Rozsudok Judgement was issued on Friday, October 21, 2022

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 38Cb/86/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1115209941
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alexander Rác

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2022:1115209941.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I, sudcom Mgr. Alexandrom Rácom, v právnej veci žalobcu:

TRAVEL FAMILY, s. r. o., so sídlom Palackého 717/11, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika,
IČO: 170 49 415, konajúca prostredníctvom TRAVEL FAMILY s.r.o., organizačná zložka, Björnsonova
3044/8, 811 05 Bratislava, IČO: 36 065 463, zastúpený: JUDr. Tomáš Kozovský, Björnsonova 8,
Bratislava, proti žalovanému: IMN spol. s r.o., Mickiewiczova 14, 811 07 Bratislava, IČO: 35 733 110,
zastúpený: Alexandra Kokavcová, Gagarinova 10/A, 821 05 Bratislava, o zaplatenie 6.667,77 Eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd z a s t a v u j e konanie v č a s t i úrokov z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 6.667,77

Eur od 18.04.2014 do 02.03.2016.

II. Súd žalobcovi p r i z n á v a úrok z omeškania vo výške 9,05% zo sumy 6.667,77 Eur od 03.03.2016
do 15.03.2016 a úrok z omeškania vo výške 9,00% ročne zo sumy 6.667,77 Eur od 16.03.2016 do
zaplatenia.

III. Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania v

rozsahu 100%. O výške trov rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 10.04.2015 domáhal rozhodnutia, aby súd
zaviazal žalovaného na povinnosť uhradiť žalobcovi istinu vo výške 6.667,77 Eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 6.667,77 Eur odo dňa 18.04.2014 do zaplatenia. Svoj
návrh odôvodnil tým, že dňa 30.03.2010 uzatvoril ako nájomca spolu s odporcom ako prenajímateľom
zmluvu o nájme nebytových priestorov (ďalej "Zmluva o nájme"), na základe ktorej odporca prenajal
navrhovateľovi nebytové priestory v polyfunkčnom objekte na Mickiewiczovej ulici v Bratislave. V zmysle
čl. III ods. 4 Zmluvy o nájme uhradil navrhovateľ odporcovi preddavok vo výške 6.667,77 Eur určený

na nájomné, zálohové platby za služby spojené s užívaním priestorov a iné peňažné pohľadávky
prenajímateľa voči nájomcovi. Dňa 24.10.2013 došlo medzi navrhovateľom a odporcom k uzavretiu
Dohody o ukončení Zmluvy o nájme, v zmysle ktorej sa podľa č.l. 1 ods. 3 odporca zaviazal vyplatiť
navrhovateľovi preddavok vo výške 6.667,77 Eur v prípade, že boli včas a riadne splnené záväzky
navrhovateľa vyplývajúce zo Zmluvy o nájme. V zmysle daného ustanovenia Dohody o ukončení Zmluvy
o nájme sa odporca zaviazal vrátiť preddavok vo výške 6.667,77 Eur do 15 dní od odovzdania priestorov.
Navrhovateľ odovzdal odporcovi priestory dňa 02.04.2014 bez akýchkoľvek vád alebo poškodení. Aj

napriek navrhovateľovej žiadosti o vrátenie kaucie (preddavku) zo dňa 31.10.2014, výzve právneho
zástupcu zo dňa 11.11.2014 a upomienke zo dňa 24.02.2015, odporca preddavok nevrátil.2. Okresný súd Bratislava I rozhodol dňa 08.02.2016 platobným rozkazom tak, že uložil odporcovi
povinnosť zaplatil navrhovateľovi istinu vo výške 6.667,77 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
9,25% ročne zo sumy 6.667,77 Eur od 18.04.2014 do zaplatenia a nahradil trovy konania.

3. Proti predmetnému platobnému rozkazu podal dňa 11.03.2016 odporca odpor, ktorý odôvodnil tým, že
žalobcov nárok neuznáva. Odporca ďalej uviedol, že je pravda, že došlo medzi navrhovateľom a ním k
ukončeniuZmluvyonájme,avšaknavrhovateľpriestoryužívalaždo02.04.2014,akotouviedolvžalobe,
teda v období od 01.12.2013 do 02.04.2014 po ukončení nájmu. Je len samozrejmé, že pokiaľ bola

Dohoda o ukončení Zmluvy o nájme uzavretá ku dňu 30.11.2013 malo sa za to, že preddavok sa vráti
za predpokladu odovzdania nebytových priestorov 30.11.2013, kedy končil nájom podľa dohody, pričom
navrhovateľ priestory užíval až do 02.04.2014. Odporca z uvedeného dôvodu preddavok navrhovateľovi
nevyplatil a započítal ho na nájomné a poplatky spojené s užívaním nebytového priestoru za mesiac
december 2013 vo výške 2.299,37 Eur, za mesiac január vo výške 2.299,37 Eur, za mesiac február
vo výške 2.299,37 Eur, za mesiac marec vo výške 2.299,37 Eur a alikvotnú časť za mesiac apríl vo

výške 153,29 Eur. Celková suma za nájomné a poplatky tak predstavovala sumu 9.350,77 Eur, čo po
odpočítaní kaucie vo výške 6.667,77 Eur predstavovalo sumu 2.683,- Eur, ktorú žiadal odporca priznať
spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25%.

4. K odporu žalovaného sa podaním zo dňa 08.12.2016 vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že po ukončení

nájomnej zmluvy s odporcom ku dňu 30.11.2013, užíval navrhovateľ priestory od 01.12.2013 na základe
nájomnej zmluvy zo dňa 18.11.2013, ktorú uzavrel so spoločnosťou VISION entertainment production, s.
r. o., so sídlom Mickiewiczova 12, Bratislava, IČO: 36 797 979, ako prenajímateľom, ktorému predmetné
priestory žalobca odovzdal dňa 02.04.2014. Žalobca uviedol, že s odporcom mal všetky záväzky
vyrovnané a nájomné ako aj ďalšie poplatky súvisiace s nájmom uhrádzal novému prenajímateľovi

spoločnosti VISION entertainment production, s. r. o.. Z uvedeného dôvodu nebol odporca oprávnený
započítať preddavok na platbu nájomného a iných výdavkov.

5. Dňa 25.01.2017 bolo súdu doručené vyjadrenie žalovaného, v ktorom uviedol, že tvrdenia žalobcu
uvedené zo žaloby a vyjadrenia k odporu si odporujú, keď raz žalobca uveidol, že priestory odovzdal dňa

02.04.2014 žalovanému a vo vyjadrení k odporu uviedol, že ich odovzdal ten istý dátum ale spoločnosti
VISION entertainment production, s. r. o. Žalovaný uviedol, že nebytový priestor mal prenajatý od
vlastníčky Ing. Denisy C., a preto táto nemohla prenajať daný priestor spoločnosti VISION entertainment
production, s. r. o., ako sa to uvádza v preambule Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa
18.11.2013, ktorú predložil žalobca k vyjadreniu. Žalovaný tiež uviedol, že doklad odovzdávajúci protokol

spísaný dňa 02.04.2014 je vyfabrikovaný, lebo sám žalobca v návrhu tvrdil, že nebytový priestor
žalovanému, spoločnosti IMN, spol. s r. o. a nie spoločnosti VISION.

6. Dňa 02.10.2018 sa vo veci konalo pojednávanie, pričom strany sporu zotrvali na svojich
predchádzajúcich záveroch. Žalobca zároveň požiadal o zmenu požadovaného úroku, ktorý si uplatnil v

návrhu na vydanie platobného rozkazu s tým, že žiadal priznať úrok z omeškania od doručenia žaloby
žalovanému, t. j. dňa 03.03.2016. Medzi stranami nebolo sporné, že k ukončeniu Zmluvy o nájme
došlo k 30.11.2013. Sporným medzi stranami otázka užívania nebytových priestorov po tomto dátume
do 02.04.2014 a komu boli priestory po ukončení nájmu odovzdané, či žalovanému alebo spoločnosti
VISION. Žalovaný bol vyzvaný na predloženie nájomnej zmluvy na predmetné priestory s Ing. Denisou

C. ako aj odovzdávací protokol zo dňa 02.04.2014.

7. Ďalšie pojednávanie sa konalo dňa 22.01.2019, na ktorom rozhodol súd tak, že vzájomnú žalobu
žalovaného zamietol a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 6.667,77 Eur spolu s
úrokom z omeškania vo výške 9,05% ročne zo sumy 6.667,77 Eur od 03.03.2016 do 15.03.2016, s

úrokom z omeškania vo výške 9,00% ročne zo sumy 6.667,77 Eur od 16.03.2016 do zaplatenia. Súd
v odôvodnení uviedol, že z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalobca so žalovaným
dňa 30.03.2010 uzavreli Zmluvu o nájme, na základe ktorej žalobca uhradil žalovanému sumu 6.667,77
Eur určenú na nájomné, zálohové platby spojené s užívaním prenajatých priestorov a iné pohľadávky
prenajímateľa. Súd mal ďalej preukázané, že Zmluva o nájme bola ukončená ku dňu 30.11.2013

Dohodou o ukončení Zmluvy o nájme, ku ktorému mal žalobca voči žalovanému vysporiadané všetky
záväzky. Preukázaným bola aj skutočnosť, že žalobca nebytové priestory užíval do 30.11.2013 na
základe Zmluvy o nájme so žalovaným a od 01.12.2013 do 02.04.2014 na základe novej zmluvy so
spoločnosťou VISION entertainment production s. r. o., ktorému uhrádzal nájomné. V konaní nebolosporné, a bolo účastníkmi potvrdené, že žalovaný si preddavok vo výške 6.667,77 Eur započítal so
svojimi pohľadávkami, ktoré mal voči žalobcovi za užívanie priestorov od 01.12.2013 do 02.04.2014.
Žalovaný však nijako nepreukázal, žeby došlo k predlženiu, resp. obnoveniu pôvodnej nájomnej zmluvy

so žalobcom, ani to, že mal s vlastníčkou predmetných priestorov uzatvorenú platnú zmluvu na obdobie
od 01.12.2013 do 02.04.2014, ani faktúry, ktorými mal tak ako tvrdil, vyúčtovať žalobcovi nájomné
za predmetné obdobie. Súd mal na základe vykonaného dokazovaného dokazovania nárok žalobcu
preukázaný a preto návrhu žalobcu vyhovel s priznal mu aj uplatnený úrok z omeškania vo výške 9,05%
ročne zo sumy 6.667,77 Eur od 03.03.2016 do 15.03.2016, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,00%

ročne zo sumy 6.667,77 Eur od 16.03.2016 do zaplatenia. O trovách konania rozhodol súd v zmysle §
255 ods. 1 CSP, a žalobcovi ktorý mal vo veci plný úspech priznal náhradu trov konania v celom rozsahu.

8. Proti predmetnému rozsudku podal dňa 06.03.2019 žalovaný odvolanie. V odvolaní uviedol, že
rozsudok považuje za nezákonný, pričom súd nesprávnym postupom znemožnil žalovanému, aby
uskutočnil svoje práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Žalovaný

tiež uviedol, že rozsudok tiež vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, pričom rozhodnutie považoval za
nepresvedčivé a nepreskúmateľné. Žalovaný v odvolaní uviedol, že podľa neho nebolo medzi stranami
sporné , že žalobca nebytové priestor odovzdal dňa 02.04.2014 žalovanému, ako to žalobca uviedol
v žalobe. Následne mal žalobca zmeniť svoje tvrdenie o tom, komu priestory odovzdal a uviedol, že

priestory odovzdal spoločnosti VISION entertainment production s. r. o., s ktorou mal mať od 01.12.2013
platne uzavretú zmluvu o nájme nebytových priestorov. Ako žalovaný ďalej uviedol, na pojednávaní
konanom dňa 02.10.2018 došlo žalovaným k čiastočnému späťvzatiu žaloby v časti uplatnených
úrokov z omeškania, čo malo ostať bez povšimnutia súdu a rovnako tak nebol žalovaný vyzvaný, či
s týmto späťvzatím súhlasí. K samotnému nároku na vrátenie preddavku žalovaný uviedol, že súd sa

nevysporiadal s podstatnou otázkou, kedy vznikla žalovanému povinnosť preddavok vrátiť, nakoľko
žalobca v konaní nepreukázal kedy žalovanému nebytové priestory odovzdal. Z odvolania vyplýva
aj to, že Okresný súd Bratislava I mal uznesením zo dňa 22.01.2019 rozhodnúť o zmene na strane
žalobcu a to tak, že namiesto žalobcu VÍTKOVICE TOURS, s. r. o., so sídlom Mírové náměstí 519/3d,
Vítkovice, IČO: 447 43 840, pokračuje s jeho právnym nástupcom TRAVEL FAMILY s. r. o. Ako žalovaný

uviedol, o zmene súd rozhodol dodatočne, pretože počas pojednávania konaného dňa 22.01.2019 o
tejto skutočnosti nerozhodoval. Zo zápisnice o pojednávaní je zrejmé, že súd nemal vedomosť o tom,
že by pôvodný žalobca zanikol zlúčením, a že súd rozhodoval s odkazom na § 64 CSP.

9. K odvolaniu žalovaného sa dňa 22.03.2019 vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že sa v plnom rozsahu

stotožňuje s napadnutým rozsudkom a nesúhlasí s tvrdeniami žalovaného uvedenými v odvolaní.

10. O odvolaní žalovaného rozhodol Krajský súd Bratislava rozsudkom č.k. 1Cob/121/2019-266 zo
dňa 25.02.2021 tak, že rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 38Cb/86/2015-191 z 22.01.2019 v
napadnutomvýrokuI.ozamietnutívzájomnejžalobyanapadnutomvýrokuII.Včasti,ktoroubolžalovaný

zaviazaný na povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 6.667,77 Eur potvrdil. Zároveň v napadnutom výroku
II. v časti príslušenstva a v súvisiacom výroku III. o nároku na náhradu trov prvoinštačného konania
rozsudok zrušil a vec vrátil ma ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd v rozhodnutí uviedol,
že vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný v podanom odvolaní relevantným spôsobom nespochybnil
ani nevyvrátil podstatné závery súdu prvej inštancie premietnuté do výrokovej časti napadnutého

rozsudku obsahujúcej rozhodnutie súdu prvej inštancie o zamietnutí vzájomnej žaloby a o zaviazaní
žalovaného na povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 6.667,77 Eur, odvolací súd s dospel k
záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v tejto časti vecne správne a z tohto dôvodu rozsudok
v prvom výroku o zamietnutí vzájomnej žaloby a v napadnutom výroku II v časti, ktorou bol žalovaný
zaviazaný na povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 6.667,77 Eur v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako vecne

správny potvrdil. Vo vzťahu k rozhodnutiu o príslušenstve uplatňovanej pohľadávke, t. j. o úroku z
omeškania odvolací súd konštatoval dôvodnosť odvolania žalovaného, ktorý namietal nevysporiadanie
sa s čiastočným späťvzatím žaloby. Navyše súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku okrem priznania
úrokov z omeškania od 03.03.2016 zaviazal žalovaného na povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky z
omeškania vo výške 9,05% od 03.03.2016 do 15.03.2016 a vo výške 9,00% ročne od 16.03.2016

do zaplatenia, teda súd priznal žalobcovi nárok na úroky z omeškania vo výške nižšej ako bola
žalobcom uplatňovaná (9,25% ročne) bez toho, aby rozhodol o zamietnutí žaloby v zostávajúcej časti
uplatňovanéhopríslušenstvaasúčasnebezakéhokoľvekzdôvodneniasvojhorozhodnutiavodôvodnení
rozsudku.11. Súd sa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu v zmysle § 391 ods. 2 CSP najskôr vysporiadal
s čiastočným späťvzatím žaloby žalobcom zo dňa 02.10.2018.

12. Podľa § 144 CSP žalobca môže vziať žalobu späť.

13. Podľa § 145 ods. 2 Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom
späťvzatí žaloby rozhodne súd vo veci samej.

14. Súdu bolo dňa 20.10.2022 oznámené, že právne zastúpenie žalovaného prevzala advokátka
Alexandra Kokavcová, ktorá týmto podaním zároveň ospravedlnila svoju neúčasť a naúčať žalovaného
na pojednávaní nariadenom na 21.10.2022, z dôvodu kolidovania termínu s jej pracovanou cestou
do Českej republiky. Súd ospravedlnenie žalovaného a jej právnej zástupkyne akceptoval a zároveň
žalovaného dopytoval, čí súhlasí s čiastočným späťvzatím žaloby v zmysle § 146 ods. 1 CSP. Súdu

bolo následne oznámené, že žalovaný s čiastočným späťvzatím žaloby súhlasí a preto súd I. výrokom
rozsudku rozhodol o zastavení konania v časti úrokov z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy
6.667,77 Eur od 18.04.2014 do 02.03.2016.

15. Následne sa súd musel vysporiadať s úrokmi z omeškania, ktoré si žalobca svojím návrhom

nárokoval, a ktoré prvoinštančný súd priznal v nižšej výške, bez náležitého odôvodnenia. Pokiaľ ide
o úroky z omeškania, súd ich priznal v rozsahu od 03.03.2016, teda odo dňa kedy bola doručená
žalovanému žaloba do 15.03.2016 vo výške 9,05% ročne zo sumy 6.667,77 Eur a od 16.03.2016 do
zaplatenia vo výške 9,00% ročne zo sumy 6.667,77 Eur, v zmysle žalobcovho čiastočného späťvzatia
žaloby zo dňa 02.10.2018.

16. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku
alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať
z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného
upozornenia.

17. Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník
je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

18. Podľa § 1 ods. 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Obchodného zákonníka môže veriteľ namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku
1 požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej sadzbe Európskej centrálnej banky
platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov, takto určená sadzba úrokov
z omeškania platí počas celej doby omeškania.

19. Základná sadzba Európskej centrálnej banky bola v období od 09.12.2015 do 15.03.2016 vo výške
0,05%, a preto súd žalobcovi priznal za obdobie omeškania žalovaného od 03.03.2016 do 15.03.2016
úroky z omeškania vo výške 9,05% (0,05% + 9) z dlžnej sumy 6.667,77 Eur a za omeškanie dlžníka
od 16.03.2016 bola základná sadzba Európskej centrálnej banky vo výške 0,00% a preto súd žalobcovi
za omeškania žalovaného za obdobie od 16.03.2016 do zaplatenia priznal úroky z omeškania vo výške

9,00% (0,00% + 9) zo sumy 6.667,77 Eur a vo zvyšku úrokov z omeškania prevyšujúcich priznané úroky
z omeškania vo výške 0,20% ročne zo sumy 6.667,77 Eur od 03.03.2016 do 15.03.2016 a vo výške
0,25% ročne zo sumy 6.667,77 Eur od 16.03.2016 do zaplatenia žalobu zamietol.

20. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 a § 396 ods. 3 CSP a žalobcovi, ktorý mal

vo veci plný úspech priznal voči žalovanému náhradu trov prvostupňového ako aj odvolacieho konania
vo výške 100 %. Súd pri posudzovaní úspechu žalobcu vychádzal z ním uplatnenej pohľadávky vo
výške 6.667,77 Eur, v ktorej bol v plnom rozsahu úspešný a časť príslušenstva neposudzoval, nakoľko
tento nárok nebol v konaní uplatnený samostatne a preto nemá vplyv na úspech žalobcu v konaní
(porovnaj rozhodnutie Krajského súdu Bratislava, sp. zn. 3Cob/300/2016 z 26.04.2017). O výške

náhrady trov konania žalobcu rozhodne súdny úradník súdu prvej inštancie samostatným uznesením
po právoplatnosti tohto rozsudku v zmysle § 262 ods. 2 CSP.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresný súd Bratislava I.

Odvolanie má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP) obsahovať, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené procesné podmienky,
b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ,
c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd ,
d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ,
e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
(§ 365 ods. 1 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok).