Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 25, 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 10Co/57/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1415209305
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ayše Pružinec - Erenová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1415209305.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenovej a

členov senátu Mgr. Adely Unčovskej a JUDr. Romana Majerského v právnej veci žalobcu: MOB Interier
s.r.o., IČO: 44 948 271, Opatovská ul. č. 651/33, Trenčín, zastúpený: OLEXOVA VASILISIN s.r.o., IČO:
36 820 059, Gorkého ul. č. 6, Bratislava, proti žalovanému: Rozhlas a televízia Slovenska, IČO: 47 232
480, Mlynská dolina, Bratislava, o uloženie povinnosti odvysielať opravu, na odvolanie žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 10. októbra 2017, č. k. 10C/401/2015 - 354, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému p r i z n á v a n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.

Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal uložiť
žalovanému povinnosť bezplatne odvysielať opravu za podmienok § 21 zákona č. 308/2000 Z.
z. o retransmisii a o zmene zákona o telekomunikáciách v znení: RTVS dňa 27. 05. 2015 v
relácii Test magazín (E-shopy nábytku) odvysielala nepravdivé a skresľujúce informácie o predajcovi
NovýNábytok.sk podľa nedostatočného testu Asociácie spotrebiteľov Slovenska. Odvysielaná bola

informácia: Jedine Decodom doručí tovar vtedy, keď chcete Vy a aj cez víkend. Táto informácia bola
nesprávna. Správna informácia mala znieť: „Internetový obchod NovýNábytok.sk a Decodom doručia
tovar vtedy, keď chcete Vy a aj cez víkend." Ďalej sme uviedli informáciu: Preto nás zarazilo, že len
3 zo 7 predajcov ponúkajú možnosť objednania vynášky až do bytu. Táto informácia bola nesprávna.
Správna informácia mala znieť: „4 zo 7 predajcov ponúkajú vynášku do bytu. NovýNábytok.sk ponúka
taktiež službu vynášky do bytu. Ďalej sme uviedli informáciu, že počas testu bolo zistené porušenie
zákona pri účtovaní poplatkov. Táto informácia bola nesprávna. Správna informácia mala znieť: „Počas

testu nebolo zistené porušenie zákona pri účtovaní poplatkov, NovýNábytok.sk neporušil žiaden zákon
pri účtovaní poplatkov. Ďalej sme uviedli informáciu, že pri vrátení tovaru predajcovi NovýNábytok.sk
bude kuriér stáť viac ako samotný tovar. Táto informácia bola nesprávna. Správna informácia mala znieť:
„Nebol zistený prípad, kedy by doprava za vrátenie tovaru, zakúpeného v NovýNábytok.sk, mala byť
nákladnejšia ako sám tovar. Ďalšou odvysielanou informáciou bolo celkové hodnotenie kde sme uviedli,
že so známkou dostatočne sa musí na predposlednom mieste uspokojiť NovýNábytok.sk. Zároveň
sme uviedli, že získal v teste 38 %. Táto informácia bola nesprávna. Správna informácia mala znieť:

„Internetový obchod NovýNábytok.sk sa umiestnil na druhom mieste s hodnotením 70 % a so známkou
dobre. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 15b, § 16 písm. a), § 18 ods. 1, § 19 ods. 1, § 21
ods. 1, 4 zák. č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a rentrasmisii, čl. 26 ods. 1, 2, 4 Ústavy SR, čl. 10 ods.
1, 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a vecne tým, že uplatnený nárok zostrany žalobcu nespĺňa formálno-právne požiadavky, nakoľko žalobcom navrhované znenie opravy nie
je objektívne, nie je založené na preukázateľných faktoch, keďže mnohé žalobcom namietané údaje,
ktoré boli odvysielané v relácii, obsahujú hodnotiace úsudky zhotoviteľa testu s tým, že argumentácia

žalobcunepostačujenapreukázaniepravdivostiúdajov,nakoľkonezohľadňovalakonkrétnuobjednávku,
ktorá bola predmetom hodnotenia odvysielaného testu. Uviedol, že samotná žiadosť o odvysielanie
opravy je jednostranným právnym úkonom žiadateľa, adresovaný vysielateľovi, ktorým žiada bezplatné
odvysielanie opravy nepravdivých alebo pravdu skresľujúcich údajov, pričom text požadovanej opravy
navrhuje sám žiadateľ návrhom znenia opravy, presné označenie napadnutých údajov je dôležité pre

následné vymedzenie predmetu konania pred súdom, v ktorom sa možno domáhať uloženia povinnosti
žalovanému uverejniť bezplatnú opravu iba ohľadne tých odvysielaných údajov, ktorých opravy sa
žiadateľ domáha už v samotnej žiadosti o jej odvysielanie, ktorá musí byť v prvom rade vyhovujúca
svojím obsahom. Poukázal na skutočnosť, že petit žaloby o povinnosti odvysielať opravu sa musí
obsahovo zhodovať s návrhom znenia opravy žiadosti o vysielaní opravy, a že právnym predpokladom
úspešného vymáhania nároku pred súdom je, pri súčasnom splnení zákonom stanovených podmienok,

aby obsah žalobného petitu o povinnosti odvysielať opravu korešpondoval s navrhovaným znení opravy,
a stotožnil sa s právnym názorom žalovaného, že žalobca presne nešpecifikoval, čoho sa mal žalovaný
v konaní dopustiť, keď navyše žalobca požadoval odvysielať takú opravu tým, že nenavrhol identické
znenie opravy v žiadosti o uverejnenie opravy zo dňa 24. 06. 2015 so znením opráv v petite svojej
žaloby. Uviedol, že podstatou tohto súdneho konania bolo posúdenie relácie Test magazín na tému e-

shopy s nábytkom, odvysielanej dňa 27. 05. 2015 žalovaným s tým, že žalobca je predajcom nábytku a
prevádzkuje stránku novynabytok.sk, čo je aj uvedené na stránke vo voľne dostupnej sekcii „Obchodné
podmienky", keď v predmetnej relácii bol jedným z porovnávaných predajcov, pričom u každého z
predajcov bol vykonaný testovací nákup a na základe jeho priebehu mali byť vyhodnotené kritériá
komfort stránky, doručenie/doprava, vynáška, montáž, platba/bezpečnosť, hotline a vrátenie tovaru. Súd

prvej inštancie v dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že obsahom relácie, ktorú žalovaný odvysielal
bol testovací nákup, ktorý nadväzoval na objednávku vytvorenú na meno Soňa Verešová (ďalej ako
„ASS") a testovacím nákupom bol nákup 3-dverovej skrine „Šatníková skriňa BRW Atriss SZF3D" a
konferenčného stolíka „Konferenčný stolík Famm Doux". K prvému petitu žaloby, v ktorom sa žalobca
domáhal, aby žalovaný odvysielal informáciu v znení: „Internetový obchod NovýNábytok.sk a Decodom

doručia tovar vtedy, keď chcete Vy a aj cez víkend.", ale v programe Test magazín na tému e-shopy s
nábytkom, odvysielanej dňa 27. 05. 2015 žalovaným bola uvedená informácia v znení: „Jedine Decodom
doručí tovar vtedy, keď chcete Vy a aj cez víkend“, súd prvej inštancie uviedol, že navrhované správne
znenie navrhovanej informácie, ako žalobcom uplatnený nárok nespĺňa právne náležitosti uplatnenia si
práva na odvysielanie opravy, nepravdivého údaju, alebo pravdu skresľujúceho údaju, nakoľko z takto

označených výrokov nie je možné ustáliť, či sa jedná o nepravdivý údaj, resp. o pravdu skresľujúceho
údaju, a nie je možné relevantne ani posúdiť aký účel má splniť odvysielanie žalobcom označených
správnych informácii, keď účelom odvysielanie opravy je nahradiť nepravdivý údaj pravdivým údajom,
a skresľujúci údaj doplniť pravdivým údajom. Uviedol, že žalobcovi mohlo vzniknúť len vtedy právo, ak
by došlo k zverejneniu nepravdivého údaju, čo v značnej časti označených a namietaných informácii

nie je možné, lebo sa jedná o hodnotiace úsudky autora relácie, a preto v zmysle ustálenej súdnej
praxe (§ 21 zákona č. 308/2000 Z. z.) nemohol prihliadať na žiadosť žalobcu žiadať opravu hodnotiacich
úsudkov, t. j. subjektívnych názorov, ktorých pravdivosť nepodlieha dokazovaniu a znenie opravy, ktoré
navrhol žalobca by bolo v rozpore so zákonom, lebo takýto údaj nebol zverejnený, keďže žalobcom
navrhovaný text opravy by mal znieť: „Internetový obchod Novýnábytok.sk nedoručí tovar vtedy, keď

chcete vy aj cez víkend a Decodom doručí tovar vtedy, keď chcete vy aj cez víkend, avšak takáto
informácia nebola žalovaným v relácii zverejnená. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia
uviedol,žesastotožnilstvrdenímžalovaného,žepredmetnárelácianeposudzovalačinnosťjednotlivých
testovacích subjektov, ale riešila jeden jediný nákup u siedmych internetových predajcov, pričom u
každého internetového predajcu bol objednaný totožný tovar za totožných podmienok, keď objednávka

pri nákupe obsahovala podmienky dodania, resp. za rovnakých podmienok požadovala dodanie tohto
tovaru s tým, že bol stanovený presný termín dodania pre všetkých predajcov, a preto nie je možné
zohľadniť iné skutočnosti okrem tých, ktoré sa vzťahujú len na tento predaj, a vo svetle tohto kontextu
je potrebné odvysielať celú reláciu, odvysielané informácie aj hodnotenie. K odvysielanému údaju č. 2,
ktorý znel: „Preto nás zarazilo že len 3 zo 7 predajcov ponúkajú možnosť objednania vynášky až do

bytu“ a žalobcom navrhovaná oprava bola: „4 zo 7 predajcov ponúkajú vynášku do bytu. Novýnábytok.sk
ponúka taktiež vynášku do bytu“ poukázal súd prvej inštancie na to, že rozsah navrhovanej opravy
sa nezhoduje s odvysielaným výrokom, nakoľko odvysielaný údaj vôbec nepojednával konkrétne o
subjekte Novýnábytok.sk, keďže obsahom tohto výroku nebolo, že Nový nábytok SK neponúka vynášku.K odvysielanému údaju č. 3, ktorý znel, „Počas testu bolo zistené porušenie zákona pri účtovaní
poplatkov“ a k žalobcom navrhovanému zneniu opravy „Počas testu nebolo zistené porušenie zákona
pri účtovaní poplatkov, NovýNábytok.sk neporušil žiaden zákon pri účtovaní poplatkov“ uviedol, že

navrhovaná oprava je neprimeraná a ničím nepodložená, nakoľko počas testu nebolo zistené porušenie
zákona pri účtovaní poplatkov, žalobca neporušil žiaden zákon a vychádzajúc z ustanovenia § 21
zákona č. 308/2000 Z. z. opätovne poukázal na skutočnosť, že možno opraviť len nepravdivý, alebo
pravdu skresľujúci údaj, ale v danom prípade žalobca žiadal zverejnenie informácie, ktorá nebola
vôbec odvysielaná s tým, že uvedenú skutočnosť potvrdila vo svojej svedeckej výpovedi aj F.. D. O.. K

namietanému údaju č. 4, keď informácia bola odvysielaná v znení :,,Ďalej sme uviedli informáciu, že pri
vrátení tovaru Novýnábytok.sk, mala byť doprava nákladnejšia ako sám tovar“, keď žalobca požadoval
od žalovaného odvysielať opravu v znení: „Nebol zistený prípad, kedy by doprava za vrátenie tovaru,
zakúpeného v NovýNábytok.sk, mala byť nákladnejšia ako sám tovar“, prvoinštančný súd uviedol, že aj
v tomto prípade ide o faktický údaj a nie o hodnotiaci úsudok vysielateľa, autora namietanej relácie, a už
tobôž nie o hodnotiaci úsudok žalobcu a k namietanému údaju č. 5, ktorý v relácii odznel: „že so známkou

dostatočne sa musí na predposlednom mieste uspokojiť Novýnábytok.sk, s tým, že získal v teste 38 %“,
ktorý žalobca požadoval odvysielaním opravy opraviť tak, že „Internetový obchod NovýNábytok.sk sa
umiestnil na druhom mieste s hodnotením 70 % a so známkou dobre", súd prvej inštancie uviedol, že
je to výsledok subjektívneho hodnotenie autora relácie - ASS a ako taký hodnotiaci úsudok nepodlieha
posúdeniu, a teda ani oprave. Poukázal na skutočnosť, že žalobcom navrhované znenie opravy nie

je objektívne, nie je založené na preukázateľných faktoch s tým, že mnohé žalobcom namietané
údaje, ktoré boli odvysielané v relácii, obsahujú hodnotiace úsudky zhotoviteľa testu a argumentácia
žalobcunepostačujenapreukázaniepravdivostiúdajov,nakoľkonezohľadňovalakonkrétnuobjednávku,
ktorá bola predmetom hodnotenia odvysielaného testu. Výrok, ktorým rozhodol o náhrade trov konania
odôvodnil právne ust. § 255 ods. 2, 262 ods. 1, 2 C. s. p. a vecne úspechom žalovaného v konaní, z

dôvodu ktorého mu priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady
rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

2.

Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a
h/ C. s. p. a navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a jeho žalobe vyhovieť. Namietol, že súd prvej inštancie
nekriticky prevzal doslovnú argumentáciu žalovaného v priebehu konania bez toho, aby zohľadnil jeho
argumenty, ktorými na dané argumenty žalovaného v priebehu konania reagoval a dokonca bez toho,
aby zohľadnil jeho argumenty, ktoré boli adresované priamo súdu. Uviedol, že podľa odôvodnenia súd

prvej inštancie evidentne nenamietal opravu časti „aj cez víkend", ale len opravu časti „vtedy keď chcete
Vy" a opravu celého výroku tak vylúčil, pretože daná časť má byť hodnotiacim úsudkom s tým, že
pritom neposudzoval pravdivosť, resp. nepoprel jeho dôkazy na popretie pravdivosti údajov - tieto boli
komplexne zhrnuté, napr. vo vyjadrení zo dňa 20. 02. 016, keď tento záver vytvára viaceré právne
otázky na jeho legitimitu, či môžu vôbec byť údaje odvysielané v spotrebiteľskom teste vo verejnoprávnej

televízii označené za hodnotiaci úsudok. Poukázal na výpoveď svedka Lauka, autora relácie, v ktorej
uviedol, že vychádzal z faktov, je odborníkom vykonávajúcim certifikované spotrebiteľské testy vždy
podľa vopred stanovených podmienok a následne zisťuje u jednotlivých predajcov ich splnenie podľa
faktického stavu. Uviedol, že nakoľko jediným zmyslom daného testu je ovplyvniť obchodné správanie
spotrebiteľov (napr. upozorniť na nevhodný tovar), na čo používa verejné masové nástroje, nemôže

súd ani žalovaný poprieť, že spotrebitelia logicky berú test objektívne (pretože je to test), a práve
preto sa podľa neho riadia, a preto má žalovaný niesť zvýšenú zodpovednosť za presnosť, pretože
to, čo by aj mienil ako hodnotiaci úsudok, nemusí byť tak divákom pochopené a uvádza ho do omylu
v otázke objektivity, z dôvodu ktorého za takto nastavených okolností nemá žalovaný v rámci „TEST
magazínu" ani len možnosť vysielať hodnotiace úsudky, pokiaľ ich tak výslovne neoznačí, nakoľko v

opačnom prípade buď zavádza spotrebiteľa, čo tvorí o dôvod viac na opravu celých relácií alebo tvorí
účelovú obranu, ktorá nemôže mať v spore účinky. Vytkol súdu prvej inštancie, že posudzoval danú
časť len ako izolované slová bez kontextu len preto, že spojenie „keď chcete" je samo osobe prirodzene
neurčité, avšak jasnou pointou dotknutej vety a celej relácie je test doručovania tovaru a základným
prirodzeným kritériom testovania doručovania je to, či termín dodania (čas plnenia) určuje predávajúci

alebo kupujúci a ktokoľvek posudzujúci nárok na opravu musí údaj posudzovať z pohľadu diváka, t. j.
v kontexte celej relácie, inak by bol celý inštitút nefunkčný (zhodne napr. ESĽP v prípade Cumpănă
a Mazăre v. Rumunsko). Namietol, že súd prvej inštancie na jeho argumenty a odcitovanú judikatúru
nereagoval a uviedol, že súdna prax definuje, že skutkovým tvrdením, t. j. opakom hodnotiacehoúsudku je prejav o fakte, ktorého pravdivosť a úplnosť je akokoľvek overiteľná (napr. NS SR 4 Cdo
149/2009, rozhodnutie Spolkového ústavného súdu Nemecka lBvR 1555/88) s tým, že to, či termín
vyberá dodávateľ alebo odberateľ, je vzhľadom na vyššie uvedené celkom jasný overiteľný fakt a

nemôže uvedené účelovo zmeniť autor, ani keď fakt nesprávne zistí ani keď overeniu bráni (keď nedodá
vysvetlenie ako došiel k záverom o tomto fakte) s tým, že v konaní bolo jasne preukázané, že opis
faktu, z ktorého žalovaný pri prejave vychádzal, je nepravdivý - testujúci spotrebiteľ reálne nežiadal o
žiadny termín dodania - naopak, žalobca sa dožadoval, aby ho určil, ale on tak nespravil (dôkazy sú
v spise), a preto nemal žalovaný na svoj výrok žiadny skutkový základ. Poukázal na skutočnosť, že z

procesnoprávneho hľadiska na tomto mieste je, že vysielateľ - žalovaný nesie dôkazné bremeno toho,
že na údajný hodnotiaci úsudok mal dostatočný a presný skutkový základ a napriek tomu, že žalovaný
toto bremeno ani v jednom jedinom bode neuniesol, súd to ignoroval. Namietol, že ak existuje právny
dôvod vylučujúci posúdenie daného údaja ako overiteľného faktu a žalovaný preukázal pravdivosť
základu úsudku, nie je oprávnené vzťahovať čiastočnú nemožnosť opravy na celý navrhovaný text
opravy, pretože neexistuje hmotnoprávny ani procesnoprávny predpis, ktorý by tak súdu prikazoval

konať a v zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy SR by tak súd prekračoval právomoci. Uviedol, že podľa súdu
prvej inštancie z odvysielaného údaju „len 3 zo 7 predajcov ponúkajú možnosť objednania vynášky
až do bytu." nie je možné presne určiť, že ním bol dotknutý namietol, že v žalobe argumentoval, že
je potrebné brať do kontextu celú reláciu, pretože tak presne aj údaj vníma divák relácie, keď bez
toho by bolo rozhodovanie len formálne. K odvysielanému údaju „Čo sa týka platieb, natrafili sme na

jedného hriešnika. Novynabytok.sk si účtuje za platbu v hotovosti poplatok skoro 3 eura" a k jeho návrhu
na opravu („Počas testu nebolo zistené porušenie zákona pri účtovaní poplatkov, NovýNábytok.sk
neporušil žiaden zákon pri účtovaní poplatkov."), ktorý podľa súdu prvej inštancie prekračuje primeraný
rozsah, pretože údajne nebol odvysielaný údaj o tom, že by porušil zákon, žalobca uviedol, že nakoľko
prvoinštančný súd nedal iné vysvetlenie, evidentne len odmieta akokoľvek spájať údaj o „hriešnikovi,

ktorýúčtuje"súdajomo„nezákonnomúčtovanípoplatkov",apretotentozávervytváraprávneaskutkové
otázky na jeho legitimitu, či je potrebné pri citovaní nepravdivého údaja a pri citovaní návrhu jeho opravy
použiť tie isté slová na opis a poukázal na dvojitý meter pri formálnom prístupe k textácii účastníkov,
ktorý súd uplatnil pri textácii napadnutých údajov žalovaného zdôrazňuje význam slov a ciele, ktoré
žalovaného ospravedlňujú (viď téma hodnotiace úsudky), avšak pri textácii návrhu opravy volí striktný

formálny prístup s tým, že odpoveď je jasná - zákon žiadnu takú podmienku neukladá, nakoľko naopak
ukladálenpodmienku,abynávrhopravybolschopnýopraviťnepravdivýúdaj,čímsaprirodzenie(zrejme
prirodzene, pozn. odvolacieho súdu) necháva priestor na to, aby v oprave bol zachytený kontext v akom
bol nesprávny údaj zverejnený a dosiahnutý zmysel celého inštitútu, teda zabezpečiť, aby divák údaj po
oprave pochopil opačne. Namietol, že nemožno žiadať, aby bol obmedzený len na návrh opravy v znení

„nie je hriešnik", keďže by to bolo absurdné a marilo celý zmysel inštitútu. Žalobca vo svojom odvolaní
položil otázku, že ak nie je potrebné použiť tie isté slová, aké sú kritériá na prípustnosť navrhovaného
znenia opravy vo vzťahu k zneniu napadnutého údaja a uviedol, že logicky prípustnosť nemá čím byť
vylúčená, ak text opravy má rovnaký význam ako text nepravdivého údaja (sú použité len synonymá), a
preto nemožno tiež logicky vylúčiť prípad, kedy text opravy má význam užší, keďže vtedy len dotknutá

osobanevyužívasvojeprávoúplne,keďjedinévylúčeniemôžebyťprípustné,akbymalbyťvýznamtextu
opravy širší ako význam textu napadnutého údaja. Poukázal na skutočnosť, že z kontextu odvysielaného
údaja a celého bloku vyjadrení, ktoré boli pred ním a po ňom vyplýva, že vysielateľ podáva informáciu
o zákonnosti účtovania poplatkov a pojem „hriešnik" jasne popisuje osobu, ktorá porušila normy - či
už náboženské (ako je myslené všeobecne) alebo akékoľvek iné pri tom pojme spomenuté (takže aj

zákon v tomto prípade) s tým, že označenie „toho, kto porušuje zákon pri účtovaní" teda nemá širší
význam ako označenie toho, kto je „hriešnik pri účtovaní", pretože popisuje užší rozsah „porušených
noriem". Uviedol, že nakoľko z odôvodnenia súdu nie sú presné dôvody jasné, uplatňuje si odvolacie
dôvody alternatívne tak, že ak si súd odpovedal na otázku i) opačne, označuje jeho záver ako právne
nesprávny a uplatňuje si tak odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ C. s. p. a v druhom prípade

označuje jeho záver ako skutkovo nesprávny a uplatňuje si tak odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1
písm. f/ C. s. p. K odvysielanému údaju: „V prípade predajcu novynabytok.sk to môže byť veľmi drahé,
pretože jediné miesto, kde môžete tovar zaslať je Martin a ak to posielate napríklad z Košíc, tak kuriér
bude drahší ako sám tovar“ uviedol, že žalovaný pri obrane manipuloval tento údaj a citoval ho s
podmieňovacím spôsobom v znení „mala byť doprava nákladnejšia ako sám tovar, tak ako nikdy v

relácii neodznel s tým, že uvedené namietal okrem iného na poslednom pojednávaní dňa 12. 09. 2017 a
napriek tomu, súd prvej inštancie použil pri argumentácii manipulovanú citáciu žalovaného. Vytkol súdu
prvej inštancie, že jeho argumentácia je nezrozumiteľná, lebo ako dôvod uvádza, že nejde o hodnotiaci
úsudok s tým, že v záujme praktického riešenia ale predpokladá, že mienil argumentáciu opačne, tak,že v prvom rade je potom kľúčové ako údaj skutočne znel a teda je neprípustné, aby vychádzal zo
zmanipulovaného údaja a v druhom rade platí, že údaj o tom, aká bude cena za prepravu na danú
vzdialenosť (Košice - Martin alebo podobná) je overiteľný fakt, čo nebolo ničím popreté, a preto nie je

dôvod považovať opis tohto faktu sa (správne za, pozn. odvolacieho súdu) subjektívny úsudok. Žalobca
vo svojom odvolaní ďalej uviedol, že nakoľko z odôvodnenia súdu nie sú presné dôvody jasné, uplatňuje
si odvolacie dôvody alternatívne, ak súd vychádzal zo zmanipulovaného údaja „mala byť", je jeho záver
ako skutkovo nesprávny a uplatňuje si tak odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ C. s. p., a ak
vychádzal z presného znenia „bude", je jeho záver ako právne nesprávny (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.

s. p.). K zamietnutiu návrhu na opravu odvysielaného údaja, že sa po objektívnom posúdení všetkých
predajcov umiestnil na predposlednom mieste so známkou dostatočne a hodnotením 38 % uviedol, že
v priebehu konania opakovane zdôrazňoval, že nechce opraviť hodnotenie všeobecne, ale hodnotenie
medzi súťažiacimi navzájom za kritérií, ktoré si stanovil sám autor relácie s tým, že nenamietal výber
kritérií ani percentuálne hodnotenie pridelené pri úspechu a neúspechu, nakoľko sa nechce ohodnotiť
sám, ako to opakovane nesprávne vnímal žalovaný, ale namietal, že hodnotenie autora nie je v súlade

s jeho vlastnými kritériami, t. j. nemá pravdivý základ, čím v zmysle judikatúry podlieha oprave. Vytkol
súdu prvej inštancie, že túto tému legitímne neposúdil, nakoľko sa nevysporiadal s rozdielom medzi
uvedenými možnosťami. Uviedol, že ak autor relácie ako odborník stanoví jednotné kritériá pre celý
test (čo žalovaný potvrdzuje), tie sa stávajú faktom pre údaj o hodnotení a ak hodnotenie nemá základ
v danom fakte, je potrebné ho opraviť, a preto je záver nesprávny (§ 365 ods. 1 písm. h/ C. s. p.).

Uviedol, že súd bez presného smerovania argumentácie uviedol, že nie je jasné, či označuje údaj za
nepravdivý alebo pravdu skresľujúci s tým, že tento argument bol opätovne len nekriticky skopírovaný z
vyjadrenia žalovaného, na ktoré už presne takto reagoval, čo však súd nezohľadnil. Uviedol, že si splnil
povinnosť (zmysle § 21 ods. 4 zákona) uvedené presne popísať typ nesprávnosti len v žiadosti o opravu
(doslovný citácia, pozn. odvolacieho súdu) s tým, že tak urobil a každý údaj zdôvodnil aj v žalobe pri

každomjednombodepresnevymedzil,ktorýúdajpovažujezanepravdivýaktorýzazavádzajúci(pravdu
skresľujúci), vysvetlil, keď povinnosť popísať typ nesprávnosti v texte navrhovanej opravy nie je ničím
stanovená, nakoľko zákon kladie len podmienku, aby oprava bola schopná opraviť údaj, keď konkrétna
textácia sa musí prirdozene (správne prirodzene, pozn. odvolacieho súdu) prispôsobiť adresátom,
ktorým je smerovaná. Namietol, že súd všeobecne argumentoval tým, že relácia neposudzovala činnosť

testovanýchvšeobecne,lenjedennákupzapresnestanovenýchpodmienok,pričomopäťideonekriticky
skopírované vyjadrenie žalovaného, avšak toto vyjadrenie ničím nepopiera jeho argumenty, resp. chýba
v ňom logická súvislosť s jeho argumentmi a reagoval naň, no súd to nijak nezohľadnil. Uviedol, že
prvom rade údaje boli zverejnené ako všeobecné - nebolo zverejnené „v tomto teste žalobca nedoručil
cez víkend", t. j. nie konkrétne - ale bolo zverejnené „žalobca nedoručí cez víkend" t. j. všeobecne s

tým, že medzi údajmi je podstatný rozdiel, na ktorý súd upozorňoval (napr. v záverečnej reči, zápisnica
12. 09. 2017, str. 8), keď je úplne bezpredmetné, ako žalovaný k údaju došiel, len to, že ho takto
odvysielal. Poukázal na skutočnosť, že pri každom jednom bode prirodzene vychádzal najskôr z toho,
že pri danom nákupe za daných kritérií boli údaje nesprávne, v žalobe jasne písal, že vie, ktorá bola
testujúca objednávka a celú ju preveril ku všetkým bodom s tým, že logicky by nežaloval, keby vedel,

že v teste výnimočne, napr. cez víkend nedoručil, avšak táto základná logika pri tejto argumentácii súdu
chýba s tým, že si súd vôbec pri tomto závere ani len neosvojil dôkazy, ktoré boli ku každému jednému
bodu predložené. K námietke súdu, že znenie opravy v žiadosti a v žalobe nie sú identické, bod, ktorý
opäť namietol žalovaný, na čo reagoval tak, že žiadny rozdiel nevidí a vyzval žalovaného nech svoj
argument logicky vysvetlí, uviedol, že súd napriek tomu argument žalovaného len nekriticky skopíroval

s tým, že petit jeho žaloby spĺňa podmienky podľa § 21 ods. 10 zákona, a preto námietky k petitu sú
nedôvodné.

3.

Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že navrhuje napadnutý rozsudok potvrdiť
a priznať mu nárok na náhradu trov konania, nakoľko predmetná relácia neposudzovala činnosť
jednotlivých testovacích subjektov, ale riešila jeden konkrétny nákup u siedmych internetových
predajcov, pričom u každého internetového predajcu bol objednaný totožný tovar za rovnakých
podmienok a navyše objednávka pri nákupe obsahovala rovnaké podmienky dodania. Uviedol, že v

posudzovanom prípade bol stanovený presný termín dodania pre všetkých predajcov, a preto v tomto
prípade nebolo možné zohľadniť iné skutočnosti okrem tých, ktoré sa vzťahujú len na tento predaj, v
tomto kontexte bolo potrebné posudzovať celú reláciu a ňou odvysielané informácie. Poukázal na ust.
§ 21 ods. 4 zák. č. 308/2000 Z. z. s tým, že nemožno žiadať opraviť nepravdivosť kritických výrokov vpodobe hodnotiacich úsudkov, ktorých pravdivosť (ako subjektívneho názoru) nepodlieha dokazovaniu;
v rámci ochrany pred neoprávnenou kritikou možno posúdiť len nepravdivosť, resp. skresľovanie
údajov, ktoré boli podkladom pre vysielanie kritického názoru, nakoľko inštitút opravy neslúži na

prezentovanie názorov založených na subjektívnom posúdení dotknutej osoby, na komentovanie a
hodnotenie vzniknutej situácie z pohľadu dotknutej osoby a ani na poskytnutie morálnej satisfakcie,
napr. vo forme ospravedlnenia, keď znenie opravy musí byť objektívne založené na preukázateľných
faktoch a nie na subjektívnom pohľade dotknutej osoby vychádzajúcej z jej osobnej zaujatosti, a rovnako
musí byť nestranné, aby sa nezasiahlo do práv a právom chránených záujmov iných osôb vecou

dotknutých, nakoľko účelom opravy je nahradiť nepravdivé údaje pravdivými údajmi, resp. údaje pravdu
skresľujúce údajmi úplnými, ktoré pravde zodpovedajú a zabezpečiť tak rýchlu a účinnú ochranu vo
vzťahu k dotknutej osobe a vo vzťahu k verejnosti právo na pravdivé informácie. Uviedol, že napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie považuje za vecne správny a zároveň sa stotožňuje s odôvodnením súdu
prvej inštancie v celom rozsahu, lebo žiadosť o odvysielanie opravy ako aj samotná žaloba nespĺňali
zákonné formálno-právne náležitosti v zmysle § 21 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a

retransmisii s tým, že nesplnenie zákonných predpokladov úspešného domáhania sa inštitútu opravy v
posudzovanom prípade je hlavne v tom, že veľká väčšina výrokov nepojednávala o žalobcovi (najmä
údaj 1-3, resp. označené ako A-D v odvolaní), z väčšiny výrokov nebolo možné presne určiť, že sa týkajú
žalobcu (najmä údaj 1-3, resp. označené ako A-D v odvolaní), väčšina výrokov nie sú údajmi, ale len
hodnotiacimi úsudkami (najmä údaj 2, 4 a 5, resp. označené ako B, D a E v odvolaní) a v neposlednom

rade namietané výroky sú pravdivé, resp. hodnotiace úsudky vychádzajú z pravdivého základu (údaj 1-5,
resp. označených ako A-E v odvolaní), čo dostatočne preukázal pred súdom prvej inštancie písomnými
vyjadreniami, ústnymi prednesmi na pojednávaní a priloženými dôkazmi.

4.

Žalobca vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného k jeho odvolaniu uviedol, že žalovaný vo
vyjadrení neuviedol nič, čo by popieralo dôvody v odvolaní, len opakuje svoju argumentáciu, na ktorej
neúplnosť a nezrozumiteľnosť práve v odvolaní poukazoval s tým, že za všetko hovoria jediné dva vecné

body jeho vyjadrenia: bod 5 vyjadrenia, kde žalovaný opakuje nezrozumiteľný argument, že relácia
neposudzovala činnosť všeobecne, ale len jeden konkrétny nákup, pričom v konaní sa opakovane pýtal,
kde je logika tohto argumentu, keď všetky napadnuté výroky boli odvysielané ako všeobecné (bolo
odvysielané „nedoručuje cez víkend" a nie „v tomto prípade nedoručil cez víkend") a navyše ani len v
tom jednom prípade neboli výroky pravdivé a bod 7 vyjadrenia, kde žalovaný opakuje neúplný argument,

že nemožno opraviť výroky, ktoré sú hodnotiacimi úsudkami s tým, že sa v konaní opakovane pýtal, na
akom právnom základe vyvodil žalovaný túto tézu (pretože v spore o opravu je to dôkazná povinnosť
vysielateľa), a keď opakovane neodpovedal, sám predložil argumentáciu a judikáty k tomu, že nejde o
hodnotiace úsudky a že nie každý hodnotiaci úsudok je vylúčený z opravy. Uviedol, že tento laxný prístup
žalovaného bol inak špecifický pre celé konanie a prevzal ho dokonca aj prvostupňový súd (súd prvej

inštancie, pozn. odvolacieho súdu) v odôvodnení rozsudku. Žalobca vo svojom vyjadrení položil otázku:
„Aký význam má vôbec považovať spor za civilný, ak aj ten jediný skutočne civilný subjekt v konaní
sa síce vyjadrovať môže, ale aj tak ho nikto nepočúva?“. Poukázal na skutočnosť, že vyvinul enormnú
snahu, aby zozbieral všetky dôkazy na preukázanie nepravdivosti a skresľovania výrokov (hoci v spore
o opravu to nie je jeho povinnosť - pravdivosť a presnosť má obhájiť vysielateľ), dal ich do všetkých

súvislostí, zhrnutí a podrobne reagoval na každý jeden protiargument s tým, že žalovaný naproti tomu
preukázal len to, že o spor nemá záujem a vystačí si neustálym opakovaním a všeobecnými obavami
súdov o nové precedensy voči nemu.

5.

Žalovaný, ktorému bolo vyjadrenie žalobcu doručené dňa 13. 02. 2018, sa k nemu nevyjadril.

6.

Odvolací súd preskúmal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 379 a § 378 ods. l C. s. p.
(zák. č. 160/2015 Z. z. účinný od 01. 07. 2016, Civilný sporový poriadok), túto prejednal bez nariadenia
odvolacieho pojednávania, keďže nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval
to dôležitý verejný záujem a rozsudok verejne vyhlásil dňa 25. októbra 2018 podľa § 378 ods. 1 v spojenís § 219 ods. 3 C. s. p., pričom o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu upovedomené
zákonným spôsobom.

7.

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým žalobu žalobcu zamietol potvrdil, pretože je vecne
správny, nakoľko súd prvej inštancie vo veci samej riadne zistil skutkový stav, keď vykonal dokazovanie v
rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby,

výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 ods. 1 C. s. p.) a na ich základe dospel k
správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite odôvodnil (§ 220
ods. 2 C. s. p.).

8.

K tvrdeniu žalobcu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie spočíva na nesprávnom právnom posúdení
veci odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení
vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym
právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu
právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo, ak síce aplikoval správny

právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo, ak zo správnych skutkových záverov vyvodil
nesprávne právne závery. V posudzovanej veci s odvolaním sa na obsah už uvedeného odôvodnenia,
odvolací súd považuje skutkové zistenia súdu prvej inštancie za úplné a ich právne posúdenie súdom
prvej inštancie za správne.

9.

K odvolacím námietkam žalobcu o nesprávnych skutkových záveroch prvoinštančného súdu odvolací
súd uvádza, že vnútorné presvedčenie súdu (ako výsledok hodnotenia dôkazov), by sa malo vytvárať na
základe starostlivého uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov jednotlivo aj v ich komplexnosti tak,

aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Podľa ust. § 191 ods. 1 C. s. p. dôkazy súd hodnotí podľa
svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo
prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli strany sporu. Pri hodnotení
dôkazov súd v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý
dôkaz hodnotiť; uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov a len vo výnimočných prípadoch

zákon súdu ukladá určité obmedzenia pri hodnotení dôkazov. Kontrola výsledku hodnotenia dôkazov, ku
ktorým dospel súd, sa uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia rozsudku upraveného
v ust. § 220 ods. 2 C. s. p., podľa ktorého má súd uviesť, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti
tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný
a aké prostriedky procesnej obrany použil, stručne, jasne a výstižne vysvetliť, ako posúdil podstatné

skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z
ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec
právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd má povinnosť dbať na to, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. V posudzovanej veci súd prvej inštancie riadne zistil skutkový
stav veci, aplikoval naň správny predpis a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil; z odôvodnenia

rozhodnutia presne, zrozumiteľne a určite vyplývajú v logickej nadväznosti a s hodnotiacou väzbou
k jednotlivým dôkazom skutkové zistenia, ktoré v súhrne vytvárajú skutkový nález súdu. Okolnosti
namietané žalobcom v odvolaní vo vzťahu k spôsobu vyhodnotenia vykonaných dôkazov nemajú za
následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s v napadnutom rozhodnutí prezentovanou
úvahou prvoinštančného súdu.

10.

Podľa § 21 ods. 1 zák. č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a rentransmisii, ak bol vo vysielaní odvysielaný
nepravdivý alebo pravdu skresľujúci údaj o právnickej osobe alebo o fyzickej osobe, ktorú možno na

základe tohto údaja presne určiť, táto právnická osoba alebo fyzická osoba má bez ohľadu na svoju
štátnu príslušnosť, miesto trvalého pobytu alebo dlhodobého pobytu právo požadovať odvysielanie
opravy bezplatne. Vysielateľ je povinný na žiadosť tejto osoby opravu uverejniť.11.

Z dikcie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že prostredníctvom práva na opravu sa môže

fyzická alebo právnická osoba domôcť odvysielania opravy nepravdivých alebo pravdu skresľujúcich
údajov, odvysielaných v rámci rozhlasovej alebo televíznej programovej služby vrátane internetového
vysielania.Pôvodneišlooobdobuvšeobecnéhoprávanaopravuobsiahnutéhov§19zákonač.81/1966
Zb. o periodickej tlači a o ostatných hromadných informačných prostriedkoch. Aj keď táto všeobecná
úpravapočítalasuplatnenímprávanaopravuajvovysielanítelevíznejarozhlasovejprogramovejslužby

(§ 19 ods. 4), zaradením špeciálnej úpravy práva na opravu do zákona o vysielaní a retransmisii, sa stala
pre oblasť vysielania obsolentnou. Od nadobudnutia účinnosti nového tlačového zákona dňa 01. júna
2008, ktorý sa v zmysle § 1 nevzťahuje na vysielateľov a oblasť vysielania, sa už tieto úpravy oddelili
úplne.

12.

Zákon o vysielaní a retransmisii na vznik nároku na opravu nepožaduje, aby bol zverejneným údajom
dotknutý oprávnený záujem (česť, dobré meno) určitej osoby, stačí, že ide o údaj nepravdivý alebo
pravdu skresľujúci.

13.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so správnym právnym záverom súdu prvej inštancie
uvedeným v odôvodnení napadnutého rozsudku, že účelom odvysielania opravy je nahradiť nepravdivý
údaj pravdivým, alebo skresľujúci údaj doplniť pravdivým údajom, keď žalobcom požadovaná oprava

informácii, ktoré odzneli v relácii Test magazín dňa 27. 05. 2015, nespĺňala kritérium opravy
nepravdivého alebo pravdu skresľujúceho údaju, nakoľko všetky odvysielané informácie v danej relácii
vychádzali z testu, ktorý bol uskutočnený za účelom zistenia, či predajcovia (aj žalobca) reálne poskytujú
služby deklarované na internete, a preto pokiaľ žalovaný odvysielal po kontaktovaní piatich predajcov,
u ktorých bol objednaný tovar, jeho zmontovanie, rozloženie s požiadavkou jeho doručenia dňa 22.

03. 2015 (nedeľa) údaj, že „iba Decodom doručí tovar vtedy, keď chcete Vy a aj cez víkend“, ktorý
žiadal žalobca opraviť a odvysielať v znení: „Internetový obchod NovýNábytok.sk a Decodom doručia
tovar vtedy, keď chcete Vy a aj cez víkend.", nejde o žiadnu opravu nepravdivého údaju, resp.
pravduskresľujúceho údaju, ale o reálny fakt, zistený vykonaným testom, keďže žalobca nielenže
nedoručil objednaný tovar spotrebiteľovi cez víkend ako deklaruje na svojej internetovej stránke, ale

v pracovný deň 23. 03. 2015 (pondelok), z dôvodu ktorého o opravu nepravdivého ale ani pravdu
skresľujúceho údaju nejde. K nároku žalobcu na odvysielanie opravy informácie v znení „Preto nás
zarazilo, že len 3 zo 7 predajcov ponúkajú možnosť objednania vynášky až do bytu.“ na „4 zo 7
predajcov ponúkajú vynášku do bytu. NovýNábytok.sk ponúka taktiež službu vynášky do bytu tak
opätovne nespĺňa žiadny z atribútov opravy nepravdivého údaju ani pravduskresľujúceho údaju, keďže

v odvysielanej informácii obchodné meno obchodnej spoločnosti žalobcu ani neodznelo, ale najmä,
ako správne uviedol prvoinštančný súd, rozsah žalobcom navrhovanej opravy sa vôbec s odvysielaným
výrokomnezhoduje,nakoľkonavrhovanáopravapredstavujedoplnenievreláciiodvysielanejinformácie.
K odvysielanému údaju, „že počas testu bolo zistené porušenie zákona pri účtovaní poplatkov, ktorý
žalobca navrhol opraviť tak, že mal znieť: „Počas testu nebolo zistené porušenie zákona pri účtovaní

poplatkov, NovýNábytok.sk neporušil žiaden zákon pri účtovaní poplatkov, opätovne dospel súd prvej
inštancie k správnemu právnemu záveru, že ani v tejto časti žalobcom uplatnenému nároku vyhovieť
možné nebolo, nakoľko žalobca nežiadal opraviť nepravdivý údaj, ale naopak žiadal doplniť odvysielaný
text o ďalšiu informáciu, a preto opätovne nejde o opravu odvysielaného textu, keďže neobsahuje žiadnu
skutočnosť, v ktorej by nepravdivosť odvysielanej informácie spočívala.

14.

K odvolacím námietkam žalobcu, že súd prvej inštancie na ním odcitovanú judikatúru a tvrdenia
nereagoval, odvolací súd uvádza, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strán sporu, aby

sa všeobecný súd stotožnil s ich právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani právo
na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, tzn., aby sa rozhodlo v súlade s jej
požiadavkami a ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov
súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov.15.

Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku uvádza, že Európsky súd pre ľudské
právavrozsudkuzodňa17.decembra2004,sťažnosťč.33348/96,prípadCumpănăprotiRumunsku,na
ktorý žalobca poukázal vo svojom odvolaní (nie v priebehu prvoinštančného konania, nakoľko vo svojej
záverečnej reči na pojednávaní pred súdom prvej inštancie dňa 12. 09. 2017 poukázal na rozhodnutie
NS SR, sp. zn. 4 Cdo 149/2009, rozhodnutie Spolkového ústavného súdu Nemecka, 1BvR 1558/88,

Ústavného súdu SR IV. ÚS 492/2012 a rozhodnutie ESĽP vo veci Jeruzalem v. Rakúsko) pojednával o
nezastupiteľnej úlohe novinárov ako strážnych psov demokracie („public watchdog“), ktorí sa významne
podieľajú na formovaní verejnej mienky a stimulácii verejnej debaty o otázkach verejného záujmu,
keď z tohto stanoviska odvodzuje judikatúra ESĽP špecifickú ochranu tlače, kde pred hrozbou príliš
rozsiahlych odškodnení v prípadoch možných omylov a z toho vyplývajúceho strachu informovať o
kontroverzných prípadoch poskytuje periodickej tlači, resp. ostatným médiám privilégium určitej miery

nepresnosti, nakoľko požiadavka úplne presných skutkových tvrdení by znamenala pre novinárov
bremeno nesplniteľných nárokov, a preto sú v záujme zachovania slobody tlače akceptovateľné aj určité
zjednodušenia, pričom smerodajné je, aby celkové vyznenie určitej informácie zodpovedalo pravde.

16.

Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania k správnemu právnemu záveru, že
žaloba žalobcu nebola podaná dôvodne, keďže na základe žalobcovej žiadosti o opravu neboli pre
povinnosť žalovaného odvysielať opravu splnené zákonné podmienky, a preto žalovanému povinnosť
opravu odvysielať nevznikla, nakoľko z ustanovenia § 21 ods. 4 zák. č. 308/2000 Z. z. vyplýva, že žiadosť

o odvysielanie opravy musí obsahovať konkrétne skutočnosti, v ktorých spočíva nepravdivosť údajov,
prípadne skreslenie pravdy s tým, že súčasťou tejto žiadosti musí byť aj návrh na znenie opravy, pričom
ak vysielateľ neodvysiela opravu vôbec (§ 21 ods. 10 zák. č. 308/2000 Z. z.), o povinnosti odvysielať
opravu rozhodne súd na návrh osoby, ktorá o opravu žiadala.
17.

V posudzovanej veci je nesporné, že obsah žiadosti žalobcu o odvysielanie opravy doručenej
žalovanému dňa 25. 06. 2015 nie je totožný s petitom jeho žaloby, keďže rozsah žiadosti prekračuje,
a preto sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil aj s právnym záverom prvoinštančného súdu, že
navrhovaná oprava jednotlivých odvysielaných informácii nielen nespĺňa formálno - právne požiadavky,

ale zároveň svojim obsahom neozrejmuje, ktoré konkrétne odvysielané informácie boli nepravdivé, resp.
pravduskresľujúce.

18.

Odvolací súd sa zo všetkých uvedených dôvodov v celom rozsahu stotožnil so správnym právnym
záverom súdu prvej inštancie uvedeným v odôvodnení napadnutého rozsudku, spĺňajúceho všetky
požiadavky ust. § 220 ods. 2 C. s. p., v ktorom sa aj správne argumentačne vysporiadal so skutkovým
stavom i právnym posúdením sporu, z dôvodu ktorého sa odvolací súd obmedzil iba na konštatovanie
správnosti dôvodov rozsudku a ako vecne správny ho potvrdil podľa § 387 ods. 1 a 2 C. s. p.

19.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 262 ods.
2 C. s. p. tak, že žalovanému úspešnému v odvolacom konaní priznal nárok na náhradu trov konania v

plnejvýškestým,žeovýšketejtonáhradyrozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnostitohtorozsudku
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

20.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2
veta druhá C. s. p. v spojení s § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C. s. p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo

dovolacom súde (§ 427 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C. s. p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C. s. p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.

s. p.).