Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 29, 2019

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 41C/246/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1512234683
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Moskvičová PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2019:1512234683.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V, sudkyňou JUDr. Máriou Moskvičovou, PhD., v spore žalobcov: 1/ D. H.,

trvale bytom Q. č. 5, G., 2/ I. K., trvale bytom K. XX, G., 3/ M. J., trvale bytom H. XX, G., 4/ S. G.,
trvale bytom S. XX, G., 5/ P. N., trvale bytom H. XX, G., žalobcovia právne zastúpení: Michal Mrva -
advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 50 145 860, so sídlom Nevädzová 5, Bratislava, korešpondenčná
adresa: Šrobárova 6, Bratislava, proti žalovaným: 1/ K. E., trvale bytom K. XXX/XX, G., 2/ Urbárska
spoločnosť „pozem. spol." Bratislava - Jarovce, IČO: 30 844 037, so sídlom Pílová 7, Bratislava, žalovaní
právne zastúpení: Legium s.r.o., IČO: 36 867 870, AK so sídlom Bukurešťská 3, Bratislava, o určenie
neplatnosti zámennej zmluvy takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovaným v 1. a 2. rade sa priznáva voči žalobcom v 1. až 5. rade nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 100% o výške ktorých bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia, prostredníctvom právneho zástupcu, podaním doručeným súdu dňa 12.12.2012 žiadali,
aby súd určil, že zámenná zmluva uzatvorená medzi žalovanými v 1. a 2. rade dňa 27.07.2008,
podľa ktorej vklad vlastníctva bol povolený Správou katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky
Bratislavu rozhodnutím číslo V - XXXXX/XX z 28.07.2008, predmetom ktorej bola zámena nehnuteľností

nachádzajúcich sa v Bratislave, mestská časť G. - Z. v katastrálnom území Z. vedené na LV č. XXXX
ako parcely registra „C“ číslo XXX/X- zastavané plochy o výmere XXXX mX (oprava na č.l. XXX ), XXX/
XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, 871/25 - zastavané plochy a nádvoria o výmere
17 m2 , 871/26 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 46 m2, vo vlastníctve žalovaného v 1. rade
v celosti, ktoré boli po povolení vkladu zapísané na LV č. XXX a nehnuteľností nachádzajúcich sa v
G., mestská časť G. - Z. v katastrálnom území Z. vedené na LV č. XXX ako parcely registra „C“ číslo
XXX/XX - orná pôda o výmere 2170 m2 , 891/5 - orná pôda o výmere 701 m2 , 891/6 - orná pôda o

výmere 4378 m2 , 895/9 - orná pôda o výmere 7378 m2, 895/15 - orná pôda o výmere 578 m2, 896/9
- ostatné plochy o výmere 826 m2, 896/11 - ostatné plochy o výmere 4135 m2, 898/1 - ostatné plochy
o výmere 6243 m2, 994/10 - orná pôda o výmere 507 m2, parcely registra „ E“ číslo 1360 - orná pôda
o výmere 548 m2, 1361 - orná pôda o výmere 2393 m2, 1407 - trvalé trávnaté porasty o výmere 253
m2, 1408/1 - trvalé trávnaté porasty o výmere 1570 m2, 1408/2 - trvalé trávnaté porasty o výmere 135
m2, 1670 - orná pôda o výmere 929 m2, 1675 - trvalé trávnaté porasty o výmere 391 m2, 1676 - trvalé
trávnaté porasty o výmere 1268 m2, 1752 - orná pôda o výmere 261 m2, 9237 - orná pôda o výmere

5953 m2, 3047 - orná pôda o výmere 2136 m2, 3057 - orná pôda o výmere 6215 m2, 3300 - orná pôda
o výmere 34537 m2, a novovytvorená parcela registra „C“ číslo 369/75 - ostatné plochy o výmere 181
m2 vo vlastníctve žalovaného v 2. rade v celosti, ktoré boli po povolení vkladu zapísané na LV č. XXXX,
je neplatná a žiadal náhradu trov konania2. Skutkovo žalobu odôvodnili tým, že nehnuteľností vedené na LV č. XXX k.ú. boli pôvodne vedené
v pozemkovej knihe ako urbárske pozemky a na základe zákona č. 81/1949 Sb. o úprave právnych

pomerov pasienkového majetku bývalých urbárnikov, komposesorátov a podobných právnych útvarov
prešli do vlastníctva jednotného roľníckeho družstva. Uplatnením reštitučného nároku podľa zákona
č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku a
to rozhodnutím Okresného úradu Bratislava V, odb. pozemkového a lesného hospodárstva zo dňa
12.12.1997 vydané pod č.: 1134/92-Tb/97 (v ďalšom texte ako „Rozhodnutie 1134/92-Tb/97“) bolo

obnovené vlastníctvo žalobcov ako členov pozemkového spoločenstva, pričom na základe tohto
rozhodnutia bol pôvodne na LV XXX nesprávne uvedený ako vlastník žalovaný v 2. rade a až neskôr
bol nesprávny zápis zosúladený s Rozhodnutím 1134/92-Tb/97 a ako podieloví spoluvlastníci boli na LV
XXX zapísaní žalobcovia, tento stav trval do roku 2001.
Rozhodnutím Okresného úradu Bratislava V, odb. katastrálneho vydaným dňa 13.06.2001 pod č.:
19/01/R ( v ďalšom teste ako "Rozhodnutie 1901R" ) bolo vlastníctvo žalobcov zrušené a ako vlastník

bol zapísaný žalovaný v 2. rade. Žalobcovia uviedli, že Rozhodnutie 1901R nebolo žalovaným ako
účastníkom konania doručené a preto nemohlo nadobudnúť právoplatnosť s poukazom nato, že o ich
strate vlastníctva sa dozvedeli až po uplynutí určitého času a teda žalobcovia nemali možnosť procesne
brániť svoje právo a postupné márne uplynutie lehoty na podanie možných mimoriadnych opravných
prostriedkov ako napr. trojročná lehota na konanie o uložení povinnosti vo veci konať, lehota na podanie

prokurátorského protestu a iné. Uviedli, že orgány katastra odmietli vykonať opravu nezákonného zápisu
s tým, že časom došlo k takým zmenám v právnom stave, že už nie sú spôsobilé na nápravu chýb.
Mali zato, že žalovaný v 2. rade nie je vlastníkom dotknutých pozemkov pôvodne evidovaných na LV
XXX, nakladal pri uzatvorení Zámennej zmluvy zo dňa 27.07.2008 (v ďalšom texte len ako "Zmluva" )
v rozpore s platným právom, pričom takúto Zmluvu museli podpísať ako podieloví spoluvlastníci všetci

členovia žalovaného v 2. rade. Svoje tvrdenie opieral aj o zákon č. 181/1995 Z.z. o pozemkových
spoločenstvách v platnom znení (v ďalšom texte ako "Zákon 181/1995"), podľa ktorého pozemkové
spoločenstvo je združením fyzických osôb, t.j. podielovým spoluvlastníkom za účelom spoločného
hospodárenia so spoločnou vecou, ktorou sú pozemky. Zdôraznili, že vlastníkmi pozemkov sú spoločníci
a nie spoločenstvo, hospodárenie nezahŕňa v sebe nakladanie s vlastníctvom spoločnej veci, teda

Urbárska spoločnosť mala podľa názoru žalobcov právo nakladania iba na hospodárenie. Členom
spoločenstva sú všetci spoluvlastníci spoločnej nehnuteľnosti a medzi práva spoluvlastníka patrí okrem
iného aj nakladanie so svojím spoluvlastníckym podielom. Ak je predmetom zmluvy nehnuteľnosť, ktorá
je v spoluvlastníctve viacerých osôb, tak musia byť účastníkmi zmluvy všetci spoluvlastníci, čo znamená,
že prípadné zmluvy o prevode vlastníctva musia podpísať všetci spoločníci. Ďalej uviedli, že pozemkové

spoločenstvo môže rozhodovať len o tom, ako sa bude na spoločnej nehnuteľnosti hospodáriť. Mali
zato, že zmluva uzavretá medzi žalovanými je absolútne neplatná. Poukázali na ustanovenie § 123
Občianskeho zákonníka, kedy vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva
držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Vlastníkom nehnuteľností nebola teda
urbárska spoločnosť, ale žalobcovia, ako jej členovia. Svoje tvrdenia odôvodnili s odkazom na judikatúru

s citátom z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 144/2010 z 30.03.2011. Poznamenali, že
nehnuteľnosti pôvodne zapísané na LV č. 923, ktoré boli predmetom zámeny z právneho hľadiska
predstavovali osobitný druh podielového spoluvlastníctva, pričom osobitosť tohto druhu spočíva v tom,
že predmetom vlastníctva nie je jeden konkrétny pozemok, ale všetky pozemky tvoriace viaceré
pozemky, no nemožno s nimi nakladať samostatne. Spoločnú nehnuteľnosť nemožno deliť, lebo podľa

zákona je to jedna nehnuteľnosť a to aj v prípade, že sa skladá z viacerých pozemkov. Nehnuteľnosti,
ktoré sú predmetom zámeny podľa Zmluvy sú spoločnou nehnuteľnosťou a ako také sú predmetné
nehnuteľnosti nedeliteľné. Opodstatnenosť žaloby odôvodňovali z toho, že právny záujem, ktorý je
podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby, musí byť naliehavý s odkazom na vyššie uvedený
rozsudokNajvyššiehosúduvktoromsauvádza,žepriskúmaníexistencienaliehavéhoprávnehozáujmu

ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou možno
dosiahnuť odstránenie spornosti práva a ďalej, že určovacia žaloba je prípustná pri spornosti práv k
nehnuteľnostiam evidovaných v katastri nehnuteľností, ak rozsudok vyhovujúci žalobe môže privodiť
zosúladenie evidovaného a právneho stavu.

3. Žalobcovia skutkové tvrdenia preukazovali listinnými dôkazmi: Zámenná zmluva zo dňa 24.07.2008
(č.l. 10-13), Výpis z listu vlastníctva č. XXX zo dňa 19.06.2001 ( č.l. 14-17), Výpis z listu vlastníctva
č. XXX zo dňa 13.10.2012 ( č.l. 18-19), Výpis z listu vlastníctva č. XXXX zo dňa 10.12.2012 ( č.l.
20-22), Rozhodnutie Okresný úrad Bratislava V, odbor pozemkového poľnohospodárstva a lesnéhohospodárstva z 12.12.1997 právoplatné dňa 13.01.1998 ( č.l. 23-27), Rozhodnutie Okresný úrad
Bratislava V zo dňa 19.06.2001 právoplatné dňa 20.06.2001 ( č.l. 28-31), Katastrálny úrad v Bratislave
- oznámenie zo dňa 07.04.2006 ( č.l. 32), Správa katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu - Výzva na

vyjadrenie sa k návrhu na predloženie spisov zo dňa 20.02.2007 ( č.l. 33-34), výťah zo správy o činnosti
prokurátora GP SR ( č.l. 35).

4. Žalovaný v 2. rade ako procesnú obranu, podaním doručeným súdu dňa 02.01.2013 (č.l. 48-49)
uviedol, že sa so skutkovými a právnymi závermi v žalobe uvedenými nestotožňuje, nakoľko zámennú

zmluvu uzavrel žalovaný v 1. rade so žalovaným v 2. rade. Žalobcovia neboli účastníkmi zmluvy. Ak by
súd určil, že zámenná zmluva je neplatná, v katastri nehnuteľnosti by mohlo dôjsť len k takejto zmene
údajov a to, že žalovaný v 1. rade by bol znova zapísaný ako vlastník tých nehnuteľností, ktoré na
základe zámennej zmluvy previedol na Urbársku spoločnosť ( pozemky p.č. 369/1 a 871/24 až 26 ),
tieto pozemky by sa v prospech žalovaného v 1. rade zapísali do LV č. 1277, a žalovaná v 2. rade by
bola znova zapísaná ako vlastník tých nehnuteľností, ktoré na základe zámennej zmluvy previedla na

žalovaného v 1. rade ( pozemky p.č. 877/16, 891/5, 891/6 atď.), pozemky by sa v prospech žalovaného
v 2. rade zapísali do LV č. XXX, inak povedané, návrhom nemožno dosiahnuť cieľ, ktorý ním žalobcovia
sledujú, na základe čoho tu nie je naliehavý právny záujem a z tohto dôvodu žiadal súd, aby žalobu
zamietol. S vyjadrením žalovaného v 2. rade sa stotožnil aj žalovaný v 1. rade ( č.l. 50).

5. Žalobcovia 1/ až 5/, podaním doručeným súdu dňa 19.02.2013 (č.l. 61) ako vyjadrenie k vyjadreniu
žalovaných uviedli, že žalovaný v 1. rade uzatvoril zámennú zmluvu s nevlastníkom nehnuteľností,
ktoré patria žalobcom a ostatným podielovým spoluvlastníkom nedeliteľnej nehnuteľnosti. Mal zato, že
zmluva je od počiatku neplatná, jej účinky sú však formálne zapísané na príslušných listoch vlastníctva,
akoby bola platná. Poukázali na ich návrh o určenie vlastníckeho práva ku všetkým nehnuteľnostiam

evidovaných na LV č. XXX kat. územia Z. sp. zn 50C/249/2012 a navrhli súdu spojenie vecí, alebo
prerušiť konanie do rozhodnutia v uvedenej veci.

6. Súd vo veci nariadil dňa 18.06.2013 pojednávanie, na ktorom právny zástupca žalobcov zotrval
na procesnom návrhu, tvrdil, že zámenná zmluva označená v žalobe je neplatná, ako aj právny

úkon, pretože sa jedná o majetok urbárskej spoločnosti a spoločný majetok, ktorý je nedeliteľný.
Je to podstatný znak urbárskeho spoločného majetku zadefinovaný aj v pôvodnom znení Zákona č.
181/1995. Z nedeliteľného majetku nie je možné oddeliť časť a prevádzať ju na tretie osoby. Uviedol, že
pokiaľ právny úkon urobil žalovaný v 2. rade v mene urbárnikov nemal oprávnenie s nehnuteľnosťou
nakladať. S nehnuteľnosťou mohli nakladať len urbárnici ako spoluvlastníci nedeliteľného majetku v

rozsahu ich podielov ako sa na správe tohto majetku podieľali s poukazom na to, že ani oni nemohli
nedeliteľný majetok deliť a s ním nakladať. Uskutočnilo sa valné zhromaždenie urbárskej spoločnosti,
na ktorom sa riešila zámena pozemkov, avšak valné zhromaždenie urbárskej spoločnosti nemá
právo s majetkom urbárnikov nakladať, má právo len rozhodovať o majetku spoločnosti z výnosov
tohto vlastníctva. Sledoval cieľ obnovenia právneho stavu, teda obnovenia zápisu v katastri, kde sa

nehnuteľnosti zamenené a teda vyňaté z LV č. XXX a prenesené na LV č. XXXX kat. územie Z. opäť
vrátia do pôvodného LV č. XXX v čom videl naliehavý právny záujem, ale aj ochranu vlastníckeho práva
žalobcov, ktorí sú urbárnikmi žalovaného v 2. rade, ktorých postavenie je zrejmé z poznámok k listom
vlastníctva týkajúceho sa majetku urbárnikov vedeného pod urbárskou spoločnosťou. Poukázal na to,
že urbárska spoločnosť nie je a nemôže byť vlastníkom nehnuteľností voči ktorým je alebo bola ako

vlastník evidovaná. Predmetné pozemkové spoločenstvá boli zrušené zákonom č. 81/1949. Pozemkové
spoločenstvá vznikli v čase spoločenskej zmeny na základe Zákona č. 181/1995 t.č. je účinný zákon
97/2013 Z.z. Pozemkové spoločenstvá podľa Zákona č. 181/1995 sú spoločenstvami v danom prípade
urbárnikov s ich podielom na pozemkoch, ale toto spoločenstvo žalovaného v 2. rade nie je vlastníkom
spoločného majetku urbátnikov. Tým sú urbárnici. Poukázal na konanie vedenom na tunajšom súde pod

sp. zn. 50C 249/2012, kde sa žalobcovia domáhali určovacou žalobou určenia vlastníckeho práva k tým
parcelám, ktoré po zámennej zmluve zostali na LV č. XXX.

7. Právny žalobca žalovaných poukázal na genézu vývoja práv a subjektivity urbárskej spoločnosti.
Urbárske spoločnosti boli znovu zriadené zákonom č. 181/1995. Pokiaľ v reštitučnom konaní bol

vracaný majetok, oprávnenou osobou bola urbárska spoločnosť, pretože len táto sa mohla legitimovať
pôvodným právnym titulom od ktorého odvodzovala vlastnícke právo, nemohli to byť urbárnici, pokiaľ
takto katastrálny orgán konal a pôvodne ako vlastníkov uviedol urbárnikov, išlo o nesprávny písomný
zápis, pretože v rozhodnutiach o vrátení pozemkov ako oprávnená osoba figuruje urbárska spoločnosťzastúpená štatutárom. Ak došlo k náprave vo vyznačení vlastníka, tento postup len zohľadnil zákonný
stav. Poukázal na to, že predmetný pozemok nemá právny charakter spoločnej nehnuteľnosti. Jej
jediným vlastníkom je urbárske spoločenstvo, ktoré má právo ako vlastník s nehnuteľnosťou nakladať.

Čo sa týka spornej zámennej Zmluvy celý tento úkon bol riešený a predchádzalo mu aj rozhodnutie
valného zhromaždenia, keďže sa jednalo o majetok urbárskeho spoločenstva, kde zámenná zmluva
bola odsúhlasená. Zámenná zmluva bola dôsledkom iného právneho úkonu a to odplatným úkonom,
predajom previedla časť svojich nehnuteľností na tretiu osobu za účelom individuálnej bytovej výstavby.
Kúpna cena bola rozdelená podľa podielov medzi urbárnikov. Poukázal na absenciu naliehavého

právneho záujmu žalobcov, nakoľko žalobcovia nevedia preukázať svoje vlastnícke právo resp.
vlastnícky podiel na nehnuteľnostiach, ktoré patrili urbárskej spoločnosti. Podľa skutkového vymedzenia
žalobcovia v žalobe tvrdia, že sú vlastníkmi, avšak z tohto pohľadu potom samotná žaloba nemôže
zmeniť ich právne postavene, pretože ich vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam nevysloví.
Vzniesol procesný návrh na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania pod sp.zn.
50C/249/2012 s poukazom na riešenie otázky aktívnej legitimácie žalobcov, ktorá sa určovacou žalobou

v uvedenom konaní rieši. V rámci dokazovania žiadal o výsluch všetkých účastníkov konania a u
žalobcov 1. až 5. rade preukázanie aktívnej legitimácie.

8. Na preukázanie procesnej obrany svojich skutkových tvrdení zaslal písomným podaním súdu dňa
25.06.2013 listinné dôkazy a to: preklad PKV č. 1 ( č.l. 253 ), časť 3, 4,5, preklad § 23 zo zákona X z

roku 1913, preklad § 99 zo zákona XXXIV z roku 1930 ( č.l. 254-261 ).

9. Súd Uznesením zo dňa 18.07.2013 č.k. 41C 246/2012-266 konanie prerušil až do právoplatného
ukončenia veci vedenej pod sp. zn. 50C/249/2012 v ktorom mala byť zodpovedaná určovacím
rozhodnutím základná otázka a to danosť vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam.

10. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava V č.k. 50C 249/2012-454 zo dňa 02.12.2014 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu Bratislava č.k. 4Co 163/2015-508 zo dňa 14.10.2015, právoplatného
dňom 07.12.2015, súd žalobu o určenie vlastníctva nehnuteľností žalobcov 1/ až 5/ zamietol z dôvodu,
že žalobcovia v konaní nepredložili dôkazy, na základe ktorých by súd mohol konštatovať splnenie

zákonných podmienok pre vydanie nehnuteľností, ktoré boli žalobcom alebo ich právnym predchodcom
odňaté bez náhrady postupom podľa zákona SNR č. 81/1949 Zb. o úprave právnych pomerov
pasienkového majetku bývalých urbárnikov, komposesorátov a podobných právnych útvarov a určiť,
že žalobcovia sú vlastníkmi resp. spoluvlastníkmi dotknutých nehnuteľností. Za doklady preukazujúce
dôvodnosť predmetného návrhu nemožno považovať doklad - PK vložku č. 35 doloženú žalobkyňou v 1.

rade, PK vložku č. 307 doloženú žalobkyňou v 2. rade, tieto nepreukazujú, že žalobkyne v 1. a 2. rade,
resp. ich právny predchodcovia boli vlastníkmi dotknutých nehnuteľností a, že im bolo toto vlastníctvo
odňaté postupom podľa zákona č. 81/1949 Zb. Darovacou zmluvou, ktorú do spisu doložila žalobkyňa
v 1. rade ako dôkaz nadobudnutia podielu na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. 923 preukázala,
že predmetom darovania bol členský podiel a členské práva v urbárskej spoločnosti, teda nie podiel na

nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. 923.

11. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného v 1. rade K. E. ( č.l. 323), žalobkyne v 1. rade
D. H. ( č.l. 346), žalobkyne v 2. rade I. K. (č.l. 349),žalobkyne v 3. rade M. J. ( č.l. 345 ), žalobcu
v 4. rade S. G. ( č.l. 350), listinnými dôkazmi Výpis z listu vlastníctva č. 923 s dátumom vyhotovenia

18.02.2013 ( č.l. 76-78), List vlastníctva č. XXX katastrálne územie Z. ( č.l. 79- 93 ), Rozhodnutie
Okresného úradu Bratislava V zo dňa 19.06.2001 ( č.l. 95), Žiadosť o zápis zo dňa 22.07.1997 (č.l. 101),
Rozhodnutie Okresného úradu Bratislava V zo dňa 23.01.1998 ( č.l. 102-107 ), Rozhodnutie Okresného
úradu Bratislava V zo dňa 15.10.1998 ( č.l. 111-114), Rozhodnutie Okresného úradu Bratislava V zo
dňa 26.04.1999 ( č.l. 115-120), Žiadosť zo dňa 10.05.1999 ( č.l. 121), Zmena-Potvrdenie Štatistický

úrad SR to dňa 04.01.1999 (č.l. 122), Rozhodnutie Okresného úradu Bratislava V zo dňa 22.07.1998
( č.l. 123-126), Oprava rozhodnutia o vlastníctve zo dňa 02.06.2000 ( č.l. 127), Osvedčenie o dedičstve
( č.l. 128-130), Rozhodnutie Okresného úradu Bratislava V zo dňa 24.09.1998 ( č.l. 132- 133), Oprava
rozhodnutia o vlastníctve zo dňa 11.09.2000 ( č.l. 134), Rozhodnutie Okresného úradu Bratislava V zo
dňa 10.08.1998 ( č.l. 135136), Návrh na zápis do katastra nehnuteľností zo dňa 02.10.2000 ( č.l. 137),

zápis podielov urbárskeho majetku v k.ú. Z. zo dňa 17.05.2000 ( č.l. 138-139 ), Informácia ( č.l. 140),
prídelové istiny ( č.l. 141), Sbierka zákonov SNR ( č.l. 142), Rozhodnutie Okresného úradu Bratislava
V zo dňa 28.11.2000 ( č.l. 144), stanovy Urbárskej spoločnosti schválené valným zhromaždením
dňa 14.08.2000 ( č.l. 155-159), Zmluva o založení pozemkového spoločenstva s platnou subjektivitouvlastníkov spoločnej nehnuteľnosti ( č.l. 160-162), Zápisnica zo zasadnutia Valnej hromady Urbárskej
spoločnosti konane dňa 27.09.2012 ( č.l. 163-165), Zápisnica-pokračovanie zo dňa 18.10.2012 ( č.l.
166), Uznesenie z valnej hromady US G. - Z. konanej dňa 27.09.2012 a 18.10.2012 ( č.l. 167-168),

Potvrdenie (č.l. 169), ako aj ďalšími listinnými dôkazmi založenými stranami sporu do spisu, pripojením
spisov sp. zn. 50C/249/2012, sp.zn. 6C/16/2019, 56C/23/2018, pričom zistil následovný skutkový stav:

12. Žalovaný v 1. rade vo svojom výsluchu (č.l. 323) uviedol, že je štatutárnym zástupcom žalovaného v
2. rade. Urbárska spoločnosť bola zaevidovaná ako vlastník sporných nehnuteľností a je samostatnou

právnickou osobou a jej rozhodovacie právomoci sú upravené stanovami a prebiehajú cez valné
zhromaždenie. Žalovaný v 2. rade rozhoduje o nakladaní s majetkom na valnom zhromaždení a
spôsob konania je odsúhlasený alebo neodsúhlasený zväčša okolo 97 %. Od uzavretia Zmluvy, ktorá
je predmetom sporu boli vykonané asi 4 úkony, ktorými nakladali so spoločnou nehnuteľnosťou. Tieto
úkony boli vždy odplatné a každý z podielnikov žalovaného v 2. rade dostal na účet vyplatenú na
neho pripadajúcu podľa jeho podielu časť. Tak to bolo v prípade žalobcov 1. - 5. V žiadnom z týchto

zmluvných vzťahov nenapadli a ani nerozporovali spôsob konania žalovaného v 2. rade navonok vo
vzťahu k tretiemu subjektu. Každý z nich dostal presne vyčíslenú sumu. Tieto zmluvy podpisoval štatutár,
teda žalovaný v 1. rade a jeden člen výboru urbáru. Zámenná zmluva vznikla preto, že urbár potreboval
získať pozemky, ktoré boli prístupom k pozemku, ktoré boli zazmluvnené k prevodu na tretiu osobu,
ktorá zložila aj zálohu, čo v prípade jej zrušenia hrozili urbáru zmluvné pokuty. Teda bol to urbár, kto

potreboval získať pozemky vedúce k pozemku, ktorý mal previesť na inú osobu. Samoiniciatívne od
osôb, ktoré pôvodne vlastnili tieto pozemky, dohodol, aby boli prevedené na žalovaného v 1. rade a
potom v prospech urbáru ponúkol zámennú zmluvu, ktorá sa realizovala. Na valnom zhromaždení sa
zmluva riešila. Uviedol, že zámenná zmluva za urbár sa týkala okrajových menej hodnotných pozemkov
urbáru. Boli to časti, ktoré neboli zviazané s celkom spoločnej nehnuteľnosti.

13. Žalobkyňa v 1. rade vo svojom výsluchu (č.l. 346) na doplnenie žaloby uviedla, že podiely v urbárskej
spoločnosti nadobudla darovacou zmluvou od rodičov v roku 2005, a že si nepamätá či sa konalo valné
zhromaždenie ako ani to, či práve z tejto predložili žalovaní v 1. a 2. rade zápis, avšak na jednom
zhromaždení sa hovorilo o tom, že žalovaný v 1. rade dá urbariátu pozemky, ktoré mali hodnotu vtedy

3.000.000,- Sk a tieto si mal zobrať, nebolo však dohodnuté, že sa urobí zámena. Zmluvu ako urbárnici
ani nevideli. Neboli jej vyplatené peniaze, možno jej rodičom. Uviedla, že má k dispozícií tri listiny o tom,
ako sa poukazovali peniaze za nakladanie z urbárskym majetkom, v prvej je presne konkretizované s
akou nehnuteľnosťou sa nakladá a v akej cene, v druhej je uvedené o akú parcelu sa jedná, o výmeru
a taktiež o výpočet ceny, a z obsahu tretej listiny je zrejmé to, že im boli poukázané peniaze na

účet. Chcela poukázať na to, že zápisnicu z valného zhromaždenia nikdy nedostala, napriek tomu,
že o ňu žiadala. Na tej ktorá bola predložená si myslela, že nie je jej podpis. O tom že je vlastníčka
spoločnej nehnuteľnosti sa dozvedela v súvislosti s dedičským konaním jej manžela po jeho zomrelej
mame a dôvodom na prešetrenie zápisu katastra bolo to, že boli zapísané iné pozemky, a nie tie ktoré
boli za urbár. Uviedla, že sa zúčastnila len jednej valnej hromady po roku 2005, predmetom ktorej bolo

anonymné doručenie znenia zámennej zmluvy.

14. Žalobkyňa v 2. rade vo svojom výsluchu (č.l. 349) uviedla, že vlastníctvo k dotknutým pozemkom
nadobudla dedením po jej rodičoch. Na Valných hromadách sa zúčastnila jeden, možno dva krát inak sa
nechala zastúpiť. Na Valnej hromade týkajúcej sa výmeny pozemku sa zúčastnila hoc dala plnú moc na

zastúpenie, vtedy žiadali zápisnice, ktoré im neboli dané. Za predmetné nehnuteľnosti jej boli peniaze
vyplatené od urbariátu.

15. Žalobkyňa v 3. rade vo svojom výsluchu (č.l. 345) uviedla, že pozemky zdedila po starej matke a
jej vlastníctvo bolo zapísané na LV podľa dedičského rozhodnutia pričom zistila, že pozemky nevlastní

a dôvodom bola zámenná zmluva. Valnej hromady sa nezúčastnila, podľa jej vedomostí boli dve. Boli
jej vyplatené peniaze, avšak nikdy sa nedozvedela za čo, ako ani to, za akú časť nehnuteľností. Pri
nahliadnutí do zápisnice z valnej hromady mala zato, že tam nie je jej podpis, pretože si nebola vedomá
že sa zúčastnila na valnej hromade.

16. Žalobca v 4. rade vo svojom výsluchu (č.l. 345) uviedol, členom urbárskej spoločnosti boli jeho
starý rodičia a uvedené pozemky zdedil a za ich predaj dostal od urbáru peniaze. Patrí k tým najmenej
postihnutým, nakoľko má v urbárskej spoločnosti 8 hlasov. Na valných hromadách sa nezúčastňoval
často, ale na tej kde sa riešila zámena pozemkov bol.17. Žalobcovia svoje vlastnícke právo odvodzovali od svojho členstva v žalovanom v 2. rade ako
pozemkového spoločenstva s poukazom na ustanovenie § 15 ods. 1 Zákona 181/1995, čl. 6 Stanov

žalovaného 2. rade zo dňa 14.08.2000 a zo Zmluvy o založení pozemkového spoločenstva s právnou
subjektivitou vlastníkmi spoločnej nehnuteľnosti zo dňa 12.03.1998. V prípade ak je zamýšľaný prevod
konkrétne vyčlenenej nehnuteľnosti - parcely- zo spoločnej nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva
fyzickej alebo právnickej osoby je v danom prípade potrebné, aby zmluvu o prevode vlastníctva
(kúpnu, darovaciu) podpísali všetci podieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti, pričom zákonite podieloví

spoluvlastníci nemusia byť členmi pozemkového spoločenstva. Ďalej uviedli, že zámenná zmluva
nebola schválená zhromaždením členov žalovaného v 2. rade. Neschválenie zámennej zmluvy viedlo
následne k tomu, že členovia pozemkového spoločenstva v neskoršom období žiadali navrátenie veci do
pôvodného stavu, teda jej zrušenie. Aj keď v zámennej zmluve zo dňa 24.07.2008 je výslovne uvedené,
žetátobolaodsúhlasenáuznesenímvalnéhozhromaždeniakonanéhodňa13.04.2005,nejdeopravdivé
tvrdenie a žalovaní zápisnicu z tohto valného zhromaždenia nikdy nepredložili. Postupom žalovaného

v 2. rade podľa žalobcov pri uzatváraní zámennej zmluvy, teda nebol porušený len vyššie citovaný
zákon, ale aj stanovy žalovaného v 2. rade, kde je výslovne uvedené, že rozhodovať o hospodárení
spoločenstva a nakladaní so spoločným majetkom môže len valné zhromaždenie žalovaného v 2.
rade. Valné zhromaždenie žalovaného v 2. rade však nikdy zámenu pozemkov tak ako sa táto
realizovala na základe zámennej zmluvy neschválilo. Z tohto dôvodu nemohlo dôjsť ani k jej platnému

uzatvoreniu. Vo vzťahu k naliehavému právnemu záujmu na určení neplatnosti zámennej zmluvy
poukazuje na rozhodovaciu prax slovenských súdov, ktorá preferuje určenie vlastníckeho práva pred
určením neplatnosti právneho úkonu, avšak v prípade žaloby, žalobcovia na nej trvajú. Tento záujem
je daný skutočnosťou, že v priebehu tohto konania prebehli pred Okresným úradom Bratislava, odbor
výstavby a bytovej politiky, vyvlastňovacie konania v ktorých boli niektoré pozemky, ktoré získali žalovaní

v 1. rade na základe zámeny od žalovaného v 2. rade v určitom rozsahu vyvlastnené. Práve táto
skutočnosť že predstavuje dôvod existencie naliehavého právneho záujmu žalobcov na požadovanom
určení. Poukázal na skutočnosť, že žalovaní musel vedieť, že ide o hodnotné pozemky, a zjavne aj vedel,
vychádzajúc z územného plánu hlavného mesta SR Bratislava, ktorý bol schválený dňa 31.05.2007,
keďže pozemky, ktoré získala žalovaný v 1. rade sa nachádzajú v územiach funkčne určených ako

stavebnépozemkyprevýstavbunapr.občianskejvybavenosticelomestskéhoanadmestskéhovýznamu
alebo výroby. Skutočnosť, že ani ostatným členom žalovaného v 2. rade nie je situácia ľahostajná, je
aj ich vyjadrenie, ktoré zaslali žalobcom, a v ktorom vyjadrujú súhlas s vedením predmetného súdneho
sporu. Zároveň požiadali o zmenu žaloby, v ktorej okrem doteraz požadovaného určenia ohľadom
neplatnosti zámennej zmluvy zo dňa 24.07.2008 rozšírili svoju žalobu.

18. Písomným podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 21.11.2016 žalovaní prostredníctvom
svojho právneho zástupcu uviedli, že predmetom reštitučného konania, v rámci ktorého bolo
vydané Rozhodnutie 1134/92-Tb/97 a ďalšie nadväzujúce rozhodnutia, bolo obnovenie vlastníctva k
poľnohospodárskemu majetku, ktorý bol evidovaný na PKV č. 1 vedenej pre k.ú. Z. /ďalej ako „PKV1“/.

Majetok evidovaný v časti „A“ PKV1 bol v celom rozsahu vo vlastníctve a v držbe Z. združenia
pre pasenie. I. žiadnej inej osoby nie je na PKV1 evidované, vzhľadom na čo nie je pravdou, že
ktorýkoľvek z právnych predchodcov žalobcov bol podielovým vlastníkom majetku evidovaného na
PKV1. Konštatoval, že zákonom č. 81/1949 Zb., bolo vlastníctvo k nehnuteľnostiam evidovaným na
PKV1 odňate priamo Z. združeniu pre pasenie. Obec Z. bola až do roku 1947 súčasťou S.. Účastníkom

reštitučného konania bol žalovaný v 2. rade sám a nakoľko žalobcovia nie sú oprávnenými osobami tak,
ako ich má na mysli ustanovenie § 4 ods. 1 Zákona 229/1991, Rozhodnutím 1134/92-Tb/97 nemohlo
byť obnovené vlastnícke právo žalobcov, ale bolo obnovené vlastnícke právo žalovaného v 2. rade.
Rozhodnutím 1134/92-Tb/97 bolo podľa príslušných ustanovení Zákona 229/1991 schválená Dohoda o
vydanínehnuteľností,ktorábolauzatvorenámedziPoľnohospodárskymdružstvomO.G.-V.vpostavení

povinnej osoby a žalovaným v 2. rade v postavení oprávnenej osoby dňa 06.09.1993. Účastníkmi
uvedenej dohody nie sú žalobcovia ani žiadny z iných členov žalovaného v 2. rade, pričom táto je
podpísaná len štatutárnym orgánom žalovaného 2. rade. Žalobcovia resp. ich právny predchodcovia,
neboliúčastníkmiuvedenejDohodyovydanínehnuteľností.VpetiteRozhodnutie1134/92-Tb/97,ktorým
je vyššie uvedená Dohoda o vydaní nehnuteľnosti schválená, je uvedený menovite žalovaný v 2. rade

a jeho zastúpenie štatutárnym orgánom a nie žalobcovia a ich zastúpenie žalovaným v 1. rade, pričom
odkaz na žalobcov je potrebné vnímať len vo vzťahu k veľkosti preukazovanej majetkovej účasti členov
žalovaného 2/ na bývalom Z. združení pre pasenie. Z uvedeného dôvodu žalobcovia neboli účastníkmi
konania, v rámci ktorého bolo vydané V a preto im toto ako také nebolo doručované. Od 02.11.2004žalobcovia vykonávajú kroky smerujúce k doručeniu, resp. zrušeniu Rozhodnutia 1901R, vrátane
súdneho konania vedeného na Krajskom súde Bratislava pod sp.zn.: 2S/18/07, pričom opakovane
im bolo zo strany konajúcich správnych orgánov oznamované, že predmetné rozhodnutie im nebolo

doručené práve z dôvodu, že neboli účastníkmi konania. Žalobcovia teda majú vedomosť o existencii
Rozhodnutia1901Rminimálneod28.10.2004ažiadnezosvojichprávnapodanienávrhu,resp.podnetu
na preskúmanie právoplatných rozhodnutí vydaných správnom konaní, v zmysle príslušných ustanovení
Správneho poriadku nevyužili. Rozhodnutie 1901R je treba považovať za právoplatné a vykonateľné.
Zákonom 181/1995 Z.z. ani Zákonom 97/2013 nie je vylúčené, aby pozemkové spoločenstvo (s právnou

subjektivitou) bolo účastníkom vlastníckych vzťahov a bolo vlastníkom majetku vrátane nehnuteľností,
pričom je vlastnícke právo pozemkového spoločenstva k majetku zákonom priamo predpokladané (§13
Zákona 181/1995 Z.z., resp. §19 a nasl. Zákona 97/2013 Z.z.). Vzhľadom na uvedené mali žalovaní za
to,ževprípadenehnuteľností,ktorébolipredmetomZmluvyabolievidovanénaLV923nešloospoločnú
nehnuteľnosť v zmysle Zákona 181/1995 Z.z. v podielovom vlastníctve žalovaných a ďalších jeho členov
ako pozemkového spoločenstva, ale o vlastnícke právo žalovaného v 2. rade k vlastnému majetku.

Uvedené jasne vyplýva aj z evidencie katastra nehnuteľností, keďže vo vzťahu k nehnuteľnostiam
evidovaným na LV 923 nie je uvedený kód spoločnej nehnuteľnosti podľa ustanovenia §9 ods. 1 písm.
h) vyhlášky ÚGKK SR č. 461/2009 Z.z., ktorou sa vykonáva Katastrálny zákon.

19. V tejto súvislosti, keďže išlo o vlastnícke právo žalovaného 2/ ako právnickej osoby, na nakladenie

s týmto majetkom (vrátane prevodu) bol v celom rozsahu oprávnený žalovaný v 2. rade, vlastným
právnym úkonom cestou štatutárnych orgánov (ustanovenie §20 Občianskeho zákonníka v spojení s
ustanovením § 20 ods. 2, ods. 3 Zákona 181/1995 Z.z.). Pre takýto úkon vo vzťahu k nehnuteľnostiam vo
vlastníctve pozemkového spoločenstva nie je platnou právnou úpravou vyžadovaný žiadny ďalší úkon
zo strany jeho členov a teda ani ich podpis na zmluve, ktorou spoločenstvo so svojím majetkom nakladá

v rozsahu oprávnení vyplývajúcich z vlastníckeho práva. Žalobcami predložené rozhodnutie Krajského
súdu Prešov vydané pod sp.zn. 1Sp/15/2012 nemá vypovedaciu hodnotu vo vzťahu k Zmluve, nakoľko v
danom prípade išlo o nakladanie so spoločnou nehnuteľnosťou, nie s majetkom združenia (teda opačný
prípad).

20. Žalobcovia predniesli námietku, podľa ktorej zo strany žalovaných nebolo preukázané "či
zhromaždenie členov dalo súhlas s prejednávanou zámenou, resp. aký orgán za zhromaždenie konal".
Žalovaný v 2. rade každé jedno nakladanie s majetkom, aj zámenu predmetných nehnuteľností riadne
prerokoval Valným zhromaždením a schválil, pričom zámena bola schválená ako výmena za pozemok
rovnakej hodnoty, teda nie výmery. Súhlas Valného zhromaždenia ako najvyššie orgánu žalovaného

v 2. rade ( §18 ods. 1 Zákona 181/1995 Z.z.) bol daný v zmysle ustanovenia § 18 ods. 2 písm. d)
Zákona 181/1995 Z.z. a v súlade s článkom 5 písm. A./ Stanov žalovaného v 2. rade ako pozemkového
spoločenstva, dňa 03.07.2007. Účastní na predmetnom valnom zhromaždení boli aj niektorí zo žalobcov
(žalobcovia v 1. až 3 rade), pričom zámena bola schválená aj hlasmi žalobkyne v 1. rade. V súlade so
súhlasom Valného zhromaždenia žalovaného 2. rade bola Zmluva uzatvorená. Vo vzťahu k valnému

zhromaždeniu zo dňa 03.07.2007, predmetom rokovania bol aj predaj iných nehnuteľností vo vlastníctve
žalovaného v 2. rade, ktorý nie je zo strany žalobcov spochybňovaný. Žalovaný v 2. rade dôrazne
odmietal akúkoľvek manipuláciu s prezenčnými listinami a so zápisnicami. Žalovaný v 2. rade vedie
evidenciu zápisníc zo zasadnutí svojich orgánov dôsledne a prehľadne. Rovnako poprel tvrdenie
žalobcov, že sa na schôdzach Valného zhromaždenia žalovaného nezúčastňovali. Žalovaný v 2. rade v

tejto súvislosti predložil ďalšie zápisnice z Valných zhromaždení jeho členov

21. Žalovaní zdôraznili, že zo strany žalobcov nebol preukázaný naliehavý právny záujem v zmysle
ustanovenia §137 písm. c) CSP ( predtým ustanovenie § 80 písm. c) OSP). Akýkoľvek výsledok sporu
nie je spôsobilý zmeniť právne postavenie žalobcov vo vzťahu k dotknutým nehnuteľnostiam, nakoľko

aj v prípade ich úspechu v tomto konaní, by sa vlastníkom dotknutých nehnuteľností stal žalovaný v 2.
rade. Žiadny zo žalobcov žiadnym spôsobom nevysvetlil, prečo v konaní vedenom na tunajšom súde
pod 50C/249/2012 žiadali určiť vlastnícke právo aj k pozemkom, ktoré žalovaný v 2. rad nadobudol
práve výmenou na základe Zmluvy od žalovaného v 1. rade. V neposlednom rade žalovaní vo vzťahu
k existencii naliehavého právneho záujmu žalobcov uviedli, že žalobcovia nenapádajú žiadnu zo zmlúv,

na základe ktorých žalovaný v 2. rade nakladal so svojím majetkom v oveľa väčšom rozsahu, pričom
predmetné zmluvy boli rovnako podpisované len zo strany štatutárov žalovaného v 2. rade v čase
pred aj po uzatvorení Zmluvy. Dôvodom žaloby podľa žalovaných je domnelé vlastníctvo žalobcov
k dotknutým nehnuteľnostiam, v tejto súvislosti však podľa rozhodovacej praxe súdov Slovenskejrepubliky, nie je naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy, ak je možnosť žalovať priamo
určenie vlastníckeho práva, v tomto smere však už je vydané rozhodnutie tunajšieho súdu v konaní
vedenom 50C/249/2012, ktorým bol návrh žalobcov na určenie vlastníckeho práva zamietnutý.

22. Žalovaní poukázali na to, že okrem naliehavého právneho záujmu žalobcovia nepreukázali svoju
aktívnu legitimáciu v tomto konaní, ktorá by mohla byť daná len v prípade existencie ich vlastníctva
k dotknutým nehnuteľnostiam (nakoľko nie sú účastníkmi Zmluvy), ktoré právo (vlastnícke) však v
prípade žalobcov neexistuje. Dôvodom na uzatvorenie Zmluvy bol "developerský" zámer žalovaného

v 2. rade, ktorý uvedené pozemky potreboval ako prístupovú cestu k svojim iným pozemkom, ktoré
predával záujemcom a peniaze z ich predaja rozdelil medzi svojich členov, pričom ekvivalentom zámeny
boli peniaze v zmysle pravidla "hodnota za hodnotu". Žalovaný v tejto súvislosti zdôraznil, že v čase
uzatvorenia Zmluvy, nemal (zrejme nikto) vedomosť o zmene trasovania stavby "Diaľnica D4 Bratislava
Jarovce - Ivanka Sever" tak, že táto mala prechádzať cez dotknuté parcely.

23. Vo vzťahu k rozsudku tunajšieho súdu vydaného pod sp.zn.: 50C 249/2012 žalovaní mali za to,
že rozsudok má pre toto konanie záväzný charakter. Vo vzťahu k dedičským konaniam a v rámci nich
vydaným rozhodnutiam bolo a je vecou dedičov, aby uvedené rozhodnutia zosúladili s faktickým a
právnym stavom. Dedičské rozhodnutie (osvedčenie o dedičstve) má deklaratórnu povahu a nemôže
založiť vlastnícky vzťah dedičov k veciam, ktorých vlastníkom nebol v čase smrti ich právny predchodca.

Účastníkmi Zámennej zmluvy boli žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade. Chyba v písaní/dátume
uvedenávzmluvebolaodstránenáDodatkomč.1kZámennejzmluve,ktorýbolspísanýdňa25.07.2008.

24. Vo vzťahu k namietanej neplatnosti Zámennej zmluvy z dôvodu (neschválenie zo strany orgánov
žalovaného v 2. rade) žalovaní uviedli, že Zámenná zmluva bola uzatvorená dňa 24.07.2008,

pričom jej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený dňa 28.07.2008. Žaloba, ktorou bolo začaté
konanie vo veci samej bola tunajšiemu súdu doručená dňa 12.12.2012, pričom uvádzaným dôvodom
neplatnosti Zámennej zmluvy bola tvrdená existencia vlastníckeho práva žalobcov. Vzhľadom na
zmenu argumentácie žalobcov vo vzťahu k neplatnosti Zámennej zmluvy (neplatnosť z dôvodu
neschválenia valným zhromaždením žalovaného v 2. rade) žalovaní mali za to, že v prípade ak by aj

Zámenná zmluva nebola schválená valným zhromaždením žalovaného v 2. rade ako pozemkového
spoločenstva, táto skutočnosť sama o sebe nemá vplyv na jej platnosť a účinnosť, a to s poukazom
na ustálenú výkladovú prax k ustanoveniu § 20 Občianskeho zákonníka. Zároveň žalovaní uplatnili
v konaní námietku premlčania práva žalobcov domáhať sa neplatnosti Zámennej zmluvy z dôvodu
jej neschválenia valným zhromaždením žalovaného v 2. rade. S poukazom na naliehavý právny

záujem uviedol, že musí existovať v čase podania žaloby ako aj v čase rozhodnutia súdu, pričom
jeho existenciu musí preukazovať žalobca. Žalovaní zdôraznili, že predmetom skúmania naliehavého
právnehozáujmu,jeposúdenie,čipodanážalobajevhodným(účinnýmasprávnezvoleným)procesným
nástrojom ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva a či len
zbytočne nevyvoláva konania, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konania

alebo konania. Akýmkoľvek výsledkom predmetného súdneho konania, sa žiadnym spôsobom nezmení
právne postavenie žalobcov k vyplácaným odmenám za vyvlastnenie pozemkov, nakoľko táto odmena
bude vyplatená buď žalovanému v 1. rade (v prípade úspechu žalovaných) alebo žalovanému v 2. rade
(v prípade úspechu žalobcov). V žiadnom prípade tak nebude možné zo strany žalobcov "domôcť sa
náhrady za vyvlastnené práva" podľa rozhodnutí vydaných v predmetných vyvlastňovacích konaniach.

Aj z uvedeného dôvodu, žalovaní naďalej zotrvali na svojom tvrdeniach, že v predmetnom konaní nie je
zo strany žalobcov preukázaná existencia naliehavého právneho záujmu.

25. Na návrh žalobcov súd Uznesením zo dňa 03.02.2017 pripustil zmenu žaloby v znení, že „zámenná

zmluva uzatvorená medzi žalovanými v 1. rade a 2. rade dňa 27.07.2008, podľa ktorej vklad vlastníctva
bol povolený Správou katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu rozhodnutím číslo V-
XXXXX/XX z 28.07.2008, predmetom ktorej bola zámena nehnuteľností nachádzajúcich sa v Bratislave,
mestská časť G. - Z., v katastrálnom území Z. vedené na LV č. XXXX ako parcely registra „C“ vo
vlastníctve žalovaného v 1. rade v celosti, ktoré boli po povolení vkladu zapísané na LV č. XXX a

nehnuteľností nachádzajúcich sa v G., mestská časť G. - Z. v katastrálnom území Z. vedené na LV č.
XXX ako parcely registra „C“ a parcely registra „E“ a novovytvorená parcela registra „C“ vo vlastníctve
žalovaného v 2. rade v celosti, ktoré boli po povolení vkladu zapísané na LV č. XXXX je neplatná a
žalovaný v 2. rade je výlučným vlastníkom pozemkov presne vyčíslených v uvedenom rozhodnutí.26. Elektronickým podaním zo dňa 17.06.2018 právny zástupca žalobcov podal návrh na pristúpenie
ďalších subjektov do konania na strane žalobcov.

27.Uznesenímzodňa22.11.2018č.k.41C/246/2012-610súdnávrhžalobcovv1.-5)radenapristúpenie
ďalších subjektov do konania na strane žalobcov zamietol z dôvodu, že uvedené konanie začalo už
v roku 2012 a predmetný spis obsahuje viac ako 600 strán obsahujúcich najmä skutkové tvrdenia
sporových strán, zápisnice z pojednávaní a dôkazov predložených stranami na preukázanie svojich

tvrdení. S rozhodnutím súdu o pripustení pristúpenia ďalších subjektov na strane žalobcov sú spojené
ďalšie procesné úkony súdu, ako najmä realizácia ustanovenia § 167 CSP, ktoré sa vzhľadom na
rozsiahlosť spisu a aktuálneho štádia konania javilo súdu ako nehospodárne.

28. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na
zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu.

29. Žalobcovia v žalobe z 12.12.2012 o neplatnosť Zámennej zmluvy, vklad ktorej bol povolený Správou
katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu rozhodnutím z 28.07.2008 pod číslom
V-21879/08, neplatnosť odvodzovali zo skutkových tvrdení, že urbárska spoločnosť a teda žalovaný
v 2. rade, nie je vlastníkom zamieňaných nehnuteľností a ide o nezákonný zápis jeho vlastníctva keď

je v časti B-LV č. XXX takto zapísaný. Keďže nie je vlastníkom dotknutých nehnuteľností nemôže s
týmto vlastníctvom nakladať ako vlastník a pri uzatváraní zmluvy konal v rozpore s platným právom.
Toto skutkové tvrdenie nepreukázali, nakoľko Rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 50C XXX/XXXX-XXX,
právoplatným dňa 02.12.2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Bratislava č.k. 4Co 163/2015-508
zodňa14.10.2015,voveciurčeniavlastníctvanehnuteľností,jejednoznačnepreukázané,ževlastníkom

nehnuteľností je žalovaný 2/.

30. Po pripustení zmeny žaloby 03.02.2017 neplatnosť zámennej zmluvy mala byť dôsledkom toho, že
pre nakladanie s dotknutými nehnuteľnosťami podľa zmluvy nebol daný súhlas zhromaždenia členov
žalovaného v 2. rade.

31. Dňom 1. júla 2016 bol Občiansky súdny poriadok zrušený a nahradil ho zákon č. 160/2015 Z.z.
Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).

32. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo

dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

33. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ako predpis upravujúci konanie pred súdom, neobsahuje
ustanovenia, podľa ktorých by sa strana sporu mohla domáhať určenia, či tu je alebo nie je právny
vzťah, t. j. napr. určenia neplatnosti právneho úkonu. V danom prípade však žalobcovia podali žalobu

ešte za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, ktorý takýto spôsob úpravy vzťahov medzi stranami
umožňoval v ustanovení § 80 písm. c/, a preto za použitia ustanovenia § 470 ods. 2 CSP súd na daný
prípad aplikoval toto ustanovenie Občianskeho súdneho poriadku.

34. Predpokladom úspešnosti takejto určovacej žaloby je jednak vecná legitimácia a jednak existencia

naliehavého právneho záujmu.

35. Podľa § 134 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (účinný do 30.06.2016 ďalej
len „OSP“) listiny vydané súdmi Slovenskej republiky alebo inými štátnymi orgánmi v medziach ich
právomoci, ako aj listiny, ktoré sú osobitnými predpismi vyhlásené za verejné, potvrdzujú, že ide o

nariadenie alebo vyhlásenie orgánu, ktorý listinu vydal, a ak nie je dokázaný opak, i pravdivosť toho, čo
sa v nich osvedčuje alebo potvrdzuje.

36. Podľa § 137 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“, účinný od
01.07.2016) - Obsah žaloby - Žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti,

b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny
záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.37. V prejednávanom spore, keďže ide o určovaciu žalobu v zmysle ust. § 80 písm. c) OSP účinného
do 30.06.2016 ako aj v zmysle § 137 písm. c) CSP, účinného od 01.07.2016, žalobou možno uplatniť,

aby sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny
záujem. Súd sa predovšetkým zaoberal otázkou, či žalobcovia majú naliehavý právny záujem na určení
neplatnosti zámennej zmluvy, ktorej sa predmetnou žalobou domáhali.

38. Podľa ustálenej súdnej praxe naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, keď sa nemožno

domáhať priamo plnenia a ak právne postavenie žalobcu by bez takéhoto určenia bolo neisté. Určovacia
žaloba je spravidla vždy prípustná v prípade právnych vzťahov k nehnuteľnostiam z dôvodu, že rozsudok
vyhovujúci žalobe môže byť jedným z predpokladov zosúladenia evidovaného a právneho stavu.

39. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobcovia naliehavosť právneho
záujmu na určení neplatnosti zámennej zmluvy nepreukázali ani skutočnosť, že bez takého určenia by

ich postavenie bolo neisté a nebolo by možné dosiahnuť zosúladenie evidovaného a právneho stavu ani
zmenou žaloby v časti skutkových tvrdení žalobcov, ktoré by odôvodňovali určenie neplatnosti zámennej
zmluvy.

40. Súd sa v konaní stotožnil s názorom žalobcov, že mimo rámec správneho súdnictva nie je

oprávnený skúmať vecnú správnosť správneho aktu, vždy však súd skúma, či ide o správny akt,
či je správny akt vydaný v medziach právomoci príslušného správneho orgánu a či je právoplatný
alebo vykonateľný. Rozhodnutia Okresného úradu Bratislava V, odbor pozemkový, poľnohospodárstva
a lesného hospodárstva boli vydané v súlade s ust. § 46 zákona č. 71/1976 Zb. o správnom konaní
a sú rozhodnutiami v zmysle uvedeného zákona, boli vydané v súlade so zákonmi a ostatnými

právnymi predpismi, vydal ich orgán na to príslušný, vychádzajú zo spoľahlivo zisteného stavu veci
a obsahujú predpísané náležitosti. Navyše bol súd viazaný právoplatným rozhodnutím súdu vo veci
určenia vlastníctva.

41. Podľa § 135 ods. 2 posledná veta Q. - ...... Ak však bolo o takejto otázke vydané príslušným orgánom

rozhodnutie, súd z neho vychádza.

42. Podľa § 194 CSP - Prejudicialita (1) Otázku, o ktorej má právomoc rozhodovať iný orgán verejnej
moci ako orgán podľa § 193, môže súd posúdiť sám, nemôže však o nej rozhodnúť. (2) Ak bolo o otázke
podľa odseku 1 rozhodnuté, súd na také rozhodnutie prihliadne a vysporiada sa s ním v odôvodnení

rozhodnutia.

43.Podľa§134OSPlistinyvydanésúdmiSlovenskejrepublikyaleboinýmištátnymiorgánmivmedziach
ich právomoci, ako aj listiny, ktoré sú osobitnými predpismi vyhlásené za verejné, potvrdzujú, že ide o
nariadenie alebo vyhlásenie orgánu, ktorý listinu vydal, a ak nie je dokázaný opak, i pravdivosť toho, čo

sa v nich osvedčuje alebo potvrdzuje.

44. Súd vykonaným dokazovaním listinnými dôkazmi - spisovým materiálom zaslaným Správou katastra
pre hl. mesto SR Bratislavu (č.l. 115) a výpismi z LV č. XXX pre k. ú. Z. doloženými do spisu
stranou žalovaných mal za preukázané, že na základe uvedených rozhodnutí Okresný úrad Bratislava,

katastrálny odbor zapísal ako vlastníka dotknutých pozemkov Urbársku spoločnosť Bratislava - Z., IČO:
30844037.

45.Vykonanýmdokazovanímspoukazomnavyššieuvedenézákonnéustanoveniasúddospelkzáveru,
že žalobe žalobcov nie je možné vyhovieť.

46. Podľa § 11 zákona č. 181/1995 Z.z. o pozemkových spoločenstvách nahradený zákonom č.
97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách s účinnosťou od 01.05.2013 - (1) Spoločenstvo s právnou
subjektivitou sa zakladá zmluvou o založení spoločenstva s právnou subjektivitou (ďalej len „zmluva o
založení“) vlastníkov podielov spoločnej nehnuteľnosti. (2) Spoločenstvo podľa odseku 1 vzniká dňom

registráciespoločenstvavregistripozemkovýchspoločenstiev,ktorývediepríslušnýobvodnýlesnýúrad.
(3) Názov spoločenstva musí obsahovať označenie „pozemkové spoločenstvo“ alebo skratku „pozem.
spol.“. (4) Spoločenstvo zodpovedá za svoje záväzky celým svojím majetkom. Členovia spoločenstvaručia za záväzky spoločenstva podľa veľkosti svojich podielov spoločnej nehnuteľnosti a podľa veľkosti
svojich podielov na spoločnom majetku.

47. Podľa § 13 zákona č. 181/1995 Z.z. - (1) Majetkom spoločenstva na účely tohto zákona sa rozumie
súhrn majetkových hodnôt, ktoré spoločenstvo vlastní a ktoré sú určené na plnenie úloh spoločenstva,
slúžia mu a vznikli v súvislosti s užívaním a hospodárením na spoločnej nehnuteľnosti. (2) Spoločenstvo
hospodári s majetkom, ktorý nadobudlo ako príspevok, dar alebo iný príjem. (3) Orgány spoločenstva
sa pri nakladaní s majetkom spoločenstva riadia týmto zákonom, zmluvou o založení a rozhodnutiami

valného zhromaždenia. (4) Podiel člena spoločenstva na výnosoch a majetku určenom na rozdelenie
medzi členov spoločenstva sa rozdelí podľa veľkosti jeho vlastníckeho podielu spoločnej nehnuteľnosti,
ak zmluva o založení to neupravuje inak.

48. Podľa § 18 zákona č. 181/1995 Z.z. (1) Najvyšším orgánom spoločenstva je valné zhromaždenie
(ďalej len „zhromaždenie“). Ak stanovy neurčujú inak, koná sa najmenej raz za rok. (2) Do pôsobnosti

zhromaždenia patrí najmä a) schvaľovať zmluvu o založení a jej zmeny a doplnky, b) schvaľovať stanovy
vrátane ich zmien, c) voliť a odvolávať členov orgánov spoločenstva, d) rozhodovať o hospodárení
spoločenstva a nakladaní so spoločným majetkom spoločenstva, e) schvaľovať ročnú účtovnú závierku,
f) rozhodovať o rozdelení zisku, prípadne spôsobe úhrady straty, g) rozhodovať o konaní zhromaždenia
formou čiastkových schôdzí, h) rozhodovať o vstupe spoločenstva do obchodnej spoločnosti alebo do

družstva, i) rozhodovať o zániku spoločenstva jeho premenou alebo jeho zrušením. (3) Zhromaždenie
si môže vyhradiť rozhodovanie o ďalších záležitostiach spoločenstva, ak rozhodovanie o nich nie je
zverené iným orgánom spoločenstva.

49. Podľa § 19 zákona č. 181/1995 Z.z. - (1) Každý člen spoločenstva má pri rozhodovaní o právach

a povinnostiach taký počet hlasov, aký mu patrí podľa súčtu alebo podľa veľkosti vlastnených podielov
spoločnej nehnuteľnosti, ak zmluva o založení neupravuje túto otázku inak. (2) Zhromaždenie rozhoduje
nadpolovičnou väčšinou všetkých hlasov, ak sa nevyžaduje podľa tohto zákona alebo podľa zmluvy o
založení dvojtretinová väčšina všetkých hlasov. (3) Na rozhodovanie podľa § 18 ods. 2 písm. a), h) a i) sa
vyžaduje súhlas aspoň dvojtretinovej väčšiny všetkých hlasov. (4) Prehlasovaní členovia spoločenstva

v otázkach, na ktoré sa vyžaduje súhlas dvojtretinovej väčšiny všetkých hlasov, môžu dať návrh na súd,
aby vo veci rozhodol. (§ 139 ods. 3 Občianskeho zákonníka).

50. Podľa § 139 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) - (1) Z právnych úkonov
týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne. (2) O

hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov.
Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek
spoluvlastníka súd. (3) Ak ide o dôležitú zmenu spoločnej veci, môžu prehlasovaní spoluvlastníci žiadať,
aby o zmene rozhodol súd.

51. Na súhlas valného zhromaždenia s uzavretím zámennej zmluvy postačovala jednoduchá
nadpolovičná väčšina všetkých hlasov § 19 ods. 2 z.č. 181/1995 Z.z.. Žalobcovia po pripustení zmeny
žaloby tvrdili, že valné zhromaždenie neodsúhlasilo zámenu pozemkov. Z vykonaného dokazovania je
preukázané, že Súhlas Valného zhromaždenia ako najvyššieho orgánu žalovaného v 2. rade ( §18 ods.
1 Zákona 181/1995 Z.z.) bol daný v zmysle ustanovenia § 18 ods. 2 písm. d) zákona 181/1995 Z.z.

a v súlade s Článkom 5 písm. a./ Stanov žalovaného v 2. rade ako pozemkového spoločenstva, dňa
03.07.2007. Účastní na predmetnom valnom zhromaždení boli aj niektorí zo žalobcov (žalobcovia v 1.
až 3 rade), resp. právni predchodcovia, pričom zámena bola schválená aj hlasmi žalobkyne v 1. rade.
V súlade so súhlasom Valného zhromaždenia žalovaného 2. rade bola zámenná zmluva uzatvorená.
Predmetom rokovania na valnom zhromaždení dňa 03.07.2007 bol aj predaj iných nehnuteľností vo

vlastníctve žalovaného v 2. rade, ktorý zo strany žalobcov nebol spochybňovaný. Žiaden z členov
urbariátu zámenu nehnuteľností nenamietal, nedošlo k „prehlasovaniu žiadneho člena“. Zámenná
zmluva bola uzatvorená medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/, zastúpeným štatutárnym zástupcom dňa
24.07.2008, pričom jej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený dňa 28.07.2008. Žaloba, ktorou
bolo začaté konanie vo veci samej bola tunajšiemu súdu doručená dňa 12.12.2012 a zmena skutkového

základu žaloby bola povolená dňa 03.02.2017.

52. Žalobcovia v konaní neuniesli dôkazné bremeno, nepreukázali neplatnosť zámennej zmluvy zo dňa
24.07.2008.53. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že k uzavretiu zámennej zmluvy došlo
platne v súlade so zákonom č. 181/1995 Z.z., ako aj Stanov žalovaného 2/ a účinky platne uzavretej

zmluvy nastali zápisom do katastra nehnuteľností 28.07.2008.

54. Žalobu z 12.12.2012 súd posúdil ako nedôvodnú, účelovo podanú. Navyše podanú s odstupom
štyroch rokov od nadobudnutia účinkov zmluvy po tom, čo výnosy z prevodov/hospodárenia urbariátu
boli členom, t.j. aj žalobcom, resp. ich právnym predchodcom vyplatené.

55. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (na strane žalobcu) alebo pasívnej (na strane
žalovaného) je imanentnou súčasťou súdneho konania. Pred preskúmaním uplatňovaného nároku
je vždy súd povinný zistiť, či subjekty, ktoré vystupujú ako strany konania, sú skutočne účastníkmi
hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého žalobca odvodzuje svoje subjektívne práva.

56.Podvecnoulegitimáciou,čiužaktívnoualebopasívnousavovšeobecnostivsúdnomkonanírozumie
oprávnenie alebo povinnosť sporových strán vyplývajúcich z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má tá
zo strán, ktorej svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná
legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná
legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje. Vecná legitimácia vyjadruje postavenie sporovej strany

v hmotnoprávnom vzťahu (niekedy aj v procesnoprávnom vzťahu), ktoré v konečnom dôsledku vedie k
úspechu alebo neúspechu v konaní. Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí a súd žalobe vyhovie
len vtedy, ak žalobca žaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Ak sa to v konaní
nedokáže, súd žalobu zamietne so záverom o nedostatku aktívnej alebo pasívnej vecnej legitimácie
strany bez ohľadu na prípadné zistenie, že nositeľom vecnej legitimácie je iný subjekt, ktorého ale

žalobca za žalovaného neoznačil.

57. V zmysle § 139 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v konaní o určenie neplatnosti zámennej zmluvy
musia byť účastníkmi všetci vlastníci predmetných nehnuteľností, ktorí túto zmluvu uzavreli, prípadne
ich právni nástupcovia a to buď ako žalobcovia, alebo ako žalovaní. Ak v konaní ide o určenie

neplatnosti zámennej zmluvy, predmet konania je zámena nehnuteľností, ktorá sa týka vlastníkov
zamieňaných nehnuteľností ako aj nadobúdateľov. Zámenná zmluva v takomto prípade nemôže byť
určená za neplatnú len voči jednému z účastníkov. Rozsudok sa musí vzťahovať na všetkých „vlastníkov
nehnuteľností“, ak sú vlastníkmi nehnuteľností, teda účastníkov právneho vzťahu, z čoho vyplýva, že
stranami sporu (či už na strane žalobcu alebo žalovaného) o takejto žalobe musia byť všetci účastníci

právneho úkonu, príp. ich právni nástupcovia, lebo účinky rozsúdenej veci sa vzťahujú iba na nich; inak
žaloba musí byť zamietnutá pre nedostatok vecnej legitimácie.

58. Vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jedna strana je subjektom
hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide a druhá strana je subjektom hmotnoprávnej

povinnosti. Pre úspešnosť žaloby sa vyžaduje, aby žalobca označil všetkých účastníkov, ktorých práva
alebo povinnosti sú predmetnou žalobou dotknuté. Pri určení platnosti, či neplatnosti právneho úkonu
musia byť žalobcovia všetci účastníci právneho úkonu. Je nevyhnutným hmotnoprávnym predpokladom
úspešnosti žaloby o určenie platnosti, či neplatnosti právneho úkonu, aby boli žalovaní všetci dotknutí
účastníci. V danom prípade žalobcovia sa podanou žalobou domáhali určenia neplatnosti právneho

úkonu - zámennej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi a to Urbárska spoločnosť „ pozem.spol“ G. -
Z. a K. E., jej predmetom bola vzájomná dohoda na základe uznesenia z valnej hromady Urbárskej
spoločnosti „pozem.spol“ Bratislava - Z.. Vychádzajúc z vyššie uvedeného a vzhľadom na preukázaný
skutkový stav, že vlastníkom nehnuteľností je právnická osoba/žalovaný 2/, ktorý uzavrel so žalovaným
1/ za súhlasu valného zhromaždenia zámennú zmluvu, žalobcovia 1/ až 5/ neboli účastníkmi zmluvy a

preto na ich strane absentuje vecná legitimácia na podanie žaloby. Preto aj z dôvodu absencie aktívnej
vecnej legitimácie zamietol súd žalobu žalobcov.

59. Súd ďalej uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou sporových
strán konania, urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za

rozhodujúce, súd poukazuje na to, že je postačujúce len tie zdôvodňovať, ktoré majú pre vec podstatný
význam, a to s poukazom na uznesenie ÚS SR z 23.06.2004, III. ÚS 209/04, rozsudok ESĽP Garciaruiz
v. Španielsko z 21.01.1999, Georiadis c. Grécko z 29.05.1997, Hikgins c. Francúzsko z 19.02.1998.60.Vrozhodnutí,ktorýmsakonaniekončí,rozhodnesúdajbeznávrhuonárokunanáhradutrovkonania
(§ 262 ods. 1 CSP). Žalovaní v 1. a 2. rade boli v konaní úspešní v celom rozsahu a preto majú právo
na náhradu trov konania. O tomto nároku súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, v zmysle

ktorého, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

61. O výške náhrady trov bude v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodnuté po právoplatnosti tohto
rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého

rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).