Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, December 1, 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1S/102/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1022200604
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 12. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Janáková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1022200604.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Janákovej a členiek

senátu JUDr. Marty Barkovej a JUDr. Dany Jelinkovej Dudzíkovej, LL.M., v právnej veci žalobkyne:
VINÁRSTVO Viničky s.r.o., 076 34 Ladmovce 186, IČO: 36 588 016, právne zastúpený: advokátska
kancelária Deloitte Legal s.r.o., Digital Park II, Einsteinova 23, 851 01 Bratislava, IČO: 36 868 019,
proti žalovanému: Ministerstvo financií Slovenskej republiky, Štefanovičova 5, 817 82 Bratislava, o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. MF/19550/2015-77 zo dňa 24.09.2015, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania
I.A Pôvodné daňové konanie

1. Daňový úrad Košice, kontaktné miesto Kráľovský Chlmec (ďalej len „správca dane“) podľa §
44 ods. 6 písm. b/ bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v

sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o správe
daní“) dodatočným platobným výmerom č. 9818301/5/1103/2012/Ric zo dňa 31.01.2012 (ďalej len
„dodatočný platobný výmer“) znížil žalobkyni nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie november
2010 zo sumy XXX.XXX,XX € na sumu XXX.XXX,XX €. Správca dane po vykonanej kontrole neuznal
žalobkyni odpočítanie dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) v sume XXX.XXX,XX € zo štyroch
faktúr od spoločnosti JOMADO s.r.o. (č. 151110/J1 za vyklčovanie vinohradu, č. 151110/J2 za odvoz
sute, č. 301110/J1 za odvoz sute a č. 301110/J za vyklčovanie vinohradu) z dôvodu, že žalobkyňa

nepreukázala reálne vykonanie dodaných prác zamestnancami spoločnosti D. J..S..Z.. a dokazovaním
nebolpreukázanýskutočnýobsahdodaniatak,akoboldeklarovanýdodávateľomvofaktúrach.Rovnako
správca dane neuznal žalobkyni odpočítanie dane z pridanej hodnoty v sume XX XXX,XX € z faktúry č.
F005/2010 zo dňa 25.11.2010 od dodávateľa A. W. J..S..Z.. za technológie pre výrobné a skladovacie
priestory - projekt HATFA z dôvodu, že k dodaniu podľa faktúry od predmetného dodávateľa nedošlo v
zdaňovacom období november 2010.

2. Dodatočný platobný výmer bol potvrdený rozhodnutím Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky
č. 1020503/1/530793-987043/2012/4897 zo dňa 16.05.2012 a správna žaloba žalobkyne proti týmto
rozhodnutiam bola zamietnutá rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. 6S/169/2012-87 zo dňa28.03.2013 a následne zamietnutie potvrdené rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp.zn. 8Sžf 56/2013 zo dňa 22.05.2014.

I.B Konanie o návrhu žalobkyne na obnovu daňového konania

3. Žalobkyňa dňa 14.05.2015 doručila správcovi dane návrh na obnovu konania vo veci dodatočného
platobného výmeru podľa § 75 ods. 1 písm. a/ a b/ a ods. 3 a 4 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní

(daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Daňovýporiadok“).Zanovúskutočnosť,ktorávyšlanajavo,považovalažalobkyňaProtokolFinančného
riaditeľstva Slovenskej republiky, Sekcie inšpekcie a vnútornej kontroly, odboru vnútornej kontroly,
oddelenia vnútornej kontroly Banská Bystrica č. 1300210/1/298267/2013 zo dňa 22.06.2013 (ďalej len
„Protokol o vnútornej kontrole“) o vnútornej kontrole realizovanej u správcu dane. Protokol o vnútornej
kontrole podľa názoru žalobkyne preukazuje závažné procesné pochybenia v daňových kontrolách

prebiehajúcich u žalobkyne, ktoré majú viesť k obnove daňového konania ústiaceho do vydania
dodatočného platobného výmeru (tieto pochybenia sú bližšie popísané v bode 7 tohto rozsudku). Keďže
zistené procesné pochybenia spochybňujú zákonnosť a platnosť vykonaných procesných úkonov, majú
mať podľa názoru žalobkyne aj vplyv na výsledok daňovej kontroly v predmetnej veci, ako aj na
výrok dodatočného platobného výmeru. Žalobkyňa sa s dotknutým protokolom oboznámila v priebehu

súvisiaceho trestného konania dňa 28.01.2015 a od toho momentu odvodzuje plynutie lehoty pre
podanie návrhu na obnovu konania.

4. Dôvody na obnovu daňového konania vidí žalobkyňa tiež v tom, že správca dane jej neumožnil klásť
svedkom (zamestnancom spoločnosti D. J..S..Z..) v priebehu daňovej kontroly otázky, zvolil písomnú

formu výsluchu svedkov a vyhodnocoval dôkazy proti žalobkyni tendenčne a účelovo. Rovnako správca
dane v daňovom konaní mal vychádzať z dôkazu vykonaného v inom daňovom konaní (miestne
zisťovanie zo dňa 29.11.2010), ktorý bol získaný ešte pred začiatkom daňovej kontroly. Osobitne
dôvodom na obnovu daňového konania má byť aj skutočnosť, že do výkonu daňovej kontroly v
predmetnej veci zasahovala osoba, ktorá mala byť z daňovej kontroly vylúčená pre zaujatosť. Konkrétne

malo ísť o Ing. Ondreja Tomášika, ktorý v rozhodujúcom období bol v postavení osoby poverenej
zastupovaním vedúceho oddelenia kontroly (od 01.06.2011 do 01.09.2011) a neskôr bol vymenovaný
za vedúceho oddelenia kontroly (od 01.01.2012) v rámci správcu dane. Zaujatosť predmetného
zamestnanca mala vyplývať zo zápisníc Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Trebišove o
výsluchu svedka Ing. Z. Q. ČVS: ORP-516/2-VYS-TV-2015 zo dňa 25.03.2015 a Ing. S. J. ČVS:

ORP-516/2-VYS-TV-2015 zo dňa 16.04.2015, ako aj z oznámenia možných dôvodov zaujatosti Ing. Z.
Q. zo dňa 17.06.2011.

5. K návrhu na obnovu konania žalobkyňa priložila okrem iného kópie Protokolu o vnútornej kontrole,
Zápisnice Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Trebišove o výsluchu svedka Ing. Z. Q. ČVS:

ORP-516/2-VYS-TV-2015 zo dňa 25.03.2015 a o výsluchu svedka Ing. S. J. ČVS: ORP-516/2-VYS-
TV-2015 zo dňa 16.04.2015, Návrh na vylúčenie z konania z dôvodu osobnej zaujatosti zo dňa
17.05.2011 a list Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 1400000/1/168747/2014 zo dňa
02.04.2014.

6. V Protokole o vnútornej kontrole je uvedené, že kontrolná činnosť bola realizovaná u správcu dane v
čase od 22.04.2013 do 22.06.2013 s predmetom kontroly „Zákonnosť postupu orgánov finančnej správy
SR pri: ... A.4. Správe daní A.5. Výkone daňových kontrol...“ za kontrolované obdobie 01.04.2004 až
22.04.2013. Kontrola bola zameraná na dodržiavanie platných právnych predpisov a interných riadiacich
aktov pri postupe správcu dane v období od 01.01.2012 do 28.02.2013 a bola vykonaná výberovým

spôsobom. Z hľadiska kontroly postupu správcu dane pri daňových kontrolách sa kontrolná skupina
zamerala na prípady daňových subjektov - pána Š. C. (daň z príjmu fyzickej osoby za zdaňovacie
obdobie 2010), žalobkyne (DPH za zdaňovacie obdobia júl 2010, október 2010, november 2010, február
2011, august 2011 a september 2011; daň z príjmu právnických osôb za zdaňovacie obdobia rokov
2008, 2009 a 2010), spoločnosti Q. V. J..S..Z.. (DPH za zdaňovacie obdobie august 2010, február 2011,

marec 2011; daň z príjmu právnických osôb za zdaňovacie obdobia rokov 2007, 2008, 2009, 2010) a
spoločnosti S. J. J..S..Z.. (DPH za zdaňovacie obdobie III. kvartál roka 2010, IV. kvartál roka 2010 a
marec 2011; daň z príjmu právnických osôb za zdaňovacie obdobie roka 2010).7. Zistenia obsiahnuté v Protokole o vnútornej kontrole týkajúce sa žalobkyne a daňovej kontroly na DPH
za zdaňovacie obdobie 2010 (začatá 09.02.2011 a ukončená dňa 26.01.2012) realizovanej správcom
dane sú nasledujúce (str. 19 až 23 Protokolu o vnútornej kontrole):

a./ absencia dokladu preukazujúceho vrátenie zapožičaných dokladov daňovému subjektu v lehote 30
dní (konštatované porušenie § 15 ods. 9 zákona o správe daní),

b./ vyhotovenie odpovede na dožiadanie č. 712/320/7013/11/Mih zo dňa 22.02.2011 bez podpisu

vedúcej oddelenia kontroly (nedodržanie Podpisového poriadku finančnej správy č. 2/2012/1000100
v znení dodatku č. 1 platného od 01.01.2012) a jeho neopatrenie obdĺžnikovou pečiatkou správcu
dane (nedodržanie Smernice pre manipuláciu s pečiatkami a ochranu pečiatok daňových orgánov č.
2/2003/160 v znení dodatkov zo dňa 16.03.2011),

c./ vyhotovenie zápisnice o ústnom pojednávaní č. 738/320/9642/11/Fab zo dňa 06.05.2011 z miestneho

zisťovania vykonaného správcom dane dňa 06.05.2011 v spoločnosti S. J. J..S..Z... Z predmetného
úkonu mala byť namiesto zápisnice o ústnom pojednávaní vyhotovená zápisnica o miestnom zisťovaní
(porušenie § 14 ods. 7 zákona o správe daní a nedodržanie Metodického pokynu č. 27/3/2009 k
spisovaniu zápisníc v súvislosti s výkonom kontrolnej činnosti),

d./ absencia písomného predvolania svedka a upovedomenia kontrolovaného subjektu o výsluchu
svedka - obsiahnutého v Zápisnici č. 738/320/14291/11/Fab zo dňa 09.06.2011. Zo zápisnice je však
zrejmé, že pri svedeckej výpovedi bol prítomný aj kontrolovaný daňový subjekt (porušenie § 27 ods. 1
a § 15 ods. 5 písm. e/ zákona o správe daní),

e./ zo Zápisnice o miestnom zisťovaní č. 738/320/15888/11/Fab zo dňa 22.06.2011 nie je zrejmé, či
účastníci daňového konania mali alebo nemali návrhy, námietky smerujúce proti obsahu zápisnice a
taktiež závery o týchto námietkach a návrhoch. Z predmetnej zápisnice tiež vyplýva, že k miestnemu
zisťovaniu sa dostavil konateľ spoločnosti na základe telefonického dohovoru, o ktorom nebol spísaný
úradný záznam (porušenie § 11 ods. 2 a § 12 ods. 2 zákona o správe daní),

f. / zo Zápisnice o ústnom pojednávaní č. 738/320/16757/11/Hef zo dňa 29.06.2011 nie je
jednoznačné, kde sa konanie uskutočnilo a ani z nej nie je zrejmé, či účastník daňového konania mal
alebo nemal návrhy, námietky smerujúce proti obsahu zápisnice a taktiež v nej nie sú obsiahnuté ani
závery o týchto námietkach a návrhoch (porušenie § 11 ods. 2 zákona o správe daní),

g./ správca dane, vychádzajúc z úradného záznamu zo dňa 10.08.2011 o predložení stanoviska e-
mailom dňa 09.06.2011, nezaevidoval e-mailovú komunikáciu s daňovým subjektom o predložení
stanoviska a dokladov ku kontrole v informačnom systéme (nedodržanie Registratúrneho poriadku a
registratúrneho plánu daňových orgánov č. 7/2007/500),

h./ správca dane neupovedomil kontrolovaný subjekt o vypočutí svedkov pred tým, ako zaslal výzvu
na písomnú svedeckú výpoveď fyzickým osobám, ktoré vykonávali prácu vo vinohrade (porušenie § 15
ods. 5 písm. e/ zákona o správe daní),

i./ nezaevidovanie vyjadrenia splnomocnenej zástupkyne daňového subjektu zo dňa 20.12.2011 v
informačnom systéme a nevedenie stavov záznamov denníka tak, aby priebežne poskytovali úplné a
presné, časovo a vecne aktuálne údaje o evidovaných registratúrnych záznamoch a poradové číslo
zápisu (nedodržanie Príkazu riaditeľa ÚDR SR č. 10/99/412 na povinnosť dodržiavania pracovných
postupov pri výkone správy v APV DIS z 31.05.1999 v znení Dodatku č. 1 a nedodržanie Registratúrneho

poriadku č. 7/2007/500),

j./ písanieúradnéhozáznamuč.738/320/24667/11/Sasodostavenísazástupkynedaňovéhosubjektu
na daňový úrad za účelom oboznámenia sa so svedeckými výpoveďami namiesto spísania zápisnice o
ústnom pojednávaní zachytávajúcej komunikáciu s daňovým subjektom (porušenie § 11 ods. 2 zákona

o správe daní),

k./ vyhotovenie Protokolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu č.
9800404/28/12/Fab zo dňa 09.01.2012 neobsahujúceho vlastnoručný podpis daňového subjektu, ibapodpis splnomocnenej zástupkyne spoločnosti, ktorá sa zúčastnila prerokovania protokolu (porušenie §
15 ods. 11 písm. l/ zákona o správe daní v nadväznosti na § 165 ods. 4 Daňového poriadku).

8. V záverečnej časti Protokolu o vnútornej kontrole je uvedené zhrnutie výsledkov kontroly (v rámci
celého predmetu kontroly - str. 55 až 63), medzi ktorými je uvedené aj zistenie porušenia § 15 ods. 17
zákona o správe daní v nadväznosti na § 165 ods. 4 Daňového poriadku neukončením daňovej kontroly
v zákonnej lehote. Podľa Protokolu o vnútornej kontrole sa toto zistenie vzťahuje k daňovej kontrole
vykonanej správcom dane u daňového subjektu S. J. J..S..Z.. vo veci DPH za zdaňovacie obdobie IV.

kvartál 2010 (str. 33).

9. Ing. Z. Q. v Zápisnici o výsluchu svedka ČVS: ORP-516/2-VYS-TV-2015 zo dňa 25.03.2015 uviedol,
že ako vedúci oddelenia kontroly v rámci správcu dane v období od 01.06.2011 do 31.12.2011 najmä
organizačne zabezpečoval výkon kontrol, pričom pripustil aj možnosť jednoduchšieho metodického
vedenia. Z titulu svojej funkcie však nezasahoval do vyhodnocovania dôkazov a ani do dôkazného

konania v rámci kontrol. Rovnako nezastupoval správcu dane a ani nepodpisoval žiadne dokumenty. V
rámci daňovej kontroly realizovanej u žalobkyne za zdaňovacie obdobie august 2011 svedok uviedol,
že oznámil dôvody jeho možnej zaujatosti nadriadenému (Ing. J.) listom zo dňa 17.06.2011. Tento o
predmetnom oznámení nerozhodol. Podľa Zápisnice z výsluchu svedka Ing. S. J. ČVS: ORP-516/2-
VYS-TV-2015 zo dňa 16.04.2015, tento svedok o oznámení Ing. Z. Q. nerozhodol a nezaujal k nemu

ani stanovisko, keďže ho považoval za účelové. Ako vedúci oddelenia kontroly Ing. Q. nemal právo
žiadnym spôsobom zasahovať do samotného výkonu jednotlivých daňových kontrol. Mal zabezpečovať
len riadenie týchto kontrol a metodické usmerňovanie jednotlivých kontrolórov.

10. V kópii Návrhu Ing. Z. Q. na vylúčenie z konania z dôvodu osobnej zaujatosti zo dňa 17.06.2011

je dôvod vylúčenia špecifikovaný dotknutým zamestnancom ako vyvíjanie nátlaku na jeho osobu, aby
ovplyvnilpriebehvykonávanýchkontrolsúčelomzabezpečeniavyplatenianadmernéhoodpočtunaDPH
žalobkyni.

11. V liste Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 1400000/1/168747/2014 zo dňa 02.04.2014

(podpísaného jeho viceprezidentkou) sa uvádza, že pánovi Š. C. bolo na základe jeho podnetov
zo dňa 04.02.2014 a 10.02.2014 bez bližšieho odôvodnenia oznámené, že v kontexte predbežného
preskúmania predložených dokladov a tvrdení bol postup správcu dane pri výkone daňových kontrol v
kontexte dodržania lehôt na vykonanie daňových kontrol ako aj dôvodov na prerušenie daňovej kontroly
v rozpore so zásadami daňového konania podľa § 2 zákona o správe daní. Bližšie odôvodnenie malo

byť obsiahnuté v doplnení predmetného listu. Takéto doplnenie vo vzťahu k žalobkyni a kontrole na
zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie november 2010
však nebolo žalobkyňou predložené.

12. Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky (ďalej len „prvostupňový orgán“) rozhodnutím č.

1116136/2015 zo dňa 09.07.2015 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) zamietlo návrh žalobkyne na
obnovu daňového konania. Prvostupňový orgán dospel k záveru, že procesné pochybenia opísané v
Protokole o vnútornej kontrole nemožno považovať za nové skutočnosti pre účely obnovy konania. Ide
o formálne pochybenia, ktoré nemali podstatný vplyv na výrok dodatočného platobného výmeru. Tieto
pochybenia pritom boli už predmetom odvolacieho konania voči dodatočnému platobnému výmeru,

ako aj predmetom nasledujúceho správneho súdneho konania a boli posúdené ako nedôvodné. Vo
vzťahu k tvrdenej zaujatosti prvostupňový orgán zdôraznil, že žalobkyňa nepredložila relevantné dôkazy
preukazujúce zaujatosť Ing. Z. Q.. Svedecké výpovede v trestnom konaní pre odlišnosť daňového a
trestného konania (zodpovednosti) považoval prvostupňový orgán za nedostatočné.

13. Prvostupňový orgán tiež dospel k právnemu názoru, že žalobkyňa nepreukázala vydanie
dodatočného platobného výmeru na základe dôkazov, ktoré sa ukázali ako nepravdivé, alebo že sa
rozhodnutie dosiahlo trestným činom. Žalobkyňou tvrdené pochybnosti nie sú spôsobilé spochybniť
správnosť výroku dodatočného platobného výmeru a podozrenia zo spáchania trestného činu nie sú
samé o sebe dôvodom na povolenie obnovy konania.

14. Žalovaný rozhodnutím č. MF/19550/2015-77 zo dňa 24.09.2015 (ďalej len „žalované rozhodnutie“)
na základe odvolania podaného žalobkyňou potvrdil prvostupňové rozhodnutie. Zdôraznil, že z listu
viceprezidentky finančnej správy zo dňa 02.04.2014 nemožno vyvodzovať existenciu dôvodov napovolenie obnovy konania. Ide o predbežné preskúmanie predložených dokladov a tvrdení daňového
subjektu, pričom zistenia mali byť uvedené až následne v doplnení listu. Žalobkyňou priložené doplnenie
sa však týkalo iného daňového subjektu. Rovnako pochybenia uvedené v Protokole o vnútornej kontrole

majúpodľaprávnehonázoružalovanéhopovahupochybeníprocesnéhocharakteru,ktorénepreukazujú
nepravdivosť skutkových zistení v predmetnej daňovej veci a nespôsobujú ani nezákonnosť protokolu
z kontroly v danej veci. Tieto vady pritom už boli preskúmané v odvolacom konaní proti dodatočnému
platobnému výberu a v nadväzujúcom správnom súdnom konaní.

15. Vo vzťahu k namietanej zaujatosti Ing. Z. Q. žalovaný zdôraznil, že na vykonanie daňovej kontroly
u žalobkyne za zdaňovacie obdobie november 2010 bolo poverených postupne niekoľko osôb, Ing. Z.
Q. však medzi nimi nebol. Z tvrdení žalobkyne nie je zrejmé, ako mal Ing. Z. Q. zasahovať do kontrolnej
činnosti. Priložené zápisnice z trestného konania nemožno považovať za relevantné, keďže sa týkajú
iného zdaňovacieho obdobia.

II.
Žaloba

16. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 07.12.2015, domáhala preskúmania
zákonnosti a následne zrušenia rozhodnutia žalovaného zo dňa 24.09.2015 vydaného pod č.

MF/19550/2015-77 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Finančného riaditeľstva SR zo dňa
09.07.2015 pod č. 1116136/2015.

17. V žalobe uviedla, že odvolacím rozhodnutím bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie,
ktorým Finančné riaditeľstvo SR zamietlo návrh žalobkyne na obnovu daňového konania vo

veci dodatočného platobného výmeru na daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie
november 2010, vydaného Daňovým úradom Košice, kontaktné miesto Kráľovský Chlmec, Mierová
2 zo dňa 31.01.2012, ukončeného právoplatným rozhodnutím Finančného riaditeľstva SR č.
1020503/1/530793-987043/2012/4897 zo dňa 16.05.2012. Žalobkyňa sa svojim návrhom na obnovu
daňového konania za obdobie november 2010 domáhala obnovy tohto daňového konania, nakoľko

podľa jej názoru v priebehu daňového konania sa vyskytli skutočnosti, resp. došlo k pochybeniam
správcu dane, ktoré mohli mať podstatný vplyv na výrok rozhodnutia daňového úradu.

18. Žalobkyňa namietala, že správca dane, ako aj prvostupňový orgán počas daňového konania
vychádzali z dôkazov, ktoré sa podľa jej názoru ukázali ako nepravdivé, čo má podstatný vplyv tak na

samotnú daňovú kontrolu, ako aj na výrok rozhodnutia.

19. Žalobkyňa sa nestotožnila s konaním a argumentáciou žalovaného v spojitosti s postupom pri
vydávaní napadnutého rozhodnutia a domnieva sa, že uvedenými rozhodnutiami bola ukrátená na
svojich právach. Mala za to, že ňou predložené dôkazy, najmä Protokol o výsledku kontroly vykonanej v

súlade so zákonom č. 10/1996 Z.z. je novým dôkazom, zakladajúcim dôvod na obnovu konania v zmysle
príslušných ustanovení Daňového poriadku, a preto by podľa jej názoru obnova daňového konania za
obdobie november 2010 mala byť povolená. V tejto súvislosti žalobkyňa upozornila na rozhodovaciu
činnosť NS SR napr. sp.zn. 5Sžf/5/2011, 6Sžf/4/2012.

20. Zároveň žalobkyňa tvrdila, že neobstojí ani argumentácia žalovaného ohľadom vylúčenia osoby
Ing. Z. Q., ktorá podľa žalovaného nepredstavuje skutočnosť zakladajúcu dôvod na obnovu konania.
Žalovaný totiž zisťoval vzťah nerozhodnutej námietky o jeho zaujatosti z pohľadu, či bol poverený na
vykonanie daňovej kontroly u žalovaného. V tejto súvislosti žalobkyňa upozornila, že Ing. Q. nepodal
námietku ako kontrolór správcu dane, ale ako vedúci zamestnanec.

21. Na základe uvedeného je teda podľa žalobkyne irelevantné, že žalobkyňou predložené dôkazy
k návrhu na obnovu daňového konania za november 2010 sa týkali iného zdaňovacieho konania,
keďže Ing. Q. bol z titulu svojej pozície a kompetencií oprávnený riadiť kontrolórov pri výkone kontroly
za akékoľvek zdaňovacie obdobie. Žalobkyňa má teda za to, že ňou predložené dôkazy dostatočne

preukazujú, že do daňovej kontroly zasahovala osoba, ktorá sa sama cítila zaujatá a mala byť z kontroly
vylúčená.22. Na základe vyššie uvedených skutočností navrhla žalobkyňa preskúmavané rozhodnutie zrušiť a
vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.

III.
Vyjadrenie žalovaného

23. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 26.01.2016 sa s argumentáciou žalobkyne

uvedenou v žalobe nestotožnil. Podľa predbežného protokolu FR SR kontrolou vykonanou v súlade so
zákonom NR SR č. 10/1996 Z.z. boli za predmetné zdaňovacie obdobie zistené porušenia ust. § 11
zákona č. 511/1992 Zb., § 27 zákona č. 511/1992 Zb., nedodržanie Podpisového poriadku finančnej
správy pri vykonávaní dožiadania, nedodržanie smernice pre manipuláciu s pečiatkami a nedodržanie
Registratúrneho poriadku. Na základe tohto žalovaný trval na tom, že vyššie uvedené porušenia nie sú
takéhocharakteru,abyspôsobilinezákonnosťprotokoluzdaňovejkontrolytak,akotouviedlažalobkyňa,

pričom týmito formálnymi porušeniami nijako nebola žalobkyňa ukrátená na svojich právach. Čo sa
týka rozhodovania o povolení obnovy konania nadväzne na žalobkyňou uvedené rozsudky a štádiá
konania, žalovaný zdôraznil, že pri povoľovaní obnovy konania musia byť podľa § 75 ods. 1 písm. a/
Daňového poriadku kumulatívne splnené tri podmienky a síce, novosť skutočností alebo dôkazov, ktoré
vyšli najavo, možnosť ich podstatného vplyvu na výrok rozhodnutia a nemožnosť ich uplatnenia v konaní

bez zavinenia účastníka konania. Žalovaný trval na názore, že tieto podmienky splnené neboli.

24. V súvislosti s vylúčením zamestnanca správneho orgánu žalovaný poukázal na skutočnosť, že
vylúčený môže byť iba ten zamestnanec, ktorý uskutočňuje úkony, ktoré majú procesnoprávny
charakter. Nie je možné vylúčiť tých zamestnancov, ktorí v konaní zabezpečujú práce, ktoré majú

administratívny charakter. Daňovú kontrolu podľa zákona č. 511/1992 Zb. boli oprávnení
vykonávať len poverení zamestnanci. Vykonaním daňovej kontroly u žalobkyne Ing. Tomášik poverený
nebol.Inízamestnancisprávcudane,anivedúcikontroly,aniriaditeľdaňovéhoúradunemôžuzasahovať
do úkonov pri daňovej kontrole a taktiež nie sú oprávnení zasahovať do vyrubovacieho konania, ktoré
nasleduje po daňovej kontrole.

25. Žalobkyňa v návrhu na obnovu konania ani v odvolaní neuviedla, ako konkrétne by Ing. Tomášik do
daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie november 2010 mal zasahovať. Priložené zápisnice Okresného
riaditeľstva PZ v Trebišove o výsluchu svedkov podľa názoru žalovaného za takýto dôkaz považovať
nemožno, lebo sa týkajú zdaňovacieho obdobia za august 2011.

26. Na základe vyššie uvedených skutočností žalovaný navrhol, aby Krajský súd v Bratislave žalobu
zamietol.

IV.

27. V preskúmavanej veci Krajský súd v Bratislave prvýkrát rozhodol rozsudkom č.k. 1S/292/2015-64
zo dňa 14.07.2016, ktorým rozhodnutie žalovaného č. MF/19550/2015-77 zo dňa 24.09.2015 v spojení
s prvostupňovým rozhodnutím Finančného riaditeľstva SR č. 1116136/2015 zo dňa 09.07.2015 podľa

§ 191 ods. 1 písm. c/ SSP zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. O náhrade trov konania
rozhodol tak, že priznal žalobkyni právo na náhradu trov konania.

28. Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe kasačnej sťažnosti žalovaného rozhodnutím sp.zn.
1Sžfk/12/2016 zo dňa 20.02.2018 zrušil predmetné rozhodnutie krajského súdu č.k. 1S 292/2015-64

zo dňa 14.07.2016 vzhľadom na to, že napadnutý rozsudok nespĺňa zákonné požiadavky na formálne i
obsahové náležitosti rozsudku požadované v zmysle § 139 SSP. Keďže tento rozsudok nedostatočne
vychádza zo zisteného skutkového stavu, ktorého právna subsumácia pod daňové právo nebola riadne
správnym súdom odôvodnená, vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, aby správny súd vykonal prieskum
prvostupňového ako aj preskúmavaného rozhodnutia v zmysle právneho názoru kasačného súdu.

29. Po vrátení veci Najvyšším súdom SR na Krajský súd v Bratislave bola vec ďalej vedená pod sp.
zn. 1S/46/2018.V.

30. Krajský súd v Bratislave následne druhýkrát v preskúmavanej veci rozhodol rozsudkom č.k.
1S/46/2018-163 zo dňa 16.01.2020 tak, že rozhodnutie žalovaného č. MF/19550/2015-77 zo dňa
24.09.2015 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Finančného riaditeľstva SR č. 1116136/2015 zo dňa
09.07.2015 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. O náhrade trov konania rozhodol tak, že
priznal žalobkyni právo na úplnú náhradu trov konania.

31. Na základe kasačnej sťažnosti žalovaného Najvyšší správny súd Slovenskej republiky predmetné
rozhodnutie krajského súdu č.k. 1S/46/2018-163 zo dňa 16.01.2020 svojím rozhodnutím sp.zn.
1Sžfk/55/2020 zo dňa 30.03.2022 zrušil a vec vrátil Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie,
keďže správny súd nerešpektoval záväzný právny názor vyslovený v predchádzajúcom zrušujúcom
rozhodnutí kasačného súdu a vychádzal tiež z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 462 ods. 1 v

spojení s § 440 ods. 1 písm. i/ a g/ SSP). V ďalšom konaní bude úlohou správneho súdu v zmysle vyššie
uvedených záväzných právnych názorov opätovne posúdiť predmetnú vec a v súlade s týmito názormi
aj rozhodnúť (§ 469 SSP) a rozhodnúť aj o nároku na náhradu trov kosačného konania.

32. Po vrátení veci Najvyšším správnym súdom SR na Krajský súd v Bratislave bola vec ďalej vedená

pod sp. zn. 1S/102/2022.

VI.
Právne posúdenie veci

33. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (ust. § 10, ust. §
13 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, ďalej len ako „SSP“) riadiac sa právnym názorom vyjadreným
v rozsudku Najvyššieho správneho súdu sp.zn. 1Sžfk/55/2020 zo dňa 30.03.2022 opätovne preskúmal

napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím, ako aj konanie, ktoré jeho
vydaniu predchádzalo a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. O žalobe rozhodol bez nariadenia
pojednávania, nakoľko boli splnené podmienky podľa ust. § 107 ods. 2 v spojení s ust. § 137 ods. 4 SSP.

34. Správny súd poukazuje aj na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj len ESĽP) vo

veci R. I. proti Portugalsku zo dňa 25.04.2002, č. sťažnosti 64336/01, v zmysle ktorého ESĽP nedospel k
záveru, že článok 6 Dohovoru vždy zahŕňa právo na verejné pojednávanie bez ohľadu na povahu otázky,
ktorá má byť vyriešená; je legitímne, keď vnútroštátne orgány berú do úvahy požiadavky efektivity a
hospodárnosti konania [rozsudok D.-A. I. proti Švédsku zo dňa 29.10.1991, séria A č. 212-B, s. 45, § 27;
rozsudok I. D. proti Švédsku (č. 2) zo dňa 19.02.1998, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I, s. 168, §

46; rozsudok J.-W. proti Švajčiarsku z 24.06.1993, séria A č. 263, s. 19, § 58]. V konaní, v ktorom sa majú
riešiť iba právne otázky, postačuje preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie a pre spor z nich
vyplývajúci sa javia byť výhodnejšie skôr písomné vyjadrenia ako ústne prednesy. V predmetnom konaní
sa správny súd (ktorý nie je súdom skutkovým, ale preskúmava zákonnosť napadnutého rozhodnutia,
tedajehoprávnustránku)nazákladepredloženéhoadministratívnehospisualistínzameralnaskúmanie

aplikácie hmotnoprávneho predpisu, ktorým je zákon č. 222/2004 Z.z., preto aj v tomto konaní možno
postupovať podľa záverov ESĽP vyjadrených vo vyššie citovaných rozhodnutiach a vo veci rozhodnúť
bez nariadenia pojednávania.

35. Žalobkyňa dňa 07.12.2015 osobne doručila žalobu na tunajší súd, t.j. za účinnosti Občianskeho

súdneho poriadku. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok
(ďalej len „SSP“), preto súd s poukazom na ustanovenie § 491 ods. 1 SSP vo veci rozhodol podľa
ustanovení Správneho súdneho poriadku.

36. Podľa § 491 ods. 1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté

podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.37. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

38.Podľa§6ods.1SSP,správnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

39. V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že ako účastník administratívneho
konaniabolarozhodnutímorgánuverejnejsprávyukrátenánasvojichprávachaleboprávomchránených
záujmoch a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu správneho orgánu, sa
postupuje podľa ustanovení tretej časti SSP o správnych žalobách.

40. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd posudzuje, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v
súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi
predpismi. V intenciách ust. § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým
sa v zmysle ust. § 3 ods. 1 písm. a/ SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu
jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych

správnych aktov. Správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak
tento zákon neustanovuje inak (§ 119 veta prvá SSP).

41. V zákonom predpísanom postupe je orgán verejnej správy oprávnený a súčasne aj povinný vykonať
úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom

predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy je podmienená zákonnosťou
postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu. V rámci správneho súdnictva súd skúma aj procesné
pochybenia orgánu verejnej správy namietané v žalobe, najmä z toho pohľadu, či toto procesné
pochybenie predstavuje takú vadu konania pred orgánom verejnej správy, ktorá mohla mať vplyv
na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Preto zistenie súdu musí smerovať k tomu, či objasnenie

skutkového stavu správnym orgánom je úplné a jeho postup zákonný.

42. Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť
na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu
však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd (čl. 46 ods.

2 Ústavy Slovenskej republiky).

43. Podľa § 75 ods. 1 Daňového poriadku, daňové konanie ukončené právoplatným rozhodnutím, okrem
rozhodnutia, ktorým sa rozhodnutie zmenilo alebo zrušilo mimo odvolacieho konania podľa § 77 ods. 3,
sa obnoví na návrh účastníka konania alebo z úradnej moci, len ak

a) vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na výrok rozhodnutia a
nemohli sa v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania,

b) rozhodnutie bolo vydané na základe dôkazov, ktoré sa ukázali ako nepravdivé, alebo rozhodnutie sa

dosiahlo trestným činom,

c) rozhodnutie záviselo od posúdenia predbežnej otázky, o ktorej príslušný orgán rozhodol inak.

44. Podľa § 75 ods. 3 Daňového poriadku, návrh na obnovu konania sa podáva u správcu dane, ktorý

vo veci rozhodol v prvom stupni.

45. Podľa § 75 ods. 4 Daňového poriadku, návrh na obnovu konania musí byť podaný do šiestich
mesiacov odo dňa, keď sa účastník konania preukázateľne dozvedel o dôvodoch obnovy konania,
najneskôr však do troch rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia, ktorého sa obnova konania týka.

Tieto lehoty nemožno predĺžiť ani odpustiť ich zmeškanie.

46. Úlohou súdu v preskúmavanej veci bolo v zmysle záväzných právnych názorov Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky vyjadreného v rozsudku sp. zn. 1Sžfk/12/2016 zo dňa 20.02.2018 a Najvyššiehosprávneho súdu Slovenskej republiky vysloveného v rozsudku sp.zn. 1Sžfk/55/2022 zo dňa 30.03.2022
posúdiť zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. MF/19550/2015-77 zo dňa 24.09.2015, ktorým bolo
potvrdené prvostupňové rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 1116136/2015 zo

dňa 09.07.2015, ktorým bol návrh žalobkyne na obnovu daňového konania zamietnutý.

47. V preskúmavanej veci Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp.zn. 1Sžfk/12/2016 zo dňa
20.02.2018 konštatoval, že:

29. ... štádium povolenia obnovy konania je mimoriadnym nástrojom súdnej ochrany zasahujúcim s
odstupom času do právoplatne priznaných subjektívnych práv alebo uložených povinností, a preto jej
poskytnutie je priznané súdmi iba vtedy, ak žiadateľ preukáže splnenie zákonných dôvodov. Navyše v
tomto štádiu vydané rozhodnutie o povolení či nepovolení obnovy konania, ako je tomu v preskúmavanej
veci, nemá charakter rozhodnutia procesnej povahy, pretože sa ním rozhoduje súčasne ako aj o návrhu
na zrušenie právoplatného rozhodnutia. Preto rozhodnutie o zamietnutí návrhu na povolenie obnovy

konania podlieha súdnemu prieskumu v konaní podľa Správneho súdneho poriadku.

30. ... pre nariadenie obnovy konania musia byť v zmysle Daňového poriadku kumulatívne splnené
tri podmienky a to: doterajšia neuplatniteľnosť predložených dôkazov charakterizovaná ako novosť,
evidentná schopnosť týchto dôkazov zmeniť už právoplatne zistený skutkový stav a nemožnosť ich

uplatnenia v konaní bez zavinenia účastníka konania.

31.Popodrobnomoboznámenísasoskutočnosťami,ktorésúzachytenévprotokolezinšpekcie(viďbod
č. 5), musí najvyšší súd konštatovať, že skutočne a predovšetkým ide o formálne, resp. administratívne
pochybenia správcu dane. Avšak tieto pochybenia vykazujú ešte iný charakter, a to, že boli bežne

zistiteľné daňovým subjektom zo spisu správcu dane.
Potom uvedenie skutočností bežne zistiteľných pri nahliadnutí do spisu správcu dane, ktoré sa najmä
týkajú dostatočného zistenia skutkového stavu, právneho posúdenia veci, poprípade procesných vád
v daňovom konaní, je základom žalobných dôvodov, ktoré sa pri vynaložení priemernej odbornej
starostlivosti od žalobcu ako daňového subjektu pri žiadosti o poskytnutie súdnej ochrany pred správnym

súdom formou správnej žaloby oprávnene očakávajú.

32. Preto je neprípustné na tieto skutočnosti poukazovať až pri návrhu na obnovu konania, hoci
boli zistené až na základe vnútornej inšpekcie spisov. Vysloveným právnym názorom kasačný súd
poprel právny názor správneho súdu, že ide o dôkaz, ktorý žalobca nemohol a ktorý vzhľadom ku

skutočnostiam, že konštatuje porušenie zákonných postupov správcu dane, je dôvodom na obnovu
konania a mohol mať podstatný vplyv na výrok rozhodnutia.

35. Avšak kasačný súd musí upozorniť aj na ustanovenie § 75 ods. 1 písm. a/ Daňového poriadku (text:
„a nemohli sa v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania“) vyplýva jednoznačne požiadavka na

to, aby dôkaz existoval už v čase pôvodného konania, o obnovu ktorého sa žiada, a počas ktorého ho
účastník toho konania nemohol bez svojho zavinenia aktívne uplatniť.

36. Preto kasačný súd musí potvrdiť, že žalovaný ako aj prvostupňový orgán správne vyhodnotili
skutkové zistenia s tým záverom, že nakoľko pre obnovu konania neboli splnené kumulatívne zákonom

stanovené podmienky, nebol zákonný dôvod obnovu konania povoliť.“

48. Správny súd ďalej poukazuje i na právne závery prijaté Najvyšším správnym súdom SR v
preskúmavanej veci, a to v rozsudku sp.zn. 1Sžfk/55/2020 zo dňa 30.03.2022:

„50. Kasačný súd zdôrazňuje, že obnova daňového konania má charakter mimoriadneho opravného
prostriedku, ktorým je prípustné aj s odstupom času zasiahnuť do stavu právnej istoty založenej
právoplatnými rozhodnutiami v daňových konaniach, a preto je prípustná len za splnenia jasných
zákonných dôvodov, ktoré je navyše potrebné vykladať reštriktívne.

51. Kasačný súd opätovne preskúmal Protokol o vnútornej kontrole a závery, ktoré z neho dôvodí
správny súd v napádanom rozsudku, pričom zhodne s rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp.zn. 1Sžfk 12/2016 zo dňa 20.02.2018 zastáva názor, že tento nepredstavuje skutočnosť
zakladajúcu dôvod obnovy daňového konania podľa § 75 ods. 1 písm. a/ Daňového poriadku.52. Protokol o vnútornej kontrole sa totiž netýka len žalobkyne a daňovej kontroly na DPH za
zdaňovacie obdobie november 2010 (ktorá viedla k vydaniu dodatočného platobného výmeru), ale

viacerých daňových subjektov a rôznych daňových kontrol týkajúcich sa rôznych daňových povinností
(bod 6), čo správny súd nezohľadnil. Žalobkyne a sporného zdaňovacieho obdobia sa týkajú len
zistenia príslušného orgánu obsiahnuté na str. 19 až 23 Protokolu o vnútornej kontrole. Ide o
administratívne pochybenia formálneho charakteru (bod 7), ktoré podľa kasačného súdu žiadnym
spôsobom nespochybňujú skutkový stav zistený v ukončenom daňovom konaní, evidentne nemôžu mať

podstatný vplyv na výrok dodatočného platobného výmeru, a preto nemôžu byť dôvodom na povolenie
obnovy konania. Kasačný súd tiež zdôrazňuje, že nič nebránilo žalobkyni tieto formálne, prípadne
procesné nedostatky, namietať či už v daňovom konaní smerujúcom k vydaniu dodatočného platobného
výmeru, resp. v nasledujúcom konaní o riadnom opravnom prostriedku a ani v konaní o správnej žalobe.
Platí to najmä vo vzťahu k nedostatkom týkajúcim sa porušenia zákonného procesného postupu pri
výsluchu svedkov. Ide totiž o nedostatky bežne zistiteľné z nahliadania do administratívneho spisu, pri

ktorých možno od účastníka konania rozumne očakávať, že ich bude v priebehu daňového konania
namietať.

53. Kasačný súd preto zastáva názor, že Protokol o vnútornej kontrole, resp. zistenia v ňom obsiahnuté,
nepredstavuje v tejto veci skutočnosť, ktorá by mohla mať podstatný vplyv na výrok napádaného

dodatočného platobného výmeru a je tiež toho názoru, že nedostatky v Protokole o vnútornej kontrole
popísané mohli byť účastníkom konania uplatnené v daňovom konaní nadväzujúcom na ukončenú
daňovú kontrolu, resp. aj v nadväzujúcom súdnom konaní.

54. Vo vzťahu k poslednej žalobkyňou uplatňovanej skutočnosti (zaujatosti Ing. Z. Q.) kasačný súd

poukazuje na fakt, že z administratívneho spisu nevyplýva účasť namietaného zamestnanca na
vykonávaní daňovej kontroly u žalobkyne za zdaňovacie obdobie november 2010 a ani v nadväzujúcom
daňovom konaní smerujúcom k vydaniu dodatočného platobného výmeru. Ani z tvrdení žalobkyne
nie je zrejmé, v čom malo spočívať zasahovanie predmetného zamestnanca do daňovej kontroly či
nasledujúceho daňového konania. Samotná skutočnosť, že Ing. Z. Q. mal postavenie nadriadeného

zamestnanca nepostačuje pre záver, že tento sa aj zúčastňoval daňovej kontroly/daňového konania, čo
je predpokladom pre uvažovanie o otázke zaujatosti zamestnanca správneho orgánu a jeho vylúčenia.
Už z týchto úvah kasačného súdu je zrejmé, že táto uplatňovaná skutočnosť nemohla mať podstatný
vplyv na výrok dodatočného platobného výmeru, a preto ani v tejto súvislosti nie sú splnené podmienky
na obnovu konania podľa § 75 ods. 1 písm. a) Daňového poriadku.

55. Navyše kasačný súd tiež poukazuje na tvrdené dôvody zaujatosti dotknutého zamestnanca, ktoré
mali spočívať v tom, že tento pociťoval bližšie nešpecifikovaný tlak na svoju osobu, aby ovplyvnil priebeh
vykonávaných kontrol v prospech žalobkyne (bod 10). Podľa právneho názoru kasačného súdu ide o
prílišvšeobecnétvrdeniabezuvedeniakonkrétnychskutočností,ktorébezďalšiehoneumožňujúdospieť

k záveru, že Ing. Z. Q. bol vo veci žalobkyne zaujatým zamestnancom.

56. Pre úplnosť kasačný súd dodáva, že žalobkyňa v predmetnej veci nepreukázala ani vydanie
dodatočného platobného výmeru na základe dôkazov, ktoré sa ukázali ako nepravdivé a v predmetnej
veci ani nebolo preukázané (rozhodnutím príslušného súdu v trestnom konaní), že sa vydanie

dodatočného platobného výmeru dosiahlo trestným činom. Tieto podmienky nepreukazujú ani
žalobkyňou akcentovaný Protokol o vnútornej kontrole či tvrdená zaujatosť Ing. Z. Q.. V predmetnej veci
preto nie sú dané ani dôvody na obnovu konania podľa § 75 ods. 1 písm. b/ Daňového poriadku.

49. Po preskúmaní súdneho a administratívneho spisu súd dospel k záveru, že námietky

žalobkyne neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia, ktorým bolo potvrdené prvostupňové
rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh žalobkyne na obnovu konania ukončeného právoplatným
rozhodnutím Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 1020503/1/530793-987043/2012/4897 zo
dňa 16.05.2012.

50. Podľa názoru správneho súdu Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky správne v odôvodnení
svojho prvostupňového rozhodnutia ustálilo, že: „tvrdenia uvedené v návrhu daňového subjektu na
obnovu konania nepovažuje za nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na výrok
rozhodnutia a nemohli sa v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania a taktiež daňový subjektnepreukázal, že rozhodnutie Finančného riaditeľstva SR číslo: 1020503/1/530793-987043/2012/4897
zo dňa 16.05.2012 bolo vydané na základe dôkazov, ktoré sa ukázali ako nepravdivé alebo že sa
rozhodnutie dosiahlo trestným činom. Na obnovu konania nestačí, aby dôkazy boli len nové, musia byť

takej kvality, že v prípade ich uplatnenia v pôvodnom konaní objektívne mohli zmeniť názor správneho
orgánu na rozhodnutie vo veci. ... skutková stránka celého prípadu, tak ako bola ustálená v pôvodnom
konaní, ostáva nezmenená. Daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že zdaniteľné
obchody zo strany spoločností uvedených na faktúrach ako dodávatelia (D., J..S..Z.. a A. W.F. J..S..Z..)
boli uskutočnené tak, ako je uvedené v predmetných faktúrach, čím nepreukázal splnenie zákonom

stanovených podmienok pre odpočítanie dane v zmysle § 49 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších
predpisov.... daňový subjekt nepredložil také dôkazy, ktoré by zakladali dôvod na povolenie obnovy
konania podľa § 75 ods. 1 písm. a/ a písm. b/ Daňového poriadku“.

51. S poukazom na vyššie uvedený a citovaný právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
vyjadrený v rozhodnutí sp.zn. 1Sžfk/12/2016 zo dňa 20.022018 a v rozsudku Najvyššieho správneho

súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžfk/55/2020 zo dňa 30.03.2022, ktorým je krajský súd ako správny
súd v zmysle ustanovenia § 469 SSP viazaný, správny súd dospel k záveru, že konanie aj rozhodnutia
žalovaného a prvostupňového orgánu verejnej správy sú v súlade so zákonom č. 563/2009 Z.z., preto
žalobu zamietol ako nedôvodnú podľa § 190 SSP.

52. O nároku na náhradu trov konania, a to aj v súvislosti kasačným konaním č.k. 1Sžfk/12/2016 a č.k.
1Sžfk/55/2020, súd rozhodol podľa § 168 SSP a žalovanému ani vzhľadom na jeho úspech v konaní
náhradu trov konania nepriznal, ktorý o náhradu trov konania ani nežiadal a ani mu žiadne trovy konania
nevznikli.

53. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, na Krajský
súd v Bratislave (§ 443 ods. 2 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec druhého stupňa; b/ ide

o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/; c/ je alebo člen, ktorý za neho na kasačnom
súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie žalovaným Centrum právnej pomoci.