Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, July 13, 2022

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 6C/16/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8221200967
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 07. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník, PhD.
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2022:8221200967.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov sudcom JUDr. Milanom Majerníkom, PhD. v spore žalobcu: PROGRES-INVEST,
s.r.o., so sídlom Tkáčska 2, 080 01 Prešov, IČO: 36 507 938, právne zastúpeného: JUDr. Jozef Jaroščák,
ml., advokátom so sídlom Radničné námestie 33, 085 01 Bardejov, IČO: 35 370 556, proti žalovaným:
1) B. P., G.. XX.XX.XXXX, E. K. E. XXX, XXX XX P., právne zastúpená: JUDr. Patrik HOLINGA s.r.o., so
sídlom Hrnčiarska 2/A, 040 01 Košice, IČO: 36 856 967, 2) GENEREA s.r.o., so sídlom Znievska 1, 851

06 Bratislava, IČO: 52 885 046, právne zastúpeného: Advokátska kancelária Michal Maťaš, s.r.o., so
sídlom Sabinovská 12, 821 02 Bratislava, IČO: 47 245 751, o určenie neúčinnosti právnych úkonov takto

r o z h o d o l :

I. U r č u j e , že právny úkon dlžníka T.. M. P., G..: XX.XX.XXXX, trvale bytom: E. XXX, XXX XX
P. spočívajúci v uzatvorení Dohody dedičov o vyporiadaní dedičstva, ktorými prenechal svoj zákonný
dedičský podiel v X/X na dedičstve spoludedičom, bez práva na vyplatenie finančnej náhrady za tento
zákonný dedičský podiel od preberajúcich spoludedičov z majetku v dedičskom konaní po nebohom B.
P.,naposledybytom:E.XXX,XXXXXP.,zomrelomdňaXX.XX.XXXX,nazákladeUzneseniaOkresného

súdu K., sp. zn.: XD/XX/XXXX-XX, V.: XXX/XXXX, zo dňa XX.XX.XXXX, ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňa XX.XX.XXXX, vyhotovené súdnym komisárom - M.. B. I. - notárom, je voči žalobcovi právne
neúčinný.

II. U r č u j e , že právny úkon - Kúpna zmluva, evidovaná v katastri nehnuteľností Okresného úradu K.
- katastrálny odbor, pod č. k. Z.-XXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, uzatvorená medzi žalovanou v 1.

rade B. P., narodená: XX.XX.XXXX, trvale bytom: E. XXX, XXX XX P. ako predávajúcou so žalovaným
v 2. rade GENEREA s.r.o., so sídlom: Znievska 1, 851 06 Bratislava, IČO: 52 885 046 ako kupujúcim,
ktorej predmetom je prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam
a) v rozsahu X/X k bytu č. X, na X. O. a príslušenstvo vchodu č. XX na ulici A. XX v M. K., na ktorý
je pridelené súpisné číslo XXXX - bytový dom A. XX, XX, XX, postavený na parcele R. C. XXXXX/XX
ostatná plocha o výmere XXX m2, R. C. XXXXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2,
R. C. XXXXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2 a R. C. XXXXX/X zastavaná plocha a

nádvorie o výmere XXX m2, vlastníctvo zapísané v časti K. XX v podiele X/X,
b) v rozsahu X/X k spoluvlastníckemu podielu bytu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach
bytového domu v podiele XXXX/XXXXXX,
c) v rozsahu X/X k spoluvlastníckemu podielu na pozemkoch, na ktorých je bytový dom - A. XX, XX, XX,
postavený, a to parcela R. C. XXXXX/XX ostatná plocha o výmere XXX m2, R. C. XXXXX/X zastavaná
plocha a nádvorie o výmere XXX m2, R. C. XXXXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2

a R. C. XXXXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, vlastníctvo zapísané v časti K. XX
v podiele XXXX/XXXXXX,
je voči žalobcovi právne neúčinný.

III. V prevyšujúcej časti žalobuz a m i e t a .

IV. Žalovanej v 1. rade voči žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v časti týkajúcej sa

žaloby o určenie neúčinnosti právneho úkonu Dohody dedičov s pozostalou manželkou o vyporiadaníbezpodielového spoluvlastníctva manželov v celom rozsahu a v časti týkajúcej sa žaloby o určenie
neúčinnosti právneho úkonu Dohody dedičov o vyporiadaní dedičstva v podiele X/X, o ktorých výške
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným

uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

V. Žalovanému v 2. rade voči žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v podiele X/
X, o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou vo veci samej domáha určenia, že právne úkony dlžníka T.. M. P., G..:
XX.XX.XXXX, trvale bytom: E. XXX, XXX XX P. spočívajúce v uzatvorení Dohody dedičov s pozostalou
manželkou o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov a Dohody dedičov o vyporiadaní
dedičstva, ktorými prenechal svoj zákonný dedičský podiel na dedičstve spoludedičom, bez práva na
vyplatenie finančnej náhrady za zákonný dedičský podiel od preberajúcich spoludedičov z majetku v

dedičskomkonaníponebohomB.P.,naposledybytom:E.XXX,XXXXXP.,zomrelomdňaXX.XX.XXXX,
na základe Uznesenia Okresného súdu Bardejov, sp. zn.: XD/XX/XXXX-XX, V.: XXX/XXXX, zo dňa
XX.XX.XXXX, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX, vyhotovené súdnym komisárom - M..
B. I. - notárom, sú voči žalobcovi právne neúčinné a zároveň, že právny úkon - Kúpna zmluva, evidovaná
v katastri nehnuteľností Okresného úradu K. - katastrálny odbor, pod č. k. Z.-XXXXX/XXXX zo dňa

XX.XX.XXXX, uzatvorená medzi žalovanou v 1. rade B. P., narodená: XX.XX.XXXX, trvale bytom: E.
XXX, XXX XX P. ako predávajúcou so žalovaným v 2. rade GENEREA s.r.o., so sídlom: Znievska 1, 851
06 Bratislava, IČO: 52 885 046 ako kupujúcim je voči žalobcovi právne neúčinný.

2. Žalobu odôvodnil tým, že rozsudkom Okresného súdu Bardejov, sp. zn.: XC/XX/XXXX-XXX zo dňa

05.01.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 03.04.2019 a vykonateľnosť dňa 09.04.2019, v spojení
s rozsudkom Krajského súdu Prešov, sp. zn.: XXCo/XX/XXXX-XXX zo dňa 27.02.2019, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 03.4.2019 a vykonateľnosť dňa 09.04.2019 bol T.. M. P., G..: XX.XX.XXXX, trvale
bytom: E. XXX, XXX XX P. (ďalej len „dlžník“) zaviazaný uhradiť právnemu predchodcovi žalobcu (pozn.
Q. N. L., A.V.: O. XX, U. M., XXXX G., R., R. G..: I.): pohľadávku vo výške 347.520,24 €, a 9 %

úrok p. a. zo sumy 347.520,24 € od 08.05.2010 do zaplatenia (ďalej len „pohľadávka“). Zmluvou o
postúpení pohľadávky, zo dňa XX.XX.XXXX došlo k postúpeniu pohľadávky z postupcu Q. N. L. na
postupníka/žalobcu PROGRES-INVEST, s.r.o.. Postupca Q. N. L. doporučeným listom s doručenkou zo
29.04.2021 oznámil dlžníkovi M. P. v zmysle ust. § 526 Občianskeho zákonníka, že došlo k postúpeniu
pohľadávky na žalobcu. Ku dňu 30.04.2021 predstavuje úrok z omeškania sumu vo výške 343.616,50 €.

Ku dňu 30.04.2021 predstavuje pohľadávka žalobu voči dlžníkovi sumu vo výške 691.136,74 €. Nakoľko
dlžník neuhradil právnemu predchodcovi žalobcu prejudikovanú pohľadávku, tak právny predchodca
žalobcu podal na Okresný súd Banská Bystrica návrh na vykonanie exekúcie. Pohľadávka žalobcu je
vymáhaná v exekučnom konaní evidovanom na Okresnom súdu K. K., sp. zn.: XXEk/XXX/XXXX, a
to prostredníctvom súdneho exekútora M.. N. Y., sp. zn.: XXX N. XXX/XXXX. Súdny exekútor M.. N.

Y., zaslal predchádzajúcemu právnemu zástupcovi žalobcu Oznámenie zo dňa 23.07.2019, v ktorom
okrem iného uviedol, že: „V exekučnom konaní XXXEx XXX/XX vedenom proti povinnému T.. M. P., G..
XX.X.XXXX, E. XXX, XXX XX E., Vám ako právnemu zástupcovi oprávneného oznamujeme, že povinný:
- previedol dňa X.X.XXXX obchodný podiel povinného v spoločnosti E. G. A..P..U.., Z. XXX/B, XXX XX K.
- G. M., T. XX XXX XXX, a to v prospech nadobúdateľa obchodného podielu C. Q., F. Š. XX, - previedol

dňa X.X.XXXX obchodný podiel povinného v spoločnosti N. H., A..P..U.., E. X, XXX XX P., T. XX XXX
XXX, a to v prospech nadobúdateľa obchodného podielu A. L., O. O. XX, K.. - previedol dňa X.X.XXXX
obchodný podiel povinného v spoločnosti P..M., A..P..U.., E. XXX, XXX XX P., T. XX XXX XXX, a to v
prospech nadobúdateľa obchodného podielu A. L., O. O. XX, K.. Sú to spoločnosti s relatívne veľkými
obratmi ( viď H..Y..A. ), spoločnosť N. H., A..P..U.., E. X, XXX XX P., T. XX XXX XXX, vlastní viacero

nehnuteľností. (viď LV č. XXX, C..Ú..: E. a LV č. XXX, C..Ú..: K.). Oznamujeme Vám tieto skutočnosti za
účelom zváženia odporovania prevodu obchodného podielu, resp. zváženia trestnoprávnych následkov
tohto konania a to aj z dôvodu, že iný relevantný majetok u povinného k dnešnému dňu zistený nebol.“
Spoločnosti s obchodnými menami: s obchodnými menami: N. H., A..P..U.. Q. P..M., A..P..U.. Q. E. G.
A..P..U.. ďalej spolu len „spoločnosti“. Dlžníkovi bolo od súdneho exekútora M.. N. Y., doručené dňa

16.07.2019 upovedomenie o začatí exekúcie v zmysle ust. § 61 a nasl. Exekučného poriadku. Vyššieopísaný exekučný titul nadobudol vykonateľnosť dňa 09.04.2019 a teda v čase realizácie prevodov
obchodných podielov mal žalobca voči dlžníkovi vymáhateľnú pohľadávku. Dlžník v čase realizácie
prevodov obchodných podielov na žalovaného v 1. rade preukázateľné vedel, že má splatný záväzok

voči žalobcovi, ktorý žalobca určite bude vymáhať v exekučnom konaní. Z verejne dostupných informácií
(Rozvrh práce Okresného súdu K. na rok XXXX) sa právny predchodca žalobcu dozvedel, že notársky
úrad M.. B. I. Z. K. prejednáva dedičsko-právnu vec po nebohom B. P., G..: XX.XX.XXXX, zomrelom
XX.XX.XXXX, naposledy trvale bytom: E. XXX, XXX XX P. (ďalej len „poručiteľ“). Z verejne dostupných
informácií je žalobcovi taktiež známe, že dlžník T.. M. P. je synom poručiteľa, t.j. dedičom v 1. zákonnej

skupine dedičov podľa ust. § 473 Občianskeho zákonníka a že dlžník T.. M. P. je synom žalovanej v 1.
rade a bratom žalovaného v 2. rade, t.j. sú blízkymi osobami v zmysle § 116 OZ. Právny predchodca
žalobcu listom zo dňa XX.XX.XXXX upovedomil notára M.. B. I., že má prejudikovanú pohľadávku
voči dlžníkovi, t.j. osobe ktorá je v 1. zákonnej skupine dedičov po poručiteľovi a požiadal notára, aby
pri prejednaní dedičstva na notárskom úrade oboznámil dlžníka z obsahom Upovedomenia právneho
predchodcu žalobu zo dňa 19.04.2021, t.j. aby dlžníkovi a spoludedičom prečítal predmetné podanie

právneho predchodcu žalobcu. Žalobca má informáciu o tom, že dlžník T.. M. P. sa vzdal dedičského
práva po svojom nebohom otcovi v prospech svojho brata a mami, t.j. v prospech žalovaných v 1. a
2. rade. Z uvedeného plynie, že úmysel dlžníka ukrátiť žalobcu ako svojho veriteľa musel a dokonca v
tomto prípade preukázateľne aj bol známi žalovaným v 1. a 2. rade, nakoľko na prejednaní dedičstva
boli žalovaní v 1. a 2. rade notárom M.. B. I. oboznámení s podaním právneho predchodcu žalovaného,

zo dňa 19.04.2021, čo de facto a de iure vylučuje ich dobromyseľnosť pri nadobudnutí zákonného
dedičského podielu dlžníka T.. M. P. v dedičskom konaní. Nakoľko sú žalovaní v 1. a 2. rade blízke
osoby v zmysle ust. § 116 OZ, tak v zmysle ust. § 42a ods. 2) OZ v prípade blízkych osôb platí
obrátené dôkazne bremeno, t.j. že žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní v konaní pred súdom dokázať,
že v čase nadobudnutia zákonného dedičského podielu dlžníka T.. M. P. v dedičskom konaní boli

dobromyseľní,t.j.nevedelioprejudikovanejpohľadávkežalobcu,čojevzhľadomnaskutočnosťuvedenú
v predchádzajúcej vete tohto článku bez akýchkoľvek pochybností vyvrátené. Žalobca týmto odporuje
právnemu úkonu, ktorým dlžník T.. M. P. odmietol dediť, alebo sa vzdal svojho zákonného dedičského
podielu v prospech žalovaných v 1. a 2. rade, a to v dedičskom konaní po svojom nebohom otcovi B. P.,
ktoré dedičské konanie prebieha u súdneho komisára M.. B. I. - notára, sp. zn.: XD/XX/XXXX, V.: XXX/

XXXX. Žalobcovi je z verejne dostupných zdrojov (pozn. katasterportal a obchodný register) známe, že
poručiteľ bol v čase smrti vlastníkom nasledovného majetku:
a. Nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území: G. M., obec: K. - G.É. M., okres: K. T..,
zapísané v katastri nehnuteľností Okresného úradu K. T.. - katastrálny odbor, na Liste vlastníctva číslo
XXXX, a to:

- byt č. X, na X. O. a príslušenstvo vchodu č. XX na ulici A. XX Z. M. K., na ktorý je pridelené súpisné
číslo XXXX - bytový dom A. XX, XX, XX, postavený na parcele R. C. XXXXX/XX ostatná plocha o výmere
XXX m2, R. C. XXXXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, R. C. XXXXX/X zastavaná
plocha a nádvorie o výmere XXX m2 a R. C. XXXXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2,
vlastníctvo zapísané v časti K. XX v podiele X/X,

- spoluvlastnícky podiel bytu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu v
podiele XXXX/XXXXXX,
- spoluvlastnícky podiel na pozemkoch, na ktorých je bytový dom - A. XX, XX, XX, postavený, a to
parcela R. C. XXXXX/XX ostatná plocha o výmere XXX m2, R. C. XXXXX/X zastavaná plocha a nádvorie
o výmere XXX m2, R. C. XXXXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2 a R. C. XXXXX/

X zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, vlastníctvo zapísané v časti K. XX v podiele XXXX/
XXXXXX.
b. Obchodný podiel XX %. v obchodnej spoločnosti N. H., A.. P.. U.., A. A.: E. X, XXX XX P., T.: XX XXX
XXX, registrácia: Obchodný register Okresného súdu O., U.: A., Z. Č..: XXXXX/P. Obchodná spoločnosť
vlastní viaceré nehnuteľnosti - LV č. XXX, k.ú.: E. a LV č. XXX, k.ú.: K..

3. Uznesením sp. zn. 6C/16/2021 zo dňa 24.6.2021 Okresný súd Bardejov nariadil zabezpečovacie
opatrenie zriadením záložného práva na majetok obchodnej spoločnosti GENEREA s.r.o., so sídlom:
Znievska 1, 851 06 Bratislava, IČO: 52 885 046 - nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území:
G. M., obec: K. - G. M., okres: K. T.., zapísané v katastri nehnuteľností Okresného úradu K. T.. -

katastrálny odbor, na Liste vlastníctva číslo XXXX, a to:
- byt č. X, na X. O. a príslušenstvo vchodu č. XX na ulici A. XX Z. M. K., na ktorý je pridelené súpisné číslo
XXXX - bytový dom A.P. XX, XX, XX, postavený na parcele R. C. XXXXX/XX ostatná plocha o výmere
XXX m2, R. C. XXXXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, R. C. XXXXX/X zastavanáplocha a nádvorie o výmere XXX m2 a R. C. XXXXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2,
vlastníctvo zapísané v časti K. XX v podiele X/X,
- spoluvlastnícky podiel bytu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu v

podiele XXXX/XXXXXX,
-spoluvlastníckypodielnapozemkoch,naktorýchjebytovýdom-A.XX,XX,XX,postavený,atoparcela
R. C. XXXXX/XX ostatná plocha o výmere XXX m2, R. C. XXXXX/X zastavaná plocha a nádvorie o
výmere XXX m2, R. C. XXXXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2 a R. C. XXXXX/X
zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, vlastníctvo zapísané v časti K. XX v podiele XXXX/

XXXXXX,
a to za účelom zabezpečenia prejudikovanej pohľadávky žalobcu vo výške 347.520,24 € s
príslušenstvom priznanej Rozsudkom Okresného súdu Bardejov, sp. zn.: XC/XX/XXXX-XXX zo dňa
05.01.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 03.04.2019 a vykonateľnosť dňa 09.04.2019, v spojení
s rozsudkom Krajského súdu Prešov, sp. zn.: XXCo/XX/XXXX-XXX zo dňa 27.02.2019, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 03.4.2019 a vykonateľnosť dňa 09.04.2019 voči T.. M. P., nar.: XX.XX.XXXX, trvale

bytom: E. XXX, XXX XX P., ktorá pohľadávka je vymáhaná v exekučnom konaní prostredníctvom
súdnehoexekútoraM..N.Y.,sp.zn.:XXXN.XXX/XXXX.Vodôvodneníuzneseniauviedol,že„vovzťahu
k predmetu, a to nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území: G. M., U.: K. - G. M., U.: K.
T.., zapísané v katastri nehnuteľností Okresného úradu K. T.. - katastrálny odbor, na Liste vlastníctva
číslo XXXX, a to:

byt č. X, na X. O. a príslušenstvo vchodu č. XX na ulici A. XX Z. M. K., na ktorý je pridelené súpisné číslo
XXXX - bytový dom A. XX, XX, XX, postavený na parcele R. C. XXXXX/XX ostatná plocha o výmere
XXX m2, R. C. XXXXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, R. C. XXXXX/X zastavaná
plocha a nádvorie o výmere XXX m2 a R. C. XXXXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2,
vlastníctvo zapísané v časti K. XX v podiele X/X,

spoluvlastnícky podiel bytu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu v podiele
XXXX/XXXXXX,
spoluvlastnícky podiel na pozemkoch, na ktorých je bytový dom - A. XX, XX, XX, postavený, a to parcela
R. C. XXXXX/XX ostatná plocha o výmere XXX m2, R. C. XXXXX/X zastavaná plocha a nádvorie o
výmere XXX m2, R. C. XXXXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2 a R. C. XXXXX/X

zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, vlastníctvo zapísané v časti K. XX v podiele XXXX/
XXXXXX,
sú splnené všetky zákonné predpoklady na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zriadením
záložného práva, pretože žalobca podal návrh na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia (záložného
práva),označilspôsobilýpredmetzáložnéhopráva,ktorýmjenehnuteľnosť-byt,záložnéprávozriadené

prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia zabezpečuje peňažnú pohľadávku žalobcu. Z celého
obsahu spisu vyplýva, že peňažná pohľadávka žalobcu je dostatočne špecifikovaná, jeho nárok trvá a z
hľadiska opisu rozhodujúcich skutočností spĺňa návrh všetky požiadavky. Žalobca dostatočne osvedčil
potrebu nariadenia predmetného zabezpečovacieho opatrenia, naliehavosť potreby dočasnej úpravy
pomerov vo vzťahoch sporových strán, a to predložením rozsudku Okresného súdu K., sp. zn.: XC/

XX/XXXX-XXX zo dňa 05.01.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 03.04.2019 a vykonateľnosť
dňa 09.04.2019, v spojení s rozsudkom Krajského súdu Prešov, sp. zn.: XXCo/XX/XXXX-XXX zo dňa
27.02.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 03.4.2019 a vykonateľnosť dňa 09.04.2019, ako aj
oznámením súdneho exekútora M.. N. Y. zo dňa 23.7.2019. Rovnako tak vychádzajúc z výpisu z
katastra nehnuteľností z LV č. XXXXX je ako vlastník uvedených nehnuteľností zapísaná obchodná

spoločnosti GENEREA s..ro., so sídlom Znievska 1 851 06 Bratislava, ktorá nehnuteľnosti nadobudla
kúpnou zmluvou Z.-XXXXX/XXXX zo dňa X.X.XXXX.“ Realizáciou ďalšieho predaja nehnuteľnosti by
bola nepochybne ohrozená prípadná exekúcia vedená žalobcom voči T.. M. P. na vymoženie pohľadávky
vo výške 347.520,24 Eur s úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy 347.520,24 Eur od 8.5.2010 do
zaplatenia.“

4. V priebehu konania žalobca podaním zo dňa 10.5.2022 navrhol nariadiť ďalšie zabezpečovacie
opatrenie a to zriadením záložného práva na majetok žalovanej v 1. rade: B. P., nar. XX.X.XXXX, bytom
E. XXX, XXX XX P. - nehnuteľnosti nachádzajúcich sa v katastrálnom území: E., obec: E., okres E.,
zapísané v katastri nehnuteľnosti Okresného úradu K. - katastrálny odbor, na LV č. XXX a to:

pozemok - parcela R. C. XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2,
stavba - rodinný dom, súpisné číslo XXX, postavený na parcele R. C. XXX/X, zastavaná plocha a
nádvorie o výmere XXX m2, vlastníctvo zapísané pod K. X B. P., rod. C. v podiele X/X,a to za účelom zabezpečenia pohľadávky žalobcu vo výške 347.520,24 € s príslušenstvom priznanej
Rozsudkom Okresného súdu K., sp. zn.: XC/XX/XXXX-XXX zo dňa 05.01.2018, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 03.04.2019 a vykonateľnosť dňa 09.04.2019, v spojení s rozsudkom Krajského súdu

Prešov, sp. zn.: XXCo/XX/XXXX-XXX zo dňa 27.02.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 03.4.2019
a vykonateľnosť dňa 09.04.2019 voči T.. M.Š. P., nar.: XX.XX.XXXX, trvale bytom: E. XXX, XXX XX
P., ktorá pohľadávka je vymáhaná v exekučnom konaní prostredníctvom súdneho exekútora M.. N. Y.,
sp. zn.: XXX N. XXX/XXXX. Návrh odôvodnil tým, že vo veci samej sa domáha vyslovenia neúčinnosti/
odporovateľnostiprávnychúkonov.Skutočnosťtýkajúcasatzv.koláciemázásadnývecnýaprávnyvplyv

v prejednávanej právnej veci, a to vo vzťahu k žalovanej v 1. rade. Prevody nehnuteľnosti v Obci E. boli
jednoznačne uzatvorené s takým cieľom a úmyslom, aby bolo znemožnené vymoženie prejudikovanej
pohľadávky žalobcu a preto sú dané dôvody na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Na strane aktív
v dedičskom konaní neboli nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území: E., obec: E., okres:
E., zapísané v katastri nehnuteľnosti Okresného úradu K. - katastrálneho odboru, na LV č. XXX, a to:
pozemok - parcela R. C. XXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, stavba - rodinný dom,

súpisné číslo: XXX, postavený na parcele R. C. XXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2,
vlastníctvo zapísané pod K. X B. P., P.. C. v podiele X/X. Poručiteľ B. P. (otec dlžníka T.. M. P.) zomrel
dňa XX.XX.XXXX. Rodinný dom a pozemok E. bol od roku XXXX V. V. XX.XX.XXXX v bezpodielovom
spoluvlastníctve poručiteľa B. P. a jeho manželky B. P. (žalovanej v 1. rade). Dňa XX.XX.XXXX uzatvoril
poručiteľ B. P. s manželkou B. P. ako darcovia s ich synom T.. B.Á. P., G.. XX.XX.XXXX, trvalé bytom: E.

XXX, XXX XX E. (pozn. brat dlžníka T.. M. P.) ako obdarovaným Darovaciu zmluvu, ktorej predmetom
bol dar nehnuteľnosti - rodinného domu a pozemku E. a ktorá darovacia zmluva je evidovaná v katastri
nehnuteľnosti ako Darovacia zmluva G. XXX/XXXX, zo dňa XX.XX.XXXX pod č. konania Z.-
XXXX/XXXX, zo dňa XX.XX.XXXX (ďalej aj „Darovacia zmluva č. 1“). Darovaciu zmluvu č. 1 uzatvoril
poručiteľ 44 kalendárnych dní pred svojom smrťou, t.j. tesne pred svojou smrťou. T.. M. P. následne

už V. XX.XX.XXXX (t.j. len 2 dní po smrti svojho otca B. P.) previedol nehnuteľnosti - rodinný dom a
pozemok E., darovacou zmluvou na svoju matku B. P. (žalovaná v 1. rade), a to už do jej výlučného
vlastníctva, ktorá darovacia zmluva je evidovaná v katastri nehnuteľnosti ako Darovacia zmluva G. XXX/
XXXX, zo dňa XX.XX.XXXX pod č. konania Z.-XXXX/XXXX, zo dňa XX.XX.XXXX (ďalej len „Darovacia
zmluva č. 2“). Zjavným účelom uzatvorenia Darovacej zmluvy č. 1 bolo, aby nehnuteľnosti - rodinný dom

a pozemok E. neboli súčasťou/aktívom v dedičskom konaní po poručiteľovi B. P. a teda aby sa hodnota
dedičstva znížila o hodnotu týchto nehnuteľnosti, ktoré navyše nie sú zabezpečené žiadny záložným
a ani iným obmedzujúcim právom (pozn. v časti „R.“-E. G. L. Č.. XXX je síce zapísaná ťarcha z roku
XXXX o štátnom príspevku, avšak v tomto prípade už určite ide o splatený záväzok - tzv. vtedajšia
novomanželská pôžička, ktorú ťarchu vlastníci zabudli dať vymazať z LV). Aj táto skutočnosť potvrdzuje

to, že dlžník T., M. P. a s nim spriaznené osoby sa snažia spoločným koordinovaným postupom
znemožniť vymoženie prejudikovanej pohľadávky žalobcu. Vzhľadom na predpokladanú výšku sumy
cca90.000,-EUR,ktorápredstavujehodnotumajetku,ktorá„ušla“zdedičstvazdispozičnejsférydlžníka
T.. M. P. ako dediča (pozn. nepočítajúc náklady dražby, odmeny súdneho exekútora a ďalšie súvisiace
náklady, ktoré plynutím času narastajú, tak isto ako prejudikovaná pohľadávka žalobca) sa javí viac ako

pravdepodobné, že žalobca sa bude musieť uspokojovať jednak z výťažku z exekučnej dražby bytu a
súčasne zvyšnú neuspokojenú časť aj z náhrad voči žalovanej v 1. rade a z jej majetku, resp. do vtedy
kým súdny exekútor nevymôže predpokladanú sumu cca 90.000,- EUR.
Uznesenímsp.zn.6C/16/2021zodňa8.6.2022tunajšísúdnariadilzabezpečovacieopatreniezriadením
záložného práva na majetok žalovanej v 1. rade: B. P., G.. XX.X.XXXX, bytom E. XXX, XXX XX P.

- nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území: E., obec: E., okres E., zapísané v katastri
nehnuteľnosti Okresného úradu K. - katastrálny odbor, na LV č. XXX a to:
pozemok - parcela R. C. XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2,
stavba - rodinný dom, súpisné číslo XXX, postavený na parcele R. C. XXX/X, zastavaná plocha a
nádvorie o výmere XXX m2, vlastníctvo zapísané pod K. X B. P., rod. C. v podiele X/X,

a to za účelom zabezpečenia pohľadávky žalobcu vo výške 347.520,24 € s príslušenstvom priznanej
Rozsudkom Okresného súdu Bardejov, sp. zn.: XC/XX/XXXX-XXX zo dňa 05.01.2018, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 03.04.2019 a vykonateľnosť dňa 09.04.2019, v spojení s rozsudkom Krajského súdu
Prešov, sp. zn.: XXCo/XX/XXXX-XXX zo dňa 27.02.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 03.4.2019
a vykonateľnosť dňa 09.04.2019 voči T.. M. P., G..: XX.XX.XXXX, trvale bytom: E. XXX, XXX XX P.,

ktorá pohľadávka je vymáhaná v exekučnom konaní prostredníctvom súdneho exekútora M.. N. Y., sp.
zn.: XXX N. XXX/XXXX.5. Žalovaný v 2. rade vo vyjadrení zo dňa 9.9.2021 k podanej žalobe žiadal žalobu zamietnuť a
priznať nárok na náhradu trov konania. Namietal neexistenciu odporovaného právneho úkonu majúc
za to, že žalobca sa domáha určenia neúčinnosti právneho úkonu dlžníka, ktorý dlžník nikdy neurobil.

Dlžník sa totiž svojho dedičského práva nevzdal a dedičstvo po poručiteľovi ani neodmietol. Dlžník iba
uzatvoril s ostatnými dedičmi (so žalovanou 1/ a bratom T.. B.G. P.) dohodu dedičov, ktorú následne
schválil Okresný súd K. povereným súdnym komisárom uznesením sp. zn.: XD/XX/XXXX, V.: XXX/
XXXX zo dňa XX.X.XXXX, právoplatným dňa XX.X.XXXX. Žalobca sa teda domáha určenia neúčinnosti
neexistujúceho právneho úkonu, odhliadnuc od toho, že slovenský právny poriadok nepozná pojem

„vzdanie sa dedičského práva“. Nie je zrejmé, čo má žalobca konkrétne na mysli pod pojmom vzdanie
sa dedičstva. Ďalej namietal nemožnosť odporovania právnemu úkonu, kúpnej zmluve, keďže táto
zmluva nebola právnym úkonom dlžníka. Keďže žalovaná v 1. rade a žalovaný v 2. rade neboli dlžníkmi
žalobcu,nemožnouzatvorenejkúpnejzmluveodporovať.Akotretiuzásadnúnámietkuuviedolneurčitosť
a materiálnu nevykonateľnosť petitu žaloby, nakoľko podľa jeho názoru žalobca nešpecifikoval, ako
a kedy sa mal dlžník vzdať svojho dedičského práva, nešpecifikoval samotné dedičské právo a ani

dedičský podiel, ktorého sa mal dlžník údajne vzdať. Štvrtou zásadnou námietkou bola zo strany
žalovaného v 2. rade námietka jeho pasívnej legitimácie s tým, že voči žalovanému v 2. rade nemožno
uplatniť právo odporovať právnemu úkonu dlžníka, nakoľko žalovanému v 2. rade neboli známe
podmienky odporovateľnosti údajného vzdania sa dedičstva dlžníkom. Žalovanému v 2. rade neboli a
ani nemohli byť známe žiadne skutočnosti, ktoré by zakladali odporovateľnosť úkonov dlžníka, ktoré

predchádzalivydaniuuzneseniaodedičstve.Zuzneseniaodedičstvetotižnevyplýva,žebyúkondlžníka
mohol byť odporovateľným právnym úkonom. Z uznesenia o dedičstve vyplýva, že Okresný súd K.
povereným notárom M.. B. I. schválil dohodu dedičov, pričom sa v odôvodnení uznesenia vysporiadal
aj s Upovedomením právneho predchodcu žalobcu zo dňa XX.XX.XXXX adresovaným notárovi. Z
uznesenia o dedičstve vyplýva, že poverený súdny komisár pri prejednaní dedičstva na notárskom úrade

oboznámil dlžníka a žalovanú v 1. rade s obsahom Upovedomenia právneho predchodcu žalobcu zo
dňa XX.XX.XXXX, a toto upovedomenie spoludedičom prečítal. Z uznesenia o dedičstve jednoznačne
vyplýva, že dlžník dedičstvo po poručiteľovi neodmietol. Dlžník iba nenadobudol žiaden dedičský podiel
na dedičstve, nakoľko toto bolo predlžené. Sama skutočnosť, že dlžník nenadobudol žiaden podiel, ešte
nezakladá odporovateľnosť právneho úkonu. Nakoľko bolo dedičstvo predlžené, uzatvorením dohody

dedičov v dedičskom konaní nemohlo dôjsť k ukráteniu žalobcovej pohľadávky. Žalovanému v 2. rade
teda nemožno pripísať akýkoľvek úmysel ukrátiť uspokojenie pohľadávky žalobcu. Žalovaný v 2. rade
zásadne odmieta uvedené tvrdenie žalobcu týkajúce sa údajného formálneho prevodu predmetného
bytu. Žalovaný v 2. rade je obchodnou spoločnosťou, ktorá sa v rámci svojej činnosti zameriava
predovšetkým na realitnú činnosť a obchodovanie s nehnuteľnosťami. Žalovaný v 2. rade uzatvoril

so žalovanou Kúpnu zmluvu v rámci svojej podnikateľskej činnosti za účelom rekonštrukcie kúpených
nehnuteľností a ich následného predaja. Žalovaný v 2. rade kúpnu cenu nehnuteľností reálne v plnej
výške zaplatil z vlastných prostriedkov. Žalovaný v 2. rade nadobudol nehnuteľnosti za trhovú cenu. Táto
Kúpna zmluva bola synalagmatickým a ekvivalentným právnym úkonom. V tejto súvislosti považujeme
za potrebné uviesť, že pri synalagmatických ekvivalentných právnych úkonoch nie je daný animus

fraudandi (ukracovací úmysel) zmluvných strán. Taktiež považujeme za potrebné uviesť, že konateľ
žalovaného v 2. rade M.. Z. P., O.. dlžníka M. P. ani žalovanú pred začatím rokovaní o uzatvorení
Kúpnej zmluvy nepoznal. O ponuke nehnuteľností na predaj sa žalovaný v 2. rade dozvedel iba z
internetu. Okrem toho v zmysle Kúpnej zmluvy bola časť kúpnej ceny použitá na úhradu zostatku
hypotekárneho úveru zabezpečeného záložným právom k nehnuteľnosti. Zo všetkých okolností vyplýva,

že išlo o štandardný reálny predaj nehnuteľností. Žalobca v žalobe ďalej uvádza, že žalovaný v 2. rade
podľa jeho názoru nepostupoval s náležitou odbornou starostlivosťou a dôkladne si nepreveril, za akých
okolností žalovaná v 1. rade nadobudla predmetný byt. S uvedeným tvrdením žalobcu žalovaný v 2.
rade kategoricky nesúhlasí. Pred uzatvorením Kúpnej zmluvy žalovaný v 2. rade vykonal štandardné
due dilligence, preveril si technický a právny stav nehnuteľností, preveril si osobu žalovanej v 1. rade

ako predávajúcej, preveril si nadobúdací titul, ktorým žalovaná v 1. rade a poručiteľ byt nadobudli
do vlastníctva, preveril si výšku zostatku hypotekárneho úveru zabezpečeného záložným právom na
kupovaných nehnuteľnostiach a v neposlednom rade sa žalovaný v 2. rade oboznámil aj s vykonateľným
uznesením o dedičstve (nadobúdacím titulom). Okrem toho žalovaný v 2. rade podmienil vyplatenie
kúpnej ceny predložením výpisu z listu vlastníctva ohľadom nehnuteľností, na ktorom bude zapísaný ako

výlučný vlastník nehnuteľností, na ktorom nebude zapísané žiadne právo tretej osoby, ani poznámka.
Máme za to, že žalovaný v 2. rade konal obozretne a bol vzhľadom na všetky okolnosti dobromyseľný
pri uzatváraní Kúpnej zmluvy so žalovanou v 1. rade. To, že žalovaný v 2. rade uzatvoril Kúpnu zmluvu v
čase,keďeštevkatastrálnejevidenciinebolo/nemohlobyťzapísanézáznamom-Uznesenieodedičstvesamo o sebe neodôvodňuje záver, že by žalovaný v 2. rade nekonal s odbornou starostlivosťou.
K tomuto považujeme za potrebné uviesť, že záznam uznesenia o dedičstve do katastra má len
deklaratórny účinok. Žalovaná v 1. rade nadobudla dedičstvo ex tunc už okamihom smrti poručiteľa a

nie až zápisom jej vlastníckeho práva do katastra. Okresný súd K. v konaní o dedičstve túto skutočnosť
len svojím uznesením konštatoval. Žalovaný v 2. rade preto nemusel s uzatvorením Kúpnej zmluvy
čakať až na záznam vlastníckeho práva žalovanej v 1. rade do katastra, ale mohol sa spoľahnúť na
obsah právoplatného a vykonateľného uznesenia o dedičstve, ktoré mu žalovaná v 1.rade v origináli
pred uzatvorením Kúpnej zmluvy predložila. V neposlednom rade predávajúca (žalovaná v 1. rade)

v Kúpnej zmluve vyhlásila, že v súvislosti s nehnuteľnosťami neprebieha žiadne súdne ani exekučné
konanie a že vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nenadobudla odporovateľným právnym úkonom.
Žalovanému v 2. rade teda nemožno v žiadnom prípade vytknúť, že by pri uzatváraní Kúpnej zmluvy
nepostupoval s náležitou starostlivosťou. Ďalej žalovaný v 2. rade namietal neexistenciu ukrátenia
veriteľa s tým, že zákon neumožňuje odporovať synalagmatickému ekvivalentnému právnemu úkonu
dlžníka, keďže takým úkonom podľa neho nebol zmenšený majetok dlžníka. Úkonmi dlžníka v konaní

o dedičstve po poručiteľovi a následným uzatvorením Kúpnej zmluvy medzi žalovanými však nedošlo k
žiadnemu zmenšeniu majetku dlžníka, nakoľko dedičstvo po poručiteľovi bolo predlžené. Nadobudnutím
dedičského podielu v predlženom dedičstve by sa dlžník nedostal do lepšieho majetkového stavu, v
akom bol pred začatím dedičského konania. Okrem toho nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom Kúpnej
zmluvy, boli v čase uzatvorenia Kúpnej zmluvy zaťažené záložným právom banky zabezpečujúcim

hypotekárny úver poručiteľa a žalovanej v 1. rade. Predmetom dedičstva bola iba 1. nehnuteľností,
nakoľko druhú 1. nehnuteľností nadobudla žalovaná v 2. rade do výlučného vlastníctva z titulu
vyporiadaniabezpodielovéhospoluvlastníctvamanželov.VzmyslepríslušnýchustanoveníObčianskeho
zákonníka týkajúcich sa dedičstva by v dedičskom konaní na dlžníka T.. M. P. pripadla iba X/X-ina z celku
nehnuteľností, čo predstavuje iba minoritný spoluvlastnícky podiel. Ak by aj hypoteticky dlžník podľa

dohody o dedičstve predsa len nadobudol podiel X/X na nehnuteľnostiach, tak tento jeho spoluvlastnícky
podiel by bol aj tak zaťažený záložným právom banky zapísaným v prvom poradí, v dôsledku čoho by
sa žalobca z tohto spoluvlastníckeho podielu nemohol v exekúcii uspokojiť, odhliadnuc od toho, že by
dlžník na seba prevzal aj dlhy po poručiteľovi.

6. V replike zo dňa 15.11.2021 žalobca uviedol, že podstata argumentácie žalovanej v 2. rade, ako aj
žalovanej v 1. rade spočíva v tvrdení, že dlžník T.. M. P. sa nevzdal dedičstva a súčasne ani dedičstvo
neodmietol a že nie je možné odporovať právnym úkonom, ktoré sú predmetom prejednávanej veci.
Je zrejmé, že žalobca nebol zmluvnou stranou neúčinných právnych úkonov (Uznesenie o dedičstve
a Kúpna zmluva) a že tieto právne úkony nie sú verejne prístupné. Žalobca teda v čase podania

žaloby nedisponoval presnými údajmi o predmetných právnych úkonoch a o ich obsahu a preto ich
nevedel v čase podania žaloby presne špecifikovať. Fotokópie predmetných právnych úkonov mu
boli doručené cestou konajúceho súdu. Žalobca v súvislosti s námietkami žalovaných v 1. a 2. rade,
ktoré majú „terminologický“ charakter a po detailnom oboznámení sa s právnymi úkonmi, samostatným
podaním upravil petit žaloby. Žalobca má však za to, že dostatočným spôsobom už v Žalobe zo

dňa 20.05.2021 a v Zmene žaloby zo dňa 17.06.2021 detailne opísal a špecifikoval v čom spočíva
odporovateľnosť/neúčinnosť právnych úkonov a preto tvrdenia žalovaných v 1. a 2. rade o nevzdaní/
neodmietnutí dedičstva absolútne nemôžu obstáť. Z uznesenia o dedičstve, ktoré je súčasťou súdneho
spisu jasne a bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, aký obsah, resp. výsledok mal úkon dlžníka T.. M. P.
v dedičskom konaní, t.j. že nenadobudol žiaden majetok, keďže sa vzdal bez odplaty svojho zákonného

dedičského práva v prospech spoludedičov (mamy a brata). Vo vzťahu k vyjadreniu žalovaného v 2.
rade, zo dňa 09.09.2021 je nutné poukázať na jeho vyjadrenie, ktoré ma rozhodujúci vplyv na posúdenie
prejednávanej právnej veci, a to vo vzťahu k dobromyseľnosti žalovaného v 2. rade v čase uzatvorenia
právneho úkonu - Kúpnej zmluvy, ktorú nedobromyseľnosť potvrdil sám žalovaný v 2. rade vo svojom
vyjadrení k žalobe, zo dňa 09.09.2021. Z vyjadrení žalovaného v 2. rade zo dňa 09.09.2021, vyplýva

že sa žalovaný v 2. rade pred uzatvorením právneho úkonu - Kúpnej zmluvy oboznámil s obsahom
Uznesenia o dedičstve a teda žalovanému v 2. rade muselo byť zrejmé, že sú splnené podmienky
na podanie tzv. odporovacej žaloby a teda bez akýchkoľvek pochybností žalovaný v 2. rade kúpil
predmetný byt s rizikom a vedomím, že veritelia dlžníka T.. M. P. sa budú môcť domáhať vyslovenia
odporovateľnosti/neúčinnosti právneho úkonu - Uznesenia o dedičstve, nakoľko skutočnosť o záväzku

dediča T.. M.Š. P. je vyslovene priamo uvedená v Uznesení o dedičstve na str. 4, posledný odstavec dole
č. 8), ktorá skutočnosť je výraznejšia, tým že dlžník T.. M. P. v rámci vyporiadania dedičstva po svojom
nebohom otcovi B. P. nenadobudol žiaden majetok. Žalovaný v 2. rade teda svojím vlastným vyjadrením
preukázal svoju nedobromyselnosť v čase uzatvorenia právneho úkonu - Kúpnej zmluvy. Predmetomkonanianastraneaktívvdedičskomkonanínebolinehnuteľnostinachádzajúcesavkatastrálnomúzemí:
E., obec: E., okres: E., zapísané v katastri nehnuteľnosti Okresného úradu K. - katastrálneho odboru,
na Liste vlastníctva č. XXX, a to:

- pozemok - parcela R. C. XXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2,
- stavba - rodinný dom, súpisné číslo: XXX, postavený na parcele R. C. XXX/X zastavaná plocha a
nádvorie o výmere XXX m2, vlastníctvo zapísané pod K. X B. P.Á., P.. C. v podiele X/X. (rodinný dom a
pozemok E.). Poručiteľ B. P. (otec dlžníka T.. M. P.) zomrel dňa XX.XX.XXXX.
Rodinný dom a pozemok E. bol od roku XXXX V. V. XX.XX.XXXX v bezpodielovom spoluvlastníctve

poručiteľa B. P. a jeho manželky B. P. (žalovanej v 1. rade). Dňa XX.XX.XXXX uzatvoril poručiteľ B.
P. s manželkou B. P. ako darcovia s ich synom T.. B. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: E. XXX,
XXX XX E. (pozn. brat dlžníka T.. M. P.) ako obdarovaným Darovaciu zmluvu, ktorej predmetom bol
dar nehnuteľnosti - rodinného domu a pozemku E. a ktorá darovacia zmluva je evidovaná v katastri
nehnuteľnosti ako Darovacia zmluva G. XXX/XXXX, zo dňa XX.XX.XXXX pod č. konania Z.-XXXX/
XXXX,zodňaXX.XX.XXXX(ďalejlen„Darovaciazmluvač.X“).Darovaciuzmluvuč.Xuzatvorilporučiteľ

44 kalendárnych dní pred svojom smrťou, t.j. tesne pred svojou smrťou. T.. M. P. následne už dňa
XX.XX.XXXX (t.j. len 2 dní po smrti svojho otca B. P.) previedol nehnuteľnosti - rodinný dom a pozemok
E., darovacou zmluvou na svoju matku B. P. (žalovaná v 1. rade), a to už do jej výlučného vlastníctva,
ktorá darovacia zmluva je evidovaná v katastri nehnuteľnosti ako Darovacia zmluva G. XXX/XXXX, zo
dňa XX.XX.XXXX pod č. konania Z.-XXXX/XXXX, zo dňa XX.XX.XXXX (ďalej len „Darovacia zmluva

č. X“). Zjavným účelom uzatvorenia Darovacej zmluvy č. X bolo, aby nehnuteľnosti - rodinný dom a
pozemok E. neboli súčasťou/aktívom v dedičskom konaní po poručiteľovi B. P. a teda, aby sa hodnota
dedičstva znížila o hodnotu týchto nehnuteľnosti, ktoré navyše nie sú zabezpečené žiadnym záložným
a ani iným obmedzujúcim právom (pozn. v časti „C“-Ťarchy na LV č. XXX je síce zapísaná ťarcha
z roku XXXX o štátnom príspevku, avšak v tomto prípade už určite ide o splatený záväzok - tzv.

vtedajšia novomanželská pôžička, ktorú ťarchu vlastníci zabudli dať vymazať z LV). Aj táto skutočnosť
potvrdzuje to, že dlžník T.. M. P. a s ním spriaznené osoby sa snažia za každú cenu znemožniť
vymoženie prejudikovanej pohľadávky žalobcu. Nehnuteľnosti - rodinný dom a pozemok E. vzhľadom na
okolnosti ich darovania, bez akýchkoľvek pochybností predstavujú tzv. neobvyklý dar a hodnota týchto
nehnuteľnosti mala byť započítaná dedičovi T.. B. P. v konaní o dedičstve, ku ktorej skutočnosti však

v konaní o dedičstve nedošlo. Na tejto skutočnosti nemení nič ani skutočnosť, že obdarovaný T.. B. P.
previedol 2 (dva) dni po smrti svojho otca nehnuteľnosti - rodinný dom a pozemok E. na svoju mamu
B. P. (žalovanú v 1. rade), a to Darovacou zmluvou č. X, a to preto, že táto skutočnosť nastala po smrti
poručiteľa. Vyššie opísaná skutočnosť tzv. kolácie má zásadný vecný a právny vplyv aj v prejednávanej
právnej veci, a to vo vzťahu k žalovanej v 1. rade a k posúdeniu odporovateľnosti/neúčinnosti právneho

úkonu - Uznesenia o dedičstve, a to že tento právny úkon je voči žalobcovi v celom rozsahu neúčinný,
nakoľko tento právny úkon a aj súvisiace právne úkony (t.j. Darovacia zmluva č. X) boli uzatvorené
s takým cieľom a úmyslom, aby bolo znemožnené vymoženie prejudikovanej pohľadávky žalobcu. V
súvislosti s konaním o dedičstve poukázal žalobca aj ohodnotenie aktív v rámci konania o dedičstve
a to, že toto ohodnotenie aktív bolo stanovené bez odborného znaleckého posudku a podľa názoru

žalobcu aktíva dedičstva boli účelovo podhodnotené a to taktiež s cieľom znemožnenia vymoženia
prejudikovanej pohľadávky žalobcu.

7. Žalovaná v 1. rade vo vyjadrení zo dňa 10.12.2021 uviedla, že žalobu považuje za neopodstatnenú
a v nej uplatnený nárok neuznáva v celom rozsahu. Žiadala ju zamietnuť a priznať náhradu trov

konania. Podľa jej názoru sa žalobca svojím návrhom domáha obmedzenia dispozície vlastníckeho
práva žalovaného v 2. rade nad rámec zákona. Priamo to má vyplývať z Uznesenia Okresného súdu
K. č.k. XD/XX/XXXX-XX zo dňa 20.4.2021, právoplatného dňa 20.4.2021, ktorým schválil dohodu o
vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov (,,ďalej len BSM“) uzavretou medzi pozostalou
manželkou ako žalovanou v 1. rade a dedičmi, podľa ktorej, predmetné nehnuteľnosti zapísané

v katastri nehnuteľností Okresného úradu K. - katastrálny odbor, na Liste vlastníctva číslo XXXX
nachádzajúce sa v katastrálnom území: G.É. M., obec: K. - G. M., okres: K. T., ktoré sú predmetom
tohto zabezpečovacieho opatrenia, 1. podielov predmetných nehnuteľností patria priamo zo zákona
žalovanej v 1. rade z BSM ako pozostalej manželke poručiteľa. Druhá 1. podielov týchto nehnuteľností
patrí do dedičstva z majetku BSM - tzn., že žalovaná v 1. rade ešte nadobúda spolu s ostatnými

dedičmi svoj zákonný podiel po poručiteľovi, ktorý nemá spoločné nič so zákonným podielom dlžníka
žalobcu, resp. pohľadávkou voči dlžníkovi, nakoľko tento im patrí zo zákona. Žalobca sa snaží navodiť
dojem, že dlžník žalobcu p. T.. M. P. prenechal svoj zákonný podiel po poručiteľovi, t.j. X/X z dedičstva
žalovanej v 1. rade. Aj keby to tak bolo, žalobca nemôže návrhom na vydanie zabezpečovaciehoopatrenia obmedziť 1. podielu z BSM žalovanej v 1. rade a X/X z druhej 1. podielov nehnuteľností,
nakoľko jej tieto zo zákona patria. Zákonný podiel patriaci dlžníkovi žalobcu je len vo výške X/X podielu,
keďže všetci dedičia dedia rovným dielom, takže v tomto prípade mohol zo zákona žiadať žalobca

zabezpečenie len zákonného podielu X/X dlžníka žalobcu na predmetných nehnuteľnostiach, keby
sa dedilo týmto spôsobom. Platí zásada zmluvnej voľnosti, t.j. dedičia po poručiteľovi ako rodinní
príslušníci sa môžu rozhodnúť podľa svojej vôle, ako si dedičstvo medzi sebou rozdelia v súlade so
zákonom. Z uznesenia Okresného súdu K. č.k. XD/XX/XXXX-XX zo dňa 20.4.2021, právoplatného dňa
20.4.2021, ktorým schválil dohodu o vyporiadaní BSM vyplýva, že výlučným vlastníkom predmetných

nehnuteľností sa stala žalovaná v 1.rade. Žalovaná v 1. rade z dôvodu absencie pasívnej vecnej
legitimácie ani nie je účastníkom konania, nakoľko ten sa nemôže obohacovať na úkor žalobcu, nakoľko
mu zo zákona patrí právo dediť po poručiteľovi minimálne v rovnom diele X/X, resp. tak ako sa dedičia
dohodnú a samozrejme jej patrí zo zákona 1 podielov z BSM na predmetných nehnuteľnostiach. Je
neakceptovateľné a neprípustné, že žalobca sa snaží svojím špekulatívnym, a pritom zle formulovaným
petitom žaloby vo veci samej, ako aj návrhom na vydanie zabezpečovacieho opatrenia obmedziť nárok

osoby, ktorý jej zo zákona patrí, a ktorý je garantovaný Ústavou SR. Z uznesenia Okresného súdu K.
č.k. XD/XX/XXXX-XX zo dňa 20.4.2021, právoplatného dňa 20.4.2021 vyplýva, že vecne príslušný súd,
ktorý poveril na konanie a rozhodnutie notára, ktorý má postavenie súdu, sa už vysporiadal s otázkou
odmietnutia, resp. neodmietnutia dedičstva dlžníka žalobcu. Z toho vyplýva, že dal tunajšiemu súdu
ako aj žalobcovi odpoveď na to, že žalovaní v 1. a 2. rade boli dobromyseľní, pri prevode predmetných

nehnuteľností, na základe Kúpnej zmluvy, evidovanej v katastri nehnuteľností Okresného úradu K. -
katastrálny odbor, pod č. k. Z.-XXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX v súlade so zákonom a v žiadnom
prípade sa neobohatili na úkor žalobcu. Rovnako z neho vyplýva, že petit žaloby vo veci samej ako aj
návrh na vydanie zabezpečovacieho opatrenia je formulovaný nesprávne, nakoľko nedošlo zo strany
dlžníka žalobcu k odmietnutiu, resp. vzdaniu sa dedičského práva - zákonného dedičského podielu.

Vyššie uvedené rozhodnutie Okresného súdu K. č.k. XD/XX/XXXX-XX zo dňa 20.4.2021 je odpoveďou
ajnaargumentáciužalobcuotom,že:,,...,vtexteUzneseniaodedičstve,konajúcinotárM..B.I.uviedol,
že žalovanú v 1. rade upovedomil o podaní žalobcu: Upovedomenie - odmietnutie dedičstva, zo dňa
XX.XX.XXXX, t.j. žalovaná v 1. rade preukázateľne vedela, že uskutočňujú odporovateľný právny úkon“.
Z toho vyplýva jednak, že žalobca vedel, o tom, že v predmetnom uznesení súd konštatoval v bode 8:

že ,, dedič T.. M. P. dedičstvo neodmietol. Súd schválil dohodu o vyporiadaní dedičstva podľa, ktorej
dedič T.W.. M. P. nenadobudol žiadny podiel z dedičstva z dôvodu, že sa jednalo o predĺžené dedičstvo !“
Napriek vedomosti obsahu predmetného uznesenia podal žalobca viacero žalôb voči žalovanej v 1.
rade, ako aj návrhov na zabezpečenie jej majetku, ktorými ju obmedzuje v ich dispozícii v rozpore so
zákonom a vyššie uvedeným rozhodnutím, z ktorého vyplýva že žalovaná v 1.rade bola dobromyseľná.

Podaním ,,Upovedomenie - odmietnutie dedičstva, zo dňa XX.XX.XXXX“, ktoré žalobca zaslal notárovi
sa neprejudikovala otázka odporovateľnosti právnych úkonov, o ktorých sa vedie viacero súdnych
konaní.

8. V duplike zo dňa 29.11.2021 žalovaný v 2. rade namietal nemožnosť pripustenia zmeny žaloby

a uviedol, že z vyjadrenia žalovaného v 2. rade k žalobe vyplýva, že tento si nehnuteľnosti pred
uzatvorením kúpnej zmluvy riadne preveril. Žiadne skutočnosti, ale nenasvedčovali tomu, že by bolo
možné osvedčeniu o dedičstve alebo kúpnej zmluve odporovať, a to aj s prihliadnutím na skutočnosť, že
dedičstvo poručiteľa bolo predlžené, čo vyplýva z bodu 8. uznesenia o dedičstve. Žalovaný v 2. rade sa
preduzatvorenímkúpnejzmluvyoboznámilsobsahomUzneseniaodedičstveavzhľadomnapredlženie

dedičstva mu muselo byť zrejmé, že nie sú splnené podmienky na podanie tzv. odporovacej žaloby.
Dedičskou dohodou a uzatvorením kúpnej zmluvy medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade
nedošlo k žiadnemu zmenšeniu majetku dlžníka, nakoľko aj v prípade, ak by dlžník nadobudol dedičský
podiel v predlženom dedičstve, nedostal by sa do lepšieho majetkového stavu, v akom bol pred začatím
dedičskéhokonania.Tútoskutočnosťpreukazujeajfakt,ženehnuteľnostibolivčaseuzatvoreniaKúpnej

zmluvy zaťažené záložným právom banky zabezpečujúcim hypotekárny úver žalovanej v 1. rade a
poručiteľa. Na tom by nič nezmenila ani kolácia, na ktorú žalobca v replika poukazuje. Žalovanému v 2.
radeneboliznámežiadneokolnosti,ktorébyodôvodňovaliodporovateľnosťprávnemuúkonu.Darovanie
rodinného domu žalovanou v 1. rade a poručiteľom bratovi dlžníka má zásadný vplyv na posúdenie
prejednávanej veci, nakoľko v rámci konania o dedičstve mal byť tento dar započítaný bratovi dlžníka

do jeho dedičského podielu z titulu zákonnej kolácie. V tejto súvislosti poukázal na tvrdenia žalobcu,
ktorý poukazuje na skutočnosť, že predmetný rodinný dom bol účelovo darovaný bratovi dlžníka len
44 kalendárnych dní pred smrťou poručiteľa, za účelom znemožnenia vymoženia pohľadávky žalobcu.
Dátum svojej smrti nemôže nikto vopred vedieť. Rovnako by prípadné započítanie hodnoty rodinnéhodomu do dedičského podielu bratovi dlžníka v rámci konania o dedičstve žiadnym spôsobom nezmenilo
skutočnosť, že dedičstvo po poručiteľovi bolo predlžené. V konečnom dôsledku by sa teda dlžník T.. M.
P. nedostal do lepšieho majetkového stavu, v akom bol pred začatím dedičského konania.

9. V podaní zo dňa 11.1.2022 žalobca uvádza, že vyslovene popiera všetky skutkové tvrdenia
žalovanej v 1. rade uvedené v jej replike. Žalovaní v 1. a 2. rade vôbec nespochybňujú, že žalobca
má prejudikovanú pohľadávku voči dlžníkovi T.. M. P., a že táto prejudikovaná pohľadávka prevyšuje
700.000,- EUR, a to mimo trov prebiehajúceho exekučného konania. Poukázal na rozhodnutia na

Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. XObdo/XX/XXXX, zo dňa 20.08.2020 (P. XX/XXXX) a
uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. XObdo/XX/XXXX, zo dňa 24.06.2020 (P. XX/XXXX) s
poznámkou, že tretími osobami sú singulárni sukcesori pôvodného potenciálneho adresáta odporu, teda
osoby, voči ktorej by mohol za bežných okolností veriteľ bez ďalšieho uplatniť svoje odporové právo.
Odporovanie proti tretím osobám (v tomto prípade voči žalovanému v 2. rade) má z tohto hľadiska reálny
význam, keďže právoplatný rozsudok proti tretej osobe, o určení relatívnej neúčinnosti právneho úkonu

dlžníka, bude mať záväzné právne účinky aj voči tejto tretej osobe - žalovaného v 2. rade (obdobne ako
v zmysle § 228 ods. 2 CSP) a bude umožňovať exekučné postihnutie predmetu plnenia odporovaného
právneho úkonu vo vlastníctve tretej osoby - žalovaného v 2. rade. Tento záver korešponduje aj so
samotným účelom objektívneho odporového práva, keďže neúčinnosťou prevodu sporného majetku
dlžníka voči veriteľovi sa vytvára pre veriteľa stav, ako keby k prevodu nebolo došlo (majiteľom je teda

naďalej dlžník) a umožňuje exekučné postihnutie tohto majetku bez ohľadu na prípadný ďalší prevod.

10. Žalovaný v 2. rade v podaní zo dňa 14.2.2022 okrem iného uviedol, že judikát P. XX/XXXX rieši
výlučne zákonnú podmienku odporovateľnosti podľa ustanovenia § 42a ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb.
Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov a aplikuje sa na právny vzťah výlučne medzi dlžníkom

a osobou, ktorá s dlžníkom odporovateľný právny úkon uskutočnila. Uvedený judikát v žiadnom prípade
nemôže byť aplikovaný na žalovaného v 2. rade, nakoľko tento s dlžníkom žiaden úkon neuskutočnil.
Žalovaný v 2. rade je treťou osobou a jeho pasívnu vecnú legitimáciu upravuje časť ustanovenia
§ 42b ods. 3 OZ za bodkočiarkou, a nie ustanovenie§42a ods. 2 OZ. Žalobca musí jasne a bez
akýchkoľvek pochybností preukázať reálnu vedomosť žalovaného v 2. rade o úmysle dlžníka ukrátiť

svojho veriteľa pri uskutočnení odporovateľného právneho úkonu. Takúto vedomosť však žalovaný v
2. rade nemal a ani mať nemohol, nakoľko z právoplatného uznesenia o dedičstve jasne vyplynulo, že
dedičstvo je predlžené, a teda dlhy poručiteľa presahovali jeho majetok. Žalovaný v 2.rade nemohol
mať žiadnu vedomosť o akejkoľvek možnosti odporovať právnemu úkonu dedičov. Ak žalovaný v 2.
rade nevedel o tom, že žalovaná v 1. rade urobila odporovateľný právny úkon, nemôžu právne účinky

odporovateľnosti zasahovať do jeho právneho postavenia. Druhý žalobcom predložený judikát P. XX/
XXXX rieši pasívnu vecnú legitimáciu tretej osoby v zmysle ustanovenia §42b ods. 3 za bodkočiarkou
z pohľadu, že pasívne vecne legitimovaným môže byť aj singulárny právny nástupca osoby, ktorá s
dlžníkom odporovateľný právny úkon uzatvorila, avšak výlučne za predpokladu, že mu boli známe
okolnosti, ktoré by odôvodňovali odporovateľnosť právneho úkonu voči jej predchodcovi. Žalovaný v 2.

rade ako singulárny právny nástupca žalovanej v 1. rade nemal a ani nemohol mať žiadnu vedomosť o
odporovateľnosti dohody o prenechaní predlženého dedičstva na úhradu dlhov schválenej právoplatným
uznesením súdu.

11. Žalovaný v 2. rade v podaní zo dňa 28.4.2022 uviedol k hodnotám aktív a pasív dedičstva po

poručiteľovi B. P., že hodnota majetku a dlhov poručiteľa je určená súdom a nie dedičmi a že táto
súdom určená hodnota majetku je hodnotou všeobecnou (t.j. trhovou). Žalovaný v 2. rade sa teda
úplne legitímne spoľahol na všeobecnú hodnotu majetku určenú súdom. Nie je pritom povinnosťou
žalovaného v 2. rade preverovať a spochybňovať správnosť určenia všeobecnej hodnoty majetku
a dlhov poručiteľa. Žalovaný v 2. rade pri uzatváraní kúpnej zmluvy s predávajúcou žalovanou v

1. rade ani len netušil, že by hodnota majetku a dlhov poručiteľa mohla byť určená nesprávne.
Namietal spôsob argumentácie žalobcu ohľadom priemernej ceny obdobného bytu. Skutočnosť, že
súd (notár) pojal celú výšku hypotekárneho úveru poručiteľa do pasív dedičstva, nemôže byť na ujmu
žalovanéhov2.radeanijakotonedokazujenedobromyseľnosťžalovanéhov2.rade.Niejepovinnosťou
kupujúceho preverovať naplnenie kritérií pre vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

Žalovaný v 2.rade sa dobromyseľne spoľahol na správnosť súdom schválenej dohody o vyporiadaní
bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Uznesenie o dedičstve je predsa verejnou listinou, pri ktorej
platí prezumpcia správnosti jej obsahu, kým sa nedokáže opak. Žalovaný v 2. rade sa oprávnene
spoľahol na obsah tejto verejnej listiny a na správnosť a pravdivosť jej obsahu. Z tohto hľadiska nebolžalovaný v 2. rade povinný nijako preverovať pravdivosť skutočností uvedených v tejto verejnej listine.
Zo žiadneho ustanovenia zákona nevyplýva povinnosť žalovaného v 2. rade preverovať správnosť
skutkových záverov sudu uvedených v uznesení o dedičstve. Takisto zo žiadneho ustanovenia zákona

nevyplýva povinnosť žalovaného v 2. rade ako kupujúceho pred uzatvorením štandardnej kúpnej zmluvy
preverovať ukracujúci úmysel predávajúcej alebo nebodaj dedičov v právoplatne skončenom dedičskom
konaní. Žalovaný v 2. rade nie je blízkou osobou žalovaného 1/ a dlžníka a preto nemusel vyvíjať
žiadnu náležitú starostlivosť ani žiadnu aktivitu na to, aby spoznal úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa.
Žalovaný v 2. rade nebol povinný preverovať a ani nepreveroval, či je výška aktív a pasív dedičstva

určená správne. Žalovaný v 2. rade rovnako nemusel skúmať a ani neskúmal, či dohoda dedičov o
vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov neukracuje veriteľov. Takisto nemusel skúmať
a ani neskúmal, aký je právny dôvod a výška pohľadávky veriteľa. Rovnako ani neskúmal či dohoda
dedičov neukracuje pohľadávku veriteľa. Žalovaný v 2. rade nemal žiadnu vedomosť o obsahu listu
adresovaného veriteľom súdnemu komisárovi, ani o právnom dôvode a výške pohľadávky veriteľa, ani
o obsahu dohody dedičov o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, a napokon ani o

okolnostiach týkajúcich sa kolácie a neobvyklého daru v prospech jedného z dedičov. Takisto žalovaný
v 2. rade nemal žiadnu vedomosť o tom, že by všeobecná hodnota majetku tvoriaceho dedičstva
bolo určená súdom nesprávne. Žalobca teda nemal žiadnu vedomosť o okolnostiach odôvodňujúcich
odporovateľnosť úkonom dlžníka a žalovanej v 1. rade. Napokon žalovaný v 2. rade nemal žiadnu
vedomosť o tom, že by žalovaná v 1. rade mala byť dlžníkom veriteľa. Žalovaný v 2. rade sa

úplne dobromyseľne spoľahol na obsah právoplatného Uznesenia o dedičstve. Tejto dobromyseľnosti
žalovaného v 2. rade musí súd poskytnúť ochranu. Žalobca sa do dnešného dňa nevysporiadal s
tvrdením žalovaného v 2. rade týkajúceho sa ekvivalentnosti Kúpnej zmluvy. Je výslovne v rozpore s
ustálenou súdnou praxou, aby bolo možné odporovať ekvivalentnému právnemu úkonu, ktorý neviedol
k zmenšeniu majetku dlžníka, keď dlžník dostal za prevedené veci, skutočne obvyklú cenu, o čom v

tomto prípade nemôžu byť žiadne pochybnosti (napr. P. XX/XXXX - Rozhodnutie Najvyššieho súdu
Českej republiky zo dňa 12.06.2008, sp. zn.: XX R. XXXX/XXXX). V tomto prípade došlo predajom
bytu iba k pretransformovaniu majetku žalovanej 1/ (Bytu), na finančné prostriedky, resp. k úhrade
hypotekárneho úveru (zmenšeniu záväzkov). Žalovaná v 1. rade preukázateľne dostala za predávané
nehnuteľnosti plnenie skutočne ekvivalentnej povahy. Žalovaný v 2. rade nemal z uzatvorenej Kúpnej

zmluvy majetkový prospech, nakoľko išlo o ekvivalentný právny úkon. Predajná cena nehnuteľností
zodpovedala trhovým podmienkam a obsah Kúpnej zmluvy sa nevymyká z bežného (štandardného)
rámca dojednania zmlúv obdobného obsahu uzatvorenej medzi uvážlivými osobami. Kúpna cena
nehnuteľností podľa Kúpnej zmluvy bola reálne zaplatená. Časť kúpnej ceny bola použitá na úhradu
hypotekárneho úveru predávajúcej. V Kúpnej zmluve dokonca žalovaná v 1. rade poskytla žalovanému

v 2. rade garancie, že nehnuteľnosti nenadobudla v dôsledku odporovateľného úkonu a že nehnuteľnosti
nie sú zaťažené právami tretích osôb. Kúpna cena bola zložená do notárskej úschovy a podmienená
predložením výpisu z listu vlastníctva, kde nebudú uvedené žiadne ťarchy ani poznámky o súdnom
spore. Uzatvorenie Kúpnej zmluvy sprostredkovala realitná kancelária. Žalovaný v 2. rade žalovanú
1/ ani dlžníka osobne nepoznal. O ponuke nehnuteľností na predaj sa žalovaný v 2. rade dozvedel

z inzerátu realitnej kancelárie. Celý proces kúpy nehnuteľností sprostredkovala realitná kancelária G.
A..P..U.. A. A. C. XX, K. - M. Č. P. XXX XX, T.Č.: XX XXX XXX, v mene ktorej konal M. M. K. G.
XX, XXX XX Modra. Vyššie uvedené skutočnosti navrhujeme preukázať výsluchom konateľa realitnej
kancelárie G. A..P..U.., ktorá sprostredkovala uzatvorenie Kúpnej zmluvy medzi žalovanými a ktorá
zabezpečovala inzerciu nehnuteľností a asistovala žalovanej v 1. rade pri určovaní predajnej ceny

nehnuteľností. Menovaný konateľ realitnej kancelárie potvrdí dobromyseľnosť žalovaného v 2. rade pri
kúpne nehnuteľností. Žalobca podanou žalobou odporuje prevodu nehnuteľností ako celku. Predmetom
dedičstva však bol iba spoluvlastnícky podiel 1 na nehnuteľnostiach. Preto žalobca nemôže úspešne
odporovať celej Kúpnej zmluve, nakoľko ním uvádzané dôvody odporovateľnosti sa nemohli vzťahovať
na spoluvlastnícky podiel žalovanej v 1. rade vo výške X/X, ktorý nadobudla v rámci vyporiadania

jej bezpodielového spoluvlastníctva manželov a ktorý ani nebol predmetom dedičského konania.
Predmetom dedičstva, ako aj dohody dedičov o jeho vyporiadaní nebola celá nehnuteľnosť, ale iba
spoluvlastnícky podiel poručiteľa B. P. vo výške 1.. V tejto súvislosti podotýkame, že v zmysle ustálenej
judikatúry je možné odporovať aj len časti právneho úkonu. Napriek tomu žalobca napáda účinnosť
celého prevodu nehnuteľností. Žalobca hodnoverne nevysvetlil, prečo napáda neúčinnosť prevodu celej

nehnuteľnosti, keď sa ním tvrdené dôvody odporovateľnosti majú vzťahovať iba na spoluvlastnícky
podiel 1. na nehnuteľnostiach. Mal za to, že odporovanou Kúpnou zmluvou nemohlo dôjsť k ukráteniu
pohľadávky žalobcu (resp. vtedajšieho veriteľa), nakoľko majetok žalovanej v 1. rade postačuje na
uspokojenie takej časti pohľadávky žalobcu, ktorá mala byť úkonmi dedičov v dedičskom konaní údajneukrátená. Žalovaná v 1. rade je totiž výlučnou vlastníčkou nehnuteľností nachádzajúcich sa v obci
E., C..Ú.. E. zapísaných na liste vlastníctva č. XXX vedeného Okresným úradom K., katastrálnym
odborom. Ak teda žalobca považuje žalovanú v 1. rade za svojho dlžníka, potom by mal hodnoverne

preukázať, že sa nemôže úspešne uspokojiť z jej majetku. Taktiež musí žalobca súdu preukázať,
príčinnú súvislosť medzi ukrátením uspokojenia svojej pohľadávky a Kúpnou zmluvou. Žalovaný v 2.
rade nemá v tomto konaní pasívnu vecnú legitimáciu. Aby sa veriteľ mohol s úspechom domáhať
odporovateľnosti ukracujúceho právneho úkonu dlžníka voči tretej osobe uvedenej v ustanovení § 42b
ods. 3 Občianskeho zákonníka časť vety za bodkočiarkou, tak musí byť preukázaná reálna vedomosť

tretej osoby o úmysle dlžníka ukrátiť svojho veriteľa pri uskutočnení odporovateľného právneho úkonu
(resp. aspoň preukázanie, že o tom musela vedieť). Súd by mal v tomto konaní poskytnúť zvýšenú
ochranu dobromyseľnosti žalovaného v 2. rade. Zvýšená ochrana tretej osoby (teda osoby, ktorá
nadobudla vec až na základe následného právneho úkonu uzatvoreného s prvým nadobúdateľom) - aby
nebolaneúmernevystavovanárizikuspochybňovaniajednotlivýchprávnychúkonovažalobámourčenie
neúčinnosti právneho úkonu - spočíva práve v prísnejších podmienkach stanovených v ustanovení §

42b ods. 3 Občianskeho zákonníka a to, že tejto osobe museli byť známe okolnosti odôvodňujúce
odporovateľnosťprávnemuúkonuprotijejpredchodcovi(t.j.prvémunadobúdateľovi).Žalobcanevedela
anivedieťnemohol,žededičstvoniejepredlžené,žebymalabyťvšeobecnéhodnotaurčenánesprávne.
Takisto nevedel nič o právnom dôvode a výške pohľadávky právneho predchodcu žalobcu. Z uznesenia
o dedičstve nič také nevyplýva. Z uznesenia o dedičstve nevyplýva ani úmysel žalovanej v 1. rade

kohokoľvek ukrátiť. Rovnako z toho uznesenia o dedičstve nevyplýva, že by dlžník chcel niekoho ukrátiť.
V uznesení o dedičstve sa explicitne uvádza, že dedičstvo bolo predlžené. Žalobca nebol povinný
preverovať a ani nepreveroval správnosť tohto záveru. Jednoducho sa na tento záver súdu spoľahol.

12. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 6.5.2022 uviedol, že judikatúra Najvyššieho súdu SR v judikáte č.

P.-XX/XXXX vyriešila otázku, že či možno úspešne odporovať právnemu úkonu - zmluvy o prevode
vlastníctva bytu uzatvorenou medzi žalovanou v 1. rade ako predávajúcou a žalovanou v 2. rade ako
kupujúcou, a to s takým výsledkom, že je možné úspešne odporovať takému právnemu úkonu, t.j.
voči tretej osobe - singulárnemu sukcesorovi pôvodného potenciálneho adresáta odporu. Aby žalobca
mohol byť úspešný pri odporovaní právnych úkonov uplatňovaných v zmysle § 42b ods. 3) OZ voči

tretím osobám, musí uniesť dôkazné bremeno o vedomosti týchto tretích osôb ohľadne okolností
odôvodňujúcich odporovateľnosť právneho úkonu proti jeho predchodcovi. Žalovaná v 2. rade sama
vo svojich písomných vyjadreniach uviedla, že sa pred podpisom zmluvy o prevode bytu oboznámila s
uznesením o dedičstve a teda jej preukázateľne boli známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť
právnemu úkonu proti predchodcovi vo vlastníctve bytu, t.j. žalovanej v 1. rade (§ 42b ods. 3) OZ

za bodkočiarkou). Zmluva o prevode vlastníctva bytu bola podpísaná v čase, keď ešte v katastrálnej
evidencii nebolo zapísané uznesenie o dedičstve (bola len vyznačená plomba), pričom v bode 2.3
zmluvy o prevode o vlastníctva bytu je uvedené, že: „Predávajúci nadobudol Nehnuteľnosti do výlučného
vlastníctva v podiele X/X dedením na základe uznesenia o dedičstve vydaného povereným notárom
M.. B. I. dňa XX.XX.XXXX v dedičskej veci po poručiteľovi B. P., sp. zn.: XD/XX/XXXX, V. XXX/XXXX,

ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 20.04.2021.“ Zmluva o prevode vlastníctva bytu bola podpísaná
dňa XX.XX.XXXX, t.j. len X dní po tom ako nadobudlo právoplatnosť uznesenie o dedičstve. Je právne
irelevantné, že či zmluva o prevode bytu, uzatvorená medzi žalovanou v 1. a 2. rade, bola odplatný/
ekvivalentný právny úkon, nakoľko v tomto prípade sa v zmysle § 42b ods. 3) OZ za bodkočiarkou
neposudzuje odporovateľnosť ako taká, ale len to, že či žalovanej v 2. rade boli známe okolnosti

odôvodňujúce odporovateľnosť právnemu úkonu proti ich predchodcovi, t.j. žalovanej v 1. rade, ktorú
skutočnosť sama žalovaná v 2. rade potvrdila vo svojich písomných podaniach v predmetnej veci. Inštitút
odporovateľnosti/neúčinnosti právneho úkonu v praxi slúži na to, aby veriteľ (žalobca) mohol uspokojiť
svoju pohľadávku voči dlžníkovi. Predmetná prejudikovaná pohľadávka žalobcu voči dlžníkovi T.. M. P.
prevyšuje sumu 700.000,- EUR a je exekučné vymáhaná prostredníctvom súdneho exekútora - M.. N.

Y., čo je v konaní nesporné.

13. Uznesením zo dňa 31.3.2022 súd pripustil zmenu žaloby v nasledovnom znení:
„Súd určuje, že:
I. právne úkony dlžníka T.. M. P., nar.: XX.XX.XXXX, trvale bytom: E. XXX, XXX XX P. spočívajúce

v uzatvorení Dohody dedičov s pozostalou manželkou o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva
manželov a Dohody dedičov o vyporiadaní dedičstva, ktorými prenechal svoj zákonný dedičský podiel
na dedičstve spoludedičom, bez práva na vyplatenie finančnej náhrady za zákonný dedičský podiel
od preberajúcich spoludedičov z majetku v dedičskom konaní po nebohom B. P., naposledy bytom: E.XXX, XXX XX P., zomrelom dňa XX.XX.XXXX, na základe Uznesenia Okresného súdu K., sp. zn.: XD/
XX/XXXX-XX, V.: XXX/XXXX, zo dňa XX.XX.XXXX, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX,
vyhotovené súdnym komisárom - M.. B. I. - notárom, sú voči žalobcovi právne neúčinné.

II. právny úkon - Kúpna zmluva, evidovaná v katastri nehnuteľností Okresného úradu K. - katastrálny
odbor, pod č. k. Z.-XXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, uzatvorená medzi žalovanou v 1. rade B. P.,
narodená: XX.XX.XXXX, trvale bytom: E. XXX, XXX XX P. ako predávajúcou so žalovaným v 2. rade
GENEREA s.r.o., so sídlom: Znievska 1, 851 06 Bratislava, IČO: 52 885 046 ako kupujúcim je voči
žalobcovi právne neúčinný.

III. Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy konania vo veci
samej v rozsahu 100 %, ktoré navrhuje žalobca priznať na účet právneho zástupcu žalobcu - B.. B. B.,
M.., advokáta.“
a zároveň zamietol návrh na zrušenie zabezpečovacieho opatrenia a vyslovil, že o trovách návrhu na
zrušenie zabezpečovacieho opatrenia bude rozhodnuté v konečnom rozhodnutí vo veci samej.

14. Už v odôvodnení tohto uznesenia súd na margo pripomienok právnych zástupcov žalovaných
ohľadom pripustenia zmeny a zmeny skutkových okolností žaloby, uviedol, že podľa § 124 CSP sa
každé podanie posudzuje podľa jeho obsahu a podľa § 143 ods. 1 CSP (súd nepripustí zmenu žaloby,
ak by výsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe), pričom
z hľadiska podstaty žaloby a obsahu tvrdených skutkových okolností nedošlo k žiadnej esenciálnej

zmene, nakoľko žalobca od počiatku uvádza tie isté skutkové tvrdenia, že práve v dedičskom konaní,
úkonmi dlžníka M. P., došlo k ukráteniu žalobcu ako veriteľa, a teda tomuto úkonu odporuje. V čase
podania žaloby bolo zrejmé, že žalobca nedisponoval presnou informáciou o špecifikácii tohto úkonu
(rozhodnutím o dedičstve) a za tým účelom navrhol aj jeho zabezpečenie ako dôkazu súdom (viď
žaloba), čo súd aj zrealizoval. Je nepochybné, že žalobca nebol účastníkom právnych úkonov, ktorých

neúčinnosti sa domáha a tieto právne úkony neboli verejne prístupné, preto v čase podania žaloby
nedisponoval presnými údajmi o predmetných právnych úkonoch a o ich obsahu a preto ich nevedel v
čase podania žaloby presne špecifikovať. Žalobca po doručení uznesenia o dedičstve túto vadu určitosti
podania odstránil, keďže od počiatku je zrejmé, čoho sa domáha, a teda neúčinnosti úkonov dlžníka
(ako účastníka právneho úkonu) v dedičskej veci vedenej Okresným súdom K. pod sp. zn. XD/XX/

XXXX, ktorými malo dôjsť k ukráteniu žalobcu. Naviac ani z hľadiska doterajšieho dokazovania, resp.
predložených dôkazov stranami sporu, nevidel súd dôvod pre prípadný postup podľa § 143 ods. 1 CSP.
Nemení na tom nič ani skutočnosť určenia všeobecnej hodnoty majetku v dedičskom rozhodnutí, ak sa
má jednať o dohodu dedičov. Pre čistotu a úplnosť, aj keď je vôbec otázne, či bolo potrebné o tomto
upresnení žaloby v zmysle § 142 ods. 1 CSP rozhodovať, nakoľko uvedené podľa obsahu by bolo možné

posúdiť aj ako odstránenie vady žaloby podľa § 129 CSP. Avšak z hľadiska procesnej čistoty a úplnosti
súd o návrhu zo dňa 15.11.2021 rozhodol a zmenu žaloby pripustil.

15. Na nariadenom pojednávaní súd vypočul žalovanú v 1. rade, ktorá uviedla, že prišli na dedičské
konanie, najstarší syn jej povedal, že sa o ňu postará a syn M. súhlasil. Syn M. nenadobudol dedičstvo,

lebo sa tak dohodli s tým, že starší syn sa o ňu postará. S konateľom žalovaného sa stretla raz alebo
dvakrát v K.. Ďalej uviedla, že nevedela o pohľadávke spoločnosti Q. N. L. voči synovi M., nehovorila
konateľovi žalovaného v 2. rade o pohľadávke voči synovi a nevedela o tom, že jej hrozí súdny spor zo
strany veriteľa. Nevedela uviesť, či ich notár oboznámil o dlhu syna voči spoločnosti Q. N. L., ale keď
to je uvedené v zápisnici, tak asi to čítal.

16. Konateľ žalovaného M.. Z. P., O.. na pojednávaní uviedol, že o ponuke bytu sa dozvedel z internetu,
na portáli na internete našiel ponuku na predaj, bola tam vedená realitná kancelária G., bol tam pán M.,
odtiaľ sa to dozvedeli. Pred kúpou bytu nepoznal žalovanú v 1. rade. S predávajúcou sa stretol prvýkrát
pri podpise kúpnej zmluvy u notára. V živote ju predtým nevidel. Nikdy v živote nevidel M. P., ani s

ním nehovoril. Kúpna cena bytu bola dohodnutá na základe ponuky z internetu. Ešte bola navýšená a
súhlasili s tým, že kupujú za tú cenu, ktorú určila realitná kancelária, ktorá zastupovala predávajúcu. S
predávajúcou komunikovali prostredníctvom realitnej kancelárie. Podpisovali rezervačnú dohodu s tým,
že žalovaná v 1. rade ju podpisovala pred notárom deň vopred. Nezdalo sa mu podozrivé, že dedič M.
P. neobdŕžal žiadnu časť dedičstva. Čítal uznesenie o dedičstve a je tam napísané, že je to vyriešené,

že je to predlžené. Vôbec netušil o žiadnej pohľadávke. Bolo tam rozhodnutie súdu, verejná listina,
kde bolo napísané, že dedičstvo je predlžené. Mal vzťah zo žalovanou v 1. rade, nie s jej synmi, ktorí
neboli účastníkmi vzťahu s ním. Pred kúpou si preverovali technický stav bytu, boli sa na neho pozrieť,
či ten byt je obývateľný, či tam nie je nejaký veľký zásadný problém. Preverovali si list vlastníctva, čitam je banka, preverovali si, či tam nie sú exekúcie. Preverovali osobu, pani P., že či je v poriadku,
či je tam predlženie, nejaké dlhy, exekúcie, či tam niečo nehrozí. Tieto všetky veci si preverovali. Titul
nadobudnutia si preverovali. Nadobudnutie bolo na základe toho dedičského rozhodnutia. Tam bolo

napísané, že sa stáva vlastníkom celého, ale zároveň pozerali LV a ona už bola vlastníkom, vyše XX
rokov je vlastníkom bytu. Aj v BSM bola vlastníkom bytu, stala sa celým vlastníkom. Nemal dôvod riešiť
iné osoby. Byt bol v pôvodnom stave, neobývateľný, zdevastovaný. Zaplatil viac ako bola trhová cena.
Gro činnosti spoločnosti je nákup, rekonštrukcia, predaj nehnuteľnosti, čo nie je realitná činnosť. Kupujú
staré byty, opravujú a predávajú. V minulosti pôsobil v Poštovej banke. Asi dvadsaťkrát v živote predával

alebo kupoval nehnuteľnosť. Pri zápise nehnuteľnosti do katastra dali žiadosť o urýchlený zápis.

17. Predvolaný svedok M. M. sa nariadeného pojednávania nezúčastnil, pričom sa z tejto neúčasti
ospravedlnil podaním zo dňa 15.6.2022, v ktorom zaslal nasledovné vyjadrenie (pozn. strany sporu po
prečítaní vyjadrenia nežiadali o jeho výsluch): „k realitnému obchodu došlo po kontaktovaní syna pani
P. cez internet nakoľko chcela tento byt predať. Po oslovení realitnej kancelárie sa realizoval obchod.

Bola podpísaná rezervačná dohoda zo strany pani P. a kupujúceho a realitnej kancelárie, následne
bola vypracovaná kúpna zmluva. Na byte bolo záložné právo v prospech banky, kde sa požiadalo o
vyčíslenie o úverovom zostatku, ktorý sa predložil kupujúcemu. Platba prebehla notárskou úschovou u
notára. Po zápise kúpnej zmluvy katastrom na nového majiteľa, notár previedol finančné prostriedky na
bankový účet pani P. a byt bol odovzdaní do užívania novému majiteľovi. Jedinou vlastníčkou bola pani

P., nakoľko prebehlo dedičské konanie po jej bývalom zosnulom manželovi. O nejakej pohľadávke alebo
dlhu, ktorú mal voči niekomu syn pani P. nemám vedomosť ani neviem do tejto chvíle. Z mojej strany
ako sprostredkovateľa realitného obchodu bol tento predaj bytu ako každý iný.“

18. Na nariadenom pojednávaní súd v súlade s § 204 CSP oboznámil podania strán sporu a listinné

dôkazy: žaloba na č.l. 1-10, rozsudok sp.zn., XC/XX/XXXX na č.l. 13-18, rozsudok KS Prešov XXCoXX/
XXXX na č.l.20-22, zmluva o postúpení pohľadávky na č.l. 27-30, oznámenie o postúpení pohľadávky na
č.l.32,doručenkanač.l.32,oznámenierelevantnýchskutočnostíExekútorskýmúradomM..Y.nač.l.34,
upovedomenie o začatí exekúcie na č.l. 36-37, doručenka č.l. 37, upovedomenie - odmietnutie dedičstva
na č.l. 39, čiastočný výpis z LV na č.l. 40-43, výpis z obchodného registra na č.l. 44-45, potvrdenia na č.l.

46-47, LV na č.l. 49-52, výpis z LV č.l. 76-86, uznesenie na č.l. 87-91, zmena žaloby zo dňa 17.6.2021
na č.l. 103, podanie na č.l. 108-112, prehľad katastrálneho konania č.l. 113-118, uznesenie Okresného
súdu Bardejov na č.l. 119-123, návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia na č.l. 124-126, výpis
z LV na č.l. 133-134, výpis z LV na č.l. 144-145, uznesenie Okresného súdu Bardejov na č.l. 146-154,
rozhodnutie na č.l. 160, zmluva o prevode vlastníctva bytu na č.l. 161-165, odvolanie žalovaného v 1.

rade na č.l. 166-169, opravné uznesenie na č.l. 209-210, vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovaného v
1.rade na č.l. 212-214, vyjadrenie žalobcu na č.l. 222-224, vyjadrenie žalovaného v 2. rade k žalobe na
č.l. 255-259, zmluva o prevode vlastníctva bytu na č.l. 263-266, uznesenie KS v Prešove na č.l. 273-280,
vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného v 2.rade na č.l. 301-303, vyjadrenie žalobcu na č.l. 304, LV
na č.l. 305-308, podanie PZ žalovaného v 2. rade na č.l. 319-321, vyjadrenie žalovanej v 1. rade na č.l.

333-334, vyjadrenie žalobcu na č.l. 342-343, vyjadrenie žalovaného v 2.rade na č.l. 362-364, žiadosť
AK Michal Maťaš z 23.2.2022 na č.l. 370-371, uznesenie na č.l. 392-394, uznesenie Okresného súdu
Bardejov na č.l. 395-400, žiadosť PZ žalovaného v 2.rade na č.l. 403, žiadosť PZ žalovanej v 1.rade
zaslané súdu dňa 29.04.2022 poobede, vyjadrenie žalobcu na č.l. 412-413, odvolanie žalovaného v
2.rade na č.l. 418-419, výpis z obratov zo slovenskej sporiteľne na č.l. 438 a ďalší obsah spisu.

19. V prvom rade sa žiada uviesť, že súd pri zachovaní zásady kontradiktórnosti civilného sporového
poriadku umožnil stranám, aby uskutočňovali im patriace procesné práva, rovnako tak vykonal všetky
stranami sporu navrhované dôkazy, preto vychádzajúc z vykonaného dokazovania bolo už len otázkou
právne posúdenie veci.

20. Vykonaným dokazovaním súd zistil nasledovné:

Z rozsudku Okresného súdu Bardejov, sp. zn.: XC/XX/XXXX-XXX zo dňa 05.01.2018, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 03.04.2019 a vykonateľnosť dňa 09.04.2019, v spojení s rozsudkom Krajského súdu

Prešov, sp. zn.: XXCo/XX/XXXX-XXX zo dňa 27.02.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 03.4.2019
a vykonateľnosť dňa 09.04.2019, plynie, že T.. M. P., nar.: XX.XX.XXXX, trvale bytom: E. XXX, XXX XX
P., bol zaviazaný uhradiť právnemu predchodcovi žalobcu (Q. N. L., A.V.: O. XX, U. M., XXXX G.,R., R. G..: I.): pohľadávku vo výške 347.520,24 €, a 9 % úrok p. a. zo sumy 347.520,24 € od 08.05.2010
do zaplatenia. Následne bola pohľadávka postúpená na žalobcu.

21. Z pripojeného rozhodnutia Okresného súdu K. č.k. XD/XX/XXXX-XX zo dňa 20.4.2021,
právoplatného dňa 20.4.2021 súd zistil, že v dedičskej veci po poručiteľovi B. P., P.. P., nar. XX.XX.XXXX,
naposledy bytom E. XXX, ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že M. P., G.. XX.X.XXXX je jedným zo
synov poručiteľa.Zároveňzuvedenéhorozhodnutiaplynie,ženímbolaschválenádohodaovyporiadaní
bezpodielového spoluvlastníctva manželov uzavretá medzi pozostalou manželkou (B. P., P.. C., nar.

XX.X.XXXX,bytomE.-vtomtoprípadežalovanouv1.rade)adedičmi(synomT..M.P.,nar.XX.X.XXXX,
bytom E. XXX a synom T.. B. P., nar. XX.X.XXXX, bytom E. XXX), podľa ktorej majetok patriaci do
bezpodielového spoluvlastníctva manželov tvoria:
nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území XXXXXX G. M.
-byt č. X s príslušenstvom vo vchode A. XX, na X.O., súpisné číslo XXXX na parcele R. Č.. XXXXX/X,
parceleR.Č..XXXXX/X,parceleR.Č..XXXXX/X,namenáchP.B.Q.B.P.Á.P..C..Ďalejspoluvlastnícky

podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v podiele XXXX/XXXXXX-inách a
spoluvlastnícky podiel k pozemku - parcely registra „R." evidované na katastrálnej mape: parcela číslo
XXXXX/XX ostatná plocha vo výmere XXXm2, parcela číslo XXXXX/X zastavaná plocha a nádvorie vo
výmere XXXm2, parcela číslo XXXXX/X zastavaná plocha a nádvorie vo výmere XXXm2, parcela číslo
XXXXX/X zastavaná plocha a nádvorie vo výmere XXXm2, pod K. XX Z. X/X-ine na menách P. B.G. Q.

B. P. P.. C.. v hodnote 116.600,- Eur
-práva a povinnosti vyplývajúce z vlastníctva účtu č. A., A., spoločný vklad, vedený v A. A., Q..A.., so
zostatkom ku dňu smrti 1.479,82 Eur s príslušenstvom
z majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov do dedičstva po poručiteľovi patrí:
nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území XXXXXX G. M.

-podiel X/X-iny na byte č. X s príslušenstvom vo vchode A. XX, na X.O., súpisné číslo XXXX na parcele
R. Č.. XXXXX/X, parcele R. Č.. XXXXX/X, parcele R. Č.. XXXXX/X, na menách P. B.G. Q. B. P. P.. C..
Ďalej spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v podiele XXXX/
XXXXXX-inách a spoluvlastnícky podiel k pozemku - parcely registra „R." evidované na katastrálnej
mape: parcela číslo XXXXX/XX ostatná plocha vo výmere XXXm2, parcela číslo XXXXX/X zastavaná

plocha a nádvorie vo výmere XXXm2, parcela číslo XXXXX/X zastavaná plocha a nádvorie vo výmere
XXXm2, parcela číslo XXXXX/X zastavaná plocha a nádvorie vo výmere XXXm2, pod K. XX Z. X/X-ine
na menách P. B.G. Q. B. P. P.. C.. v hodnote 58.300,-Eur
-práva a povinnosti vyplývajúce z vlastníctva účtu č. A., A., spoločný vklad, vedený v A. A., Q..A.., so
zostatkom ku dňu smrti v podiele X/X-iny 739,91 Eur s príslušenstvom

z majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov pozostalej manželke poručiteľa
B. P., P.. C., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, trvale bytom E. XXX patrí:
nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území XXXXXX G. M.
-podiel X/X-iny na byte č. X s príslušenstvom vo vchode A. XX, na X.O., súpisné číslo XXXX na parcele
R. Č.. XXXXX/X, parcele R. Č.. XXXXX/X, parcele R. Č.. XXXXX/X, na menách P. B.G. Q. B. P. P.. C..

Ďalej spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v podiele XXXX/
XXXXXX-inách a spoluvlastnícky podiel k pozemku - parcely registra „R." evidované na katastrálnej
mape: parcela číslo XXXXX/XX ostatná plocha vo výmere XXXm2, parcela číslo XXXXX/X zastavaná
plocha a nádvorie vo výmere XXXm2, parcela číslo XXXXX/X zastavaná plocha a nádvorie vo výmere
XXXm2, parcela číslo XXXXX/X zastavaná plocha a nádvorie vo výmere XXXm2, pod K. XX Z. X/X-ine

na menách P. B.G. Q. B. P. P.. C.. v hodnote 58.300,- Eur
-práva a povinnosti vyplývajúce z vlastníctva účtu č. A., A., spoločný vklad, vedený v A. A., Q..A.., so
zostatkom ku dňu smrti v podiele X/X-iny 739,91 Eur s príslušenstvom.

Zároveň bola schválená dohoda dedičov o vyporiadaní dedičstva, podľa ktorej:

-broková dvojka, značka Y.J., model I. E., C. XX/XX-XX/XX, výrobné číslo: XXXX,XXXX, v hodnote 500,-
Eur
-broková kozlica, značka J. K., M. K. A. XXX.X, C. XX /. XX X. XX, Z.ýrobné číslo:
XXXXXXXXXX,XXXXXXXXXX, v hodnote 500,- Eur
-guľobroková kozlica, značka Č. F. K., M. Č. XXX-XX M.. X, C. X,X X. XX P. XX- XX, výrobné číslo:

XXXXX, XXXXX, v hodnote 850,- Eur
-broková kozlica, značka K., M. K. XXX N. A., C. XX /. XX, výrobné číslo: O., O., v hodnote 1.000,- Eur
-guľovnica opakovacia, značka Č.J. F. K., M. R. XXX N., C. XX-XX A.., výrobné číslo: Q., v hodnote
1.000,- Eur-guľobroková kozlica, značka J. K., M. K. A., C. X X. XX P. /., výrobné číslo
XXXXXXXXXX,XXXXXXXXXX, v hodnote 1.000,- Eur
-hlaveň - zväzok, značka Č. F. K., M. Č. XXX, C. XX /. X. XX, výrobné číslo: XXXXX, v hodnote 200,- Eur

nadobúda:
T..B.P.,P..P.,nar.XX.XX.XXXX,r.č.XXXXXX/XXXX,trvalebytomE.XXXvcelkubezpovinnostivyplatit'
finančnú náhradu za nadobudnuté dedičstvo ostatným dedičom.
-práva a povinnosti vyplývajúce z vlastníctva účtu č. A., A., spoločný vklad, vedený v A. A., Q..A.., so
zostatkom ku dňu smrti v podiele X/X-iny 739,91 Eur s príslušenstvom

-práva a povinnosti vyplývajúce z vlastníctva účtu č. A., A. G. K., vedený v A. A., Q..A.., so zostatkom
ku dňu smrti 250,35 Eur s príslušenstvom
-preplatok z titulu prekročenia limitu spoluúčasti poručiteľa na doplatkoch za lieky, zdravotnícke pomôcky
a dietetické potraviny vo Z.N. J. O., Q..A.., vo výške ku dňu smrti 27,24 Eur
-práva a povinnosti vyplývajúce z vlastníctva účtu stavebného sporenia číslo XXXXXXX-X-XX, vedený
v O. A. A., Q..A.., so zostatkom ku dňu smrti +0,00 Eur

-obchodný podiel obchodnej spoločnosti N. H., A.. P.. U.., A. A. E. X, P. XXX XX, T.: XX XXX XXX,
zapísanej v U. P. U.: A., Z.C. Č. XXXXX/P, v menovitej hodnote 10.000,- Eur, čo predstavuje 50% zo
základného imania, v hodnote 2.819,50 EUR,
-práva a povinnosti vyplývajúce z vlastníctva 10 ks cenných papierov, T.: A., R.: N., V. R.: E., Y. R.: P.,
menovitá hodnota: 33,20 Eur, N.: XXXXXXXXXX Z. Ú. K., Q..A.., M.É. G. X, XXXXX, K., A., vedené v

R. V. R. O. A., Q..A.., v hodnote 332,- Eur s príslušenstvom
nadobúda:
B. P., P.. C., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, trvale bytom E. XXX v celku bez povinnosti vyplatit'
finančnú náhradu za nadobudnuté dedičstvo ostatným dedičom.
-príves nákladný, evidenčné číslo vozidla: K., Z.: E., v hodnote 100,- Eur

-osobné vozidlo R., evidenčné číslo vozidla: K., Z.: Z., v hodnote 500,- Eur
-osobné vozidlo R. R.-N. V., evidenčné číslo vozidla: K., Z.: Z., v hodnote 4000,- Eur
-osobné vozidlo R. R., evidenčné číslo vozidla: K.(G., Z.: Z., v hodnote 2.750,-Eur
-živnosť vykonávaná na obchodné meno B. P., miesto podnikania XXXXX E. XXX, T.: XXXXXXXX,
vykonávanánazákladeosvedčeniaoživnostenskomoprávneníčíslo:XXX-XXXX,vhodnote9.234,-Eur,

nadobúda: T.. B. P., P.. P., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, trvale bytom E. XXX v celku bez
povinnosti vyplatit' finančnú náhradu za nadobudnuté dedičstvo ostatným dedičom.
nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území XXXXXX G. M.
-podiel X/X-iny na byte č. X s príslušenstvom vo vchode A. XX, na X O., súpisné číslo XXXX na parcele
R. Č.. XXXXX/X, parcele R. Č.. XXXXX/X, parcele R. Č.. XXXXX/X, na menách P. B.G. Q. B. P. P.. C..

Ďalej spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v podiele XXXX/
XXXXXX-inách a spoluvlastnícky podiel k pozemku - parcely registra „R." evidované na katastrálnej
mape: parcela číslo XXXXX/XX ostatná plocha vo výmere XXXm2, parcela číslo XXXXX/X zastavaná
plocha a nádvorie vo výmere XXXm2, parcela číslo XXXXX/X zastavaná plocha a nádvorie vo výmere
XXXm2, parcela číslo XXXXX/X zastavaná plocha a nádvorie vo výmere XXXm2, pod K. XX Z. X/X-ine

na menách P. B.G. Q. B. P. P.. C..
nadobúda:
B.P.,P..C.,nar.XX.XX.XXXX,r.č.XXXXXX/XXXX,trvalebytomE.XXXvcelkuzpodieluporučiteľa,teda
v X-T. z celku bez povinnosti vyplatit' finančnú náhradu za nadobudnuté dedičstvo ostatným dedičom.
Notár v rozhodnutí určil všeobecnú hodnotu majetku na sumu 84.103 Eur, výšku dlhu 86.749,76 Eur,

výška predlženia dedičstva: -2646,76 Eur.
Zodôvodneniauvedenéhorozhodnutiaďalejplynie,žesúdnykomisároboznámilúčastníkovdedičského
konania s upovedomením právneho zástupcu žalobcu zo dňa 19.4.2021 (čl. 39 spisu). Z tohto
upovedomenia zo dňa 19.4.2021 plynie, že právny zástupca žalobcu upozorňuje účastníkov dedičského
konania na to, že rozsudkom Okresného súdu K., sp. zn.: XC/XX/XXXX-XXX zo dňa 05.01.2018, ktorý

nadobudol právoplatnosť dňa 03.04.2019 a vykonateľnosť dňa 09.04.2019, v spojení s rozsudkom
KrajskéhosúduPrešov,sp.zn.:XXCo/XX/XXXX-XXXzodňa27.02.2019,ktorýnadobudolprávoplatnosť
dňa 03.4.2019 a vykonateľnosť dňa 09.04.2019 bol T.. M. P., nar.: XX.XX.XXXX, trvale bytom: E. XXX,
XXX XX P. (ďalej len „dlžník“) zaviazaný uhradiť právnemu predchodcovi žalobcu (pozn. Q. N. L., A.:
O. XX, U. M., XXXX G., R., R. G..: I.): pohľadávku vo výške 347.520,24 €, a 9 % úrok p. a. zo sumy

347.520,24 € od 08.05.2010 do zaplatenia. Nakoľko dlžník neuhradil prejudikovanú pohľadávku, podal
veriteľ na Okresný súd K. K. návrh na vykonanie exekúcie. Predmetná pohľadávka je vymáhaná v
exekučnom konaní evidovanom na Okresnom súde K. K. sp. zn. XXEk/XXX/XXXX prostredníctvom
súdneho exekútora M.. N. Y. sp. zn. XXX N.. Zároveň boli účastníci dedičského konania upovedomení otom, že v prípade, že dlžník M. P. nebude dediť po poručiteľovi (teda sa vzdá svojho dedičského podielu),
podá odporovaciu žalobu o vyslovenie neúčinnosti tohto právneho úkonu.

22. Z obsahu spisu ďalej plynie, že zmluvou o postúpení pohľadávky, zo dňa XX.XX.XXXX došlo k
postúpeniu pohľadávky z postupcu Q. N. L. G. O.Q. O.-T., A..P..U... O. Q. N. L. doporučeným listom s
doručenkou zo XX.XX.XXXX oznámil dlžníkovi M. P. v zmysle ust. § 526 Občianskeho zákonníka, že
došlo k postúpeniu pohľadávky na žalobcu. Právny predchodca žalobcu podal na Okresný súd K. K.
návrh na vykonanie exekúcie. Pohľadávka žalobcu je vymáhaná v exekučnom konaní evidovanom na

Okresnom súdu K. K., sp. zn.: XXEk/XXX/XXXX, a to prostredníctvom súdneho exekútora M.. N. Y., sp.
zn.: XXX N. XXX/XXXX.

23. Súdny exekútor M.. N. Y., zaslal právnemu zástupcovi žalobcu Oznámenie zo dňa 23.07.2019, v
ktorom okrem iného uviedol, že: „V exekučnom konaní XXXEx XXX/XX vedenom proti povinnému T..
M. P., G.. XX.X.XXXX, E. XXX, XXX XX E., Vám ako právnemu zástupcovi oprávneného oznamujeme,

že povinný: - previedol dňa X.X.XXXX obchodný podiel povinného v spoločnosti E. G. A..P..U.., Z. XXX/
B, XXX XX K. - G. M., T. XX XXX XXX, a to v prospech nadobúdateľa obchodného podielu C. Q.,
F. Š. XX, - previedol dňa X.X.XXXX obchodný podiel povinného v spoločnosti N. H., A..P..U.., E. X,
XXX XX P., T. XX XXX XXX, a to v prospech nadobúdateľa obchodného podielu A. L., O. O.U. XX,
K.. - previedol dňa X.X.XXXX obchodný podiel povinného v spoločnosti P..M., A..P..U.., E. XXX, XXX

XX P., T. XX XXX XXX, a to v prospech nadobúdateľa obchodného podielu A. L., O. O. XX, K.. Sú to
spoločnosti s relatívne veľkými obratmi ( viď www.finstat.sk ), spoločnosť N. H., A..P..U.., E. X, XXX
XX P., T. XX XXX XXX, vlastní viacero nehnuteľností. (viď LV č. XXX, k.ú.: E. a LV č. XXX, k.ú.: K.).
Oznamujeme Vám tieto skutočnosti za účelom zváženia odporovania prevodu obchodného podielu,
resp. zváženia trestnoprávnych následkov tohto konania a to aj z dôvodu, že iný relevantný majetok u

povinného k dnešnému dňu zistený nebol.“ Spoločnosti s obchodnými menami: s obchodnými menami:
N. H., A..P..U.. Q. P..M., A..P..U.. Q. E. G. A..P..U.. ďalej spolu len „spoločnosti“. Dlžníkovi bolo od
súdneho exekútora M.. N. Y., doručené dňa XX.XX.XXXX upovedomenie o začatí exekúcie v zmysle
ust. § 61 a nasl. Exekučného poriadku.

24. Kúpnou zmluvou zo dňa XX.X.XXXX žalovaná v 1. rade previedla na žalovaného v 2. rade:
- byt č. X, na X. O. a príslušenstvo vchodu č. XX na ulici A. XX v M. K., na ktorý je pridelené súpisné číslo
XXXX - bytový dom A. XX, XX, XX, postavený na parcele R. C. XXXXX/XX ostatná plocha o výmere
XXX m2, R. C. XXXXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, R. C. XXXXX/X zastavaná
plocha a nádvorie o výmere XXX m2 a R. C. XXXXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2,

vlastníctvo zapísané v časti K. XX v podiele X/X,
- spoluvlastnícky podiel bytu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu v
podiele XXXX/XXXXXX,
-spoluvlastníckypodielnapozemkoch,naktorýchjebytovýdom-A.XX,XX,XX,postavený,atoparcela
R. C. XXXXX/XX ostatná plocha o výmere XXX m2, R. C. XXXXX/X zastavaná plocha a nádvorie o

výmere XXX m2, R. C. XXXXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2 a R. C. XXXXX/X
zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, vlastníctvo zapísané v časti K. XX v podiele XXXX/
XXXXXX, za kúpnu cenu 165.00 Eur.

25. Podľa ustanovenia § 42a ods. 1-5 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka platného a
účinného v čase uzatvárania žalovaných právnych úkonov - dohody o vyporiadaní BSM, dohody dedičov
a kúpnej zmluvy (ďalej aj „Občiansky zákonník“) veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove
právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči
nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného

právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený. Odporovať možno právnemu úkonu, ktorý
dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej
strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných
troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§ 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom
čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa

aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať. Odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ
dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a
a) osobou jemu blízkou (§ 116 a 117),b) právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) majetkovú účasť aspoň 10
% v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon,
c) právnickou osobou, v ktorej je dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) štatutárnym orgánom alebo

členom štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom,
d) právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedená v písmene c) majetkovú účasť aspoň 34 % v čase,
keď sa uskutočňuje tento právny úkon, alebo ktorý dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb
uvedených v písmenách a), b), c) alebo d); to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani
pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.

Odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v
posledných troch rokoch medzi dlžníkom, ktorý je právnickou osobou, a
e) členom jeho štatutárneho orgánu, jeho prokuristom, likvidátorom alebo spoločníkom,
f) osobou blízkou (§ 116 a 117) osobe uvedenej v písmene a),
g) právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmenách a) a b) majetkovú účasť
aspoň 10 % v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon,

h) právnickou osobou, v ktorej je osoba uvedená v písmenách a) a b) štatutárnym orgánom alebo členom
štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom,
i) právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedená v písmene d) majetkovú účasť aspoň 34 % v čase,
keď sa uskutočňuje tento právny úkon, alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb
uvedených v písmenách a), b), c), d) alebo e); to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla

ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.
Odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch, na ktorého
základe prevzal záväzok bez primeraného protiplnenia, a to najmenej vo výške určenej znaleckým
posudkom2b) alebo odborným odhadom, a ktorý
j) spôsobil, že dlžník sa stal vo vzťahu k ďalším veriteľom platobne neschopným,2c) alebo

k) bol uskutočnený s úmyslom neodôvodnene odložiť alebo zmariť platbu veriteľovi, alebo
l) bol uskutočnený s úmyslom prevziať dlh, ktorý dlžník nebude schopný splniť v čase jeho splatnosti.

26. Podľa ustanovenia § 42b ods. 1-4 Občianskeho zákonníka právo odporovať právnym úkonom
môže uplatniť veriteľ žalobou. Právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z

odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech. Právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť
nielen proti osobám, ktoré s dlžníkom dojednali odporovateľný právny úkon, ale aj proti ich dedičom
alebo právnym nástupcom; proti tretím osobám len vtedy, ak im boli známe okolnosti odôvodňujúce
odporovateľnosť právnemu úkonu proti ich predchodcovi. Právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom
odporoval, je právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo

odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu
voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech.

27. Právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ žalobou. Právo odporovať právnemu úkonu
sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech. Právo odporovať

právnemu úkonu možno uplatniť nielen proti osobám, ktoré s dlžníkom dojednali odporovateľný právny
úkon, ale aj proti ich dedičom alebo právnym nástupcom; proti tretím osobám len vtedy, ak im boli
známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právnemu úkonu proti ich predchodcovi. Právny úkon,
ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie
svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je

možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech. Vo všeobecnosti je zmyslom
odporovacej žaloby je dosiahnuť rozhodnutie súdu, ktorým by bolo určené, že právny úkon urobený
dlžníkom je voči veriteľovi právne neúčinný, t.j. zabezpečiť ochranu veriteľa pred právnymi úkonmi
dlžníka, ktoré vedú k zmenšeniu majetku dlžníka, a tým aj k zmareniu či ohrozeniu možnosti, aby
pohľadávka veriteľa mohla byť z majetku dlžníka uspokojená. Podstata odporovateľnosti právneho

úkonu spočíva v tom, že odporovateľný právny úkon stráca na základe právoplatného rozhodnutia
v určených prípadoch účinnosť iba voči oprávnenej osobe, t.j. voči veriteľovi. Odporovať právnemu
úkonu možno zo strany veriteľa podanou žalobou, ktorou sa domáha toho, aby súd vyslovil vo vzťahu
k nemu ako k veriteľovi, že právne neúčinné sú tie úkony dlžníka, ktorými dlžník zmenšil svoj majetok
natoľko, že to môže obmedziť, prípadne celkom zmariť uspokojenie pohľadávky veriteľa. Právna úprava

odporovateľnostiprávnychúkonovjeobsiahnutávust.§42a§42bObčianskehozákonníka.Jepotrebné
rozlišovať medzi aktívnou vecnou legitimáciou na uplatnenie odporovateľnosti § 42a ods. 1 Občianskeho
zákonníka, podmienkami odporovateľnosti § 42a ods. 2 až 5 Občianskeho zákonníka, spôsobom
uplatnenia odporovateľnosti § 42b ods. 1 Občianskeho zákonníka, pasívnou vecnou legitimáciou § 42bods.2,3Občianskehozákonníkaaprávnyminásledkamispojenýmisúspešnýmodporovanímprávnemu
úkonu podľa ust. § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka.

28. Právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje voči tomu, kto mal z odporovateľného právneho
úkonu dlžníka prospech v zmysle ust. § 42b ods. 2 Občianskeho zákonníka , pričom ustanovením
§ 42b ods. 3 Občianskeho zákonníka je vyjadrený okruh osôb, proti ktorým je možné podať žalobu,
ktorou sa odporuje právnemu úkonu, do ktorého okruhu patria osoby, ktoré priamo s dlžníkom dojednali
odporovateľný právny úkon, dedičia alebo právni nástupcovia osôb uvedených, tretie osoby, len ak im

boli známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právnemu úkonu proti ich predchodcovi.

29. Odpoveď na zásadnú otázku, ktorá bola aj zo strany žalovaného v 2. rade opakovane vznesená
ohľadom pojmu „tretie osoby“, pričom vychádzajúc aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu sa nimi rozumejú
aj ďalšie osoby, na ktoré bol majetok prevedený z titulu reťazenia sa ďalších právnych úkonov. Účelom
ustanovenia § 42b ods. 3 Občianskeho zákonníka je právna ochrana, ktorá je veriteľovi poskytovaná,

ktorá by bola vykladajúc si ustanovenie podľa žalovaného v 2. rade len iluzórna, keďže na jednej
strane by veriteľ mal právnu možnosť brániť sa proti právnym úkonom dlžníka, ktoré znižujú alebo
maria uspokojenie jeho pohľadávky, na druhej strane by však nemal reálny prístup k tejto ochrane. (viď
tiež Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 24. júna 2020, sp. zn. XObdo/XX/XXXX
uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 6/2021 pod

č. 65/2021)

30. Pokiaľ ide o otázku okruhu žalovaných osôb, v tomto spore nejde o určenie neplatnosti právneho
úkonu, kde pre splnenie podmienky pasívnej legitimácie by mali byť žalované osoby uzatvárajúce
predmetný právny úkon (v tomto prípade dedičskej dohody), ale o určenie neúčinnosti právneho úkonu,

pre ktorej splnenie podmienky sa vyžaduje žalovanie osoby, ktorá mala z právneho úkonu prospech,
čo splnené bolo.

31. Rovnako tak podľa názoru súdu neobstojí námietka žalovaných, že v danom prípade nie je
zrejmé, čoho sa žalobca domáha, nakoľko z obsahu žaloby a ďalších podaní žalobcu je zrejmé, že

sa domáha neúčinnosti úkonov realizovaných dlžníkom M. P. v dedičskom konaní, pričom žalobca
riadne špecifikoval, že sa má jednať o dohodu o vyporiadaní BSM, dohodu o vyporiadaní dedičstva a
kúpnu zmluvu medzi žalovanou v 1. rade a žalovaným v 2. rade, pričom obsah týchto úkonov je riadne
vymedzený, či už v dedičskom rozhodnutí a rovnako tak kúpnej zmluve.
32. S ďalšou zásadnou námietkou žalovaných, ktorou poukazovali na právoplatnosť dedičského

rozhodnutia a jeho záväznosť súd poukazuje na to, že na rozdiel od legitimačnej funkcie dedičského
konania,ktoráspočívavkonečnomarelatívnespoľahlivomzisteníokruhudedičov,spravidlavyjadrenom
v právoplatnom uznesení súdu, je jeho majetková funkcia „nepomerne slabšia“ a preto aj pri námietke
žalovaného v 2. rade, že nemal dôvod si ďalej preverovať skutočnosti týkajúce sa pohľadávky dlžníka
M.Š. P., ak zistil, že dedičstvo je predlžené, pričom v danom prípade z hľadiska číselného vyjadrenia

len málo podstatným spôsobom prevyšujúcej výške dlhov majetku, táto neobstojí. Táto majetková
funkcia sa prejavuje jednak v tom, že majetkové zistenia (a ich odraz v uznesení súdu), nemusia byť
vždy konečné, úplné a koniec koncov ani celkom správne, nepredstavujú teda komplexné riešenie
majetkovýchpomerovporučiteľa,atýmmenejriešeniainýchmajetkovýchotázokvzniknutýchvsúvislosti
s úmrtím poručiteľa až po jeho smrti, a najmä takisto v tom, že vzhľadom k práve uvedenej menšej

spoľahlivosti majetkových zistení nie sú tieto zistenia a na nich nadväzujúce uznesenie zásadne
záväzné pre osoby, ktoré neboli účastníkmi dedičského konania a v niektorých prípadoch dokonca ani
pre samotných účastníkov dedičského konania. Táto skutočnosť je zrejmá z právnej úpravy, pričom
ide predovšetkým o ustanovenie § 211 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku
(ďalej aj „CMP“), ktoré ráta so situáciou, že po právoplatnom ukončení dedičského konania sa objaví

ďalší majetok, taktiež s doplňovaním majetkových zistení sa počíta aj v priebehu dedičského konania,
ak vyjde najavo, že zistenia považované za správne a úplné a vyjadrené v už právoplatnom uznesení
(pred právoplatnosťou uznesenia vo veci ), v skutočnosti správne a úplné nie sú (§ 195 CMP, § 200
CMP). Takisto ustanovenie o tom, že súd neprihliada k aktívam a pasívam, ktoré sú medzi účastníkmi
sporné (§ 198 ods. 1 CMP, § 195 ods. 4 CMP) je dokladom toho, že majetkové zistenia súdu (na rozdiel

od zistenia dedičov) nemusia byť konečné a úplné a nemusia dokonca ani zodpovedať skutkovému
stavu. Nakoniec sa slabší význam majetkovej funkcie odráža aj v ustanovení § 212 ods. 2 CMP, podľa
ktorého skončenie konania o dedičstve nebráni tomu, kto nebol účastníkom konania o dedičstve, aby
sa domáhal svojho práva žalobou okrem prípadu, keď sa vykonala likvidácia dedičstva. To znamenávšeobecne, že uvedené uznesenie súdu nie je záväzným voči tretím osobám, ktoré neboli účastníkmi
konania o dedičstve, z ktorého uznesenie vzniklo a priznáva im možnosť domáhať sa svojho práva
žalobou. Opakujúc sa súd pripomína, že ani právoplatné uznesenie, ktorým je v dedičskom konaní

rozhodované o majetku, dlhoch, nadobúdateľovi majetku a zodpovednosti za dlhy, nie sú záväzné voči
osobám, ktoré neboli účastníkmi dedičského konania (až na prípad likvidácie dedičstva). (pozri tiež M.,
B.., M., L..: V. právo v teorii a praxi. Praha: L., 2011, s. 257-277.)

33. Ďalšou námietkou za strany žalovaným bol poukaz na ekvivalentnosť právneho úkonu. Súd

prednostne vychádza z okolností daného sporu, pričom ako už bol spomenul úkon dlžníka a žalovanej
v 1.rade bol odporovateľným právnym úkonom, pričom o možnosti vyslovenia neúčinnosti právneho
úkonu musel byť pri náležitej opatrnosti žalovaný v 2. rade ozrejmený (teda mu museli byť známe
okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právnemu úkonu), pričom pri takomto postupe zvýrazniac, že
kúpna zmluva o prevode vlastníctva bytu bola podpísaná ešte v čase, kedy ani v katastrálnej evidencii
nebolo zapísané uznesenie o dedičstve, pričom v samotnej zmluve (jej bod 2.3.) bolo uvedené, že

cit. „Predávajúci nadobudol nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva v podiele X/X dedením na základe
uznesenia o dedičstve vydaného povereným notárom M.. B. I. dňa XX.XX.XXXX v dedičskej veci po
poručiteľovi B. P., sp. zn.: XD/XX/XXXX, V. XXX/XXXX, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 20.04.2021.“
a zmluva o prevode vlastníctva bytu bola podpísaná už dňa XX.XX.XXXX, nemožno ani iný záver
dedukovať. V súvislosti s uvedenými zásadnými skutkovými zisteniami odkazujúc na ustanovenie § 42b

ods. 3 Občianskeho zákonníka, bolo podľa názoru súdu podstatným pre posudzovanie odporovateľnosti
právneho úkonu, že ekvivalentným odplatným úkonom nebol už úkon dlžníka, ktorým sa „vzdal“ majetku
v dedičskom konaní uzavretím dedičskej dohody, na základe ktorej nededil ani svoj dedičský podiel.
Následne nadväzujúc na túto skutočnosť pre aplikáciu § 42b ods. 3 OZ v danom prípade bolo
podstatným, že žalovaný v 2. rade o týchto skutočnostiach musel mať minimálne vedomosť a teda o

možnej odporovateľnosti úkonu vychádzajúc z odôvodnenia dedičského uznesenia pri nezáväznosti
tohto uznesenia pre tretie osoby a teda, že tretie osoby sa môžu domáhať svojich nárokov voči dedičom
(dlžníkovi) a ak tak realizoval, vystavil sa možnosti vyslovenia neúčinnosti tohto právneho úkonu.

34. V súvislosti so zásadnou námietkou žalovaného v 2. rade, že nie je pasívne legitimovaným súd v

celom rozsahu odkazuje na Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 24. júna 2020, sp.
zn. XObdo/XX/XXXX uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej
republiky 6/2021 pod č. XX/XXXX, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje a naň odkazuje citujúc „Veriteľ
samôžepodľaustanovenia§42bods.3Občianskehozákonníkadomáhať,abysúdurčil,žeprávnyúkon
dlžníkauvedenývustanovení§42aods.2ažods.5Občianskehozákonníka,ktorýukracujeuspokojenie

pohľadávky veriteľa je právne neúčinný, nielen proti dedičom alebo univerzálnym právnym nástupcom
osoby, s ktorou alebo v prospech ktorej dlžník odporovateľný právny úkon uskutočnil, ale aj proti tretej
osobe za predpokladu, že tejto osobe boli známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právnemu
úkonu proti osobe, s ktorou alebo v prospech ktorej dlžník odporovateľný právny úkon uskutočnil. II.
Treťou osobou v zmysle ustanovenia § 42b ods. 3 Občianskeho zákonníka je zásadne singulárny

právny nástupca osoby, ktorá s dlžníkom odporovateľný právny úkon dojednala.“ Najvyšší súd obsiahlo
zdôvodnil možnosť domáhať sa neúčinnosti právneho úkonu aj voči tretím osobám a ich pasívnu
legitimáciu v spore. Okrem iného ďalej v odôvodnení spomenutého uznesenia Najvyšší súd uviedol,
že „Veriteľ môže odporovať právnemu úkonu dlžníka za predpokladov uvedených v odsekoch 2 až 5
ustanovenia § 42a Občianskeho zákonníka. Uvedené znamená, že veriteľ môže s úspechom odporovať

výlučne tým právnym úkonom, ktoré uskutočnil dlžník za účelom ukrátenia pohľadávky veriteľa. Iným
právnym úkonom nie je možné odporovať. 15.1. Veriteľ tak nemôže s úspechom odporovať ďalším
právnym úkonom, ktoré reťazovo nadväzujú na právny úkon dlžníka, teda právna úprava neumožňuje,
aby sa veriteľ domáhal neúčinnosti právneho úkonu, ktorým nadobúdateľ veci od dlžníka na základe
právneho úkonu - ktorému možno odporovať - túto vec následne previedol na ďalšiu osobu, a to

aj v situácii, ak táto osoba disponovala vedomosťou o skutočnom úmysle dlžníka, prípadne prvého
nadobúdateľa uskutočniť prevod veci. 15.2. Predmetný záver však neznamená, že by bolo vylúčené
právo veriteľa domáhať sa nárokov podľa § 42a a § 42b Občianskeho zákonníka. 16. Pasívnu vecnú
legitimáciu upravuje zákon v odsekoch 2 a 3 ustanovenia § 42b Občianskeho zákonníka, čo znamená,
že pasívne legitimovanými v konaní o neúčinnosť právneho úkonu sú: - osoba, s ktorou alebo v

prospech ktorej uskutočnil dlžník právny úkon (§ 42b ods. 2 Občianskeho zákonníka), - dedič fyzickej
osoby, s ktorou alebo v prospech ktorej uskutočnil dlžník právny úkon (§ 42b ods. 3 Občianskeho
zákonníka), - právny nástupca zaniknutej právnickej osoby, s ktorou alebo v prospech ktorej uskutočnil
dlžník právny úkon (§ 42b ods. 3 Občianskeho zákonníka), - tretia osoba, avšak len vtedy, ak jej boliznáme okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právnemu úkonu proti jej predchodcovi (§ 42b ods.
3 Občianskeho zákonníka). 16.1. Treťou osobou uvedenou v ustanovení § 42b ods. 3 Občianskeho
zákonníka je potrebné rozumieť osobu, na ktorú previedol prvý nadobúdateľ (t. j. osoba, s ktorou alebo v

prospech ktorej uskutočnil dlžník odporovateľný právny úkon - pozn. dovolacieho súdu) ďalšou zmluvou
vec, ktorú nadobudol od dlžníka (t. j. singulárny nástupca). 17. Veriteľ sa tak môže domáhať určenia
neúčinnosti právneho úkonu voči osobe, s ktorou alebo v prospech ktorej dlžník uskutočnil právny úkon
za predpokladu, že o úmysle dlžníka ukrátiť svojho veriteľa vedela alebo o ňom musela vedieť (v prípade
blízkej osoby sa vedomosť o tomto úmysle predpokladá, okrem prípadu, keď dlžníkov úmysel ukrátiť

veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať - pozn. dovolacieho súdu). 17.1. Za rovnakých
podmienok [t. j. že nadobúdateľ o úmysle dlžníka ukrátiť svojho veriteľa vedel alebo o ňom musel vedieť
(v prípade nadobúdateľa - blízkej osoby sa vedomosť o tomto úmysle predpokladá, okrem prípadu, keď
nadobúdateľ úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohol poznať - pozn. dovolacieho
súdu)] sa môže veriteľ domáhať vyslovenia neúčinnosti právneho úkonu aj voči dedičovi nadobúdateľa
fyzickej osoby a voči právnemu nástupcovi zaniknutej právnickej osoby. 17.2. V prípade, ak sa veriteľ

domáha vyslovenia neúčinnosti právneho úkonu voči tretej osobe (uvedenej v ustanovení § 42b ods.
3 Občianskeho zákonníka časť vety za bodkočiarkou), k už vyššie uvedeným podmienkam pristupuje
ďalšia podmienka, a to vedomosť tretej osoby o okolnostiach, ktoré by odôvodňovali odporovateľnosť
právnemu úkonu proti jej predchodcovi. Táto tretia osoba tak musí vedieť o dôvodoch, ktoré by
odôvodňovali právo veriteľa domáhať sa odporovateľnosti proti osobe, s ktorou alebo v prospech

ktorej dlžník uskutočnil odporovateľný právny úkon, a to aj vtedy, ak by sa jednalo o blízku osobu
dlžníka, prípadne prvého nadobúdateľa. 17.3. V prípade, aby sa veriteľ mohol s úspechom domáhať
odporovateľnosti ukracujúceho právneho úkonu dlžníka voči tretej osobe uvedenej v ustanovení § 42b
ods. 3 Občianskeho zákonníka časť vety za bodkočiarkou, tak musí byť preukázaná reálna vedomosť
tretej osoby o úmysle dlžníka ukrátiť svojho veriteľa pri uskutočnení odporovateľného právneho úkonu

(resp. aspoň preukázanie, že o tom musela vedieť). Uvedené platí aj v prípade, že touto treťou osobou
je blízka osoba dlžníka, prípadne prvého nadobúdateľa. V tomto prípade sa vedomosť tretej osoby
- ak by sa jednalo o blízku osobu - o úmysle dlžníka ukrátiť svojho veriteľa neprezumuje, ako je
to v prípade podmienok odporovateľnosti podľa § 42a ods. 2, 3 alebo 4 Občianskeho zákonníka.
18. Z už uvedeného taktiež vyplýva, že na rozhodnutie súdu o určenie neúčinnosti právneho úkonu

nemá vplyv, ak počas súdneho konania žalovaný ako osoba, s ktorou alebo v prospech ktorej dlžník
odporovateľný právny úkon uskutočnil, prevedie vec nadobudnutú od dlžníka právnym úkonom na
ďalšiu osobu (k tomu viď závery z rozhodnutí najvyššieho súdu sp. zn. XCdo/XX/XXXX Q. XMCdo/XX/
XXXX). Žalovaný má v spore aj po prevode veci, ktorá bola predmetom odporovateľného právneho
úkonu, na ďalšiu osobu pasívnu vecnú legitimáciu v spore o neúčinnosť právneho úkonu. 18.1. V takej

situácii má veriteľ v prípade úspechu v spore právo na náhradu voči osobe, ktorá mala z neúčinného
právneho úkonu prospech, podľa ustanovenia § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka, keďže veriteľ
už nemôže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom
ušlo z dlžníkovho majetku. 18.2. Nevyhnutným predpokladom pre uplatnenie nároku na náhradu podľa
ustanovenia § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka tak je existencia konštitutívneho rozsudku o vyslovení

neúčinnosti právneho úkonu dlžníka, keďže posúdenie otázky neúčinnosti právneho úkonu nemožno
v tomto konaní vyriešiť ako otázku predbežnú. Aj právny záver z rozhodnutí dovolacieho súdu sp.
zn. XCdo/XX/XXXX a XMCdo/XX/XXXX, ktorým argumentovali v spore súdy nižšej inštancie a aj
žalovaný - „odporovateľnosť právneho úkonu nemožno riešiť ako predbežnú otázku“ - je potrebné
vykladať v kontexte práv veriteľa upravených v ustanovení § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka

tak, že nárok veriteľa na náhradu podľa predmetného ustanovenia je daný len vtedy, ak disponuje
právoplatným rozhodnutím o vyslovení neúčinnosti právneho úkonu uskutočneného dlžníkom. Iné
(rozširujúce) následky s predmetným právnym záverom vyplývajúcim z judikatúry najvyššieho súdu
však nie sú spojené. 19. Rovnako tak právna úprava nebráni tomu, aby v situácii, keď osoba, ktorá
nadobudla na základe odporovateľného právneho úkonu vec od dlžníka, túto následne previedla na

tretiu osobu (t. j. v prípade reťazenia scudzujúcich právnych úkonov), sa veriteľ domáhal vyslovenia
neúčinnostiprávnehoúkonudlžníkapriamovočitejtotretejosobezapredpokladu,žetretiaosobavedela
o okolnostiach odôvodňujúcich odporovateľnosť právnemu úkonu proti jej predchodcovi. 19.1. Opačný
záver by totiž viedol k tomu, že právna ochrana, ktorá je veriteľovi poskytovaná ustanoveniami § 42a §
42b Občianskeho zákonníka, by bola len iluzórna, keďže na jednej strane by mal právnu možnosť brániť

sa proti právnym úkonom dlžníka, ktoré znižujú alebo maria uspokojenie jeho pohľadávky, na druhej
strane by však nemal reálny prístup k tejto ochrane. Osobitne predmetné konštatovanie platí v situácii,
kedy osoba, s ktorou dlžník odporovateľný právny úkon uskutočnil, previedla predmet nadobudnutý
odporovateľným právnym úkonom na tretiu osobu, a následne bola - ak išlo o právnickú osobu -vymazaná z obchodného registra bez právneho nástupcu. To isté platí aj v prípade právneho úkonu
prvého nadobúdateľa - fyzickej osoby, ktorá následne zomrie a dedičské konanie by bolo zastavené pre
nedostatok majetku podľa § 187 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku alebo zastavené podľa §

188 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku z dôvodu, že poručiteľ zanechal len majetok nepatrnej
hodnoty, ktorý bol vydaný osobe, ktorá sa postarala o jeho pohrebu. 19.2. Zvýšená ochrana tretej osoby
(teda osoby, ktorá nadobudla vec až na základe následného právneho úkonu uzatvoreného s prvým
nadobúdateľom) - aby nebola neúmerne vystavovaná riziku spochybňovania jednotlivých právnych
úkonov a žalobám o určenie neúčinnosti právneho úkonu - spočíva práve v prísnejších podmienkach

stanovených v ustanovení § 42b ods. 3 Občianskeho zákonníka, a to že tejto osobe museli byť
známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právnemu úkonu proti jej predchodcovi (t. j. prvému
nadobúdateľovi). 19.3. Tretia osoba však nemôže tvrdiť, že jej neboli známe okolnosti odôvodňujúce
odporovateľnosť právnemu úkonu proti prvému nadobúdateľovi vtedy, ak sama uzatvárala v mene
prvého nadobúdateľa ako jeho štatutárny orgán (resp. za prvého nadobúdateľa ako zástupca) a zároveň
bola blízkou osobou dlžníka, prípadne ak sama bola v časti priamo účastná na odporovateľnom úkone,

ak sa len časť právneho úkonu týka dlžníka a odporovať možno len tejto časti týkajúcej sa dlžníka.
19.4. Vyslovenie neúčinnosti právneho úkonu dlžníka - ak je žalovaná tretia osoba podľa § 42b ods.
3 Občianskeho zákonníka a nie osoba, s ktorou alebo v prospech ktorej dlžník uskutočnil predmetný
právny úkon - nie je spojené s inými než už vyššie uvedenými podmienkami. Uvedené znamená, že pre
úspešnosť žaloby o neúčinnosť právneho úkonu podanej voči tretej osobe nie je podmienkou, aby sa

veriteľ najprv s úspechom domáhal vyslovenia neúčinnosti voči jej predchodcovi. Takáto podmienka by
naopak odporovala účelu a zmyslu právnej úpravy odporovateľnosti právnych úkonov, keďže veriteľ by
bol nútený domáhať sa dvakrát vyslovenia neúčinnosti toho istého právneho úkonu (najprv voči osobe,
s ktorou alebo v prospech ktorej dlžník uskutočnil právny úkon, a následne aj voči tretej osobe). 19.5.
Taktiež nemožno považovať za správnu úvahu, že ak sa veriteľ nemôže domáhať vyslovenia neúčinnosti

právneho úkonu voči osobe, s ktorou alebo v prospech ktorej dlžník predmetný právny úkon uskutočnil,
napríklad z dôvodu, že táto osoba predmet právneho úkonu previedla na ďalšiu osobu a zároveň stratila
právnu subjektivitu (napr. z dôvodu ex offo výmazu právnickej osoby z obchodného registra), môže
sa domáhať náhrady podľa ustanovenia § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka. Ako už bolo uvedené
vyššie, tento nárok je nárokom sekundárnym, ktorý veriteľovi vzniká až vtedy, keď bol úspešný v konaní

o určenie neúčinnosti právneho úkonu a nemohol sa uspokojiť z predmetu toho, čo neúčinným právnym
úkonom ušlo z dlžníkovho majetku. V prípade nemožnosti domôcť sa vyslovenia neúčinnosti právneho
úkonu by sa tak veriteľ nemohol domáhať voči tretej osobe ani náhrady podľa ustanovenia § 42b ods.
4 Občianskeho zákonníka. 20. Vychádzajúc z vyššie uvedeného dovolací súd uzatvára, že: I. Veriteľ sa
môže podľa ustanovenia § 42b ods. 3 Občianskeho zákonníka domáhať, aby súd určil, že právny úkon

dlžníkauvedenývustanovení§42aods.2ažods.5Občianskehozákonníka,ktorýukracujeuspokojenie
pohľadávky veriteľa, nielen proti dedičom alebo univerzálnym právnym nástupcom osoby, s ktorou alebo
v prospech ktorej dlžník odporovateľný právny úkon uskutočnil, ale aj proti tretej osobe za predpokladu,
že tejto osobe boli známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právnemu úkonu proti osobe, s
ktorou alebo v prospech ktorej dlžník odporovateľný právny úkon uskutočnil. II. Treťou osobou sa v

zmysle ustanovenia § 42b ods. 3 Občianskeho zákonníka myslí singulárny právny nástupca osoby, ktorá
s dlžníkom odporovateľný právny úkon dojednala. Ako už bolo uvedené vyššie, účelom ustanovenia §
42b ods. 3 Občianskeho zákonníka je práve, aby sa veriteľ mohol domáhať ochrany svojich práv voči
ďalšiemu subjektu v situácii, ak to nie je možné voči osobe, s ktorou alebo v prospech dlžník uzavrel
ukracujúci právny úkon, čiže v situácii ak osoba, s ktorou alebo v prospech dlžník uzavrel ukracujúci

právny úkon, zomrela, zanikla bez právneho nástupcu, prípadne previedla predmet ukracujúceho
právneho úkonu na ďalší subjekt. 23. Obstáť nemôže ani prípadná argumentácia ustanovením § 42b
ods. 4 Občianskeho zákonníka zo strany odvolacieho súdu, a to ani s jeho odkazom na rozhodnutie
Krajského súdu v Košiciach. Ustanovenie § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka je síce aplikovateľné
v situácii, keď dôjde k ďalšiemu prevodu predmetu odporovateľného právneho úkonu, ale predmetné

konštatovanie neplatí absolútne. 23.1. Predmetné ustanovenie dopadá na situácie, ak sa veriteľ domáha
(prípadne aj právoplatne domôže) vyslovenia neúčinnosti právneho úkonu voči osobe, s ktorou alebo
v prospech ktorej dlžník uskutočnil odporovateľný právny úkon, a v exekučnom konaní nebolo možné
domôcťsauspokojeniazpredmetutohtoprávnehoúkonu(napr.zdôvodu,žebolnásledneprevedenýna
tretiu osobu). V takom prípade vzniká v dôsledku nemožnosti uspokojenia sa z toho, čo ušlo z dlžníkovho

majetku (t. j. neúčinným právnym úkonom), veriteľovi nový právny nárok na náhradu voči tomu, kto
mal z neúčinného právneho úkonu prospech. Nárok na náhradu podľa § 42b ods. 4 Občianskeho
zákonníka tak vzniká len vtedy, ak existuje právoplatné rozhodnutie o neúčinnosti právneho úkonu
dlžníka. 23.2. Avšak v prípade ďalšieho prevodu predmetu odporovateľného právneho úkonu nemožnobez ďalšieho dospieť k záveru, že by bolo vylúčené, aby sa veriteľ domáhal vyslovenia neúčinnosti
právneho úkonu dlžníka voči tretej osobe, keďže takýto postup veriteľa zákon (ustanovenie § 42b ods.
3 Občianskeho zákonníka) za splnenia určitých podmienok výslovne pripúšťa. Záver, že by sa veriteľ

nemohol domáhať určenia neúčinnosti právneho úkonu dlžníka voči tretej osobe, z ustanovenia § 42b
ods. 4 Občianskeho zákonníka nevyplýva. 23.3. V kontexte rozhodovanej veci je nesprávnosť záverov
súdov nižšej inštancie zvýraznená tým, že žalobca by pri ich akceptácii nemal žiadnu možnosť brániť
sa proti ukracujúcemu právnemu úkonu dlžníka, keďže súd nemohol vysloviť ani neúčinnosť právneho
úkonu uskutočneného medzi dlžníkom a obchodnou spoločnosťou N.. E.., A.. P.. U.., v dôsledku čoho

bolo vylúčené aj právo žalobcu domáhať sa voči uvedenej spoločnosti aj nároku na náhradu podľa § 42b
ods. 4 Občianskeho zákonníka, keďže toto je podmienené existenciou právoplatného rozsudku, ktorým
bola vyslovená neúčinnosť právneho úkonu dlžníka, a súčasná nemožnosť uspokojenia sa veriteľa z
toho, čo ušlo z dlžníkovho majetku neúčinným právnym úkonom.“

35. Aby žalobca mohol byť úspešný pri odporovaní právnych úkonov uplatňovaných v zmysle § 42b

ods. 3) OZ voči tretím osobám, musí uniesť dôkazné bremeno o vedomosti týchto tretích osôb ohľadne
okolností odôvodňujúcich odporovateľnosť právneho úkonu proti jeho predchodcovi.

36. Súd mal teda za preukázané všetky podmienky a predpoklady odporovateľnosti dlžníkom žalobcu
uzatvorenej dohody o vyporiadaní dedičstva v predmetnej veci so žalovanou v 1. rade, zvýrazniac, že

z hľadiska pasívnej legitimácie prospech z dedičstva a teda odporovateľného úkonu mala žalovaná v
1. rade. Žalovaná je matkou dlžníka žalobcu. Medzi žalovanou a dlžníkom žalobcu ako príbuznými v
priamom rade je vzťah blízkych osôb v zmysle § 116 Občianskeho zákonníka. Žalobca má voči dlžníkovi
T.. M. P. vymáhateľnú pohľadávku, pričom podal odporovaciu žalobu pred uplynutím lehoty troch rokov
od uzatvorenia odporovaného právneho úkonu (dedičská dohoda bola uzatvorená XX.X.XXXX, konanie

vo veci začalo doručením žaloby súdu 21.5.2021). Uzatvorením dohody o vyporiadaní dedičstva medzi
dlžníkom žalobcu a žalovanou v 1. rade došlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávky žalobcu, pretože v
dôsledku uzatvorenej dohody o vyporiadaní dedičstva nenadobudol dlžník žalobcu z dedičstva žiaden
majetok, teda ani svoj zákonný dedičský podiel.

37. Žalovaná v 1. rade sa v konaní bránila aj tým, že o dlhoch svojho syna žiadnu vedomosť nemala,
avšak z dedičského rozhodnutia je zrejmé, že o dlhu syna vedomosť mala, lebo táto skutočnosť
v dedičskom konaní spomenutá bola. V jej prípade treba spomenúť, že tu sa vedomosť v zmysle
ustanovenia § 42a ods. 2 OZ prezumuje s tým, že je dôkazná povinnosť na žalovanej, aby preukázala,
že úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa nemohla v dobe uskutočnenia odporovaného právneho úkonu aj

pri vynaložení náležitej starostlivosti poznať, pričom v tomto prípade okrem tejto prezumpcie, bola
skutočnosť vyplývajúca zo spomenutého dedičského rozhodnutia. Aj ďalšie skutočnosti tomuto konaniu,
ktorého snahou sa javí v logickom slede zbavovanie sa majetku dlžníkom, aby nebol postihnutý v
exekučnom konaní, nasvedčovali ďalšie úkony, a teda, že prevod bytu mal následne vybavovať ihneď
žalovanej syn, čo plynie z vyjadrenia svedka M. M. a tento bol úplne vzhľadom na všeobecne známu

skutočnosť o dĺžke trvania prevodov nehnuteľností v expresne krátkom čase prevedený na žalovaného
v 2. rade.

38. V čase vedenia dedičského konania mala žalovaná v 1. rade nepochybne vedomosť o tom, že
uvedená dohoda dedičov, na základe ktorej nadobudla môže byť napádaná pre jej odporovateľnosť.

Tejto skutočnosti si musela byť vedomá, hoci na pojednávaní tvrdila, že si na tieto skutočnosti nepamätá,
pričom súd neuveril jej tvrdeniu, že ako matka si nebola vedomá takého obrovského dlhu svojho syna,
ktorá skutočnosť bola zvýraznená doručeným upovedomením od právneho zástupcu žalobcu o dlžobe
dediča M. P. voči spoločnosti Q. N. L. pri prejednávaní dedičstva. Niet teda pochýb, že žalovaná v 1. rade
si tejto skutočnosti bola vedomá. Ďalej o úmysle vedúcemu k prospechu z odporovateľného právneho

úkonu žalovanej v 1. rade svedčí aj podanie svedka M.., ktorý v podaní zo dňa 15.6.2022 osvedčil
skutočnosť, že bol kontaktovaný práve synom žalovanej v 1. rade, ktorý jej uvedenú záležitosť v rýchlom
slede po dedičskom rozhodnutí vybavoval. Zároveň uvedená skutočnosť svedčí aj v neprospech
žalovaného v 2. rade, ktorý pri náležitej opatrnosti mal uvedenú skutočnosť preveriť a minimálne zistiť,
o aký dlh sa jedná a teda si byť vedomý skutočnosti, že zo strany veriteľa môže nasledovať odporovanie

tomuto úkonu. O tom, že tak nevykonal, svedčí aj skutočnosť, že k uzatvoreniu zmluvy malo dochádzať
ešte pred zápisom dedičského rozhodnutia do katastra nehnuteľností, pričom oba zápisy vykazujú
bleskové neštandardné zápisy do katastra aj pri využití „zrýchlených“ zápisov do katastra.39. Neobstojí tvrdenie žalovaného v 2. rade (viď vyjadrenie zo dňa 9.9.2021), podľa ktorého mal pred
uzatvorením Kúpnej zmluvy vykonať štandardné due dilligence, preveriť si technický a právny stav
nehnuteľností, preveriť si osobu žalovanej v 1. rade ako predávajúcej, preveriť si nadobúdací titul, keďže

ak by tak bol urobil, boli by mu minimálne podozrivé úkony dlžníka žalobcu (dediča M. P.), ktorý uzavrel
dedičskú dohodu bez toho, aby ako jediný z dedičov nededil z majetku poručiteľa žiaden majetok. O
náležitej opatrnosti žalovaného v 2. rade nesvedčí aj skutočnosť, že k uzatváraniu zmluvy žalovaný
v 2. rade pristúpil ešte v čase, keď v katastrálnej evidencii nebolo/nemohlo byť zapísané záznamom
- Uznesenie o dedičstve. Z výpisu z účtu (čl. 438) plynie, že už dňa XX.X.XXXX boli prostriedky vo

výške 82.454,94 Eur vložené do notárskej úschovy. Za takého stavu je zrejmé, že uvedená praktika
nezodpovedala náležitej starostlivosti. Žalovaný v 2. rade si zároveň odporuje, keď tvrdí, že nie je jeho
povinnosťou preverovať správnosť záverov súdu a zároveň vykonajúc štandardné due dilligence, pričom
ak sa dôkladne oboznámil s uznesením súdu o dedičstve, musel vedieť, že zo strany žalobcu môže
dôjsť k odporovaniu tomuto úkonu. Sám konateľ žalovaného v 2. rade si odporuje, na jednej strane tvrdí,
že konal s náležitou starostlivosťou a na strane druhej uvádza, že vôbec netušil o žiadnej pohľadávke

a v ďalšom zase uvádza, že skúmali, či je tam predlženie, nejaké dlhy, exekúcie, či tam niečo nehrozí.
Žalovaný v 2. rade vzhľadom na okolnosti veci po tom, čo uviedol, že skúmal, či je tam dlh, či tam niečo
nehrozí, a oboznámení sa s dedičským rozhodnutím mal vedomosť o dlhu dlžníka M. P. a zároveň musel
vedieť, že dlžník nededil z dedičstva po dohode so spoludedičmi.

40. Na základe uvedeného teda súd uzatvára, že boli splnené podmienky pre vyslovenie neúčinnosti
voči žalobcovi Dohody dedičov o vyporiadaní dedičstva, ktorou prenechal dlžník M. P., G.. XX.X.XXXX,
bytom E. XXX, svoj zákonný dedičský podiel v X/X na dedičstve spoludedičom, bez práva na
vyplatenie finančnej náhrady za tento zákonný dedičský podiel od preberajúcich spoludedičov z
majetku v dedičskom konaní po nebohom B. P., naposledy bytom: E. XXX, XXX XX P., zomrelom dňa

XX.XX.XXXX, na základe Uznesenia Okresného súdu K., sp. zn.: XD/XX/XXXX-XX, V.: XXX/XXXX, zo
dňa XX.XX.XXXX, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 20.04.2021, vyhotovené súdnym komisárom - M..
B. I. - notárom a zároveň neúčinnosti voči žalobcovi právneho úkonu kúpnej zmluvy, evidovanej v katastri
nehnuteľností Okresného úradu K. - katastrálny odbor, pod č. k. Z.-XXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX,
uzatvorená medzi žalovanou v 1. rade B. P., narodená: XX.XX.XXXX, trvale bytom: E. XXX, XXX XX P.

ako predávajúcou so žalovaným v 2. rade GENEREA s.r.o., so sídlom: Znievska 1, 851 06 Bratislava,
IČO: 52 885 046 ako kupujúcim, ktorej predmetom je prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam - v
rozsahu X/X k bytu č. X, na X. O. a príslušenstvo vchodu č. XX na ulici A. XX v M. K., na ktorý je pridelené
súpisné číslo XXXX - bytový dom A. XX, XX, XX, postavený na parcele R. C. XXXXX/XX ostatná plocha
o výmere XXX m2, R. C. XXXXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, R. C. XXXXX/X

zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2 a R. C. XXXXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere
XXX m2, vlastníctvo zapísané v časti K. XX v podiele X/X,
- v rozsahu X/X k spoluvlastníckemu podielu bytu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach
bytového domu v podiele XXXX/XXXXXX,
- v rozsahu X/X k spoluvlastníckemu podielu na pozemkoch, na ktorých je bytový dom - A. XX, XX, XX,

postavený, a to parcela R. C. XXXXX/XX ostatná plocha o výmere XXX m2, R. C. XXXXX/X zastavaná
plocha a nádvorie o výmere XXX m2, R. C. XXXXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2
a R. C. XXXXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, vlastníctvo zapísané v časti K. XX
v podiele XXXX/XXXXXX.

41. Pokiaľ ide o žalobu v časti určenia neúčinnosti dohody o vyporiadaní BSM, súd sa stotožnil s
námietkami žalovaných, jednak ohľadom možnosti oddelenia tohto úkonu od úkonu dedičskej dohody
a ohľadom jej nedôvodnosti, nakoľko dohodou o vyporiadaní BSM žalovaná v 1. rade nadobudla len
svoj zákonný podiel 1. zo spoločného majetku z titulu vyporiadania BSM, na ktorý má nárok. Uvedeným
úkonom podľa názoru súdu nedošlo k ukráteniu vymáhateľnej pohľadávky žalobcu, keďže predmetom

dedičstva ostáva celý poručiteľovi prináležiaci polovičný podiel na spoločnom majetku. Dlžník týmto
právnym úkonom podľa názoru súdu neukrátil vymáhateľnú pohľadávku žalobcu. Neukracuje ju ani
určenie výšky hodnoty tohto majetku, keďže opäť súd pripomína, že určenie hodnoty majetku nie je
záväzným pre tretie osoby.

42. Ďalej súd mal za to, že dôvodnou je aj námietka týkajúca sa oddeliteľnosti právneho úkonu dedičskej
dohody a zákonného podielu X/X dlžníka M. P. na dedičstve, pričom vychádzal aj z rozhodovacej
činnosti Najvyššieho súdu SR cit.: Odporovacou žalobou (§ 42a a § 42b Občianskeho zákonníka) možno
napadnúť aj len časť právneho úkonu ukracujúceho uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa,ak je oddeliteľná od ostatných častí tohto právneho úkonu; na tom nič nemení, ak je týmto právnym
úkonom dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov. (Rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky z 29. februára 2012, sp. zn. X R. XX/XXXX). Vychádzajúc z ustanovenia § 473

ods. 1 OZ je zrejmé, že z 1. nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom dedičstva, by patrila dlžníkovi X/X z
tejto 1., teda X/X podielu na nehnuteľnosti. Žalobca poukazuje aj na tzv. koláciu, avšak podľa názoru
súdu táto z hľadiska dedenia v zmysle § 473 ods. 1 Občianskeho zákonníka, že poručiteľove deti a
manžel dedia každý z nich rovnakým dielom, a teda, že dedičovi M. P. patrí dedičský podiel v X/X zo
zdedeného majetku, záver o výške tohto zákonného podielu nemení. Vyslovenie neúčinnosti právneho

úkonu nad tento rámec by zasiahlo do majetkových práv žalovanej v 1. rade a žalovaného v 2. rade, čo
nie je účelom zákonnej úpravy v ustanovení § 42a a § 42b Občianskeho zákonníka.

43. Z uvedených dôvodov súd preto žalobu v prevyšujúcej časti zamietol.

44. Nakoniec súd dodáva, že nie je jeho povinnosťou reagovať na každý argument účastníka konania.

Povinnosťou súdu je však vysporiadať sa s relevantnými argumentmi, ktoré majú vplyv na rozhodnutie
vo veci samej. Pokiaľ sa jedná o ďalšie námietky žalobcu, súd v tejto súvislosti pripomína, že podľa
uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. T.. Ú. XXX/XX z 03. júla 2003: „Všeobecný súd
nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre
vec podstatný význam, príp. dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby

zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia
všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver
o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces“.

45. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

46. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

47. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

48. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

49. Podľa § 257 CSP Podľa § 257 C.s.p. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú
dôvody hodné osobitného zreteľa.

50. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol postupom podľa ustanovenia § 255 ods. 1, 2

CSP podľa zásady pomeru úspechu vo veci s tým, že žalovaná v 1. rade bola úspešnou vo vzťahu k
zamietavej časti žaloby týkajúcej sa určenia neúčinnosti právneho úkonu Dohody dedičov s pozostalou
manželkou o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, preto jej patrí v tejto časti nárok
na náhradu trov konania v celom rozsahu a zároveň bol žalobca úspešný voči žalovanej v 1. rade v
časti týkajúcej sa žaloby o určenia neúčinnosti právneho úkonu Dohody dedičov o vyporiadaní dedičstva

v podiele X/X požadovaného nároku (teda neúspešným v X/X - zamietnutá časť žaloby) a preto súd
priznal žalovanej v 1. rade nárok na náhradu trov konania v tejto časti v rozsahu X/X (X/X - X/X =. X/
X). Žalobca bol úspešný voči žalovanému v 2. rade v podiele X/X požadovaného nároku (neúspešným
Z. X/X - zamietnutá časť žaloby) a preto patrí žalovanému v 2. rade nárok na náhradu trov konania v
rozsahu X/X, teda X/X trov konania. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania súd nevzhliadol

žiaden dôvod hodný osobitného zreteľa (§ 257 CSP) pre nepriznanie nároku na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný (§ 359
C.s.p.). Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Bardejov.
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v uvedenej lehote podané na príslušnom odvolacom súde

(§ 362 ods. 1, 2 C.s.p.).V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) je treba uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne

obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C.s.p.).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.). Odvolanie len proti odôvodneniu rozsudku
nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 C.s.p.).

Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť,
dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach
so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o
samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na

niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí,
ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo
ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. Právoplatnosť
ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o
príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti (§ 367 C.s.p.).

Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže
ho podať znova. Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane,
ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého
rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. Ak

sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. Ak sa
odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369 C.s.p.).

Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť,odvolacísúdrozhodneopripusteníspäťvzatia.Súdspäťvzatiežalobynepripustí,akstým

protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie
súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia
predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370 C.s.p.).

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť (§ 371 C.s.p.). V odvolacom konaní nemožno uplatniť práva

voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnostiv znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon
rozhodnutia.