Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, December 29, 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/69/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1220200366
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 12. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Floreková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1220200366.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a členov
senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobkyne : B. F., nar. XX.
X. XXXX, bytom Q., Š.J. XX, zastúpená Advokátskou kanceláriou Siman Hrubčín, s.r.o., Wolkrova 2,
Bratislava, proti žalovaným : 1. L.. I.. D. F., nar. XX. X. XXXX, bytom Q., P. XX, 2. J. F., nar. XX. X. XXXX,
bytom Q., P. XX, obaja žalovaní zastúpení Procházka & partners, spol. s r.o., Bratislava, Búdkova 4,

o určenie neplatnosti výpovede nájmu, na odvolanie žalovaných 1, 2 proti rozsudku Okresného súdu
Bratislava II zo dňa 27. 11. 2020 č.k. 18C/7/2020 - 107, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej z m e ň u j e tak, že žalobu
žalobkyne z a m i e t a.
Žalovaní 1, 2 m a j ú voči žalobkyni nárok na náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania
v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Uvedeným rozsudkom súd prvej inštancie určil, že výpoveď nájomnej zmluvy žalovaných doručená

žalobkyni dňa 19. 12. 2019 z nájmu pozemku parc.č. K. XXXX s výmerou XXX L.X - záhrada, na Š.Í. E..
evidovaného na LV č. XXX, okres Q. I., obec BA - m.č. U. Q., k. ú. U. Q., je neplatná. Zároveň žalobkyni
priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, s tým, že o výške trov konania rozhodne
súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom po právoplatnosti
rozsudku. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že sa žalobkyňa žalobou
domáhala určenia neplatnosti výpovede z nájomnej zmluvy. Zmluvu o nájme pozemku uzatvorila dňa

17.10.2017 ako nájomca s Mestskou časťou Bratislava - U. Q. ako prenajímateľom; jej predmetom bol
nájom pozemku parc. č. CKN XXXX záhrada s výmerou XXX L.X evidovaného na LV č. XXX, k. ú.
U. Q., na dobu neurčitú a s nájomným vo výške 169,05 € ročne, so splatnosťou v dvoch splátkach
polročne. Spôsob skončenia nájmu upravuje v zmluve čl. III ods. 2, a to s možnosťou dohody zmluvných
strán alebo výpoveďou niektorej zo zmluvných strán z taxatívne uvedených dôvodov, v trojmesačnej
výpovednej dobe, ktorá začne plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede. Ku
dňu 23.10.2019 došlo k zmene vlastníka pozemku, keď vlastníkmi pozemku sú v súčasnosti žalovaní v

pomere 1/1. Dňa 19.12.2019 bola žalobcovi doručená písomná výpoveď z nájmu zo strany žalovaných,
a to s poukazom na § 677 Obč. zák., „bez uvedenia výpovedného dôvodu", ktorý výpovedný
dôvod nie je zmluvne dohodnutý. So žalovanými sa žalobkyňa pokúsila mimosúdne dohodnúť a vyzvala
ho na späťvzatie výpovede z nájmu, keďže výpoveď z vyššie uvedeného dôvodu nemá oporu ani v
zmluve ani v hmotnoprávnych predpisoch. Žalovaní na uvedenú výzvu nereagovali. Pre strany sporu sú
pre prípad výpovede záväzné ustanovenia zmluvy o nájme pozemku, a nie všeobecná zákonná norma

upravujúcazániknájmu.Naliehavýprávnyzáujemnaurčeníneplatnostivýpovedežalobkyňaodôvodnila
zásadnou zmenou právneho postavenia spočívajúcou v tom, že v prípade skončenia nájmu stratí právo
užívať predmetný pozemok a bude nútená vydať ho žalovaným.2/Žalovanísožalobounesúhlasili; žalobkyňaaprávnypredchodcažalovaných(MestskáčasťBratislava
-U.Q.)vnájomnejzmluvestranyúčelovoformulovali podmienkyukončenianájomnejzmluvyzmätočne,

zlomyseľne a jednostranne, s cieľom čo najsofistikovanejšie obísť zákon v otázke možnosti zrušenia
nájomnej zmluvy výpoveďou zo strany prenajímateľa. Nájomná zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú,
avšak ustanovenie zmluvy čl. III ods. 2 písm. a) a c) upravujú skončenie nájmu v súvislosti s uplynutím
času a preto sa nepochybne vzťahujú k režimu doby určitej, pretože doba neurčitá nemôže skončiť
uplynutím času. Tieto ustanovenia nie sú teda pri nájomnej zmluve dohodnutej na dobu neurčitú

relevantné. Ako jediný relevantne dohodnutý spôsob ukončenia zmluvy je iba možnosť podľa písm.
b), teda ukončenie písomnou dohodou. Výpoveď prenajímateľa bez uvedenia dôvodov je tak v zmysle
všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka možná. Ustanovenia čl. III. ods. 2 zmluvy sú nielen
zmätočné (čo sa týka režimu doby určitej/neurčitej, ale sú aj v rozpore s § 582a Obč. zák.). Tieto
ustanovenia zmluvy sú potom neplatné. Prenajímateľ a vlastník pozemku je tak zbavený akejkoľvek
možnosti nájomnú zmluvu vypovedať.

3/ Žalobca reagoval na vyjadrenie žalovaných argumentáciou, že obsah nájomnej zmluvy neformuloval,
ale prijal návrh Mestskej časti Bratislava - U. Q. na uzavretie zmluvy o nájme, ktorý prešiel v zmysle
zákona schvaľovacím procesom na obecnom zastupiteľstve Mestskej časti Bratislava - U. Q.. Prípadná
nedostatočná opatrnosť žalovaných pri kúpe pozemku, kedy si nepreverili, či k pozemku nemajú práva

aj ďalšie osoby, je na ich ťarchu. Skutočnosť, či predchádzajúci vlastník predmetného pozemku uviedol
žalovaných do omylu, prípadne či im nájomný pomer k nehnuteľnosti pri predaji pozemku zatajil, resp.
žalovaní právny vzťah k pozemku nesprávne vyhodnotili, je z hľadiska trvania nájmu bez právneho
významu. Tvrdenie žalovaných, že sú zbavení akejkoľvek možnosti výpovede nájomnej zmluvy je
nepravdivé. Spôsob skončenia nájmu je špeciálne upravený v zmluve, v čl. III ods. 2, s možnosťou

dohody zmluvných strán alebo výpoveďou niektorej zo zmluvných strán z taxatívne uvedených dôvodov
a dohodnutím trojmesačnej výpovednej doby, ktorá začne plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho
po doručení výpovede. Zmluvné strany si teda dohodou stanovili špeciálne dôvody výpovede zmluvy
o nájme zo strany prenajímateľa, dĺžku a začiatok plynutia výpovednej doby ako aj formu výpovede.
S poukazom na uvedené a vzhľadom na dispozitívnu povahu ustanovení Občianskeho zákonníka

regulujúcich „všeobecný nájom", sú pre strany sporu pre prípad výpovede záväzné ustanovenia zmluvy
o nájme pozemku, a nie všeobecná zákonná norma upravujúca zánik nájmu.

4/ Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania zistil, že žalovaní sú výlučnými vlastníkmi
pozemku zapísaného na LV č. XXX, k. ú. U. Q., okres BA II, obec : BA - m. č. U. Q., parc. č. XXXX,

záhrada o výmere XXX L.X s titulom nadobudnutia Kúpna zmluva F. XXXXX/XXXX zo dňa 23. 10. 2019.
Zo zmluvy o nájme č. XXXXXXXX zo dňa 17. 10. 2017 vyplýva, že prenajímateľ Mestská časť - U. Q.
ako prenajímateľ a žalobkyňa ako nájomca uzavreli zmluvu o nájme pozemku podľa ustanovení § 663
až 684 Obč. zák., predmetom nájmu je nájom pozemku registra „C“ parc. č. XXXX, o výmere XXX L.X,
na Š. E.., zapísaný na LV č. XXXX, vedený na Katastrálnom odbore Okresného úradu Bratislava, k. ú.

U. Q.. Prenajímateľ má uvedený pozemok zverený do správy zverovacím protokolom č. 61/91 zo dňa
30. 9. 1991, doba nájmu bola dohodnutá na dobu neurčitú odo dňa zverejnenia zmluvy. Podľa čl. III,
bod 2 dohodnutý nájom sa skončí: a) uplynutím času, na ktorý bol dohodnutý, b) písomnou dohodou
zmluvných strán, c) pred uplynutím času, na ktorý bola zmluva uzatvorená, ak prenajímateľ zmluvu
písomne vypovie z dôvodu, že a/ nájomca užíva pozemok v rozpore s touto zmluvou, b/ nájomca viac

ako jeden mesiac mešká s platením nájomného podľa čl. IV tejto zmluvy, alebo za služba podľa čl. V,
ods. 3 tejto zmluvy, ktorých poskytovanie je spojené s nájmom bez ohľadu na dodávateľa služieb, c/
nájomca alebo osoby, ktoré s ním užívajú pozemok, napriek písomnému upozorneniu hrubo porušujú
pokoj, poriadok, čistotu, Všeobecné záväzné nariadenia MČ Bratislava - U. Q.. Podľa čl. III, bod 3
nájomnej zmluvy, výpovedná lehota je trojmesačná a počíta sa od prvého dňa mesiaca nasledujúceho

po doručení výpovede. Z článku VI, bod 1 zmluvy súd vyplýva, že na právne vzťahy neupravené touto
zmluvou sa vzťahujú príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka. Z čl. VI, bod 2 zmluvy vyplýva, že
nájom predmetného pozemku prerokovalo a schválilo Miestne zastupiteľstvo Mestskej časti Bratislava
- U. Q. Uznesením č. 343/2014-2018 dňa 3. 10. 2017.

5/ Žalovaní adresovali žalobkyni list označený ako „VEC : Výpoveď nájomnej zmluvy", v ktorom uviedli,
že „dňa 13.09.2019 uzavreli s prenajímateľom pozemku kúpnu zmluvu, na základe ktorej sa stali
vlastníkmi pozemku. Voči úkonom nášho právneho predchodcu súvisiacim s ukončením zmluvy sa
aktívne bránite a nájomnú zmluvu, aj s ohľadom na neprávoplatné rozhodnutie OS BA II sp. zn.19C/51/2019, či podané trestné oznámenie, považujete naďalej za platnú a účinnú, čím nám ako
vlastníkom bránite v užívaní našej nehnuteľnosti. Pre prípad ak vyššie uvedený nájomný vzťah naďalej
existuje, týmto Vám, v súlade s § 677 Občianskeho zákonníka, ako prenajímateľ dávame výpoveď

nájmu založeného nájomnou zmluvou č. 221 09 173 zo dňa 17. 10. 2017 bez uvedenia výpovedného
dôvodu. Nájomný vzťah zaniká uplynutím trojmesačnej výpovednej lehoty, ktorá začína plynúť od prvého
dňa mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede." Listom zo dňa 09.01.2020 žalobkyňa s výpoveďou
nesúhlasila a vyzvala žalovaných na jej späťvzatie.
6/ Na základe vykonaného dokazovania a na základe ust. § 2 ods. 3, § 35 ods. 2, § 47a ods. 1,

§ 582a, § 663, § 677 ods. 1, § 680 ods. 2, ods. 3 Obč. zák. dospel súd prvej inštancie k záveru, že žaloba
je dôvodná. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu sa súd stotožnil s argumentáciou
žalobkyne, že „zásadnou zmenou právneho postavenia spočívajúcou v tom, že v prípade skončenia
nájmu stratí právo užívať predmetný pozemok a bude nútená vydať ho žalovaným".

7/ Žalobkyňa sa domáhala určenia, že výpoveď z nájmu (založeného nájomnou zmluvnou uzatvorenou

právnym predchodcom žalovaných a žalobkyňou dňa 17.10.2017) je neplatná. Uvedená výpoveď bola
žalobkyni doručená dňa 19.12.2019, pričom žalovaní sa stali vlastníkmi pozemku ku dňu 23.10.2019.
Medzi stranami bola sporné použitie výpovedného dôvodu žalovanými podľa § 677 Obč. zák. nad rámec
dohodnutých výpovedných dôvodov v zmluve. Žalovaní taktiež mali za to, že ustanovenie čl. III zmluvy
je v rozpore s § 582a Obč. zák., nakoľko vylučuje možnosť vypovedať zmluvu.

8/ Ak bola žalobkyni, podľa jej tvrdení, doručená výpoveď z nájmu dňa 19.12.2019, pričom žalovaní sa
stali vlastníkmi pozemku dňa 23.10.2019, je podľa názoru súd prvej inštancie na mieste aplikovať § 680
ods. 3 Obč. zák. Z predloženej výpovede síce nevyplýva dátum doručenia, nakoľko však túto skutočnosť
žalovaní nijako nepopreli, je podľa § 151 ods. 1 CSP daná nespornosť tohto skutkového tvrdenia. Podľa

§ 119 ods. 2 Obč. zák. je pozemok nehnuteľnosťou. Ak sa teda žalovaní stali vlastníkmi pozemku dňa
23.10.2019 a žalobkyni zaslali výpoveď, ktorú ona prevzala dňa 19.12.2019, ide o výpoveď z dôvodu
zmeny vlastníctva k nehnuteľnosti, pričom takýto postup je neprípustný. Toto právo má v danom kontexte
iba nájomca - teda žalobkyňa. Na uvedenom závere nemení nič ani skutočnosť, že žalovaní vo výpovedi
(z dôvodu istoty ak by nájomný vzťah stále trval) vymedzili výpovedný dôvod podľa § 677 Obč. zák.,

teda bez uvedenia výpovedného dôvodu. Ak sa niekto stane vlastníkom nehnuteľnosti, ktorá je prenajatá
nájomcovi (a teda ex lege vstupuje do postavenia prenajímateľa voči spomenutému nájomcovi) a pritom
v rozmedzí dvoch mesiacov tomuto nájomcovi dá výpoveď, nejedná sa o nič iné, ako o postup v
rozpore s § 680 ods. 3 Obč. zák. Tu treba poukázať aj na vzťahy medzi stranami (iné súdne konania
o neplatnosti výpovede, o vypratanie nehnuteľnosti atď., ktoré strany vo svojich podaniach uvádzali),

z ktorých jednoznačne vyplýva dlhodobá nespokojnosť žalovaných so skutočnosťou, že žalobkyňa má
uvedený pozemok v nájme. Je tak zrejmá motivácia žalovaných z týchto dôvodov vypovedať nájom
žalobkyni (tu súd priamo poukazuje na podanie žalovaných zo dňa 04.06.2020, č. l. 53 a nasl.). Žalovaní
tak dali žalobkyni výpoveď z nájmu práve kvôli zmene vlastníctva k nehnuteľnosti, teda, že vlastníkom
pozemku sa stali oni. Sami vo svojich podaniach túto skutočnosť prezentovali. Výpoveď z nájmu nie je

motivovaná ani porušením povinností na strane žalobkyne, ani inými dôvodmi na strane žalovaných.
Uvedené skutočnosti pritom taktiež priamo a jednoznačne vyplývajú z výpovede nájomnej zmluvy (č.
l. 19) a vyššie uvedených okolností, ktoré predchádzali nadobudnutiu vlastníckeho práva žalovaných k
pozemku, uzavrel súd prvej inštancie.

9/ Čo sa týka argumentácie žalovaných, že „čl. III zmluvy je v rozpore s § 582a Obč. zák., nakoľko
vylučuje možnosť vypovedať zmluvu", súd poukázal na dispozitívnosť § 677 Obč. zák. (v nadväznosti
na § 2 ods. 3 Obč. zák.). Základnými predpokladmi nájomnej zmluvy je a) prenechanie veci na užívanie,
b) individuálne určená vec, c) dočasnosť a d) odplatnosť. Prenechanie predmetu nájmu je časovo
obmedzené. Nie je pritom dôležité, či je nájom dohodnutý na dobu určitú alebo neurčitú. Aj v prípade,

ak je nájom dojednaný na dobu neurčitú, je isté, že k jeho skončeniu raz dôjde - buď z dôvodu,
ktorý výslovne pripúšťa niektoré z ustanovení o skončení nájmu alebo na základe niektorej z ďalších
skutočností, ktoré predpokladá zákon v rámci všeobecnej úpravy zániku záväzkov. Je tak zrejmé, a to
aj pri prihliadnutí výkladu vôle a významu slov uvedených v čl. III zmluvy, že dojednania o možnostiach
ukončenia nájmu nevylučujú možnosť vypovedať zmluvu. Je preto možné v danej veci aplikovať aj

písmená a) a c) zmluvy, nie len písm. b) čl. III.10/ O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže žalobkyňa bola plne úspešná,
súd jej v súlade s citovaným zákonným ustanovením priznal náhradu trov konania v pomere 100 %.

11/ Uvedený rozsudok napadli včas podaným odvolaním žalovaní 1, 2, v celom rozsahu, domáhajúc
sa buď zmeny napadnutého rozsudku tak, že odvolací súd žalobu žalobkyne zamietne a žalovaným
prizná nárok na náhradu trov konania, alebo napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zruší a vec
mu vráti na ďalšie konanie. Žalovaní podali odvolanie z dôvodu, že nebol vykonaný dôkaz, ako
aj že absentuje objektívne uspokojivé zdôvodnenie a že pre arbitrárnosť rozhodnutia súdom prvej

inštancie došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ďalej že súd dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a napokon, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Podľa žalovaných 1, 2 súd prvej inštancie nesprávne po právnej stránke
posúdil čiastočnú neplatnosť nájomnej zmluvy, a to v časti týkajúcej sa ne/možnosti ukončenia zmluvy
výpoveďou zo strany prenajímateľa, a to aj v kontexte sporného vzniku a existencie účelovej nájomnej
zmluvy, ktorej obsah odporuje ust. § 39, § 582 a § 582a Obč. zák., a ktorá je preto v časti týkajúcej sa

skončenia nájmu podľa § 41 Obč. zák. čiastočne neplatná. Súd sa vecou nezaoberal z hľadiska ust. §
9a zák. č. 138/1991 Zb. o majetku obcí (najmä ods. 1 a ods. 5) a výsledku verejnej obchodnej súťaže z r.
2016. Nesúhlasili so záverom súdu, že podľa účelovo uzatvorenej nájomnej zmluvy zostala zachovaná
iba možnosť výpovede nájomcu, čo je v príkrom rozpore so zmyslom všeobecnej právnej úpravy zániku
záväzkov, a síce ust. § 582 a § 582a Obč. zák., ktoré zakazujú vylúčenie výpovede

pri uzatvorení nájomnej zmluvy na dobu neurčitú pričom ani aplikáciou § 677 Obč. zák. nemožno obísť
zákaz vylúčenia výpovede akejkoľvek zmluvnej strany. Žiadne ustanovenia Občianskeho zákonníka
regulujúce nájom neumožňujú pri nájomnej zmluve na dobu neurčitú vylúčiť výpoveď prenajímateľa, a
to aj vtedy, ak by takéto vylúčenie nebolo podľa § 582 a § 582a Obč. zák. výslovne zakázané. Žalovaní
boli v rozpore so zákonom zbavení akejkoľvek možnosti zmluvu vypovedať. Zmluvná úprava nájomnej

zmluvy mala zamedziť tomu, aby sa žalovaní ako víťazi verejnej obchodnej súťaže skôr či neskôr dostali
k svojmu pozemku.
12/ Súd prvej inštancie posudzoval obsah nájomnej zmluvy len čisto formalisticky, s argumentáciou
žalovaných sa v podstate nijako nevysporiadal. Právny predchodca žalovaných , zjavne v súčinnosti
so žalobkyňou a v rozpore s dobrými mravmi mal evidentne záujem účelovo zbaviť nastávajúceho

vlastníka nehnuteľnosti (víťaza verejnej obchodnej súťaže) akejkoľvek možnosti nájomnú zmluvu
vypovedať, a preto výpovedné dôvody - na ktoré teraz poukazuje žalobca - účelovo zúžil len na
výpovedné dôvody výlučne v dispozičnej sfére žalobcu. Žalovaní nájom nevypovedali pre zmenu
vlastníctva nehnuteľností ale preto, že až po nadobudnutí vlastníckeho práva k pozemku mali reálnu
možnosť právnymi prostriedkami napadnúť nekalosť vzniku celého nájomného vzťahu a uplatniť výkon

práva, príp. ich zmluvnú voľnosť pri nakladaní s nehnuteľnosťou. Absencia riadnej odpovede súdu na
argumentyžalovanýchzakladá vadunedostatočnejpresvedčivostiaúplnostirozhodnutia,čojevzmysle
ustálenej judikatúry samé osebe dôvodom pre záver o existencii vady, majúcej dopad na právo na
spravodlivý súdny proces.
13/ Na odvolanie žalovaných 1, 2 sa písomne vyjadrila žalobkyňa tak, že navrhovala napadnutý

rozsudoksúduprvejinštancieakovecnesprávnypotvrdiťapriznaťjejnáhradutrovodvolaciehokonania.
S námietkami žalovaných nesúhlasila; rozsudok súdu prvej inštancie obsahuje všetky náležitosti a
kvalitatívne požiadavky na odôvodnenie v zmysle § 220 ods. 2 CSP. Súd sa
jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi
skutočnosťami, ktoré boli pre jeho rozhodnutie podstatné a právne významné. K spornej otázke, teda či

mohli žalovaní uplatniť výpoveď z nájmu aj bez uvedenia dôvodu nad rámec dohodnutých výpovedných
dôvodov v zmluve podľa § 677 Obč. zák., súd prvej inštancie uviedol, že skutočným dôvodom výpovede
žalovaných bola zmena vlastníctva k nehnuteľnostiam a ich nespokojnosť s existujúcim nájomným
pomerom k nehnuteľnostiam, pričom postup žalovaných bol v rozpore s ust. § 680 ods. 3 Obč. zák., lebo
z dôvodu zmeny vlastníctva k nehnuteľnostiam môže vypovedať zmluvu o nájme len nájomca. Súd dal

zároveň aj jasnú odpoveď na námietku žalovaných 1, 2 týkajúcu sa neplatnosti zmluvy, keď uviedol, že
dojednania zmluvy o nájme nevylučujú možnosť vypovedať predmetnú zmluvu, v zmysle čl. III, písm.
a), b), c). Potom neprichádza do úvahy ust. § 582, § 582a Obč. zák., preto odvolací dôvod spočívajúci v
nesprávnomprávnomposúdeníniejenaplnenýarovnakoniejenaplnenýaniodvolacídôvodspočívajúci
v nedostatočnom zistení skutkového stavu. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení svojho rozsudku

vysporiadal s argumentáciou žalovaných 1, 2, uviedol, pre ktoré dôvody prijal argumenty žalobkyne a
neprijal argumenty žalovaných; právo žalovaných na spravodlivý proces bolo postupom súdu dodržané.
14/ Na vyjadrenie žalobkyne podali žalovaní odvolaciu repliku (č.l. 137 a nasl. spisu), v ktorom
poukazovali na ust. § 137 CSP, osobitne ust. § 137 písm. c) CSP, ktoré sa vzťahuje na žalobyo určenie, či tu právo je alebo nie je, pričom podmienkou procesnej prípustnosti takejto žaloby je
naliehavý právny záujem, a ďalej § 137 písm. d) CSP, ktoré sa vzťahuje na žaloby o určenie právnej
skutočnosti, pričom podmienkou prípustnosti takejto žaloby je, že vyplýva z osobitného predpisu. Súd

prvej inštancie svojím prvým výrokom napadnutého rozsudku vyhovel určujúcej žalobe napriek tomu,
že nespadá pod hypotézu právnej normy obsiahnutej v § 137 písm. c) a ani § 137 písm. d) CSP, a teda
nespĺňazákladnúpodmienku prípustnosti. Určenieneplatnostivýpovedenájomnejzmluvynevyplývazo
žiadneho osobitného právneho predpisu (§ 137 písm. d/ CSP) a nepredstavuje ani určenie, či tu nejaké
právo je alebo nie je, ako to vyžaduje ust. § 137 písm. c/ CSP. Posúdenie prípustnosti súd prvej inštancie

v rozsudku úplne opomenul. Nakoľko žalobcom navrhovaný určovací žalobný návrh je po rekodifikácii
civilného procesu ex lege neprípustný, skúmanie ne/existencie naliehavého právneho záujmu žalobcu
na požadovanom určení, na ktoré sa súd prvej inštancie zameral, je pre posúdenie prípustnosti žaloby
bezpredmetné.
15/ Žalovaní 1, 2 trvali na tom, že uzatvorená nájomná zmluva predstavuje po obsahovej stránke tzv.
večnú zmluvu a že tento typ povinne zverejňovaných zmlúv podlieha obmedzeniam zmluvnej autonómie

strán. Žalovaní poukazovali vo vyjadrení na to, že jedným zo základných definičných znakov nájomnej
zmluvy je dočasnosť v užívaní prenajatej veci. V prípade nájomnej zmluvy uzatvorenej so žalobkyňou
ako nájomcom je zrejmé, že nájomnú zmluvu môže prenajímateľ skončiť len so súhlasom žalobkyne
(t.j. písomnou dohodou) alebo pri takom závažnom porušení povinností žalobkyne ako nájomcu,
aké pri bežnom užívaní pozemku ani nemá ako nastať. Snáď jediným mysliteľným dôvodom by bolo

neplatenie nájomného, avšak tým, že v danom prípade je nájomné len vo výške 169,05 € za rok, čo je
mnohonásobne pod trhovou cenou nájmov pozemkov v Bratislave, je vysoko nepravdepodobné, že by
žalobkyňa takto pochybila a dobrovoľne vytvorila podmienky pre zánik nájmu, ktorý užíva za takpovediac
dumpingovú cenu. Argumentáciu súdu , že nájomnú zmluvu možno skončiť aj podľa čl. III bod 2 písm.
a) nájomnej zmluvy, t.j. uplynutím času, je nepravdivá, nakoľko nájom znie na dobu neurčitú. Predmetná

nájomnázmluvasazásadnepriečiinštitútunájmu,keďobchádzajehodočasnosť. Dojednanéparametre
nájomnej zmluvy de facto zaťažujú pozemok porovnateľne ako vecné bremená a znižujú jeho trhovú
hodnotu v podstate na nulu. Žalovaní poukazovali na to, že keďže tento nájom nepodlieha povinnej
publicitevkatastrinehnuteľností,otomtozaťaženípozemkuvčasejehonadobudnutianemalivedomosť.
Nájomná zmluva, ktorú prenajímateľ nemôže vypovedať bez toho, aby nenastal dôvod vo výlučnej

dispozičnej sfére žalobkyne a tak sa aj na desiatky rokov (žalobkyňa má len 39 rokov) vystaví na milosť
nájomcu a v dôsledku ktorej pre neho predmet jeho vlastníctva kvôli symbolickej hodnote nájomného
predstavuje iba bremeno, obchádza cieľ a zmysel zákonnej úpravy nájomnej zmluvy ako aj zákonnej
úpravy vecných práv a dispozície s nimi.
16/ Žalovaní zdôraznili, že dali výpoveď podľa § 677 Obč. zák., t.j bez udania dôvodu a s riadnou

(zákonnou aj zmluvnou) trojmesačnou výpovednou dobou. Výpoveď mohli dať až v čase, kedy sa
stali vlastníkmi pozemku; základom ich výpovede nebolo ust. § 680 ods. 3 Obč. zák. ako uvádza súd
prvej inštancie vo svojom rozsudku, ale ust. § 677 Obč. zák., výslovne označené vo výpovedi z nájmu.
Keďže jednou zo zmluvných strán uzatvorenej nájomnej zmluvy bola Mestská časť Bratislava - U. Q.
(v postavení prenajímateľa), je potrebné na danú zmluvu vztiahnuť všetky obmedzenia a podmienky

kladené na povinné osoby, ktorých hlavným účelom je ochrana verejného záujmu a tým aj verejného
majetku. V tejto súvislosti poukazovali na ust. § 677 ods. 1, ods. 2 Obč. zák., ako aj jeho ust. § 582a
a § 553 ods. 3 Obč. zák. Keďže zmluvnou stranou nájomnej zmluvy na strane prenajímateľa bola
v čase jej uzatvorenia povinná osoba, takáto zmluva nemôže platne vylúčiť možnosť jej vypovedania
bez udania dôvodu zo strany prenajímateľa. Práve toto právo žalovaní realizovali ako nástupcovia

pôvodného prenajímateľa (povinnej osoby), avšak súd sa odmietol ich procesnou obranou zaoberať.
Obmedzeniavypovedateľnostizmlúvsanetýkajúlenprílišdlhejvýpovednejdoby,aleajsnáhokliešťovať
výpovedné dôvody, účelom čoho je uzatvárať fakticky nevypovedateľné zmluvy. Práve na túto prax
reagoval zákonodarca zákonom č. 546/2010 Z.z., okresný súd však tejto úprave nepriznal žiadne právne
účinky, keď zákonné obmedzenie podľa § 582a Obč. zák. o neplatnosti ustanovení vylučujúcich možnosť

vypovedať zmluvu vyložil spôsobom, v ktorom úplne absentuje akákoľvek ochrana dotknutých záujmov
vlastníka a ktorý by v prípade jeho potvrdenia odvolacím súdom poskytol povinným osobám veľmi
jednoduchý dôvod, ako obísť predmetné zákonné ustanovenie.
17/ Na repliku žalovaných podala žalobkyňa písomné vyjadrenie (č.l. 156, 157 spisu), v ktorom uviedla,
že žalovaní vymedzili svoje odvolanie s úplne iným obsahom ako v odvolacej replike. Námietku týkajúcu

sa prípustnosti určujúcej žaloby je tak nutné považovať za doplnenie odvolacích dôvodov v zmysle
§ 365 ods. 3 CSP, hoci právna úprava neumožňuje, aby strana sporu menila a dopĺňala odvolacie
dôvody po uplynutí lehoty na podanie odvolania (uznesenie ÚS SR zo dňa 5. 11. 2019 sp. zn. IV. ÚS
90/2019). Preto žalobkyňa navrhla nepripustiť túto námietku žalovaných. Žalobkyňa zároveň dodala,že v predmetnom spore už z konkrétneho hmotnoprávneho vzťahu logicky vyplýva potreba určiť v
prvom rade neplatnosť výpovede nájmu, pretože po doručení výpovede nájmu je práve rozhodnutie
súdu podmienkou, že sa na právny úkon výpovede nájmu hľadí ako na neplatný. Pokiaľ by žalobkyňa

nepodala žalobu o určenie neplatnosti výpovede nájmu, výpoveď nájmu by sa považovala za platnú,
aj keby žalobkyňa jej neplatnosť u žalovaných namietala. Argumentáciu žalovaných o nepotrebných
nezmyselných žalobách v danom prípade nemožno akceptovať.
18/ Žalobkyňa ďalej dodala, že dojednania zmluvy o nájme nevylučujú možnosť túto zmluvu vypovedať;
naopak, z ustanovení čl. III Zmluvy o nájme jednoznačne plynie, že ide o zmluvu vypovedateľnú tak

zo strany prenajímateľa, ako aj nájomcu. preto sú pre prípad výpovede pre zmluvné strany záväzné
ustanovenia zmluvy o nájme pozemku a nie všeobecná zákonná norma upravujúca zánik nájmu.
Skutočnosť, že si žalovaní pri kúpe nehnuteľnosti neuvedomili rozsah obmedzenia svojho vlastníckeho
práva dojednaného pri vymedzení výpovedných dôvodov, nemôže viesť súd k nerešpektovaniu
autonómnej vôle strán. Zmluvné dojednanie o výpovedných dôvodoch, ako ich obsahuje nájomná
zmluva, je prípustné, keďže dojednanie sa neprieči prípadnému zákonnému zákazu alebo zmyslu

zákona (§ 2 ods. 3 Obč. zák.). Zmluva o nájme o platným právnym úkonom, z obsahu ktorého plynú
ako práva tak aj povinnosti a obmedzenia, ku ktorým sa zmluvné strany slobodne zaviazali, preto je
irelevantná argumentácia žalovaných o tom, že sú obmedzovaní v disponovaní so svojím vlastníctvom.
Je vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením či zanedbaním
môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod. (uznesenie NS SR z 8. 121. 2011 sp.

zn. 1Sžr/38/2011).
19/ Na ostatné vyjadrenie žalobkyne podali žalovaní vyjadrenie (č.l. 182 spisu), v ktorom v podstate
zotrvali na svojej dovtedajšej argumentácii; t.j. že výrok, ktorý okresný súd prevzal z podanej žaloby je
v rozpore s CSP, nakoľko takto formulovaný výrok je podľa § 137 CSP neprípustný. Otázka ne/platnosti
výpovede je len jednou z predbežných otázok, meritórnou otázkou v čase rozhodnutia okresného súdu

totiž bolo to, či žalobkyňa má k predmetnému pozemku právo nájomcu alebo nie - to však okresný
súd vzhľadom na viazanosť petitom posúdiť nemohol. Mal preto žalobu zamietnuť a nie jej vyhovieť.
Ďalej zopakovali, že žalobkyňa účelovo prehliada, že zmluva uzavretá s povinnou osobou podľa zák.
č. 211/2000 Z.z. podlieha osobitným obmedzeniam zmluvnej autonómie strán, ktoré sa pri súkromných
fyzických a právnických osobách neuplatňujú. Práve tieto osobitné obmedzenia sú pritom pre tento

prípad kľúčové (§ 582a Obč. zák.). Vylúčenie možnosti vypovedať zmluvu podľa § 582a Obč. zák.
nie je podľa žalovaných dané iba v prípade, ak je inštitút výpovede vylúčený ako taký, ale aj v prípade,
ak zmluva možnosť výpovede v porovnaní so zákonnou úpravou obmedzuje, a to tak, že splnenie
podmienok pre uplatnenie možnosti zmluvu vypovedať určuje do výlučnej dispozície jednej zmluvnej
strany; tak to činí aj predmetná nájomná zmluva. Žalovaní zdôraznili, že oni neboli zmluvnou stranou

nájomnej zmluvy, a preto jej obsah nemohli nijako ovplyvniť. Bola to práve žalobkyňa, ktorá v zmysle
zásady „vigilantibus iura scripta sunt“ už pri vstupe do zmluvného vzťahu s Mestskou časťou Bratislava
- U. Q. mala vedieť, že uzatvorenie tzv. večnej nájomnej zmluvy nie je možné. Žalobkyňa si musela byť
vedomá, že nie je možné uzavrieť nájomnú zmluvu so symbolickým nájomným 169,05 € za XXX L.X v
Bratislave na dobu neurčitú, s tým, že takúto zmluvu by prenajímateľ mohol ukončiť len z dôvodov vo

výlučnej dispozícii žalobkyne.
20/ Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v napadnutom (t.j. v celom) rozsahu, v zmysle §
379, § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že súd prvej
inštancie vec nesprávne právne posúdil v otázke podmienky prípustnosti určovacej žaloby žalobkyne a
následne vo veci nesprávne rozhodol.

21/ Žalobkyňa sa žalobou domáhala určenia, že výpoveď nájomnej zmluvy (uzatvorenej podľa
Občianskeho zákonníka a týkajúcej sa pozemku) je neplatná, t.j. domáhala sa určenia právnej
skutočnosti podľa § 137 písm. d/ CSP.
22/ Podľa § 137 CSP (účinného od 1. 7. 2016), žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania

vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom
naliehavýprávnyzáujem;naliehavýprávnyzáujemniejepotrebnépreukazovať,akvyplývazosobitného
predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného právneho predpisu.
23/ Zmluvy a iné právne úkony, ich existencia, platnosť či neplatnosť sú právnymi skutočnosťami (§ 2
ods. 1 Obč. zák.). Určenie existencie právnej skutočnosti (napr. že právny úkon je neplatný) odporuje vo

svojej podstate zásade, že súd má určiť aktuálny právny stav. Pri určení právnej skutočnosti hovorí totiž
rozsudok o tom, čo bolo v minulosti, nie však nevyhnutne o tom, čo je v prítomnosti. Preto napr. výrok
o tom, že výpoveď nájomnej zmluvy je neplatná, nemusí hovoriť nič o tom, či je v čase jeho vyhlásenia
nájomcom veci stále ešte žalobca, alebo (medzičasom) už niekto iný. Z uvedeného dôvodu platnáprocesná norma (Civilný sporový poriadok) pripúšťa žalobu o určenie právnej skutočnosti (tu určenie
neplatnosti výpovede nájomnej zmluvy k pozemku) iba za predpokladu, že tak vyplýva z právneho
predpisu (najmä z hmotného práva). Žalobný návrh znejúci na určenie právnej skutočnosti, ktorý z

osobitného predpisu nevyplýva, nemožno považovať za správny, a teda ani za prípustný.
24/ Ohľadom zákonného ustanovenia § 137 písm. d/ CSP platí, že umožňuje podanie takej žaloby (o
určení právnej skutočnosti), len ak to zákon výslovne pripúšťa („...ak to vyplýva z osobitného právneho
predpisu.“). Ide o situáciu, kedy právny predpis samotný oprávňuje určitú osobu alebo jej ukladá
podať bližšie špecifikovanú žalobu; oprávnenie podať konkrétnu žalobu potom zakladá nevyvrátiteľnú

domnienku, že právny záujem žalobcu je daný (netreba ho preukazovať). Takýmito sú : žaloba na
určenie neplatnosti právneho úkonu o skončení pracovného pomeru, žaloba na určenie neplatnosti
výpovede z nájmu bytu, žaloba na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia spoločnosti
s ručením obmedzeným, akciovej spoločnosti alebo uznesenia členskej schôdze družstva, ďalej žaloba
na určenie neplatnosti dražby a žaloba na určenie, že dlžníkove právne úkony sú voči nemu právne
neúčinné. Žiadny právny predpis však neumožňuje podanie žaloby o určenie neplatnosti nájomnej

zmluvy pozemku (uzavretej podľa Občianskeho zákonníka). Žalobou uplatnený nárok tak nemožno
subsumovať pod ust. § 137 písm. d/ CSP.
25/ V zmysle ust. § 137 písm. c/ CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo o určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. Vychádzajúc z predmetu žaloby žalobkyne táto sa

nedomáhala určenia, či tu právo je alebo nie je (či jej patrí právo nájmu k pozemku alebo nie).
Žalobkyňa sa domáhala určenia neplatnosti výpovede nájmu (pozemku), t.j. určenia právnej skutočnosti;
žalobkyňou uplatnený nárok nemožno podradiť ani pod ust. § 137 písm. c/ CSP.
26/ Súd prvej inštancie sa s otázkou prípustnosti podanej žaloby riadne nevysporiadal. Civilný sporový
poriadok v § 137 výslovne upravuje, kedy je podanie určovacej žaloby prípustné a určenie neplatnosti

predmetnej výpovede nájomnej zmluvy medzi takéto prípady nemožno zaradiť. Súd prvej inštancie
žalobu žalobkyne prejednal a rozhodol o nej; zjavne ju teda považoval za prípustnú, hoci z jeho rozsudku
jednoznačne neplynie, podľa ktorého z ustanovení - písm. c/ alebo písm. d/ § 137 CSP predmetnú
žalobu posúdil ako prípustnú. (odvolaciemu súdu sa javí, že súd zrejme vychádzal z ust. § 137 písm. c/
CSP, keďže v bode 22 svojho rozsudku sa zaoberal otázkou existencie naliehavého právneho záujmu

na žalobkyňou požadovanom určení). Ako už bolo uvedené v texte vyššie, súd prvej inštancie si otázku
prípustnosti žaloby o určenie neplatnosti výpovede nájomnej zmluvy týkajúcej sa pozemku vyložil po
právnej stránke nesprávne. Žalobkyňou uplatnený nárok nespĺňa podmienku prípustnosti žaloby ani v
zmysle ust. § 137 písm. c/ CSP a ani § 137 písm. d/ CSP.
27/ Žalobkyňa namietala, že žalovaní 1, 2 otázku prípustnosti žaloby o určenie neplatnosti výpovede z

nájmu pozemku z hľadiska ust. § 137 písm. c/ a písm. d/ CSP vzniesli až v odvolacej replike, keď táto
nebola uvedená ako odvolací dôvod v ich odvolaní v rámci odvolacej lehoty, čo bráni tomu, aby odvolací
súd na uvedený odvolací dôvod prihliadal. Odvolací súd uvedenú námietku žalobkyne nepovažoval za
relevantnú, nakoľko to, či je žaloba prípustná z hľadiska ust. § 137 CSP (tu z hľadiska písm. c/ príp. písm.
d/CSP)považujezanutnéskúmaťexoffo,vkaždomštádiukonania,t.j.bezohľadunato,kedyačivôbec

vznesiežalovanástranaotázkune/prípustnostidanejžaloby.Vzhľadomnanesprávneprávneposúdenie
otázkyprípustnostižalobyrozhodolsúdprvejinštancie vecnenesprávne,keďžalobežalobkynevyhovel.
V danom prípade bolo nutné predmetnú žalobu z dôvodu jej neprípustnosti ako nedôvodnú zamietnuť,
a to bez ďalšieho. Z uvedeného dôvodu odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil
tak, že žalobu žalobkyne zamietol (§ 388 CSP).

28/ O nároku na náhradu trov celého (prvoinštančného aj odvolacieho) konania rozhodol odvolací súd
v zmysle § 396 ods. 1, ods. 2 v spojení s § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. Žalovaní 1, 2 mali v odvolacom
konaní plný úspech, preto im vzniklo právo na náhradu trov ako prvoinštančného tak aj odvolacieho
konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá

súdny úradník.
29/ Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9
zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,
§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstva včasezačatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods.2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa (§ 429 ods.2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods.1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolacídôvodsavymedzítak,že dovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 CSP).