Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Monday, November 21, 2022

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/169/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7616209346
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Midová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2022:7616209346.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viktória Midovej a sudkýň

JUDr. Andrey Galdunovej a JUDr. Moniky Koščovej v spore žalobkyne: B. B., nar. XX.X.XXXX, bytom
D. X. B. XXXX/XX, O. C. A., zastúpenej JUDr. Ivetou Višňovskou, advokátkou, so sídlom Radničné
námestie 4, Spišská Nová Ves, proti žalovanému: M. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom D. X. B. XXXX/
XX, O. C. A., zastúpenému Advokátskou kanceláriou Hovan a Hospůdka, s.r.o., so sídlom M. Gorkého
8, Spišská Nová Ves, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalobkyne
a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 9C/210/2016 zo dňa 9. januára
2018

r o z h o d o l :

I. M e n í rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 9C/210/2016-187 zo dňa 9. januára 2018,
okrem výroku I. tak, že vyporiadava bezpodielové spoluvlastníctvo strán sporu nasledovne:
Do výlučného vlastníctva žalobkyne prikazuje:

a/ nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva číslo XXXX, vydanom Okresným úradom Spišská Nová
Ves pre obec a katastrálne územie Spišská Nová Ves, a to:
- byt číslo 10, nachádzajúci sa vo vchode číslo 53, na 4. poschodí v bytovom dome na ulici Trieda 1.

mája súpisné číslo 2500 v Spišskej Novej Vsi, stojaci na parcele C-KN č. 5940, druh pozemku zastavané
plochy a nádvoria s výmerou 205 m2, v podiele 1/1,
- podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu súpisné číslo XXXX v Spišskej Novej
Vsi, vzťahujúci sa na byt číslo 10, v podiele 1/16,
- spoluvlastnícky podiel k pozemku parcele C-KN číslo 5940, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria
s výmerou 205 m2, v podiele 1/16,

b/ hnuteľné veci:

- zariadenie chodby: zelená laminovaná vešiaková stena, ratanový prádlový kôš, 2 ks ratanový nábytok
so štyrmi zásuvkami,
- zariadenie detskej izby: 2 ks válendy zn. EDO, 2 ks laminované bukasové police vo farbe buk, 2 ks
laminované písacie stoly vo farbe buk, 2 ks kancelárske stoličky, 2 ks laminované police nad písacími
stolmi vo farbe buk, 2 ks laminované skrinky nad písacími stolmi vo farbe buk, 2 ks laminované skrine
vo farbe buk, 1 ks biely koberec 1,2 x 1,6 m,
- zariadenie kuchyne: kuchynská linka laminovaná vo farbe buk, jedálenský stôl laminovaný vo farbe

buk, 4 ks kovové stoličky s bielym čalúnením, 2 ks skrinky laminované vo farbe buk, 1 ks tkaný koberec
2 x 0,4 m.

Do výlučného vlastníctva žalovaného prikazuje hnuteľné veci:
- osobné motorové vozidlo značky Škoda Octavia 1,9 TDi, EČV: O., rok výroby 2006,
- zariadenie obývačky: obývacia stena zn. Dallas MDF vo farbe buk, kožená sedacia súprava hnedá do
tvaru L plus 1 ks kreslo, konferenčný stolík laminovaný zn. Palio vo farbe buk, písací stôl laminovaný

vo farbe buk, laminovaná polica na stene vo farbe buk, bielohnedý koberec pod konferenčným stolíkom
zn. SHAGGY 1,60 x1 m,- zariadenie spálne: manželská posteľ bukasová vo farbe buk, rošty a matrac, 2 ks nočné stolíky vo farbe
buk, laminovaná polica vo farbe buk, komoda s 5 zásuvkami laminovaná vo farbe buk, vstavaná skriňa
rozoberateľná laminovaná vo farbe buk, 2 ks tkané koberce 0,60 x 1,20 m,

- zariadenie balkónu: 3 ks balkónové biele stoličky, 1 ks biely plastový stôl,
- ďalšie hnuteľné veci: práčka zn. Whirpool, vysávač zn. Electrolux ZE320, televízor zn. LG, DVD
prehrávač zn. LG, satelitný komplet.

U r č u j e, že žalobkyňa preberá nesplatenú časť úveru číslo 069/5008/11 SU poskytnutého OTP Bankou

Slovensko, a.s., na základe zmluvy číslo 069/5008/11 SU zo dňa 8.12.2011, v zostatkovej hodnote ku
dňu 10.12.2015 vo výške 20 816,32 €.

Žalobkyňa je p o v i n n á na úplné finančné vyporiadanie podielu z bezpodielového spoluvlastníctva
manželov zaplatiť žalovanému sumu 16.691,36 € v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. O d m i e t a odvolanie proti výroku I. o zamietnutí návrhu žalovaného na prerušenie konania.

III. Žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania.

IV. Žalobkyňa má proti žalovanému nárok na náhradu trov dovolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) zhora označeným
rozsudkom rozhodol takto:

I. Návrh žalovaného na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania vedeného Okresným
súdom Spišská Nová Ves sp. zn. 5P/193/2016 z a m i e t a.

II. V y p o r i a d a v a bezpodielové spoluvlastníctvo strán sporu tak, že do výlučného vlastníctva
žalobkyne prikazuje:

a/ nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva číslo XXXX vydanom Okresným úradom Spišská Nová
Ves pre obec a v katastrálne územie Spišská Nová Ves a to:
- byt číslo 10 nachádzajúci sa vo vchode číslo 53 na 4. poschodí v bytovom dome na ulici Trieda 1. mája
súpisné číslo XXXX v Spišskej Novej Vsi, stojaci na parcele C-KN č. 5940, druh pozemku zastavané

plochy a nádvoria o výmere 205 m2, v podiele 1/1,
- podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu súpisné číslo 2500 v Spišskej Novej
Vsi, vzťahujúci sa na byt číslo 10, v podiele 1/16,
- spoluvlastnícky podiel k pozemku parcele C-KN číslo 5940, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria
o výmere 205 m2, v podiele 1/16,

b/ hnuteľné veci:
- zariadenie chodby: zelená laminovaná vešiaková stena, ratanový prádlový kôš, 2 ks ratanový nábytok
so štyrmi zásuvkami,
- zariadenie detskej izby: 2 ks válendy zn. EDO, 2 ks laminované bukasové police vo farbe buk, 2 ks

laminované písacie stoly vo farbe buk, 2 ks kancelárske stoličky, 2 ks laminované police nad písacími
stolmi vo farbe buk, 2 ks laminované skrinky nad písacími stolmi vo farbe buk, 2 ks laminované skrine
vo farbe buk, 1 ks biely koberec 1,2x1,6 m,
- zariadenie kuchyne: kuchynská linka laminovaná vo farbe buk, jedálenský stôl laminovaný vo farbe
buk, 4 ks kovové stoličky s bielym čalúnením, 2 ks skrinky laminované vo farbe buk, 1 ks tkaný koberec

2x0,4 m.

III. Do výlučného vlastníctva žalovaného prikazuje hnuteľné veci:

- osobné motorové vozidlo značky Škoda Octavia 1,9 TDi, EČV: O., rok výroby 2006,- zariadenie obývačky: obývacia stena zn. Dallas MDF vo farbe buk, kožená sedacia súprava hnedá do
tvaru L plus 1 ks kreslo, konferenčný stolík laminovaný zn. Palio vo farbe buk, písací stôl laminovaný vo
farbe buk, laminovaná polica na stene vo farbe buk, bielo hnedý koberec pod konferenčným stolíkom

zn. SHAGGY 1,60x1 m
- zariadenie spálne: manželská posteľ bukasová vo farbe buk, rošty a matrac, 2 ks nočné stolíky vo farbe
buk, laminovaná polica vo farbe buk, komoda s 5 zásuvkami laminovaná vo farbe buk, vstavaná skriňa
rozoberateľná laminovaná vo farbe buk, 2 ks tkané koberce 0,60x1,20 m
- zariadenie balkónu: 3 ks balkónové biele stoličky, 1 ks biely plastový stôl

- ďalšie hnuteľné veci: práčka zn. Whirpool, vysávač zn. Electrolux ZE320, televízor zn. LG, DVD
prehrávač zn. LG, satelitný komplet.

IV. U r č u j e, že žalobkyňa preberá nesplatenú časť úveru číslo 069/5008/11 SU poskytnutého OTP
BankaSlovensko,a.s.,nazákladezmluvyčíslo069/5008/11SUzodňa8.12.2011,vzostatkovejhodnote
20.816,32 €.

V. Žalovaná je p o v i n n á na úplné finančné vyporiadanie podielu z bezpodielového spoluvlastníctva
manželov zaplatiť žalobcovi sumu 20.674,86 €, a v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

VI. Žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania.

2. Vykonaným dokazovaním vzal za preukázané, že manželstvo sporových strán, uzavreté dňa
29.10.1982, bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k.16P/169/2014-54
zo dňa 1.12.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 10.12.2015. Na čas po rozvode bola súdom
schválená rodičovská dohoda o úprave práv a povinností k maloletým deťom O., nar. X.X.XXXX a

I., nar. X.X.XXXX, podľa ktorej boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky a otec sa
zaviazal prispievať na ich výživu sumou po 50 € mesačne na každé dieťa. K dohode o vyporiadaní
bezpodielového spoluvlastníctva medzi stranami sporu nedošlo.

3. Za trvania manželstva strany sporu nadobudli 3-izbový byt č. 10 v Spišskej Novej Vsi, na ulici

Trieda 1. mája č. 53, v dome súpisné č. XXXX, na štvrtom poschodí v podiele 1/1, vrátane podielu
priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k
pozemku - parcele registra C č. 5940, zastavané plochy a nádvoria s výmerou 205 m2, a to v
podiele 1/16. Nehnuteľnosti sú zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie Spišská
Nová Ves. Podľa záverov znaleckého posudku č. 207/2015, vypracovaného znalcom z odboru

stavebníctva, odvetvie oceňovanie nehnuteľností Ing. Vlastimilom Kovalčíkom dňa 15.12.2015 na
základe objednávky žalovaného, všeobecná hodnota vyššie uvedenej nehnuteľnosti je 46.300 €.
Žalobkyňa s hodnotou nehnuteľnosti podľa tohto znaleckého posudku súhlasila a v konaní sa tak stala
nespornou skutočnosťou. Obe strany sporu zhodne potvrdili, že časť kúpnej ceny bola vyplatená z
finančných prostriedkov žalovaného, ktoré vlastnil pred uzavretím ich manželstva, a to vo výške 7.967

€ (240. 000,- Sk). Zvyšná časť kúpnej ceny bola financovaná zo spoločného úveru.

4. Medzi stranami sporu tiež nebolo sporné, že náklady spojené s vlastníctvom bytu a jeho užívaním
uhrádzal od doby, kedy žalobkyňa z bytu odišla (september 2015), výlučne žalovaný. Podľa konečného
vyúčtovania nákladov spojených s užívaním a správou bytu za rok 2016 na týchto úhradách vznikol

preplatok vo výške 648,28 €. Z mesačného zálohového predpisu na plnenia súvisiace s výkonom správy,
platným od 1.5.2017 vzal súd za preukázané mesačné zálohové a fixné platby spolu vo výške 193,18
€. Daň z nehnuteľnosti za rok 2015 a 2016 uhradila žalobkyňa.

5. Obe strany sporu prejavili záujem stať sa výlučným vlastníkom bytu. Žalobkyňa aj žalovaný prehlásili,

že majú finančné prostriedky na vyplatenie podielu z nehnuteľnosti, žalobkyňa prehlásila, že tieto jej
poskytne jej sestra a žalovanému má zabezpečiť financie jeho otec. Na preukázanie svojho tvrdenia
žalobkyňa predložila výpis z účtu v banke patriaci A. X. - sestre žalobkyne, z ktorého bolo zistené, že
na účte sú uložené finančné prostriedky v sume 26.200 €. Žalovaný predložil vyhlásenie jeho otca Š.
B. a výpis z účtu menovaného, na ktorom sú finančné prostriedky v sume 9.510 €, ktoré menovaný je

ochotný poskytnúť žalovanému na vyplatenie podielu žalobkyne z bezpodielového spoluvlastníctva.

6. Za trvania manželstva strany sporu nadobudli aj osobné motorové vozidlo značky Škoda Octavia
1,9 TDi, EČV: O., rok výroby 2006, ktorého zostatkovú hodnotu ku dňu zániku bezpodielovéhospoluvlastníctva zhodne určili vo výške 4.500 €. Do bezpodielového spoluvlastníctva patria aj hnuteľné
veci - zariadenie bytu, hodnota ktorých bola taktiež určená zhodným prehlásením strán sporu, a to vo
výške 1.375 €.

7. Do bezpodielového spoluvlastníctva obe strany sporu zaradili aj záväzok voči OTP Banke Slovensko,
a.s., so zostatkom ku dňu zániku ich bezpodielového spoluvlastníctva 20 816,32 Eur, ktorá suma
pozostáva z istiny úveru a jej príslušenstva.

8. Žalovaný navrhol v konaní vyporiadať aj záväzky voči fyzickým osobám, a to voči X. C. vo výške
2.500 € a voči B. L. vo výške 2.000 € za stavebné práce vykonané v byte patriacom do bezpodielového
spoluvlastníctva sporových strán.

9. Návrh žalovaného na prerušenie tohto konania do skončenia konania vo veci starostlivosti o maloleté
deti O. X. I., v ktorom súd rozhodoval o návrhu matky na zvýšenie výživného pre maloletých zo strany

otca a návrhu otca na úpravu jeho styku s maloletými, súd podľa § 164 CSP zamietol s odôvodnením,
že starostlivosť o maloleté deti pochádzajúce z manželstva je jedným z kritérií, z ktorých súd vychádza
nielen pri určovaní výšky podielov, ale aj pri rozhodovaní o tom, komu z bývalých manželov prikáže tú -
ktorú vec do výlučného vlastníctva v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva. Ide však len
o jedno z viacerých kritérií a v konaní sp. zn. 5P/193/2016 nie je riešená otázka osobnej starostlivosti

o maloleté deti, ale predmetom je úprava styku otca s maloletými. Prihliadnuc k tomu prerušenie tohto
konania súd považoval aj v rozpore so zásadou hospodárnosti konania.

10. Vec samu právne súd posudzoval podľa § 143, § 148, § 149 ods. 1, 3, § 150 Občianskeho zákonníka
(ďalej len OZ).

11. Konštatoval, že v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva môže vyporiadať len tie
veci, resp. majetok patriaci do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré strany sporu urobili
predmetom konania, tento rozsah prekročiť nemôže, avšak nie je viazaný ich návrhmi na samotné
vyporiadanie - rozdelenie vecí a iného majetku.

12. Vykonaným dokazovaním, ako aj zhodným tvrdením strán sporu mal súd preukázané, že do ich
bezpodielového spoluvlastníctva patria nehnuteľnosti - byt vrátane podielu na spoločných častiach a
zariadeniach domu a podielu k pozemku, hnuteľné veci - osobné motorové vozidlo a zariadenie bytu
a pasívum - záväzok z úverovej zmluvy voči OTP Banke Slovensko, a.s. Spornou bola skutočnosť,

či do bezpodielového spoluvlastníctva patria aj pohľadávky B. L. X. X. C. voči stranám sporu, ktoré v
konaní navrhol vyporiadať žalovaný a ktoré mali vzniknúť za menovanými vykonané elektromontážne a
stavebné práce pri prerábaní bytu patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva sporových strán.

13. V konaní vzal súd za preukázané, že počas trvania manželstva strán sporu v byte, ktorý patrí do ich

bezpodielového spoluvlastníctva, boli vykonané rekonštrukčné práce, okrem iného aj elektromontážne
práce a stavebné práce B. L. a X. C.. Túto skutočnosť potvrdila aj žalobkyňa a bola preukázaná aj
výsluchom oboch svedkov.Spornou otázkou bola skutočnosť, či za práce, ktoré boli svedkami vykonané,
bola dohodnutá finančná odmena alebo či práce vykonali ako výpomoc žalovanému. Obaja svedkovia
potvrdili, že so žalovaným sú dobrí známi a aj zo strany žalovaného bola obom poskytnutá pomoc pri

opravách, resp. údržbe ich nehnuteľnosti. Už len z týchto dôvodov sa výpoveď menovaných svedkov
v časti, kde uviedli, že za práce im mal žalovaný zaplatiť odmenu, na ktorej sa vopred dohodli, súdu
javilaakoúčelová.Svedkoviažalovanémupomáhalisprerábaním,resp.opravoubytuvosvojomvoľnom
čase a pokiaľ sa vopred, pred vykonaním prác dohodli na odmene, nie je zrejmé a nebolo to vysvetlené
žalovaným, ani vypočutými svedkami, na základe čoho určili výšku odmeny za ich práce, resp. nimi

dodaný materiál už pred ich vykonaním. Tiež nebolo súdu zrejmé, z akého dôvodu pri dojednaní výšky
odmeny nebola prítomná aj žalobkyňa, resp. z akého dôvodu žalovaný v tom čase o dojednanej odmene
neinformoval žalobkyňu ako svoju manželku, zvlášť, keď sa v oboch prípadoch jednalo o vysoké sumy,
ktoré mali byť uhradené z finančných prostriedkov patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva. Ak by
bolo pravdivé tvrdenie o dohode medzi žalovaným a svedkami o zaplatení odmeny za práce, je podľa

názoru súdu nepochopiteľné, prečo táto odmena im doposiaľ zo strany žalovaného nebola uhradená.
Sám žalovaný v tomto konaní prezentoval výšku svojho príjmu za trvania manželstva so žalobkyňou. Z
tohto príjmu mal možnosť svedkom ich odmenu uhradiť a ak aj nie naraz, tak minimálne v niekoľkých
splátkach. Taktiež obaja svedkovia mali vedomosť o príjme žalovaného, resp. vedeli, že pracuje amohli sa domáhať zaplatenia svojich odmien za vykonané práce. Ani jeden z nich však neuviedol, aby
sa svojho práva nejakým spôsobom domáhal, či už písomnými výzvami, vyhľadaním právnej pomoci,
podaním žaloby na súde a pod. V tomto smere podľa súdu neobstojí vyjadrenie svedkov, že tak neurobili

len preto, že vedeli o pomeroch žalovaného, zvlášť s poukazom na výšku súm, ktoré im mal uhradiť.
Nedôveryhodnými sa javili výpovede svedkov aj vzhľadom k tomu, že následne bol to práve žalovaný,
ktorý im pomáhal pri opravách, resp. stavbe ich nehnuteľnosti a títo mali žalovanému vyplatiť za jeho
prácu odmenu napriek tomu, že ten mal mať už v tom čase voči obom finančný záväzok. Tiež súd
poukázal na to, že výška odmeny, ktorú mali títo svedkovia vyplatiť žalovanému za jeho prácu a výška

odmeny za ich prácu pre žalovaného je v zjavnom nepomere, a to aj pokiaľ by šlo o rozdiel v tom, či sa
jednalo o odborné alebo len pomocné práce. Nie nezanedbateľnou sa javila súdu aj tá skutočnosť, že
svedkovia a žalovaný sa rozchádzali v tvrdení, kedy vôbec tieto práce mali byť uskutočnené. Uvedené
bolo nepochopiteľné najmä z dôvodu, že za práce mala byť dojednaná tak vysoká odplata. Okrem
toho obaja svedkovia sa vyjadrovali negatívne vo vzťahu k žalobkyni a k jej nakladaniu s financiami,
hoci to nebolo ani predmetom ich výpovedí. Vychádzajúc z vyššie uvedeného súd konštatoval, že

zo strany žalovaného nebola v konaní preukázaná existencia pasív patriacich do bezpodielového
spoluvlastníctva sporových strán, a to záväzkov voči B. L. a X. C., a preto tieto v konaní neboli
zohľadnené pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva. Dôvodom nezaradenia vyššie uvedených
pasív do predmetu bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu bolo teda nepreukázanie ich existencie,
a nie skutočnosť, že žalobkyňa namietala premlčanie týchto záväzkov. Práce, ktoré boli B. L. a X. C.

vykonané v byte strán sporu, mali byť vykonané v rokoch 2007 až 2011. Argumentácia o premlčaní
záväzku podľa názoru súdu nemá vplyv na posúdenie, či tento záväzok je alebo nie je súčasťou
bezpodielového spoluvlastníctva, keďže táto skutočnosť sa posudzuje podľa okolností v čase vzniku
záväzkového vzťahu. Premlčanie je len subjektívnym právom dlžníka vzniesť po uplynutí zákonnej doby
proti uplatnenému právu námietku premlčania. Ak dlžník túto námietku použije, nemožno premlčané

právo priznať. Toto právo však naďalej existuje a možno ho aj kedykoľvek splniť.

14. Pokiaľ ide o nehnuteľnosť - byt, ktorý strany sporu nadobudli kúpou počas trvania ich manželstva
vrátane podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a podielu na pozemku, strany
sporu sa zhodli na všeobecnej hodnote tohto bytu ku dňu zániku ich bezpodielového spoluvlastníctva

v sume 46.300 €, z ktorej súd pri vyporiadaní vychádzal. Žalobkyňa, ako aj žalovaný navrhli, aby pri
vyporiadaní bol byt prikázaný do ich výlučného vlastníctva. Žalobkyňa uvedené žiadala poukazujúc na
to, že deti pochádzajúce z manželstva strán sporu boli zverené do jej osobnej starostlivosti, deti sú na
tento byt zvyknuté, vyrastali tu. Počas manželstva v prevažnej miere ona zabezpečovala starostlivosť
o rodinu a deti. Tiež uviedla, že sa jedná o jej rodičovský byt, ktorý nadobudli od jej otca a má k nemu

citový vzťah. Z bytu odišla len z dôvodu správania sa žalovaného. Žalovaný argumentoval tým, že ako
otec má záujem stretávať sa s deťmi pochádzajúcimi z manželstva. Styk s deťmi bol upravený súdom
a je pomerne široký, kedy má právo s deťmi sa stretávať aj počas pracovných dní. Poukazoval tiež na
to, že bol to on, kto sa zaslúžil o nadobudnutie predmetného bytu, keďže na jeho kúpu prispel z úspor,
ktoré mal pred manželstvom so žalobkyňou a ktoré tvorili cca 1/3 z hodnoty bytu v čase jeho kúpy. Tiež

v priebehu konania poukazoval na to, že počas manželstva pracoval s pomerne vysokým príjmom, kým
žalobkyňa nepracovala.

15. Súd pri rozhodovaní, ktorému z bývalých manželov prikáže byt do výlučného vlastníctva, prihliadol
na potreby maloletých detí, pochádzajúcich z manželstva strán sporu a uzavrel, že je v ich záujme, aby

mali zabezpečené stabilné a nerušené bývanie. S tým súvisí podľa súdu aj zásada účelného využitia
veci, keďže je účelné, aby byt bol užívaný nielen jedným z rodičov, ale aj deťmi pochádzajúcimi z
manželstva bývalých manželov. Na čas po rozvode manželstva sporových strán boli ich maloleté deti
zverené do osobnej starostlivosti žalobkyne, s ktorou aj žijú v jednej domácnosti. Pri rozvode manželstva
žalovaný nežiadal upravovať jeho styk s maloletými deťmi, uviedol však, že má záujem sa s nimi

stretávať neobmedzene. Návrh na úpravu jeho styku s deťmi podal až po podaní návrhu matky na
zvýšenie výživného a až v priebehu tohto konania. Súd tým nespochybňoval snahu a právo žalovaného
ako otca stretávať sa s deťmi, avšak aj pokiaľ by bolo preukázané, že s deťmi sa stretáva neobmedzene,
t.j.častejšienežlenpočasvíkendov,nespochybniteľnáostávaskutočnosť,žedetisúzverenédoosobnej
starostlivosti matky, ktorá im má zabezpečiť adekvátny a stabilný domov. V súvislosti s tým súd tiež

uviedol, že v konaní nebolo preukázané, aby žalobkyňa s deťmi mali zabezpečené iné trvalé bývanie. Je
pravdou, že od augusta 2015 žalobkyňa s deťmi žije v byte jej sestry, resp. v byte, ku ktorému má sestra
žalobkyne právo nájmu. Súd mal však za preukázané, že zo spoločného bytu so žalovaným neodišla z
dôvodu, že by mala zabezpečené iné bývanie do budúcna, ale z dôvodu konfliktov medzi stranami sporuv manželstve. Bývanie v byte, kde momentálne žalobkyňa s deťmi žije, nemožno považovať za bývanie,
kde žalobkyňa s deťmi môžu ostať naďalej trvalo bývať. Zo strany sestry žalobkyne, resp. majiteľa bytu
môže dôjsť k ukončeniu nájmu a následne žalobkyňa s deťmi by nemali zabezpečené žiadne bývanie.

Za adekvátne bývanie pre matku s deťmi nemožno považovať ani bývanie v byte priateľa matky zvlášť,
keď v konaní nebol ani preukázaný blízky vážny vzťah so žalobkyňou.

16. Súd pri rozhodovaní o tom, komu prikáže byt, vychádzal aj zo starostlivosti strán o rodinu
počas trvania ich manželstva. Je pravdou, že žalovaný finančne zabezpečoval domácnosť a rodinu,

starostlivosť o deti strán sporu však prevažne zabezpečovala žalobkyňa ako matka. V konaní
nebolo sporné, že na zabezpečenie nehnuteľnosti patriacej do bezpodielového spoluvlastníctva
prispel žalovaný finančnými prostriedkami, ktoré mal nasporené pred uzatvorením manželstva. Tiež
z dokazovania je nepochybné, že žalovaný počas trvania manželstva so žalobkyňou bol zamestnaný
s pomerne vysokým príjmom, kým žalobkyňa pracovala len sporadicky. K tomu súd uviedol, že pri
posudzovaní pričinenia sa o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí nemožno paušálne vychádzať z

výšku príjmu toho - ktorého manžela. Rozhodujúcim kritériom teda nie je výška príjmov manželov, ale
vzťah k rodine, k spoločnej domácnosti, k hospodáreniu s finančnými prostriedkami. Z tohto pohľadu
je potrebné hodnotiť aj prácu ženy v domácnosti a jej starostlivosť o členov rodiny, a to aj keď nie je
zárobkovo činná. Zo strany žalovaného pritom nebolo v konaní preukázané, aby žalobkyňa zanedbávala
starostlivosť o spoločnú domácnosť a deti, resp. že by sa k nim správala nezodpovedne a pod.

17. Nakoniec súd pri rozhodovaní o tom, ktorej zo strán sporu bude prikázaný byt do výlučného
vlastníctva,prihliadolajnato,žežalobkyňa,akoajžalovanývkonanípreukázali,žebudúmaťkdispozícii
finančné prostriedky na vyporiadanie podielu druhého z manželov, ktoré obom im majú poskytnúť ich
príbuzní.

18. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností súd prikázal nehnuteľnosti patriace do bezpodielového
spoluvlastníctva strán sporu do výlučného vlastníctva žalobkyne.

19. Osobné motorové vozidlo súd prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného. Žalobkyňa o toto

vozidlo neprejavila na rozdiel od žalovaného záujem a od rozvodu manželstva strán sporu vozidlo užíva
žalovaný. Zostatkovú hodnotu vozidla mal súd za preukázanú zhodným tvrdením strán sporu vo výške
4.500 €.

20. Pri rozhodovaní o hnuteľných veciach, tvoriacich zariadenie bytu, súd vychádzal z toho, že byt

bol prikázaný do výlučného vlastníctva žalobkyne a prihliadol na účelné využitie vecí. Zariadenie
detskej izby súd prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne, keďže jej boli maloleté deti zverené do
osobnej starostlivosti. Taktiež do jej vlastníctva prikázal zariadenie kuchyne a chodby. Ostatné hnuteľné
veci boli prikázané do výlučného vlastníctva žalovaného poukazujúc na zásadu, aby suma, ktorú je
jeden z manželov povinný zaplatiť druhému na vyrovnanie podielov, bola pokiaľ možno čo najnižšia,

pričom žalobkyňa o tieto veci neprejavila záujem. Zostatková hodnota hnuteľných vecí bola preukázaná
zhodným tvrdením strán sporu vo výške 1.375 €.

21. Obe strany sporu navrhli vyporiadať záväzok z úverovej zmluvy, z ktorého úveru bola uhradená
časť kúpnej ceny za nehnuteľnosť patriacu do ich bezpodielového spoluvlastníctva. Zhodne potvrdili,

že zostatok tohto ich záväzku ku dňu zániku ich bezpodielového spoluvlastníctva predstavoval sumu
20.816,32 €, ktorá pozostáva z istiny úveru a príslušenstva. Vzhľadom k tomu, že byt, ktorý bol zakúpený
z finančných prostriedkov úveru, bol prikázaný do výlučného vlastníctva žalobkyne, súd zostatok tohto
úveru prikázal práve žalobkyni.

22. Poukazujúc na vyššie uvedené súd konštatoval, že do bezpodielového spoluvlastníctva sporových
strán patria aktíva vo výške 52.175 € (nehnuteľnosť v hodnote 46.300 €, osobné motorové vozidlo v
hodnote 4.500 € a hnuteľné veci tvoriace zariadenie tu v hodnote 1.375 €) a pasíva v sume 20.816,32 €.
Do výlučného vlastníctva žalobkyne boli prikázané aktíva v sume 46.660,- Sk (nehnuteľnosť, zariadenie
detskej izby a kuchyne) a do výlučného vlastníctva žalovaného aktíva vo výške 5.515 € (osobné

motorové vozidlo, zariadenie spálne, obývačky, vysávač, práčka). Pasívum v sume 20.816,32 € bolo
prikázané žalobkyni.23. V súlade s ustanovením § 150 Občianskeho zákonníka súd vychádzal zo zásady rovnosti podielov
oboch bývalých manželov pri vyporiadaní ich bezpodielového spoluvlastníctva. Každý z bývalých
manželovtakmalvyporiadanímzískaťaktívavovýške26.087,50€(52.175€delene2)apasívavovýške

10.408,16 € (20.816,32 delene 2), t.j. aktíva v hodnote 15.679,34 € (26.087,50 € mínus 10.408,16 €,
resp. 52.175 € mínus 20.816,32 € delene 2). Žalobkyňa získala aktíva v sume 46.660 € a pasíva v sume
20.816,32 €, žalovaný získal len aktíva v sume 5.515 €, a teda žalobkyňa by mala titulom vyporiadania
zaplatiť žalovanému sumu 10.164,34 € (15.679,34 € mínus 5.515 €, resp. 46.660 € mínus 20.816,32
€ mínus 15.679,34 €).

24. Žalovaný navrhol pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva zohľadniť sumu, ktorú vynaložil zo
svojich finančných prostriedkov na kúpu bytu patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva a taktiež
skutočnosť, že od doby, kedy žalobkyňa opustila spoločnú domácnosť, t.j. od septembra 2015 sám
uhrádzal splátky úveru, ako aj náklady spojené s užívaním bytu.

25. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že pred uzatvorením manželstva mal žalovaný úspory, z
ktorých sumu 7.967 € vynaložil na kúpu spoločnej nehnuteľnosti. Nehnuteľnosť bola prikázaná do
výlučného vlastníctva žalobkyne, a preto ona je povinná uvedenú sumu v celosti uhradiť žalovanému.

26. Pokiaľ sa týka splátok úveru a poplatkov spojených s užívaním bytu od doby, kedy žalobkyňa

opustila spoločnú domácnosť, do doby zániku bezpodielového spoluvlastníctva, nebolo sporné, že
tieto v uvedenom čase uhrádzal žalovaný. Žalovaný uhrádzal poplatky zo svojho príjmu, ktorý patrí do
bezpodielového spoluvlastníctva bez ohľadu na to, že strany sporu v tom čase už nežili v spoločnej
domácnosti. Nebolo preto možné zohľadniť pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva platby
za obdobie od septembra 2015 do zániku bezpodielového spoluvlastníctva, ale len platby od zániku

bezpodielového spoluvlastníctva (10.12.2005) do jeho vyporiadania. V konaní totiž zo strany žalovaného
nebolo tvrdené a ani preukázané, aby tieto platby uhrádzal zo svojich výlučných finančných prostriedkov.
Od zániku bezpodielového spoluvlastníctva do konca roku 2017 žalovaný uhradil na splátkach úveru
sumu 1 682,40 € (70,10 € mesačná splátka krát 24 mesiacov).

27. Vychádzajúc zo zásady, že každý z manželov je do času vyporiadania bezpodielového
spoluvlastníctva oprávnený spoločný majetok užívať a spravovať ho a je povinný podieľať sa na
nákladoch vynaložených na užívanie a udržiavanie spoločného majetku súd konštatoval, že čo sa týka
poplatkov za byt, žalobkyňa bola povinná podieľať sa na úhrade poplatkov spojených s vlastníctvom
bytu, ktoré žalovaný vyčíslil na sumu 71,76 € mesačne, z čoho polovica činí 35,88 €. Za obdobie od

zániku bezpodielového spoluvlastníctva bola preto žalobkyňa titulom týchto poplatkov povinná uhradiť
žalovanému sumu 861,12 Eur (35,88 € krát 24 mesiacov).

28. Súd dospel k záveru, že žalobkyňa je povinná uhradiť žalovanému titulom úhrady toho, čo z jeho
finančných prostriedkov bolo vynaložené na spoločný majetok, sumu 10.510,52 € (7.967 € - úhrada

kúpnej ceny za byt z výlučných finančných prostriedkov žalovaného plus 1.682,40 € - titulom úhrady
splátok úveru po zániku bezpodielového spoluvlastníctva plus 861,12 € - titulom poplatkov za byt po
zániku bezpodielového spoluvlastníctva).

29. Celkove je tak žalobkyňa titulom úplného vyrovnania podielov povinná zaplatiť žalovanému sumu

20.674,86 € (10.164,34 € plus 10.510,52 €), na splnenie ktorej súd určil lehotu 30 dní, keďže žalobkyňa
nemá tieto finančné prostriedky k dispozícii v hotovosti, resp. na svojom účte.

30. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP a keďže
každej sporovej strane pripadla polovica vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva, boli v

konaní úspešné v rovnakom rozsahu, preto súd náhradu trov konania sporovým stranám nepriznal.

31. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podali odvolanie žalobkyňa aj žalovaný.

32. Žalobkyňa podala odvolanie proti výroku V. rozsudku, ktorým bola zaviazaná na úplné finančné

vyporiadanie podielu z bezpodielového spoluvlastníctva manželov zaplatiť žalovanému sumu 20.674,86
€ v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Uplatnila odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1
písm. f/ a h/ CSP, t.j. súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietala, že vovýroku V. sú chybne označené strany sporu a ide o zjavnú chybu v písaní. Vytýkala súdu, že nesprávne
vypočítal sumu určenú na úplné finančné vyporiadanie podielu z bezpodielového spoluvlastníctva
manželov, ktorú by mala zaplatiť žalovanému. Suma 20.674,86 € má pozostávať z dvoch častí, a to zo

sumy 10.510,52 € a zo sumy 10.164,34 €. Stotožnila sa so sumou 10.510,52 €, avšak za nesprávny
považujevýpočetdruhejčastisumy,výsledkomktoréhojenesprávneurčenávýška10.164,34€.Uviedla,
že súd prvej inštancie síce správne určil výšku aktív 52.175 €, ale nesprávne určil výšku pasív sumou
20.816,32 €, keď do týchto pasív nezahrnul sumu 7.967 €, ktorá predstavuje to, čo sa má uhradiť z
masy BSM žalovanému z dôvodu, že uvedenú sumu vynaložil na spoločný majetok. Nakoľko je potrebné

z BSM túto sumu žalovanému vyplatiť, zahrnula ju žalobkyňa medzi pasíva. Správne teda mali byť
pasíva určené v sume 28.783,32 €. Následne teda každý z bývalých manželov mal vyporiadaním získať
aktíva vo výške 26.087,50 € (52.175 € delene 2) a pasíva vo výške 14.391,66 € (28.783,32 € delene
2), t.j. aktíva v hodnote 11.695,84 € (26.087,50 € mínus 14.391,66 € resp. 52.175 € mínus 28.783,32
€ delene 2). Žalobkyňa získala pritom aktíva v sume 46.660 € a pasíva v sume 28.783,32 €, žalovaný
získal len aktíva v sume 5.515 €, a teda žalobkyňa by mala titulom vyporiadania zaplatiť žalovanému

sumu 6.180,84 € (11.695,84 € mínus 5.515 € resp. 46.660 € mínus 28.783,32 € mínus 11.695,84 €).
Uvedené platí aj ak sumu 7.967 € v mase BSM nezahrnieme ako pasívum, ale o túto sumu ponížime
hodnotu bytu patriaceho do BSM. Správna výška sumy, ktorú je žalobkyňa povinná na úplné finančné
vyporiadanie podielu z bezpodielového spoluvlastníctva manželov zaplatiť žalovanému má byť 6.180,84
€ plus 10.510,52 €, teda 16.691,36 €. Pri výpočte realizovanom súdom by žalobkyňa žalovanému

sumu, ktorý vložil zo svojho výlučného vlastníctva do nehnuteľnosti vyplácala dvakrát, prvýkrát v sume
10.510,52 € a druhýkrát v 1/2 zo sumy 7.967 €, o ktorú by sa buď nenavýšili pasíva alebo by sa o ňu
neznížila hodnota bytu, ktorý žalobkyňa nadobúda. Z týchto dôvodov navrhla zmeniť výrok V. rozsudku
tak, že súd ju zaviaže na úplné finančné vyrovnanie podielu z bezpodielového spoluvlastníctva manželov
zaplatiť žalovanému 16.691,36 € do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

33. Žalovaný podal odvolanie proti rozsudku v celom rozsahu z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1
písm. f/ a h/ CSP a navrhol rozsudok zmeniť tak, že súd prikáže nehnuteľnosť a všetky hnuteľné
veci do jeho vlastníctva, žalovaný prevezme všetky pasíva, t.j. záväzok z úverovej zmluvy voči OTP
Banke Slovensko, a.s. a záväzky voči B. L. a X. C. a žalobkyni titulom vyporiadania bezpodielového

spoluvlastníctva vyplatí 1.862,85 €. Vytýkal súdu, že nesprávne vyhodnotil jednotlivé dôkazy. Nesúhlasil
s konštatovaním súdu, že do masy bezpodielového spoluvlastníctva nepatria záväzky voči B. L. vo
výške 2.000 € a voči X. C. vo výške 2.500 € s odôvodnením, že nebola preukázaná existencia týchto
pasív. Žalovaný v konaní preukázal vykonanie rekonštrukčných prác v byte výsluchom svedkov, ale aj
samotnej žalobkyne a rovnako výsluchom svedkov preukázal aj dohodu o cene za vykonané práce.

Nepochybne tak existencia pasív v konaní preukázaná bola a mali byť preto zahrnuté do vyporiadania
BSM. Vytýkal ďalej súdu, že do bezpodielového spoluvlastníctva nepoňal náklady, ktoré žalovaný
vynaložil výlučne zo svojich prostriedkov na byt a na úhradu splátok úveru za obdobie od augusta 2015
do vyporiadania, ale iba platby od zániku bezpodielového spoluvlastníctva do jeho vyporiadania. Za
nesprávnu považoval argumentáciu súdu o nepreukázaní úhrady týchto platieb z výlučných finančných

prostriedkov žalovaného. Uviedol, že žalobkyňa opustila spoločnú domácnosť v auguste 2015, t.j.
odvtedy prestala prispievať na úhradu spoločných nákladov - nákladov spojených s užívaním bytu a
úhradamisplátokúveru.Stranysporuužpredodchodomžalobkynezospoločnejdomácnostihospodárili
oddelene, a teda prostriedky, z ktorých žalovaný uhrádzal jednotlivé platby, boli výlučnými prostriedkami
žalovaného. Tieto platby za celé obdobie od septembra 2015 až do vyporiadania BSM teda mali

byť súčasťou širšieho vysporiadania BSM. Pohľadávka žalovaného voči žalobkyni titulom nákladov
spojenýchsužívanímbytupredstavujeodaugusta2015posúčasnosť(23.1.2018,kedybolovyhotovené
odvolanie - pozn. odvolacieho súdu) sumu 2.554,20 € a pohľadávka žalovaného voči žalobkyni titulom
zaplatených splátok hypotekárneho úveru predstavuje od augusta 2015 po súčasnosť sumu 1.016,45 €
(29krát35,05€),t.j.spolupohľadávkapredstavuje3.570,65€.Pokiaľnaúhradáchspojenýchsužívaním

bytu vznikol preplatok vo výške 648,28 €, tento žalovaný použil na úhradu nákladov spojených s
užívaním bytu. Nesúhlasil ani s prikázaním bytu do výlučného vlastníctva žalobkyne s argumentáciou, že
súd nezohľadnil okolnosti významné z hľadiska úrovne starostlivosti žalovaného o rodinu a domácnosť
a miery zásluhovosti o obstaranie a udržanie majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve. Uviedol, že sa
vo väčšej miere ako žalobkyňa podieľal na nadobudnutí majetku patriaceho do masy BSM, keď časť

kúpnej ceny v rozsahu 1/3 hradil zo svojich úspor, nadobudnutých ešte pred uzavretím manželstva a
zároveň pracoval v pracovnom pomere ako vodič zahraničnej kamiónovej dopravy s príjmom cca 1.800
€ mesačne. Žalovaný chce byt vlastniť kvôli deťom, keďže má záujem sa s nimi stretávať a podieľať sa
na ich výchove. Na druhej strane žalobkyňa má ubytovanie zabezpečené, inak by neopustila spoločnúdomácnosť aj s maloletými deťmi. Po vyhlásení napadnutého rozsudku sa žalobkyňa spolu s maloletými
deťmi nasťahovala do bytu svojho nového partnera, ktorý jej zabezpečuje spoločné bývanie. Žalobkyňa
teda nemá záujem o predmetný byt a jej tvrdenia o citovom vzťahu k bytu sú iba účelové. Zo všetkých

týchto dôvodov navrhol zmeniť rozsudok tak, ako to navrhoval aj v konaní pred súdom prvej inštancie.

34. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že súd správne vyhodnotil neexistenciu
záväzkov voči fyzickým osobám, ktorých existenciu poprela aj žalobkyňa. Ohľadne nákladov na byt
uviedla, že z bytu odišla s maloletými deťmi kvôli agresívnemu správaniu žalovaného a potvrdila aj

to, že so žalovaným hospodárili oddelene. Za trvania manželstva, a teda aj BSM však nemohli príjmy
žalovaného predstavovať jeho výlučný majetok, a teda nemohol na spoločný majetok vynaložil niečo zo
svojho výlučného majetku. K miere zásluhovosti o nadobudnutie majetku uviedla, že táto bola rovnaká.
Išlo o bežnú situáciu, kedy žalovaný pracoval a žalobkyňa vychovávala maloleté deti. Tento prínos súdna
prax považuje za rovnocenný. Žalobkyňa pritom počas manželstva riadne pracovala a dosahovala aj
príjem. Ohľadne bytu uviedla, že záujem žalovaného o stretávanie sa s maloletými deťmi nemôže byť

nadradený záujmu maloletých detí na ich vlastné bývanie spolu s matkou, ktorej boli zverené do osobnej
starostlivosti. Poprela, že by sa odsťahovala z bytu, ktorý jej prenajala jej sestra, v tomto byte stále
býva. K schopnosti žalovaného vyplatiť jej podiel z BSM uviedla, že žalovaný je niekoľko rokov vedený
v evidencii uchádzačov o zamestnanie a sám v rôznych súdnych konaniach tvrdí, že nemá žiaden
pravidelný mesačný príjem a nie je schopný prispievať ani na výživu maloletých detí viac, ako pár eur

nad minimálnu sumu určenú zákonom. Z týchto dôvodov považuje odvolanie žalovaného za nedôvodné.

35. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne zotrval na svojom odvolaní a na ním navrhovanom
spôsobe vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva.

36. Žalovaný v odvolacej replike zotrval na ním podanom odvolaní. Znovu zopakoval, že väčšou mierou
zabezpečoval finančné potreby rodiny a poprel tvrdenia žalobkyne, že opustila spoločnú domácnosť
kvôli jeho agresívnemu správaniu. Zotrval na tvrdení, že žalobkyňa má priateľa a tento si nedávno kúpil
trojizbový byt a žalobkyňa sa k nemu s deťmi presťahovala. Napriek tomu, že je nezamestnaný, dohodol
sa na výške výživného. Navrhol preto rozhodnúť v zmysle ním podaného odvolania.

37. Žalobkyňa v odvolacej duplike znovu zopakovala, že sa starala o maloleté deti a pokiaľ v tom čase
žalovaný pracoval a mal vyšší príjem, nie je to dôvodom na konštatovanie, že sa väčšou mierou podieľal
na nadobudnutí majetku, ktorý tvorí masu BSM. Išlo o bežné rozdelenie si povinností v rodine. Žalobkyňa
sa pritom zamestnala hneď, ako to bolo možné s ohľadom na vek detí a región, kde sa práca v tom čase

hľadala ťažko. Zotrvala aj na dôvodoch odchodu z domácnosti. Spolu s deťmi stále býva v prenajatom
byte od svojej sestry a nemá žiaden vzťah. K príjmom žalovaného uviedla, že žalovaný odmietol, aby
mu prispela na úver a takto ušetrené peniaze by mohol dať na výživné pre deti, čo urobil z dôvodu, že
peniaze, ktoré dá na splátky úveru, sa mu v rámci vyporiadania BSM vrátia, kým peniaze, ktoré dá na
výživu detí, sa spotrebujú. Z týchto dôvodov zotrvala na ňou podanom odvolaní.

38. Ďalšie vyjadrenia v spore podané neboli.

39. Krajský súd v Košiciach rozhodol rozsudkom zo dňa 26. februára 2019 sp.zn. 5Co/453/2018,
ktorý bol zrušený na základe dovolania podaného žalobkyňou Najvyšším súdom SR uznesením sp.zn.

7Cdo/177/2020 zo dňa 24. augusta 2022 a vec bola vrátená Krajskému súdu v Košiciach na ďalšie
konanie.

40. Najvyšší súd SR vo vyššie uvedenom uznesení dospel k záveru, že odvolací súd v rozsudku
vôbec neuviedol dôvody podaného odvolania zo strany žalobkyne a nevyporiadal sa s jej námietkou

o nesprávnom započítaní vnosu žalovaného v sume 7.967 € s poukazom na judikát R 57/1970. Tým
podľa názoru dovolacieho súdu došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Z týchto dôvodov zrušil
rozsudok a vec vrátil súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, v ktorom odvolací súd je viazaný
právnym názorom dovolacieho súdu.

41. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) opätovne prejednal odvolanie žalobkyne
a žalovaného ako podané včas oprávnenými osobami proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie
prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario,
v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodova vychádzajúc z právneho názoru Najvyššieho súdu SR, vysloveného v jeho uznesení sp.zn.
7Cdo/177/2020 zo dňa 24. augusta 2022, ktorým je v zmysle ust. § 455 CSP viazaný, dospel k záveru,
že odvolanie žalobkyne je dôvodné a odvolaniu žalovaného nie je možné vyhovieť.

42. Odvolací súd dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky ani pre potvrdenie rozsudku, ani pre
jeho zrušenie, preto rozsudok, okrem výroku I. o zamietnutí návrhu na prerušenie konania, zmenil podľa
ust. § 388 CSP tak, ako je uvedené v petite tohto rozsudku a odvolanie proti výroku I. odmietol podľa
ust. § 386 písm. c/ CSP.

43. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 22. novembra 2022 o 9. 05
hodine v pojednávacej miestnosti č. dverí 202, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia
rozhodnutia boli zverejnené dňa 15. novembra 2022 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v
zmysle ust. § 219 ods. 1, 3 CSP.

44. Predmetom konania je vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva sporových strán, ktoré zaniklo
dňom právoplatnosti rozsudku súdu o rozvode ich manželstva, t.j. dňom 10.12.2015, keďže k dohode
o vyporiadaní medzi sporovými stranami nedošlo.

45. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania správne určil, že do bezpodielového

spoluvlastníctva sporových strán patrí byt, vrátane podielu na spoločných častiach a zariadeniach
domu a podielu k pozemku, hnuteľné veci - osobné motorové vozidlo a zariadenie bytu a pasívum
- záväzok z úverovej zmluvy voči OTB Banke Slovensko, a.s. Zhodnými tvrdeniami sporových strán
ustálil všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti v sume 46.300 €, zostatkovú hodnotu osobného motorového
vozidla v sume 4.500 € a zostatkovú hodnotu hnuteľných vecí - zariadenia bytu v sume 1.375 €.

Nespornou skutočnosťou v konaní sa stal aj zostatok úveru, poskytnutého sporovým stranám OTB
Bankou Slovensko, a.s. ku dňu zániku ich bezpodielového spoluvlastníctva vo výške 20.816,32 €.

46. Nespornou bola v konaní aj tá skutočnosť, že žalovaný prispel na kúpu nehnuteľnosti zo svojich
výlučných finančných prostriedkov sumou 7.967 €.

47. Rovnako bolo v konaní nesporným, že náklady spojené s vlastníctvom bytu a jeho užívaním od doby,
kedy žalobkyňa opustila spoločnú domácnosť (september 2015), uhrádzal výlučne žalovaný vo výške
71,76 € mesačne a taktiež uhrádzal aj splátky úveru v sume 70,10 € mesačne, pričom išlo o obdobie 24
mesiacov tak, pokiaľ ide o úhradu nákladov spojených s vlastníctvom bytu, ako aj úhradu splátok úveru.

48. Spornou v konaní bola skutočnosť, či do bezpodielového spoluvlastníctva patria aj pohľadávky voči
fyzickým osobám - B. L. vo výške 2.000 € a voči X. C. vo výške 2.500 €, ktoré mali vzniknúť počas
trvania manželstva tak, že menovaní vykonali v byte sporových strán rekonštrukčné a stavebné práce,
za ktorých dohodnutá odmena im doposiaľ nebola vyplatená.

49. Spornou v konaní bola aj tá skutočnosť, či je možné považovať úhrady poplatkov spojených s
vlastníctvom a užívaním bytu a úhrady splátok úveru z príjmu žalovaného počas trvania BSM, t.j. od
septembra 2015 do 10.12.2015 za vykonané z jeho výlučných finančných prostriedkov a vyporiadať ich
ako náklady, ktoré žalovaný vynaložil výlučne zo svojich prostriedkov na spoločný majetok, t.j. na byt

a splátky hypotekárneho úveru.

50. Sporným v konaní bol aj spôsob vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, keď každá
zo sporových strán navrhovala iný spôsob vyporiadania majetku tvoriaceho masu BSM.

51. V odvolacom konaní zostali spornými všetky skutočnosti, ako sú vyššie uvedené a na základe
odvolania podaného žalobkyňou sa stala spornou aj skutočnosť, v akom rozsahu má byť žalovanému
uhradená suma 7.967 €, ktorá bola vynaložená z jeho výlučných finančných prostriedkov na kúpu bytu,
ktorý patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

52. Podľa § 143 Občianskeho zákonníka, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo
môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou
vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe
alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetkujednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému
bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

53. Podľa § 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zánikom manželstva zanikne i bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov.

54. Podľa § 149 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná
sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150. Ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na

návrh niektorého z manželov súd.

55.Podľa§150Občianskehozákonníka,privyporiadanísavychádzaztoho,žepodielyobochmanželov
sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil
na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný
majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov

staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery
pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

56. Súd prvej inštancie správne vec právne posúdil podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení a pri
vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov riadil sa zásadami, vyplývajúcimi z ust. § 150

OZ.

57. Odvolací súd sa stotožňuje so spôsobom vyporiadania nehnuteľnosti, hnuteľných vecí, ako aj
záväzku z úverovej zmluvy uzavretej s OTP Bankou Slovensko, a.s. z dôvodov, ako ich veľmi podrobne
uviedol súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku a s ktorými dôvodmi sa odvolací súd

v plnom rozsahu stotožňuje.

58. Súd podrobne uviedol svoje úvahy, na základe ktorých dospel k záveru, že nehnuteľnosti prikáže
do výlučného vlastníctva žalobkyne, ako aj svoje úvahy, ako postupoval pri prikázaní jednotlivých
hnuteľných vecí do výlučného vlastníctva jednotlivých sporových strán a prečo určil, že nesplatenú časť

úveru preberá žalobkyňa, a to s poukazom na zistený skutkový stav a právne predpisy, ktoré aplikoval.
Tieto úvahy sú správne, niet v nich žiadneho logického rozporu a odvolací súd sa s nimi v plnom rozsahu
stotožňuje a na tomto mieste ich neopakuje.

59. Pokiaľ žalovaný v odvolaní nesúhlasil s týmto spôsobom vyporiadania bezpodielového

spoluvlastníctva, keď navrhol nehnuteľnosti, všetky hnuteľné veci, ako aj záväzok z úverovej zmluvy
prikázaťdosvojhovlastníctva,argumentovalskutočnosťami,ktoréuvádzalužvkonanípredsúdomprvej
inštancie a s ktorými sa súd náležite a správne vysporiadal pri rozhodovaní danej veci, preto tieto jeho
odvolacie námietky nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku v tejto časti.

60. Správny je aj záver súdu prvej inštancie, vychádzajúci z vykonaného dokazovania, že žalovaný
nepreukázal existenciu pohľadávok B. L. a X. C. v celkovej výške 4.500 €, ktorý záver taktiež súd
podrobne uviedol v odôvodnení napadnutého rozsudku, na ktoré odvolací súd odkazuje a na tomto
mieste ho neopakuje.

61. Žalovaný v odvolaní znovu iba opakuje argumentáciu prednesenú už v konaní pred súdom prvej
inštancie a nedôvodná je jeho námietka, že súd nesprávne vyhodnotil jednotlivé vykonané dôkazy
ohľadne existencie týchto pohľadávok, pretože súd vykonal všetky stranami sporu navrhnuté dôkazy a
všetky dôkazy vyhodnotil jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti a prihliadol na všetko, čo počas
konania vyšlo najavo (§ 191 ods. 1 CSP) a podrobne odôvodnil aj nevierohodnosť výpovede svedkov

B. L. X. X. C. v zmysle § 191 ods. 2 CSP.

62. Ako správne uviedol súd prvej inštancie, vykonanie rekonštrukčných prác v byte sporových strán
potvrdila aj žalobkyňa a táto skutočnosť bola preukázaná aj výsluchom svedkov B. L. X. X. C., avšak
výsluchomsvedkovnebolapreukázanátáskutočnosť,čizatietopráceboladohodnutáfinančnáodmena

a v akom rozsahu. Žalobkyňa existenciu tvrdených záväzkov poprela a rovnako súd podrobne popísal
okolnosti, ktoré nesvedčia o uzavretí dohody o finančnej odmene za vykonané práce.63. Správne súd prvej inštancie dospel k záveru, že náklady vynaložené žalovaným na platby spojené
s vlastníctvom bytu a jeho užívaním a na úhradu splátok úveru po dobu trvania bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, t.j. do 10.12.2015, nemožno považovať za vynaložené z jeho výlučných

finančných prostriedkov iba z toho dôvodu, že v uvedenom období sporové strany nežili v spoločnej
domácnosti a hospodárili oddelene. Žalovaný v konaní nepreukázal, že tieto náklady boli uhrádzané z
jeho výlučného majetku. Žalovaný uhrádzal tieto náklady zo svojho príjmu z práce, ktorý v zmysle ust.
§ 143 OZ patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, a to aj za situácie, že manželia v tom
čase spoločne nehospodárili a neviedli spoločnú domácnosť. Za trvania manželstva a bezpodielového

spoluvlastníctva manželov príjmy žalovaného nemohli predstavovať jeho výlučný majetok, a teda
nemohol na spoločný majetok vynaložiť niečo zo svojho výlučného majetku, pokiaľ ide o obdobie do
10.12.2015, kedy bezpodielové spoluvlastníctvo zaniklo.

64.Súdsprávneprihliadolajnanákladyvynaloženéibažalovanýmnaužívanieasprávuspoločnýchvecí
v období od zániku bezpodielového spoluvlastníctva dňa 10.12.2015 až do jeho vyporiadania, konkrétne

v prejednávanom prípade po dobu 24 mesiacov, keď uzavrel, že režim zaniknutého bezpodielového
spoluvlastníctva sa až do jeho vyporiadania riadi primerane úpravou Občianskeho zákonníka o
bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Každý z bývalých manželov je do času vyporiadania
bezpodielového spoluvlastníctva oprávnený spoločný majetok užívať a spravovať ho a je povinný
podieľať sa na nákladoch vynaložených na užívanie a udržiavanie spoločného majetku.

65. Vychádzajúc z vyššie uvedených záverov uzavrel, že aj žalobkyňa bola povinná podieľať sa na
úhrade poplatkov spojených s vlastníctvom bytu, ktoré predstavovali 71,76 € mesačne, z čoho polovica
činí 35,88 € a za obdobie od zániku bezpodielového spoluvlastníctva bola preto žalobkyňa titulom týchto
poplatkov povinná uhradiť žalovanému sumu 861,12 € (35,88 € x 24 mesiacov), ktorá suma nebola ani

v odvolaní rozporovaná.

66. Rovnako súd správne uzavrel, že žalovaný od zániku bezpodielového spoluvlastníctva do konca
roka 2017, t.j. po dobu 24 mesiacov sám uhrádzal celú splátku úveru vo výške 70,10 € mesačne, teda
celkovo uhradil 1.682,40 € titulom úveru, ktorú sumu následne bolo potrebné zohľadniť pri vyporiadaní

bezpodielového spoluvlastníctva.

67. Pokiaľ ide o rozhodnutie súdu o pridelení bytu do výlučného vlastníctva žalobkyne, súd sa dôsledne
riadil zásadami, vyplývajúcimi z ust. § 150 Občianskeho zákonníka, teda predovšetkým prihliadol na
potreby maloletých detí a aj keď žalovaný sa väčšou mierou podieľal na nadobudnutí tohto bytu, keďže

časť kúpnej ceny bola zaplatená z jeho výlučných finančných prostriedkov, táto skutočnosť sama o sebe
nemôže byť dôvodom pre prikázanie bytu do jeho výlučného vlastníctva.

68. Súd sa dôsledne vyporiadal aj s námietkami žalovaného ohľadne miery zásluhovosti o obstaranie
a udržanie majetku, keď starostlivosť žalobkyne o maloleté deti a o domácnosť v súlade s ustálenou

súdnou praxou považoval za rovnocenný prínos v porovnaní so žalovaným, ktorý pracoval.

69. Ani v odvolacom konaní nebolo preukázané tvrdenie žalovaného, že by žalobkyňa nemala záujem
o tento byt a že by mala trvalo vyriešenú svoju bytovú otázku a bytovú otázku maloletých detí bývaním
v inom byte, keďže doposiaľ býva v byte, ktorý jej prenajala jej sestra a poprela existenciu akéhokoľvek

tvrdeného vzťahu s iným partnerom, ktorý by jej zabezpečil spoločné bývanie.

70. Jediná nesprávnosť, ktorej sa súd dopustil pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva
sporových strán je tá, že pri vyporiadaní sumy 7.967 €, ktorú žalovaný vynaložil na spoločný majetok
(byt) zo svojho výlučného majetku, v rozpore s judikátom R 57/1970 nesprávne započítal celý vnos

žalovaného a uložil žalobkyni povinnosť uhradiť žalovanému túto sumu v celosti.

71. Ako totiž vyplýva z rozhodnutia R 57/1970, to, čo každý z manželov vynaložil na spoločný majetok zo
svojho,mámubyťuhradenézospoločnéhomajetkudruhýmmanželom,alelenvovýškezodpovedajúcej
pomeru veľkosti podielu, ktorého sa každému z nich dostáva z bezpodielového spoluvlastníctva.

72. Vychádzajúc z vyššie citovaného rozhodnutia, žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanému titulom
investície z jeho výlučného majetku do spoločného majetku iba sumu 3.983,50 € (1/2 zo sumy 7.967 €).73. Poukazujúc na vyššie uvedené odvolací súd konštatuje, že do bezpodielového spoluvlastníctva
sporových strán patria aktíva vo výške 52.175 € (nehnuteľnosť v hodnote 46.300 €, osobné motorové
vozidlo v hodnote 4.500 € a hnuteľné veci tvoriace zariadenie bytu v hodnote 1.375 €) a pasíva v sume

20.816,32 € titulom zostatku úveru ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

74. Do výlučného vlastníctva žalobkyne boli prikázané aktíva v sume 46.660 € (nehnuteľnosť, zariadenie
detskej izby a kuchyne) a do výlučného vlastníctva žalovaného aktíva vo výške 5.515 € (osobné
motorové vozidlo, zariadenie spálne, obývačky, vysávač, práčka). Pasívum v sume 20.816,32 € bolo

prikázané žalobkyni.

75. Každá zo sporových strán by mala vyporiadaním získať aktíva vo výške 26.087,50 € (52.175 € : 2) a
pasíva vo výške 10.408,16 € (20.816,32 € : 2), t.j. aktíva v hodnote 15.679,34 € (26.087,50 €-10.408,16,
resp. 52.175 €-20.816,32 € : 2).

76. Žalobkyňa získala aktíva vo výške 46.660 € a pasíva v sume 20.816,32 € a žalovaný získal len aktíva
v sume 5.515 €. Žalobkyňa by teda mala titulom vyporiadania zaplatiť žalovanému sumu 10.164,34 €
(15.679,34 € - 5.515 € - žalovaný mal získať aktíva vo výške 15.679,34 €, pričom získal aktíva iba vo
výške 5.515 €).

77. Okrem vyššie uvedenej sumy je žalobkyňa povinná zaplatiť žalovanému titulom náhrady toho, čo
zo svojho výlučného majetku vynaložil na spoločný majetok 1/2 zo sumy 7.967 €, t.j. 3.983,50 €, sumu
861,12 € titulom úhrady poplatkov spojených s vlastníctvom bytu a sumu 1.682,40 € titulom úhrady
splátok úveru od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov, čo celkovo predstavuje 16.691,36
€ (10.164,34 € + 3.983,50 € + 861,12 € + 1.682,40 €).

78. Vychádzajúc z vyššie uvedeného výpočtu, odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie vo
výroku V. tak, že zaviazal žalobkyňu zaplatiť žalovanému titulom úplného finančného vyporiadania
podielu z bezpodielového spoluvlastníctva sumu 16.691,36 € do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

79. V ostatnej časti, pokiaľ ide o vyporiadanie nehnuteľností, hnuteľných vecí a záväzku z úverovej
zmluvy, odvolací súd rozhodol totožne, ako súd prvej inštancie.

80. Odvolanie žalovaného proti výroku o zamietnutí návrhu na prerušenie konania odvolací súd odmietol
podľa ust. § 386 písm. c/ CSP v spojení s ust. § 355 ods. 2 a § 357 CSP.

81. Civilný sporový poriadok v ustanovení § 357 CSP taxatívne vymenúva uznesenia, proti ktorým je
odvolanie prípustné, pričom pod písm. n/ uvádza uznesenie o prerušení konania podľa § 162 ods. 1
písm. a/ a § 164.

82. V prejednávanej veci bol zamietnutý návrh na prerušenie konania (teda nejde o uznesenie o
prerušení konania, proti ktorému je odvolanie prípustné), proti takémuto uzneseniu odvolanie nie je
prípustné, preto odvolací súd odvolanie žalovaného proti výroku o zamietnutí návrhu na prerušenie
konania odmietol podľa ust. § 386 písm. c/ CSP.

83. O náhrade trov konania na súde prvej inštancie a trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa
ust. § 396 ods. 2 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 2 CSP.

84. Po rozhodnutí odvolacieho súdu boli obe sporové strany v konaní (ne)úspešné v rovnakom rozsahu,
preto odvolací súd rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov prvoinštančného a

odvolacieho konania.

85. O náhrade trov dovolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 453 ods. 3 CSP v spojení s ust.
§ 255 ods. 1 CSP.

86. V dovolacom konaní bola žalobkyňa úspešná, preto má nárok na náhradu trov dovolacieho konania
proti žalovanému, ktorý bol v dovolacom konaní neúspešný, v plnom rozsahu, o ktorých výške rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny
úradník (§ 262 ods. 2 CSP).87. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).