Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Monday, January 16, 2023

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14S/64/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2020200181
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Laczo

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2023:2020200181.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave ako súd správny, v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Pavla Lacza

a sudcov: JUDr. Ľubomíra Bundzela a JUDr. Petra Dumana, v právnej veci žalobcu: A. B., nar.
XX.X.XXXX, trvale bytom B. C. D. XXX, zastúpený: Advokátska kancelária Pacalaj, Palla a partneri,
s. r. o., so sídlom Námestie SNP 3, 917 01 Trnava, IČO 36 857 548, proti žalovanému: Okresný úrad
Trnava, pozemkový a lesný odbor, so sídlom Vajanského 615/2, 917 01 Trnava, za účasti: Poľovnícke
združenie Hubert Hlohovec, so sídlom Kukučínova 27/A, Hlohovec, IČO 42 159 903, právne zastúpený:
advokátom JUDr. Norbert Horváth, so sídlom advokátska kancelária Slnečná 592/2, 924 01 Galanta,
IČO: 30 958 300, vo veci preskúmania rozhodnutia žalovaného č. OU-TT-PLO-2020/020498 zo dňa

27.05.2020, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému súd nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

III. Ďalšiemu účastníkovi konania súd nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Priebeh administratívneho konania

OkresnýúradTrnava,pozemkovýalesnýodbor,akopríslušnýorgánštátnejsprávynaúsekupoľovníctva
podľa § 71 ods. 2 písm. c) a v zmysle ust. § 74 ods. 2 písm. b) zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, na základe predloženej
žiadosti Poľovného združenia Hubert Hlohovec so sídlom Kukučínova 27/A, 920 01 Hlohovec, IČO:
42 159 903 zaevidoval v zmysle § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve zmluvu o užívaní poľovného revíru
Stará hora, Horné Otrokovce, podpísanú medzi užívateľom poľovného revíru Poľovným združením

Hubert Hlohovec, so sídlom Kukučínova 27/A a vlastníkmi poľovného revíru zastúpeného Ing. Róbertom
Číkom ako splnomocnencom zvoleným na zhromaždení vlastníkov poľovných revírov podľa § 5 ods. 7
zákona o poľovníctve, konanom dňa 13.2.2020 v kancelárii Notárskeho úradu v Nových Zámkoch podľa
notárskej zápisnice spísanej na Notárskom úrade dňa 25.2.2020 JUDr. Petrom Šulaiom, notárom so
sídlom M. R. Štefánika 14, Nové Zámky, sp. zn. N 132/2020 NZ 6028/2020 NCR 1s6141/2020.

Žalovaný svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že zmluvu o užívaní poľovného revíru Stará hora Horné
Otrokovce bola Okresnému úradu, pozemkovému a lesnému odboru predložená v troch vyhotoveniach,
pričom správny orgán preskúmal predloženú zmluvu a zistil, že spĺňa všetky náležitosti zakotvené v §
14 ods. 3 zákona o poľovníctve.Zmluva o užívaní poľovného revíru Stará hora B. C. je účinná dňom registrácie. Súčasťou uvedenej

zmluvy je odpis zápisnice, ktorá osvedčuje priebeh zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov
v spoločnom poľovnom revíri Stará hora, ktorý doslovne súhlasí s prvopisom uloženým na notárskom
úrade v zbierke Notárskych zápisníc pod číslom NZ 6028/2020.

O priebehu skúmania predloženej žiadosti a vykonanom dokazovaní, že zmluvu podpísali vlastníci
poľovných pozemkov poľovného revíru Stará hora, B. C., vlastniaci nadpolovičnú väčšinu, Okresný úrad
Trnava, pozemkový a lesný odbor, spísal záznam do spisu zo dňa 27.5.2020, ktorý je uložený v spise
č. OU-TT-PLO-2020/020498.

Žaloba a žalobné dôvody

Žalobca podal proti uvedenému rozhodnutiu žalobu prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa

30.7.2020, v ktorej namietal, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci, je nepreskúmateľné, že zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádza opatrenie je nedostačujúce
na riadne posúdenie veci, že skutkový stav, z ktorého vychádzalo napadnuté opatrenie nemá oporu
v administratívnom spise, a že boli poručené viaceré ustanovenia zákona o poľovníctve aj správneho
poriadku.

Žalobca v prvom rade namieta to, že z notárskej zápisnice ako aj z pozvánky na zhromaždenie
vlastníkov, ktorú podpísal Ing. Róbert Čík, ktorý vystupoval ako údajný zástupca vlastníkov poľovných
pozemkov v rámci poľovného revíru Stará hora nie je možné zistiť, ktorí konkrétni vlastníci pozemkov

v poľovnom revíri Stará hora poverili Ing. Róberta Číka na zvolanie zhromaždenia vlastníkov. Táto
skutočnosť nie je zrejmá ani zo zápisnice ani z listiny prítomných a nie je zrejmé a nedá sa vôbec zistiť,
či tvrdenie zvolávateľa o tom, že zhromaždenie vlastníkov bolo zvolané v súlade s § 5 ods. 3 zákona
o poľovníctve je vôbec pravdivé. V zmysle uvedeného ustanovenia je totiž potrebné, aby zhromaždenie
zvolalonajmenej1/3vlastníkovpoľovnýchrevírov,čovšakzdokladov,ktorébolipredloženéniejemožné

zistiť.

Zvolávateľ, Ing. Róbert Čík, napriek týmto výhradám nepredložil zhromaždeniu vlastníkov ani jeden
z požadovaných dokladov, ktorý by preukazoval oprávnenie zvolávateľa vôbec zvolať zhromaždenie

vlastníkov, resp. zúčastniť na zhromaždení vlastníkov a hlasovať na ňom. Zvolávateľ nepredloženie
dokladov týkajúcich sa otázky riadneho zvolania zhromaždenia vlastníkov v súlade s § 5 ods. 3 zákona
opoľovníctveodôvodniltým,žeúčastnícizhromaždenianiesúoprávnenínahliadaťdonájomnýchzmlúv,
a že nájomné zmluvy boli predložené okresnému úradu pri evidencii zmluvy. Táto argumentácia je
zavádzajúca, klamlivá a pre priebeh zhromaždenia vlastníkov vyložene účelová. Žalobca sa ako jeden

z riadnych vlastníkov poľovných pozemkov vôbec nedozvedel o tom, že by žalovaný vôbec vykonával
dokazovanie oprávnenia zvolávateľa zvolať zhromaždenie vlastníkov spolu s ďalšími osobami.

Žalobca ďalej namieta, že žalovaný v rozpore so zákonom o poľovníctve vykonal prezentáciu účastníkov

zhromaždenia vlastníkov až niekoľko mesiacov po skončení zhromaždenia vlastníkov. Žalobca má za
to, že zvolávateľ jednoznačne chcel účelovo zmariť kontrolu splnenia zákonných podmienok na zvolanie
zhromaždenia vlastníkov v čase konania zhromaždenia vlastníkov ako aj kontrolu účasti zvolávateľa
na zhromaždení vlastníkov. Žalobca ďalej namieta, že zvolávateľ nemal v čase konania zhromaždenia
vlastníkov žiadne doklady o tom, že bol oprávnený zvolať zhromaždenie vlastníkov, resp. zúčastniť sa

na zhromaždení vlastníkov a hlasovať na ňom, čo preukazuje aj znenie notárskej zápisnice na str. 7 a 8
„za účelom zdokladovania vlastníckeho práva k poľovným pozemkom v poľovnom revíri Stará hora, B.
C., účastníci zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov predložili ku kontrole a k nahliadnutiu:Pozvánky na zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov v poľovnom revíri Stará hora B. C.
vyvesené na úradných tabuliach obecných úradov obcí..........................
Analýza vlastníckych vzťahov na poľovných pozemkoch v spoločnom poľovnom revíri Stará hora Horné

Otrokovce
Poverenie Slovenského pozemkového fondu pre E. C. F.................................
Poverenie pre JUDr. Norberta Horvátha, advokáta................................................................
Z uvedeného znenia notárskej zápisnice je zrejmé, že za účelom zdokladovania vlastníckeho práva
kpoľovnýmpozemkovvpoľovnomrevíriStaráhora nebolpredloženýokremvyššieuvedenýchdokladov

žiaden iný doklad, žalovaný však napriek tomu tento nedostatok v konaní neskúmal.

Žalovaný nezohľadnil ani vadu pozvánky na zhromaždenie vlastníkov, keďže táto podľa je obsahu
určená pre všetkých vlastníkov poľovných pozemkov na Slovensku a je v rozpore s ust. § 5 ods. 3
a ods. 5 zákona o poľovníctve, pretože o výkone práva poľovníctva v poľovnom revíri nerozhodujú
vlastníci pozemkov, ale vlastníci spoločného poľovného revíru, pričom pre účasť na zhromaždení

vlastníkov je nutné preukázať sa právne relevantným dokladom osvedčujúcim vlastníctvo k poľovnému
revíru v rámci poľovného revíru Stará hora a v prípade zastupovania vlastníka poľovného revíru
aj splnomocnením na zastupovanie, resp. iným listinným dôkazom preukazujúcim oprávnenie konať
za vlastníka poľovného revíru na zhromaždení vlastníkov a hlasovať za neho. Žalobca v žalobe
uvádza, že v čase konania zhromaždenia vlastníkov resp. v čase konania prezentácie účastníkov

zhromaždenia vlastníkov nebol zvolávateľovi, ktorý vykonal prezentáciu predložený žiadny relevantný
doklad osvedčujúci vlastníctvo k poľovným pozemkom začleneného do poľovného revíru Stará hora .
Preto je v rozpore so zákonom o poľovníctve v listine prítomných uvedený ako vlastník poľovných
pozemkov Slovenský pozemkový fond ako správca týchto pozemkov, samozrejme bez uvedenia mena,
výmery známeho resp. neznámeho vlastníka, pozemky, ktoré tento správca spravuje, akceptácia čoho

je zo strany žalovaného nesprávnou aplikáciou ust. § 5 ods. 5 zákona o poľovníctve.

Keďže v listine prítomných nie sú uvedený neznámi a nezistení vlastníci, pozemky ktorých spravuje
Slovenský pozemkových fond, neboli pri prezentácii účastníkov zhromaždenia vlastníkov predložené

listy vlastníctva, nemohol žalovaný nijako overiť správnosť výmery pozemkov, ku ktorým má vraj byť
zástupcom Slovenský pozemkový fond.

Z listiny prítomných je jednoznačné, že prezentácia samotného zvolávateľa prebiehala v inom čase ako

bol čas určený na verejnej vyhláške, keďže všetci účastníci mimo zvolávateľa boli do listiny prítomných
dopisovaní ručne bez iných identifikačných údajov a v niektorých prípadoch aj nečitateľne, čím sa táto
stáva pre potreby zhromaždenia vlastníkov nepreskúmateľnou.

Z uvedeného je teda zrejmé, že žalovaný viacnásobne nesprávne aplikoval § 16 ods. 1 zákona
o poľovníctve, keď listina prítomných neobsahuje riadne náležitosti, čo v zmysle bodu 23 Nálezu
Ústavného súdu č. I. ÚS 721/2016 zo dňa 8.3.2017 znamená, že žalovaný postupoval protiprávne, keď
riadne nezisťoval, či vôbec existuje oprávnenie na uzatvorenie napádanej zmluvy o užívaní.

Žalobca poukazuje, že z ustanovenia zákona o poľovníctve je zrejmé, že podať žiadosť na evidenciu
zmluvy môžu len vlastníci spoločného poľovného revíru. Žalovaný vyššie uvedené ustanovenie zákona
nerešpektoval, keď začal konať vo veci evidencie napadanej zmluvy o užívaní tak, ako keby mu ju
predložili vlastníci poľovného revíru Stará hora a takéto závažné porušenie zákona o poľovníctve malo

za následok ďalší zmätočný a nezákonný postup žalovaného. Navyše je zrejmé, že jediný kto z takéhoto
nezákonné stavu profitoval bolo PZ Hubert Hlohovec.

Žalobca poukázal, že dňa 13.5.2020 podal ako vlastník pozemkov začlenených do poľovného revíru

Stará hora na Okresný súd v Trnave žalobu o určenie neplatnosti uznesení zhromaždenia vlastníkov
a neplatnosti napádanej zmluvy o užívaní, ktoré konanie je vedené pod č. 38C/25/2020. V tejto súvislosti
žalobca uviedol, že v zmysle bodu 16 Nálezu Ústavného súdu SR č. I. ÚS/721/2016 zo dňa 8.3.2017
o platnosti resp. neplatnosti právnych úkonov týkajúcich sa práve splnenia podmienok, ktoré akopredbežnú otázku pri evidenčnom procese musí riešiť správny orgán, môže rozhodnúť iba súd ak už
takýto návrh bol doručený príslušnému okresnému súdu. Okresný úrad nemôže totiž toto konanie pred
súdom ignorovať v záujme striktného naplnenia ust. § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve.

Žalobca ďalej v žalobe uviedol, že z obsahu napádanej zmluvy o užívaní a zo spisového materiálu zistil,
že žalovaný vykonával prezentáciu len niektorých účastníkov zhromaždenia a to na základe písomností,
ktoré zvolávateľ v čase zjavne nemal k dispozícii a nevedel ich účastníkom zhromaždenia preukázať:

- písomnosti žalovaného predložil subjekt, ktorý nebol prítomný na zhromaždení vlastníkov, nebol
vlastníkmi splnomocnený na predkladanie akýchkoľvek písomností vzťahujúcich sa k samotného
zhromaždeniu vlastníkov a nie je zrejmé na základe akého právneho predpisu uchováva a disponuje
písomnosťami
- z notárskej zápisnice jednoznačne vyplýva, že listinné dôkazy preukazujúce vlastnícke právo

k poľovným revírom, ktoré boli predložené na zhromaždení vlastníkov, sú vymenované v notárskej
zápisnici a sú uložené u notára. Zo spisu je zrejmé, že žalovaný notára o zaslanie vyššie
uvedenýchpísomnostínepožiadal,alesaspoľaholprivykonávaníprezentácienapísomnostipredložené
neoprávnenou osobou
- v neoznačenej a neočíslovanej listine pripojenej k notárskej zápisnice okrem ďalších pochybení

vyplýva, že niektorí účastníci zhromaždenia boli v čase, keď sa mali tohto zhromaždenia zúčastniť mŕtvi,
resp. neboli u týchto účastníkov riadne uvedené dátumy narodenia, nesprávne boli identifikovateľní,
resp. boli neidentifikovateľní
- žalovanému nebolo predložené vlastníkmi spoločného poľovného revíru ani jedno plnomocenstvo
na zastupovanie vlastníkov poľovných pozemkov PR Stará hora – fyzických osôb, pretože žalovaný

nemohol v súlade so základnými zásadami správneho konania vykonať dodatočnú prezentáciu
účastníkov zhromaždenia
- zvolávateľ zastupovať obec B. G. aj napriek tomu, že obecné zastupiteľstvo tejto obce nedalo súhlas
na zastupovanie tejto obce zvolávateľom
- zvolávateľ zastupoval obec H. G., aj napriek tomu, že obecné zastupiteľstvo tejto obce nedalo súhlas

na zastupovanie tejto obce zvolávateľom
- neoprávnenou osobou bola žalovanému predložená plná moc od obce H. C., aj napriek tomu, že
obecné zastupiteľstvo tejto obce nedalo súhlas na zastupovanie obce inou fyzickou osobou, v tomto
prípade I. J.
- špecifikácie pozemkov jednotlivých vlastníkov poľovných pozemkov predložené žalovanému boli

jednoznačne vypracované pod skončení zhromaždenia, pretože v prípade plnej moci od obce B. C.
splnomocnený zástupca tejto obce jednoznačne takúto špecifikáciu pozemkov zvolávateľovi nepredložil
- žalovaný v čase dodatočnej prezentácie účastníkov konania nebral do úvahy tvrdenie žalobcu, resp.
iných účastníkov zhromaždenia vlastníkov, že zvolávateľom nebol a splnená základná podmienka
zvolávania uvedená v § 5 ods. 3 zákona o poľovníctve, a teda v dvoch obciach, v obci B. G. a v obci

G. nebola vyvesená táto pozvánka na úradnej tabuli
- z napádaného opatrenia nie je zrejmé ako sa žalovaný vysporiadal s tým, že pre potreby zhromaždenia
vlastníkov zvolávateľ uviedol inú výmeru aká je uvedená v rozhodnutí Okresného úradu Hlohovec
o uznaní PR Stará hora, pričom v zmysle správneho poriadku sa na platné a právoplatné rozhodnutie
správneho orgánu pozerá ako na rozhodnutie bez vád

- z predložený plných mocí žalovanému od právnických osôb Poľnohospodárske družstvo Dolné
Otrokovce, FOOD FARM, s. r. o. Hlohovec a Agrovia, a. s. Bratislava nie je zrejmé, ktorých vlastníkov
poľovných pozemkov vyššie uvedené právnické osoby zastupujú vo veciach výkonu poľovníctva a tiež
nie je ich súčasťou špecifikácia pozemkov, ktoré jednotliví vlastníci vlastnia, a ktoré sú súčasťou PR
Stará hora

- zo spisového materiálu žalovaného je zrejmé, že žalovaný robil prezentáciu účastníkov zhromaždenia
bez hodnoverných dokladov o vlastníctve jednotlivých vlastníkov pozemkov zahrnutých do PR Stará
hora a tieto doklady si žalovaný žiadnym spôsobom nezaobstaral a vydal napadnuté opatrenie len na
základe skúmanie kópie listín, ktoré boli žalovanému predložené neoprávnenou osobou
- žalovaný v konaní o zaevidovaní napádanej zmluvy o užívaní žiadal o predloženie listín preukazujúcich

oprávnenosť zvolávania zhromaždenia vlastníkov a kontroly uznášania tohto zhromaždenia, subjekt PZ
Hubert Hlohovec, ktorý subjekt však nebol účastníkom zhromaždenia vlastníkov nebol splnomocnený
vlastníkmi pozemkov na predkladanie týchto listín žalovanému a nebol poverený uloženiu týchto listín.Z vyššie uvedených konštatovaní je zrejmá snaha žalovaného bez ohľadu na relevantné ustanovenie
zákona o poľovníctve ustanoviť PZ Hubert Hlohovec za užívateľa PR Stará hora, a to napriek tomu, že
žalovaný už v čase vydania napadnutého opatrenia vedel o tom, že vo veci zaevidovanej predmetnej

zmluvy je podaná civilná žaloba.

Žalobca v závere žaloby uviedol, že:

napádaná zmluva o užívaní nebola uzatvorená s vlastníkmi poľovného revíru Stará hora vlastniacimi
najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných revírov z výmery poľovného revíru Stará hora, teda porušenie
§ 16 ods. 1 zákona o poľovníctve

zhromaždenie vlastníkov, na ktorom mali vlastníci PR Stará hora rozhodnúť o uzatvorení napádanej
zmluvy bolo zvolané a realizované v rozpore so zákonnými ustanoveniami, a to porušenie § 5 a § 16

zákona o poľovníctve
Uznesenie zhromaždenia vlastníkov ako aj otázka platnosti samotnej napádanej zmluvy o užívaní sú
predmetom civilného konania začatého na Okresnom súde v Trnave, čo je dôvodom na prerušenie
správneho konania do skončenia civilno-sporového konania o predbežnej otázke
napádaná zmluva o užívaní neobsahuje správnu výmeru PR Stará hora – porušenie § 14 ods. 3 písm.

b) zákona o poľovníctve.

Z uvedeného dôvodu žalobca žiada, aby krajský súd zrušil opatrenie žalovaného č. OU-TT-
PLO-2020/020498 zo dňa 27.5.2020.

Vyjadrenie žalovaného, replika, duplika a vyjadrenie ďalšieho účastníka konania

K žalobe sa písomne vyjadril žalovaný dňa 25.11.2022, pričom v tomto vyjadrení uviedol, že v rámci
procesu evidencie zmluvy o užívaní poľovného revíru v prvom rade dáva do pozornosti Nález Ústavného
súdu SR, podľa ktorého je príslušný správny orgán povinný zistiť, či nie sú splnené negatívne podmienky
brániace evidencii predloženej zmluvy o užívaní poľovného revíru, a to či na užívaní poľovného revíru nie
je zaevidovaná iná zmluva, či v procese evidencie predložená zmluva o užívaní poľovného revíru spĺňa

náležitosti uvedené v § 14 ods. 3 zákona o poľovníctve a či je predložená zmluva o užívaní poľovného
revíru uzatvorená medzi subjektami podľa § 13 ods. 1 zákona o poľovníctve. Zároveň správny orgán
v rámci procesu evidencie o užívaní poľovného revíru skúma, či subjekty, ktoré mali na jej uzatvorení
oprávnenie, t. j. kto je vlastníkom poľovných pozemkov, nájomné zmluvy, poverenia, plnomocenstvo
a na základe vyššie uvedeného poukazuje na skutočnosť, že § 16 ods. 1 a 2 zákona o poľovníctve

uvádzajú podmienky, kedy správny orgán pristúpi k evidencii, resp. odmietnutí evidencie predloženej
zmluvy o užívaní poľovného revíru.

UžívaniepoľovnéhorevíruStaráhoraB.C.bolodňa28.4.2020postúpenéPoľovnémuzdruženiuAgrovia

Hubert Hlohovec. Uvedeným dátumom zmluva o užívaní poľovného revíru uzatvorená medzi vlastníkmi
poľovných pozemkov a užívateľom poľovného revíru zanikla z dôvodu uplynutia doby jej platnosti, t. j.
uplynutím10-ročnejplatnosti.OduvedenéhodátumubolpoľovnýrevírStaráhoraB.C.bezzaevidovanej
zmluvy. Ďalej okresný úrad uvádza, že na predmetný poľovný revír nebola, okrem nižšie uvedenej
zmluvy predložená žiadna ďalšia zmluva o užívaní poľovného revíru.

Dňa 15.4.2020 predložilo Poľovnícke združenie Hubert Okresnému úradu Trnava, pozemkovému
a lesnému odboru zmluvu o užívaní poľovného revíru Stará hora B. C. spolu s notárskou zápisnicou
za účelom jej evidencie v zmysle § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve. Uvedené poľovnícke združenie

zároveň predložilo k nahliadnutiu zmluvy o nájme uzatvorenej medzi vlastníkmi poľovných pozemkov
a nájomcami obhospodarujúcimi na týchto pozemkoch a plnomocenstvá uzatvorené medzi vlastníkom
poľovnýchpozemkov,resp.nájomcamiasplnomocnencomnazastupovanievoveciachvzmyslezákona
o poľovníctve v rámci poľovného revíru Stará hora, B. C..Okresný úrad Trnava, pozemkový a lesný odbor po predložení vyššie uvedenej zmluvy preskúmal

doložené dokumenty a zistil, že zmluva o užívaní poľovného revíru bola uzatvorená v zmysle § 13
ods. 1 písm. b) zákona o poľovníctve medzi vlastníkmi poľovných pozemkov a Poľovníckym združení
Hubert a spĺňala náležitosti uvedené v § 14 ods. 3 zákona o poľovníctve. Predmetné dokumenty
sú súčasťou administratívneho spisu. Okresný úrad Trnava, pozemkový a lesný odbor (ďalej len
„OÚ Trnava, PLO“) po preštudovaní predloženej žaloby zistil, že žalobca vo svojej podanej žalobe

napáda tunajší správny orgán vo veciach pozvánok na zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov
poľovného revíru Stará hora B. C., ktoré boli zverejnené na obciach G., K., G., B. C., H. C., B. G. L.
H. G. a s tým súvisiaci proces zvolania zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov predmetného
poľovného revíru. Ďalej napáda OÚ Trnava, PLO vo veciach, že nesprávne posúdil proces priebehu
zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov poľovného revíru Stará hora B. C.. K vyššie uvedenému
OÚ Trnava, PLO uvádza, že z ustanovenia § 5 a § 11 zákona o poľovníctve o postúpení výkonu práva

poľovníctva rozhodujú len a len vlastníci spoločného poľovného revíru. Na to, aby mohli rozhodovať
uznášaniaschopnou väčšinou je potrebné, aby zvolávateľ urobil prezentáciu vlastníkov poľovného revíru
za ktorú je zodpovedný. Zákon o poľovníctve neukladá povinnosť orgánu štátnej správy na úseku
poľovníctva akýmkoľvek spôsobom kontrolovať zvolanie, priebeh zhromaždenia, resp. hodnotiť spôsob
prezentácie vlastníkov, voľbu splnomocnencov a pod., pretože predmetné zhromaždenie vlastníkov

poľovných pozemkov má súkromno-právny charakter, kde konečným výstupom z tohto zhromaždenia
je notársky osvedčená zápisnica. Notár len osvedčuje priebeh zhromaždenia vlastníkov v zmysle §
5 ods. 5 zákona o poľovníctve. Ako už tunajší správny orgán uviedol vyššie v tomto stanovisku, že
povinnosťou okresného úradu je len skúmať splnenie zákonnej podmienky stanovenej pre evidenciu
zmluvy v zmysle § 16 zákona o poľovníctve. Zároveň žalobca napadá tunajší správny orgán, že

neinformoval vlastníkov poľovných pozemkov o konaní v rámci evidencie zmluvy, OÚ Trnava, PLO
k uvedenému dáva do pozornosti, že predmetné zhromaždenie bolo zvolané verejnou vyhláškou
(viď. pozvánky) a mohol sa ho zúčastniť každý jeden vlastník poľovných pozemkov a prejaviť a
uplatniť svoju vôľu vo veci užívania poľovného revíru Stará hora Horné Otrokovce. Zároveň by
bol riadne (na zhromaždení) informovaný o postúpení užívania predmetného poľovného revíru, kto

bol splnomocnený na zastupovanie vlastníkov poľovných pozemkov v zmysle § 5 ods. 7 zákona
o pol'ovníctve a ďalších okolnostiach v predmetnej veci. Ďalej žalobca ako účastník konania mal
možnost' požiadať OÚ Trnava, PLO o nahliadnutie do spisového materiálu a tak sa oboznámiť s
celím obsahom predmetnej veci. Z obsahu notárskej zápisnice a jej príloh správny orgán nezistil
žiadne porušenie zákona o poľovníctve. O prípadnom nezákonnom postupe zvolávateľa v procese

zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov (vo veci zvolania vlastníkov, kontroly listov vlastníctva,
nájomných zmlúv, poverenia, plnomocenstvá...), ako uvádza žaloba nemá OÚ Trnava, PLO právomoc
akokoľvek rozhodovať. Ďalej OÚ Trnava, PLO dáva do pozornosti, ako je už vyššie napísane, že
tunajší správny orgán si za účelom prešetrenia veci listom č. OU-TT-PLO-2020/018859 zo dňa
06.05.2020 dodatočne vyžiadal doplnenie právne relevantných dokladov osvedčujúcich vlastníctvo k

poľovnému pozemku v rámci poľovného revíru Stará hora Horné Otrokovce, resp. iným listinným
dôkazom preukazujúcim oprávnenie konať za vlastníka poľovného pozemku na zhromaždení vlastníkov
pol'ovných pozemkov a hlasovať za nich. O predmetné dokumenty tunajší správny orgán požiadal
z dôvodu, že zo strany predkladateľa neboli okresnému úradu predložené súčasne s predmetnou
zmluvou. Poľovnícke združenie Agrovia Hubert Hlohovec ako predkladateľ predmetnej žiadosti, resp.

zmluvy dňa 14.05.2021 doručil tunajšiemu správnemu orgánu požadované dokumenty, tj. majetkové
podstaty k jednotlivým vlastníkom a plnomocenstvá na zastupovanie jednotlivých vlastníkov, resp.
oprávnenýchzástupcov.Jednotlivénájomnézmluvy(fotokópie)uzatvorenémedzivlastníkompoľovných
pozemkov a nájomníkom boli tunajšiemu správnemu orgánu zo strany predkladateľa predložené k
nahliadnutiu súčasne so zmluvou, čo tunajší správny orgán uviedol aj do „Záznamu do spisu" zo

dňa 26.05.2020. Nájomné zmluvy majú súkromnoprávny charakter, z čoho vyplýva, že ich platnost',
pravosť OÚ Trnava, PLO nemá právomoc spochybňovať. V rámci ich kontroly tunajší správny orgán
iba preskúmal ich existenciu, vzťah k poľovným pozemkom, tj. listy vlastníctva a plnomocenstvo
na zastupovanie vlastníka vo veciach užívania poľovného revíru. Nakoľko ide o rozsiahli materiál
súkromnoprávneho charakteru (cca 600 ks nájomných zmlúv na výmere 108 ha), OÚ Trnava, PLO

nájomné zmluvy preskúmal a vrátil ich žiadateľovi. Predmetné majetkové podstaty ako aj jednotlivé
plnomocenstvá k vlastníctvu sú súčasťou tohto spisu. OÚ Trnava, PLO má za to, že v rámci svojich
možností a kompetencií si zabezpečil všetky potrebné náležitosti, aby v celosti preskúmal a zhodnotil
predloženú Zmluvu o užívaní pol'ovného revíru Stará hora B. C., vrátane jej podkladov. OÚ Trnava, PLOsi v rámci dokazovania listinných podkladov vyhotovil „Záznam do spisu" zo dňa 26.05.2020, kde uviedol
postup celého dokazovania a naplnenie zákonnej normy zakotvenej v § 16 zákona o pol'ovníctve. V
rámci uvedeného dokumentu správny orgán zhodnotil, po preukázaní oprávnenia disponovať výmerou

v rámci predmetného poľovného revíru, opodstatnenosť hlasovať vlastníkov poľovných pozemkov, resp.
ich oprávnených zástupcov na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov v poľovnom revíri Stará
hora B. C.. Taktiež v rámci dokazovania správny orgán preukázal, že predložená zmluva bola. aj
napriek nezrovnalostiam vo výmerách uvádzaných v prezenčnej listine a notárskej zápisnici, uzatvorená
nadpolovičnou väčšinou vlastníkov vlastniacich pol'ovné pozemky v pol'ovnom revíri Stará hora B. C..

K vyjadreniu žalovaného sa replikou vyjadril žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu,
a to dňa 14.3.2022, v ktorej uviedol, že tvrdenie žalovaného, že zákon o poľovníctve neukladá
povinnosť orgánu štátnej správy na úseku poľovníctva akýmkoľvek spôsobom kontrolovať zvolanie,
priebeh zhromaždenia a hodnotiť spôsob prezentácie vlastníkov, pretože konečným výstupom z tohto

zhromaždenia je notársky osvedčená zápisnica, je nesprávne. Podľa názoru žalobcu notár osvedčuje
iba priebeh zhromaždenia vlastníkov poľovného revíru a nie to, či prezentácia účastníkov zhromaždenia
je správna, či splnomocnenia udelené pre prezentáciu účastníkov zhromaždenia sú zákonné a tieto
skutočnosti nevyhnutné pre posúdenie splnenia podmienky § 13 ods. 1 zákona o poľovníctve musí
skúmať žalovaný ako správny orgán, keďže notár nemá právo skúmať vlastnícke vzťahy k dotknutým

pozemkom začleneným do vytvoreného poľovného revíru a samotný skutkový stav v čase podpísania
predmetnej zmluvy o užívaní poľovného revíru ako i predložené splnomocnenia vlastníkov.

Žalobca ďalej poukazuje, že disponuje s dôkazom o tom, že v obci B. G. a v obci G. nebola naplnená

zákonnápodmienkazvolaniazhromaždeniavlastníkovuvedenáv§5ods.3zákonaopoľovníctveateda
že nebolo toto zhromaždenie zvolané verejnou vyhláškou, tak ako to ustanovuje zákon.

Žalobcovidodnesniejezrejmé,nazákladeakéhozastúpenia,resp.splnomocneniamalabyťuzatvorená

zmluva o užívaní poľovného revíru na strane vlastníkov poľovných pozemkov v poľovnom revíri, resp.
vlastníkov poľovného revíru. Táto skutočnosť nemôže byť zrejmá ani žalovanému, keďže z obsahu
administratívneho spisu nevyplýva ako to bolo opísané v žalobe.

Žalobca poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR č. 3Sžk 15/2017 zo dňa 21.3.2018, podľa
ktorého notár nevykonáva právne hodnotenie a nepotvrdzuje súlad zaznamenaného skutkového stavu
so zákonom. V žiadnom prípade nemožno takto spísanú zápisnicu chápať ako osvedčenie, že daný dej
sa uskutočnil v súlade so zákonom, teda že boli splnené všetky podmienky, ktoré právne predpisy na
daný dej vyžadujú. Notár nevstupuje do daného deja, neposkytuje právne rady, ani neusmerňuje priebeh

deja. Obsah zápisnice nasvedčuje podozreniu, že zvolávateľa zhromaždenia sa týmto dopustili tzv.
praktiky vytesňovania menšinových vlastníkov. Žalobca je toho názoru, že správny orgán nebol povinný
preskúmať, či predmetná zmluva skutočne bola uzatvorená s nadpolovičnou väčšinou vlastníkov
poľovných revírov.

Žalobca má za to, že žalovaný nie je síce oprávnený skúmať pravosť či platnosť nájomných zmlúv, je
všakpovinnýskúmaťvprocesepreverovaniatoho,čizmluvaoužívanípoľovnéhorevírubolauzatvorená
riadne, aj to, či nájomná zmluva obsahuje potrebnú a riadnu udelenú plnú moc na zastupovanie
vlastníkov poľovných pozemkov na zhromaždenie vlastníkov poľovného revíru, resp. na zvolávanie

takéhoto zhromaždenia.

Žalobca v replike ďalej uvádza, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné, a to z dôvodu, že
žalovaný údajne vyhotovil záznam do spisu, a to jeden deň pred vydaním napádaného rozhodnutia,

pričom obsah záznamu zo spisu neobsiahol priamo do napadnutého opatrenia, ktoré je individuálnym
správnym aktom, ktorý zasahuje žalobcovi do jeho vlastníckych práv, a preto je zrejmé, že žalovaný
v skutočnosti týmto postupom znemožnil žalobcovi a ďalším spoluvlastníckom predmetného poľovného
revíru domáhať sa efektívne svojich práv, vrátane práva na súdny prieskum.Žalobcovi nie je jasné, prečo žalovaný napriek tvrdeným nedostatkom splnomocnených vlastníkov či

iných hmotnoprávnych nedostatkov dospel k záveru, že v rámci dokazovania správny orgán preukázal,
že predložená zmluva bola aj napriek nezrovnalostiach vo výmerách uvádzaných v prezenčnej listine
a notárskej zápisnici uzatvorená nadpolovičnou väčšinou vlastníkov.

Záverom v replike žalobca uvádza, že žalovaný nie je oprávnený diktovať vlastníkom poľovných
pozemkov, akým spôsobom majú realizovať svoje oprávnenia, ale ex lege dozerať na to, aby
nezákonné zmluvy neboli zaevidované. Preskúmavané opatrenie síce nie je rozhodnutím, ale je to
individuálny správny akt vo forme opatrenia, ktorým v rámci administratívneho konania na úseku štátnej
správy poľovníctva príslušný správny orgán vrchnonostensky zasahuje do práv a právom chránených
záujmov, jednak osôb vlastniacich poľovné pozemky, a jednak fyzických osôb alebo právnických osôb

oprávnených vykonávať právo poľovníctva na území dotknutého poľovného revíru, keďže evidenciou
zmluvy o užívaní poľovného revíru sa završuje proces postúpenia užívania poľovného revíru jeho
vlastníkmi na niektorý zo subjektov podľa § 13 ods. 1 písm. a) až d) zákona o poľovníctve.

Uznesením Krajského súdu v Trnave č. k. 14S 64/2020 zo dňa 23. februára 2022 bol do konania pribratý
účastník, a to Poľovné združenie Hubert Hlohovec so sídlom Kukučínova 27/A, IČO: 42 159 903.

Pribratýúčastníksavyjadrilksprávnejžalobe,akoajkvyjadreniužalovanéhodňa5.marca2022,pričom

v tomto vyjadrení uviedol, že v prípade žalobcu, ktorý nesie dôkazné bremeno preukazujúce aktívnu
legitimáciu, žalobca takto neurobil, hoci žalobca tvrdí, že je vlastníkom poľovných revírov a predložil
list vlastníctva č. XXX pre k. ú. B. C., tak bolo zistené, že sa jedná o pozemky, a to zastavanú plochu
a nádvorie a v druhom prípade o záhradu, teda jedná sa nepoľovné plochy.

Pribratý účastník ďalej uvádza, že žalobca vôbec nepreukazuje v čom mal byť ukrátený na svojich
právach a akým spôsobom. Táto skutočnosť sama o sebe nezakladá úplne dôvod na zamietnutie
správnej žaloby.

Žalobca vytýka žalovanému, že nezistil okruh vlastníkov poľovných revírov, ktorým poverili Ing. Róberta
Číka, ako zvolávateľa zhromaždenia vlastníkov. V tejto súvislosti konštatuje, že z notárskej zápisnice ani
z listiny prítomných nie je zrejmé, či zhromaždenie vlastníkov bolo zvolané v súlade s § 5 ods. 3 zákona
o poľovníctve. Na margo uvedenej námietky ďalší účastník uviedol, že žiadateľ o evidenciu zmluvy

o užívaní PR B. C. uzatvorili dňa 28. februára 2020, ktorá nadobudla účinnosť momentom vydania
napadnutého opatrenia, predložil žalovanému v priebehu relevantného administratívneho procesu
všetky listiny, splnomocnenia, nájomné zmluvy, ktorých obsahom sú splnomocnenia na zastupovanie
vlastníkov poľovných pozemkov. Z dátumu udelenia, v ktorých je nesporné, že Ing. Róbert Čík ku dňu
zvolania zhromaždenia vlastníkov bol oprávnený zastupovať vlastníkov poľovných pozemkov v rámci

poľovného revíru o výmere presahujúcej 1/3 celkovej jeho aktuálnej výmery.

V súvislosti s námietkou žalobcu, že žalovaný o vykonaní dokazovania vôbec neoboznamoval vlastníkov
poľovných pozemkov, tak pribratý účastník uvádza, že podľa § 79 ods. 2 písm. c) zákona o poľovníctve,

podľa ktorého všeobecný predpis v správnom konaní sa nevzťahuje na evidenciu zmluvy vlastníkov
podľa § 12 alebo zmluvy podľa § 13. Je nemysliteľné, aby okresný úrad konal jednotlivo so všetkými
vlastníkmi poľovných revírov začlenených do spoločného poľovného revíru.

V súvislosti s právnym charakterom a záväznosťou notárskej zápisnice zo zhromaždenia vlastníkov,
pribratý účastník uviedol, že tak, ako je to už z obsahu samotnej notárskej zápisnice, ako aj z ust.
§ 5 ods. 5 veta tretia zákona o poľovníctve, podľa ktorého priebeh zhromaždenia sa osvedčuje
notárskou zápisnicou, ktorej prílohou je listina prítomných, tak z tohoto vyplýva, že úlohou notáranie je skúmať vlastnícke vzťahy, resp. oprávnenia osôb zastupovať sa navzájom, ale opis priebehu
zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov. Konštatovanie žalobcu obsiahnuté v tomto odseku
je absolútne neopodstatnené. Povinnosť vykonávania dokazovania v súlade so zásadou materiálnej

pravdy zaťažovala žalovaného. Ďalší účastník mu poskytol relevantnú dokumentáciu, na základe ktorej
vydal napadnuté opatrenie. Dôkazom vykonania tohto dokazovania je obsah administratívneho spisu
žalovaného. V žalobnej námietke údajného nesúladu pozvánky s ust. § 5 ods. 3 zákona o poľovníctve
nie je zrejmé z obsahu tejto námietky, v čom má spočívať nesúlad ust. § 5 ods. 3 zákona o poľovníctve,
navyše ani taxatívne neurčuje esenciálne obsahové náležitosti pozvánky. Pokiaľ ide o špecifikáciu

poľovných pozemkov v správe Slovenského pozemkového fondu, súčasťou administratívneho spisu je
ďalším účastníkom predložená presná špecifikácia vlastníckej, resp. správcovskej podstaty, z ktorej je
zrejmé v akom pomere ide o poľovné pozemky vo vlastníctve SR a v akom pomere o poľovné pozemky
neznámych vlastníkov.

Pribratý účastník taktiež rozporuje aj námietku, že účastníci konania mimo zvolávateľa boli do listiny
prítomných zapísaní dodatočne, ručne, bez iných identifikačných údajov. Táto námietka je podľa názoru
pribratého účastníka neopodstatnená. V listine prítomných zo zhromaždenia vlastníkov sú zapísané
údaje o známom vlastníkovi poľovného pozemku v rozsahu, ako to vyplýva z ust. § 5 ods. 5 prvá veta
zákona o poľovníctve, pričom tento relevantný právny predpis ako lex specialis neustanovuje v súvislosti

so splnomocneným zástupcom vlastníka poľovného pozemku povinnosť uvádzať v listine prítomných
iné údaje, ako jeho meno a priezvisko.

Pribratý účastník k námietke žalobcu ohľadne toho, kto je oprávnený žiadať o evidenciu zmluvy o užívaní

poľovného revíru poukazuje, že ust. § 13 zákona o poľovníctve nezakotvuje exkluzívne oprávnenie na
podanie tejto žiadosti žiadnemu subjektu, resp. nezakazuje podanie žiadosti cestou budúceho užívateľa.
Pokiaľ ide o námietku týkajúcu sa civilného konania pred Okresným súdom v Trnave, sp. zn. 38C
25/2020, tak pribratý účastník uviedol, že toto konanie bolo právoplatne skončené zastavením civilného
sporovéhokonaniaadošlokzastaveniunazákladeneodôvodnenéhospäťvzatiacivilnejžalobyzostrany

žalobcu.

K otázke zistenia skutkového stavu rozsahu dostačujúcom na riadne posúdenie veci sa ďalší účastník
nevie vyjadriť a zdôraznil však, že zo strany žiadateľa o evidenciu zmluvy o užívaní poľovného

revíru došlo k predloženiu všetkých dokladov potrebných k tomuto posúdeniu. Z obsahu kogentných
ustanovení je nepochybné ako rozsiahle a na čo má byť zamerané dokazovanie zo strany okresného
úradu, pričom s odkazom na čl. 2 ods. 2 Ústavy SR nad rámec vyššie citovaným zákonným ustanovením
stanoveného rozsahu, ani nie je oprávnený dokazovanie v širšom rozsahu vykonávať. Žalovaný
a rovnako tak ani správny orgán nie je oprávnený suplovať úlohu civilného súdu, ako sa to pokúša

dosiahnuť žalobca namiesto toho, aby podal na civilný súd takú civilnú žalobu, ktorá bude mať šancu
na úspech.

Vo vzťahu k námietke týkajúcej sa toho, že Ing. Robert Čík mal zvolať zhromaždenie vlastníkov napriek

tomu, že v rozhodnom období nebol vlastníkom poľovných pozemkov o výmere presahujúce 1/3 výmery
poľovného revíru, ďalší účastník uviedol, že z obsahu samotnej pozvánky na zhromaždenie vlastníkov
poľovných pozemkov vyplýva, že jeho zvolávateľom sú v podstate ním zastúpení vlastníci poľovných
revírov v rámci dotknutého poľovného revíru o výmere presahujúcej 1/3 jeho výmery.

Pokiaľ žalobca namieta nepreskúmateľnosť opatrenia napadnutého rozhodnutia, tak žalobca žiadnym
spôsobom nekonkretizuje toto svoje tvrdenie vychádzajúc z obsahu a rozsahu odôvodnenia
napadnutého opatrenia v spojení so záznamom žalovaného je podľa právneho názoru ďalšieho
účastníka nesporné, že odôvodnenie napadnutého opatrenia je dostatočne presvedčivé, a teda že je

preskúmateľné.K námietke žalobcu týkajúcej sa zániku plnomocenstva smrťou splnomocniteľov, ďalší účastník uvádza,
že o tejto skutočnosti nemohol mať splnomocnenec vedomosť a zastupoval ich na zhromaždení
vlastníkov aj napriek tomu, že splnomocnenie zaniklo. Vzhľadom na rozsah žalobcom označených

splnomocniteľmi vlastnených pozemkov, ktorí medzičasom zomreli, táto skutočnosť nemá význam na
majority pri jednotlivých hlasovaniach na zhromaždení vlastníkov.

K pochybnostiam žalobcu ohľadom absencie splnomocnení týkajúcich sa nájomných zmlúv, poukazuje

ďalší účastník na skutočnosť, že žalobca toto tvrdenie žiadnym spôsobom nepreukazuje konkrétnym
dôkazom. Navyše žalovaný mal v rozhodnom čase predmetné nájomné zmluvy k dispozícii a vedel si
tak overiť prípadnú relevanciu tvrdenia žalobcu.

K vyjadreniu žalobcu, resp. k replike žalobcu sa vyjadril pribratý účastník ďalším svojim vyjadrením zo
dňa 4. júna 2022, v ktorom v podstate zotrvával na svojich stanoviskách z predchádzajúceho vyjadrenia
a žiadal napadnuté rozhodnutie ponechať v platnosti a žalobu zamietnuť. Poukázal na viacero judikátov
Ústavného súdu SR ako aj Najvyššieho súdu SR, konkrétne na rozhodnutia Ústavného súdu SR č. IV.
ÚS 115/03, III. ÚS 60/04, III. ÚS 209/04, IV. ÚS 112/05, I. ÚS 380/08, III. ÚS 172/2010 a II. ÚS 537/2010,

v ktorých sa rieši požiadavka týkajúca sa nárokov na obsah odôvodnenia individuálneho správneho aktu.

K vyjadreniu pribratého účastníka sa písomne vyjadril žalobca dňa 9.6.2022, pričom v tomto vyjadrení
poukázal na to, že je fyzickou osobou, ktorá disponuje aktívnou legitimáciou jednak tým, že preukázal

vlastníctvo k poľovným pozemkom, ktoré sú súčasťou poľovného revíru a jednak tým, že na
samotnom zhromaždení vlastníkov pozemkov došlo aj podľa názoru pribratého účastníka a žalovaného
k prezentácii účastníkov zhromaždenia, ktoré boli akceptované zo strany notára, a teda žalovaný
osvedčil aj to, že žalobca je vlastníkom poľovného revíru, a teda disponuje aktívnou legitimáciou.
Žalobca ďalej uviedol, že štatutárny zástupca ďalšieho účastníka nepreukázal, že by mal oprávnenie

zvolávať zhromaždenie vlastníkov pozemkov, zaznamenané formou notárskej zápisnice. Ďalší účastník
vo vyjadrení neuviedol, ktorý konkrétny vlastníci štatutárneho zástupcu pribratého účastníka vopred
splnomocnili zvolať zhromaždenie, iba uvádza všeobecne nič nepreukazujúce konštatovania.

Žalobca ďalej uvádza, že hoci žalovanému bolo známe zahájenie súdneho pojednávania o predbežnej
otázke na Okresnom súde Trnava, žalovaný napriek tomu vydal napadnuté opatrenie, ako aj to, že
žalovaný reálne nepreveroval skutočný stav podkladov, nakoľko by si musel všimnúť ich nedostatky,
a teda nedošlo k ich zaevidovaniu do zmluvy o užívaní poľovného revíru.

Vedľajšíúčastníksiprotirečíargumentáciou,keďnajednejstraneuvádza,ženaprocesevidenciezmluvy
sa správny poriadok nevzťahuje podľa § 79 ods. 2 zákona o poľovníctve, avšak hneď v bode 1.8 uvádza,
že žalobca mohol žiadať o informácie zo spisu podľa správneho poriadku. K tomu, že je nemysliteľné,
aby žalovaný konal jednotlivo so všetkými vlastníkmi poľovných revírov má žalobca za to, že ochrana

vlastníckych práv každého vlastníka poľovného revíru má prednosť pred vymyslenými úvahami ďalšieho
účastníka. Žalobca ďalej zotrváva na svojom tvrdení, že žalovaný vôbec neskúmal, či vo vzťahu ku
každému z jednotlivých vlastníkov pozemkov nekonajúcich osobne bolo udelené splnomocnenie už
v čase pred zasadnutím zhromaždenia a pri uzatvorení napadnutej zmluvy o užívaní, žalovaný skôr
postupoval tak, ako by prezentáciu vykonával sám a priebežne počas administratívneho konania, na čo

nemá ani podľa vyjadrenia pribratého účastníka dostatok kompetencií.

Žalobca poukazuje, že vedľajší účastník si je veľmi dobre vedomí nesúladu procesu doručovania
pozvánky s ust. § 5 ods. 3 zákona o poľovníctve, keďže súčasťou spisu sú fotografie obecných tabúľ

z rozhodného obdobia, ktoré priamo protirečia časovým údajom, ktoré notárska zápisnica uvádza ako
čas, kedy mali byť pozvánky vyvesené.Žalobca má za to, že účelom správy majetku štátu, ale najmä tzv. neznámych vlastníkov
Slovenským pozemkovým fondom nie je podnikanie, ale najmä usporiadanie pozemkového vlastníctva
a sprístupnenie najmä poľnohospodárskeho nehnuteľného majetku záujemcom o modernú výrobu

založenú na súkromnoprávnych princípoch. Podrobnosti o podmienkach prenajímania, predaja, zámeny
anadobudnutianehnuteľnostípozemkovýmfondomaobjektívnekritériapreurčovanievýškynájomného
pri prenajímaní nehnuteľností fondom, upravuje nariadenie vlády SR. Žalobca má za to, že ak je na
prenájom pozemku viac záujemcov, má doterajší nájomca, ktorý si riadne a včas plní svoje záväzky
z nájomnej zmluvy prednostné právo na uzatvorenie zmluvy. Ak si doterajší nájomca nesplní zmluvné

povinnosti, po skončení nájmu fond uzavrie zmluvu so záujemcom, ktorý má uzavreté nájomné zmluvy
s fyzickými osobami na pozemky, ktoré tvoria ucelený celok s pozemkami, ktoré sú v nájme od
fondu alebo zabezpečuje živočíšnu výrobu atď. Ak má o nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu záujem
viac fyzických osôb, majú prednosť pri postupe podľa ods. 2 doterajší užívatelia a ďalej samostatne
hospodáriaci roľníci. Z ostatných záujemcov majú prednosť osoby trvale bývajúce v obci, v ktorej
katastrálnom území sú nehnuteľnosti. Pribratý účastník, ani jeho štatutárny zástupca nespĺňajú ani jednu

z uvedených podmienok prednosti, kým napr. žalobca spĺňa podmienku trvalého pobytu a doterajší
nájomca spĺňa podmienku prednosti tiež. Z vyššie uvedeného vyplýva, že Slovenský pozemkový fond
má pri rozhodovaní o užívaní majetku štátu neznámych vlastníkov uprednostňovať, buď doterajších
nájomcov, alebo osoby, ktoré spĺňajú vyššie uvedené podmienky.

Žalobca ďalej poukazuje, že pribratý účastník sa snažil sťažiť práva vlastníkov poľovných pozemkov
tým, že zvolal zhromaždenie vo vzdialenosti vyše 100 km od lokality, kde sa nachádza poľovný revír,
ako aj tým, že sa na samotnom zhromaždení odmietal ostatným vlastníkom preukázať transparentne
svoj postup a svoje oprávnenie na to, aby zastupoval iných vlastníkov poľovných revírov.

Žalobca ďalej poukazuje, že správny orgán nemal vydať napadnuté opatrenie, ale mal prerušiť konanie
z dôvodu, že sa pred civilným súdom konalo iné konanie, ktoré malo vplyv na výsledok správneho
konania.

Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný vydal napadnuté rozhodnutie bez relevantného odôvodnenia, a to
napriek tomu, že sa priamo dotýka vlastníckych práv vlastníkov poľovných pozemkov, ktorí sa s ním ani
nemohli oboznámiť.

Žalobca má za to, že skutočnosť zastupovania vlastníkov poľovných pozemkov v potrebnej výmere
z daného poľovného revíru štatutárny zástupca pribratého účastníka nikdy riadne nepreukázal, tobôž
nie priamo v pozvánke.

V spisovom materiály sa ďalej nachádza uznesenie Okresného súdu Trnava v správnej veci žalobcu A.
B. proti žalovaným Ing. Róbert Čík v prvom rade a v druhom rade Slovenský pozemkový fond o určenie
neplatnosti zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov. Uznesenie bolo vydané dňa 5. októbra 2021

a na základe tohto uznesenia došlo k zastaveniu konania a k priznaniu trov konania žalovanému v prvom
rade a k nepriznaniu trov konania žalovanému v druhom rade. Dôvodom zastavenia konania bolo
späťvzatie žaloby zo strany žalobcu. Uvedené uznesenie bolo doručené súdu 12.11.2021 aj s doložkou
právoplatnosti.

IV. Relevantná právna úprava

Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.Podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej
správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo

povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.

Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Podľa § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako
účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu
verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

Podľa § 2 písm. x) zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov, na účely tohto zákona sa rozumie užívateľom poľovného revíru fyzická
osoba alebo právnická osoba, ktorá vykonáva právo poľovníctva v poľovnom revíri.

Podľa § 5 ods. 3 zákona o poľovníctve zhromaždenie zvoláva zástupca najmenej jednej tretiny
vlastníkov poľovných pozemkov (ďalej len „zvolávateľ“) počítanej z výmery pozemkov navrhovaných
na začlenenie do poľovného revíru písomnou pozvánkou alebo verejnou vyhláškou, ktorá musí byť
zverejnená vo všetkých dotknutých obciach obvyklým spôsobom najmenej 5 pracovných dní pred

konaním zhromaždenia.

Podľa § 13 ods. 5 zákona o poľovníctve okresný úrad rozhodnutím poverí poľovnícku organizáciu
vykonávaním ochrany poľovníctva a starostlivosti o zver podľa § 24 ods. 1 a § 26, ak vlastník poľovného

revíru alebo vlastníci spoločného poľovného revíru do 30 dní od

a) právoplatnosti rozhodnutia o uznaní poľovného revíru nepredložia zmluvu alebo zmluvu vlastníkov a
nenavrhnú poľovníckeho hospodára,
b) ukončenia platnosti zmluvy alebo zmluvy vlastníkov nepredložia novú zmluvu alebo novú zmluvu

vlastníkov a nenavrhnú poľovníckeho hospodára.

Podľa § 14 ods. 3 zákona o poľovníctve zmluva musí obsahovať najmä:

a) identifikačné údaje užívateľa poľovného revíru a identifikačné údaje splnomocnencov podľa § 5 ods.

7 poverených podpisom zmluvy,
b) údaje o poľovnom revíri podľa rozhodnutia o uznaní,
c) výšku a spôsob vyplatenia dohodnutej náhrady za postúpenie užívania poľovného revíru za každý
hektár poľovného pozemku,
d) dohodnuté podmienky užívania poľovného revíru,

e) podmienky zmien a doplnkov,
f) dátum uzatvorenia zmluvy a podpisy zástupcov zmluvných strán,
g) odklad účinnosti zmluvy podmienený zaevidovaním zmluvy okresným úradom.

Podľa § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve evidenciu zmluvy vykoná príslušný okresný úrad. Zmluvu

zaeviduje, ak ju uzatvorila fyzická osoba alebo právnická osoba podľa § 13 ods. 1 a ak ju podpísali
vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov
z výmery poľovného revíru. Súčasťou žiadosti o evidenciu zmluvy je notárska zápisnica osvedčujúca
priebeh zhromaždenia.

V. Konanie pred správnym súdom a právne posúdenie veci súdomSprávny súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného
orgánu verejnej správy, preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu uplatnených žalobných bodov,

ako aj priebeh administratívneho konania predchádzajúceho jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu,
ktorý existoval v čase právoplatnosti rozhodnutia, za splnenia procesných podmienok, keď účastníci
konania nepožiadali o nariadenie pojednávania a správny súd nepovažoval nariadenie pojednávania za
potrebné, postupom podľa § 107 ods. 2 SSP v spojení s § 137 ods. 4 SSP vec prejednal bez nariadenia
pojednávania, keď deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený min. 5 dní vopred na úradnej

tabuli súdu a na webovom sídle súdu a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

Krajský súd v Trnave pri rozhodovaní o námietkach žalobcu dospel k záveru, že zákonodarca novým
zákonom o poľovníctve s účinnosťou od 1.9.2009 zveril do právomoci orgánu štátnej správy na úseku
poľovníctva rozhodovať o zaevidovaní zmluvy o užívaní poľovného revíru podľa § 13 tohto zákona za

predpokladu splnenia zákonných podmienok ustanovených v § 16 ods. 1 uvedeného zákona, pričom
súčasne v § 16 ods. 2 ustanovuje podmienku zákazu zaevidovania tejto zmluvy tak, že obvodný lesný
úrad nezaeviduje zmluvu, ak na užívanie poľovného revíru je už zaevidovaná iná zmluva, ak zmluva
nespĺňa náležitosti podľa § 14 ods. 3 alebo ak zmluva nie je uzatvorená so subjektom podľa § 13 ods. 1.

Nová právna úprava nahradila právnu úpravu ustanovenú zákonom 23/1962 Zb. (starým zákonom
o poľovníctve) upravujúcu postup pri postúpení výkonu práva poľovníctva, súčasťou ktorého bolo
oprávnenie vstupovať na poľovné pozemky uznaných za poľovný revír, v zmysle ktorej výkon práva
poľovníctva bolo možné prenajať poľovníckemu združeniu (§ 4) alebo inej právnickej alebo fyzickej

osobe, pre ktorú platil § 4 primerane (§ 14), zmluvou o postúpení výkonu práva poľovníctva uzatvorenej
písomne na čas 10 rokov, pre platnosť ktorej zmluvy, jej zmeny alebo predĺženie zákonodarca ustanovil
schválenie okresným národným výborom (§ 16 ods. 1).

Pri skúmaní splnenia podmienok na zaevidovanie zmluvy o užívaní poľovného revíru bolo podľa názoru
krajského súdu povinnosťou príslušného orgánu štátnej správy zisťovať, či zmluvu uzatvorila fyzická
alebo právnická osoba podľa § 13 ods. 1, či ju podpísali vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci
najmenej 2/3 väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru a súčasťou žiadosti o evidenciu
bola predložená notárska zápisnica, ktorá osvedčovala priebeh rokovania (§ 64 zákona č. 323/1992

Zb.), teda splnenie podmienok zákonodarcom predpokladaným v právnej norme ustanovenej v § 16 ods.
1 zákona č. 274/2009 Z. z.

Zákonodarca v právnej norme § 16 ods. 2 zákona č. 274/2009 Zb. negatórne ustanovuje podmienku

brániacu zaevidovaniu zmluvy o užívaní poľovného revíru, keď stanovil, že obvodný lesný úrad
nezaeviduje zmluvu, ak na užívanie poľovného revíru je už zaevidovaná iná zmluva, ak zmluva nespĺňa
náležitosti podľa § 14 ods. 3 alebo ak zmluva nie je uzatvorená so subjektom podľa § 13 ods. 1 zákona
o poľovníctve.

Vychádzajúczuvedenejúpravy,podľanázorukrajskéhosúdu,zaevidovaniezmluvyoužívanípoľovného
revíru v danom prípade nebránila prekážka existencie, resp. zaevidovania inej zmluvy, keďže užívanie
poľovného revíru Stará hora B. C. bolo dňa 28.4.2020 postúpené Poľovnému združeniu Agrovia Hubert
Hlohovec. Uvedeným dátumom zmluva o užívaní predmetného poľovného revíru uzatvorená medzi

vlastníkmi poľovných revírov a užívateľov poľovného revíru zanikla z dôvodu uplynutia doby jej platnosti,
t. j. uplynutím 10 ročnej platnosti. Táto skutočnosť nebola rozporovaná ani samotným žalobcom ani
žalovaným. Od uvedeného dátumu bol teda poľovný revír Stará hora B. C. bez zaevidovania zmluvy.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného považoval krajský súd postup žalovaného správneho orgánu za
súladný s § 16 ods. 1, 2 nového zákona o poľovníctve, keďže tento žalobou napadnutým opatrením
zaevidoval predloženú zmluvu o užívaní poľovného revíru, keď zo skutkových okolností bolo zrejmé,
že žiadateľ o zaevidovanie zmluvy so žiadosťou predložil podklady v súlade s § 16 tohto zákonaa zaevidovaniu predmetnej zmluvy nebránila zákonná prekážka zaevidovania inej zmluvy na užívanie
poľovného revíru v zmysle § 16 ods. 2 zákona o poľovníctve, keďže zmluva o postúpení výkonu práva
poľovníctva uzatvorená s Poľovným združením Hubert Hlohovec bola platná a spôsobilá vyvolať účinky

predpokladané v zákone o poľovníctve.

Keďže v súvislosti so zaevidovaním zmluvy o užívaní poľovného revíru nedošlo, podľa názoru krajského
súdu k porušeniu ust. § 16 ods. 2 zákona o poľovníctve, krajský súd dospel k záveru, že pri zaevidovaní

predmetnej zmluvy bolo potrebné, aby správny orgán preskúmal uzatvorenú zmluvu v súlade s ust. §
13 ods. 1 zákona o poľovníctve ako aj v súlade s § 14 ods. 3 zákona o poľovníctve.

Podľa § 13 ods. 1 zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov užívanie poľovného revíru možno postúpiť písomnou zmluvou

fyzickej osobe, ak vlastní viac ako 50 % výmery poľovných revírov zaznačených do poľovného revíru

poľovníckej organizácii podľa § 32
fyzickej osobe – podnikateľovi alebo právnickej osobe registrovanej na území SR, ktorá v poľovnom

revíri vykonáva poľnohospodársku činnosť alebo lesnícku činnosť najmenej na 50 % výmery poľovného
revíru alebo na časti bažantnice alebo zvernice
právnickej osobe registrovanej na území SR, ktorá má vo svojej náplni vedeckú činnosť alebo
pedagogickú činnosť v odbore poľovníctva.

Krajský súd v danom prípade zistil, že vlastníci poľovného revíru Stará hora B. C. uzatvorili zmluvu
o užívaní poľovného revíru Stará hora Horné Otrokovce s Poľovným združením Hubert Hlohovec
ako poľovníckou organizáciou podľa § 32 citovaného ustanovenia zákona č. 274/2009 Z. z. a teda
s poľovníckou organizáciou, ktorá je vymedzená v § 13 ods. 1 písm. b) zákona č. 274/2009 Z. z.
o poľovníctve.

Žalobca túto skutočnosť nijakým spôsobom nerozporuje, avšak rozporuje skutočnosť, že nedošlo
k uzatvoreniu platnej zmluvy o užívaní poľovného revíru tak, ako to bolo deklarované v čl. 1 zmluvy,
a teda s vlastníkmi spoločného poľovného revíru, ktorí boli vlastníkmi pozemkov zahrnutých do tohto

poľovného revíru.

Základnou námietkou, ktorú vzniesol žalobca v žalobe je tá, že z notárskej zápisnice, ktorá osvedčovala
priebeh zhromaždenia vlastníkov poľovných revírov nie je zrejmé, a to ani z listiny prítomných, či

tvrdenie zvolávateľa o tom, že zhromaždenie vlastníkov bolo zvolané v súlade s § 5 ods. 3 zákona
o poľovníctve je pravdivé. Podľa uvedeného ustanovenia § 5 ods. 3 zákona o poľovníctve zhromaždenie
zvoláva najmenej 1/3 vlastníkov poľovných revírov počítanej z výmery pozemkov navrhovaných na
začlenenie do poľovného revíru, písomnou pozvánkou alebo verejnou vyhláškou, ktorá musí byť
zverejnená vo všetkých dotknutých obciach obvyklým spôsobom, najmä 5 pracovných dní pred konaním

zhromaždenia.

V tejto súvislosti žalobca namieta, že zvolávateľ nevedel preukázal účastníkom zhromaždenia vlastníkov
žiadnymi listinnými dôkazmi, resp. plnomocenstvami, od ktorých vlastníkov poľovných revírov má

takéto oprávnenie, teda od ktorých dostal splnomocnenie, ktorý z vlastníkov poľovných revírov ho
splnomocnil a navyše v niektorých obciach, v ktorých sa títo vlastníci nachádzali, nebola táto pozvánka
na zhromaždenie vlastníkov ani zverejnená ako verejná vyhláška na tabuli obecného úradu.

Krajský súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že priebeh zhromaždenia vlastníkov poľovných revírov
osvedčoval notár JUDr. Peter Šulai, so sídlom Nové Zámky, Milana Rastislava Štefánika 14. Jednalo sa
o notársku zápisnicu č. N 132/2020, NZ 6028/2020, NCR1s 6141/2020 zo dňa 25.2.2020.Z bodu 1 uvedenej zápisnice vyplýva, že poverený zástupca zvolávateľa zhromaždenia vlastníkov
poľovných revírov A. M. B., ako zástupca zvolávateľa zhromaždenia vlastníkov poľovných revírov

skonštatoval, že jednotlivý účastníci zhromaždenia vlastníkov predložili za účelom vydokladovania
svojho vlastníckeho vzťahu zhromaždeniu vlastníkov listiny, ktoré sú vymenované v notárskej zápisnici
v jej závere, pričom sa jednalo o listiny:

- pozvánky na zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov v poľovnom revíri Stará hora, B. C.

vyvesené na úradných tabuliach obecných úradov H. C. od 3.2.2020 do 12.2.2020, H. G. od 3.2.2020
do 12.2.2020, B. C. od 3.2.2020 do 12.2.2020, B. G. od 3.2.2020 do 12.2.2020, K. od 3.2.2020 do
12.2.2020, G. od 3.2.2020 do 12.2.2020, G. od 3.2.2020 do 12.2.2020.

Ďalej bolo v listine prítomných vlastnoručne podpísanej účastníkmi zhromaždenia resp. ich
splnomocnenými zástupcami zistené, že tohto zhromaždenia sa zúčastňuje 77,35 % vlastníkov výmery

poľovného revíru Stará hora B. C., teda viac ako nadpolovičná väčšina poľovných pozemkoch patriacich
do poľovného revíru Stará hora B. C..

Ďalej je v otázke zápisnice skonštatované, že splnenie ust. § 5 ods. 4 zákona o poľovníctve, teda že

zhromaždenie je uznášania schopné bolo skonštatované, keďže podľa podpísanej listiny prítomných
bolo prítomných, ako už bolo spomenuté, 77,35 % vlastníkov výmery poľovného revíru Stará hora, t. j.
903,5351 ha výmery poľovného revíru Stará hora B. C..

V súvislosti s námietkou žalobcu, že nedošlo k zvolaniu zhromaždenia vlastníkov poľovných revírov
tak, ako to vyžaduje zákon o poľovníctve, tak krajský súd poznamenáva, že z obsahu spisového
materiálu bolo zistené, že k zvolaniu predmetného zhromaždenia došlo verejnou vyhláškou a mohol
sa ho zúčastniť každý vlastník poľovných revírov a prejaviť a uplatniť svoju vôľu vo veciach užívania
poľovného revíru Stará hora B. C.. Zároveň toto zhromaždenie vlastníkov bolo informované o postúpení

užívania predmetného poľovného revíru, kde bol splnomocnený na zastupovanie vlastníkov poľovných
revírov v zmysle § 5 ods. 7 zákona o poľovníctve splnomocnený zástupca, ktorý jednotlivých vlastníkov
poľovných revírov, ktorí mu udelili splnomocnenie na danom zhromaždení vlastníkov poľovných revírov,
zastupoval a hájil ich záujmy.

V súvislosti s námietkou žalobcu, že nezistil okruh vlastníkov poľovných pozemkov, ktorí mali poveriť
Ing. Róberta Číka na ich zastupovanie, tak krajský súd uvádza, že toto tvrdenie nie je podložené
žiadnymi relevantnými dôkazmi, keďže z obsahu notárskej zápisnice ako aj z obsahu administratívneho
spisu vyplýva, že žiadateľ o evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru Horné Otrokovce Poľovnícke

združenie Hubert Hlohovec predložilo žalovanému všetky splnomocnenia, nájomné zmluvy, ktorých
obsahom sú splnomocnenia na zastupovanie vlastníkov poľovných revírov, pričom z dátumov udelení,
z ktorých je nesporné, že Ing. Róbert Čík bol ku dňu zvolania valného zhromaždenia riadne oprávnený
zastupovať vlastníkov poľovných revírov v rámci poľovného revíru o výmere presahujúcej 1/3 celkovej
jeho aktuálnej výmery.

Pokiaľžalobcatútoskutočnosťnamietaideibaotvrdenie,ktorénebolopodloženéžiadnymirelevantnými
dôkazmi, ktorými by preukázal, že Ing. Róbert Čík takéto splnomocnenie nemal, resp. že nezastupoval
potrebný počet vlastníkov poľovných revírov ako vyžaduje zákon o poľovníctve.

V tejto súvislosti krajskému súdu neunikla pozornosti ani tá skutočnosť, že žalobca sa domáhal na
Okresnom súde v Trnave podanou žalobou dňa 13.5.2020 určenia neplatnosti Uznesenia prijatého
ZhromaždenímvlastníkovpoľovnýchpozemkovvspoločnompoľovnomrevíriStaráhoraB.C.konaného

13.2.2020, pričom toto konanie bolo zastavené z dôvodu, že žalobca zobral svoj návrh späť. V tejto
súvislosti krajský súd poznamenáva, že námietky týkajúce sa nezákonného zvolania zhromaždenia
vlastníkov poľovných revírov mohol žalobca uplatniť v rámci tohto konania, kde príslušnému súdu moholnavrhnúť potrebné dôkazy, o ktoré opiera svoje tvrdenie, že zhromaždenie nebolo zvolané tak ako to
vyžaduje zákon č. 274/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov.

Tým, že žalobca uvedenú žalobu zobral späť, podľa názoru krajského súdu sa zbavil akejkoľvek
možnosti preukázať tvrdenie, že zhromaždenie nebolo zvolané v súlade s § 5 ods. 3 zákona č. 274/2009
Z. z. v znení neskorších predpisov. V tejto súvislosti krajský súd poznamenáva, že je síce pravdou,
že notár pri spisovaní notárskej zápisnice o priebehu zhromaždenia vlastníkov poľovných revírov len

osvedčoval skutočnosti, ktoré boli predložené účastníkmi, avšak tu treba poznamenať, že pokiaľ niekto
z účastníkov tohto zhromaždenia tvrdí, že nedošlo ku zvolaniu zhromaždenia v súlade so zákonom, tak
musí toto tvrdenie preukázal relevantným spôsobom.

Podľa § 14 ods. 3 zákona o poľovníctve zmluva o užívaní poľovného revíru musí obsahovať najmä:

identifikačné údaje užívateľa poľovného revíru a identifikačné údaje splnomocnencov podľa § 5 ods. 7
poverených podpisom zmluvy,
údaje o poľovnom revíri podľa rozhodnutia o uznaní,
výšku a spôsob vyplatenia dohodnutej náhrady za postúpenie užívania poľovného revíru za každý hektár

poľovného pozemku,
dohodnuté podmienky užívania poľovného revíru,
podmienky zmien a doplnkov,
dátum uzatvorenia zmluvy a podpisy zástupcov zmluvných strán,
odklad účinnosti zmluvy podmienený zaevidovaním zmluvy okresným úradom.

V tejto súvislosti krajský súd preskúmal aj postup správneho orgánu v súvislosti s preverením tohto
ustanoveniaprizaevidovanízmluvyoužívanípoľovnéhorevíruStaráhoraB.C.,pričomnezistilanivtejto
skutočnosti žiadne pochybenia zo strany správneho orgánu, keďže aj sám správny orgán skonštatoval,

že z obsahu predloženej zmluvy uzatvorenej podľa § 13 ods. 1 písm. b) a nasl. zákona o poľovníctve dňa
13.2.2020 neboli zistené žiadne porušenia vyššie uvedeného ustanovenia. Zmluva obsahovala všetky
náležitosti, ktoré sú uvedené v ust. § 14 ods. 3 zákona č. 274/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov.

Jedinú skutočnosť, ktorú krajský súd môže správnemu orgánu vytknúť v súvislosti so zaevidovaním
zmluvy je tá skutočnosť, že správny orgán napriek tomu, že vedel, že žalobca podal dňa 13.5.2020
žalobu na Okresný súd v Trnave v konaní vedenom pod číslom 38C/25/2020 dňa 27.5.2020 túto zmluvu
zaevidoval a nepočkal teda na rozhodnutie súdu v súvislosti s určením neplatnosti resp. s ponechaním
platnosti zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov. Na margo tejto skutočnosti však krajský súd

poznamenáva, ako už bolo vyššie uvedené, táto skutočnosť by bolo dôvodom na zrušenie napadnutého
opatrenia ako predčasne vydaného opatrenia, keďže sa v inom konaní riešila otázka, ktorá bola zásadná
pre posúdenie vo veci samej, avšak keďže žalobca zobral žalobcu v konaní 38C/25/2020 späť a konanie
bolo právoplatne zastavené, tak táto skutočnosť je v danej situácii irelevantná a žalobca sa zbavil práve
možnostipreukazovaťskutočnosti,ktorétvrdívpodanejsprávnejžalobe,apretotentopostupsprávneho

orgánu, hoci bol nesprávny, nepovažuje krajský súd za zásadný a taký postup, ktorý by priniesol iné
rozhodnutie vo veci samej.

V súvislosti s námietkou žalobcu, že napadnuté opatrenie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov,

tak krajský súd poznamenáva, že pri preskúmaní napadnutého opatrenia nezistil skutočnosti, ktoré by
túto námietku potvrdzovali, keďže z obsahu napadnutého opatrenia je jednoznačne vymedzený dôvod,
prektorýdošlokzaevidovaniuzmluvyoužívanípoľovnéhorevíruzostranysprávnehoorgánuauvedené
rozhodnutie obsahuje riadne odôvodnenie, na základe ktorého bolo je potrebné zo strany krajského
súdu skonštatovať, že táto námietka nie je dôvodná.

Pokiaľ žalobca argumentuje, že takéto rozhodnutie by malo odpovedať na všetky otázky, ktoré boli
vznesené zo strany účastníkov konania, tak krajský súd pripomína, že v súvislosti s procesom evidenciezmluvy, ako už bolo vyššie uvedené, správny orgán skúma len podmienky dodržania ust. § 16 ods. 1
resp. § 16 ods. 2, § 14 ods. 3 a § 13 ods. 1 zákona o poľovníctve v znení neskorších predpisov. Splnenie
týchto podmienok bolo v opatrení žalovaného skonštatované a krajský súd nevidí dôvod, aby došlo

k zrušeniu tohto opatrenia, na základe tejto námietky.

V súvislosti s námietkou žalobcu, že správny orgán nevykonal riadne administratívne konanie, a teda
neprizval samotného žalobcu ako aj ďalších vlastníkov poľovných revírov na prejednanie veci v súvislosti

s evidenciou zmluvy, tak krajský súd poznamenáva, že toto konanie týkajúce sa evidencie zmluvy
o užívaní poľovných revírov je konaním, ktoré nevyžaduje osobnú prítomnosť vlastníkov, keďže správny
orgán mal dostatok podkladov na to, aby preskúmal splnenie podmienok na zaevidovanie zmluvy
o užívaní poľovných revírov a pokiaľ niektorý z účastníkov daného konania namieta, že nebol k danému
konaniuprizvaný,takprávecivilnékonanie,vktoromžalobcanamietalnesprávnosťpostupuprievidencii
danej zmluvy o užívaní poľovných revírov slúžilo na to, aby svoje tvrdenia jednoznačným spôsobom

preukázal, pretože správny orgán v danom prípade rozhoduje len tzv. od stola bez toho, aby vykonal
ústne prejednanie veci.

Za nepreukázané považuje krajský súd námietky týkajúce sa tej skutočnosti, že zvolávateľ v čase

konania nemal k dispozícii základné písomnosti a nevedel ich účastníkom zhromaždenia preukázať,
pretože táto skutočnosť je len tvrdením, ktoré sa v konaní o evidencii zmluvy o užívaní poľovných revírov
nedá žiadnym spôsobom preukázať, resp. s odstupom času nie je možné toto tvrdenie akýmkoľvek
spôsobom potvrdiť, keďže z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že všetky potrebné písomnosti,
plnomocenstvá, nájomné zmluvy sa v administratívnom spise nachádzajú.

Krajský súd v Trnave v súvislosti so vznesenými námietkami zo strany žalobcu poukazuje na
stanovisko Generálnej prokuratúry SR č. IV/3Gd103/16/10004 zo dňa 31.5.2016, z ktorého vyplýva, že
správny orgán v rámci evidencie zmluvy nevykonáva dokazovanie, ale skúma len formálne skutočnosti

vymedzené zákonom o poľovníctve. Správny orgán preto preveruje notársku zápisnicu o priebehu
zhromaždenia vlastníkov iba z hľadiska existencie a obsahu zákonom vymedzených kritérií, na základe
ktorých notárska zápisnica deklaruje splnenie podmienok ustanovených v zákone.

Podľa tohto právneho názoru teda správny orgán realizujúci evidenciu zmluvy nie je oprávnený
preskúmať obsah a správnosť notárskej zápisnice pri zaevidovaní zmluvy, platnosť priebehu
zhromaždenia ani platnosť prejavu vôle zástupcov. Rovnako platnosť tak aj neplatnosť zmluvy môže
byť podľa názoru generálnej prokuratúry posúdená výlučne súdom a nie samotným správnym orgánom
v procese jeho evidencie. V tejto súvislosti je vhodné podotknúť, že právny názor generálnej prokuratúry

je relevantný aj z toho dôvodu, že prokuratúra vykonáva dozor nad zachovávaním zákonnosti orgánmi
verejnej správy a prokuratúra je oprávnená v týchto prípadoch upozorniť na nezákonný postup
prostredníctvom protestu prokurátora, resp. v neskoršej fáze podať aj správnu žalobu.

Krajský súd v tejto súvislosti poukazuje aj na to, že neúspešný žiadateľ o evidenciu zmluvy a o užívaní
poľovného revíru ako aj vlastníci poľovných pozemkov majú v prípade, ak okresný úrad nezaeviduje ich
zmluvu, resp. ak ju zaeviduje v rozpore s ich záujmami má dve základné procesné možnosti ochrany
– podanie správnej žaloby, v rámci ktorej sa budú domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti
opatreniu orgánu verejnej správy a iniciovanie civilnej žaloby o určenie neplatnosti zmluvy o užívaní

poľovného revíru alebo neplatnosti zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov.

V rámci prvej alternatívy je teda potrebné, aby osoba, ktorá podala takúto správnu žalobcu osvedčila tú
skutočnosť, že zaevidovaním zmluvy o užívaní poľovného revíru došlo k porušeniu jeho subjektívnych

práv v rámci prijatého opatrenia orgánu verejnej správy.V tejto súvislosti neuniklo pozornosti krajského súdu ani to tvrdenie pribratého účastníka, že vo vzťahu
k žalobcovi tento nepreukázal, že je v danom prípade vlastníkom poľovných revírov a teda nepreukázal
právny záujem na tom, že došlo k nezákonnému zaevidovaniu zmluvy o užívaní poľovného revíru,

v ktorom má účasť na pozemkoch aj práve žalobca. Z obsahu pripojenej zápisnice a listiny prítomných,
ktoré sa nachádzajú v spisovom materiály sa meno žalobcu vôbec nenachádza. V danom zozname je
uvedený len A. B. s bydliskom Ulica A. K. XX a nenachádza sa tam osoba A. B. s bydliskom v obci B. C..
Z tohto dôvodu krajský súd dospel aj k záveru, že práve v konaní pred civilným súdom mohol žalobca
osvedčiť svoj právny záujem na tom, že v súvislosti so zaevidovaním poľovného revíru pre žiadateľa

Poľovnícke združenie Hubert Hlohovec došlo k porušeniu jeho práv, a teda preukázať aktívnu legitimáciu
na vyslovení skutočnosti, že zhromaždenie vlastníkov poľovných revírov bolo zvolané v rozpore so
zákonom, a teda, že súd ma určiť, že je toto zhromaždenie neplatné.

Krajskému súdu neuniklo pozornosti ani tá skutočnosť, že Najvyšší súd SR vo viacerých

svojich rozhodnutiach skonštatoval, že splnenie zákonných podmienok súvisiacimi so zvolávaním
zhromaždeniaajehopriebehumusiabyťpreukázanévčaseuzatváraniazmluvyanásledneajpreverené
správnym orgán po predložení žiadosti o zaevidovanie zmluvy a o postúpenie užívania poľovného
revíru v zmysle zákona o poľovníctve. V tejto súvislosti však krajský súd poznamenáva, že v danom
prípade sa žalobcovi žiadnym spôsobom nepodarilo spochybniť skutočnosti, ktoré by akýmkoľvek

spôsobom preukázali, že neboli splnené zákonné podmienky na zvolanie zhromaždenia vlastníkov
poľovných revírov, keďže žalobca svoje tvrdenia nepreukázal dostatočnými relevantnými dôkazmi, čo
mohol žalobca jednoznačným spôsobom preukázať práve v konaní pred civilným súdom, v konaní
38C/25/2022.

Pokiaľ notár v rámci notárskej zápisnice osvedčil priebeh zhromaždenia vlastníkov poľovných revírov
tak, že toto bolo zvolané v súlade s § 5 ods. 3 zákona o poľovníctve na základe prehlásenia zvolávateľa
tohto zhromaždenia, tak táto skutočnosť je podľa názoru krajského súdu relevantná pre posúdenie
zákonnosti postupu pri zvolávaní tohto zhromaždenia pokiaľ žalobca nepreukáže opak.

Skutočnosť, že správny orgán nie je povinný preskúmavať skutočnosti, ktoré sú osvedčené notárske
zápisnice, a teda vykonať dokazovanie v rámci správneho konania je podľa názoru krajského súdu
preukázaná aj tým, že zákon č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve vylučuje aplikáciu správneho poriadku na

proces evidenciu zmlúv o užívaní poľovného revíru.

Na margo stanoviska generálnej prokuratúry, ktoré bolo uvedené vo vyššie uvedenom texte, krajský súd
poukazuje aj na právny názor, ktorý podporuje toto stanovisko a tiež z Generálnej prokuratúry SR č.

VI/2/Gd215/20/1000-5 zo dňa 17.8.2020.

Krajský súd teda záverom uvádza, že námietky, ktoré vzniesol žalobca v správnej žalobe mu prislúchali
práve v konaní, keď žiadal určiť neplatnosť zhromaždenia vlastníkov poľovných revírov v konaní

38C/25/2022. Správny orgán skúmal v danom prípade zaevidovanie zmluvy v súlade s ustanovením
zákona č. 274/2009 Z. z. a zistil, že zaevidovaniu zmluvy nebránia žiadne okolnosti, najmä evidencia
inej zmluvy o užívaní poľovného revíru a taktiež preskúmal dostatočným spôsobom, či zhromaždenie
vlastníkov poľovných revírov bolo zvolané v súlade s týmto zákonom. Pokiaľ žalobca dôvodí, že došlo
k zvolaniu v rozpore so zákonom, a že celý priebeh tohto zhromaždenia bol v rozpore so zákonom mal

tieto skutočnosti preukázať práve v konaní pred civilným súdom.

Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

V konaní úspešnému žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania, keďže ide v konaní o orgán
verejnej správy, ktorému možno priznať trovy konania len vo výnimočnom prípade.Ďalšiemu účastníkovi taktiež nepriznal nárok na náhradu trov konania, pretože podľa § 169 SSP možno

tomuto účastníkovi priznať právo na náhradu tých trov, ktoré mu vznikli v súvislosti s plnením povinností,
ktoré mu určil v danom konaní súd, pričom zo strany súdu k takejto výzve nedošlo, a teda nedošlo
k určeniu povinnosti pre ďalšieho účastníka.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote jedného mesiaca
od doručenia rozsudku na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti
nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,

c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred krajským súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d)

alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.