Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Thursday, September 21, 2022

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24CoE/42/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2711206377
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 09. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anton Jaček
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2022:2711206377.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Anton Jaček a sudkýň: JUDr.
Ľubica Spálová a JUDr. Andrea Dudášová, v exekučnej veci oprávneného: RAVEN a.s., so sídlom
Považská Bystrica, Šoltésovej 420/2, proti povinnému: Ján Šimek - A. A. B. C. XXX, s miestom
podnikania Radošovce 377, IČO: 30 743 214 (ukončená podnikateľská činnosť ku dňu 13.02.2016),
vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Peter Stano, Exekútorský úrad Trnava so sídlom Trnava,

Michalská 7, pre vymoženie 45.105,99 eur s príslušenstvom, rozhodujúc o schválení rozvrhu výťažku
z dražby nehnuteľnosti, na odvolanie oprávneného a proti uzneseniu Okresného súdu Skalica, č. k.
2Er/1453/2011-129 zo dňa 3. júna 2021, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvej inštancie neschválil rozvrh výťažku z dražby nehnuteľností
zapísaných na liste vlastníctva č. XXX pre obec D., okres Skalica a katastrálne územie D. parc. č. 511/4
zastavené plochy a nádvoria vo výmere 2771 m2 a par. č. 511/6 zastavené plochy a nádvoria vo výmere
379 m2 vykonaný súdnym exekútorom JUDr. Petrom Stanom pod sp. zn. EX 1920/11 na rozvrhovom
pojednávaní konanom dňa 03.02.2021 v Trnave. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne aplikáciou § 157
ods. 1, § 161 ods. 1 a § 164 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „EP“). Vecne súd dôvodil tým,
že preskúmaním spisu súdneho exekútora EX 1920/11 zistil, že súdny exekútor určil vo veci rozvrhové
pojednávanie na deň 03.02.2021. Súdny exekútor v súlade s EP doručil predvolanie na rozvrhové
pojednávanie všetkým osobám a subjektom uvedeným v ustanovení § 154 ods. 1 EP. Následne vyhotovil
o rozvrhovom pojednávaní zápisnicu a túto doručil všetkým osobám a orgánom uvedeným v § 161
ods. 1. Proti rozvrhu výťažku neboli vznesené žiadne námietky. Súd prvej inštancie po preskúmaní

písomností tvoriacich súdny a exekučný spis zistil vady v rozvrhu výťažku, ktoré majú za následok jeho
nesprávnosť. Predovšetkým má súd prvej inštancie za to, že súdny exekútor nepostupoval správne pri
uspokojovaní pohľadávok podľa § 157 ods. 1 písm. c/ EP. V tejto skupine súdny exekútor na prvé
miesto zaradil a ako jedinú uspokojil pohľadávku oprávneného v tomto exekučnom konaní a to napriek
tomu, že exekučné záložné právo zabezpečujúce túto pohľadávku bolo do katastra nehnuteľnosti
zapísané ako štvrté v poradí. V zmysle § 157 ods. 1 písm. c/ EP, poradie pohľadávok zabezpečených

záložným právom sa riadi časom vzniku záložného práva. Čas jeho vzniku je teda rozhodujúci aj pre
určenie poradia exekučného záložného práva (§ 171 ods. 1 EP). Vychádzajúc z výpisu LV č. XXX
má súd za preukázané, že ako prvá v poradní pohľadávok zabezpečených záložným právom mala
byť uspokojená pohľadávka vo veci EX 1663/2016 vo výške 605,51 eur (súdny exekútor JUDr. Róbert
Rychtarčík, Exekútorský úrad Poprad), ktorá bola ako prvá zabezpečená záložným právom zapísaným
dokatastranehnuteľnostípodčíslomZ-306/17-41/17.ĎalejnasledovalapohľadávkavoveciEX44/2017

vo výške 44.513,99 eur ( súdny exekútor JUDr. Pavol Holík, Exekútorský úrad Bratislava I), potom
pohľadávka vo veci EX 1520/2017 vo výške 1.216,94 eur (súdny exekútor JUDr. Dušan Čerešňa,Exekútorský úrad Trnava), a až ako štvrtá v poradí záložných práv pohľadávka oprávneného v exekúcii
EX 1920/11. Súdny exekútor preto nesprávne postupoval v zaradení pohľadávok podľa dátumu vzniku
exekučného záložného práva. Ďalšou chybou pri rozvrhu výťažku bolo, že súdny exekútor vykonávajúci

rozvrh výťažku do skupiny podľa § 157 ods. 1 písm. c/ EP zaradil pohľadávky spolu s trovami súdnych
exekútorov(upohľadávkyvoveciEX42/2015trovyexekúcie14.328,27eur,upohľadávkytrovyexekúcie
183,95 eur, u pohľadávka vo veci EX 44/2017 trovy exekúcie 9.552,48 eur, u pohľadávok vo veci EX
1520/2017 a EX 449/2018 ani nebolo zrejmé akú časť tvoria trovy exekúcie). Tento postup súdneho
exekútora je podľa názoru súdu nesprávny. Súdny exekútor mal do skupiny podľa § 157 ods. 1 písm.

c/ zaradiť len pohľadávky, ktoré predstavujú pohľadávky oprávnených a trovy súdnych exekútorov mal
zaradiť do 7. Skupiny v zmysle § 157 ods. 1 písm. g) EP (v tejto skupine sa pohľadávky uspokojujú
pomerne). Napokon súd považoval rozvrh výťažku za nesprávny aj v časti týkajúcej sa výpočtu trov
exekúcie povereného súdneho exekútora (pohľadávka uspokojovaná v skupine podľa ust. § 157 ods. 1
písm. a/ EP). Súd považuje hotové výdavky za poštovné vo výške 450,95 eur za nepreskúmateľné, ktoré
v zápisnici o rozvrhu výťažku nie sú špecifikované dostatočne jasne a zrozumiteľne tak, aby nevznikali

pochybnosti o ich oprávnenosti. Poštové výdavky nie sú konkretizované takým spôsobom, aby bolo
možné určiť, v súvislosti s akými úkonmi súdneho exekútora boli vynaložené a posúdiť, či išlo o skutočne
a účelne vynaložené hotové výdavky. Hotové výdavky na poštovné vo výške 450,95 eur súdny exekútor
nepreukázal, keď v priloženom súdnom spise sa nachádza len 23 doručeniek á 1,55 eur, 2 doručenky
á 5,30 eur a 12 doručeniek á 1,95 eur teda spolu vo výške 69,65 eur. V skupine podľa ust. § 157 ods.

1 písm. a/ EP mali byť navyše zaradené aj súdne trovy, ktorými sú trovy uvedené v exekučnom titule a
vymáhajú sa spolu s istinou vo výške 3.264,12 eur. Súd prvej inštancie na základe vyššie uvedených
skutočností dospel k záveru, že zistené pochybenia exekútora mali za následok nesprávne rozvrhnutie
výťažku z predaja nehnuteľnosti, a preto neboli splnené podmienky na schválenie rozvrhu výťažku
predloženého súdnym exekútorom. Súd preto rozvrh výťažku neschválil.

Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie oprávnený. Napadnuté uznesenie považuje za nesprávne
a nezákonné, pretože rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Napadnuté
rozhodnutiežiadazrušiťarozhodnúťtak,žerozvrhvýťažkuzdražbynehnuteľnostischvaľuje.Vodvolaní

namietal, že všetky dotknuté osoby a subjekty uvedené v ustanovení § 154 ods. l EP boli oboznámené
s rozvrhovým pojednávaním a s vypracovaným rozvrhom, pričom nikto z týchto osôb a subjektov
nevzniesol námietky proti rozvrhu výťažku. Preto rozvrh výťažku, ako bol uvedený v rozvrhovom
uznesení, už nie je možné meniť a je správny. V tomto prípade nie je správne vychádzať zo zásady
priority záložných práv tak, ako ho načrtol súd prvej inštancie z dôvodu, že sa jedná o odlišný subjekt

povinného, keďževtomtoprípadejepovinnýmináosoba(JánŠimek-A.A.B.C.XXX,IČO:30743214),
než vlastník nehnuteľnosti (A. E., nar. XX.XX.XXXX), na ktorej viazne záložné právo a ktorá sa vydražila.
V predmetnej veci prebiehal spor o odporovateľnosť právneho úkonu, v ktorom boli úspešní, pričom len z
dôvodu, že Ján Šimek - A. A. B. C. XXX spolu s A. E. vykonali odporovateľný protiprávny úkon (darovacia
zmluva) boli ukrátení na ich právach a nemohli na základe právoplatného exekučného titulu zriadiť

exekučné záložné právo na dotknuté nehnuteľnosti ešte v roku 2011 (začatie exekučného konania)
a následne zexekvovať nehnuteľnosti za účelom uspokojenia ich pohľadávky. Návrh na exekúciu bol
podaný 20.09.2011, teda skôr než všetky ostatné exekúcie, počas ktorých boli zriadené záložné práva
na dotknutú nehnuteľnosť. Preto mu prináleží ako oprávnenému, v prospech ktorého bola vedená
exekúcia, počas ktorej sa vykonala dražba, prioritné postavenie pri inkasovaní výťažku. Ďalej odvolateľ

zdôraznil, že výťažok výkonu záložného práva patrí vykonávajúcemu záložnému veriteľovi, pričom
ostatní záložní veritelia (s prioritnejším postavením) majú nástroj na uspokojenie svojich pohľadávok
buď tým, že sami začnú vykonávať záložné právo, alebo im ich záložné právo zostane zachované.
Argumentáciasúduustanovením§171ods.1EPjevkontexteposudzovanejotázkyirelevantná,pretože
vuvedenomustanoveníjeriešenélenporadiezápisuzáložnýchprávktejistejnehnuteľnosti,nieporadie

uspokojovania pohľadávky zabezpečenej záložným právom. O uvedenom svedčí aj systematické
zaradenie ustanovenia do časti ,,Zriadenie exekučného práva na nehnuteľnostiach. '' Nie je preto
možné súhlasiť so záverom súdu o tom, že ako prvé v poradí mali byť uspokojené pohľadávky vo
veciach EX 1663/2016, EX 44/2017 a EX 1520/2017. Takýto záver nemá oporu v žiadnom ustanovení
EP ani Občianskeho zákonníka. Pokiaľ' by sa malo argumentovať ustanovením § 157 ods. 1 písm.

c/ EP, toto uvádza poradie podľa vzniku záložného práva, ale aj podľa vzniku obmedzenia prevodu
nehnuteľnosti. V konaní o odporovateľnosť právnych úkonov, v ktorom bol oprávnený úspešný, bolo
Krajským súdom v Trnave (uznesenie sp. zn. 26Co/267/2014-33, právoplatné 10.09.2014) nariadené
predbežné opatrenie, ktoré zakazovalo vlastníkovi nehnuteľnosti nakladať s nehnuteľnosťami (t. j.obmedzilo prevod dotknutej nehnuteľnosti). Exekúcia 1920/11 na dotknutú nehnuteľnosť bola vedená na
základe výsledku súdneho sporu o odporovateľnosť. Doteraz oprávnenému nebol ako dotknutej strane
v rozpore s ustanoveniami Civilného sporového poriadku napadnuté uznesenie doručené, jeho text má

k dispozícii len od súdneho exekútora.

K odvolaniu sa povinný ani súdny exekútor nevyjadrili.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP), oprávnenou osobou – stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP
a § 37 ods. 1 EP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 57 ods. 1 písm. m) EP),
po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal napadnuté
rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 379, § 380 CSP ods. 1),

postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP) a dospel k záveru,
že odvolanie oprávneného je dôvodné.

Podľa § 243h ods. 1 EP ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté

pred1.aprílom2017sadokončiapodľapredpisovúčinnýchdo31.marca2017.Pravidlápreprideľovanie
vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov
účinných po 1. apríli 2017.

Podľa § 9a ods. 1 EP v znení účinnom od 1.7.2016 do 31.3.2017 ak to povaha veci nevylučuje, v konaní
podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

Odvolací súd preskúmal odvolacie námietky oprávneného a zistil, že súd prvej inštancie nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Ústavný súd Slovenskej republiky už vo viacerých nálezoch judikoval, že súčasťou obsahu základného
práva na spravodlivý proces podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv
a slobôd (ústavný zákon č. 23/91 Zb.) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd
(uverejneného oznámením FMZV č. 209/1992 Zb. a č. 102/1999 Z.z.) je aj právo účastníka na také
odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne

a skutkovo relevantné otázky, súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. uplatnením nárokov a obranou
proti takémuto uplatneniu. V odôvodnení rozhodnutia má súd náležite vysvetliť, ako sa vysporiadal
s rozhodujúcimi a zistenými skutočnosťami a na akom základe prijal právne závery. Preto, ak je
rozhodnutie súdu prvej inštancie nepreskúmateľné, lebo neobsahuje náležité dôvody, prichádza do
úvahy iba zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (sp. zn. I.ÚS

226/03).

Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak b) súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v

takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v
konaní pred odvolacím súdom, c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci
nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

Odvolací súd zistil, že z odôvodnenia napadnutého uznesenia nie je zrejmé, na základe akých
skutočností a dôkazov súd prvej inštancie dospel k záveru o poradí uspokojovania pohľadávok. Len
konštatovanie súdu prvej inštancie o použití niektorých ustanovení EP bez zohľadnenia okolností
prípadu a bez riadneho a náležitého odôvodnenia porušuje právo účastníkov na spravodlivý procespodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ústavný zákon č. 460/1992 Zb. v znení neskorších
ústavných zákonov).

Pokiaľ ide o poradie vzniku záložného práva, odvolací súd poukazuje na tvrdenia odvolateľa, najmä
na okolnosť, že v tomto prípade je povinným iná osoba, než vlastník nehnuteľnosti, na ktorej viazne
záložné právo a ktorá sa vydražila. V predmetnej veci prebiehal spor o odporovateľnosť právneho
úkonu, v ktorom bol povinný úspešný, pričom len z dôvodu, že povinný s vlastníkom nehnuteľnosti

vykonal odporovateľný protiprávny úkon (darovacia zmluva), bol oprávnený ukrátený na svojich právach
a nemohol na základe právoplatného exekučného titulu zriadiť exekučné záložné právo na dotknutú
nehnuteľnosť ešte v roku 2011 (začatie exekučného konania) a následne zexekvovať nehnuteľnosť na
účely uspokojenia pohľadávky oprávneného. Pokiaľ by sa malo argumentovať ustanovením § 157 ods. 1
písm. c) EP, toto uvádza poradie podľa vzniku záložného práva, ale aj podľa vzniku obmedzenia prevodu
nehnuteľnosti. V konaní o odporovateľnosť právnych úkonov, v ktorom bol oprávnený úspešný, bolo

nariadené predbežné opatrenie, ktoré zakazovalo vlastníkovi nehnuteľnosti nakladať s nehnuteľnosťami
(t.j.obmedziloprevoddotknutejnehnuteľnosti).Exekúcia1920/11nadotknutúnehnuteľnosťbolavedená
na základe výsledku súdneho sporu o odporovateľnosť.

Súd prvej inštancie sa tomuto v odôvodnení napadnutého uznesenia dostatočne nevenoval, tieto
okolnosti súd prvej inštancie nezohľadnil a absentuje odôvodnenie, prečo nie sú rozhodujúce pri určení
poradia uspokojenia pohľadávok z výťažku. Odvolací súd preto považuje odôvodnenie napadnutého
uznesenia za nevyhovujúce požiadavkám kladeným procesným predpisom.

Ďalšieho pochybenia sa súd prvej inštancie v napadnutom uznesení dopustil tým, že nedostatočne
vysvetlil použitie § 171 ods. 1 EP. Z odôvodnenia uznesenia súdu prvej inštancie nie je zrejmé, prečo
by sa mal v danej veci aplikovať § 171 ods. 1 EP, ktoré rieši len poradie zápisu záložných práv k tej istej
nehnuteľnosti, a nie poradie uspokojovania pohľadávok.

Odvolaciemu súdu z vyššie uvedených dôvodov nezostávalo iné, ako odvolaním napadnuté uznesenie
podľa § 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP zrušiť a podľa § 391 ods. 1 a 2 CSP vrátiť vec súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie.

Povinnosťou súdu prvej inštancie, súc pritom viazaný vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu
(§ 391 ods. 2 CSP), vyhodnotí okolnosti prípadu, najmä výsledok konania o odporovateľnosť právnych
úkonov, v ktorom bol oprávnený úspešný, a v ktorom bolo nariadené predbežné opatrenie obmedzujúce

prevod dotknutej nehnuteľnosti, a tieto podrobí právnemu posúdeniu podľa relevantných ustanovení EP,
najmä § 136 ods. 2 v spojení s § 153 a 157 ods. 1 EP. Svoje rozhodnutie náležite odôvodní spôsobom
súladným s CSP.

O náhrade trov tohto odvolacieho konania bude rozhodnuté ex offo v súdnom rozhodnutí, ktorým sa

toto konanie bude končiť (§ 262 v spojení s § 396 ods. 1 CSP, v exekučnom konaní použitých s odkazom
na § 9a ods. 1 Exekučného poriadku).

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na
príslušenstvo sa neprihliada,
napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).