Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, November 30, 2022

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Sa/9/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7020200559
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Hvišč, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2022:7020200559.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, ako správny súd pred sudcom JUDr. Ondrejom Hviščom, PhD., v právnej

veci žalobkyne: A. B. - C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, XXX XX A. - E., proti žalovanému:
Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, v konaní o preskúmaní
rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 17.06.2020, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd rozhodnutie žalovaného Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X
zo dňa 17.06.2020 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

O d ô v o d n e n i e

Administratívne konanie

1. Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodla rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 03. decembra 2019,
ktorým pani A. B. C. podľa § 70 ods. l a § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom postení v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“ alebo „zák. č. 461/2003 Z. z.“) a podľa
čl. 46 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho

zabezpečenia, zamietla žiadosť o invalidný dôchodok zo dňa 01. októbra 2019. Proti predmetnému
rozhodnutiu podala účastníčka konania v zákonom stanovenej lehote odvolanie doručené dňa 16.
januára 2020, v ktorom vyjadrila nesúhlas s posúdením svojho zdravotného stavu, poukázala na svoje
konkrétne zdravotné ťažkosti a požiadala o opätovné posúdenie zdravotného stavu. K odvolaniu priložila
napadnuté rozhodnutie a odborný posudok o invalidite. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ako
odvolací orgán, preskúmal napadnuté rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 03. decembra 2019 a
priloženúspisovúdokumentáciuvcelomrozsahu,pričomdospelkzáveru,žepostupSociálnejpoisťovne

ústredie bol správny a preto napadnuté rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 03. decembra 2019
potvrdil a zamietol odvolanie v celom rozsahu a to preskúmavaným rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X
zo dňa 17.06.2020.

2. Podkladom pre vydanie rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 17.
júna2020bolodbornýposudokoinvaliditeposudkového lekárasociálnehopoisteniažalovanej,ústredie
so sídlom v Košiciach zo dňa 16. marca 2020, podľa ktorého žalobkyňa nie jej invalidná podľa § 71

ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia určená na 15
%.3. Žalobkyňa bola pôvodne posúdená posudkovým lekárom pobočky žalovanej v Košiciach dňa 01.
októbra 2019 a nebola uznaná invalidnou, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť

bola určená na 15 %. Dňa 07. februára 2020 bolo administratívne konanie odročené z dôvodu
potreby doplnenia dokazovania, žalobkyni bola zaslaná výzva na doplnenie všetkých odborných
lekárskychvyšetrení,ktoréabsolvovalavrokoch2017a2018,vrátanehospitalizačnýchspráv,doplnenie
psychiatrických vyšetrení z roku 2019 a 2020 (v prípade hospitalizácie na psychiatrickom oddelení aj
o doloženie prepúšťacej správy) a doloženie všetkých odborných vyšetrení, ktoré absolvovala v roku

2019 a 2020.

4. Následne bol dňa 16. marca 2020 zdravotný stav posúdený posudkovým lekárom ústredia žalovanej.
V odbornom posudku o invalidite boli zhodnotené všetky doložené odborné vyšetrenia. Žalobkyňa
bola v septembri 2017 hospitalizovaná na neurochirurgickej klinike pre subarachnoidálne krvácanie s
opuchom mozgu. Zobrazovacími vyšetreniami bola potvrdená výduť (aneuryzma) strednej mozgovej

tepny s nutnosťou operačného riešenia, Realizovaný bol coiling aneuryzmy (ošetrenie vložením
špirálky — koilu s postupným vypĺňaním výdute, pričom dochádza k jej pomalému trombotizovaniu, až
úplnému vyradeniu celej dutiny výdute z obehu, vrátane jej krčka). Následne bola hospitalizovaná na
neurologickom oddelení, kde bola začatá aj rehabilitačná terapia, potom bola doliečená aj na oddelení
pre dlhodobo chorých. Odvtedy pokračovala v liečbe neurológa ambulantnou formou.

5. V januári 2019 bolo u žalobkyne realizované psychologické vyšetrenie, ktoré jednoznačne
dokumentujeibaľahkézmenycentrálnejnervovejsústavynaorganickompodklade,zasiahnutájeoblasť
krátkodobej pamäti, ostatné kognitívne funkcie sú zachované. Žalobkyňa bola od novembra 2017 do
mája 2018 sledovaná a liečená psychiatrom pre depresívnu poruchu. Následne na kontroly nechodila.

Od januára 2019 je v pravidelnej liečbe psychiatra pre poruchu osobnosti na organickom podklade a
inú depresívnu poruchu.

6. Po celkovom zhodnotení zdravotného stavu žalobkyne je rozhodujúcim zdravotným postihnutím -
stav po subarachnoidálnom krvácaní z aneuryzmy strednej mozgovej tepny — ľahká forma, ktorý bol

správne zaradený do kapitoly VI choroby nervového systému oddiel A - postihnutie mozgu, položka 6
- stav po subarachnoidálnom krvácaní, aneuryzmy mozgových ciev, písmeno a - ľahké formy, podľa
prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z., s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 15
%. Ostatné zdravotné postihnutia sú ľahkého charakteru a nepodmieňujú navýšenie miery poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na základe uvedeného, generálny riaditeľ žalovanej dospel k

presvedčeniu, že záver o poklese pracovnej schopnosti žalobkyne prijali posudkoví lekári organizačných
zložiek žalovanej na podklade potrebných lekárskych nálezov, ktoré zobrali do úvahy komplexne bez
rozporov a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti preskúmavaného rozhodnutia.

Správna žaloba, vyjadrenie a replika

7.Včaspodanousprávnoužalobu,doručenousprávnemusúdudňa06.08.2020,sažalobkyňadomáhala
zrušenia rozhodnutia žalovaného Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. č. XXX XXX XXXX X zo
dňa 17.06.2020. Tento žalobný návrh upresnila na výzvu súdu svojím podaním zo dňa 16.09.2020.

8.Vsprávnejžalobezodňa06.08.2020žalobkyňanamietalanesprávnosťpreskúmavanéhorozhodnutia
takto: „S týmto rozhodnutím nesúhlasím, pretože si myslím, že môj zdravotný stav sa vôbec nezlepšil,
skôr som na tom psychicky oveľa horšie ako pred nehodou, ktorá sa mi stala. Sociálnej poisťovni
som predložila všetky moje lekárske správy od neurológie až po psychiatriu. Moja neurologička jasne

uviedla do správy, že nie som schopná pracovať 8 hodín denne. Všetko ostatné je rozpísané v mojom
odvolaní, ktoré som odoslala Soc. poisťovni. Už nevládzem sa písomne vyjadrovať. Preto súd prosím,
aby preskúmal rozhodnutie a k mojej ťažkej situácii v ktorej sa nachádzam rozhodol.

9. Žalobkyňa upresnila svojím podaním zo dňa 16.09.2020 správnu žalobu týmto spôsobom:

„Konkrétneuvádzam,žeposudkovýlekárvychádzalhlavnezneurologickýchvyšetrení,pričomposledná
neurologická správa, ktorá bola podkladom jeho záverov bola vypracovaná 12. júna 2019 neurologičkou,
v ktorej sledovaní som po celý čas od prasknutia aneuryzmi, v dôsledku čoho som dnes v zlom
zdravotnom stave.Z predmetnej neurologickej správy MUDr. Evy Rozprávkovej jednoznačne vyplýva, že organický
psychosyndróm, ktorým trpím je reziduálny a teda pretrváva a je bez zlepšenia. Taktiež reziduálna je aj

moja porucha krátkodobej pamäti, vyslovený bol neurologičkou záver o zvýšenej unaviteľnosti, zníženej
výkonnosti, zvýšenej intrapsychickej tenzii a subdepresívnom ladení v stave po panických atakoch. Na
základeuvedenéhoniejezposudkuvôbeczrejméakoposudkovýlekárdospelkzáveru,žetrpímľahkým
organickým psychosyndrómom. Tento jeho záver je absolútne ničím nepodložený, keďže žiadne ďalšie
vyšetrenia na návrh posudkového lekára som nikdy neabsolvovala. V závere predmetnej neurologickej

správy je jednoznačne vyslovený záver, že nie som schopná pracovať v riadnej pracovnej dobe pre moju
zníženú výkonnosť a ľahkú unaviteľnosť.

Taktiež nie je preskúmateľné ako posudkový lekár dospel k záveru o ľahkom organickom
psychosyndróme, keď ani len žiadnym spôsobom nezohľadnil, že okrem aneurzymy ACM 1, v ktorej
mám na základe operačného zákroku klip, mám, ako to vyplýva z predmetného neurologického nálezu

aj ďalšiu aneuryzmu ACoA, ktorá je v sledovaní. Posudkový lekár ani len nevyužil možnosť prizvať
špecializovaného lekára za účelom náležitého posúdenia môjho zdravotného stavu tak, ako mu to
umožňuje § 153 ods. 8 zákona o sociálnom poistení. Uvedený posudok je absolútne svojvoľný a jeho
závery ničím nepodložené, naviac v rozpore so závermi vykonaných neurologických vyšetrení, z ktorých
údajne posudkový lekár vychádzal. Podľa môjho názoru nezákonnosť spočíva v porušení § 71 ods.

4 zákona o sociálnom poistení v zmysle ktorého pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa
posudzuje na základe
a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia
liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a
b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť

vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia
pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

Uvedené zákonné ustanovenie nebolo v mojom prípade dodržané a to v dôsledku vyššie popísaných
skutočností. Keďže som so závermi prvostupňového rozhodnutia nesúhlasila podala som odvolanie,

o ktorom rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím. Keďže žalovaný nápravu prvostupňového
rozhodnutia jeho zrušením nezjednal a toto rozhodnutie potvrdil taktiež porušil aj on tieto zákonné
ustanovenia. Naviac, ako vyplýva z napadnutého rozhodnutia došlo vraj k opätovnému posúdeniu
môjho zdravotného stavu dňa 16. marca 2020 bez mojej prítomnosti (v dôsledku pandémie som nebola
predvolaná) pričom opätovne s rovnakým záverom o znížení miery poklesu vykonávať zárobkovú

činnosť na 15%.

K uvedenému uvádzam, že posudok, na základe ktorého bol vraj opätovne preskúmaný môj zdravotný
stav, bez mojej prítomnosti, mi nikdy nebol doručený a teda nemám ani žiadnu možnosť preskúmať jeho
odôvodnenie. Takýto posudok netvoril ani prílohu napadnutého rozhodnutia. Vzhľadom na uvedené, ak

podkladom na rozhodnutie žalovaného boli aj úplne nové podklady a teda opätovné posúdenie môjho
zdravotného stavu, o ktorých nemám dodnes vedomosť a vo vzťahu ku ktorým som nemala možnosť
vzniesť pripomienky, ktoré by som inak mohla vznieť na ústnom pojednávaní, ktoré sa ale pri tomto
opätovnomposúdenínekonaloatoniezdôvodovnamojejstrane,jenapadnutérozhodnutienezákonné.

Pokiaľ zákon o sociálnom poistení umožňuje v § 218 ods. 1 odvolaciemu orgánu doplniť dokazovanie, je
nepochybne právom účastníka konania byť s týmto doplnením dokazovania oboznámený a to ešte pred
jeho rozhodnutím. V opačnom prípade je takéto rozhodnutie pre účastníka konania prekvapivé, keďže
ani len nevedel ako bol opätovne posúdení jeho zdravotný stav čo bolo pre napadnuté rozhodnutie
podstatné.“

10. Listom zo dňa 01.10.2020 sa vyjadril správny orgán prvého stupňa, ktorý zotrval na svojom
právnom názore vyslovenom v napádaných rozhodnutiach a zopakoval argumentáciu, ktorá v nich bola
obsiahnutá. V tejto súvislosti poukázal na výkon lekárskej posudkovej činnosti a súhlasil s rozhodnutím
veci bez nariadenia pojednávania.

11. Replikou zo dňa 21.10.2020 sa vyjadrila žalobkyňa k vyjadreniu žalovanej a to tak, že zotrvala na
doterajšom právnom názore pričom uviedla:„Žalovaný vo svojom vyjadrení uvádza, že môj zdravotný stav bol posúdený na základe odborného
posudku o invalidite posudkového lekára sociálneho poistenia žalovaného, ústredie so sídlom v
Košiciach,zo16.marca2020.Vtomtokontextepoukazujemnatúčasťsvojhodoplneniažaloby,kdesom

poukázala, že posudok, na základe ktorého bol vraj opätovne preskúmaný môj zdravotný stav, bez mojej
prítomnosti, mi nikdy nebol doručený a teda nemám ani žiadnu možnosť preskúmať jeho odôvodnenie.
Takýto posudok netvoril ani prílohu napadnutého rozhodnutia.
Vzhľadom na uvedené, ak podkladom na rozhodnutie žalovaného boli aj úplne nové podklady a
teda opätovné posúdenie môjho zdravotného stavu, o ktorých nemám dodnes vedomosť a vo vzťahu

ku ktorým som nemala možnosť vzniesť pripomienky, ktoré by som inak mohla vznieť na ústnom
pojednávaní, ktoré sa ale pri tomto opätovnom posúdení nekonalo a to nie z dôvodov na mojej strane,
je napadnuté rozhodnutie nezákonné. Uvedené považujem za porušenie svojho základného práva na
inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Žalovaný sa k uvedenému žiadnym
spôsobom nevyjadril.
Žalovaný poukazuje vo svojom vyjadrení v podstatnej časti na očné, psychologické, psychiatrické,

gastroenterologické a traumatologické vyšetrenia, a v tejto súvislosti uvádza, že tieto ostatné
zdravotné postihnutia sú ľahkého charakteru a nepodmieňujú navýšenie miery poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť. K uvedenému uvádzam, že navýšenie miery poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť, som v žalobe vôbec nenamietala a nerozporovala a preto sú v tomto
konaní zjavne nepodstatné. V žalobe namietam, že organický psychosyndróm, ktorým trpím je

reziduálny a teda pretrváva a je bez zlepšenia. Taktiež reziduálna je aj moja porucha krátkodobej
pamäti, vyslovený bol neurologičkou záver o zvýšenej unaviteľnosti, zníženej výkonnosti, zvýšenej
intrapsychickej tenzii a subdepresívnom ladení v stave po panických atakoch. Na základe uvedeného
nie je z posudku vôbec zrejmé ako posudkový lekár dospel k záveru, že trpím ľahkým organickým
psychosyndrómom. Tento jeho záver je absolútne ničím nepodložený, keďže žiadne ďalšie vyšetrenia, k

tomuto rozhodnému zdravotnému postihnutiu, som na návrh posudkových lekárov nikdy neabsolvovala.
V závere neurologickej správy z 12. júna 2019 je jednoznačne vyslovený záver, že nie som schopná
pracovať v riadnej pracovnej dobe pre moju zníženú výkonnosť a ľahké unaviteľnosť.

Pokiaľ žalovaný poukazuje, na skutočnosť, že netrpím žiadnym motorickým a rečovým deficitom,

uvádzam, že uvedené nevylučuje, že tak, ako je popísané v neurologickým vyšetreniach, organický
psychosyndróm, ktorým trpím pretrváva a je bez zlepšenia, čo ma vylučuje bez môjho zavinenia z
možnosti zaradiť sa do riadneho pracovného procesu na riadnu pracovnú dobu, s čím sa žalovaný a
jeho posudkový lekári vôbec nevysporiadali.“ Na repliku už žalovaný správny orgán nereagoval.

Právny názor správneho súdu

12. Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a orgánu verejnej
správy prvého stupňa, ako aj postup ktorý im predchádzal, nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v
správnej žalobe, ale aj nad rozsah žalobných bodov, keďže sa jedná o správnu žalobu fyzickej osoby

v sociálnych veciach, kedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle § 203 ods. 2 a § 134
ods. 2 písm. d/ č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj len „SSP“).

13. Správny súd dospel k záveru, že správna žaloba bola podaná dôvodne, pretože napadnuté
rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov v zmysle ust.

§ 191 ods. 1 písm. d) SSP a preto rozhodnutie žalovaného zrušil a vrátil vec orgánu verejnej správy na
ďalšie konanie (§ 191 ods. 4 prvá veta SSP).

14. Správny súd v konaní podľa ust. § 199 a nasl. SSP preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie
žalovaného a po oboznámení sa s obsahom administratívnych spisov žalovaného a správneho orgánu

prvého stupňa nariadil pojednávanie v zmysle ust. § 107 ods. 1 písm. a) SSP, pričom postupom v zmysle
§ 105 ods. 2 písm. a) a c) SSP) zistil skutkový stav a dospel k judikovanému záveru. Na pojednávaní,
ktoré sa konalo dňa 30.11.2022, sa zúčastnila žalobkyňa a právny zástupca žalovaného, ktorí zotrvali
na svojej doterajšej argumentácii.

15. Podľa ust. § 2 ods. 1, 2 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo
právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené
záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánuverejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa
môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

16. Podľa ust. § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb
zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov
orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

17. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v
sociálnych veciach.

18. V rámci súdneho prieskumu sa správny súd oboznámil s podaniami účastníkov konania a s obsahom
pripojeného administratívneho spisu. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobkyňa žiadosťou
spísanou dňa 01.10.2019 žiadala Sociálnu poisťovňu ústredie o priznanie invalidného dôchodku.

Následne správne orgány oboch stupňov postupovali tak, ako to je popísané v bodoch 1. – 6. tohto
rozsudku a v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia. To sporné v konaní nebolo.

19. Podstatou správnej žaloby je námietka žalobkyne o nepreskúmateľnosti záverov posudkového
lekára, t.j. akým spôsobom dospel k záveru o určení miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú

činnosť o 15 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Túto námietku žalobkyne možno postrehnúť
v správnej žalobe a v replike ku vyjadreniu žalovaného. Konkrétne ide o tieto časti v rozsudku:

Bod 9. rozsudku: (...)Na základe uvedeného nie je z posudku vôbec zrejmé ako posudkový lekár
dospel k záveru, že trpím ľahkým organickým psychosyndrómom. Tento jeho záver je absolútne ničím

nepodložený, keďže žiadne ďalšie vyšetrenia na návrh posudkového lekára som nikdy (...)

(...) nie je preskúmateľné ako posudkový lekár dospel k záveru o ľahkom organickom psychosyndróme,
(...)

(...) Uvedený posudok je absolútne svojvoľný a jeho závery ničím nepodložené, naviac v rozpore so
závermi vykonaných neurologických vyšetrení, z ktorých údajne posudkový lekár vychádzal (...)

Bod: 11 rozsudku: (...) Na základe uvedeného nie je z posudku vôbec zrejmé ako posudkový lekár
dospel k záveru, že trpím ľahkým organickým psychosyndrómom. Tento jeho záver je absolútne ničím

nepodložený, keďže žiadne ďalšie vyšetrenia, k tomuto rozhodnému zdravotnému postihnutiu, som na
návrh posudkových lekárov nikdy neabsolvovala. V závere neurologickej správy z 12. júna 2019 je
jednoznačne vyslovený záver, že nie som schopná pracovať v riadnej pracovnej dobe pre moju zníženú
výkonnosť a ľahké unaviteľnosť.(...)

20. Žalobkyňa poukazovala na závery lekárskych správ a posudkov, ktoré predchádzali posudku z 16.
marca 2020, ktorý bol podkladom k rozhodnutiu žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 17.06.2020.

21. Podľa § 70 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal
invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa

podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

22.Podľa§71ods.1zák.č.461/2003Z.z.poistenecjeinvalidný,akpredlhodobonepriaznivýzdravotný
stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou
fyzickou osobou.

23. Správny súd považuje za potrebné zdôrazniť, že lekársku posudkovú činnosť za účelom posúdenia
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vykonáva najmä posudkový lekár sociálneho poistenia
príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia. V zmysle konštantnej judikatúry
vyplýva, že lekársky posudok ako výsledok lekárskej posudkovej činnosti je len jedným z podkladov

pre rozhodnutie správneho orgánu, ale nie je rozhodnutím, ktoré by mohlo byť samostatne predmetom
súdneho preskúmania. Súd ho môže hodnotiť ako jeden z dôkazov v konaní o preskúmanie rozhodnutia.
V konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu, ktorého podkladom je posudok
(lekárskaspráva)opokleseschopnostivykonávaťzárobkovúčinnosťsúdskúmaajto,čipriposudzovaníboli vzaté do úvahy všetky relevantné námietky účastníka konania, a teda či taký posudok je úplný,
logický a presvedčivý a či dokazovanie v správnom konaní bolo vykonané v dostatočnom rozsahu
(Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžso/24/2011 z 25.05.2011). Pretože súd

nemôže sám posudzovať odborné otázky medicínskeho charakteru, ktoré sú podkladom pre stanovenie
miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre účely invalidity, musí rovnako ako žalobca
vychádzať z lekárskych posudkov, kde posudzuje presvedčivosť ich záverov s prihliadnutím na všetky
okolnosti, najmä aj s prihliadnutím na námietky žiadateľa o invalidný dôchodok.

24. Podkladom na vypracovanie posudku o invalidite sú okrem iného závery odborných lekárskych
vyšetrení. Z odborného lekárskeho posudku musí byť zrejmé, z ktorých lekárskych nálezov posudkový
lekár pri posudzovaní vychádzal, a aké boli závery (zistenia) jednotlivých relevantných lekárskych
vyšetrení, ktoré boli podkladom posúdenia. Samotný posudok o invalidite na účely § 70 zákona č.
461/2003 Z. z. je potom výsledkom posúdenia dlhodobosti nepriaznivého zdravotného stavu, vrátane
zváženia dlhodobosti jeho zhoršenia a opätovného zlepšenia, a jeho vplyvu na schopnosť poistenca

vykonávať zárobkovú činnosť, a to na základe zhrnutia a posúdenia jednotlivých nálezov odborných
lekárskych vyšetrení, zhodnotenia priebehu ochorení pri súčasnom zohľadnení doterajších schopností,
vrátane nadobudnutého vzdelania. (rozsudok NS SR č.k. 9So/115/2014 zo dňa 24.2.2016).

25. Ak je miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určená podľa prílohy č. 4 zákona

č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov percentuálnym rozpätím, potom
posudkový lekár (alebo znalec) v konaní o dávke, podmienenej dlhodobo nepriaznivým zdravotným
stavom, musí v posudku o zdravotnom postihnutí a miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť riadne odôvodniť svoj záver o konkrétne vyjadrenej miere poklesu tejto schopnosti. Skutočnosť,
že konkrétne percentuálne vyjadrenie nevybočuje zo zákonom predpokladaného percentuálneho

rozpätia nie je dostatočným podkladom pre záver o riadnom posúdení zdravotného stavu a jeho
následkoch na pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť(rozsudok NS SR č.k. 4So/83/2006 zo
dňa 7.6.2006).

26. V príde žalobkyne správne orgány dospeli k záveru o určení miery poklesu schopnosti vykonávať

zárobkovú činnosť o 15 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Vychádzali pritom z prílohy č. 4
zákona č. 461/2003 Z. z., konkrétne z kapitoly VI choroby nervového systému, oddiel A - postihnutie
mozgu, položka 6 - stav po subarachnoidálnom krvácaní, aneuryzmy mozgových ciev, písmeno a) -
ľahké poruchy (5-15 %). Uvedená položka 6 obsahuje aj vyššie percentuálne rozpätie určenia miery
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre stredne ťažké poruchy, ktoré sú zaradené do písm.

b) (25-50 %) a pre ťažké poruchy, zaradené do písm. c) (65-80%). Takto určené percentuálne rozpätie
predpokladá, že posudkový lekár v odbornom lekárskom posudku aplikuje správnu úvahu, ktorú mu
zákon zveruje takým spôsobom, aby bola preskúmateľná nielen súdom, ale aj účastníkom konania.

27. Správnu úvahu aplikuje posudkový lekár tak, aby na základe odborných medicínskych, objektívnych

zistení, logickým a presvedčivým spôsobom vysvetlil zadelenie konkrétnej choroby (postihnutia), resp.
zdravotného znevýhodnenia do konkrétnej kapitoly, oddielu a položky, ale hlavne, aby zdôvodnil
zadelenie do konkrétneho percentuálneho rozpätia a najmä presne určil mieru poklesu schopnosti,
nie len hraničným percentuálnym vymedzením. Inými slovami povedané, nie je postačujúce, aby
v odbornom lekárskom posudku bolo určené hraničné percentuálne vyjadrenie pod príslušným

písmenom položky, ale tým, že zákon požaduje určiť presnú percentuálnu mieru poklesu schopnosti,
je potrebné z odborného medicínskeho hľadiska vysvetliť, prečo je určená práve takáto percentuálna
miera poklesu schopnosti. V opačnom prípade by aplikovaná správna úvaha bola nepreskúmateľná.

28. Z odborného lekárskeho posudku zo dňa 16.03.2020, ale ani z preskúmavaného rozhodnutia

nemožno zistiť odpovede na vyššie položené otázky. Dokonca v preskúmavanom rozhodnutí č.
XXX XXX XXXX X zo dňa 17.06.2020 absentuje akákoľvek právna úvaha o vymedzení verejného
subjektívnehopráva,ktorýmjeprežalobkyňuurčeniepercentuálnejmierypoklesuschopnostivykonávať
zárobkovú činnosť. Žalovaný správny orgán sa vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 01.10.2020 pokúsil
sumarizovať svoje právne závery, keď napr. uviedol: „Teda hlavným kritériom stanovenia percentuálnej

miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa prílohy č. 4 zákona 461/2003 Z. z. je
výsledný klinický stav.“ Takáto konštatácia je však pre potreby zverenej správnej úvahy v zmysle prílohy
č. 4 zákona 461/2003 Z. z. nepostačujúca.29. Správny súd vo vyššie naznačenom kontexte zameral svoju pozornosť na žalobkyňou tvrdené
skutočnosti, t. j. či záver posudkového lekára sociálneho poistenia vychádzal zo skutočností, ktoré
boli dostatočne preukázané a odôvodnené. Vzhľadom na zákonnú požiadavku preskúmateľnosti

rozhodnutia musí lekárska správa a posudok posudkového lekára, ktorý bol podkladom pre vydanie
napadnutého rozhodnutia obsahovať všetky relevantné údaje o zdravotnom stave poistenca a o ich
vplyve na jeho pracovnú schopnosť a to vyčerpávajúcim, konkrétnym, zrozumiteľným, presvedčivým
a logickým spôsobom tak, aby bolo možné jeho závery z hľadiska úplnosti i z hľadiska závažnosti
zdravotných ťažkostí poistenca preskúmať. Jeho posudkový záver musí byť podložený výsledkami

odborných vyšetrení. V posudzovanom prípade je však potrebné dať za pravdu žalobkyni, pretože
z posudkov nevyplýva jednoznačný medicínsky záver a z neho plynúca argumentácia, prečo došlo u
žalobkyni k vzniku poklesu miery schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť práve v 15% prílohy č. 4
zákona 461/2003 Z. z.

30. Posudkový lekár a tým aj žalovaný správny orgán zaťažili svoje rozhodnutie tým, že je

nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov (§ 191 ods. 1 písm. d) SSP), nakoľko
nie je z neho zrejmé, akým spôsobom dospel správny orgán k aplikácii správnej úvahy, zverenej mu
prílohou č. 4 zákona 461/2003 Z. z.

31. Vzhľadom na uvedenú skutkovú a právnu argumentáciu súd rozhodol v súlade s ustanovením §

191 ods. 1 písm. d) SSP a zrušil rozhodnutie žalovaného správneho orgánu a vec vrátil tomuto orgán
na ďalšie konanie. Úlohou konajúceho správneho orgánu bude v ďalšom konaní sa dôsledne zaoberať
námietkami žalobkyne, odstrániť rozpory, ktoré boli ňou namietané v odborných lekárskych posudkoch,
ktoré tvorili podklad pre rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov, a na ktoré poukazovala aj
žalobkyňa v tomto súdnom konaní. Po takomto dokazovaní konajúci správny orgán rozhodne opäť tak,

že vyhodnotí každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a v prípade opätovnej
aplikácie prílohy č. 4 zákona 461/2003 Z. z. jasne a zrozumiteľne vysvetlí a odôvodní stanovenú
percentuálnu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

32. Podľa § 191 ods. 6, prvá veta SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom

rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Požiadavka na doplnenie obsahu
argumentácie žalovaného správneho orgánu v danej právnej veci (v novom rozhodnutí správneho
orgánu) smerujúca ku komplexnému obsahu argumentácie reagujúcemu na všetky námietky vznesené
účastníkom v konaní súvisí aj s právom na spravodlivé súdne konanie. Iba presvedčivé rozhodnutie
reagujúce na všetky prednesy a námietky účastníka konania je podľa názoru správneho súdu

rozhodnutím zodpovedajúcim základnej požiadavke uvedenej v článku 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky.

33. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 167 a nasl. SSP tak, že žalobcovi, ktorý bol v
konaní úspešný priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o výške, ktorých bude

rozhodnuté samostatným rozhodnutím vyššieho súdneho úradníka (§ 175 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 S.s.p.)

Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu. (§ 438 ods. 1

S.s.p.) Prípadne podaná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia
rozhodnutia krajského súdu (§ 443 ods. 1 S.s.p.). Podáva sa na krajskom súde, ktorý napadnuté
rozhodnutie vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná
sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 S.s.p.).

V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (z kasačnej sťažnosti musí byť zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísaná a datovaná;
kasačnú sťažnosť treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) označiť napádané rozhodnutie,

údaj, kedy napádané rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností tak,aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku
rozhodnutia (§ 445 ods. 1 S.s.p.).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten,
kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal
spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej

veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský
súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe
nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g/ až i/ sa

vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom
spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred
krajským súdom. (§ 440 S.s.p.).