Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, January 31, 2022

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 11C/73/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121427654
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 02. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Pribulová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2022:6121427654.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Zuzanou Pribulovou v právnej veci sporu žalobcu: D.. Q. J., O.: XX

XXX XXX, F.. J. 2, XXX XX Q., proti žalovanému: S. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. J. XXXX/XX,
Q., zastúpený: JUDr. Lucia Sukopová, advokátka, Františkánska 5, Trnava, o zaplatenie sumy 2.082,63
eura, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 2.082,63 eura, a to v lehote do 45 dní od
právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou upomínaciemu súdu dňa 23.07.2021, postúpenou tunajšiemu súdu

dňa 29.10.2021, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi
sumu 2.082,63 eura, ako aj náhradu trov konania.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že v konaní pred Okresným súdom Trnava sp.zn. 11C/35/2015 sa
žalovaný ako žalobca domáhal proti žalovanej F. E. vyhlásenia neúčinnosti právneho úkonu. V tomto
konaní ho zastupoval žalobca ako advokát. Uznesením Okresného súdu Trnava zo dňa 28.04.2021
č.k. 11C/35/2015-371 súd rozhodol, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi (k rukám právneho

zástupcu žalobcu) náhradu trov konania vo výške 3.060,13 eura, do troch dní od doručenia rozhodnutia.
Vyššie uvedené rozhodnutie súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 01.06.2021 a vykonateľnosť dňa
19.05.2021. Predmetné uznesenie bolo následne opravené opravným uznesením zo dňa 24.06.2021
č.k. 11C/35/2015-382, ktorým súd opravil len jednu chybu v písaní a zároveň opravil aj výrok IV.
predmetného uznesenia. Toto opravné uznesenie nemá priamu relevanciu s týmto podaním. Žalobca e-
mailom zo dňa 19.05.2021 vyzval žalovaného na zaplatenie sumy 1.997,97 eura a 84,66 eura. Ku dňu
odoslania žaloby pohľadávka nebola dobrovoľne splnená. Vo vyššie uvedenom uznesení súd priznal

žalobcovi odmenu za 10 úkonov právnej služby vykonaných právnym zástupcom vo výške 1.997,97
eura (6 x 64,53 eura + 1 x 66 eur + 3 x 514,93 eura) (bod 19. uznesenia). Súd zároveň podľa § 16 ods.
3 vyhlášky priznal žalobcovi režijný paušál k vyššie uvedeným úkonom právnej služby vo výške 84,66
eura,t.j.za6úkonovprávnejslužbypo8,39eura(zjednejstotinyvýpočtovéhozákladu,ktorývroku2015
predstavuje 8,39 eura) a za 4 úkony právnej služby po 8,58 eura (z jednej stotiny výpočtového základu,
ktorý v roku 2016 predstavuje 8,58 eura). Vzhľadom na uvedené má žalobca za preukázané, že celkové
náklady spojené s poskytovaním úkonov právnej služby žalovanému v konaní sp.zn. 11C/35/2015 podľa

zákona o advokácii predstavujú uplatnené istiny vo výške 1.997,97 eura a 84,66 eura.

3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril v tom zmysle, že peňažný nárok neuznáva z dôvodu, že peňažnú
odmenu žalobcovi uhradil bezhotovostne, prevodom z účtu svojej manželky dňa 14.01.2021. Spolu išloo sumu 18.500,- eur a bola v nej zahrnutá celková odmena pre žalobcu, ktorý bol právnym zástupcom
žalovaného vo viacerých súdnych sporoch na Okresnom súde Trnava (vrátane súdneho sporu, z ktorého
si žalobca uplatňuje od žalovaného úhradu odmeny 1.997,97 eura a 84,66 eura). Pred vyplatením sumy

18.500,- eur v januári 2021 ubezpečoval žalobca žalovaného a jeho manželku, že uhradením sumy
18.500,- eur budú vyrovnaní, že nemá voči žalovanému iné (ďalšie) nároky. Z týchto dôvodov žalovaný
žalobcomuplatnenýpeňažnýnárokneuznávavcelomrozsahu.Záveromžiadalžalovanýžalobuvcelom
rozsahu zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania.

4. Žalobca v replike uviedol, že poukazuje na to, že sumu 18.500,- eur mu žalovaný zaplatil v inom
konaní, a to v konaní Okresného súdu Trnava č.k. 19C/240/2016. Táto suma bola ale skrátená
dohodou na základe žiadosti žalovaného približne o čiastku 2.500,- eur na sumu 18.500,- eur, ktorú
obe strany považovali za konečnú (išlo o konanie o vyporiadanie BSM vedené na Okresnom súde
Trnava č.k. 9C/191/2005) a vzhľadom k tomu, že žalovaný nechcel dobrovoľne zaplatiť trovy, ktoré
vznikli v konaní o vyporiadanie BSM, tak ho žalobca musel žalovať v konaní pred Okresným súdom

Trnava č.k. 19C/240/2016, v ktorom bol opäť úspešný. Vzhľadom k tomu, že žalovaný nechcel opätovne
dobrovoľne splniť svoju povinnosť, tak bol žalobca nútený podať návrh na vykonanie exekúcie. Celkové
skrátenie nároku žalobcu na sumu 18.500,- eur sa týkalo výlučne trov za konanie o vyporiadanie BSM,
vedené na Okresnom súde Trnava č.k. 9C/191/2005 vo vzťahu ku konaniu Okresného súdu Trnava
č.k. 19C/240/2016 a žiadneho iného konania. Krátenie trov si vyžadoval práve žalovaný, pretože tvrdil,

že skutočnú výšku trov cca 22.000,- eur žalobcovi nezaplatí, pokiaľ nepristúpi na krátenie tejto sumy.
Žalovaný chcel presadiť dohodu aj z dôvodu, aby nebol vystavený doslova likvidačným poplatkom u
exekútorky D. E. (cca 4.444,20 eura). Predmetná sporná suma 1.997,97 eura + 84,66 eura má úplne iný
základ. Jej základ spočíva v konaní vedenom pred Okresným súdom Trnava č.k. 11C/35/2015. Žalovaný
bol dvakrát u žalobcu v kancelárii, kde mu rozhodnutie súdu vysvetlil s tým, že žalobcovi je úplne jedno,

či tieto trovy zaplatí F. E., ktorá bola k týmto trovám zaviazaná, alebo to zaplatí sám žalovaný. Bolo
vidieť, že žalovaný veľmi dobre rozumie danej situácii a rozhodnutie súdu plne chápe a si je plne vedomý
povinnosti zaplatiť trovy konania, či už zo strany F. E. alebo ich zaplatí on sám. V rámci ich stretnutia
žalobcovi prezradil, že on tieto trovy nebude požadovať od F. E., ale zároveň žalobcovi neuviedol, kedy
ich zaplatí on sám.

5. Žalovaný možnosť vyjadriť sa v duplike nevyužil. V podaní zo dňa 01.02.2022 žalovaný uviedol,
že nakoľko si celé konanie vedené tunajším súdom pod sp.zn. 11C/35/2015 spájal s konaním o
vyporiadanie BSM s jeho bývalou manželkou (vedeným tunajším súdom pod sp.zn. 9C/191/2005)
a neskôr s konaním vedeným tunajším súdom pod sp.zn. 19C/240/2016, v ktorom bol zaviazaný

povinnosťou uhradiť trovy konania v pomerne vysokej výške - jednalo sa o viac ako 20.000,- eur
(neskôr bola suma dohodou znížená a žalovaným uhradená v januári 2021) - chápal svoju povinnosť
ako splnenú. Pri tak vysokej sume trov právneho zastupovania nepočítal s tým, že by mal uhradiť
ešte ďalšiu odmenu advokáta za konanie, ktoré súviselo s konaním o vyporiadanie BSM, resp. bez
tohto konania by ani nebolo iniciované (išlo o neúčinnosť zmluvy týkajúcej sa nehnuteľnosti riešenej vo

vyporiadaní BSM). Je možné, že sa žalobca pokúšal uvedené žalovanému vysvetliť, zrejme však bola
u žalovaného prítomná istá miera nedôvery voči žalobcovi, nakoľko pri úhrade sumy 18.500,- eur mu
žalobca povedal, že má všetky dlhy (týkajúce sa odmeny žalobcu ako advokáta) vo veci BSM voči nemu
uhradené, a tak považoval žalovaný túto záležitosť za uzatvorenú. Povinnosťou náhrady trov vo veci
vedenej tunajším súdom pod sp.zn. 11C/35/2015 bola zaviazaná F. E., dcéra žalovaného, ktorá bola

do celej záležitosti podľa vedomostí žalovaného zainteresovaná nečestným konaním jej matky, bývalej
manželky žalovaného. V zmysle vnímania spravodlivosti zo strany žalovaného preto nebolo správne,
aby jeho dcéra nahrádzala trovy konania. Z toho dôvodu ani dlhší čas nesúhlasil, že v prípade, ak dcéra
nezrealizuje náhradu trov konania dobrovoľne, je potrebné pristúpiť k exekúcii. Po zvážení celej situácie
a vysvetlení, že právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu sp.zn. 11C/35/2015 tento postup umožňuje

(a bude následne morálnou povinnosťou exmanželky žalovaného, aby dcére túto exekúciu nejakým
spôsobom vykompenzovala (prioritne úhradou dlžnej sumy), nakoľko práve exmanželka žalovaného
bola podľa vedomosti žalovaného „strojcom“ celého „nápadu“ a postupu s neplatnou zmluvou v snahe
znížiť masu BSM, pričom neváhala využiť prirodzenú citovú väzbu svojej dcéry k nej), sa žalovaný
rozhodol iniciovať exekúciu voči povinnej F. E.. Za týmto účelom navštívil v januári 2022 súdneho

exekútora, ktorého požiadal o spísanie a podanie exekučného návrhu na exekučný súd v Banskej
Bystrici. Exekútor ho požiadal o doloženie potrebnej dokumentácie v elektronickej podobe, vrátane
doložky vykonateľnosti (vo formáte .asice). Uvedeným žalovaný nedisponoval, a tak sa obrátil na
žalobcu, ktorý však na jeho žiadosť nereagoval. Svoju prosbu zopakoval pred pár dňami, na čo užžalobca reagoval, ale v tom zmysle, že dňa 01.02.2022 je pojednávanie, nech žalovaný uhradí voči
nemu svoj dlh, a následne mu požadovaný dokument pošle. Uvedený postoj žalobcu tak popiera
jeho tvrdenia vo vyjadrení k odporu, že „mu je u´plne jedno, či tieto trovy zaplatí Nikola Matejková,

ktorá bola k ty´mto trovám zaviazaná, alebo to zaplatí sám žalovany´“. Napriek snahe žalovaného
vymôcť svoj nárok exekučne od vlastnej dcéry (uvedené rozhodnutie bolo pre žalovaného naozaj
náročné, vzhľadom na jeho citový vzťah k dcére), sa žalobca k veci postavil tak, že chce financie
uhradiť od žalovaného (hoci mu tvrdil, že mu je jedno, či mu to uhradí on alebo F. E., čo uviedol
aj vo svojom písomnom vyjadrení k odporu). Žalovaný je toho názoru, že by mal dostať šancu, po

tom, čo dospel k ťažkému rozhodnutiu podať exekúciu na vlastnú dcéru, aj skutočne tento návrh na
exekúciu podať. Chýba mu k tomu jediný dokument od žalobcu, ktorý mu žalobca účelovo neposlal,
pričom pôvodne deklaroval, že financie prijme aj od Nikoly Matejkovej. Ak by mal žalovaný umožnené
iniciovať exekučné konanie, predpokladá, že by exekúcia netrvala dlho - F. E. je fyzická osoba s
pravidelným príjmom (mzda) - navyše žalovaný predpokladá, že by vymáhaná suma bola uhradená jej
matkou (exmanželkou žalovaného) po doručení upovedomenia o exekúcii, aby nenarastali zbytočne

trovy exekúcie. K úhrade odmeny právneho zastupovania v konaní vedenom pod sp.zn. 11C/35/2015 by
sa tak žalobca dostal v „normálnom čase“, nešlo by o dlhotrvajúcu exekúciu. Toto súdne konanie (sp.zn.
11C/73/2021) považuje žalovaný za nehospodárne, nakoľko v prípade horeuvedenej exekúcie by sa v
ňom duplicitne vymáhala tá istá odmena žalobcu ako advokáta priznaná v konaní vedenom tunajším
súdom pod sp.zn. 11C/35/2015 v rámci náhrady trov konania. Žalovaný preto navrhol, aby bolo konanie

vedené pod sp.zn. 11C/73/2021 odročené s tým, že žalovanému bude poskytnutá primeraná lehota na
podanie návrhu na exekúciu, po tom, čo mu žalobca pošle doložku vykonateľnosti (vo formáte .asice).
Najneskôr po ukončení exekúcie môže žalobca zobrať žalobu späť (aby sa nedomáhal duplicitnej
platby dlhu). V prípade, ak by napriek všetkým týmto okolnostiam, s poukazom na fakt, že žalovaný
sa v konaní vedenom pod sp.zn. 11C/35/2015 len bránil nečestnému postupu svojej exmanželky

(domáhal sa právnej neúčinnosti právnych úkonov, ktoré jeho exmanželka realizovala, po presvedčení
spoločnejdcérybývalýchmanželovkpodpísaniutýchtoprávnychúkonov),súdpovažovalzaspravodlivé
neumožniť žalovanému podať horeuvedený návrh na exekúciu poskytnutím primeranej lehoty, a mal
by záujem vo veci rozhodnúť na pojednávaní, navrhol žalovaný žalobu zamietnuť. V prípade, ak by sa
súd rozhodol žalobe vyhovieť, navrhol žalovaný zaviazať ho k úhrade žalovanej sumy v primeraných

splátkach. V januári 2021 uhradil na trovách právneho zastupovania sumu 18.500,- eur, je pre neho
pomerne vysokou finančnou záťažou uhradiť jednorazovo žalovanú sumu v tomto konaní. Finančne
únosnejšie by bolo rozdeliť splácanie sumy do pravidelných mesačných splátok počas obdobia 3 rokov.

6. Ako dôkazy žalobca predložil uznesenie OS Trnava č.k. 11C/35/2015-371 zo dňa 28.04.2021,

Doložku právoplatnosti a vykonateľnosti, Opravné uznesenie OS Trnava č.k. 11C/35/2015-382 zo dňa
24.06.2021, e-mail zo dňa 19.05.2021, e-mail zo dňa 22.06.2021, Upovedomenie o začatí exekúcie
105EX 278/18-6 zo dňa 25.06.2018.

7. Ako dôkazy žalovaný predložil Detail pohybu zo dňa 14.01.2021, SMS - komunikáciu strán sporu.

8. Podľa § 290 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), spotrebiteľský spor
je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so
spotrebiteľskou zmluvou.

9. Podľa § 295 CSP, súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné
pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.

10. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými žalobcom a žalovaným, ako aj
výsledkami elektronickej lustrácie žalovaného v Registri obyvateľov a v Sociálnej poisťovni (§ 295

CSP), keď pojednával v neprítomnosti právnej zástupkyne žalovaného, ktorá svoju neprítomnosť
ospravedlnila hospodárnosťou a nenavyšovaním ďalších trov konania, pričom súhlasila s pojednávaním
v jej neprítomnosti, avšak zároveň žiadala o odročenie pojednávania. Súd žiadosti žalovaného o
odročenie pojednávania nevyhovel, a to z nižšie uvedeného dôvodu.

11. Podľa § 183 ods. 1 až 4 CSP, pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie
môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov
nemôžedostaviťnapojednávanieazároveňodnichnemožnospravodlivožiadať,abysanapojednávaní
nechali zastúpiť. (1) Od advokáta možno okrem dôvodov, ktoré nastali krátko pred pojednávaním aokrem prípadu, ak advokát súdu preukáže, že strana, ktorú zastupuje, odôvodnene trvá na osobnom
zastúpení týmto advokátom, vždy spravodlivo žiadať, aby sa dal zastúpiť iným advokátom. Od strany
možno vždy spravodlivo žiadať, aby sa dala na ďalšom pojednávaní zastúpiť inou osobou, ak k

odročeniu pojednávania došlo z dôvodu jej nepriaznivého zdravotného stavu. (2) Strana, ktorá navrhuje
odročenie pojednávania, oznámi súdu dôvod bezodkladne po tom, čo sa o ňom dozvedela alebo mohla
dozvedieť, alebo ho s prihliadnutím na všetky okolnosti mohla predpokladať. (3) Ak súd zistí, že stranou
uvedený dôvod na odročenie pojednávania nie je dôležitý, bezodkladne o tom upovedomí stranu, ktorá
odročenie navrhla. Strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, je povinná uviesť telefónne číslo

alebo elektronickú adresu, na ktorú ju možno upovedomiť o rozhodnutí súdu o jej návrhu na odročenie
pojednávania. (4)

12. Predovšetkým súd poukazuje na to, že žalovaný nežiadal odročiť pojednávanie z dôležitého
dôvodu, ktorým v zmysle ustanovenia § 183 ods. 1 CSP môže byť iba taký dôvod, pre ktorý sa
strana alebo jej zástupca nemôže dostaviť na pojednávanie. Právnej zástupkyni žalovaného však v

účasti na pojednávaní nebránila žiadna prekážka (dôležitý dôvod), ale tohto sa nezúčastnila len z
dôvoduhospodárnostikonania.Žalovanýžiadaloodročeniepojednávaniazdôvodu,abymalposkytnutú
primeranú lehotu na podanie návrhu na exekúciu voči žalovanej z konania sp.zn. 11C/35/2015, po tom,
čo mu žalobca pošle doložku vykonateľnosti (vo formáte .asice). Okrem toho, že žalovaný nepreukázal,
že sa skutočne v januári 2022 obrátil na súdneho exekútora, žalovaným uvádzaný dôvod nie je

dôležitým dôvodom na odročenie pojednávania, pretože (ako už súd uviedol) nebránil mu v účasti
na pojednávaní. Tento dôvod by mohol viesť k odročeniu pojednávania vtedy, ak by s tým žalobca
súhlasil a bol by ochotný vyčkať na skončenie exekučného konania, čo sa však nestalo. Naviac, súd
poukazuje na to, že žaloba žalobcu bola podaná na upomínacom súde dňa 23.07.2021 a žalovanému
bola doručená dňa 06.10.2021, z čoho vyplýva, že žalovaný mal do pojednávania konaného dňa

01.02.2022 dostatok času vyvinúť iniciatívu za účelom začatia exekučného konania voči žalovanej z
konania sp.zn. 11C/35/2015, keď doložku vykonateľnosti si mohol zabezpečiť od súdu aj sám bez
pomoci žalobcu. Keďže neboli splnené podmienky pre odročenie pojednávania, súd pojednávanie
neodročil, ale pojednával v neprítomnosti žalovaného a jeho právnej zástupkyne. Súd mal za to, že boli
splnené podmienky na uskutočnenie pojednávania dňa 01.02.2022, a že pojednávaním v neprítomnosti

žalovanej strany nedošlo k odňatiu možnosti žalovanému konať pred súdom, ale k postupu v zmysle
Čl. 17 CSP, v zmysle ktorého súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a
rozhodnutá, pričom žalovaný si sám zmaril možnosť zúčastniť sa pojednávania.

13. Z vykonaného dokazovania zistil súd nasledovný skutkový stav: Žalobca ako advokát zastupoval

žalovaného ako žalujúcu stranu v konaní vedenom pred Okresným súdom Trnava pod sp.zn.
11C/35/2015, ktoré konanie bolo právoplatne skončené. Uznesením Okresného súdu Trnava č.k.
11C/35/2015-371 zo dňa 28.04.2021 bola vo výroku I. uznesenia F. E. zaviazaná zaplatiť žalovanému
náhradu trov konania vo výške 3.060,13 eura, v rámci toho 2.082,63 eura ako odmena za 10 úkonov
právnej služby a ako režijný paušál k nim (1.997,97 eura + 84,66 eura). Žalobca e-mailom zo dňa

22.06.2021 vyzval žalovaného, aby mu zaplatil sumu 2.082,63 eura v lehote do 02.07.2021. Žalovaný
žalobcovi zaplatil dňa 14.01.2021 sumu 18.500,- eur.

14. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je
právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká

povinnosť splniť záväzok.

15. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody,
z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

16. Podľa § 494 OZ, z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo
niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.

17. Podľa § 724 OZ, príkaznou zmluvou sa zaväzuje príkazník, že pre príkazcu obstará nejakú vec alebo
vykoná inú činnosť.

18. Podľa § 730 ods. 1 a 2 OZ, príkazca je povinný poskytnúť príkazníkovi odmenu iba vtedy, ak
bola dohodnutá alebo je obvyklá, najmä vzhľadom na povolanie príkazníka. (1) Príkazca je povinnýposkytovať odmenu, aj keď výsledok nenastal, ibaže nezdar konania bol spôsobený porušením
povinnosti príkazníka. (2)

19. Podľa § 24 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii (ďalej len „ZoA“), advokát poskytuje
právne služby za odmenu a má právo požadovať za ne primeraný preddavok. (1) Advokát popri nároku
na odmenu má nárok aj na náhradu hotových výdavkov a na náhradu za stratu času. Za hotové výdavky
sa považujú výdavky účelne a preukázateľne vynaložené v súvislosti s poskytovaním právnych služieb,
najmä súdne a iné poplatky, cestovné a telekomunikačné výdavky a výdavky za znalecké posudky,

preklady, odpisy alebo výpisy z verejných registrov. (2) Odmena advokáta sa určuje na základe dohody
medzi advokátom a klientom; ak nedôjde k dohode, patrí advokátovi tarifná odmena. (3)

20. Podľa § 52 ods. 1 a 2 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (1) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to

na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva. (2)

21. Podľa § 1 ods. 1 a 2 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanieprávnychslužieb(ďalejlen„vyhláška“),vyhláškaupravujespôsoburčeniaavýškuodmeny,
náhrady hotových výdavkov a náhrady za stratu času advokáta za právne služby poskytované klientom
na základe dohody alebo ustanovenia na to oprávneným orgánom. (1) Odmena advokáta sa určuje na
základe dohody medzi advokátom a jeho klientom (ďalej len „zmluvná odmena“); ak nedôjde k dohode,

na určenie odmeny advokáta sa použijú ustanovenia tejto vyhlášky o tarifnej odmene (§ 9 až 14). (2)

22. V konaní nebolo sporným, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá zmluva o právnej
pomoci, čím medzi nimi vznikol právny vzťah, ktorý je od jeho vzniku nevyhnutné posudzovať podľa
právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru, keďže žalobca pri

uzatváraní zmluvy vystupoval ako dodávateľ s poukazom na predmet podnikania a žalovaný vystupoval
ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
podnikateľskej činnosti.

23. Vzťah medzi advokátom a klientom sa spravuje ustanovením § 724 a nasl. OZ o príkaznej

zmluve. Práva a povinnosti strán sa pritom riadia nielen Občianskym zákonníkom, ale tiež zákonom
č. 586/2003 Z.z. o advokácii. Pre túto zmluvu nie je predpísaná písomná forma a postačuje, aby
strany vymedzili záležitosť, ktorú má advokát pre klienta obstarať. Odplatnosť uvedeného právneho
vzťahu vyplýva priamo zo zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii. Výška odmeny je podrobne upravená
vo vykonávacom predpise, a síce vo vyhláške MS SR č. 655/2004 Z.z.. Právo na odmenu v zásade

advokátovi vzniká obstaraním záležitosti, ktorou je v súdenej veci zastupovanie v civilnom sporovom
konaní, teda právoplatným skončením konania.

24. V konaní bolo preukázané, že žalobca ako advokát zastupoval žalovaného ako stranu v konaní
vedenom pred Okresným súdom Trnava pod sp.zn. 11C/35/2015, ktoré konanie bolo právoplatne

skončené. Z uvedeného vyplýva, že žalobcovi ako advokátovi vzniklo právo na odmenu za obstaranie
záležitosti, t.j. za zastupovanie žalobcu vo vyššie uvedenom civilnom sporovom konaní, a to v momente
právoplatného skončenia konania. Pokiaľ ide o výšku odplaty za poskytovanie úkonov právnej služby,
táto v konaní nebola spornou, a to vo výške 2.082,63 eura (1.997,97 eura ako odmena za 10 úkonov
právnej služby + 84,66 eura ako režijný paušál k nim), ktorá výška vyplýva z uznesenia Okresného súdu

Trnava č.k. 11C/35/2015-371 zo dňa 28.04.2021, pričom žalovaný výpočet nespochybnil. Zo všetkého
uvedeného vyplýva záver, že žalobcovi vznikol voči žalovanému nárok na zaplatenie sumy 2.082,63
eura.

25. Žalovaný sa bránil tým, že žalobcovi zaplatil dňa 14.01.2021 sumu 18.500,- eur prevodom z účtu

svojej manželky; v konaní však bolo sporným, či v rámci uvedenej sumy bola skutočne zaplatená aj
odplata v sume 2.082,63 eura.26. Predovšetkým súd poukazuje na to, že žalobca v konaní tvrdil (pričom žalovaný jeho skutkové
tvrdenia nepoprel, a preto boli nespornými), že mal voči žalovanému ešte ďalšiu pohľadávku z dôvodu
jeho zastupovania v konaní vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp.zn. 9C/191/2005, ktorá mu bola

priznaná v rámci konania vedeného pred Okresným súdom Trnava pod sp.zn. 19C/240/2016 a ohľadom
ktorej žalobca podal návrh na vykonanie exekúcie, s tým, že išlo o trovy v sume cca 22.000,- eur po
dohode medzi stranami znížené na sumu 18.500,- eur. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na vyjadrenie
žalovaného zo dňa 01.02.2022, v ktorom žalovaný potvrdil, že v konaní vedenom tunajším súdom pod
sp.zn. 19C/240/2016 bol zaviazaný povinnosťou uhradiť trovy konania v sume viac ako 20.000,- eur,

ktorá suma bola dohodou znížená a žalovaným uhradená v januári 2021. Keďže žalobca mal voči
žalovanému skoršiu pohľadávku vo výške 18.500,- eur a neskoršiu pohľadávku vo výške 2.082,63 eura,
pričom žalovaný preukázal, že žalobcovi uhradil sumu 18.500,- eur, bolo potrebné dospieť k záveru, že
pohľadávka žalobcu vo výške 2.082,63 eura zostala neuhradená.

27. Okrem toho súd poukazuje, že uhradenie sumy 18.500,- eur dňa 14.01.2021 ani nemá časovú

súvislosť s pohľadávkou vo výške 2.082,63 eura, keď uznesenie vyčíslujúce trovy právneho zastúpenia,
ako aj e-maily, ktorými si žalobca odplatu v sume 2.082,63 eura voči žalovanému vyčísloval a uplatňoval,
sú neskoršieho dátumu (28.04.2021, 19.05.2021, 22.06.2021).

28. Žalovaný ďalej v konaní tvrdil, že v rámci sumy 18.500,- eur mala byť zahrnutá celková odplata za

zastupovanie žalovaného žalobcom ako advokátom vo všetkých súdnych sporoch na Okresnom súde
Trnava, vrátane súdneho sporu, z ktorého si žalobca uplatňuje od žalovaného úhradu odmeny 1.997,97
eura a 84,66 eura, s tým, že pred vyplatením sumy 18.500,- eur v januári 2021 ubezpečoval žalobca
žalovaného a jeho manželku, že uhradením sumy 18.500,- eur budú vyrovnaní.

29. V sporovom konaní má strana jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky
spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana, ktorá tieto
povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení
je vzájomná väzba. Pokiaľ strana nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na
svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany za to, že v

konaní neboli preukázané jej tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v
jej neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých
prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie
o veci (viď napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3 M Cdo 6/2010 zo dňa 22.09.2010).

30. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že sa strany o odplate za zastupovanie vo všetkých konaniach vedených
pred Okresným súdom Trnava dohodli tak, že budú v celkovej výške 18.500,- eur a že žalobca si voči
žalovanému už ďalšie nároky uplatňovať nebude, bolo povinnosťou žalovaného predložiť alebo označiť
dôkaz na preukázanie tohto skutkového tvrdenia, keďže žalobca uvedené skutkové tvrdenie poprel.
Žalovanývšakžiadendôkazotakejtodohodenepredložilanineoznačil,čímneuniesoldôkaznébremeno

svojho tvrdenia.

31. Ak žalobca pred začatím konania uviedol, že je mu jedno, či trovy zaplatí F. alebo žalovaný, išlo o
ústretový krok žalobcu, ktorý však nespochybňuje nárok žalobcu uplatnený voči žalovanému v tomto
konaní. Súd poukazuje na to, že žalobca má práve voči žalovanému (nie voči F.) nárok na odplatu zo

záväzkového vzťahu zo zmluvy o právnej pomoci, ktorú spolu uzavreli, a tento mu vznikol okamihom
právoplatného skončenia konania sp.zn. 11C/35/2015. Nárok žalovaného voči F. E. na náhradu trov
konania je odlišným nárokom, ktorý vyplýva z procesných ustanovení § 262 a § 255 CSP, pričom účet
žalobcu ako advokáta je v uznesení č.k. 11C/35/2015-371 zo dňa 28.04.2021 uvedený len ako platobné
miesto. Preto v prípade, že by medzičasom žalovaný žalobcovi uhradil odplatu za právne služby na

podklade rozsudku v konaní sp.zn. 11C/73/2021 a následne by bola od F. E. exekučne vymožená suma
2.082,63 eura na podklade uznesenia o výške náhrady trov konania z konania sp.zn. 11C/35/2015,
nešlo by o duplicitne vymáhanú sumu, keďže žalobca by bol povinný sumu, poukázanú mu na účet,
vydať žalovanému, keďže ide o nárok žalovaného. S poukazom na uvedené preto súd dodáva, že na
existenciu nároku žalobcu voči žalovanému nemá žiaden vplyv skutočnosť, že F. bola v konaní sp.zn.

11C/35/2015 zaviazaná zaplatiť žalovanému náhradu trov konania a v rámci nej aj sumu 2.082,63 eura.

32. Podporne súd poukazuje napr. na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2 Cdo 205/2009 zo dňa
29.06.2010, v ktorom dovolací súdu uviedol, že „z § 142 ods. 1 O.s.p. a § 149 ods. 1 O.s.p. (pozn. súdu:teraz § 255 ods. 1 a § 263 CSP) vyplýva, že osobou oprávnenou na náhradu trov konania môže byť len
účastník konania. Ustanovenie § 149 ods. 1 O.s.p. upravuje tzv. platobné miesto a v konečnom dôsledku
sleduje ochranu záujmov advokáta tým, že náhrada trov je vyplácaná na jeho účet. Zo zákona však

nemá právo si tieto peniaze ponechať, ani ich zadržať inak, než na základe dohody s klientom, pričom je
povinný vykonať vyúčtovanie. ....... Ustanovenia § 19 zákona č. 132/1990 Zb. o advokácii (pozn. súdu:
teraz § 24 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii) priznáva advokátovi právo na odmenu. Toto právo
advokátovi však patrí len a len vo vzťahu voči jeho klientovi. Advokát nemá právo na odmenu voči tretej
osobe, či už ďalším účastníkom konania, osobám zúčastneným na konaní alebo voči súdu (v podobe

náhrady trov konaní). ....... Ustanovenie § 149 ods. 1 O.s.p. nezakladá právo na plnenie v prospech
advokáta účastníka, ktorý bol v konaní úspešný a bola mu priznaná náhrada trov konania, ale je určením
platobného miesta. Nevyplýva z neho pre advokáta také procesné postavenie, na základe ktorého by
sa on sám vo vlastnom mene mohol domáhať priznania alebo zaplatenia náhrady trov konania. Na
rozdielodnapríkladsúdnehoexekútoravexekučnomkonaní,Občianskysúdnyporiadokaaniinýprávny
predpis advokátovi ako právnemu zástupcovi účastníka konania nikdy a nikde nepriznáva postavenie

účastníka konania ani len vo vzťahu k výroku o trovách konania.“

33. Keďže žalobca má voči žalovanému pohľadávku zo zmluvy o právnej pomoci vo výške 2.082,63
eura, ktorú žalovaný doposiaľ neuhradil, súd ho vo výroku I. rozsudku zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu
2.082,63 eura.

34. Podľa § 232 ods. 2 a 3 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný
márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. (2) Lehota na plnenie je tri dni a plynie
od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. (3)

35. S prihliadnutím na výšku istiny, na zaplatenie ktorej súd zaviazal žalovaného, určil súd žalovanému
v súlade s § 232 ods. 3 veta druhá CSP na plnenie primeranú dlhšiu lehotu 45 dní od právoplatnosti
rozsudku. Z dôvodu, že uvedená lehota začne plynúť až po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku, má
žalovaný na plnenie celkom 60 dní, čo súd považuje za dostatočné.

36. Súd nevyhovel žiadosti žalovaného o možnosť plnenia v splátkach, a to z nasledovných dôvodov.
Žalovaný žiadal o splátky z dôvodu, že v januári 2021 uhradil na trovách právneho zastupovania sumu
18.500,- eur, a preto je pre neho pomerne vysokou finančnou záťažou uhradiť jednorazovo žalovanú
sumu v tomto konaní. Žalobca na pojednávaní ohľadom majetkových pomerov žalovaného uviedol, že
manželka žalovaného je zamestnaná v Slovenskej pošte v Bratislave a žalovaný by mal mať príjem

zo zamestnania alebo podnikania v M., pričom jeho príjem žalobca odhaduje na 2.500,- až 3.500,- eur
mesačne. Žalobca zároveň poukazoval na to, že žalovaný mal príjem 35.000,- eur, ktoré mu žalobca
získal od p. Trpíškovej, ktoré mu preukázateľne zaplatila, a z ktorých potom žalovaný žalobcovi platil
18.500,- eur.

37. Žalovaným tvrdené zlé majetkové pomery tak boli žalobcom spochybnené a žalovaný ich
nepreukázalžiadnymdôkazom.Súdvykonaldokazovanievýsledkamielektronickejlustráciežalovaného
v Registri obyvateľov a v Sociálnej poisťovni (§ 295 CSP), z ktorých zistil, že žalovaný je ženatý s
dvoma vyživovacími povinnosťami, pričom nie je evidovaný ako zamestnanec na území SR, uvedené
však nepostačuje pre záver súdu o povolení plnenia v splátkach. V konaní totiž nebolo popreté tvrdenie

žalobcu, že žalovaný má príjem zo zamestnania alebo podnikania v F., pričom tento príjem žalovaného
v zahraničí nakoniec vyplýva aj z jeho ospravedlnenia z pojednávania (ospravedlnil svoju neprítomnosť
z dôvodu, že sa nachádza pracovne v zahraničí). Hoci žalovaný žiadal o možnosť plnenia v splátkach,
nepreukázal žiadnym dôkazom, že jeho majetkové pomery sú také, že mu neumožňujú žalovanú sumu
uhradiť naraz. Naviac, žalovaný podľa nepopretého skutkového tvrdenia žalobcu získal od p. Trpíškovej

sumu 35.000,- eur, z ktorej žalobcovi zaplatil 18.500,- eur, a teda mal mu zostať dostatok finančných
prostriedkov na zaplatenie žalovanej sumy.

38. Vzhľadom na uvedené ako aj s prihliadnutím na výšku žalovanej sumy súd žalovanému možnosť
plnenia v splátkach nepovolil, ale mal za to, že poskytnutá (primerane dlhšia) lehota je postačujúca.

39. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.40. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci. (1) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. (2)

41. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

42. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník. (2)

43. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s
§ 255 ods. 1 CSP, keď žalobcovi bola priznaná celá žalovaná istina, čo znamená nárok žalobcu voči

žalovanému na náhradu účelne vynaložených trov celého konania v rozsahu 100% trov konania, o čom
súd rozhodol vo výroku II. rozsudku. V konaní pritom neboli tvrdené a súd sám nezistil dôvody pre
uplatnenie § 257 CSP. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 CSP po
právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom
súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. m) CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).