Rozsudok Judgement was issued on

Decision was made at the court Mestský súd Bratislava III

Judgement was issued by JUDr. Miriam Repáková

Judgement form – Rozsudok

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 38Cb/86/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1115209941
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Repáková

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2019:1115209941.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred samosudkyňou JUDr. Miriam Repákovou v právnej veci

žalobcu: TRAVEL FAMILY s.r.o., so sídlom Palackého 717/11, Nové Město, 110 00 Praha 1, IČO:
170 49 415 konajúca prostredníctvom VÍTKOVICE TOURS s.r.o., organizačná zložka, Björnsonova
3044/8, Bratislava, IČO: 36 065 463, zast. JUDr. Tomáš Kozovský, advokát, Björnsonova 8, Bratislava,
proti žalovanému: IMN, spol. s r.o., Mickiewiczova 14, Bratislava, IČO: 35 733 110, zast. JUDr.
Ľubomír Hlbočan, advokát, Vajnorská 20, 831 03 Bratislava, v konaní o zaplatenie 6.667,77, - EUR s
príslušenstvom a o vzájomnej žalobe žalovaného, takto

r o z h o d o l :

I. Súd vzájomnú žalobu žalovaného proti žalobcovi z a m i e t a.

II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 6 667,77 EUR spolu s úrokom z omeškania
vo výške 9,05 % ročne zo sumy 6 667,77 EUR od 03.03.2016 do 15.03.2016, s úrokom z omeškania
vo výške 9,00 % ročne zo sumy 6 667,77 EUR od 16.03.2016 do zaplatenia, a to všetko do troch dní
odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

III. Žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v celom rozsahu s tým, že o výške tejto

náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou zo dňa 31.03.2015, doručenou súdu dňa 10.04.2015, domáhal voči žalovanému
vydania rozhodnutia, ktorým by súd žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 6.667,77 € s
príslušenstvom, ako aj náhrady trov konania.
2. Žalobca v žalobe uviedol, že žalobca ako nájomca so žalovaným ako prenajímateľom uzavreli
dňa 30.03.2010 Zmluvu o nájme nebytových priestorov, na základe ktorej žalovaný prenajal žalobcovi
nebytové priestory v polyfunkčnom objekte na Mickiewiczovej ulici v Bratislave. V zmysle článku III.
ods. 4 Zmluvy o nájme nebytových priestorov uhradil žalobca žalovanému preddavok vo výške 6.667,77

€ určený na nájomné, zálohové platby za služby spojené s užívaním prenajatých priestorov a iné
peňažné pohľadávky prenajímateľa voči nájomcovi, ktoré by mohli zo zmluvy vzniknúť. Dňa 24.10.2013
došlo medzi žalobcom a žalovaným k uzatvoreniu Dohody o ukončení Zmluvy o nájme nebytových
priestorov, v zmysle ktorej sa podľa článku I. ods. 3 žalovaný zaviazal vyplatiť žalobcovi preddavok vo
výške 6.667,77 € v prípade, že boli včas a riadne splnené záväzky žalobcu vyplývajúce zo Zmluvy o
nájme nebytových priestorov. V zmysle citovaného ustanovenia Dohody o ukončení Zmluvy o nájme
nebytových priestorov sa žalovaný zaviazal vrátiť žalobcovi preddavok vo výške 6.667,77 € do 15 dní

od odovzdania priestorov. Žalobca v žalobe pôvodne tvrdil, že žalovanému odovzdal priestory dňa
02.04.2014 v stave zodpovedajúcom dohodnutému spôsobu užívania, vypratané, vymaľované, bez
akýchkoľvek vád alebo poškodení, pričom všetky záväzky vyplývajúce zo Zmluvy o nájme nebytových
priestorov si voči žalovanému včas a riadne splnil. Aj napriek žalobcovej žiadosti o vrátenie preddavkuzo dňa 31.10.2014, výzve právneho zástupcu žalobcu zo dňa 11.11.2014 a upomienke pred podaním
žaloby zo dňa 24.02.2015, žalovaný preddavok žalobcovi do dnešného dňa nevrátil.

3. Dňa 08.02.2016 vydal tunajší súd platobný rozkaz sp. zn. 38Cb/86/2015- 27, proti ktorému podal
žalovaný v zákonnej lehote odpor, ktorým žiadal žalobu žalobcu zamietnuť, a uplatnenou vzájomnou
žalobou žiadal, aby súd zaviazal žalobcu na zaplatenie istiny 2.683 € spolu s príslušenstvom. Odpor
ako aj vzájomnú žalobu proti žalobcovi žalovaný odôvodnil tým, že žalobca so žalovaným uzavreli
dňa 30.03.2010 Zmluvu o nájme nebytových priestorov. V zmysle článku III. ods. 4 Zmluvy o nájme

nebytových priestorov uhradil žalobca žalovanému preddavok vo výške 6.667,77 € určený na nájomné,
zálohové platby za služby spojené s užívaním prenajatých priestorov a iné peňažné pohľadávky
prenajímateľa voči nájomcovi, ktoré by mohli zo zmluvy vzniknúť. Dňa 24.10.2013 došlo medzi žalobcom
a žalovaným k uzatvoreniu Dohody o ukončení Zmluvy o nájme nebytových priestorov a to ku dňu
30.11.2013.

4. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca i po skončení nájmu naďalej užíval priestory prenajaté nájomnou
zmluvou v období od 01.12.2013 do 02.04.2014 a za toto obdobie preto žalobcovi prináleží dohodnutá
výška nájomného. Podľa tvrdenia žalobcu v žalobe mal žalobca odovzdať priestory žalovanému až dňa
02.04.2014. Z uvedeného dôvodu preto zloženú kauciu - preddavok žalovaný nevyplatil žalobcovi a
započítal ju na nájom a poplatky spojené s užívaním nebytového priestoru za mesiac december 2013

vo výške 2.299,37 EUR, za mesiac január 2014 vo výške 2.299,37 EUR, za mesiac február 2014 vo
výške 2.299,37 EUR, za mesiac marec 2014 vo výške 2.299,37 EUR a za mesiac apríl alikvotnú časť
nájomnéhoapoplatkovspojenýchsužívanímnebytovéhopriestoruzadvadni153,29EUR,všetkysumy
sú vrátane DPH. Žalovaný zloženú kauciu vo výške 6.667,77 EUR tak započítal na nájomné a služby
spojené s užívaním nebytového priestoru za obdobie od 01.12.2013 do 02.04.2014, pričom celkové

nájomné s poplatkami za služby za uvedené obdobie predstavovalo sumu 9.350,77 EUR. Po odpočítaní
zloženej kaucie 6.667,77 EUR na dlžné nájomné a služby spojené s užívaním nebytového priestoru
mal žalobca zostať žalovanému dlžný sumu 2.683 EUR, ktorú žalovaný žiada vzájomnou žalobou proti
žalobcovi priznať a to s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % až do zaplatenia.
5. K odporu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním doručeným súdu dňa 08.12.2016 v ktorom uviedol,

že po skončení platnosti nájomnej zmluvy so žalovaným, t.j. od 01.12.2013 žalobca užíval nebytové
priestory na základe novej nájomnej zmluvy zo dňa 18.11.2013, ktorú žalobca ako nájomca uzatvoril so
spoločnosťou VISION entertainment production, s.r.o., so sídlom Mickiewiczova 12, 811 07 Bratislava,
IČO: 36 797 979 ako prenajímateľom, ktorému prenajímateľovi žalobca nebytové priestory odovzdal
dňa 02.04.2014. Konateľkou spoločnosti VISION entertainment production, s.r.o. je XX.XX.XXXX, K.

C., ktorá bola v čase uzatvorenia novej nájomnej zmluvy medzi žalobcom a spoločnosťou VISION
entertainment production, s.r.o. zároveň vlastníčkou nebytových priestorov. Žalobca poprel žalovaným
uskutočnené započítanie z dôvodu jeho neoprávnenosti, nakoľko žalovanému po skončení nájomnej
zmluvy v zmysle dohody o jej ukončení, t.j. od 01.12.2013 nevznikli
38Cb/86/2015-192

a ani objektívne nemohli vzniknúť žiadne pohľadávky na započítanie z titulu nájomného a úhrad
spojených s užívaním nebytových priestorov voči žalobcovi, keďže v danom čase žalovaný už nebol
prenajímateľom daných priestorov, so žalobcom už nebol v zmluvnom vzťahu a žalobca od 01.12.2013
do 02.04.2014 riadne uhrádzal nájomné a úhrady spojené s užívaním nebytových priestorov novému

prenajímateľovi - spoločnosti VISION entertainment production, s.r.o.

6. K vyjadreniu žalobcu doručenému súdu dňa 08.12.2016 sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa
25.01.2017, v ktorom uviedol, že žalovaný mal nebytový priestor prenajatý od vlastníčky W.. K. C.
na základe platnej nájomnej zmluvy, a preto táto nemohla platne prenajať 15.11.2013 tento nebytový

priestor spoločnosti VISION entertainment production, s.r.o. Žalovaný považuje odovzdávajúci protokol
k NP 03 Mickiewiczová 14, spísaný dňa 02.04.2014, za vyfabrikovaný doklad, lebo sám žalobca v
návrhu na vydanie platobného rozkazu tvrdil, že žalovanému odovzdal 02.04.2014 nebytový priestor,
preto žalobca nemohol odovzdať tento istý deň nebytový priestor spoločnosti VISION entertainment
production, s.r.o. Žalovaný je ďalej presvedčený, že nájomný pomer neskončil tak, ako sa dohodlo v

Dohode o ukončení Zmluvy o nájme nebytových priestorov ku dňu 30.11.2013, lebo sám žalobca mal
tvrdiť v žalobe, že nebytový priestor odovzdal až 02.04.2014 žalovanému a nie spoločnosti VISION
entertainment production, s.r.o., a preto je toho názoru, že zmluva, ktorú žalobca následne predložil so
spoločnosťou VISION entertainment production, s.r.o., nemohla existovať v rozhodnom čase, lebo byžalobca netvrdil v návrhu na vydanie platobného rozkazu, že nebytové priestory odovzdal žalovanému
dňa 02.04.2014.

7. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ktorý
nadobudolúčinnosť1.júla2016platí,žeakniejeustanovenéinak,platítentozákonajnakonaniazačaté
predodňomnadobudnutiajehoúčinnosti.Nováprávnaúpravaobsiahnutávprechodnýchustanoveniach
dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, že nová
procesná úprava sa použije na všetky konania, a to i na konania začaté pred dňom účinnosti CSP.

8. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 02.10.2018 a 22.01.2019, ktorého sa zúčastnili právny
zástupca žalobcu, právny zástupca žalovaného a žalovaný osobne. Prípisom zo dňa 22.06.2018
doručeným právnym zástupcom účastníkov konania, konajúci súd poučil strany, že strany sú povinné
uplatniťprostriedkyprocesnéhoútokuaprostriedkyprocesnejobrany(najmäskutkovétvrdenia,popretie
skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na

vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky) včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnejobranyniesúuplatnenévčas,akichstranamohlapredložiťužskôr,akbykonalastarostlivoso
zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie
ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu (§ 153 v spojení s § 149 CSP). Prostriedky

procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia,
ktorým sa dokazovanie končí (§ 154 CSP).

9. Medzi stranami v konaní nebolo sporné, že
- medzi stranami bola uzatvorená 30.03.2010 Zmluva o nájme nebytových priestorov,

- žalobca v zmysle článku III. ods. 4 Zmluvy o nájme nebytových priestorov uhradil žalovanému
preddavok vo výške 6.667,77 € určený na nájomné, zálohové platby za služby spojené s užívaním
prenajatýchpriestorovainépeňažnépohľadávkyprenajímateľavočinájomcovi,ktorébymohlizozmluvy
vzniknúť,
- dňa 24.10.2013 došlo medzi žalobcom a žalovaným k uzatvoreniu Dohody o ukončení Zmluvy o nájme

nebytových priestorov a to ku dňu 30.11.2013,
- žalobca mal ku dňu 30.11.2013 včas a riadne splnené záväzky nájomcu vyplývajúce mu zo Zmluvy
o nájme nebytových priestorov,
- žalobca užíval priestory po ukončení Zmluvy o nájme nebytových priestorov od 01.12.2013 do
02.04.2014.

10. Sporným medzi stranami
- bol deň odovzdania priestorov po skončení nájmu ku dňu 30.11.2013 zo strany žalobcu žalovanému v
zmysle uzatvorenej Dohody o ukončení Zmluvy o nájme nebytových priestorov,
- nárok žalobcu proti žalovanému na vrátenie uhradeného preddavku vo výške 6.667,77 €,

- nárok žalovaného uplatnený vzájomnou žalobou proti žalobcovi na zaplatenie nájomného po skončení
nájmu v zmysle uzatvorenej Dohody o ukončení Zmluvy o nájme nebytových priestorov za obdobie od
01.12.2013 do 02.04.2014, počas ktorého žalobca užíval priestory, ktoré mal do 30.11.2013 prenajaté
od žalovaného na základe Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 30.03.2010.

11. Podľa § 185 CSP môže súd vykonať len tie dôkazy, ktoré navrhli strany sporu, pričom sám rozhodne,
ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

V predmetnom zákonnom ustanovení je zavedený princíp formálnej pravdy, pod ktorou sa rozumie, že
súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Súd sa tak nemusí

dostať k úplnému zisteniu pravdy, vzhľadom na to, že si o spore môže urobiť svoj obraz iba v rozsahu,
v akom mu ho vykreslia strany sporu svojimi tvrdeniami a súvisiacimi dôkazmi. Dôraz sa kladie na
procesnú diligenciu strán sporu, čoho dôsledkom je obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu a jej presun
takmer bezvýhradne na strany sporu.

12. Podľa § 149 CSP prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.Navrhovanie dôkazov stranami sporu je časovo ohraničené sudcovskou koncentráciou konania a
zákonnou koncentráciou konania. Tieto predstavujú vyjadrenie základného princípu civilného sporu
uvedeného v čl. 10 CSP (zásady arbitrárneho poriadku), podľa ktorého súd určuje priebeh a tempo

konania s prihliadnutím na hospodárnosť konania tak, aby bol naplnený účel zákona. Sudcovskou
koncentráciou konania sa rozumie povinnosť strán sporu uplatniť prostriedky procesnej obrany a útoku
(medziktorésaradiaajnávrhynavykonaniedôkazovvzmysle§149CSP)včas.Prostriedkyprocesného
útoku a obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, keby konala starostlivo
so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky, ktoré neboli uplatnené včas, nemusí

súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších
úkonov. Podmienkou je, aby súd v rozhodnutí v merite veci náležite odôvodnil neprihliadnutie na
včas neuplatnené prostriedky. Zákonodarca tak ponechal súdu pomerne široký priestor na posúdenie
včasnosti uplatnených prostriedkov.
13. Podľa § 186 ods. 2 CSP súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť
o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada.

V zmysle citovaného ustanovenia je súd povinný zo zhodných tvrdení strán vychádzať, ak neexistuje
dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Zmysel tohto ustanovenia vychádza opäť z princípov
hospodárnosti a rýchlosti konania, ako aj z princípu formálnej pravdy. Súd sa nemá zameriavať na
38Cb/86/2015-193

dokazovanie zhodných skutočností tvrdených stranami sporu (ak samozrejme neexistuje dôvodná
pochybnosť o ich pravdivosti), aby tým nebolo zbytočne predlžované a predražované konanie. Súd je
taktiež podľa princípu formálnej pravdy viazaný tvrdeniami strán a nemá povinnosť zisťovať skutočný
stav veci - dokazuje sa len to, čo tvrdia strany. Ak teda existuje skutočnosť, na ktorej sa obe strany
sporu zhodnú, súd nemusí, a ani nemôže takúto skutočnosť dokazovať. Je nutné taktiež poukázať

na ustanovenie § 151 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak skutočnosť tvrdená jednou stranou sporu nie je
spochybnená druhou stranou sporu, považuje sa táto skutočnosť za nespornú (fikcia nespornosti). Na
vyvrátenie tejto fikcie postačuje generálne popretie týchto skutočností vlastným tvrdením o skutkových
okolnostiach. Následne je potrebné podporiť skutkové tvrdenia návrhmi na vykonanie dôkazov.
14. Do spisu boli zo strany žalobcu založené nasledovné dôkazy: výpis z OR žalobcu a žalovaného,

Zmluva o nájme nebytových priestorov zo dňa 30.03.2010 medzi žalobcom a žalovaným, Dohoda
o ukončení nájomnej zmluvy zo dňa 24.10.2013, Žiadosť o vrátenie (preddavku) kaucie zo dňa
31.10.2014, Výzva na vrátenie (preddavku) kaucie zo dňa 11.11.2014, Upomienka pred podaním
žaloby zo dňa 24.02.2015, Zmluva o nájme nebytových priestorov zo dňa 18.11.2013 medzi žalobcom
a spoločnosťou VISION entertainment production, s.r.o., Odovzdávajúci protokol zo dňa 02.04.2014

podpísaný žalobcom a spoločnosťou VISION entertainment production, s.r.o., Výpis z obchodného
registra spoločnosti VISION entertainment production, s.r.o., List vlastníctva č. XXXX, Faktúra vystavená
spoločnosťou VISION entertainment production, s.r.o. č. XXXXXX za nájomné na mesiac december
2013 a služby spojené s užívaním nebytového priestoru spolu s výpisom z účtu žalobcu o úhrade tejto
faktúry spoločnosti VISION entertainment production, s.r.o., Faktúra vystavená spoločnosťou VISION

entertainment production, s.r.o. č. XXXXXX za nájomné na mesiac január 2014 a služby spojené s
užívaním nebytového priestoru spolu s výpisom z účtu žalobcu o úhrade tejto faktúry spoločnosti VISION
entertainment production, s.r.o., Faktúra vystavená spoločnosťou VISION entertainment production,
s.r.o. č. XXXXXX za nájomné na mesiac február 2014 a služby spojené s užívaním nebytového priestoru
spolu s výpisom z účtu žalobcu o úhrade tejto faktúry spoločnosti VISION entertainment production,

s.r.o., Faktúra vystavená spoločnosťou VISION entertainment production, s.r.o. č. XXXXXX za nájomné
namesiacmarec2014aslužbyspojenésužívanímnebytovéhopriestoruspolusvýpisomzúčtužalobcu
o úhrade tejto faktúry spoločnosti VISION entertainment production, s.r.o., Faktúra žalobcu č. V zo
dňa 16.04.2014 vystavená spoločnosti VISION entertainment production, s.r.o. spolu s výpisom z účtu
žalobcu o úhrade tejto faktúry spoločnosťou VISION entertainment production, s.r.o.

15. Zo strany žalovaného neboli v konaní produkované žiadne dôkazy.

16. S poukazom na ust. § 186 ods. 2 CSP sa súd nezameriaval na dokazovanie zhodných skutočností
tvrdených stranami sporu, ktoré medzi stranami neboli sporné, viď bod. 9. odôvodnenia tohto
rozhodnutia.

17. I keď uzatvorenie Zmluvy o nájme nebytových priestorov medzi žalobcom a žalovaným v konaní
nebolo sporné, súd si dovoľuje uviesť, že s poukazom na doterajšiu judikatúru NS SR napr. sp. zn. R
13/2003, i keď Zmluva o nájme nebytových priestorov bola uzatvorená organizačnou zložkou na stranenájomcu,ktoránemáprávnusubjektivitu,považovaltútozaplatneuzatvorenúzmluvuatoajspoukazom
na ust. § 13 ods. 5 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého vedúci organizačnej zložky podniku
alebo vedúci podniku zahraničnej osoby, ktorý je zapísaný do obchodného registra, je splnomocnený za

podnikateľa robiť všetky právne úkony týkajúce sa tejto organizačnej zložky alebo podniku.

18. Právny zástupca žalovaného žiadal, aby súd rozhodol o zmene žaloby, nakoľko mal za to, že žalobca
tým, že oproti žalobe, v ktorej uviedol, že žalovanému odovzdal priestory dňa 02.04.2014, vo svojich
neskorších vyjadreniach tvrdil, že priestory odovzdal v ten istý deň 02.04.2014 spoločnosti VISION

entertainment production, s.r.o.. Uvedené považoval právny zástupca žalovaného za podstatnú zmenu
rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe.

Zmena žaloby je dispozitívnym úkonom žalobcu a je prejavom jeho slobody v dispozícii s konaním
a predmetom konania. Žalobca takto môže meniť žalobu, ale len so súhlasom súdu. Ustanovenie
§ 140 CSP upravuje legálnu definíciu zmeny žaloby. V zmysle citovaného ustanovenia § 140 ods.

2 CSP zmenou žaloby je i podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v
žalobe. Zmena označenia subjektu, ktorému žalobca po skončení nájmu odovzdal nebytové priestory,
nepovažoval súd za zmenu žaloby podľa § 140 ods. 2 CSP, z uvedeného dôvodu o pripustení zmeny
žaloby osobitne nerozhodoval. Predmetom žaloby je nárok žalobcu na vrátenie zaplateného preddavku
vo výške 6.667,77 €. Žalobca žiadnym spôsobom nezmenil skutočnosti odôvodňujúce jeho nárok, ktoré

tvrdil v žalobe. Skutočnosti tvrdené žalobcom v žalobe, že preddavok vo výške 6.667,77 € uhradil
žalovanému, že Zmluva o nájme nebytových priestorov bola ukončená ku dňu 30.11.2013 na základe
Dohody o nájme nebytových priestorov, že všetky záväzky žalobcu vyplývajúce zo zmluvy boli ku dňu
30.11.2013 riadne a včas splnené, že žalovaný aj napriek výzvam žalobcu preddavok nevrátil, zostali
nezmenené. K tvrdeniu, že by mali byť priestory dňa 02.04.2014 odovzdané žalovanému, neboli ani zo

strany žalobcu v podanej žalobe, ani zo strany žalovaného produkované žiadne dôkazy, z uvedeného
dôvodu označenie spoločnosti VISION entertainment production, s.r.o., ako subjektu, ktorému žalobca
odovzdal dňa 02.04.2014 spolu s doloženými dôkazmi preukazujúcimi uvedené tvrdenie, považoval
súd len za spresnenie skutkového stavu, čo možno považovať za prostriedok procesného útoku a
obrany, pričom zmena subjektu, ktorému boli odovzdané priestory, nemá žiaden vplyv na žalobcom

uplatnený nárok, nakoľko v žalobe, ani počas konania nebolo tvrdené ani preukázané, že by žalobca
disponoval priestormi aj po dátume 02.04.2014. Žalovaný v konaní ani netvrdil ani žiadnym spôsobom
nepreukázal, že by žalobcu vyzval na vrátenie priestorov, či už po ukončení zmluvy na základe Dohody
ku dňu 30.11.2013 alebo po 02.04.2014, resp. akým spôsobom reagoval na výzvy žalobcu na vrátenie
zaplateného preddavku.

19. Žalovaný vzájomnou žalobou proti žalobcovi žiadal, aby súd zaviazal žalobcu na úhradu sumy 2,683
€ spolu s príslušenstvom, ako aj náhradu trov konania. Podľa ust. § 147 ods. 1 CSP žalovaný môže
uplatniť svoje právo proti žalobcovi vzájomnou žalobou. Ďalej podľa § 147 ods. 3 CSP na vzájomnú
žalobu sa primerane použijú ustanovenia o žalobe. Žalovaný za účelom preukázania svojho nároku
uplatneného vzájomnou žalobou proti žalobcovi neprodukoval žiadne dôkazy, ktoré by jeho nárok

preukazovali,zuvedenéhodôvodusúdvzájomnúžalobužalovanéhozamietolakonedôvodnú.Žalovaný
súčasne súdu žiadnym spôsobom nepreukázal oprávnenosť jeho započítacieho prejavu, ktorým si
započítal svoju pohľadávku vo výške 6.667,77 € titulom nájomného a poplatkov spojených s užívaním
nebytového priestoru za obdobie 01.12.2013 do 02.04.2014 oproti pohľadávke, ktorú si žalobca uplatnil
žalobou. Súdu neboli za týmto účelom predložené žiadne faktúry žalovaného, ktorými mal žalobcovi

vyúčtovať nájomné za uvedené obdobie, z uvedeného dôvodu nebolo možné posúdiť, či započítací
prejav žalovaného bol účinne urobený, nakoľko tento možno urobiť po tom, keď sa pohľadávky stretnú.
Žalovaný súdu žiadnym spôsobom nepreukázal, či bol oprávnený dať nebytový priestor aj v období
01.12.2013 do 02.04.2014 do podnájmu, nakoľko žalovaný nie je a ani nebol vlastníkom nebytových
priestorov a na pojednávaní konanom dňa 22.01.2019 právny zástupca žalovaného uviedol, že zmluva

s vlastníkom nehnuteľností X. C. bola skartovaná a touto zmluvou už žalovaný nedisponuje. Zmluva
o nájme nebytových priestorov uzatvorená dňa 30.03.2010 medzi žalobcom a žalovaným bola riadne
ukončená Dohodou ku dňu 30.11.2013. I keby žalovaný v konaní bol býval preukázal, že mal oprávnenie
dať priestor do podnájmu i v období od 01.12.2013 do 02.04.2014, čo však neurobil, lebo bol pasívny,
nie je možné súhlasiť s názorom žalovaného, že by mu automaticky vznikol nárok žiadať od žalobcu

nájomné vo výške, ktoré bolo dohodnuté v pôvodnej Zmluve o nájme nebytových priestorov uzatvorenej
dňa 30.03.2010, nakoľko táto bola ukončená ku dňu 30.11.2013 a výška nájomného by musela byť
predmetom dokazovania, keďže
38Cb/86/2015-194dohoda o jeho výške absentovala, nakoľko k obnoveniu pôvodnej Zmluvy o nájme nebytových priestorov
uzatvorenej dňa 30.03.2010 žiadnym spôsobom nedošlo.

20. Medzi účastníkmi konania bolo sporné, že dňa 02.04.2014 žalobca odovzdal žalovanému nebytové
priestory.Žalovanýodpočiatkuužvpodanomodpore(č.l.29,30)tvrdil,žežalobcamuodovzdalpriestory
dňa 02.04.2014. Uhradený preddavok žalobcovi v lehote 15 dní od žalovaným tvrdeného odovzdania
priestorov, t.j. do 17.4.2014 nevrátil, lebo žalovaný je toho názoru, že mu vznikol nárok na úhradu

dohodnutého nájomného za obdobie od 01.12.2013 do 02.04.2014, čo súdu žiadnym spôsobom ako
bolo uvedené vyššie nepreukázal. V predmetnom konaní nie je smerodajné to, ktorému subjektu boli
priestory dňa 02.04.2014 odovzdané. Relevantné v konaní bolo preukázanie nároku žalobcu na jeho
vrátenie žalovaným resp. v prípade vzájomnej žaloby žalovaného oprávnenosť nároku žalovaného proti
žalobcovi. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že priestory boli od 01.12.2013 do 02.04.2014
užívané žalobcom. Po tomto dátume, t.j. po 02.04.2014 už žalobcom neboli užívané, resp. nebol

tvrdený opak. Žalovaný na pojednávaní dňa 22.01.2019 vo svojej záverečnej reči uviedol, že žalobca
nepreukázal, že by sa žalovaný dostal do omeškania, pretože nepreukázal odovzdanie nebytového
priestoru, žalobca len preukázal uzavretie novej zmluvy so spoločnosťou VISION entertainment
production a odovzdanie nebytového priestoru tejto spoločnosti dňa 02.04.2014. Žalovaný zároveň súdu
žiadnym spôsobom nevysvetlil, koľko mal žalobca čakať na odovzdanie priestoru žalovanému, keď bolo

zrejmé, že tento už od 02.04.2014 priestor neužíval a oprávnene sa žalobca domnieval vzhľadom na
čestné vyhlásenie vlastníčky nebytového priestoru W.. K. C. zo dňa 29.11.2013 (č.l. 125), že žalobca nie
je oprávnený priestor odovzdať žalovanému, keďže žalovaný nie je oprávnený priestor užívať. Nájomný
vzťahapodnájomnývzťahjeakcesorickým vzťahomaakonáhlezaniknehlavnýnájomnývzťah,zanikne
aj podnájomný vzťah. Žalovaný bol v konaní nečinný a žiadnym spôsobom súdu nepreukázal, že mal

oprávnenie dať priestor do nájmu resp. podnájmu aj v období po 30.11.2013, nepreukázal súdu, že
mal oprávnenie domáhať sa odovzdania nehnuteľnosti po ukončení nájmu. Žalobca pritom upravil petit
žaloby tak, že nežiadal priznať úroky z omeškania od 18.04.2014, ale až od dňa doručenia žaloby
žalovanému, z uvedeného dôvodu dátum, kedy mali byť priestory odovzdané a akému subjektu, stal v
konaní nepodstatným.

21. Podaním zo dňa 09.11.2018 doručeným súdu dňa 12.11.2018 žalobca žiadal vykonať výsluch
svedkov p. W. T. a K. C.. Súd nepripustil vykonanie predmetného výsluchu.

Podľa ust. § 185 ods. 1 CSP súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Súd nemusí

vykonať všetky účastníkom navrhnuté dôkazy. Výber dôkazov, ktoré sa budú v rámci dokazovania
vykonávať, je výlučne na súde. Žalobcom navrhovaný svedok p. T. sa mal vyjadriť k okolnostiam trvania
nájmu a odovzdania predmetu nájmu. Okolnosti, ktoré mal navrhovaný svedok ozrejmovať mal súd
za preukázané už zo žalobcom predložených listinných dôkazov, súd mal za preukázané ukončenie
nájmu so žalovaným na základe Dohody, uzatvorenie novej nájomnej zmluvy žalobcom na obdobie

od 01.12.2013 do 02.04.2014 so spoločnosťou VISION entertainment production s.r.o.. Žalobcom
navrhovaný svedok K. C., nebola účastníkom vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, ide o bývalú
manželku konateľa žalovaného, súd opätovne konštatuje, že okolnosti, ktoré mala ozrejmiť, mal súd za
preukázané už zo žalobcom predložených listinných dôkazov, t.j. ukončenie nájmu so žalovaným na
základeDohody,uzatvorenienovejnájomnejzmluvyžalobcomnaobdobieod01.12.2013do02.04.2014

so spoločnosťou VISION entertainment production s.r.o. Naviac, právny zástupca žalovaného na
pojednávaní dňa 22.01.2019 uviedol, že ide o bývalú manželku konateľa žalovaného, sú medzi nimi
nezhody a z toho dôvodu jej akékoľvek prehlásenia alebo svedecké tvrdenia sú nehodnoverné, lebo sú
vykonávane z nepriateľského pomeru voči konateľovi žalovaného.

22. Na pojednávaní konanom dňa 22.01.2019 právny zástupca žalovaného uviedol, že žalovaný netvrdí,
že zmluvný vzťah o nájme nebytových priestorov trvá. Žalovaný poukázal na to, že mu nebytové
priestory boli odovzdané až 02.04.2014 ako to uviedol žalobca v žalobe s tým, že v zmluve je dojednaná
zmluvná pokuta a zadržiavanie tejto čiastky je oprávnené, lebo si ju žalovaný môže uplatniť. Predmetné
tvrdenie žalovaný súdu opätovne žiadnym spôsobom nepreukázal. Na jednej strane žalovaný tvrdí,

že priestory mu boli odovzdané 02.04.2014, potom vzápätí na tom istom pojednávaní uvádza, že
žalobca nepreukázal, že by sa žalovaný dostal do omeškania, pretože žalobca nepreukázal odovzdanie
nebytového priestoru žalovanému.23. Na pojednávaní konanom dňa 22.1.2019 navrhol právny zástupca žalovaného vykonanie dôkazu
- predloženie originálu odovzdávcieho protokolu zo dňa 02.04.2014 uzatvoreného medzi žalobcom a
spoločnosťou VISION entertainment production s.r.o., ako aj originál Zmluvy o nájme nebytového

priestoru uzatvorenej dňa 18.11.2013 medzi žalobcom a spoločnosťou VISION entertainment production
s.r.o. s odôvodnením, že podpisy na týchto listinách nepatria konateľke W.. K. C., ale K. C. jej
matke. Súd nepripustil vykonanie predmetného dôkazu. Podľa ust. § 185 ods. 1 CSP súd rozhodne,
ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Súd nemusí vykonať všetky účastníkom navrhnuté dôkazy.
Výber dôkazov, ktoré sa budú v rámci dokazovania vykonávať, je výlučne na súde. Vykonanie

predmetného dôkazu nesúvisí ani s predmetom žaloby - oprávnenosť vrátenia preddavku žalobcovi
ani s predmetom vzájomnej žaloby uplatnenej žalovaným proti žalobcovi. V konaní o nároku žalobcu,
resp. o vzájomnej žalobe je irelevantné, či predmetné listiny boli podpísané priamo konateľkou W.. K.
C. alebo splnomocnencom p. K. C., jej matkou, či už na základe splnomocnenia alebo iného úkonu
oprávňujúceho ju na podpisovanie menom spoločnosti. Na podpis Zmluvy o nájme nebytového priestoru
ani na podpis odovzdávajúceho protokolu sa nevyžaduje overený podpis. Prípadnou neplatnosťou

uvedenýchdokumentovzdôvodu,žejunemalapodpísaťoprávnenáosoba,bysasúdzaoberalvkonaní,
v ktorom by boli predmetom nároky vyplývajúce zo zmluvného vzťahu medzi žalobcom a spoločnosťou
VISION entertainment production s.r.o..

24. Okrem listinných dôkazov, ktoré boli založené v spise, súd ďalšie dôkazy nevykonal, nakoľko

účastníci ďalšie dôkazy na doplnenie dokazovania nenavrhli a súd v konaní vykonal všetko dokazovanie,
ktoré bolo možné z návrhov strán.

25. Súd posudzoval zistený skutkový stav podľa nasledovných ustanovení zákona:

Podľa ustanovenia § 1 zákona č. 513/1991 Zb - Obchodný zákonník ( ďalej aj ako " ObZ") " Tento zákon
upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s
podnikaním."

Podľa ustanovenia § 261 ods. 1 ObZ " Táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi

podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich
podnikateľskej činnosti."

Podľa ustanovenia § 261 ods. 6 ObZ účinného v čase vzniku zmluvného vzťahu "Zmluvy medzi
osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené

ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom
type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom. "

Podľa ustanovenia § 3 ods. 3 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov
"Zmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať predmet a účel nájmu, výšku a splatnosť

nájomného a spôsob jeho platenia, a ak nejde o nájom na neurčitý čas, čas, na ktorý sa nájom
38Cb/86/2015-195

uzaviera. Pri nebytových priestoroch v objektoch, s ktorými hospodári bytová organizácia založená
národným výborom, možno zmluvu na určitý čas uzavrieť najdlhšie na dva roky, pokiaľ osobitný zákon

neustanovuje inak."

Podľa ustanovenia § 3 ods. 4 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov "Ak
zmluva neobsahuje náležitosti podľa odseku 3, je neplatná."

Podľa ustanovenia § 6 ods. 1 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov
"Nájomca je oprávnený prenechať nebytový priestor alebo jeho časť na určitý čas do podnájmu len so
súhlasom prenajímateľa. "

Podľa ustanovenia § 7 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov "Ak výška

nájomného alebo úhrada za podnájom nie je upravená všeobecne záväzným právnym predpisom, určí
sa dohodou. "

Podľa ustanovenia § 324 ods. 1 ObZ "Záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne."Podľa ustanovenia § 340 ods.1 ObZ "Dlžník je povinný záväzok splniť v čase určenom v zmluve."

Podľa ustanovenia § 365 ObZ v znení účinnom do 31.01.2013 "Dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne
a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne
iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania
veriteľa."

Podľa ustanovenia § 369 ods. 1 ObZ v znení účinnom do 31.01.2013 "Ak je dlžník v omeškaní
so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z
omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť
úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy
a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa
predpisov občianskeho práva."

Podľa ustanovenia § 369 ods. 2, vety prvej ObZ v znení účinnom do 31.01.2013 "Úroky z omeškania sa
stanú splatnými po uplynutí dňa alebo lehoty, ktoré sú v zmluve určené na splnenie peňažného záväzku."

Podľa prechodného ustanovenia § 768k ods. 3 ObZ " Ustanovenia o čase plnenia peňažného záväzku

dlžníka (§ 340a ), osobitné
ustanovenia pre čas plnenia peňažného záväzku dlžníka, ktorým je subjekt verejného práva (§
340b ), ustanovenia o omeškaní
dlžníka (§ 365 ) a ustanovenia o
nekalých zmluvných podmienkach a nekalej obchodnej praxi (§ 369d ) účinné od 1. februára 2013 sa nevzťahujú na záväzkové vzťahy
uzavreté pred 1. februárom 2013. "

V zmysle § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.01.2013 "Výška úrokov z omeškania je o 8

percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu."

V zmysle § 10c Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov "Ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom

2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu
omeškania po 31. januári 2013."

26. Podľa ustálenej právnej teórie a súdnej praxe je sporové konanie ovládané prejednávacou zásadou,
v zmysle ktorej tvrdiť skutočnosti a navrhovať na ich preukázanie dôkazy je vecou účastníkov konania.

Teória procesného práva podmieňuje úspech strany v spore unesením dvoch bremien. Ide o bremeno
tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore a jednak bremeno tieto skutočnosti
preukázať(§132ods.1CSP).Predmetnéustanoveniestanovujeajdôkaznúpovinnosťstránvsporovom
konaní t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Zásadne na stranách sporu leží iniciatíva pri
zhromažďovaní dôkazov. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení,

nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového
stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Totožné následky postihujú i toho účastníka, ktorý
síce navrhol dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenia vykonaných dôkazov súdom vyústilo
do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení účastníka. Zákon určuje dôkazné
bremeno ako procesnú zodpovednosť účastníka za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom

vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka nie je preukázané v tom zmysle, že
súd ho nepovažuje za pravdivé, ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd
vykonal bez návrhu, je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie.

27. Aby strana mohla splniť svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým

splniť svoju povinnosť tvrdenia. Predpokladom dôkaznej povinnosti je tvrdenie skutočností stranou
tzv. bremeno tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba.
Ak strana nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy,
potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti tvrdenia teda neuneseniebremena tvrdenia má za následok že skutočnosť, ktorú účastník vôbec netvrdil a ktorá nevyšla inak v
konanínajavo,spravidlanebudepremetomdokazovania.Akideoskutočnosťrozhodnúpodľahmotného
práva, potom neunesenie bremena tvrdenia, o tejto skutočnosti bude mať pre stranu väčšinou za

následok pre neho nepriaznivé rozhodnutie. Zákon stranám ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné
skutočnosti, potrebnosť teda okruh rozhodujúcich skutočností, je určovaný hypotézou hmotnoprávnej
normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov. Táto norma určuje zásadne jednak rozsah
dôkazného bremena, teda okruh skutočností, ktoré musia byť ako rozhodné preukázané a jednak
nositeľa dôkazného bremena.

28. Konanie o nároku žalobcu, ako aj o nároku žalovaného uplatneného vzájomnou žalobou proti
žalobcovi, obidva nároky vyplývajúce z uzatvorenej Zmluvy o nájme nebytových priestorov, je konaním
sporovým, v ktorom platí prejednacia zásada. So zreteľom na kontradiktórnosť tohto konania možno
súdu vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci (§ 188 ods. 2, 3 CSP), má jednoznačne reštriktívne
limity, táto možnosť predstavuje výnimku v prípade vykonania dôkazu, ktorý vyplýva z verejných

registrov a zoznamov, a to len v prípade, ak nasvedčujú tomu, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore
so skutočnosťou. Súd prvej inštancie prejednal vec a rozhodol na pojednávaní, na ktorom vykonal
dokazovanie navrhnuté stranami, ktoré po poučení podľa § 154 CSP nemali ďalšie návrhy na doplnenie
dokazovania.

29. Keďže súd nemusí dať odpovedať na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré
majú pre vec podstatný význam, prípadne dostačujúco objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia
bez toho, aby sa zachádzalo do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu, súd pri svojom
rozhodnutí nebral do úvahy ďalšie tvrdenia a skutočnosti uvádzané stranami sporu, nakoľko tieto
skutočnosti by nemali na rozhodnutie súdu žiaden vplyv.

38Cb/86/2015-196

30. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca so žalovaným uzatvorili dňa

30.03.2010 Zmluvu o nájme nebytových priestorov, na základe ktorej uhradil žalobca žalovanému
preddavok vo výške 6.667,77 EUR určený na nájomné, zálohové platby za služby spojené s užívaním
prenajatýchpriestorovainépeňažnépohľadávkyprenajímateľavočinájomcovi,ktorébymohlizozmluvy
vzniknúť. Súd mal ďalej za preukázané, že Zmluva o nájme nebytových priestorov bola ukončená
Dohodou o ukončení Zmluvy o nájme nebytových priestorov ku dňu 30.11.2013, ku ktorému mal žalobca

voči žalovanému vysporiadané riadne a včas všetky záväzky vyplývajúce Zmluvy o nájme nebytových
priestorov. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca užíval nebytový priestor,
ktorý mal v nájme od žalovaného do 30.11.2013, od 01.12.2013 do 02.04.2014 na základe novej Zmluvy
o nájme nebytových priestorov uzatvorenej medzi žalobcom a spoločnosťou VISION entertainment
production s.r.o., na základe ktorej uhrádzal žalobca spoločnosti VISION entertainment production s.r.o.

nájomné vyúčtované mu faktúrami, čo žalobca riadne doložil listinnými dôkazmi založenými v spise,
vrátane výpisov z banky o úhrade faktúr za nájomné. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané
a účastníkmi konania ani nebol tvrdený opak, že žalobca po 02.04.2014 už neužíval nebytové priestory,
ktoré boli predmetom nájmu, resp. podnájmu. Žalovaný v konaní tvrdil, že si žalobcom uhradený
preddavok vo výške 6.667,77 EUR započítal so svojimi pohľadávkami, ktoré mal voči žalobcovi titulom

úhrady nájomného a poplatkov za obdobie od 01.12.2013 do 02.04.2014, kedy žalobca priestory užíval
aj po skončení nájmu na základe Dohody ku dňu 30.11.2013. Žalovaný súdu žiadnym spôsobom
nepreukázal, že by došlo nejakým spôsobom k obnoveniu pôvodnej Zmluvy o nájme nebytových
priestorov zo dňa 30.03.2010, ktorú mal uzatvorenú so žalobcom, ani že mal platne uzatvorenú zmluvu
s vlastníčkou nebytových priestorov aj na obdobie od 01.12.2013 do 02.04.2014, ani faktúry, ktorými

mal žalovaný tak, ako tvrdil, vyúčtovať žalobcovi nájomné za obdobie od 01.12.2013 do 02.04.2014.
Žalovaný sa taktiež nevyjadril, prečo nereagoval na výzvy žalobcu na vrátenie kaucie, ani neuviedol
dôvod, prečo doposiaľ nevyzval žalobcu na odovzdanie priestorov, keď sám na pojedávaní uviedol,
že priestory žalobca už neužíva. Žalovaný viackrát na pojednávaní uviedol, že povinnosť dokazovať
nemá on, ale žalobca. Na základe vykonaného dokazovania považoval súd nárok žalobcu za dôvodný

a preto žalobe v celom rozsahu vyhovel. Súd žalobcovi súčasne priznal ním uplatnené príslušenstvo
pohľadávky vo výške 9,05 % ročne zo sumy 6 667,77 EUR od 03.03.2016 do 15.03.2016, spolu s
úrokom z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 6 667,77 EUR od 16.03.2016 do zaplatenia, a
to odo dňa doručenia žaloby žalovanému.31. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Na základe uvedeného ustanovenia súd

priznal žalobcovi, ktorý mal plný úspech vo veci, náhradu trov konania v celom rozsahu.

32. Z týchto dôvodov o trovách konania rozhodol súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti toho
rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti

rozhodnutiu ktorého smeruje, a to v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby

sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba

oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia alebo na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. v platnom znení).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.