Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, December 10, 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/51/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7911210482
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Cakoci
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7911210482.1

Uznesenie

KrajskýsúdvKošiciachvprávnejvecižalobcuQ.I.,E.Č..XX/XX,zastúpenéhoAdvokátskoukanceláriou
W., N. &. K. N..V..Q.. so sídlom v H., H.Á. Č.. XX, proti žalovaným: X/ D. Y., J.. X.X.XXXX, bytom I., E.
XX/XX, 2/ Z. Y., J. XX.XX.XXXX, bytom tamtiež, obom zastúpeným Z.. K. Z., advokátom Advokátskej
kancelárie so sídlom v Y., S..V..Š. Č.. XXXX/XX, o zaplatenie 11.068,-eur, o odvolaní žalovaných proti
rozsudku Okresného súdu Trebišov zo dňa 24.7.2012 č.k. 6C 173/2011-226 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal žalovaných v 1. a 2.rade zaplatiť žalobkyni
spoločne a nerozdielne sumu 11.068,-eur s 9% ročným úrokom z omeškania od 28.2.2011 do zaplatenia
a nahradiť jej trovy konania v sume 3.105,72 eur na účet právneho zástupcu žalobcu do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

Týmtorozsudkomsúdprvéhostupňavcelomrozsahuvyhovelnárokužalobkyne,ktorásaodžalovaných
domáhala zaplatenia sumy 11.068,-eur titulom bezdôvodného obohatenia.

Rozsudok odôvodnil súd prvého stupňa tým, že na základe vykonaného dokazovania mal za
preukázané, že v mesiaci november 2010 bol z účtu žalobkyne č. XXXXXXXX/XXXX vedeného v
pobočke Všeobecnej úverovej banky M..N.. N. vyplatený prostredníctvom F. G. 11.068,-eur na účet
č. XXXXXXXXXX/XXXX vedený v rovnakej banke. Uvedená suma bola na predmetný účet uhradená
postupne v 12-tich splátkach po 1.000,-eur a uvedené platby boli zaúčtované ako plat bývalého starostu
Z. Y.. Uvedené sumy boli vyplatené na účet žalovanej v 1.rade - manželky žalovaného v 2.rade, ku

ktorému mal právo disponovania aj žalovaný v 2.rade. Konštatoval, že z uznesenia ustanovujúcej
schôdze z prvého zasadnutia obecného zastupiteľstva konaného dňa 3.1.2003 č. 1/1/23 vyplýva, že
obecné zastupiteľstvo vo I. schválilo výkon funkcie starostu na úväzok 70% a uvedená výška úväzku
určujeajjehoodmenuvsúladeso zákonomč.253/1994Z.z.oprávnompostaveníaplatovýchpomeroch
starostov obcí. Zo zápisnice zo zasadnutia rovnakého zastupiteľstva konaného dňa 20.12.2006 z
bodu č. 10 zistil, že starosta obce konštatoval, že obecné zastupiteľstvo prijalo uznesenie č. X/XM/

XXXX ktorým určilo starostovi plat ako úväzkový vo výške 70% s tým, že ak sa príjmová časť rozpočtu
dostatočne navýši, plat starostu sa doplatí do výške 100%, ak bude dostatok finančných prostriedkov,
obecné zastupiteľstvo zváži aj odmeny starostovi a tiež poslancom. Z rozsudku Krajského súdu v
Košiciach č. XS/XX/XXXX L. dňa 28.1.2010 zistil, že súd rozhodol vo veci navrhovateľa Okresnej
Q. X/XM/XXXX prokuratúry Trebišov proti obci Višňov o preskúmanie zákonnosti uznesenia tak, že
uznesenie obecného zastupiteľstva zrušuje. Ďalej konštatoval, že rozsudkom Najvyššieho súdu SR zo

dňa 22.6.2010 č. XS XX/XXXX bol rozsudok Krajského súdu v Košiciach 6S 68/09 zo dňa 28.1.2010
potvrdený.Na základe toho s poukazom na ust. § 451 ods.2 a § 39 Obč. zákonníka konštatoval, že v konaní

bolo jednoznačne preukázané, že v mesiaci november 2010 boli žalovaným v 2.rade ako vtedajším
starostom poukázané finančné prostriedky na účet jeho manželky žalovanej v 2.rade, s ktorým mal
právo disponovať aj on. Na základe toho uzavrel, že žalovaný v 2.rade nesie osobnú zodpovednosť za
vykonanie bankových prevodov ako jediný užívateľ F. G. k predmetnému účtu. Toto konanie žalovaného
v 2.rade súd vyhodnotil ako konanie v rozpore so všeobecne záväznými predpismi obce, ktoré upravujú

nakladanie s majetkom obce t.j. uznesením Obecného zastupiteľstva I. Č.. X/X/XXXX zo dňa 16.2.2001.
Právny úkon medzi žalovaným v 2.rade a žalovanou v 1.rade ktorým došlo k odoslaniu finančných
prostriedkov na jej účet bol zo zákona neplatný, pretože neboli splnené podmienky, ktorých splnenie si
pre platnosť tohto úkonu vyžadujú všeobecne záväzné predpisy a interné predpisy obce. Konštatoval,
že žalovaný v 1.rade ako starosta obce nemal súhlas obecného zastupiteľstva na takýto úkon a preto
uzavrel, že došlo k plneniu z neplatného právneho úkonu. Konštatoval, že hodnotil aj dôkazy predložené

žalovanými, tieto však považuje za nedôvodné. Konštatoval, že žalobca započítanie neuznal, lebo
pohľadávka z titulu doplnenia rozdielu v plate, nemá platný právny titul a namietal premlčanie nárokov
žalovaného v 2.rade a zároveň jeho nároky aj poprel.

Súd prvého stupňa ďalej uzavrel, že žalovaný v 2.rade nemal právny titulu pre nadobudnutie finančných
prostriedkov a to ani na základe rozsudku Krajského súdu Košice XS XX/XXXX, ktorý zrušil uznesenie
Obecnéhozastupiteľstvazodňa20.12.2006vspojeníspotvrdzujúcimrozsudkomNajvyššiehosúduSR.
Konštatoval, že uplatnenie započítania alebo vzájomného návrhu zo strany žalovaného sa súdu javí ako
neurčité a pre súd neakceptovateľné a okrem toho neexistuje právny titul na nadobudnutie pohľadávky

žalovaného v 2.rade. Konštatoval, že uvedené prostriedky boli poukázané ako finančná odmena a nie
doplatok mzdy. Má však za to, že aj odmena musí byť priznaná a vyplatená až po schválení obecný
zastupiteľstvom.Spoukazomnatietodôvodyžalobevcelomrozsahuvyhovelavzhľadomnaomeškanie
žalovaných priznal žalobkyni aj úrok z omeškania. Rozhodnutie o trovách konania založil na ust. § 142
ods. 1 O.s.p. a ich výšku položkovite vyčíslil.

Proti rozsudku podali včas odvolanie žalovaní v 1. a 2.rade. Títo žiadali napadnutý rozsudok zmeniť a
nárok žalobcu v celom rozsahu zamietnuť a priznať im náhradu trov konania. Svoje odvolanie zakladali
na dôvodoch uvedených v ust. § 205 ods. 2 písm. d/ a písm. f/ O.s.p.. V odvolaní uviedli, že prvostupňový

súddospelnazákladevykonanýchdôkazovknesprávnymskutkovýmzisteniamarozhodnutievychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Sú toho názoru, že v odôvodnení absentujú dôvody ktoré
by preukazovali skutočností, ktoré viedli súd k rozhodnutiu tak, ako je to uvedené v jeho petite.
Rozsudok teda považujú za nedostatočne odôvodnený. Dôvody rozsudku sú postavené hlavne na
citovaní písomných podaní žalobcu, prípadne na podania žalovaných, chýba však vyhodnotenie. Sú

toho názoru, že súd sa nevyporiadal dostatočne ani so započítacou námietkou žalovaného v 2.rade,
ktorú si uplatnil vo svojom písomnom podaní dňa 9.1.2012. Opätovne poukázal na to, že žalovaná suma
bola žalovanému v 2.rade vyplatená ako doplatok nevyplatenej mzdy. Bola riadne mzdovou účtovníčkou
vypočítaná, čo táto aj potvrdila vo svojej svedeckej výpovedi na pojednávaní, je riadne zaevidovaná
v mzdovom liste žalovaného v 2.rade, bola aj riadne zdanená a boli z nej zaplatené aj odvody. S

poukazom na ust. § 11 ods. 4 písm. f/ a § 10 ods. 2 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, majú
za to, že právomoc starostu obce v pracovnoprávnych vzťahoch je obmedzená právomocou Obecného
zastupiteľstva, avšak vo vzťahu k starostovi obce má obecné zastupiteľstvo jedinú právomoc určovať
jeho plat, odmenu a náhradu za nevyčerpanú dovolenku a starosta môže vykonávať svoju funkciu ako
úväzkový starosta iba z vlastného rozhodnutia a v takomto prípade mu patrí plat v pomernej časti

zodpovedajúcej rozsahu vykonávanej práce. Keďže uznesenie Obecného zastupiteľstva, ktorým bola
stanovená mzda žalovanému v 2.rade bolo následne súdmi zrušené, v zmysle § 4 ods. 3 zákona č.
253/1994 Z.z. o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest, ak obecné
zastupiteľstvo nerozhodne o plate starostu podľa tohto zákona, patrí starostovi plat podľa § 3 ods.
1. Majú teda za to, že keďže neexistovalo rozhodnutie o výške platu žalovaného v 2.rade, platí toto

ustanovenieatedavzmysle§3ods.1zákonastarostovipatríplat,ktorýjesúčinompriemernejmesačnej
mzdy zamestnanca v národnom hospodárstve, vyčíslenej na základe údajov Štatistiského úradu SR za
predchádzajúci rok a násobku podľa § 4 ods. 1 alebo násobku podľa § 4 ods. 7.V zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení bol vypočítaný doplatok mzdy starostovi -
žalovanému v 2.rade, pričom ide o minimálnu mzdu starostu bez akýchkoľvek príplatkov a takto bol tento

doplatok žalovanému v 2.rade vyplatený na spoločný účet jeho a jeho manželky.

K odvolaniu žalovaných sa vyjadrila žalobkyňa. Táto považovala rozsudok súdu prvého stupňa za
vecne správny a preto ho žiadala potvrdiť a priznať jej náhradu trov konania. Vo vyjadrení uviedla,

že žalovaní nepreukázali existenciu odvolacieho dôvodu spočívajúceho v nesprávnom hodnotení
dôkazov. K tvrdeniu o nesprávnom právnom posúdení veci uviedla, že ho nepovažuje za dôvodné,
keďže z dôkazov predložených súdu žalobkyňou v priebehu konania jednoznačne vyplýva, že táto
preukázala, že plnenia ktorého vrátenia sa v žalobe domáha boli bez právneho dôvodu, keďže žalovaný
v 2. rade nedisponoval ani nepreukázal právny dôvod pre vyplatenie nejakého doplatku mzdy a
súčasne konanie, ktorým bolo toto plnenie poskytnuté žalovaným bolo neplatné, nakoľko neboli splnené

podmienky splnené zákonom, ako aj internými predpismi obce na jeho platnosť. Obidva dôvody ktorými
bolo preukázané bezdôvodné obohatenie na strane žalovaných na úkor žalobkyne boli preukázané
písomnými dôkazmi a výpoveďami účastníkov. Tvrdenia žalovaných, ktorí svoju obranu zakladali na
tvrdení, že právnym dôvodom na vyplatenie peňažných prostriedkov bola dikcia zákona č. 369/1990
Zb. je účelovým ignorovaním rozhodnutia Obecného zastupiteľstva 1/1/2003, ktorým bol platne určený

úväzok starostu vo výške 70% a tomu aj zodpovedala výška platu. Žalovaný v 2.rade vedel o tomto
uznesení a tiež si bol celý čas vedomý aj skutočnosti, že mu patrí 70% platu určeného podľa všeobecne
záväzných predpisov. Starosta nemôže svojvoľne vytvoriť právny titul pre vyplatenie finančných
prostriedkov sebe ako súkromnej osobe bez ďalšej ingerencie ostatných orgánov obce a to najmä
Obecného zastupiteľstva. V prejednávanom prípade išlo o svojvoľne rozhodnutie bývalého starostu,

ktorý v priebehu svojho funkčného obdobia rozhodol, že mu vznikol právny titul na vyplatenie finančných
prostriedkov.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie ktoré mu predchádzalo podľa §

212 ods. 1, 3 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa § 214 ods. 2 O.s.p.
(vzhľadom k tomu, že rozsudok zrušuje) a na základe toho dospel k záveru, že odvolanie žalovaných
je dôvodné.

Súd prvého stupňa rozhodol vo veci rozsudkom, ktorý je pre nedostatok dôvodov nepreskúmateľný.

Z obsahu žaloby vyplýva, že žalobkyňa v konaniach uplatnila peňažný nárok ktorý aj právne kvalifikovala
ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia.

Podľa ust. § 451 ods. 1 Obč. zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať.

Podľa ods. 2 bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu,
plnením z neplatného právneho úkonu, alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj
majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že povinným (zodpovedným subjektom) za vydanie
bezdôvodného obohatenia je ten, kto sa bezdôvodne obohatil. Oprávneným subjektom t.j. v prospech
ktorého sa vydanie takéhoto obohatenia má uskutočniť je ten, na úkor koho bezdôvodné obohatenie
vzniklo. V ods. 2 sú upravené osobitné skutkové podstaty vzniku bezdôvodného obohatenia a to plnenie

bez právneho dôvodu, resp. plnenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol, plnenie z neplatného právneho
úkonu alebo ak majetkový prospech bol získaný z nepoctivých zdrojov. Z obsahu žaloby je zrejmé, že
sama žalobkyňa uviedla, že uvedené platby boli zaúčtované ako plat bývalého starostu - žalovaného
v 2.rade, je však toho názoru, že tento nemal na uvedené platby nárok, keďže jeho plat mu bolv priebehu funkčného obdobia žalobkyňou riadne vyplácaný. Svoje stanovisko o riadnom vyplatení
platových nárokov bývalého starostu žalobkyňa pred súdom konkretizovala tak, že za riadne vyplatený
plat považuje plat úväzkového starostu vo výške 70%.

Žalovaný v 2.rade sa v konaní bránil, že uvedené peňažné prostriedky nie sú z jeho strany bezdôvodným
obohatením, keďže boli prijaté ako peňažné prostriedky, ktoré mu patria z titulu doplatenia jeho platu
za konkrétne vymedzené funkčné obdobie. Mal totiž za to, že bol starostom na plný úväzok a obecné

zastupiteľstvo obce nemalo oprávnenie na zníženie jeho úväzku a ani na zníženie platu.

Z uvedeného vyplýva, že pre posúdenie dôvodnosti nároku žalobcu je potrebné vyporiadať sa správne
významnou otázkou, či žalovanému v 2.rade svedčil právny titul na prijatie uvedených peňažných
prostriedkov, keďže iba v prípade jeho neexistencie by sa v jeho prípade jednalo o bezdôvodné

obohatenie.

Súd prvého stupňa sa v dôvodoch rozsudku nevyporiadal s právne významnými otázkami pre posúdenie
nároku. Tento v dôvodoch iba jednou vetou uviedol, že žalovaný nemal právny titul pre nadobudnutie

uvedených finančných prostriedkov, tento svoj záver však žiadnym spôsobom neodôvodnil. V dôvodoch
síce uviedol, že hodnotil aj dôkazy predložené žalovanými, žiadnym spôsobom však nekonkretizoval o
ktoré dôkazy ide a akým spôsobom sa s nimi vyporiadal. Rozsudok postráda dôvody v ktorých by sa súd
prvého stupňa vyporiadal s obranou žalovaných o tom, že uplatňované finančné prostriedky žalovaný
v 2.rade prijal ako doplatok svojho platu.

Otázkou oprávnenia obecného zastupiteľstva určovať plat starostu resp. obmedzovať jeho úväzok sa
súdna prax už zaoberala a zaujala v tomto smere záver, že z ust. § 11 ods. 4 písm. i/ Zákona o obecnom
zriadení č. 369/1990 Zb. v znení účinnom do 31.8.2007 vyplýva právomoc obecného zastupiteľstva

určovať plat starostu. Pojem „určovať plat starostu“ je presne definovaný, zrozumiteľný, bez pochybnosti
o význame a vzťahuje sa len na stanovenie, určenie platu starostu. V žiadnom prípade sa nevzťahuje
na určovanie pracovného úväzku starostu ako možného predstupňa k určeniu platu starostu; preto
kompetencia obecného zastupiteľstva určovať plat starostu nesubsumuje určovanie úväzku starostu.
Nemožno opomenúť skutočnosť, že samotní obyvatelia obce pred voľbami starostu boli uzrozumení s

určitými podmienkami výkonu funkcie starostu, z ktorých jednou bol aj plný úväzok starostu. Preto pokiaľ
obecné zastupiteľstvo určilo okrem platu starostu aj jeho pracovný úväzok, konalo nad rámec zákona o
obecnom zriadení a svojich kompetencií a v rozpore s ust. článku 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
Ak by zákonodarca v podobe zákona o obecnom zriadení zveril obecnému zastupiteľstvu aj právomoc
určovať pracovný úväzok starostu, bolo by to v ňom expresis verbis - t.j. výslovne uvedené. Takéto

svojvoľne rozširovanie právomoci obecným zastupiteľstvom na otázky ktoré mu zákon nezveruje, je v
rozpore s vyššie uvedeným ustanovením Ústavy SR. Podľa názoru Najvyššieho súdu SR zákonodarca
ani nezvažoval možnosť zveriť túto právomoc určovania pracovného úväzku starostu do rúk obecnému
zastupiteľstvu, pretože na základe toho, by bolo možné aby obecné zastupiteľstvo určilo pracovný
úväzok starostu aj na nula hodín denne, čím by znefunkčnilo jedného z dôležitých samosprávnych

orgánov obce a to starostu. V prípade že by starosta hrubo alebo opakovane zanedbával povinnosti
starostu, porušoval ústavu SR, ústavné zákony a ostatné všeobecne záväzne právne predpisy, obecné
zastupiteľstvo môže postupovať podľa ust. § 13a ods. 3 písm. a/ zákona o obecnom zriadení a vyhlásiť
hlasovanie obyvateľov obce o odvolaní starostu. V súvislosti s právomocou obecného zastupiteľstva
určovať plat starostu Najvyšší súd SR uviedol, že aj táto právomoc je limitovaná zákonom č. 253/1994

Z.z. ktorý stanovuje minimálnu výšku mesačného platu starostu zodpovedajúcu počtu obyvateľov obce
alebo mesta, ktorí majú na ich území trvalý pobyt. Obecné zastupiteľstvo nemôže určiť nižší plat,
ako je uvedený v tomto zákone, teda nemôže určiť plat nižší, ako súčin priemernej mesačnej mzdy
zamestnanca v národnom hospodárstve vyčíslenej na základe údajov Štatistického úradu Slovenskej
republiky za predchádzajúci kalendárny rok a násobku podľa § 4 ods. 1 (v závislosti od počtu

obyvateľov); plat úväzkového starostu nemôže byť nižší ako súčet platu ustanoveného podľa § 3 a
koeficientu 0,3 (§ 4 ods. 4 zákona č. 253/1994 Z.z.). Obecné zastupiteľstvo teda môže určiť plat starostu
len v rozmedzí od tejto minimálnej hranice vyššie (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 5.11.2009
8Sžo 215/2009).Bez vyporiadania sa s obranou žalovaných v súlade s uvedenými právnymi názormi, s ktorými sa

odvolací súd stotožňuje, nemožno vyvodiť záver o ich bezdôvodnom obohatení.

Za absolútne nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov považuje odvolací súd závery súdu prvého
stupňa ohľadne započítacej námietky žalovaného. K tejto otázke považuje odvolací súd za potrebné

uviesť, že pre úspešnosť započítacej námietky je povinnosťou žalovaného preukázať existenciu jeho
iného, teda osobitného nároku vo vzťahu k žalobcovi. Musela by teda vzniknúť situácia, v ktorej by popri
sebe existovali dva osobitné nároky, na jednej strane zákonný nárok žalobcu voči žalovanému a popri
tomu iný osobitný nárok žalovaného voči žalobcovi. Takáto situácia by predpokladala skutočnosť, že
žalovaný by vlastne uznal dôvodnosť nároku žalobcu uplatňovaného v tomto konaní, ale jeho zánik by
odvodzoval od započítania svojho teda iného osobitného nároku voči žalobcovi. Toto je však v rozpore

s jeho samotným postojom v konaní voči nároku žalobkyne, ktorý tento neuznáva, navyše zo žiadneho
jeho tvrdenia nevyplýva, že popri tomto nároku má on vo vzťahu k žalobcovi iný nárok, ktorý by bolo
možné započítať.

Za absolútne nepreskúmateľný považuje odvolací súd vyhovujúci nárok vo vzťahu k žalovanej v 1.rade,
keďže súd 1.stupňa sa vôbec nevyporiadal s otázkou v čom spočíva bezdôvodné obohatenie na jej
strane, pokiaľ žalovaný v 2.rade v konaní priznal, že peňažné prostriedky z uvedeného účtu vybral a
prijal on ako plnenie, ktoré mu patrí.

S poukazom na tieto dôvody neostávalo odvolaciemu súdu iné, ako rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť
a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Po vrátení veci bude povinnosťou súdu prvého stupňa opätovne posúdiť nárok žalobkyne voči obom
žalovaným a v rámci toho sa vyporiadať s obranou žalovaného v 2.rade, rešpektujúc pritom záväzný
právny názor odvolacieho súdu v ktorom tento poukazuje na právny názor Najvyššieho súdu SR v
citovanom uznesení.

Pokiaľ žalovaný v 2.rade aj naďalej zotrvá na svojej započítacej námietke, bude povinnosťou súdu tohto
vyzvať na jej konkretizáciu v zmysle právneho názoru odvolacieho súdu. V novom rozhodnutí bude
povinnosťou súdu osobitne sa vyporiadať aj s dôvodnosťou nároku vo vzťahu k žalovanej v 1.rade a
svoje závery presvedčivo odôvodniť.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.