Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, June 30, 2021

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 10C/15/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1520202592
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Purgat Martinusová
ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2021:1520202592.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V v právnej veci žalobcu: Ľ. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XX, D., právne zast.
Advokátska kancelária DAVALA, s.r.o., Poštová 3, Bratislava, IČO: 53 174 470 proti žalovanému: S. J.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/XX, D., právne zast. JUDr. Alena Bábiková, advokátka, Vyšehradská
4, Bratislava, IČO: 11 818 3328 o zaplatenie 2 700,- Eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému súd p r i z n á v anárok na náhradu trov konania vo výške 100 %, o ktorej rozhodne
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 29.05.2020 sa žalobca domáhal voči žalovanému
zaplatenia istiny 2 700,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 01.02.2020, titulom
bezdôvodného užívania jeho spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnosti- bytu č. X nachádzajúceho sa
na 2. nadzemnom podlaží bytového domu v D. ,na D. B.. Č.. X, súpisné číslo XX na pozemku registra C

J. XXXX ktorého je podielovým spoluvlastníkom v podiely 1/6 za obdobie 3 roky spätne od 01.02.2020.
Druhým žalobným petitom sa domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 75,- EUR
za každý kalendárny mesiac od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po doručení tohto rozsudku, vždy
ku 15. dňu nasledujúceho mesiaca za predchádzajúci kalendárny mesiac.

2. V priebehu konania podaním doručeným súdu dňa 24.06.2021, žalobca cestou svojho právneho

zástupcu požiadal o pripustenie zmeny petitu návrhu v znení:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2.700,- EUR a úrok z omeškania 5 % ročne zo sumy
2.700,- EUR od 29.5.2020 až do zaplatenia, to všetko v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalovaný je povinný platiť žalobcovi sumu 75,- EUR mesačne (vždy do 15. dňa príslušného
mesiaca) počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku až do zániku podielového
spoluvlastníctva.
III. Žalobca má nárok na úhradu trov konania vo výške 100 %.

3. Súd uznesením zo dňa 30.06.2021 na pojednávaní zmenu petitu žaloby pripustil podľa § 142 ods.1
CSP.

4. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že žalovaný, ako spoluvlastník predmetnej nehnuteľnosti vo veľkosti
spoluvlastníckeho podielu 5/6-tín, bezodplatne užíva jeho spoluvlastnícky podiel vo výške 1/6-tiny

bez predchádzajúcej dohody a teda užíva byt nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu a za toto
užívanie mu neplatí žiadnu finančnú náhradu. Uviedol, že v byte býva aj ich matka O. J.Á., ktorá svoj
spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti vo výške 5/6-tín predala žalovanému dňa 11.11.2016, o čom sadozvedel až v máji 2019 od tretej osoby. Preto v súlade s ust. § 451 Občianskeho zákonníka (ďalej OZ)
žiada o zaplatenie bezdôvodného obohatenia a to v sume 2 700,- Eur, čo je 1/6-tina zo sumy 450,- Eur za
3 roky spätne, ktorá suma zodpovedá komerčnému nájmu bytu v danej lokalite (75,- Eur x 36 mesiacov).

Nakoľko podiel vyjadruje ideálnu mieru, je úplne irelevantné, či žalovaný užíva fyzicky len časť bytu,
resp. či je alebo nie je pre žalobcu vyčlenená akákoľvek časť bytu na užívanie. Uviedol, že so žalovaným
a ani s O. J. neudržiava od marca 2019 rodinné styky, nenavštevujú sa, neprejavujú o seba navzájom
žiaden skutočný záujem, preto je akékoľvek prípadné tvrdenie o možnosti žalobcu navštíviť byt alebo
ho dokonca užívať irelevantné a nerealizovateľné. Z tohto dôvodu žiadal žalovaného zaviazať platiť mu

náhradu aj do budúcnosti mesačne v sume 75,- Eur za užívanie jeho spoluvlastníckeho podielu.

5. Žalovaný so žalobou nesúhlasil a žiadal ju ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázal na to, že on ani ich
matka O. J. nikdy nebránili žalobcovi, aby ako spoluvlastník užíval byt. Žalobca minimálne od roku
2002, t.j. od kedy nadobudol podiel l/6-tinu spoluvlastníckeho podielu neplatil dane z nehnuteľností a
ani žiadnym spôsobom sa nepodieľal na nákladoch spojených s bytom. Čiastka nákladov súvisiacich s

údržbou nehnuteľnosti za žalované obdobie prevyšuje žalovanú čiastku. Vo svojom vyjadrení k žalobe
uviedol, že z Osvedčenia o dedičstve D 35/02-20, Dnot 91/02 zo dňa 09.12.2002, je nesporné, že
sa vzdal svojho zákonného dedičského podielu bezodplatne v prospech ich matky O. J., ktorá tak v
dedičskom konaní po ich otcovi S. J. získala dedičský podiel na nehnuteľnosti vo výške 5/6-tín a žalobca
1/6-tinu. Podľa žalovaného, žalobca viac ako 20 rokov sa o ich rodičov nezaujímal a neprejavil ani

záujem byt užívať a jeho jediným cieľom je získať finančné prostriedky. Uviedol, že od roku 2003 žije so
svojou partnerkou, u ktorej prevažne býva. Do bytu chodí za účelom jeho údržby a pomoci ich matke pri
upratovaní, pomoci s nákupmi a pri zabezpečení jej návštev u lekárov, nakoľko má vážne onkologické
ochorenie. Žalovaný taktiež namietal požadovanú výšku nájmu a teda výšku komerčného nájomného v
sume 450,- Eur, z ktorej odvodzuje žalobca svoje nároky. Poukázal na to, že byt sa nachádza v starej

bytovke, v byte sa kúri gamatkami, na stenách sú plesne a s ohľadom na vek a stav bytu je reálna suma
trhového nájomného v sume 250,- Eur, čo podložil potvrdením Národnej asociácie realitných kancelárií.
Poprel,žeichmatkažalobcudefactovydedilatým,žesvojväčšinovýpodielpreviedlanajednozosvojich
detí, teda na žalovaného. Takéto tvrdenie považoval za rozporné s dobrými mravmi, ale je aj v rozpore so
zákonom, nakoľko z ust. § 123 OZ vyplýva, že vlastník je oprávnený v medziach zákona predmet svojho

vlastníctva držať, užívať požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Teda ich matka, pani O. J. počas
svojho života mohla naložiť so svojim spoluvlastníctvom podľa svojho uváženia. Namietal premlčanie
uplatňovaného nároku za rok 2019 a za mesiace 1,2,3,4 do 29.05.2020, tvrdiac, že žalobca od roku
2002, kedy sa stal podielovým spoluvlastníkom bytu, vedel, že byt v tom čase užíva žalovaný a jeho
matka a od 27.12.2002 mu začala plynúť subjektívna i objektívna premlčacia lehota. Uviedol, že žalobca

sa nepodieľal nikdy na údržbe bytu, pričom on investoval do údržby bytu 588,70 Eur.

6. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení uvedených v žalobe predložil súdu nasledovné listinné
dôkazy procesného útoku: Zmluvou o prevode vlastníckeho práva zo dňa 11.11.2016 a jej dodatok zo
dňa 19.12.2016, potvrdenie realitnej kancelárie Direct Real spol. s.r.o. zo dňa 21.01.2020, realitnej

kancelárie ARTEREAL zo dňa 13.10.2020, ponuky inzercií, výzvu na vydanie bezdôvodného obohatenia
zo dňa 30.01.2020, odpoveď právnej zástupkyne žalovaného na túto výzvu zo dňa 10.02.2020,
Rozhodnutie o povolení vkladu zo dňa 20.12.2016, Výpis z Listu vlastníctva č. XXXX, Osvedčenie o
dedičstve po poručiteľovi S. J. č. D 335/2002 zo dňa 09.12.2002, správy o zdravotnom stave dieťaťa,
sms komunikáciu žalovaného so I. H., kópie fotografií z roku 2018. Navrhol vypočuť svedkyňu I. H.,

bývalú priateľku žalovaného a svoju manželku.

7. Žalovaný na preukázanie svojich tvrdení uvedených v žalobe predložil súdu nasledovné listinné
dôkazy procesnej obrany: lekárske správy o zdravotnom stave O. J., potvrdenie Národnej asociácie
realitných kancelárií zo dňa 17.02.2021, rozhodnutie o dani z nehnuteľnosti za rok 2020, prefotené

fotografie bytového domu D. B.. XX a predmetného bytu.

8. Podľa Čl. 15 Civilného sporového poriadku (ďalej CSP)(1) Dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí
súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon. (2) Žiaden dôkaz nemá
predpísanú zákonnú silu.

9. Podľa § 191 CSP(1) Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.10. Strany v sporovom konaní, majú povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri
zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách konania. Strana sporu, ktorá neoznačila dôkazy
potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia

súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké
následky postihujú i tú stranu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie
vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových
tvrdení strany. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania,
pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Každá strana konania teda nesie dôkazné

bremeno o svojich tvrdeniach. Žalobca musí hodnoverne preukázať tvrdenia uvedené v žalobe, inak mu
nie je možné uplatnený nárok priznať (aj keď je druhý účastník v konaní nečinný). Taktiež žalovaný nesie
dôkazné bremeno o svojich tvrdeniach uvedených v rámci obrany proti žalobe.

11. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka (OZ) - Záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého
veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

12. Podľa § 489 OZ - Záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody,
z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

13. Podľa § 451 OZ - (1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. (2)

Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

14. Podľa § 456 OZ - Predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.

Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

15. Súd posúdil vec po právnej stránke tak, že uplatňovaný nárok je právom vyplývajúcim z právneho
vzťahu spoluvlastníctva, a to z ust. § 137 ods. 1 OZ, v spojení s § 123 OZ. Záväzok z bezdôvodného
obohatenia vzniká iba v prípade, že medzi účastníkmi neexistuje iný právny vzťah, v rámci ktorého

zvláštna právna norma ukladá povinnosť, ktorá smeruje k rovnakému cieľu. Právo podielového
spoluvlastníka podieľať sa na úžitku zo spoločnej veci v rozsahu svojho podielu, resp. právo na peňažnú
náhradu za časť (hodnotu) tohto úžitku v rozsahu zodpovedajúcemu jeho podielu v prípade, ak tento
úžitok nemožno rozdeliť, čo je aj v danom prípade, t.j. v prípade užívania spoločného bytu druhým
spoluvlastníkom vylučuje možnosť posudzovania tohto práva ako práva zo záväzku bezdôvodného

obohatenia. Na základe uvedených skutočností, nie je možné vysloviť záver, že ak by preukázateľne
žalovaný vec užíval v spornom období by ho užíval bez právneho dôvodu (ako tvrdil žalobca v žalobe),
pretože týmto dôvodom bolo jeho spoluvlastnícke právo. Vzťahy medzi spoluvlastníkmi, pokiaľ nepríde
medzi nimi k dohode, sú upravené zákonom a vec nie je možné posúdiť podľa žiadnej skutkovej podstaty
zakladajúcej bezdôvodné obohatenie ale jedná sa o nárok vyplývajúci z ustanovenia § 137 ods. 1 v

spojení s § 123 OZ. Právo na finančnú náhradu za to, že iný podielový spoluvlastník užíva spoločnú
vec nad rozsah jeho spoluvlastníckeho podielu, ktoré je niekedy označované aj ako právo na relutárnu
náhradu, je upravené v § 137 ods. 1 OZ . Základným predpokladom pre vznik práva na relutárnu náhradu je užívanie spoločnej
veci iným podielovým spoluvlastníkom nad rozsah jeho spoluvlastníckeho podielu. Naproti tomu právo

na relutárnu náhradu nevzniká za situácie, keď iný podielový spoluvlastník užíva len časť veci v
rozsahu neprevyšujúcom jeho spoluvlastnícky podiel, nakoľko za takej situácie nič nebráni podielovému
spoluvlastníkovi, ktorý vec neužíva, aby využil svoje oprávnenie užívať spoločnú vec v rozsahu svojho
spoluvlastníckeho podielu, a to užívaním zostávajúcej časti spoločnej veci.

16. Súd z Osvedčenia o dedičstve D 35/02-20, Dnot 91/02 zo dňa 09.12.2002, zistil, že žalovaný sa
v dedičskom konaní po svojom otcovi S. J., zomrelom dňa XX.XX.XXXX, vzdal svojho zákonného
dedičského podielu bezodplatne, v prospech ich matky O. J., ktorá tak v tomto dedičskom konaní
získala dedičský podiel na nehnuteľnosti vo výške 5/6-tín a žalobca 1/6-tinu. Predmetný byt patril do
bezpodielového spoluvlastníctva rodičov sporových strán. Z výpovede žalovaného súd zistil, že O. J.

v byte býva doteraz a žalovaný do bytu chodí sporadicky, býva u svojej priateľky alebo v rekreačnej
chatke v D.-N.. Žalobca túto skutočnosť popieral tvrdením, že pri jeho návšteve bytu v roku 2018 mal
možnosť vidieť, že byt užíva i žalovaný. Žalobca v žalobe uviedol, že o tom, že ich matka predala
svoj spoluvlastnícky podiel žalovanému, sa dozvedel od svedkyne H., ktorá bola v minulosti priateľkoužalovaného. Súd zo Zmluvy zo dňa 11.11.2016 nazvanej ako Zmluva o prevode vlastníctva bytu mal
za preukázané, že žalovaný sa na základe tejto zmluvy stal spoluvlastníkom podielu na nehnuteľnosti
špecifikovanej v bode 1. odôvodnenia rozsudku. Vklad vlastníckeho práva bol povolený dňa 20.12.2016,

čo súd zistil z Rozhodnutia Okresného úradu, katastrálny odbor, zo dňa 20.12.2016. Z čestného
prehlásenia O. J. súd zistil, že žalovaný daroval svojim rodičom na odkúpenie bytu do vlastníctva sumu
30 000,- Sk a z tohto dôvodu odpredala svoj spoluvlastnícky podiel vo výške 5/6-tín, žalovanému za
sumu 1 100,- Eur. Predmetné vyhlásenie žalovaný predložil súdu na oboznámenie na pojednávaní. Z
výpovedežalobcuvyplynulo,žetentovspornombytenebývaaniobývanievňomnemalanemázáujem,

nakoľko má svoju rodinu a svoje bývanie, pričom s poukazom na neexistenciu vzájomných rodinných
vzťahov, by takéto bývanie v byte nebolo reálne.

17. Podľa § 136 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých
spoluvlastníkov.

18. Podľa § 123 OZ vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať,
požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Obsahom vlastníckeho (spoluvlastníckeho) práva je okrem
iného aj oprávnenie vlastníka vec v medziach zákona užívať. Vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých
osôb, pričom spoluvlastnícky podiel vyjadruje mieru účasti spoluvlastníka na vzťahu k spoločnej veci.
Vyjadruje aj mieru účasti, pokiaľ ide už o užívanie spoločnej veci. V prípade ak sa spoluvlastníci o

spôsobe užívania spoločnej veci, prípade o jej náhrade nedohodnú, ide o nárok, ktorý vyplýva z ust. §
137 ods. OZ, v spojení s § 123 OZ.

19. Podľa § 137 ods. 1 OZ podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a
povinnostiach, vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

20. Z ustanovenia § 137 OZ vyplýva, že každý podielový spoluvlastník je oprávnený vec užívať v rozsahu
svojho spoluvlastníckeho podielu, v prípade ak ju neužíva, nemôže užívať nehnuteľnosť v rozsahu
svojho spoluvlastníckeho podielu, má právo na poskytnutie tomu zodpovedajúcej náhrady vo forme
peňažného plnenia voči tomu spoluvlastníkovi, ktorý jeho podiel užíva.

21. Predpokladom úspešnosti uvedeného nároku je preukázanie skutočnosti, že žalobca neužíva
predmetnú nehnuteľnosť v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu a zároveň, že uvedené neužívanie
je práve dôsledkom toho, že vec v spoluvlastníctve je užívaná druhým spoluvlastníkom (žalovaným),
a to nad rozsah jeho spoluvlastníckeho podielu. Neužívanie veci v rozsahu spoluvlastníckeho

podielu spoluvlastníkom musí byť dôsledkom jej užívania druhým spoluvlastníkom nad rozsah svojho
spoluvlastníckeho podielu. Len v takomto prípade sa spoluvlastník užívajúci spoločnú vec nad rozsah
spoluvlastníckeho podielu podieľa na prisvojovaní si úžitkovej hodnoty veci vo väčšej miere, než
zodpovedá jeho podielu. Nie je pritom rozhodujúce, či tento stav vyplýva z dohody spoluvlastníkov
(okrem ak by jej súčasťou bola aj dohoda o bezplatnom užívaní celej veci alebo jej časti), alebo z

rozhodnutia väčšinového spoluvlastníka, alebo či ide o faktický stav. Je zrejmé, že ak by spoločná
vec vôbec nebola spoluvlastníkmi užívaná, žiaden nárok na náhradu za jej neužívanie by medzi
nimi nevznikol. Rovnako takýto nárok nevzniká ani v prípade, ak spoluvlastník užíva len časť veci v
rozsahu neprevyšujúcom jeho spoluvlastnícky podiel, pretože v takomto prípade nič nebráni druhému
spoluvlastníkovi, aby sa tiež podieľal na svojom užívacom oprávnení v rozsahu svojho podielu a

to užívaním zostávajúcej časti veci. Dôvod, pre ktorý tento spoluvlastník prípadne spoločnú vec
neužíva, nie je právne významný a rovnako tak nie je významné ani prípadné užívanie časti veci
treťou osobou. Pri posudzovaní rozsahu užívania spoločnej veci však nemusí byť rozhodujúca len
veľkosť užívanej časti veci (výmera časti pozemku), ale rozhodujúca môže byť úžitková (hospodárska)
hodnota užívanej časti veci, ak je táto hodnota, vzhľadom na konkrétne okolnosti, u jednotlivých častí

veci, rozdielna.“ (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6 Cdo184/2010 zo dňa
27.10.2010).

22. Žalobca navrhol v konaní vypočuť svoju manželku a svedkyňu I. H.. Súd tento dôkaz ako
nehospodárny nevykonal. Ani jedna zo svedkýň nebýva v bezprostrednej blízkosti bytu na D.Á. B..

Č.. X D. S., takže svojou výpoveďou by nepreukázali užívanie bytu žalovaným nad rámec jeho
spoluvlastníckeho podielu. Žiadna zo sporových strán nenavrhla výsluch O. J., ktorá v byte dlhodobo
býva, aby sa k spornej skutočnosti užívania bytu aj žalovaným, vyjadrila.23. Súd v danej veci posúdil všetky skutkové okolnosti prípadu, nadobudnutie spoluvlastníctva
žalovaného i žalobcu k bytu, kto sa stará o jeho údržbu, kto ho užíva ako i prečo byt v časti
spoluvlastníckeho podielu žalobca neužíva.

24. Súd dospel k záveru, že uvedené skutočnosti (užívanie bytu žalovaným nad rámec jeho
spoluvlastníckeho podielu) sa žalobcovi nepodarilo preukázať. V konaní je nesporné, že žalobca
predmet spoluvlastníctva špecifikovaný v žalobe reálne neužíva, nikdy o to nemal záujem, rovnako je
nesporná skutočnosť, že byt je užívaný iba matkou žalobcu, ktorá v uvedenom byte dlhodobo býva. Ako

vyplynulo z výpovedí žalobcu a žalovaného, žalovaný žiadnym spôsobom nebránil žalobcovi v užívaní
bytu v spoluvlastníctve strán sporu, v rozsahu jeho spoluvlastníckeho podielu. V konaní sám žalobca
uviedol, že nikdy neprejavil záujem o využívanie predmetného bytu, od 18-tich rokov veku odišiel z bytu,
ktorý je predmetom spoluvlastníctva a osamostatnil sa. Užívacieho práva k bytu sa nikdy nedomáhal,
pričom ako sám uviedol, má záujem len o finančnú náhradu za neužívanie spoločnej veci v rozsahu
jeho spoluvlastníckeho podielu.

25. Súd uvádza, že uvedený nárok mu však prináleží len v takom prípade, že by užívanie nebolo možné,
atovdôsledkutoho,žeinýspoluvlastníkužívapredmetspoluvlastníctvanadsvojspoluvlastníckypodiel.
Toto však v konaní preukázané nebolo. Súd tak bol toho názoru, že žalovaný byt neužíva nad rozsah
svojho spoluvlastníckeho podielu, aj keď do bytu chodí sporadicky, za účelom pomoci ich chorej matke,

ktorá v byte býva a to s prihliadnutím na skutočnosť, že spoluvlastnícky podiel nie je možné vyčleniť
reálne, keďže ide o podiel ideálny. Ak teda nebolo preukázané užívanie predmetu spoluvlastníctva
žalovaným nad rozsah jeho spoluvlastníckeho podielu, logicky toto nemôže byť dôvodom neužívania
spoločnej veci druhým spoluvlastníkom - žalobcom v rozsahu jeho spoluvlastníckeho podielu. Z
uvedeného potom vyplýva aj skutočnosť, že žalobcovi nič nebráni v tom, aby svoje užívacie právo k

spoločnej nehnuteľnosti v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu využíval. Súd prvej inštancie dospel
k záveru, že žalobcovi sa v konaní nepodarilo preukázať
dôvodnosť podaného nároku uplatneného žalobou, preto súd žalobný návrh zamietol.

26. Na základe vykonaného dokazovania je zrejmé, že v preskúmavanom prípade nastal faktický stav,

že žalobca byt neužíva, pričom byt je užívaný matkou žalobcu a žalovaného.

27. Žalobca neprejavil skutočný záujem nasťahovať sa do bytu a bývať v ňom tak, aby žalobca užíval
svoj spoluvlastnícky podiel 1/6-tinu. Žalobcovi sa nepodarilo preukázať, že by žalovaný užíval byt nad
rozsah svojho väčšinového spoluvlastníckeho podielu 5/6-tín. Tu je dôležité zdôrazniť, že žalobca bez

toho, aby mal reálny záujem o užívanie bytu v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu, mal skutočný
záujem len na finančnej náhrade za neužívanie spoločnej veci v rozsahu jeho spoluvlastníckeho
podielu, čo však nemá oporu v už zmienenom § 137 ods. 1 OZ . Žalobca sám uviedol, že potrebuje finančné prostriedky
pre potreby svojej rodiny, v dôsledku nepriaznivého zdravotného stavu svojho syna. Nakoľko súd

nepriznal žalobcovi uplatnený nárok, v ďalšom sa nezaoberal výškou uvedeného nároku rozporovanou
žalovaným, čo do výšky trhového nájomného, z ktorého žalobca odvodzoval uplatňovanú náhradu za
neužívanie spoluvlastníckeho podielu, nakoľko by to bolo nadbytočné a nehospodárne a rovnako sa
nezaoberal ani námietkou premlčania. Otázku investícií, ktoré chcel žalovaný v sume 98,11 Eur od
žalobcu ako bezdôvodné obohatenie, súd posúdil ako obranu proti žalovanému nároku.

28. V tejto súvislosti je ešte potrebné dodať, že k dohode ohľadom užívania sporných nehnuteľností v
spornom období medzi stranami sporu ako podielovými spoluvlastníkmi neprišlo. Žalobca mohol z takto
nastoleného vzťahu vyvodzovať svoje nároky a to najmä domáhať sa úpravy užívania spoločnej veci
resp. požiadať súd o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, pričom ani jeden z týchto

nárokov nevyužil. Je preto otázne, či podaním tejto žaloby nekonal žalobca aj v rozpore aj s ustanovením
§ 3 OZ..

29.Podľa§3ods.1Občianskehozákonníkavýkonprávapovinnostívyplývajúcichzobčianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť

v rozpore s dobrými mravmi.

30. Dobré mravy, hoci ide o zákonný pojem, nie sú v zákone priamo definované. Pojmom dobré
mravy možno rozumieť pravidlá morálneho charakteru, aj keď za určitých okolností môžu nadobudnúťpovahu právnej normy. Ich obsah spočíva vo všeobecne platných zásadách morálky, u ktorých je daný
všeobecný záujem na ich rešpektovaní. Ak tieto zásady premietneme do vzájomného vzťahu subjektov
občianskehopráva,ideoelementárnuslušnosť,vzájomnérešpektovaniesaapotrebnúmierutolerancie,

a to všetko v spoločensky vhodnej miere a únosnosti. Posúdenie konkrétneho obsahu pojmu dobré
mravy prináleží vždy, od prípadu k prípadu, sudcovi. Dobré mravy je nevyhnutné posudzovať s ohľadom
na daný čas a miesto.

31. Súd zároveň udáva, že aj keď sa žalobca ako menšinový podielový spoluvlastník bytu domáha

peňažnej náhrady za užívanie jeho podielu na spoločnej veci nad rámec spoluvlastníckeho podielu, je
nárok čo do výšky požadovanej náhrady v rozpore s dobrými mravmi (I.ÚS 2022/08). Žalovaný prispel
rodičom finančnými prostriedkami na odkúpenie bytu do ich vlastníctva, byt prenechal ich matke aby v
ňom bývala, napriek tomu , že už nie je spoluvlastníkom bytu, zabezpečuje jeho údržbu, zaplatil daň
za nehnuteľnosť v roku 2018, 2019, 2020. Pokiaľ by súd pristúpil na požadovanú sumu vychádzajúcu z
trhového nájomného za obdobný byt v jednej šestine, treba prihliadnuť na podstatnú skutočnosť, že byt

nebol a nie je neobývaný a voľný, bol a je užívaný chorou matkou sporových strán a asi ťažko by takýto
byt žalobca prenajal za sumu 450 Eur mesačne a získal tak finančnú náhradu za svoj podiel mesačne
v sume 75,- Eur.

32. Súd žalobu zamietol v celom rozsahu, teda i v nároku, v ktorom žalobca žiadal, aby

súd uložil žalovanému povinnosť platiť žalobcovi sumu 75,- EUR mesačne (vždy do 15. dňa
príslušného mesiaca) počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku až do zániku
podielového spoluvlastníctva. Nárok spoluvlastníka na náhradu za neužívanie spoločnej veci v
rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu vyplýva z ustanovenia § 137 ods. 1 Obč. zákonníka. Jeho
nevyhnutným predpokladom je užívanie tejto veci druhým spoluvlastníkom (ostatnými spoluvlastníkmi)

nad rozsah jeho (ich) spoluvlastníckeho podielu. Neužívanie veci v rozsahu spoluvlastníckeho
podielu spoluvlastníkom musí byť dôsledkom jej užívania druhým spoluvlastníkom nad rozsah svojho
spoluvlastníckeho podielu. Pre priznanie tohto nároku do budúcnosti teda nie je daný žiaden zákonný
dôvod, keďže náhradu možno priznať len za užívanie spoluvlastníckeho podielu.

33. Nad rámec súd uvádza, že v tomto prípade žalobca nemá reálny záujem na užívaní spoločnej
nehnuteľnosti, ide v jeho prípade o uplatňovanie len zodpovednostných nárokov a pre rozumné
usporiadanie ich vzájomných vzťahov medzi stranami je na mieste zaoberať sa otázkou zrušenia a
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva.

34. Podľa § 251 ods. 1, 2 zák. č. 160/2015 Z. z. (Civilný sporový poriadok v platnom znení, ďalej len
„CSP.“), trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú
v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Každý platí výdavky, ktoré mu v konaní vzniknú.

35. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník. Žalovaný bol v konaní úspešný v plnom rozsahu, a preto mu vznikol nárok na náhradu trov
konania v plnej výške.

Poučenie:

Podľa § 362 ods. 1 CSP proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
písomného doručenia na tunajší súd, písomne, dvojmo.
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP, rozsah,

v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1,2,3 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto

vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa z. č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)a
o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.