Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, January 24, 2023

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/15/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120423171
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Malíková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2023:6120423171.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Malíkovej a členiek senátu
JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Sone Vackovej, v právnej veci žalobkyne: O. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom
E. XXX, zastúpená: BIZOŇ & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Hviezdoslavovo námestie 25, Bratislava,
IČO: 36 833 533, proti žalovanej: G. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. XXX, zastúpená: Advokátska
kancelária CIMMERMANN, s.r.o., so sídlom Piaristická 1, Nitra, IČO : 50 472 305, o zaplatenie sumy

1188 eur, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Nitra (ďalej „súd prvej inštancie") zo dňa
8. novembra 2021 č.k. 16C/3/2021-96 (ďalej „rozsudok súdu prvej inštancie"), takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobkyne, ktorou sa domáhala
zaplatenia sumy 1188 eur od žalovanej z titulu nevrátenej pôžičky. O náhrade trov konania rozhodol tak,

že žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100% s tým, že o výške
bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím.
1.1. Vychádzal zo zisteného skutkového stavu, z ktorého vyplýva, že žalobkyňa predložila listinný dôkaz,
obsahom ktorého je text „G. - požičala mi 170 eur“ s podpismi oboch strán. Súčasťou listiny je aj rukou
napísané nečitateľné písmo spolu s telefónnym číslom a sumou 18 eur. Z ďalšieho listinného dôkazu
vyplýva, že jeho obsahom je text „ 1000 eur dala som jej, že mi to vráti“ taktiež s podpismi strán.

1.2. Ďalej súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal z rozsudku Okresného súdu Nitra sp.
zn. 5T/76/2020 zo dňa 29.10.2020, ktorým bola schválená dohoda o vine a treste uzavretá medzi
prokurátorom Okresnej prokuratúry Z. a P. G.. Z tejto dohody vyplýva, že vtedy obvinenému P. G.
pre trestný čin nebezpečného vyhrážania bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov,
ktorého výkon bol podmienečne odložený za súčasného uloženia probačného dohľadu nad správaním
obvineného P. G. v skúšobnej dobe na 14 mesiacov. Súčasne mu bola uložené obmedzenie spočívajúce

v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok. Rozsudok nadobudol právoplatnosť
dňa 29.10.2020.
1.3. Po právnej stránke napadnutý rozsudok odôvodnil ustanovením § 488, § 489, § 494, § 657
Občianskeho zákonníka (zákon číslo 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov).
1.4. Zamietnutie žaloby žalobkyne odôvodnil v podstatne tým, že žalobkyňa neuniesla dôkazné
bremeno, ani bremeno tvrdenia, pretože bolo povinnosťou žalobkyne preukázať konsenzus zmluvných

strán o uzavretí zmluvy o pôžičke a zároveň preukázať prenechanie druhovo určených vecí, v danom
prípade peňazí. Žalovaná od začiatku poprela nárok žalobkyne, ktoré tvrdenie podporil aj jej manžel. Za
dôležitúskutočnosťpovažovalsúdajto,žemanželžalobkyneuviedol, žesmanželkouspoluhospodária,
pričom vždy vedel o tom, že manželka dala peniaze žalobkyni, pričom požičiavať si mal aj syn žalobkyne.
Pokiaľ teda hospodárila žalovaná s manželom - svedkom P. U., tento by určite musel vedieť o tom, že
si jeho manželka požičala peniaze od žalobkyne. Okrem toho, dôkazom žalobkyne na preukázanie jej

tvrdenia o uzavretí zmluvy o pôžičke so žalovanou mali byť „akési zdrapy papiera“, čo súd prvej inštancie
považoval za absolútne irelevantné, pretože takéto mohol hocikto, hocikedy a hocijako vyhotoviť. Pokiaľmal byť takýto dôkazný prostriedok práve ten, ktorý by preukázal zmluvy o uzavretí pôžičky, na tento
ani nemožno prihliadnuť, pretože z neho nie je zrejmé, kto, kedy a dokedy požičal peniaze. Okrem
toho, takáto listina neobsahuje označenie zmluvných strán, osobitne žiadna z predložených listín.

Z uvedeného potom nepochybne rezultuje, že žalobkyňa v prvom rade ani nepreukázala existenciu
zmluvného záväzku - zmluvy o pôžičke. Žalobkyňa vôbec nevedela osvedčiť, v bankovkách akej
nominálnej hodnoty, mala požičať peniaze žalovanej, nevedela s presnosťou definovať splatnosť údajnej
pôžičky, keď poznamenala, že ich mala vrátiť po tom, ako príde žalovanej dôchodok. Rovnako tiež
nevedela ozrejmiť, kedy presnejšie mala uvedené peňažné prostriedky žalovanej poskytnúť. Následne

vo výpovedi uviedla, že mala od žalovanej dostať plnenie v naturáliách , t. j. mäso, vajcia a potom aj
peniaze. V prípade pôžičke sa však dlžník vždy zaviaže vrátiť veci rovnakého druhu, t. j. peniaze, z
čoho je zrejmé, že žalobkyňou uvádzané skutočnosti sú zmätočné, pričom tieto neozrejmila. Okrem
toho, nie je zrejmé, prečo by žalobkyňa čakala s podaním žaloby viac ako 2 roky, keď by jej žalovaná
nevrátila finančné prostriedky do údajného, inak času splatnosti, ktorý tiež nevedela uviesť. Žalobkyňa
prezentovala, že vyzývala žalovanú ústne na vrátenie finančných prostriedkov, avšak dôkaz o takejto

skutočnosti ani nemožno preukázať. Žalobkyňa tak absolútne nepreukázala uzavretie zmluvy o pôžičke,
čo je už skutočnosť, ktorá sama o sebe odôvodňuje zamietnutie žaloby.
1.5. Výpoveď svedka P. G. vyhodnotil ako absolútne nedôveryhodnú, tendenčnú, v snahe potvrdiť
žalobkyňou prezentované neurčité a vágne skutočnosti, pričom mohol mať skrytú averziu vo vzťahu
k žalovanej a jej rodine z dôvodu jeho odsúdenia za úmyselný trestný čin nebezpečného vyhrážania

proti žalovanej ako aj jej rodine. Dodal, že veriteľ musí vedieť zodpovedať základné otázky, za akých
okolností bol právny vzťah uzavretý. Taktiež ani on nevedel uviesť v akej nominálnej hodnote boli
požičané bankovky, nevedel uviesť dokedy mali byť vrátené, potvrdil prevzatie finančných prostriedkov
žalovanou vo výške 1000 eur, avšak o prevzatí prostriedkov neexistuje žiadny doklad alebo iný príjmový
pokladničný blok.

1.6. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku nad rámec dôvodov ešte dodal, že
pozornosti súdu neuniklo ani to, že k vzneseniu obvinenia svedka P. G., pre trestný čin pre ktorý
bol neskôr odsúdený prišlo dňa 31. 08. 2020, a k podaniu žaloby vo veci samej dňa 06. 11. 2020
na upomínací súd Okresný súd Banská Bystrica. Takáto časová súvislosti medzi podaním žaloby a
vznesením obvinenia má podozrivú časovú súvislosť, ktorú však nemožno bez pochybností považovať

za preukázanú. Napriek tomu, sa súdu javí, že motívom podania žaloby bolo práve zo strany žalobkyne
vznesenie obvinenia proti jej synovi a to na základe trestného oznámenia žalovanej. Na takomto
hypotetickom náhľade súdu však nemení nič na predmetnom spore, pretože žalobkyňa neuniesla
dôkazné bremeno, z dôvodov vyššie uvádzaných, preto súd žalobu zamietol v celom rozsahu.
1.7. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (zákon číslo

160/2015 Z.z., ďalej len „CSP“) tak, že úspešnej žalovanej priznal voči žalobkyni náhradu trov konania
v rozsahu 100%, pričom dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 257 CSP nevzhliadol.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadla odvolaním žalobkyňa. Dôvodila, že súd prvej inštancie
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods. 1 písm. e/

CSP), na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm.
f/ CSP), rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods.
1 písm. h/ CSP).
2.1. Žalobkyňa dôvodí tým, že v priebehu konania navrhla vykonať znalecké dokazovanie na
preukázanie pravosti podpisu žalovanej na listinách, ktoré predložila ako dôkaz o poskytnutí pôžičky.

Vyhotovením grafologického posudku je pritom možné spoľahlivo zistiť, či podpis na listinách je
podpisom žalovanej. Súd prvej inštancie však tento návrh na dokazovanie zamietol dôvodiac
nehospodárnosťoudôkazustým,žetaktovykonanýdôkazbynemalžiadnuvýpovednúhodnotu,pretože
by nebola splnená druhá podmienka - reálne prenechanie peňažných prostriedkov. S týmto tvrdením
sa žalobkyňa nestotožnila. Práve týmto posudkom bolo možné ustáliť, že došlo k uzavretiu zmluvy o

pôžičke. Tým je daný dôvod odvolania, spočívajú v tom, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté
dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností podľa § 365 ods. 1 písm. e/ CSP.
2.2. Ďalším odvolacím dôvodom je, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP). Namieta, že napadnutý rozsudok je
značnom rozpore s ustanovením § 220 ods. 2 CSP, nakoľko bolo vydané na podklade rozporných

výpovedíasubjektívnehoúsudkusvedka,nevychádzajúcehozvykonanýchdôkazov.Súdprvejinštancie
vychádzal z výpovede svedka U., manžela žalovanej, avšak nevysporiadal sa s rozporom ohľadom
finančnej situácie žalovanej v čase poskytnutia pôžičky. Na jednej strane svedok U. na pojednávaní
uviedol, že nikdy nemali finančné problémy, pracoval, potom bol na invalidnom dôchodku, z ktoréhoprešiel do starobného dôchodku. Na druhej strane samotná žalovaná vo výpovedi uviedla, že do
problémov sa dostala, keď jej dcéra mala problémy s manželom, ktorý ju vyhodil. Potvrdila, že mala
finančné problémy, preto si musela požičať od banky. Nevysporiadanie sa s týmto problém je dôležitou

skutočnosťouprerozhodnutievoveci.Žalobkyňazotrvávanatvrdení,žepôžičkužalovanejtotižposkytla
práve v dobe, keď mala finančné problémy, a to z dôvodu ochrany pred možnou exekúciou. Poukázala,
že samotná žalovaná finančné problémy potvrdila. Napriek tomu sa súd prvej inštancie z nejasného
dôvodu priklonil k tvrdeniu svedka U., manžela žalovanej, pričom nijakým spôsobom nevysvetlil, prečo
ignoroval tvrdenie žalovanej o finančných problémoch.

2.3. Žalobkyňa ďalej poukazuje na ďalší zásadný rozpor, s ktorým sa súd v napadnutom rozsudku
žiadnym spôsobom nevysporiadal. Svedok U. vo výpovedi uviedol, že so žalobkyňou jeho manžela
nemala nepriateľský vzťah, nebavia sa od minulého roka. Na druhej strane žalovaná uviedla, že
žalobkyňa klame, zavádza, pretože sa s ňou štyri roky nerozpráva. Teda svedok U. priznáva, že v čase
uzavretia pôžičky bola žalovaná so žalobkyňou v kontakte, mali dobré vzťahy, čo vyplýva ja z výpovede
svedka G., ktorý dosvedčil, že žalovaná v čase, kedy sa údajne so žalobkyňou nebavila, mu chodila

pravidelne pichať injekciu. Súd prvej inštancie sa mal s týmto rozporom vyporiadať, nakoľko by sa
preukázalo, že žalovaná v konaní opakovane uvádza nepravdivé tvrdenia a jej procesná obrana nie je
dôveryhodná.
2.4. Žalobkyňa ďalej poukazuje na výpoveď svedka P. U. a namieta, že výpoveďou sa nedá preukázať,
že sa niečo nestalo, ale len to, že sa niečo stalo. Výpoveď svedka o tom, že sa niečo nestalo tam, kde

ani nebol prítomný, je nedôveryhodná a nemôže slúžiť ako podklad pre meritórne rozhodnutie vo veci.
Súd prvej inštancie za dôležitý podklad pre rozhodnutie vo veci považoval subjektívny úsudok svedka
P., z ktorého dôvodu považuje rozsudok súdu prvej inštancie za arbitrárny a postup súdu za nedôvodný.
2.5. Ďalej namieta, že súd prvej inštancie bez riadneho odôvodnenia vyhodnotil svedeckú výpoveď
priameho svedka ako nedôveryhodnú. Uviedla, že tak u P. U., ako aj P. G. je z dôvodu ich rodinného

vzťahu k sporovým stranám znížená dôveryhodnosť ich výpovedí. Potvrdil, že svedok G. bol v minulosti
odsúdený, ale samotné odsúdenie v inej veci neznamená, že takémuto svedkovi už nikdy nemožno veriť.
Postupsúduprvejinštancie,ktorýbezhlbšiehozdôvodneniaspoukazomna„možnúaverziusvedkavoči
žalovanej a jej manželovi“ neprihliadol na výpoveď jediného priameho svedka, považuje za svojvoľný,
obzvlášť s ohľadnom na to, že u svedka U., u ktorého existovali také isté dôvody domnievať sa, že má

„možnú averziu“ voči žalobkyni, súd dôvod na nedôveryhodnosť výpovede nevidel.
2.6. Za účelovú špekuláciu, ba až konšpiráciu žalobkyňa považuje záver súdu prvej inštancie uvedený v
bodom 23. odôvodnenia, v ktorom poukazuje na časovú súvislosť medzi odsúdením P. G. za trestný čin
a podaním žaloby žalobkyne. Považuje za neodôvodnené, aby súd nad rámec odôvodňoval napadnuté
rozhodnutie „podozrivou časovou súvislosťou“ medzi úkonom v trestnom konaní vo veci nesúvisiacej s

týmto konaním a podaním žaloby v tomto konaní. Tento záver súdu považuje za zmätočný a svojvoľný.
2.7. Žalobkyňa sa nestotožnila ani s právnym posúdením súdom prvej inštancie. Dôvodí, že zmluva o
pôžičke je neformálnou zmluvou, ktorá pre platné uzavretie nevyžaduje písomnú formu. Nikdy v konaní
netvrdila, že listiny preukazujúce záväzok žalovanej vrátiť jej pôžičku, sú samotnou zmluvou o pôžičke,
celá argumentácia žalovanej v konaní smerovala k tomu, že keďže uvedené listiny neobsahovali všetky

podstatné náležitosti zmluvy o pôžičke, ako napr. označenie zmluvných strán, či dobu splatnosti, je
zmluva o pôžičke neplatná. Je toho názoru, že zmluva o pôžičke medzi žalobkyňou a žalovanou spĺňa
všetky podstatné náležitosti zmluvy o pôžičke. Zmluvnými stranami je žalobkyňa na strane veriteľa a
žalovaná na strane dlžníka. Žalovanej dočasne požičala peniaze v sume 1 188 eur, pričom žalovaná
sa zaviazala po čase vrátiť pôžičku v tej istej sume. Keďže ide o neformálny zmluvný typ, nemusela

byť zmluva uzavretá písomne a uzavretie zmluvy dostatočne preukázala práve listinami a svedeckou
výpoveďou svedka P. G., ktorý bol pri odovzdaní pôžičky a podpísaní listín osobne prítomný.
2.8. Navrhuje odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na
ďalšie konanie a rozhodnutie.

3. Žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne iba uviedla, že sa stotožňuje s napadnutým
rozsudkom súdu prvej inštancie. S tvrdeniami žalobkyne nesúhlasí, je toho názoru, že žalobkyňa
neuniesla dôkazné bremeno, nepredložila žiadny relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval uzavretie
zmluvy o pôžičke a poskytnutie finančných prostriedkov. Tvrdenia žalobkyne sa nezakladajú na pravde,
sú zavádzajúce, nakoľko návrh na vykonanie dokazovania grafologickým posudkom odvolala práve

žalobkyňa na pojednávaní s tým, že pravosť listín má preukázať žalovaná. Zamietnutie opätovného
návrhu na vyhotovenie grafologického posudku nemožno považovať za odvolací dôvod podľa § 365
ods. 1 písm. e/ CSP, pretože k nemu došlo na základe chyby právneho zástupcu žalobkyne, ktorá chcela
preniesť dôkazné bremeno na žalovanú.3.1. Navrhuje rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.

4. Žalobkyňa v písomnej reakcii na vyjadrenie žalovanej iba uviedla, že žalovaná v podstate

žiadnymspôsobomnevyvrátilanajzávažnejšieskutočnosti,ktorézapríčiňujúnezákonnéhonapadnutého
rozsudku. Grafologický posudok je pre toto konanie kľúčovým dôkazom, ktorý by mohol jednoznačne
vyvrátiť tvrdenia žalovanej a zároveň potvrdiť, že skutkový stav, ktorý si súd prvej inštancie ustálil, bol
zistený nedostatočne. Nariadiť znalecké dokazovanie navrhla v priebehu konania, pred ukončením
dokazovania, išlo teda o legitímny prostriedok procesného útoku v konaní. Keďže súd v tomto konaní

nevyhlásil koncentráciu konania, je presvedčená, že súd prvej inštancie mal tento dôkaz vykonať,
nakoľko bez neho nie je možné dostatočne ustáliť skutkový stav potrebný pre rozhodnutie v danej veci.

5.KrajskýsúdvNitre,akosúdodvolací(§34Civilnéhosporovéhoporiadku,zákončíslo160/2015,účinný
od 01. 07. 2016, ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu, v neprospech
ktorej bolo rozhodnutie vydané a v zákonom stanovenej lehote (§ 359, § 362 ods. 1 CSP) a zistení,

že odvolanie spĺňa náležitosti § 363 a nasl. CSP, preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie,
viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( § 379 ods.1 CSP,§ 380 ods.1 CSP), skutkovým stavom tak,
ako ho zistil súd prvej inštancie (383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru,
že odvolanie žalobkyne je dôvodné, preto podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

6. Predmetom konania v danej veci je žaloba žalobkyne, ktorou sa domáha uloženia povinnosti
žalovanej, zaplatiť jej sumu 1188 eur z titulu pôžičky, ktorú žalovaná žalobkyni nevrátila. Žalovaná
nesúhlasí s nárokom žalobkyne, namieta, že nikdy si od žalobkyne žiadnu sumu nepožičala.
6.1. Súd prvej inštancie žalobu žalobkyne napadnutým rozsudkom zamietol. Dôvodil tým, že žalobkyňa

neuniesla dôkazné bremeno tvrdenia, že bola uzavretá zmluva o pôžičke a že boli reálne žalovanej
odovzdané finančné prostriedky. Tento záver súd prvej inštancie postavil na výpovedi svedka U.,
manžela žalovanej, pričom výpoveď svedka G., syna žalobkyne, vyhodnotil ako nedôveryhodnú.
6.2. S rozsudkom súdu prvej inštancie sa nestotožnila žalobkyňa, ktorá ho napadla odvolaním, pričom
dôvodila tým, že súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie v navrhnutom smere, nenariadil znalecké

grafologické dokazovanie na preukázanie pravosti podpisu žalovanej na listine preukazujúcej prevzatie
finančných prostriedkov, neodstránil rozpor vo výpovediach žalovanej a jej manžela, na jednej strane
vyhodnotil výpoveď svedka Gubu ako vieryhodnú a na tejto výpovedi založil rozhodnutie, na druhej
strane výpoveď svedka G. vyhodnotil ako nedôveryhodnú. Následne vec nesprávne právne posúdil.

7. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

8.Na námietku odvolateľa, ktorý vytkol súdu prvého stupňa nesprávne právne posúdenie veci a neúplné
zistenie skutkového stavu veci, na základe ktorého dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako i
vzhľadom na zákonnú povinnosť odvolacieho súdu skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie súdu prvého
stupňa nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 389 CSP,
zaoberal sa odvolací súd prioritne otázkou, či konanie v danej veci netrpí niektorou z vád vymenovaných

v § 389 ods. 1 písm. a/ až písm. d/ CSP (či v danej veci neboli splnené procesné podmienky, či súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom, súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci
nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo nejde o

rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.).

9.Vada konania vymedzená v citovanom ustanovení § 389 ods. 1 písm. b/ CSP je vo svojej podstate
porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručuje
v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj článok 46 a nasl. Ústavy SR

a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (Oznámenie Ministerstva
zahraničných vecí ČSFR č. 209/1992 Zb.). Požiadavky na riadne zdôvodnenie rozsudku súdu vo
vnútroštátnych podmienkach SR ustanovuje § 220 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého v
odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ domáha a z akých dôvodov, ako sa vo vecivyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, jasne, stručne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti
považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení
dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Dbá pritom aj na to,

aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Výkladom citovaného ustanovenia 220 CSP pritom treba
dospieť k záveru, že s tam uvedenými požiadavkami je v rozpore nielen úplný či čiastočný nedostatok
(absencia) dôvodov rozhodnutia, ale napr. aj existencia extrémneho nesúladu medzi právnymi závermi
súdu a jeho skutkovými zisteniami, resp. prípad, keď právne závery zo skutkových zistení pri žiadnej
možnej interpretácii nevyplývajú, a napokon tiež len všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie

jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť tieto zistenia vyvodené. Povinnosť súdu riadne odôvodňovať
rozhodnutie je odrazom práva strany sporu na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu
rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami strany sporu. Porušením uvedeného
práva strany na jednej strane a povinnosti súdu na druhej strane sa strane konania (okrem upretia práva
dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo aj
právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia riadnych alebo mimoriadnych opravných

prostriedkov. Ak potom nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva
na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá zároveň aj dôvodnosť podaného odvolania. Súd v
odôvodnení svojho rozhodnutia sa musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho
myšlienkový postup musí byť v odôvodnení jednoznačne vysvetlený nielen s poukazom na všetky
skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Niet v

ňom miesta pre dohady a domnienky. Účelom odôvodnenia rozsudku je predovšetkým preukázať jeho
správnosťaodôvodneniesúčasnemusíbyťiprostriedkomkontrolysprávnostipostupusúduprivydávaní
rozhodnutí súdu, t.j. musí byť preskúmateľné.

10.Preskúmaný rozsudok súdu prvej inštancie však tieto požiadavky nespĺňa a to z viacerých dôvodov.

10.1. Prvým dôvodom je nedostatočné, takmer arbitrárne a až možno svojvoľné odôvodnenie
napadnutého rozsudku, ktoré nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Odvolací súd v prvom rade
poukazuje na skutočnosť, že súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na výpovedi svedka U.
manžela žalovanej, ktorú výpoveď mal za dôkazne preukázanú a vierohodnú. Založil rozhodnutie na
domnienke, že: „vzhľadom na to, že boli manželia a spoločne hospodárili, musel by vedieť o tom,

že si jeho manželka požičala peniaze od žalobkyne“. Táto úvaha súdu prvej inštancie je skutočne
iba jeho subjektívnou domnienkou, ktorá nemá žiadny relevantný základ vo vykonanom dokazovaní.
Súd prvej inštancie v tomto konaní založil svoje rozhodnutie predovšetkým na tejto domnienke, ako
aj domnienke vierohodnosti výpovede svedka U., pričom výpoveď druhého svedka, syna žalobkyne,
vyhodnotil ako nedôveryhodnú. Vzhľadom na skutočnosť, že obaja sú priamymi príbuznými strán sporu,

táto skutočnosť znižuje dôveryhodnosť ich výpovedí. Ak na jednej strane súd prvej inštancie za
vierohodnú vyhodnotil iba výpoveď manžela žalovanej, ktorý ani nemal byť prítomný pri odovzdávaní
peňazí žalobkyňou žalovanej, no na druhej strane výpoveď svedka G., syna žalobkyne, ktorý mal byť
prítomný pri odovzdávaní peňazí žalovanej vyhodnotil ako nedôveryhodnú bez hlbšieho zdôvodnenia
dôvodiac iba možnou averziou tohto svedka voči žalovanej a jej manželovi, je takýto postup súdu prvej

inštancie možné vyhodnotiť ako arbitrárny, v rozpore s vykonaným dokazovaním.
10.2. Súd prvej inštancie úplne odignoroval listiny preukazujúce poskytnutie finančných prostriedkov
žalobkyňou žalovanej, keď tieto listiny vyhodnotil ako „akési zdrapy papiera“, neobsahujúce podstatné
údaje potrebné pre platnosť zmluvy o pôžičke. Aj keď ide o listiny, ktoré sú písané rukou, na obyčajnom
papieri, bez označenia strán sporu, z obsahu jednej listiny však vyplýva, že: „G. - požičala mi 170 eur“

a podpisy oboch strán sporu, z obsahu druhej: „1000 eur U. dala som jej G., že mi to vráti“, opäť s
podpismi strán. Je nesporné, že tieto listiny boli vyhotovené jednoduchými osobami, ktoré nie sú znalé
práva, ktoré nemuseli vedieť, čo majú do tejto listiny vpísať, preto je potrebné hodnotiť túto listinu podľa
jej obsahu. Minimálne z obsahu týchto listín vyplýva, že žalobkyňa mala žalovanej poskytnúť finančné
prostriedky. Keďže týmito listinami sa súd prvej inštancie vôbec nezaoberal, iba ich vyhodnotil ako „akýsi

zdrap papiera“, odvolací súd konštatuje, že tento postup a záver nie je správny.
10.3.Navyše za tejto situácie potom súd prvej inštancie skonštatoval, že žalobkyňa neuniesla dôkazné
bremeno svojho tvrdenia, že žalovanej požičala peniaze. Vôbec nebral do úvahy skutočnosť, že
žalobkyňa svoje tvrdenie preukazovala práve týmito listinami a za situácie, že žalovaná nesúhlasila s
týmito dôkazmi, bolo potrebné, aby žalovaná vyvrátila tieto jej tvrdenia právne relevantnými dôkazmi.

Žalovaný však žiadny takýto dôkaz neprodukovala. Namietala iba, že podpis na týchto listinách nie je
jej. Za takýto dôkaz súd prvej inštancie zrejme považoval výpoveď svedka U., manžela žalovanej. Ak
žalobkyňa „akýmisi zdrapmi papiera“ preukazuje svoje tvrdenie, je povinnosťou súdu sa týmito dôkazmi
zaoberať a tieto dôkazy vyhodnotiť a nemôže ich vyhodnotiť iba „akési zdrapy papiera“. Odvolací súdsa preto nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že žalobkyňa nepreukázala uzavretie zmluvy
o pôžičke. Žalobkyňa „akýmisi zdrapmi papiera“ svoje tvrdenia preukázala, preto preukázanie opaku
bolo na žalovanej a nie na žalobkyni. Z uvedeného dôvodu je záver súdu prvej inštancie o neunesení

dôkazného bremena žalobkyňou nesprávny.
10.4. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na konštatovanie súdu prvej inštancie, s ktorým sa
odvolací súd stotožnil, že zmluva o pôžičke je reálnou zmluvou, nemusí mať písomnú formu. Preto nie
je podstatné, či „akési zdrapy papiera“ obsahujú všetky podstatné náležitosti, t.j. označenie zmluvných
strán,predmetzmluvy,výškupôžičky,splatnosťpôžičkyalehotusplatnosti.Predmetnélistinyjepotrebné

posudzovať podľa ich obsahu.
10.5. Súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal napríklad okolnosťami, za ktorých mala byť predmetná
pôžička poskytnutá. Žalobkyňa tvrdí, že žalovanej pôžičku poskytla z dôvodu, že mala finančné
problémy, žalovaná, resp. jej manžel tieto problémy popiera, pričom samotná žalovaná ich vo výpovedi
priznala, uviedla že mala finančné problémy a hrozila jej exekúcia. Pre rozhodnutie, či v danom prípade
išlo o zmluvu o pôžičke, je táto okolnosť bezpredmetná, avšak môže nepriamo potvrdzovať tvrdenia

žalobkyne. Rozpory vo výpovediach žalovanej a jej manžela však súd prvej inštancie neodstránil, ani
sa s týmito rozpormi nevysporiadal.
10.6.Odvolacísúdsanestotožnilskonštatovanímsúduprvejinštancie„nadrámecuvedenýchdôvodov“,
uvedené v bode 23. napadnutého rozsudku, keďže ide o jeho subjektívnu, hypotetickú úvahu, ktorá
nebola ničím podložená.

10.7. Odvolací súd nepovažuje za správny názor súdu prvej inštancie, podľa ktorého „nemôže právny
zástupca opätovne vziať späť „odvolať“ vyjadrenie, kde vzal späť návrh na vykonanie dokazovania“.
Odvolaciemu súdu nie je zrejmé, čo tým chcel súd prvej inštancie povedať, keďže strana sporu môže
navrhovať (aj opakovane) vykonanie dokazovania až do vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania
(§ 154 CSP), resp. do vyhlásenia koncentrácie konania (§ 153 CSP). Žalobkyňa v priebehu konania

podala návrh na vykonanie dokazovania znaleckým grafologickým dokazovaním, nakoľko žalovaná
popierala svoj podpis na listinách, je pravdou, že neskôr na pojednávaní uviedla, že netrvá na vykonaní
tohto dôkazu, nakoľko ona preukázala poskytnutie pôžičky a ak žalovaná spochybňuje svoj podpis, je
jej dôkazným bremenom, aby toto tvrdenie preukázala. Súd prvej inštancie preto nemohol konštatovať
nevykonanie tohto dôkazu jednak „vzatím späť“ návrhu a jednak nehospodárnosťou tohto dôkazu,

nakoľko, ak je dôkazom preukazovaná podstatná skutočnosť, potrebná pre rozhodnutie, je povinnosťou
súdu prvej inštancie tento dôkaz vykonať.
10.7.1.V tejto súvislosti odvolací súd iba dodáva, že nevyhovenie dôkaznému návrhu strany sporu
možno založiť len tromi dôvodmi. Prvým je argument, podľa ktorého tvrdená skutočnosť, ku ktorej
overeniu alebo vyvráteniu je navrhnutý dôkaz, je bez relevantnej súvislosti s predmetom konania; ďalším

je argument, podľa ktorého dôkaz neoverí/nevyvráti tvrdenú skutočnosť, čiže vo väzbe na toto tvrdenie
nedisponuje vypovedacou potenciou. Nakoniec tretím je nadbytočnosť dôkazu, t.j. argument, podľa
ktorého určité tvrdenie, ku ktorému overeniu alebo vyvráteniu je dôkaz navrhovaný, bolo už doterajším
konaním bez dôvodných pochybností overené alebo vyvrátené. Ak tieto dôvody zistené neboli, súd
postupuje v rozpore s čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, ktoré garantujú pre stranu sporu ústavné

právo na spravodlivý proces, čiže táto dôkazná vada (tzv. opomenuté dôkazy) takmer vždy založí nielen
nepreskúmateľnosťvydanéhorozhodnutiaprenedostatokdôvodov,alesúčasnetiež jehoprotiústavnosť
(uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 13. decembra 2022 sp.zn. 7Cdo/262/2021).

11. S poukazom na vyššie uvedené závery odvolacieho súdu o nedostatočnom zistení skutkového

stavu, nesprávnom právnom posúdení, nevykonaní navrhnutých dôkazov, nedostatočnom odôvodnení
napadnutého rozsudku, nemal odvolací súd inú možnosť, ako napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušiť a podľa § 391 ods. 1 CSP mu vec vrátiť na nové konanie.

12. V ďalšom konaní bude postupovať podľa príslušných ustanovení Civilného sporového poriadku, súc

viazaný vyššie uvedeným záverom odvolacieho súdu, vyhodnotí všetky listinné dôkazy tak jednotlivo,
ako aj v ich súhrne, taktiež opätovne vyhodnotí všetky výpovede tak strán sporu, ako aj svedecké
výpovede, prípadne na návrhy strán sporu doplní dokazovanie tak, aby mal k dispozícii všetky potrebné
dôkazy pre rozhodnutie v danej veci. Zároveň sa bude zaoberať aj námietkami žalobkyne uvedenými
v podanom odvolaní. Následne, po vyhodnotení dôkazov v danej veci opätovne rozhodne a svoje

rozhodnutie, podľa § 220 CSP odôvodní tak, aby bolo odvolacím súdom v prípade podaného odvolania
riadne preskúmateľné.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre v pomere hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),

v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,

ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).