Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 12, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/231/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7912202633
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slebodník

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7912202633.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a sudcov JUDr.

Slávky Zborovjanovej a JUDr. Andreja Šalatu, v právnej veci navrhovateľa: BLIKA, s.r.o., Cukrovarská
3034, Trebišov, IČO: XX XXX XXX, zast. HKP Legal, s. r. o., IČO: XX XXX XXX, Sasinkova 6, Bratislava,
proti odporcovi: Mesto Trebišov, M. R. Štefánika 204/862, Trebišov, zast. advokátom Prof. JUDr. Peter
Vojčík, CSc., IČO: XXXXXXX, Rázusova 28, Košice, o zaplatenie 1 646 240,21 € s prísl., o odvolaní
navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Trebišov č.k. 2C/22/2012-308 zo 16.12.2013

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.
Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa (ďalej len súd), návrh navrhovateľa zamietol (výrok I.).

Rozhodol, že navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi trovy konania vo výške 61 679,74 €, z toho za
súdny poplatok z odporu sumu 16 596,50 € a ako trovy právneho zastúpenia odporcu sumu 45 082,74
€, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok II.). Navrhovateľ je povinný zaplatiť Slovenskej
republike trovy konania vo výške 65,24 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok III.). Navrhovateľovi
uložil súd, aby v lehote do 60 dní od doručenia rozhodnutia zložil na účet Okresného súdu Trebišov
preddavok na trovy konania vo výške 54 500 € (výrok IV.).
Súd vychádzal z toho, že odporca nesplnil svoju povinnosť odovzdať nehnuteľnosti navrhovateľovi v

spôsobilom stave a v termíne stanoveným časovým harmonogramom stanoveným v čl. 5 ods. 5.2.
Zmluvy, navrhovateľ mal za to, že bola splnená podmienka na uplatnenie nároku na zmluvnú pokutu
v zmysle čl. 5 ods. 5.4. zo strany navrhovateľa voči odporcovi , a to vo výške dvojnásobku dennej
sadzby dohodnutého nájomného v zmysle čl. 4 ods. 4.1. Zmluvy. Zmluvné strany uzavreli dňa 1.6.2009
k Zmluve Dodatok (ďalej len Dodatok), na základe ktorého od 1.6.2009 došlo k zmene čl. 4 ods. 4.1.
Zmluvy, a to tak, že nájomné za užívanie Výrobných priestorov sa mení na 24,46 €/m2/rok a za užívanie
ostatných priestorov sa mení na 6,67 €/m2/rok. Navrhovateľ má za to, že v zmysle čl. 5 ods. 5.4 v

spojení s čl. 4 ods. 4.1. Zmluvy mu vznikol nárok na zmluvnú pokutu, a to vo výške 0,20 € denne za
jeden m2 Výrobných priestorov a 0,05 Eur denne za m2 Ostatných priestorov, a to od 1.4.2007 do
31.5.2009,avovýške0,13€dennezajedenm2Výrobnýchpriestorova0,04Eurdennezam2Ostatných
priestorov (v zmysle čl. 2 ods. 2.2 Dodatku k Zmluve zo dňa 1.6.2009) od 1.6.2009 do odstránenia vád
na Nehnuteľnostiach (predmete nájmu). Navrhovateľ písomne vyzval odporcu na zaplatenie výzvou zo
dňa 16.6.2010, do dnešného dňa nebol uplatnený nárok navrhovateľa uspokojený. Na základe vyššie
uvedených skutočností si navrhovateľ týmto uplatňuje nárok voči odporcovi na zmluvnú pokutu od

3.9.2007 do 3.9.2010.
Konanie bolo vedené pod sp. zn. 2C/76/2011. Konajúci súd uznesením zo dňa 21. decembra 2011, č.k.
2C/76/2011-248, rozhodol takto:
„I. Konanie zastavuje v časti o zaplatenie 5 285,30 €.II. Pripúšťa rozšírenie návrhu navrhovateľa o zaplatenie 36 904,22 €.
III. Pripúšťa rozšírenie návrhu navrhovateľa o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9% ročne zo
sumy 1 646 240,21 € od 6.9.2010 do zaplatenia tejto sumy.

IV. Nárok navrhovateľa na zaplatenie 1 609 335,99 €, a nárok navrhovateľa v rozsahu, v akom súd
pripustil rozšírenie nároku navrhovateľa vylučuje na samostatné konanie.
V. O povinnosti nahradiť trovy konania rozhodne súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.“
Vtomtopodanínavrhovateľuviedol,žeberiesvojnávrhspäťvrozsahu5285,30€,čozodpovedánároku
navrhovateľa na zmluvnú pokutu za obdobie od 3.9.2007 do 5.9.2007 vrátane, t. j. za tieto 3 dni.

Súčasne uviedol, že navrhovateľ vo svojom návrhu zo dňa 3.9.2010 neuplatnil svoj nárok na zmluvnú
pokutu za 29 dní roku 2010 (t. j. za obdobie od 1.6.2009 do 3.9.2010); z uvedeného dôvodu preto
navrhovateľ svoj nárok rozširuje o zmluvnú pokutu uvedeným 29 dňom omeškania v roku 2010; zároveň
rozširuje svoj nárok na zmluvnú pokutu zodpovedajúcu obdobiu od 4.9.2010 do 6.9.2010, teda rozširuje
svoj návrh celkovo o 32 dní za rok 2010 vo výške 36 904,22 €.
Vylúčené konanie je vedené pod sp. zn. 2C/22/2012. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom

účastníkov konania, prednesom právnych zástupcov účastníkov konania, výsluchom svedkov Z.. D..
K. (čl. 182), F.. S.. D.Š. (čl. 187), Z.. I.. F. (č.l. 205), obsahom spisu Okresného súdu Trebišov sp. zn.
14C/129/2010, ďalšími listinnými dôkazmi.
Súd dôvodil, že zmluva o podnájme sa nachádza na č.l. 13-28 spisu sp. zn. 2C/76/2011. Z obsahu tejto
Zmluvy vyplývajú skutočnosti o obsahu Zmluvy tvrdené navrhovateľom v návrhu na začatie konania.

Obdobne z Dodatku Zmluvy zo dňa 1.6.2009 (č.l. 9 - 12 spisu sp. zn. 2C/76/2011) vyplývajú tvrdenia o
jej obsahu uvedené navrhovateľom v návrhu na začatie konania.
Na č.l. 132-137 spisu súdu sp. zn. 14C/129/2010 sú Zásady hospodárenia a nakladania s majetkom
Mesta Trebišov, schválené 31.8.2005, a to uznesením Mestského zastupiteľstva v Trebišove č. 79/2005,
ktoré nadobúdajú účinnosť dňom ich schválenia.

Podľa Čl. 4 - Nakladanie s majetkom mesta:
Podľa bodu 4. primátor mesta rozhoduje samostatne o:
- predaj hnuteľnej veci v zostatkovej účtovnej hodnote 150 000,- Sk,
- prenájme hnuteľnej veci na časové obdobie do jedného roka,
- poskytnutie dotácie alebo peňažného príspevku v hodnote 20 000,- Kč.

podľa bodu 5. primátor mesta rozhoduje po schválení v Mestskej rade o:
- predaji hnuteľnej veci v hodnote od 150 000,- Sk do 500 000,- Sk, stanovenej znaleckým posudkom,
- zverenie majetku do správy, odňatie majetku do správy,
- poskytnutie dotácií a peňažných príspevkov do 50 000,- Sk,
- prenájme hnuteľnej veci na časové obdobie do 3 rokov.

Podľa bodu 6. Mestské zastupiteľstvo schvaľuje:
- prevod vlastníctva nehnuteľnej veci,
- prevod vlastníctva hnuteľnej veci nad hodnotu 500 000,- Sk stanovenú znaleckým posudkom,
- prenájom hnuteľnej veci na časové obdobie dlhšie ako 3 roky a prenájom nehnuteľnej veci,
- prijatie úveru,

- prevzatie záväzkov a pohľadávok, zriadenie záložného práva,
- zverenie majetku do správy, odňatie majetku zo správy, na novovzniknuté organizácie založené alebo
zriadené mestom,
- vklad majetku do obchodných spoločností založených mestom,
- zrušenie členstva v obchodnej spoločnosti,

- prevod obchodného podielu v obchodnej spoločnosti,
- združovanie prostriedkov mesta,
- vydávanie cenných papierov a nakladanie s nimi,
- dotácie a peňažné príspevky v hodnote nad 50 000,- Sk,
- ostatné úkony nakladania s majetkom mesta.

Podľa Čl. 2 - Majetok mesta, a to bodu 1.: Majetkom mesta Trebišov sú hnuteľné a nehnuteľné veci
vo vlastníctve Mesta Trebišov, majetkové práva mesta Trebišov a majetkové práva právnických osôb
založených alebo zriadených Mestom Trebišov. Podľa bodu 2. písm. c/ tohto článku majetok mesta tvoria
pohľadávky a iné majetkové práva.
Návrh podnájomnej zmluvy a uznesenie Mestského zastupiteľstva č. 79/2005 zo dňa 31.8.2005, Zásady

hospodárenia a nakladania s majetkom Mesta Trebišov platné a účinné od 31.8.2005, ako aj uznesenie
Mestského zastupiteľstva č. 91/2004 zo dňa 8.9.2004 predložil právny zástupca Mesta Trebišov v konaní
na súde pod sp. zn. 14C/129/2010 dňa 18.4.2011, spolu so sprievodným listom datovaným 14.4.2011
(č.l. 168 spisu súdu sp. zn. 14C/129/2010).Pokiaľ v Zmluve o podnájme uzavretej medzi účastníkmi konania dňa 30.11.2006 je v bode 5.4
dohodnutý inštitút zmluvnej pokuty, v návrhu podnájomnej zmluvy takýto inštitút zmluvnej pokuty nebol
dohodnutý. To, že obsah týchto dvoch zmlúv, teda Návrhu a Zmluvy uzavretej dňa 30.6.2012 je rozdielny,

vyplýva aj z prehľadu o ich obsahu (Návrh podnájomnej zmluvy - jeho obsah na č.l. 182 spisu sp.
zn. 14C/129/2010, obsah Zmluvy o podnájme z 30.11.2006 na č.l. 14 spisu sp. zn. 2C/79/2011) Súd
poukázal na rozdiely v týchto zmluvách čo sa týka výšky (ceny) podnájmu.
Podľa súdu odporca sa v rámci svojich možností tieto vady snaží odstrániť a teraz nedávno v priebehu
tohto roka prebehla rozsiahla rekonštrukcia strechy za účelom zamedzenia zatekania do priestorov,

ktoré má v podnájme navrhovateľ. Strana navrhovateľa sa snaží vo svojom podaní podsunúť súdu
zdanie, že základným argumentom odporcu je, že v čase odovzdania predmetu podnájmu tento nemal
vady, že v čase odovzdania predmetu podnájmu tento nemal vady. To sa snaží navodiť navrhovateľ. To
však nie je pravda. Ako aj hovorí preberací protokol, priestory neboli vyhotovené bezchybne, a preto
sa v preberacom protokole sporové strany dohodli na ich odstránení pod nejakou sankciou, zadržania
nájomného. Avšak tento stav nemožno napriek tomu, že navrhovateľ stihol lehotu na poslednú chvíľu,

spojiť s aplikáciou ustanovenia o zmluvnej pokute, je absurdné, aby sa priznalo nájomníkovi, ktorý
užíva roky priestor, za ktorý zadržiava nájomné, odporca navrhovateľovi znížil nájomné na polovicu,
resp. o tretinu, aby dostal navrhovateľ ako podnájomca spätne satisfakciu za zníženú kvalitu užívania
predmetupodnájmuvovýškedvojnásobkunájomného.Logickýmvýkladommusísúdajkaždánezaujatá
strana dôjsť k názoru, že tento inštitút sa vzťahuje na moment, kedy neboli priestory schopné užívania,

tzn., vôbec by neboli pripravené alebo by boli pripravené tak, že v nich navrhovateľ nemôže začať
výrobu. Vtedy je pochopiteľná výška sankcie vo výške dvojnásobku nájomného. A tak to bolo myslené
logicky,ajvočitomustojípovinnosťnavrhovateľapriestoryprebrať,ktorájetiežsankcionovanázmluvnou
pokutouvrovnakejvýške.Čižetak,akosarozprávameorovnostiúčastníkov,ajrovnosťzmluvnýchstrán
bola zaručená oproti sebe stojacimi zmluvnými pokutami, ktoré boli tak vysoké preto, aby jednoznačne

motivovali stranu odporcu priestor pripraviť, a to tak, aby v ňom mohol začať navrhovateľ výrobu a na
druhú stranu motivovali navrhovateľa, aby keď takto ten priestor pripravený bude, tak ho bezodkladne
prebral. Aj jedno aj druhé nastalo. Tzn., že inštitút zmluvnej pokuty logicky skončil svoju životnosť tým, že
začali byť priestory užívané a nastúpil štandardný režim nájomného vzťahu. Preto je logicky ustanovenie
o zmluvnej pokute je vložené v tej časti Zmluvy, kde je upravená doba Zmluvy resp. je trvanie, pretože

upravuje začiatok plynutia nájomného vzťahu. To, o čom dnes súd rozhoduje, je zníženou kvalitou
užívania predmetu podnájmu. Akokoľvek sa to snaží strana navrhovateľa prepasírovať, že ide o predmet
nespôsobilý na dohodnuté užívanie, kvôli aplikácii inštitútu zmluvnej pokuty, musíme na to prihliadať
ako na nepravdivú konštrukciu. Navrhovateľ vyrába a akurát má pri tom vyrábaní znížený komfort. A za
ten znížený komfort má poskytnuté satisfakcie rôznym spôsobom a veľmi je dôležité, že dostatočným

spôsobom. Odporca je dostatočne motivovaný tie opravy vykonávať, a aj ich vykonáva. Preto po
uznesení o zložení preddavku navrhovateľom a v prípade, že tento preddavok v určenej lehote zloží,
a k tomu zástupca odporcu uvádza, prečo teraz podal odporca návrh na zloženie preddavku na trovy
navrhovateľom. Ide o to, že v priebehu konania prebiehalo ešte niekoľko rozhovorov a stretnutí medzi
sporovýmistranami,kdesajavilo,žeeštemôžebyťtentosporrozhodnutýajzmierlivo,teda,žejemožné

usporiadať ho medzi účastníkmi konania zmierlivo. Dokonca aj po poslednom pojednávaní prebehol
rozhovor medzi právnym zástupcom navrhovateľa a mnou, kde sme sa o takejto možnosti rozprávali.
Účastníci uviedli, chceme ešte po tom, ako už je jasné, že k takejto dohode nedôjde, uplatniť si svoj
nárok , resp. právo, ešte na súde prvého stupňa. Podľa názoru právneho zástupcu odporcu nie je
nevyhnutéďalejtentonárokodôvodňovať,pretože§141aOSPjejednoznačný.Pretoakdôjdekzloženiu

preddavku a teda súd konanie nezastaví, navrhuje aby súd návrh v celom rozsahu a zamietol a priznal
strane odporcu náhradu trov konania, ktoré vyčísli odporca do 3 dní.
Zhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k týmto právnym záverom:
Navrhovateľ svoj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty opieral o obsah Zmluvy o podnájme uzavretej
medzi navrhovateľom ako podnájomníkom a odporcom ako nájomcom, zo dňa 30.11.2006. Týmto

nájomcom je obec (Mesto Trebišov). V čase uzavretia tejto podnájomnej Zmluvy boli zásady
hospodárenia s majetkom obce (t.j. Mesta Trebišov) upravené Zásadami hospodárenia a nakladania s
majetkom mesta Trebišov schválenými dňa 31.8.2005 uznesením Mestského zastupiteľstva v Trebišove
č. 79/2005 s tým, že nadobúdajú účinnosť dňom ich schválenia (ďalej len Zásady).
Súd poukázal na obsah Zásad (keď citoval § 9 ods.2 zák. č. 138/91 Zb), podľa ktorých majetkom mesta

Trebišov sú aj majetkové práv mesta Trebišov (Čl. 2, bod 1.) a majetok mesta tvoria aj pohľadávky a iné
majetkové práva (Čl. 2 bod. 2. písm. c/). Podľa Čl. 4, bod 6, trinásta odrážka, mestské zastupiteľstvo
schvaľuje ostatné úkony nakladania s majetkom mesta.Z obsahu týchto Zásad je zrejmé, že nárok odporcu ako nájomcu voči navrhovateľovi ako
podnájomníkovi je pohľadávkou (majetkovým právom odporcu (obce) voči navrhovateľovi, a tým je toto
majetkové právo odporcu (obce) majetkom odporcu (obce - mesta Trebišov). Podľa Čl. 4, bod 6., trinásta

odrážka Zásad, pri ostatných úkonoch mesta, ktoré schvaľuje mestské zastupiteľstvo, nebola určená
hodnota majetkových práv, ktoré podľa § 9 ods. 2 písm. c/ zák. č. 138/1991Zb. v znení účinnom do
31.12.2008, podliehajú schváleniu obecným zastupiteľstvom. To znamená, že každý úkon obce (mesta
Trebišov), predmetom ktorého je jeho majetkové právo, podlieha schváleniu zastupiteľstvom.
Ak uznesením Mestského zastupiteľstva v Trebišove č. 91/2004 z 8.9.2004 bol schválený pod bodom

3. Návrh podnájomnej zmluvy na prenajaté nehnuteľnosti uzavretú s investorom, tak týmto uznesením
nebola schválená mestským zastupiteľstvom tá Zmluva o podnájme, na základe ktorej si navrhovateľ
v tomto konaní uplatňuje nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty voči odporcovi. Pokiaľ navrhovateľ
poukazuje na ďalšie uznesenie Mestského zastupiteľstva v Trebišove, a to na uznesenie č. 95/2004 zo
dňa 27.9.2004, ktorým bolo schválené pod písmenom b/ splnomocnenie primátorovi na podpisovanie
zmlúv týkajúcich sa realizácie projektu Priemyselný park Trebišov, konajúci súd je toho názoru, že

takýmto uznesením mestského zastupiteľstva nemožno vylúčiť ustanovenie už vyššie citovaného § 9
ods. 2 písm. c/ zák. č. 138/1991 Zb. v znení účinnom k 31.12.2008. Zo žiadnych ustanovení tohto
zákona nemožno vyvodiť, že obecné zastupiteľstvo v prípadoch, keď je ustanovené, že nakladanie s
majetkovými právami v určenej hodnote podlieha vždy schváleniu obecným zastupiteľstvom, možno
nahradiť takým rozhodnutím obecného zastupiteľstva, ktoré do budúcna splnomocní starostu obce

(primátora mesta) na také právne úkony, predmetom ktorých je nakladanie s majetkovými právami obce,
ktoré podliehajú schváleniu obecným zastupiteľstvom.
Z neplatnej zmluvy sa nemožno domáhať nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty v nej dohodnutej, lebo
takýto nárok nevznikol.
Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný

zamietol.
Na základe uvedeného súd nevyhodnotil ďalšie dôkazy vykonané v tomto konaní a nevykonal ďalšie
dôkazy, keďže vykonané dokazovanie súd posúdil ako dostatočné pre záver, na základe ktorého návrh
navrhovateľa ako nedôvodný zamietol.
Súd neúspešného navrhovateľa podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku zaviazal na

náhradu trov konania úspešnému odporcovi a odporcu predstavujú náhradu za súdny poplatok z odporu
zaplatenýodporcom(čl.120spisusp.zn.2C/76/2011vovýške16596,50€)atrovyprávnehozastúpenia
odporcu, pritom odporca nárok na náhradu trov konania vyčíslil v zákonom stanovenej lehote (č.l. 296 -
307 spisu sp. zn. 2C/22/2012). Podľa vyhl. č. 655/2004 Z. z. súd priznal z uplatneného nároku odporcovi
túto náhradu:

Podľa § 10 ods. 1 za jeden úkon právnej služby odmenu:
z nároku 1 614 621,29 € v konaní sp. zn. 2C/76/2011 odmenu vo výške po 3 653,57 €, a to za 5
úkonov právnej služby, z toho za dva úkony v roku 2010 (1. prevzatie a príprava, 2. podanie odporu proti
vydanému platobnému rozkazu), a za ďalšie 3 úkony v roku 2011 (za zastupovanie na pojednávaniach
3. dňa 18.10.2011, 4. dňa 14.11.2011 a 5. dňa 21.12.2011), spolu 5 úkonov, t.j. 5 krát po 3 653,57 € =

18 267,85 €; spolu podľa úkonov (10 úkonov) 36 934,50 €.
Súd podľa § 15 písm. a/, § 16 ods. 4
1. v spojení s § 7 ods. 1, 4, 5, 6 zák. č. 283/2002 Z. z. náhradu za spotrebované hmoty pri priemernej
spotrebe PHM motorového vozidla ev. č. H., pri vzdialenosti 100 km zo sídla advokáta do sídla súdu
a späť, podľa predloženého osvedčenia o evidencii (č.l. 34) priemerná spotreba benzínu BA 95 B po

8,9 litrov na 100 km, a pri cene benzínu za jeden liter tak, ako ju odporca uviedol vo vyúčtovaní (ktorá
neprevyšuje cenu zverejnenú Štatistickým úradom Slovenskej republika ako priemerné ceny pohonných
látok SR v roku 2011 a 2013 /týždenné/), a to cene za 1 liter PHM - v Eur: 1,257; 1,266; 1,301; 1,495;
1,503; 1,479; 1,516 a 1,440 (ceny uvádza súd v časovej postupnosti ako boli uskutočnené pojednávania,
dátum ktorých je uvedený pod písm. a/), spolu náhrada za PHM 100,20 € (11,19 + 11,27 +11,58 + 13,31

+ 13,38 + 13,16 + 13,49 + 12,82);
2. v spojení s § 7 ods. 1, 2 zák. č. 283/2002 Z. z. základnú náhradu za každý kilometer jazdy vo výške
0,183 € podľa opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 632/2008 Z. z., čo pri ôsmich
cestách po 100 km predstavuje náhradu vo výške 146,40 €;
spolu náhrada cestovného vo výške 246,60 € (100,20 + 146,40) a iné nároky, spolu 45 082,74 €.

Podľa § 141a ods. 1, 2 Občianskeho súdneho poriadku s poukazom na nález Ústavného súdu SR zo
dňa 6. júna 2012, I. ÚS 112/2012-30 (ÚS SR v odôvodnení nálezu dôvodí, že: „Podľa ústavného súdu už
faktickým /nie iba formálnym/ preskúmaním uvedených predpokladov na strane dotknutého účastníka /
v danom prípade na strane sťažovateľky/ môže rezultovať záver o splnení predpokladov na uloženiepovinnosti tomuto účastníkovi konania spočívajúcej v nutnosti zložiť preddavok na trovy konania, avšak
pri rešpektovaní princípu proporcionality, ktorý vyžaduje, aby zásahy do majetkových práv účastníka
konania boli minimalizované na najnižšiu možnú rozumnú mieru, ktorou by vždy mala byť odhadnutá

výška budúceho priznaného nároku v rámci náhrady trov konania; nesmie byť teda len mechanickým
určením do 5% z predmetu konania tak, ako to urobil Okresný súd“.), určil (s poukazom na § 2 písm. a/
zák. č. 601/2003 Z. z. a § 1 písm. a/ opatrenia MPSVaR SR č. 300/2010 Z. z.) navrhovateľovi v lehote
do 60 dní od doručenia rozhodnutia zložiť na účet Okresného súdu Trebišov na preddavok na trovy
konania vo výške 54 500,- €.

V podanom odvolaní žiadal navrhovateľ zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu prvého stupňa na
opätovné prejednanie, uplatnil si aj trovy odvolacieho konania.
Odvolanie podal z dôvodov podľa § 205 ods.2 písm.b/, d/, f/ O.s.p., lebo nie je pravda, že podľa
zásad o majetku Mesta Košíc tieto majetkové práva Mesta Košíc schvaľuje mestské zastupiteľstvo,
nárok odporcu ako nájomcu voči navrhovateľovi ako podnájomníkovi je pohľadávkou voči nemu a tým

je toto majetkové právo odporcu aj majetkom odporcu (obec, mesta). V konaní bolo preukázané, že
zmluva o podnájme uzavretej medzi účastníkmi konania dňa 30.11.2006 nebola schválená Mestským
zastupiteľstvom mesta Trebišov a teda ak tak odôvodnil podľa § 39 OZ súd svoje rozhodnutie, že
ide o neplatnú zmluvu (§ 9 ods.2 písm.c/ zák. č. 138/1991 Zb.), rozhodol nesprávne a nezákonne.
Samotný akt uzatvorenia podnájomnej zmluvy je právny úkon a nie je možné ho považovať za žiadne

majetkové právo, jedná sa o odlišné právne skutočnosti. V čase uzatvárania podnájomnej zmluvy
účastníkmi žiadne právo na nájomné ešte neexistovalo, t.j. nemohlo o ňom ani žiadnym spôsobom
rozhodovať mestské zastupiteľstvo odporcu. Zo žiadneho ustanovenia zák. č. 138/1991 Zb. v znení
neskorších predpisov ani zo žiadneho ustanovenia zák. č. 369/1990 Zb. v znení neskorších predpisov
nevyplýva, že udelenie generálneho splnomocnenia štatutárnemu orgánu nie je možné považovať za

súhlas mestského zastupiteľstva s právnym úkonom. Predmet podnájmu pritom nie je vo vlastníctve
obce, ale je vo vlastníctve tretej osoby, t.j. spol. Priemyselný park Trebišov, s.r.o., Škultétyho 1880/7,
Trebišov, čiže vznik povinnosti udeliť súhlas mestským zastupiteľstvom s podnájomnou zmluvou nie
je možné subsumovať pod ust. § 11 ods.4 písm.a/ a ani ust. § 8 ods.1 zák. č. 369/1990 Zb. Štvrtý
výrok rozsudku, ktorým súd zaviazal navrhovateľa na preddavok na účet súdu vo výške 54 500 € nie

je zákonný. Súčasne zaviazal navrhovateľa na zaplatenie trov súdneho konania vo výške 61 679,74
€, z jedného právneho dôvodu zaviazal na dvojitú úhradu trov. Na tom istom súde prebieha iný spor
medzi totožnými účastníkmi v inej právnej veci, t.j. vo veci 14C/94/2010, v rámci ktorého navrhovateľ
uplatnil ten istý nárok a v rámci tohto konania tento súd nespochybňoval platnosť podnájomnej zmluvy
a keby navrhovateľ nepodal odvolanie v obidvoch konaniach, boli by tým istým súdom vydané dva

právoplatné rozsudky, ktoré by boli v priamom rozpore, čo sa týka základu výrokov, t.j. existencie
právneho vzťahu medzi účastníkmi. Navrhovateľ ani odporca nikdy nespochybnili platnosť uzatvorenej
podnájomnej zmluvy.

Odporca navrhol potvrdiť rozsudok ako vecne správny, žiadal priznať aj trovy odvolacieho konania vo

výške 4 465,64 €.
Vo vyjadrení uviedol, že medzi účastníkmi konania nebolo síce sporné ohľadne podnájomnej zmluvy,
či je platná alebo neplatná, avšak podľa odporcu mali si účastníci dojednať inštitút zmluvnej pokuty za
účelom zabezpečenia splnenia zmluvnej povinnosti „predmet podnájmu k odovzdaniu navrhovateľovi“.
Tento predmet má sa odovzdať v spôsobilom stave a v termíne stanovenom v časovom harmonograme,

tzn. podľa vôle účastníkov konania. Dohodnutá zmluvná pokuta sa vzťahovala na prípad, ak by predmet
podnájmu nebol pripravený k odovzdaniu v súlade s dohodnutým časovým harmonogramom, resp.
nebol pripravený k odovzdaniu v spôsobilom stave, t.j. v súlade s Vykonávacím projektom. Odporca
však dáva do pozornosti, že počas troch rokov trvania podnájomného vzťahu medzi účastníkmi konania
neexistovala žiadna zmienka o tom, že predmet podnájmu bol navrhovateľovi odovzdaný v rozpore

s čl. 5 ods.5.4 Podnájomnej zmluvy. Preto podľa názoru odporcu navrhovateľ v konaní uplatňuje
len svoj údajný nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty z úplne iného titulu ako bolo dohodnuté v
Podnájomnej zmluve, keďže za nevykonanie podstatných opráv na predmete podnájmu požaduje od
odporcu úhradu zmluvnej pokuty (navyše sám zadržiava z dôvodu nevykonania podstatných opráv
odporcom, časť nájomného za užívaný Predmet podnájmu). Táto zmluva je podnájomná a viaže

sa na porušenie úplne inej zmluvnej povinnosti a to na povinnosť pripraviť Predmet podnájmu k
odovzdaniu navrhovateľovi v súlade s Časovým harmonogramom a v spôsobilom stave. Preto treba
rozlišovať v predmetnom konaní podľa odporcu, že pripraviť predmet podnájmu k odovzdaniu v
spôsobilom stave, ktoré je sankcionované zmluvnou pokutou a porušenie povinnosti vykonať podstatnéopravy v dôsledku existencie prípadných vád na predmete podnájmu, na ktoré navrhovateľ neustále
poukazoval vo výzvach a čo aj namieta v odvolaní, ktoré navrhovateľ bez akejkoľvek relevancie k
nároku uplatnenému v tomto konaní, predložil ako dôkaz v tomto konaní. V dobe uzavretia Podnájomnej

zmluvy je nepochybné, že nebolo vôľou účastníkov konania zabezpečiť splnenie povinnosti odporcu
vykonať podstatné opravy týkajúce sa vodotesnosti strechy (na ktoré sa navrhovateľ odvolával vo
svojom návrhu na vydanie platobného rozkazu a vo výzvach adresovaných odporcovi) zmluvnou
pokutou, k čomu možno dospieť i systematickým výkladom ustanovení Podnájomnej zmluvy, teda v
čl. 7 ustanovuje povinnosti odporcu (medzi ne patrí i povinnosť vykonať Podstatné opravy), pričom

ich splnenie nie je zabezpečené zmluvnou pokutou naproti tomu však Podnájomná zmluva zakotvuje
inštitút zmluvnej pokuty v čl. 5. Podnájomnej zmluvy (článok označený ako Doba podnájmu), z ktorého
je možné vyvodil, že úmyslom a vôľou zmluvných strán bolo zabezpečiť splnenie povinnosti odporcu
odovzdať navrhovateľovi predmet podnájmu v dobe, keď predmet podnájmu ešte v komplexnej podobe
neexistoval a to v termíne dohodnutom v Podnájomnej zmluve. So zreteľom na uvedený záver
tomuto svedčí i výške dohodnutej zmluvnej pokuty, ktorá má vysoko sankčný charakter práve pre

prípad neodovzdania Priestorov navrhovateľovi vôbec v spôsobilom stave, pričom podporne poukazuje
odporca i na recipročne dohodnutý inštitút zmluvnej pokuty pre prípad neprevzatia, resp. bezdôvodného
odmietnutia prevziať Priestory, ktoré sú v spôsobilom stave navrhovateľom. Odporca vo vyjadrení
zdôrazniť, že súd prvého stupňa vykonal za účelom preukázania skutočnosti extenzívne dokazovanie,
zatýmtoúčelombolovytýčených8pojednávanívovecisamejabolopredloženýchmnožstvopísomných

dôkazov a vypočutých niekoľko svedkov, výrok súdu prvého stupňa je správny, avšak nie celkom
správne odôvodnený, lebo medzi účastníkmi konania nie je sporná platnosť podnájomnej zmluvy a v
odôvodnení rozsudku absentuje skutočnosť, ako súd prvého stupňa vyhodnotil dôkazy v tomto smere,
že podnájomná zmluva je neplatná. Preto navrhuje potvrdiť rozsudok z týchto dôvodov.

Odvolacísúdbeznariadeniapojednávania(§214ods.2O.s.p.-vostatnýchprípadoch,t.j.neuvedených
v § 214 ods.1, možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania), prejednal odvolanie v
rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods.1,3 O. s. p. a rozsudok potvrdil podľa § 219 ods.1,2 O. s. p. ako vecne
správny, lebo súd úplne zistil skutkový stav veci, správne ju právne posúdil, odôvodnenie rozsudku má
podklad v zistení skutkového stavu a odvolací súd sa s ním v celom rozsahu stotožňuje, lebo dôvody

napadnutého rozsudku sú správne, výstižné a presvedčivé, na čom nič nemení ani odvolanie.

Odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm. d) O. s. p. sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu
veci súdom prvého stupňa spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho
rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej

stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi
chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou
nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku
ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové
zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 132

O. s. p., a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo
prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce
skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne
sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický
rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli

najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď
výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 132-
§ 135 O. s. p.

Súd vzal do úvahy iba skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas

konania najavo, jeho skutkové zistenia sú založené na správnom hodnotení dôkazov, nie je logický
rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli
najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok
hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 132-§ 135 O. s. p.,
preto tento odvolací dôvod nie je daný.

Právnym posúdením je činnosť súdu prvého stupňa, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci
podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikáciipráva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak
použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne
ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu

pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a
použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému
skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad
o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil
zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného

skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto
vec rozhodnutá.
Súd použil správny právny predpis na daný skutkový stav, správne ho aplikoval a jeho právne posúdenie
je zákonné.

Podľa § 213 ods.1, 3 O.s.p. odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak ako ho zistil súd prvého

stupňa s výnimkami ustanovenými v ods. 2 až 7.

Ak má odvolací súd za to, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu opakuje sám.

Spoukazomna§212ods.1,3O.s.p.rozsudokjevecnesprávnyanajehovecnejsprávnostiazákonnosti
nič nemení ani omyl v odôvodnení rozsudku, ak súd uviedol, že mestské zastupiteľstvo, ak podnájomnú
zmluvu neschválilo, táto zmluva je neplatná.

Konanie pred súdom prvého stupňa ako aj pred odvolacím súdom predstavujú podľa procesného

predpisu jeden celok. Preto treba vychádzať zo skutkového materiálu aj v odvolacom konaní, ak o ňom
odvolací súd nepochybuje. Súd prvého stupňa sa so zmluvou vyporiadal sčasti tak, že navrhovateľ
sa snažil navodiť skutočnosť, že v čase odovzdania predmetu podnájmu tento nemal vady, lebo v
čase odovzdania predmetu podnájmu došlo k jeho odovzdaniu, ako aj hovorí Preberací protokol,
priestory neboli vyhotovené bezchybne, a preto sa v Preberacom protokole sporové strany dohodli

na ich odstránení pod nejakou sankciou, t.j. zadržaním nájomného. Navrhovateľ síce stihol lehotu na
poslednú chvíľu, avšak tento stav nemožno napriek tomu spájať s aplikáciou ustanovenia o zmluvnej
pokute, lebo je absurdné, aby sa priznalo nájomníkovi, ktorý užíva roky priestor, za ktorý zadržiava
nájomnéaodporcanavrhovateľoviznížilnájomnénapolovicu,resp.otretinu,abydostalnavrhovateľako
podnájomca spätne satisfakciu za zníženú kvalitu užívania predmetu podnájmu vo výške dvojnásobku

nájomného, logickým výkladom súd dospel k názoru, že tento inštitút sa vzťahuje na moment, kedy
neboli priestory schopné užívania, tzn. vôbec neboli pripravené alebo by boli pripravené tak, že v nich
navrhovateľ nemohol začať výrobu, potom vtedy je pochopiteľná výška sankcie vo výške dvojnásobku
nájomného a takto bolo myslené logicky (podľa odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa) aj voči tomu
stojí povinnosť navrhovateľa priestory prebrať, ktorá je tiež sankcionovaná zmluvnou pokutou v rovnakej

výške. Ak procesný predpis pozná rovnosť účastníkov, treba prirátať k tomu aj rovnosť zmluvných
strán, aby bola zaručená oproti sebe stojacími zmluvnými pokutami, ktoré boli tak vysoké preto, aby
jednoznačne motivovali stranu odporcu priestor pripraviť a to tak, aby v ňom mohol začať navrhovateľ
vyrábať a druhú stranu motivovať navrhovateľa, aby keď tento priestor už pripravený bude, tak ho
bezodkladne prebral. Iné východisko pri výklade zmluvy nie je. Inštitút zmluvnej pokuty logicky podľa

súdu skončil svoju životnosť tým, že začali byť priestory užívané a nastúpil štandardný režim nájomného
vzťahu (§ 180 O.s.p.). Potom správne podľa súdu prvého stupňa ustanovenie o zmluvnej pokuty je
vložené v tejto časti Zmluvy, kde je upravená doba zmluvy, resp. jej trvania, pretože upravuje začiatok
plynutia nájomného vzťahu. Súd potom rozhodoval rozsudkom o zníženej kvalite užívania predmetu
podnájmu. Navrhovateľ sa snažil prepasírovať do konania, že ide o predmet nespôsobilý na dohodnuté

užívanie, avšak kvôli aplikácii inštitútu zmluvnej pokuty, ide o nepravdivú konštrukciu (§ 544 O.z.).
Navrhovateľvyrábalaakurátmápritomvyrábanízníženýkomfort,čižeprebralpriestory,zatentoznížený
komfort má poskytnuté satisfakcie rôznym spôsobom a veľmi dôležité, že dostatočným spôsobom aj
odporca je motivovaný tieto opravy vykonávať a aj ich čiastočne vykonáva. Preto po uznesení o zložení
preddavku navrhovateľom a v prípade, že tento preddavok v určenej lehote zloží a k tomu zástupca

odporcu uviedol, prečo teraz podal odporca návrh na zloženie preddavku na trovy navrhovateľom, lebo
v priebehu konania prebiehalo ešte niekoľko rozhovorov a stretnutí medzi sporovými stranami, kde
sa javilo, ešte môže byť tento spor rozhodnutý aj zmierlivo a dokonca aj po poslednom pojednávaní
prebehol rozhovor medzi právnymi zástupcami. Podľa názoru odporcu nebolo nevyhnutné ďalej tentonárok odôvodňovať, pretože podľa § 141 O.s.p. je jednoznačný (nedošlo k dohode, platí teda povinnosť
zložiť preddavok).

Keďže odvolací sú sa neodchýlil od zisteného skutkového stavu súdu podľa § 213 ods.1, 3 O.s.p.,
neopakoval dokazovanie, treba prisvedčiť odporcovi, že súd prvého stupňa správne vec posúdil, že
počastrochrokovtrvaniapodnájomnéhovzťahumedziúčastníkmikonanianeexistovalažiadnazmienka
o tom, že predmet podnájmu bol navrhovateľovi odovzdaný v rozpore s čl. 5 ods.5.4 Podnájomnej
zmluvy. Nebolo teda vôľou účastníkov konania zabezpečiť splnenie povinnosti odporcu vykonať

podstatné opravy týkajúce sa vodotesnosti strechy (ktoré namietal navrhovateľ vo svojom návrhu na
vydanie platobného rozkazu a vo výzvach adresovaných odporcovi) zmluvnou pokutou, k čomu je
možné dospieť i systematickým výkladom ustanovení Podnájomnej zmluvy, ktorá v čl. 7 ustanovuje
povinnosti odporcu (medzi tie patrí povinnosť vykonávať podstatné opravy), avšak ich splnenie nie je
zabezpečené zmluvnou pokutou. Naproti tomu však odvolací súd poukazuje aj na vyjadrenie odporcu,
ktoré je výstižné v tom, že podnájomná zmluva zakotvuje inštitút zmluvnej pokuty v čl. 5 Podnájomnej

zmluvy (označené ako doba podnájmu), z ktorého je možné tak z gramatického ako aj logického
výkladu dospieť k záveru, že úmyslom a vôľou zmluvných strán bolo zabezpečiť splnenie povinnosti
odporcu odovzdať navrhovateľovi Predmet podnájmu v dobe, keď Predmet podnájmu ešte v komplexnej
podobe neexistoval, v termíne dohodnutom v Podnájomnej zmluve. O tejto skutočnosti svedčí i výška
dohodnutej zmluvnej pokuty, ktorá má vysoko sankčný charakter práve pre prípad neodovzdania

priestoru navrhovateľovi v spôsobilom stave, podporne treba poukázať na recipročne dohodnutý
inštitút zmluvnej pokuty pre prípad neprevzatia, resp. bezdôvodného odmietnutia prevziať priestory,
ktoré sú v spôsobilom stave navrhovateľom. Súd tieto skutočnosti zistil v rozsiahlom dokazovaní
na 8 pojednávaniach a treba mu prisvedčiť, že sankčný charakter má zmluvná pokuta vo výške
zodpovedajúcej dvojnásobku dennej sadzby odplaty (nájomného) vypočítaným podľa čl. 4.1 Zmluvy za

každý ďalší deň omeškania po splnení povinnosti nájomcu riadne a včas a v súlade s vykonávacím
projektom v termíne podľa časového harmonogramu odovzdať priestory podnájomníkovi. (Súd tu
dodržal § 120 ods.4 O.s.p.).

Je nesporné, že 1.5.2007 bol zo strany oboch účastníkov sporu podpísaný preberací protokol o

odovzdaní a preberaní predmetného nájmu - nehnuteľnosti, k 31.3.2007 v stave spôsobilom na
dohodnuté užívanie došlo k fyzickému odovzdaniu priestorov navrhovateľovi 1.5.2007, ktoré boli v
riadnom stave, aby sa mohla začať výroba. Predmet podnájmu k odovzdaniu navrhovateľovi bol
pripravený a aj odovzdaný v stave spôsobilom a v stanovenom časovom harmonograme, dohodnutá
zmluvná pokuta sa vzťahovala na opačný prípad, teda ak by predmet podnájmu nebol pripravený k

odovzdaniu v súlade s dohodnutým časovým harmonogramom, čo nepochybne vyplýva z obsahu čl. 5
ods.5.4 Podnájomnej zmluvy.

Odvolací súd po preskúmaní rozsudku súdu prvého stupňa aj napriek čiastočne nesprávnemu názoru
o neplatnosti zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania z hľadiska chýbajúceho súhlasu mestského

zastupiteľstva k tejto zmluve, potvrdil ako vecne správny podľa § 219 ods.1, 2 O.s.p.

Podľa§224ods.1O.s.p.ustanoveniaotrováchkonaniapredsúdomprvéhostupňaplatiaipreodvolacie
konanie.

Podľa § 149 ods.1 O. s. p. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Podľa § 151 ods.1 O. s. p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný

trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Odvolací súd nepriznal trovy odvolacieho konania úspešnému odporcovi, lebo je samozrejmé, že síce
bol úspešný v odvolacom konaní, ale aj bez jeho vyjadrenia by musel odvolací súd rozhodnúť, preto
nejde o účelne vynaložené trovy s poukazom na § 224 ods.1 a § 142 ods.1 O.s.p. a navrhovateľ bol

neúspešný.

Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z.z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.