Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Sunday, November 14, 2021

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 9C/13/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2516200388
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dominika Horváthová

ECLI: ECLI:SK:OSPN:2021:2516200388.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Dominikou Horváthovou v spore žalobcu: Z. S.H., J..

XX.XX.XXXX, G. K.. Z. XXX/X, XXX XX I. H., právny zástupca: JUDr. Juraj Jurovský, IČO: 33 496 668,
so sídlom Vajanského 1955/58, 921 01 Piešťany, proti žalovaným: 1/ V. G., J.. XX.XX.XXXX, X. M. XXX,
XXX XX I., X/ S. G., V.. S., J.. XX.XX.XXXX, X. M. XXX, XXX XX I., právny zástupca: AGM partners s.
r. o., IČO: 47 258 586, so sídlom Hlavné námestie 3, 811 01 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, o
návrhu na vypratanie pozemku, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh na prerušenie konania zo dňa 09.10.2019, ktorým žalovaní v 1. a 2. rade žiadali konanie
prerušiť do právoplatného rozhodnutia vo veci tunajšieho súdu sp. zn. 22C/75/2019, z a m i e t a.

II. Žalovaní v 1. a 2. rade s ú p o v i n n í vypratať pozemok parc. č. XXX/XX, orná pôda, o výmere
XXX m2, parcela registra „U.“, vedený na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie I. H., obec I. H.,
okres K., do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Žalobca m á p r á v o na náhradu trov konania voči žalovaným v 1. a 2. rade v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 26.01.2016 sa žalobca domáhal vypratania pozemku parč. č. XXX/
XX, parcela registra „U.“, orná pôda, o výmere XXX m2 (ďalej len „Pozemok“) do 30 dní od

právoplatnosti rozsudku a náhrady trov konania. Na pojednávaní dňa 15.11.2021 súd pripustil zmenu
žalobynasledovne:Žalovanív1.a2.radesúpovinnívyprataťpozemok-parceluregistra„U.“,evidovanú
na katastrálnej mape, parc. č. XXX/XX, vo výmere XXX m2, orná pôda, zapísanú na liste vlastníctva č.
XXXX, katastrálneho územia I. H., obec I. H., okres K., a to do 30 dní od dňa právoplatnosti rozsudku.
2. Žalobu odôvodnil tým, že je výlučným vlastníkom Pozemku. Pôvodné označenie parcely bolo parcela
registra „D.“ č. XXX/X v totožnej výmere. K vyhotoveniu geometrického plánu, ktorým bola predmetná
parcela zameraná došlo po smrti otca žalobcu, keď žalobca oslovil žalovaného v 1. rade s tým, že

užíva časť jeho pozemku. Žalovaní sú spoluvlastníci susednej parcely a pri zameraní Pozemku a jeho
vyznačení v teréne sa zistilo, že Pozemok užívajú žalovaní. Následne žalobca požiadal žalovaných,
aby Pozemok vypratali, pričom títo reagovali tak, že navrhli uzavretie kúpnej zmluvy a pre prípad, že k
odpredaju žalobca nepristúpi, tvrdia, že sa stali vlastníkmi vydržaním. Žalobca s odpredajom Pozemku
nesúhlasil, lebo navrhnutá kúpna cena bola nízka. Predložil Výzvu k vyprataniu pozemku, Odpoveď zo
dňa 28.10.2015, list zo dňa 09.11.2015, list zo dňa 19.11.2015, list vlastníctva (ďalej len „LV“) č. XXXX,
LV č. XXX, LV č. XXXX, LV č. XXXX s históriou vlastníckych vzťahov, geometrický plán č. XX/XXXX,

grafická identifikácia parc. č. XXX, LV č. XXXX.
3. Súd vo veci vydal rozkaz na plnenie dňa 20.06.2016. Voči uvedenému podali žalovaní v 1. a 2. rade
odpor, pričom uviedli, že podľa LV č. 1677 sú výlučnými vlastníkmi pozemku parc. registra „D.“ č. XXX.
Podľa Geometrického plánu č. XXX-XX-XXX/XX zo dňa 06.11.1991 sú žalovaní výlučnými vlastníkmipozemku parc. č. XXX/XX orná pôda vo výmere XXXX m2 a tento pozemok zahŕňa aj Pozemok. Na
základe uvedeného žalovaní v dobrej viere užívajú celý Pozemok, ktorí si aj oplotili a platia zaň dane. Po
dobuviacako24okovžalobcanijakodoichvýlučnéhovlastníctvanezasahovalanemalžiadnenámietky.

Na základe § 134 Občianskeho zákonníka sa stali vlastníkmi Pozemku a žiadajú žalobu zamietnuť a
priznať náhradu trov konania.
4. K odporu sa vyjadril žalobca písomným podaním doručeným súdu dňa 04.08.2016 a uviedol,
že geometrický plán je len technický podklad pre právny úkon. Sami žalovaní vedia, že predmetný
geometrický plán nikdy nepoužili na získanie pozemkov, ktoré užívajú. Nepreukázali existenciu žiadneho

právneho úkonu, alebo právnej skutočnosti, ktorá by bola základom ich dobrej viery.
5. Na vyjadrenie žalobcu reagoval právny zástupca žalovaných písomným podaním doručeným súdu
dňa 08.09.2016 s tým, že na základe Geometrického plánu č. XXX-XX-XXX/XX došlo k vytýčeniu
hraníc pozemkov priamo v teréne za účasti oboch sporových strán, nikto nič proti oploteniu žalovaných
nenamietal. Následne žalovaní Pozemok nerušene užívali do r. 1991, t.j. celých 24 rokov. Poukázal na
nález ÚS SR sp. zn.: I ÚS XXX/XXXX.

6.Napojednávanídňa09.10.2019právnyzástupcažalovanýchv1.a2.radenavrholprerušeniekonania
do skončenia konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn.: XXC/XX/XXXX, predmetom ktorého je
určenie vlastníckeho práva k Pozemku. Súd sa oboznámil so žalobou podanou vo veci sp. zn.: XXC/
XX/XXXX a zistil, že žalovaní v 1. a 2. rade v tomto konaní vystupujú na strane žalobcov v 1. a 2. rade
a domáhajú sa určenia, že sú vlastníkmi Pozemku voči žalobcovi (ktorý v uvedenom konaní vystupuje

na strane žalovaného).
7. Podľa § 164 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak súd neurobí iné
vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši
otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie podnet.
8. V danom prípade súd vyhodnotil, že dôvod na prerušenie konania nebol daný. V prejednávanej veci sa

žalobca domáha vypratania Pozemku, o ktorom tvrdí, že je jeho výlučným vlastníkom. Žalovaní v 1. a 2.
rade takisto tvrdia, že sú vlastníkmi Pozemku a dlhodobo ho aj užívajú. Súd preto ako otázku predbežnú
rieši otázku vlastníckeho práva k Pozemku, pričom právne závery súdu nie sú závislé od konania sp.
zn.: XXC/XX/XXXX, kde žaloba bola podaná až dňa 09.10.2019. Návrh na prerušenie konania bol daný
až v čase, keď dokazovanie bolo v pokročilom štádiu, pričom čakať na rozhodnutie súdu vo veci sp.

zn.: XXC/XX/XXXX súd vyhodnotil ako neefektívne a v rozpore so zásadou hospodárnosti konania s
poukazom na to, že závery o vlastníckom práve k Pozemku si súd na základe vykonaného dokazovanie
utvorí sám. Na základe uvedeného bol návrh na prerušenie konania zamietnutý. (výrok I)
9. Súd vo veci vykonal dokazovanie a zistil nasledovný skutkový stav veci:
10. Z listu - Výzva k vyprataniu pozemku zo dňa 16.09.2015 súd zistil, že žalobca vyzval žalovaných k

vyprataniu Pozemku do konca októbra 2015.
11. Z listu - Odpoveď na list zo dňa 16.09.2015 zo dňa 28.10.2015 vyplynulo, že žalovaní v 1. a 2.
rade reagovali prostredníctvom svojho právneho zástupcu s tým, že výzve na vyprataniu Pozemku
nemôže vyhovieť. Navrhuje uzavretie kúpnej zmluvy a pre prípad, že žalobca podá žalobu na súd, budú
sa aj žalovaní domáhať na súde určenie vlastníckeho práva vydržaním. Pozemok užívajú na základe

geometrického plánu F.. E. Č.. XXX-XX-XXX/XX a platia zaň dane.
12. Z LV č. XXXX s históriou vlastníckych vzťahov súd zistil, že parc. č. XXX/XX, kat. úz. I.H. H. vznikla z
pôvodnej parcely č. XXX/X orná pôda o výmere XXX m2, ktorá bola pôvodne vo vlastníctve otca žalobcu
- Z. S.H., zomr. XX.XX.XXXX a následne vo vlastníctve žalobcu v podiele 1/1. Pôvodne bol pozemok
vedený v pozemnoknižnej vložke č. XXX ako parcela registra „D.“ č. XXX/X (pozemnoknižná vložka č.

XXX je založená v spise na č.l. XXX, pričom ako vlastníci pozemku parc. č. XXX/X sú vedení Z. S. v
1 a Z. S. v 1).
13. Z geometrického plánu č. XX/XXXX vyplynulo, že bol vypracovaný F.. G. E., autorizačne overený
dňa 17.04.2015 a úradne overený dňa 24.06.2015 za účelom oddelenia pozemku č. XXX/XX. Z nákresu
je zrejmé, že poloha parcely prebieha šikmo a z pravej strany susedí s parc. č. XXX (pozn. súdu vo

vlastníctve žalobcu) a z ľavej susedí s parc. č. XXX/XX a XXX/XX (pozn. súdu na obe parcely LV
nezaložený). Z výkazu výmer vyplynulo, že pôvodná parcela registra „D.“ č. XXX/X o výmere XXX m2
(orná pôda) zaniká a vytvára sa parc. č. XXX/XX s totožnou výmerou (stav právny), podľa stavu C KN
z parc. č. XXX/XX orná pôda o výmere XXX m2 a parc. č. XXX/XX záhrady o výmere XXX m2 vznikajú
parc. č. XXX/XX orná pôda o výmere XXX m2, parč. č. XXX/XX záhrady o výmere XXX m2 a parc. č.

XXX/XX orná pôda o výmere XXX m2.
14. Z geometrického plánu č. XXX-XX-XXX/XX vyplynulo, že bol vypracovaný K.. E. v novembri
1991, autorizačne overený dňa 06.11.1991 a úradne overený dňa (nečitateľné) za účelom oddelenia
a usporiadania stavebného pozemku. Súd konštatuje, že sa jedná o kópiu s rukou dopisovanýmipoznámkami. Z nákresu je zrejmé, že má byť vytvorená nová parcela č. XXX/XX - vyznačená ako diely
a), b), c), d), e) a f). Diel a) svojím umiestnením susedí s parc. č. XXX. Z výkazu výmer vyplýva, že z
pôvodnej parcely registra „D.“ č. XXX s výmerou XXXX m2 sa má vytvoriť diel a) o výmere XXXX m2,

ktorý bude včlenený do novej parc. č. XXX/XX (ktorá pri súčte výmery dielov a), b), c), d), e) a f) má mať
výmeru XXXX m2). Zvyšná časť o výmere XXX m2 vytvorí novú parc. č. XXX.
15. Z LV č. XXXX súd zistil, že pôvodná parcela č. XXX vedená v kat. úz.: I. H. je v KN neidentická a
uvádzajú sa rôzne výmery (XXXX m2, XXXX m2 a XXXX m2), ako vlastníci sú vedení žalovaní v 1. a
2. rade s vyznačenou poznámkou - LV prepísaný. Z LV č. XXXX (stav ku dňu 08.07.2016) je zrejmé,

že vlastníkmi parcely registra „D.“ č. XXX o výmere XXXX m2 sú žalovaní v podiele 1/1. Z Grafickej
identifikácie parc. č. XXX, registra „D.“ zo dňa 22.01.2016 súd zistil, že pôvodná parcela XXX sa graficky
prekrýva s parc. č. XXX/XX a XXX/XX, pričom z ľavej strany susedí s Pozemkom.
16. Z Notárskej zápisnice NZ XXX/XX, N XXX/XX zo dňa 25.06.1992 spísanej na Štátnom notárstve
v Trnave vyplynulo, že žalovaní v 1. a 2. rade na strane kupujúcich uzavreli kúpnu zmluvu s K. G.,
nar. XX.XX.XXXX a Š. G., nar. XX.XX.XXXX ako predávajúcimi, predmetom ktorej bola kúpa pozemku

- parc. č. XXX roľa o výmere X.XXX m2, podľa EN neidentická, zapísaná na LV č. XXXX. Na strane
druhej odsek tretí je uvedené: kupujúci berú na vedomie, že kupujú nehnuteľnosť v stave neidentickom
a že vyžaduje zameranie geometrickým plánom. Do vlastníckych práv vstupujú len v takom rozsahu,
ako patrila predávajúcim.
17. Z LV č. XXX, kat. úz. I. H. je zrejmé, že výlučným vlastníkom pozemkov - parc. č. XXX/X, XXX/X,

XXX/X M. XXX a domu súp. č. XXX postaveného na parc. č. XXX, je žalobca.
18. Z LV č. XXXX, kat. úz. I. H. vyplynulo, že podielovými spoluvlastníkmi v podiele XX/XX pozemkov
- parc. č. XXX/XX M. XXX/XX, sú žalovaní v 1. a 2. rade. Z LV č. XXXX, kat. úz. I. H. je zrejmé, že
podielovými spoluvlastníkmi v podiele XX/XX pozemku - parc. č. XXX, sú žalovaní v 1. a 2. rade.
19. Na pojednávaní dňa 12.12.2018 právny zástupca žalobcu uviedol, že namieta dobromyseľnosť

ako základnú podmienku vydržania. Geometrický plán založený na č. X.. XX nebol nikdy do katastra
zapísaný a nemôže slúžiť ako právny titul, od ktorého by žalovaní mohli odvodzovať oprávnenosť
držby. Nález ÚS I. US XXX/XXXX sa týkal iného skutkového základu a nemožno z neho vychádzať.
Naopak poukazuje na judikatúru: R XX/XXXX, R XX/XXXX a rozhodnutie NS SR XCdo/XX/XXXX. K
zápisu predmetnej parcele č. XXX/XX (pozn. Pozemok) uvádza: že bola odčlenená z pôvodnej parcely

XXX/X individuálnym geometrickým plánom, ktorý bol vyhotovený pri dodatočnom dedičskom konaní
po predchodcovi žalobcu. V roku 1991, keď bol vyhovený geometrický plán žalovaných má za to, že
došlo k nesprávne vytýčeným hraniciam a vychádzalo sa z chybných údajov. Na to reagoval právny
zástupca žalovaných, ktorý namietal, že žalovaní vyše 20 rokov užívali predmetný pozemok a žalobca
do tohto užívania nikdy nezasahoval. Za pozemok riadne platili dane, čo súdu aj preukážu. Predložil

NotárskuzápisnicuNZXXX/XX,ktorejobsahombolakúpnazmluva,ktoroužalovanínadobudlidosvojho
vlastníctva pôvodnú parcelu XXX vo výmere XXXX m2. Pozemok sa nachádza tam, kde mala byť
vytvorená parcela číslo XXX/XX a táto nepochybne vznikla z pôvodnej parcely XXX.
20. Na pojednávaní dňa 12.12.2018 bol vypočutý žalobca, ktorý uviedol, že pôvodnú parcelu č. XXX/
X užíval jeho dedo, jeho otec a neskôr aj on sám. V roku 1992 dostal pozvánku na Obvodný úrad

(telefonickú), keď tam prišiel bol tam starosta obce, zamestnankyňa obce a otec žalovaného v 1. rade
- I. G.. Reč bola o pozemku XXX/X, ktorý chceli od neho odkúpiť spolu s parcelou číslo XXX, ponúkli
mu aj zámenu parciel, ale on s tým nesúhlasil. Pri vytýčení hraníc pozemkov v roku 1991, ako to tvrdia
žalovaní,prizvanýnebol.Keďsarealizovalooplotenie,išielpouliciaboltamajotecžalovanéhov1.rade,
ktorémuvytkol,žesasoplotenímposunulidoichpozemku.Vroku1989-1990vysadilnaparcelestromy,

ktoré by nikdy nevysadil tak, aby zasahovali konármi do plota žalovaných. Žalovaní však zrealizovali plot
na hranici pozemku XXX M. XXX/XX, takže dnes sú tie stromy tesne za plotom. Má za to, že plot bol
zrealizovaný na tom mieste ako schválnosť za to, že tú parcelu nechcel predať. Dňa 02.04.2016 žalovaní
strihali stromy, na čo ich vyzval, aby od toho upustili, nakoľko ide o jeho pozemok. Na to zobrali špagát
natiahli ho na hranici XXX/XX z tej strany, ktorá susedí z ich pozemkami a špagát tam bol tak niekoľko

mesiacov. Hneď na to prišla ponuka na odkúpenie za X eur za 1 m2, čo však odmieta a požaduje trhovú
cenu. Keď sa mal pozemok zameriavať v roku 2015 on žalovaného k zameraniu zavolal, ale neprišiel.
21. Z katastrálneho odboru Okresného úradu K. súd na návrh strany konania vyžiadal geometrický plán
č. XXX/XX. Z kúpnej zmluvy zo dňa 07.09.1991 uzavretej medzi predávajúcimi: Z. S.H., J.. XX.XX.XXXX,
S. O., J.. XX.XX.XXXX, V. A., J.. XX.XX.XXXX, X. O., J.. XX.XX.XXXX M. Q. I. H. a kupujúcimi: Z. S.

(Ž.) M. D. S. súd zistil, že jej predmetom bola kúpa pozemku - novovytvorenej parc. č. XXX orná pôda o
výmere XXX m2. Podľa Geometrického plánu č. XXX/XX parc. č. XXX vznikla z pozemkov parc. č. XXX/
X záhrady o výmere XX m2 a parc. č. XXX/X orná pôda o výmere XXX m2 v podielovom spoluvlastníctve
predávajúcich.22. Na pojednávaní dňa 15.05.2019 súd vypočul žalovaného v 1. rade, ktorý uviedol, že kúpili parc. č.
XXX aj s ostatnými pozemkami v roku 1991, následne sa robilo geometrické zameranie a oplotili to v
roku 1999. Pozemok užíval s jeho otcom a chodili tadiaľ aj ľudia, neskôr to vyčistili a oplotili. Nepamätá

si presne, kedy žalobca vysádzal stromčeky, ale ešte sú tam. Od roku 1991 Pozemok užívali v dobrej
viere, že sú vlastníkmi a do roku 2015 žalobca nemal žiadne námietky. Žalovaná v 2. rade sa pripojila
k tomu, čo vypovedal žalovaný v 1. rade.
23. Na pojednávaní dňa 09.10.2019 bol vypočutý svedok - F.. H. Z., ktorý pôsobil ako starosta obce,
už 22 rokov starostom nie je. V čase, keď pôsobil ako starosta si spomína, že žalobca mu spomínal,

že má parcelu a malo dôjsť so žalovanými k vysporiadaniu resp. prevodu vlastníctva. Svedok Y. Y.
uviedol, že pozemok, ktorý patrí žalobcovi, by mal siahať od ulice Z. až po Ľ.. Š. ale číslo parcely ani LV
nepozná. Strany konania pozná, býval na ulici Ľ.. Š., takže boli susedia. Spomína si, že ako deti sa tam
hrávali. Pamätá si, že žalovaní ho začali užívať a ohrádzať približne v rokoch 1995 až 1998. Predtým bol
pozemok asi tak voľne zarastený, také priestranstvo, hrávali sa tam. O spore medzi stranami konania
z minulosti nemá vedomosť. Žalovaní pozemok užívajú takých 20 - 25 rokov určite. Svedkyňa S. A.

vypovedala, že pôsobila ako pracovníčka na obecného úradu na úseku daní. V obci býva, na úrade už
nepôsobí od XX.XX.XXXX. Vie, čo je predmetom sporu, otec žalovaného v 1. rade chcel od žalobcu
prikúpiť k svojmu pozemku ďalšiu časť, lebo sú susedia a žalobca mu to nechcel predať. O ich spore
vie, od otca žalovaného v 1. rade a neskôr aj od žalobcu, 4 roky dozadu si to žalobca dával geodetom
zamerať a sťažoval sa, že mu žalovaný v 1. rade nechce pozemok odstúpiť. Je to tak 20 rokov aj viac,

čo vie, že sa stretli aj na obecnom úrade, ale ona tam nebola a myslí si, že sa nedohodli.
24. Svedkyňa D. S. bola dopytovaná na zodpovedanie otázok písomne, pričom uviedla, že I. G. (otec
žalovaného v 1. rade) navštívil jej matku a starého otca - Z. S., pričom žiadal, aby mu pozemok, ktorý
susedil s ich pozemkami predali, čo však Z. S. odmietol. Na pozemky vo vlastníctve žalovaných v 1.
a 2. rade nevstupuje.

25. Na pojednávaní dňa 15.11.2021 právny zástupca žalovaných v 1. a 2. rade predložil geometrický
plán č. XXX-XXXX-XXX/XX z roku 1983, o ktorom uviedol, že predpokladá, že nebol zapísaný v katastri
nehnuteľnosti a má potvrdzovať tvrdenia žalovaných a to, že boli v dobrej viere, že boli vlastníkmi
predmetnej parcely. Uvedenú listinu namietol právny zástupca žalobcu s tým, že v roku 1992 bola
uzavretá kúpna zmluva, ktorá je súčasťou spisu a z tejto jasne vyplýva, že parc. č. XXX zapísaná na

LV č. XXXX, bola vo vtedajšej evidencii neidentická. Účastníci zmluvy boli poučení, že majú vyhotoviť
geometrický plán.
26. Z geometrického plánu č. XXX-XXXX-XXX/XX vyhotoveného dňa 13.08.1982, overeného dňa
02.05.1983 a 06.05.1983 vyplynulo, že bol vyhotovený za účelom zamerania stavebnej plochy a
skutočného stavu, pričom mala byť vytvorená nová parcela XXX/XX z dielov XX, XX, XX, XX M. XX. Diel

XX mal byť vytvorený z parc. č. XXX o výmere XXX m2 a diel XX z parc. č. XXX/X o výmere XXX m2.
27. Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, ďalej len „OZ“, výkon práv a
povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv
a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
28. Podľa § 123 OZ, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať,

požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
29. Podľa § 126 ods. 1 OZ, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva
neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
30. Podľa § 130 ods. 1 OZ, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec
alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

31. Podľa § 132 ods. 1 OZ, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou,
dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.
32. Podľa § 134 ods. 1 OZ, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po
dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
33. V predmetnej veci sa žalobca domáha vypratania Pozemku. Z LV č. XXXX s históriou vlastníckych

vzťahov súd zistil, že parc. č. XXX/XX (Pozemok), kat. úz. I. H. vznikla z pôvodnej parcely č. XXX/X orná
pôda o výmere XXX m2, ktorá bola pôvodne vo vlastníctve otca žalobcu - Z. S., zomr. XX.XX.XXXX a
následne vo vlastníctve žalobcu v podiele 1/1. Pôvodne bol pozemok vedený v pozemnoknižnej vložke
č. XXX ako parcela registra „D.“ č. XXX/X (pozemnoknižná vložka č. XXX je založená v spise na č.l. XXX,
pričom ako vlastníci pozemku parc. č. XXX/X sú vedení Z. S.H. v 1 a Z. S. v 1). Súd mal za uvedených

dôkazov za preukázané, že Pozemok bol vo vlastníctve žalobcu a jeho právnych predchodcov, pričom
uvedené korešponduje aj s geometrickým plánom č. XX/XXXX, z výkazu výmer ktorého vyplynulo, že
pôvodná parcela registra „D.“ č. XXX/X o výmere XXX m2 (orná pôda) zanikla a vytvorila sa parc. č.
XXX/XX s totožnou výmerou (stav právny). Predmetný geometrický plán bol riadne vnesený do katastranehnuteľností,čomuzodpovedáajvčaserozhodnutiasúduaktuálnezakresleniePozemkuvkatastrálnej
mape.
34. Žalovaní v 1. a 2. rade sa voči vyprataniu Pozemku bránili a odvodzovali svoje vlastnícke právo

od § 134 ods. 1 OZ, pričom uviedli, že podľa geometrického plánu č. XXX-XX-XXX/XX je zrejmé, že
mala byť vytvorená nová parcela č. XXX/XX - vyznačená ako diely a), b), c), d), e) a f). Z výkazu výmer
vyplýva, že z pôvodnej parcely registra „D.“ č. XXX s výmerou XXXX m2 sa má vytvoriť diel a) o výmere
XXXX m2, ktorý bude včlenený do novej parc. č. XXX/XX (ktorá pri súčte výmery dielov a), b), c), d),
e) a f) má mať výmeru XXXX m2). Zvyšná časť o výmere XXX m2 vytvorí novú parc. č. XXX. Podľa

uvedeného mal teda Pozemok vzniknúť z parcely č. XXX. Žalovaní v 1. a 2. rade preukazovali LV č.
XXXX, že vlastníkmi parcely registra „D.“ č. XXX o výmere XXXX m2 sú žalovaní v podiele 1/1. Pôvodne
- parcela č. XXX vedená v kat. úz.: I.Ľ. H. bola v KN neidentická a uvádzali sa rôzne výmery (XXXX
S.X, XXXX S.X M. XXXX S.2). Z Grafickej identifikácie parc. č. XXX, registra „D.“ zo dňa 22.01.2016
súd zistil, že pôvodná parcela XXX sa graficky prekrýva s parc. č. XXX/XX M. XXX/XX, pričom z
ľavej strany susedí s Pozemkom, je teda nepochybné Pozemok z pôvodnej parc. č. XXX nevznikol.

Argumentácia žalovaných v 1. a 2. rade, že sa dôvodne domnievali, že sú vlastníkmi Pozemku, lebo
podľa geometrického plánu č. XXX-XX-XXX/XX sa Pozemok nachádza tam, kde mala byť vytvorená
parc. č. XXX/XX z pôvodnej parc. č. XXX, ktorá bol v ich vlastníctve, neobstojí. Jednak z dôvodu, že
geometrický plán č. 122-90-116/91 nebol nikdy vnesený do katastra nehnuteľností (pričom uvedený
geometrický plán sa umiestnením Pozemku ani nezaoberal), jednak z dôvodu, že žalovaní v 1. a 2. rade

mali vedomosť o tom, že parcela č. 516 bola neidentická. To isté sa vzťahuje aj na geometrický plán
č. 243-2540-185/82 (predložený žalovanými na poslednom pojednávaní dňa 15.11.2021), ktorý takisto
nebol použitý ako technický podklad k majetkoprávnemu usporiadaniu, taktiež z neho nie je možné
vyvodiť, že by Pozemok vznikol z parc. č. XXX, ako tvrdili žalovaní. Z Notárskej zápisnice NZ XXX/XX,
J. XXX/XX zo dňa 25.06.1992 spísanej na Štátnom notárstve v Y. he zrejmé, že žalovaní v 1. a 2. rade

na strane kupujúcich uzavreli kúpnu zmluvu s K. G., J.. XX.XX.XXXX M. Š. G., J.. XX.XX.XXXX ako
predávajúcimi, predmetom ktorej bola kúpa pozemku - parc. č. XXX roľa o výmere X.XXX m2, podľa
EN neidentická, zapísaná na LV č. XXXX. Na str. druhej odsek tretí je výslovne uvedené: „kupujúci
berú na vedomie, že kupujú nehnuteľnosť v stave neidentickom a že vyžaduje zameranie geometrickým
plánom. Do vlastníckych práv vstupujú len v takom rozsahu, ako patrila predávajúcim.“ Žalovaní v 1.

a 2. rade teda v roku 1992 na základe uvedenej kúpnej zmluvy mali vedomosť o tom, že parc. č. XXX
je neidentická, ich presvedčenie o tom, že na základe geometrického plánu z roku 1991 sú vlastníkmi
Pozemku a preto ho aj oplotili a dodnes užívajú, nie je legitímne.
35. Žalobca uviedol, že v roku 1989 - 1990 vysadil na Pozemku stromy, pričom v súčasnosti sú za
plotom, ktorý zrealizovali žalovaní. Žalovaný v 1. rade uvedenú skutočnosť potvrdil, čo potvrdzuje záver

súdu o tom, že žalovaní v 1. a 2. rade nemohli byť v presvedčení, že sú vlastníkmi Pozemku, keď na
ňom žalobca vysádzal stromy.
36. Oprávnenosť držby sa posudzuje z týchto hľadísk: a) existencia právneho (hoci i domnelého) titulu,
o ktorý sa opiera dobrá viera držiteľa, b) nakladanie s vecou počas celej vydržacej doby ako s vlastnou,
c) dobrá viera držiteľa, že mu právo patrí. Okolnosťami, ktoré môžu svedčiť pre záver o existencii dobrej

viery sú spravidla okolnosti týkajúce
sa právneho dôvodu nadobudnutia práva a svedčiace o poctivosti nadobudnutia. Domnienka držiteľa,
že mu vec alebo právo patrí, sa musí vždy opierať o niektorý právny úkon alebo inú právnu skutočnosť,
na základe ktorých, podľa jeho presvedčenia, vec alebo právo nadobudol. Ako podmienka vydržania
nestačí subjektívne presvedčenie držiteľa o tom, že vec alebo právo mu patrí , ale je potrebné, aby

držiteľ bol v dobrej viere „s prihliadnutím na všetky okolnosti“. Posúdenie toho, či je držiteľ s prihliadnutím
na všetky okolnosti v dobrej viere, že mu vec alebo právo patrí, nemôže vychádzať len z hodnotenia
subjektívnych predstáv držiteľa. (por. napr. Ro NS ČR, 2 Cdon 1178/96)
37. Oprávneným držiteľom je ten, kto nakladá s vecou ako s vlastnou a je so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný, že mu vec patrí. Dobromyseľnosť teda znamená, že držiteľ je ohľadne existencie svojho

práva v omyle. Posúdenie, či držiteľ je alebo nie je dobromyseľný, treba hodnotiť vždy objektívne, a nie
iba zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) účastníka, a treba vždy brať do úvahy, či držiteľ
pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od
každého požadovať nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že
mu vec patrí. O dobromyseľnosti možno hovoriť tam, kde držiteľ drží vec v omyle, že mu vec patrí a ide

pritom o omyl ospravedlniteľný. Ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci sa
postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu od
každého požadovať. Omyl môže byť nielen skutkový, ale aj právny. Právny omyl spočíva v neznalosti
alebovneúplnejznalostivšeobecnezáväznýchprávnychpredpisovaztohovyplývajúcehonesprávnehoposúdenia právnych dôsledkov právnych skutočností. V danom prípade je nepochybné, že žalovaní
nielenže nemohli byť v ospravedlniteľnom omyle, že im Pozemok patrí, naopak, v roku 1992 pri kúpe
parc. č. XXX (resp. podpise Notárskej zápisnice NZ XXX/XX) boli výslovne informovaní o tom, že berú na

vedomie, že kupujú nehnuteľnosť v stave neidentickom a že vyžaduje zameranie geometrickým plánom.
Do vlastníckych práv vstúpili len v takom rozsahu, ako patrili predávajúcim. Pokiaľ žalovaní v 1. a 2. rade
pristúpili k oploteniu Pozemku a jeho užívaniu, neučinili tak v dobrej viere, že im Pozemok patrí.
38. Nakoľko podmienky vydržania vlastníckeho práva k Pozemku zo strany žalovaných v 1. a 2. rade
neboli naplnené, súd vychádzal z listín, ktorými vlastnícke právo k Pozemku preukázal žalobca. Nakoľko

v konaní nebolo sporné, že žalovaní v 1. a 2. rade celý Pozemok užívajú a majú ho aj oplotený, sú v
zmysle ust. § 126 ods. 1 OZ povinní ho vypratať (výrok II).
39.Pokiaľideovýsluchsvedkov,lebonebolomožnésurčitosťouzistiť,žeskutočnosti,ktoréuvádzajú,sa
týkajú priamo Pozemku. Svedkovia uvádzali, že ide o „pozemok, ktorý susedí s pozemkami žalovaných“
alebo „susedný pozemok“, z ich výpovedí preto súd vychádzať nemohol.
40. Ohľadom nálezu ÚS SR sp. zn.: I ÚS XXX/XXXX súd uvádza, že v prejednávanej veci z neho nie

je možné vychádzať, nakoľko žalovaní v 1. a 2. rade odvodzovali svoje vlastnícke právo od zákresu
neidentickej parcely v geometrickom pláne. Z odôvodnenia nálezu vyplývajú závery Ústavného súdu o
posune v doterajšej judikatúre v riešení otázky „nemo plus iuris“ o nové interpretačné závery v zmysle
zásadnej ochrany tej osoby, ktorá robila právny úkon s dôverou v určitý - jej druhou stranou prezentovaný
skutkový stav. Navyše, ak bol potvrdený údajmi z verejnej štátom vedenej evidencie a najmä, keď

ho potom aprobuje aj príslušný orgán verejnej moci (kataster nehnuteľností a pod.) Sťažovateľ pri
nadobúdaní nehnuteľností evidovaných v katastri nehnuteľností konal v dobrej viere v konštitutívny akt
štátu (v tomto prípade dvojnásobný - opatrenie konkurzného súdu a rozhodnutie o povolení vkladu), mal
by požívať ústavnú ochranu. Tu súd dáva do pozornosti rozhodnutie veľkého senátu Najvyššieho súdu
SR zo dňa 27. apríla 2021, sp. zn. 1VObdo/2/2020, publikované pod R 56/2021, z ktorého o.i. vyplýva,

že dobrá viera nadobúdateľa, že hnuteľnú alebo nehnuteľnú vec nadobúda od vlastníka, má vplyv na
nadobudnutie vlastníckeho práva, len pokiaľ zákon v taxatívne vymedzených prípadoch nadobudnutie
vlastníckeho práva s poukazom na dobrú vieru ich nadobúdateľa výslovne upravuje. V iných prípadoch
právna úprava de lege lata nadobudnutie vlastníckeho práva od nevlastníka s poukazom na dobrú vieru
nadobúdateľa neumožňuje.

41. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
42. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
43. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

44. Nakoľko žalobca mal v konaní plný úspech, súd mu priznal právo na náhradu trov v rozsahu
100% (výrok III). V rámci záverečnej reči žiadali žalovaní v 1. a 2. rade pre prípad, že súd žalobe
vyhovie, aby súd žalobcovi náhradu trov konania nepriznal z dôvodov hodných osobitného zreteľa, a to
z dôvodu, že žalovaní v 1. a 2. rade bol dobromyseľní. Ustanovenie § 257 Civilného sporového poriadku
predstavuje ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú

zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť
trovy konania, výnimočne prihliadnuť (porov. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ďalej
len NS SR 2MCdo/17/2009). Nie je preto možné dotknuté ustanovenie považovať za predpis zakladajúci
jeho voľnú možnosť aplikácie. Dotknuté ustanovenie je výrazom skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže
byť natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť života, právo sa dotvára sudcovským výkladom

v medziach ustanovených všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže
dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov konania, než by plynul z použitia všeobecných
zásad o náhrade trov konania (porov. uznesenie NS SR sp. zn. 5Obo 4/2017). Uvedené ustanovenie
teda slúži k riešeniu situácie, v ktorej je nespravodlivé, aby ten, kto dôvodne bránil svoje porušené alebo
ohrozené právo alebo právom chránené záujmy, získal náhradu trov, ktoré pri tomto konaní dôvodne

vynaložil (porov. uznesenie NS SR sp. zn. 6M Cdo 5/2011).
45. V danom prípade však súd mal za to, že dôvody hodné osobitného zreteľa neboli naplnené. Je síce
pravdou, že žalovaní v konaní vynaložili snahu sa so žalobcom dohodnúť a ponúkli žalobcovi možnosť
Pozemok odkúpiť, čo žalobca odmietol, avšak táto skutočnosť sama o sebe nepostačuje na to, aby
súd konštatoval existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, na podklade ktorých by úspešnému

žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Žalovanými uvádzaný dôvod - dobromyseľnosť, takisto nie
je postačujúcim dôvodom na rozhodnutie podľa § 257 CSP. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že
žalovaní v 1. a 2. rade neboli a ani nemohli byť dobromyseľnými držiteľmi nehnuteľnosti, pričom žalobca
ich už pred podaním žaloby vyzval na vypratanie Pozemku, a to listom zo dňa 16.09.2015, t.j. niekoľkomesiacov pred podaním žaloby. Žalovaní v 1. a 2. rade teda nemôžu tvrdiť, že nezavinili začatie konania,
alebo že by na začatie konania nezadali príčinu.
46.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti

tohto rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podľa § 355 ods. 1 CSP podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia na Okresný súd Piešťany.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len

proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda,
môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis (§ 127 ods. 1 CSP). Ak ide o
podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto
konania (§ 127 ods. 2 CSP). Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby

každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).
Podľa § 365 ods. 1 až 3 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 2 Exekučného poriadku).