Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, January 19, 2023

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 3T/151/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7822010355
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Arpád Koreň

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2023:7822010355.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, samosudca JUDr. Arpád Koreň, v trestnej veci obžalovaného T. O., na hlavnom

pojednávaní konanom dňa 20. januára 2023 v Rožňave,

r o z h o d o l :

Obžalovaný T. O., nar. XX.XX.XXXX v Rožňave, trvale bytom I.
XXX, okres Rožňava, bez pracovného pomeru,

j e v i n n ý,

že dňa 02.02.2022 o 23.50 h v Rožňave, na I. ulici č. XXX, po predchádzajúcej dohode s už odsúdeným

K. O. a obvineným C. B., prišli k objektu O. - E., v úmysle z nej niečo odcudziť, pričom za pomoci železnej
tyče, ktorú si doniesli so sebou, odstránili visiaci zámok z kovovej zárubne a následne ňou vypáčili
plastové vchodové dvere v oblasti zámku, avšak po spustení zvukového výstražného zabezpečovacieho
systému z objektu ušli, čím poškodením visiaceho zámku a vchodových dverí ich majiteľke - poškodenej
O. P. spôsobili škodu vo výške 708 eur,

t e d a

spoločným konaním poškodil cudziu vec a spôsobil tak na cudzom majetku malú škodu a čin spáchal
závažnejším spôsobom konania - vlámaním,

č í m s p á c h a l

v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. v znení zákona č. 357/2021 Z. z.
zločin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1,3 písm. c) citovaného Trestného zákona a súd

ho za to

o d s u d z u j e :

Podľa § 245 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2, 5 Trestného zákona s prihliadnutím na
poľahčujúcu okolnosť uvedenú v ustanovení § 36 písm. l) Trestného zákona a na priťažujúcu okolnosť
uvedenú v ustanovení § 37 písm. m) Trestného zákona a podľa § 39 ods. 1, ods. 3 písm. e) Trestného

zákona na trest odňatia slobody v trvaní 36 (tridsaťšesť) mesiacov.

Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd výkon tohto
trestu podmienečne odkladá a obžalovanému ukladá probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej
dobe.
Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona súd ustanovuje skúšobnú dobu v trvaní 36

(tridsaťšesť) mesiacov.Podľa 51 ods. 2 s použitím § 51 ods. 4 písm. g), k) Trestného zákona súd obžalovanému ukladá:
- povinnosť spočívajúcu v príkaze v skúšobnej dobe získať určitú pracovnú kvalifikáciu alebo zúčastniť
sa na rekvalifikačnom kurze;

- povinnosť spočívajúcu v príkaze zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo uchádzať sa preukázateľne
o zamestnanie.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd obžalovanému ukladá aj trest prepadnutia veci, a to:
1 ks železnej tyče v dĺžke 25 cm a priemere 2 cm.

Podľa § 60 ods. 5 Trestného zákona sa vlastníkom prepadnutej veci stáva štát.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd poškodenú O. P., nar. XX.XX.XXXX E. J., trvale bytom O.,
X.. V. XX, zastúpenú splnomocneným zástupcom C.. P. P., nar. XX.XX.XXXX E. O., trvale bytom T. G.,
M. XXX/X, s nárokom na náhradu spôsobenej škody odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní po vykonanom dokazovaní zistil skutkový stav taký, ako je opísaný vo
výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný v úvode hlavného pojednávania výslovne prehlásil, že je vinný zo spáchania skutku
uvedeného v obžalobe. Zároveň v súlade s ustanovením § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Trestného

poriadku kladne prehlásil, že rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, že bol
poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu a bola mu daná možnosť na slobodnú voľbu
obhajcu a mohol sa s ním radiť o spôsobe obhajoby, že rozumie právnej kvalifikácii skutku, ako trestného
činu, že bol oboznámený s trestnou sadzbou, ktorú zákon ustanovuje za zločin, ktorý je mu kladený za
vinu a že sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok. Na základe uvedených prehlásení,

súd u obžalovaného v súlade s ustanovením § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal jeho vyhlásenia a
zároveň podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku rozhodol o tom, že dokazovanie v rozsahu, v akom sa
menovaný priznal k spáchaniu skutku sa nevykoná, a vykonajú sa dôkazy súvisiace s výrokom o treste
a náhrade škody.

Vina obžalovaného nepochybne vyplýva z jeho samotnej výpovede z prípravného konania, počas ktorej
sakspáchaniuskutku,ktorýmubolkladenýzavinu,vpodstatevcelomrozsahupriznalajehospáchanie
popísal tak, ako je to vyššie popísané. Svoj čin oľutoval, a prejavil ochotu uhradiť spôsobenú škodu.

Priznanie sa obžalovaného je v súlade aj s obsahom celého ďalšieho spisového materiálu. Na základe

týchto dôkazov je možné vyvodiť záver, že obžalovaný úmyselným konaním poškodil cudziu vec a
spôsobil tak na cudzom majetku malú škodu a tento čin spáchal závažnejším spôsobom konania -
vlámaním. Týmto svojím konaním naplnil všetky zákonom stanovené znaky skutkovej podstaty zločinu
poškodzovania cudzej veci podľa § 20 k § 245 ods. 1,3 písm. c) Trestného zákona.

Závažnosť konania obžalovaného je nutné vidieť v tom, že svojim konaním narušil záujmy spoločnosti
na ochrane majetku.

Obžalovanýjevmiestetrvaléhobydliskahodnotenývšeobecne,včasepodaniesprávymaldvemaloleté
deti o ktoré sa riadne stará (tretie dieťa sa narodilo 11.08.2022 a ďalšie očakáva). V súčasnej dobe je

nezamestnaný, avšak má nastúpiť do práce dňa 29.01.2023. Doposiaľ bol sedemkrát súdne trestaný,
naposledy rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 25.03.2015, kedy bolo v konaní pre prečin krádeže podľa
§ 212 ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. b) Trestného zákona upustené od uloženia súhrnného trestu vo
vzťahu k predchádzajúcemu odsúdeniu z roku 2014.

Pri rozhodovaní o výmere a druhu trestu súd postupoval podľa zákonných ustanovení § 34, a § 38 ods.
2,5 Trestného zákona s tým, že bolo prihliadnuté na 1 poľahčujúcu okolnosť - obžalovaný sa priznal k
spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval (§ 36 písm. l) a na jednu priťažujúcu okolnosť -
obžalovaný už bol v minulosti odsúdený (§ 37 písm. m). Zároveň súd použil ustanovenie § 39 ods. 1, 3
písm. e) Trestného zákona. Pri ukladaní trestu súd prihliadol na nasledovné skutočnosti:Obžalovaný bol doposiaľ sedemkrát súdne trestaný, avšak tieto odsúdenia sú staršieho dáta a ide o
skutky spáchané do roku 2014. Obžalovaný je otcom troch maloletých detí a ďalšie dieťa so svojou
partnerkou očakávajú. V danom prípade súd dospel k záveru, že uloženie trestu po úprave v zmysle

ustanovenia § 38 ods. 5 Trestného zákona by bolo vzhľadom na všetky okolnosti prípadu, ako aj pomery
obžalovanéhoneprimeraneprísne.Poúpravezákladnejtrestnejsadzbybybolopotrebnétotižuložiťtrest
od 5 rokov a 6 mesiacov do 8 rokov. Súd prihliadol na skutočnosť, že obžalovaný uznal vinu bez toho,
aby mu bolo známe aký trest mu bude uložený. Opakovane prejavil ľútosť nad svojim konaním a prisľúbil
budúcu bezúhonnosť. Prejavil ochotu uhradiť spôsobenú škodu, prípadne aj v prospech poisťovne. Má

záujem pracovať a do práce má nastúpiť 29.01.2023. Posledné odsúdenia sú staršieho dáta a je zrejmé,
žeosemrokovnepáchalžiadnutrestnúčinnosť.Pokiaľideospôsobenýnásledok,tento-hociovplyvňuje
právnu kvalifikáciu - nie je závažného charakteru. Po poškodení a vylomení dverí a spustení výstražného
zariadenia ihneď obžalovaný upustil od svojho konania. Ide o mladého človeka, ktorý sa stará o maloleté
deti a vedenie domácnosti.

Podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu, alebo vzhľadom na pomery
páchateľa má zato, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa
neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno
páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom. V zmysle odseku 3
písm. e) citovaného ustanovenia Trestného zákona pri ukladaní trestu pod zákonom ustanovenú trestnú

sadzbu však súd nemôže uložiť trest odňatia slobody kratší ako šesť mesiacov, ak je v osobitnej časti
tohto zákona dolná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody menej ako päť rokov.

Podľa § 34 ods. 3 Trestného zákona trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo
najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

V prípade obžalovaného T. O. má súd zato, že vyššie popísané pomery obžalovaného, ale aj okolnosti
tohto prípadu odôvodňujú použitie ustanovenia § 39 ods. 1 Trestného zákona, pretože uloženie trestu
upraveného podľa § 38 ods. 5 Trestného zákona by nielenže bolo neprimerane prísne, ale by závažným
spôsobom ovplyvnilo rodinu obžalovaného a jemu blízke osoby. Z tohto dôvodu súd uložil obžalovanému

trest odňatia slobody v trvaní 36 mesiacov, avšak s tým, že výkon tohto trestu bol podmienečne odložený
s probačným dohľadom nad jeho správaním v skúšobnej dobe so skúšobnou dobou na 36 mesiacov.
Zároveň mu boli uložené aj primerané povinnosti smerujúce k tomu, aby viedol riadny život. Okrem toho
súd uložil aj trest prepadnutia veci, ktorá bola použitá na spáchanie trestného činu.

Poškodená O. P., zastúpená splnomocneným zástupcom C.. P. P. si uplatnila nárok na náhradu
spôsobenej škody vo výške 1 200 eur, resp. 753,50 eur. Nakoľko na hlavné pojednávanie sa nedostavili
poškodená ani splnomocnený zástupca poškodenej, nebolo možné objektívne zistiť, či už nedošlo k
poistnému plneniu a teda, či nároky poškodenej neboli už uspokojené. Z tohto dôvodu súd poškodenú
so svojim nárokom odkázal na civilný proces.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Rožňava do 15
dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba
rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je až doručenie.
Odvolanie má odkladný účinok. (§ 306/2)

Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§

308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavenýspôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého

obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.

Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona skúšobná doba neplynie počas výkonu nepodmienečného trestu
odňatia slobody a počas výkonu väzby.