Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, June 22, 2016

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 4C/154/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2611210413
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Horňáková

ECLI: ECLI:SK:OSSE:2016:2611210413.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica sudkyňou JUDr. Emíliou Horňákovou v právnej veci navrhovateľov: 1.) P.. Z. K., nar.

XX.X.XXXX, bydlisko Holíč, U. XXXX/XX, 2.) Z.. Z. K., nar. XX.XX.XXXX, bydlisko ako matka, zastúpený
matkou, obaja právne zastúpení: Advokátska kancelária Machová, s.r.o., so sídlom Čulenova 2A/2621,
Skalica, IČO: 36 864 544 proti odporcom: 1.) K. F., nar. XX.X.XXXX, bydlisko Hradište pod Vrátnom X,
právne zastúpený: JUDr. Dušan Klimo, advokát so sídlom Žiar nad Hronom, Sládkovičova ulica 16/61,
2.) Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Bratislava, Dostojevského rad 4, IČO: 00 151 700, o
zaplatenie 8.500,- Eur a 16.600 €, takto

r o z h o d o l :

Odporcovia v 1. a 2. rade s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi v 2. rade

sumu 10.000,- € do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku súd návrh zamieta.

Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia v 1. a 2. rade sa svojim podaním zo dňa 19.10.2011, ktorého zmenu petitu Okresný
súd Senica pripustil uznesením č.k. 4C/154/2011-166 zo dňa 31.1.2014, domáhali, aby súd zaviazal
odporcov v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľom náhradu nemajetkovej ujmy

v peniazoch sumu 8.500,- € navrhovateľke v 1. rade a sumu 16.600,- € navrhovateľovi v 2. rade z
titulu náhrady nemajetkovej ujmy za zásah do života navrhovateľov v dôsledku tragickej smrti F. K.,
ktorý zahynul pri dopravnej nehode, ktorú spôsobil odporca v 1. rade. Zomretý F. K. bol manželom
navrhovateľky v 1. rade a otcom navrhovateľa v 2. rade.

Odporca v 1. rade s návrhom nesúhlasil, nepopiera existenciu nároku navrhovateľov, ale výšku
odškodnenia, pričom výšku odškodnenia ponecháva na úvahe súdu.

4C/154/2011

Odporca v 2. rade žiadal návrh zamietnuť pre nedostatok pasívnej legitimácie.

Tunajší súd rozhodol vo veci samej rozsudkom zo dňa 27.2.2014, keď odporcov zaviazal spoločne
nerozdielne zaplatiť navrhovateľke v 1. rade sumu 8.500,- € a navrhovateľovi v 2. rade sumu 16.600,- €.
Proti tomuto rozsudku podali odporcovia odvolanie. Krajský súd v Trnave uznesením zo dňa 3.3.2015

rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie.

Súd doplnil dokazovanie v súlade so závermi KS Trnava, výsluchom navrhovateľky v 1. rade, odporcu
v 1. rade, odporkyne v 2. rade, svedkov T. E., nar. XX.XX.XXXX, T. E., nar. X.X.XXXX, F. E., Ľ. K.,A. K., pripojeným trestným spisom Okresného súdu Senica sp.zn. 2T/9/2011, rozhodnutím sociálnej
poisťovne ústredie č. 805 613 3316 a č. 805 613 6616, rozhodnutiami Úradu práce, sociálnych vecí
a rodiny v Senici č. MC01/389/2010-Hor a č. ME07/618/2010/F, vyjadrením odporcu v 1. rade zo

dňa 12.3.2012, rodným listom mal. Z. K., rozhodnutím Sociálnej poisťovne ústredie č. 770 615 7074,
správoumestaHolíč,správouPhDr.Spevákovej,potvrdenímSociálnejpoisťovneovýškedôchodkových
dávok, potvrdením Tesco Stores SR, a.s., pracovným posudkom INA Skalica spol. s.r.o., Dohodou o
vyporiadaníBSModporcuv1.radeajehobývalejmanželky,výpisomlistuvlastníctvač.XXXX,Č..XXXX,
daňovými priznaniami k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2011 a 2012, pripojeným spisom Okresného

súdu Skalica sp. zn. 3C/48/2010, záverečným vyjadrením odporcu v 2. rade zo dňa 31.1.2014, a zistil
nasledovný skutkový stav:

F. K., manžel navrhovateľky a otec mal. Z., navrhovateľa v 2. rade, zomrel následkom dopravnej nehody
dňa 2.7.2010, ktorú zavinil odporca v 1. rade. Odporca v 1. rade bol uznaný za vinného rozsudkom
tunajšieho súdu sp. zn. 2T/9/2011 - 22 zo dňa 17.2.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 17.2.2011.

Motorové vozidlo, ktorým bola spôsobená dopravná nehoda, bolo povinne zmluvne poistené u odporcu
v 2. rade. Navrhovateľka zotrvala na tvrdení, že jej pri nečakanej smrti manžela musela pomáhať mama,
sestra, musela vyhľadať odbornú pomoc, navštevovala psychologičku PhDr. Spevákovú. Užívala a
užíva lieky na spanie, upokojenie, ktoré jej odporučila psychologička. Je zamestnaná, dosahuje netto
mesačný zárobok cca 500,- €, musí pracovať cez víkendy, má problémy so zabezpečením starostlivosti

o syna. Keď je v práci, vždy musí žiadať niekoho o pomoc. Poberá vdovský a sirotský dôchodok spolu
vo výške 272,- €, ale tieto finančné prostriedky sú pre ňu nedostatočné. Keď musí zostať v práci,
pomáhajú jej svokrovci, ale obaja majú podlomené zdravie, ich zdravotný stav sa veľmi zhoršil po smrti
syna. Je pravdou, že dňa 25.6.2010 podala návrh na rozvod manželstva na Okresný súd Skalica, ktorý
považovala za gesto, chcela odporcu vyprovokovať, aby sa konečne rozhodol o tom, ako budú ďalej

bývať, pretože odporca nemal záujem riešiť ich bytovú otázku. Nemala vedomosť o tom, že by jej manžel
bral nejaké návykové látky, nezbadala na ňom žiadnu zmenu v správaní, vždy bol veselý, milý, venoval
sa synovi, je pravdou, že mali jednu hádku a to kvôli bývaniu.

Súd mal preukázané z výpovede odporcu v 1. rade, že si nepamätá priebeh nehody a príčinu nehody

vidí v mikrospánku. Hlboko ľutuje, že k nehode prišlo a že pri nej zomrel
4C/154/2011

F. K.. Je presvedčený, že k zásahu do osobnostných práv navrhovateľov došlo, ako aj, že sa jedná
o zásah vážny a neodstrániteľný. Chce a vždy chcel napraviť následok svojho konania, no nemôže

zaplatiť náhradu nemajetkovej ujmy v takom rozsahu, aký uplatnili navrhovatelia. Poukázal na to, že
sa niekoľkokrát rodine F. K. ospravedlnil - osobne aj písomne a k rukám matky F. K. pani Ľ. K. uhradil
sumu 1.000,- € dňa
15.6.2011 určenú na pokrytie nákladov pohrebu. K rukám navrhovateľky v 1. rade uhradil sumu 100,-
€. Svojím konaním sa dopustil neúmyselného trestného činu. V čase dopravnej nehody bol ženatý,

následne bolo jeho manželstvo dňa 18.6.2012 rozvedené. Bolo to aj v dôsledku udalosti, ktorá sa stala
2.7.2010. Po rozvode manželstva má vyživovaciu povinnosť na jedno dieťa vo výške 200,- €. V dôsledku
dopravnej nehody je v čiastočnom invalidnom dôchodku, ktorý poberá vo výške 143,- €, naďalej podniká
a jeho príjem z podnikania je
okolo 500,- € mesačne. Je pravdou, že mal záujem ponúknuť určitú satisfakciu navrhovateľke, ale v

súčasnej dobe nemá finančne prostriedky, ktoré by mu umožňovali finančne pomôcť navrhovateľke.

Odporkyňa v 2. rade sa nestotožňuje s právnym názorom navrhovateľov, v zmysle ktorého je nárok
na náhradu nemajetkovej ujmy v zmysle ustanovenia § 13 ods. 2 OZ možné subsumovať pod nároky
na náhradu škody, ktoré sú kryté poistením podľa zákona č. 381/2001 Z.z. o zodpovednosti za

škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel (ďalej len PZP). Náhradu nemajetkovej ujmy v
peniazoch nemožno odôvodňovať finančným strádaním navrhovateľky po smrti jej manžela a otca
maloletého navrhovateľa v 2. rade. Náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch prizná súd, ak došlo k
značnému zásahu do osobnostných práv fyzickej osoby a nie k finančnému strádaniu v majetkovej sfére
pozostalých. V takomto prípade by išlo o nárok na pozostalostnú úrazovú rentu podľa ustanovenia §

448 OZ, ak sú na jej priznanie splnené podmienky. Priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch neslúži
v žiadnom prípade funkčne k náhrade vzniknutej škody. Uplatnenie nároku v zmysle ustanovenia §
13 OZ logicky a systematicky nespadá pod úpravu náhrady škody a spadá pod právne prostriedky na
ochranu práv na ochranu osobnosti založené na úplne iných princípoch ako režim zodpovednosti zaškodu a náhrady škody obsiahnutý v ustanovení § 420 a nasl. OZ. Právo na náhradu nemajetkovej
ujmy v peniazoch predstavuje peňažnú satisfakciu, nie náhradu škody. V ustanovení § 4 ods. 2 PZP,
ako ani v žiadnom inom ustanovení predmetného zákona, nie je náhrada nemajetkovej ujmy, ako nárok

krytý povinným zmluvným poistením, upravená. Náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch nemožno
stotožňovať so „škodou na zdraví.“ Pre kompenzáciu škody na zdraví upravuje OZ náhradu za bolesť,
sťaženie spoločenského uplatnenia a náhradu účelných nákladov liečenia podľa ustanovenia § 444 a §
449 OZ. Subsumovanie nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch pod škodu odškodniteľnú
podľa § 4 ods. 2 PZP sa nedá zdôvodniť ani eurokonformným výkladom predmetného ustanovenia.

Pri uplatňovaní eurokonformného výkladu (alebo nepriameho účinku) smerníc platí zásada vytvorená
judikatúrou Súdneho dvora a to zásada, že eurokonformný výklad nemôže byť použitý „contra legem.“
Vzhľadom na uvedenú konštatáciu o rozsahu poistného krytia vymedzeného v ustanovení § 4 ods. 2
PZP, bol by akýkoľvek širší výklad pojmu „škoda“ (t.j. aj stotožnenie nemajetkovej ujmy vzniknutej zo
zásahu do osobnostných práv s náhradou škody na zdraví) v rozpore s predmetným zákonom o PZP.
Odporkyňa v 2. rade má za to, že ani

4C/154/2011

rozhodnutím Súdneho dvora vo veci C-22/12 by sa doterajšia súdna prax vo veci rozhodovania o
náhrade nemajetkovej ujmy nemala meniť, nakoľko uvedené rozhodnutie len konštatuje, že náhrada
nemajetkovej ujmy spôsobenej blízkym osobám obetí usmrtených pri dopravnej nehode, má byť

krytá poistením zodpovednosti za škodu, ak jej náhradu na základe zodpovednosti poistného za
škodu upravuje vnútroštátne právo uplatniteľné v spore vo veci samej. Súdny dvor nekonštatoval v
predmetnom rozhodnutí, že náhrada nemajetkovej ujmy má byť povinným poistením krytá bez ďalšieho,
ale práve naopak Súdny dvor pripustil za akých podmienok má povinné poistenie pokrývať aj náhradu
nemajetkovej ujmy pozostalých po obetiach usmrtených pri dopravných nehodách.

Súd mal z výpovede svedkyne, T. E., sestry navrhovateľky v 1. rade preukázané, že pravidelne
navštevuje domácnosť navrhovateľky. Situácia, ktorá nastala po úmrtí švagra psychicky ovplyvnila celú
ich rodinu, trpia tým sústavne. Mal. Z. mal rád svojho otca. Navrhovateľka sa v súčasnej dobe snaží

všetko dávať na maloletého Z., vzhľadom na nedostatok peňazí, viacej vecí kupuje iba synovi, seba
zanedbáva. Preto jej poskytuje svoje veci na oblečenie. Pomáha sestre napr. i tým, že mal. Z. pravidelne
každoročne kupuje topánky. Telefonuje so sestrou každý druhý, tretí deň, aby ju psychicky podporila.
Pokiaľ má vedomosť, spolužitie jej sestry s manželom bolo šťastné, nikdy nebola svedkom hádok medzi
nimi. Vie, že niekedy diskutovali o veciach, ale nešlo o hádky. O tom, že si sestra podala návrh na rozvod

sa dozvedela pár dní po smrti švagra, aj tento čítala, ale myslí, že sestra to nemyslela vážne, že by sa
chcela rozviesť, myslí, že to bolo len preto, aby sa F. spamätal, lebo mal problémy so zamestnaním.
Sestra s rodinou bývala v 1-izbovom byte a v budúcnosti mali záujem si kúpiť rodinný dom, preto bolo
potrebné, aby stále pracovali, aby získali peniaze na kúpu domu. V budúcnosti chceli mať aj druhé dieťa.
Pokiaľ má vedomosť vzťah medzi otcom a synom bol perfektný, mal. Z. otca stále spomína.

Súd mal z výpovede svedkyne, T. E. ( nar. X.X.XXXX), preukázané, že navrhovateľka v 1. rade je jej
dcérou.Smrťjejzaťapoznačilaveľmiju,dcéruimal.Z..Musídoterazchodiťnavyšetreniekpsychiatrovi.
V čase, keď zať zomrel, mala varovať mal. Z., ktorý mal kiahne a dcéra jej povedala, že má iba nejaké
problémy s manželom a chcela by si ich vyriešiť bez mal. Z., ktorý mal zostať u nich. Nepovedala jej

bližšie o aké problémy išlo, nikdy ju nechcela zaťažovať, nikdy nepovedala zlé slovo na manžela. Keď
povedala, že sa pohádali, nepýtala sa jej prečo. Chodili k nim na návštevu, vždy sa k sebe správali dobre.
Nebohý zať bol veľmi dobrý otec, venoval sa synovi, hrali sa spolu. Syn má veľmi dobré spomienky na
svojhootca,alenikdynehovoríootcovejsmrti,onasahonatoaninepýta,pretonevieuviesť,akotovnuk
znáša. Vie o tom, že dcéra podala návrh na rozvod, ale to sa dozvedela až po zaťovej smrti. Povedala jej

ibatoľko,žehochcelanaplašiť,alebližšiesaotomnerozprávali.Pokiaľmávedomosť,krátkopouzavretí
manželstva si dcéra s manželom plánovali, že si kúpia rodinný dom, ale nemali na to dostatok peňazí.
Vie, že určitú dobu zať nemal zamestnanie, lebo ho z práce prepustili, nevie prečo. Založila vnukovi
stavebné sporenie, na ktoré mu mesačne prispieva sumou 30 €. Spolu s manželom predali garáž, kúpili
auto, ktoré darovali dcére, hlavne kvôli tomu, aby s chorým vnukom nemusela cestovať autobusom.

4C/154/2011Súd mal z výpovede svedka, F. E. preukázané, že navrhovateľka v 1. rade je jeho dcéra. Manželstvo
dcéry považoval za dobré, mali sa rady. Vie, že plánovali aj
druhé dieťa. Dcéra s rodinou ich navštevovala 4 až 5 krát do roka, zať chodil asi tak 2 alebo 3 krát do

roka. Dcéra sa mu nikdy na manžela nesťažovala. V čase, keď zať zomrel, bola dcéra so svojím synom
u nich na návšteve. Pokiaľ môžu, pomáhajú dcére finančne. Predali garáž a kúpili auto, ktoré jej darovali.
Keď príde na návštevu, tak jej natankujú auto, dajú jej aj peniaze tak 50 až 100 €, aj vnúčikovi 5- 10
€, peniaze si šetrí. Kým žil zať, kupoval im darčeky, keď prišli autom, vždy im natankoval plnú nádrž,
vtedy im nedávali peniaze. Vnúčik často spomína na svojho otca, keď mu pomáha často spomína ako

to robil jeho otec. Aj keď hovorí o otcovi, nerozplače sa, znáša to dobre. Má vedomosť o tom, že dcéra
sa chcela rozviesť, dozvedel sa to až po smrti zaťa. Povedala mu, že niečo medzi nimi neklapalo, ale
on sa nevypytoval na podrobnosti. Vie, že v súčasnej dobe má dcéra priateľa, ale nevie odkedy. Dcéra
sa mu nikdy nesťažovala na svojho manžela.

Súd mal z výpovede svedka, Ľudmily Strakovej, preukázané, že je matkou nebohého F. K.. Veľmi zle

znášala smrť syna a videla i na neveste, že smrť manžela znáša veľmi zle, schudla, bola podráždená.
Je pravdou, že krátko po smrti bolo medzi ňou a nevestou napätie, keď sa dozvedela, že si chcela
podať návrh na rozvod manželstva, chcela vysvetlenie. Keď neskôr dostala vysvetlenie od nevesty, tak
pochopila celú situáciu. Asi 2 dni pred smrťou prišiel syn za ňou a povedal, že našiel navrhovateľke
návrh na rozvod manželstva. Nevie, či s ňou hovoril, iba vie, že sa ponáhľal do práce, bol nešťastný z

návrhu. Pomáhajú navrhovateľke ako vládzu, spolu s manželom sa tešia, že zostali pri nich. O syna sa
navrhovateľka veľmi dobre stará, dáva mu všetko, čo môže.

Súd mal z výpovede svedka, A. K. preukázané, že navrhovateľka v 1. rade je jeho nevesta, navrhovateľ
v 2. rade je jeho vnuk. Smrť jeho syna ťažko zasiahla celú ich rodinu i vnúčik bol nešťastný, často sa

pýtal na otca. Po smrti syna sa snažia pomáhať neveste ako sa dá, nemôžu však pomáhať finančne.
Syn spolu s manželkou a vnukom bývali vedľa nich v činžiaku. Podľa neho išlo o šťastné manželstvo,
mali syna a mali z neho radosť. Keď sa stretávali, nikdy na nich nevidel, že by mali nejaké problémy.
Nikdy sa ani jeden na druhého nesťažovali, dobre sa pred nimi k sebe správali. Jeden deň pred smrťou
syna sa od manželky dozvedel, že nevesta podala návrh na rozvod a neskôr po synovej smrti sa na

to nevesty pýtal. Nepamätá si už presne, čo mu povedala, vraj niečo medzi nimi nefungovalo tak ako
malo, ale myslí si, že to bol iba výmysel navrhovateľky, nezdalo sa mu, že by zle žili. Nevesta ich nikdy
nepožiadala o finančnú pomoc, lebo chce všetko zariadiť sama. Myslí ale, že požiadala svojich rodičov,
keď potrebovala peniaze. Vie o tom, že nevesta po smrti jeho syna navštevovala psychiatra. Je pravdou,
že syn striedal zamestnanie, lebo chcel zarobiť peniaze. Pracoval i v zahraničí, ale nemohol nájsť stálu

prácu. Nakoniec sa znovu zamestnal v INA Skalica. Im ako rodičom a určite ani jeho manželke sa
nepáčilo, že nemá stálu prácu, ale navrhovateľka pred ním nikdy na ich syna nenadávala kvôli práci.

Súd mal z pripojeného trestného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 2T/9/2011 preukázané, že rozsudkom
Okresného súdu Senica č.k. 2T/9/2011 zo dňa 17.2.2011 bol K. F.,

4C/154/2011

nar. XX.X.XXXX uznaný za vinného, že spôsobil dopravnú nehodu, pri ktorej zahynul F. K., nar.
XX.XX.XXXX, teda inému z nedbanlivosti spôsobil smrť a taký čin spáchal závažnejším spôsobom
konania - porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona, čím spáchal prečin usmrtenia podľa

§ 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona za čo bol odsúdený k trestu odňatia slobody v trvaní
3 rokov. Výkon trestu mu bol podmienečne odložený a bola mu určená skúšobná doba s probačným
dohľadom v trvaní 5 rokov. Zároveň mu bola uložená povinnosť v skúšobnej dobe probačného dohľadu
zúčastniť sa psychologického po-
radenstva. Súčasne mu bol uložený trest zákazu činnosť riadiť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na

dobu 5 rokov. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 17.2.2011. Zo znaleckého posudku č. 23/2010
zo dňa 14.9.2010 súd zistil, F. K. mal v čase v dopravnej nehody v tele psychotropné a omamné látky
(návykové drogy), a to konkrétne metamfetamín a kanabinoidy.

Súd mal z rozhodnutia sociálnej poisťovne ústredie č. 805 613 3316 zo dňa 22.9.2010 preukázané, že

mal. Z. K. bol od 2.7.2010 priznaný sirotský dôchodok vo výške 100,60 €.

Súd mal z rozhodnutia sociálnej poisťovne ústredie č. 805 613 6616 zo dňa 22.9.2010 preukázané, že
P.. Z. K. bol od 2.7.2010 priznaný vdovský dôchodok vo výške 150,90 €.Súd mal z rozhodnutí Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Senici č. MC01/389/2010-Hor zo dňa
17.12.2010 a č. ME07/618/2010/F zo dňa 5.8.2010 preukázané, že P.. Z. K. sa považuje za fyzickú

osobu s ťažkým zdravotným postihnutím s mierou funkčnosti poruchy 50 % a poskytuje sa jej peňažný
príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva,
bielizne, obuvi a bytového zariadenia v sume 17,21 € mesačne.

Súd mal z rodného listu mal. Z. K. preukázané, že dňa 22.10.2004 sa v Nových Zámkoch narodil Z. K.

matke P.. Z. K., rod. E. a otcovi F.X.H. K..

Súd mal z rozhodnutia Sociálnej poisťovne ústredie č. 770 615 7074 zo dňa 28.9.2011 preukázané, že
K. F. bol od 2.7.2011 priznaný invalidný dôchodok vo výške 132,30 €. Z odborného posudku Sociálnej
poisťovne o invalidite zo dňa 20.9.2011 vyplýva, že K. F. má mieru poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť 55 %.

Súd mal zo správy mesta Holíč preukázané, že P.. Z. K. je vdova, býva s mal. synom Z. K. v 1-izbovom
byte, byt je v osobnom vlastníctve. Pani K.B.E. je zamestnaná v Tesco Stores a.s. Skalica ako špec.
obehu dokladov, má preukaz ZŤP, poberá vdovský, sirotský dôchodok, rodinný prídavok na jedno dieťa.
Matka sa o maloletého riadne stará.

4C/154/2011

Súd mal zo správy PhDr. Spevákovej, Ambulancie klinickej psychológie preukázané, že P.. K. navštívila

ich ambulanciu prvýkrát dňa 10.2.2011 v dôsledku úmrtia manžela pri ním nezavinenej autohavárii. U
pacientky pretrvávala reaktívna depresia na stratu manžela a s tým súvisiace úzkostné stavy. Posledná
psychoterapia bola dňa 24.5.2012, ďalej nepokra-
čovali z dôvodu odchodu lekárky do penzie. Pri posledných návštevách perzistovala ešte úzkostnosť,
sporadickyplačlivosť,beznádej,pocitprázdnoty,obavaosyna,osvojubudúcnosť.Jednýmzudržujúcich

faktorov nestabilizovaného psychického stavu je aj vleklosť administratívneho doriešovania prípadu, čo
bráni psychickému „uzavretiu kapitoly“ a brzdí možnosť adaptácie na skutkový stav.

Súd mal z pracovného posudku INA Skalica spol. s.r.o. preukázané, že F. K. pracoval v podniku INA
Skalica spol. s.r.o. v dobe od 1.6.2008 do 31.5.2009 - t.j. prvý pracovný pomer, ktorý skončil uplynutím

doby určitej a od 19.4.2010 do 2.7.2010, kedy pracovný pomer zanikol smrťou zamestnanca. Pán K.
pracoval na segmente Logistiky, patril k zodpovedným a samostatným pracovníkom, nebol disciplinárne
riešený a na základe jeho prístupu k práci bol vytipovaný na funkciu tímlídra. Mal príjemné vystupovanie
a v kolektíve pracovníkov bol obľúbený.

Súd mal z pripojeného spisu Okresného súdu Skalica sp. zn. 3C/48/2010 preukázané, že P.. Z. K. podala
dňa 25.6.2010 návrh na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov voči mal. dieťaťu. Svoj
návrh odôvodnila tým, že odporca stále vymýšľal so štúdiom na vysokej škole, avšak žiadnu nedorobil.
Následne vystriedal niekoľko zamestnaní, pričom v žiadnom dlhodobo nevydrží. Následkom toho je, že
poriadne nezarába, keď to čo zarobí aj sám stroví. Financovanie rodiny je tak pleciach navrhovateľky.

Odporca sa chová nezodpovedne k rodine, nemá starosť o zabezpečenie rodiny, keď sa stará len o
svoje potreby a záujmy. Pri konverzácii o riešení problémov začne byť agresívny, robí scény, vykrikuje,
fyzicky napáda navrhovateľku, rozbíja nábytok a pod.. Navrhovateľka sa hanbí pred susedmi v činžiaku.
Maloletý syn v dôsledku týchto skutočností trpí. Odporca sa chová chladno a odmerane, bez záujmu o
rodinu a manželku, bez zodpovednosti vo vzťahu k rodine. Súdny poplatok za návrh vo výške 66,- bol

zaplatený spolu s návrhom. Predmetné konanie bolo uznesením č.k. 3C/48/2010- 9 zo dňa 10.9.2010,
právoplatné dňa 7.10.2010, zastavené z dôvodu späťvzatia návrhu navrhovateľkou.

Podľa § 11 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti,
najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov

osobnej povahy.Podľa § 13 ods. 1 OZ fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených
zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo
dané primerané zadosťučinenie.

Podľa § 13 ods. 2 OZ pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto,
že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická
osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
4C/154/2011

Podľa § 13 ods. 1 OZ výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej
ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov poistenie

zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov poistený má z

poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané
nároky na náhradu
a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení,
b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci,
c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa

písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b)
alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté
poistné plnenie,
d) ušlého zisku.

Podľa § 4 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov poistený má
právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak
ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania
poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov náhradu škody
uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody
priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.

Súd z výsledkov vykonaného dokazovania vyvodil ten právny záver, že návrh navrhovateľov bol podaný
dôvodne len v tej časti, ktorej súd vyhovel.

V prvom rade sa súd musel vysporiadať s otázkou pasívnej legitimácie odporkyne v 2. rade. Podľa

čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 72/166/EHS z 24. apríla 1972 o aproximácii právnych predpisov
členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovými vozidlami a
kontroly plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti každý členský štát prijme v súlade s článkom
4 všetky primerané opatrenia, aby zabezpečil, že zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou
vozidiel obvykle sa nachádzajúcich na jeho území je pokrytá poistením. Rozsah krytia zodpovednosti

a podmienky tohto krytia sa určia na základe týchto opatrení. Podľa čl. 1 ods. 1 Tretej smernice Rady
90/232/EHS zo dňa 14. mája 1990 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa
poistenia zodpoved-
4C/154/2011

nosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel bez toho, aby bol dotknutý druhý pododsek
článku 2 ods. 1 smernice 84/5/EHS, poistenie uvedené v článku 3 ods. 1 smernice 72/166/EHS
bude pokrývať zodpovednosť za ujmu na zdraví spôsobenú všetkým cestujúcim okrem vodiča
vyplývajúce z prevádzky vozidla. V rámci náhrady škody podľa § 4 ods. 1, § 4 ods. 2 a § 4 ods.4 § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, s prihliadnutím
k samotnému účelu povinného zmluvného poistenia za neoprávnený zásah do osobnosti fyzickej osoby

vyvolaný prevádzkou motorových vozidiel, sa za použitia eurokonformného výkladu práva Európskej
únie v rámci náhrady škody odškodňuje aj nemajetková ujma pozostalých obeti dopravnej nehody
peňažnou formou ako zadosťučinenie podľa § 13 ods. 2 a 3 OZ. Táto náhrada nemajetkovej ujmy v
peniazoch tak patrí do rozsahu povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla v zmysle vyššie uvedeného zákona. Použite ustanovení o náhrade

škody podľa občianskeho zákonníka sa uplatnia len pri určení osoby zodpovednej za neoprávnený
zásah do osobnosti fyzickej osoby vyvolaný osobitnou povahou prevádzky fyzickej osoby. Pri skúmaní
predpokladov tejto zodpovednosti treba postupovať podľa § 13 OZ, keďže ide o náhradu nemajetkovej
ujmyvpeniazochzaneoprávnenýzásahdoosobnostifyzickejosoby.Nadanýprípadnemožnoaplikovať
osobitné ustanovenia ohľadom vzniku a predpokladov zodpovednosti za škodu, liberačné, moderačné
ustanovenia ani ustanovenia 441 OZ o zavinení poškodeného. Poškodený si môže svoj nárok na

náhradu nemajetkovej ujmy podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uplatniť proti poisťovateľovi
zodpovednej osoby, tak ako to poznajú všetky obdobné úpravy v Európe (Uznesenie Krajského súdu
v Trnave sp. zn. 23Co/315/2010-372 zo dňa 26.9.2011). Neuhradením nemajetkovej ujmy z povinného
zmluvného poistenia by došlo k odklonu od právnej úpravy v iných členských štátoch Európskej únie,

kde sa táto ujma uhrádza z povinného zmluvného poistenia. Tento stav by bol v rozpore so zmyslom,
obsahom a účelom uvedených smerníc.
Súdny dvor vo svojom rozhodnutí C-22/12 zo dňa 24.10.2013 konštatoval, že čl. 3 ods. 1 smernice Rady
72/166/EHS z 24.4.1972 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia
zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovými vozidlami a kontroly plnenia povinnosti poistenia tejto

zodpovednosti, čl. 1 ods. 1 a 2 druhej smernice Rady 84/5/EHS z 30.12.1983 o aproximácii právnych
predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorových vozidiel, zmenenej a doplnenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2005/14/ES
z 11.5.2005, a čl. 1 ods. 1 tretej smernice Rady 90/232/EHS z 14.5.1990 o aproximácii právnych
predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou

motorových vozidiel sa majú vykladať v tom zmysle, že povinné poistenie zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla má pokrývať aj náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej
blízkym osobám obetí usmrtených pri dopravnej nehode, ak jej náhradu na základe zodpo-
vednosti poisteného za škodu upravuje vnútroštátne právo uplatniteľné v spore vo veci samej. Vo svetle
rozsudku Súdneho dvora konštatoval i Krajský súd Prešov vo svojom rozhodnutí č.k. 6Co/127/2010, že

ak vnútroštátne právo umožňuje rodinným príslušníkom obete dopravnej nehody požadovať náhradu
utrpenej nemajetkovej ujmy, náhrada tejto ujmy musí byť krytá povinným poistením motorového vozidla.
Náhrada nemajetkovej ujmy tak musí byť likvi-
4C/154/2011

dovaná z povinného zmluvného poistenia a právna úprava, ktorá by tomuto odporovala, bráni naplneniu
cieľa vyššie uvedených smerníc Európskej únie a takáto právna úprava sa nesmie použiť. Na základe
uvedeného súd dospel k záveru, že odporkyňa v 2. rade je pasívne legitimovaná v tomto konaní.

Základ súkromnoprávnej ochrany osobnostných práv obsahuje Občiansky zákonník pod názvom

Ochrana osobnosti v ustanoveniach § 11 až 16. Občianskoprávna úprava v tejto oblasti vychádza z
druhej hlavy Ústavy Slovenskej republiky, najmä z článkov 14, 15, 16, 19, 20 a 21, a je konkretizovaná
v právnych vzťahoch subjektov s rovnakým právnym postavením. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka
fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej
dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy. Predmetom ochrany je osobnosť

fyzickej osoby v jej celistvosti. Čiastkové osobnostné práva sú chránené len v rámci celkovej osobnosti.
Preto aj výpočet jednotlivých čiastkových osobnostných práv v § 11, ktoré vytvárajú jednotné, základné
osobnostné práva, je len demonštratívny. Z dikcie § 13 Občianskeho zákonníka vyplýva, že zákon
neposkytuje ochranu proti akémukoľvek zásahu, ale len proti takému zásahu, ktorý je neoprávnený.
Neoprávnený zásah musí byť spôsobilý privodiť ujmu na osobnosti fyzickej osoby z hľadiska jej

postavenia v spoločnosti. Na uplatnenie práva na ochranu osobnosti je aktívne legitimovaná vždy
tá fyzická osoba, voči osobnosti ktorej neoprávnený zásah smeroval. Ak zásah súčasne zasiahol
osobnostné práva viacerých fyzických osôb, každá z postihnutých osôb má právo domáhať sa ochrany,
avšak len pokiaľ ide o jej osobnosť.Navrhovatelia sa svojou žalobou podanou na tunajšom súde domáhali, aby súd zaviazal odporcov v
1. a 2. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľom náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch

sumu 8.500,- € navrhovateľke v 1. rade a sumu 16.600,- € navrhovateľovi v 2. rade za zásah do
súkromného života navrhovateľov. Súd mal v konaní preukázané, že dňa 2.7.2010 prišlo k dopravnej
nehode zavinenej odporcom, v dôsledku ktorej p. F. K. - manžel navrhovateľky v 1. rade a otec
navrhovateľa v 2. rade zahynul. Právoplatným rozsudkom Okresného súdu Senica č.k. 2T/9/2011 zo
dňa 17.2.2011 bol odporca v 1. rade uznaný vinným z prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1,2 písm. a)

Trestného zákona. Súd tak musel v konaní skúmať, či touto skutočnosťou došlo k ujme na osobnosti
navrhovateľov ako fyzických osôb, teda či došlo k neoprávanému zásahu do ich súkromného života,
a za tým účelom zisťovať vzájomné rodinné vzťahy a citové väzby medzi F. K. a navrhovateľmi ako aj
následky, ktoré vznikli jeho smrťou.

Súd v prvom rade skúmal vzájomný vzťah F. K. a navrhovateľky v 1. rade ako jeho manželky. Zo

spisu Okresného súdu Skalica sp. zn. 3C/48/2010 bolo v konaní preukázané, že P.. Z. K. podala dňa
25.6.2010 návrh na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov voči mal. dieťaťu. Svoj
návrh odôvodnila tým, že jej manžel F. K. stále vymýšľal so štúdiom na vysokej škole, avšak žiadnu
nedorobil. Následne vystriedal niekoľko zamestnaní, pričom v žiadnom dlhodobo nevydržal. Následkom
toho bolo, že poriadne nezarábal, keď to čo zarobil aj sám strovil. Financovanie rodiny tak bolo na

pleciach navrhovateľky. Odporca sa choval nezodpovedne k rodine, nemal starosť

4C/154/2011

o zabezpečenie rodiny, pričom sa staral len o svoje potreby a záujmy. Pri konverzácii o riešení problémov

bol vždy agresívny, robil scény, vykrikoval, fyzicky napádal navrhovateľku, rozbíjal nábytok a pod..
Navrhovateľka sa hanbila pred susedmi v činžiaku. Maloletý syn v dôsledku týchto skutočností trpel.
Odporca sa choval chladno a odmerane, bez záujmu o rodinu a manželku, bez zodpovednosti vo vzťahu
k rodine. Z predmetného spisu tiež ďalej vyplynulo, že navrhovateľka podala riadny návrh súčasne
spolu so zaplateným súdnym poplatkom. Predmetné konanie bolo uznesením č.k. 3C/48/2010-9 zo

dňa 10.9.2010, právoplatné dňa 7.10.2010, zastavené z dôvodu späťvzatia návrhu navrhovateľkou.
Navrhovateľka vzala svoj návrh späť listom zo dňa 7.7.2010, teda po smrti F. K.. Súd mal tiež z
vykonaného dokazovania preukázané, že vzájomné vzťahy medzi manželmi boli narušené aj požívaním
alkoholu a iných návykových látok, ktorá skutočnosť vyplynula zo znaleckého posudku č. 23/2010 zo
dňa 14.9.2010 pripojeného k trestnému spisu 2T/9/2011 (prítomnosť metamfetamínu a kanabinoidov

v tele F. K. v čase jeho smrti). Na základe uvedených skutočnosti mal súd nepochybne preukázané,
že vzťahy medzi manželmi boli v čase pred smrťou F. K. vážne narušené, napäté a disharmonické s
následným rozhodnutím navrhovateľky podať návrh na rozvod a nezotrvať ďalej v tomto vzťahu. Súd
tak zamietol návrh navrhovateľky v 1. rade v časti o zaplatenie 8.500,- €, nakoľko nebolo preukázané,
že navrhovateľka utrpela ujmu na svojom súkromnom živote v dôsledku uvedenej dopravnej nehody

a následnej smrti manžela. Manželia nemali harmonické manželstvo ani vytvorené vzájomné pozitívne
citové väzby tak, ako to tvrdí navrhovateľka vo svojom návrhu.
Čo sa týka argumentu navrhovateľky, že návrh na rozvod podala z dôvodu, aby postrašila svojho
manžela (aby si tento našiel stabilné zamestnanie), toto tvrdenie súd považuje za účelové a
nepreukázané. Pri podaní návrhu na rozvod manželstva je vzťah medzi manželmi v takom štádiu, kedy

jeden z manželov považuje ďalšie spolužitie v tomto vzťahu za ďalej nepredstaviteľné a nemá záujem
naďalejvňomzotrvať.Navrhovateľkauviedla,ženávrhnarozvodpodalalenzaúčelomdonúteniasvojho
manžela k určitým úkonom. Platné právo však navrhovateľke nepriznáva donucovaciu moc, ktorou by
mohla zasiahnuť do slobodnej sféry inej fyzickej osoby. Takouto donucovacou mocou disponujú len
príslušné zákonom určené orgány verejnej moci, ktoré konajú v medziach Ústavy Slovenskej republiky,

zákonov a iných právnych predpisov. Argument navrhovateľky vykazuje znaky špekulatívnosti, a v
prípade, že by bol preukázaný ako pravdivý, súd by musel návrh navrhovateľky rovnako zamietnuť,
keďže takáto úvaha navrhovateľky by opätovne preukazovala narušené vzťahy medzi manželmi, keď
je nemysliteľné, aby v rámci štandardných harmonických vzťahov medzi manželmi prichádzalo do
úvahy vynucovanie určitého konania návrhom na rozvod jedného manžela voči druhému manželovi

prostredníctvom súdu ako orgánu verejnej moci. Navrhovateľka by sa tým dopustila zneužitia práva,
pričom súdu takáto úloha ani neprislúcha. Navyše súd nie je povinný skúmať skutočné dôvody, ktoré
viedli navrhovateľku k podaniu návrhu, nakoľko sa predpokladá, že pri podaní návrhu na rozvod zaúčelom dosiahnutia cieľa určeného v petite skutočnosti a dôvody uvedené v návrhu sú pravdivé a že si
je vedomá všetkých následkov, ktoré návrh a jeho obsah spôsobuje.

Z výpovedí svedkov vyplynulo, že títo si nevšimli, že by medzi manželmi dochádzalo k väčším hádkam
alebo konfliktom. Súd je však toho názoru že vystupovanie manželov voči tretím osobám nemožno
stotožňovať so skutočným obsahom súkromnej sféry manželov. Vzá-
4C/154/2011

jomné osobné vzťahy medzi manželmi, ktoré boli súčasťou každodenného života každého z manželov,
treba posudzovať podľa ich skutočného obsahu a nielen v závislosti od príležitostného vonkajšieho
hodnotenia tretích osôb.

Súd ďalej skúmal vzťah medzi navrhovateľom v. 2. rade a jeho otcom F. K. a vplyv tohto vzťahu na
súkromie maloletého. Ochrana práva na súkromie zahŕňa širokú ochranu intímnej sféry, vnútorného

myšlienkového, či citového života človeka, jeho život v rodine, vo vzťahu k inej osobe, s ktorou je v
úzkom citovom, priateľskom alebo obdobnom vzťahu.
V konaní bolo vykonaným dokazovaním preukázané, že smrťou otca maloletého došlo k zásahu do
jeho osobnostných práv, a to do jeho súkromného života. Vzťahy medzi otcom a maloletým boli na
dobrej úrovni a medzi obidvomi boli vytvorené štandardné citové väzby zodpovedajúce vzťahu syna

a otca. Strata otca ako osoby blízkej, prihliadajúc aj na vek maloletého v čase dopravnej nehody,
predstavuje mimoriadne nepriaznivý zásah do osobnej sféry maloletého, predovšetkým do jeho citového
a psychického života. Tento zásah pôsobí negatívne nielen smerom do prítomnosti, ale aj smerom do
budúcnosti maloletého, ktorá skutočnosť ho môže v rôznych smeroch ovplyvniť. Smrť otca v dôsledku
dopravnej nehody nemožno určite považovať za štandardnú životnú situáciu.

Čo sa týka určenia výšky náhrady nemajetkovej ujmy, súd vychádzal z ustanovenia § 13 ods. 3 OZ,
podľa ktorého výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy
a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo. Nakoľko zákon presným spôsobom nešpecifikuje,
ako sa má táto náhrada vypočítať, súd prihliadal na samotnú udalosť, ktorou je smrť otca, ako aj na jej
následky. Ako už bolo uvedené, smrť otca predstavovala značný zásah do citových väzieb maloletého

vo vzťahu k otcovi. Súd okrem toho prihliadal aj na samotnú osobu otca, jeho postavenie a vzťah k
rodine. Otec maloletého viedol z hľadiska stability zamestnania neusporiadaný život, nemal stálu prácu,
prácu často menil. Vo vzťahu k rodine a svojmu synovi bol do určitej miery nezodpovedný. Okrem toho,
ako už bolo preukázané, otec maloletého požíval návykové látky, pričom prevažnú mieru zodpovednosti
za starostlivosť o rodinu prenechával na svoju manželku. Všetky tieto aspekty konania a správania sa

zomretého mali tiež vplyv na maloletého a treba ich považovať za súčasť vzťahu medzi otcom a synom,
nakoľko osobnosť otca a jeho správanie má podstatný vplyv na vývoj osobnosti dieťaťa.
Podstatou a účelom nemajetkovej ujmy v peniazoch je poskytnúť fyzickej osobe, ktorej osobnostné
právo bolo porušené, priznanie peňažnej satisfakcie. Keďže skutočnú ujmu nie je možné presne zistiť,
možno ju len predpokladať, výška nemajetkovej ujmy sa nedá presne vyčísliť a teda ani preukázať. Súd

zohľadnil skutočnosť, že v dôsledku jeho úmrtia prišlo k nepredvídateľnému a definitívnemu prerušeniu
rodinných a citových väzieb medzi zomretým a jeho synom. Na základe uvedených skutočností súd
považoval za primeranú výšky náhrady nemajetkovej ujmy za zásah do súkromia navrhovateľa v 2. rade
tak, ako to určil vo výroku tohto rozsudku, teda v sume 10.000,- €, pričom vo zvyšku návrh zamietol.

Vzhľadom na povahu a priebeh prejednávanej veci a účastníkov konania o náhrade trov konania súd
rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia, cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave, štvormo.

Základnýmináležitosťamiodvolaniasú:všeobecnénáležitosti(Zpodaniamusíbyťzjavné,ktorémusúdu
je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie
treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde
a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet
rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópiena jeho trovy.), proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len

tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový
stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205

a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.