Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 2, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/179/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7612212354
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tutko

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7612212354.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a sudcov JUDr.

Ladislava Cakociho a JUDr. Adriany Murínovej, v právnej veci žalobcu W.. G. J., J. E. D. Č.. XX, proti
žalovanej C.. R. I., J. E. D. G., C. L. Č.. XX, o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 11.11.2014 č.k. 13C 80/2012-130
takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh žalobcu, nepriznal mu náhradu trov konania,

a vyslovil, že štát nemá právo na náhradu trov konania a ďalej žalovanú nezaviazal zaplatiť súdny
poplatok za podaný návrh.

Týmto rozsudkom rozhodol súd prvého stupňa o nároku žalobcu, ktorým sa domáhal, aby súd zaviazal
žalovanú zaplatiť mu sumu 25.000,-eur titulom náhrady nemajetkovej ujmy. Pri rozhodovaní vychádzal
súd prvého stupňa zo zistenia, že matke žalobcu C. J. bola na základe zmluvy poskytovaná zdravotná
starostlivosť žalovanou. Matka žalobcu zomrela dňa 23.7.2009, pričom po vyhotovení patologickej

pitvy, úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou dospel k záveru, že zdravotná starostlivosť
poskytnutá žalovanou matke žalobcu nebola poskytnutá správne. Vykonaným dokazovaním obsahom
spisu úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou mal súd za preukázané, že poskytovanie
zdravotnej starostlivosti matke žalobcu zo strany žalovanej došlo k určitým pochybeniam. Uvedené
pochybenia žalovanej však neviedli k smrti jeho matky, ale k smrti došlo v súvislosti s jej vysokým
vekom a veľmi vážnym zdravotným stavom. V konaní nebolo preukázané tvrdenie žalobcu, aby sa
žalovaná hánlivo a negatívne vyjadrovala na adresu jej matky, či už počas jej života alebo po smrti.

Aj slová, ktoré mala žalovaná na adresu jeho matky údajne uviesť, neboli nijako preukázané ani
svedkyňa,manželka žalobcu to svojou svedeckou výpoveďou netvrdila. Výpoveď svedkyne - manželky
žalobcu súd vyhodnotil ako tendenčnú ovplyvnenú jej nepriateľským vzťahom k žalovanej, ktorá mala
v celom rozsahu potvrdiť a podporiť žalobcom návrh, pričom je zrejmé, že vzájomné vzťahy medzi
žalobcom, jeho manželkou a žalovanou sú vysoko konfliktné a príčinou týchto konfliktov nie je len
tento predmetný sporov, ale mnoho iných vzájomných susedských sporov. Svedkyňa S. nepotvrdila
žalobcov subjektívny názor, že žalovaná zámerne poslala pani Š. ošetrovať jeho matku a nepotvrdila,

aby sa žalovaná nejako nevhodne správala voči nebohej, práve naopak potvrdila, že nebola svedkom
žiadneho negatívneho správania žalovanej k nebohej. Súd teda po vykonanom dokazovaní nemal
preukázané, aby konanie žalovanej nejakým vážnym a zásadným spôsobom zasiahlo do osobnosti
práv nebohej matky žalobcu chránených v ust. § 11 Obč. zákonníka, nakoľko aj keď žalovaná akolekárka nesledovala nebohú dostatočne, nešlo podľa názoru súdu o vážny zásah do jej osobnostných
práv, pretože toto konanie žalovanej nebolo príčinou smrti nebohej. Iné porušenie povinnosti žalovanej
v súvislosti s poskytovaním zdravotnej starostlivosti súd nemal preukázané a neuchovanie zdravotnej

dokumentácie súd nepovažuje za konanie spôsobilé privodiť ujmu v osobnostných právach. Súd teda
nemal preukázané, aby došlo k vážnemu zníženiu cti, vážnosti a dôstojnosti matky žalobcu, nemal tak
preukázané ani nárok žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vyčíslenej žalobcom v sume
25.000,-eur, preto návrh žalobcu v celom rozsahu zamietol.

Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 142 ods. 1 Obč. súdneho poriadku vzhľadom na to, že žalobca
v konaní nebol úspešný a žalovaná náhradu trov konania neuplatnila.

Výrok o trovách štátu odôvodnil s poukazom na ust. § 148 ods. 1 O.s.p..

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého

stupňa v celom rozsahu zrušil. V odvolaní uviedol, že rozsudok vyniesla zjavne zaujatá sudkyňa, ktorá
bola viacnásobne vylúčená, preto mala byť z účasti na rozhodovaní vylúčená, súd nebral do úvahy
argumenty, ktoré mu boli predložené, bola porušená prejednávacia zásada nerešpektovaním dôkazných
inštitútov procesného práva, nebolo mu umožnené vzniesť námietku zaujatosti, konanie v tejto veci
považuje za absolútne neregulérne v rozpore s poučením vyveseným pred pojednávacou miestnosťou.

Ďalejuviedol,žeobsahomsúdnehokonaniasanestalažaloba,ktorúpodaldňa23.7.2012,alevyjadrenie
žalovanej zo dňa 20.9.2010. V odvolaní poukazuje na osobu žalovanej. Výpoveď svedkyne C.. T. S.
hodnotí ako nepravdivú, účelovú, zavádzajúcu a tendenčnú. Podľa jeho názoru svedkyňa je ovplyvnená
dlhoročnými kšeftami so žalovanou na úkor na ťaženie z ľudského nešťastia. Poukazuje na závery
patologickej pitvy, v ktorej bolo konštatované, že choroba ktorá priamo privodila smrť jeho matky

je obojstranný zápaľ pľúc. Podľa jeho názoru za to je zodpovedný ošetrujúci lekár, teda žalovaná.
Následné odvlečenie do NsP - Nemocnice E. B. na psychiatrické oddelenie, kde jeho matku držali proti
jej vôli, považuje za hlavnú a prvotnú príčinu smrti jeho matky. Žalobca je toho názor, že vynesením
rozsudku došlo k hrubému a závažnému porušeniu príslušných ustanovení O.s.p., ust. § 11-16 Obč.
zákonníka, základného práva podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, článku 36 ods. 1

Listiny základných práv a slobôd ako aj práva na spravodlivé súdne konanie. Podľa článku VI ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd.

Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedla, že odvolanie je pre ňu
urážajúce, ohovárajúce a nezakladajúce sa na pravde. 75% textu je pre ňu nezrozumiteľné a vôbec

nesúvisiace s prípadom a osoby, ktoré sa v ňom spomínajú ani nepozná. Opakovane na pojednávaniach
podotýkala, že je nutné psychologické a psychiatrické vyšetrenie žalobcu a toto odvolanie to plne
potvrdzuje.

Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu

predchádzajúce podľa § 212 ods. 1,3 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa
§ 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav ak

dospelkzáveru,žekonanímžalovanejnedošlokvážnemuzásahudoosobnostnýchprávmatkyžalobcu,
ktorý následne aj správne právne posúdil, ak žalobu zamietol. Ani počas odvolacieho konania nedošlo
k zmene skutkového ani právneho stavu, preto odvolací súd na skutkové zistenia a právne normy, ktoré
použil súd prvého stupňa poukazuje a v celom rozsahu sa s nimi stotožňuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

K odvolaniu žalobcu je potrebné uviesť, že toto nemožno považovať za dôvodné, ak vychádza z názoru,
že postupom žalovanej pri poskytovaní zdravotníckej starostlivosti jeho matky došlo k zásahu do jej
osobnostných práv.

Súd prvého stupňa podanú žalobu posudzoval s prihliadnutím k ust. § 13 ods. 1,2 Obč. zákonníka, podľa

ktorého fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do
práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov, aby mu bolo dané primerané
zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa ods. 1 najmä preto, že bola vznačnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba
tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

K vzniku občianskoprávnych sankcií za nemajetkovú ujmu spôsobenú zásahom do osobnosti fyzickej
osoby (predpokladaných ust. § 13 Obč. zákonníka) musí byť ako predpoklad zodpovednosti splnená
podmienka existencie zásahu objektívne spôsobilého vyvolať nemajetkovú ujmu spočívajúcu buď v
porušení alebo len v ohrození osobnosti fyzickej osoby v jej fyzickej a morálnej integrite, tento
zásah musí byť neoprávnený (protiprávny) a musí tu byť príčinná súvislosť medzi týmto zásahom a

neoprávnenosťou (protiprávnosťou) takéhoto zásahu.

Občianskoprávna ochrana osobnosti fyzickej osobnosti vychádzajúca z uvedenej úpravy sa uplatní
u tých zásahov do osobností osoby, chránenej všeobecným osobnostným právom, ktoré možno
kvalifikovať ako neoprávnené (protiprávne). Neoprávneným zásahom je zásah do osobnosti fyzickej
osoby, ktorá je v rozpore s objektívnym právom, t.j. s právnym poriadkom, pričom ako už bolo

naznačené, dotknutá tak môže byť akákoľvek z chránených zložiek osobnosti fyzickej osoby. Právo na
ochranu zdravia je potom bez akýchkoľvek pochybností pre každého jedným z najvýznamnejších, lebo
má bezprostredný dopad na kvalitu existencie fyzickej osoby, resp. na jej existenciu vôbec.

Z ust. § 11 a nasl. Obč. zákonníka je zrejmé, že predmetom ochrany sú rýdzo osobné práva občana,

ktoré ovplyvňujú rozvoj jeho osobnosti a sú s ním úzko spojené. Z tejto úpravy je zrejmé, že ochrana je
poskytovaná i právu občana na zdravie, ľudskej dôstojnosti a súkromia. I keď „súkromný život“ je širokým
pojmom s prihliadnutím k zmienenej zásade ochrany všestranného rozvoja občana, z nej nepochybne
vyplýva, že musí do určitej miery zahrňovať i právo na sebarealizáciu, na vytváranie a rozvíjanie vzťahov
s ďalšími ľuďmi i príbuznými. Súčasťou súkromného života je rodinný život.

Z obsahu žalobného návrhu je zrejmé, že žalobca v konaní uplatnil návrh vyplývajúci z práva na ochranu
osobnosti, v rámci ktorej žiada priznať nemajetkovú ujmu, ktorý odôvodňoval nesprávnym poskytnutím
zdravotnej starostlivosti žalovanou jeho matke, čím malo dôjsť k zásahu do práva osobnosti, zdravia,
občianskejctiaľudskejdôstojnostiamená.Medziúčastníkminiejesporné,žežalovanábolaošetrujúcou

lekárkou matky žalobcu, ktorá však zomrela dňa 23.7.2009. Príčinou jej úmrtia, ako vyplynulo z
patologicko anatomickej pitvy, ako choroba ktorá priamo privodila jej smrť obojstranný zápal pľúc.

Na podnet žalobcu Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou vykonal dohľad v zdravotníckom
zariadení I.-D. D.. D..O..M.., ktorého štatutárnym zástupcom je žalovaná a to ohľadom správnosti

poskytnutia zdravotnej starostlivosti matke žalobcu C.O. J.. Z protokolu Úradu pre dohľad nad
zdravotnou starostlivosť č. 647/2010 zo dňa 29.10.2010 je zrejmé, že úrad zistil ako nedostatok
žalovanejprivýkoneokolnosť,žepacientkavzhľadom kzávažnostizdravotnéhostavuavysokémuveku
nebola v období od 31.3.2008 do 29.6.2009 žalovanou ako všeobecnou lekárkou sledovaná dostatočne
a ďalej ako zistený nedostatok jej vyčítal, že nezabezpečila neuchovala zdravotnú dokumentáciu

pacientky. V konaní bolo teda jednoznačne preukázané, že žalovaná postupovala pri liečbe matky
žalobcu non lége artis a vzhľadom k jej závažnému a zhoršujúcemu sa zdravotnému stavu v súvislosti
s vysokým vekom, nezabezpečila jej intenzívnejšie objektívne sledovanie vývoja zdravotného stavu
s eventuálnou úpravou medikamentóznej terapie a prípadným ďalším manažovaním vyplývajúcim z
aktuálneho klinického stavu. Týmto nesprávnym postupom zasiahla žalovaná do osobnostných práv

matky žalobcu na zdraví, jej dôstojnosti a súkromia chránených v ust. § 11 a nasl. Obč. zákonníka.
Okrem zjavného pochybenia pri liečbe žalovaná nezabezpečila a neuchovala zdravotnú dokumentáciu
pacientky.

Z uvedeného skutkového stavu správne však vyvodil súd prvého stupňa, že nešlo o taký vážny zásah
do osobnostných práv matky žalobcu, ktorý by odôvodňoval priznanie nemajetkovej ujmy vo výške
25.000,-eur. Uvedená výška náhrady nemajetkovej ujmy by mohla prichádzať do úvahy v prípade
takého porušenia zdravotnej starostlivosti žalovanou, ktorá by mala za následok jej úmrtie, čo však v
danom prípade preukázané nebolo, nakoľko príčinou úmrtia matky žalobcu bol obojstranný zápal pľúc.

Možno teda uzavrieť, že žalovaná neposkytnutím zodpovedajúcej liečebnej starostlivosti zasiahla do
osobnostných práv matky žalobcu na zdraví, jej dôstojnosti a súkromia a porušila tak jej práva chránené
ust. § 11 Obč. zákonníka. Uvedeným porušením však nedošlo k zníženiu dôstojnosti v značnej miere,
preto nevzniklo ani právo na požadovanú náhradu nemajetkovej ujmy podľa § 13 ods. 2 Obč. zákonníka.Vo vzťahu k odvolacej námietke žalobcu že vo veci rozhodla vylúčená sudkyňa je potrebné uviesť, že
ani túto nemožno považovať za dôvodnú. Nemožno vyčítať súdu prvého stupňa, že žalobcovi nedoručil

rozhodnutie ním uplatnenej „námietke zaujatosti“, pretože žalobcovi boli oznámené písomné dôvody,
pre ktoré nadriadený súd nerozhodol o ním uplatnenej námietke zaujatosti.

Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, preto odvolací súd
postupom podľa § 219 O.s.p. napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

Výrok o trovách odvolacieho konania vyplýva z ust. § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. podľa
ktorých právo na náhradu trov odvolacieho konania má úspešný účastník v danom prípade žalovaná,
ktorejvšakvsúvislostisodvolacímkonanímtrovynevznikliažalobcavodvolacomkonaníúspechnemal,
preto odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal.

Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.