Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, December 29, 2022

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 28Sa/7/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3022200263
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 12. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Dlugoš, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2022:3022200263.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne, sudcom JUDr. Rastislavom Dlugošom, PhD., v právnej veci žalobcu: L. U., nar.

XX.XX.XXXX, bytom G. XXX/X, XXX XX P. V., proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, generálny riaditeľ,
ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa
Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 04.07.2022, takto

r o z h o d o l :

Zrušuje sa rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa
04.07.2022 a vec sa vracia žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Trenčíne (ďalej aj „správny súd“) domáhal

preskúmania zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo
dňa 04.07.2022 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) vo veci žiadosti žalobcu o starobný dôchodok.

Administratívne konanie

2. Rozhodnutím č. XXX XXX XXX X. zo dňa 05.05.2022 Sociálna poisťovňa, ústredie podľa § 65 ods.
1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 555/2007 Z. z. (ďalej len „zákon
č. 461/2003 Z. z.“ alebo „zákon o sociálnom poistení“) zamietla žiadosť žalobcu zo dňa 30.03.2022 o
priznanie starobného dôchodku. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že dôchodkový
vek 62 rokov a 8 mesiacov dosiahol žalobca dňa 02.02.2021, k uvedenému dňu získal 4 500 dní obdobia
dôchodkového poistenia, t.j. 12 rokov a 120 dní obdobia dôchodkového poistenia. Žalobca nesplnil
podmienku potrebného počtu rokov (15 rokov) obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na

starobný dôchodok, nakoľko doba služby (hasiča a základnej vojenskej služby) mu nebola zhodnotená,
keďže ju od 01.07.1976 do 31.12.2010 získal v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok,
ktorý mu bol priznaný.

3. Na odvolanie žalobcu rozhodoval vo veci generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ktorý rozhodnutím
č. 58X XXX XXXX 0 zo dňa 04.07.2022 odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie
potvrdil. Odcitoval ustanovenie § 60 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., podľa ktorého obdobie

dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka
prípravnej služby, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v
rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný
invalidnývýsluhovýdôchodok,invalidnýdôchodokalebočiastočnýinvalidnýdôchodokpodľaosobitnéhopredpisu. Podľa § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. za obdobie dôchodkového poistenia sa
považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané
do 31.12.2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v

rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný
invalidnývýsluhovýdôchodok,invalidnýdôchodokalebočiastočnýinvalidnýdôchodokpodľaosobitného
predpisu. Osobitným predpisom, na ktorý odkazuje ustanovenie § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona č.
461/2003 Z. z. v znení zákona č. 344/2011 Z. z., je zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení
policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej

len „zákon č. 328/2002 Z. z.“), z čoho podľa žalovaného vyplýva, že ak poistenec získa dobu služby
v rozsahu, ktorý zakladá nárok na výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z., nie je možné
toto obdobie služby hodnotiť ako obdobie dôchodkového poistenia podľa všeobecných predpisov o
sociálnom poistení.

4. Žalovaný poukázal v napadnutom rozhodnutí na to, že z oznámenia Ministerstva vnútra Slovenskej

republiky č. SPC-OSZ-VZ-45.446-4/2011 zo dňa 27.01.2011 vyplýva, že žalobcovi bol priznaný
výsluhový dôchodok od 01.01.2011 podľa ustanovenia § 38, § 39, § 58 a § 60 zákona č. 328/2002
Z. z. Na vznik nároku na výsluhový dôchodok a pre určenie jeho výšky bola zhodnotená doba trvania
služobného pomeru hasiča od 01.07.1976 do 02.10.1977, doba trvania základnej vojenskej služby od
03.10.1977 do 27.09.1979, doba trvania služobného pomeru hasiča od 01.10.1979 do 31.12.2010. V

zmysle § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení sa vyššie špecifikovaná doba zhodnotená
pre nárok na výsluhový dôchodok nepovažuje za obdobie dôchodkového poistenia u žalobcu.

5. Vzhľadom k tomu, že žalobca v období od 01.07.1976 do 31.12.2010 vykonával zamestnanie
zaradené do II. pracovnej kategórie a v uvedenom období nebol zaradený do výkonu funkcie, t.j. nebol

zaradený do II. kategórie funkcií, ani s prihliadnutím na § 274 zákona č. 461/2003 Z. z. nebolo možné
znížiť dôchodkový vek žalobcu, pretože zamestnanie zaradené do II. pracovnej kategórie ani podľa
predpisov účinných pred 1. januárom 2004 nárok na zníženie dôchodkového veku nezakladalo.

Argumentácia žalobcu

6. Žalobca v správnej žalobe namietol, že Sociálna poisťovňa u neho vôbec neskúmala podmienky
skráteného odchodu do starobného dôchodku. Ako hasič vykonával výjazdy k požiarom, mimoriadnym
udalostiam, povodniam, dopravným nehodám, kde prichádzal do styku s horľavými látkami, toxickými
látkami, vysokými teplotami, hrozila mu intoxikácia splodinami, popálenie tela, práca vo výškach pri

zachraňovaní osôb, kontakt s kyselinami, amoniakom, chlórom. Preto bol bývalým zamestnávateľom
zaradený do II. kategórie funkcií. Sociálna poisťovňa ho diskriminuje oproti osobám, ktoré neboli
zamestnané v Hasičskom a záchrannom zbore, ale boli zamestnané napr. v civilnom sektore a svojimi
zamestnávateľmi boli zaradení do rezortných zoznamov pracovných kategórií, pričom takýmto osobám
priznáva starobný dôchodok.

Argumentácia žalovaného

7. K správnej žalobe sa na výzvu správneho súdu písomne vyjadril žalovaný. Správnu žalobu ako
nedôvodnú navrhol zamietnuť, nariadenie pojednávania nežiadal. Zotrval na argumentácii napadnutého

rozhodnutia, ktoré považuje za vecné správne. Službu hasiča nie je podľa žalovaného možné zaradiť na
účely dôchodkového zabezpečenia podľa druhov vykonávaných funkcií do I. alebo II. kategórie funkcií,
preto nie je možné príslušnú dobu zamestnania hodnotiť v kategórii funkcií a teda ani aplikovať § 274
zákona č. 461/2003 Z.z.

Konanie na správnom súde

8. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) každý, kto
tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím
orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy, alebo

iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať
ochrany na správnom súde.9. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k
záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

10.Podľa§191ods.1SSPsprávnysúdrozsudkomzrušínapadnutérozhodnutieorgánuverejnejsprávy
alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak

a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu,
b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený,

c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci,
d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov,
e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci,
f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia,
je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu,
g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať

za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.
11. Krajský súd v Trenčíne ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal správnou žalobou
napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe,
vychádzajúc zo skutkového stavu v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia. Po zistení, že žaloba
bola podaná oprávnenou osobou, v zákonnej lehote a proti rozhodnutiu, ktoré je spôsobilým predmetom

súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva, súc vedený legislatívnym imperatívom, aby správnu
žalobu fyzickej osoby v sociálnych veciach posudzoval neformálne, nariadil na prejednanie veci
pojednávanie. Na pojednávaní zotrvali účastníci na svojich pôvodných stanoviskách a argumentačných
pozíciách zaznamenaných v písomnej forme.

Relevantná právna úprava a právne posúdenie veci správnym súdom

12. Podľa § 60 ods. 1 zákona o sociálnom poistení obdobie dôchodkového poistenia je obdobie
povinnéhodôchodkovéhopoistenia,obdobiedobrovoľnéhodôchodkovéhopoistenia,akzatietoobdobia
okremobdobíuvedenýchv§54ods.10písm.a)a§140bolozaplatenépoistnénadôchodkovépoistenie

podľa tohto zákona a ak tento zákon neustanovuje inak. Ak zamestnávateľ nesplnil povinnosť platiť a
odvádzať poistné na dôchodkové poistenie, podmienka zaplatenia poistného na dôchodkové poistenie
u zamestnanca sa považuje za splnenú; to neplatí, ak si túto povinnosť nesplnil zamestnávateľ uvedený
v § 7 ods. 2 alebo zamestnávateľ za zamestnanca, ktorý je štatutárnym orgánom zamestnávateľa
a má najmenej 50% účasť na majetku zamestnávateľa alebo ktorý je členom štatutárneho orgánu

zamestnávateľa a má najmenej 50% účasť na majetku zamestnávateľa.

13. Podľa § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie
výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie policajt a
profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného

predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný
invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.

14. Podľa § 60 ods. 3 zákona o sociálnom poistení obdobie dôchodkového poistenia nie je obdobie
výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka, ak toto obdobie bolo zhodnotené na nárok na vdovský

výsluhový dôchodok, vdovský dôchodok, vdovecký výsluhový dôchodok, vdovecký dôchodok, sirotský
výsluhový dôchodok alebo sirotský dôchodok podľa osobitného predpisu.

15. Podľa § 65 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol
dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.

16. Podľa § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje
aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31.
decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v
rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný

invalidnývýsluhovýdôchodok,invalidnýdôchodokalebočiastočnýinvalidnýdôchodokpodľaosobitného
predpisu.
17. Správny súd zistil, že otázkou dôchodkových nárokov osôb, ktoré časť svojho produktívneho života
boli poistené vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia a časť v osobitnom systéme sociálnehopoistenia (napr. vojaci, policajti, príslušníci ZVJS, hasiči a pod.), sa už opakovane zaoberal aj Najvyšší
súd Slovenskej republiky (ďalej aj „NS SR“). V rozsudku sp. zn. 9So/214/2008 zo dňa 28.10.2009
NS SR vyslovil nasledovné: „Z dôvodovej správy k zákonu č. 222/2002 Z.z. vyplýva záver, že zámerom zákonodarcu bolo dosiahnuť, aby
od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení (poistení)
výsluhový dôchodok i dávky výsluhového zabezpečenia považované za výsluhový dôchodok podľa
§ 124 zák. č. 328/2002 Z.z. plnili funkciu
starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho poistenia (zabezpečenia) vo výške primeranej

dobe trvania služobného pomeru ako dávka sociálneho zabezpečenia existujúca či už samostatne
alebo popri starobnom dôchodku, na ktorý vznikne nárok dovŕšením dôchodkového veku podľa
všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení (poistení)). Súčasne zámerom zákonodarcu bolo
zákonom č. 328/2002 Z.z. zabezpečiť, aby
pomerná výška výsluhového dôchodku bola vyššia ako keby policajtom bola doba profesionálnej služby
hodnotená len vo všeobecnom systéme sociálneho zabezpečenia. Z toho teda vyplýva záver, že

úmyslom zákonodarcu bolo, aby súčet výsluhového dôchodku a starobného dôchodku zo všeobecného
systému sociálneho poistenia bol vyšší, resp. aspoň rovnaký ako suma starobného dôchodku poistenca,
ktorý mal všetky doby zamestnania hodnotené len vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia
(zabezpečenia). Odvolací súd poukazuje aj na to, že v zmysle článku 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných,
starobnýchapozostalostnýchdávkach(č.128),vyhlásenéhovZbierkezákonovpodč.416/1991 Zb. (ďalej len „Dohovor“) ak má alebo ak by mala
inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku
sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť (prežitie ustanoveného veku), môžu sa dávky podľa
tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že
časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku. Z článku 33 ods. 2 Dohovoru

podľa názoru odvolacieho súdu vyplýva, že v prípade súbehu nárokov na starobný dôchodok tak zo
všeobecného ako aj osobitného systému sociálneho poistenia (zabezpečenia) je v zmysle Dohovoru
možné starobný dôchodok zo všeobecného systému iba krátiť, a to najviac o sumu, ktorá neprevyšuje
sumu výsluhového dôchodku (príspevku za službu považovaného za výsluhový dôchodok). Príspevok
za službu ako dávka sociálneho zabezpečenia považovaný za výsluhový dôchodok má od dovŕšenia

dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení (zabezpečení) plniť funkciu
starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho poistenia (zabezpečenia) vo výške primeranej
dobe trvania služobného pomeru. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené dospel k záveru, že na
účely stanovenia výšky starobného dôchodku je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať
aj doby, hodnotené na účely príspevku za službu. Až po takom stanovení výšky starobného dôchodku

možno sumu starobného dôchodku krátiť o sumu príspevku za službu, považovaného za výsluhový
dôchodok.“

18. V rozsudku sp. zn. 7So/138/2011 zo dňa 15.08.2012 prezentoval NS SR tento právny názor: „Z
právnych úprav, týkajúcich sa sociálneho poistenia alebo zabezpečenia rôznych skupín poistencov

jednoznačnevyplýva,ževšeobecnýsystémsociálnehopoisteniaaosobitnýsystémsociálnehopoistenia
(zabezpečenia príslušníkov ozbrojených zborov) sú založené na základe hodnotenia dôb poistenia
(zamestnania) pre dávky dôchodkového poistenia. Kým zákon o sociálnom poistení upravuje nároky
poistencov zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho cieľom je zabezpečiť, aby doby
poistenia boli poistencovi pre vznik nároku na dávky podmienené dosiahnutím veku alebo v dôsledku

jeho nepriaznivého zdravotného stavu boli riadne zohľadnené, osobitné právne úpravy, používané v
osobitnom systéme sociálneho poistenia, obsahujú len úpravu, ktorá zabezpečuje užší okruh dávok
dôchodkového poistenia a zohľadňuje ako dobu poistenia iba dobu výkonu služby (prípadne náhradnú
dobu výkonu služby). Osobitný systém poistenia príslušníkov ozbrojených zborov neobsahuje úpravu
starobných dôchodkov, sirotských a vdovských dôchodkov, ktoré by zohľadňovali dobu ich poistenia

v celom rozsahu, a to aj v civilnom zamestnaní, ale obsahuje len úpravu výsluhových dôchodkov,
sirotských výsluhových dôchodkov, vdovských výsluhových dôchodkov a invalidných výsluhových
dôchodkov, ktoré sú založené len na hodnotení doby služby poistenca a vôbec nehodnotí dobu
poistenia, ktorú poistenci získali vo všeobecnom systéme. V dôsledku tejto skutočnosti potom vychádza
záver, že poistenci osobitného systému sociálneho zabezpečenia sú vylúčení z pôsobnosti zákona o

sociálnom poistení len v rozsahu, zodpovedajúcom dobe poistenia v osobitnom systéme (s výnimkou
prípadov podľa § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, ktorým sa pre nárok na tieto dávky hodnotí
aj so započítaním doby služby v ozbrojených silách v celom rozsahu), ale nie v časti, upravujúcej
nárok na starobný, predčasný starobný, invalidný, sirotský, vdovský alebo vdovecký dôchodok. Vdôsledku súbežného uplatňovania týchto systémov tak nesprávnym a výlučne gramatickým výkladom
zákona dochádza k diskriminácii poistencov osobitného systému, lebo odporkyňa im niektoré doby
poistenia nehodnotí vôbec, alebo im ich hodnotenie odsúva a aj mení podmienky alebo odníma výhody,

poskytované poistencom v osobitnom systéme sociálneho poistenia. Takýto postup, pri ktorom sa
nehodnotia príslušníkom ozbrojených zborov v čase vzniku nároku na výsluhovú dávku všetky doby
poistenia, však právna úprava, pri ktorej došlo k odčleneniu dôchodkového zabezpečenia príslušníkov
ozbrojených zborov do osobitného systému, nemala za cieľ. Svedčí o tom aj znenie § 274 zákona
o sociálnom poistení, upravujúce zachovanie nárokov, vyplývajúcich zo zaradenia zamestnaní do

zvýhodnených pracovných kategórií.

19. Nová právna úprava, obsiahnutá v zákone o sociálnom poistení tiež nemala za cieľ vylúčiť tieto
zvýhodnenia a vyžadovať, aby zvýhodnené zamestnanie znemožnilo pri posudzovaní vzniku nároku na
dávku podľa zákona o sociálnom poistení zohľadniť celú dobu poistenia (bez ohľadu na skutočnosť,
v ktorom systéme ju poistenec získal) a vyžadovať od zamestnanca nadobudnutie doby poistenia

výlučnepodľaustanovenízákonaosociálnompoistenívovšeobecnomsystémetak,akobypoistenecbol
poistený výlučne len za podmienok, uvedených v zákone o sociálnom poistení, pričom tieto podmienky
sú stanovené pre iné kategórie zamestnaní a akoby v ostatnom období nebol poistený vôbec. V
záujme vysvetlenia správnej aplikácie zákona o sociálnom poistení aj v danej veci bolo preto potrebné
skúmať pôsobnosť zákona o sociálnom poistení na tých poistencov, ktorí boli v určitom období poistení

v inom dôchodkovom systéme na Slovensku. Pri posudzovaní tejto skutočnosti treba vziať zreteľ
aj na skutočnosť, že nesprávnou aplikáciou zákona o sociálnom poistení dochádza k zhoršovaniu
dôchodkového postavenia práve tých poistencov, ktorým v čase vzniku poistného vzťahu a aj počas
jeho trvania právna úprava mala zabezpečovať komplexne výhodnejšie postavenie s prihliadnutím na
náročné špecifiká ich služby.

20. Absolútne vylúčenie hodnotenia doby poistenia zo všeobecného systému u tých poistencov, ktorí
získali dávky dôchodkového poistenia (zabezpečenia) v inom systéme sociálneho poistenia a nie v
systéme všeobecnom, má za následok horšie zaobchádzanie s nimi, ako s poistencami, ktorí sú poistení
v zahraničných systémoch sociálneho poistenia a u ktorých samotná poisťovňa vôbec nepochybuje o

spôsobe výpočtu ich dôchodkových dávok spôsobom, krátenia ktorý zabezpečuje primerané poistné
plnenie za obdobia, v ktorých boli poistení na Slovensku po zohľadnení dôb poistenia v iných systémoch.
Postupom odporkyne sa napríklad pri dosiahnutí dôchodkového veku a započítaní dôb poistenia,
získaných len vo všeobecnom systéme vymeriava poistencom dôchodok vo výške, akoby celkovo boli
poistení len po krátky čas, a tým sa znižuje ich osobný mzdový bod a následne aj výška dôchodku. Nad

akúkoľvekpochybnosťjetakýtopostupprepoistencov,ktorízískaličasťpoisteniavobidvochsystémoch,
nevýhodnejší, ako keby sa im pre vznik nároku hodnotila celá doba poistenia a poskytla sa im len zvyšná
časť dôchodku, zodpovedajúca dobe poistenia vo všeobecnom systéme. Správne by preto odporkyňa
mala pri rozhodovaní o nárokoch poistencov, ktorým bola priznaná niektorá z dávok výsluhového
zabezpečenia poistencov osobitného systému, najprv vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by im

patrila vtedy, ak by všetky doby poistenia získali vo všeobecnom systéme (samozrejme pri zachovaní
výhod z preferovaných zamestnaní, teda napr. pri skoršom odchode do dôchodku), následne vypočítať
teoretickú výšku dôchodku, ktorá by im patrila po zhodnotení doby poistenia v osobitnom systéme a
odpočítať ju od teoretickej výšky dôchodku, vypočítanej pri zohľadnení celej doby poistenia a až takto
vypočítaná dávka môže zachovať všetky oprávnené nároky uvedených poistencov osobitného systému

a nebude poškodzovať odporkyňu. Možno len pripomenúť, že zákon o sociálnom poistení nestotožňuje
definíciu poistenca podľa § 6 zákona o sociálnom poistení s úpravou poistenia a obdobia dôchodkového
poistenia podľa § 60 ods. 2 a § 255 zákona o sociálnom poistení.

21. Z pôsobnosti zákona č. 461/2003 Z.z.

o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov sú vylúčení príslušníci ozbrojených zborov a
ozbrojených síl len za obdobia dôchodkového poistenia, v ktorých vykonávali službu v ozbrojených
zboroch a ozbrojených silách, nie však za ostatné obdobia ich dôchodkového poistenia resp.
zabezpečenia (ak osobitné ustanovenia zákona neuvádzajú inak). Toto vylúčenie však nemôže mať za
následok ich nižšie dôchodkové nároky, ako by vznikli poistencom všeobecného dôchodkového systému

po zhodnotení rovnakej doby poistenia len vo všeobecnom systéme. Ustanovenie § 1 ods. 3 zákona č.
461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení
neskorších predpisov preto nebráni vzniku nároku na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme
dôchodkového poistenia aj príslušníkovi ozbrojeného zboru alebo ozbrojených síl, ktorý už dosiaholdôchodkový vek podľa § 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, splnil podmienky nároku na niektorú
z výsluhových dávok a získal k tomuto dňu akúkoľvek hodnotiteľnú dobu poistenia vo všeobecnom
systéme dôchodkového poistenia (nie dobu poistenia, vyžadovanú u poistenca, ktorý bol poistený

výlučne vo všeobecnom systéme). Za takýchto okolností potom priznanie výsluhového dôchodku podľa
zákona č. 328/2002 Z.z. nevylučuje, aby
obdobie výkonu služby profesionálneho vojaka (policajta a vojaka prípravnej služby) nebolo považované
za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení, ktoré je významné pre zistenie
výšky dôchodku. Vylúčenie tohto obdobia sa vzťahuje len na prípady priznania invalidného výsluhového

dôchodku, invalidného dôchodku alebo čiastočne invalidného dôchodku podľa § 40 až 45 a § 101
zákona č. 328/2002 Z.z. takým spôsobom,
že za túto dobu poistenia nepatrí zodpovedajúca časť dôchodku poistenca, ktorý bol pred priznaním
týchto dávok poistený v osobitných systémoch dôchodkového poistenia. Pri takomto postupe odporkyňa
poskytne dávku dôchodkového poistenia len za obdobie, počas ktorého jej bolo za poistenca zaplatené
poistné a poistenca na jeho dôchodkových nárokoch neukráti.“

22. V rozsudku sp. zn. 9So/127/2015 zo dňa 26.04.2017 potom, ako pri posudzovaní predmetu svojho
konania sa stotožnil s právnym názorom vysloveným v rozsudku sp. zn. 7So/138/2011, NS SR uviedol:
„Z citovaného rozsudku ani z ustálenej judikatúry najvyššieho súdu nevyplýva, že by sa postup podľa
Dohovoru č. 128 mal týkať len poistencov, ktorí službu, hodnotenú pre nárok na výsluhový dôchodok,

vykonávali v I. a II. kategórii funkcií. Výkon služby v I. a II. kategórii funkcií má význam len z hľadiska
možného nižšieho dôchodkového veku. Keďže navrhovateľ ku dňu, od ktorého žiadal priznať starobný
dôchodok, dovŕšil dôchodkový vek 62 rokov podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., pričom v
súhrne dôb poistenia hodnoteného v osobitnom systéme a všeobecnom systéme získal celkovo viac
ako 15 rokov, odporkyňa mala tieto obdobia v celom rozsahu zhodnotiť pre zistenie tzv. teoretickej výšky

starobného dôchodku a následne postupovať podľa § čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128.“

23. Po preskúmaní veci dospel správny súd k záveru, že správna žaloba je dôvodná. Napadnuté
rozhodnutie žalovaného je zaťažené vadou nesprávneho právneho posúdenia veci. Spornou otázkou je
nezhodnotenie obdobia trvania služobného pomeru hasiča od 01.07.1976 do 02.10.1977, doby trvania

základnej vojenskej služby od 03.10.1977 do 27.09.1979, doby trvania služobného pomeru hasiča od
01.10.1979 do 31.12.2010, t.j. najmä obdobia služobného pomeru žalobcu ako príslušníka Hasičského
a záchranného zboru (resp. právneho predchodcu tohto zboru). Nezhodnotenie sporného obdobia pre
účely konania o priznaní starobného dôchodku odôvodnil žalovaný poukazom na ustanovenie § 60 ods.
2 a § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení s tým, že toto obdobie bolo žalobcovi zhodnotené pre nárok

na výsluhový dôchodok. Uvedenú argumentáciu vníma správny súd ako nesúladnú s vyššie citovanými
rozhodnutiami NS SR, čím žalovaný svoje rozhodnutie zaťažil vadou nesprávneho právneho posúdenia
veci. Správny súd znovu poukazuje na záver jedného z vyššie citovaných judikátov, že pri rozhodovaní
o nárokoch poistencov, ktorým bola priznaná niektorá z dávok výsluhového zabezpečenia poistencov
osobitného systému (tu výsluhový dôchodok), je potrebné najprv vypočítať teoretickú výšku dôchodku,

ktorábyimpatrilavtedy,akbyvšetkydobypoisteniazískalivovšeobecnomsystéme,následnevypočítať
teoretickú výšku dôchodku, ktorá by im patrila po zhodnotení doby poistenia v osobitnom systéme a
odpočítať ju od teoretickej výšky dôchodku, vypočítanej pri zohľadnení celej doby poistenia a až takto
vypočítaná dávka môže zachovať všetky oprávnené nároky uvedených poistencov osobitného systému.

24. Správny súd považuje napadnuté rozhodnutie za zaťažené aj vadou nespreskúmateľnosti. Tá
spočíva v tom, že žalovaný ako jeden z dôvodov pre argumentačnú podporu svojho rozhodnutia
zdôraznil aj potrebu súladu s aplikačnou praxou NS SR, ktorá mala byť deklarovaná vo viacerých
rozsudkoch, avšak neuviedol žiadny konkrétny rozsudok, podľa právnych záverov ktorého postupoval.

25. S poukazom na vyššie uvedené úvahy správny súd napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj
prvostupňového správneho orgánu zrušil z dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. c) a písm. d) SSP a vec
vrátil na ďalšie konanie, v rámci ktorého budú správne orgány postupovať v súlade s právnym názorom
vysloveným správnym súdom v tomto rozsudku, najmä však citovanými závermi NS SR, aplikovateľnými
aj na vec žalobcu.

26. O trovách konania správny súd rozhodoval podľa § 167 ods. 1 SSP. Žalobcovi, ktorý bol vo veci
úspešný, náhradu trov konania nepriznal z dôvodu výslovného neuplatnenia si tohto nároku.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca odo
dňa doručenia tohto rozsudku na Najvyšší správy súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského

súdu v Trenčíne.

V kasačnej sťažnosti je potrebné uviesť všeobecné náležitosti podania podľa § 57 SSP, t.j. ktorému
správnemu súdu je podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová
značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj,
kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo

zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“)
a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri
rozhodovaní porušil zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto

právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d) SSP,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne

doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.