Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, September 6, 2021

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 17C/31/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7920201343
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 09. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Ďurková

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2021:7920201343.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov sudkyňou JUDr. Renatou Ďurkovou v spore žalobcu: Okresné stavebné bytové

družstvo Trebišov, so sídlom Pribinova 2246/2, 075 91 Trebišov, IČO: 00 175 056, právne zastúpeného:
JUDr. Valéria Vassová, advokátka, proti žalovaným: X/ K. Y., nar. XX.XX.XXXX, 2/ H. Y., nar.
XX.XX.XXXX, obaja bytom P. XXXX/XX, XXX XX V., obaja právne zastúpení: JUDr. Tomáš Polák,
advokát, so sídlom Poštova 14, Košice, v konaní o vypratanie družstevného bytu, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Žalovaným priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% voči žalobcovi.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 27.03.2020 domáhal rozhodnutia, ktorým by súd uložil

žalovaným v 1/ a 2/ rade povinnosť vypratať a odovzdať žalobcovi družstevný byt č. 19, vo vchode
č. 10, na ul. P., súp. číslo XXXX v V., zapísaný na LV č. XXXX, kat. úz. V. a náhrady trov konania.
Podanie žaloby odôvodnil tým, že žalobca je vlastníkom predmetného družstevného bytu zapísaného
na LV č. XXXX, v kat. úz. V.. Žalobca ako prenajímateľ a vlastník bytu sa domáha vypratania a
odovzdania družstevného bytu, pretože nájom bytu dohodnutého medzi stranami sporu na určitú
dobu zanikol uplynutím dohodnutej doby. Na základe nájomnej zmluvy zo dňa 13.10.2019 žalovaní
užívajú predmetný byt na dobu určitú, t. j. do 31.12.2019. Uplynutím dohodnutej doby nájmu, nájom

predmetného družstevného bytu zanikol. Teda od 01.01.2020 žalovaní tento byt užívajú bez právneho
dôvodu, nie sú členmi Okresného stavebného bytového družstva a k užívaniu predmetného bytu nemajú
už žiadnu nájomnú zmluvu. Žalobca vyzval žalovaných na vypratanie a na odovzdanie bytu a to na
základe písomnej výzvy zo dňa 23.01.2020 v lehote do 25.02.2020, ktorú výzvu žalovaní prevzali dňa
28.01.2020, avšak žalovaní túto lehotu nerešpektovali a predmetný byt užívajú doposiaľ a neodovzdali
ho vlastníkovi, teda žalobcovi.

2. Žalovaní v 1/ a 2/ rade prostredníctvom právneho zástupcu doručili súdu dňa 24.06.2020 vyjadrenie k
žalobe,kdeuviedli,žalovanív1/a2/radeboliprijatízačlenovOkresnéhostavebnéhobytovéhodružstva
V. v roku 1987 a v tom istom roku im bol pridelený do užívania družstevný byt na P. V rokoch 2005 a
2006 žalovaní stratili zamestnanie, čím sa dostali do nepriaznivej finančnej situácie, a preto nebolo v
ich možnostiach a schopnostiach pravidelne uhrádzať bytovému družstvu nájomné a poplatky za služby
spojené s užívaním predmetného družstevného bytu. Z uvedeného dôvodu boli rozhodnutím členskej
schôdze Okresného stavebného bytového družstva V. zo dňa 30.12.2006 vylúčení z družstva. Následne

boli medzi bytovým družstvom a žalovanými opakovane uzatvárané nájomné zmluvy k predmetnému
bytu, ktorý žalovaní užívajú bez prerušenia od roku 1987, aj po ich vylúčení z družstva v roku 2006.
Posledná nájomná zmluva bola medzi žalobcom a žalovanými uzatvorená dňa 23.10.2019 na dobu
od 01.10.2019 do 31.12.2019. Žalovaní aj po uplynutí tejto doby nájmu užívajú uvedený družstevnýbyt, a to z dôvodu, že nedisponujú žiadnou inou nehnuteľnosťou, do ktorej by sa mohli presťahovať a
ktorú by mohli užívať. Výzvou zo dňa 23.01.2020 žalobca vyzval žalovaných na vypratanie predmetného
družstevného bytu a jeho odovzdanie družstvu. Na túto výzvu žalovaní odpovedali písomným podaním

„Vyjadrenie k Výzve na vypratanie a odovzdanie družstevného bytu zo dňa 23.01.2020, žiadosť o
uzavretienájomnejzmluvy“zodňa03.03.2020,kdepožiadaližalobcuouzavretienájomnejzmluvykbytu
na ďalšie obdobie. Súčasne žalovaní poukázali na skutočnosť, že aktuálne nie sú v omeškaní so žiadnou
platbou nájomného a služieb spojených s užívaním bytu, a tiež prejavili záujem stať sa opäť členmi
družstva. Na toto vyjadrenie žalovaných žalobca žiadnym spôsobom nereagoval. Žalovaní poukazujú na

to, že žalobca sa domáha vypratania družstevného bytu bez toho, aby im bol žalobcom pridelený, resp.
zabezpečený náhradný byt. Na túto skutočnosť žalobcu upozornili aj vo svojom písomnom vyjadrení
k výzve na vypratanie zo dňa 03.03.2020. V ďalšom žalovaní citovali ust. § 714, prvá a druhá veta
Občianskeho zákonníka (ďalej OZ), ust. § 712a ods.1 OZ, § 712c OZ. Žalovaní užívajú nepretržite od
roku 1987 doposiaľ bez prerušenia ten istý družstevný byt č. 19 na P. ulici č. XX v V., a to aj po zániku
ich členstva v bytovom družstve v roku 2006, bez vysťahovania sa z neho a bez jeho vypratania. Z

gramatického výkladu pojmu „náhradný byt“ a z jeho legálnej definície uvedenej v § 712a ods. 1 prvá
veta OZ, vyplýva, že ide o byt, ktorý nahrádza iný byt, ktorý sa má vypratať, a teda zásadne nemôže ísť
o totožný a ten istý byt. Z uvedeného dôvodu sú žalovaní toho názoru, že pokiaľ sa žalobca podanou
žalobou domáha vypratania a odovzdania predmetného bytu, je možné takémuto návrhu vyhovieť len
súčasne s uložením povinnosti žalobcovi zabezpečiť žalovaným primeraný náhradný byt. Žalovaní tiež

pripomínajú, že žalobca už v minulosti podal dvakrát na Okresnom súde Trebišov žalobu na vypratanie
družstevného bytu (konania vedené pod sp. zn. 11C/34/2012, 13C/226/2013), kde súčasťou petitu
žaloby bola aj povinnosť žalobcu prideliť žalovaným náhradný byt. Obe konania boli pravdepodobne
zastavené z dôvodu späťvzatia žaloby žalobcom. Žalovaní nesúhlasia s tvrdením žalobcu, že užívaním
bytu po uplynutí doby nájmu a skončení nájomného vzťahu, tento užívajú bez akéhokoľvek právneho

dôvodu.Osobám,ktorýmdoskončenianájmubytusvedčiloužívacieprávokbytuodvodenéodnájomnej
zmluvy, môžu až do zániku práva užívať byt (do doby pridelenia bytovej náhrady) bývať v dotknutom
byte na základe práva bývania. Toto právo má povahu hmotného práva a je odvodeným právnym titulom,
ktorý sa veľmi podobá právu užívať byt. Súdna prax obsah tohto práva prirovnáva dokonca k riadnemu
nájomnému pomeru. Právo bývania má obdobný charakter ako vecné právo. Ten sa prejavuje v tom,

že nájomca nie je v stanovených prípadoch povinný, a to ani po zániku nájomného vzťahu, sa z bytu
vysťahovať a byt vypratať, pokiaľ mu nie je pridelená bytová náhrada.

3. Žalobca v replike zo dňa 27.07.2020 zotrval na všetkých dôvodoch uvedených v žalobe a uviedol,
že medzi stranami sporu bol uzatvorený nájomný vzťah na dobu určitú, ktorý zanikol uplynutím doby

nájmu. Ak nájomca túto nehnuteľnosť užíva aj naďalej, užíva ju bez právneho dôvodu. Poukázal na ust.
§ 710 ods. 2 OZ, nájom bytu zanikol uplynutím času, na ktorý bol dohodnutý.

4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa žalobu a jej prílohami a to nájomnou zmluvou zo dňa
23.10.2019, výzvou na vypratanie zo dňa 23.01.2020, poštovými doručenkami, vyjadrením k výzve na

vypratanie a odovzdanie družstevného bytu zo dňa 23.01.2020 a zistil tento skutkový stav:

5. Žalobca podal žalobu tak, ako je to popísané v bode 1. tohto odôvodnenia.

6. Žalované strany pred súdom zotrvali na svojich písomných vyjadreniach doručených do spisu.

Vykonaným dokazovaním bol zistený tento skutkový stav :

7. Podľa nájomnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom ako prenajímateľom a medzi žalovanými v 1/
a 2/ rade ako nájomcami zo dňa 23.10.2019, žalobca OSBD v čl. I. uvádza, že nájomníkom členstvo v

družstve zaniklo vylúčením z členstva v družstve, preto nemajú právo predmetný byt ďalej užívať.
Podľa čl. II. predmetnej nájomnej zmluvy, prenajímateľ odovzdáva nájomcovi náhradný byt do užívania
a zabezpečuje mu nerušený výkon práv spojených s užívaním bytu počas celej doby trvania nájmu.
Nájomcom prenajímateľ prenecháva do užívania byt: Mesto V. na dobu určitú, t. j. od 01.10.2019 do
31.12.2019.

Podľa čl. VI. - zánik nájmu družstevného bytu, nájom predmetného bytu zaniká uplynutím doby, na ktorú
bol dojednaný v zmysle par. 710 ods. 2 OZ. Nájomca je povinný po uplynutí dojednanej doby nájmu
predmetný byt odovzdať prenajímateľovi v stave v akom ho prevzal a to v lehote do 3 dní po ukončení
doby nájmu.8. Výzvou zo dňa 23.01.2020 adresovanou žalovaným v 1/ a 2/ rade, označenej ako oznámenie - výzva
na vypratanie a odovzdanie družstevného bytu, žalobca žalovaným oznámil, že na základe nájomnej

zmluvy zo dňa 23.10.2019 žalovaným uplynula doba dočasného nájmu družstevného bytu č. 19, na
ul. P. a nájom predmetného družstevného bytu žalovaným žalobca už neobnoví a vyzval žalovaných,
aby v lehote do 25.02.2020 vypratali a odovzdali predmetný byt žalobcovi ako vlastníkov bytu. Podľa
pripojených doručeniek, žalovaní výzvu prevzali dňa 28.01.2020.

9. Vyjadrením zo dňa 03.03.2020 žalovaní reagovali na výzvu žalobcu, kde požiadali žalobcu o uzavretie
nájomnej zmluvy k bytu na ďalšie obdobie. Súčasne žalovaní poukázali na skutočnosť, že aktuálne nie
súvomeškanísožiadnouplatbounájomnéhoaslužiebspojenýchsužívanímbytu,atiežprejavilizáujem
stať sa opäť členmi družstva, pričom tiež uviedli, že žalobca sa domáha vypratania družstevného bytu
bez toho, aby im bol pridelený, resp. zabezpečený náhradný byt.

Po vykonanom dokazovaní súd vec právne posúdil takto:

10. Podľa § 126 OZ, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva
neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

11. Podľa § 714 OZ, zánikom členstva osoby v bytovom družstve zanikne jej nájom bytu. Nájomca
družstevného bytu nie je povinný sa z bytu vysťahovať, dokiaľ mu nie je zabezpečený primeraný
náhradný byt. Vrátenia členského podielu sa môže člen domáhať až po vysťahovaní z bytu, a to v lehote
danej stanovami družstva.

12. Podľa § 712c ods. 1 OZ, ak tento zákon neustanovuje inak, nájomca nie je povinný vysťahovať
sa z bytu a byt vypratať, kým nie je pre neho zabezpečená zodpovedajúca bytová náhrada. Spoloční
nájomcovia majú právo len na jednu bytovú náhradu.

13.Podľa§712cods.3OZ,nájomcaktorýmábytvypratať,jepovinnýuzavrieťzmluvuobytovejnáhrade

do 30 dní od doručenia písomného vyhlásenia o zabezpečení bytovej náhrady; ak nájomnú zmluvu
bezdôvodne neuzavrie, jeho nárok na bytovú náhradu zanikne.

14. S poukazom na zhora citované hmotnoprávne ustanovenie ako aj vykonané dokazovanie súd dospel
k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná.

15. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobca je vlastníkom družstevného bytu č. 19,
nachádzajúcehosavbytovomdomesúpisnéčísloXXXXnaP.ič.XXvV..Rovnakomedzistranamisporu
nebolosporné,žežalovaníboliprijatízačlenovOkresnéhostavebnéhobytovéhodružstvaV.vroku1987
a v tom istom roku im bol pridelený do užívania družstevný byt na ul. P., ktorého vypratania sa žalobca

v tomto konaní domáha. Z dôvodu neuhrádzania nájomného a poplatkov za služby spojené s užívaním
predmetného družstevného bytu, boli žalovaní rozhodnutím členskej schôdze OSBD zo dňa 30.12.2006
vylúčení z družstva. Žalovaní túto skutočnosť odôvodnili stratou zamestnania v rokoch 2005 a 2006, čím
sa dostali do nepriaznivej finančnej situácie, čím nebolo v ich možnostiach a schopnostiach pravidelne
uhrádzať žalobcovi nájomné a poplatky za služby spojené s užívaním predmetného družstevného bytu.

16. Z nájomnej zmluvy uzatvorenej dňa 23.10.2019 medzi žalobcom ako prenajímateľom a žalovanými
ako nájomcami a to konkrétne z čl. II. vyplýva, že prenajímateľ odovzdáva nájomcovi náhradný byt do
užívania a zabezpečuje mu nerušený výkon práv spojených s užívaním bytu počas celej doby trvania
nájmu. Z uvedeného článku ďalej vyplýva, že žalobca - OSBD prenechal nájomcovi, teda žalovaným do

užívania ako náhradný byt, pôvodný byt na ulici P. č. bytu 019, súpisné číslo XXXX. v V.. Na predmetný
byt žalobca opakovane so žalovanými uzatváral nájomné zmluvy k predmetnému bytu, ktorý žalovaní
užívali bez prerušenia od roku 1987.

17. V prvom rade súd zastáva názor, že v konaní o žalobe o vypratanie družstevného bytu nie je súd

oprávnený preskúmavať platnosť rozhodnutia o vylúčenie člena z družstva. Žiadna zo sporových strán
v tomto konaní túto skutočnosť nespochybnila, preto súd vychádzal z toho, že vylúčenie je platné a
žalovaným členstvo v družstve zaniklo.18. V zmysle ust. § 714 OZ, zánikom členstva žalovaných v bytovom družstve zanikol im aj nájom bytu.
Napriek uvedenému súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalovaní neužívajú
bytbezprávnehodôvodu,akototvrdilžalobcavžalobnomnávrhu.Žalovanímajúvzhľadomnavylúčenie

z družstva s poukazom na ust. § 714 OZ právo bývania v predmetnom byte, keď toto právo má povahu
hmotného práva. Pri nájmoch a členstvách družstevných bytov je tu práve ustanovenie § 714, ktoré na
jednejstranehovorí,žezánikomčlenstvaosobyvbytovomdružstvezanikneajnájombytu(tedasúbežne
členstvo v bytovom družstve aj nájomný pomer k bytu), no na strane druhej hovorí tiež to, že nájomca
družstevného bytu (ktorým samozrejme v tomto kontexte je aj ten nájomca, ktorému nájom skončil,

nakoľko inak by toto ustanovenie postrádalo zmysel) nie je povinný sa z bytu vysťahovať, dokiaľ mu nie
je zabezpečený primeraný náhradný byt. Druhá veta § 714 OZ tak zakotvuje tzv. právo bývania bývalého
nájomcu a bývalého člena družstva v byte, kým mu nie je zabezpečená bytová náhrada predpokladaná
týmto ustanovením.

19. V prejednávanej veci bolo jednoznačne preukázané, že žalobca (keď po tom, čo žalovaným zaniklo

členstvo v bytovom družstve a zanikol nájomný pomer k bytu) nepostupoval v zmysle zákona, keď
žalovaným neponúkol primeranú bytovú náhradu, ale s týmito uzavrel nájomnú zmluva na dobu určitú.
Bytovú náhradu má nájomcovi zabezpečiť prenajímateľ, ktorý je s nájomcom povinný uzavrieť zmluvu o
bytovej náhrade. Zmluve musí predchádzať písomné vyhlásenie prenajímateľa o zabezpečení bytovej
náhrady. Obsahom tohto vyhlásenia je najmä to, aký druh bytovej náhrady bol zabezpečený pre

nájomcu.Druhbytovejnáhradymusíkorešpondovaťtakejbytovejnáhrade,naktorúmánájomcapodľa§
714 OZ právo. Právo na zodpovedajúcu bytovú náhradu zanikne, len ak nájomca bezdôvodne neuzavrie
nájomnú zmluvu na niektorú z foriem bytovej náhrady. K zániku tohto práva dôjde po uplynutí 30-
dňovej prekluzívnej lehoty, ktorá začína plynúť dňom nasledujúcim od prevzatia písomného vyhlásenia
o zabezpečení bytovej náhrady. Žalobca v konaní nepreukázal, aby žalovaným ponúkol primeraný

náhradný byt, s týmito uzavrel nájomnú zmluvu na určitú dobu, čo je obchádzaním zákona. Nárok
žalovaných na bytovú náhradu nezanikol a títo naďalej majú právo bývania v predmetnom byte.

20. S poukazom na uvedené súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

21. Súd zamietol návrh žalobcu na zmenu žaloby z dôvodu, že po tom, čo súd vyslovil predbežné právne
posúdenie, v ktorom uviedol, že žaloba nie je dôvodná, právna zástupkyňa žalobcu na výzvu súdu, či
trvá na podanej žalobe výslovne uviedla, že na tejto trvá. Rovnako právna zástupkyňa žalobcu zotrvala
na podanej žalobe aj vo svojom záverečnom prednese, po tom, čo súd vyzval právnych zástupcov strán
sporu, aby po vykonanom dokazovaní zhrnuli svoje návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu a k právnej

stránke veci. Až po záverečnom prednese právneho zástupcu žalovaných právna zástupkyňa žalobcu
žiadala súd, aby tento pripustil zmenu žaloby v tom zmysle, že žalovaným bude zo strany žalobcu
pridelený náhradný byt a teda, že žalovaní sú povinní vypratať a odovzdať žalobcovi družstevný byt do
15 dní po pridelení primeraného náhradného bytu. V zmysle § 139 CSP, žalobca môže počas konania
so súhlasom súdu meniť žalobu. Ak by aj súd vyhovel návrhu právnej zástupkyne žalobcu, zmena petitu

žaloby by nemala za následok iné rozhodnutie súdu z dôvodov, ktoré sud uviedol v odseku 18. a 19.
odôvodnenia rozsudku. Žalovaní svojím správaním nedali dôvod na podanie takejto žaloby a preto nie
sú povinní znášať trovy konania.

22. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu

trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže súd žalobu žalobcu zamietol, úspešnou stranou v
konaní boli žalovaní, preto im súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% voči žalobcovi.
V súlade s § 262 ods. 1 CSP súd rozhodoval len o nároku na náhradu trov konania, o ich výške podľa §
262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie na Okresný súd
Trebišov (§ 362 ods.1 CSP).Podľa ust. §-u 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. §-u 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. §-u 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v ods. 1, ak táto vada má vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do

uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.