Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, December 21, 2021

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 7C/16/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5820200734
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 12. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Srogončíková

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2021:5820200734.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo sudkyňou JUDr. Miriam Srogončíkovou v právnej veci žalobkyne: H.. H. Y.,

X.. X. X. XXXX, L. R. XXX/XX, X., zastúpená splnomocneným zástupcom: JUDr. Andrej Bryja, advokát
so sídlom Hviezdoslavova 49, Námestovo, proti žalovanému: A.. E. Y., X.. XX. X. XXXX, L. H. XXX, v
konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, takto

r o z h o d o l :

I/ Súd vyporiadava bezpodielové spoluvlastníctvo manželov žalobkyne a žalovaného tak, že do
výlučného vlastníctva žalovaného prikazuje:
- Rodinný dom súpisné číslo XXX na pozemku parcela č. XX/X
- Pozemky:

- C KN parcela č. XX/X - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 598 m2
- C KN parcela č. XX/X - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 119 m2
- C KN parcela č. XX - záhrada vo výmere 171 m2
ktoré nehnuteľnosti sú evidované na LV č. XXX pre obec a k.ú. H..

II/ Žalovaný preberá ako výlučne zaviazaný záväzky zo zmluvy o financovaní bývania reg. č. XXX/
XXXXXX/XX-XXX/XXX zo dňa XX. X. XXXX, uzavretej medzi Všeobecnou úverovou bankou, a.s. so

sídlom Mlynské nivy 1, Bratislava, IČO: 31320155 ako veriteľom a sporovými stranami ako dlžníkmi.

III/Žalovanýjepovinnýzaplatiťžalobkyni45167,89Eurdošesťdesiatichdníodprávoplatnostirozsudku.

IV/ Žalobkyňa a žalovaný sú povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne súdny poplatok za vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov vo výške 3840 EUR prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s.
so sídlom Banská Bystrica, Partizánska cesta 9, IČO: 36 631 124, do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

V/ Stranám sporu súd nepriznáva právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobou, doručenou súdu dňa 9. 4. 2020 žalobkyňa žiadala, aby súd vyporiadal bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov ( ďalej len „ BSM „ ) , ktoré zaniklo rozvodom ich manželstva so žalovaným
rozsudkom Okresného súdu Námestovo č.k. 11P/13/2017-87 zo dňa 20. 6. 2019, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 2. 7. 2019. Žiadala, aby súd nehnuteľnosti, opísané vo výrokovej časti I/ rozsudku,
prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného, aby žalovaného zaviazal na splatenie zostatku úveru

zo zmluvy o financovaní bývania č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX zo dňa 18. 9. 2008 a aby žalovaného
zaviazal, aby žalobkyni zaplatil sumu 76510 Eur.2.Žalobu odôvodnila tým, že žalovanému navrhla, aby BSM vyporiadali dohodou, ale žalovaný to
odmietol. Ďalej uviedla, že do BSM nadobudli nehnuteľnosti, špecifikované vo výrokovej časti I/
rozsudku, ktoré po rozvode manželstva užíva žalovaný. Navrhla preto, aby ich súd prikázal do výlučného

vlastníctva žalovaného. V žalobe tiež uviedla, že so žalovaným majú spoločný záväzok voči Všeobecnej
úverovej banke, a.s. na základe zmluvy o financovaní bývania č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX zo dňa
18. 9. 2008, ktorý je zabezpečený záložným právom k nehnuteľnostiam, ktoré nadobudli do BSM. Po
odpočítaní výšky úveru od hodnoty majetku patriaceho do BSM navrhla žalobkyňa, aby jej na vyrovnanie
podielov žalovaný zaplatil 76 510 Eur.

3.Podľa § 143 Občianskeho zákonníka v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže
byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou
vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe
alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku
jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému

bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

Podľa§148ods.1Občianskehozákonníkazánikommanželstvazanikneibezpodielovéspoluvlastníctvo
manželov.

Podľa § 150 Občianskeho zákonníka pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov
sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil
na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný
majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov
staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery

pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

4. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že žalobkyňa sa domáha vyporiadania BSM, ktoré zaniklo
rozvodom ich manželstva so žalovaným dňa 2. 7. 2009. Medzi stranami nebolo sporné, že do
BSM nadobudli nehnuteľnosť - rodinný dom súpisné číslo XXX na pozemku parcela č. XX/X, ktorá

nehnuteľnosť je evidovaná na LV č. XXX pre obec a k.ú. H.. V tomto rodinnom dome po rozvode
manželstva ostal bývať žalovaný, ktorý aj má záujem o nadobudnutie domu do svojho výlučného
vlastníctva. Žalobkyňa súhlasila s tým, aby žalovaný nadobudol rodinný dom do svojho výlučného
vlastníctva. Súd preto uvedený rodinný dom prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného.

5.Čo sa týka pozemkov, ktoré sú evidované na LV č. XXX pre obec a k.ú. H. na obe sporové strany ako
vlastníkov v podiele 1/1, tak žalovaný žiadal, aby tieto pozemky neboli predmetom vyporiadania BSM,
pretože tie im so žalobkyňou darovala jeho matka. Podľa žalovaného pozemky síce boli nadobudnuté
kúpnou zmluvou, ale v skutočnosti išlo o darovanie, pretože kúpna cena je symbolické jedno euro.
Žalovaný k týmto pozemkom ešte uviedol, že pôvodne bola na pozemky pripravená darovacia zmluva,

ale jeho matka ju nechcela podpísať, lebo chcela mať s nevestou pokoj a presadila, aby bola uzatvorená
kúpna zmluva. Predložil vyjadrenie svojej matky H. Y. B. G. X. X. XXXX, v ktorom uviedla, že chce súd
požiadať, aby z BSM boli vyňaté pozemky pod stavbou, ktoré ona ako matka odpredala svojmu synovi
E. a teraz už exneveste z lásky za symbolické 1 euro. Z vyjadrenia žalovaného a aj jeho matky vyplynulo,
že pozemky boli sporovými stranami nadobudnuté na základe kúpnej zmluvy od matky žalovaného H. Y.

za kúpnu cenu 1 Euro - žalobkyňa nerozporovala tvrdenie žalovaného, že kúpna cena za pozemky bola
1 Euro. Túto kúpnu cenu naozaj možno považovať za len symbolickú, nezodpovedajúcu všeobecnej
( trhovej ) hodnote, čo by nasvedčovalo tvrdeniu žalovaného o tom, že pozemky boli v skutočnosti
prevedené na neho a žalobkyňu darovaním a nie kúpnou zmluvou. Z vyjadrenia samotnej matky
žalovaného však vyplynul aj dôvod, pre ktorý sa rozhodla previesť pozemky na žalobkyňu a svojho syna

za symbolickú cenu 1 Euro - týmto dôvodom bol citový vzťah k nim. Z vyjadrenia žalovaného vyplynulo,
že jeho matka mala možnosť podpísať darovaciu zmluvu, ktorá už bola pripravená, no odmietla to s
tým, že „ chce mať s nevestou pokoj „ a trvala na kúpnej zmluve. Z tohto vyplýva, že skutočný úmysel
matky žalovaného bol previesť pozemky kúpnou zmluvou ( žalovaný ani netvrdil, že by na uzatvorení
kúpnej zmluvy trvala žalobkyňa - naopak tvrdil, že pôvodne bola pripravená darovacia zmluva, no jeho

matka presadila kúpnu zmluvu ) , pričom jej motiváciou bolo „ mať s nevestou pokoj „ - tomuto možno
rozumieť tak, že matka žalovaného si uvedomovala rozdiel medzi právnymi následkami darovania a
kúpnej zmluvy - keďže chcela pozemky previesť kúpnou zmluvou, tak chcela, aby pozemky sporové
strany nadobudli do BSM a to, že chcela „ mať s nevestou pokoj „ si podľa súdu možno vysvetliť tak,že nechcela, aby bola v budúcnosti možnosť žiadať vrátiť pozemky, čo by v prípade ich darovania
v prípadoch predpokladaných zákonom bolo možné. Súd z vykonaného dokazovania konštatuje, že
nebolo preukázané, že by pozemky neboli v BSM sporových strán. Vzhľadom na to, že tieto pozemky sú

zastavané rodinným domom súpisné číslo XXX v obci a k.ú. H., ktorý nadobúda do výlučného vlastníctva
žalovaný, resp. slúžia ako záhrada pri tomto dome, teda po rozvode manželstva ich užíva žalovaný, súd
aj tieto pozemky prikázal do jeho výlučného vlastníctva.

6.Súd zistil všeobecnú hodnotu nehnuteľností, ktoré sporové strany nadobudli do BSM, zo znaleckého

posudku č. 95/2021 znalca A.. E. Ž.Á.. Zo znaleckého posudku súd zistil, že všeobecná hodnota
nehnuteľností, ktoré sporové strany nadobudli do BSM, je 128000 Eur. Pokiaľ mal žalovaný voči tomuto
znaleckému posudku námietky, súd ich vyhodnotil ako nedôvodné. Žalovaný voči znaleckému posudku
namietal, že do ceny domu je započítaná aj vodovodná prípojka, ktorá síce je na jeho pozemku, ale
on ju nevyužíva, nie je cez ňu pripojený. Na prípojku je pripojený jeho brat. Súd z tohto vyjadrenia
žalovaného konštatuje, že žalovaný nerozporoval, že vodovodná prípojka sa nachádza na pozemku,

ktorého je vlastníkom, nie je preto dôvod, aby nebola ocenená ako príslušenstvo rodinného domu, ktorý
je na tomto pozemku postavený. Žalovaný napokon iba tvrdil, že ju nevyužíva on, ale jeho brat, čo je však
bez právneho významu vo vzťahu k zisteniu, čo je príslušenstvom rodinného domu. Pokiaľ vodovodnú
prípojkunevyužívažalovaný,alejehobrat,taksatakdejesosúhlasomžalovanéhoajenaňom,abypríp.
so svojím bratom dohodol odplatu za využívanie vodovodnej prípojky v jeho vlastníctve. Pokiaľ žalovaný

tvrdil ( jeho prednes na pojednávaní dňa 8. 9. 2021 ), že táto vodovodná prípojka patrí jeho bratovi,
žalovaný na preukázanie tohto svojho tvrdenia nenavrhol žiadne dôkazy. Súd poukazuje na to, že je
rozdiel medzi tým, kto vodovodnú prípojku reálne využíva a komu vlastnícky patrí. Pokiaľ chcel žalovaný,
aby vodovodná prípojka nebola predmetom vyporiadania BSM, bolo na ňom, aby preukázal, že tá
napriek tomu, že sa nachádza na pozemku v BSM, do BSM nepatrí, ale patrí jeho bratovi. Súd poukazuje

v tejto súvislosti napr. na uznesenie Krajského súdu v Nitre sp. zn. 25Co/5/2007, podľa ktorého: „ Ak v
konaní o vyporiadanie niektorý z účastníkov tvrdí, že niektoré veci do vyporiadania nepatria, musí toto
svoje tvrdenie preukázať hodnoverným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti. Dôkazné bremeno v
tomto smere zaťažuje účastníka, ktorý tvrdí, že konkrétna vec alebo právo do vyporiadania nepatrí. Inak
platí zásada, že veci existujúce za trvania manželstva účastníkov patria do BSM a treba ich vyporiadať.“

Súd konštatuje, že žalovaný toto dôkazné bremeno neuniesol. Ďalej žalovaný namietal, že znalec
v znaleckom posudku ocenil aj oplotenie rodinného domu. Podľa neho tam oplotenie síce je, ale je
neúplné, v zlom stave a fakticky bez hodnoty. Z tohto vyjadrenia žalovaného súd konštatuje, že žalovaný
nespochybnil, že na jeho pozemku sa nachádza oplotenie, no spochybnil správnosť jeho ocenenia
znalcom. Súd túto jeho námietku neakceptuje, pretože žalovaný nerozporoval žiadny konkrétny výpočet

znalca, alebo použitú metodiku, preto súd nemá dôvod nevychádzať zo znaleckého posudku. Súd
konštatuje, že žalovaný nepreukázal, že by oplotenie malo inú všeobecnú hodnotu, než vyplýva zo
znaleckého posudku.

7.Keďže súd vyhodnotil námietky žalovaného voči znaleckému posudku za nedôvodné, nehnuteľnosti,

opísané vo výrokovej časti I/ rozsudku, prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného za cenu 128 000
Eur.

8. Pokiaľ žalovaný navrhoval, aby predmetom vyporiadania BSM bola hodnota jeho podniku, súd jeho
návrhu nevyhovel. Žalovaný síce počas manželstva so žalobkyňou podnikal na základe živnostenského

oprávnenia(tomedzistranaminebolosporné),avšakjehopodnik(resp.skôrhodnotajehopodniku)nie
je predmetom vyporiadania BSM. V tejto súvislosti súd poukazuje napr. na uznesenie Najvyššieho súdu
Českej republiky z 20. 3. 2008, sp. zn. 21Cdo 3078/2006, podľa ktorého: „ Podnik môže byť predmetom
BSM, avšak len za predpokladu, že ide o podnik patriaci obidvom manželom ako podnikateľom. Pokiaľ
však bol podnikateľom len jeden z manželov a išlo o vec slúžiacu výkonu len jeho povolania, podnik patrí

do oddeleného vlastníctva podnikajúceho manžela . Pre záver, či podnik patrí do výlučného vlastníctva
manžela, alebo do jeho bezpodielového spoluvlastníctva manželov s druhým manželom, je určujúce
to, či slúži výkonu povolania obidvoch manželov, alebo len jedného z nich. „ Žalovaný ani netvrdil, že
by aj žalobkyňa podnikala spolu s ním, súd preto dospel k záveru, že podnik nadobudol žalovaný ako
podnikateľ do svojho výlučného vlastníctva a preto nie je predmetom vyporiadania BSM.

9. Medzi stranami nebolo sporné, že počas manželstva im vznikol spoločný záväzok, a to na základe
zmluvy o financovaní bývania reg. č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX zo dňa 18. 9. 2008, uzavretej medzi
Všeobecnou úverovou bankou, a.s. so sídlom Mlynské nivy 1, Bratislava, IČO: 31320155 ako veriteľoma sporovými stranami ako dlžníkmi. Tento úver je zabezpečený záložným právom k nehnuteľnostiam,
ktoré sú opísané vo výrokovej časti I/ rozsudku. Zo správy Všeobecnej úverovej banky, a.s. zo dňa
28. 6. 2021 súd zistil, že výška záväzku z úverového vzťahu za obdobie od zániku BSM rozvodom

manželstva sporových strán dňa 2. 7. 2019 do skončenia úverového vzťahu (za obvyklých podmnienok,
t.j. v prípade pravidelného splácania ) je suma 34676,46 Eur ( istina 26414,81 Eur + úroky 8261,65
Eur ). V zmysle ust. § 150 Občianskeho zákonníka súd vykoná vyporiadanie BSM v širšom zmysle, teda
súčasťou vyporiadania BSM sú aj spoločné záväzky strán sporu. Pri ich vyporiadaní ( analogicky ako
pri majetkovom substráte ) platí, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Podiel žalobkyne a žalovanej

na tomto záväzku je teda vo výške 17 338,23 Eur na každého z nich ( 34676,46 : 2 = 17 338, 23 Eur ).
Medzi stranami nebolo sporné, že po rozvode manželstva úver prevažne splácal žalovaný - z vkladových
lístkov, ktoré predložila žalobkyňa vyplynulo, že žalobkyňa po rozvode manželstva zaplatila na spoločný
úver dňa 7. 5. 2021 čiastku 34,72 Eur a čiastku 119,34 Eur, spolu 154,06 Eur. Zo správy Všeobecnej
úverovej banky, a.s. zo dňa 14. 10. 2021 súd zistil, že na spoločný úver bolo od rozvodu manželstva do
súčasnosti zaplatené spolu 3 141,81 Eur. Keďže obe sporové strany majú rovnaký podiel na záväzku z

úverovej zmluvy, žalobkyňa je povinná žalovanému nahradiť, čo po rozvode manželstva zaplatil na úver
nad rámec svojho ( polovičného ) podielu na záväzku z úveru.

10.Pokiaľ žalovaný tvrdil, že počas manželstva so žalobkyňou nadobudli ďalšie spoločné záväzky,
konkrétne na základe zmluvy o flexipôžičke reg. č. XXXXXXXXXXXXXXX so Všeobecnou úverovou

bankou, a.s., zmluvy o úvere č. Z. vo VUB Leasing a.s., Zmluvy o spotrebnom úvere Z. v Impuls
Leasing Slovakia s.r.o., zmluvy o , zmluvy o úvere 4145701331 v UniCredit leasing Slovakia s.r.o. a
zmluvy o kontokorentnom úvere XX/XXX/XX v Prima banke Slovensko a.s., súd konštatuje, že žalovaný
nepreukázal, že by v niektorej z týchto zmlúv vystupovala ako zmluvná strana aj žalobkyňa. Záväzky,
ktoré vznikli z týchto zmlúv, sú teda výlučnými záväzkami žalovaného.

11. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že peniaze z úveru na základe zmluvy o o kontokorentnom úvere XX/XXX/
XX s Prima bankou Slovensko a.s. , v ktorej vystupuje žalovaný sám ako dlžník, boli použité na stavbu
spoločnéhorodinnéhodomu,bolonaňom,abytotosvojetvrdenieajpreukázal.Žalovanýnapreukázanie
svojho tvrdenia nenavrhol žiadne dôkazy. Súd poukazuje v tejto súvislosti napr. na rozsudok Najvyššieho

súdu Českej republiky z 31. 1. 2006, sp. zn. 22Cdo 2263/2005, podľa ktorého povinnosť tvrdenia aj
dôkazné bremeno, pokiaľ ide o určité skutočnosti, leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie
týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; spravidla ide o toho účastníka, ktorý
existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. Žalovaný preto musí znášať procesné dôsledky svojej nečinnosti
pri preukazovaní svojich tvrdení.

12. Súdzvykonanéhodokazovaniadospelkzáveru,žejepotrebnénehnuteľnostiprikázaťdovýlučného
vlastníctva žalovaného za cenu 128000 Eur a tiež určiť, že žalovaný sa stane výlučne zaviazaným z
úveru, ktorý bol poskytnutý na základe zmluvy o financovaní bývania reg. č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/
XXX zo dňa 18. 9. 2008, uzavretej medzi Všeobecnou úverovou bankou, a.s. so sídlom Mlynské nivy

1, Bratislava, IČO: 31320155 ako veriteľom a sporovými stranami ako dlžníkmi. Súd neakceptoval
požiadavku žalobkyne, aby sa stali zaviazanými z tohto úveru obaja bývalí manželia každý v podiele
jedna polovica. Žalobkyňa toto žiadala s odôvodnením, že žalovaný po tom, čo sa stane výlučne
zaviazaným zo záväzku z úveru, môže úver predčasne splatiť a tým sa jeho záväzok zníži o úroky, ktoré
by zaplatil za predpokladu pravidelného splácania, čím by podľa nej na vyporiadaní BSM neoprávnene

profitoval, pretože v rámci vyporiadania BSM súd v rámci výpočtu sumy, potrebnej na vyporiadanie
podielov na BSM, ktorú má žalovaný žalobkyni zaplatiť, počíta aj so zaplatením úrokov za predpokladu
pravidelného splácania úveru až do konca úverového vzťahu podľa zmluvy. Súd uznáva, že takáto
situácia, teda že žalovaný po vyporiadaní BSM predčasne splatí úver, hypoteticky môže nastať, no to
podľa názoru súdu nie je dôvodom, aby obe sporové strany ostali zaviazané z úverovej zmluvy. Účelom

vyporiadania BSM je upraviť vzťahy medzi bývalými manželmi ohľadne ich spoločného majetku, ale
aj spoločných práv a záväzkov tak, aby bolo jasne určené, ktorá majetková hodnota, ale aj záväzok,
ktorý vznikol spoločne obom manželom, po zániku BSM pripadne každému z nich. Súd je názoru, že
akceptovaním požiadavky žalobkyne by ostali vo vzťahu k záväzku z úverovej zmluvy ďalej zaviazaní
obaja bývalí manželia, hoci už nie ako solidárni dlžníci, t.j. zaviazaní spoločne a nerozdielne, ale každý

v podiele jednej polovice, čo nie je v súlade s účelom vyporiadania BSM. Druhý dôvod, prečo súd
neakceptoval požiadavku žalobkyne je ten, že vyporiadanie BSM má súd uskutočniť tak, aby suma, ktorú
je žalovaný povinný zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie jej podielu na BSM, bola pokiaľ možno čo najnižšia.Súd potom dospel k výpočtu sumy, ktorú má na vyrovnanie podielu žalobkyne na BSM žalovaný zaplatiť,
nasledovne:
- hodnota majetku v BSM: 128000 Eur, z toho na každého z bývalých manželov pripadá jedna polovica,

t.j. 64000 Eur.

Žalovaný nadobúda majetok v BSM v hodnote 128000 Eur, t.j. v hodnote vyššej o 64000 Eur, než pripadá
na jeho podiel. Od tejto sumy však súd odpočítal výšku záväzku z úverovej zmluvy, ktorý žalovaný
preberá nad rámec svojho podielu, t.j. čiastku vo výške 17 338, 23 Eur a čiastku 1493,88 Eur - to je

polovica splátok, ktoré žalovaný zaplatil na spoločný úver po zániku BSM, pretože túto sumu zaplatil
nad rámec svojho podielu na spoločnom úvere, namiesto žalobkyne. Po odpočítaní týchto čiastok teda
súd dospel k záveru, že žalovaný je povinný na vyrovnanie podielov na BSM žalobkyni zaplatiť sumu
45 167,89 Eur ( 64000 Eur - 17338,23 Eur = 46661,77 Eur, 46661,77 Eur - 1493,88 Eur = 45 167,89
Eur ). Súd preto žalovaného zaviazal, aby žalobkyni zaplatil túto sumu. Na zabezpečenie peňažných
prostriedkov na vyplatenie žalobkyne súd žalovanému poskytol lehotu 60 dní od právoplatnosti rozsudku

( § 232 ods. 3 Civilného sporového poriadku ). Súd neakceptoval požiadavku žalovaného na splatenie
sumy na vyrovnanie podielov na BSM žalobkyni v trvaní dvoch rokov. Súd ju považuje za neprimerane
dlhú, zvlášť s poukazom na vyjadrenie žalovaného ( zachytené na zvukovom zázname z pojednávania
dňa22.11.2021),kdetvrdil,žepeňažnéprostriedkynavyplateniežalobkyneskôrakoodvarokynebude
mať, no zároveň uviedol, že sa v krátkom čase chystá kúpiť kamión. Súd je názoru, že lehota dvoch

mesiacov, ktorú súd žalovanému poskytol, je postačujúca na to, aby si žalovaný zabezpečil peňažné
prostriedky na vyplatenie žalobkyne, napr. aj formou úveru z banky. Vzhľadom na to, že žalovaný podľa
vlastného vyjadrenia je aktuálne schopný získať peniaze na kúpu kamióna, súd je názoru, že nie je
dôvod, aby žalobkyňa bola nútená čakať dva roky na vyplatenie svojho podielu na BSM.

13. Súd rozhodol o náhrade trov konania tak, že ju nepriznal žiadnej zo strán. Rozhodol tak v zmysle ust.
§ 257 Civilného sporového poriadku. Zobral do úvahy špecifický charakter konania o vyporiadanie BSM -
toto patrí medzi konania, kde každá zo sporových strán má aktívnu vecnú legitimáciu na podanie žaloby
( tzv. iudicium duplex ) a súd v ňom nie je viazaný žalobou ohľadne navrhnutého spôsobu vyporiadania.
VyporiadanieBSMbolovzáujmeobochsporovýchstrán.Žiadnazostránvňomaninemalaúplnýúspech

- to súd konštatuje aj v prípade porovnania toho, čo žalobkyňa žalobou žiadala a ako súd rozhodol, napr.
zo znaleckého posudku vyplynula nižšia cena, než odhadovala žalobkyňa v žalobe, súd nevyhovel ani
jej požiadavke na rozhodnutie o spoločnom úvere.

14. Súd sporové strany zaviazal na zaplatenie súdneho poplatku za vyporiadanie BSM vo výške 3%

z hodnoty vecí a práv, ktoré patria do BSM vo výške 3840 EUR ( položka 6b sadzobníka súdnych
poplatkov, ktorý je prílohou zákona č. 71/1992 Zb. ). Hodnota vecí a práv, ktoré patria do BSM, je hodnota
nehnuteľností, ktoré boli predmetom vyporiadania BSM, t.j. suma 128 000 Eur.

Poučenie:

P o u č e n i e : . Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia

na Okresný súd Námestovo (§ 362 ods. 1C.s.p.). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote
podané na príslušnom odvolacom súde Krajskom súde v Žiline.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania stanovených v § 127 C.s.p. uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(§ 365 ods. 1C.s.p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na
exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.