Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, June 15, 2022

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 20S/18/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2021200046
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Foltán

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2022:2021200046.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudkýň JUDr. Eriky

Tischlerovej a Mgr. Moniky Hrašnovej v právnej veci žalobcu VV-AGRO, s.r.o., Krajná 37, Trnava, IČO:
36250678,zastúpenéhospoločnosťouMVLegal,s.r.o.,Jedenásta16,Bratislava,IČO:36857947,proti
žalovanémuFinančnémuriaditeľstvuSlovenskejrepubliky,Lazovná63,BanskáBystrica,opreskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102016931/2020 zo dňa 21.12.2020, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému súd právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1.

Žalobca sa v konaní domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia č. 102016931/2020 zo
dňa 21.12.2020, ktorým žalovaný ako odvolací orgán nevyhovel jeho odvolaniu a potvrdil rozhodnutie
Daňového úradu Trnava č. 100212910/2020 zo dňa 20.01.2020 určujúce mu podľa § 68 ods. 5 a 6 zák.
č. 563/2009 Z.z. rozdiel v sume 443.637,43 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj
2013 a vyrubujúce daň v sume 50.425,77 eur na základe neuznania odpočítania dane z dodávateľských
faktúr spoločností N.G.S., s.r.o., Pet – print,s.r.o., V-Contact s.r.o., BAKQD spol. s r.o., OSP Slovensko,
s.r.o., AGRODOL, s.r.o., a P&A Group, s.r.o. (dodávky poľnohospodárskych produktov, repka, kukurica,

slnečnica) z dôvodu účasti žalobcu na daňovom podvode.

2.
Poukazoval na to, že ide už o v poradí tretie rozhodnutie žalovaného, pričom prvým a druhým
rozhodnutím žalovaný zrušil rozhodnutia správcu dane zo dňa 25.05.2017 a zo dňa 30.11.2018 pre
nezákonnosť a v ďalšom konaní nedošlo k zmenám odôvodňujúcim potvrdenie rozhodnutia.

3.
Uvádzal, že žalovaný poškodil žalobcu na jeho právach najmä tým, že v rozpore s platným právom
odpočítanie dane a vrátenie nadmerného odpočtu DPH žalobcovi nepriznal, napriek tomu, že si ho
žalobca riadne uplatnil a splnil všetky zákonné podmienky. Žalovaný – po viacnásobnej zásadnej zmene
odôvodnenia - nepodložene tvrdí, že žalobca „vedel alebo mal vedieť“, že jeho zdaniteľné plnenia
sa stali súčasťou karuselového obchodu. Ide o domnienku (a pocit) žalovaného. Dôkazné bremeno
pre takéto tvrdenie neuniesol. Z preukázaných skutočností naopak vyplýva, že žalobca o existencii

karuselového obchodu nevedel a ani vedieť nemohol. Žalobca uniesol dôkazné bremeno ohľadom
preukázania splnenia zákonných podmienok pre oslobodenie od DPH aj ohľadom skutočnosti, že bol
pri svojom konaní preukázateľne obozretný a dobromyseľný a teda je v zmysle európskej judikatúry
chránený dobrou vierou.4.
Podľa žalobcu žalovaný v rozpore so skutočnosťou vydáva nepodloženú operatívnu hypotézu o
vedomej, resp. nedbanlivostnej účasti žalobcu v karuselovom obchode za preukázané zistenie.

Argumenty žalovaného mohli byť opodstatnené z hľadiska prvotného spochybnenia (podozrenia) a pre
vypracovanie pracovnej hypotézy, nie sú však opodstatnené pre prijatie prezentovaných záverov
žalovaného. Pracovná hypotéza sa v konaní mala objektívne potvrdiť alebo vyvrátiť. Keďže sa
nepotvrdila, naopak bola vyvrátená, záver žalovaného je nesprávny. Je iba nepodloženou domnienkou
žalovaného, ktorá je v rozpore s dôkazmi (zisteným skutkovým stavom) i platnou právnou úpravou,

vrátane európskej judikatúry (existujúcim právnym stavom). Žalovaný nepredložil žiaden relevantný
dôkaz pre svoje tvrdenia, argumentuje v kruhu, nelogicky, nerozlišuje medzi pracovnou hypotézu a
preukázaným záverom, domnienkou a dôkazom, citovaním predpisu alebo judikátu a ich aplikáciou
na konkrétny prípad, navyše opakovane principiálne mení dôvody neuznania oslobodenia od dane v
každom ďalšom vyrubovacom konaní spôsobom pokus-omyl.
Správca dane i žalovaný postupovali v rozpore s hmotnoprávnymi a procesnoprávnymi predpismi, keď

nerešpektovali v rámci
hmotného práva: zákonné podmienky na oslobodenie od DPH v zmysle záväzného výkladu európskej
judikatúry, vrátane zásady daňovej neutrality a ochrany práv dobromyseľne (v dobrej viere) konajúceho
žalobcu, ktorý evidentne nevedel, ani nemohol vedieť o údajnom zapojení do karuselového obchodu.
Správca dane v priebehu daňového konania (daňová kontrola plus tri vyrubovacie konania) postupne

argumentoval a) nesplnením zákonných podmienok, b) zneužitím práva, c) účasťou v podvodnom
reťazci, d) tým, že žalobca vedel o jeho zapojení do podvodného reťazca a nakoniec tým, že e) žalobca
sa stal súčasťou podvodného reťazca v dôsledku vlastného neobozretného počínania. Argumentácia je
nezrozumiteľná a rozporná s európskym právom

procesného práva: predovšetkým nedodržanie jednoročnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly, ale aj
ďalšie procesné nedostatky (nevykonanie dôkazov, nezákonné vykonávanie dôkazov a i), s následkom
nezákonnosti celého daňového konania vrátane napadnutého rozhodnutia.

5.

Napadnutým rozhodnutím bolo porušené právo žalobcu na spravodlivý proces s predvídateľným
výsledkom, právo na rovnosť daňových subjektov pred zákonom, právo na rovnaké rozhodnutie pri
rovnakých skutkových okolnostiach, právo na preskúmateľné (zrozumiteľné a dostatočne odôvodnené)
rozhodnutie, právo na predvídateľné rozhodnutie (právna istota). Počas daňového konania konal
správca dane i žalovaný voči žalobcovi neobjektívne a predpojato. Žalobca považuje doterajší

administratívny postup za nekompetentný a iracionálny, všetky z neho vychádzajúce doterajšie
rozhodnutia za nepredvídateľné, nelogické, nepresvedčivé a najmä nepodložené.

6.

Napadnuté rozhodnutie podľa žalobcu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je
nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, skutkový stav, ktorý vzal žalovaný
za základ rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi, resp. v nich nemá oporu, došlo
k podstatnému porušeniu procesných predpisov, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného
rozhodnutia, rozhodnutie je arbitrárne, vnútorne rozporné a nepresvedčivé, žalobca nemal možnosť sa

vyjadrovať k záverom správcu dane práve pre nezrozumiteľnosť, neurčitosť alebo absenciu jasných
dôvodov a ich zmätočných zmien, správca dane odmietol vykonať potrebné dôkazy, prípadne ich
vykonať zákonným spôsobom, a nedodržal princíp proporcionality pri rozdelení dôkazného bremena,
neprípustne selektuje dôkazy a paušalizuje.

7.
Podľa žalobcu podstatné porušenia ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy zo strany
správcu dane a žalovaného, najmä ust. § 3 ods. 1, 2, 3, 7 a 9, § 24 ods. 2, 3, 4 a 5, § 25 ods.
4, § 44 ods. 1, § 45 ods. 1 písm. f), § 46 ods. 10, § 63 ods. 2 a 5 daňového poriadku, mali za
následok nezákonnosť protokolu, vyrubovacieho konania, prvého rozhodnutia, druhého rozhodnutia,

tretieho rozhodnutia správcu dane i napadnutého rozhodnutia žalovaného.

8.Žalobca poukazoval na to, že daňová kontrola začala dňa 19.07.2013 a ukončená bola dňa 18.09.2015
doručením protokolu daňovému subjektu. Bola prerušená z dôvodu vykonávania medzinárodnej výmeny
informácií odo dňa 09.05.2014 do dňa 10.07.2015. Obdobie od začiatku daňovej kontroly po doručenie

protokolu z daňovej kontroly trvalo 791 dní. Prerušenie daňovej kontroly trvalo celkom 428. Daňová
kontrola bez doby prerušenia trvala celkom 363 dní. Zákonný limit na vykonanie daňovej kontroly je
jeden rok. Správca dane sa domnieva, že ukončil daňovú kontrolu doručením protokolu o daňovej
kontroly v termíne 2 dní pred uplynutím zákonnej lehoty. Uvedené vyplýva z dátumov a ostatných
skutočností, ktoré uvádza správca dane. Vychádza však z nesprávnych údajov a preto je aj uvedený

výpočet nesprávny.
V skutočnosti protokol žalobcovi doručil až po uplynutí ročnej lehoty. Daňová kontrola bez prerušenia
trvala celkom 363 dní, pričom zákonné prerušenie trvalo o 8 dní menej (428-8), než bolo deklarované
správcom (428). Týchto 8 dní nezákonného prerušenia treba pripočítať do doby trvania daňovej kontroly
(akoby neexistovalo správcom dane deklarované prerušenie). Súčet 363 dní vykonávania daňovej
kontroly podľa SD a 8 dní trvania nezákonného prerušenia daňovej kontroly, kedy v súlade so zákonom

ročná lehota na vykonanie daňovej kontroly v skutočnosti plynula, predstavuje spolu 371 dní trvania
daňovej kontroly.
Keďže dôvod prerušenia daňovej kontroly odpadol o 8 dní skôr, než uvádza správca dane, týchto 8
dní nemožno započítať do zákonného prerušenia, čo znamená, že daňová kontrola trvala minimálne
371 dní (363+8), t.j. správca dane prekročil maximálnu zákonom stanovenú ročnú lehotu na vykonanie

daňovej kontroly podľa ust. § 46 ods. 10 veta prvá daňového poriadku minimálne o 6 dní (371-365).

9.
Správca dane niekoľkonásobne prekročil maximálnu lehotu na MVI. Namiesto 3 mesiacov trvalo MVI
viac než 14 mesiacov. Ide takmer o 5- násobné prekročenie maximálnej povolenej lehoty. Uvedené

(obzvlášť v spojení so skutočnosťou, že správca dane podal niektoré žiadosti až cca 7 mesiacov odo
dňa začatia daňovej kontroly, že neúmerne dlho trvalo aj elektronické preposielanie súvisiacej pošty,
že správca dane nezasielal urgencie) znamená zásadne porušenie zásad daňového konania. Podľa
názoru žalobcu nemožno na takéto prerušenie daňovej kontroly prihliadať pri posudzovaní dodržania
zákonnej ročnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly.

Proces zasielania žiadostí o MVI od príslušného kontrolóra po zaslanie žiadosti príslušnému orgánu
cudzieho štátu trval v tomto prípade neprimerane dlho, čo významným spôsobom ovplyvnilo dĺžku
trvania daňovej kontroly a spôsobilo nezákonné prieťahy v konaní. Dĺžka obdobia odo dňa zaslania
žiadosti o MVI príslušným kontrolórom do dňa jej odoslania príslušnému orgánu cudzieho štátu bola
v prípade odoslania žiadostí týkajúcich sa odberateľov

EURO-AGRO PLUSZ 162 dní (navyše žiadosť bolo odoslaná počas prerušenia daňovej kontroly, čo je
v rozpore so zákonom)

PERTINAX 36 dní
B.B.SPORTLIFE, Kft. 21 dní

AND-JUHAN, Kft. 20 dní

10.
Proces prijímania odpovedí na MVI od príslušného orgánu cudzieho štátu prebieha v obdobných troch

krokoch, ibaže tentokrát v opačnom poradí. Príslušný orgán cudzieho štátu zašle odpoveď na žiadosť
o MVI oddeleniu CLO v rámci finančného riaditeľstva.
Aj proces prijímania odpovedí na MVI oddelením CLO a následne daňovým úradom a príslušným
kontrolórom taktiež trval neprimerane dlho, čo tiež negatívne ovplyvnilo dĺžku trvania daňovej kontroly
a spôsobilo nezákonné prieťahy v konaní. Dĺžka obdobia odo dňa prijatia odpovede na MVI od

príslušného orgánu cudzieho štátu oddelením CLO do dňa prijatia odpovede príslušným kontrolórom
bola v prípade prijatia odpovede týkajúcich sa odberateľa
PERTINAX, s.r.o. 10 dní

B.B.SPORTLIFE, Kft. 60 dní

AND-JUHAN, Kft. 8 dní
Vzhľadom na skutočnosť, že zasielanie žiadostí a odpovedí v rámci finančnej správy preukázateľne
prebieha výlučne elektronicky (e-mailom), je podľa názoru žalobcu zjavne neprimerané a teda
neprípustné, aby výmena elektronických informácií medzi jednotlivými orgánmi finančnej správyprebiehala 60, 36, 21, 20,10 alebo 8 dní. Ako absurdné sa javí doručovanie e-mailu trvajúce 162 dní.
Žalovaný v napadnutom rozhodnutí (s. 66, druhý odsek) uvádza špekulatívnu domnienku, že zrejme
došlo k omylu na strane žalobcu. K tomu dospel bez preverenia skutkového stavu (najmä dátumov

a udalosti v MVI) iba úvahou, že nepovažuje za pravdepodobné odoslanie žiadosti o MVI v deň
24.07.2014, keďže už 04.08.2014, teda už o 11 dní prišla odpoveď z maďarskej strany.
Výhovorka správcu dane, že nestihol predpísané lehoty na MVI z dôvodu na strane orgánov cudzieho
štátu, ktoré nekonali dostatočne promptne, je bezpredmetná a správca danej je povinný postupovať
tak, aby MVI bolo vybavené v stanovených lehotách, inak ide o nezákonný dôkaz. K dôslednému

dodržiavaniu lehôt v MVI, urgovaniu žiadostí a minimalizovaniu využívania medzinárodnej výmeny
informácií vyzýva daňové úrady aj samotné finančné riaditeľstvo interným riadiacim aktom v podobe
príkazu prezidenta finančnej správy.

11.
Na ukončenie prerušenia zákon nevyžaduje vydanie rozhodnutia o ukončení prerušenia. Ukončenie

prerušenia nastáva ex lege dňom pominutia prekážky, teda automaticky doručením odpovede zo strany
cudzieho štátu na žiadosť o MVI slovenským daňovým orgánom, t.j. oddeleniu CLO. Preto nie je
vôbec potrebné, aby sa informácia o pominutí dôvodov prerušenia dostala do dispozície konkrétneho
kontrolóra. Kontrolór o ukončení prerušenia nerozhoduje, iba ho berie na vedomie a oznamuje ho
daňovému subjektu.

12.
Dožadujúci a dožiadaný orgán majú možnosť za predpokladu splnenia zákonných podmienok predĺžiť
základnú trojmesačnú lehotu o dodatočnú dobu troch mesiacov, avšak logicky výlučne pred samotným
uplynutím tejto základnej trojmesačnej lehoty a na podklade relevantných a preukázateľných dôvod,

pre ktoré nebolo objektívne možné poskytnúť potrebné informácie v základnej trojmesačnej lehote.
Predpokladom predĺženia základnej trojmesačnej lehoty o dodatočnú dobu troch mesiacov je však
aktívne konanie na strane dožadujúceho a dožiadaného orgánu. Z pohľadu ochrany práv a oprávnených
záujmov slovenských daňových subjektov a zákonnosti daňovej kontroly je spravidla zásadné konanie
dožadujúceho sa orgánu, teda orgánu slovenskej finančnej správy. Správca dane porušil práva žalobcu

aj tým, že nezasielal však urgencie na odpovede na žiadosti o MVI vykonávané v rámci daňovej kontroly.
Vybavenie žiadostí o MVI zo strany SD nebolo nielen riadne, ale dokonca vôbec urgované ani v prípade
týkajúcom sa spoločnosti AND-JUHAN Kft., kde odpoveď prišla ako posledná. Žalovaný v napadnutom
rozhodnutí iba skonštatoval, že vo veci MVI ohľadom AND-JUHAN, Kft. bolo doručených 5 čiastočných
odpovedí, v ktorých bolo konštatované, že kontrola stále prebieha a keďže bol správca dane takto

priebežne informovaný, urgencie už nezasielal. Žalobca má zato, že doručovanie čiastočných odpovedí
nezbavuje správcu dane povinnosti dodržiavať záväzné lehoty, ani povinnosti podávať urgencie, najmä
ak tieto čiastkové odpovede došli až po predpísaných lehotách.

13.

Podľa žalobcu nesporné skutočnosti vyplývali z dôkazov aj bez medzinárodnej výmeny informácií
adokazovanietrochspornýchskutočností(nekontaktnosťdruhýchatretíchdodávateľov,vracanietovaru
späť na Slovensko, nevysledovateľnosť pôvodu tovaru) nebolo opodstatnené nakoľko podľa správcu
dane neboli pre rozhodnutie relevantné, preto medzinárodná výmena informácií nebola nevyhnutná a jej
vykonávanie spôsobilo zbytočné prieťahy a prekročenie zákonnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly.

14.
Správca dane požadoval od cudzieho členského štátu EÚ informácie po častiach, pričom v záujme
efektívnosti bolo možné kumulovať poskytnutie informácie do jedného balíka žiadostí. Žiadosť o MVI
vo veci odberateľov, spoločností AND-JUHA Kft. a B.B. Sportlife Kft. bola zaslaná dňa 05.09.2013, t.j.

1,5 mesiaca po začatí daňovej kontroly. Žalobca túto lehotu nenamieta. Ďalšie tri žiadosti, týkajúce
sa odberateľov PERTINAX, s.r.o., EURO-AGRO PLUSZ, LIPICS-FARM, Kft. boli však odoslané až
12.02.2014. V záujme efektívnosti ich bolo možné posielať naraz s prvou várkou žiadostí z 05.09.2013.
Neexistoval dôvod prečo boli ďalšie žiadosti odosielané o 5 mesiacov neskôr (a 7 mesiacov po začatí
daňovej kontroly), pretože boli rovnakého charakteru a správca dane mal k dispozícii všetky účtovné

doklady žalobcu. Zasielaním žiadosti na etapy spôsobil nezákonné prieťahy v konaní v trvaní viac než
5 mesiacov.
Žalovaný tvrdí, že to nie je podstatné, pretože počas tohto obdobia sa aj tak čakalo na poslednú odpoveď
v MVI vo veci AND-JUHAN Kft. Tu však treba poukázať na skutočnosť, že čakanie na poslednú odpoveďv MVI vo veci AND-JUHAN Kft. bolo tiež poznačené nezákonnosťou (trvanie až 428 dní, nezákonné
prieťahy, nezasielanie urgencií, nesprávne uvádzaný dátum odpadnutia dôvodu prerušenia – body 31,
33, 19 žaloby) a preto ako ospravedlňujúci dôvod neobstojí.

15.
Podľa žalobcu právny inštitút prerušenia daňovej kontroly nemôže slúžiť ako nástroj správcu dane
na umelé, neúčelné predlžovanie zákonnej dĺžky trvania daňovej kontroly a „získavanie času“ nad
rámec zákonnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly. Takýmto obštrukčným postupom dochádza

k obchádzaniu zákona a v prípade akceptácie takéhoto postupu by daňová kontrola mohla trvať
neobmedzene dlhú dobu. Preto je potrebné posudzovať účelnosť postupu správcu daní pri vyžiadaní
informácií zo zahraničia a prerušenia daňovej kontroly aj s ohľadom k uvedenému. Daňová kontrola
predstavuje aj značný zásah do súkromnoprávnej sféry kontrolovaného daňového subjektu a preto je
dôležité, aby pri nej bola dodržaná zásada proporcionality a účelnosti, aby nebolo možné postup správcu
dane považovať za šikanózny.

16.
Správca dane v rámci samotnej daňovej kontroly sám nevykonával žiadne aktívne dokazovanie
a hodnotenie dôkazov žalobcu, iba dožiadal slovenských a cudzích správcov dane o preverovanie
informácii v rámci domácich dožiadaní a MVI. Nevykonal ani výsluchy svedkov navrhovaných zo strany

žalobcu. Výsluchy, s výnimkou vypočutia p. A., vykonal väčšinou až vo vyrubovacom konaní, pričom
na ich nevykonanie v rámci daňovej kontroly neexistoval dôvod. Aj týmto spôsobom správca dane
obchádzal limit jednoročnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly a porušoval zásadu hospodárnosti,
účelnosti, rýchlosti (plynulosti) daňového konania. Ak by správca dane konal efektívne a účelne, mohol
vykonať všetky dôkazy riadne už počas daňovej kontroly a nie až vo vyrubovacom konaní, druhom

vyrubovacom konaní a v treťom vyrubovacom konaní, ktorým si de facto iba neoprávnene predlžoval
daňovú kontrolu z maximálnej zákonom prípustnej doby 1 rok až na 7 rokov.

17.
Namietal, že správca dane vykonávanie daňovej kontroly nemôže svojvoľne prerušiť a odložiť jej

pokračovanie, ale jednotlivé kroky správu dane musia po seba systematicky nasledovať a mať
byť realizované v primeraných časových intervaloch (napr. rozhodnutie NSS ČR vo veci sp. zn. 7
Afs/22/2003 zo dňa 09.12.2004.
Ak by nebola vykonávaná MVI, mala byť ukončená dňa 19.07.2014. Ak by aj bola vykonávaná MVI, ale
za podmienky dodržania jej pravidiel v zmysle platných predpisov (predovšetkým lehôt na jej vykonanie),

daňová kontrola by mala byť ukončená cca o ďalšie 3 mesiace neskôr (z dôvodu jej prerušenia pri
MVI, pri ktorom ročná lehota spočíva), t.j. cca 19.10.2014. Daňová kontrola však bola ukončená až dňa
18.09.2015, teda po uplynutí 1 ročnej zákonnej lehoty, čo predstavuje jej prekročenie o 11 mesiacov.
Od začiatku daňovej kontroly do podania žaloby uplynulo už takmer 8 rokov. Popísané konanie správcu
dane, vrátane dĺžky trvania daňovej kontroly, nie je možné chápať ako aktívnu a odbornú činnosť

odporcu, ale ako zjavné a sústavné porušovanie zákona.

18.
Tvrdil, že bol počas celého daňového konania výrazne proaktívny, iniciatívny a súčinný v každom smere,
nakoľko mal pochopiteľný záujem o včasné ukončenie konania a vrátenie nadmerného odpočtu DPH.

Predkladal správcovi dane doklady, navrhoval dôkazy, zúčastňoval sa osobne všetkých úkonov, pri
ktorých mu to bolo umožnené. V prípadoch, keď žalobcovi bolo v rozpore so zákonom znemožnené
zúčastniť sa osobne úkonov správcu dane, žalobca túto skutočnosť opakovane namietal (napr.
nezákonné výsluchy bez účasti žalobcu). Žalobca už počas daňovej kontroly, ako aj počas vyrubovacích
konaní, vyzýval správcu dane k efektívnemu a zákonnému konaniu, pravidelne sa informoval o stave

konania, nahliadal do spisu a naliehal na efektívne konanie správcu dane. Mnohokrát sa pokúsil osobne
prekonzultovať stav tohto konania so správcom dane aj pri návštevách daňového úradu vo veci iných
svojich daňových kontrol. Svedomito predkladal doklady, navrhoval svedkov, podával vyčerpávajúce
vyjadrenia ku všetkým detailom namietaným zo strany správcu.

19.
Ak daňový úrad nerešpektoval maximálnu dĺžku daňovej kontroly, porušil tým zásadu primeranosti
a zásadu zákonnosti v daňovom konaní. Daňová kontrola nebola vykonaná v súlade so zákonom
a protokol z daňovej kontroly tak nadobudol povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku, ktorýv daňovom konaní nemožno použiť. Ak správca dane protokol použije, je celé daňové konanie zaťažené
vadou nezákonnosti a rozhodnutie, ktoré je jeho zavŕšením a vychádza zo skutočnosti zistených počas
nezákonnej daňovej kontroly a zachytených v protokole, je rovnako nezákonné. Zákonnosť daňovej

kontroly pri uplynutí maximálne 1-ročnej lehoty možno konvalidovať výlučne so súhlasom daňového
subjektu – viď. rozsudok Najvyššieho súdu SR č.k. 2 Sžf/35/2010 zo dňa 21.09.2011. Predmetný
rozsudok Najvyššieho súdu SR bol zásadným a prelomovým rozsudkom, ktorý bol neskôr nasledovaný
celým radom jednoznačných rozsudkov prezentujúcich rovnaký právny názor. Právny názor Najvyššieho
súdu SR bol odobrený aj nálezom Ústavného súdu SR č.k. III. ÚS 24/2010.

20.
Správca dane nekonal v riadnych zákonných lehotách ani v nasledujúcich vyrubovacích konaniach.
Lehoty boli na žiadosť správcu dane – údajne pre mimoriadnu náročnosť – predlžované, čím správca
dane získal ďalší čas v trvaní viac než rok nad rámec bežných lehôt. Počas riadnych zákonných
lehôt ani počas ich extrémneho predlžovania však nevykonal správca dane tomu zodpovedajúce

úkony a uvádzaná „mimoriadna náročnosť“ sa tak javí ako svojvoľný a fiktívny dôvod pre umelé
predlžovanie konania. Správca dane nevykonával žiadnu časovo náročnú činnosť. Svoju súčasnú
argumentáciu založil iba na a) MVI, ktoré získal už v daňovej kontrole a b) na zápisniciach o výsluchu
svedka a znaleckom posudku, ktoré získal z inej daňovej kontroly (zdaňovacie obdobie február
2013). Proti takémuto konaniu, ktoré predstavovalo ďalšie neopodstatnené prieťahy v konaní a tým

i nezákonnosť celého procesu, podal žalobca sťažnosť a žiadal o okamžité ukončenie konania
a vyplatenie nadmerného odpočtu DPH (napr. s . 138, 143-144 Tretieho odvolania žalobcu). Správca
dane žalobcovi nevyhovel a žalovaný postup správcu dane potvrdil ako správny bez toho, že by sa
s jednotlivými námietkami žalobcu riadne vysporiadal.

21.
Správca dane nevykonal výsluch svedkyne p. B., hoci podľa odôvodnenia rozhodnutia jej výpoveď
považoval za kľúčový dôkaz, žalobca na jeho vykonaní trval a žalovaný správcovi dane nariadil
predmetný dôkaz vykonať tak, aby bolo rešpektované právo žalobcu byť prítomný a klásť svedkyni
otázky.

22.
Správca dane, s výnimkou svedkov vypočutých na návrh žalobcu, neumožnil žalobcovi alebo jeho
zástupcovi uplatniť právo byť prítomný pri vypočutí iných svedkov a klásť im otázky pri všetkých
výsluchoch uskutočnených v rámci vnútroštátnych dožiadaní a MVI (výsluchy akýchkoľvek osôb

vMaďarsku,konateľov,pracovníkovazástupcovmaďarskýchodberateľov,dopravcov,prípadnešoférov,
skladníkov v maďarských skladoch a pod.). Žalobca uvedenú skutočnosť bezvýsledne napádal aj
v každom z troch odvolaní proti rozhodnutiam správcu dane. Ani žalovaný túto oprávnenú námietku
žalobcu nezohľadnil. Žalovaný argumentuje buď tým, že nešlo o výsluchy svedkov (ale o miestne
zisťovanie) alebo že síce ide o výsluchy svedkov, ale tieto sú vraj v kompetencii správcu dane cudzieho

štátu a preto nie je možné sa ich zo strany žalobcu zúčastniť.

23.
Žalobca dával opakovane jasne najavo, že má záujem zúčastniť sa všetkých výsluchov v rámci
daňového konania (aj tých, ktoré boli vykonané v rámci údajného miestneho zisťovania alebo v rámci

MVI). Správca dane (a žalovaný) mu to však svojim postupom neumožnil, čím zásadne obmedzil práva
žalobcu na spravodlivý proces a zaťažil konanie i z neho vychádzajúce rozhodnutia nezákonnosťou.

24.
Správne orgány sa riadne nevysporiadali najmä s podrobnou argumentáciou žalovaného ohľadom

dobrej viery, okolností preukazujúcich nadštandardnú mieru obozretnosti a nadštandardného
preverovania obchodných partnerov, a nezaoberali sa ani komparáciou dobromyseľných
anedobromyseľnýchkonanítrhovýchsubjektovvreálnychprípadochvyhotovenoužalobcomnazáklade
dostupných súdnych rozhodnutí, rozhodnutí a stanovísk samotného žalovaného a odborných publikácií.

25.
Žalovaný poprel, že by správca dane znemožnil žalobcovi vyjadrovať sa počas daňovej kontroly
k zisteným skutočnostiam a ako dôkaz udáva spísané zápisnice o ústnych pojednávaniach, výzvu
žalobcovi na vyjadrenie i písomné vyjadrenie žalobcu. Formálne uskutočňovanie ústnych pojednávaníani vyzvanie žalobcu na vyjadrenie však samotné nezabezpečujú aj reálnu možnosť efektívneho
vyjadrovania sa k zisteným skutočnostiam v zmysle zákonného práva žalobcu. Závery a dôvody správcu
dane boli tak veľmi zmätočné, bez súvislosti s premetom konania, bez jasného a jednoznačného

vysvetleniu (ktoré skutočnosti a najmä prečo považuje správca za zásadné a právne významné pre
posudzovaný prípad), že pre žalobcu bolo takmer nemožné sa vecne a konštruktívne vyjadriť k meritu
veci (ktoré nebolo jasne zadefinované). Správca dane chaoticky uvádzal rôzne dôvody, ktoré následne
menil a opravoval (čiastočne aj na základe zrušovacích rozhodnutí žalovaného). Argumentáciu správcu
dodatočne zásadne menil, opravoval a prispôsoboval aj žalovaný v napadnutom rozhodnutím, ktorým

tretie rozhodnutie potvrdil aj na základe dôvodov a argumentácie, ktorú správca dane predtým vôbec
nepoužil. Preto nebolo možné, aby žalobca s ňou bol oboznamovaný a mohol sa k nej vyjadrovať
v daňovej kontrole alebo vo vyrubovacom konaní. Efektívne vyjadrenie sa žalobcu s cieľom prispenia
k rýchlemu a objektívnemu ukončeniu konania bolo teda značne sťažené až nemožné. Takýto stav podľa
žalobu nemožno hodnotiť ako zákonný.

26.
Správca dane porušil ustanovenie § 46 ods. 5 daňového poriadku, keď jednoznačne nevyjadril zákonný
dôvod spochybňovania nároku oslobodenia od dane, teda či namieta zneužitie práva alebo podvod,
prípadne vedomú alebo nedbanlivostnú účasť na podvode a nevysvetlil logicky svoje úvahy vedúce
k odmietnutiu uplatneného nároku na odpočítanie dane. Pripravil tým daňový subjekt o realizáciu jeho

zákonného práva byť oboznámený s dôležitými zisteniami a závermi SD, vyjadrovať sa ku všetkým
právnym i skutkovým okolnostiam a predkladať k nim dôkazy a argumenty. Zmätočným konaním SD
znemožnil daňovému subjektu uplatňovať jeho zákonné právo na spravodlivý proces.

27.

Žalobca namietal, že správca dane postupoval nezákonne aj pri použití obsahu odpovedí získaných
v rámci MVI, ktoré automaticky považuje za preverené skutočnosti, fakty a objektívne dôkazy a zakladá
nanichdefinitívnezávery.Prvérozhodnutiesprávcudanebolozaloženétakmervýhradnenavýsledkoch
MVI. Ešte aj v napadnutom rozhodnutí (s. 63, prvý odsek) sa uvádza: „ V odpovediach na žiadosti
maďarskí správcovia dane uviedli zistené fakty, dôkazy, výsledky kontroly. Správca dane tieto odpovede

uviedol v protokole z kontroly aj v napadnutom rozhodnutí, pričom tieto odpovede vyhodnotil.“
V skutočnosti vôbec nejde o fakty a dôkazy, ani výsledky kontroly, ale iba operatívne informácie.
Podľa záväznej judikatúry SDEÚ „Informácie získané v rámci medzinárodnej výmeny informácií
nemožno použiť ako dôkazy v daňovom konaní, pretože majú charakter informatívny, ktorými sa
preveruje skutkový stav veci, ktorý má byť následne potvrdený dokazovaním.“ Rozsudok Súdneho dvora

vo veci C-184/05, Twoh International BV, rozsudok z 27.09.2007, body 35 a 36, a vo veci C-55/98,
Vestergaard rozsudok z 28.10.1999, body 26 a 28.

28.
V nadväznosti na to žalobca poukazoval na závažné skutočnosti súvisiace s odpoveďami maďarskej

daňovej správy na dožiadania v rámci MVI, ktoré je potrebné vziať do úvahy pri práci s týmto dôkazným
prostriedkom:
Akékoľvek odpovede maďarského správcu dane nespochybňujú relevantným vecným spôsobom
deklarované plnenia žalobcu a splnenie zákonných požiadaviek na strane žalobcu. Odpovede sa logicky
môžu týkať iba maďarských daňových subjektov, ktoré boli v MVI preverované.

Odpovede obsahujúce tzv. nezistenia (nezískanie informácie z dôvodu nekontaktnosti alebo nedostatku
súčinnosti zo strany tretích osôb) nemôžu spochybňovať daňové plnenia žalobcu a nie sú dôkazom
o neexistencii, prípadne existencii preverovanej skutočnosti.
Nemožno selektovať odpovede v MVI tak, že správca dane poukazuje iba na nezistenia (napr.

nekontaktný odberateľ, nespolupracuje a pod.) a ignoruje odpovede, ktoré sú potvrdzujúce (odberateľ
je kontaktný, potvrdzuje obchodov, plní si daňové povinnosti).
Často ide iba o domnienky a nepodložené názory odpovedajúcich osôb a nie o preukázané fakty.
V niektorých prípadoch je to výslovne uvedené, v iných to vyplýva z kontextu. Keďže výroky nie sú
sprevádzané dôkazmi alebo právoplatnými a uznanými rozhodnutiami, inak to ani byť nemôže.

O daňovej povinnosti sa rozhoduje rozhodnutím. Inak platí stav podľa daňového priznania. Stanoviská
maďarských kontrolórov nie záväznými výrokmi v rámci právoplatných správnych rozhodnutí, ktoré by
boli výsledkom daňového alebo iného správneho konania, ani iných individuálnych správnych aktovalebo iných právom uznaných prameňov práva, preto ich nemožno považovať za relevantný a zákonný
dôkaz, nanajvýš za názor, prípade indíciu ako impulz na ďalšie dokazovanie.
Ak v prípadoch subjektov posudzovaných maďarskými orgánmi nedošlo k vydaniu rozhodnutia

v daňovom konaní, platí stav podľa daňových priznaní a ten je pre všetky zúčastnené strany záväzný. Je
neprípustné, aby bol uvedený zákonom definovaný režim na základe svojvôle správcu dane porušený
a obchádzaný tým, že namiesto zákonného režimu riadi svojim „názorom“ alebo „názorom“ maďarského
správcu dane. O právach a povinnostiach iných subjektov v daňovom konaní sa nerozhoduje názorom,
ale štátom uznaným spôsobom a formou na základe zákonom upraveného procesu.

Správca dane nemôže jednoznačne bez akýchkoľvek ďalších súvislostí prevziať poskytnuté informácie,
nakoľko nemôže posúdiť procesné alebo iné právne vady, ktorými obdržané informácie môžu trpieť.
Správca dane síce na jednej strane formálne deklaruje, že daňový subjekt má možnosť sa ku všetkým
skutočnostiamadôkazomvyjadriť,avšaktakétovyjadreniemožnonanajvýšpovažovaťlenzavyjadrenie
k zisteným a nie zisťovaným skutočnostiam. Prakticky rozdiel spočíva predovšetkým v tom, že kým
v procese získania informácie je možné takýto postup a splnenie zákonných náležitostí namietať,

v prípade výsledkom v MVI ide len o informácie, ktoré správca dane prevezme a považuje za fakt
(skutočnosť) a daňový subjekt nemá reálnu možnosť tento názor správcu dane zvrátiť.
Odpovede nie sú zákonnými dôkazmi i preto, že žalobca nemal možnosť sa jednotlivých úkonov v rámci
nich (najmä výsluchov) zúčastniť, nemal k dispozícii listinné doklady, na ktorých boli založené a pod.
V prípade účasti žalobcu na výsluchoch, prípadne ďalších úkonoch v rámci MVI sa mohol pričiniť

o objektívne zistenie stavu. Toto právo mu bolo odopreté.
Je všeobecne známa nízka úroveň kvality žiadostí slovenských správcov dane v rámci MVI (najmä
z obdobia relevantného pre toto konanie), chybovosť týchto žiadostí, neopodstatnené nadužívanie
inštitútu MVI, čo viedlo k situácii, že (nielen) maďarské orgány ďalšie žiadosti o MVI odmietali
vybavovať. Je tiež známa nízka obsahová úroveň odpovedí v rámci dožiadaní pri MVI (osobitne

v prípade Maďarska) po procesnej i obsahovej stránke povrchnosť v preverovaní, nezrozumiteľnosť
alebo neurčitosť odpovedí, neexistencia jasného odlíšenia zistení od nepodložených domnienok), ako aj
zmätočnosť vznikajúca nepresným prekladom z maďarského jazyka prostredníctvom anglického jazyka
do slovenského jazyka.
Správca dane názor maďarského správcu na určitú konkrétnu dodávku tovaru neodôvodnene

zovšeobecňuje a aplikuje automaticky na všetky obchody žalobcu s príslušným odberateľom, prípadne
aj na iné obchody, s inými odberateľmi.
MVItýkajúcesapreverovanianepriamychdodávateľovčastiprekračujúrámecokolností,ktorýchzistenie
je potrebné pre rozhodnutie vo veci a vnáša do konania irelevantné informácie.

29.
Nezákonného postupu sa správca dane (a žalovaný) dopustil aj tým, že sa nevysporiadal s relevantnou
judikatúrou predkladanou zo strany žalobcom na podporu svojich tvrdení počas celého daňového
konania. Žalovaný (na s. 49, tretí odsek, napadnutého rozhodnutia označil námietku žalobu za
bezpredmetnú s poukazom na to, že správca dane predsa aplikoval rozsudok ESD vo veci C-439/04

a C-440/04 Axel Kittel a Recolta Recycling. Výhrada žalovaného neobstojí. To, že správca dane
aplikoval uvedený rozsudok (aj to nesprávne) nemohlo mať za následok bezpredmetnosť námietky.
Ak správca dane aplikuje jeden rozsudok ESD, to ešte neznamená, že ostatné rozsudky ESD sa
tým na vec automaticky nevzťahujú. Aplikácia jedného rozsudku ESD bez ďalšieho nepredstavuje
ani vysporiadanie sa správcu dane s rozsiahlou argumentáciou žalobcu ďalšími viacerými rozsudkami

ESD. Ak žalovaný iba stroho skonštatoval, že námietka je bezpredmetná, lebo správca dane aplikoval
rozsudok ESD vo veci Axel Kittel a Recolta Recycling, dopustil sa rovnakej nezákonnosti ako správca
dane (opakuje tú istú chybu). Postup správcu dane a žalovaného spôsobuje nezákonnosť rozhodnutia
v dôsledku nevysporiadania sa s podstatnou námietkou žalobcu. Odopreli tým žalobcovi právo na
zákonné a spravodlivé konanie podľa záväzných rozsudkov SDEÚ. Postoj správcu dane k súdnym

rozhodnutiam ESD bol pre toto daňové konanie kľúčový. Ak by správca dane rozsudky ESD od začiatku
rešpektoval a aplikoval, mohol dospieť včas k zákonnému rozhodnutiu a nespôsobil by niekoľkoročné
prieťahy v konaní. Dopĺňa, že nie správca dane, ale žalobca aplikoval rozsudok ESD vo veci Axel Kittel
a Recolta Recycling, správnym spôsobom. Žalobca sa vo svojich písomných podaniach odvolával na
tento rozsudok už v čase daňovej kontroly, t.j. v dobe, keď správca dane zastával názor, že európskou

judikatúrou sa vôbec netreba zaoberať a o existencii uvedeného rozsudku ani nevedel.

30.Podľa žalobcu je napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné a pre nedostatok dôvodov, sprevádzajúci
celé daňové konanie. Správca dane v protokole a v nasledujúcich vyrubovacích konaniach
spochybňoval právo žalobcu na odpočítanie dane súčasne pre a) nepreukázanie splnenia zákonných

podmienok, b) podvodné konanie i c) zneužitie práva. Uvedené pojmy, prípadne ich synonymá alebo
opisné vyjadrenia v protokole i rozhodnutiach zmätočne uvádzal súčasne, pričom neposkytol žalobcovi
jednoznačnú informáciu o tom, čo je skutočným dôvodom odmietnutia práva na odpočítanie dane.
Zneužitie práva a daňový podvod sú pritom dva rôzne a samostatné dôvody pre nepriznanie nároku
na odpočítanie DPH, s vlastnými charakteristikami a odlišnosťami v ich dokazovaní v zmysle európskej

i domácej judikatúry. Správca dane argumentoval za rovnakých skutkových okolností raz jedným
inštitútom, inokedy druhým, prípadne oboma súčasne. Kumulatívne, či zameniteľné používanie oboch
inštitútov bolo mätúce a nezrozumiteľné. Samotná táto skutočnosť spôsobila nezákonnosť protokolu
i rozhodnutí, ktoré ju obsahovali. V neistote ponechal správca dane daňový subjekt počas celého
vyrubovacieho konania, pričom po celý čas sa odvolával na zistenia uvedené v protokole, ktoré
údajne žalobca nevyvrátil, naopak správca dane trval na tom, že boli potvrdené aj ďalším dokazovaním

v priebehu vyrubovacieho konania a nedištancoval sa od nich v prvom rozhodnutí a čiastočne
ani v druhom rozhodnutí. Žalobca po celý čas jednoznačne nevedel, v čom spočíva pochybnosť
a podozrenie správcu dane, nakoľko ten to jasne a zrozumiteľne nevyjadril. Od právnej kvalifikácie
konania pritom závisí aj okruh dokazovaných skutočností a rozdelenie dôkazného bremena medzi
účastníkov daňového konania.

31.
Z vykonaného dokazovania ani z protokolu pritom nevyplývalo, kto a akého konkrétneho účelového
alebo fiktívneho obchodu, resp. podvodu, sa mal dopustiť, aká mala mať súvislosť s konaním daňového
subjektu a v čom malo byť jeho konanie nezákonné. Nebolo zrejmé, kto a čím sa mal dopustiť konania

zneužívajúceho právo, aký úkon mal pri tom dotyčný subjekt simulovať a aký disimulovať, ku ktorým
simulovaným právnym úkonom správca dane neprihliadal, aký je skutočný stav, ktorý má mať prednosť
pred stavom formálno-právnym, prípadne aké opatrenia mal žalobca prijať a v skutočnosti neprijal
na zabezpečenie toho, aby jeho plnenia neboli poznačené daňovým podvodom a akým konkrétnym
podvodom.

32.
V protokole správca dane dôvodil tým, že žalobca formálne splnil všetky zákonné predpoklady pre
uplatnenie nároku na odpočítanie dane, avšak vytvoril umelú situáciu, pričom jeho hlavným cieľom bolo
zneužitie práva za účelom získania daňovej výhody. Správca dane opakovane (napr. s. 25, 27, 28

Protokolu), poukazuje na rozsudok SDEÚ vo veci C-255/02 „Halifax“, ktorý na úrovni EÚ zadefinoval
„zneužitie práva na odpočítanie dane.“ Zároveň správca v Protokole (napr. na s. 26, 27 a i.) zmätočným
opatreniach a starostlivosti podnikateľa. Otázkou, či žalobca vedel alebo mohol vedieť o podvode sa
správca dane v danej fáze daňového konania nezaoberal, pretože ju považoval za irelevantnú.

33.
Vo svojom treťom rozhodnutí správca dane tiež argumentuje „karuselovým podvodom“ s odkazom na
rozsudok „Axel Kittel.“ Stále však jednoznačne neuviedol, či považuje za dokázané, že žalobca
a) vykonal podvod (priamy úmysel)
b) „vedel“ o svojom zapojení do podvodu (nepriamy úmysel) alebo o ňom

c) „mohol vedieť“ (t.j. konal nedbanlivostne).
Uvádza (priamo alebo opisne) všetky alternatívy, pričom však tieto logicky nemôžu platiť súčasne.
V závere tretieho rozhodnutia (s. 66) správca dane uvádza (zvýraznené podčiarknutím celého odseku,
ktoré zachováva aj v citácii): „Na základe uvedených skutočností správca dane má zato, že má právo
odmietnuť odpočítanie dane, pretože dostatočne preukázal, že platiteľ dane vedel alebo mohol vedieť,

že dodávky, ktoré v skutočnosti prijal, boli súčasťou podvodu.“ V tejto definícii vynecháva priamu
argumentáciu podvodom, avšak stále neuvádza, či považuje za dokázané to, že žalobca „vedel“ (t.j.
konal úmyselne) alebo to, že žalobca „mohol vedieť“ (t.j. konal nedbanlivostne). Nemôže platiť oboje
súčasne. Na inom mieste správca dane uvádza (už bez podčiarknutia textu), že „Daňový subjekt...sa
vlastným nedbanlivostným počínaním vystavil riziku zapojenia do reťazca podvodných plnení.“ Z citátu

sa javí, že správca dane nepovažuje za dokázané, že žalobca „vedel“ o zapojení do karuselového
podvodu, ale sa domnieva, že bol zapojený v dôsledku neopatrnosti.

34.Správca dane ani žalovaný dôsledne nerozlišujú najmä medzi termínmi vedel vs mal mohol/musel
vedieť. Ide pritom o zásadný skutkový a právny rozdiel.

Nezrozumiteľnosťneodstránilanižalovaný,pretojeňou poznačenéajnapadnutérozhodnutie.Žalovaný
na jednej strane uvádza, že žalobca „vedel“ o svojom zapojení do karuselového reťazca (s. 57), resp.,
že sa jeho súčasťou „nestal nevedome“ (s. 56), a na druhej strane súčasne uvádza, že o zapojení
do karuselového reťazca „mohol vedieť“ (s. 66), resp. že o tom „nemohol nevedieť“ (výraz používaný
najmä správcom dane). Najčastejšie žalovaný uvádza slovné spojenie „vedel alebo mohol vedieť“, bez

jednoznačnej konkretizácie, ktorú z dvoch uvedených možností považuje za preukázanú. Pre tvrdenie
ovedomejalebonedbanlivostnejúčastisprávcadane(anižalovaný)nepredložiljedinýrelevantný,jasný,
logický a presvedčivý argument. Odôvodneniu chýba logická, overiteľná a preskúmateľná úvaha vedúca
k tvrdenému záveru na základe dostatku dôvodov a dôkazov.

35.

Nedostatok dôvodov pre záver, že žalobca „vedel alebo mal vedieť“ o jeho zapojení do karuselového
obchodu, je spôsobený aj tým, že správca dane dôvodil chybne aj v ďalšom ohľade. Ako dôvody
kvalifikovanej účasti žalobcu v karuseli (vedel, mal vedieť) uvádza zistenia (z MVI, zo zápisnice
o výsluchu p. B., zo znaleckého posudku), ktoré sa týkajú výlučne samotnej existencie karuselového
obchodu. Odkedy však žalovaný správcu dane upozornil na rozdelenie dôkazného bremena, t.j. že ak

chce tvrdiť vedomú účasť žalobcu v karuseli, musí túto skutočnosť jednoznačne preukázať, vydáva
správca dane každú zistenú skutočnosť, bezdôvodne a bez ohľadu na jej skutočný význam, za takýto
dôkaz. Aj žalovaný posúdil otázku vedomého zapojenia žalobcu do karuselového obchodu nesprávne,
pričom vedomé zapojenie vyvodzuje len z okolností, ktoré sú relevantné iba z hľadiska otázky samotnej
karuselového obchodu a nie vedomej zložky ohľadom účasti subjektu v ňom.

36.
Správca dane ani žalovaný nepreukázali, že žalobca vedel alebo mal vedieť o zapojení do karuselového
obchodu – ich dôkazné bremeno teda neuniesli. Žalobca uniesol dôkazné bremeno splnenia zákonných
podmienok i obozretného konania.

37.
S poukazom na konštantnú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v nadväznosti na
stanoviská Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. IV. ÚS 77/02, sp. zn. III. ÚS 44/2011) vo
vzťahu k ústavným nárokom na odôvodnenie rozhodnutia štátneho orgánu, ktoré musí byť náležité,

zrejmé, jasné, zrozumiteľné, a to nielen orgánu, ale aj účastníkom konania; má dať odpovede na
všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania, žalobca namietal, že
žalovaný sa nevysporiadal s právne relevantnou argumentáciou žalobcu adekvátne a preskúmateľné,
čím porušil základné právo žalobcu garantované čl. 46 ods. 1 Ústavý SR a právo na spravodlivý
proces garantované čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Rovnaké stanovisko v obchodných prípadoch zaujal aj

Európsky súd pre ľudské práva. V tejto súvislosti žalobca namietal, že správca dane sa nezaoberal
do hĺbky konkrétnymi, vecnými a logickými námietkami žalobcu, sústredil sa iba na opakovanie svojich
apriórnych záverov a neudržateľných argumentov a na ich postupné prispôsobovanie, neschopný si
uvedomiť alebo pripustiť, že jeho domnienky nemusia zodpovedať skutočností a že skutkové okolnosti
môžu mať aj iné vysvetlenie, než predpojaté presvedčenie o účasti žalobcu na podvode. Svoju jedinú

pracovnú hypotézu správca dane a žalovaný neopodstatnene stotožnili so svojim jediným pre neho
predstaviteľným záverom. Podľa názoru žalobcu neobstojí ani formálne odvolávanie sa správcu dane
na zásadu voľného hodnotenia dôkazov.
Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku síce správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, táto však
musí zodpovedať pravidlám správnej úvahy a zásadám formálnej logiky. Nesmie ísť o svojvôľu správcu

dane, prípadne iracionálne a nelogické domnienky. Správca dane má podľa dotknutého ustanovenia
hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliadať na všetko,
čo pri správe daní vyšlo najavo.
Podľa § 3 ods. 9 daňového poriadku správa dane dbá na to, aby pri rozhodovaní v skutkovo zhodných
prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Správca dane sa uvedenými zásadami neriadil. Slovné

deklaráciesprávcudaneako„správcadanevykonalrozsiahledokazovanie“,„správcadanejednoznačne
preukázal“, „vysporiadal sa s námietkami“ a im podobné nezodpovedajú skutočnosti. Žalobca mal za to,
že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúcich rozhodnutí uvádzané nevyhnutné
charakteristickéznakyzákonnéhoodôvodnenianeobsahuje,jenedostatočnéanepresvedčivé,žalovanýsa v tomto s argumentmi žalobcu v zmysle uvedeného nevysporiadal, a preto je napadnuté rozhodnutie
arbitrárne a nezákonné.

38.
V súvislosti s námietkou napádajúcou nesprávne právne posúdenie veci, v rozpore s európskym
právom, žalobca namietal, že správca dane právne posúdenie skutkového stavu a dôvody odmietnutia
nároku žalobcu na odpočet dane opakovane menil. Zároveň dôvody zreteľne nerozlíšil a neoddelil
tak, aby bolo žalobcovi zrejmé, čo je skutočným dôvodom odmietnutia priznania nároku na nadmerný

odpočet DPH, čo mu vytýkal aj žalovaný. To všetko prispievalo k zmätočnosti celého daňového konania
a k trvalému stavu porušovania práva legitímneho očakávania predvídateľného konania a rozhodnutia
štátnehoorgánu(právnaistotažalobcu),právanaspravodlivékonanieanarovnakýprístupvočivšetkým
daňovým subjektom i k porušovaniu zásad primeranosti, hospodárnosti a plynulosti konania.

39.

V tejto súvislosti žalobca konkretizoval, že správca dane v priebehu uplynulých 7 rokov (2013-2020)
daňového konania najskôr tvrdil, že nadmerný odpočet DPH neprizná z dôvodu, že žalobca nesplnil
zákonné podmienky pre priznanie oslobodenia od DPH pri IC dodaní, neskôr správca dane právnu
argumentáciu zmenil a tvrdil, že žalobca je súčasťou karuselového obchodu a tým, že je automaticky
poznačený a diskvalifikovaný každý jeho kontrolovaný obchod. V tejto súvislosti žalobca namietal, že

správca dane uplatňoval zakázaný princíp kolektívnej viny, zdôvodňujúc odmietnutie nároku žalobcu
na odpočet dane aj tým, že „...spoločnosti zapojené do tzv. obchodovania nasimulovali situáciu, aby
kontrolovaný subjekt mohol získavať nárok na nadmerný odpočet DPH z nákupu od svojich dodávateľov,
pretože tento tovar dodával do Maďarska ako intrakomunitárne dodanie oslobodené od dane, čím naplnil
moment uplatnenia nadmerného odpočtu ekonomicky nezmyselného obchodovania.“

Na inom mieste v obchodnom význame hovorí správca dane o „zastieraní stavu stavom formálnym“
a ešte neskôr správca dane tvrdil, že žalobca vedel, že je súčasťou karuselového obchodu, pričom
v závere konania správca dane a najmä žalovaný argumentovali najmä spochybňovaním obozretnosti
žalobcu, ktorý údajne o svojej účasti v karuselovom obchode vedieť mohol a mal.

40.
Naprotitomužalobcapovažovalvsprávnejžalobezapodstatné,žeakodaňovýsubjektargumentovalod
začiatku daňovej kontroly rovnako, a to preukázaním splnenia zákonných podmienok (a po naznačení
existencie karuselového obchodu zo strany správcu dane aj) v spojení s ochranou v rámci obozretného
a dobromyseľného konania. V tejto žalobca dôvodil, že predovšetkým preukázal nárok na oslobodenie

od DPH pri kontrolovaných IC dodaniach všetkými dokladmi podľa § 43 ods. 1 a 5 zákona o DPH,
dodajúc, že žalobca predložil správcovi dane nielen doklady striktne vyžadované zákonom, ale aj ďalšie
doplňujúce podporné listiny, na strane dodávateľov v zásade: zmluvy s dodávateľmi, dodávateľské
faktúry, dodacie listy, vážne lístky, laboratórne listy (certifikáty kvality), doklady o bezhotovostnej
platbe dodávateľovi, doklad o preverení, či sú dodávatelia registrovaní ako platcovia DPH, či nebola

registrácia zrušená a či neboli na zozname osôb, ktorým nastali dôvody na zrušenie registrácie
a či nie sú na zozname neplatičov (portál FS SR). Na strane odberateľov žalobca predložil zmluvy
sodberateľmi,vystavené faktúry,dodacielisty,bankovévýpisyobezhotovostnýchplatbáchkúpnejceny,
CMR podpísané odberateľom, potvrdenia odberateľov o dodaní tovaru, čestné vyhlásenia odberateľov
o vyvezení tovaru do iného členského štátu EÚ, výpis z obchodného registra odberateľov, doklady

o overení odberateľov z hľadiska, či sú registrovaní platcovia DPH, podpisové vzory konateľov
odberateľov, prefotené osobné doklady konateľov odberateľov, plnomocenstvá pre poverené osoby
odberateľov s úradne osvedčenými podpismi, prehľadné tabuľky obchodov so všetkými podrobnosťami,
zmluvy o prenájme skladových priestorov a ďalšie doklady predložené v kompletných šanónoch
správcovi dane na začiatku kontroly.

Žalobca dodal, že priebeh jednotlivých úkonov v rámci obchodovania bol potvrdený aj výpoveďami
svedkov vykonaných na podnet žalobcu a nevyvracia ho ani záznam o výpovedi svedkyne B. z trestného
konania, ktorý predložil správca dane.

41.

Žalobca v súvislosti s predloženými dôkazmi opakovane dal do pozornosti správcom dane výslovne
potvrdené, nespochybňované a nesporné skutočnosti ako formálnu správnosť dokladov, existenciu
tovaru, prepravu tovaru, platby za tovar, skladovanie tovaru, váženie tovaru a kontrolu jeho kvality,
nakladanie a vykladanie tovaru, prechod práva nakladať s tovarom ako vlastník z DS na odberateľaa fyzický vývoz tovaru do iného členského štátu EÚ. V nadväznosti na uvedené žalobca namietal, že
napriek vymedzeniu nesporných skutočností správcom dane, tento zároveň tvrdil, že spochybňuje celý
obchodný reťazec a uvádza aj dôvody tohto spochybňovania (tri sporné skutočnosti), ktorými majú byť

nekontaktnosť druhých a tretích dodávateľov žalobcu, tovar sa údajne vo väčšine prípadov vracal späť
na Slovensko a nevysledovateľnosť pôvodu tovaru.

42.
K vplyvu skutkových zistení, vzťahujúcich sa k nemožnosti určenia pôvodu tovaru ako aj k jeho vráteniu

späť na Slovensko, na hmotnoprávne závery orgánov daňovej správy vo vzťahu k oprávnenosti,
resp. neoprávnenosti uplatnenia si nároku na odpočet dane žalobcom, tento namietal nesprávnosť
argumentácie žalovaného, vyjadrujúc nesúhlas s tvrdením o značnom rozsahu zdaniteľných obchodov
ako dôvode, že sa žalobca nemal uspokojiť len s konštatovaním, že pôvod tovaru je obchodným
tajomstvom, najmä ak ide o poľnohospodárske komodity, ktoré môžu byť súčasťou krmív a použité
na výrobu potravín. V tejto súvislosti mal žalobca za to, že v dobrej viere vykonal všetky dostupné

opatrenia, ktoré mohol za účelom overenia svojich dodávateľov vykonať, neexistuje preň už ďalšia
dostupná možnosť ďalšieho stupňa vyššieho a podrobnejšieho preverovania, ktoré by bolo rozumné,
zákonné a bežne dostupné, a to ani pri vyššej sume obchodu. Napriek tomu môže byť tak pri malej, ako
aj veľkej sume, nevedome zapojený do daňového podvodu tretích strán. Pre žalobcu bolo obchodované
množstvo tovaru primerané. Žalovaný iste nechcel naznačiť, že pri menšom objeme tovaru by pri

rovnakom úsilí už nepovažoval obchod za podvodný.

43.
K obchodnému tajomstvu dôvodil, že je realitou obchodu, jeho esenciálnou vlastnosťou, na
ktorom obchod stojí a padá. Informácia je najdôležitejšou a najcennejšou zložkou podnikania,

najmä obchodovania. Žalobca má teoretickú možnosť a právo pýtať sa svojich dodávateľov na ich
subdodávateľov a pôvod tovaru, s ktorým má obchodovať, čo aj niekedy robí. Takéto právo iste
nemôže daňovému subjektu nik uprieť. Rovnako ako nik nemôže dodávateľom uprieť ich právo svojho
ďalšieho dodávateľa a tým aj zdroj tovaru neprezradiť z dôvodu ochrany obchodného tajomstva
a zachovania svojej konkurencieschopnosti. Tak to bolo v týchto prípadoch a rovnako postupuje aj

samotný žalobca a všetci jemu známi obchodníci, nielen s poľnohospodárskymi komoditami, pokiaľ
nemajú na trhu monopolné postavenie (napr. ropné výrobky). Ani žalobca preto neprezrádza svoje
zdroje tovaru svojim odberateľom a túto sa ho na jeho zdroje taktne nepýtajú. Nie je to totiž obvyklé,
ani v súlade s obchodníckou etikou. Ide o všeobecne známu skutočnosť, ktorú by mal žalovaný zo
svojej doterajšej činnosti už poznať. Žalobca nemá zákonnú možnosť dopracovať sa k informácii

o pôvode tovaru, iba ak by porušil obchodnícku etiku a najal si na tento účel detektívnu kanceláriu alebo
uskutočnil obdobné opatrenia, ktoré by ho však v očiach iných obchodníkov zdiskreditovali. Chránené
informácie o svojich zdrojoch (a nie doprava, skladovanie, účtovanie, reklama a pod.) sú základom
obchodnej činnosti. Ich utajenie je dôvodom toho, že odberatelia nemôžu žalobcu obísť a konkurencia
ho nemôže nahradiť a zlikvidovať tým jeho podnikanie. Ak by obchod neovplyvňovali všetky uvádzané

skutočnosti,bolobyisteajprežalobcufinančnevýhodnejšienakupovaťtovaryibapriamoodproducenta.
V niektorých prípadoch žalobca skutočne nakupoval od prvovýrobcov. Na reálnom trhu riadenom stále
sa meniacimi okolnosťami na strane ponuky a dopytu sa však tento model vyskytuje zriedka. Je to
spôsobené konkurenciou, cenami, logistikou a celkovou efektivitou obchodu. Argumenty žalovaného
o nevysledovateľnosti pôvodu tovaru sú možno zaujímané pre ďalšiu (vyhľadávaciu) činnosť žalovaného

a jeho postup voči iným daňovým subjektom v reťazci, avšak pre toto konanie (vo vzťahu k povinnostiam
žalobcu) sú bezpredmetné.

44.
Žalobca objektívne nemôže potvrdiť, ani vyvrátiť, či sa nejaký tovar (a kedy) vrátil na Slovensko alebo

ako s ním odberateľ naložil (finálne spracovanie, ďalší predaj). Tvrdí iba, že o tom nevedel a nemohol
vedieť, vzhľadom na skutočnosti uvádzané v žalobe, napr. druhovo určený zameniteľný tovar, splnenie
všetkých dohodnutých povinností, a to aj prostredníctvom nezávislých osôb, preukázateľné utajovanie
skutočností a osôb pred žalobcom (vyplýva z výsluchu p. B.), štandardnosť podmienok obchodov,
dodržanie obozretnosti, neexistenciu žiadnych verejných informácií oprávňujúcich k podozreniu, a tiež

nulovú preventívnu ochranu žalobcu zo strany štátu pred podvodným konaním tretích osôb. Žalobca
nemôže ručiť za (prípadné podvodné) konanie tretích osôb, najmä takých, o ktorých existencii ani nevie,
ak sám na svojom stupni splnil všetky zákonné podmienky a nebolo preukázané, že by obchod bol
súčasťou podvodu, o ktorom žalobca vedel alebo musel vedieť (v súlade s rozsudkom ESD z 06.07.2006v spojených veciach č.k. C-439/04, C-440/04 (Kittel), rozsudok ESD z 12.01.2006 v spojených veciach
č.k. C-354/03, C-355/03, C-484/03 (Optigen), tiež rozsudok ESD vo veci C-273/11, Mecsek – Gabona
Kft.). Právna úprava nepodmieňuje využívanie práva na odpočítanie DPH vo forme daňového kreditu

dôkazom o pôvode tovaru (Porovnaj rozsudok ESD vo veci C-285/11 Bonik FOOD b.20-21). Aj v zmysle
judikatúry NS SR a NSS ČR nezistenie pôvodu tovaru nemôže byť dôvodom na nepriznanie nároku na
nadmerný odpočet. Každá transakcia v distribučnom reťazci musí byť posudzovaná samostatne. Nárok
na nadmerný odpočet nemôže byť dotknutý skutočnosťou, že v reťazci dodávok je iná predchádzajúca
alebo následná transakcia zaťažená daňovým podvodom, ak nebolo preukázané, že o ňom platca vedel

alebo mohol vedieť.

45.
Z pohľadu dôvodov nepriznania žalobcom uplatneného nároku odpočtu DPH dal žalobca do pozornosti,
že v pôvodných dvoch rozhodnutiach prvého stupňa (zrušených v rámci odvolania) správca dane
odmietal nárok žalobcu z dôvodu porušenia zákona o DPH, pričom správca dane preverované

zdaniteľné plnenia žalobcu nepovažoval za bežnú obchodnú činnosť, ale za simulovanú obchodnú
činnosťbezekonomickéhoopodstatneniavykonanúscieľomdosiahnutianeoprávnenejdaňovejvýhody,
ktorú však správca dane vôbec nešpecifikoval, naďalej trval na neudržateľnom názore, že podvodom je
automaticky poznačený celý reťazec a preto nemôže byť žalobcovi nadmerný odpočet DPH vyplatený.
Žalobca namietal, že právny názor správcu dane bol v príkrom rozpore s konštantnou judikatúrou,

ktorá akúkoľvek kolektívnu vinu v tomto smere striktne odmieta a konanie správcov dane označila za
nezákonné. V tejto súvislosti dodal, že žalobca nedisponoval informáciami potrebnými na posúdenie
otázky, či sa skutočne ocitol v karuselovom obchode alebo či údajní účastníci karuselového obchodu
zanikli, či nespolupracovali. Vychádzal iba z údajov v spise predložených zo strany správcu dane. Ak tú
tieto pravdivé a skutočne existoval karuselový obchod, žalobca nemá možnosť takúto skutočnosť účinne

popierať. Dal do pozornosti, že vždy dôrazne popieral svoju vedomú účasť na karuselovom obchode
a poukazoval na to, že táto nemôže byť správcom dane tvrdená bez dôkazov.

46.
V nadväznosti na uvedené žalobca pre porovnanie sumarizoval, že na rozdiel od skôr vydaných dvoch

rozhodnutí prvého stupňa, v poradí treťom rozhodnutí (č. 102441470/2019 zo dňa 25.10.219) správca
dane rezignoval na argumentáciu porušením zákona o DPH a začal zdôrazňovať argument o vedomej
účasti žalobcu na daňovom podvode. Správca dane na podporu odôvodnenia svojho rozhodnutia
odkazoval aj na znalecký posudok, ktorý si vyžiadal od orgánov činných v trestnom konaní, č. 1/2019 zo
dňa 15.02.2019, vypracovaný Ing. Pavlom Šimom, evidenčné číslo znalca 913365 (ďalej len „znalecký

posudok!). Správca dane tvrdil, že znalecký posudok potvrdil závery správcu dane. Znalecký posudok,
spolu s úradným záznamom č. 102054873/2019 zo dňa 02.09.2019 predložil správca dane žalobcovi
na oboznámenie. Žalobca uviedol, že skutočne celý znalecký posudok v rozsahu 497 strán podrobne
preštudoval a zistil, že závery správcu nepotvrdzuje. Podrobné vyjadrenie k znaleckému posudku pripojil
žalobca k žalobe ako prílohu č. 5.

47.
Podľa žalobcu správca dane spochybnil všetky (nie iba niektoré obchody alebo väčšiu obchodov), aj keď
sa podľa jeho zistení tovar údajne vracal na územie SR vo väčšine prípadov (t.j. nie všetok tovar; nevie
vôbec koľko tovaru). Aj keby správca dane skutočne zistil, že sa nejaký tovar vrátil na územie SR, musel

by zadefinovať o aký tovar a v akom množstve išlo. Ani v takom prípade by nebol oprávnený paušálne
spochybniť všetky plnenia, ale iba poukázať na konkrétne dodávky, pri ktorých má zato, že sa vrátili
na územie SR a preukázať to dôkazmi. Tým, že správca dane spochybňoval všetky obchody, hoci aj
podľa jeho vlastných slov sa tovar mal vracať vo väčšine prípadov a nie vo všetkých prípadoch, správca
neprípustne generalizoval a skutkové zistenia z jedného obchodného prípadu automaticky aplikoval aj

na iné (všetky) obchodné prípady, aj keď na to nebol dôvod. Obdobné zovšeobecnenia sú znakom
argumentácie správcu dane aj pri posudzovaní ostatných okolnosti kontrolovaných obchodov.

48.
Nesprávnym právnym posúdením je poznačený aj prepočet žalovaného, v ktorom stotožňuje profit

žalobcu s údajným podiel žalobcu na DPH chýbajúcej štátu. Zisk žalobcu pritom predstavuje žiadúci
výsledok zákonom ustanoveného účelu a zmyslu existencie žalobcu, t.j. podnikania. Preto je absolútne
nemiestne prepočítavať a akokoľvek spájať legitímny zisk žalobcu s prospechom s neodvedenej DPH,
a to subjektom reťazca, o ktorého existencii žalobca ani nevie (resp. spájať – slovami správcu dane– „úspech“ žalobca s „neúspechom“ chýbajúceho článku reťazca). Podiel na lupe/krádeži/podvode
možno vypočítať iba medzi lupičmi/zlodejmi/podvodníkmi, ktorí si lup vedome delia. Pri preukázateľne
dobromyseľnom podnikaní žalobcu sú takéto úvahy absolútne neadekvátne.

49.
Žalobca nezískal a ani nemohol získať žiadne daňové zvýhodnenie, pretože žiadal o vrátenie
nadmerného odpočtu z DPH, ktorú už vopred zaplatil v dodávateľských faktúrach a štátu bola odvedená.
Naopak, ak by správca dane pripravil žalobcu o nadmerný odpočet DPH, vzniklo by neoprávnené

zvýhodnenie (bezdôvodné obohatenie) na strane štátu. Tú istú DPH by totiž štát zinkasoval (v prípade
vymožiteľnosti) tak od osoby skutočne povinnej ju odviesť (zrejme zmiznutý obchodník), ako aj od
žalobcu.

50.
Ani prípadné zistenie, že žalobca sa stal súčasťou karuselového obchodu neznamená, že ekonomickým

účelom jeho obchodov nebolo dosiahnutie zisku a že je jeho nárok na nadmerný odpočet DPH je
neoprávnenou výhodou. Žalobca by sa správal rovnako, bez ohľadu na to, či bol alebo nebol súčasťou
karuselového obchodu, pretože o jeho zapojení nevedel. Žalobca mal jednoznačne za cieľ dosiahnutie
zisku z bežného obchodu. Charakteristika zisku na strane žalobcu, ako aj všetky okolnosti na strane
žalobcu to potvrdzujú. Z hľadiska logickej argumentácie môže byť zmysluplná iba úvaha: Ak by žalobca

bol vedomým účastníkom karuselového obchodu, potom by bol vlastne úspešný práve z karuselového
obchodu, na ňom sa chcel obohatiť a teda jeho cieľom nebolo dosahovať bežný podnikateľský zisk.
Opačná úvaha však logická nie je a neplatí, že: Žalobca bol úspešný a bol zapojený do karuselového
obchodu, preto o svojom zapojení vedel alebo mal vedieť. Jedno z druhého totiž nevyplýva. Tvrdenie,
že žalobca bol úspešný z karuselového obchodu sa tu uvádza ako premisa (fakt), ide však iba

o hypotézu (predpoklad) žalovaného. A túto hypotézu (predpoklad) žalovaný spätne odvodzuje od
tvrdenej skutočnosti, že žalobca bol vedomou súčasťou karuselového obchodu. Predpoklad je súčasne
záverom a záver predpokladom, podľa toho, ako sa to žalovanému práve hodí. Žalobca nebol vedomou
súčasťou karuselového obchodu, konal s cieľom dosahovania podnikateľského zisku a nezískal žiadnu
neoprávnenú výhodu, iba si uplatnil právo na daňovú neutralitu. Opak nebol v konaní preukázaný,

žalovaný to iba tvrdí.

51.
Žalobca vo vzťahu k vyhodnoteniu skutkového stavu taktiež vytýka, že žalovaný sa zároveň dopúšťa
a post hoc klamu ako príkladu nedodržiavania podmienok ceteris paribus. Ide tu o chybný predpoklad,

že ak jav A prechádza javu B, znamená to, že jav A vyvoláva jav B, čo predstavuje mylné vyvodzovanie
príčinnej súvislosti iba z časovej následnosti. V dôsledku uvedeného omylu žalovaný tvrdí, že existuje
príčinná súvislosť medzi neodvedením dane zo strany zmiznutého obchodníka (žalobcovi neznámeho
nepriameho dodávateľa) a uplatnením nadmerného odpočtu zo strany žalobcu. Je tu iba irelevantná
časová postupnosť (aj to nepriama). Uvedené obdobne platí na teóriu správcu dane o vzťahu

medzi „neúspechom“ jedného a „úspechom“ iného článku obchodného reťazca. Tieto skutočnosti
však vzájomne nesúvisia logicky, právne ani ekonomicky (s výnimkou, že by išlo o vedomé konanie
a vzájomnú spoluprácu pri podvode s cieľom podeliť sa o nezákonný zárobok, napr. vo forme
neoprávneného daňového zvýhodnenia).

52.
Vsúvislostistvrdenímžalovaného,že„skutočnostiuvedenévznaleckomposudkupreukazujúexistenciu
karuselových podvodov, ktorých súčasťou bol daňový subjekt, pričom deklarovaná neznalosť daňového
subjektu o ostatných článkoch reťazca neznamená, že daňový subjekt nevedel o svojej účasti v tomto
reťazci...“ žalobca nerozporuje tvrdenie, že skutočnosti uvedené v znaleckom posudku preukazujú

existenciu karuselových podvodov, ani to, že bol do nich nevedome zapojený aj žalobca. Žalobca
napáda z dôvodu rozporu zvyšnú časť výroku žalovaného. Na rozdiel od žalovaného tvrdí, že neznalosť
daňového subjektu o ostatných článkoch reťazca naopak znamená práve to, že daňový subjekt nevedel
o svojej účasti v tomto reťazci. Ako mohol byť žalobca vedome súčasťou niečoho o čom nevedel?
Ak nepoznal účastníkov reťazca, teda nevedel, že existujú, nemohol vedieť, že vytvorili reťazec. Ak

nevedel, že bol reťazec vytvorený, nemohol byť vedome jeho súčasťou (ale maximálne nevedomou).
Podľa názoru žalobcu, žalovaný opäť nepredložil dôkazy, ale iba špekulácie a nepodložené tvrdenia,
ktoré sú aj v rozpore s formálnou logikou.53.
Predstava, že žalobca mohol byť vedomou súčasťou karuselového obchodu a získavať neoprávnenú
daňovú výhodu bez toho, aby vedel o existencii iných článkoch reťazca, by mala zmysel iba

v jedinom prípade, a to vtedy, ak by obchodovanie žalobcu bolo tak ekonomicky nezmyselné,
neštandardné, za nezvyčajných podmienok, s neprimeraným ziskom/maržou, výrazne sa odlišujúce
od jeho bežnej činnosti, podozrivé, prípadne vyznačujúce sa znakmi, ktoré žalobca popisuje podľa
množstva skutočných súdnych prípadov, napr. v kapitole IX. žaloby, že by do úvahy nepripadalo žiadne
iné vysvetlenie, než zapojenie do karuselového obchodu. Žalobca mal však za to, že jeho konanie

očividne nedáva dôvod na takéto hodnotenie a neprebiehalo by inak ani v prípade, ak by žiaden
karuselový obchod neexistoval.

54.
S poukazom na ustanovenia § 3 ods. 7 a 9 daňového poriadku upravujúce rovnosť daňových
subjektov a predvídateľnosť rozhodovania daňovými orgánmi v skutkovo v zásade zhodných alebo

analogických veciach, namietal žalobca porušenie zásady rovného postavenia žalobcu, ako aj právnej
istoty a legitímneho očakávania žalobcu žalovaným. V tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že vo
viacerých takýchto daňových konaniach, v ktorých vystupujú za obdobných okolností totožní alebo
aj ďalší dodávatelia a odberatelia, priznal daňový úrad žalobcovi nárok na nadmerný odpočet dane,
doplniac príklady daňových konaní za zdaňovacie obdobia január 2013, júl 2013, apríl 2013 – spočiatku

podozrenie z účasti na karuselovom obchode; za zdaňovacie obdobie september 2013, október 2013
– spočiatku podozrenie z účasti na podvodnom reťazci. Upresnil, že tak robili iné pobočky toho istého
daňového úradu ako správcovia dane v iných kontrolách vedených voči žalobcovi. V tejto súvislosti dal
žalobca do pozornosti, že od počiatku išlo o bezproblémové kontroly, ktoré skončili veľmi rýchlo a bol
žalobcovi vrátený nadmerný odpočet dane, išlo o zdaňovacie obdobia júl, september a október 2011,

dodajúc, že v daných kontrolách však išlo o podstatne nižšie finančné čiastky.

55.
Z konania daňového úradu i žalovaného sa javí, že kritériom pre rozhodnutie, či sa daňový úrad
rozhodne pre vyplatenie nároku na nadmerný odpočet DPH alebo pre naťahovanie času, zadržiavanie

nadmerného odpočtu DPH a jeho zdôvodňovanie až absurdnými argumentmi po čo najdlhšie obdobie,
je práve výška zadržiavanej sumy nadmerného odpočtu DPH. Selekcia prípadov na vyplatenie
a zadržiavanie nadmerného odpočtu DPH zo strany daňového úradu a žalovaného podľa výšky sumy
nadmerného odpočtu DPH je nezákonná. Právo platí rovnako bez ohľadu na hodnotu konkrétneho
sporu.

56.
Požiadavka, aby sa porovnateľné, resp. obdobné situácie posudzovali po právnej stránke rovnakým
spôsobom korešponduje aj s judikatúrou ESĽP. Uvedené princípy platia nielen pre súdy a ich
konanie, ale aj pre konanie správnych orgánov. To, že správca dane v jednom prípade analogické

plnenie uznal a v inom neuznal, teda v jednom prípade žalovaného za vedomú súčasť karuselového
obchodu nepovažoval (prípadne túto okolnosť ani neskúmal) a v inom áno, pričom takéto rozdielne
posúdenie analogických prípadov nebolo objektívne a rozumne odôvodnené, predstavuje porušenie
vyššie citovaných princípov právneho štátu, spravodlivého konania, legitímneho očakávania účastníka
konania a predvídateľnosti rozhodnutí štátnych orgánov.

57.
Žalobca má zato, že všetky prípady daňových plnení žalobcu sú analogické. Minimálne na úrovni
obchodovania žalobcu. Žalobca sa nevie vyjadrovať k iným, najmä jemu vôbec neznámym, účastníkom
obchodného reťazca a ich činností motivácii, nakoľko nedisponuje príslušnými informáciami. Žalobca

však konal vždy rovnako, a to čestne, zodpovedne a zákonne. Preto oprávnene očakával, že aj tento
jeho prípad bude skutkovo a právne posúdený v duchu ústavného a eurokonformného výkladu práva (a
jeho nárok uznaný) a nie svojvoľne, ako tomu bolo v napadnutom daňovom konaní.

58.

Vo vzťahu k výpovediam svedkov B. a C. a k znaleckému posudku, ktoré podľa názoru žalobcu vzal
žalovaný za jadro svojej novej argumentácie o vedomej účasti žalobcu v karuselovom obchode, žalobca
namietal, že tieto dôkazy nevykonal správca dane, ale mu ich poskytol vyšetrovateľ z prebiehajúceho
trestného konania. K vyhodnoteniu týchto dôkazov žalobca namietal nesprávne vyvodenie skutkovéhozáveru žalovaný, pretože ten z uvedených dôkazov nevyplýva. Žalobca mal zato, že je iba výsledkom
domýšľavostianegatívnehopredsudkusprávcudane,následkomčohosprávcomdanetvrdenýskutkový
stav je v rozpore s administratívnymi spismi, resp. v nich nemá oporu.

59.
Zároveň namietal bezpredmetnosť výpovede svedkov B. a C. k posúdeniu nároku žalobcu na nadmerný
odpočet dane. Tieto osoby boli pre žalobcu neznáme, pričom v kontrolovanom zdaňovacom období
B. vôbec nepoznal, nevedel o jej existencii a spoznal ju až koncom apríla 2013, a to pod falošným

menom pani A., s touto svedkyňou ani v kontrolovanom období, ale ani neskôr, ani s jej spoločnosťami,
nikdy neobchodoval. Spoznal ju iba ako tlmočníčku a pracovníčku svojho odberateľa AND-JUHAN
Kft. V tejto súvislosti dal žalobca do pozornosti, že samotná svedkyňa vo svojej výpovedi priznáva,
že podviedla žalobcu, keď sa predstavila a vystupovala pred žalobcom pod falošným menom ako
pani A., aby sa neprezradila jej skutočná identita. Žalobca podľa vyjadrenia svedkyne nemal vedieť,
s kým má do činenia. Zjavne preto, aby nevzniklo na jeho strane žiadne podozrenie a aby naďalej

pokračoval v dobrej viere vo svojich obchodoch, ktoré boli zo strany svedkyne a jej prípadných komplicov
zneužívané na ich podvodnú činnosť a nezákonné obohacovanie sa. Žalobca k jej osobe dodal, že z
jeho pohľadu v danom čase pani B. nebola dôležitou osobou, bola iba poverenou pracovníčkou jedného
z jeho obchodných partnerov. Neprezentovala sa ako daňový podvodník, ktorý dokonca riadi daňový
podvod, a preto argument žalovaného, že žalobca si nedostatočne preveril pani B., žalobca označil

za neopodstatnený. Žalobca k stupňu preverovania si obchodných partnerov uviedol, že si skutočne
nenechal preverovať všetkých jednotlivých pracovníkov svojich obchodných partnerov a spoločností,
s ktorými prišiel do styku (zamestnanci, pracovníci, referenti, skladníci, šoféri atď.) a nevyžadoval
od nich predloženie osobných dokladov. Argumentoval, že na opačný postup nebol dôvod a ani by
nezodpovedal rozumnému konaniu a podnikateľským zvyklostiam, vysvetľujúc, že žalobca si preveroval

svojhopriamehoobchodnéhopartnera,anievšetkýchjehozamestnancovaspolupracovníkov.Vnútornú
organizáciu práce obchodného partnera a ním určené osoby na vykonanie jednotlivých čiastkových úloh
žalobca nemal dôvod spochybňovať.

60.

K významu výroku svedkyne B. o tom, že všetci z rodiny A. vedeli o vracaní tovaru na územie SR a že
„otvorene sa o tom hovorilo“, žalobca namietal, že argument „otvorene sa o tom hovorilo“ možno platí
vo vzťahoch medzi vedomými účastníkmi podvodu, určite však neplatí vo vzťahu k žalobcovi. To jasne
vyplýva z ďalších výrokov svedkyne o tom, že jej prikázali (kto?) zatajovať sa pred žalobcom, skrývať
svoju identitu, na základe čoho sa aj predstavila žalobcovi pod falošným menom. Vyjadrenie „otvorene

sa o tom hovorilo“ sa teda evidentne netýka žalobcu. Závery žalovaného z výpovede uvedenej svedkyne
považuje žalobca za dezinterpretáciu a prekrúcanie skutočnosti s predstieraním, že predstavuje dôkaz
proti žalobcovi. V súvislosti uvedeným konaním žalovaného namietal popieranie princípu objektívneho
zisťovania skutkového stavu, zásady právnej istoty i práva na spravodlivý proces.

61.
Pokiaľ ide o zistený kolobeh tovaru z Maďarska späť na územie SR, žalobca uviedol, že tento
nemôže vylúčiť, však ten nepotvrdzuje skutkový záver, že žalobca vedel o tejto skutočnosti vedel, čo
žalobca dôrazne popiera. Rovnako tak túto skutočnosť nepotvrdzuje ani svedkyňou uvádzané tvrdenie o
využívaní aj skladov žalobcu pri dovoze tovaru z Maďarska, pretože použitie zmluvných skladov žalobcu

pri jeho obchodoch je logické. Nie je teda zrejmé, čím a ako táto skutočnosť môže preukazovať vedomé
zapojenie žalobcu do karuselového obchodu. Zároveň žalobca poprel svoju vedomosť o tom, že kolobeh
tovaru koordinovala rodina A., najmä D. A. A., ktorý sprostredkovával obchody a spolupracoval so
žalobcom, pretože žalobca opakovane vo výpovedi vysvetlil svoj vzťah a spoluprácu s pánom A., ktorý
vystupoval pred žalobcom ako sprostredkovateľ a tlmočník. Žalobca uviedol, že o iných aktivitách pána

A. nevie, preto sa nemôže vyjadriť k tomu, či koordinoval kolobeh tovaru, ako tvrdí pani B., alebo nie (v
tejto súvislosti dal žalobca do pozornosti obsah podrobnej argumentácie z prílohy č. 4 k správnej žalobe).

62.
Za nepodloženú úvahu, a nie ako jasnú vedomosť, považuje žalobca výpoveď svedkyne B. o tom, že by

sa pán Silvester Viskupič (konateľ žalobcu) poznal s E. A., ktorý riadil, resp. ovládal spoločnosť variega
s.r.o., stojacu hneď na začiatku slovenskej časti reťazca. Žalobca zotrváva na tvrdení, že pán Silvester
ViskupičnepoznápánaE.A.animenovanúspoločnosťvariegas.r.o.,namietajúc,žepreopačnétvrdeniežalovaného neexistuje dôvod. Dodal, že dokonca ani svedkyňa B., o ktorej výpoveď sa žalovaný údajne
opiera, predmetnú skutočnosť nevie preukázať.

63.
Rovnako tak žalobca namietal, že z výpovede svedka C. nevyplýva žiadna skutočnosť svedčiaca v
neprospech žalobcu, ktorý taktiež uvedeného svedka vôbec nepozná a nikdy s ním nespolupracoval, čo
na otázku vyšetrovateľa (či pozná niekoho zo spoločnosti VV-AGRO s.r.o.) aj pán C. výslovne potvrdil.
Žalobca dal do pozornosti, že uvedený svedok o žalobcovi neposkytol žiadnu relevantnú informáciu,

vyjadroval sa k okolnostiam dopravy tovaru, ktorú podľa jeho slov sám realizoval. Svedok spomenul
žalobcu iba v prípade priamej otázky vyšetrovateľa, a to spôsobom, ktorý svedčí nie v neprospech, ale
naopak jednoznačne v prospech žalobcu, ktorý v tejto súvislosti poukázal na s. 27 zápisnice z výsluchu
pána C., ktorý na otázku vyšetrovateľa, či žalobca vedel, že tovar, ktorý predáva do Maďarska, do
Maďarska v skutočnosti nakoniec nešiel, príp. že šiel, ale následne sa vrátil na územie SR, odpovedal:
„Podľa mňa oni nemuseli vedieť, či to ide alebo nejde do Maďarska, lebo viackrát nám povedali tí, čo

sme ich spomínali a čo si objednali u nás prepravu, aby, ak sa nás niekto na niečo spýta, aby sme
nič nepovedali.“ Z uvedeného podľa názoru žalobcu vyplýva, že organizátori karuselového obchodu
prikázali všetkým s nimi spolupracujúcim subjektom dodržiavať prísnu mlčanlivosť, aby sa žalobca
nemohol dozvedieť o akomkoľvek podvode. Samotný svedok sa vyjadril, že žalobca nemusel o ničom
vedieť, preto nemožno zo strany správcu dane predkladať predmetnú výpoveď ako dôkaz o vedomosti

žalobcu o existencii karuselového obchodu, keďže svedok uvádza presný opak.

64.
Ku skutkovým záverom vyplývajúcim zo znaleckého posudku zohľadneného žalovaným žalobca
namietal, že tento dôkaz možno potvrdzuje existenciu karuselového obchodu, rozhodne však nepotvrdil

skutkové závery správcu dane o vedomom alebo nedbanlivostnom zapojení žalobcu v ňom. Žalobca
dal do pozornosti, že v znaleckom posudku znalec výslovne uvádza, že nakoľko podľa neho existovalo
viacero podvodných reťazcov, ktoré využívali rôzne spoločnosti, nie je možné jednoznačne určiť ani
organizátora reťazca. Podľa názoru žalobcu, nie sú preto naplnené ani podmienky uvádzané v rozsudku
NS SR sp. zn. 1Sžf/31/2016, na ktorý sa odvoláva správca dane. Pokiaľ ide o otázku ne/vedomej účasti

v podvodnom reťazci, žalobca poukázal na s. 399 znaleckého posudku, na ktorej znalec uvádza, že „Z
protokolov aj z môjho posudku vyplýva, že spoločnosť VV-AGRO, s.r.o. bola súčasťou (či už vedome
alebo nevedome) karuselových obchodov...“, zdôrazniac, že podľa znalca možno teda skonštatovať
účasť žalobcu v karuseli, nemožno však už posúdiť, či išlo o účasť vedomú alebo nevedomú. V tejto
súvislosti žalobca namietal, že správca dane obsah znaleckého posudku očividne prekrúca v prospech

svojho predpojatého záveru, doplniac, že podrobné stanovisko k obsahu znaleckého posudku predkladá
žalobca súdu v prílohe č. 5 žaloby.

65.
V nadväznosti na tvrdenie znalca k právnej stránke veci (v ZP na s. 49 dole a nasl.):“Ale obchodník môže

byť uznaným za spolupáchateľa tam, kde musel vedieť, že jediným rozumným vysvetlením pre okolnosti,
za ktorých sa uskutočnil obchodný prípad bolo, že transakcia bola spojená s podvodom na DPH. ...
Pri skúmaní podvodného reťazca a jeho porovnanie s bežným obchodným reťazcom je nutné skúmať
najmä ceny tovaru a marže jednotlivých subjektov v reťazci.“, žalobca vyslovil nesúhlas s tvrdením
žalovaného (na str. 42 napadnutého rozhodnutia), že z výpovede svedkyne B. vyplýva, že jednoznačný

prospech z celého kolotoča mal žalobca, nakoľko dostal vyplatený nadmerný odpočet DPH a o 10%
vyššiu cenu ako bolo zaužívané. Podľa názoru žalobcu ide iba o zmätočné vyjadrenie svedkyne, ktoré
je skôr jej domnienkou, než reálnym faktom, o ktorom by mohla mať znalosť alebo dôkaz, pričom jej
vyjadrenia celkovo nenesú známky presnosti ani hodnovernosti. V tejto súvislosti žalobca namietal,
že žalovaný aj tento nevýpovedný a pochybný výrok nekriticky prevzal ako fakt a bez jeho ďalšieho

preverovania odvodil z neho závažný záver o podvodnom konaní žalobcu. V nadväznosti na uvedené
dal žalobca do pozornosti , že správca dane má k dispozícii všetky údaje - z účtovných dokladov žalobcu
- k prevereniu marže a zisku žalobcu z týchto obchodov, doplniac, že ak by si správca dane riadne
plnil svoje povinnosti a skutočne hodnotil iba fakty a dôkazy, vedel by, že údaj o cene navýšenej o 10%
oproti „zaužívanej“ cene, nezodpovedá skutočnosti, pričom marže žalobcu nespochybňoval ani znalec

v znaleckom posudku.

66.Žalobca mal za to, že preukázal riadne vykonanie obchodov nielen prima facie dokladmi (evidentnými
dôkazmi), ale aj dodatočnými dôkazmi (svedkovia, listiny) a preukázateľným dobromyseľným a
obozretným konaním v súlade s predloženou judikatúrou, pričom na druhej strane žalovaný účinne

nespochybnil dobrú vieru a obozretnosť žalobcu. V tomto smere požiadavky žalovaného na žalobcu
tento označil za zjavne neprimerané.

67.
V súvislosti so žalobným dôvodom napádajúcim nedostačujúce zistenie skutkového stavu žalovaným

na riadne posúdenie veci (§ 191 ods. 1 písm. e/ SSP) žalobca namietal, že správca dane nevykonal
dôležité dôkazy navrhované žabcom ani tie, na ktorých vykonanie správcu dane zaviazal aj žalovaný
v zrušujúcich rozhodnutiach druhého stupňa. Žalobca konkrétne dôvodil, že správca dane nevypočul
navrhovaných svedkov, napr. skladníkov, odmietol vypočuť zástupcov renomovaných spoločností, ktoré
tiež obchodovali s dodávateľmi žalobcu, čo utvrdzovalo žalobcu v presvedčení, že ide o spoľahlivých
a overených obchodných partnerov, ktorí mohli potvrdiť obozretnosť žalobcu a štandardnosť jeho

postupov, ďalej nevypočul navrhované nezávislé osoby, ktoré nie sú spojené s kontrolovanými obchodmi
a mohli by bez akýchkoľvek predsudkov vysvetliť štandardy obchodovania alebo obvyklý priebeh
realizácie obchodu s poľnohospodárskymi komoditami a potvrdiť zachovanie potrebnej obozretnosti na
strane žalobcu, taktiež správca dane nezopakoval všetky výsluchy, ktoré správca dane neoprávnene
zahrnul pod miestne zisťovania a nevykonal riadne výsluchy alebo skryté výsluchy, ktoré sa v rámci

MVI konali bez vedomia a bez účasti žalobcu (konatelia, zástupcovia, dopravcovia, šoféri atď.) a v
neposlednom rade nevykonal výsluch svedkyne B., ktorú označuje za kľúčového svedka, hoci mu to
nariadil žalovaný nielen v tomto daňovom konaní, ale aj v iných daňových konaniach s rovnakými
účastníkmi nevyžiadal si, nevykonal a nezohľadnil ani ďalšie výsluchy z trestného konania, k čomu ho
zaviazal aj žalovaný, pričom správca dane neobjasnil a ani neodpovedal na otázku žalobcu, prečo tak

neurobil. V nadväznosti na uvedené žalobca namietal, že uvedené pochybenia nenapravil a požadované
dôkazy nedoplnil ani žalovaný, hoci niektoré z nich sám správcovi dane nariadil vykonať.

68.
K nevykonaniu výsluchu svedkyne B. žalobca uviedol, že správca dane očividne dezinterpretoval obsah

výpovedesvedkyneavyvodilzvýpovedenevyplývajúcezávery,apretožalobcauvítalplánovanývýsluch
svedkyne iniciovaný zo strany správcu dane. Cieľom bolo konfrontovať svedkyňu a odstrániť akúkoľvek
pochybnosť o význame obsahu jej výpovede. Preto na vykonaní výsluchu žalobca trval. Požiadavka
žalobcu bola opodstatnená aj tým, že na výsluchoch svedkyne v NAKA sa žalobca nemohol zúčastniť
(nebolo mu to umožnené). Preto trval na jej opätovnom vypočutí za jeho účasti, aby mohol svedkyni klásť

otázky. Týmto spôsobom mohli byť odstránené akékoľvek náznaky pochybností na strane správcu dane,
ktoré v skutočnosti nevyplývajú z výpovede svedkyne, ale iba z nedôvodnej domýšľavosti správcu dane.

69.
Práve výpoveď za účasti žalobcu (na základe kladenia doplňujúcich otázok) mohla definitívne presvedčiť

správcu dane, že táto svedkyňa v žiadnom prípade neuvádza skutočnosti v neprospech žalobcu a že
správcadaneprihodnotenívýsluchovsvedkyneevidentnezašielďalekozahranicelogickejinterpretácie
skutočne vypovedaného obsahu.

70.

Žalobca sa opäť vrátil k namietaniu nesprávneho vyhodnotenia výpovede uvedenej svedkyne správcom
dane, ktorý považuje výpoveď svedkyne B. v trestnom konaní za kľúčovú pri objasnení obchodovania
žalobcu. Po oboznámení sa so záznamom jej výpovede je však, podľa názoru žalobcu, zrejmé, že
podľa obsahu môže ísť nanajvýš o kľúčovú výpoveď pri objasnení fungovania karuselu a jej postavenia
v ňom. Nejde o dôkaz vo vzťahu k otázke vedomej účasti žalobcu v karuseli. Z výpovede nevyplýva

žiadna okolnosť, ktorá by preukazovala vedomú účasť žalobcu na popisovanom obchodovaní v karuseli.
Naopak, svedkyňa usvedčuje seba a svojich spolupáchateľov, pričom žalobcu nemožno s ich konaním
nijako spájať (v zmysle spolupráce alebo vedomej účasti). Správca dane však argumentoval výpoveďou
ako dôkazom, ktorý „preukazuje zapojenie daňového subjektu do podvodu, ktorého súčasťou sa nestal
nevedome“. Takéto závažné obvinenie, ktoré z výpovede zjavne nevyplýva, bolo o dôvod viac, aby sa

výsluch pred správcom dane za účasti žalobcu uskutočnil a takéto tvrdenia správcu dane mohli byť aj
svedkyňou výslovne popreté.

71.V nadväznosti na uvedené zopakoval žalobca okolnosti predchádzajúce príprave výsluchu svedkyne B.
pred správcom dane a dôvody následného nevykonania tohto dôkazného prostriedku. Konkretizoval,
že jeden deň pred termínom výsluchu správca dane telefonicky oznámil žalobcovi, že pani B. sa

ospravedlnila zo zdravotných dôvodov. Zároveň mala oznámiť správcovi dane, že nepríde ani v iný deň,
nakoľko sa nechce stretnúť s nikým zo spoločnosti VV-AGRO, s.r.o., a že sa jedná o veľké peniaze a
že správcu dane jej nevie zabezpečiť ochranu.

72.

V tejto súvislosti žalobca zastal názor, že účasť svedka nemôže závisieť od toho, či „chce alebo
nechce“ prísť vypovedať. Je to jeho zákonná povinnosť, ktorej splnenie môže správcu dane dosiahnuť
aj predvedením svedka, čo žalobca navrhoval. Dôvodil, že pre neho by stretnutie so svedkyňou tiež
zrejme nebolo príjemnou udalosťou, doplniac, že ide predsa - ako sa javí z jej výpovedí o organizovaní
podvodných obchodov a zo znaleckého posudku - o kriminálne závadovú osobu, ktorá naviac žalobcu
podviedla, vystupovala pod falošnou identitou a spôsobila mu značné problémy, vrátane doposiaľ

nezaplatených obchodných pohľadávok (napr. F. D., kde pôsobila pod falošnou identitou ako pani
A.) a doposiaľ nevyplateného nadmerného odpočtu DPH. Napriek tomu by sa s ňou chcel stretnúť,
konfrontovať ju a tým aktívne prispieť k potvrdeniu pravdivosti všetkých vyjadrení žalobcu v tejto
súvislosti, predovšetkým, že žalobca o žiadnom karuselovom obchode nevedel a nemohol vedieť.

73.
V tejto súvislosti ďalej argumentoval, že ani výška finančnej čiastky nie je zákonným dôvodom na
odmietnutie výpovede. Otázkou je však aké „veľké peniaze“ má pani B. na mysli, čo tým myslí a ako
vôbec môže vedieť, že u žalobcu ide o „veľké peniaze“. Aj to sa mohlo a malo objasniť jej vypočutím a
správcu dane by to malo zaujímať. Rovnako tak ani neposkytnutie ochrany zo strany správcu dane nie je

dôvodom na odmietnutie výpovede. Žalobca nevie, akú ochranu má pani B. na mysli. Ak sa domnieva,
že je ohrozená, mala by kontaktovať políciu so žiadosťou o ochranu. Mala by tiež objasniť, čoho alebo
koho sa obáva, resp. aké nebezpečenstvo jej má hroziť.
74.
Potrebu vykonania výsluchu uvedenej svedkyne žalobca dôvodil tvrdením, že mohla vo výpovedi pred

správcom dane na základe otázok žalobcu objasniť, prečo sa predstavila žalobcovi pod falošným
menom, prečo zatajovala svoju identitu, kto a prečo jej to prikázal, kto a aký mal z toho prospech, prečo
neupozornila žalobcu na hroziace nebezpečenstvo a na karuselový obchod, o ktorom vedela, odkiaľ vie
o sumách a „veľkých peniazoch“, atď. Predovšetkým by výsluchom došlo k objasneniu základnej otázky,
či svedkyňa a jej výpoveď je alebo nie je dôveryhodná.

75.
Podľa žalobcu je zrejmé, že žalovaný považoval vypočutie svedkyne B. (prípadne aj svedka C.) za
podstatnýdôkaz,ktorýmalbyťvykonanýminimálnedodatočne,povrátenívecisprávcovidane.Žalovaný
dospel k takémuto záveru, ako sám zdôraznil, aj s ohľadom na skutočnosť, že daňový subjekt (žalobca)

namietal bezpredmetnosť týchto dôkazov aj z hmotnoprávneho hľadiska. Teda nielen žalobca považuje
predmetné dôkazy za bezpredmetné, ale aj žalovaný ich použitie pripúšťa iba za určitých okolností.
Uvádza pritom viacero podmienok, za ktorých je to podľa neho možné, pričom tieto podmienky však
splnené neboli, pretože Ad 1/ dôkazy neboli získané nezávisle v príslušnom daňovom konaní (správca
dane a policajné orgány počas celého daňového konania úzko spolupracujú, poskytujú si vzájomne

informácie, nahliadajú vzájomne do spisov a konajú v celkovej súčinnosti. Ich konania sa čiastočne
prelínajú), Ad 2/ ďalej je dôvodné podozrenie, že listiny boli zo strany správcu dane účelovo získané
z trestného konania preto, aby sa správca dane vyhol povinnosti umožniť žalobcovi byť prítomný na
výsluchu svedka a klásť mu otázky (keďže správca dane vedel, že žalobca má záujem sa zúčastňovať
na všetkých výsluchoch svedkov a aktívne klásť otázky a prispieť k objasneniu veci, ako tomu bolo

počas celého daňového konania), Ad 3/ žalobca mal záujem navrhovať a aj ich navrhoval ďalšie dôkazy
(predovšetkým výsluchy uvedených svedkov a ďalších osôb), ktoré by zistenia vyplývajúce z týchto listín
upresnili a korigovali, či vyvrátili nesprávne závery správcu dane a v neposlednom rade Ad 4/ výpoveď
svedka, či skôr svojvoľné nesprávne závery správcu dane na základe nej, boli v rozpore s ďalšími
dôkazmi v daňovom konaní (inými výpoveďami účastníkov konania, svedkov, listín), a tieto rozpory bolo

potrebné odstrániť, pričom najvhodnejším spôsobom by bol výsluch svedka, pri ktorom mu mali byť
kladené otázky za účelom odstránenia nejasností, tak ako to navrhoval aj odvolací orgán. Žalobca s
poukazom na uvedené nesplnenie podmienok zastal názor, že nemožno predmetné dôkazy použiť.76.
Vo vzťahu k výsluchom svedkov realizovaným orgánmi činnými v trestnom konaní žalobca ďalej
namietal, že správca dane taktiež neodpovedal na otázku žalobcu a nevysvetlil, prečo si z trestného

spisu vyžiadal práve tieto a nie aj iné (ostatné) zápisnice o výsluchoch, prípadne prečo iné (ostatné)
zápisnice nie sú obsahom administratívneho spisu. V tejto súvislosti dôvodil, že v trestnom konaní boli
vykonané desiatky výsluchov osôb podozrivých v súvislosti s karuselovým obchodom. Niet pochybnosti,
že ak by čokoľvek v týchto výpovediach poukazovalo na vedomú účasť žalobcu v karuselovom
obchode, správca dane by tým argumentoval. Keďže však nič také neexistuje, podujal sa správca

dane neudržateľne argumentovať v prospech svojej domnienky (pracovnej hypotézy) o vedomej účasti
žalobcu v karuselovom obchode aspoň extrémnou dezinterpretáciou obsahu výpovede svedkyne B..

77.

Žalovaný taktiež nezodpovedal otázku žalobcu a nevysvetlil, prečo si správca dane z trestného spisu
vyžiadalprávetietoažiadneiné(ostatné)zápisniceovýsluchoch,prípadneprečoiné(ostatné)zápisnice
nie sú obsahom administratívneho spisu. V trestnom konaní boli vykonané desiatky výsluchov osôb
podozrivých v súvislosti s karuselovým obchodom. Niet pochybností, že ak by sa v týchto výpovediach
nachádzal dôkaz o vedomej účasti žalobcu v karuselovom obchode, správca dane by ním argumentoval.

Správca dane sa nezaujímal, napr. o výpovede priamych dodávateľov, t.j. jediné subjekty, s ktorými
reálne žalobca došiel do styku (ich subdodávateľov nepoznal). Keďže však nič také neexistuje, podujal
sa správca dane neudržateľne argumentovať v prospech svojej domnienky (pracovnej hypotézy)
o vedomej účasti žalobcu v karuselovom obchode iba účelovou nadinterpretáciou obsahu výpovede
svedkyne B.. Aj v dôsledku nevykonania viacerých dôkazov a neprevzatia aj ďalších dôkazov, napr.

z trestného spisu mohlo dôjsť k nedostatočnému zisteniu skutkového stavu, v dôsledku čoho správca
dane založil svoje závery na neoverených domnienkach a nie na objektívnych skutočnostiach.

78.
Viaceré dôkazy navrhované zo strany žalobcu správca dane vôbec nevykonal, napriek tomu, že mohli

byť podstatné pre objasnenie skutkového stavu.

79.
Žalovaný považuje navrhované výsluchu skladníkov za nadbytočné (s. 61 napadnutého rozhodnutia,
druhý odsek, na konci), keďže „miestne zisťovanie v skladoch a výsluch svedkov by nemali vplyv na

správne určenie dane.“ Podľa názoru žalobcu však skladníci mohli vypovedať ohľadom obozretného
konania žalobcu a štandardných okolností spojených s obchodmi z ich pohľadu, keďže sa procesov
zúčastňovali na dennej báze. Skladníci by si pri manipulácii s tovarom, jeho nakladaní, vykladaní, vážení
a kontrole kvality iste všimli, ak by s tovarom nebolo niečo v poriadku – napr., ak by bol z dôvodu
opakovaného obchodovania s tým istým tovarom bol tento poškodený, znehodnotený, nekvalitný,

vykazoval by známky dlhého nesprávneho skladovania (napr. na nákladných autách) a pod. Mohli
si taktiež všimnúť akékoľvek iné okolnosti, ktoré mohli byť relevantné a posunúť správcu dane ďalej
v zisťovaní objektívnych skutočností rozhodujúcich pre správne vyrubenie dane. Mohli sa vyjadriť
k podozreniam, že sa tovar na niektorých nákladných vozidlách vracal späť, k oprávnenosti výhrad
správcu dane ohľadom dovozu tovaru od slovenského dodávateľa prostredníctvom nákladného vozidla

s maďarským EČV (či sa takáto skutočnosť pri ich práci vyskytuje bežne alebo je podozrivá) alebo
mohli sami od seba uviesť ďalšie okolnosti realizácie niektorých úkonov v rámci obchodov, ako ich
sami vnímali. Odmietnutie dôkazu vyznieva paradoxne najmä v kontexte argumentácie žalovaného
domnienkou svedka p. C., že skladníci podľa neho vedeli o tom, že tovar sa vracia, z ktorej žalovaný
nelogicky vyvodil, že o tom mohol vedieť aj žalobca (bod 133 tejto žaloby). Žalovaný si odporuje

prezentujúc dva protichodné argumenty:
Podľa prvého sú skladníci dôležití, len mohli vedieť o karuseli, čo je zásadné pre záver o vedomej účasti
žalobcu v ňom (viď bod 133 tejto žaloby). Žalovaný si napriek tomu nevypočul.

Podľa druhého argumentu nie sú skladníci dôležití a ich výpoveď by nemala vply na správne určenie

dane.

80.Žalovaný odmietol aj žalobcom navrhované dokazovanie prostredníctvom archivovaných záznamom
hovorom a mobilných operátorov a predloženými výpismi hovorov a SMS, ktoré dokladujú čulú
komunikáciu medzi žalobcom a jeho priamymi obchodnými partnermi. Žalovaný tvrdí (s. 61 napadnutého

rozhodnutia, dole), že uvedené nie je dôkazom vyvracajúcim existenciu karuselových obchodov, či
možnú vedomosť žalobcu o jeho zapojení do nich. Takéto ľahkovážne odopretie dôležitých dôkazov
je neprijateľné. Žalovaný nemôže vopred vedieť, že dokazovanie by nemalo vplyv na určenie dane
a na výsledky ďalších zistení správcu dane. Napr. na tvrdené zistenie, že žalobca vedel alebo mal
vedieť o jeho zapojení do karuselového obchodu. Výpisy hovorov, prípade SMS jednoznačne sú takými

dôkazmi, ktoré sú spôsobilé objasniť podstatné skutočnosti, motivácie a postup jednotlivých subjektov,
ich vzájomné väzby, vzťahy a iné súvislosti. V nie dávnej dobe pred podaním tejto žaloby slovenské
médiá takmer denne informovali o ostro sledovaných súdnych procesoch, pričom ako jeden z kľúčových
dôkazov bol predložený záznam tisícov správ z komunikačnej mobilnej aplikácie Threema, obdoby SMS
správ. Súd i verejnosť sa z nich dozvedá zásadné skutočnosti o jednotlivých aktéroch káuz, o ich účasti
a miere angažovanosti v kauzách, o ich názoroch, postojoch, vedomostiach, motiváciách a vzájomných

vzťahoch. Obdobne sa mohol správca dane vykonaním navrhovaných dôkazov presvedčiť o tom, že
žalobca bol obozretný a dobromyseľný a že nevedel a nemohol vedieť o jeho účasti na karuselovom
obchode. Uvedené aktívne navrhovali aj opakovanie, hoci dôkazné bremeno k tvrdeniu, že žalobca
vedel alebo mal vedieť o jeho účasti na karuselovom obchode, nesie žalovaný a nie žalobca. Žalobca
navrhnuté dôkazy odmietol aj s poukazom na to, že doba archivácie týchto informácií je obmedzená

zákonným predpisom. Nešpecifikoval pritom, v čom vidí zákonnú prekážku, ktorý predpis vykonanie
navrhnutého dôkazu obmedzuje, na aké pravidlá archivácie sa vlastne odvoláva a ako súvisia s týmto
konaním a dokazovaním.

81.

Žalovaný odmietol – s odôvodnením, že nespochybňuje materiálnu povahu obchodov – aj žalobcom
navrhované dokazovanie skutočnosti, že v súvislosti s obchodovaným tovarom dochádzalo k jeho
čisteniu (úprave). Dôkaz však nesmeroval iba k materiálnej existencii tovaru, ale k preukázaniu
štandardnej a obvyklej činnosti žalobcu a bežných denných úkonov pri nej, ktoré tiež svedčia o tom,
že nevedel o zapojení do karuselového obchodu. Ak by sa žalobca podieľal na karuselovom obchode,

žiadnu kontrolu kvality a z nej niekedy vyplývajúce čistenie tovaru, by nemusel vykonávať.

82.
Zopakoval, že nenesie dôkazné bremeno za nepriamych dodávateľov. Taktiež na základe princípu
daňovej neutrality DPH žalobca nenesie zodpovednosť za neuhradenie DPH iným článkom reťazca,

s výnimkou zákonnej povinnosti ručenia v zmysle § 69 ods. 14 zákona o DPH. Argumentoval, že
na základe negatívnej dôkaznej teórie žalobca nemá dôkazné bremeno v otázke, či vedel o svojej
účasti v karuselovom obchode alebo nie. Ide jednoznačne o dôkazné bremeno správcu dane, ktorý túto
nepodloženú hypotézou do konania vniesol a bez dôkazov z nej urobil záver.

83.
K otázke rozloženia dôkazného bremena medzi správcu dane a daňový subjekt, k otázke
dobromyseľnosti daňového subjektu (platiteľa DPH) pri realizácii a prijímaní zdaniteľných plnení konaní,
ako aj k rozumnej miere požiadaviek na jeho obozretnosť pri výbere obchodných partnerov žalobca
na podporu svojej argumentácie poukazoval na právne závery vyplývajúce z rozhodnutí Európskeho

súdneho dvora (rozsudok Teleos, C-409/04, rozsudok C-277/14, ďalej vec C-277/14 PPUH Stehcemp
sp. j. Florian Stefanek, Janina Stefanek, Jarosław Stefanek proti Dyrektor Izby Skarbowej w Łodzi),
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (sp. zn. 5Sžf/49/2010 zo dňa 30.6.2011; str. 9-11) a Nejvyššího
správního soudu - [správny súd neuvádza pri názve súdu ČR v zmysle § 8 zákona č. 6/2002 Sb. o
soudcech a soudcích v znení neskorších predpisov] (sp. zn. 5 Afs 83/2013).

84.
Žalobca dal do pozornosti, že právna teória vo vzťahu k vedomosti žalobcu o účasti v karuselovom
obchodepriznávažalobcovi,vzhľadomnadôkaznébremenosprávcudane,právonaabsolútnudôkaznú
pasivitu v tomto smere. Napriek tomu bol žalobca aktívny a všemožným spôsobom preukazoval

správcovi dane, že o vedomej účasti v karuselovom obchode nevedel a nemohol vedieť. Žalobca
dodal, že preukázal dobrú vieru/dobromyseľné konanie pri uskutočnení daňových plnení nad akúkoľvek
rozumnú pochybnosť a akékoľvek ďalšie spochybňovanie zo strany žalovaného alebo požadovanie
ďalších dôkazov už nezodpovedá zásade proporcionality a primeranosti. Žalovaný sa vo vzťahu k jehovlastnému dôkaznému bremenu uspokojil s nepodloženými domnienkami a vágnymi argumentami, kým
unesenie dôkazného bremeno na strane žalobcu na strane poníma extrémne extenzívne, za hranicou
opodstatnených primeraných a racionálnych požiadaviek.

85.
Žalobca vyjadril názor, že on ako platiteľ dane nemá bezhranične lustrovať za účelom dopátrania
sa absolútnej pravdy o charaktere ľudí zastupujúcich jeho obchodných partnerov, ale iba v rámci
možností bežnej obchodnej firmy, t. j. v rozumnej miere, ktorú možno predpokladať v obvyklom

obchodnom styku daňových subjektov. Môže sa bežnými prostriedkami, ktoré má bez ťažkostí k
dispozícii, snažiť o základné preverenie, aby odhalil očividné znaky podvodu. V tejto súvislosti dodal,
že ak štát nebol schopný splniť svoju úlohu a ochrániť podnikateľov pred podvodníkmi, hoci mal o
nich všetky potrebné údaje už v čase konania údajného podvodu, je neakceptovateľné, aby odhalenie
nejakého sofistikovaného podvodu očakával od rodinnej obchodnej firmy, ktorá nedisponuje ani tajnými
informáciami ani nemá k tomu príslušný aparát.

86.
Žalobca má za to, že preukázal svoj nárok na odpočet DPH najmä základnými a obvyklými prima facie
dôkazmi(zmluvy,faktúry,dodacielisty,bankovévýpisyoplatbách),pričomtietopostupnedopĺňalďalšími
podpornými dokladmi (napr. vážne lístky, prehľadné tabuľky daňových plnení , e-mailovú komunikáciu,

výpisy od mobilných operátov, dôkazy o overení a spoľahlivosti obchodných partnerov, zúčtovacie
tabuľky, potvrdenia, vyhlásenia a pod.), ktoré mali vylúčiť akúkoľvek pochybnosť správcu dane,
zodpovedať otázky a vysvetliť prípadné nejasnosti. Žalobca navrhoval výsluchy svedkov a v niektorých
prípadoch predložil správcovi dane zápisnice z výsluchov svedkov z iných daňových kontrol, ak ich
obsah súvisel s predmetom konania. Žalobca tým uniesol svoje primárne dôkazné bremeno vo vzťahu

k preukázaniu nároku na odpočet DPH. Žalobca nenesie dôkazné bremeno za nepriamych dodávateľov.
Taktiež na základe princípu daňovej neutrality DPH žalobca nenesie zodpovednosť za neuhradenie DPH
iným článkom reťazca, s výnimkou zákonnej povinnosti ručenia v zmysle § 69 ods. 14 zákona o DPH.
Na základe negatívnej dôkaznej teórie žalobca nemá dôkazné bremeno ani v otázke, či vedel o svojej
účasti v karuselovom obchode alebo nie. Ide jednoznačne o dôkazné bremeno správcu dane, ktorý túto

nepodloženú hypotézu do konania vniesol a bez dôkazov z nej urobil záver. ESD v rozsudku Teleos,
C-409/04 vyslovil, že akékoľvek rozdelenie rizika medzi dodávateľa a daňový orgán v nadväznosti na
podvod spôsobený treťou osobou musí byť v súlade so zásadou proporcionality.

87.

V súvislosti s rozdelením dôkazného bremena medzi daňovým subjektom a správcom dane žalobca
poukazoval aj na právne názory vyplývajúce z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Sžf/49/2010,
z rozsudku Nejvyššího správního soudu ČR sp. zn. 5 Afs/83/2013 a rozhodnutia Súdneho dvora č.
C-277/14 a C-384/04.

88.
Poukazoval aj na rozhodnutie sp. zn. 8 Sžf/92/2014 zo dňa 30.04.2015, v ktorom Najvyšší súd potvrdil
argumentáciu Krajského súdu v Košiciach v rozhodnutí sp. zn. 7 S/42/2014, poukázal na skutočnosť,
že v zmysle konštantnej judikatúry „hodnotenie dôkazov v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov
nemôže byť ľubovoľné“ a že zo zákona vyplýva, že dôkazné bremeno znáša daňový subjekt len ku

skutočnostiam, ktoré sám tvrdí. Dôkazné bremeno subjektu tvoria skutočnosti vymedzené ust. § 49 ods.
2 písm. a) a v § 51 ods. 1 písm. a) zák. č. 222/2004 Z.z.. O výklade daňových noriem daňovými orgánmi
sa výstižne vyjadril aj Ústavný súd SR v Náleze sp. I. ÚS 241/07 tak, že ani záujem štátu na realizácii
príjmovej stránky štátneho rozpočtu nemôže byť a nie je nadradený dodržiavaniu a rešpektovaniu práv,
ktoré zákony priznávajú daňovým subjektom.

89.
Podľa žalobcu k uznaniu rozdelenia dôkazného bremena dospel správca dane až po niekoľkých rokoch
daňového konania. Správca dane (čiastočne po zrušení jeho prvého rozhodnutia, definitívne až po
zrušení jeho druhého rozhodnutia) konečne akceptoval, že predmetom vyrubovacieho konania za

daných okolností malo byť unesenie dôkazného bremena zo strany správcu dane k jeho tvrdeniu, že
žalobca vedel alebo musel vedieť, že bol súčasťou karuselového obchodu. Dôkazné bremeno v tomto
smere však správca dane neuniesol. Hoci tvrdil, že získal nové dôkazy na potvrdenie svojich záverov, zo
spisového materiálu a odôvodnenia rozhodnutia je zjavné, že napriek cca 7 rokov trvajúcemu daňovémukonaniunepodložilsvojzáverdôkazmi.Nevyvrátilanidobromyseľnosťkonaniažalobcu,aninepreukázal
iný priebeh obchodov, než deklaruje žalobca. Žalobca si je vedomý, že nie je povinnosťou správcu dane
dokazovať iný priebeh obchodov v prípade polemiky o splnení zákonných podmienok na oslobodenie

od dane. V tomto konaní však splnenie zákonných podmienok na oslobodenie od dane nie je sporné. Na
nepreukázanie iného priebehu obchodov žalobca poukazuje iba v súvislosti s nespochybnením dobrej
viery žalobcu ani týmto spôsobom.

90.

Zároveň žalobca zotrval na tvrdení, že o žiadnom podvode nevedel, ani nemohol vedieť. Zároveň podľa
žalobcu neplatí, že jediným rozumným vysvetlením okolností, za ktorých obchody uskutočnil, by bolo
spojenie s podvodom na DPH. Zároveň nie je pravdou, že by ignoroval okolnosti, ktoré mohli byť
vyhodnotené iba a jedine ako spojenie jeho transakcie s podvodom na DPH. Svedčia o tom dôkazy
o jeho dobrej viere a obozretnosti a dôkazná núdza žalovaného. Žalobca mal za to, že správca dane
ani žalovaný nepreukázali, že žalobca vedel alebo mal vedieť o zapojení do karuselového obchodu

- neuniesli ich dôkazné bremeno a práve žalobca uniesol dôkazné bremeno splnenia zákonných
podmienok i obozretného konania. Žalobcu chráni dobrá viera, opierajúca sa o obozretné konanie
žalobcu, ktoré v daňovom konaní preukázal nad akúkoľvek rozumnú pochybnosť.

91.

V tejto súvislosti poukázal na vyjadrenie prezidenta žalovaného na tlačovej konferencii, odvysielané dňa
26.09.2016 v televízii TA3, v ktorom samotný prezident žalovaného vyslovil, že súčasťou karuselu sa
často stávajú aj veľké a renomované spoločnosti, ktoré nenesú za karuselové konanie zodpovednosť.
Zároveň dal žalobca do pozornosti, že počas daňového konania žalovanému poukazoval aj na to, že
Ministerstvo financií SR vydalo usmernenie k reťazovým obchodom, kde v poslednom bode je uvedené:

„...každý zmluvný vzťah v rámci reťazového obchodu je potrebné posudzovať samostatne“.

92.
Na podporu svojej argumentácie a na vysvetlenie prezentoval žalobca bežný priebeh obchodu v
kontrolovanom období. Obchody prebiehali tým spôsobom, že potenciálny záujemca oslovil žalobcu,

ako spoločnosť, ktorá má dlhoročné a uznávané postavenie na trhu s poľnohospodárskymi komoditami
a zároveň dobrú povesť medzi svojimi obchodnými partnermi. Obchody neinicioval žalobca, ale samotní
odberatelia. Ak mali záujem o určitý tovar, s ktorým žalobca obchodoval, žalobca sa ho pokúsil
zabezpečiť na strane svojich dodávateľov a uskutočniť kúpno-predajnú operáciu, ktorá je podstatou
jeho obchodnej činnosti. Ak bol záujemca z Maďarska, kvôli jazykovej bariére vstupoval do komunikácie

zástupca prostredník, ktorý pôsobil ako tlmočník medzi žalobcom a odberateľom. Samotné obchodné
dokumenty (zmluva atď.) však vždy podpisovali oprávnené osoby odberateľa, a to buď štatutárny orgán
(napr. konateľ) alebo splnomocnený zástupca odberateľa.

93.

Žalobca dôvodil, že konal obozretne a pred uzavretím transakcie si overil, či sú jednotliví zahraniční
odberatelia registrovaní v obchodnom registri a tiež či sú registrovaní ako platcovia DPH v krajine dovozu
tovaru. Ani na internete alebo v povedomí poľnohospodárskej obce sa v danom čase nevyskytovali
žiadne informácie ohľadom dotknutých spoločností, ktoré by ich spochybňovali. Takisto mal žalobca
možnosť na základe ich konania, vedomostí a informácií posúdiť, či sa v danej oblasti obchodovania

vyznajú, poznajú trh, obvyklé postupy atď.

94.
Po prvotnom preverení týchto skutočností postupoval žalobca naďalej obozretne a systematicky. Celý
priebeh obchodov kontroloval a riadne zdokumentoval. A to aj prostredníctvom nezávislých osôb (napr.

zmluvné sklady, dopravcovia). Po dohodnutí obchodu (uzavretí zmluvy) poslal zástupca odberateľa
žalobcovi správu (SMS) s informáciou o EČV nákladných áut, ktoré budú realizovať prepravu/vyvezenie
tovaru (bol to kupujúci, ktorý sa výslovne zaviazal v kúpnej zmluve vyviezť naložený tovar do inej
členskej krajiny EÚ (mimo územia SR), doprava sa vykonala na náklady kupujúceho zo skladu (sklad
obchodných partnerov žalobcu, dodávateľov, resp. zmluvný sklad) až po jeho doručenie zahraničnému

odberateľovi. Žalobca dal pokyn skladníkom na naloženie tovaru dohodnutého množstva a kvality.
Následne žalobca čakal na zaplatenie kúpnej ceny (iba výnimočne v odôvodnených prípadoch a pri
osvedčenej predchádzajúcej spolupráci sa mohlo stať, že tovar bol uvoľnený na prepravu už pred
úplným zaplatením kúpnej ceny). Akonáhle bola bankou potvrdená príslušná bezhotovostná platba,žalobca vydal povolenie, aby nákladné auto s naloženým tovarom opustilo sklad a vyviezlo tovar
do zahraničia. Zástupca zahraničného odberateľa, ktorý pravidelne (zhruba na dvojtýždennej báze)
navštevoval žalobcu v jeho sídle (prípadne stretnutia prebiehali aj na inom mieste), odovzdal mu

podpísané čestné vyhlásenie o vyvezení tovaru do cudziny i medzinárodné nákladné listy CMR, čím
potvrdil pre žalobcu riadny priebeh obchodu a tak žalobca nemal dôvod na pochybnosti. Celý obchod
prebiehal štandardne, obvyklým postupom, transparentne, zákonne. Nepodstatné podrobnosti sa v
jednotlivých prípadoch mohli mierne odlišovať.

95.
Po absolvovaní celého opísaného procesu nemal žalobca najmenší dôvod čokoľvek spochybňovať.
Nemal ani reálnu možnosť nič viac pre bezpečnosť obchodu urobiť. Ak predávajúci obchoduje s
partnermi, ktorých si z dostupných verejných zdrojov preveril, má s nimi písomnú zmluvu, objednávku,
v sklade naložený dohodnutý tovar odovzdaný na vývoz na dohodnutých autách s vopred známymi
ŠPZ, úplne zaplatenú kúpnu cenu a bankou potvrdený bezhotovostný prevod, podpísané CMR, dodacie

listy, čestné vyhlásenia o vývoze tovaru, osobne sa stretáva so zástupcami predávajúcich i kupujúcich,
ako aj ďalšími zúčastnenými osobami (skladníci, kontrolóri tovaru a pod., ktorí zas boli na dennej báze
v kontakte s dopravcami) neexistuje žiaden logický a rozumný dôvod na nezrealizovanie obchodu,
ale ani objektívny spôsob, ako preveriť reálny vývoz tovaru do zahraničia na konkrétne zemepisné
miesto. Vzhľadom k okolnostiam však nemal dôvod pochybovať o údajoch uvedených v CMR, ani o ich

vierohodnosti. Svoju povinnosť dodať tovar odberateľovi do iného členského štátu si žalobca splnil v
okamihu,keďtovarfyzickynaložilnadopravnéprostriedkyprepravcuzahraničnéhoodberateľasprávom
nakladať s tovarom ako vlastník. Od tohto okamihu nemôže žalobca žiadnym spôsobom kontrolovať
alebo zodpovedať za to, či prepravovaný tovar aj naozaj fyzicky dôjde do pôvodného miesta dodania
určeného pri jeho odoslaní, keďže nadobúdateľ môže toto miesto počas trvania prepravy kedykoľvek

zmeniť. V danom prípade bol tovar aj podľa zistení správcu dane doručený odberateľovi v Maďarsku.
Avšak podľa názoru správcu dane údajne bez vyloženia, príp. po následnom vyložení a naložení, príp.
po vážení, mal opätovne putovať späť na územie SR. Zistenia o údajnom následnom vrátení tovaru na
územie SR sa žalobca dozvedel až z protokolu o daňovej kontrole. Napriek tomu je osobou povinnou
zaplatiť DPH jednoznačne maďarský odberateľ, a to bez ohľadu na to, komu následne tovar predal, kam

hovyviezolačisisvojedaňovépovinnostiplniliďalšie(prežalobcovineznáme)osobyvúdajnomreťazci.
Žalobcakonalvdobrejviereaprijalvšetkypotrebnéopatrenia,ktoréodnehomožnorozumnepožadovať
na zabezpečenie toho, aby plnenie, ktoré uskutočnil, neviedlo k účasti na daňovom podvode. Uvedené
rešpektuje aj európska i domáca judikatúra, ktorá pri charakteristike konania zodpovedajúceho konaniu
žalobcu v jeho obchodoch dospela k záveru, že za takýchto okolností nemožno nárok na nadmerný

odpočet odmietnuť. Žalobca dodal, že obchodoval s druhovo určeným tovarom a v prípade, že by mu bol
v dôsledku podvodného konania tretích osôb opakovane dodaný totožný tovar, takúto skutočnosť nebolo
možné zistiť. Kontrolu kvality tovaru vykonávali pre žalobcu profesionálnym spôsobom ako platenú
službu nezávislé osoby na zmluvných skladoch. Okrem toho tovar sa na zmluvných skladoch zmiešaval
s iným tovarom rovnakého druhu a kvality, a nakladal sa nie totožný tovar, ktorý bol naskladnený, ale

akýkoľvek druhovo zameniteľný tovar v požadovanej kvalite.

96.
V nadväznosti na uvedené žalobca označil svoje konanie ako štandardné, kedy postupoval pri realizácii
daňových plnení obozretne a so všetkou starostlivosťou zodpovedného hospodára. Získal si dostatok

informácií, preveril svojich obchodných partnerov z verejne dostupných zdrojov a počas celého procesu
sa správal maximálne zodpovedne. Žalobca konal v dobrej viere a prijal všetky potrebné opatrenia
(v ďalšom texte ich aj jednotlivo, konkrétne a podrobne popisujeme), ktoré od neho možno rozumne
požadovať (v súlade s konštantnou judikatúrou i právnou teóriou) na zabezpečenie toho, aby plnenie,
ktoré uskutočnil, neviedlo k účasti na daňovom podvode. Žalobca mal za to, že preverenie celého

reťazca od pestovateľa až po spotrebiteľa však v zásade nie je objektívne možné, rovnako ako odhalenie
podvodného úmyslu tretej osoby, najmä pri nepriamych dodávateľoch, o ktorých existencii žalobca ani
nevie - v tomto správca dane žiada nemožné. Prípadné disproporcie (na strane tretích osôb) sa vyskytli,
prípadne zistili až po niekoľkých rokoch, a to špeciálnymi postupmi SD a polície, ktoré nie sú žalobcovi
dostupné a teda o nich nemohol vedieť. SD nepreukázal v tomto smere žiadne pochybenie, ktorého by

sa bol dopustil práve žalobca. Naopak, žalobca preukázal, že všetky obchody na jeho úrovni prebiehali
štandardne, obvyklým spôsobom, za obvyklé a primerané ceny a s primeraným ziskom. SD uvedené
nespochybnil. O motivácii a zámeroch osôb, o ktorých ani nevedel, že existujú, nemohol žalobca vedieťa teda ich nemohol vziať do úvahy pri svojom rozhodovaní (najmä ak vyšli najavo až po niekoľkých
rokoch po uskutočnení obchodov).

97.
Zástupca žalobcu, ktorý realizoval obchody (G. A. H.) i niektorí zamestnanci sa pohybujú na trhu
agrokomodít už desiatky rokov a dobre poznajú štandardy konania. Napriek tomu žalobca navrhoval
správcovi vypočuť aj nezávislé osoby, ktoré nie sú spojené s kontrolovanými obchodmi, aby mohli bez
akýchkoľvek predsudkov vysvetliť štandardy obchodovania alebo obvyklý priebeh realizácie obchodu

s poľnohospodárskymi komoditami a potvrdiť zachovanie potrebnej obozretnosti na strane žalobcu.
Správca dane však dokazovanie odmietol. Dostatočné množstvo jednoznačných výpovedí svedkov však
napriek tomu v tomto, ale aj v iných daňových kontrolách žalobcu (na rovnakom daňovom úrade),
ktorí sú expertmi v danej oblasti, štandardnosť konania žalobcu jednoznačne potvrdili. Všetci svedkovia
(a nielen v tomto, ale vo všetkých daňových kontrolách voči žalobcovi) potvrdili, že konanie bolo
bežné/obvyklé/typické/obozretné/rozumné. Taktiež sa vo svojich výpovediach vyjadrovali, že nevedia,

aké ďalšie obozretnejšie opatrenia mohli byť vykonané a že pri obchodoch a zúčastnených osobách
nepostrehli žiadne okolnosti, ktoré by čo i len naznačili akékoľvek podozrenie na podvodné konanie.

98.
O tom, že deklarované obchody boli riadne zrealizované, že išlo o bežný výkon podnikania s ekonomicky

zmysluplným cieľom a pri zachovaní potrebnej obozretnosti svedčí aj množstvo okolností z bežnej
dennej prevádzky. Pri obchodoch dochádzalo k nespočetnému množstvu osobných, telefonických
a SMS komunikácií medzi žalobcom a dodávateľmi/odberateľmi ohľadom EČV vozidiel, časov
naskladňovania a vyskladňovania, meškania platieb, nedostatku v kvalite alebo množstve a to nielen
pri priamej realizácii obchodu, ale aj pri jeho príprave a aj následne, ktoré odzrkadľujú realitu z pohľadu

žalobcu a jeho dobromyseľnosť. Pri kontrole kvality tovaru na skladoch bežne došlo k neuznaniu
deklarovaného množstva pri deklarovanej kvalite. Skladníci pri preberaní tovaru do skladu v mnohých
prípadoch neuznali celkovú hmotnosť/množstvo tovaru, ale urobili zrážky z dôvodu čiastočnej nekvality,
resp. odpočítania odpadu. Na základe údajov od skladníkov následne žalobca oznámil zrážky svojim
dodávateľom a ak títo uznali meranie skladníka za hodnoverné (v zásade takmer vždy), fakturovali

a žalobca im uhradil iba takto stanovené skutočné množstvo tovaru (t.j. čistú hmotnosť) podľa
laboratórnych listov. Žalobca následne vyfakturoval dodávateľovi náklady na úpravu (čistenie) tovaru. I
táto rutinná procedúra svedčí o materiálnej povahe obchodov a o dobrej viere žalobca. Žalobca predložil
ako dôkaz laboratórne listy. Žalobca v niektorých prípadoch fakturoval dodávateľom náklady na úpravu
(čistenie) tovaru. I táto rutinná procedúra svedčí o materiálnej povahe obchodov a o dobrej viere žalobcu.

Ako dôkaz žalobca príkladom predložil niektoré faktúry za úpravu (čistenie, plynovanie) tovaru vytlačené
z účtovníctva žalobcu. Originály všetkých takýchto faktúr sa momentálne nachádzajú u SD alebo u
NAKA, odkiaľ ich žalobca navrhoval vyžiadať.

99.

V rámci žalobcu sa obchodom venovali minimálne 4 ľudia, ktorí si zodpovedne a dôsledne vykonávali
svoju prácu, rovnako ako po celú dobu pôsobenia DS na trhu s poľnohospodárskymi komoditami.
Znásobená kontrola, daná účasťou viacerých pracovníkov na obchode, tiež svedčí o pozornosti, ktorú
žalobca obchodom venoval a je tiež jedným z opatrení, ktorými predchádzal hypotetickej účasti na
daňovom podvode. Nikto z pracovníkov však nemal najmenšie tušenie o akomkoľvek daňovom podvode

alebo nečestnom konaní subjektov z radov dodávateľov alebo odberateľov, preto sa v akomkoľvek
reťazci mohol vyskytnúť iba náhodne a teda nevinne. Uvedené potvrdili aj výpovede svedkov: G. A. H.,
G. I. E., G. J. H., G. K. L. J.. Podozrievanie žalobcu z vedomej alebo nedbanlivostnej účasti na daňovom
podvode tretích osôb je zjavne nedôvodné.

100.
Vo vzťahu k obchodným partnerom žalobca argumentoval, že obchodoval priebežne aj s inými partnermi
(mimo rámec subjektov zúčastnených na údajnom karuseli), nakupoval aj od iných dodávateľov a
predával aj iným odberateľom, a to za obdobných podmienok, pričom nikdy v minulosti sa nestal
súčasťou žiadneho podvodného reťazca. Ako dôkaz príkladmo predložil faktúry: nákup tovaru od

spoločnosti BAKQD spol. s r.o. a PET-PRINT, s.r.o. s dodaním na zmluvný sklad spoločnosti VV-AGRO,
s.r.o. - TT-AGROSILO Šelpice /žalobca predložil doklady o príjme tovaru - laboratórne listy, prehľadnú
tabuľku z príjmu tovaru na sklad/ odkiaľ bol tovar predaný spoločnosti AMYLUM Slovakia, spol. s r.o. /
žalobca predložil prehľadnú tabuľku z vyskladnenia kukurice zo skladu TT-Agrosilo Šelpice s.r.o., kúpnuzmluvuuzatvorenúsospoločnosťouAmylumSlovakiaspol.s.r.o.,faktúryvystavenéspoločnostiAmylum
Slovakia spol. s.r.o. tabuľka z príjmu kukurice od spoločnosti Amylum Slovakia spol. s.r.o./. Dopravu
kukurice zabezpečoval žalobca, SD boli predložené faktúry za dopravu kukurice zo skladu TT-Agrosilo

Šelpice s.r.o. do Amylum Slovakia spol. s.r.o. od dopravnej spoločnosti M. N.. Žalobca navrhoval aj
výsluchy zástupcov deklarovaných dlhodobých serióznych obchodných partnerov. V nadväznosti na
uvedené dal do pozornosti, že dodávatelia žalobcu taktiež priebežne dodávali tovar okrem žalobcu aj
iným spoločnostiam (napr. dodávateľ BAKQD spol. s.r.o. dodával Slovenské liehovary a likérky a.s.,
OSP Slovensko s.r.o. dodával do AGROPODNIKU a.s., Agrodol s.r.o. do Enagro a.s. a Amylum Slovakia

spol. s.r.o. P&A Group s.r.o. do RWA Slovakia spol. s r.o. a Enagro a.s. atď., čo sme navrhovali preveriť
cestou správcu dane, nakoľko žalobca sa zákonne k ďalším týmto informáciám nemôže dostať. Aj táto
skutočnosť prispela k utvrdeniu žalobcu v presvedčení, že ide o štandardných obchodných partnerov,
normálne fungujúcich na trhu, bez podozrenia na podvodné konanie Tvrdenie žalobcu potvrdil aj
Znalecký posudok, v ktorom znalec popisuje aj priamych dodávateľov žalobcu, napr.: „.... ale spoločnosť
Bakqd spol s.r.o. predávala aj iným odberateľom ( Slovenské liehovary, Liehovar Leipoldov“ (s. 288

ZP); spoločnosť OSP predávala aj iným odberateľom ( AGRIS-TRADE s.r.o., Agropodnik a.s., WELLFIN
s.r.o., RUSSEL EXPORT-IMPORT s.r.o. (s. 281/282 ZP); spoločnosť P & A Group s.r.o. - odberateľ VV-
AGRO s.r.o. nebol významným odberateľom spoločnosti, pretože hlavným odberateľom bola spoločnosť
Bokada a.s. Žalobca si nebol vedomý toho, že jeho dodávatelia môžu byť niekedy v budúcnosti označení
za tzv. nárazníkové spoločnosti v karuselovom obchode. Tovar nakúpený od týchto spoločností totiž

žalobca predával ďalej rôznym svojim odberateľom, a to nielen do Maďarska, ale aj do Rakúska, Českej
republiky, prípadne v rámci Slovenska. Ak by teda dodávatelia aj boli zapojení do karuselu, mohlo to byť
iba čiastočne, pretože nie všetok tovar nadobudnutý od nich predával žalobca do Maďarska subjektom,
ktoré uvádza žalobca ako účastníkov karuselu.

101.
Rovnako znalecký posudok potvrdil, že priami dodávatelia žalobcu predávali tovar aj iným
spoločnostiam, nielen žalobcovi Pravdivé nemôže byť ani zaradenie spoločností Falton s.r.o. a Les-
Pol s.r.o. medzi tzv. nárazníkové spoločnosti (s. 62 Tretieho rozhodnutia), nakoľko tieto spoločnosti
preukázateľne nikdy neboli dodávateľmi žalobcu. Hypotéza SD o vedomej účasti žalobcu v karuseli,

ktorú zjavne nedôvodne vydáva za dokázanú, obsahuje množstvo takýchto faktických chýb a
nepreukázaných skutočností, zovšeobecnení a vnútorných rozporov.

102.
Žalobca poukázal na skutočnosť, že realizácia obchodov žalobcom nenapĺňala znaky podvodných

konaní v iných prípadoch, o ktorých rozhodovali súdy (napr. rozsudky NS SR sp. zn. 8Sfž/11/2013 zo
dňa 24.04.2014 a sp. zn. 3Sfž/17/2011 zo dňa 07.02.2012, rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp.
zn. 13S/162/2013 zo dňa 29.10.2014, Nejvyššího správního soudu sp. zn. 9 Afs 111/2009 - 274 zo dňa
21.03.2010 a sp. zn. 1 Afs 58/2012-46 zo dňa 05.09.2012) a v ktorých nebol oprávnene odpočet dane
za podvodné zdaniteľné plnenia priznaný (napr. personálne prepojenie medzi podvodnými článkami

obchodného reťazca, hotovostné platby prípadne bezplatné obchodovanie, telefonické objednávanie
tovaru, pričom žalobca neobchodoval s neplatičmi DPH alebo inak podozrivými v súvislosti s DPH,
žalobca nemal žiadne osobné, personálne, ekonomické, finančné ani iné väzby na nepriamych
obchodných partnerov, nepriamych dodávateľov žalobca vôbec nepoznal, teda nemal dôvod ich
preverovať...). V tejto súvislosti žalobca uviedol, že takéto prípady dal na vedomie správcovi dane

s poukazom na kontrast nezodpovedného a neštandardného konania predmetných obchodníkov s
dobromyseľným, obozretným a štandardným konaním žalobcu. Žalobca namietal, že správca dane sa
uvedeným vôbec nezaoberal, čím porušil povinnosť zaoberať sa a vysporiadať sa s každou relevantnou
námietkou žalobcu. Takýto postup bol nezákonný a viedol k nezákonnému rozhodnutiu.

103.
Výhradu žalovaného, že žalobca si mal zaobstarať dostatok informácií o svojich obchodných partneroch
aj z dôvodu opatrnosti a rizika, že sa stane súčasťou podvodného konania, žalobca označil za vágnu
bez reálneho obsahu a za neopodstatnenú najmä z dvoch dôvodov, a síce, z dôvodu, že žalobca
si preukázateľne preveroval všetkých svojich dodávateľov, s ktorými vykonával obchodnú činnosť a

postupoval pri tom obozretne (pričom nemal povinnosť preverovať si subdodávateľov, s ktorými nebol v
priamom obchodnom kontakte) a zároveň z dôvodu, že samotný žalovaný výslovne uviedol, že priamych
dodávateľov a odberateľov žalobcu nespochybňuje a považuje ich za nesporné skutočnosti.104.
V súvislosti so skutkovým tvrdením žalovaného, že maďarskí odberatelia žalobcu boli jeho novými
neoverenými obchodnými partnermi, ktorých sprostredkovali pán O. a pán A., žalobca namietal, že

v skutočnosti nešlo len o nových obchodných partnerov. Žalobca argumentoval, že už v roku 2011
spolupracoval s maďarskými odberateľmi, v roku 2012 taktiež, a to vrátane aj niektorých, s ktorými
spolupracoval aj v roku 2013. Sprostredkovateľov a tlmočníkov, napr. pána A. a pána O., poznal už
tiež z predošlých rokov vzájomnej spolupráce. Pracovali dlhé roky v poľnohospodárstve. Boli maďarskej
národnosti, preto poznali aj maďarské prostredie.

105.
K výhrade žalovaného, že žalobca nepreveroval odberateľov napríklad vyžiadaním referencií o ich
obchodnej činnosti a ich doterajších obchodných partneroch, žalobca namietal, že neexistuje spôsob,
ako získať objektívne potvrdenie o spoľahlivosti alebo oficiálne referencie bežnej obchodnej spoločnosti.
Nevydáva ich štát, profesijná komora ani iný subjekt na trhu, vrátane konkurencie. Na trhu s

poľnohospodárskymi komoditami môže pôsobiť každý subjekt, ktorý získa príslušné živnostenské
oprávnenie. Ide pritom o voľnú ohlasovaciu živnosť, čo je najjednoduchšie dosiahnuteľné oprávnenie
na podnikanie v rámci Slovenskej republiky. Zákon na takéto podnikanie nevyžaduje licenciu ani žiadne
iné osobitné preverovanie, povolenie, registráciu v profesijnej komore a pod. V tejto súvislosti žalobca
vysvetlil, že sa mohol spoľahnúť iba na rozumnú a rokmi overenú preverovaciu taktiku, ktorá sa mu

aj v minulosti osvedčila a ktorú viac-menej obdobne uplatňujú aj ostatní účastníci predmetného trhu,
ktorá pozostáva z kombinácie a synergického efektu niekoľkých skutočností vo vzťahu k referenciám
na obchodných partnerov:
odporúčanie od jemu už známych overených subjektov (napr. prekladatelia a sprostredkovatelia, s
ktorými už mal praktické skúsenosti z úspešných obchodov);

preverenieneexistenciežiadnychverejnedostupnýchnegatívnychinformáciíokonkrétnychobchodných
partneroch či už na štátom alebo súkromnými spoločnosťami prevádzkovanými verejne dostupnými
zdrojmi (internet, poľnohospodárske noviny a pod.). Žalovaný nepredložil ani jednu informáciu z
takýchto zdrojov v čase realizácie kontrolovaných plnení, ktorá by konanie žalobcu a jeho obozretnosť

voči obchodným partnerom spochybňovala. Námietky žalovaného sú tak iba v hypotetickej rovine a
neodrážajú skutočný stav, ktorý možno aj spätne dosledovať;
vlastné vedomosti, skúsenosti a znalosť odvetvia, na základe ktorých existujúce okolnosti naznačovali
štandardný obchod;
informácie kolujúce v poľnohospodárskych kruhoch - žiadne negatívne informácie o uvedených

spoločnostiach neboli v čase realizácie obchodov k dispozícii;
skúšobné obchody, overenie partnera a jeho spoľahlivosti v praxi; úspešná realizácia obchodov,
dôsledné plnenie zmluvných záväzkov a rešpektovanie štandardov odvetvia bolo pre žalobcu
najúčinnejším a najpresvedčivejším spôsobom preverenia ich spoľahlivosti.
Neexistuje dôslednejšie preverenie obchodného partnera, než dobrá skúsenosť so serióznej spolupráce

a úspešne zrealizovaných obchodov presne v duchu vzájomných dohôd.

106.
Pokiaľ žalovaný tvrdí, že zo znaleckého posudku vyplýva možnosť žalobcu vedieť, že tovar pochádza
z podvodného reťazca, zavádza. Podľa žalobcu takáto skutočnosť zo znaleckého posudku nevyplýva,

žepodrobnezdôvodnilvstanoviskukposudku-žalovanýsizamieňaskutočnosťzidentifikovaniatovarov
a účastníkov karuselového obchodu a so skutočnosťou vedomej účasti subjektu v ňom. Tú znalec
netvrdil a ani by tvrdiť nemohol, nakoľko ide o právnu a nie znaleckú otázku. Upriamuje pozornosť
súdu na prílohu 5 žaloby, ktorú pokladá za neoddeliteľnú súčasť žaloby. Súčasťou predmetnej prílohy
sú vyjadrenia k všetkým námietkam, ktoré žalovaný vzniesol v súlade s obsahom znaleckého posudku

(otázka zmapovania trhu, sebestačnosti SR v poľnohospodárskych plodinách, reverzného zdanenia
v Maďarsku a i.).

107.
Podľa žalobcu v konaní bolo preukázané, že:

žalobca neobchodoval so žiadnymi neexistujúcimi alebo fiktívnymi spoločnosťami

žalobca neobchodoval ani s vlastnými, príbuznými alebo umelo vytvorenými, či nastrčenými alebo iným
spôsobom zjavne problematickými spoločnosťamižalobca (ani jemu blízke osoby) nebol konateľom alebo spoločníkom vo viacerých spoločnostiach
a neobchodoval „sám so sebou“, neplatil „sám sebe“
žalobca neobchodoval s neplatičmi DPH alebo inak podozrivými v súvislosti s DPH

žalobca nemal žiadne osobné, personálne, ekonomické, finančné ani iné väzby na nepriamych
obchodných partnerov
nepriamych dodávateľov žalobca vôbec nepoznal a preto nemal dôvod a ani objektívne nemohol týchto
preverovať
v čase uskutočňovania zdaniteľných plnení nebola v žiadnom (štátom garantovanom alebo bežne

dostupnom) verejnom zozname uvedená akákoľvek informácia, ktorá by spochybňovala niektorého
priameho dodávateľa alebo odberateľa žalobcu alebo by z neho robila akýmkoľvek spôsobom
nedôveryhodného alebo rizikového partnera
záznam, ktorý by naznačoval problémovosť priameho obchodného partnera, sa nevyskytoval
v obchodnom registri, v živnostenskom registri, v obchodnom vestníku, zoznamoch daňového
riaditeľstva (finančnej správy), vo verejne dostupných zoznamoch dlžníkov (internet – vyhľadávač

google) a nedostal sa k žalobcovi ani od iných subjektov na trhu. Obchodný partner bol teda dostatočne
preverený v rámci bežných možností podnikateľa
žalobca vždy kontroloval a zabezpečoval, aby doklady pri IC dodaniach podpisovali výhradne oprávnené
osoby, a to buď štatutárny orgán (napr. konateľ) alebo splnomocnený zástupca zahraničného odberateľa
priami dodávatelia žalobcu sa aj v praxi správali ako spoľahliví a disciplinovaní obchodní partneri. Svoje

povinnosti voči DS si vždy splnili, DPH odvádzali. V danom čase nebolo možné odhaliť akékoľvek
prípadné podozrivé okolnosti týkajúce sa dodávateľov
rovnako v obchodovaní s odberateľmi sa nevyskytli žiadne neobvyklé problémy. Títo obchodníci dobre
poznali oblasť poľnohospodárskych komodit, predpisy i zaužívané zvyklosti. Obchody prebiehali podľa
dohody, pre žalobcu známym a obvyklým spôsobom

obchodní partneri v rozhodnom čase nejavili žiadne známky rizikovosti. Na tomto fakte nič nemení ani
účelovéspätnéhodnotenieokolnostížalobcuzosúčasnéhopohľadu,zasúčasnéhoinformačnéhostavu,
keď disponuje vedomosťami (napr. získaným policajným vyšetrovaním tretích osôb) o skutočnostiach,
ktoré boli v minulosti nedostupné.

108.
Žalobca nemohol predpokladať, že v dôsledku neplnenia si účtovno-daňových evidenčných a iných
povinností osôb, ktoré sú mu neznáme (nepriami dodávatelia), by ho mohol správca dane podozrievať
z podvodného konania alebo vedomej účasti na ňom. Ide totiž o nelegitímny a nelogický argument
správcu dane. Požiadavky správneho orgánu voči podnikateľovi musia byť v právnom štáte

predovšetkým zákonné a tiež poznateľné a predvídateľné. Iba tak možno garantovať stav právnej istoty
v podnikateľskom prostredí i vo vzťahu medzi podnikateľom a štátom. Ak by sa aj dodatočne preukázala
nevierohodnosť tretích subjektov, nevypovedalo by to nič o charaktere konania žalobcu a nespôsobilo
by to nevierohodnosť formálne bezchybných dokladov predložených z jeho strany ani nespochybnilo
jeho dobromyseľné konanie. Za porušenie zákona treťou (najmä neznámou) osobou nemožno brať

na zodpovednosť žalobcu. Hoci by aj tretia osoba bola nekontaktná, nespolupracujúca, nepreberajúca
poštu a nemajúca doklady – ide o bezpredmetné skutočnosti z hľadiska predmetu tohto konania.

109.
Žalobca má za to, že preukázal, že v čase uzavretia obchodu, boli jeho priami obchodní partneri

bezproblémoví. Nemožno očakávať od žalobcu, že si bude viesť o obchodných partneroch databázu na
úrovni trestného spisu alebo aby dôkaz o preverení vyhotovil písomne, napr. formou notárskej zápisnice.
Všetkyinformáciesúnainternetekedykoľvekdostupnéaoveriteľné.Celkompostačí,aksipreverívšetky
podstatné skutočnosti a ak je partner bezproblémový, môže s ním uzavrieť obchod. Že tomu ak bolo,
dosvedčujú, okrem iného, viacerými vyjadreniami G. A. H. a G. I. E., i zápisnicami o výsluch G. J. H.

(zo dňa 16.12.2016), G. K. L. J. (zo dňa 11.01.2017) a ďalších v predmetnom daňovom konaní alebo
doplnené do daňového konania žalobcom z iných konaní.

110.
Žalobca konal s legitímnou dôverou v štátom stanovené zákonné garancie, ktoré umožňujú, aby sa

daňový subjekt spoľahol na bežne používané doklady a obvyklú prax. Žalobca sa spoliehal na to, že
ak splní všetky povinnosti, ktoré mu ukladajú právne predpisy, a to v najlepšej viere, nemôže mu byť
nárok na nadmerný odpočet DPH odopretý. Je neprípustné, aby nedostatočná právna úprava, ktoráumožňuje zneužívanie DPH podvodníkmi, nespravodlivo sankcionovala žalobcu, ak jemu neznáme
subjekty právnu úpravu obchádzajú.

111.
Žalobca nemal v čase obchodovania možnosť prístupu k informáciám nachádzajúcim sa v správnom
spise, ktoré boli zohľadnené pri prijímaní napadnutého rozhodnutia, ktorým mu správca dane ukladá
dodatočné daňové povinnosti. Pochybenia správcu dane (dôvody neuznania nároku na oslobodenie)
sa zakladajú práve na takýchto pre žalobcu nedostupných informáciách. V prípade neexistencie

takýchto nezrovnalostí by toto konanie jednoznačne viedlo k inému výsledku daňového konania, a to
k rozhodnutiu v prospech žalobcu. Správca dane by totiž na základe unesenia dôkazného bremena zo
strany žalobcu musel nárok na odpočítanie priznať, vedomý si toho, že pochybnosti sú nepodložené
a založené iba dodatočne zistených informáciách, týkajúcich sa okolností na strane tretích osôb, ktoré
žalobca nemusel a ani nemohol vedieť.

112.
V písomnom vyjadrení k veci žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

113.
Uvádzal, že správca dane vydal dňa 20.01.2020 prvostupňové rozhodnutie, ktorým podľa ustanovenia

§ 68 ods. 5 a 6 zákona 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) určil rozdiel na dani z
pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2013 vo výške 443.637,43 eura, t.j. nepriznal nadmerný
odpočet v sume 393.211,66 eura a vyrubil daň v sume 50.425,77 eura. Žalobca podal proti rozhodnutiu
správcu dane v zákonom stanovenej lehote odvolanie, ktoré bolo odstúpené Finančnému riaditeľstvu
SR. Finančné riaditeľstvo SR ako odvolací orgán (ďalej len „žalovaný“) rozhodnutie správcu dane

potvrdil.

114.
Daňová kontrola dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2013 začala u žalobcu dňa
22.07.2013, bola spísaná Zápisnica o začatí daňovej kontroly č. 9212401/5/3495160/2013, zaevidovaná

správcom dane v informačnom systéme dňa 19.07.2013. Správca dane v rámci preverovania
skutočností rozhodujúcich pre správne zistenie dane prostredníctvom žiadosti o medzinárodnú výmenu
informácií (ďalej len „MVI“) vydal dňa 07.05.2014 rozhodnutie č. 9212401/5/1771071/2014/Kur, ktorým
odo dňa 09.05.2014 prerušil daňovú kontrolu. Dňa 10.07.2015 pominuli dôvody prerušenia – správca
dane zaslal žalobcovi oznámenie č. 20519625/2015 zo dňa 15.07.2015.

Daňová kontrola bola ukončená dňa 18.09.2015 v zmysle § 46 ods. 9 písm. a) daňového poriadku –
doručením protokolu č. 20750425/2015 zo dňa 31.08.2015 spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam
uvedeným v protokole č. 20750646/2015 zo dňa 31.08.2015. Zápisnica o ústnom pojednávaní (ďalej len
„ZÚP“) č. 100844108/2017 zo dňa 11.05.2017 bola spísaná ako posledná vo vyrubovacom konaní.
Dňa 25.05.2017 správca dane vydal rozhodnutie č. 101073047/2017, ktorým žalobcovi určil rozdiel dane

v sume 443.637,43 eura eura, nepriznal nadmerný odpočet v sume 393.211,66 eura a vyrubil daň v
sume 50.425,77 eura. Rozhodnutím Finančného riaditeľstva SR č. 100225392/2018 zo dňa 24.01.2018
bolo rozhodnutie Daňového úradu Trnava č. 101073047/2017 zo dňa 25.05.2017 zrušené a vec vrátená
na ďalšie konanie a rozhodnutie.
Vo vyrubovacom konaní (prvé v poradí po odvolacom konaní) vydal rozhodnutie č. 102420021/2018 zo

dňa30.11.2018.Protiuvedenémurozhodnutiupodalžalobcaodvolaniezodňa21.01.2019.Vodvolacom
konaní Finančné riaditeľstvo SR rozhodnutím č. 101884827/2019 zo dňa 06.08.2019 napadnuté
rozhodnutie č. 102420021/2018 zo dňa 30.11.2018 zrušilo a vec vrátilo na ďalšie konanie a rozhodnutie.
Vo vyrubovacom konaní (druhé v poradí po odvolacom konaní) spísal správca dane so žalobcom
ako poslednú zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 100038444/2020 zo dňa 07.01.2020 o priebehu a

výsledkoch dokazovania vo vyrubovacom konaní a dňa 20.01.2020 vydal prvostupňové rozhodnutie
– tretie rozhodnutie, voči ktorému sa žalobca dňa 11.03.2020 odvolal. Žalobca dňa 14.05.2020
podal žiadosť o prerušenie daňového konania (odvolacieho konania) v zmysle § 8 ods. 1 zákona
č. 67/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením
nebezpečne nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 v znení neskorších predpisov, podľa ktorého sa

daňové konanie prerušuje na žiadosť daňového subjektu odo dňa nasledujúceho po dni podania
žiadosti do skončenia obdobia pandémie. V daňovom konaní sa pokračovalo po skončení obdobia
pandémiedňom01.10.2020.Žalovanývydaldňa21.12.2020žalovanérozhodnutie,ktorýmpotvrdiltretie
prvostupňové rozhodnutie.115.
Žalovaný poukazoval na tretie prvostupňové rozhodnutie – na popísané vyhodnotenia zistených

skutočností, skutkových okolností a získaných dôkazov, na základe ktorých správca dane skonštatoval
účasť žalobcu na daňovom podvode, o ktorom žalobca mohol vedieť. Aj keď žalobca formálne splnil
všetky podmienky na odpočítanie dane v zmysle zákona o DPH, správca dane preukázateľne zistil,
že plnenie je spojené s daňovým podvodom na inom – predchádzajúcom aj nasledujúcom - stupni
zdaniteľnéhoobchodu,oktoromžalobcamoholvedieť.Správcadanesodvolanímnaustálenújudikatúru

Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „SD EÚ“ alebo „ESD“) neuznal žalobcovi uplatnenie práva
na odpočítanie dane z faktúr znejúcich na dodávateľa N.G.S., s.r.o. v sume DPH 230.836,13 eura, na
dodávateľa Pet-print, s.r.o. v sume DPH 65.041,74 eura, na dodávateľa V-Contact s.r.o. v sume DPH
59.470,36 eura, na dodávateľa BAKQD spol. s r.o. v sume DPH 33.639,28 eura, na dodávateľa OSP
Slovensko, s.r.o. v sume DPH 31.865,36 eura na dodávateľa AGRODOL, s.r.o. v sume DPH 13.590,09
eura, na dodávateľa P & A Group, s.r.o. v sume DPH 9.194,50 eura, celkovo od uvedených dodávateľov

v sume DPH 443.637,43 eura, pretože žalobca sa podľa správcu dane zúčastnil na podvode, o ktorom
mohol vedieť.
Žalobca sa výberom svojich dodávateľov a taktiež výberom svojich odberateľov z iných členských štátov
Európskej únie (ďalej len „IČŠ“ a „EÚ“) zapojil do podvodných reťazcov ako koncový odberateľ tovaru
na území Slovenska, pričom výber obchodných partnerov bol jeho legitímnym rozhodnutím. Správca

dane konštatoval, že žalobca neprijal v rámci obvyklej obozretnosti dostatočné opatrenia, aby zabránil
svojej účasti na daňovom podvode. Od daňového subjektu pritom možno požadovať, aby prijal všetky
rozumné opatrenia pre vlastné uistenie, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na
daňovom podvode (napríklad sp.zn. C-409/04 vo veci Teleos a spol., sp.zn. C-499/10 vo veci Vlaamse
Oliemaatschappij, či tiež sp.zn. C-439/04, C-440/04 vo veciach Axel Kittel alebo Recolta Recycling).

Správca dane poukázal na Rozsudok SD EÚ v spojených veciach C-439/04 a C-440/04 účastníkov Axel
Kittel a Recolta Recycling, kde v bode 59 sa SD EÚ vyslovil, že vnútroštátnemu súdu prináleží, aby
odmietol priznanie práva na odpočet, ak sa vo svetle objektívnych skutočností preukáže, že platiteľ dane
sa svojou kúpou zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH.
Zistenia správcu dane indikujú účasť žalobcu na podvodnom reťazci spoločností, v ktorom boli

zapojené spoločnosti neplniace si svoje daňové povinnosti, čo umožnilo ďalším článkom reťazca
neoprávnene uplatňovať odpočítanie dane, alebo znižovať daňovú povinnosť. Žalobca vykazuje
známky vývozcu – „broker“, ktorý nakupuje tovary od nárazníkovej spoločnosti a dodáva ich ďalej
odberateľom v IČŠ a nárokuje si nadmerné odpočty DPH. Pôvod tovaru ani prvovýrobca tovaru
(pestovateľ poľnohospodárskych plodín) nie je známy, pretože obchodná reťaz začína u tzv. zmiznutého

obchodníka, ktorý so správcom dane nekomunikuje, nepodáva daňové priznania k DPH, účtovnú a
daňovú evidenciu ku kontrole nepredloží. Rozsiahle dokazovanie správcu dane a jeho závery potvrdil
aj znalec v Znaleckom posudku č.1/2019.
Vzhľadom na zistenia, že preverované zdaniteľné plnenia sú spojené s daňovým podvodom, o ktorom
žalobca mohol vedieť, správca dane neuznal žalobcovi uplatnené odpočítanie dane a z tohto dôvodu

určil rozdiel dane v sume 443.637,43 eura.

116.
Podľa žalovaného správca dane mal právo na vykonávanie MVI, z dôvodu preukázania, že tovar sa
vracal do reťazca spoločností, v ktorom boli zapojené nekomunikujúce dodávateľské spoločnosti v

druhom a treťom rade, a taktiež maďarské a jedna česká odberateľská spoločnosť, pričom daňový
subjekt deklaroval intrakomunitárne dodanie do IČŠ. Prerušenie daňovej kontroly je v zmysle § 61
ods. 1 daňového poriadku opodstatnené, keď správca dane preveruje daňové okolnosti obchodovania
kontrolovaného daňového subjektu v zahraničí a správca dane zaslal dožiadanie daňovému orgánu
práve za týmto účelom. Daňová kontrola začala dňa 22.07.2013 (ako je uvedené v protokole z kontroly,

pričom zápisnica o začatí daňovej kontroly č. 9212401/5/3495160/2013, bola zaevidovaná v systéme
správcu dane 19.07.2013, ale podpísaná správcom dane a daňovým subjektom bola dňa 22.07.2013 v
sídle daňového subjektu v Trnave). Daňová kontrola bola prerušená z dôvodu zaslania žiadostí o MVI
od 09.05.2014 do 10.07. 2015, čo je 428 dní. Daňová kontrola bola ukončená dňa 18.09.2015, kedy
bol daňovému subjektu doručený protokol a výzva na vyjadrenie sa k protokolu, z uvedeného vyplýva,

že zákonná lehota na vykonanie daňovej kontroly bola zachovaná. Aj samotný žalobca na str. 7 žaloby
uvádza, že daňová kontrola po odpočítaní doby prerušenia trvala 363 dní. Žalobca dôvodí, že dôvod
prerušenia odpadol skôr – už dňa 02.07.2015 (dátum uvedený na konečnej odpovedi na žiadosť o MVI),
a nie až 10.07.2015 (dátum prijatia konečnej odpovede na MVI kontrolórmi), s čím žalovaný nesúhlasí.S uvedeným rozdielom v dátumoch podľa žalobcu došlo k prekročeniu lehoty na vykonanie daňovej
kontroly a žalobca s týmto rozdielom v dátumoch spája svoju námietku neefektívnosti pri administrácii
MVI. Žalovaný uvádza, že získavanie informácií spôsobom podľa osobitného predpisu je procesným

postupom a jeho účelom je práve získanie informácií potrebných pre správcu dane, konkrétne pre
kontrolórov, ktorí tieto informácie ako dôkazné prostriedky v procese daňovej kontroly potrebujú a preto
oni podávajú žiadosť o MVI, hoci jej odoslanie do zahraničia zabezpečuje po administratívnej stránke
oddelenie CLO (pričom vnútorná administrácia si vyžaduje určitý časový priestor), preto v súvislosti s
uvedeným za rozhodujúce dátumy možno považovať práve dátumy odoslania žiadosti o MVI správcom

dane a dátumy prijatia odpovede na MVI správcom dane, konkrétne kontrolórmi, pretože oni posúdia,
či v rámci MVI získané informácie sú dostatočnými dôkazmi na správne určenie dane a či bol splnený
účel, za ktorým celý proces prebiehal.

117.
K žalobcom namietanému zasielaniu žiadostí o MVI na etapy, t.j. niektoré žiadosti o MVI (EURO-

AGROPLUSZ,Lipics-Farm,Pertinaxs.r.o.)správcadanepodalneskôrnežtieprvé(naspoločnostiAND-
JUHAN a B.B.Sportlife), žalovaný uvádzal, že v danom prípade táto skutočnosť na dĺžku prerušenia
nemala žiadny vplyv, pretože ako posledná odpoveď prišla odpoveď týkajúca sa spoločnosti AND-
JUHAN Kft., na ktorú žiadosť o MVI bola podaná neodkladne po začatí kontroly.
K žalobcom namietanému nezasielaniu urgencií na vybavenie žiadostí o MVI treba poukázať na to,

že ako posledná prišla odpoveď týkajúca sa spoločnosti AND-JUHAN Kft., na ktorú žiadosť o MVI
bola podaná ako prvá, no bolo doručených 5 čiastočných odpovedí, pričom v nich bolo konštatované,
že kontrola zo strany maďarskej daňovej správy stále prebieha. Keďže správca dane bol priebežne
týmito čiastočnými odpoveďami informovaný o prebiehajúcej kontrole zo strany maďarských daňových
orgánov, z tohto dôvodu nezasielal urgencie.

Žalovaný konštatuje nedôvodnosť námietky žalobcu, že správca dane nedodržal lehotu na výkon
daňovej kontroly. Žalovaný v súvislosti s touto žalobnou námietkou uvádza, že predmetná daňová
kontrola za mesiac máj 2013 bola riadne prerušená, a to rozhodnutím č. 9212401/5/1771071/2014/
Kur zo dňa 07.05.2014 - z dôvodu dožiadania o MVI, pričom toto rozhodnutie je právoplatné a
zákonné, a doposiaľ nebolo kompetentným orgánom zmenené alebo zrušené. V žiadnom prípade teda

nemožno hovoriť o nezákonnosti prerušenia daňovej kontroly. Lehota na vybavenie žiadosti o MVI podľa
Nariadenia Rady č. 904/2010 je určená pre dožiadanú krajinu, nie pre žiadajúcu. Preto nedodržanie
predmetnej lehoty zo strany dožiadanej krajiny nemôže spôsobiť nezákonnosť rozhodnutí správcu
dane žiadajúcej krajiny, t.j. ani nezákonnosť rozhodnutia o prerušení daňovej kontroly. Žiadosti o MVI
vybavovala zahraničná finančná správa, preto nemožno konštatovať, že správca dane prekročil lehotu

na vybavenie MVI.

118.
Žalovaný v súvislosti s tvrdením žalobcu v žalobnej námietke 24, že dĺžka obdobia odo dňa zaslania
žiadosti o MVI kontrolórom do dňa jej odoslania príslušnému orgánu cudzieho štátu bola v prípade

spoločnosti EURO-AGRO PLUSZ Kft. 162 dní, odkazuje na tabuľku na strane 130 odvolania, kde
žalobca pri spoločnosti EURO-AGRO PLUSZ Kft. uviedol v stĺpci „odpoveď prijatá“ kontrolórom
(Kur.,Luh.) zvýrazneným číslom dátum 04.08.2014, nemožno preto za správny považovať dátum
24.07.2014 v stĺpci predtým „žiadosť odoslaná“ (žalobca myslí odoslanie oddelením CLO do zahraničia),
pretože z uvedeného vyplýva, že dožiadaný orgán by zaslal odpoveď na žiadosť za 11 dní, resp.

ešte skôr, keďže dňa 04.08.2014 ju mali podľa žalobcu mať doručenú kontrolóri, čo sa javí ako
nepravdepodobné. Zrejme došlo k omylu, dátum 24.07.2014 je dátumom zaslania odpovede na žiadosť
o MVI od maďarskej daňovej správy a nie dátum odoslania žiadosti o MVI – uvedené potvrdzuje aj mail
zo dňa 04.08.2014, kde na str. 2 zamestnankyňa oddelenia CLO uvádza: „...Vám zasielame odpoveď
zahraničnej daňovej správy na Vašu žiadosť o MVI č. 9213104/5/904127/2014 zo dňa 14.03.2014.“ Nie

je preto pravdivé tvrdenie žalobcu, že žiadosť o MVI, týkajúca sa spoločnosti EURO-AGRO PLUSZ Kft.,
bola oddelením CLO zaslaná až 162 dní od jej vystavenia kontrolórmi.

119.
V súvislosti s namietaným nevykonaním výsluchu svedka G. I. B. žalovaný uvádzal, že správca

dane využil ustanovenie § 24 ods. 3 a 4 daňového poriadku a nazrel do spisu z daňovej kontroly
vykonávanej u daňového subjektu za február 2013 (správca dane o nahliadnutí spísal úradný záznam č.
102761135/2019 zo dňa 08.11.2019), kedy správca dane predvolal na ústne pojednávanie (predvolanie
č. 102105550/2019 zo dňa 06.09.2019) G. I. B. na deň 08.10.2019, žalobcu upovedomil o vypočutísvedka,nosvedkyňazozdravotnýchdôvodovsvojuneúčasťospravedlnilaauviedla,žeanivbudúcnosti
sa nechce pojednávania zúčastniť, nechce sa stretnúť s nikým zo spoločnosti žalobcu, správca dane
nevie zabezpečiť ochranu jej osoby a o všetkom vypovedala u vyšetrovateľa. Zároveň uviedla, že sa

zdržiava na území Maďarska, volala z telefónneho čísla s maďarskou predvoľbou (Úradný záznam č.
102310476/2019). Z dôvodu, že svedkyňa sa nezdržiavala v mieste svojho trvalého pobytu na území
Slovenskejrepubliky,nebolomožnévyužitieinštitútupredvedeniapríslušnýmútvaromPolicajnéhozboru
v zmysle § 20 daňového poriadku. Správca dane dostupné informácie zo zápisníc o výsluchu svedka z
trestného konania ako listinné dôkazy za daných okolností použil v daňovom konaní.

120.
V súvislosti s tvrdeným odopretím práva byť účastný pri vypočutí svedkov žalovaný poukazoval na
daňový poriadok, ktorý priznáva daňovému subjektu v § 25 ods. 4 právo byť prítomný pri vypočutí
svedka a klásť mu otázky a súčasne správcovi dane povinnosť o výsluchu svedka včas písomne
vyrozumieť daňový subjekt alebo jeho zástupcu, avšak ak správca dane prostredníctvom žiadosti o

medzinárodnú výmenu daňových informácií požiada zahraničnú daňovú správu o vypočutie svedka,
proces v dožiadanom štáte sa riadi právom dožiadaného štátu, nie právom štátu dožadujúceho sa
informácii, t. j. procesné práva vyplývajúce z daňového poriadku možno uplatňovať len vo vzťahu k
slovenským správnym orgánom, nie vo vzťahu k orgánom dožiadaného štátu.
Aj keď správca dane (zamestnanec správcu dane vykonávajúci predmetnú daňovú kontrolu) požiadavku

o upovedomení daňového subjektu/jeho zástupcu o mieste a čase výsluchu svedka uvedie vo voľnom
texte žiadosti o MVI, je zároveň potrebné brať do úvahy, že nie každý členský, resp. zmluvný štát má
vo svojej legislatíve aplikované právo daňového subjektu/jeho zástupcu byť prítomný pri vypočúvaní
svedka a klásť mu otázky, ak toto právo nemá vo svojej legislatíve aplikované, termín vypočutia svedka
dožiadaný štát neoznámi.

Žalovaný v napadnutom rozhodnutí poukázal na to, že obsah prenášaných správ tvorí podľa §
63 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciach v znení neskorších predpisov predmet
telekomunikačného tajomstva, ktorý nie je možné poskytnúť bez súdneho príkazu vydaného príslušným
sudcom v zmysle príslušných ustanovení Trestného poriadku (§ 116 Trestného poriadku). Ani žalobcovo
tvrdenie, že ak by sa podieľal na karuselovom obchode, žiadnu kontrolu kvality a z nej niekedy

vyplývajúce čistenie tovaru nemusel vykonávať, nevyvracia existenciu karuselových obchodov, či
možnosť vedomosti žalobcu o jeho zapojení do týchto obchodov.

121.
Zo spisového materiálu vyplýva, že v priebehu daňovej kontroly bol žalobca oboznamovaný o zistených

skutočnostiach správca dane zaslal daňovému subjektu v zmysle § 46 ods. 5 daňového poriadku výzvu
č. 20581450/2015 zo dňa 28.07.2015 a následné vyjadrenie daňového subjektu na túto výzvu zo dňa
24.08.2015 a doplnenie vyjadrenia daňového subjektu na výzvu zo dňa 02.09.2015 uviedol v protokole
z kontroly č. 20750425/2015 zo dňa 31.08.2015. Správca dane oboznamoval žalobcu s vývojom
dôkaznej situácie aj počas vyrubovacieho konania po odvolacích konaniach (po zrušení prvostupňových

rozhodnutí a po vrátení veci na ďalšie konanie) - uskutočnené dokazovanie vo vyrubovacom konaní
bolo so žalobcom prerokované – zápisnica o ústnom pojednávaní č. 102276691/2018 zo dňa
19.11.2018 a zápisnica o ústnom pojednávaní č. 100038444/2020 zo dňa 07.01.2020. Na základe
uvedeného je zrejmé, že procesné právo daňového subjektu vyjadrovať sa počas daňovej kontroly k
zisteným skutočnostiam nebolo porušené, žalobca aj počas vyrubovacieho konania v oboch uvedených

zápisniciach o ústnom pojednávaní uviedol svoje vyjadrenie k zisteným skutočnostiam a vykonaným
dôkazom, nebolo mu znemožnené uplatnenie zákonného práva na predkladanie dôkazov a argumentov.

122.
Žiadosti o MVI boli zaslané na základe článku 7 Nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 zo dňa 07.10.2010

o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti DPH. V odpovediach na žiadosti maďarskí
správcovia dane uviedli zistené fakty, maďarská daňová správa postupovala podľa zákonov platných
v Maďarskej republike, preto informácie získané Maďarskou daňovou správou nemožno považovať za
nezákonné a správca dane postupoval správne, keď tieto vyhodnotil a použil ako jedny z dôkazov
v daňovom konaní, nejde však o jediné dôkazy. Správca dane pri dokazovaní postupoval v zmysle

ustanovení § 24 daňového poriadku, v ktorom v ods. 4 je uvedené, čo možno považovať za dôkaz
(daňový poriadok pojem dôkazný prostriedok nedefinuje): ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže
prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané
v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov,svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o
miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady
k nim.

Správca dane na základe vykonaného dokazovania a vyhodnotením získaných dôkazov v zmysle
zásady voľného hodnotenia dôkazov dospel k záveru, že žalobca bol jedným z článkov koordinovaného
reťazca spoločností, v ktorom dochádzalo k nedovolenému úniku na DPH, k neoprávnenému
odpočítaniu dane, resp. k znižovaniu daňovej povinnosti. Správca dane konštatoval účasť žalobcu na
podvode a preukázal, že žalobca mohol vedieť, že dodávky, ktoré prijal boli súčasťou podvodu. Žalobca

neurobil dostatočné opatrenia pri výbere svojich dodávateľov a odberateľov a vlastným neobozretným
a neopatrným počínaním sa vystavil riziku zapojenia do podvodného reťazca. Z uvedených dôvodov
správca dane s odvolaním na rozsudok SD EÚ v spojených veciach C-439/04 a C-440/04 účastníkov
AxelKittelaRecoltaRecyklingodmietolžalobcovipriznanieprávanaodpočítaniedane.Pretosažalobca
nemôže dovolávať ochrany s poukazom na množstvo iných rozsudkov SD EÚ, s ktorými sa podľa neho
správca dane a žalovaný nevysporiadali.

123.
Správca dane po dvoch odvolacích konaniach v súlade so stanoviskom žalovaného doplnil dokazovanie
a ustálil skutkový stav veci. Z rozsiahlych zisťovaní a vyhodnotením dôkazov správca dane urobil záver
o účasti žalobcu na podvodnom reťazci spoločností, v ktorom boli zapojené spoločnosti neplniace si

svoje daňové povinnosti, čo umožnilo ďalším článkom reťazca neoprávnene uplatňovať odpočítanie
dane, alebo znižovať daňovú povinnosť. Žalobca vykazoval známky vývozcu – „broker“, ktorý nakupuje
tovary od nárazníkovej a dodáva ich ďalej odberateľom v IČŠ a nárokuje si nadmerné odpočty DPH,
pričom obchodná reťaz začína u tzv. zmiznutých obchodníkov a preto nebol zistený prvovýrobca, resp.
pestovateľ poľnohospodárskych plodín, ktoré boli predmetom zdaniteľného obchodu. Záver správcu

dane podporil aj znalecký posudok č. 1/2019 znalca Ing. Pavla Šimu, v ktorom sprehľadnil pohyb tovaru
k žalobcovi od jeho 11 dodávateľov (v zdaňovacom období máj 2013 od 7 dodávateľov) a u všetkých
uviedol, že toky tovaru nesú všetky znaky podvodného reťazca.
Samotný žalobca v žalobnej námietke č. 107 žaloby uvádza: „Nerozporujeme tvrdenie, že skutočnosti
uvedené v znaleckom posudku preukazujú existenciu karuselových podvodov, ani to, že bol do nich

nevedome zapojený aj žalobca.“ Žalobca pripúšťa existenciu karuselového obchodu, no popiera, že
vedel alebo mohol vedieť o svojej účasti v ňom. Správca dane skúmal vedomosť žalobcu o účasti na
daňovompodvodeadospelkzáveru,žežalobcamoholvedieť,žetovarpochádzazpodvodnéhoreťazca
a teda mohol vedieť, že sa svojou kúpou zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu. Tieto zistenia
správcu dane mali právny význam pre nepriznanie nadmerného odpočtu v zmysle judikatúry SD EÚ -

Rozsudok ESD v spojených veciach C-439/04 a C-440/04 účastníkov Axel Kittel a Recolta Recycling.
Správca dane aj žalovaný v súvislosti so zachovaním obozretnosti pri zdaniteľných obchodoch poukázali
na to, že za účelom minimalizácie obchodného rizika malo byť v záujme žalobcu preverenie jeho
obchodných partnerov.
Správca dane aj žalovaný v súvislosti so zachovaním obozretnosti pri zdaniteľných obchodoch poukázali

aj na to, že v kontrolovanom zdaňovacom období sa na žalobcu nakontaktovali, resp. boli mu
sprostredkovaní len odberatelia, od ktorých sa tovar vracal späť na Slovensko. Žalobca v kontrolovanom
zdaňovacom období nakupoval tovar od dodávateľov, u ktorých dodávatelia v druhom či treťom rade
boli krátko po uskutočnení obchodov nekontaktní (konatelia niektorých z týchto spoločností boli osoby s
trestnou minulosťou), nemožno hodnotiť ako náhodu, ani ako obozretnosť a opatrnosť pri obchodovaní.

Žalovanývžalovanomrozhodnutíuviedol(str.50),ževšetkyodberateľskéspoločnostižalobcu,sktorými
obchodoval v kontrolovanom zdaňovacom období, možno označiť ako nových obchodných partnerov
žalobcu, začal s nimi spoluprácu v roku 2012 a 2013. Títo obchodní partneri žalobcu boli teda získaní
na základe sprostredkovateľskej činnosti p. O. a p. A. (odberateľské spoločnosti mali s požiadavkou
na dodanie tovaru osloviť sprostredkovateľov a žalobca na odporučenie sprostredkovateľov s nimi

uzatvoril kúpne zmluvy), žalobca sa plne spoľahol na činnosť sprostredkovateľov (čo nemožno hodnotiť
ako obozretné konanie žalobcu), ktorí boli zároveň aj predkladateľmi z maďarského jazyka. V prípade
spoločnosti Lipics–Farm, Ktf. bola sprostredkovateľkou a tlmočníčkou K. E.. Treba zdôrazniť, že okrem
uvedených sprostredkovateľov nevyužil služby žiadneho iného prekladateľa/tlmočníka a žalobca, čo sa
týka sprostredkovateľských služieb, nebol s p. O. v žiadnom zmluvnom vzťahu, p. O. nemal teda žiadnu

právnu zodpovednosť voči žalobcovi (p. O. do zápisnice o ústnom pojednávaní č. 103885561/2016
uviedol, že na sprostredkovateľské služby medzi ním a žalobcom nebola uzatvorená písomná dohoda,
pre žalobcu neboli vystavené žiadne faktúry za sprostredkovanie obchodu). V priebehu kontroly bolo
zistené, že sprostredkovatelia vedeli, že tovar vyvezený žalobcom do Maďarska sa vracia späť - p. O.jeho dopravu prostredníctvom spoločnosti Spedátor Kft. tam aj späť riadil a platil (výpoveď p. J., konateľa
prepravnejspoločnostiBILFERTRADINGs.r.o.vdaňovejkontrolezazdaňovacieobdobiefebruár2013),
podľa svedeckej výpovede p. B. kolobeh tovaru od žalobcu k odberateľom a späť koordinoval p. A..

124.
Počínanie žalobcu vo vzťahu k spoločnosti AND JUHAM Kft. podľa žalovaného nemožno hodnotiť ako
obozretné a opatrné nielen vzhľadom na to, že spoločnosť AND JUHAN Kft., bola novým obchodným
partnerom žalobcu, ale treba poukázať na skutočnosť, že komodity ako kukurica, repka a slnečnica

sa stali (od 01.07.2012) predmetom reverzného zdanenia v Maďarsku z dôvodu daňových podvodov
a žalobca ako skúsený obchodník s predmetnými komoditami (svoje skúsenosti samotný žalobca
deklaruje, keď uvádza, že pôsobí na trhu s predmetnými komoditami 42 rokov a taktiež poukazuje na
skúsenosti svojich zamestnancov) o tejto skutočnosti mohol vedieť, o to viac mal dbať na dodržanie
zásady obozretného obchodného správania.

125.
Žalobca v žalobe (predtým aj v odvolaní) viackrát namieta skutočnosť, že svedkyňa B. pred ním
vystupovala pod falošnou identitou, pričom z vyjadrenia žalobcu nevyplýva, že by mu svedkyňa bola
predložila falošný osobný doklad na priezvisko A., je teda zrejmé, že totožnosť svedkyne si neoveril na
základe osobného dokladu, hoci vedel, že okrem tlmočenia bude sprostredkovávať jeho obchody so

spoločnosťou AND JUHAN Kft. spolu s pánom A., neskôr len ona samotná, jej identitu si neoveril ani pri
osobnýchnávštevách,jehokonaniemožnovyhodnotiťakozanedbaniezásadyopatrnostiaobozretnosti,
čo žalobca ospravedlňuje tým, že vnútornú organizáciu práce obchodného partnera a ním určené osoby
na vykonanie jednotlivých čiastkových úloh nemal dôvod spochybňovať. Táto argumentácia žalobcu
vôbec neobstojí vo vzťahu k skutočnosti, že žalobca si neoveril identitu svedkyne na základe osobného

dokladu ani pri podpise zmenky, na ktorej je uvedená ako druhý avalista zmenky, t.z. zmenkový ručiteľ,
teda osoba, ktorá sa za zmenkového dlžníka (spoločnosť AND JUHAN Kft.) zaručila, že v prípade
neplnenia vystaviteľom zmenky (zmenkovým dlžníkom) ako druhá po F. I. (konateľ AND JUHAN Kft.)
splní pohľadávku zo zmenkového záväzku a zaplatí žalobcovi sumu 150 184,60 eura – tu už možno
hovoriť o veľkom zanedbaní obozretnosti a opatrnosti zo strany žalobcu, keď osobu, od ktorej mal

očakávať prípadné finančné plnenie v značnej sume, si vôbec nepreveril.

126.
Žalovaný poukazoval na znalecký posudok, v ktorom znalec na str. 424 až 426 pri úlohe vyjadriť
sa k ekonomickej opodstatnenosti obchodnej činnosti uskutočňovanej žalobcom a jeho v znaleckom

posudku vymenovanými dodávateľskými spoločnosťami za obdobie 01 až 06/2013 na schéme s cenou
za jednu tonu repky uviedol, že z hodnoty nezaplatenej DPH vo výške 88,50 eura mala úžitok vývozná
spoločnosť (v tomto prípade žalobca) – zisk 27,50 eura, prechodná spoločnosť II (priamy dodávateľ)
mala zisk 17,50 eura, prechodná spoločnosť I mala zisk 2,50 eura, spoločnosti chýbajúceho obchodníka
zostali finančné prostriedky z neodvedenej DPH vo výške 26,34 eura, ale ekonomicky vykázala stratu

62,16 eura, ktorú vyfinancovala z nezaplatenia DPH a 14,66 eura zostalo maďarským spoločnostiam z
dôvodu, že repka sa im zo Slovenska vrátila lacnejšia ako bola predaná na Slovensko. Zároveň znalec
odpovedal na dôležitú otázku, kto iný mal a aký prospech mal z toho, keď štát nedostal zaplatenú
DPH od spoločnosti chýbajúceho obchodníka, v grafe uviedol percentuálnu výšku ekonomického úžitku
jednotlivých spoločnosti z obehu jednej tony repky pri určitej cene repky, kde nebola uhradená DPH vo

výške 88,50 eura, pričom vývozcovi zo Slovenska pripadol najvyšší podiel 31%.

127.
Žalovaný v súvislosti so žalobnými námietkami voči znaleckému posudku uvádzal, že znalec v
ňom popísal jednotlivé reťazce karuselových obchodov, čím vlastne potvrdil výsledky rozsiahleho

dokazovania správcu dane v predmetnej daňovej kontrole, pričom správca dane zistil, že ide o reťazec
obchodov medzi viacerými spoločnosťami, začínajúci u nekontaktných dodávateľov v treťom a druhom
rade, neumožňujúcich preverenie svojich zdaniteľných obchodov, neplniacich si daňové povinnosti,
prechádzajúci cez spoločnosti priamych dodávateľov, ktoré dodávali tovar žalobcovi a plnili si daňové
povinnosti a žalobca, ktorý dodával odberateľom v IČŠ, od ktorých sa tovar vracal späť na Slovensko.

Zistenia správcu dane uvedené v prvostupňovom rozhodnutí a žalovaným zosumarizované v žalovanom
rozhodnutí, sú potvrdené v znaleckom posudku - str. 75, 89, 96, 99, 102, 104, 111, 123 znaleckého
posudku. Znalec uviedol, že taký významný obchodník s poľnohospodárskymi komoditami, ako je
žalobca, určite by mal mať podrobne zmapovaný trh a mal by vedieť, kto pôsobí na trhu s uvedenýmikomoditami. Taktiež by musel predpokladať, že Slovensko je sebestačné s kukuricou, slnečnicou a
repkou. Taktiež musel vedieť, že v Maďarsku v roku 2012 maďarské daňové orgány zistili veľké daňové
podvody v obchodovaní s repkou, slnečnicou a kukuricou. Uvedené hodnotí správca dane ako konanie

bez dodržania zásad obozretného obchodníka.
Na str. 424 až 426 znaleckého posudku, kde znalec pri úlohe vyjadriť sa k ekonomickej opodstatnenosti
obchodnej činnosti uskutočňovanej daňovým subjektom a jeho v znaleckom posudku vymenovanými
dodávateľskými spoločnosťami za obdobie 01 až 06/2013 na schéme s cenou za jednu tonu repky
odpovedal na dôležitú otázku, kto iný mal a aký prospech mal z toho, keď štát nedostal zaplatenú

DPH od spoločnosti chýbajúceho obchodníka, v grafe uviedol percentuálnu výšku ekonomického úžitku
jednotlivých spoločnosti z obehu jednej tony repky pri určitej cene repky, kde nebola uhradená DPH vo
výške 88,50 eura, pričom vývozcovi zo Slovenska – žalobcovi - pripadol najvyšší podiel 31%.
V znaleckom posudku znalec potvrdil tie najdôležitejšie závery správcu dane zistené počas daňovej
kontroly a následných vyrubovacích konaní. Znalec uviedol, že daňový subjekt mohol vedieť, alebo aj
vedel, že tovar pochádza z podvodného reťazca a teda svojou kúpou sa zúčastňuje na plnení, ktoré je

súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH.
O tom, že obchod s predmetným tovarom (repka, kukurica, slnečnica) bol predmetom reverzného
zdanenia v Maďarsku (z dôvodu veľkých daňových podvodov) mohli vedieť, a zrejme aj vedeli slovenskí
obchodníci (aj žalobca) s kukuricou, repkou a slnečnicou. Preto slovenskí obchodníci mohli skúmať,
či obchodné transakcie, ktoré realizujú nie sú predmetom daňového podvodu a vyhýbania sa daňovej

povinnosti.Uvedenúskutočnosťvyhodnotilsprávcadaneakokonaniebezdodržaniazásadobozretného
obchodníka.

128.
Aj keď žalobca vo svojich vyjadreniach namieta, že nedisponuje právomocami, ktoré by ho oprávňovali

zisťovať a preverovať ďalších subdodávateľov, súdy prijali vo svojej judikatúre stanovisko, že žalobca
rozhodne má právo pýtať sa svojich dodávateľov na ich subdodávateľov, ako aj na pôvod tovaru, s
ktorým má obchodovať.

129.

Uvádzal, že predmetom konania bolo posudzovanie zákonnosti rozhodnutia správcu dane o vyrubení
rozdielu dane za zdaňovacie obdobie máj 2013, ktoré bolo v odvolacom konaní v rozsahu odvolacích
námietokakovecnesprávneazákonnéžalovanýmpotvrdené.Žalovanýjetohonázoru,žeskutkovýstav
bol v konaní za zdaňovacie obdobie máj 2013 riadne zistený a na vec boli správne aplikované právne
predpisy. Za situácie, ak by v zdaňovacích obdobiach júl 2011, september 2011, október 2011, január

2013, júl 2013, august 2013, apríl 2013, september 2013, október 2013, november 2014, december
2014 žalobca uskutočnil tie isté typy obchodu s totožnými dodávateľmi a odberateľmi za rovnakých
skutkových okolností a odpočítanie dane mu bolo uznané, potom je namieste, aby správca dane
za využitia príslušných procesných inštitútov dosiahol, aby boli takéto zdaniteľné obchody posúdené
rovnako, ako v predmetnom zdaňovacom období, t.j. máj 2013.

Tvrdenie, že žalobca preukázal, že ekonomickým účelom jeho obchodov bolo dosiahnutie zisku a
nezískal neoprávnenú výhodu sa v dôsledku zistení správcu dane javí ako nepravdivé, pretože bolo
preukázané, že žalobca bol súčasťou karuselových obchodov a bol úspešný v dosahovaní zisku práve
z účasti v týchto karuselových obchodoch, čo vyplýva aj zo znaleckého posudku str. 442, 451,452, kde
na schéme s cenou za jednu tonu repky znalec objasnil, že z hodnoty nezaplatenej DPH vo výške 88,50

eura mala nejvyšší úžitok vývozná spoločnosť (v tomto prípade žalobca) – zisk 27,50 eura, v grafe
uviedol percentuálnu výšku ekonomického úžitku jednotlivých spoločnosti z obehu jednej tony repky
pri určitej cene repky, kde nebola uhradená DPH vo výške 88,50 eura, pričom vývozcovi zo Slovenska
pripadol najvyšší podiel 31%.
Správca dane vykonal ekonomickú analýzu správania žalobcu vo vzťahu k plateniu DPH, resp.

uplatňovania si nadmerných odpočtov so zreteľom na hospodárenie jeho obchodných partnerov (Úradný
záznam č. 101415101/2018 zo dňa 23.07.2018), využil údaje za roky 2011 až 2014, v jednotlivých
rokoch tohto obdobia si žalobca uplatňoval nadmerné odpočty na DPH nasledovne: rok 2011 v sume
1.605.222,07 eura, rok 2012 v sume 12.325.901,10 eura, rok 2013 v sume 4.192.085,64 eura a rok 2014
v sume 59.339,55 eura, spolu za uvedené roky uplatnené nadmerné odpočty v sume 18.182.548,36

eura. Novelou zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty sa s účinnosťou od 01.01.2014 rozšíril
okruh tovarov, pri dodaní ktorých platí prenos daňovej povinnosti na príjemcu plnenia, ak dodávateľ
a kupujúci sú platiteľmi DPH. Žalobcovi po zavedení tzv. „samozdanenia“ za rok 2014 výrazne
klesla výška uplatňovaných nadmerných odpočtov, klesli mu výrazne obraty v obchodovaní. Predmetnáanalýzaslúžiakopodpornýdôkazpripreukazovanípostaveniažalobcuvreťazcikaruselovýchobchodov
(vývozca - „brooker“) a jeho správania po zavedení tzv. samozdanenia.

130.
Žalovaný v súvislosti so žalobnými námietkami voči znaleckému posudku uvádzal, že znalec v
ňom popísal jednotlivé reťazce karuselových obchodov, čím vlastne potvrdil výsledky rozsiahleho
dokazovania správcu dane v predmetnej daňovej kontrole, pričom správca dane zistil, že ide o reťazec
obchodov medzi viacerými spoločnosťami, začínajúci u nekontaktných dodávateľov v treťom a druhom

rade, neumožňujúcich preverenie svojich zdaniteľných obchodov, neplniacich si daňové povinnosti,
prechádzajúci cez spoločnosti priamych dodávateľov, ktoré dodávali tovar žalobcovi a plnili si daňové
povinnosti a žalobca, ktorý dodával odberateľom v IČŠ, od ktorých sa tovar vracal späť na Slovensko.
Zistenia správcu dane sú uvedené v prvostupňovom rozhodnutí a žalovaný ich zosumarizoval v
žalovanom rozhodnutí, pričom uviedol na ktorých stranách znaleckého posudku sú jednotlivé vetvy
podvodných reťazcov uvedené.

Znalec v znaleckom posudku uviedol, že žalobca ako významný obchodník by mal mať podrobne
zmapovaný trh s komoditami a poznať subjekty na ňom pôsobiace, musel by predpokladať, že
Slovensko je sebestačné v obchodovaných plodinách (repka, slnečnica, kukurica), musel vedieť, že tieto
komodity sa stali v Maďarsku predmetom reverzného zdanenia z dôvodu veľkých daňových podvodov,
preto slovenskí obchodníci mohli skúmať, či nimi realizované obchodné transakcie nie sú predmetom

daňového podvodu (podľa odvolacieho orgánu, ak tak žalobca neurobil, nekonal obozretne a vystavil
sa riziku, že sa stane súčasťou podvodného konania). žalobca si musel položiť otázku od čoho závisí
úspešnosť tejto spoločnosti a pri dlhoročnej skúsenosti obchodníka s uvedenými komoditami mohol
vedieť, možno aj vedel, že jeho úspešnosť závisí od neúspechu spoločnosti chýbajúceho obchodníka,
pričom tento neúspech je financovaný z neodvedenej DPH. Znalec na schéme s cenou za jednu tonu

repky (424 až 426 ZP) odpovedal na dôležitú otázku, kto iný mal a aký prospech mal z toho, keď
štát nedostal zaplatenú DPH od spoločnosti chýbajúceho obchodníka, v grafe uviedol percentuálnu
výšku ekonomického úžitku jednotlivých spoločnosti z obehu jednej tony repky pri určitej cene repky,
kde nebola uhradená DPH vo výške 88,50 eura, pričom vývozcovi zo Slovenska – žalobcovi - pripadol
najvyšší podiel 31% a znalec vyjadril celkový dôležitý záver: V karuselovom obchode platí, že bez

obchodnej straty chýbajúceho obchodníka (t.j. bez znižovania cien) by ani vývozca ani prechodné
spoločnosti neboli úspešné. Vývozca a prechodné spoločnosti preto mohli vedieť, alebo možno aj
vedeli, že ich úspešnosť „závisí od neúspechu“ spoločnosti chýbajúceho obchodníka a tento neúspech
chýbajúceho obchodníka je financovaný z neodvedenej DPH.

131.
Podľa žalovaného zo spisu aj z prvostupňového rozhodnutia je zrejmé, že správca dane žalobcovi
nepripisovaldôkaznébremenozanepriamychdodávateľovanizodpovednosťzaneuhradenieDPHiným
článkom reťazca. Správca dane preukázal, že žalobca mohol vedieť o svojom zapojení do karuselového
obchodu, správca dane aj žalovaný poukázali na porušenie zásad obozretného konania žalobcom, preto

žalobca sa nemôže dovolávať ochrany vyššie citovanej judikatúry ESD a NSS ČR.

132.
V stanovisku k vyjadreniu žalovaného žalobca zotrval na argumentácii uvedenej v žalobe s tým, že
žalovaný iba opakuje skutočnosti uvedené v napadnutom rozhodnutí a ignoruje zásadné žalobné body,

čím potvrdzuje oprávnenosti názoru žalobcu o arbitrárnosti záverov žalovaného. Podľa jeho názoru
žalovaný dezinterpretoval aj obsah znaleckého posudku znalca, ktorý sa nad rámec svojej odbornej
znaleckej úlohy podujal aj na vyhodnocovanie dôkazov a právnu interpretáciu.

133.

Pokiaľ žalovaný tvrdí, že nedokáže zabezpečiť účasť žalobcu pri výsluchoch svedkov v Maďarsku, podľa
žalobcuopomínafakt,žemaďarskúdaňovúsprávuanilennepožiadalooznámenietermínuvýsluchu(čo
bežne robia iní správcovia dane), čo svedčí o jeho úplnej rezignácii vo vzťahu k zabezpečeniu možnosti
uplatnenia práv žalobcu. Žalobca nežiada o dodržiavanie zákona maďarskú daňovú správu (na to nemá
dosah), ale slovenského správcu dane, ktorý je povinný zabezpečiť zákonný priebeh dokazovania aj

v prípade, že sú niektoré dôkazy vykonané v zahraničí. Žalobca sa nedomáha postupov upravených
maďarským právom, ale postupu slovenského orgánu – podľa slovenského daňového poriadku.

134.Podľa žalobcu sa žalovaný snaží zjavne bezpredmetnými argumentami spochybňovať obozretnosť
žalobcu, pričom rozsiahle argumentácie žalobcu ohľadom jeho obozretnosti sa vôbec nevenoval.
Namiesto toho poukazuje na nepodstatné okolnosti, napr. že žalobca neangažoval aj ďalších tlmočníkov,

pričom nie je jasné, prečo by malo dôjsť k ich duplicite, keď už tlmočníka mal obchodný partner.
Poukazuje na to, že žalobca sa nechal oklamať falošnými informáciami a dokladmi zo strany p. B.,
ktorá mu pod falošným menom ako avalista podpísala zmenu vystavenú mu zo strany jeho odberateľa
AND-JUHAN Kft. Žalovaný to vo vyjadrení označuje ako „veľké zanedbanie obozretnosti“ (mimochodom
novota na strane žalovaného v tomto konaní uvedená až vo vyjadrení k žalobe), čo je absurdné. Žalobca

nebol vôbec povinný zabezpečovať si svoje nároky zmenkami a ani to nie je v bežnom obchodnom
styku niečo samozrejmé. Žalobca nad rámec svojich povinností v rámci nadštandardnej obozretnosti
žiadalsvojhodlžníkaAND-JUHANKft.ajozabezpečeniepohľadávkyosobnouzmenkou.Zmenuvystavil
odberateľ a dlžník žalobcu, spoločnosť AND-JUHAN Kft. a nie p. B.. Tá bola iba avalistom zmenky, a to
už druhým v poradí. Prvým avalistom bol pán F. I., konateľ dodávateľa a vystaviteľa zmeny. Zapojenie aj
ďalšej osoby, ktorá ako tretia v poradí podpísala zmenu, svedčí o značnom stupni obozretnosti žalobcu,

a to napriek tomu, že tento tretí „bonusový“ podpis na zmenke sa neskôr ukázal ako problematický.
Uvedené skutočnosti majú síce vplyv na vymáhanie pohľadávok žalobcu, avšak nemajú žiaden vplyv
na jeho nárok na odpočítanie DPH.

135.

Podaním zo dňa 29.11.2021 žalobca doplnil uznesenie úradu špeciálnej prokuratúry sp. zn. VII/3 Gv
154/20/1000-12 zo dňa 27.10.2021, ktorým bolo zrušené uznesenie vyšetrovateľa Prezídia Policajného
zboru, národnej kriminálnej agentúry, odbor stred, Banská Bystrica ČVS: PPZ-64/NKA-ST4-2019 zo dňa
26.05.2021 o stíhaní Ing. Silvestra Viskupiča, konateľa žalobcu, a ďalších osôb pre pokračovaní zločin
daňového podvodu.

136.
Súčasneuvádzalokreminého,žesprávcadanevdaňovomkonaníúzkospolupracovalsvyšetrovateľom
policajného zboru a naopak. Odvolávali sa na totožné dôkazy. Správca dane i vyšetrovateľ dospeli
k rovnakým neopodstatneným a nepodloženým záverom, ktoré každý z nich aplikoval vo svojom konaní:

správca dane v daňovom rozhodnutí a vyšetrovateľ v uznesení o vznesení obvinenia. Vyšetrovateľ dňa
26.05.2021 vydal 122-stranové uznesenie o vznesení obvinenia, ktorého argumentácia bola fakticky
analogická argumentácii žalovaného v daňovom konaní. Na základe sťažnosti zástupcov žalobcu
bolo predmetné obvinenie zo strany špeciálnej prokuratúry zrušené pre nezákonnosť uznesením zo
dňa 27.10.2021. Prokurátor jednoznačne skonštatoval, že uznesenie vyšetrovateľa „síce obsahuje

rozsiahle odôvodnenie, avšak z jeho obsahu nevyplýva, akými dôkazmi by mal byť preukázaný úmysel
obvinených osôb páchať daňovú trestnú činnosť.“

137.
Prokurátor poukázal na to, že „Znalecký posudok.....znalca Ing. Pavla Šima a zabezpečené listinné

dôkazy síce preukazujú tovarový a peňažný tok súvisiaci s obchodovaním s agrokomoditami,
avšak z týchto dôkazov je možné ustáliť len objektívny priebeh obchodovania medzi jednotlivými
spoločnosťami. Znalec síce uviedol, že skúmané toky tovaru a faktúry pochádzajúce z obchodov nesú
znaky podvodného reťazca, uvedené však nepreukazuje, že všetky spoločnosti, resp. osoby konajúce
za tieto spoločnosti, ktorým bolo vznesené obvinenie, boli vedome zapojené do karuselového reťazca.“

138.
Rovnako ako dôkaznú hodnotu znaleckého posudku spochybnil prokurátor špeciálnej prokuratúry aj
dôkaznú hodnotu svedeckej výpovede: „Pokiaľ ide o výpovede G. I. B. v procesnom postavení svedka,
táto síce do určitej miery opísala priebeh obchodovania s tovarom (vývoz do MR a dovoz z MR),

z jej výpovede však nie je jednoznačne zrejmé, ktoré osoby mali byť vedome zainteresované do
karuselu,resp.ktoréosobymalivedomosťokruhovomobchodovanísagrokomoditamiscieľomzískania
neoprávnenej daňovej výhody.“

139.

Úrad špeciálnej prokuratúry poukázal na to, že „Nie je zrejmé, z akých dôvodov bolo vznesené obvinenie
na jednej strane práve (a výlučne len) osobám zastupujúcim spoločnosť VV-AGRO, s.r.o.... a na druhej
strane nebolo vznesené obvinenie osobám, ktoré konali, zastupovali a riadili činnosť tzv. stratených
spoločností..., hoci ako už bolo vyššie uvedené, škoda na štátnom rozpočte mala vzniknúť aj v dôsledkuprotiprávnej činnosti týchto spoločností (neodvedenie DPH, nepodanie daňového priznania, uvádzanie
nepravdivých údajov v daňovom priznaní)“

140.
Podľa § 6 ods. 1 SSP (zákon č. 162/2015 Z.z., správny súdny poriadok) správne súdy v správnom
súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení
orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou
orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

Podľa § 119 SSP správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy,
ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie
zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci.

Podľa § 120 SSP správny súd nie je viazaný skutkovým stavom zisteným orgánom verejnej správy a

môže sám vykonať dokazovanie, ak
a) to považuje za nevyhnutné na rozhodnutie vo veci,
b) rozhoduje v konaní podľa § 6 ods. 2 písm. b), e), f), i), j) alebo
c) rozhoduje podľa § 192.

Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené
inak.

Podľa § 134 ods. 2 SSP správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak
a) rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe

neúčinného právneho predpisu,
b) rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený,
c) ide o veci podľa § 192,
d) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba,
e) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. d),

f) vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa.

Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

Podľa § 181 ods. 1 SSP fyzická osoba alebo právnická osoba musí správnu žalobu podať v lehote dvoch
mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy,
proti ktorému smeruje, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa § 183 SSP žalobca môže rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný

návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby.

Podľa § 1 ods. 1 daňového poriadku (zákon č. 563/2009 Z.z., o správe daní) tento zákon upravuje správu
daní, práva a povinnosti daňových subjektov a iných osôb, ktoré im vzniknú v súvislosti so správou daní.

Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych
predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených
záujmov daňových subjektov a iných osôb.

Podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s

daňovýmsubjektomainýmiosobamiaposkytujeimpoučenieoichprocesnýchprávachapovinnostiach,
ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom
správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky,
ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.
Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz

jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo
najavo.Podľa § 3 ods. 6 daňového poriadku, pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa
berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie,
vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti

uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú
realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého
daňovéhozvýhodnenia,naktorébyinakneboldaňovýsubjektoprávnený,saprisprávedaníneprihliada.

Podľa § 24 ods. 1 písm. a) až c) daňového poriadku daňový subjekt preukazuje

a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo
daňového konania,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.

Podľa § 24 ods. 3 daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči

daňovémusubjektu,ktorésúrozhodnépresprávneurčeniedane.Niejepotrebnédokazovaťskutočnosti
všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu
a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so

všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké
výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom
zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

Podľa § 25 ods. 4 daňového poriadku, ak vypovedá svedok, daňový subjekt alebo jeho zástupca má

právo byť prítomný pri jeho vypočutí a klásť mu otázky. Správca dane je povinný o výsluchu svedka včas
písomne vyrozumieť daňový subjekt alebo jeho zástupcu.

Podľa § 37 ods. 2 daňového poriadku miestne zisťovanie je činnosť správcu dane, v rámci ktorej
vyhľadáva dôkazy, preveruje a zisťuje skutočnosti, ktoré sú potrebné na účely správy daní.

Podľa § 44 ods. 1 daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje
skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov.
Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

Podľa § 45 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej len
„kontrolovaný daňový subjekt“), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo
a) na predloženie
1. písomného poverenia zamestnanca správcu dane na výkon daňovej kontroly,
2.služobnéhopreukazuzamestnancasprávcudane,okremzamestnancasprávcudane,ktorýmjeobec,

b) byť prítomný na rokovaní so svojimi zamestnancami,
c) predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a navrhovať dôkazy
dostupné správcovi dane, ktoré sám nemôže predložiť, najneskôr do dňa jej ukončenia,
d) nahliadnuť do zápisnice z miestneho zisťovania vykonaného u iného daňového subjektu v súvislosti
s daňovou kontrolou vykonávanou u kontrolovaného daňového subjektu,

e) klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní,
f) vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo
navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim,
g) nahliadnuť do zapožičaných dokladov u správcu dane v jeho obvyklej úradnej dobe.

Podľa § 45 ods. 2 daňového poriadku kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi
správcu dane tieto povinnosti:
a) umožniť poverenému zamestnancovi správcu dane vykonať daňovú kontrolu,
b) zabezpečiť vhodné miesto a podmienky na vykonanie daňovej kontroly,c) poskytovať požadované informácie sám alebo ním určenou osobou,
d) predkladať v priebehu daňovej kontroly záznamy, ktorých vedenie ukladá osobitný predpis, a iné
doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady, vo forme požadovanej správcom

dane, ak ich v tejto požadovanej forme vedie, vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo
správcom dane uložené, a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia,
e) predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia,
f) umožňovať vstup do sídla, miesta podnikania kontrolovaného daňového subjektu a do jeho
prevádzkových priestorov a umožňovať rokovanie s jeho zamestnancom,

g) zapožičať doklady a iné veci mimo sídla, miesta podnikania alebo prevádzkových priestorov
kontrolovaného daňového subjektu, poskytnúť výpisy, alebo ich kópie,
h) umožniť prístup k softvéru a informačno-komunikačným prostriedkom, ktoré daňový subjekt používa
na prevádzkovanie podnikateľskej činnosti, a k výstupným dátam z týchto softvérov.

Podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku, ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti

dokladovpredloženýchkontrolovanýmdaňovýmsubjektomaleboopravdivostiúdajovvnichuvedených,
oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim
vyjadril,najmäabyneúplnéúdajedoplnil,nejasnostivysvetlilanepravdivéúdajeopravilalebopravdivosť
údajov riadne preukázal.

Podľa § 46 ods. 10 daňového poriadku lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo
dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61. Ak ide o daňovú kontrolu
zahraničných závislých osôb, ktoré určujú základ dane podľa osobitného predpisu, druhostupňový orgán
môže lehotu podľa prvej vety pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia predĺžiť najviac o
12 kalendárnych mesiacov.

Podľa§61ods.1písm.a)daňovéhoporiadkusprávcadanedaňovékonaniemôžeprerušiť,aksazačalo
konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať informácie
spôsobom podľa osobitného predpisu. (poznámka pod čiarou uvádza - napríklad zákon č. 442/2012 Z.
z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní, nariadenie Rady (EÚ) č. 904/2010.)

Podľa § 61 ods. 5 daňového poriadku, ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona
neplynú.

Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona o DPH (zákon č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty) predmetom

dane je dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v
postavení zdaniteľnej osoby.

Podľa § 68 ods. 1 daňového poriadku, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak,
vyrubovacie konanie začína nasledujúci deň po dni doručenia protokolu s výzvou podľa § 46 ods. 8 a

§ 49 ods. 1 a končí dňom doručenia rozhodnutia daňovému subjektu; vyrubovacie konanie nezačne,
ak sa výzva podľa § 46 ods. 8 nezasiela. Vyrubovacie konanie po doručení protokolu s výzvou podľa
§ 46 ods. 8 vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorý začal daňovú
kontrolu. Vyrubovacie konanie po doručení protokolu s výzvou podľa § 49 ods. 1 vykoná a rozhodnutie
vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorý doručil daňovému subjektu oznámenie podľa § 48

ods. 2. Ak daňovú kontrolu vykonalo finančné riaditeľstvo, vyrubovacie konanie vykoná a rozhodnutie
vo vyrubovacom konaní vydá miestne príslušný správca dane. Ak je vec vrátená na ďalšie vyrubovacie
konanie,vyrubovaciekonanievykonáarozhodnutievovyrubovacomkonanívydásprávcadane,ktorého
rozhodnutie bolo zrušené.

Podľa § 68 ods. 3 daňového poriadku, ak daňový subjekt predloží pripomienky a dôkazy v lehote určenej
správcom dane vo výzve podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1, dohodne so správcom dane deň prerokovania
pripomienok a dôkazov ním predložených; ak sa nedohodnú, určí deň ich prerokovania správca dane.
Ak sa daňový subjekt nemôže zúčastniť na prerokovaní, je povinný určiť si na tento účel zástupcu.
Správca dane na základe písomného vyjadrenia daňového subjektu a ním predložených dôkazov

vykoná dokazovanie alebo miestne zisťovanie. Ak sa daňový subjekt alebo jeho zástupca nezúčastní na
prerokovaní pripomienok a dôkazov ním predložených, správca dane spíše o tejto skutočnosti úradný
záznam. Správca dane vydá rozhodnutie do troch mesiacov od uplynutia lehoty určenej vo výzve podľa
prvej vety. Ak vzhľadom na mimoriadnu zložitosť prípadu, iné závažné okolnosti alebo osobitnú povahuprípadu nemožno rozhodnúť ani v lehote troch mesiacov, môže túto lehotu pred jej uplynutím na základe
písomného odôvodnenia primerane predĺžiť druhostupňový orgán. Správca dane o predĺžení lehoty
upovedomí daňový subjekt.

Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona o DPH predmetom dane je dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku
uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby.

Podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona o DPH dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným majetkom

ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a
nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince,
ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu,
ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným
Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska 5a) v deň predchádzajúci dňu predaja
bankoviek a mincí.

Podľa § 19 ods. 1 prvej a druhej vety zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru.
Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.

Podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň,
keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň
z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3

a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov
a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť,
ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

Podľa § 71 ods. 1 zákona o DPH na účely tohto zákona
a) faktúrou je každý doklad alebo oznámenie, ktoré je vyhotovené v listinnej forme alebo elektronickej
forme podľa tohto zákona alebo zákona platného v inom členskom štáte upravujúceho vyhotovenie
faktúry,

b) elektronickou faktúrou je faktúra, ktorá obsahuje údaje podľa § 74 a je vydaná a prijatá v akomkoľvek
elektronickom formáte; elektronickú faktúru možno vydať len so súhlasom príjemcu tovaru alebo služby,
c)vierohodnosťoupôvodufaktúrysarozumiepotvrdenietotožnostidodávateľatovarualeboslužbyalebo
osoby, ktorá v mene dodávateľa vyhotovila faktúru,
d) neporušenosťou obsahu faktúry sa rozumie zachovanie obsahu faktúry,

e) elektronickou výmenou údajov sa rozumie prenos údajov elektronickou formou z počítača do počítača
s využitím schválenej normy štruktúry odkazu elektronickej výmeny.

Podľa § 74 ods. 1 zákona o DPH faktúra vyhotovená osobou podľa § 72 musí obsahovať
a) meno a priezvisko zdaniteľnej osoby alebo názov zdaniteľnej osoby, adresu jej sídla, miesta

podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava, a jej identifikačné
číslo pre daň, pod ktorým tovar alebo službu dodala,
b)menoapriezviskopríjemcutovarualeboslužbyalebonázovpríjemcutovarualeboslužby,adresujeho
sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava, a jeho
identifikačné číslo pre daň, pod ktorým mu bol dodaný tovar alebo pod ktorým mu bola dodaná služba,

c) poradové číslo faktúry,
d)dátum,keďboltovaraleboslužbadodaná,alebodátum,keďbolaplatbaprijatá,aktentodátummožno
určiť a ak sa odlišuje od dátumu vyhotovenia faktúry,
e) dátum vyhotovenia faktúry,
f) množstvo a druh dodaného tovaru alebo rozsah a druh dodanej služby,

g) základ dane pre každú sadzbu dane, jednotkovú cenu bez dane a zľavy a rabaty, ak nie sú obsiahnuté
v jednotkovej cene,
h) uplatnenú sadzbu dane alebo oslobodenie od dane; pri oslobodení od dane sa uvedie odkaz na
ustanovenie tohto zákona alebo smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnomsystéme dane z pridanej hodnoty v platnom znení alebo slovná informácia „dodanie je oslobodené od
dane“,
i) výšku dane spolu v eurách, ktorá sa má zaplatiť, okrem výšky dane uplatnenej podľa osobitnej úpravy

v § 66,
j) slovnú informáciu „vyhotovenie faktúry odberateľom“, ak odberateľ, ktorý je príjemcom tovaru alebo
služby, vyhotovuje faktúru podľa § 72 ods. 4,
k) slovnú informáciu „prenesenie daňovej povinnosti“, ak osobou povinnou platiť daň je príjemca tovaru
alebo služby,

l) údaje o dodanom novom dopravnom prostriedku podľa § 11 ods. 12,
m) slovnú informáciu „úprava zdaňovania prirážky - cestovné kancelárie“, ak sa uplatní osobitná úprava
podľa § 65,
n) slovnú informáciu „úprava zdaňovania prirážky - použitý tovar“, „úprava zdaňovania prirážky -
umelecké diela“ alebo „úprava zdaňovania prirážky - zberateľské predmety a starožitnosti“, a to v
závislosti od tovaru, pri ktorom sa uplatní osobitná úprava podľa § 66.

Podľa § 6 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon o účtovníctve“) účtovná jednotka je povinná doložiť účtovné prípady účtovnými dokladmi.
Účtovanie účtovných prípadov v účtovných knihách vykoná účtovná jednotka účtovným zápisom iba na
základe účtovných dokladov.

Podľa § 7 ods. 1 zákona o účtovníctve účtovná jednotka je povinná účtovať tak, aby účtovná závierka
poskytovala verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva, a o finančnej
situácii účtovnej jednotky.

141.
Súd prejednal vec za účasti oboch účastníkov konania, ktorí zotrvali na argumentácii uvedenej v ich
písomných podaniach, oboznámil sa s obsahom spisového materiálu, vrátane administratívneho spisu
žalovaného správneho orgánu a dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby.

142.
Žalobca v konaní namietal, že závery správcu dane spočívajú sa ničím nepodložených tvrdeniach, má
za to, že preukázal svoju dobromyseľnosť v predmetných obchodoch.

143.

Poukazoval na to, že jeho spory s daňovými orgánmi prebiehajú už od roku 2013 a boli poznačené
neznalosťou právnych predpisov zo strany správnych orgánov ako aj snahou o zneužívanie na
obohatenie určitých záujmových skupín. Správca dane sa podľa neho okrem iného odmietol zaoberať
na vec sa vzťahujúcou európskou judikatúrou a svojim postupom porušoval zásadu daňovej neutrality,
v konaní menil argumentáciu na základe rozhodnutí odvolacieho orgánu, neargumentoval zneužitím

práva, ale podvodom, pričom doposiaľ nekonkretizoval, či žalobca o podvodnom konaní vedel alebo
iba mohol vedieť, napriek žiadosti žalobcu nepredvolal svedkyňu B. a použil jej výpoveď z trestného
konania, rovnako ako v prípade svedka C., pričom ani z týchto výpovedí vedomá alebo nevedomá účasť
žalobcu na daňovom podvode nevyplýva.

144.
Žalobca poukazoval na svoju argumentáciu týkajúcu sa znaleckého posudku, ktorý nepovažuje za
relevantný, a prekročenia zákonnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly minimálne o dobu 6 dní, ktoré
determinuje zákonnosť celej daňovej kontroly. Podľa jeho názoru o tom, že sa nepodieľal na daňovom
podvode, svedčí aj skutočnosť, že obchody boli realizované cez dlhoročne fungujúcu firmu a nedošlo

k založeniu firmy za týmto účelom, pričom jeho účasť na podvode nemôže potvrdzovať ani skutočnosť,
že mu spoločnosť AN JUHAN Kft. zostala dlžná pomerne vysokú sumu, pre vymoženie ktorej vykonal
všetky potrebné kroky a podal aj trestné oznámenia.

145.

Žalovaný v konaní poukazoval na to, že argumentácia žalobcu je totožná s jeho odvolacími námietkami,
s ktorými sa správny orgán vysporadúval vo svojom rozhodnutí vo veci, v ktorom vychádzal zo záveru
o možnej vedomosti žalobcu o tom, že sa podieľal na podvodnom reťazci.146.
V súvislosti s námietkou žalobcu týkajúcou sa prekročenia zákonnej lehoty na vykonanie daňovej
kontroly poukazoval žalovaný na rozhodnutie ESD vo veci C-186/2020 zo dňa 30.09.2021.

147.
Podľa obsahu spisového materiálu žalovaný napadnutým rozhodnutím zo dňa 01.12.2020 potvrdil
rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu – Daňového úradu Trnava zo dňa 20.01.2020, ktorým
tento žalobcovi podľa § 68 ods. 5 a 6 daňového poriadku určil rozdiel v sume 443.637,43 eur na dani

z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2013 a žalobcovi vyrubil daň v sume 50.425,77 eur
(žalobcom uplatnený nadmerný odpočet 393.211,66 eur, daňová povinnosť zistená správcom dane
50.425,77 eur) na základe neuznania odpočítania dane z dodávateľských faktúr spoločností N.G.S.,
s.r.o., Pet – print,s.r.o., V-Contact s.r.o., BAKQD spol. s r.o., OSP Slovensko, s.r.o., AGRODOL, s.r.o.,
a P&A Group, s.r.o. (dodávky poľnohospodárskych produktov, repka, kukurica, slnečnica) z dôvodu
účasti žalobcu na daňovom podvode.

148.
V odôvodnení rozhodnutia zo dňa 20.01.2020 správca dane konštatoval, okrem iného, že už
počas daňovej kontroly, na základe preverovania predmetných zdaniteľných obchodov u dodávateľov
a odberateľov zistil, že kontrolovaný daňový subjekt sa stal súčasťou karuselových podvodov.

V danom prípade sa jednalo o reťazec obchodov medzi viacerými spoločnosťami, ktoré medzi sebou
deklarovali jednotlivé dodávky tovaru, pričom bolo preukázané, že sa tovar od všetkých 5 odberateľov
vrátil na územie Slovenskej republiky

Ani jedna zo spoločnosti v reťazci nie je producentom, ani spracovateľom daných komodít

Všetky daňové subjekty, ktoré sa zúčastnili na dodávkach tovaru v druhom, resp. treťom stupni
(dodávateľ dodávateľa), vo veľmi krátkej dobe po deklarovaných zdaniteľných obchodov sa stali
nekontaktnými (missing trader), zmenili sídlo, konateľa, či spoločníka (spravidla na osoby s bydliskom
mimo SR), znemožnili správcovi dane preverenie deklarovaných zdaniteľných obchodov

V ďalšom priebehu následných vyrubovacích konaní správca dane preukázal, že kontrolovaný daňový
subjektH.–F.,A.,vedel,alebomoholvedieť,žesasvojimkonanímzúčastňujenakaruselovompodvode.
Ide najmä o nasledovné skutočnosti:
Je nepravdepodobné, aby sa pri zachovaní obchodnej obozretnosti na daňový subjekt nakontaktovali
len odberatelia, od ktorých sa tovar vracal späť na Slovensko

Je nepravdepodobné, aby pri zachovaní obchodnej obozretnosti boli dodávatelia v druhom, resp. treťom
rade v tak veľkom počte boli nekontaktní, resp. neboli schopní preukázať nadobudnutie tovarov

Informácie uvedené v časti Výsluch svedka G. I. B. – Úradným záznam č. 101782491/2018 zo dňa

08.08.2018 preukazujú, že kontrolovaný daňový subjekt VV-AGRO, s.r.o. vedel alebo mohol vedieť, že
sa svojim konaním zúčastňuje na karuselovom podvode. Ide najmä o nasledovné skutočnosti:
Tovar, ktorý bol vyvezený spoločnosťou VV-AGRO s.r.o. podľa výpovede sa v niektorých prípadoch
vracal priamo do skladov, ktoré mala prenajaté spoločnosť VV-AGRO, s.r.o.

Kolobeh tovaru koordinovali členovia rodiny A., najmä D. A. A., ktorý sprostredkovával obchody
a spolupracoval s kontrolovaným daňovým subjektom VV-AGRO s.r.o. a s pánom H., ktorý mohol vedieť
o kolotoči – reťazci, ako celý obchod prebiehal
Podľa výpovede sa pán A. H. poznal s E. A., ktorý riadil, resp. ovládal spoločnosť variega s.r.o., ktorá
bola hneď na začiatku slovenskej časti reťazca (uvedenú skutočnosť pán H. popiera).

Informácie uvedené v časti Znalecký posudok – vyhodnotenie – Úradný záznam č. 102956506/2019
zo dňa 12.12.2019 – v uvedenom znaleckom posudku znalec potvrdil tie najdôležitejšie závery správcu
dane zistené počas daňovej kontroly a následných vyrubovacích konaní uvedené v tomto rozhodnutí.
Ďalej v posudku uviedol:

Spoločnosť VV-AGRO s.r.o. mohla vedieť, alebo aj vedela, že tovar pochádza z podvodného reťazca
a teda svojou kúpou sa zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPHObchod s predmetným tovarom bol predmetom reverzného zdanenia v Maďarsku (z dôvodu veľkých
daňových podvodov). O tejto skutočnosti mohli vedieť aj zrejme aj vedeli slovenskí obchodníci
s kukuricou, repkou a slnečnicou. Preto slovenskí obchodníci mohli skúmať, či obchodné transakcie,

ktoré realizujú nie sú predmetom daňového podvodu a vyhýbania sa daňovej povinnosti. Uvedené
hodnotí správca dane ako konanie bez dodržania zásad obozretného obchodníka
Znalec uvádza, že takýto významný obchodník s poľnohospodárskymi komoditami (VV-AGRO, s.r.o.)
určite by mal mať podrobne zmapovaný trh a mal by vedieť kto pôsobí na trhu s komoditami. Taktiež by
muselpredpokladať,žeSlovenskojesebestačnésrepkou,slnečnicouarepkou.Taktiežmuselvedieť,že

v Maďarsku v roku 2012 maďarské daňové orgány zistili veľké daňové podvody v obchodovaní s repkou,
slnečnicou a kukuricou. Uvedené hodnotí správca dane ako konanie bez dodržania zásad obozretného
obchodníka.

149.
Podľa ustálenej judikatúry subjekty podliehajúce súdnej právomoci sa nemôžu dovolávať právnych

noriem Spoločenstva podvodne alebo ich zneužívať. Boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadným
zneužívaniam je cieľom uznaným a podporovaným šiestou smernicou, či smernicou 2006/112/ES
o spoločnom systéme DPH.

150.

Podľa judikatúry ESD v oblasti podvodov na DPH (napr. rozsudky KITTEL, Mescek/Gabona,
Schoenimport a ďalšie) ak sa preukáže, že kontrolovaný daňový subjekt vedel alebo mohol vedieť, že sa
zúčastňuje na dodávkach poznačených podvodom na DPH, alebo, že zanedbal náležitú starostlivosť,
oprávnenému orgánu prináleží nepriznať právo na oslobodenie od dane za takejto dodávky.
Test uvedený v rozhodnutí vo veci Axel Kittel (sp. zn. C-439/04 o dňa 06.07.2006) nezahŕňa len tých,

ktorí vedeli o spojení transakcie s podvodom, ale aj tých, ktorí o tom mohli vedieť. Princípy vyjadrené
v tomto rozsudku sa skladajú z troch testov:
Bol identifikovaný podvod na DPH?

Je posudzované plnenie spojené s podvodom na DPH?

Vedel alebo mohol platiteľ dane vedieť, keď vstupoval do transakcie, že sa zapája do podvodu na DPH?
Ak je odpoveď na všetky tieto tri otázky kladná, potom je možné platiteľovi dane nepriznať právo na
odpočítanie v zmysle judikatúry Súdneho dvora a s odkazom na konkrétnu judikatúru.

151.

Správca dane na základe zistených skutočností a informácií zakreslil priebeh obchodov do schémy.
Tým, že sa všetok tovar dodaný daňovým subjetkom VV-AGRO s.r.o. svojim odberateľom do Maďarska
a Českej republiky (AND-JUHAN Kft., E., BB.Sportlife, Kft., Gyor, EURO-AGRO PLUSZ Kft., A., B. Kft.,
Tatabanya, a PERTINAX s.r.o., Krnov), vrátil späť na Slovensko vznikol karuselový obchod, to je fakt.
V rámci výkonu daňovej kontroly došlo k preverovaniu jednotlivých článkov v reťazci, kde preverované

spoločnosti tzv. missing trader (stratení obchodníci) – nepodávali daňové priznania, nevykonávali žiadnu
ekonomickú činnosť, neexistujúce sídlo, nespolupráca so správcom dane). Podvod v oblasti DPH bol
zistený práve v tomto článku danej schémy, boli to vo veľkej väčšine dodávatelia v druhom, resp. treťom
rade (spoločnosti Affordable Invest, s.r.o. NIMIFAS CORP, s.r.o., DAVIDUS, s.r.o., RIVA FROST LTD,
CALYPSO Invest, s.r.o., variego, s.r.o.), ktoré neodviedli DPH do štátneho rozpočtu.

152.
Posudzované plnenie kontrolovaného daňového subjektu VV-AGRO s.r.o. je jednoznačne spojené
s týmto podvodom na DPH, nakoľko sa tovar vyvezený spoločnosťou VV-AGRO s.r.o. do Maďarsko
a do Českej republiky) vrátil späť na Slovensko cez uvedené spoločnosti, ktoré neodviedli DPH do

štátneho rozpočtu. Následne sa tovar dostal prostredníctvom priamych dodávateľov (tzv. nárazníkových
spoločností“ N.G.S. s.r.o., Nitra, Pet-print s.r.o., Komárno, V-Contact s.r.o Komárno, BAKQD spol.
s r.o., Bratislava, OSP Slovensko s.r.o., Agrodol s.r.o., P&A Group s.r.o.) ku kontrolovanému daňovému
subjektu spoločnosti medzi zmiznutým obchodníkom a vývozcom (brokerom). Nakupujú tovary od
zmiznutého obchodníka a dodávajú ich okamžite vývozcovi. Spoločnosti v pozícii nárazníka si plnia

povinnosti, podávajú daňové priznania pre DPH a platia splatnú DPH, aby sťažili odhalenie podvodu.

153.Na základe uvedených skutočností správca dane má za to, že má právo odmietnuť odpočítania dane,
pretože dostatočne preukázal, že platiteľ dane vedel alebo mohol vedieť, že dodávky, ktoré v skutočnosti
prijal, boli súčasťou podvodu.

KontrolovanýdaňovýsubjektVV-AGROs.r.o.boljednýmzčlánkovkoordinovanéhoreťazcaspoločností,
v ktorom dochádzalo k nedovolenému úniku na DPH, k neoprávnenému odpočítaniu dane, resp.
k znižovaniu daňovej povinnosti. K námietke kontrolovaného daňového subjektu, že nedisponuje
právomocami, ktoré by ho oprávňovali zisťovať a preverovať ďalších subdodávateľov, súdy prijali
stanovisko, že daňový subjekt rozhodne však má právo pýtať sa svojich dodávateľov na ich

subdodávateľov, ako aj na pôvod tovaru, s ktorým má obchodovať.

154.
Správca dane na základe vyššie uvedených skutočností konštatuje, že daňový subjekt VV-AGRO
s.r.o. neprijal v rámci obvyklej obozretnosti opatrenia, aby zabránil svojej účasti na daňovom podvode
a preto nemá nárok na uplatnenie práva na odpočítanie dane na základe vyššie uvedených faktúr.

DaňovýsubjektVV-AGROs.r.o.savlastnýmnedbanlivýmpočínanímvystavilrizikuzapojeniadoreťazca
podvodných plnení.

155.
Konanie pred správnym súdom sa podľa § 5 ods. 1 SSP (zákon č. 162/2015 Z.z., Správny súdny

poriadok) riadi aj princípom právnej istoty (podobne ako konanie pred správnym orgánom) vyplývajúcim
z článku 2 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z.) a spočívajúcim, okrem iného, v
požiadavke postupovať v skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch tak, aby v rozhodovaní o nich
nevznikali neodôvodnené rozdiely.

156.
Významnou pre rozhodovanie v predmetnej veci preto bola skutočnosť, že tunajší súd v konaní vedenom
pod sp. zn. 14 S/61/2020 rozsudkom zo dňa 09.12.2021 zamietol žalobu, ktorou sa žalobca VV-AGRO
s.r.o. domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej
republiky č. 100782533/2020 zo dňa 17.04.2020 potvrdzujúceho rozhodnutie Daňového úradu Trnava

č. 102441470/2019 zo dňa 25.10.2019 o určení rozdielu dane z pridanej hodnoty v sume 1.066.830,80
eur a vyrubení dane v sume 32.050,31 eur za zdaňovacie obdobie február 2013.

157.
Podľa zistenia súdu v konaní 14 S/61/2020 išlo o vec toho istého žalobcu ako v tomto konaní a predmet

konania možno vzhľadom na skutkové okolnosti prípadu, závery prijaté vo veci rozhodujúcimi správnymi
orgánmi a žalobné námietky považovať v zmysle § 140 SSP za totožný s predmetom tohto konania,
resp. za obdobný, umožňujúci súdu použiť skrátené odôvodnenie rozsudku.

158.

Prekážkou totožnosti predmetu konania v zmysle § 140 SSP (zákonodarca v ňom zrejme nezvolil
najvýstižnejšie pomenovanie situácie, za vzniku ktorej má opodstatnenie skrátené odôvodnenie
rozsudku) nie je skutočnosť, že menšia časť dodávateľov, dodávok tovaru ktorých sa týka neuznanie
odpočítania dane (N.G.S., s.r.o. Pet-print, s.r.o., V-Contact s.r.o.), nie je zhodná s dodávateľmi, dodávky
ktorých boli preverované v daňovom konnaí preskúmavanom v konaní tunajšieho súdu 14 S/61/2020,

nakoľko žalobcom v konaní 14 S/61/2020 namietané postupy a závery správneho orgánu sa rovnakou
mierou vzťahujú aj na právne vzťahy žalobcu s týmito subjektami.

159.
Tunajšísúdvodôvodnenírozsudku14S/61/2020zodňa09.12.2021zaujalstanoviskoako knámietkam

žalobcu týkajúcim sa dôvodnosti žiadostí správneho orgánu o medzinárodnú výmenu informácií (MVI)
a spôsobu ich použitia v jeho postupe, prekročenia lehoty na vybavenie týchto žiadostí, prerušenia
daňovej kontroly a v súvislosti s tým aj prekročenia zákonnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly, tak aj
k námietkam týkajúcim sa nemožnosti žalobcu zúčastniť sa výsluchov osôb realizovaných dožiadanými
orgánmi iného štátu, použitia výpovedí svedkov pred orgánmi činnými v trestnom konaní, dôvodnosti

nevykonania ďalších žalobcom navrhnutých dôkazov, dostatočnosti zistenia skutkového stavu veci, či
spôsobu vyhodnotenia jednotlivých vykonaných dôkazov, rozdelenia dôkazného bremena medzi daňový
subjekt a daňového orgány, zákonných náležitostí rozhodnutí správnych orgánov či iných okolností
relevantných z hľadiska posudzovania zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia.160.
Súd preto v plnej miere odkazuje na odôvodnenie svojho skoršieho rozsudku sp. zn. 14 S/61/2020 zo

dňa 09.12.2021 a s argumentáciou súdu v jeho obsahu sa stotožňuje.

161.
V súlade s názorom žalobcu, avšak bez právnej relevancie vo vzťahu k zákonnosti napadnutého
rozhodnutia, súd za dôvodnú nepovažoval argumentáciu žalovaného, podľa ktorého rozhodujúcim

zhľadiskaprijatiaodpovedenažiadostioMVIatedaajzhľadiskapominutiadôvodovprerušeniadaňovej
kontroly boli doručenia odpovedí dožiadaného orgánu kontrolórom správcu dane.

162.
Kompetentným subjektom – daňovým orgánom je tu daňový úrad, nie jeho jednotliví zamestnanci, preto
aj pominutie dôvodov prerušenia daňovej kontroly je potrebné spájať s doručením odpovede na žiadosť

o MVI tomuto orgánu, nie jeho oddeleniu či konkrétnemu zamestnancovi.

163.
Na strane druhej daňový úrad nie je strojom a výsledok jeho činnosti je výsledkom prevažne mentálnej
ľudskej činnosti, pri ktorej s prihliadnutím na potrebu vyhodnotenia odpovede a množstvo preverovaných

skutočností a ich vzájomných súvislostí nemožno nielen v tomto prípade trvať na zániku dôvodov
prerušenia kontroly okamihom doručenia odpovede dožiadaného orgánu, či na koncentrácii úkonov
správcu dane (vypracovaní žiadostí) do krátkeho časového úseku v počiatkoch konania daňovej
kontroly.

164.
V konečnom dôsledku s prekročením procesných lehôt, či už na vybavenie žiadosti o MVI alebo
samotnej daňovej kontroly aplikovateľné právne predpisy priamo nespájajú žalobcom tvrdený následok
– nezákonnosť protokolu z kontroly a nemožnosť jeho použitia v daňovom konaní ako nezákonne
získaného dôkazu. V tejto súvislosti nie je dôvodné bez zohľadnenia okolností predmetnej veci

zovšeobecňovať právny názor Ústavného súdu Slovenskej republiky prezentovaný v Náleze sp.
zn. III. ÚS 24/2010 zo dňa 29.06.2010 a vyslovený v súvislosti s výkonom daňovom kontroly
v konkrétnom prípade subjektu, ktorý podal ústavnú sťažnosť (nemožno nechať bez povšimnutia, že
prípade, na ktorý sa vzťahuje rozhodnutie ústavného súdu dôvodom prekročenia lehoty boli zásadné
procesné pochybenia správcu dane zistené odvolacím orgánom – neprerokovanie protokolu o daňovej

kontrole, neukončenie daňovej kontroly a nedostatky zistenia skutkového stavu veci). Naproti tomu
doba trvania daňovej kontroly v danom prípade bola primárne ovplyvnená potrebou zabezpečenia
zistení prostredníctvom inštitútu medzinárodnej výmeny informácií v súvislosti s preverovaním
intrakomunitárneho dodania tovaru.

165.
V súvislosti s námietkami žalobcu týkajúcimi sa prekročenia zákonnej lehoty na vykonanie daňovej
kontroly je potrebné poukázať aj na skutočnosť, že dôvodom zrušenie rozhodnutia správneho orgánu
podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP pre porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy môže
byť iba porušenie podstatné, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo

opatrenia správneho orgánu, pričom odhliadnuc už od skutočnosti, že takýto vzťah príčiny a následku
medzi tvrdeným prekročením lehoty a nezákonnosťou rozhodnutia správneho orgánu v daňovej veci súd
nezistil pochybenie správneho orgánu spočívajúce v neprimeranej dĺžke daňovej kontroly aj vzhľadom
na závery rozhodnutia Súdneho dvora vo veci C-186/2020 za podstatné pochybenie zakladajúce dôvod
na zrušenie rozhodnutia daňového orgánu nie je dôvodné považovať.

166.
Z vyššie uvedených dôvodov a z dôvodov uvedených v odôvodnení rozsudku tunajšieho súdu sp. zn.
14 S/61/2020 zo dňa 09.12.2021 súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

167.
O trovách konania rozhodol súd s poukazom na skutočnosť, že v tomto konaní úspešnému orgánu
žiadne trovy uplatniteľné v zmysle § 168 SSP nevznikli.168.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom
Krajského súdu v Trnave na Najvyšší správny súd SR a to v lehote 30 dní od jeho doručenia.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d);

je žalovaným Centrum právnej pomoci.