Uznesenie – Zmluvy ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, October 31, 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 16Co/84/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119454721
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Majerský
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:6119454721.2

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Majerského a sudkýň
JUDr. Ivany Štiftovej a Mgr. Daniely Drnákovej, v spore žalobcu: Pohoda seniorov, n.o., Hodská 360/33,
Galanta, IČO: 45 732 213, zastúpeného: MARCO & LUCAS Legal, s. r. o., Zelená 2, Bratislava, IČO:
35 816 317, proti žalovanému: V. N., T.. XX.X.XXXX, G. XXX/XX, X., o zaplatenie 1.997,33 eura s
príslušenstvom,naodvolaniežalobcuprotirozsudkuOkresnéhosúduBratislavaIIIč.k.61C/69/2020-81,

zo dňa 6.4.2022, v spojení s dopĺňacím rozsudkom č. k. 61C/69/2020-109, zo dňa 17.5.2022, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku, ktorým žalobu zamietol a vo výroku
o trovách konania, z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie 79,67 eura s príslušenstvom
zastavil; zamietol žalobu a žalovanému priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu

100 %.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou podanou na Okresný súd Banská Bystrica dňa
29.11.2019 a postúpenou na Okresný súd Bratislava III dňa 3.7.2020 domáhal proti žalovanému
zaplatenia 1.997,33 eura spolu s úrokmi z omeškania a iných nákladov vo výške 121,31 eura za
predžalobnú výzvu. Žalobu odôvodnil najmä tým, že žalovaný je dedičom poručiteľky N. N. F. S.

XX.XX.XXXX, naposledy bytom R. XXX/XX, K.. Žalobca poskytoval poručiteľke sociálne služby na
základe Zmluvy o poskytovaní sociálnych služieb. Podľa uznesenia Okresného súdu Galanta sp.
zn. 17D/198/20016, Dnot 144/2017, zo dňa 31.8.2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť 29.09.2017 je
dedičom po poručiteľke žalovaný. Záväzok poručiteľky voči žalobcovi bol 1.997,33 eura a prešiel na
žalovaného. Žalovaný zároveň uznal svoj dlh, resp. záväzok voči žalobcovi a zaviazal sa ho zaplatiť
žalobcovi v splátkach na základe Uznania záväzku a splátkový kalendár zo dňa 10.11.2016. Predmetný

záväzok v celkovej výške 1.997,33 eura sa žalovaný zaviazal zaplatiť v 12 splátkach, pričom prvá bola
splatná 30.11.2016 a posledná 31.10.2017. Žalovaný doposiaľ ani sčasti neuhradil žiadnu zo splátok a
je tak v omeškaní s úhradou záväzku voči žalobcovi. Žalovaný bol vyzvaný tak samotným žalobcom ako
aj advokátskou kanceláriou na zaplatenie dlžnej sumy, a to aj v roku 2017 aj v roku 2019; napriek týmto
výzvam doposiaľ nedošlo ani len k čiastočnej úhrade.

3. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 C. s. p.) súd prvej inštancie vo veci
nariadil termín pojednávania na deň 6.4.2022, na ktorom strany zotrvali na svojich postojoch. Právny
zástupca žalobcu po realizácii postupu súdu podľa § 181 ods. 2 C. s. p. najmä uviedol, že nejde o
prechod záväzkov resp. prevzatie dlhu po poručiteľovi v rámci dedičstva, ale o samostatný dlh, ktorý
neprechádza v rámci dedenia, ale vzniká iba medzi žalobcom a žalovaným bez ohľadu na dedičstvo.
Žalovaný sa viac nevyjadril a dlh neuznal.4. Pretože žalobca podaním zo dňa 22.3.2021 vzal žalobu v časti o zaplatenie 79,67 eura späť, súd prvej
inštancie podľa § 144, § 145 ods. 2, § 146 ods. 1 C. s. p. konanie v časti o zaplatenie 79,67 eura zastavil.

5. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že žalovaný je synom poručiteľky N. N., T.
S. XX.X.XXXX, F. S.Z. XX.XX.XXXX, ktorá bola klientkou žalobcu - prijímateľkou sociálnej služby. Z
odseku 6. uznesenia Okresného súdu Galanta sp. zn. 17D/198/2016, Dnot 144/2017, zo dňa 31.8.2017
vyplynulo, že poskytovateľ sociálnych služieb Pohoda seniorov, n.o. v rámci protokolu k prejednaniu
dedičstva zo dňa 30.11.2016 zn. SÚ/1299/2016 potvrdil, že poručiteľka nezanechala žiadny majetok

a súčasne si uplatnil pohľadávku z titulu nedoplatku na sociálnych službách poskytnutých poručiteľke
v zariadení pre seniorov na R. XXX/XX, K. vo výške 1.997,33 eura. Nakoľko konanie z dôvodu
nemajetnostiporučiteľkyneprebehne,tentodlhveriteľaniejemožnévyporiadať.Zcitovanéhouznesenia
ďalej vyplynulo, že majetok nepatrnej hodnoty pozostávajúci zo zostatku na osobnom účte poručiteľky
v čase smrti poručiteľky vo výške 346,65 eura vrátane všetkých práv a povinností spojených s vedením
a zrušením tohto účtu súd vydal žalovanému pozostalému synovi poručiteľky, ktorý sa postaral o jej

pohreb. Z písomnosti označenej ako „uznanie záväzku a splátkový kalendár“ zo dňa 10.11.2016 zistil, že
žalovaný (čo v konaní nerozporoval) podpísal tento dokument, na základe ktorého žalobca a žalovaný
ako zmluvný zástupca prijímateľa sociálnej služby uzatvorili dohodu o uznaní záväzku v sume 1.997,33
eura za poskytnutú sociálnu službu poručiteľke zo strany žalobcu na základe zmluvy č. ŠZ/9/2015 zo
dňa 7.1.2016.

6. Podľa názoru súdu prvej inštancie sporným v konaní bol samotný nárok na zaplatenie žalovanej sumy
na základe dohody strán zo dňa 10.11.2016 vzniknutej titulom dlhu poručiteľky ako prijímateľa sociálnej
služby od žalobcu ako poskytovateľa sociálnej služby. Nesporným v konaní najmä bolo, že v dedičskej
veci po poručiteľke bolo vydané Okresným súdom Galanta uznesenie sp. zn. 17D/198/2016, Dnot

144/2017, zo dňa 31.8.2017 z obsahu ktorého vyplýva, že žalobca si v rámci dedičského konania uplatnil
pohľadávku z titulu nedoplatku na sociálnych službách poskytnutých poručiteľke vo výške 1.997,33
eura, ktorá je predmetom tohto súdneho sporu, nakoľko však dedičské konanie z dôvodu nemajetnosti
poručiteľky neprebehlo, tento dlh veriteľa nebolo možné vyporiadať.

7. Vychádzajúc z dedičského konania, dátumov dotknutej dohody strán a predmetného uznesenia, mal
súd prvej inštancie za zrejmé, že žalobca si zároveň uplatnil dotknutú pohľadávku v dedičskom konaní
po poručiteľke a taktiež predložil žalovanému na podpis dokument už dňa 10.11.2016 označený ako
„Uznaniezáväzkuasplátkovýkalendár“anečakalnavýsledokdedičskéhokonania,ktoréboloukončené
uznesením zo dňa 31.8.2017, v ktorom bolo konštatované, že poručiteľka nezanechala žiadny majetok.

Súd prvej inštancie poukázal na to, že je minimálne rozporné s dobrými mravmi takto obchádzať riadne
prejednanie dedičstva po poručiteľke vrátane jej dlhov, a to podpisom dokumentu tak, ako to urobil
žalobca. V tejto súvislosti v prvom rade najmä poukázal na skutočnosť, že dokument označený ako
„Uznanie záväzku a splátkový kalendár“ zo dňa 10.11.2016 možno za daných okolností vyhodnotiť
nielen ako úkon, ktorý žalovaný podpísal v evidentne ťaživej životnej situácii, ale aj ako úkon minimálne

priečiaci sa dobrým mravom, a teda absolútne neplatný. Na absolútnu neplatnosť vyplývajúcu zo zákona
pritom súd prihliada ex offo. Mal ďalej za minimálne rozporuplné, že žalobca si jednak uplatnil tú
istú pohľadávku v dedičskom konaní po poručiteľke a jednak v tomto sporovom konaní uviedol, že
sa jedná o dlh žalovaného, a že nejde o prechod záväzkov resp. prevzatie dlhu po poručiteľovi v
rámci dedičstva, ale ide o samostatný dlh, ktorý neprechádza v rámci dedenia, ale vzniká iba medzi

žalobcom a žalovaným bez ohľadu na dedičstvo. V tejto súvislosti poukázal na to, že uznanie dlhu nie
je samostatným zaväzovacím dôvodom, ktorým by dlh vznikol. Uznaním dlhu nie je možné založiť nový
záväzok, ale len existujúci. Z uznesenia Okresného súdu Galanta sp. zn. 17D/198/2016, Dnot 144/2017,
zo dňa 31.8.2017 pritom jednoznačne vyplýva, že súd dedičstvo po poručiteľke neprejednal a iba vydal
majetok nepatrnej hodnoty žalovanému pozostalému synovi poručiteľky, ktorý sa postaral o jej pohreb,

pričom § 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka jasne ustanovuje, že dedič zodpovedá len do výšky ceny
nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy,
ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou.

8. Súd prvej inštancie mal teda za preukázané, že predmet sporu sa týka dlhu poručiteľky N. N. a nakoľko

žalovaný ako obstarávateľ pohrebu poručiteľky, ktorému bol vydaný nepatrný majetok poručiteľky,
nevstúpil do jej práv ako jej dedič, aj keby inak patril do okruhu dedičov, nenesie zodpovednosť dediča
za poručiteľkine dlhy a náklady jej pohrebu, ktorá je vždy obmedzená výškou ceny nadobudnutého
dedičstva. Ozrejmil, že žalovaný sa nedostal do pozície dediča aj keď zo zákona by ním bol v prípaderiadnehoprejednaniadedičstva.Obstarávateľpohrebu,vdanomprípadežalovaný,ktorémubolnepatrný
majetok vydaný, nevstupuje do práv poručiteľky ako jej dedič.

9. Napriek tomu, že žalobca tvrdil, že žalovaný dlhuje žalobcovi žalovanú sumu, súd prvej inštancie sa
s argumentáciou žalobcu nestotožnil, keďže išlo o dlh poručiteľky. V tejto súvislosti tiež poukázal na to,
že uznanie dlhu sa vo všeobecnosti týka uznania tou osobou, ktorá uznáva, že zaplatí svoj dlh.

10. Na uvedenom základe, keďže v danom prípade dlh, ktorého zaplatenia sa žalobca v konaní domáhal,

nie je dlhom žalovaného, a tento vznikol ako dlh poručiteľky, po ktorej by žalovaný ako dedič dedil až v
prípade, ak by bolo dedičstvo po poručiteľke riadne prejednané; súd prvej inštancie za použitia § 3, § 37
ods. 1, § 39, § 470 ods. 1, § 517 ods. 1, ods. 2, § 521, § 558 Občianskeho zákonníka, žalobu zamietol. O
trovách konania rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení v § 255 ods. 1 C. s. p. a plne v spore úspešnému
žalovanému priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

11. Proti rozsudku podal žalobca odvolanie a žiadal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom žalobu
zamietajúcom výroku zmeniť a žalobe vyhovieť, alternatívne zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov jeho odvolania (§ 393
ods. 2 C. s. p.) možno konštatovať, že v ňom namietal, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Po stručnej rekapitulácii skutkového stavu, žalobca súdu prvej inštancie
vyčítal, že uznanie záväzku a splátkový kalendár spĺňa všetky zákonom požadované náležitosti, a
to špecifikácia dlhu, dohoda s veriteľom že dlh zaplatí a jednoznačný prejav vôle zaplatiť tento

špecifikovaný dlh; teda žalovaný sa dohodol so žalobcom, že zaplatí dlh, ktorý sa navyše zaviazal plniť
aj s poukazom na uzavretú zmluvu, ktorej je zmluvnou stranou. Žalovaný bol solidárnym dlžníkom spolu
s poručiteľkou už od začiatku ich zmluvného vzťahu so žalobcom, čomu zodpovedá aj textácia zmluvy.
Navyše dokumenty sa neposudzujú podľa názvu, ale podľa obsahu, čo tiež súd prvej inštancie opomenul
a namietal to, keď uznanie záväzku a splátkový kalendár posúdil iba podľa názvu a nie podľa obsahu

a v súvislosti so zistením skutkovým stavom. Samotné uznanie záväzku vo svojom texte odkazuje
na zmluvu. Dôkazy sa posudzujú jednotlivo, ale zároveň všetky spoločne a v súvislosti so skutkovým
stavom. Žalovaný sa zaviazal plniť dlh s poukazom na uzavretú zmluvu už pred smrťou poručiteľky,
preto následné uznanie záväzku (záväzku žalovaného) nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi a ani
sa tým neobchádza zákon. Žalovaný sa dobrovoľne rozhodol uhradiť záväzok za poskytnutú sociálnu

službu už pred smrťou poručiteľky. Súd prvej inštancie tak dospel na základe vykonaného dôkazu k
nesprávnemu skutkovému záveru, keď mal za to, že uznaním záväzku sa žalovaný zaviazal zaplatil
svoj vlastný záväzok. Súd prvej inštancie v odseku 27. rozsudku poukázal na to, že uznanie dlhu nie
je samostatným zaväzovacím dôvodom, ktorým by dlh vznikol a uznaním dlhu nie je možné založiť
nový záväzok, ale len existujúci. S uvedeným žalobca súhlasil, napokon samotné uznanie záväzku a

splátkový kalendár odkazuje na zmluvu, ktorou je zaviazaný plniť aj žalovaný. Z vykonaných dôkazov
ako aj nesporných tvrdení jednoznačne vyplýva, že uznaním záväzku a splátkovým kalendárom mal
žalovaný zámer splniť neuhradenú časť za poskytnutú sociálnu službu poručiteľke žalobcom. Toto súd
prvej inštancie úplne opomenul, resp. sa s tým vôbec nezaoberal. Taktiež mal súd prvej inštancie za
to, že žalovaný bol v čase podpisu uznania záväzku a splátkového kalendára v rozpoložení, kedy

nevedel čo podpisuje. Ako sme uviedol vo vyjadreniach, žalovaný vedel čo podpisuje, keďže svojím
konaním ovplyvnil obsah uznania záväzku a splátkového kalendára, z pôvodnej jednorazovej platby na
splátky, a tak musel mať vedomosť o tom, aké bude mať podpísanie uznania záväzku a splátkového
kalendáranásledky.Navyše,žalovanýsazaviazaluhradiťdlhužvsamotnejzmluvezaživotaporučiteľky,
teda tvrdenie žalovaného v súdnom spore sa absolútne nezakladá na pravde. Súd prvej inštancie tak

vychádzal z nesprávneho skutkového stavu, čo sa týkalo vnímania reality. Súd prvej inštancie dospel
okrem iného k nesprávnemu skutkovému záveru, že si žalobca uplatňoval dlh na základe dedičstva. Toto
nie je pravda, pričom sa to snažili vysvetliť tým, keď uvádzal, že nejde o prechod (na základe okolností, t.
j. udalostí ktoré nevieme ovplyvniť ako napríklad práve smrť) záväzku, resp. dlhu. Žalobca si uplatňoval
dlh, resp. nárok v konaní na základe toho, že sa žalovaný zaviazal zaplatiť existujúci dlh na základe

zmluvy, ktorý následne verifikoval podpisom uznania záväzku a splátkového kalendára. Vo vyjadreniach
(takpísomnýchakoajústnych)uviedol,žedlhuplatnenývkonaníniejezáväzokžalovanéhozdedičstva.
Súd prvej inštancie toto úplne opomenul, keď sa neustále pridržiaval prechodu povinnosti zaplatiť
dlh, teda na základe dedenia, resp. právnej okolnosti. Žiadny právny predpis nezakazuje dedičomuhradiť akýkoľvek dlh, ktorý existoval, ale v rámci dedenia neprešiel na dedičov. Pretože ako súd prvej
inštancie v odôvodnení uvádza § 470, ods. 1 Občianskeho zákonníka, dedič zodpovedá do výšky ceny
nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy,

ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou. Toto ustanovenie, ktoré aplikoval aj súd prvej inštancie (ale
nesprávne), upravuje iba zodpovednosť. Ak aj dlh v rámci dedenia neprejde na dedičov, dlh nezaniká.
Dedičzaňhoibanezodpovedá.Dlhexistovalažalovanýsahozaviazaldobrovoľnezaplatiťužnazáklade
zmluvy a následne uvedené verifikoval podpisom uznania záväzku a splátkového kalendára, v ktorom
si strany sporu dojednali konkrétne podmienky úhrady tohto dlhu. Žalobca vyšiel žalovanému v ústrety,

keď mu umožnil plniť dlh v splátkach. Že by pohľadávka bola dlhom poručiteľky v rámci dedičstva a
uplatňoval by si pohľadávku na základe dedičstva, nikdy netvrdil; a toto ani nebolo preukázané, tvrdené
či sporné (nesporné). Titul vzniku dlhu, neplatenie za poskytovanú sociálnu službu v domove dôchodcov
žalobcu, nebol a ani nie je medzi stranami sporu sporný. Ako už opakovane uviedol, dlh žalovanému
nevznikol na základe uznania záväzku po smrti poručiteľky, ale vznikol už za života poručiteľky tým,
že žalovaný uzavrel popri poručiteľke zmluvu, čo je bežným úkonom v zariadeniach sociálnych služieb

(keďže väčšinou príjmy prijímateľov sociálnych služieb nepostačujú na úhradu poskytnutých služieb
zo strany poskytovateľov sociálnych služieb). Žalobca ďalej namietal, že konštatovanie žalovaného, že
nevedel čo podpisuje lebo prišiel z pohrebníctva nemôže obstáť, pretože v danom čase už bolo viac ako
2 týždne po úmrtí poručiteľky. Ak by súd z právneho hľadiska akceptoval, že právne úkony hocikoho viac
ako 2 týždne po úmrtí matky sú absolútne neplatné, lebo bol z toho čo sa stalo pred dvoma týždňami

v zlom psychickom rozpoložení, ak by sa takejto neplatnosti dovolával, nastalo by zneužívanie práva,
lebo každý by si mohol s časovým odstupom rozmyslieť, či to čo urobil, je pre neho výhodné alebo
nie, vrátane úverov, pôžičiek a pod. a následne by sa mohol dovolávať ich neplatnosti. Žalovaný o
dlhu vedel a zároveň svojím konaním ovplyvňoval obsah uznania záväzku a splátkového kalendára,
ktorý navrhol samotný žalovaný, čo malo byť preukázané svedeckou výpoveďou, ktorú navrhol ešte

pred pojednávaním, avšak súd prvej inštancie tento dôkaz nevykonal. Súd prvej inštancie v rozsudku
tiež neodôvodnil, prečo je uznanie záväzku a splátkový kalendár v rozpore s dobrými mravmi; len to
konštatoval, bez náležitého odôvodnenia, a preto je v tejto časti rozsudok arbitrárny, a v rozpore s
príslušnými právnymi predpismi, keďže každé rozhodnutie musí byť náležite odôvodnené.

12. Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1
C. s. p.), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, prejednal odvolanie žalobcu bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C. s. p. a contrario) a dospel k záveru, že rozsudok
v napadnutej časti je potrebné zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

13. Z obsahu žaloby vyplýva, že žalobca sa domáhal proti žalovanému zaplatenia istiny vo výške
1.997,33 eura s príslušenstvom na tom skutkovom a právnom základe, že žalovaný je dedičom
po poručiteľke N. N., F. S. XX.XX.XXXX, čo vyplýva z uznesenia Okresného súdu Galanta sp. zn.
17D/198/2016, zo dňa 31.8.2017. Žalobca poskytoval poručiteľke sociálne služby na základe Zmluvy
o poskytovaní sociálnych služieb a dlh poručiteľky bol v sume 1.997,33 eura, ktorý záväzok prešiel na

žalovaného. Žalovaný svoj dlh na základe Uznania záväzku a splátkového kalendáru zo dňa 10.11.2016
uznal a zaviazal sa ho splatiť v 12 splátkach.

14. Z Uznania záväzku a splátkového kalendára zo dňa 10.11.2016 vyplýva, že žalovaný ako dlžník
vyhlásil, že dlží žalobcovi sumu 1.997,33 eura za poskytnutú službu N. N. na základe Zmluvy č. ŠZ

9/2015 uzatvorenej dňa 7.1.2016, vrátane jej dodatkov č. 1 a č. 2, v ktorej bol žalobca poskytovateľom
sociálnej služby; poručiteľka prijímateľom služby a žalovaný zmluvným zástupcom prijímateľa.

15. Podľa § 150 ods. 1 C. s. p. strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

16. Podľa § 151 ods. 1 C. s. p. skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa
považujú za nesporné.

17. Podľa § 151 ods. 2 C. s. p. ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo

vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

18. Podľa § 153 ods. 1, ods. 2 C. s. p. strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a
prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie súuplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť
a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana
nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania

alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.

19. Podľa § 186 ods. 2 C. s. p. súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná
pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli,
súd neprihliada.

20. Odvolací súd na ozrejmenie právnej stránky veci uvádza, že Civilný sporový poriadok s účinnosťou
od 1.7.2016 zaviedol princíp formálnej pravdy. Formálnou pravdou sa rozumie stav, kedy súd pri
rozhodovaní takmer výlučne vychádza z dôkazov, ktoré navrhli strany sporu (s výnimkami stanovenými
§ 185 ods. 2 a ods. 3 C. s. p.). Dôraz sa tu kladie na procesnú diligenciu strán, čoho dôsledkom je
obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu a jej presun takmer bezvýhradne na strany sporu. Súd tak nemusí

vždy zistiť skutočnú (materiálnu) pravdu ohľadom skutočností prezentovaných stranami sporu. Princíp
formálnej pravdy plne vyjadruje aj § 186 ods. 2 veta prvá C. s. p., podľa ktorého súd vychádza zo
zhodnýchtvrdenístrán,akneexistujedôvodnápochybnosťoichpravdivosti.Súdtedanemusívykonávať
dokazovanie ohľadom skutočností (skutkových tvrdení), ktoré medzi stranami nie sú sporné, a môže ich
bezdokazovaniazobraťzazákladsvojhorozhodnutia.Skutkovétvrdeniamožnopovažovaťzanesporné

v tom prípade, ak sa strana ku skutkovým tvrdeniam protistrany buď vôbec nevyjadrila, prípadne ich
nepoprela účinným spôsobom (§ 151 C. s. p.).

21. Limitom tohto prístupu je však existencia dôvodnej pochybnosti o pravdivosti skutkových tvrdení;
za „dôvodnú pochybnosť“ možno považovať pochybnosť, ktorá by spôsobila, že súd po komplexnom,

starostlivom a objektívnom zhodnotení skutkových tvrdení, by bol tak nerozhodný, že by nemohol
povedať, že konkrétne skutkové tvrdenie je pravdivé; nie je to však imaginárna pochybnosť ani
pochybnosť založená na rozmare alebo určitej náhode, či na domnienke alebo dohade, ale musí sa
jednať o pochybnosť rozumnú, teda majúcu vecný a racionálne odôvodniteľný základ. Ak nadobudne
súd dôvodné pochybnosti o pravdivosti skutkových tvrdení, až vtedy vykonáva dokazovanie (na návrh

strán a plne v súlade s § 185 ods. 1 C. s. p. podľa ktorého súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov
vykoná).

22. V nadväznosti na uvedené odvolací súd konštatuje, hoci žalovaný vo vyjadrení doručenom súdu
prvej inštancie dňa 18.10.2021 poprel akékoľvek uzatvorenie zmluvy so žalobcom, napriek tomu, že

žalobca k žalobe pripojil Uznanie záväzku a splátkový kalendár zo dňa 10.11.2016, avšak v odpore
doručenom súdu dňa 27.1.2020 uviedol, že uznanie dlhu podpisoval v tiesni, keďže práve prišiel z
pohrebníctva po vybratí truhly pre matku a bol v takom psychickom stave, že si nemohol uvedomovať čo
podpisuje; nemožno aj s poukazom na § 151 ods. 2 C. s. p. považovať za účinné popretie skutkového
tvrdenia žalobcu. Odvolací súd sa totiž stotožňuje so žalobcom v tom, že dátum podpisu Uznania

záväzku a splátkový kalendár dňa 10.11.2016 a smrť poručiteľky dňa 25.10.2016, t. j. časové rozpätie
16 dní, nepredstavuje okolnosť, ktorá by mohla mať vplyv na vôľovú zložku žalovaného natoľko, že by
pre právny úkon bol nespôsobilým, v čoho dôsledku by bolo Uznanie záväzku a splátkový kalendár,
absolútne neplatným právnym úkonom; a ak súd prvej inštancie o tom mal pochybnosť, mal vykonať
dôkaz vypočutím svedkyne K. Y., ktorého vykonanie žalobca navrhoval v dôsledku procesnej obrany

žalovaného.

23. A hoci by bolo možné vytknúť žalobcovi určitú mieru nejednoznačnosti v opise podstatných
skutkových tvrdení žaloby, nakoľko v nej primárne akcentoval okolnosť dedenia žalovaného ako dediča
po poručiteľke, ktorej bola sociálna služba žalobcom poskytovaná; bolo v prípade pochybností podľa

názoru odvolacieho súdu procesne vhodným na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností
požiadať žalobcu o ďalšie skutkové tvrdenia v zmysle § 150 ods. 2 C. s. p. Tým viac, ak z Uznania
záväzku a dlhu zo dňa 10.11.2016, ktoré bolo uvedené v žalobe a k nej pripojené, bolo markantné,
že právna pozícia žalovaného ako dlžníka má svoj vlastný hmotnoprávny základ spočívajúci v Zmluve
o poskytovaní sociálnej služby a nie v dedení po poručiteľke, nakoľko je nepochybné, že ak bolo

dedičské konanie po poručiteľke uznesením Okresného súdu Galanta sp. zn. 17D/198/2016, zo dňa
31.8.2017, zastavené a nepatrný majetok poručiteľky bol vydaný žalovanému, ktorý sa postaral o jej
pohreb; žalovaný nenadobudol žiadne dedičstvo titulom dedenia po poručiteľke.24. Ak súd prvej inštancie zamietol žalobu z dôvodu, že dlh, ktorého zaplatenia sa žalobca v konaní
domáhal, nie je dlhom žalovaného, ale dlhom poručiteľky; nečinil tak vecne správne, pretože táto
skutočnosťbolamedzistranaminespornázdôvodu,žetotoskutkovétvrdeniežalobcuneboložalovaným

účinne popreté.

25. Pretože súd prvej inštancie svoje rozhodnutie o žalobcom uplatnenom nároku na zaplatenie
1.917,66 eura s príslušenstvom titulom neuhradeného dlhu, ktorý žalovaným písomne uznal, založil na
nesprávnych skutkových záveroch, pre ktoré sa potom podstatou veci z hľadiska právne významných

skutočností pre posúdenie opodstatnenosti uplatneného nároku nezaoberal; v dôsledku nesprávneho
právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, pričom nebolo účelné doplniť dokazovanie
odvolacím súdom. Súd prvej inštancie pochybil v tom, že nezohľadnil nesporné skutkové tvrdenia medzi
stranami sporu ohľadom existencie platného uznania dlhu a nevykonal žalobcom navrhované dôkazy,
a nakoľko uvedený nedostatok nemožno napraviť ani v konaní pred odvolacím súdom, odvolací súd
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. c) C. s. p. zrušil a podľa § 391 ods.

1 C. s. p. vrátil vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V novom konaní bude súd prvej inštancie
povinný riadiť sa vyššie uvedeným právnym názorom odvolacieho súdu, ktorým je v zmysle § 391 ods. 2
C. s. p. viazaný. Zohľadní, že pokiaľ žalovaný právne účinným spôsobom nepoprel, resp. nespochybnil
skutkové tvrdenia žalobcu uvedené v žalobe, je potrebné z týchto podľa § 186 ods. 2 C. s. p. vychádzať.
Súd prvej inštancie zváži, či je na prejednanie sporu potrebné nariadiť pojednávanie (§ 177 ods. 2 C.

s. p.), berúc do úvahy, že s účinnosťou od 1.7.2016 súdy v konaní postupujú a rozhodujú v súlade s
platnými a účinnými právnymi predpismi pri zohľadnení ich vzájomného vzťahu a v súlade so základnými
princípmi C. s. p. (Čl. 16 ods. 1 Základných princípov C. s. p.); na základe vykonaných dôkazov ustáli
skutkový stav potrebný pre svoje rozhodnutie, ktoré bude vo vzťahu k zistenému skutkovému stavu
preskúmateľné a po opätovnom rozhodnutí sporu svoje závery o skutkových zisteniach a právnom

posúdení veci odôvodní spôsobom zodpovedajúcim § 220 ods. 2 C. s. p. tak, aby obsahovalo dostatok
dôvodov a ich uvedenie bolo zrozumiteľné.

26. Súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci rozhodne o náhrade trov konania (§ 262 ods. 1, §
396 ods. 3 C. s. p.).

27. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).