Rozsudok ,
Zrušené Judgement was issued on Sunday, May 29, 2022

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 27C/19/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2120202703
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Maláriková

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2022:2120202703.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Miroslavou Malárikovou v právnej veci žalobkyne: I.. I. D., nar.

XX.XX.XXXX, bytom N. XXXX/X, C., zastúpená advokátom: JUDr. Matej Csenky, so sídlom Paulínska
17, Trnava, proti žalovanej: V.. Z. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX/XX, U., zastúpená: Advokátska
kancelária KERAK s.r.o., so sídlom Seberíniho 6/C, Bratislava, IČO: 54 311 080, o neúčinnosť právneho
úkonu, takto

r o z h o d o l :

I. Súd zamieta návrh na prerušenie konania.

II. Súd žalobu zamieta.

III. Súd žalovanej priznáva nárok voči žalobkyni na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 22.03.2020 domáha určenia neúčinnosti darovacej
zmluvy uzatvorenej medzi darcom I. Y., t. č. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. T. U. XXX (ďalej „dlžníčka“
alebo aj „dcéra“) a žalovanou ako obdarovanou. Predmetom zmluvy je prevod vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam k. ú. H. T. U. zapísaným na LV č. XXX, parc. reg. „J.“ č. XXX - orná pôda o výmere 4560
m2 v podiele 15/216-ín, na LV XXXX, parc. reg. „X.“ č. XXX/X - trvalý trávnatý porast o výmere 1323 m2,
parc. č. XXX/X - trvalý trávnatý porast o výmere 721 m2, parc. č. XXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie

o výmere 137 m2, parc. č. XXX/XX - trvalý trávnatý porast o výmere 163 m2, rodinný dom - súp. č. XXX
na parc. č. XXX/XX v podiele 1-ice, na LV č. XXXX parc. reg. „X.“ č. XXX/XXX - trvalý trávnatý porast o
výmere 3203 m2, v podiele 1-ice (ďalej aj „predmetné nehnuteľnosti). Vklad do katastra nehnuteľnosti
bol povolený dňa 20.04.2018 pod č. D. XXX/XXXX.
Žalobu odôvodnila tým, že dňa 30.10.2015 bola spísaná notárska zápisnica o uznaní dlhu, v ktorej
dlžníčka voči žalobkyni v postavení veriteľa uznala dlh 25.000,- € so splatnosťou 30.10.2016. Pretože
neuhradila žiadnu čiastku, dňa 31.03.2017 sa začalo exekučné konanie. Dlžníčka upovedomenie o

začatí exekúcie prevzala dňa 02.02.2018 a v zákonnej lehote podala námietky voči exekúcii z dôvodu,
že notárska zápisnica má materiálne nedostatky, o ktorých súd ešte nerozhodol. Žalobkyňa zistila
z katastrálneho portálu, že dlžníčka previedla predmetné nehnuteľnosti darovacou zmluvou svojej
matke - žalovanej, čím skrátila uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky žalobkyne. Žalobkyňa uviedla, že
neprichádza do úvahy, že by žalovaná nemohla spoznať a nepoznala úmysel dlžníčky ukrátiť veriteľa
- žalobkyňu.
Kžalobepripojila:NotárskuzápisnicuT.XXX/XXXXzodňa30.10.2015,upovedomenieozačatíexekúcie

J. XX/XXXX-X zo dňa 09.01.2018, LV XXX, XXXX a XXXX k. ú. H. T. U..

2. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe poprela tvrdenia uvedené v žalobe. O dlhu svojej dcéry nemala
vedomosť. K uzatvoreniu darovacej zmluvy došlo z dôvodu, že ešte v roku 2017 vyzvala dcéru navrátenie daru a to pozemkov, ktoré jej predtým sama darovala, pretože si jej dar nezaslúžila, chovala sa
voči nej hrubo neúctivo. Žalobu navrhla zamietnuť.
Navrhla doplniť dokazovanie o výsluch dcéry - dlžníčky.

3. Žalobkyňa v replike uviedla, že žalovaná musela mať vedomosť o dlhu dlžníčky a to z dôvodu,
že finančné vyrovnanie sa týkalo obchodnej spoločnosti Maon s.r.o., v ktorej je od 05.12.2015 50%
spoločník U. U. syn žalovanej a brat dlžníčky. Bol prítomný pri podpise zmluvy o uznaní dlhu, pretože
zároveň sa podpisovala zmluva o prevode obchodného podielu žalobkyne na U.Š. U.. Pretože obe

deti žalovanej vedeli o existencii dlhu, musela o ňom vedieť i žalovaná. Pretože sú splnené všetky
predpoklady odporovateľnosti právneho úkonu žiadala žalobe vyhovieť.

4. Žalovaná v duplike uviedla, že syn U. U. nebol prítomný pri podpise uznania dlhu, nakoľko on podpísal
zmluvu o prevode obchodného podielu zo dňa 30.10.2015 neskôr až 06.11.2015. S dcérou komunikuje
minimálne, len kvôli odovzdaniu vnúčat, ak ich chce vidieť. Ich vzťahy sú rozvrátené. Dôvodom, prečo

opakovane vyzývala dcéru na vrátenie daru bolo, že v súdnom konaní, ktoré viedla s treťou osobou,
dcéra vystupovala v rozpore s jej záujmami. Tieto skutočnosti sú uvedené aj v darovacej zmluve.
Dosvedčuje ich aj spoločná SMS komunikácia so synom, a cez sociálne siete s dcérou. Z komunikácie
sú jasné aj zlé vzťahy medzi nimi. Právny úkon nebol urobený s úmyslom ukrátiť veriteľa, táto skutočnosť
nebola žalovanej známa.

K duplike pripojila listinné dôkazy: Zmluvu o prevode obchodného podielu zo dňa 30.10.2015, výzvu na
vrátenie daru zo dňa 11.12.2017, darovaciu zmluvu zo dňa 29.01.2018, kópie komunikácie SMS a cez
sociálne siete. Navrhla doplniť dokazovanie aj výsluchom syna U. U..

5. V priebehu konania žalobkyňa predložila uznesenie tunajšieho súdu č. k. 53Er/937/2017-76 zo dňa

08.04.2021, ktorým zamietol sťažnosť povinnej voči rozhodnutiu o zamietnutí jej námietok voči exekúcii,
screenshoty zo sociálnych sietí zo dňa 08.07.2017, 14.07.2019 a 09.07.2020, správu o priebehu
exekúcie zo dňa 16.11.2021, trestné oznámenie žalobkyne zo dňa 09.11.2021.

6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, svedkov: I. Y., U. U., N.. I. D., oboznámením sa so

žalobou a listinnými dôkazmi zo spisu uvedenými vyššie.

7. Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že pohľadávka voči dlžníčke vznikla zo spoločného podnikania v
obchodnej spoločnosti, prevádzkovali lekáreň. Po ukončení spoločného podnikania previedla po dohode
svoj obchodný podiel na dlžníčku a jej brata U. U. bezodplatne. S dlžníčkou sa však dohodli na vrátení

vkladu žalobkyne do spoločnosti vo výške 45.000,- €, z toho sumu 20.000,- € jej vrátila vkladom na
účet zhruba dva týždne pred podpisom notárskej zápisnice, a zvyšnú sumu 25.000,- € sa zaviazala
vrátiť v notárskej zápisnici, kde uznala svoj dlh. Notársku zápisnicu podpísali 30.10.2015. Dlžníčka jej
sľúbila, že dlh vyrovná z predaja lekárne alebo z nehnuteľností, ktoré mala nadobudnúť. Dlh nezaplatila,
preto ho dala na vymáhanie exekútorovi a po doručení upovedomenia o exekúcii pár dní na to, vyzvala

žalovaná dlžníčku na vrátenie daru. Uviedla, že podľa nej nemá žalovaná s dlžníčkou narušené vzťahy,
sú v kontakte od roku 2015 doposiaľ, čo preukazujú kontakty cez sociálnu sieť. Žalovaná navštívila dcéru
v lekárni asi 3-4x za rok, čo spolu podnikali. Žalobkyňa uviedla, že bola vypočutá na polícii, nakoľko
dlžníčka vraj má novú notársku zápisnicu, v ktorej sa má uvádzať, že dlh už uhradila. Podľa žalobkyne
ide o falošnú notársku zápisnicu.

8. Žalovaná na pojednávaní uviedla, že nehnuteľnosti darovala deťom s tým, že sa o ne budú
riadne starať. Viedla asi 8 rokov viacero sporov s p. R. na tunajšom súde, týkali sa aj predmetných
nehnuteľností, čo ju stálo nemalé peniaze. Následne zistila z katastra nehnuteľností, že deti si s ním
vymenili niektoré pozemky bez toho, aby ju informovali, čo poškodilo jej vec, pretože chcela odkúpiť časti

pozemkov na pozemkovom fonde. Práve zámena pozemkov s p. R. bola dôvodom, prečo ich vyzvala
na vrátenie daru. Dcéra jej dar vrátila, syn ešte nie. O vzťahoch dcéry a žalobkyne v spoločnej firme
nič nevedela a ani o jej dlhu voči žalobkyni. Dozvedela sa to prvýkrát až na pojednávaní a zo žaloby. S
dcérou nemá dobrý vzťah, trvá to už asi 10 rokov, zhruba od jej rozvodu. Nebola ani na jej svadbe a ani
na krstinách. S dcérou je v kontakte len keď si vypýta vnučku. Stretávajú sa len pri odovzdaní vnučky asi

raz za tri mesiace. Vnuk u nej ešte vôbec nebol a má 1,5 roka. Viac kontaktov na sociálnych sieťach ako
predložila žalobkyňa ani nemohla nájsť, nakoľko išlo skôr o popichnutia po narodení vnučky. Žalobkyňu
videla len jedenkrát v lekárni, podľa nej musela vedieť od dcéry, aké sú medzi nimi vzťahy.9. Svedkyňa I. Y.M., dcéra žalovanej a zároveň dlžníčka žalobkyne uviedla, že podpísali dve notárske
zápisnice. Notárska zápisnica na 25.000,- € zo dňa 30.10.2015, mala byť len opravou prvej zápisnice
na sumu 30.000,- € zo dňa 15.10.2015 so znížením ceny a nie nový dlh. Sumu 30.000,- € vložila

na účet žalobkyne, bolo to za prevod obchodného podielu na jej brata po podpise prvej notárskej
zápisnice. Žalovanú neinformovala o firemných veciach. Po rozvode rodičov sa namiesto vyporiadania
bezpodielového spoluvlastníctva manželov dohodli, že žalovaná daruje časť nehnuteľností deťom. S
bratom dar prijali z dôvodu, aby mali už pokoj po rozvode rodičov, nakoľko fungovali ako hromozvod,
rodičia im volali po každej hádke, posielali im vzájomnú komunikáciu. Po darovaní nehnuteľností s

bratom súhlasili, že časť pozemkov zamenia, považovali výmenu za výhodnú. Zamenené pozemky boli
na okraji poľa a teda v budúcnosti použiteľné ako stavebné parcely. Od p. R. vedeli, že je v spore
s ich matkou, dôvod nepoznali. Žalovanú neinformovali o výmene. Keď sa to dozvedela začal horor.
Vyzvala svedkyňu, aby sa vysťahovala z domu, v ktorom bývala a bol predmetom daru. Žiadala vrátiť
dar a písomnú výzvu jej doručila na rodinnej oslave. Predtým ju vyzývala ústne na vrátenie daru,
pretože sa k nej škaredo správali. Vrátila jej darované pozemky a polovicu domu a zamenené pozemky,

pretože jej nemohla vrátiť pôvodné pozemky. Dar jej vrátila z dôvodu, že matku zaujímali majetky viac,
ako prvorodené vnúča. Ďalej uviedla, že si s matkou nerozumela od svojich 10-tich rokov. Nebola jej
na stužkovej, na svadbe XX.XX.XXXX bola len pred kostolom, i keď ju pozvala. Nebola na krstinách
detí. Po narodení dcéry XX.XX.XXXX asi po dvoch mesiacoch sa veľmi pohádali a zablokovala si
matku do ôsmych mesiacov dcéry. V súčasnosti ju má odblokovanú, stretávajú len keď si chce vziať

dcéru. Začiatkom februára 2018 jej prišlo upovedomenie o začatí exekúcie, matku mala v tom čase
zablokovanú, nepovedala jej o tom. Uviedla, že matka používala dar ako páku na jej vydieranie. Stále
jej niečo vyčítala. Uviedla, že vlastní osobné motorové vozidlo, má viacero účtov, ktoré sú zablokované
a je schopná uspokojiť pohľadávku žalobkyne aj z iného majetku, než sú predmetné nehnuteľnosti.

10. Svedok U. U.Í., syn žalovanej uviedol, že nemá dobrý vzťah so žalovanou, so sestrou má dobrý
vzťah. O uznanom dlhu vo výške 25.000,- € sestrou nevedel. Odovzdal sestre sumu 30.000,- €, aby
vyplatila podiel žalobkyne. Uviedol, že vzťah so žalovanou mali obaja so sestrou zlý už od strednej
školy, dar od nej ale prijali, pretože sa tak rodičia dohodli po rozvode, keď vyporiadavali bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov. Darované pozemky zamenili, pretože sa im to zdalo výhodné. Následne ho

matka niekoľkokrát vyzvala na vrátenie daru SMS správami z dôvodu, že zamenili pozemky. Svedok
však nevidel dôvod na jeho vrátenie, keď mu nehnuteľnosti raz žalovaná darovala. Nemal však tak zlý
vzťah so žalovanou ako jeho sestra, ktorá už nechcela matku počúvať a dar jej vrátila. S matkou sa
stretáva pri odovzdaní detí, raz za 2 -3 mesiace. Spravidla sa vtedy stretne so švagrom, ktorý privezie
deti sestry.

11. Svedok N.. I. D., manžel žalobkyne uviedol, že sa žalobkyňa dohodla s dlžníčkou na finančnom
vyrovnaní po prevode obchodného podielu vo výške 55.000,- €, pričom sumu 30.000,- vložila dlžníčka
na účet a zvyšok 25.000,- € sa zaviazala zaplatiť do roka notárskou zápisnicou, ktorá bola podpísaná
ako jediná. Dohodnuté peniaze v lehote nezaplatila. Potvrdil, že chodil do lekárne a bol opakovane

prítomný pri telefonickej komunikácii dlžníčky s matkou a bol prekvapený spôsobom ich komunikácie.
Bola vulgárna, nedajú sa opakovať vulgárne vyjadrenia dlžníčky na adresu žalovanej, a to aj mimo
telefonátov. Z pohľadu svedka boli ich vzťahy rozvrátené a nenastala neskôr žiadna zmena. Žalovaná
odmietla robiť účtovníctvo pre spoločnú firmu žalobkyne a dlžníčky, čo považoval za zvláštne, nakoľko
je účtovníčka alebo audítorka.

12. Právny zástupca žalovanej uviedol, že zhruba vo februári 2022 bola exekučne vymožená suma
8.000,- €.

13. Právny zástupca žalovanej doplnil č. k. 7Cb/155/2012, 18C/13/2012 a 9C/83/2012, ktoré boli vedené

na tunajšom súde medzi žalovanou a p. R. a s ním súvisiacou spoločnosťou TT Agro s. r. o.

14. Podľa § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove
právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči
nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného

právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.
Podľa § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka, odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v
poslednýchtrochrokochvúmysleukrátiťsvojhoveriteľa,aktentoúmyselmuselbyťdruhejstraneznámy,
a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokochmedzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi ( § 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v
prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri
náležitej starostlivosti nemohla poznať.

Podľa § 164 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ďalej len „CSP“), ak súd neurobí iné
vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši
otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie podnet.

15. V podaní zo dňa 27.05.2022 navrhla žalovaná, aby súd konanie prerušil do právoplatného skončenia

exekučného konania EX 75/2017, nakoľko sa dozvedela, že v tomto konaní sa rieši meritórne otázka,
ktorou sa má súd zaoberať prejudiálne, t. j. či žalobkyňa je veriteľkou dcéry žalovanej a či disponuje
exekvovateľným právnym titulom. Povinná podala návrh na zastavenie exekúcie a ako jeden z dôvodov
uviedla, že exekučný titul nemá zákonom požadované náležitosti a absencia aktívnej legitimácie
žalobkyne,čožalovanázistilazosprávyopriebehuexekúciezodňa16.11.2021.Zároveňnavrhladoplniť
dokazovanie pripojením exekučného spisu.

16. V konaní bolo preukázané z uznesenia tunajšieho súdu č. k. 53Er/937/2017-76 zo dňa 08.04.2021
(č. l. 71 spisu), že súd poveril exekútora vykonaním exekúcie dňa 04.01.2018 na základe predmetnej
notárskej zápisnice zo dňa 30.10.2015. Dňa 19.02.2018 boli doručené exekútorovi námietky a návrh
na odklad exekúcie a to z dôvodu, že exekučný titul nespĺňa podmienky vykonateľnosti a z dôvodu,

že dňa 15.10.2015 vložila povinná na účet oprávnenej - žalobkyne sumu 30.000,- €. Súd zamietol
návrh na odklad a aj námietky povinnej dňa 13.11.2020. Voči uzneseniu podala povinná sťažnosť, ktorú
súd zamietol s odôvodnením, že notárska zápisnica má všetky náležitosti požadované § 47 ods. 1
Notárskeho poriadku a § 41 ods. 2 Exekučného poriadku, je vykonateľným titulom. Ďalej uviedol, že
úlohou exekučného súdu nie je v rámci exekúcie skúmať okolnosti, ktoré predchádzali a sú podkladom

exekučného titulu. Aktuálne exekučné konanie naďalej prebieha, doposiaľ bola vymožená len suma
8.000,- €. Súd zistil, že v rámci exekučného konania sa nerieši otázka majúca význam pre rozhodnutie
súdu a z tohto dôvodu zamietol návrh na prerušenie konania.

17. Súd vykonal všetky navrhnuté dôkazy s výnimkou pripojenia exekučného spisu. Nebolo sporné,

že exekúcia prebieha a žalovaná nešpecifikovala aký konkrétny dôkaz sa má z exekučného
spisu oboznámiť. Súd navrhnutý dôkaz považoval za nadbytočný, práve z dôvodov uvedených v
predchádzajúcom odseku.

18. Právny inštitút odporovateľnosti právneho úkonu slúži na zabezpečenie občianskoprávnej ochrany

veriteľa pred takými právnymi úkonmi jeho dlžníka, ktorými sa tento zbavuje majetku za tým účelom,
aby sa z neho nemohol uspokojiť jeho veriteľ. Odporovateľnosť spočíva v tom, že veriteľ sa môže
žalobou na súde domáhať, aby súd vyslovil (určil), že dlžníkove právne úkony urobené v posledných
troch rokoch, ktoré ukracujú pohľadávku veriteľa, sú voči veriteľovi právne neúčinné. Neúčinnosť
odporovateľného právneho úkonu pôsobiaca iba voči ukrátenému veriteľovi je neúčinnosťou relatívnou,

nakoľkosprávnymúkonomsainaďalejspájajúvšetkyprávnenásledky,kuktorýmprávnyúkonsmeroval
a vo vzťahu k ostatným osobám zostáva odporovateľný právny úkon účinným. Ten, kto na základe
odporovateľného právneho úkonu nadobudol vlastníctvo k veci, zostáva jej vlastníkom naďalej, avšak
veriteľ môže na uspokojenie svojej vymáhateľnej pohľadávky navrhnúť napr. exekúciu predajom veci
tak, akoby k zmene jej vlastníctva nebolo došlo. V zmysle § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka pri

právnych úkonoch, ktorými boli veritelia ukrátení a ktoré boli urobené v rozhodnej dobe medzi dlžníkom a
jemu blízkymi osobami sa predpokladá jednak úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa a jednak vedomosť druhej
strany o tomto úmysle. Druhá strana, teda osoba blízka, má možnosť preukázať, že úmysel ukrátiť
veriteľa, nielen že nepoznala, ale ani že ho nemohla poznať pri náležitej starostlivosti.

19. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že dňa 29.01.2018 bola medzi žalovanou ako obdarovanou
a jej dcérou ako darkyňou uzavretá darovacia zmluva na predmetné nehnuteľnosti s tým, že vklad
vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností bol povolený dňa 20.04.2018, čo vyplýva z pripojených
LV č. XXX, XXXX a XXXX. Žalobkyňa podala dňa 22.03.2020 žalobu na začatie konania o určenie
odporovateľnosti právneho úkonu v zákonnej trojročnej lehote, ktorá začala plynúť dňom nasledujúcim

po dni povolania vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, t. j. 21.04.2018. Nehnuteľnosti,
ktoré darovala dlžníčka žalovanej, od nej nadobudla na základe darovacích zmlúv dňa 12.05.2015 a
05.10.2015 pred uznaním dlhu. V rámci skutkového stavu bolo ďalej zistené, že žalobkyňa ako veriteľ
dcéry žalovanej, má voči nej vymáhateľnú pohľadávku na základe notárskej zápisnice č. T. XXX/XXXX zo dňa 30.10.2015. V nej dlžníčka uznala dlh vo výške 25.000,- € z titulu finančného vyrovnania
za spoločné podnikanie v spoločnosti Maon, s.r.o.. Z upovedomenia o začatí exekúcie súd zistil, že
exekučné konanie začalo dňa 31.03.2017, exekútor dňa 09.01.2018 vydal upovedomenie o začatí

exekúcie a poučil dlžníčku, že v lehote 14 dní od doručenia upovedomenia môže podať námietky.
Žalovanánámietkyvočiupovedomeniudoručilaexekútorovidňa19.02.2018.Podľanespornéhotvrdenia
jejbolodoručenéupovedomenie02.02.2018,tedapouzatvorenídarovacejzmluvy.Zosprávyopriebehu
exekúcie zo dňa 16.11.2021 vyplýva, že povinná má zablokované 4 účty v bankách a osobné motorové
vozidlo, iný majetok dlžníčky ku dňu podania správy nebol exekútorom zistený. Z nesporného vyjadrenia

žalobkyne súd považuje za preukázané, že v exekučnom konaní bola doposiaľ zaplatená len suma
8.000,- € vo februári 2022. Z uvedených skutočností je zrejmé, že naďalej existuje vymáhateľná
pohľadávka žalobkyne voči dcére žalovanej, ktorá nebola zaplatená v celosti. Dlžníčka pri výsluchu síce
uviedla, že má iný majetok, z ktorého je schopná uhradiť pohľadávku žalobkyne, ale dobrovoľne dlh od
splatnosti neuhradila a exekútor nezistil iné aktíva, z ktorých je možné pohľadávku uspokojiť.

20. Žalovaná ako blízka príbuzná darkyne (dcéry) v konaní preukazovala, že nepoznala úmysel svojej
dcéry ukrátiť žalobkyňu a vzhľadom na ich vzájomné vzťahy nemohla tento úmysel poznať ani pri
náležitej starostlivosti a to z dôvodu dlhodobo zlých vzťahov medzi nimi. Zlé vzťahy boli v konaní
preukázané, okrem vyjadrení žalovanej, dlžníčky a jej brata i svedkom - manželom žalobkyne, ktorý
potvrdil, že vzťahy medzi nimi boli po celý čas spoločného podnikania veľmi zlé, ich komunikácia bola

veľmi vulgárna, čoho bol osobne viackrát svedkom. Žalovaná preukázala, že k uzatvoreniu darovacej
zmluvy došlo v reakcii dcéry na jej vlastnú výzvu na vrátenie daru, nakoľko časť nehnuteľností nadobudla
dlžníčka od žalovanej darom na základe darovacích zmlúv zo dňa 05.10.2015 a 12.05.2015 a zvyšnú
časť nehnuteľností zamenila za darované nehnuteľnosti. Na vrátenie daru vyzývala žalovaná dcéru
opakovane, čo potvrdili žalovaná, a svedkovia dcéra a aj syn. Preukazuje to aj ich vzájomná SMS

komunikácia z 17.05.2017 po zámene pozemkov s p. R. a to výzva žalovanej: „Y. G. U. V., C. S. I.
B. D. W. S. F.“. Odpoveď dlžníčky z 10.08.2018, kedy oznámila žalovanej, že „C. N. G. D. I. Z. Z. G.
G. T. F., G. G.V., C. N. T. I. T. G.“. Ďalej aj písomná výzva žalovanej zo dňa 11.12.2017, kedy dcéru
vyzvala „T. D. S. F. S. R. C. S. I.“ a aj samotný obsah darovacej zmluvy zo dňa 29.01.2018 v čl. III., ktorý
odkazuje na písomnú výzvu. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalovaná považovala nakladanie

s darovanými pozemkami bez jej súhlasu, ba priamo napriek jej zákazu uzatvoriť dohodu s p. R. za
hrubé porušenie dobrých mravov. A to z dôvodu, že sama mala kupca za viac peňazí za predmetný
pozemok, ale najmä preto, že dlžníčka uzatvorila zmluvu o prevode nehnuteľností práve s osobou, s
ktorou mala žalovaná viacero sporov na tunajšom súde od roku 2012. Žalovaná o pohľadávke žalobkyne
voči jej dcére z titulu spoločného podnikania nevedela, nezaujímala sa o jej podnikanie o čom svedčí aj

skutočnosť, že odmietla pre ich firmu robiť účtovníctvo. Žalobkyňa nevyvrátila tvrdenie žalovanej o zlých
vzťahoch s dcérou. Screenshoty ich komunikácie zo sociálnych sietí obsahujú len jednu fotografiu zo
dňa 08.07.2017 vnučky, narodenej XX.XX.XXXX, t. j. pred uzatvorením darovacej zmluvy a dve krátke
reakcie žalovanej zo dňa 14.07.2019 a 09.07.2020 na zverejnený príspevok dcéry, t. j. komunikáciu po
viac ako 1,5 a 2,5 roka po uzatvorení právneho úkonu. Žalovaná predložila dôkaz o ich troch kontaktoch

cez siete za 3 roky, pričom dlžníčka uviedla, že viackrát sa nekontaktovali. Dlhodobo zlé vzťahy medzi
matkou a dcérou už od strednej školy preukazuje aj to, že nebola na stužkovej dcéry, ani na jej svadbe
XX.XX.XXXX a ani na krste oboch jej detí, pričom ide o veľmi významné rodinné udalosti, na ktorých sa
blízka rodina, najmä matka, za normálnych okolností vždy zúčastnia.

21. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že odporovateľným právnym úkonom dlžníčka
rešpektovala výzvu žalovanej na vrátenie daru, čím sama vrátila predtým darované predmetné
nehnuteľnosti. V konaní nebolo preukázané, že tak konala v úmysle ukrátiť veriteľa. Ak by aj mala tento
úmysel, a z tohto dôvodu vyhovela výzve matky na vrátenie daru, v konaní bolo preukázané, že žalovaná
by tento predpokladaný úmysel dlžníčky nemohla poznať z dôvodov dlhodobo zlých rodinných vzťahov.

Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

22. Pokiaľ na rovnakú výzvu na vrátenie daru syn žalovanej nereagoval rovnako, t.j. nevrátil matke
darované/zamenené pozemky, išlo len o jeho rozhodnutie, ktoré nemá vplyv na rozhodnutie súdu a nie
je predmetom tohto konania. Svedok uviedol, že na neho matka nevyvíjala taký tlak na vrátenie daru

ako na sestru a preto darované nehnuteľnosti nevrátil.

23. Podľa § 255 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.24. Súd o trovách konania rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP a plne úspešnej žalovanej
priznal nárok na plnú náhradu trov konania. O ich výške rozhodne po právoplatnosti rozsudku vyšší

súdny úradník samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).