Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, December 28, 2022

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 30S/131/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5020200338
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 12. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Jančárová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2022:5020200338.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany

Jančárovej a členov senátu JUDr. Jozefa Šuleka (sudca spravodajca) a Mgr. Denisy Slivovej, v právnej
veci žalobcu: STIV Čertovica, s.r.o., so sídlom Čertovica 266, 032 34 Vyšná Boca, IČO: 36 438 944,
právne zastúpeného: URBÁNI & Partners s.r.o, so sídlom Skuteckého 17, 974 01 Banská Bystrica,
IČO: 36 646 181, proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, Odbor
štátnej správy ochrany prírody a krajiny, so sídlom Námestie Ľudovíta Štúra 1, 812 35 Bratislava, za
účasti ďalších účastníkov konania: 1/ Obec Vyšná Boca, 032 34 Vyšná Boca 50, IČO: 00 315 907, 2/
Lesoochranárske zoskupenie Vlk, so sídlom 082 13 Tulčík 310, IČO: 31 303 862, 3/ Inštitút ochrany

prírody, so sídlom Sásovská cesta 86, 974 11 Banská Bystrica, IČO: 423 058 53, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 6797/2020-6.3 zo dňa 10.07.2020, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a .
II. Žalobcovi, žalovanému a ďalším účastníkom konania 1/ až 3/ náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Správny orgán prvého stupňa - Okresný úrad Žilina, odbor starostlivosti o životné prostredie,
Oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia rozhodnutím sp. zn. OU-ZA-
OSZP1-2019/001071-010/DN zo dňa 31.12.2019 po A) vydal nesúhlas:

A.l. žiadateľovi, podľa § 13 ods. 2 písm. i) zákona, a podľa § 14 ods. 2 písm. a) v znení § 13 ods.
2 písm. i) zákona, na budovanie a vyznačenie lyžiarskej trasy, podľa projektu pre stavebné povolenie
"Modernizácia rekreačno-športového strediska Čertovica" (vypracoval Ing. arch. Marek Jablonský,
december 2012), na parcelách 942/4, 942/5, 942/8, 924, 925, 921/2, 943/2, 971/1 v k.ú. K. I., na
parcelách 377/3 v k.ú. O., a na parcelách 37511, 374, 376,8032 v k. ú. I..
A.2. žiadateľovi, podľa § 13 ods. 2 písm. d) a l) zákona, a podľa § 14 ods. 2 písm. a) v znení § 13 ods.
2 písm. d) a l) zákona, a podľa § 14 ods. 2 písm. b), d), e) a f) zákona. Žiadateľovi sa vydáva nesúhlas

na oplotenie pozemku za hranicami zastavaného územia obce okrem oplotenia lesnej škôlky, ovocného
sadu a vinice; na umiestnenie krátkodobého prenosného zariadenia za hranicami zastavaného územia
obce, na umiestnenie informačného, reklamného zariadenia alebo propagačného zariadenia, ako aj
akéhokoľvek iného reklamného alebo propagačného pútača, alebo tabule, let lietadlom, osvetlenie
lyžiarskej trate mimo uzavretých stavieb, vykonávanie technických geologických prác, na území kde
platí 2. a 3. stupeň ochrany v zmysle zákona. Predmetné súhlasy požadoval žiadateľ v súvislosti s
navrhovanou činnosťou uvedenou v bode A.I. ako i v prípade realizácie ďalších objektov podľa projektu

"Modernizácia rekreačno-športového strediska Čertovica".
A.3. žiadateľovi, podľa § 6 ods. 2 zákona, na poškodenie alebo zničenie biotopu európskeho významu
alebo národného významu A 16a Vysokosteblové spoločenstvá horských nív na silikátovom substráte,
Ls9.1 Smrekové lesy čučoriedkové (9410), Tr8 Kvetnaté vysokohorské a horské psicovité porasty nasilkátovom substráte (6230*), ktoré mohli byť poškodené alebo zničené pri realizácii činnosti uvedenej
v bode A.l. a v prípade realizácie ďalších objektov podľa projektu "Modernizácia rekreačno-športového
strediska Čertovica",

B.) nepovolil výnimku
B.l. žiadateľovi, zo zákazov ustanovených v § 13 ods. 1 písm. a) zákona, a zo zákazov ustanovených
v § 14 ods. 1 písm. a) v znení § 13 ods. l písm. a) zákona, na vjazd a státie motorovým vozidlom na
pozemky za hranicami zastavaného územia obce, v súvislosti s navrhovanou činnosťou uvedenou v
bode A.l. tohto rozhodnutia ako i navrhovanej realizácie ďalších objektov podľa projektu "Modernizácia

rekreačno-športového strediska Čertovica". Výnimka zo zakázaných činností sa nepovoľuje žiadateľovi
na pozemkoch, ktoré nie sú v jeho vlastníctve, nájme, resp. správe, inak sa uplatňuje § 13 ods. 3 písm.
a) a § 14 ods. 3 písm. zákona.
B.2. žiadateľovi, zo zákazov ustanovených v § 14 ods. 1 písm. c) zákona, pohybovať sa mimo
vyznačeného turistického chodníka alebo náučného chodníka, za hranicami zastavaného územia obce,
v súvislosti s navrhovanou činnosťou uvedenou v bode A. l. tohto rozhodnutia ako, navrhovanej

realizácie ďalších objektov podľa projektu "Modernizácia rekreačno-športového strediska Čertovica".
B.3. žiadateľovi, zo zákazov ustanovených v § 14 ods. l písm. f) a j) zákona. Žiadateľovi sa nepovoľuje
použiť zariadenie spôsobujúce svetelné a hlukové efekty a vykonávať banskú činnosť a činnosť
vykonávanú banským spôsobom na území, na ktorom platí 3. stupeň ochrany v zmysle zákona, v
súvislosti s navrhovanou činnosťou uvedenou v bode A.I. tohto rozhodnutia ako i navrhovanej realizácie

ďalších objektov podľa projektu "Modernizácia rekreačno-športového strediska Čertovica".

2. Správny orgán prvého stupňa rozhodnutie odôvodnil tým, že dňa 9.10.2014, bolo na Okresný úrad
Žilina postúpené podanie žiadateľa, od Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, z dôvodu
stiahnutia návrhu v rozsahu týkajúcom sa povolenia výnimiek z druhovej ochrany, a zotrvaní na povolení

výnimiek zo zakázaných činností a vydaní súhlasov v zmysle zákona, v súvislosti s realizáciou činnosti
projektu "Modernizácia rekreačno-športového strediska Čertovica", v k. ú. K. I., O. a I.. Ďalej správny
orgán prvého stupňa uviedol, že v odbornom stanovisku č. ŠOP SRJ1382/2013 zo dňa 3.6.2013,
ŠOP SR Banská Bystrica konštatovala "... ŠOP SR vydáva k predmetnému zámeru „Modernizácia
rekreačno-športového strediska STIV Čertovica" vydávame súhlasné stanovisko/nasledovné udelenie

výnimiek so stanovenými podmienkami v zmysle § 82 ods. 12 zákona". V odbornom stanovisku č. ŠOP
SRJ3265/2014 zo dňa 20.8.2014 ŠOP SR Banská Bystrica konštatovala "Napriek tomu, že stanoviská
MŽP SR - odboru ochrany prírody pre územnú ochranu, SAŽp, ŠOP SR - Správy NAPANT k správe
o hodnotení upozorňovali na nesplnenie podmienky rozsahu hodnotenia, MŽP SR, odbor hodnotenia
a posudzovania vplyvov na životné prostredie nepožiadal o dopracovanie správy o hodnotení.", a

ďalej "Vzhľadom na nesplnenie požiadavky stanovenej v rozsahu hodnotenia (uvedené vyplynulo aj
zo záverov rozkladovej komisie uvedené v rozhodnutí MŽP SR č. 4925/2014 - 1.10 (4/2014 - rozkl.)
odporúčame posúdiť/dopracovať požadovaný variant t.j. variant mimo Územia európskeho významu
Ďumbierske Nízke Tatry, Chráneného vtáčieho územia Nízke Tatry a Národného parku Nízke Tatry."
V stanovisku č. ŠOP SR /3265/2014 zo dňa 26.8. 2014 ŠOP SR Banská Bystrica konštatovala cit.:

"Vzhľadom na vyššie uvedené, je potrebné, aby žiadateľ predložil k novému konaniu podklady o tom, že
povoľovaná činnosť nebude mať negatívny vplyv na populáciu dotknutých druhov a zároveň je potrebné
overiť skutočnosť, či v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie v zmysle zákona č. 24/2006
Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov bolo preukázané, že uvedená činnosť nebude mať negatívny vplyv na predmet

ochrany dotknutého územia a v prípade územia podľa § 28 zákona č. 543/2002 Z.z. (územia patriace
do európskej sústavy chránených území, chránené vtáčie územia, územia európskeho významu) ani
na priaznivý stav predmetu jeho ochrany." ŠOP SR Správa NAPANAT sa taktiež vyjadrila odborným
stanoviskom č. NAPANT/2016 zo dňa 2.8.2016 kde bolo uvedené cit.: "Významu tejto lokality Čertovica
- Rovienky - Lajštroch, dokumentujeme novými validnými údajmi 2015, 2016 napr. z l.6.2016, kedy bolo

potvrdené aktívne centrálne tokanisko tetrova hoľniaka (Tetrao tetrix), priamym vizuálnym pozorovaním
v rovnakom čase zistených 8 tokajúcich samcov (M) a 3 sliepky (F) ďalší 3M (bublanie) a l F kvokanie
zistené akusticky. Celkovo bolo na tomto tokanisku zistených minimálne 15 jedincov tetrova hoľniaka -
prioritného druhu pre CHVÚ Nízke Tatry. Správny orgán mal za to, že ide o vôbec najvyšší zaznamenaný
počet jedincov na tokanisku v CHVU Nízke Tatry, ale aj v rámci Slovenska". V stanovisku je uvedené

že údaje potvrdzujú významné postavenie tokaniska - celej lokality, a že tokanisko má jednoznačne
celoslovenský význam. Na základe získaných podkladov od organizácie ochrany prírody (ŠOP SR)
možno vysloviť záver, že pod tlakom zisťovaných nových skutočností v konaní, ŠOP SR nezostala
tautologicky pri pôvodnom stanovisku, ale požadovala preskúmať, overiť a eliminovať pochybnostimožných negatívnych dopadov na chránené druhy (v tomto prípade najmä na druh tetrova hoľniaka),
čo malo byť skúmané už v procese posudzovania vplyvov navrhovanej činnosti. Týmto taktiež ŠOP SR,
rovnako ako i Ministerstvo životného prostredia SR (v rozhodnutiach uvedených vyššie) defacto definuje

nulitnosť záverečného stanoviska č. 387/2009-3.4/pl z 02.07.2009.
Správny orgán prvého stupňa v zmysle zistených skutočností mal za to, že nie je možné v tomto konaní
implementovať znenie dikcie § 40 ods. (l) zákona, nakoľko sa nie je možné v tvrdení o uplatnení tejto
dikciezákona,oprieťozáverečnéstanoviskoč.387/2009-3.4/plz02.07.2009. Ďalejmalzato,žeakteda
nie je možné uplatniť vyššie uvedenú dikciu zákona, a k povoleniu navrhovanej činnosti by bolo potrebné

vydať aj výnimky zo zakázaných činností (§ 34 a 35 zákona), čo však žiadateľ odmieta (rozšírenie
pôvodnejžiadosti),apretosprávnyorgánprvéhostupňanemoholpristúpiťkvydaniusúhlasovapovolení
výnimiek zo zakázaných činností, nakoľko čiastočným povolením činnosti by došlo k porušeniu týchto
zákazov. Tiež prihliadol na skutočnosť, že bol schválený Program záchrany hlucháňa hôrneho (Tetrao
urogaflus) na roky 2018 - 2022, a nakoľko sa dotknutý priestor stáva významnou lokalitou tohto na
Slovensku ohrozeného druhu (zaradený v kategórii silne ohrozených taxónov), navrhovaná činnosť

("Modernizácia rekreačno-športového strediska STIV Čertovica H) sa dostáva do polohy antagonistickej
k tomuto programu, a táto poloha sa zisťovaním v tomto správnom konaní nevyvrátila. Za hlavné
faktory ohrozenia predmetného druhu sa považuje aj ľudské vyrušovanie/plašenie cit. z programu
záchrany: „Turistické centrá môžu predstavovať prekážku v komunikácii medzi populáciami. Turizmus
má taktiež vplyv na zvýšenie predačného tlaku na hlucháne. Horské chaty a miesta navštevované

ľuďmi totiž prispievajú k zvýšeniu nosnej kapacity prostredia pre významné predátory hlucháňov (napr.
čeľaď Corvidae) (Storch & Leidenberger 2003). Ďalším významným negatívnym vplyvom je plašenie.
Pre hlucháňa je vyrušovanie kritické najmä v zimných a jarných (obdobie toku) biotopoch a biotopoch
rodiniek s kuriatkami počas letných mesiacov - najmä máj, jún a júl (Ménomi & Magnani 1998). Pri
porovnaní obsahu stresového hormónu korlikosterónu v truse jedincov v blízkosti rekreačných zimných

aktivít v smrekových lesoch Thiel el al. (2011) zistili jeho rastúci obsah smerom od miest s nízkym a
stredným vyrušovaním až k miestam s vysokou turistickou intenzitou. H.
Na základe takto zisteného stav, kedy neboli preukázateľne vyvrátené pochybnosti o negatívnych
dopadoch na prírodné prostredie, najmä na chránené druhy, nie je možné uplatniť dikciu zákona č. 40
ods. l, a čiastočným povolením činnosti by došlo k porušeniu týchto zákazov (§ 34 a 35 zákona), správny

orgán prvého stupňa rozhodol tak, že nevydal súhlas k požadovaným činnostiam a nepovolil výnimky
zo zakázaných činností.

3. Žalovaný na základe odvolania žalobcu rozhodol rozhodnutím č. 6797/2020-6.3 zo dňa 10.07.2020
tak, že odvolanie žalobcu zamietol a napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil.

Žalovaný zopakoval skutkový stav a právne závery zistené prvostupňovým orgánom, ako aj podrobne
popísal odvolacie dôvody žalobcu. Žalovaný vzhľadom na námietky žalobcu, ktorý spochybnil výskyt
chránených druhov v dotknutom území, ako aj vzhľadom na skutočnosť, že od vyhotovenia jednotlivých
podkladovprvostupňovéhorozhodnutiauplynulznačnýčas,ministerstvodospelokzáveru,žezaúčelom
zistenia skutkového stavu veci, resp. potvrdenia alebo vyvrátenia skutočností uvedených v jednotlivých

podkladoch, je potrebné požiadať ŠOP SR o opätovné stanovisko k žiadosti žalobcu.. Žalovaný
poukázal na to, že dňa 01.06.2020 mu bolo doručené stanovisko ŠOP SR č. ŠOP SR/676-003/2020
zo dňa 27.05.2020, v ktorom ŠOP SR na otázky uviedol najmä:
A). V dotknutom území je potvrdený výskyt nasledovných chránených živočíchov: tetrova horniaka
(Tetrao tetrix), hlucháňa hôrneho (Tetrao lesného (Bonasa bonasia), kuvika kapcavého

(Aegoliusfunereus), kuvika vrabčieho (Glaucidium passerinum), drozda kolohrivého (Turdus torquatus),
orešnice perlavej (Nucifraga carvocatactes), krivonosa smrekového (Loxia curvirostra), ďatla čierneho
(Drvocopus marłius), ďatľa trojprstého (Picoides tridactvlus), stehlíka čečetavého (Carduelis ./lammea),
vretenice severnej (Vipera berus), jašterice živorodej (Lacerta vivipara)
B).Predmetnálokalitajevýznamnýmigračnýkoridor,atonajmäprerysaostrovida(Lynxlynx),medveďa

hnedého (Ursus arctos), vlka dravého (Canis lupus), mačky divej (Felis sylvestris);
C). Tetrov hoľniak sa v dotknutom území vyskytuje trvale v poslednej dekáde v priaznivom stave, ale v
súčasnosti(2roky)bolzaregistrovanýstabilnýažmiernyklesajúcitrendpopulácie.Vizuálnepozorovanie
jedincov v období toku, nález peria - predácia, v období zimovania pobytové znaky - stopy a trus na
snehu. Výskyt hlucháňa hôrneho v súčasnosti priamo v predmetnom území navrhovaného lyžiarskeho

areálu bol zistený iba prechodne (pobytové znaky trus, perie). V posledných 5 rokov nebolo potvrdené
aktívne tokanisko ani hniezdisko hlucháňa hôrneho priamo na navrhovanej lokalite (potvrdené úspešne
vyvedené mláďatá do 400m od navrhovanej výstavby);D). Dotknutá lokalita je súčasťou ekologicko-funkčného priestoru (biotopu tetrova hoľniaka a hlucháňa
hôrneho) CHVÚ 018 Nízke Tatry. Vzhľadom na charakter a situovanie územia je jednoznačne
významným (desaťročia využívaným) celoročným biotopom tetrova hoľniaka (tokanisko, hniezdisko a

dôležité zimovisko). V súčasnosti vzhľadom na výraznú fragmentáciu a úbytok vhodných biotopov pre
hlucháňa hôrneho v širšom území (veterné kalamity, nevhodný spôsob spracovania) je navrhované
územie už len jeho potravným biotopom;
E). Navrhovaná činnosť (výstavba vleku, lanovky) a jej následné sprievodné aktivity sú zásadne v
rozpore so záujmami ochrany prírody a krajiny v dotknutom území;

F). Vzhľadom na charakter plánovaného projektu, by navrhovanou činnosťou dochádzalo porušovaniu
zákazov vyplývajúcich z 35 ods. 2 písm. b) a c) a zákona č. 543/2002 Z. z. a 35 ods. I písm. c) zákona
č. 543/2002 Z. z.
G). Predmetnou činnosťou by mohlo dôjsť' k zásadnému negatívnemu zásahu do biotopu tetrova
hoľniaka, tokaniska, hniezdiska a zimoviska. Štúdie hlavne z Álp jednoznačne dokazujú, že 100%
nálezovuhynutýchtetrovovhoľniakovsúuhynutépodlanamivlekovlanoviek,Populáciatetrovahoľniaka

si na zavedenie tejto prekážky nikdy nezvykne a postupne v lokalite vyhynie - zanikne;
H). Populácia hlucháňa hôrneho (Tetrao urogallus) v tomto území je na hranici prežívania nepriaznivom
stave, výstavba lyžiarskeho areálu by pre záchranu a obnovenie životaschopnej populácie mala fatálne
následky.
Po doručení uvedeného stanoviska žalovaný listom č. 6797/2020-6.3 zo dňa 08.06.2020 oboznámil

účastníkov konania so stanoviskom SOP SR č. SOP SR/676-003/2020 zo 27.05.2020 a Programom
záchrany hlucháňa hôrneho na roky 2018-2022 v súlade s 33 ods. 2 správneho poriadku. K podkladom
rozhodnutia sa listom zo dňa 16.06 2020 vyjadrilo LZ VLK.
Žalovaný na podklade odborného stanoviska ŠOP SR č. ŠOP SR/676-003/2020 dňa 27.05.2020 a
po vyhodnotení všetkých podkladov dospel k tomu, že v dotknutej lokalite sa preukázateľne vyskytuje

tetrov hoľniak (Tetrao tertix), ako aj celá škála ďalších chránených živočíchov, ktoré sú uvedené v
stanovisku ŠOP SR č. ŠOP SR/676-00)3/2020 zo dňa 27.05.2020. Vzhľadom na rozsah predmetnej
činnosti je jednoznačné, že na jej realizáciu sa vzťahujú zákazy z druhovej ochrany podľa § 35 zákona
č. 543/2002 Z. z. Na predmetnú skutočnosť bol žalobca v priebehu prvostupňového konania orgánmi
ochrany prírody viackrát upozorňovaný. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti mal žalovaný za to,

že prvostupňové rozhodnutie okresného úradu vychádzalo z náležite zisteného skutkového stavu veci.
Žalovaný sa stotožnil s právnym názorom okresného úradu, z ktorého vyplýva, že pokiaľ je predmetná
činnosť zakázaná v zmysle iných ustanovení zákona č. 543/2002 Z. z. a odvolateľ nepožiadal o
povolenie výnimky z týchto zákazov, orgán ochrany prírody nemôže vydať súhlasy alebo povoliť výnimky
v rozsahu žiadosti, nakoľko len čiastočným povolením činnosti by došlo k porušeniu týchto zákazov. Z

vyššie uvedených dôvodov má ministerstvo za to, že prvostupňové rozhodnutie je vecne správne.
Žalovaný poukázal na to, že Okresný úrad v prvostupňovom konaní aplikoval princíp predbežnej
opatrnosti, ktorý je zakotvený v § 13 zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí v znení neskorších
predpisov a v čl. 191 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. V zmysle princípu predbežnej opatrnosti, v
prípade, ak potencionálne hrozí vznik škody na životnom prostredí, orgán ochrany prírody je prijatím

konkrétnych opatrení povinný zabrániť tomuto riziku. Ministerstvo má za to, že vykonanie odvolateľom
navrhovanej činnosti má negatívny dopad na dotknutý biotop a vyskytujúce sa chránené živočíchy.
Vzhľadom na vyššie uvedené má ministerstvo za to, že okresný úrad v prvostupňovom konaní aplikoval
predmetný princíp v súlade s § 13 zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí v znení neskorších
predpisov. V rámci vlastného preskúmavania spisu ministerstvo neidentifikovalo žiadne nedostatky,

pre ktoré by muselo prvostupňové rozhodnutie zrušiť alebo zmeniť. Žalovaný mal za to, že okresný úrad
zistil presne a úplne skutkový stav veci, na ktorý aplikoval príslušné ustanovenia zákona č. 543/2002
Z.z., pričom správne bolo aj právne posúdenie predmetnej veci. Žalobca v odvolaní neuviedol žiadne
nové skutočnosti a ani relevantné dôvody, na základe ktorých by malo prísť k zmene alebo zrušeniu
prvostupňového rozhodnutia. K argumentáciám žalobcu týkajúcich sa zistenia skutkového stavu veci, a

teda výskytu chránených živočíchov v dotknutej oblasti, žalovaný uviedol, že zo získaných podkladov, t.
j. zo stanoviska ŠOP SR č. ŠOP SR/676-003/2020 zo dňa 27.05.2020, jednoznačne vyplýva, že tetrov
horniak (Tetrao tetrix) sa preukázateľne v dotknutom území vyskytuje, pričom predmetná činnosť by
mala významne negatívny vplyv na predmetný druh, a to až takým spôsobom, že by mohla spôsobiť
zánik dotknutej populácie v danom území. Tetrov horniak (Tetrao tetrix) nie je jediný chránený druh, ktorý

sa v dotknutej lokalite vyskytuje, ale predmetnou činnosťou by bola dotknutá celá škála chránených
živočíchov. V predmetnej súvislosti ministerstvo poukazuje na rozhodnutie ministra životného prostredia
Slovenskej republiky č. 4925/2014-1.10 zo dňa 05.05.2014, v ktorom sa uvádza, že pre povolenie
výnimiek z podmienok druhovej ochrany podľa 35 zákona č. 543/2002 Z. z. nie sú v prípade žiadostižalobcu splnené podmienky taxatívne stanovené v § 40 ods, 3 zákona č. 543/2002 Z.z. Žalovaný
poukázal na skutočnosť, že v predmetnej súvislosti žalobca pristúpil k zmene žiadosti, a to tak, že
ďalej nežiadal o povolenie výnimiek z druhovej ochrany podľa § 35 a § 40 zákona č. 543/2002 Z.z.

K námietke, že jedinou skutočnosťou, ktorou okresný úrad odôvodnil nepovolenie výnimiek z územnej
ochrany bolo, že vydaním súhlasov a povolením výnimiek z územnej ochrany by mohlo dôjsť k zásahom
do zákazov z druhovej ochrany, žalovaný uviedol, že nejde o jedinú skutočnosť, pre ktorú okresný úrad
nepristúpil k vydaniu súhlasov a povoleniu výnimiek na danú činnosť, ale ide o zásadnú skutočnosť,
nakoľkorealizácianavrhovanejčinnostibymalavdotknutejoblastinegatívnenásledkynastavpopulácie

tetrova horniaka (Tetrao tetrix) a hlucháňa hörneho (Tetrao urogallus), ktoré sú zaradené v slovenskom
červenom zozname ako silno ohrozený druh. Nad rámec uvedeného, dotknuté územie je súčasťou
Chránené vtáčie územie Nízke Tatry, ktoré bolo vyhlásené práve za účelom zabezpečenia priaznivého
stavu biotopov týchto druhov vtákov. Vo vzťahu k otázke platnosti záverečného stanoviska Ministerstva
životného prostredia Slovenskej republiky č. 387/209-3.4/pl zo dňa 02.07.2009, žalovaný uviedol, že
Okresný úrad v prvostupňovom rozhodnutí dospel k nesprávnemu právnemu názoru v súvislosti s

platnosťou predmetného záverečného stanoviska, nakoľko v súlade s § 37 ods. 8 zákona č. 24/2006
Z. z. záverečné stanovisko nestratilo platnosť, a to z dôvodu, že počas jeho platnosti bolo začaté
konanie podľa osobitného predpisu, t. j. zákona č. 543/2002 Z. z., pričom však predmetný nesprávny
právny názor nemal podstatný vplyv na posúdenie veci samej. Žalovaný zdôraznil, že okresný úrad v
prvostupňovom rozhodnutí uvádza že predmetné záverečné stanovisko nie je možné vyhodnotiť ako

dôkaz, ktorý by odstránil pochybnosti o možných negatívnych vplyvoch navrhovanej činnosti na dotknuté
chránené druhy, pričom okresný úrad poukázal na rozhodnutie ministra životného prostredia Slovenskej
republiky č. 4925/2014-1.10 zo dňa 05.05.2014, ako aj rozhodnutie ministerstva č. 4494/2016-2.3 zo dňa
25.10.2016. V uvedených rozhodnutiach je vyjadrený právny názor, na základe ktorého nie je možné
dospieť k záveru, že predmetný projekt nebude mať negatívny vplyv na populáciu dotknutých druhov,

tak ako to vyžaduje S 40 ods. I písm. a) zákona č. 543/2002 Z.z. Žalovaný mal za to, že zákonnú výnimku
ustanovenú v § 40 ods. 1 druhá veta zákona č. 543/2002 Z, z. nie je možné v predmetnom konaní
uplatniť, nakoľko neboli kumulatívne splnené podmienky taxatívne stanovené v § 40 ods. I písm. a) a
b) zákona č. 543/2002 Z. z. Žalovaný mal za to, že stanovisko ŠOP SR č. ŠOPSR/1945/2016 zo dňa
03.08.2016 bolo získané zákonným spôsobom podľa zákona č. 543/2002 Z. z. v znení účinnom v čase

vyhotovenia predmetného stanoviska.

4. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca včas správnu žalobu, v ktorej žiadal zrušiť napadnuté
rozhodnutie. Žalobca v podanej žalobe namietal, že:
a) Navrhovaná činnosť nebude mať negatívny vplyv na predmet ochrany dotknutého územia a v prípade

územia patriaceho do európskej sústavy chránených území Natura 2000 ani na priaznivý stav predmetu
jeho ochrany; samotné strohosť rozhodnutia I. stupňa (vyčítaná aj v odvolacom konaní) znamená, že
svoju úvahu riadne neodôvodnil a vzhľadom na dĺžku konania ako i spôsob rozhodovania je potrebné
precízne a plne relevantné odôvodnenie. To v tomto prípade absentuje.
b) Rozhodnutie bolo vydané bez toho, aby bolo v súlade so zákonom (najmä zákonom č. 543/2002 Z.z.)

a aby vychádzalo z objektívneho stavu veci (§ 46 Správneho poriadku). Obsah spisu totiž odôvodňuje
iné rozhodnutie. Takisto je nesprávne tvrdenie, že neboli preukázateľne vyvrátené pochybnosti o
negatívnych dopadoch predmetnej činnosti najmä na chránené druhy;
c) Orgán I. stupňa v rozpore s § 33 ods. 2 správneho poriadku v prvostupňovom konaní žalobcu
neoboznámil s Programom záchrany hlucháňa hôrneho na roky 2018-2022; toto nenapravil ani žalovaný

ako odvolací orgán; to sa pod a nášho názoru neudialo účelovo, pretože podľa mapových podkladov
a súradníc uvedených v Programe záchrany hlucháňa hôrneho na roky 2018- 2022 (str. 8 a 10) ide
v blízkosti navrhovanej činnosti o už zaniknuté tokaniská, ktoré zanikli pred navrhovanou činnosťou
odvolateľa Potom na strane 10 rozhodnutia žalovaného sú prevzaté a konštatované nesprávnosti v
tomto smere opätovne.

d) Rozhodnutie je v rozpore s § 37 ods. 1 zákona . 24/2006 Z. z o posudzovaní vplyvov na životné
prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon .
24/2006 Z. z.“);
e) Absentuje akékoľvek zdôvodnenie zamietnutia žiadosti o povolenie výnimky z územnej ochrany.
Jedinou skutočnosťou, ktorou je odôvodnené nepovolenie výnimiek z územnej ochrany bolo

konštatovanie,ževydanímsúhlasovapovolenímvýnimiekzúzemnejochranybymohlodôjsťkzásahom
do zákazov z druhovej ochrany; v tomto smere ide o zjavné zacyklenie bez opory v logike veci
f) V dotknutom území sa nenachádza dlhodobé tokanisko, hniezdisko a ani zimovisko tetrova hôľniaka,
ktoré by bolo osobitne významné, i dokonca jediné; toto tvrdenie spodrobňuje dôvod v písmene a),pretože skutkový stav je jednoznačne konštatovaný v rozpore so skutočnosťou. Je situovaná mimo
tokanísk a mimo záujmového územia, a to aj pod a Programu záchrany hlucháňa hôrneho na roky 2018
- 2022 a aj mimo lokalít s potvrdeným výskytom predmetného chráneného druhu; uvedené dokresľuje

potom práve odôvodnenie žalovaného - napríklad strana 9 o tvrdení negatívneho vplyvu na „dotknutý
biotiop“ (ktorý, aký, v zmysle akého podkladu?)
g) právne posúdenie, pretože zmysle § 37 ods. 8 zákona . 24/2006 Z. z. záverečné stanovisko nestráca
platnosť, ak sa po jeho platnosti začne konanie o umiestnení alebo povolení činnosti podľa osobitných
predpisov. Z uvedeného dôvodu je záverečné stanovisko k navrhovanej činnosti i naďalej platné;

h) nezákonnosť a účelovosť odborného stanoviska ŠOP SR zo dňa 03.08.2016, a to najmä z dôvodu, že
ŠOP SR na dotknutých pozemkoch vykonala prieskum a výskum bez dohody s vlastníkom, správcom
alebo nájomcom dotknutých pozemkov; tým je porušená aj jedna zo základných zásad konania v úzkej
sú činnosti s účastníkom - § 3 ods. 2 správneho poriadku. Práve vzhľadom na dĺžku konania, jeho
charakter a procesnú stránku veci nebola žiadna prekážka, ktorá by bránila dodržaniu tohto princípu.

i) odvolacím orgánom nebol doplnený skutkový stav, hoci odvolateľ žiadal konanie prerušiť a vykonať
novémiestnešetrenie.Postuprozhodovania„odstola“tovšakužalovanéhoneakceptovalatedapotvrdil
nezákonné rozhodnutie I. stupňa
j) prieťahmi a opakovaným obštrukčným správaním správnych orgánov došlo k časovému oddialeniu
vydania rozhodnutia, ktoré nemôže byť na ťarchu žalobcu;

k) navrhovaná činnosť je situovaná priamo na trase turistického chodníka Nízkych Tatier, teda v území
ovplyvnenom výrazným ľudským faktorom, ktorý tu je prítomný už niekoľko desaťročí;
l) Obec Vyšná Boca v predmetnej veci dlhodobo šíri nepravdivé informácie, pričom žalobca poukázal
na skutočnosť, že prvostupňové rozhodnutie neoprávňuje žalobcu a k akejkoľvek činnosti vo vzťahu k
zdroju pitnej vody.

Podľa žalobcu rozhodnutie žalovaného v tomto smere nedalo odpovede na odvolacie dôvody a
nieto presvedčivo, v odôvodnení len stroho konštatuje svoj názor na niektoré skutočnosti. Tým ale
nevyčerpáva uvedenú problematiku a nezavršuje proces zákonným výsledkom. Naopak, ponecháva
obrovský priestor, ktorý len potvrdzuje, že proces je od počiatku nezvládnutý. Žalobca mal za to, že ani
odôvodnenie rozhodnutia žalovaného neposkytuje v tomto smere inú argumentáciu, než rozhodnutie

základné,apretotrpíajrozhodnutiežalovanéhoistoudávkounepreskúmateľnosti,pretožetotonemožno
považovať za zákonné zavŕšenie procesu za 7 rokov. Podľa žalobcu prvostupňový správny orgán porušil
základné zásady správneho konania, a to najmä postupovať v súlade so zákonom, chrániť práva a
právne záujmy právnických osôb (zastavenia konania), vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového
stavu. Záverom žalobca uviedol, že nakoľko napadnuté rozhodnutie je nesprávne a žalobcovi mal byť

vydaný súhlas, na ktorý má po splnení podmienok v právnom štáte nárok, navrhol, aby správny súd s
ohľadom na doteraz uvedené vydal postupom pod a § 191 ods. 1 písm. c), d), e) a f) SSP zrušil
napadnuté rozhodnutie, ako aj rozhodnutie orgánu prvého stupňa.

5. Vo veci sa vyjadril ďalší účastník konania v rade 3/, ktorý uviedol, že rozhodnutie žalovaného

vychádzalo z náležite zisteného skutkového stav a je zákonné a vecne správne. Ďalej uviedol, že
bolo jednoznačne preukázané, že navrhovaná činnosť „Modernizácia rekreačno-športového strediska
Čertovica” (v skutočnosti podstatné rozšírenie areálu smerom do národného parku) bude mať negatívny
vplyv na predmet ochrany Národného parku Nízke Tatry, Chráneného vtáčieho územia Nízke Tatry ako
aj územia európskeho významu Ďumbierske Tatry. Svedčí o to vypracovaná správy o hodnotení v rámci

procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie, ale najmi posudok pre vydanie stanoviska podľa
zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie vypracovaný Doc. RNDr. Mariánom
Janigom. CSc.. Výskumnú ústav vvsokohorskej biológie - Žilinská univerzita, 059 56 Tatranská Javorina
7 - odborne spôsobilou osobou na posudzovanie vplyvov činnosti na životné prostredie podľa § 42
zákona NR SR č. 24/2006 Z.z. Ten jednoznačne poukazuje na fakt, že vyhodnocované vplyvy na faunu,

flóru a biotopy nijakým spôsobom nenavodzujú záver, že realizáciou navrhovanej činnosti nedôjde
k podstatným negatívnym vplyvom, zásahom, zmenám, či zničeniu populácie resp. biotopu. Aj vo
viacerých stanoviskách Správy NP Nízke Tatry v procese konania sa poukazuje na veľmi závažný
vplyv navrhovanej činnosti na druhy, ktoré sú predmetom ochrany navrhovaného Chráneného vtáčieho
územia Nízke Tatry a to najmi tetrova hlucháňa a tetrova horniaka v menšej miere aj na kuvika

kapcavého. Tieto druhy patria medzi kritériové druhy pre vyhlásenie CHVÚ Nízke Tatry, pričom v
prípade tetrova hlucháňa a tetrova hoľniaka predstavujú Nízky Tatry jadrové územie pre ich prežitie na
území 3. Slovenska, nakoľko tu žijú najpočetnejšie populácie avšak z výrazne negatívnym areálovým aj
populačným trendom vývoja. Ďalej poukázal na to, že pre tetrova hôlniak (Tetrao tetrix) sa podmienkypomerne výrazne zlepšili a tokanisko v tejto lokalite je naďalej jedným z najlepších tokanísk tohto druhu
nielen v Nízkych Tatrách, ale aj na Slovensku.

6. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním doručeným súdu, v ktorom zotrval na dôvodoch a
na vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia a žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

7. Žalobca písomnú repliku k vyjadreniu žalovaného nepodal.

8. Krajský súd v Žiline ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal správnou žalobou
napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu v rozsahu
a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, vychádzajúc zo skutkového stavu v čase právoplatnosti
napadnutého rozhodnutia a viazaný rozsahom a žalobnými dôvodmi. Po zistení, že žaloba bola
podaná riadne zastúpenou oprávnenou osobou, v zákonnej lehote a proti rozhodnutiu, ktoré je
spôsobilé predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva, vec prejednal bez nariadenia

pojednávania (§ 107 ods. 2 SSP), nakoľko účastníci konania nežiadali nariadiť pojednávanie. Po
oboznámení sa so žalobou, s vyjadrením žalobcu ako aj s vyjadrením žalovaného a s pripojeným
administratívnym spisom predloženým žalovaným dospel k záveru, že správnej žalobe nie je možné
priznať úspech..

9. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

10. Podľa § 3 ods. 1 zákona č.543/2002 Z.z. (ďalej aj len „zákona o ochrane prírody, alebo ZOP“) každý
je povinný chrániť prírodu a krajinu pred ohrozovaním, poškodzovaním a ničením a starať sa podľa

svojich možností o jej zložky a prvky na účel ich zachovania a ochrany, zlepšovania stavu životného
prostredia a vytvárania a udržiavania územného systému ekologickej stability.

11. Podľa § 3 ods. 3 zákona o ochrane prírody vytváranie a udržiavanie územného systému ekologickej
stabilityjeverejnýmzáujmom.Podnikateliaaprávnickéosoby,ktorízamýšľajúvykonávaťčinnosť,ktorou

môžu ohroziť alebo narušiť územný systém ekologickej stability, sú povinní zároveň navrhnúť opatrenia,
ktoré prispejú k jeho vytváraniu a udržiavaniu.

12. Podľa § 4 ods. 1 zákona o ochrane prírody každý je pri vykonávaní činnosti, ktorou môže
ohroziť, poškodiť alebo zničiť rastliny alebo živočíchy, alebo ich biotopy, povinný postupovať tak, aby

nedochádzalo k ich zbytočnému úhynu alebo k poškodzovaniu a ničeniu.

13. Podľa § 4 ods. 2 zákona o ochrane prírody ak činnosť uvedená v odseku 1 vedie k ohrozeniu
existencie druhov rastlín a živočíchov alebo k ich degenerácii, k narušeniu rozmnožovacích schopností
alebo k zániku ich populácie, štátny orgán ochrany prírody a krajiny (ďalej len „orgán ochrany prírody")

túto činnosť po predchádzajúcom upozornení obmedzí alebo zakáže.

14. Podľa § 6 ods. 2 prvá veta zákona o ochrane prírody ak orgán ochrany prírody v konaní podľa druhej
a tretej časti tohto zákona alebo ako dotknutý orgán podľa § 9 ods. 1 upozorní osobu, že činnosťou, ktorú
plánuje vykonať, a ku ktorej nebol vydaný súhlas alebo záväzné stanovisko podľa tohto zákona, môže

dôjsť k poškodeniu alebo zničeniu biotopu európskeho významu alebo biotopu národného významu, je
na uskutočnenie tejto činnosti potrebný súhlas orgánu ochrany prírody.

15. Podľa§13ods.1písm.a)zákonaoochraneprírodynaúzemí,naktoromplatídruhýstupeňochrany,
je zakázané jazdiť a stáť s motorovým vozidlom, motorovou trojkolkou, motorovou štvorkolkou, snežným

skútrom alebo záprahovým vozidlom, najmä vozom, kočom alebo saňami, na pozemky za hranicami
zastavaného územia obce mimo diaľnice, cesty a miestnej komunikácie, parkoviska, čerpacej stanice,
garáže, továrenského, staničného alebo letištného priestoru,

16. Podľa § 13 ods. 2 písm. i) zákona o ochrane prírody na území, na ktorom platí druhý stupeň ochrany

sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody na budovanie a vyznačenie turistického chodníka, náučného
chodníka, bežeckej trasy, lyžiarskej trasy, cyklotrasy alebo mototrasy,17. Podľa§13ods.2písm.d)zákonaoochraneprírodynaúzemí,naktoromplatídruhýstupeňochrany,
sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody na oplotenie pozemku za hranicami zastavaného územia
obce okrem oplotenia lesnej škôlky, ovocného sadu a vinice.

18. Podľa § 13 ods. 2 písm. l) zákona o ochrane prírody na území, na ktorom platí druhý stupeň ochrany,
sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody na umiestnenie prenosného zariadenia, ako je predajný
stánok, prístrešok, konštrukcia alebo zariadenie na slávnostnú výzdobu a osvetlenie budov, scénickej
stavby pre film alebo televíziu za hranicami zastavaného územia obce.

19. Podľa § 14 ods. 1 písm. a) zákona o ochrane prírody na území, na ktorom platí tretí stupeň ochrany,
je zakázané vykonávať činnosti uvedené v § 13 ods. 1 písm. a); § 13 ods. 3 platí rovnako.

20. Podľa § 14 ods. 1 písm. c) zákona o ochrane prírody na území, na ktorom platí tretí stupeň ochrany,
je zakázané (...) pohybovať sa mimo vyznačeného turistického chodníka alebo náučného chodníka za

hranicami zastavaného územia obce.

21. Podľa § 14 ods. 1 písm. f) zákona o ochrane prírody na území, na ktorom platí tretí stupeň ochrany,
je zakázané použiť zariadenie spôsobujúce svetelné a hlukové efekty, najmä ohňostroj, laserové
zariadenie, reprodukovanú hudbu mimo uzavretých stavieb.

22. Podľa § 14 ods. 1 písm. j) zákona o ochrane prírody na území, na ktorom platí tretí stupeň ochrany,
je zakázané vykonávať banskú činnosť a činnosť vykonávanú banským spôsobom.

23. Podľa § 14 ods. 2 písm. a) zákona o ochrane prírody na území, na ktorom platí tretí stupeň ochrany,

sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody na vykonávanie činností uvedených v § 13 ods. 2 písm. a),
c) až e), i), j), l), m), o) a p).

24. Podľa § 26 ods. 5 zákona o ochrane prírody v chránenom vtáčom území sa zakazuje vykonávať
činnosti, ktoré môžu mať negatívny vplyv na predmet jeho ochrany.

25. Podľa § 28 ods. 3 zákona o ochrane prírody využívanie území európskej sústavy chránených území
je podriadené zachovaniu alebo zlepšeniu stavu druhov a biotopov, na ochranu ktorých boli tieto územia
zaradené do národného zoznamu alebo vyhlásené za chránené územia.

26. Podľa § 35 ods. 1 písm. c) zákona o ochrane prírody Chráneného živočícha je zakázané úmyselne
rušiť v jeho prirodzenom areáli, najmä v období hniezdenia, rozmnožovania, výchovy mláďat, zimného
spánku alebo migrácie,

26. Podľa § 35 ods. 2 zákona o ochrane prírody zakázané je poškodzovať alebo ničiť miesta

rozmnožovania alebo miesta odpočinku chráneného živočícha v jeho prirodzenom areáli.

27. Podľa § 40 ods. 1 zákona o ochrane prírody zákaz činnosti vo vzťahu k chráneným druhom,
vybraným druhom rastlín a vybraným druhom živočíchov ( § 34 až 38) neplatí, ak orgán ochrany prírody,
ktorý je príslušný na povolenie výnimky, vopred písomne určí, že činnosť je potrebná na zabezpečenie

starostlivosti o chránené druhy, vybrané druhy rastlín, vybrané druhy živočíchov alebo ich biotopy alebo
na účely výskumu vykonávaného na základe požiadavky uplatnenej v záväznom stanovisku orgánu
ochrany prírody [§ 9 ods. 1 písm. w)] v konaní podľa osobitného predpisu;56aa) ustanovenia odsekov 2
a 4 sa použijú rovnako. Zákaz činnosti podľa § 34 ods. 1 písm. a) (zákaz vykopávať alebo ničiť chránenú
rastlinu), § 35 ods. 2 písm. b) a c) neplatí, ak ide o činnosť súvisiacu s vykonávaním činnosti, ktorá a)

bola povolená v rámci územnej ochrany orgánom ochrany prírody, pričom sa v konaní preukázalo, že
činnosť nebude mať negatívny vplyv na populáciu dotknutého druhu a zároveň b) na základe výsledku
posudzovania vplyvov podľa osobitného predpisu 64) nebude mať negatívny vplyv na predmet ochrany
dotknutého územia a v prípade územia podľa § 28 ani na priaznivý stav predmetu jeho ochrany.

28. Podľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti..29. Spornou otázkou je, či postup správnych orgánov, ich skutkové zistenia a právne posúdenie veci
boli správne. Správny súd konštatuje, že žalobca namietal v žalobe, že ním navrhovaná činnosť
nebude mať negatívny vplyv na predmet ochrany dotknutého územia, pričom závery správnych orgánov

nevychádzali z objektívneho stavu veci. Správny súd konštatuje, že podľa jeho názoru správne orgány
dostatočne zistili skutkový stav, keď uzavreli, že navrhovaná činnosť žalobcu bude mať negatívny
vplyv na predmet ochrany dotknutého územia. Správny súd konštatuje, že zo záveru odborného
stanoviska ŠOP SR č. ŠOP SR/676-003/2020 zo dňa 27.05.2020 vypracovaného na základe žiadosti
žalovaného č. 6797/2020-6.3 zo dňa 06.05.2020 jednoznačne vyplýva, že v dotknutom území je

aktuálne potvrdený trvalý výskyt viacerých chránených druhov živočíchov európskeho a národného
významu v zmysle zákona o ochrane prírody, medzi nimi napríklad aj výskyt tetrova hoľniaka (Teatrao
tetrix), hlucháňa hôrneho (Teatrao urogallus), jariabka lesného (Bonasa bonasia), kuvika kapcavého
(Aegolius funereus), kuvika vrabčieho (Glaucidium passerinum), drozda kolohrivého (Turdus torquatus),
orešnice perlavej (Nucifraga caryocatactes), krivonosa smrekového (Loxia curvirostra), ďatľa čierneho
(Dryocopusmartius),ďatľatrojprstého(Picoidestridactylus).Zvýšenienegatívnehovplyvuspôsobeného

rušením (napr. lyžovaním, snowboardovaním, skiaplinizmom, zasnežovaním, hlukom, osvetlením,
večerným lyžovaním, atď.), ako aj výstavbou priečnej prekážky (akou je napr. lanovka, lyžiarsky vlek
a pod.) do biotopu (dotknuté územie je súčasťou ekologicko-funkčného priestoru chráneného vtáčieho
územia - CHVU 018 Nízke Tatry) prioritného a kriticky ohrozeného druhu tetrova hoľniaka a hlucháňa
hôrnehonazimoviskáchatokaniskách,môžemaťpodľastanoviskaŠOPSRfatálnenásledky,najmäpre

zachovanie a prežitie ďumbierskej a kráľovohoľskej populácie tetrova hoľniaka. Z obsahu uvedeného
stanoviska plynie, že nezasahovanie do tejto lokality je mimoriadne dôležité. V prípade realizácie
plánovaného projektu „Modernizácia rekreačno-športového strediska Čertovica“ by podľa stanoviska
ŠOP SR dochádzalo k porušovaniu zákazu úmyselne rušiť chráneného živočícha v jeho prirodzenom
areáli, najmä v období hniezdenia, rozmnožovania, výchovy mláďat, zimného spánku alebo migrácie

podľa § 35 ods. 1 písm. c) zákona o ochrane prírody, ďalej k zákazu odstraňovať alebo úmyselne
poškodzovať alebo ničiť hniezda chráneného živočícha v jeho prirodzenom areáli podľa § 35 ods. 2
písm. b) zákona o ochrane prírody a zároveň, by dochádzalo aj k porušeniu zákazu poškodzovať alebo
ničiť miesta rozmnožovania alebo miesta odpočinku chráneného živočícha v jeho prirodzenom areáli
podľa § 35 ods. 2 písm. c) zákona o ochrane prírody. Predmetná lokalita zároveň predstavuje významný

migračný koridor, a to najmä pre rysa ostrovida (Lynx lynx), medveďa hnedého (Ursus arctos), vlka
dravého (Canis lupus), mačky divej (Felis sylvestris). ŠOP SR ďalej vo svojom stanovisku konštatuje, že
navrhovaná činnosť, ako aj jej následné sprievodné aktivity sú zásadne v rozpore so záujmami ochrany
prírody a krajiny v dotknutom území. Správny súd má za to, že následne prijaté závery žalovaného sú
vecne správne, nakoľko uvedená správa jednoznačne preukazuje, že by došlo k narušeniu prirodzeného

biotopu tetrova hoľniaka, čo by viedlo podľa skúseností z iných oblastí jeho výskytu k jeho vyhynutiu.
Správny súd konštatuje, že výnimka (súhlas) môžu byť udelené len v prípade, ak jej udelenie nebude
mať negatívny vplyv, čo však v tomto prípade nebolo preukázané (preukázaný bol opak), a teda správne
orgány dospeli k správnym skutkovým zisteniam. Správny súd ďalej k týmto námietkam žalobcu uvádza,
že sú nekonkrétne, pretože nešpecifikujú v čom sú závery správnych orgánov nesprávne, resp. v čom

nie je zistený stav objektívne. Nie je úlohou správneho súdu za žalobcu abstrahovať zo správneho
spisu prípadné nesprávne zistenia skutkového stavu a tieto uvádzať v rozhodnutí, ale je primárnou
povinnosťou žalobcu uviesť svoje konkrétne námietky tak, aby tieto boli preskúmateľné súdom.

30. Správny súd k námietke žalobcu, že orgán prvého stupňa postupoval v rozpore s § 33 ods. 2

správneho poriadku konštatuje, že administratívne konania hoc je dvojinštančné, je súčasne konaním
jednotným, a teda keď žalovaný postupom podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku vyzval žalobcu a to
listom č. 6797/2020-6.3 zo dňa 08.06.2020 na vyjadrenie sa k podkladom (so stanoviskom ŠOP SR
č. ŠOP SR/676-003/2020 zo dňa 27.05.2020 - ďalej len „stanovisko“) Programom záchrany hlucháňa
hôrneho na roky 2018-2022), pričom žalobca sa k podkladom napadnutého rozhodnutia v stanovenej

lehote nevyjadril. Zaslaním uvedenej výzvy spolu s podkladom žalovaný zhojil nedostatok spôsobený
prvostupňovým orgánom, pričom bolo na rozhodnutí žalobcu nevyjadriť sa k podkladom. Správny súd
má na uvedeného za to, že správne orgány neporušili práva žalobcu.
Správny súd konštatuje, že námietka žalobcu o rozpore napadnutého rozhodnutia s § 37 ods. 1 zákona
č. 24/2006 Z.z. je nekonkrétna, všeobecného charakteru, pričom nie je úlohou správneho súdu túto

námietku ďalej rozvádzať. Žalobca bol povinný uviesť konkrétne skutočnosti a dôvody, prečo považuje
napadnuté rozhodnutie za rozporné s ustanovením § 37 ods. 1 zákona č. 24/2006 Z.z. Odhliadnuc od
uvedeného má správny súd za to, že platnosť záverečného stanoviska EIA neznamená, že automaticky
budú žalobcovi udelené všetky výnimky alebo povolenia. Každé následné administratívne konanie, čiuž toto posudzované, alebo napr. stavebné musí náležite zistiť skutkový stav, ktorý následne aj právne
posúdi, pričom vždy správne orgány sú povinné vychádzať zo skutkového stavu platného k vydaniu
rozhodnutia, a ktorý sa mohol vplyvom plynutia času zásadne zmeniť (napr. územný plán mesta, zmena

stupňa ochrany). Správne orgány nemôžu rezignovať na svoje povinnosti, a preto výsledok konania,
ktoré mu aj predchádzalo konanie podľa zákona EIA (či už s rozhodnutím, že sa nebude posudzovať
podľa tohto zákona, resp. že bol vykonaný proces EIA), nemusí automaticky viesť k vydaniu povolenia,
udelenia súhlasu, resp. výnimky. Vzhľadom na uvedené má správny súd za to, že táto námietka žalobcu
nie je dôvodná.

Rovnako je nedôvodná aj námietka žalobcu, že chýba akékoľvek zdôvodnenie zamietnutia žiadosti.
Zamietnutie bolo riadne odôvodnené tak prvostupňovým orgánom, ako aj žalovaným. Záver správnych
orgánov prijatý na podklade § 40 ods. 1 a § 35 ods. 2 zákona o ochrane prírody bol jednoznačne
odôvodnený a správny. Závery správnych orgánov sú jasné a logické, keď uzavreli, že vybudovaním
zámeru žalobcu by došlo k poškodeniu prirodzeného biotopu tetrova hoľniaka, ktorý by ohrozil jedno z
jeho najvýznamnejších tokanísk a priestoru, v ktorom žije(hniezdi) s následkom jeho vyhynutia na tomto

území.

31. Ako nedôvodnú posúdil súd aj námietku žalobcu, že sa na dotknutom území nenachádza,
dlhodobé tokanisko, hniezdisko, ani zimovisko tetrova hoľniaka, nakoľko uvedené jednoznačne plynie
zo stanoviska (viď predchádzajúce odôvodnenie). Záveru žalobcu nesvedčia dôkazy, pričom ide o jeho

tvrdenie, ktoré nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Správny súd konštatuje, že žalobca napriek
vedomosti a výzve sa k uvedeným skutočnostiam v rámci administratívneho konania nevyjadril, pričom
uvedenú skutočnosť použil až v žalobe.
Ako nedôvodnú posúdil správny súdu aj námietku nesprávneho právneho posúdenia, a to či už vo
vzťahu k § 37 ods. 8 zákona č. 24/2006 Z.z., nakoľko žalovaný sa s uvedeným riadne vysporiadal v

napadnutom rozhodnutí, v ktorom uviedol, že názor správneho orgánu prvého stupňa nebol správny,
avšakuvedenénespôsobujevecnúnesprávnosťprvostupňovéhorozhodnutia,pričomprávneposúdenie
by bolo rovnaké. Správny súd sa s uvedenou argumentáciou žalovaného plne stotožňuje, pričom vo
vzťahu k právnemu posúdeniu veci žalovaným, má za to, že tento zistený skutkový stav subsumoval
pod správne ustanovenia právnych predpisov, ktoré aj správne vyložil - na prípad aplikoval.

32. Vo vzťahu k námietke nezákonnosti odborného stanoviska ŠOP SR zo dňa 03.08.2016, nakoľko
prieskum vykonala na pozemkoch bez účasti žalobcu, čím porušila § 3 ods. 2 správneho poriadku má
správny súd za to, že uvedená námietka je rovnako nedôvodná. Súd sa stotožňuje s argumentáciou
žalovaného, že zákonnosť spôsobu získania predmetného podkladu rozhodnutia treba posudzovať

podľa zákona o ochrane prírody v znení účinnom v čase vyhotovenia predmetného stanoviska, t. j.
v znení zákona o ochrane prírody účinného v období od 01.07.2016 do 31.10.2017. Podľa § 65a
ods. 2 písm. t) (dnes písmeno x) zákona o ochrane prírody ŠOP SR vykonáva monitoring stavu a
zmien prírodných ekosystémov v meniacich sa ekologických podmienkach a zabezpečuje opatrenia na
udržanie a zlepšenie ich ekologickej stability. Zároveň, podľa § 65a ods. 4 zákona na činnosti, ktoré

vykonáva alebo obstaráva ŠOP SR pri zabezpečení plnenia jej úlohy podľa tohto zákona, ak ide o
výskum, monitoring a starostlivosť o osobitne chránené časti prírody a krajiny, sa nevzťahujú zákazy
podľa § 13 ods. 1, § 14 ods. 1, § 15 ods. 1, § 24 ods. 4, 6, 9 a 11 zákona a nevyžadujú sa súhlasy podľa
§ 13 ods. 2, § 14 ods. 2, § 15 ods. 2, § 24 ods. 5, 7, 10 a 12, § 49 ods. 3 a § 56 ods. 2 zákona. Na
základe vyššie uvedeného správny súd považuje predmetné stanovisko ŠOP SR za zákonné, resp. za

podklad rozhodnutia, ktorý bol získaný a vyhotovený zákonným spôsobom.

33. Ako nedôvodnú námietku posúdil súd aj návrh na prerušenie konania a vykonanie miestneho
zisťovania. Žaloba mal dostatok času, aby zabezpečil prípadné vlastné podklady (štúdie, odborné
vyjadrenia) k rozhodnutiu, a to minimálne na výzvu č. 6797/2020-6.3 zo dňa 08.06.2020, na ktorú

však nereagoval. Správny súd ďalej uvádza, že žalovaný nebol viazaný návrhmi žalobcu a mohol a
vykonal vlastné dokazovanie zabezpečením aktuálneho stanoviska, na podklade ktorého aj následne
rozhodol. Vykonávanie ďalšieho dokazovania v podobe miestneho zisťovania nebolo účelné, nakoľko
pre zistenie výskytu tetrova hoľniaka, prípadne iných chránených druhov vtákov sú potrebné odborné
znalosti, ktorými disponuje mimo iné aj ŠOP SR, ktorá k veci podala stanovisko.

Námietka žalobcu o prieťahoch v administratívnom konaní nemôže byť dôvodom na zrušenie
napadnutého rozhodnutia, hoc by bola dôvodná.
Námietka, že navrhovaná činnosť je situovaná na mieste turistického chodníka, ktorý tam existuje
dlhodobo, nie je dôvodná, nakoľko predmetom posudzovania bol zámer žalobcu -rozšírenie lyžiarskehoareálu,ktorýnemožnoporovnávaťsturistickýmchodníkom,zvlášťakzostanoviskajezrejmé,žečinnosť
žalobcu by viedla k zničeniu prirodzeného tokaniska a hniezdiska tetrova hoľniaka a jeho vyhynutiu
v danom území, pričom vzhľadom na plynutie času je zrejmé, že populácii tetrova hoľniaka turistický

chodník nevadí a negatívne do jeho životného prostredia nezasahuje. K námietke ohľadne vyjadrení
obce Vyšná Boca správny súd konštatuje, že táto je bezpredmetná a nemá vplyv na posúdenie veci,
nakoľko nie je predmetom tohto konania. Správny súd má tiež za to, že napadnuté rozhodnutia sú
preskúmateľné, majú jasné právne závery, pričom správne orgány postupovali pri vydaní rozhodnutí,
ktoré sú predmetom prieskumu zákonným spôsobom a neporušili žiadne práva žalobcu, ktoré by

mohli viesť k zrušeniu rozhodnutí. Správne orgány sa v napadnutých rozhodnutiach venovali tým
skutočnostiam (negatívne vplyvy na životné prostredie tetrova hoľniaka), ktoré boli podstatné pre
rozhodnutie, pričom sa vysporiadali so všetkými námietkami, ktoré by mohli mať vplyv na konanie.
Správny súd konštatuje, že správne orgány nemusia dať odpoveď na každú nastolenú otázku v konaní,
ale je potrebné zodpovedať tie, ktoré majú vplyv na rozhodnutie vo veci.

34. Správny súd po preskúmaní žaloby a administratívneho spisu, ako aj rozhodnutí žalovaného a
prvostupňového správneho orgánu je toho názoru, že záver, ktorý prvostupňový správny orgán zo
zistených skutkových okolností urobil a žalovaný ustálil zodpovedá zásadám logického myslenia a
správneho uváženia a je v súlade aj s ustanoveniami zákona č. 543/2002 Z.z.. Správny súd dospel k
záveru, že ani v procesnom postupe správnych orgánov neboli zistené porušenia správneho poriadku,

resp. zákona č. 543/2002 Z.z. Správne orgány vykonali riadne dokazovanie a žalovaný prihliadol na
všetky relevantné skutočnosti, ktoré vyšli v konaní najavo, prijali jasné a správne skutkové závery,
ktoré dostatočne odôvodnili a správne právne posúdili. Z uvedených dôvodov správny súd dospel k
záveru, že námietky uvedené v žalobe neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného
ani prvostupňového rozhodnutia a preto žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

35. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

36. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a nedôvodnosť námietok žalobcu, správny súd podľa

§ 190 SSP žalobu zamietol.

37. Podľa § 167 ods. 1 SSP správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo
čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti
úspech.

38. Podľa § 168 SSP žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi
právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu
štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.

39. O náhrade trov konania vo vzťahu k žalobcovi rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP a
contrario tak, že mu náhradu trov konania nepriznal, pretože v konaní nebol úspešný. Rovnako súd
nepriznal náhradu trov ani žalovanému (§ 168 SSP a contrario), pretože neboli splnené podmienky na
jeho aplikáciu - výnimočnosť situácie. Náhradu trov konania nepriznal ani ďalším účastníkom konania v
zmysle § 169 SSP a contrario, pretože nebola splnená podmienka na jeho aplikáciu. Nevznikli im totiž

trovy v súvislosti s plnením povinností, ktoré by mu explicitne uložil správny súd.

40. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

P o u č e n i e :

Proti tomuto rozsudku j e m o ž n é podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa
jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.V kasačnej sťažnosti je potrebné uviesť všeobecné náležitosti podania podľa § 57 SSP, t.j. ktorému
správnemu súdu je podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová
značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj,

kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo
zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“)
a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri

rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto

právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d) SSP,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne

doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.