Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Tuesday, December 6, 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2To/15/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8421010433
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 12. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivo Maruščák

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8421010433.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Iva Maruščáka a sudcov JUDr.

Mariána Sninského a JUDr. Moniky Halkociovej, na verejnom zasadnutí konanom dňa 06.12.2022,
v trestnej veci obžalovaného A. B., pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348
ods. 1 písm. a/ Tr. zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok
sp. zn. 9T/94/2021 zo dňa 10.02.2022, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d/, e/ ods. 2 Tr. poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku

Obžalovanému
A. B., nar. XX.XX.XXXX v Kežmarku, trvale bytom C.
D. E. XX, okr. Kežmarok,

u k l a d á :

Podľa § 348 ods. 1 Tr. zákona s poukazom na § 36 písm. d/, l/ Tr. zákona,
§ 37 písm. m/ Tr. zákona a § 38 ods. 2, 3 Tr. zákona trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/, ods. 4 Tr. zákona obžalovaného z a r a ď u j e na výkon uloženého trestu
do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom uznal okresný súd obžalovaného A. B., vinným pre prečin marenia výkonu
úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona, na tom skutkovom základe, že

-dňa 23.06.2021 si v mieste svojho trvalého bydliska v obci Stráne pod Tatrami, okres A., osobne
prevzal od poštovej doručovateľky výzvu Okresného súdu Kežmarok č.k.: 9T 95/2020-283 zo dňa
17.06.2021, na základe ktorej mal ihneď po jej obdŕžaní nastúpiť na trest odňatia slobody v trvaní dvoch
rokov nepodmienečne do ÚVV a UVTOS Prešov, ul. kpt. Nálepku 1, ktorý mu bol uložený rozsudkom
Okresného súdu v Kežmarku sp. zn. 9T 95/2020 zo dňa 17.05.2021 s právoplatnosťou dňa 17.05.2021,
pričom do výkonu trestu v lehote stanovenej súdom bez vážneho dôvodu nenastúpil,

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal obžalovaný odvolanie, čo do výroku o treste.
Následne obžalovaný odvolanie aj odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu, kde po rekapitulácii
výroku odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že svoje konanie úprimne oľutoval, na hlavnom
pojednávaní urobil vyhlásenie o vine, pričom má za to, že vzhľadom na okolnosti prípadu, spoločenskúnebezpečnosť skutku, za ktorý bol uznaný vinným a vek, ktorý mal v čase spáchania skutku (19
rokov) má za to, že trest odňatia slobody vo výmere desiatich mesiacov je neprimerane prísny.
Postačujúci na ochranu spoločnosti, tak prevýchovu obžalovaného ako aj odradenie od páchania ďalšej

protispoločenskej činnosti, morálne odsúdenie spoločnosťou bude postačovať trest odňatia slobody v
nižšej výmere ako je uvedený rozsudku okresného súdu. Do výkonu trestu aj napriek riadne doručenej
výzve na jeho nastúpenie nenastúpil z dôvodu jeho neznalosti, že sa takto môže dopustiť trestného
činu, čo ho zodpovednosti za tento skutok nezbavuje, zvýrazňuje však, že vplyvom svojej nevedomosť
a neznalosti pri páchaní tohto skutku domnieval, že neurobil nič zlé. Je osobou, ktorá má ukončené

základné vzdelanie len po 6. ročník špeciálne základné školy. Nenastúpil do výkonu trestu odňatia
slobody z dôvodu, že nemal žiadne peniaze, ani len na cestu z miesta bydliska Stráne pod Tatrami
do Prešova, pričom do výkonu trestu chcel nastúpiť až po vyplatení sociálnej dávky. Má za to, že v
tomto prípade sú splnené podmienky preto, aby krajský súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil
prvostupňovému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu opäť prejednal a rozhodol, resp. aby v zmysle § 322
ods. 3 Tr. poriadku rozhodol sám.

Krajský súd na základe včas podaného odvolania oprávnenou osobou postupoval v intenciách
ust. § 317 ods. 1 Tr. poriadku, podľa ktorého, ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa §
316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu

konania, ktorým predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy,
ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku.

Vzhľadom na to, že krajský súd v prejednávanej veci nezistil také chyby, ktoré by odôvodňovali podanie
dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku (obžalovaný A. B. urobil vyhlásenie o vine podľa

§ 257 ods. 1 písm. b/ Tr. poriadku a bol poučený podľa odseku 5 uvedeného ustanovenia o tom, že
takéto vyhlásenie je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním, okrem
dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku), preskúmaval len napadnutý výrok rozsudku, teda
výrok o treste a po takomto preskúmaní dospel k nasledovným záverom.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, ktoré skutočnosti vzal súd prvého stupňa do úvahy,
pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu. Dokazovanie v tomto smere tak, ako ho vykonal okresný
súd bolo vykonané v potrebnom rozsahu a vytvorilo spoľahlivý podklad pre rozhodnutie o odvolaním
napadnutom výroku rozsudku v posudzovanom prípade a aj vzhľadom na to, že odvolacie konanie tvorí
spolu s rozhodovaním okresného súdu na hlavnom pojednávaní jeden celok, nakoľko predmet konania

je totožný, krajskí súd preto v celosti na jeho argumentáciu prezentovanú v odôvodnení odvolaním
napadnutého rozsudku odkazuje.

Krajský súd vo výroku o druhu a výmere trestu uloženého obžalovanému A. B. zistil také skutočnosti,
ktoré viedli k záveru o potrebe tento výrok naprávať a to v prospech obžalovaného.

V prvom rade krajský súd konštatuje, že okresný súd len čiastočne správne ustálil existenciu
poľahčujúcich a priťažujúcich okolností podľa § 36 písm. l/ Tr. zákona a § 37 písm. m/ Tr. zákona,
konkrétne pri nepriznaní obžalovanému C. F. existenciu poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. d/ Tr.
zákona tým, že spáchal trestný čin vo veku blízkom veku mladistvých, v čase spáchania skutku nedovŕšil

ešte ani 19 rok svojho života.

Vnadväznostinatouvedenépochybenieokresnéhosúduviedloknesprávnejaplikáciiust.§38ods.2Tr.
zákona,keďžeuobžalovanéhomalsprávneprevažovaťpomerpoľahčujúcichokolnostínadokolnosťami
priťažujúcimi a preto nebolo aplikované zmierňujúce ustanovenie § 38 ods. 2, ods. 3, ods. 8 Tr. zákona,

čo malo za následok, že okresný súd nesprávne určil trestnú sadzbu, v rámci ktorej potom aj ukladal
druh a výmeru trestu v zmysle základných hľadísk a kritérií (§ 34 ods. 1, 4 Tr. zákona) pre naplnenie
účelu trestu, zohľadňujúc pritom aj pravidlo podľa § 34 ods. 3 Tr. zákona, že trest má postihovať len
páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Toto pochybenie však bolo možné napraviť na verejnom zasadnutí opierajúc sa pritom, ako už bolo
naznačené, o komplexné dokazovanie vykonané okresným súdom.Pri úvahách o uložení trestu prihliadal krajský súd najmä na jednotlivé hľadiská ukladania trestov,
vyplývajúce z ust. § 34 ods. 4 Tr. zákona, ktorými sú spôsob spáchania činu a jeho následok, úmyselné
zavinenie, pohnútka, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osoba páchateľa, jeho pomery ako aj

možnosti jeho nápravy, majúc na zreteli aj účel trestu vyplývajúci z ust. § 34 ods. 1 Tr. zákona, ktorým je
ochrana spoločnosti pred obžalovaným tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí
podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život, súčasne odradí iných od páchania trestných
činov ako aj morálne odsúdi páchateľa spoločnosťou. Krajský súd prihliadal aj na ust. § 34 ods. 3 Tr.
zákona, podľa ktorého trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv

na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Najsamprv je potrebné uviesť, že Tr. zákon vo svojich ustanoveniach upravuje otázku ukladania trestov,
a to jednak pri zásadách ukladania trestov a jednak pri úprave jednotlivých druhov trestov, ako to už
bolo konštatované.

Pri ukladaní trestov je potrebné vychádzať zo závažnosti spáchaného trestného činu, ktorá je v prvom
rade určená trestnou sadzbou ustanovenou pri jednotlivých skutkových podstatách trestných činov
a následne aj spôsobom spáchania samotného trestného činu, nevynímajúc aj úmysel a teda formu
zavinenia.

Obžalovaný bol v posudzovanom prípade uznaný vinným pre prečin marenia výkonu úradného
rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona, pričom posudzovaný trestný čin, ktorého sa
obžalovaný dopustil je úmyselným trestným činom, za ktorý Tr. zákon v osobitnej časti ustanovuje trest
odňatia slobody s dolnou hranicou tak, že podľa kvalifikácie trestných činov upravených v ust. § 10 ods.
1 Tr. zákona, ide o prečin spáchaný ako úmyselný trestný čin.

Zákonom ustanovenú trestnú sadzbu v osobitnej časti Trestného zákona môže potom v každom
jednotlivom prípade ovplyvniť pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, keďže ako už bolo
konštatované podľa § 38 ods. 2 Tr. zákona je povinnosťou súdu pri určovaní druhu trestu a jeho výmery
prihliadnuť na ich pomer a mieru závažnosti.

Obžalovanému poľahčovalo, že ku spáchaniu skutku sa priznal, jeho spáchanie oľutoval a preto krajský
súd, rovnako okresný súd priznal túto poľahčujúcu okolnosť upravenú v ust. § 36 písm. l/ Tr. zákona
z dôvodu už skôr uvedených. Súčasne krajský súd priznal obžalovanému aj poľahčujúcu okolnosť podľa
§ 36 písm. d/ Tr. zákona tým, že spáchal trestný čin vo veku blízkom veku mladistvých.

Súčasne však predovšetkým platí, že v posudzovanom prípade bez rozumných pochybností sú splnené
podmienky pre priznanie priťažujúcej okolností podľa § 37 písm. m/, Tr. zákona obžalovanému a teda,
že bol už za trestný čin odsúdený.

Pri zistení prevahy poľahčujúcich okolností krajský súd preto pristúpil k určeniu trestnej sadzby podľa
§ 38 ods. 2, 3, 8 Tr. zákona.

Podľa § 38 ods. 2 Tr. zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a
mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Podľa § 38 ods. 3 Tr. zákona ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná hranica
zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

Podľa § 38 ods. 8 Tr. zákona zníženie hornej hranice alebo zvýšenie dolnej hranice trestnej sadzby podľa

odsekov 3 až 6 sa vykoná iba v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby; základom na zníženie
alebo zvýšenie trestnej sadzby je rozdiel medzi hornou a dolnou hranicou zákonom ustanovenej trestnej
sadzby. Zníženie hornej hranice alebo zvýšenie dolnej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby.

Najsamprv teda krajský súd v súlade s postupom podľa § 38 ods. 2, 3, 8 Tr. zákona pri prevahe

poľahčujúcich okolností upravil hornú hranicu ustanovenej trestnej sadzby trestného činu, ktorým je
prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona za ktorý je možné
uložiť trest odňatia slobody až na dva roky tak, že hranicu upravil jej znížením o jednu tretinu na 16
mesiacov.Krajský súd potom ukladal trest odňatia slobody obžalovanému pri upravenej trestnej sadzbe až na 16
mesiacov.

Súčasne platí, že obžalovaný urobil vyhlásenie o vine podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. poriadku,
pričom úprimnosť jeho vyhlásenie nebola spochybnená aj s odkazom na jeho priznanie už v prípravnom
konaní, čím sa podobne ako v konaní o dohode o vine a treste vzal práva na verejný proces a tým
dokazovanie jeho viny na hlavnom pojednávaní, čo potom by mohlo umožniť analogické použitie ust. §

39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Tr. zákona o mimoriadnom znížení trestu (R 44/2017).

Preto krajský súd dospel k záveru, že podľa § 348 ods. 1 Tr. zákona s poukazom na § 36 písm. d/, l/ Tr.
zákona, § 37 písm. m/ Tr. zákona a § 38 ods. 2, 3 Tr. zákona uložený trest odňatia slobody vo výmere 6
(šesť) mesiacov so zaradením obžalovaného pre jeho výkon do ústavu na výkon trestu odňatia slobody
s minimálnym stupňom stráženia podľa § 48 ods. 2 písm. b /, ods. 4 Tr zákona (posledných desiatich

rokoch pred spáchaní skutku bol obžalovaný vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný
čin) považuje za trest zákonný, ktorý zodpovedá plne zásadám ukladania trestov a odráža závažnosť
protiprávneho konania obžalovaného ako aj jeho osobu.

Podľa§48ods.4Tr.zákonatotižtosúdmôžezaradiťpáchateľaajdoústavunavýkontrestuinéhostupňa

stráženia, než do ktorého má byť podľa odseku 2 zaradený, ak má so zreteľom na závažnosť trestného
činu a mieru narušenia páchateľa za to, že v ústave na výkon trestu iného stupňa stráženia bude jeho
náprava lepšie zaručená. Takto môže do ústavu na výkon trestu minimálneho stupňa stráženia zaradiť
páchateľa aj vtedy, ak bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu
za úmyselný prečin. Nemôže však do ústavu na výkon trestu s minimálnym alebo stredným stupňom

stráženia zaradiť páchateľa, ktorému bol uložený trest odňatia slobody na doživotie, alebo páchateľa
obzvlášť závažného zločinu, ktorému bol uložený trest odňatia slobody prevyšujúci pätnásť rokov.

Na základe týchto skutočností opierajúc sa o dokazovanie už vykonané okresným súdom, potom
rozhodol tak, že zrušil výrok o treste v odvolaním napadnutého rozsudku na podklade odvolania

obžalovaného podľa § 321 ods. 1 písm. d/ ods. 2 Tr. poriadku a súčasne podľa § 322 ods. 3 Tr. poriadku
sám uložil trest obžalovanému a to tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Toto rozhodnutie bolo prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.