšie iné poplatky súvisiace s úverom ako napr. poplatok za vybavenie
úveru, poistenie úveru, ak je podmienkou pre získanie výhodnejšieho úveru a iné, prepočítané na
jeden kalendárny rok. Inými slovami RPMN vyjadruje celkové náklady, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť

za požičanú sumu, keďže zohľadňuje nielen úrok, ale aj ostatné poplatky súvisiace s úverom. Okresný
súd má za to, že v danom prípade v úverovej zmluve nie sú v súlade s dikciou cit. § 9 ods. 2 písm. h)
zákona o spotrebiteľských úveroch prehľadne uvedené všetky potrebné údaje, žalobcom (dodávateľom)
použité pre výpočet RPMN, pretože nie je úlohou spotrebiteľa hľadať a „pátrať“ v úverovej zmluve, či
táto obsahuje všetky potrebné údaje pre výpočet RPMN, o ktorých spotrebiteľ napokon ani len nemá

vedomosť, ktoré všetky údaje to sú (teda nevie ani ktoré má hľadať) a aj preto spotrebiteľ má mať
prehľadne a na jednom mieste sprístupnené všetky tieto vstupné údaje k výpočtu RPMN použité. S
poukazom na cit. § 9 ods. 2 písm. h), § 19 ods. 1, 2 a § 23 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch
v znení účinnom v rozhodnom čase, má okresný súd za to, že zákon o spotrebiteľských úveroch v
rozhodnom čase uzavretia úverovej zmluvy vyžadoval, aby v úverovej zmluve boli uvedené nie len

predpoklady na výpočet RPMN, ale aj samotný jej výpočet, pretože, ako sa z citovaných noriem javí,
výpočet RPMN nie je len internou záležitosťou dodávateľa (veriteľa), ktorý by mal v úverovej zmluve
uviesť už len výsledok tohto svojho výpočtu, ale tento výpočet má byť transparentným (prehľadným) s
komplexným uvedením vstupných premenných na jej výpočet použitých (aby aj spotrebiteľ vedel ktoré z
množstva údajov uvedených v úverovej zmluve sú práve tými, ktoré sú pre výpočet RPMN dôležité), tak

aby tento výpočet bol odkontrolovateľným nie len samotným spotrebiteľom v čase uzavretia úverovej
zmluvy, ale hlavne a predovšetkým, aby bol odkontrolovateľným aj hocikedy spätne kontrolným orgánom
za účelom zistenia, ako a či dodávateľ (veriteľ) v ktoromkoľvek čase postupoval pri výpočte RPMN v
súlade so zákonom. Ak by totižto tomu tak nebolo a platilo by, že zákonu by bolo dané zadosť, ak by
údaje použité pre výpočet RPMN, bez jej výpočtu, boli uvedené v úverovej zmluve a to na jej rôznych

miestach, za ktoré údaje možno považovať výšku a dobu úveru, výšku splátky, jej periodicitu a počet,
výšku úrokovej sadzby a poplatkov, a ktoré údaje sú v zmysle cit. § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských
úveroch obligatórnymi náležitosťami úverovej zmluvy už podľa písmen d), e) a g) tohto ustanovenia,
tak potom by zákonodarca logicky nevyžadoval výpočet RPMN a tieto k výpočtu RPMN použité údajeduplicitne aj podľa písmena h) cit. § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom
v rozhodnom čase a už vôbec by neuvádzal v prílohe tohto zákona aj vzorec resp. rovnicu tohto
výpočtu RPMN s odkazom na jeho aplikáciu podľa cit. § 19 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch

v znení účinnom v rozhodnom čase. Samozrejme podľa okresného súdu, aj v tomto prípade platí pri
pochybnostiach o obsahu úverových zmlúv, všeobecné výkladové pravidlo uprednostňujúce výklad pre
spotrebiteľa priaznivejší.

Vo vzťahu k skutočnosti, že predmetný výpočet by sa mohol nachádzať v samostatnom dokumente

označenom napr. ako „Štandardné Európske informácie o spotrebiteľskom úvere“, okresný súd
uvádza, že v danom prípade by sa jednalo iba o predzmluvný formulár pre štandardné informácie o
spotrebiteľskom úvere podľa § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľskom úvere, ktorý však veriteľa (dodávateľa)
nezbavuje povinnosti predmetnú náležitosti uviesť aj priamo v samotnej úverovej zmluve, tak ako to
vyžaduje imperatívna zákonná dikcia § 9 ods. 2 písm. h) zákona o spotrebiteľských úveroch, ktoré
ustanovenie vyžaduje, aby táto náležitosť bola obligatórnou náležitosťou bezprostredne spotrebiteľskej

zmluvy podpísanej oboma zmluvnými stranami a nie iných, vznik úverového vzťahu „sprevádzajúcich“
formulárov, či žiadostí.
Na tomto mieste okresný súd považuje za potrebné podotknúť, že keďže RPMN je uvedená v
úverovej zmluve identickým číslom ako aj fixná úroková sadzba a to číslom 20,86%, je z toho aj
bez akéhokoľvek výpočtu zrejmým, že v danom prípade boli jedinými nákladmi úveru iba dojednané

úroky bez akýchkoľvek poplatkov. Ak by teda okresný súd dospel k záveru, že v úverovej zmluve
z 31.08.2018 absentuje iba táto jedna zákonná náležitosť spočívajúca v absencii výpočtu RPMN
v úverovej zmluve, tak vzhľadom na uvedené okolnosti veci, by zvažoval svoj záver o bezúročnosti
a bezpoplatkovosti úveru, pretože v konkrétnych okolnostiach veci by tak požadovaný výpočet RPMN
priamo v úverovej zmluve bolo možným považovať ako formalistický prístup posudzovania obsahu

úverovej zmluvy s neprimerane prísnou sankciou pre dodávateľa spočívajúcou v strate zisku, avšak
keďže okresný súd v danom prípade zistil aj ďalšie nedostatky úverovej zmluvy (viď. ďalej), dospel
k záveru, že v súhrne týchto nedostatkov, prispela aj táto absentujúca zákonná náležitosť k dôvodnosti
záveru okresného súdu o bezpoplatkovosti a bezúročnosti tohto úveru.

Ďalej je okresný súd názoru, že v úverovej zmluve dohodnutý úrok z úveru vo výške 20,86 % ročne,
nemožno považovať za úrok, ktorý by bol v súlade dobrými mravmi a to jednako z dôvodu, že v čase
uzavretia úverovej zmluvy podľa prehľadu Národnej banky SR [https://www.nbs.sk/sk/statisticke-udaje/

financne-trhy/urokove-sadzby/priemerne-urokove-miery-z-uverov-bank], výška úrokových sadzieb pri
spotrebiteľských úveroch od 1 do 5 rokov (60 mesiacov) predstavovala pri nových obchodoch bánk
uzatváraných v tom čase 5,14 % ročne, t.j. v danom prípade dojednaný úrok viac ako 300% prevyšuje
sadzby úrokov pri úveroch poskytovaných v čase uzavretia dotknutej úverovej zmluvy medzi klientmi a
bankami, takže pokiaľ v zmluve medzi účastníkmi bola stanovená výška úrokovej sadzby na 20,86 %

ročne, tak ide o neprimerane vysoké úroky, ktoré boli dojednané v rozpore s dobrými mravmi a preto
okresný súd úverovú zmluvu v časti povinnosti platenia úrokov považoval aj za absolútne neplatný
právny úkon podľa § 39 Občianskeho zákonníka. V danom prípade v súlade s judikatúrou (napr. Krajský
súd v Prešove sp. zn. 8Co/112/2014 z 18.12.2014) je možné síce konštatovať, že úrok, ktorý by aj
prevyšoval jeho priemernú výšku v rozhodnom čase, by síce mohol byť akceptovateľný, ale len za

predpokladu, žeby dodávateľ preukázal, z akého dôvodu navrhol úrok v určitej výške a či konkrétne
okolnosti prípadu a situácia spotrebiteľa boli takého charakteru (napríklad také rizikové), že vyžadovali
stanovenie určitej úrokovej sadzby, avšak pokiaľ v tomto smere nebudú preukázané žiadne okolnosti
odôvodňujúce iný záver a teda žalobca žiadne takéto okolnosti netvrdí, možno mať za to, že úver s
úrokovou sadzbou v dôsledku ktorej táto prekročila o viac ako 300% v rozhodnom čase pre obdobné

prípady priemernú úrokovú sadzbu, je v rozpore s dobrými mravmi. Vzhľadom na uvedené, okresný súd
aj v tomto prípade, keďže žalobca netvrdil, ani nepreukázal v okolnostiach veci potrebu, resp. dôvodnosť
stanovenia úrokovej sadzby až 20,86% ročne, považuje tento úrok za dojednaný v rozpore s dobrými
mravmi, t.j. jeho dojednanie v tejto výške je neprijateľnou podmienkou a teda neplatné, preto má okresný
súd za to, že v úverovej zmluve absentuje jeho uvedenie tak, ako to požaduje cit. § 9 ods. 2 písm.

g) zákona o spotrebiteľských úveroch (napr. Krajský súd v Trenčíne sp. zn. 17Co/313/2010 mal za
úroky nezodpovedajúce dobrým mravom úroky vo výške 24 % ročne, Krajský súd v Prešove sp. zn.
3Co/67/2008 úroky nad 25 %, Najvyšší súd SR sp. zn. 1MCdo/1/2009 úroky vo výške 60 % a ďalšie
napr. Najvyšší súd SR sp. zn. 5Cdo/26/2011; Krajský súd v Prešove sp. zn. 8Co/116/2014 a pod.).Na základe vyššie uvedených dôvodov a pri aplikácii citovaných právnych predpisov dospel okresný
súd k záveru, že úverová zmluva z 31.08.2018 neobsahuje vôbec alebo neobsahuje správne zákonné

náležitosti ustanovené cit. § 9 ods. 2 písm. g) a h) zákona o spotrebiteľských úveroch, čo v zmysle cit. §
11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch má za následok, že spotrebiteľský úver poskytnutý
žalovanému na základe tejto úverovej zmluvy je bezúročný a bez poplatkov, preto okresný súd v tejto
časti (úrokov) žalobu zamietol.

Z dôvodu záveru, že úver je bezúročný a bezpoplatkový, boli všetky žalovaným doposiaľ učinené platby
započítané v prospech splatenia istiny jemu poskytnutého úveru, preto okresný súd priznal žalobcovi
voči žalovanému nárok na zaplatenie zvyšnej sumy žalovanému reálne poskytnutej istiny úveru po
odpočítaní toho, čo žalovaný už splatil. Žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 760,- Eur, z ktorej
sumy žalovaný splatil sumu 39,30 Eur, teda rozdiel predstavuje 720,70 Eur (760 – 39,30).

Podľa prvej vety § 517 odsek 1 OZ v znení účinnom ku dňu omeškania „Dlžník ktorý svoj dlh riadne a
včas nesplní, je v omeškaní.“

Podľa § 517 odsek 2 OZ v znení účinnom ku dňu omeškania „Ak ide o omeškanie s plnením peňažného
dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.“

Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, v znení účinnom ku dňu omeškania „Výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.“

Vovzťahukžalobcomuplatnenémuúrokuzomeškaniapokiaľideozaplatenieistinyposkytnutéhoúveru,
má okresný súd za to, že žalovaný sa so splnením svojho záväzku na jej vrátenie dostal do omeškania už
deň po zosplatnení úveru, ku ktorému došlo 19.03.2019, avšak keďže žalobca sa jeho priznania domáha
až od šiesteho dňa po oznámení tohto zosplatnenia žalovanému, okresný súd v záujme nerozhodnúť

ultra petitum, žalobcovi priznal aj nárok na úrok z omeškania od 30.03.2019 do zaplatenia a to v súlade
s aktuálnymi sadzbami zákonných úrokov z omeškania pre občianskoprávne vzťahy ku dňu omeškania,
vo výške 5 % ročne z okresným súdom ustálenej dlžnej sumy istiny nesplateného úveru a vo zvyšku
prevyšujúcom tento žalobcom uplatnený nárok, okresný súd žalobu zamietol.

Podľa § 232 ods. 3 CSP „Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v
odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.“

Okresný súd v danom prípade vzhliadol potrebu prihliadnuť na mimoriadnu situáciu v súvislosti

s následkami pandémie nebezpečnej nákazlivej choroby, kedy množstvo ľudí prišlo o prácu a nemá
pravidelnýpríjemalebohomávzníženejmierezasituácie,kedymusiazabezpečovaťprimárnezákladné
životnépotreby,sprihliadnutímnaaktuálnusituáciuspojenúsprudkýmzvyšovanímnákladovnaenergie
v dôsledku pandemickej situácie, ako aj aktuálnej vojnovej situácie, preto okresný súd považuje za
odôvodnené v tejto situácii, využijúc jemu zákonom dané oprávnenie predĺžiť lehotu na priznané plnenie,

a z tohto dôvodu okresný súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi jemu nie nepatrnú prisúdenú
čiastku, v lehote 90 dní od právoplatnosti rozsudku.

Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP „Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo

veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.“Podľa § 262 ods. 1 CSP „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.“

Podľa § 262 ods. 2 CSP „O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.“

Týmto rozhodnutím sa konanie končí, preto okresný súd rozhodol aj o nároku na náhradu trov

konania a to podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalobca sa v predmetnom konaní domáhal zaplatenia sumy
797,26 Eur, pričom úspech mal v časti o zaplatenie 720,70 Eur, t.j. úspech mal v rozsahu 90,40% a
neúspech v rozsahu 9,60%, pričom rozsahu úspechu žalobcu korešponduje na druhej strane neúspech
žalovaného a opačne. Vzhľadom na uvedené, tak okresný súd v konaní pomerne úspešnejšiemu
žalobcovi priznal voči pomerne neúspešnejšiemu žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu
80,80 % (90,40 % - 9,60 %). O výške náhrady trov konania rozhodne okresný súd po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný (§ 359
C.s.p.). Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Bardejov.
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v uvedenej lehote podané na príslušnom odvolacom súde

(§ 362 ods. 1, 2 C.s.p.).

V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) je treba uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
(§ 365 ods. 1 C.s.p.).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.). Odvolanie len proti odôvodneniu rozsudku

nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie
(§ 366 C.s.p.).Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť,
dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach
so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o

samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na
niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí,
ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo
ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. Právoplatnosť
ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o

príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti (§ 367 C.s.p.).

Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže
ho podať znova. Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane,
ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého
rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. Ak

sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. Ak sa
odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369 C.s.p.).

Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť,odvolacísúdrozhodneopripusteníspäťvzatia.Súdspäťvzatiežalobynepripustí,akstým

protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie
súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia
predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370 C.s.p.).

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť (§ 371 C.s.p.). V odvolacom konaní nemožno uplatniť práva

voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon

rozhodnutia.