Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 17, 2022

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 16C/6/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211213996
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jakub Obert

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2022:1211213996.22

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II sudcom Mgr. Jakubom Obertom v právnej veci žalobcu: SAT spol. s r.o., so

sídlom M. R. Štefánika 16, Martin, IČO: 30 228 077, proti žalovanému: Slovenská republika - Úrad
geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, so sídlom Chlumeckého 2, Bratislava, IČO: 00
166 260, o náhradu škody vo výške 6.306.747,- eur s príslušenstvom spôsobenej pri výkone verejnej
moci, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie zastavuje v časti o zaplatenie sumy 1.866.253,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
9,00 % ročne zo sumy 1.825.873,- eur od 30.05.2008 do zaplatenia.

II. Súd vo zvyšku žalobu zamieta.

III. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 03.06.2011 sa žalobca voči žalovanému pôvodne domáhal
zaplatenia náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom Správy katastra S. vo výške
3.068.969,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 2.825.873,- eur od
30.05.2008dozaplatenia.Výškaškodypozostávalazoskutočnejškodyvovýške1.825.873,-eur,ušlého
zisku vo výške 243.096,- eur a nemajetkovej ujmy vo výške 1.000.000,- eur.

2. Žalobca v priebehu konania viackrát zmenil žalobu, pričom po poslednej zmene žaloby sa domáhal
vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 4.440.494,- eur spolu s
úrokom z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 4.440.494,- eur od 02.06.2011 až do zaplatenia.
Žalovaná suma vo výške 4.440.494,- eur pozostávala z ušlého zisku za obdobie od 12.09.1995 do
18.01.2021 v sume 3.417.442,- eur, ušlého zisku za obdobie od 19.01.2021 do 22.03.2021 (63 dní x
365,90 eur denný zisk) vo výške 23.052,- eur a nemajetkovej ujmy vo výške 1.000.000,- eur. Žalobca

v priebehu konania zobral žalobu späť v časti o zaplatenie sumy 1.866.253,- eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 1.825.873,- eur od 30.05.2008 do zaplatenia. Žalobca vzal
žalobu späť v časti o zaplatenie skutočnej škody vo výške 1.825.873,- eur a v časti o zaplatenie náhrady
trov právneho zastúpenia vo výške 40.380,- eur.

3. Žalobou uplatnený nárok žalobca odôvodnil tým, že dňa 12.09.1995 žalobca zastúpený záložným
veriteľom Moravia Banka, a.s., Frýdek Místek, ako predávajúci a obchodná spoločnosť v tom čase

vystupujúca pod obchodným menom MOBA REAL, a.s., neskôr pod obchodným menom M-REAL, a.s.,
so sídlom Slnečné námestie 3471, Žilina, IČO: 31 635 865, ako kupujúci, podpísali kúpnu zmluvu, ktorej
predmetom boli nehnuteľnosti v katastrálnom území S. - pozemok parc. č. XXX, o výmere 1381 m2,
zastavané plochy a nádvoria, a budova so súp. č. XXXX, postavená na parcele č. XXX, zapísané na listevlastníctva č. XXXX Správy katastra S.. Záložný veriteľ z úverovej zmluvy zo dňa 21.06.1993 (Moravia
Banka a.s.) realizoval predmetnou kúpnou zmluvou záložné právo, podľa podmienok dohodnutých v
zmluve o zriadení záložného práva k sporným nehnuteľnostiam, uzatvorenej dňa 18.02.1994.

Dňa 18.02.1994 bola podpísaná zmluva o zriadení záložného práva k sporným nehnuteľnostiam č. I.
XXX/XX, podľa ktorej sa záložný veriteľ, Moravia Banka, a.s. Frýdek Místek, pobočka Žilina, so sídlom
Bottova č. 7, Žilina, IČO: 00 621 064, a záložca (žalobca) dohodli, že úver poskytnutý spoločnosťou
Moravia Banka, a.s. Žilina podľa zmluvy o úvere zo dňa 21.06.1993 dlžníkovi (žalobcovi) vo výške
15.000.000,- Sk spolu s príslušenstvom, vrátane tej čiastky, ktorá sa stane súčasťou úveru v dôsledku

prirastania úrokov k istine, sa zaisťuje touto zmluvou, pričom predmetom záložného práva bola sporná
nehnuteľnosť s hodnotou podľa znaleckého posudku vo výške 35.888.756,- Sk.
Podľa čl. III. bodu 4 zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 18.02.1994 sa zmluvné strany dohodli,
že pokiaľ dlžník nesplní svoje záväzky z uvedenej zmluvy o úvere riadne a včas, môže záložný veriteľ
založenú nehnuteľnosť predať na verejnej dražbe alebo priamym predajom za cenu, akú uzná záložný
veriteľ za vhodnú, najmenej však za 50 % z ceny určenej znaleckým posudkom, podľa platných

oceňovacích noriem (predpisov) v čase predaja. Podľa čl. III. bodu 5 ods. 4 tejto zmluvy bol záložný
veriteľ povinný písomne upozorniť záložcu a dlžníka na zamýšľaný výkon záložného práva aspoň 15
dní vopred. Ak záložný veriteľ v tejto lehote nedostane správu o splnení záväzku, vrátane príslušného
dokladu, môže predať založenú nehnuteľnosť spôsobom uvedeným v bode 4 zmluvy. Pri podpise zmluvy
za záložného veriteľa konal riaditeľ pobočky F.. F. V. a za záložcu F.. N. S., konateľ. Podľa výpisu

z obchodného registra v čase podpisu zmluvy o zriadení záložného práva boli za žalobcu (záložcu)
oprávnení konať konatelia F.. S. P. a N. S. (od 17.11.1993 do 09.02.1995) spôsobom, že spoločnosť
zastupujú a za ňu podpisujú konatelia, každý samostatne, okrem obchodných vzťahov presahujúcich v
každom jednotlivom prípade 1.000.000,- Sk, kde konajú a podpisujú konatelia spoločne (od 01.12.1993
do 09.02.1995). Podľa zmluvy o úvere reg. č. XXX/X/XXX/S/XX zo dňa 21.06.1993 sa veriteľ Moravia

Banka, a.s. so sídlom Bottova 7, Žilina, zaviazala poskytnúť žalobcovi ako dlžníkovi úver vo výške
15.000.000,- Sk s čerpaním po čiastkach a s poslednou čiastkou čerpania najneskôr do 31.08.1993.
Poskytnutý úver sa dlžník zaviazal splatiť v splátkach do 20.06.1997, kedy mal byť vyplatený celý
poskytnutý úver. Podľa č. II. bolo dohodnuté zaistenie úveru o. i. aj zmluvou o zriadení záložného práva
k sporným nehnuteľnostiam.

Dňa 20.01.2005 bola podpísaná kúpna zmluva medzi predávajúcim M-REAL, a.s., zastúpeným
záložným veriteľom LEGURA, s.r.o., so sídlom: Hálkova, Žilina, IČO: 31 730 752, a kupujúcim MISTA,
s.r.o., so sídlom: Hálkova 3, Žilina, IČO: 36 403 776. Predmetom zmluvy boli sporné nehnuteľnosti
zapísané na liste vlastníctva č. XXXX. Z tejto kúpnej zmluvy vyplýva, že predávajúci nadobudol sporné
nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom prevodu podľa tejto zmluvy, na základe kúpnej zmluvy, ktorej vklad

bol povolený Správou katastra S. pod č. I. XXXX/XX, a to od pôvodného veriteľa Moravia Banka,
a.s. Podľa uvedenej kúpnej zmluvy mal predávajúci (M-REAL, a.s.) uhradiť kúpnu cenu pôvodnému
záložnému veriteľovi v splátkach a pohľadávka pôvodného záložného veriteľa zostala zabezpečená
záložným právom zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX Správy katastra S. pod č. I. XXXX/XX-XXX/
XX. Keďže predávajúci ako dlžník svoj záväzok z uvedenej kúpnej zmluvy riadne a včas veriteľovi

nesplnil, pristúpil záložný veriteľ k výkonu záložného práva podľa čl. III. zmluvy o zriadení záložného
právaknehnuteľnostiam.Nazákladeuzatvorenejzmluvyozriadenízáložnéhoprávaknehnuteľnostiam,
ktorej vklad bol povolený Správou katastra S. pod č. I. XXX/XXXX, záložný veriteľ predal záloh priamym
predajom touto zmluvou.
Nesprávny úradný postup Správy katastra S. (v súčasnosti Okresný úrad S., katastrálny odbor, pozn.

súdu) žalobca videl v tom, že Správa katastra S. dostala v septembri 2004 prehlásenie Moravia Banka,
a.s. v likvidácii, Frýdek-Místek, IČO: 45 192 855, spoločnosti Slava Kredit - finančné družstvo, Ostrava,
IČO: 25 861 875, a spoločnosti UT TRADING (Cyprus) o postúpení pohľadávky zo zmluvy o úvere zo
spoločnosti Moravia Banka, a.s., v likvidácii, Frýdek-Místek, IČO: 45 192 855, až po firmu UT TRADING
(Cyprus), ktorá nie je ani podpísaná v tomto prehlásení. Namiesto toho, aby Správa katastra S. toto

fingované postúpenie pohľadávky nahlásila orgánom činným v trestnom konaní, zapísala fiktívneho
záložného veriteľa na list vlastníctva č. XXXX, ktorý dňa 25.01.2005 realizoval vymazané záložné právo,
a za aktívnej spolupráce pracovníka zodpovedného za vklad zapísala na list vlastníctva č. XXXX ako
nového vlastníka spoločnosť MISTA, s.r.o. Správa katastra S. týmto podľa žalobcu závažným spôsobom
porušila zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej ako "Správny

poriadok"), konkrétne § 3 ods. 1, 2 a 4 a najmä § 33 ods. 2 tohto zákona. Ak by Správa katastra S.
dodržala tieto ustanovenia zákona, nikdy by nemohlo dôjsť k neoprávnenému zápisu spoločnosti MISTA,
s.r.o. na list vlastníctva č. XXXX, ako aj ďalších neoprávnených zápisov až po naposledy zapísanú
firmu NOVALIS, s.r.o. Správa katastra S. si podľa žalobcu pravdepodobne nevšimla, že spoločnosťMoravia banka, a.s., v likvidácii, Frýdek-Místek, IČO: 45 192 855, a spoločnosť MORAVIA BANKA,
Frýdek-Místek - organizačná zložka zahraničnej osoby, so sídlom Bottova 7, Žilina, IČO: 00 621 064,
sú, resp. boli dve samostatné organizačné, ekonomické a právnické osoby, pre ktoré pri postupovaní

pohľadávok platili ustanovenia §§ 526, 528, 529 a 530 Občianskeho zákonníka. Správa katastra S. pri
zavkladovaní kúpnej zmluvy č. I. XXX/XX zo dňa 25.01.2005 porušila § 31 ods. 1, 2 a 3 zákona č.
162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej
len "katastrálny zákon"), pretože nepreskúmala (ako jej to ukladá zákon) platnosť zmlúv o prevode
pohľadávok z úverovej zmluvy a ani nepreskúmala oprávnenie prevodcov nakladať s nehnuteľnosťou.

Keby dala možnosť tak, ako jej to podľa žalobcu ukladá zákon, vyjadriť sa spoločnosti M-REAL, a.s.,
určite by sa Správa katastra S. dozvedela, že táto nemá žiadny záväzok z úverovej zmluvy, nepozná
ani formu ani obsah zmluvy o záložnom práve č. I. XXX/XX, a že dňa 01.06.2004 došlo k odstúpeniu
od kúpnej zmluvy č. I. XXXX/XX, takže nemá ani právo predávať uvedenú nehnuteľnosť. Ak by správa
katastra v zmysle zákona dala možnosť vyjadriť sa aj žalobcovi, ktorého sa mala zmluva o úvere dotýkať,
dozvedela by sa, že ku dňu odstúpenia od kúpnej zmluvy spoločnosť Moravia Banka, a.s. neexistovala,

bola vymazaná z obchodného registra, a že pohľadávky z nájomnej zmluvy k 01.06.2004 sú vyššie
ako záväzok z úverovej zmluvy. Správa katastra S., keďže vedela o odstúpení od kúpnej zmluvy č. I.
XXXX/XX už v septembri 2004, kedy vydala list vlastníctva č. XXXX pre Okresný súd Martin vo veci sp.
zn. 5C/115/04, bola povinná vykonať zápis na list vlastníctva č. XXXX záznamom podľa § 34 ods. 1 a
§ 35 ods. 1 katastrálneho zákona. Pri zápise po doručení právoplatného rozsudku č. k. 5C/115/04-80

dňa 26.01.2006 nerešpektovala § 45 ods. 1 a § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka, t. j. nerešpektovala,
že obnovené vlastníctvo žalobcu vzniklo už dňa 01.06.2004, a nie až právoplatným rozsudkom č. k.
5C/115/04-80. Správa katastra S. po tom, čo sa dozvedela o odstúpení od kúpnej zmluvy č. I. XXXX/XX,
mala v súlade s § 70 ods. 1, 2 a § 71 ods. 3 katastrálneho zákona zapísať na list vlastníctva č. XXXX
poznámku, že údaje na liste vlastníctva nie sú dôveryhodné a nesmú sa používať.

Žalobca svoj nárok ďalej odôvodňoval tým, že vklad zmluvy o zriadení záložného práva č. I. XXX/XXXX
zo dňa 10.05.1994 bol nezákonný, keďže predmetná zmluva nebola zo strany žalobcu (v postavení
záložcu)podpísanádvomakonateľmitak,akotovyžadovalspôsobkonaniamenomspoločnostiuvedený
vo výpise z obchodného registra, ktorý bol doručený katastru dňa 21.12.1993. Vôľa žalobcu preto
nebola navonok prejavená určeným spôsobom, išlo o spôsob konania žalobcu (záložcu) v rozpore s §

133 ods. 1 Obchodného zákonníka a § 151b ods. 1 Občianskeho zákonníka, a preto je takýto právny
úkon neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Zmluva o zriadení záložného
práva k sporným nehnuteľnostiam ako absolútne neplatný právny úkon preto nemala za následok vznik
záložného práva k týmto nehnuteľnostiam (žalobca tu odkázal na rozsudok Okresného súdu Martin
v konaní sp. zn. 18Cb/277/2007). Žalobca okrem toho argumentoval, že zapísanie zmluvy o zriadení

záložného práva č. I. XXX/XXXX na list vlastníctva č. XXXX do tiarch (namiesto zamietnutia vkladu tejto
zmluvy z dôvodu jej absolútnej neplatnosti) spôsobilo, že žalobca bol následne ako vlastník vymazaný
z listu vlastníctva č. XXXX a následne bol zapísaný iný vlastník na základe absolútne neplatnej kúpnej
zmluvy. Nebyť nesprávneho úradného postupu, žalobca by do dnešného dňa užíval vlastný majetok.
Žalobca bol presvedčený, že v danom prípade existuje príčinná súvislosť medzi zodpovednostnými

predpokladmi.
Žalobca taktiež namietal proti argumentácii žalovaného, že o záložnom práve k sporným
nehnuteľnostiam sa dozvedel až z právoplatného rozsudku Okresného súdu Martin v konaní vedenom
pod sp. zn. 18Cb/277/2007, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 27.06.2013, pretože žalovaný vedel o
absolútnej neplatnosti zmluvy o záložnom práve č. I. XXX/XXXX od samého začiatku, t. j. od 18.02.1994,

kedy bola zmluva doručená Správe katastra S.. Žalobca uvedené odvodzoval aj od už vyššie uvedenej
skutočnosti, že od 21.12.1993 mal žalovaný od žalobcu k dispozícii výpis z obchodného registra, kde
sa uvádzalo, že právne úkony v hodnote nad 1.000.000,- Sk musia byť podpísané obidvoma konateľmi
žalobcu, čo v prípade zmluvy o záložnom práve č. I. XXX/XXXX nebolo splnené. Okrem toho dňa
17.08.2005 žalobca Správe katastra S. doručil list označený ako "Oprava chyby na liste vlastníctva

č. XXXX v kat. ú. S.". Zmluva o zriadení záložného práva k sporným nehnuteľnostiam, ako absolútne
neplatný právny úkon, preto nemala za následok vznik záložného práva.
Žalobca ďalej poukazoval na to, že absolútne neplatná zmluva o zriadení záložného práva č. I. XXX/
XXXX zo dňa 10.05.1994 mala za následok nezákonný vklad kúpnej zmluvy č. I. XXXX/XXXX, ktorý sa
realizoval na základe predmetnej záložnej zmluvy. Aj uvedená kúpna zmluva je absolútne neplatnou a

ničotnou, pričom aj v jej prípade boli podľa žalobcu porušené rovnaké ustanovenia právnych predpisov,
ako tomu bolo pri záložnej zmluve. Podľa žalobcu bolo zarážajúce, že vedúca právneho oddelenia a
pracovníčka zodpovedná za vklad na Správe katastra S. (S.. O.), ktorá vedela o absolútnej neplatnosti
kúpnej zmluvy, na základe ktorej bola spoločnosť MISTA. s.r.o. zapísaná na liste vlastníctva, zamlčalapred Krajským súdom v Žiline túto skutočnosť pri súdnom spore vo veci sp. zn. 10Sp/10/2006, a súd
preto rozhodol o obnove vkladového konania.
Žalobca za nezákonný považoval taktiež vklad kúpnej zmluvy č. I. XXX/XXXX v prospech spoločnosti

MISTA, s.r.o., pretože bolo opätovne realizované záložné právo zo záložnej zmluvy č. I. XXX/XXXX,
ktoré bolo z listu vlastníctva č. XXXX už vymazané, uplatnené voči spoločnosti M-REAL, a.s., ktorá formu
ani obsah záložnej zmluvy č. I. XXX/XXXX nepoznala. Aj v tomto prípade boli podľa žalobcu porušené
rovnaké ustanovenia právnych predpisov, ako tomu bolo pri záložnej zmluve uvedenej vyššie.
Žalobca ďalej argumentoval tým, že dňa 29.05.2008 pracovníčka Správy katastra S. (zodpovedná za

vklad) nezákonným spôsobom vymazala žalobcu z listu vlastníctva č. XXXX a ako vlastníka zapísala na
základeneplatnejkúpnejzmluvyč.I.XXXX/XXXXspoločnosťSUAR,s.r.o.Konaniepracovníčkyžalobca
označil za trestný čin zneužitia právomoci verejného činiteľa, vo veci podal oznámenie o možnosti
spáchania trestného činu adresované Okresnej prokuratúre v Martine, ktorá ho postúpila príslušnej
polícii. Tá sa doposiaľ k oznámeniu nevyjadrila. Žalobca tak za nezákonný označil vklad kúpnej zmluvy
č. I. XXXX/XXXX zo dňa 29.05.2008, ale aj vklady neskoršie, t. j. vklad kúpnej zmluvy č. I. XXXXX/XXXX

zo dňa 05.08.2008, kúpnej zmluvy č. I. XXXX/XXXX zo dňa 15.10.2008, a to na základe právoplatného
rozsudku Okresného súdu Martin v konaní vedenom pod sp. zn. 18Cb/277/2007, ktorý rozhodol, že
predmetné kúpne zmluvy sú absolútne neplatné. Tieto boli ničotné a nepoužiteľné pre katastrálne
konanie. Podľa žalobcu žalovaný mal vedomosť o absolútnej neplatnosti týchto zmlúv, a napriek tomu
ich na list vlastníctva č. XXXX zapísal.

Žalobca vo svojich vyjadreniach taktiež namietal nezákonný zápis katastrálneho odboru Okresného
úradu S. zo dňa 07.03.2013 na list vlastníctva č. XXXX, konkrétne osvedčenie o priebehu vykonania
dobrovoľnej dražby. Porušenie katastrálneho zákona žalobca videl v tom, že katastrálny odbor vedel o
absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy
č.I.-XXXX/XXXX,akoajoabsolútnejneplatnostizmluvyozáložnompráveč.I.-XXXXzodňa13.01.2009

(z rozsudku vydanom v konaní sp. zn. 18Cb/277/2007), čím konal v rozpore s § 71 ods. 3 katastrálneho
zákona, uznal priebeh dobrovoľnej dražby na základe nepoužiteľných údajov katastra a zapísal neplatnú
dobrovoľnú dražbu na list vlastníctva č. XXXX. Zákon o dobrovoľných dražbách neumožňuje získať
vlastnícke právo od nevlastníka (pričom poukázal na rozsudok Okresného súdu Martin v konaní sp. zn.
21C/19/2008). Podľa žalobcu tak opätovne prišlo zo strany žalovaného k porušeniu zákona.

Žalobca v rámci svojej argumentácie taktiež uviedol, že dňa 19.06.2008 sa obrátil vo veci porušenia jeho
ústavných práv rozhodnutiami Správy katastra S. na Ústavný súd SR. Ústavný súd SR uznesením zo
dňa 04.02.2009 č. k. II. ÚS 57/09-16 konštatoval, že sa sťažovateľ (žalobca) môže domáhať ochrany
svojho vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam v konaní pred všeobecnými súdmi, a to žalobou
o vydanie sporných nehnuteľností, keďže na ochranu nepostačuje iba deklarovanie vlastníckeho práva

(určovací rozsudok č. k. 5C/115/2004-80), ale aj vydanie týmto právom zakladajúceho plnenia. Žalobca
vzhľadom na uvedený záver Ústavného súdu SR podal dňa 30.04.2009 na Okresný súd Martin žalobu
o vydanie veci (konanie vedené pod sp. zn. 21C/19/2008). Okresný súd Martin v predmetnom konaní
rozsudkom žalobe vyhovel a rozhodol o vydaní veci vlastníkovi. Rozsudok nadobudol právoplatnosť
dňa 09.08.2016. Katastrálny odbor aj napriek uvedenému rozsudku žiadosti žalobcu o spätný zápis

vlastníckeho práva nevyhovel, čím podľa žalobcu opätovne porušil jeho ústavné práva. Katastrálny
odbor nerešpektoval podľa žalobcu ani záver prijatý Najvyšším súdom SR v uznesení zo dňa 28.02.2020
v konaní vedenom pod sp. zn. 6Cdo/60/2017.
Žalobca vo svojich vyjadreniach taktiež uviedol, že na všetkých neoprávnene zapísaných vlastníkov
sporných nehnuteľností podal žalobu na vydanie bezdôvodného obohatenia. Niektoré spoločnosti však

už boli z obchodného registra vymazané, v prípade zvyšných žalobca požiadal o oslobodenie od platenia
súdnych poplatkoch, avšak žiaden zo súdov jeho žiadosti o oslobodenie nevyhovel. Podľa žalobcu aj
v prípade úspechu vo vyššie zmienených konaniach je pravdepodobné, že niektoré zo žalovaných
spoločnostíbudúmedzičasomvymazanézobchodnéhoregistraalebonebudúspôsobiléžalovanúsumu
žalobcovi uhradiť.

Žalobca v závere svojich vyjadrení uviedol, že právoplatným rozsudkom Okresného súdu Martin sp. zn.
17Cb/131/2014vspojenísrozsudkomKrajskéhosúduvŽilinezodňa28.01.2021sp.zn.14Cob/48/2020
v konaní o určenie vlastníctva k nehnuteľnostiam súd rozhodol, že žalobca je vlastníkom sporných
nehnuteľností. Zápis na liste vlastníctva bol urobený dňa 23.03.2021. Titulom nadobudnutia bola kúpna
zmluvač.I.XXXX/XX,vkladzodňa21.12.1993.Vzhľadomnauvedené,keďžalovanýpo25rokochuznal

vlastnícke právo žalobcu k sporným nehnuteľnostiam, bol žalobca názoru, že žalovaný sa týmto priznal
k porušeniu ústavných práv žalobcu po dobu viac ako 25 rokov, čo možno považovať za nesprávny
úradný postup. Uviedol tiež, že ničotné právne úkony (absolútne neplatné kúpne zmluvy) nemá právopreskúmať správny súd, pričom poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 10.04.2001 sp. zn.
Cdo/3035/2000 (správne 22 Cdo 3035/2000, pozn. súdu).

4. Ako uviedol súd už vyššie, žalobca v priebehu konania viackrát zmenil žalobu, pričom nešlo len
o rozšírenia uplatneného práva (kvantitatívne zmeny žaloby), ale aj o podstatné zmeny a doplnenia
rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe (kvalitatívne zmeny žaloby). Žalobca sa v zmysle
poslednej kvantitatívnej zmeny žaloby (podanie doručené súdu dňa 22.04.2021) domáhal vydania
rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 4.440.494,- eur spolu s úrokom

z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 4.440.494,- eur od 02.06.2011 až do zaplatenia, ako aj
náhrady trov konania. Súd zmenu žaloby vo vyššie uvedenom znení pripustil uznesením vyhláseným
na pojednávaní konanom dňa 17.06.2021. Žalovaná suma 4.440.494,- eur pozostávala v zmysle
špecifikácie žalobcu obsiahnutej v jeho podaniach doručených súdu dňa 01.07.2013, dňa 19.01.2021
a dňa 22.04.2021 z:
- ušlého zisku za obdobie od 12.09.1995 do 18.01.2021 v sume 3.417.442,- eur,

- ušlého zisku za obdobie od 19.01.2021 do 22.03.2021 (63 dní x 365,90 eur denný zisk) vo výške
23.052,- eur,
- nemajetkovej ujmy vo výške 1.000.000,- eur.

5. Podaním doručeným súdu dňa 23.06.2021 žalobca špecifikoval, akým nezákonným úradným

postupom a akými nezákonnými rozhodnutiami žalovaného mu bola spôsobená škoda, ktorej náhradu
si v konaní uplatňuje (kvalitatívna zmena žaloby), a to konkrétne:
- nezákonný vklad zmluvy o zriadení záložného práva č. I. XXX/XXXX,
- nezákonný vklad kúpnej zmluvy č. I. XXXX/XXXX,
- nezákonný vklad kúpnej zmluvy č. I. XXX/XXXX,

- nezákonný postup spočívajúci v zápise plomby na list vlastníctva č. XXXX po tom, ako bol žalobca
zapísaný na podklade rozsudku Okresného súd Martin v konaní sp. zn. 5C/115/2004 ako vlastník
sporných nehnuteľností,
- nezákonný postup spočívajúci vo výmaze žalobcu z listu vlastníctva č. XXXX dňa 29.05.2008 a zápis
neplatnej kúpnej zmluvy č. I. XXXX/XXXX v prospech spoločnosti SUAR, s. r. o.,

- nezákonný vklad kúpnej zmluvy č. I. XXXX/XXXX zo dňa 29.05.2008,
- nezákonný vklad kúpnej zmluvy č. I. XXXXX/XXXX zo dňa 05.08.2008,
- nezákonný vklad kúpnej zmluvy č. I. XXXX/XXXX zo dňa 15.10.2008,
- nezákonný zápis zo dňa 07.03.2013 na list vlastníctva č. XXXX - osvedčenie o priebehu vykonania
dobrovoľnej dražby,

- nezákonný postup spočívajúci v nevyhoveniu žiadosti žalobcu o spätný zápis vlastníckeho práva na
podklade rozhodnutia vydaného Okresným súdom Martin v konaní vedenom pod sp. zn. 21C/19/2008.
Z predmetného podania žalobcu bolo zrejmé, že žalobca opieral žalobný nárok o nové skutočnosti,
ktoré boli rozhodujúce pre uplatnený nárok bez toho, aby došlo k zmene žalobného návrhu. Súd preto
podanie žalobcu posúdil ako zmenu žaloby spočívajúcu v podstatnej zmene a doplnení rozhodujúcich

skutočností tvrdených v žalobe. Keďže neboli dané dôvody, pre ktoré by súd zmenu žaloby nemohol
pripustiť (výsledky doterajšieho konania mohli byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe a na
konanie o zmenenej žalobe bol aj naďalej vecne a kauzálne príslušný tunajší súd), súd uznesením
vyhláseným na pojednávaní konanom dňa 16.11.2021 zmenu žaloby pripustil.

6. Žalobca taktiež v priebehu konania vzal žalobu späť v časti o zaplatenie sumy 1.866.253,- eur spolu
s úrokom z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 1.825.873,- eur od 30.05.2008 do zaplatenia,
pričom:
- suma 1.825.873,- eur (suma 1.596.627,- zodpovedajúca cene administratívnych budov a suma
229.246,- eur zodpovedajúca cene pozemku) spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo

sumy 1.825.873,- eur od 30.05.2008 do zaplatenia predstavovala skutočnú škodu, v ktorej časti žalobca
vzal žalobu späť na pojednávaní konanom dňa 17.06.2021 z dôvodu, že bol medzičasom zapísaný ako
vlastník sporných nehnuteľností v katastri nehnuteľností, a
- suma 40.380,- eur predstavovala bližšie nešpecifikovanú náhradu trov konania, v ktorej časti žalobca
vzal žalobu späť na pojednávaní konanom dňa 17.02.2022 z dôvodu, že na jej náhrade už netrval.

7. Žalobca v konaní predložil nasledovné listinné dôkazy: kúpna zmluva č. I. XXXX/XX, odstúpenie
od kúpnej zmluvy zo dňa 01.06.2004, rozsudok Okresného súdu Martin č. k. 5C/115/04-80, výpis z
listu vlastníctva č. XXXX zo dňa 20.09.2004, oznámenie o vzájomnom započítaní pohľadávky zo dňa14.01.2011, prehlásenie správcu Moravia banka, a.s. v likvidácii, spoločnosti SLAVA Kredit - finanční
družstvo a spoločnosti UT TRADING (CYPRUS) LIMITED zo dňa 06.08.2004, žiadosť o stanovisko
zo dňa 20.09.2006, výpis z listu vlastníctva č. XXXX zo dňa 05.01.2005, kúpna zmluva č. I., výpis z

listu vlastníctva č. XXXX zo dňa 02.02.2005 a zo dňa 27.01.2006, rozhodnutie Katastrálneho úradu v
L. zo dňa 18.05.2007 zn. I.-XX/XXXX-X. (K.), upozornenie na porušenie zákonov zo dňa 19.10.2010,
oznámenie o postúpení žiadosti o predbežné prerokovanie nároku zo dňa 03.02.2010, žiadosť o
predbežné prerokovanie nároku zo dňa 01.12.2010, doplnenie dôkazov zo dňa 22.11.2010, poistka č.
XXXXXXXX-XX, poistná zmluva zo dňa 14.02.2006, tabuľka - vývoj priemernej miery inflácie, tabuľka -

škoda vzniknutá z ušlého zisku z nájomného za obdobie od 21.01.2005 do 21.06.2006, tabuľka - škoda
vzniknutá z ušlého zisku z nájomného za obdobie od 29.05.2008 do 30.11.2010, vyčíslenie škody z
ušlého zisku z nájomného za obdobie od 01.12.2010, vyjadrenie k žiadosti o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody zo dňa 19.05.2011, uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I ÚS 33/08, návrh
na mimosúdne vyrovnanie náhrady škody zo dňa 16.02.2012, rozsudok Okresného súdu Martin č. k.
18Cb/277/2007-868, oprava chyby na liste vlastníctva č. XXXX zo dňa 16.08.2005, podnet na konanie

o proteste prokurátora zo dňa 18.11.2005, stanovisko k vyjadreniu zo dňa 12.03.2007, oznámenie
o postúpení pohľadávky zo dňa 15.12.1998, list - zistenie čísla účtu zo dňa 07.11.2000, rozsudok
Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13Cob/185/2012, návrh na povolenie zápisu vlastníckeho práva zo dňa
17.12.1993, vyjadrenie k zmluve o zriadení záložného práva zo dňa 16.05.1994, návrh na vyznačenie
poznámky na LV č. XXXX zo dňa 17.02.2011, oznámenie o podaní žaloby zo dňa 26.10.2007, doplnenie

žiadosti o vyznačenie stavu pred neplatným právnym úkonom na LV č. XXXX zo dňa 28.01.2010, list
žalobcu zo dňa 10.04.2013 adresovaný správe katastra S., list žalobcu zo dňa 10.04.2013 adresovaný
spoločnosti AVEC BUILDING, s.r.o., list žalobcu adresovaný správe katastra S. zo dňa 17.04.2013,
oznámenie o vyhlásení rozhodnutia Krajského súdu v Žiline zo dňa 30.05.2013, sťažnosť voči uzneseniu
zo dňa 30.05.2013, zaslanie kópie rozsudku Krajského súdu v Žiline zo dňa 11.06.2013, vyznačenie

stavu pred neplatnými právnymi úkonmi na LV č. XXXX zo dňa 27.06.2013, výpis z listu vlastníctva
č. XXXX zo dňa 27.01.2006, zo dňa 21.02.2008 a zo dňa 01.04.2008, vyjadrenie žalovaného zo dňa
01.07.2013, žiadosť o zapísanie poznámky na LV č. XXXX zo dňa 16.05.2013, sťažnosť pre porušenie
čl. 20 ods. 1 Ústavy SR zo dňa 08.07.2013, rozšírenie žaloby vo veci sp. zn. 21C/87/2009 zo dňa
02.07.2013, žiadosť o zapísanie poznámky zo dňa 02.07.2013, faktúra č. XX/XXXX vystavená Z.. S. Š.,

zmluva o nájme nebytových priestorov zo dňa 20.11.2000, zmluva o nájme nebytových priestorov zo dňa
31.08.2006, zmluva o nájme nebytových priestorov zo dňa 01.08.1998, dodatok č. 2 k zmluve o nájme
nebytových priestorov zo dňa 01.08.1998, tabuľka - priemerná miera inflácie SR v rokoch 1990-2008,
doplnenie dôkazov zo dňa 24.11.2010, pôdorys suterénu podkrovia a druhého poschodia predmetnej
nehnuteľnosti,vyúčtovaniespotrebyteplaod01.01.2007do30.06.2007,kalkuláciaskutočnejpriemernej

ceny výroby tepelnej energie za obdobie od 01.07.2007 do 31.12.2007, mimosúdna výzva zo dňa
06.08.2008, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo/14/2007, výpis z listu vlastníctva č. XXXX
zo dňa 19.01.2009 a zo dňa 21.06.2009, uznesenie Okresného súdu Martin č. k. 18Cb/277/2007-311,
sťažnosť na protiústavný zápis na LV č. XXXX zo dňa 23.01.2009, žiadosť o vymazanie záložného
práva zo dňa 04.01.2010, žiadosť o vydanie neoprávneného obohatenia zo dňa 18.07.2013, sťažnosť

na porušovanie zákona zo strany ČSOB a.s. zo dňa 19.09.2013, odpoveď NBS zo dňa 18.12.2013 a zo
dňa 22.01.2014, zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam č. XXX/X/XXX/XXX/N/XX zo dňa
18.02.1994 č. I. XXX/XX, dodatok č. 3 spoločenskej zmluvy žalobcu zo dňa 15.10.1993, dodatok č. 4
spoločenskejzmluvyžalobcuzodňa15.12.1993,návrhnapovoleniezápisuvlastníckehoprávadoKNzo
dňa 17.12.1993, výpis z obchodného registra žalobcu zo dňa 01.12.1993 a zo dňa 27.04.1994, žiadosť

žalobcu o stanovisko k zápisu zmeny záložného veriteľa zo dňa 20.09.2006, stanovisko žalobcu zo dňa
18.10.2006, žiadosť o spochybnenie údajov katastra o vlastníctve na LV č. XXXX zo dňa 09.12.2015,
notárska zápisnica č. J. XXX/XXXX, J. XXXXX/XXXX, J. XXXXX/XXXX, notárska zápisnica č. J. XXX/
XXXX, rozsudok Okresného súdu Martin č. k. 21C/19/2008-1066, zaslanie rozsudku Okresného súdu
Martin vo veci sp. zn. 21C/19/2008 zo dňa 09.02.2016, žiadosť o zápis vlastníckeho práva na LV č.

XXXX zo dňa 19.08.2016, rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 9Co/209/2016-1143, urgencia žiadosti
o zápis vlastníckeho práva zo dňa 23.09.2016, oznámenie o rozsudku Okresného súdu Martin vo
veci sp. zn. 17Cb/131/2014 zo dňa 01.10.2016, žiadosť o zápis vlastníckych práv na LV č. XXXX zo
dňa 09.10.2016, sťažnosť na katastrálny odbor v S. zo dňa 02.11.2016, odpoveď Okresného úradu
Martin, katastrálneho odboru zo dňa 04.11.2016, list žalobcu - zápis vlastníckych práv na LV č. XXXX

zo dňa 22.11.2016, výpis z listu vlastníctva č. XXXX zo dňa 22.11.2016, rozsudok Okresného súdu
Martin č. k. 17Cb/131/2014-415, list žalobcu - zaslanie rozsudku Okresného súdu Martin vo veci sp.
zn. 17Cb/131/2014 zo dňa 05.12.2016, uplatnenie zádržného práva zo dňa 16.03.2006, protinávrh na
začatie konania o vydanie bezdôvodného obohatenia zo dňa 10.07.2013, návrh na začatie konania ovydaniebezdôvodnéhoobohateniazodňa20.08.2013,späťvzatiežalobyvovecisp.zn.18Cb/145/2013,
uznesenie Okresného súdu Martin sp. zn. 18Cb/145/2013, mimosúdna výzva na vydanie bezdôvodného
obohatenia zo dňa 20.08.2016 adresovaná spoločnostiam AVEC BUILDING, s.r.o. a T-Main system,

spol. s r.o., úplný výpis z obchodného registra žalobcu, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
6Cdo/60/2017, vyjadrenie žalovaného zo dňa 30.09.2016, stručný prehľad porušenia zákonov správy
katastraS.zodňa05.01.2017,sťažnosťnanekonaniekatastrálnehoodboruzodňa17.06.2020,zaslanie
stanoviska generálneho prokurátora zo dňa 20.03.2019 a stanovisko generálneho prokurátora zo dňa
25.02.2019, oznámenie Okresného úradu S., katastrálneho odboru zo dňa 28.09.2020 č. L. XXXX/XXXX

M. Č.. L. XXXX/XXXX, stanovisko žalobcu k oznámeniam katastrálneho odboru zo dňa 28.09.2020,
oznámenie o možnom spáchaní trestného činu zo dňa 07.11.2020, oznámenie Krajského súdu v Žiline
zo dňa 19.11.2020, uznesenie Ústavného súdu SR č. k. IV. ÚS 409/2020-66, doložka právoplatnosti
rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. 14Cob/48/2020, rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn.
14Cob/48/2020, informácia o listine - detail zo dňa 24.03.2021, výpis z listu vlastníctva č. XXXX zo
dňa 24.03.2021, žiadosť o vysvetlenie vyznačenej plomby zo dňa 24.03.2021, oznámenie Okresného

úradu S., katastrálneho odboru zo dňa 01.04.2021, žiadosť o vysvetlenie zo dňa 08.04.2021, oznámenie
Okresného úradu S., katastrálneho odboru zo dňa 19.04.2021, výpis z listu vlastníctva č. XXXX zo dňa
20.04.2021.

8. Žalovaný v rámci procesnej obrany namietal, že v prejednávanom prípade neboli splnené všetky

predpoklady vzniku práva na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci. Vo svojich
vyjadreniach uviedol, že zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu
štátu, resp. orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom upravuje zákon č. 58/1969
Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným
postupom (ďalej aj len "zákon č. 58/1969 Zb."), resp. zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za

škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
(ďalej aj len "zákon č. 514/2003 Z. z."). Predpokladmi vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú
nezákonným rozhodnutím orgánu štátu, resp. orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným
postupom sú nezákonné rozhodnutie orgánu štátu, resp. orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávny
úradnýpostup,existenciaškodyapríčinnásúvislosťmedzinezákonnýmrozhodnutímorgánuštátu,resp.

orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom a škodou. Vzťah príčinnej súvislosti
medzi nezákonným rozhodnutím orgánu štátu, resp. orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym
úradným postupom a škodou zákon č. 514/2003 Z. z. ani zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v
znení neskorších predpisov (ďalej len "Občiansky zákonník") nevysvetľujú. Z rozhodovacej praxe súdov
Slovenskej republiky vyplýva (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.03.2007 sp. zn. 3Cdo

32/2007, R 28/2008), že bez ohľadu na skutkové okolností individuálnej právnej veci (t. j. bez ohľadu
na to, v čom malo spočívať protiprávne konanie a v čom mala spočívať škoda) nezákonné rozhodnutie
orgánu štátu, resp. orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávny úradný postup, prípadne protiprávny
úkon musí byť priamou, bezprostrednou a nesprostredkovanou príčinou škody (bez ohľadu na to, či
ide o skutočnú škodu alebo ušlý zisk); nestačí, ak je iba sprostredkovanou príčinou škody. Nezákonné

rozhodnutie orgánu štátu, resp. orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávny úradný postup môže mať
za následok vznik zodpovednosti za škodu podľa zákona č. 58/1969 Zb., resp. zákona č. 514/2003 Z.
z. len vo vzťahu k takej škode, ktorá bola priamo a nesprostredkovane spôsobená práve (iba) týmto
rozhodnutím alebo postupom. Zodpovednosť totiž nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite,
keďže atribútom príčinnej súvislosti je priamosť pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo

(bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah medzi príčinou a jej následkom musí
byť bezpečne preukázaný a bezprostredný, čo už konštatoval aj Ústavný súd SR (nález Ústavného
súdu SR sp. zn. I. ÚS 177/08). Otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú
otázku. Zhodne s vyššie uvedeným vyložil pojem "príčinná súvislosť" aj Najvyšší súd SR v rozsudku
zo dňa 28.10.2010 sp. zn. 3Cdo 130/2010, ktorý síce nebol vydaný v právnej veci uplatňovania práva

na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci, avšak aj z neho je zrejmý ustálený výklad
pojmu "príčinná súvislosť" v rozhodovacej praxi súdov Slovenskej republiky vo veciach uplatňovania
nároku na náhradu škody. V právnej náuke sa uvádza, resp. zdôrazňuje, že je to žalobca, kto musí
preukázať v konaní existenciu podmienok zodpovednosti žalovaného za škodu (vrátane existencie
príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním a škodou), a nie žalovaný musí preukazovať, že za

škodu nezodpovedá. Podmienky vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím
orgánu štátu, resp. orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom sú stanovené
kumulatívne a v prípade nesplnenia čo i len jednej z nich, nie je daná táto zodpovednosť.Žalovanýargumentovalďalejtým,žesúdvkonaní,vktoromsižalobcauplatňujenároknanáhraduškody
spôsobenej pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci, nie je oprávnený
skúmať ako predbežnú otázku zákonnosť rozhodnutia, ktorým mala byť spôsobená škoda, pričom v

tejto súvislosti poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Cdo 16/2005 a sp. zn. M Cdo
58/01. Podľa Najvyššieho súdu SR všeobecné súdy nie sú oprávnené mimo rámca správneho súdnictva
skúmať vecnú správnosť správnych aktov vydaných príslušným orgánom. Pokiaľ rozhodnutie, ktorým
mala byť spôsobená škoda, nie je príslušným orgánom zrušené, platí prezumpcia jeho správnosti. V
tejto súvislosti žalovaný poznamenal, že k prezumpcii správnosti správnych aktov sa vyjadril aj Najvyšší

súd ČR, keď v rozsudku zo dňa 10.04.2001 sp. zn. 22 Cdo 3035/2000 uviedol, že konštantná judikatúra
aj právna veda vychádzajú z tzv. prezumpcie správnosti správneho aktu, podľa ktorej aj vadný správny
akt, ktorý nie je ničotný, je platný a pokladá sa za bezvadný, pokiaľ nie je úradným postupom zrušený
alebo zmenený. Ako sa vyjadril Najvyšší súd SR, vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú
nezákonným rozhodnutím orgánu štátu predpokladá zistenie, že rozhodnutie bolo nezákonné, a
odstránenie (zrušenie) nezákonného rozhodnutia, lebo inak by sa súčasnou existenciou nezákonného

rozhodnutia a rozhodnutia priznávajúceho zodpovednostný nárok na základe jeho nezákonnosti vytvoril
nekonsolidovaný právny stav (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 31.05.2011 sp. zn. 6 Cdo
115/2010). Z vyššie uvedeného podľa žalovaného vyplýva, že ani konajúci súd si v tomto konaní nemôže
utvárať úsudok o tom, či žalobcom označené rozhodnutia orgánov verejnej moci na úseku katastra
nehnuteľností boli alebo neboli nezákonné. Pokiaľ žalobcom označené rozhodnutia orgánov verejnej

moci na úseku katastra nehnuteľností neboli zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným
orgánom, je potrebné tieto rozhodnutia považovať za rozhodnutia zákonné. Dôkazné bremeno ohľadne
preukázania nezákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej moci zaťažuje žalobcu, t. j. žalobca musí v tomto
smere vyvinúť procesnú aktivitu.
Žalovaný v tejto súvislosti poukazoval na to, že z uznesenia Krajského súdu v Bratislave zo dňa

22.04.2020 sp. zn. 2Co/20/2018 vyplýva, že nárok na náhradu škody spôsobenej príslušným orgánom
verejnej moci na úseku katastra nehnuteľností rozhodnutím vydaným v konaní vedenom pod č. I. XXX/
XX je potrebné posudzovať podľa právnej úpravy zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným
rozhodnutím orgánu verejnej moci. Jedným z predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú
týmto rozhodnutím je preto zmena alebo zrušenie tohto rozhodnutia pre nezákonnosť príslušným

orgánom. Pokiaľ nie je preukázané zrušenie alebo zmena vyššie uvedeného rozhodnutia orgánu
verejnej moci na úseku katastra nehnuteľností č. I. XXX/XX, nie je možné podľa žalovaného priznať
žalobcovi nárok na náhradu škody spôsobenej týmto rozhodnutím. Žalobca taktiež predložil konajúcemu
súdu rozsudok Okresného súdu Martin zo dňa 08.12.2015 sp. zn. 21C/19/2008, rozsudok Krajského
súdu v Žiline zo dňa 30.06.2016 sp. zn. 9Co/209/2016 a tiež uznesenie Najvyššieho súdu SR zo

dňa 28.02.2020 sp. zn. 6Cdo 60/2017. Tieto rozhodnutia súdov nie sú takými rozhodnutiami, ktorými
by bolo zmenené alebo zrušené rozhodnutie orgánu verejnej moci na úseku katastra nehnuteľností.
Vyššie uvedené rozhodnutia súdov teda nemožno považovať za také rozhodnutia, ktoré by preukazovali
nezákonnosť rozhodnutia orgánu verejnej moci na úseku katastra nehnuteľností. Žalovaný ďalej
uviedol, že zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy na úseku katastra nehnuteľností môže

byť preskúmavaná len v rámci správneho konania orgánom príslušným na preskúmanie takéhoto
rozhodnutia alebo správnym súdom v rámci správneho súdnictva.
Žalovaný taktiež namietal, že žalobca vo svojich vyjadreniach poukázal okrem vyššie uvedeného
rozhodnutia č. I. XXX/XX aj na ďalšie rozhodnutia príslušného orgánu verejnej moci na úseku katastra
nehnuteľností, avšak žalobca podľa žalovaného doposiaľ neuviedol, že by boli dané rozhodnutia orgánu

verejnej moci na úseku katastra nehnuteľností zmenené alebo zrušené pre nezákonnosť. Uvedené
rozhodnutia orgánu verejnej moci na úseku katastra nehnuteľností preto nemožno považovať za
nezákonné rozhodnutia.
Žalovaný sa v priebehu konania vyjadril aj k aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci majú podľa zákona č. 58/1969 Zb. účastníci

konania, ktorí boli poškodení nezákonným rozhodnutím vydaným v tomto konaní (§ 2 zákona č. 58/1969
Zb.), a podľa zákona č. 514/2003 Z. z. účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia
vydaného v tomto konaní, ako aj ten, s kým nebolo konané ako s účastníkom konania, aj keď s ním ako s
účastníkom konania konané malo byť (§ 5 ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003 Z. z.). To znamená, že žalobca
si môže uplatňovať nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím vydaným "len" v

takom konaní, v ktorom mal postavenie účastníka konania. Žalovaný ďalej uviedol, že okruh účastníkov
konania o návrhu na vklad je vymedzený v § 30 ods. 1 katastrálneho zákona. Z vyjadrení žalobcu pritom
vyplýva, že žalobca nie vždy bol účastníkom konania, v ktorom boli vydané ním označené rozhodnutia
orgánu verejnej moci na úseku katastra nehnuteľností, čo nasvedčuje tomu, že vo vzťahu prinajmenšomk niektorým z uvedených rozhodnutí absentuje na strane žalobcu aktívna vecná legitimácia. Aj vo vzťahu
k aktívnej vecnej legitimácii platí, že je to žalobca, kto musí vyvinúť procesnú aktivitu a preukázať aktívnu
vecnú legitimáciu.

Žalovaný ďalej zdôraznil, že orgán verejnej moci na úseku katastra nehnuteľností bol povinný
rešpektovať rozhodnutie Krajského súdu Žiline vydané v konkrétnom katastrálnom konaní a rozhodovať
v medziach záväzného právneho názoru Krajského súdu v Žiline. Ak orgán verejnej moci na úseku
katastra nehnuteľností rozhodol v medziach právneho názoru Krajského súdu v Žiline v príslušnom
konaní o návrhu na vklad, nemožno hovoriť o nesprávnom úradnom postupe tohto orgánu. Žalovaný

dodal, že v danom prípade opäť išlo o skúmanie podmienok na vydanie rozhodnutia o návrhu na
vklad a úvahy, resp. postup orgánu verejnej moci na úseku katastra nehnuteľností sa premietli do jeho
rozhodnutia. To znamená, že aj v tomto prípade je potrebné zvažovať, či boli splnené podmienky pre
vznik zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci.
K žalobcom namietanému nesprávnemu úradnému postupu orgánu verejnej moci na úseku katastra
nehnuteľností, ktorý podľa jeho vyjadrenia odmietol vykonať záznam do katastra nehnuteľností na

základe rozsudku Okresného súdu Martin zo dňa 08.12.2015 sp. zn. 21C/19/2008 a rozsudku Krajského
súdu v Žiline zo dňa 30.06.2016 sp. zn. 9Co/209/2016, žalovaný uviedol, že Okresný súd Martin vo
výroku vyššie uvedeného rozsudku rozhodol, že odporca je povinný vydať žalobcovi (t. j. spoločnosti
SAT spol. s r.o.) nehnuteľnosti špecifikované vo výroku tohto rozsudku. Predmetný rozsudok Okresného
súdu Martin teda vo

výroku nie je rozsudkom o určení práva k nehnuteľnosti.
Vo vzťahu k žalobcom namietanému nesprávnemu úradnému postupu orgánu verejnej moci na úseku
katastra nehnuteľností ohľadne zápisu na základe osvedčenia o priebehu vykonania dobrovoľnej dražby
žalovaný uviedol, že v tomto prípade sa zápis do katastra nehnuteľností vykonáva formou záznamu.
V konaní o zázname pritom okresný úrad skúma splnenie podmienok na vykonanie záznamu len čisto

z formálneho hľadiska (§ 34 a nasl. katastrálneho zákona). Orgán verejnej moci na úseku katastra
nehnuteľností nie je oprávnený v konaní o zázname skúmať zákonnosť vykonania dobrovoľnej dražby.
Žalovaný ďalej argumentoval tým, že právo na vydanie bezdôvodného obohatenia má prednosť pred
právom na náhradu škody z titulu zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. V
tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SSR zo dňa 16.04.1985 sp. zn. 4Cz 110/84

a rozsudok Krajského súdu v Nitre zo dňa 22.05.2008 sp. zn. 8Co/11/2008. Krajský súd v Nitre v
tomto rozsudku konštatoval, že právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, resp. pohľadávka z titulu
bezdôvodného obohatenia je prednostná pred prípadným uplatnením práva voči štátu za nesprávny
úradný postup alebo rozhodnutie. Z uvedeného podľa žalovaného vyplýva, že ak nehnuteľnosti, o
ktorých žalobca tvrdí, že sú predmetom jeho vlastníctva, užívala tretia osoba, primáme sa má žalobca

domáhať vydania bezdôvodného obohatenia od tejto osoby. Ďalej zo súdnej praxe vyplýva, že žalobca
musí preukázať v konaní, v ktorom si uplatňuje právo na náhradu škody z titulu zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci, že sa nemôže domôcť vydania bezdôvodného obohatenia voči
tretej osobe, pokiaľ skutkové okolnosti príslušnej právnej veci nasvedčujú tomu, že by žalobca mohol
mať voči tretej osobe nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Vo vzťahu k vyjadreniu žalobcu, že

na všetkých neoprávnene zapísaných vlastníkov podal žaloby o vydanie neoprávneného obohatenia,
žalovaný uviedol, že žalobca bližšie nešpecifikoval, v akom štádiu sa príslušné súdne konania
nachádzajú. Podľa žalovaného skutočnosti tvrdené žalobcom v jeho podaniach neumožňujú urobiť
záver o tom, že žalobca sa nemohol voči tretím osobám domôcť vydania bezdôvodného obohatenia.
Pokiaľžalobcariadnenepreukázal,žesanemôžedomôcťvydaniabezdôvodnéhoobohateniavočitretím

osobám, nemožno mať existenciu škody v podobe ušlého zisku, ktorej náhrady sa žalobca domáhal,
za preukázanú.
Vo vzťahu k žalobcom vyčíslenej výške škody v podobe ušlého zisku a nemajetkovej ujmy žalovaný
uviedol, že výšku škody a nemajetkovú ujmu je potrebné riadne preukázať, pričom dôkazné bremeno
ohľadne preukázania existencie škody a jej výšky zaťažuje žalobcu. To znamená, že žalobca je ten,

kto má preukázať existenciu škody a jej výšku. Žalovaný nie je povinný preukázať, že škoda nevznikla.
Takisto platí, že žalobca má preukázať, že medzi škodou a prípadnou nemajetkovou ujmu na jednej
strane a nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom
je daný vzťah príčinnej súvislosti. Žalovaný nie je povinný preukázať, že príčinný vzťah nie je daný.
V súvislosti so žalobcom uplatňovaným nárokom na náhradu nemajetkovej ujmy žalovaný uviedol, že

zákon č. 58/1969 Zb. neumožňoval priznanie práva na náhradu nemajetkovej ujmy, preto nie je možné
v tejto časti žalobe vyhovieť, pokiaľ sa nárok na náhradu škody odvodzuje od rozhodnutí a postupov
orgánov verejnej moci pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 514/2003 Z. z. Žalovaný v tomto smere
poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 16.12.2008 sp. zn. II. ÚS 467/08, z ktorého jezrejmé, že napríklad aj Krajský súd v Prešove vyslovil, že zákon č. 58/1969 Zb. nepoznal inštitút náhrady
nemajetkovejškodyvdôsledkunesprávnehoúradnéhopostupu,pričompríslušnýsenátÚstavnéhosúdu
SR túto interpretáciu akceptoval. V osobitnej časti dôvodovej správy k návrhu zákona o zodpovednosti

za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci sa v súvislosti s návrhom § 17 a § 18 uvádza, že v
novom zákone bolo potrebné rozšíriť súčasné chápanie práva na náhradu škody ako práva na náhradu
skutočnej majetkovej škody i na chápanie náhrady škody ako "spravodlivého zadosťučinenia"; tým sa
rozšírilimožnostiuplatnenianárokunanáhraduškodynielennanáhraduskutočnejmajetkovejškody,ale
ajnanáhradunemajetkovejujmy.Jetedazrejmé,žeprávonanáhradunemajetkovejujmymožnopriznať

len v súvislosti s nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným
postupom, ak bolo nezákonné rozhodnutie orgánu verejnej moci vydané alebo ak k nesprávnemu
úradnému postupu orgánu verejnej moci došlo po nadobudnutí účinnosti zákona č. 514/2003 Z. z., a aj
to len vtedy, ak nemajetková ujma vznikla v príčinnej súvislosti s týmto nezákonným rozhodnutím orgánu
štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, pričom nestačí len tvrdenie, že nemajetková ujma
vznikla. Nemajetková ujma a príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho

nesprávnym úradným postupom musia byť preukázané. Žalovaný tiež namietal, že žalobca si nárok
na náhradu nemajetkovej ujmy uplatňuje v absolútne neprimeranej výške. V tejto súvislosti poukázal
na to, že maximálna výška, v ktorej možno priznať nárok na náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej
rozhodnutiami a postupmi orgánov verejnej moci po nadobudnutí účinnosti zákona č. 514/2003 Z. z.,
je limitovaná právnou úpravou ustanovenou v § 17 ods. 4 tohto zákona. Podľa žalovaného je potrebné

pri rozhodovaní o nároku na náhradu nemajetkovej ujmy vždy brať do úvahy aj to, či si nárok na
náhradu nemajetkovej ujmy uplatňuje fyzická osoba alebo právnická osoba. Žalovaný taktiež poukázal
na skutočnosť, že priznanie práva na náhradu nemajetkovej ujmy má "iba" subsidiárny charakter a
priznať ho možno, ak len samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením
vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom orgánu

verejnej moci (§ 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z.). Z uvedenej právnej úpravy je podľa žalovaného
zrejmé, že zákon č. 514/2003 Z. z. nespája automaticky s nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym
úradným postupom orgánu verejnej moci právo na náhradu nemajetkovej ujmy.

9. Žalovaný v konaní predložil nasledovné listinné dôkazy: rozsudok Krajského súdu v Žiline sp.

zn. 8Co/82/2012, rozsudok Okresného súdu Ružomberok č. k. 4C/99/2008-307, rozsudok Krajského
súdu v Žiline č. k. 8Co/354/2011-252, rozsudok Okresného súdu Martin č. k. 7C/149/2009-227,
rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 8Co/159/2010-221, rozsudok Okresného súdu Ružomberok č. k.
5C/84/2009-187, plnomocenstvo zo dňa 20.10.2011 udelené spoločnosťou NOVALIS, s.r.o., zmluva o
postúpení pohľadávky zo dňa 13.12.2011 č. XXXX/XX/XXXXX, potvrdenie záložného veriteľa o zániku

záložného práva a žiadosť o výmaz záložného práva zo dňa 28.12.2011, návrh na povolenie zápisu
vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností zo dňa 17.12.1993, uznesenie mestského zastupiteľstva
v Martine zo dňa 17.12.1993, návrh na zahájenie konania o zápis zmeny záložného veriteľa záznamom
na liste vlastníctva č. XXXX zo dňa 10.01.2005, súhlasné prehlásenie o zmene záložného veriteľa
zo dňa 06.01.2005, prehlásenie správcu Moravia banka, a.s. v likvidácii, spoločnosti SLAVA Kredit -

finanční družstvo a spoločnosti UT TRADING (CYPRUS) LIMITED vrátane podpisu F.. I.V. I. ako riaditeľa
spoločnosti UT TRADING (CYPRUS) LIMITED, návrh na vklad záložného práva k nehnuteľnosti do
katastra nehnuteľností zo dňa 12.04.1994, J. XXXXX/XXXX, J. XXXXX/XXXX.

10. Tunajší súd vo veci už raz rozhodol, a to medzitýmnym rozsudkom zo dňa 19.04.2017 č. k.

16C/6/2011-510, ktorým uznal základ žalobného nároku za opodstatnený. Proti predmetnému rozsudku
podal žalovaný odvolanie, o ktorom Krajský súd v Bratislave rozhodol uznesením zo dňa 22.04.2020
č. k. 2Co/20/2018-549 tak, že medzitýmny rozsudok tunajšieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie. Odvolací súd v predmetnom uznesení skonštatoval, že napadnutý rozsudok bol založený
na nesprávnom právnom posúdení veci. Uviedol, že v ďalšom konaní bude povinnosťou súdu prvej

inštancie vysporiadať sa s podmienkami zodpovednosti štátu za nezákonné rozhodnutie vo vzťahu
k žalobcom namietanému rozhodnutiu z vkladového konania č. I. XXX/XX, t. j. preskúmať všetky
podmienky nároku na náhradu škody, ktorý vzniká až po splnení všetkých zákonných predpokladov.
Úlohou súdu prvej inštancie však malo byť aj to, aby si ustálil celkový predmet daného sporu, keďže zo
žaloby a následných podaní žalobcu bolo zrejmé, že žalobca svoj nárok v súdenej veci neodvodzoval

len od namietaného rozhodnutia z vkladového konania
č. I. XXX/XX.11. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov založených v
súdnom spise, pričom na základe vykonaného dokazovania a z nesporných (zhodných) skutkových
tvrdení sporových strán zistil nasledovný skutkový stav:

12. Medzi stranami nebolo sporné, že dňa 12.09.1995 žalobca zastúpený záložným veriteľom Moravia
Banka, a.s., Frýdek Místek, ako predávajúci a obchodná spoločnosť v tom čase vystupujúca pod
obchodnýmmenomMOBAREAL,a.s.,neskôrpodobchodnýmmenomM-REAL,a.s.,sosídlomSlnečné
námestie 3471, Žilina, IČO: 31 635 865, ako kupujúci podpísali kúpnu zmluvu, ktorej predmetom boli

nehnuteľnosti v katastrálnom území Martin - pozemok parc. č. XXX, o výmere 1381 m2, zastavané
plochy a nádvoria, a budova so súp. č. XXXX, postavená na parcele č. XXX, zapísané na liste vlastníctva
č. XXXX Správy katastra S.. Záložný veriteľ z úverovej zmluvy zo dňa 21.06.1993 (Moravia Banka
a.s.) realizoval predmetnou kúpnou zmluvou záložné právo podľa podmienok dohodnutých v zmluve
o zriadení záložného práva k sporným nehnuteľnostiam zo dňa 18.02.1994. Dňa 18.02.1994 bola
podpísaná zmluva o zriadení záložného práva k sporným nehnuteľnostiam č. I. XXX/XX, podľa ktorej

sa záložný veriteľ, Moravia Banka, a.s. Frýdek Místek, pobočka Žilina, so sídlom Bottova č. 7, Žilina,
IČO: 00 621 064, a záložca (žalobca) dohodli, že úver poskytnutý spoločnosťou Moravia Bankou, a.s.
Žilina podľa zmluvy o úvere zo dňa 21.06.1993 dlžníkovi (žalobcovi) vo výške 15.000.000,- Sk spolu s
príslušenstvom, vrátane tej čiastky, ktorá sa stane súčasťou úveru v dôsledku prirastania úrokov k istine,
sa zaisťuje touto zmluvou, pričom predmetom záložného práva bola sporná nehnuteľnosť s hodnotou

podľa znaleckého posudku vo výške 35.888.756,- Sk. Podľa čl. III. bodu 4 zmluvy o zriadení záložného
práva zo dňa 18.02.1994 sa zmluvné strany dohodli, že pokiaľ dlžník nesplní svoje záväzky z uvedenej
zmluvy o úvere riadne a včas, môže záložný veriteľ založenú nehnuteľnosť predať na verejnej dražbe
alebo priamym predajom za cenu, akú uzná záložný veriteľ za vhodnú, najmenej však za 50 % z ceny
určenej znaleckým posudkom podľa platných oceňovacích noriem. Podľa čl. III. bodu 5 ods. 4 tejto

zmluvy bol záložný veriteľ povinný písomne upozorniť záložcu a dlžníka na zamýšľaný výkon záložného
právaaspoň15dnívopred.Akzáložnýveriteľvtejtolehotenedostanesprávuosplnenízáväzku,vrátane
príslušného dokladu, môže predať založenú nehnuteľnosť spôsobom uvedeným v bode 4 zmluvy. Pri
podpise zmluvy za záložného veriteľa konal riaditeľ pobočky F.. F. V. a za záložcu F.. S. N., konateľ.
Podľa výpisu z obchodného registra v čase podpisu zmluvy o zriadení záložného práva boli za žalobcu

(záložcu) oprávnení konať konatelia F.. S. P. M. N. S. (od 17.11.1993 do 09.02.1995) spôsobom, že
spoločnosť zastupujú a za ňu podpisujú konatelia, každý samostatne, okrem obchodných vzťahov
presahujúcich v každom jednotlivom prípade 1.000.000,- Sk, kde konajú a podpisujú konatelia spoločne
(od 01.12.1993 do 09.02.1995). Podľa zmluvy o úvere reg. č. XXX/X/XXX/S/XX zo dňa 21.06.1993 sa
veriteľ Moravia Banka, a.s. so sídlom Bottova 7, Žilina, zaviazala poskytnúť žalobcovi ako dlžníkovi

úver vo výške 15.000.000,- Sk s čerpaním po čiastkach a s poslednou čiastkou čerpania najneskôr
do 31.08.1993. Poskytnutý úver sa dlžník zaviazal splatiť v splátkach do 20.06.1997, kedy mal byť
vyplatený celý poskytnutý úver. Podľa č. II. bolo dohodnuté zaistenie úveru o. i. aj zmluvou o zriadení
záložného práva k sporným nehnuteľnostiam. Doklady o zaistení úveru boli prílohou tejto zmluvy a tvorili
ich neoddeliteľnú súčasť.

13. Medzi stranami nebolo sporné ani to, že dňa 20.01.2005 bola podpísaná kúpna zmluva medzi
predávajúcim M-REAL, a.s., zastúpeným záložným veriteľom LEGURA, s.r.o., so sídlom Hálkova, Žilina,
IČO: 31 730 752, a kupujúcim MISTA, s.r.o., so sídlom: Hálkova 3, Žilina, IČO: 36 403 776. Predmetom
zmluvy boli sporné nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXXX. Z tejto kúpnej zmluvy vyplýva,

že predávajúci nadobudol sporné nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom prevodu podľa tejto zmluvy, na
základe kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol povolený Správou katastra S. pod č. I. XXXX/XX, od pôvodného
veriteľa Moravia Banka, a.s. Podľa uvedenej kúpnej zmluvy mal predávajúci (M-REAL, a.s.) uhradiť
kúpnu cenu pôvodnému záložnému veriteľovi v splátkach a pohľadávka pôvodného záložného veriteľa
zostala zabezpečená záložným právom zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX Správy katastra S. pod

č. I. XXXX/XX-XXX/XX. Keďže predávajúci ako dlžník svoj záväzok z uvedenej kúpnej zmluvy riadne
a včas veriteľovi nesplnil, pristúpil záložný veriteľ k výkonu záložného práva podľa čl. III. zmluvy o
zriadenízáložnéhoprávaknehnuteľnostiam.Nazákladeuzatvorenejzmluvyozriadenízáložnéhopráva
k nehnuteľnostiam, ktorej vklad bol povolený Správou katastra S. pod č. I. XXX/XXXX, záložný veriteľ
predal záloh priamym predajom touto zmluvou.

14. Dňa 13.05.2005 bola podpísaná zmluva o predaji časti podniku medzi predávajúcim -spoločnosťou
MISTA, s.r.o. a kupujúcim - spoločnosťou SUAR, s.r.o., IČO: 36 429 252. Účelom tejto zmluvy bol
predaj časti podniku predávajúceho, ktorý tvorí samostatná organizačná zložka podniku predávajúceho- odštepný závod, zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Žilina v oddelení: N., vl. č.: XXXXX/
L, s názvom MISTA, s.r.o., odštepný závod, so sídlom M.R . Štefánika 16, Martin, kupujúcemu. Vklad
bol povolený pod č. I. XXXX/XXXX. Podľa čl. II. sa predávajúci zaviazal touto zmluvou previesť na

kupujúceho vlastnícke právo ku všetkým nehnuteľným veciam, k iným právam a majetkovým hodnotám,
ktoré slúžia na prevádzkovanie časti podniku, špecifikovanej v bode 1.1 tejto zmluvy. Podľa čl. II. bodu
2.2 sa zaviazal previesť na kupujúceho vlastnícke právo okrem iného k nehnuteľnostiam zapísaným
Správou katastra S. pre katastrálne územie S. na liste vlastníctva č. XXXX podľa špecifikácie, ktorá
tvorí prílohu č. 1 tejto zmluvy. Prílohu č. 1 k zmluve o predaji časti podniku tvorí výpis z listu vlastníctva

č. XXXX Správy katastra S., pre k. ú. S., pričom prevádzanými nehnuteľnosťami sú práve sporné
nehnuteľnosti. Vlastníctvo k nehnuteľnostiam bolo zapísané v prospech spoločnosti MISTA, s.r.o. v
celosti. Dňa 02.06.2008 bola podpísaná kúpna zmluva medzi predávajúcim - spoločnosťou SUAR,
s.r.o. a kupujúcim - spoločnosťou ORAVA SPÓLKA Z OGRANICZONA ODPOWIEDZIALNOŠCIA, so
sídlom: Towarowa 6, 42-600 Tarnowskie Góry, Vojvodstvo Ilšskie, Poľsko, KRS: 0000225001, REGON:
015862247. Predmetom tejto zmluvy boli sporné nehnuteľnosti. Vklad vlastníckeho práva bol povolený

pod č. I. XXXX/XXXX dňa 05.08.2008.

15. Okresný súd S. v konaní vedenom pod sp. zn. 5C/115/2004 v právnej veci sporových strán žalobcu
SAT spol. s r.o. proti žalovanému M-REAL, a.s. o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam
rozsudkom č. k. 5C/115/04-80 zo dňa 07.09.2005 určil, že žalobca (spoločnosť SAT, spol. s.r.o.) je

výlučným vlastníkom budovy so súp. č. XXXX na parc. č. XXX a pozemku parc. č. XXX, o výmere
1381 m2 - zastavaná plocha v k. ú. S., zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX Správy katastra v
S.. V odôvodnení rozhodnutia Okresný súd Martin uviedol, že nespornou v konaní bola skutočnosť,
že žalobca uzatvoril so žalovaným kúpnu zmluvu, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti vo vlastníctve
žalobcu (dom so súp. č. XXXX a zastavaný pozemok parc. č. XXX, o výmere XXXX m2, vedené na

liste vlastníctva č. XXXX), pričom predávajúceho zastupoval záložný veriteľ. Pretože kupujúci si nesplnil
svoju povinnosť zaplatiť kúpnu cenu v plnom rozsahu, žalobca listom zo dňa 01.06.2004 odstúpil od
kúpnej zmluvy, a to s poukazom na poskytnutú primeranú lehotu na zaplatenie zmeškaných splátok
do 15.08.2002. Po odstúpení od kúpnej zmluvy sa kúpna zmluva zrušila od počiatku, preto Okresný
súd Martin určil, že vlastníkom nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi

účastníkmi označeného konania dňa 12.09.1995, je žalobca.

16. Podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXXX bolo ku dňu 02.02.2005 v katastri nehnuteľností zapísané
vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam v prospech spoločnosti MISTA, s.r.o. v celosti. Z
rozhodnutia Správy katastra S. zo dňa 29.05.2008 súd prvej inštancie zistil, že odo dňa 16.05.2005 sa

viedlo pod č. I. XXXX/XXXX konanie o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností
vo veci spoločnosti MISTA, s.r.o. a spoločnosti SUAR, s.r.o., a to k nehnuteľnostiam zapísaným na liste
vlastníctva č. XXXX ako stavba súp. č. XXXX, postavená na pozemku parc. č. XXX, a pozemok parc. č.
XXX, zastavané plochy a nádvoria, o výmere XXXX m2, a to na základe zmluvy o predaji časti podniku
zo dňa 01.05.2005, uzatvorenej medzi týmito účastníkmi konania (spoločnosť MISTA, s.r.o. a spoločnosť

SUAR, s.r.o.). Právne účinky vkladu podľa zmluvy o predaji časti podniku zo dňa 01.05.2005 nastali
dňa 29.05.2008. Do povolenia vkladu bolo vkladové konanie č. I. XXXX/XXXX prerušené rozhodnutím
Správy katastra S. zo dňa 21.07.2005 do právoplatného skončenia konania o určenie vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam a o návrhu na vydanie predbežného opatrenia, vedeného na Okresnom súde Martin
pod sp. zn. 10C/87/2005, ďalej rozhodnutím zo dňa 05.09.2005 do právoplatného skončenia konania o

oprave chyby č. L. XXXX/XXXX v súvislosti s B. XXX/XXXX, ďalej rozhodnutím zo dňa 29.11.2005 podľa
§ 31a písm. a) katastrálneho zákona do právoplatného ukončenia konania o predbežnej otázke, ktorá
má význam pre rozhodnutie o vklade, ktoré bolo rozhodnutím zo dňa 10.02.2006 zamietnuté podľa §
31 ods. 3 katastrálneho zákona. Proti tomuto rozhodnutiu účastníci konania podali odvolanie. K dátumu
27.01.2006 vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam bolo zapísané na liste vlastníctva č. XXXX

Správy katastra S. v prospech žalobcu.

17. Z rozsudku Okresného súdu Martin vo veci sp. zn. 18Cb/277/2007 zo dňa 26.11.2011 súd prvej
inštancie zistil, že predmetom sporu bola neplatnosť kúpnych zmlúv na základe žaloby žalobcu
(spoločnosti SAT spol. s r.o.) proti žalovaným spoločnostiam, a to spoločnosti LEGURA, s.r.o.,

spoločnosti MISTA, s.r.o., spoločnosti SUAR, s.r.o., spoločnosti M-REAL, a.s., spoločnosti ORAVA
SPÓLKA Z OGRANICZONA ODPOWIEDZIALNOŠCIA a spoločnosti NOVALIS, s.r.o. Okresný súd
Martin po vykonanom dokazovaní určil, že všetky kúpne zmluvy o prevode nehnuteľností - budovy
súp. č. XXXX, postavenej na parc. č. XXX na ul. M. R. Štefánika, a pozemku parc. č. XXX, o výmere1381 m2, zastavané plochy a nádvoria, zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX Správy katastra S.,
k. ú. S. - sú neplatné. V odôvodnení rozsudku Okresný súd Martin okrem iného ustálil, že žalobu
voči spoločnosti LEGURA, s.r.o. zamietol aj pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie na strane tejto

spoločnosti. Spoločnosť LEGURA, s.r.o. nebola predávajúcim ani kupujúcim v prípade kúpnej zmluvy
zo dňa 20.01.2005 (I. XXX/XXXX), teda nebola nositeľom práv a povinností z tejto kúpnej zmluvy.
Kúpnou zmluvou zo dňa 20.01.2005 bolo preukázané, že predávajúcim je spoločnosť M-Real, a.s. a
kupujúcim spoločnosť MISTA, s.r.o., pričom za predávajúceho konala spoločnosť LEGURA, s.r.o. v
postavení záložného veriteľa, a to v súvislosti s výkonom záložného práva podľa zmluvy o zriadení

záložného práva zo dňa 18.02.1994, uzatvorenej medzi záložným veriteľom spoločnosťou Moravia
banka, a.s. Frýdek-Místek, IČO: 00 621 064 a záložcom - žalobcom. Podľa čl. III. bodu 4 zmluvy
záložný veriteľ môže založenú nehnuteľnosť predať na verejnej dražbe alebo priamym predajom za
cenu, akú uzná záložný veriteľ za vhodnú. Zmluvu o zriadení záložného práva za žalobcu (ako záložcu)
podpísal konateľ žalobcu F.. N. S.. Podľa čl. I. touto zmluvou sa zabezpečoval úver vo výške (v tom
čase platnej mene) 15.000.000,- Sk, ktorý poskytol záložný veriteľ žalobcovi podľa úverovej zmluvy

zo dňa 21.06.1993. Čerpanie úveru dlžníkom podľa tejto úverovej zmluvy nebolo sporné, s ohľadom
na zhodné vyjadrenia účastníkov konania. Spornou medzi účastníkmi konania bola o. i. skutočnosť, či
došlo k zániku pohľadávky veriteľa z tejto úverovej zmluvy voči dlžníkovi. Žalobca namietal, že jeho
záväzok z úverovej zmluvy zanikol započítaním, keďže žalobcovi vznikla pohľadávka voči veriteľovi z
tejto úverovej zmluvy titulom dlžného nájomného. Žalobca nepreukázal existenciu tvrdenej pohľadávky

titulom nezaplateného nájmu vo výške 588.561,05 eur (17.730.990,- Sk) a titulom nezaplatených záloh
za služby spojené s nájmom vo výške 120.361,15 eur (3.626.000,- Sk). Okresný súd Martin túto kúpnu
zmluvu zo dňa 20.01.2005 vyhodnotil ako absolútne neplatný právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho
zákonníka v spojení s § 40 ods. 2 a § 151b ods. 1 Občianskeho zákonníka, ako aj v zmysle § 133 ods.
1 Obchodného zákonníka.

Okrem toho tento súd zistil, že spoločnosť LEGURA, s.r.o., konajúca pri podpise kúpnej zmluvy
zo dňa 20.01.2005 za predávajúceho M-REAL, a.s. v postavení záložného veriteľa, pohľadávku z
úverovej zmluvy zo dňa 21.06.1993 nadobudla od pôvodného veriteľa - spoločnosti Moravia banka, a.s.
postúpením cez spoločnosť SLAVA Kredit - finanční družstvo so sídlom Ostrava, Přívoz, a spoločnosť
UT TRADING (Cyprus) LIMITED, a to zmluvami o postúpení pohľadávok v zmysle § 524 a nasl.

Občianskeho zákonníka. Táto skutočnosť bola dlžníkovi oznámená prehlásením pôvodného veriteľa -
spoločnosťou Moravia banka, a.s., a tiež prehlásením spoločnosti SLAVA Kredit - finančné družstvo zo
dňa 11.06.2004, ktoré Okresný súd Martin vyhodnotil ako oznámenie postupcu dlžníkovi v zmysle § 526
ods. 1 Obchodného zákonníka. Pri zmluve o postúpení pohľadávok uzatvorenej medzi spoločnosťou
Moravia banka, a.s. a spoločnosťou SLAVA Kredit, finančné družstvo bola postupcom spoločnosť

Moravia banka, a.s. a pri zmluve o postúpení pohľadávok uzatvorenej medzi spoločnosťou SLAVA
Kredit - finančné družstvo a spoločnosťou UT TRADING (Cyprus) LIMITED bola postupcom spoločnosť
SLAVA Kredit. Následne došlo k oznámeniu postúpenia pohľadávky postupcom - spoločnosťou UT
TRADING (Cyprus) LIMITED dlžníkovi. Išlo o oznámenie o postúpení pohľadávky z úverovej zmluvy
žalovanému v 1. rade - spoločnosti LEGURA, s.r.o. Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka

s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. Právami
spojenými s pohľadávkami sú najmä práva vyplývajúce zo zabezpečenia záväzkov, v tomto prípade
práva zo zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam. Platnosť zmluvy o zriadení záložného
práva k nehnuteľnostiam zo dňa 18.02.1994 namietol žalobca na súde z dôvodu, že za žalobcu v
postavení záložcu podpísal zmluvu iba jeden konateľ, pričom za spoločnosť pri tomto právnom úkone

mali konať dvaja konatelia spoločne. Z uvedeného dôvodu Okresný súd Martin zmluvu o zriadení
záložného práva k nehnuteľnostiam vyhodnotil ako absolútne neplatný právny úkon. Záložné právo
podľa § 151b ods. 1 Obchodného zákonníka sa zriaďuje písomnou zmluvou. Pre platnosť písomne
urobeného právneho úkonu sa vyžaduje, aby tento úkon bol podpísaný konajúcou osobou. Za záložcu
boli oprávnení zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam podpísať k dátumu 18.02.1994

dvaja konatelia spoločne, a to F.. S. P. M. N. S.. To znamená, že záložca mohol konať iba spôsobom
určeným v spoločenskej zmluve, ktorý vyplýval aj zo zápisu v obchodnom registri. Spôsob konania
znamená určenie, ako kolektívny orgán, ktorý je tvorený niekoľkými konateľmi, prejavuje vôľu právnickej
osobynavonokvovzťahuktretímosobám.Spôsobkonaniavmenespoločnostipriviacerýchkonateľoch
je upravený v § 133 ods. 1 Obchodného zákonníka. Spôsob konania v mene spoločnosti teda znamená,

či v mene spoločnosti je oprávnený konateľ každý jeden z viacerých samostatne, respektíve niektorí z
konateľov spoločne, určení v spoločenskej zmluve. Spôsobom konania v mene spoločnosti sa prejavuje
vôľa právnickej osoby navonok voči tretím osobám. Nedodržanie spôsobu konania v mene spoločnosti
vedie k neplatnosti právneho úkonu, pretože vôľa právnickej osoby navonok voči tretím osobám nebolaprejavená zákonom predpokladaným spôsobom, t. j. určeným spôsobom konania v mene spoločnosti.
Ak v zmysle úpravy spoločenskej zmluvy za spoločnosť konajú dvaja konatelia spoločne a právny úkon
je urobený vo vzťahu k tretej osobe len jedným z dvoch konateľov, potom nebol dodržaný určený spôsob

konania v mene spoločnosti. Vôľa spoločnosti nebola prejavená navonok určeným spôsobom konania,
jedná sa o spôsob konania v rozpore s právnou úpravou podľa § 133 ods. 1 Obchodného zákonníka,
a preto je takýto právny úkon absolútne neplatným úkonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka.
Taktiež je v rozpore aj s § 151b ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže nebola dodržaná písomná
forma právneho úkonu, ktorú predpokladá uvedené zákonné ustanovenie. Zmluva o zriadení záložného

práva k nehnuteľnostiam ako absolútne neplatný právny úkon nemala za následok vznik záložného
práva k sporným nehnuteľnostiam. Potom spoločnosť LEGURA, s.r.o. s postúpenou pohľadávkou
nenadobudla právo s ňou spojené, vyplývajúce zo zabezpečenia postupovanej pohľadávky, a teda
nebola záložným veriteľom zo zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 18.02.1994,
a nebola oprávnená konať za predávajúceho - spoločnosť M-REAL, a.s. pri podpise kúpnej zmluvy zo
dňa 20.01.2005 s kupujúcim - spoločnosťou MISTA, s.r.o. To znamená, že ani kúpna zmluva zo dňa

20.01.2005 nebola podpísaná konajúcou osobou - spoločnosťou M-REAL, a.s. ako predávajúcim, a
teda, že nebola dodržaná písomná forma právneho úkonu. Podľa § 46 ods. 1 Občianskeho zákonníka
písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností. Kúpna zmluva zo dňa 20.01.2005 je
absolútne neplatným právnym úkonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor so zákonom
(§ 46 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Právne úkony postihnuté absolútnou neplatnosťou nemajú za

následok vznik, zmenu alebo zánik práv alebo povinností, ktoré zákon s takýmto úkonom (ak je platný)
spája. Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona a pôsobí od počiatku voči
každému. Každý, kto má na tom naliehavý právny záujem, môže sa jej bez časového obmedzenia
dovolávať súdnou i mimosúdnou cestou, toto právo sa nepremlčuje ani nezaniká, pretože z takéhoto
úkonu právne následky nenastanú. Súd musí na takúto neplatnosť prihliadať a musí vyvodzovať z

absolútnej neplatnosti dôsledky aj bez návrhu, z úradnej povinnosti. Z uvedených dôvodov Okresný
súd Martin vo veci vedenej pod sp. zn. 18Cb/277/2007 neprihliadol na námietky právneho zástupcu
žalovaných v 1., 2., 3. a 6. rade, ktorí poukazovali na rozpor s dobrými mravmi v prípade namietania
neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam žalobcom z dôvodu, že túto sám
spôsobil. Rovnako Okresný súd Martin neprihliadol na obranu žalovaných v 1., 2., 3. a 6. rade v zmysle

vyjadrenia ich právneho zástupcu, že došlo k vydržaniu záložného práva, a to z dôvodu, že záložné
právo pre absolútnu neplatnosť zmluvy o zriadení záložného práva nikdy nevzniklo, preto nemohlo dôjsť
k jeho vydržaniu - absolútna neplatnosť nastáva priamo zo zákona, pôsobí od počiatku voči každému,
právo domáhať sa absolútnej neplatnosti sa nepremlčuje ani nezaniká, pretože z takéhoto úkonu právne
následky nenastanú. Pokiaľ právny zástupca žalovaných v 1., 2., 3. a 6. rade namietol, že zmluva

o zriadení záložného práva bola podpísaná súčasne so zmluvou o úvere zo dňa 21.06.1993 a bola
jej neoddeliteľnou súčasťou ako príloha, neboli podľa záveru Okresného súdu Martin produkované
dôkazy preukazujúce, že neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy zo dňa 21.06.1993 (ako jej príloha)
je súčasne zmluva o zriadení záložného práva k sporným nehnuteľnostiam.
Zmluvu o predaji časti podniku Okresný súd Martin v súlade s § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného

zákonníka posudzoval ako obchodno-záväzkový vzťah (absolútny obchod). Podľa prílohy k tejto zmluve
boli predmetom zmluvy sporné nehnuteľnosti. Predávajúcim bola spoločnosť MISTA, s.r.o. a kupujúcim
bola spoločnosť SUAR, s.r.o. Vychádzajúc zo záveru o absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy zo
dňa 20.01.2005 potom spoločnosť MISTA, s.r.o. ako predávajúci pri zmluve o predaji časti podniku
uvedené nehnuteľnosti neprevádzala na kupujúceho v postavení ich vlastníka. S ohľadom na charakter

záväzkového vzťahu uzatvoreného medzi spoločnosťami MISTA, s.r.o. a SUAR, s.r.o. (zmluva o predaji
podniku - absolútny obchod) bolo podľa názoru Okresného súdu Martin dôvodné aplikovať § 446
Obchodného zákonníka, pretože predávajúci pri uzatváraní tejto zmluvy nebol v postavení vlastníka
vo vzťahu k prevádzaným nehnuteľnostiam. Z povahy zákonného ustanovenia § 446 Obchodného
zákonníka vyplýva, že dobromyseľnosť sa u kupujúceho predpokladá, opak treba dokázať, a to v

okamihu, keď mal nadobudnúť vlastnícke právo. Vlastnícke právo podľa § 483 ods. 3 Obchodného
zákonníka mal kupujúci nadobudnúť vkladom do katastra nehnuteľnosti. Podľa rozhodnutia Správy
katastra S. zo dňa 21.07.2005 bolo nesporné, že Správa katastra S. vo veci účastníkov konania
spoločnosti MISTA, s.r.o. a spoločnosti SUAR, s.r.o., prerušila vkladové konanie č. I. XXXX/XXXX do
právoplatnéhoskončeniakonaniaourčenievlastníckehoprávaknehnuteľnostiamaonávrhunavydanie

predbežného opatrenia, konaného na Okresnom súde Martin pod sp. zn. 10C/87/2005. Spoločnosť
SUAR, s.r.o. v postavení kupujúceho zo zmluvy o predaji časti podniku toto rozhodnutie prevzala
dňa 26.07.2005. Rozhodnutia Správy katastra S. o prerušení vkladového konania č. I. XXXX/XXXX
preukazujú, že počas celého vkladového konania kupujúci zo zmluvy o predaji časti podniku neboldobromyseľný pri nadobúdaní vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam, keďže mal vedomosť,
že prebieha spor o určenie vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam - súdne konanie vedené pod
sp. zn. 10C/87/2005 na Okresnom súde Martin. Správa katastra S. rozhodnutím zo dňa 29.11.2005

prerušila vkladové konanie z dôvodu, že bol Správe katastra predložený rozsudok Okresného súdu
Martin sp. zn. 5C/115/2004. Rozhodnutie spoločnosť SUAR, s.r.o. prevzala dňa 02.12.2005 a od
29.10.2007 bol žalovaný účastníkom konania. Preukázateľné účinky vkladu podľa zmluvy o predaji
časti podniku nastali dňa 29.05.2008. S ohľadom na uvedené dospel Okresný súd Martin k záveru,
že bola vyvrátená dobromyseľnosť spoločnosti SUAR, s.r.o. ako kupujúceho zo zmluvy o predaji

časti podniku, ktorú uzatvoril s predávajúcim, ktorý nebol vlastníkom nehnuteľností pri podpise tejto
zmluvy. Okresný súd Martin preto zmluvu o predaji časti podniku vyhodnotil ako absolútne neplatný
právny úkon pre rozpor so zákonom (§ 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s § 483 ods.
3 a § 446 Občianskeho zákonníka), a to v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Rozhodnutiami
Správy katastra S. vydanými v rámci vkladového konania č. I. XXXX/XXXX, účastníkmi ktorého boli
spoločnosť MISTA, s.r.o. a spoločnosť SUAR, s.r.o, ako aj vyššie uvedeným súdnym konaním bolo

preukázané, že spoločnosť SUAR, s.r.o. v postavení kupujúceho zo zmluvy o predaji časti podniku
nebola dobromyseľná v okamihu, keď mala vlastnícke právo nadobudnúť. Aj kúpnu zmluvu zo dňa
02.06.2008 medzi predávajúcim (spoločnosťou SUAR, s.r.o.) a kupujúcim (spoločnosť ORAVA SPÓLKA
Z OGRANICZONA ODPOWIEDZIALNOŠCIA) a kúpnu zmluvu zo dňa 15.10.2008 medzi predávajúcim
(spoločnosti ORAVA SPÓLKA Z OGRANICZONA ODPOWIEDZIALNOŠCIA) a kupujúcim (spoločnosť

NOVALIS, s.r.o.) vyhodnotil Okresný súd Martin ako neplatné. Na základe podaných odvolaní proti
rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 18Cb/277/2007-868 konal vo veci odvolací Krajský súd v Žiline,
ktorý rozsudkom sp. zn. 13Cob/185/2012 rozsudok Okresného súdu Martin potvrdil.

18. Z rozsudku Okresného súdu Martin zo dňa 08.12.2015 č. k. 21C/19/2008-1066 súd zistil, že

prevody sporných nehnuteľností pokračovali aj potom, ako ich vlastnila spoločnosť NOVALIS, s.r.o.
Ďalším vlastníkom na základe dražby bola spoločnosť AVEC BUILDING, s.r.o. a následne na základe
kúpnej zmluvy spoločnosť T-system, s.r.o. Uznesením Okresného súdu Martin zo dňa 26.01.2015
č. k. 17Cb/131/2014-82 súd zakázal spoločnosti AVEC BUILDING, s.r.o. nakladať zo spornými
nehnuteľnosťami, pričom spoločnosť T-system, s.r.o. nehnuteľnosti kúpila zmluvou zo dňa 11.11.2014

ešte predtým, ako zákaz nakladať s nehnuteľnosťami nadobudol právoplatnosť. Predmetom sporu bolo
vydanie sporných nehnuteľností. Žalobcom bola spoločnosť SAT spol. s r.o. a žalovaným spoločnosť
T-system, s.r.o., pričom žalobca bol v konaní úspešný v plnom rozsahu, a to v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Žiline zo dňa 30.6.2016 č. k. 9Co/209/2016-1143, ktorým napadnutý rozsudok
Okresného súdu Martin potvrdil.

Súd z tohto rozhodnutia zistil aj to, že na majetok spoločnosti MISTA, s.r.o., ktorá bola účastníkom
konania o neplatnosť kúpnych zmlúv vedenom na Okresnom súde Martin pod sp. zn. 18Cb/277/2007,
bol dňa 12.05.2012 vyhlásený konkurz. Tesne pred vyhlásením konkurzu, a to dňa 20.12.2011, však
táto spoločnosť prevzala dlh od spoločnosti NOVALIS, s.r.o., ktorý mala táto spoločnosť voči ČSOB, a.s.
na základe úverovej zmluvy. Za tento dlh spoločnosť NOVALIS, s.r.o. ručila spornými nehnuteľnosťami,

ktoré boli zapísané na príslušnom liste vlastníctva na jej meno, a to vo vzťahu k pôvodnému veriteľovi,
t. j. spoločnosti ČSOB, a.s. (predtým Istrobanka, a.s.). Úpadcovi, spoločnosti MISTA, s.r.o., vznikol na
základe zmluvy o prevzatí dlhu od spoločnosti NOVALIS, s.r.o. záväzok vrátiť úver vo výške 169.858,-
eur, pričom podľa § 79 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej ako "zákon o konkurze
a reštrukturalizácii") správca konkurznej podstaty úpadcu Z.. S. Ď. zapísal sporné nehnuteľnosti, ktorých

vlastníkom bola spoločnosť NOVALIS, s.r.o., do súpisu majetku tretích osôb zabezpečujúcich záväzok
úpadcu. Pohľadávku na vrátenie úveru, ktorú od spoločnosti ČSOB, a.s. získala spoločnosť DEA
FIN, s.r.o., si táto spoločnosť prihlásila u správcu konkurznej podstaty ako pohľadávku, ktorá bola v
konečnom zozname pohľadávok zapísaná pod poradovým č. 3. Podľa § 79 ods. 2 zákona o konkurze
a reštrukturalizácii majetok tretej osoby (sporné nehnuteľnosti, ktoré podľa evidencie nehnuteľnosti

vlastnila spoločnosť NOVALIS, s.r.o., a ktoré na základe záložného práva zabezpečovali pohľadávku
nového veriteľa DEA FIN, s.r.o.) môže správca konkurznej podstaty speňažiť podľa zákona o konkurze
a reštrukturalizácií, pričom koná v mene tejto osoby (spoločnosti NOVALIS, s.r.o.). Doplňujúci súpis
oddelenej konkurznej podstaty veriteľa DEA FIN, s.r.o. bol zverejnený v Obchodnom vestníku č. XXX/
XXXX, vydaný dňa 30.08.2012. Správca konkurznej podstaty spornú nehnuteľnosť speňažil na základe

zmluvy o vykonaní dobrovoľnej dražby, ktorú uzatvoril so spoločnosťou DRAŽBY A AUKCIE, s.r.o., a
to dňa 18.10.2012. Táto správcom konkurznej podstaty poverená spoločnosť (spoločnosť DRAŽBY A
AUKCIE, s.r.o.) oznámila vykonanie dražby, a to v súlade so zákonom č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných
dražbách. Oznámenie o dražbe obsahuje aj údaje listu vlastníctva o právach a záväzkoch viaznucichna predmete dražby, a to záložné právo č. XXXXXPLXXXX vo vzťahu k sporným nehnuteľnostiam v
prospech spoločnosti Istrobanka, a.s. (neskôr ČSOB, a.s.) č. I. XXXX/XX zo dňa 13.01.2009 a údaje v
časti "poznámky" na liste vlastníctva, konkrétne rozšírenie žaloby sp. zn. 18Cb/277/2007 o vydanie veci

a vydanie bezdôvodného obohatenia (spor o neplatnosť kúpnych zmlúv), návrh na začatie konania o
vydanie veci vedený na Okresnom súde Martin pod sp. zn. 21C/87/2009, predbežné opatrenie súdu o
uložení povinnosti spoločnosti NOVALIS, s.r.o., aby nenakladal so spornými nehnuteľnosťami vo veci
vedenej pod sp. zn. 18Cb/277/2007. Vykonaním dražby poverená dražobná spoločnosť zverejnila tieto
údaje v súlade s § 11 ods. 4 zákona č. 527/2002 Z. z. a Správu katastra v S. požiadala o zapísanie

poznámky na liste vlastníctva č. XXXX (navrhovateľ dražby Z.. S. Ď. a vlastník nehnuteľnosti, spoločnosť
NOVALIS, s.r.o.). Spoločnosť SAT spol. s r.o. (žalobca) sa o vykonaní dražby nedozvedela, pretože
na liste vlastníctva ako vlastník zapísaná nebola. O priebehu dražby sporných nehnuteľností, ktorá sa
konala dňa 18.11.2012, bola spísaná aj notárska zápisnica, a to notárkou Z.. Ľ.W. Z.. Vydražiteľom
spornej nehnuteľnosti sa stala spoločnosť AVEC BUILDING, s.r.o., zastúpená konateľom F.. V. N..
Okresný súd Martin dokazovaním zistil, že predmetné nehnuteľnosti (budova súp. č. XXXX, postavená

na parc. č. XXX na ul. S.. V.. Š., S., a pozemok, parc. č. XXX, o výmere 1381 m2, zastavané plochy
a nádvoria, zapísané na liste vlastníctva č. XXXX Správy katastra S., k. ú. S.) sa nachádzajú v centre
Martina, budova bola postavená ako novostavba a bola skolaudovaná v decembri 1993. Vlastnícke
právo v prospech žalobcu bolo zapísané v decembri 1993 Správou katastra S.. K zmene z hľadiska
zápisu došlo v roku 1995, keď kataster zapísal ako vlastníka nehnuteľnosti spoločnosť M-Real, a.s.,

pričom táto zmena vlastníctva, ako je uvedené vyššie, bola neplatná, keďže sa uskutočnila na základe
absolútne neplatnej záložnej zmluvy zo dňa 18.02.1994.
OkresnýsúdMartinzistilajto,žeOkresnáprokuratúrapodaladňa22.08.2006podč.K.XXXX/XXprotest
proti rozhodnutiu Správy katastra S. č. I. XXX/XXXX zo dňa 25.01.2005 o povolení vkladu vlastníckeho
práva k sporným nehnuteľnostiam v prospech spoločnosti MISTA, s.r.o. O proteste prokuratúry konal a

rozhodovalKatastrálnyúradvL.,ktorýpodsp.zn.I.-XX/XXXX-X.(K.) dňa18.05.2007vydalrozhodnutie,
ktorým protestu nevyhovel. Obsah vyššie uvedeného rozhodnutia Katastrálneho úradu v Žiline nebolo
možné verifikovať, respektíve porovnať s originálnymi spismi katastrálneho úradu, pretože súd síce
vyzval žalovaného, aby predložil originálne doklady, respektíve spisy zo Správy katastra S. (napr. I. XXX/
XXXX), tento však uvedené nesplnil, pričom súdu uviedol, že originálne listiny (resp. spis I. XXX/XXXX)

sa nachádzajú v Centrálnom elektronickom registratúrnom stredisku v X. (CERS). CERS sa nachádza v
budove, ktorú vlastní spoločnosť DUCHO, s.r.o., teda štátna dokumentácia rezortu katastra je v budove
uložená len na základe nájomnej zmluvy. K uloženým originálnym spisom žalovaný, respektíve jeho
zamestnanci nemajú prístup, a to pre prebiehajúce súdne konania na Okresnom súde Liptovský Mikuláš
medzi vlastníkom budovy a nájomcom (teda žalovaným). Vzhľadom na uvedené žalovaný súdu založil

do spisu len kópie niektorých dokladov (č. l. 357 až 379).

19. Z rozhodnutia Katastrálneho úradu v L. zn. I.-XX/XXXX-X. (K.) zo dňa 18.05.2007 súd zistil,
že v odôvodnení daného protestu prokurátora sa uvádza, že rozhodnutím Správy katastra S. č.
I. XXX/XXXX zo 25.01.2005 o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností bolo

porušené ustanovenie § 31 ods. 1 katastrálneho zákona, a to v súvislosti s ustanovením § 151m
ods. 1 Občianskeho zákonníka a ustanovením § 3 ods. 1 a 4 Správneho poriadku. V proteste je
tvrdené, že Správa katastra S. sa pri rozhodovaní o povolení vkladu vlastníckeho práva pod č. I. XXX/
XXXX vyššie spomínanými ustanoveniami katastrálneho zákona, Občianskeho zákonníka a Správneho
poriadku neriadila, keďže predmetný vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností povolila, a

to aj napriek tomu, že z predloženého spisového materiálu Správy katastra S. č. I. XXX/XX nie je
možné preukázať, či sa Správa katastra S. v predmetnej veci zaoberala aj dodržaním ustanovenia
§ 151m ods. 1 Občianskeho zákonníka. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že záložný veriteľ môže
predať záloh najskôr po uplynutí 30 dní odo dňa oznámenia o začatí výkonu záložného práva záložcovi
a dlžníkovi, pokiaľ nedošlo k dohode podľa ustanovenia § 151m ods. 2 Občianskeho zákonníka. V

zmysle ustanovenia § 31 ods. 1 katastrálneho zákona je správa katastra pri preskúmavaní oprávnenia
záložného veriteľa nakladať so zálohom povinná preukázateľne zistiť, kedy záložný veriteľ doručil
oznámenie o začatí výkonu záložného práva záložcovi či dlžníkovi. V prípade, ak by záložný veriteľ
predal záloh pred uplynutím 30-dňovej lehoty a nedošlo by k dohode podľa ustanovenia § 151m ods.
2 Občianskeho zákonníka, išlo by o neplatný právny úkon v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho

zákonníka. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a predložený spisový materiál Správy katastra S.
č. I. XXX/XX prokurátorka v závere predmetného protestu uviedla, že správny orgán sa predmetnými
skutočnosťami nezaoberal a pri rozhodovaní nevychádzal zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správa
katastra S. podanému protestu prokurátora nevyhovela a predložila ho spolu so spisovým materiálomKatastrálnemu úradu v Žiline ako svojmu nadriadenému orgánu na ďalšie konanie. Vo vyjadrení k
danémuprotestuprokurátora,ktorébolospolusospisovýmmateriálompredloženéKatastrálnemuúradu
v Žiline, správa katastra uviedla, že ku dňu doručenia predmetného protestu prokurátora na správu

katastra boli a ešte stále sú na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. S., pred plombou vyznačenou na základe
začatia konania o tomto proteste prokurátora, ktorý bol zaevidovaný v registri záznamov pod č. L. XXXX/
XX, vyznačené plomby, a to plomba o zmene práva k nehnuteľnosti, vyznačená na základe doručenia
návrhu na vklad vlastníckeho práva vyplývajúceho z kúpnej zmluvy uzavretej medzi spoločnosťou
MISTA, s.r.o. (predávajúcim) a spoločnosťou SUAR, s.r.o. (kupujúcim), zaevidovaného pod č. I. XXXX/

XX; ďalej bola vyznačená plomba o začatí konania o oprave chyby v katastrálnom operáte vedeného
pod č. B. XXX/XX a napokon plomba o začatí konania o oprave chyby v katastrálnom operáte vedeného
pod č. B. XX/XX. Všetky uvedené konania sa týkali otázky vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré
boli evidované na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. S., a podľa názoru správy katastra sa tieto konania
museli ukončiť v poradí, v akom boli na liste vlastníctva č. XXXX vyznačené vyššie spomínané plomby,
resp. o vrátení vlastníckeho práva na pôvodného vlastníka mohol rozhodnúť len príslušný okresný súd.

Katastrálny úrad v Žiline listom č. I.-XX/XXXX (K.) zo dňa 06.11.2006 vyzval spoločnosť MISTA, s.r.o.,
spoločnosť LEGURA, s.r.o. a spoločnosť M-REAL, a.s., aby sa v prípade, že to považujú za potrebné,
k predmetnému protestu prokurátora vyjadrili, a následne ustálil, že v danom prípade dňa 09.05.1994
bol na ešte bývalý Katastrálny úrad v G., Správu katastra S., doručený návrh na vklad záložného práva
do katastra nehnuteľností k sporným nehnuteľnostiam evidovaným na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. S.,

konkrétne k pozemku parc. č. XXX, zastavaná plocha, o výmere XXXX m2, a k stavbe so súpisným č.
XXXX, postavenej na uvedenom pozemku parc. č. XXX, a to na základe zmluvy o zriadení záložného
práva k nehnuteľnostiam č. XXX/X/XXX/XXXN/XX, uzatvorenej dňa 18.02.1994, podľa vtedy účinných
ustanovení § 151a a nasl. Občianskeho zákonníka a ustanovení § 297 až § 299 Obchodného zákonníka.
Vyššie uvedená zmluva o zriadení záložného práva č. XXX/X/XXX/XXXN/XX bola uzatvorená medzi

spoločnosťou Moravia Bankou, a.s. Frýdek Místek, pobočka Žilina, so sídlom Bottova č. 7, Žilina (v
postavení záložného veriteľa), zastúpenou riaditeľom pobočky p. F.. F. V., a spoločnosťou SAT, spol. s
r.o. (v postavení záložcu), zastúpenou konateľom spoločnosti p. F.. N. S.. V čl. III. ods. 4 predmetnej
zmluvy o zriadení záložného práva k sporným nehnuteľnostiam zo dňa 18.02.1994 je uvedené, že:
"... pokiaľ dlžník nesplní svoje záväzky z uvedenej zmluvy o úvere riadne a včas, môže záložný

veriteľ založenú nehnuteľnosť predať na verejnej dražbe alebo priamym predajom za cenu, akú uzná
záložný veriteľ za vhodnú, najmenej však za 50 % z ceny určenej znaleckým posudkom podľa platných
oceňovacích noriem (predpisov) v čase predaja." V čl. III. ods. 5 sa uvádza, že: "Záložný veriteľ je
povinný písomne upozorniť záložcu a dlžníka na zamýšľaný výkon záložného práva podľa ods. 4.
aspoň 15 dní vopred. Ak záložný veriteľ v tejto lehote nedostane správu o splnení záväzku vrátane

príslušného dokladu, môže predať založenú nehnuteľnosť spôsobom uvedeným v bode 4". Vklad
záložného práva k nehnuteľnostiam evidovaným na liste vlastníctva č. XXXX v prospech záložného
veriteľa - spoločnosti Moravia Banka, a.s. Frýdek Místek, pobočka Žilina, na základe vyššie uvedenej
zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 18.02.1994 bol povolený rozhodnutím ešte
bývalého Katastrálneho úradu v Banskej Bystrici, Správy katastra S. č. I. XXX/XXXX zo dňa 10.05.1994.

Následne dňa 13.09.1995 bol na ešte bývalý Katastrálny úrad v G. Správa katastra S. doručený
návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k sporným nehnuteľnostiam v prospech
spoločnosti MOBA REAL, a.s., so sídlom Slnečné nám. 3471, Žilina, a to na základe kúpnej zmluvy
uzatvorenej dňa 12.09.1995 medzi spoločnosťou SAT, spol. s r.o., zastúpenou záložným veriteľom -
spoločnosťou Moravia Banka, a.s. Frýdek Místek, pobočka Žilina, zastúpenou na základe plnej moci

Z.. I. V. M. Z.. S. E. z Komerčno-právnej kancelárie, so sídlom Republiky 34, Žilina, ako predávajúcim
a obchodnou spoločnosťou MOBA REAL, a.s., so sídlom Slnečné nám. 3471, Žilina, zastúpenou
predsedom predstavenstva spoločnosti Z.. K. V. a podpredsedom predstavenstva spoločnosti F.. F. A.Q.,
ako kupujúcim.
Vyššie uvedenou kúpnou zmluvou zo dňa 12.09.1995 spoločnosť Moravia Banka, a.s. Frýdek Místek,

pobočka Žilina (v postavení záložného veriteľa), zastúpená na základe plnej moci Z.. I. V. M. Z.. S. E.,
realizovala na základe zmluvy o zriadení záložného práva k sporným nehnuteľnostiam
č. XXX/X/XXX/XXXN/XX zo dňa 18.02.1994 záložné právo, pretože spoločnosť SAT, spol. s r.o. ako
záložný dlžník a zároveň záložca si riadne a včas nesplnila svoj záväzok, ktorý jej vyplýval zo zmluvy
o úvere č. XXX/X/XXXXXX/S/XX zo dňa 21.06.1993. Vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam

evidovaným na liste vlastníctva č. XXXX v prospech spoločnosti MOBA REAL, a.s., so sídlom Slnečné
nám. 3471, Žilina, na základe vyššie uvedenej kúpnej zmluvy zo dňa 12.09.1995 bol povolený
rozhodnutím ešte bývalého Katastrálneho úradu v Banskej Bystrici, Správy katastra S. č. I. XXXX/XXXX
zo dňa 13.09.1995.Dňa 20.01.2005 bol na Správu katastra S. doručený návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností k sporným nehnuteľnostiam evidovaným na liste vlastníctva č. XXXX v prospech
spoločnosti MISTA, s.r.o., a to na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 20.01.2005 medzi

spoločnosťou M-REAL, a.s. (predtým spoločnosť MOBA REAL, a.s.), zastúpenou záložným veriteľom -
spoločnosťou LEGURA, s.r.o. (nadobúdateľ pohľadávky, ako aj zabezpečenia jej riadneho a včasného
splnenia záložným právom na základe zmluvy o postúpení pohľadávky od spoločnosti UT TRADING
(Cyprus) LIMITED, a tá na základe zmluvy o postúpení pohľadávky od spoločnosti SLAVA Kredit -
finanční družstvo, Moravská Ostrava, ktorá bola právnym nástupcom spoločnosti Moravia Banka, a.s.

Frýdek Místek, v likvidácii), zastúpenou konateľom spoločnosti F.. N. H., ako predávajúcim a obchodnou
spoločnosťou MISTA, s.r.o., zastúpenou F.. K. N., ako kupujúcim. Predmetnou kúpnou zmluvou zo dňa
20.01.2005 spoločnosť LEGURA, s.r.o. ako záložný veriteľ (keďže spoločnosť M-REAL, a.s. si svoj
záväzok vyplývajúci z vyššie spomínanej kúpnej zmluvy zo dňa 12.09.1995 a spočívajúci v úhrade
kúpnej ceny pôvodnému záložnému veriteľovi v splátkach nesplnila, pričom táto pohľadávka pôvodného
záložného veriteľa zostala zabezpečená záložným právom zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX, k.

ú. S., v časti U. pod č. I. XXXX/XX-XXX/XX) realizovala v zmysle vtedy účinných ustanovení § 151j až
151md Občianskeho zákonníka a v súlade s čl. III. zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam
č. XXX/X/XXX/XXX/N/XX zo dňa 18.02.1994 priamym predajom záložné právo, ktoré vzniklo na základe
uvedenej záložnej zmluvy zo dňa 18.02.1994, a to vkladom do katastra nehnuteľností na základe
rozhodnutia ešte bývalého Katastrálneho úradu v Banskej Bystrici, Správy katastra S. č. I. XXX/XXXX zo

dňa 10.05.1994. Rozhodnutím Správy katastra S. č. I. XXX/XXXX zo dňa 25.01.2005, právoplatným dňa
25.01.2005, bol vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam evidovaným na liste vlastníctva č. XXXX v
celosti povolený v prospech spoločnosti MISTA, s.r.o., a to na základe vyššie spomínanej kúpnej zmluvy.
K odôvodneniu protestu prokurátora Okresnej prokuratúry Martin č. K. XXXX/XX-X zo dňa 22.08.2006,
ktorý smeroval proti rozhodnutiu Správy katastra S. č. I. XXX/XXXX zo dňa 25.01.2005 o povolení

vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k nehnuteľnostiam evidovaným na liste vlastníctva
č. XXXX v prospech obchodnej spoločnosti MISTA, s.r.o. (teda, že správa katastra mala pred vydaním
rozhodnutia o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe vyššie uvedenej
kúpnej zmluvy zo dňa 20.01.2005 v zmysle § 31 ods. 1 katastrálneho zákona skúmať, či záložný
veriteľ predal záloh v súlade s § 151m ods. 1 Občianskeho zákonníka až po uplynutí zákonom

stanovenej 30-dňovej lehoty za predpokladu, že nedošlo k dohode podľa § 151m ods. 2 Občianskeho
zákonníka, pretože inak ide o neplatný právny úkon v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka)
Katastrálny úrad v Žiline uviedol, že sa stotožňuje s názorom spoločnosti LEGURA, s.r.o., vysloveným v
jej vyjadrení k predmetnému protestu prokurátora: Ustanovenie § 879e Občianskeho zákonníka, ktoré
bolo do Občianskeho zákonníka doplnené zákonom č. 523/2002 Z. z., účinným odo dňa 01.01.2003,

upravuje nepravú spätnú pôsobnosť, resp. nepravú retroaktivitu ustanovení Občianskeho zákonníka.
Jej podstata spočíva v tom, že zákon, v konkrétnom prípade Občiansky zákonník v znení zákona
č. 526/2002 Z. z. účinného odo dňa 01.01.2003, ktorý bol v podstate rozsiahlou novelou ustanovení
o záložnom práve, sa vzťahuje aj na právne vzťahy vzniknuté pred jeho účinnosťou, teda pred
01.01.2003 s tým, že vznik týchto vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 01.01.2003, sa posudzujú

podľa doterajších predpisov, ak nie je ustanovené inak. To znamená, že ustanovenie § 151m ods.
1 Občianskeho zákonníka, ktoré je účinné až odo dňa 01.01.2003, nemožno spätne aplikovať na
posúdenie vzniku nárokov z právneho vzťahu vyplývajúceho zo zmluvy o zriadení záložného práva k
nehnuteľnostiam č. XXX/X/XXXX/XXX/N/XX, uzavretej dňa 18.02.1994 medzi spoločnosťou Moravia
Banka, a.s. Frýdek Místek, pobočka Žilina (v postavení záložného veriteľa), a spoločnosťou SAT, spol. s

r.o. (v postavení záložcu) podľa v tom čase účinných ustanovení § 151a a nasl. Občianskeho zákonníka
a ustanovení § 297 až § 299 Obchodného zákonníka. Z ustanovenia § 299 ods. 2 Obchodného
zákonníka v znení zákona č. 278/1993 Z. z. účinného v čase uzavretia zmluvy o zriadení záložného
práva k nehnuteľnostiam č. XXX/X/XXXX/XXX/N/XX zo dňa 18.02.1994, ako aj v čase vzniku záložného
práva vkladom do katastra nehnuteľností dňa 10.05.1994 vyplýva, že záložný veriteľ môže pri výkone

svojho záložného práva predať založenú nehnuteľnosť na verejnej dražbe, ak na tento zamýšľaný
výkon záložného práva včas upozorní záložcu a dlžníka; ak to určuje zmluva, môže záložný veriteľ
predať záloh aj iným vhodným spôsobom. V čl. III. (ods. 5.) zmluvy o zriadení záložného práva k
nehnuteľnostiam zo dňa 18.02.1994 sa uvádza, že záložný veriteľ je povinný písomne upozorniť záložcu
a dlžníka na zmýšľaný výkon záložného práva podľa ods. 4. aspoň 15 dní vopred. Ak záložný veriteľ v

tejto lehote nedostane správu o splnení záväzku vrátane príslušného dokladu, môže predať založenú
nehnuteľnosť spôsobom uvedeným v bode 4, teda na verejnej dražbe alebo priamym predajom. Túto
zmluvnými stranami dohodnutú 15-dňovú lehotu záložný veriteľ dodržal, keďže oznámenie o začatí
výkonu záložného práva na základe zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa18.02.1994 prevzal dňa 05.01.2005 pán Z. P., člen predstavenstva spoločnosti M-REAL, a.s. Kúpna
zmluva, ktorou bolo realizované záložné právo priamym predajom, bola uzavretá dňa 20.01.2005 a vklad
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam evidovaným na liste vlastníctva č. XXXX v prospech spoločnosti

MISTA, s.r.o. bol povolený až dňa 25.01.2005.
KatastrálnyúradvL.saprotestomOkresnejprokuratúryS.č.K.XXXX/XX-Xzodňa22.08.2006zaoberal
aj z toho pohľadu, či vôbec mohlo dôjsť k platnému uzavretiu danej kúpnej zmluvy zo dňa 20.01.2005,
pretože ňou bolo realizované záložné právo evidované v katastri nehnuteľností na základe zmluvy
o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 18.02.1994, ktoré už raz realizované bolo. K

jeho výkonu, realizácii priamym predajom, došlo už kúpnou zmluvou zo dňa 12.09.1995, pričom výkon
záložnéhoprávajejednýmzospôsobovjehozániku,hocivustanoveniachObčianskehozákonníkatento
spôsob zániku záložného práva nie je výslovne uvedený. Len čo bolo záložné právo vykonané, zaniká
aj vtedy, keď zabezpečovaná pohľadávka nebola uspokojená v celom rozsahu. Z uvedeného vyplýva,
že záložné právo, ktoré bolo realizované priamym predajom kúpnou zmluvou zo dňa 20.01.2005, na
základe ktorej bol napadnutým rozhodnutím Správy katastra S. č. I. XXX/XXXX zo dňa 25.01.2005

povolený vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam evidovaným na liste vlastníctva č. XXXX v
prospechspoločnostiMISTA,s.r.o.,užvčasetohto(druhého)výkonu-realizovanéhopriamympredajom
- v skutočnosti neexistovalo, pretože zaniklo už jeho výkonom - priamym predajom kúpnou zmluvou
zo dňa 12.09.1995. Na základe tejto zmluvy bol rozhodnutím ešte bývalého Katastrálneho úradu v
Banskej Bystrici, Správy katastra S. č. I. XXXX/XXXX zo dňa 13.09.1995 povolený vklad vlastníckeho

práva k sporným nehnuteľnostiam v prospech spoločnosti MOBA-REAL, a. s. (neskôr s obchodným
menom M-REAL, a. s.) bez ohľadu na to, či ním zabezpečená pohľadávka bola uspokojená. Následne
nebolo žiadne ďalšie záložné právo na zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa, respektíve na
zabezpečenie zaplatenia kúpnej ceny podľa kúpnej zmluvy zo dňa 12.09.1995 platne zriadené, t. j.
nevzniklo.

Vo vzťahu k sporným nehnuteľnostiam evidovaným na liste vlastníctva č. XXXX Katastrálny úrad v
L. poukázal na skutočnosť, že na základe exekučného príkazu č. D. XXX/XXXX zo dňa 15.12.2005,
doručeného Správe katastra S. dňa 20.12.2005, bolo k týmto nehnuteľnostiam zriadené a dňa
20.12.2005 pod položkou výkazu zmien (ďalej len PVZ) č. XXXX/XX do katastra nehnuteľností na
uvedený list vlastníctva zapísané exekučné záložné právo. Exekučné záložné právo nie je v pravom

slova zmysle spôsobom exekúcie, pretože nevedie priamo k uspokojeniu pohľadávky, ale ide len o
zabezpečenie práva oprávneného v tom zmysle, že ak dôjde k predaju nehnuteľnosti, bude nárok
oprávneného uspokojený v poradí zriadenia záložného práva. Z uvedeného vyplýva, že exekučne
záložné právo ako druh záložného práva prechádza v zmysle § 169 zákona č. 233/1995 Z. z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (Exekučný poriadok) spolu s

nehnuteľnosťou na nadobúdateľa. Vzhľadom na uvedené nebolo v právomoci Katastrálneho úradu v L.,
anivprávomociSprávykatastraS.povyhovenípredmetnémuprotestuprokurátoraOkresnejprokuratúry
S. č. K. XXXX/XX-X zo dňa 22.08.2006 a následnom zamietnutí návrhu na vklad vlastníckeho práva na
základe kúpnej zmluvy zo dňa 20.01.2005 reštituovať pôvodný stav práv evidovaných na liste vlastníctva
č. XXXX, pretože došlo k ďalšej právnej zmene, a to k zriadeniu a zápisu exekučného záložného práva,

ktoré prechádza spolu s nehnuteľnosťou na nadobúdateľa. Katastrálny úrad v L. ako príslušný správny
orgán ani z tohto dôvodu, t. j. že priamym predajom (kúpnou zmluvou zo dňa 20.01.2005) bolo druhýkrát
realizované záložné právo, ktoré už v čase tejto druhej realizácie v skutočnosti neexistovalo, podanému
protestu Okresnej prokuratúry S. č. K. XXXX/XX-X zo dňa 22.08.2006 nevyhovel. Okrem uvedeného,
na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. S., boli po zápise vlastníckeho práva v celosti v prospech spoločnosti

MISTA, s.r.o. na základe predmetným protestom prokurátora napadnutého právoplatného rozhodnutia
Správy katastra S. č. I. XXX/XXXX zo dňa 25.1.2005 o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností vykonané aj ďalšie zmeny.

20. Žalobca adresoval dňa 01.12.2010 žalovanému žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na

náhradu škody podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. spôsobenú nesprávnym úradným postupom
Správy katastra S., pričom v tejto žiadosti podrobnejšie uviedol skutkové aj právne skutočnosti (ako
aj výpočet výšky škody k 30.11.2010), ktoré podľa jeho názoru preukazovali oprávnenosť žalovaného
nároku. V žiadosti uviedol, že právo na náhradu škody mu vyplýva z uznesenia Krajského súdu v
Žiline sp. zn. 7Co/162/2008, ktoré mu bolo doručené dňa 15.01.2009 a ktoré ešte v ten istý deň doručil

Správe katastra S. spolu so žiadosťou o zápis vlastníctva nehnuteľností na list vlastníctva č. XXXX,
a to na základe právoplatného rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 5C/115/04-80 a právoplatného
odstúpenia od kúpnej zmluvy ku dňu 01.06.2004. Napriek mnohým urgenciám Správa katastra S. ku
dňu 01.12.2010 nezapísala vlastníctvo na list vlastníctva č. XXXX, k.ú. S.. Uznesením Krajského súduv Žiline sp. zn.7Co/162/2008 sa stal rozsudok Okresného súdu Martin č. k. 5C/115/04-80 právoplatný,
žalobca preto považuje dátum 15.01.2009 za deň, kedy sa dozvedel, že mu vzniklo právo na náhradu
škodyspôsobenejnesprávnymúradnýmpostupomSprávykatastraS..NesprávnyúradnýpostupSprávy

katastra S. žalobca videl v nasledovných skutočnostiach: Správa katastra S. dostala v septembri 2004
prehlásenie spoločnosti Moravia Banka, a.s. v likvidácii, Frýdek-Místek, IČO: 45 192 855, spoločnosti
Slava Kredit - finančné družstvo, Ostrava, IČO: 25 861 875 a spoločnosti UT TRADING /Cyprus/ o
postúpení pohľadávky zo zmluvy o úvere z Moravia Banka, a.s., v likvidácii, Frýdek-Místek, IČO: 45
192 855 až po firmu UT TRADING, ktorá nie je ani podpísaná v tomto prehlásení. Namiesto toho, aby

Správa katastra S. toto fingované postúpenie pohľadávky nahlásila orgánom činným v trestnom konaní,
zapísala fiktívneho záložného veriteľa na list vlastníctva č. XXXX, ktorý dňa 25.01.2005 realizoval
vymazané záložné právo a za aktívnej spolupráce pracovníka zodpovedného za vklad zapísal na
list vlastníctva č. XXXX ako nového vlastníka firmu MISTA, s.r.o., Žilina. Správa katastra S. týmto
závažným spôsobom porušila Správny poriadok, konkrétne § 3 ods. 1, 2 a 4, a najmä § 33 ods. 2
tohto zákona. Ak by Správa katastra S. dodržala tieto ustanovenia zákona, nikdy by nemohlo dôjsť k

neoprávnenému zápisu firmy MISTA, s.r.o. na list vlastníctva č. XXXX, ako ani k ďalším neoprávneným
zápisom až po naposledy zapísanú firmu NOVALIS, s.r.o., Bratislava. Správa katastra S. si podľa
žalobcu pravdepodobne nevšimla, že Moravia banka, a.s., v likvidácii, Frýdek-Místek, IČO: 45 192 855,
a MORAVIA BANKA, Frýdek-Místek - organizačná zložka zahraničnej osoby, Bottova 7, Žilina, IČO:
00 621 064, sú, resp. boli dve samostatné organizačné, ekonomické a právnické osoby, pre ktoré pri

postupovaní pohľadávok platili ustanovenia § 526, 528, 529 a 530 Občianskeho zákonníka. Správa
katastra S. pri zavkladovaní kúpnej zmluvy č. I. XXX/XX zo dňa 25.01.2005 porušila § 31 ods. 1, 2
a 3 katastrálneho zákona, pretože nepreskúmala (ako jej to ukladá zákon) platnosť zmlúv o prevode
pohľadávok z úverovej zmluvy a ani nepreskúmala oprávnenie prevodcov nakladať s nehnuteľnosťou.
Keby dala možnosť tak, ako jej to ukladá zákon, vyjadriť sa firme M-REAL, a.s., Martin, určite by sa

dozvedela, že firma nemá žiadny záväzok z úverovej zmluvy, nepozná ani formu ani obsah zmluvy o
záložnom práve č. I. XXX/XX a že 01.06.2004 došlo k odstúpeniu od kúpnej zmluvy č. I. XXXX/XX,
takže nemá ani právo predávať uvedenú nehnuteľnosť. Ak by správa katastra v zmysle zákona dala
možnosť vyjadriť sa aj firme SAT, spol. s r.o., Martin, ktorej sa mala zmluva o úvere dotýkať, dozvedela
by sa, že ku dňu odstúpenia od kúpnej zmluvy žiadna Moravia Banka, a.s., Žilina neexistovala, bola

vymazaná z obchodného registra, a že pohľadávky z nájomnej zmluvy k 01.06.2004 boli vyššie ako
záväzok z úverovej zmluvy. Správa katastra S., keďže vedela o odstúpení od kúpnej zmluvy č. I. XXXX/
XX už v septembri 2004, kedy vydávala list vlastníctva č. XXXX pre Okresný súd Martin vo veci sp. zn.
5C/115/04, bola povinná vykonať zápis na list vlastníctva č. XXXX záznamom podľa § 34 ods. 1 a § 35
ods. 1 katastrálneho zákona. Pri zápise, po doručení právoplatného rozsudku Okresného súdu Martin

č. k. 5C/115/04-80, dňa 26.01.2006 nerešpektovala § 45 ods. 1 a § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
t. j. nerešpektovala, že obnovené vlastníctvo firmy SAT, spol. s r.o. (žalobcu) vzniklo už 01.06.2004, a
nie až právoplatným rozsudkom Okresného súdu Martin č. k. 5C/115/04-80. Správa katastra S., keď sa
dozvedela o odstúpení od kúpnej zmluvy č. I. XXXX/XX, mala v súlade s § 70 ods. 1 a 2 a § 71 ods.
3 katastrálneho zákona napísať na list vlastníctva č. XXXX poznámku, že údaje na liste vlastníctva nie

sú dôveryhodné a nesmú sa používať.

21. V rámci právneho posúdenia veci vychádzal súd z nasledovných ustanovení právnych predpisov:

22. Podľa § 2 zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu

štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím majú tí, ktorí sú účastníkmi konania a boli poškodení nezákonným rozhodnutím vydaným
v tomto konaní.

23. Podľa § 3 zákona č. 58/1969 Zb., ak nejde o prípady hodné osobitného zreteľa, možno nárok na

náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím priznať len vtedy, ak účastník využil možnosť
podať proti nezákonnému rozhodnutiu odvolanie, rozklad, námietky, odpor alebo sťažnosť.

24.Podľa§4ods.1zákonač.58/1969Zb.nároknanáhraduškodynemožnouplatniť,dokiaľprávoplatné
rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, pre nezákonnosť nezrušil príslušný orgán. Rozhodnutím

tohto orgánu je súd rozhodujúci o náhrade škody viazaný.25. Podľa § 9 ods. 1 vety prvej zákona č. 58/1969 Zb. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe alebo treste je potrebné
vopred prerokovať s ústredným orgánom.

26. Podľa § 10 zákona č. 58/1969 Zb., ak ústredný orgán neuspokojí nárok poškodeného do šiestich
mesiacov odo dňa podania žiadosti, môže sa poškodený domáhať priznania nároku alebo jeho
neuspokojenej časti na súde.

27. Podľa § 18 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. štát zodpovedá za škodu spôsobenú v rámci plnenia úloh
štátnych orgánov a orgánov spoločenskej organizácie uvedených v § 1 ods. 1 nesprávnym úradným
postupom tých, ktorí tieto úlohy plnia.

28. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená

orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.

29. Podľa § 5 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 514/2003 Z. z. právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto
konaní. Právo na náhradu škody má i ten, s kým nebolo konané ako s účastníkom konania, aj keď s
ním, ako s účastníkom konania, konané malo byť. Ak bolo nezákonné rozhodnutie vydané v konaní, na

ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní, právo na náhradu škody má ten, komu nezákonným
rozhodnutím škoda vznikla.

30. Podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003 Z. z., ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie,

ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom.
Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. Právo podľa odseku 1
možnopriznaťibavtedy,akpoškodenýpodalprotinezákonnémurozhodnutiuriadnyopravnýprostriedok
podľaosobitnýchpredpisov.Splnenietejtopodmienkysanevyžaduje,akideoprípadyhodnéosobitného
zreteľa.

31. Podľa § 9 ods. 1 a 4 zákona č. 514/2003 Z. z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej
moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej
moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom

chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje
postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86
písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky
pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky. Právo na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

32. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti

poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

33. Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2012, ak príslušný orgán
neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže

sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

34. Podľa § 16 ods. 1 a 4 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom od 01.01.2013 zo žiadosti musí
byť zrejmé, kto náhradu škody žiada, ktorej veci sa týka, titul, z ktorého sa nároku na náhradu škodydomáha, akým spôsobom škoda vznikla a čoho sa poškodený domáha. V žiadosti a pri uplatnení
nároku na náhradu škody na súde je poškodený povinný uviesť požadovanú výšku náhrady škody
a označiť orgán verejnej moci, ktorý mu škodu spôsobil. Ak príslušný orgán neuspokojí nárok na

náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak
príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa
poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku
na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný,
a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému

aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že
neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania
nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

35. Podľa § 17 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 514/2003 Z. z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný
predpis neustanovuje inak. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným

zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným
postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. Výška
nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,

c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

36. Podľa § 27 ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003 Z. z. zodpovednosť za škodu podľa tohto zákona
sa vzťahuje na škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané odo dňa nadobudnutia účinnosti

tohto zákona a na škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom odo dňa nadobudnutia účinnosti
tohto zákona. Zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané pred nadobudnutím
účinnosti tohto zákona a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom pred nadobudnutím
účinnosti tohto zákona, sa spravuje doterajšími predpismi.

37. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len "C. s. p.") žalobca
môže vziať žalobu späť.

38. Podľa § 145 ods. 2 C. s. p., ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O
čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

39. Podľa § 146 ods. 1 C. s. p. súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

40. Ako uviedol súd už vyššie, žalobca v priebehu konania vzal žalobu späť v časti o zaplatenie
sumy 1.866.253,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 1.825.873,- eur
od 30.05.2008 do zaplatenia, pričom suma 1.825.873,- eur (suma 1.596.627,- zodpovedajúca cene
administratívnych budov a suma 229.246,- eur zodpovedajúca cene pozemku) spolu s úrokom z
omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 1.825.873,- eur od 30.05.2008 do zaplatenia predstavovala

skutočnú škodu a suma 40.380,- eur predstavovala náhradu trov konania. Keďže žalovaný s čiastočným
späťvzatím žaloby nevyslovil nesúhlas, súd konanie v časti o zaplatenie sumy 1.866.253,- eur spolu s
príslušným zákonným úrokom z omeškania v súlade s § 145 ods. 2 C. s. p. zastavil.

41. Žalobca v priebehu konania viackrát zmenil žalobu, a to po kvantitatívnej i kvalitatívnej stránke.

Naposledy sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 4.440.494,- eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 9,00 % ročne zo sumy 4.440.494,- eur od 02.06.2011 až do zaplatenia. Žalovaná suma vo
výške 4.440.494,- eur pozostávala z ušlého zisku za obdobie od 12.09.1995 do 18.01.2021 v sume
3.417,442,- eur, ušlého zisku za obdobie od 19.01.2021 do 22.03.2021 (63 dní x 365,90 eur denný
zisk) vo výške 23.052,- eur a nemajetkovej ujmy vo výške 1.000.000,- eur. Podaním doručeným súdu

dňa 23.06.2021 žalobca špecifikoval, akým nezákonným úradným postupom a akými nezákonnými
rozhodnutiami žalovaného mu bola spôsobená škoda, ktorej náhradu si v konaní uplatňuje (kvalitatívna
zmena žaloby), a to konkrétne:
- nezákonný vklad zmluvy o zriadení záložného práva č. I. XXX/XX,- nezákonný vklad kúpnej zmluvy č. I. XXXX/XXXX,
- nezákonný vklad kúpnej zmluvy č. I. XXX/XXXX,
- nezákonný postup spočívajúci v zápise plomby na list vlastníctva č. XXXX po tom, ako bol žalobca

zapísaný na podklade rozsudku Okresného súd Martin v konaní sp. zn. 5C/115/2004 ako vlastník
sporných nehnuteľností,
- nezákonný postup spočívajúci vo výmaze žalobcu z listu vlastníctva č. XXXX dňa 29.05.2008 a zápis
neplatnej kúpnej zmluvy č. I. XXXX/XXXX v prospech spoločnosti SUAR, s. r. o.,
- nezákonný vklad kúpnej zmluvy č. I. XXXX/XXXX zo dňa 29.05.2008,

- nezákonný vklad kúpnej zmluvy č. I. XXXXX/XXXX zo dňa 05.08.2008,
- nezákonný vklad kúpnej zmluvy č. I. XXXX/XXXX zo dňa 15.10.2008,
- nezákonný zápis zo dňa 07.03.2013 na list vlastníctva č. XXXX - osvedčenie o priebehu vykonania
dobrovoľnej dražby,
- nezákonný postup spočívajúci v nevyhoveniu žiadosti žalobcu o spätný zápis vlastníckeho práva na
podklade rozhodnutia vydaného Okresným súdom Martin v konaní vedenom pod sp. zn. 21C/19/2008.

42. Aplikáciou citovaných ustanovení právnych predpisov na zistený skutkový stav dospel súd k záveru,
že žaloba žalobcu nie je dôvodná. Žalobca sa podanou žalobou domáhal náhrady škody a náhrady
nemajetkovej ujmy, ktorá mu mala vzniknúť v príčinnej súvislosti s vyššie uvedenými nezákonnými
rozhodnutiami, resp. nesprávnymi úradnými postupmi. Zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone

verejnej moci nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom je jednou z foriem
objektívnej zodpovednosti štátu za škodu, ktorej sa nemožno zbaviť a ktorá je založená na súčasnom
splnenítrochpodmienok:1)existencianezákonnéhorozhodnutiaalebonesprávnehoúradnéhopostupu,
2) vznik škody a 3) existencia príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym
úradným postupom a vznikom škody.

43. Nárok na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci je upravený v zákone č. 514/2003
Z. z. (účinnom od 01.07.2004), resp. v zákone č. 58/1969 Zb. (účinnom do 30.06.2004). V oboch
týchto zákonoch je stanovená povinnosť poškodeného nárok na náhradu škody vopred predbežne
prerokovať s príslušným orgánom štátu (v zákone č. 58/1969 Zb. len vo vzťahu k nezákonnému

rozhodnutiu, nie vo vzťahu k nesprávnemu úradnému postupu). To znamená, že pred eventuálnym
uplatnením práva na náhradu škody na súde je potrebné najprv požiadať orgán, ktorý koná v mene štátu
ako nositeľa zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, o náhradu škody. Až keď
príslušný orgán nárok na náhradu škody neuspokojí, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku
na súde. S účinnosťou od 01.01.2013 bolo pritom do zákona č. 514/2003 Z. z. doplnené (zákonom

č. 412/2012 Z. z.) ustanovenie § 16 ods. 4 (druhá veta), v zmysle ktorého pri uplatnení nároku na
súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný,
a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Keďže zákon č. 412/2012 Z. z. neobsahoval žiadne
prechodné ustanovenia, predmetné ustanovenie sa aplikuje aj v konaniach začatých pred účinnosťou
tohto zákona. K rovnakému záveru však bolo možné podľa názoru súdu dospieť aj za účinnosti

pôvodnej právnej úpravy, t. j. nová právna úprava účinná od 01.01.2013 len výslovne stanovila to, čo
implicitne vyplývalo z pôvodnej právnej úpravy účinnej do 31.12.2012. Pokiaľ si poškodený podanou
žalobou uplatní nárok vo väčšom rozsahu, než bol predbežne prerokovaný, alebo z iného titulu, ako
bol predbežne prerokovaný, súd žalobu v tejto časti zamietne z dôvodu, že na uplatnenie takéhoto
nároku na súde neboli splnené zákonom stanovené podmienky (tento nárok na náhradu škody nebol

predbežne prerokovaný). Podľa názoru súdu totiž nejde o procesnú podmienku v zmysle § 161 C. s.
p. (t. j. o podmienku, za splnenia ktorej môže súd konať a rozhodnúť), ktorej nedostatok by bol súd
povinný z úradnej povinnosti odstraňovať a až v prípade, ak by sa súdu tento nedostatok nepodarilo
odstrániť, konanie by zastavil. Judikatúra aj právna veda rozlišuje štyri druhy procesných podmienok: a)
procesné podmienky na strane súdu (právomoc a príslušnosť), b) procesné podmienky na strane strany

sporu (procesná subjektivita, procesná spôsobilosť, povinnosť zastúpenia, spôsobilosť byť zástupcom a
plnomocenstvo zástupcu strany), c) vecné procesné podmienky (existencia návrhu na začatie konania
a splnenie poplatkovej povinnosti) a d) negatívne procesné podmienky (prekážka rozhodnutej veci
a prekážka litispendencie) (porovnaj Števček, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha:
C. H. Beck, 2016, s. 606 a nasl.). Nesplnenie povinnosti predbežne prerokovať nárok na náhradu

škody spôsobenej pri výkone verejnej moci s príslušným orgánom nepatrí ani do jednej z uvedených
kategórií procesných podmienok. Zastaviť konanie môže súd len v zákonom výslovne stanovených
prípadoch, pričom uplatnenie nároku na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci vo väčšom
rozsahu, ako bol predbežne prerokovaný, alebo z iného titulu, ako bol predbežne prerokovaný, medzine nepatrí. Nejde teda o procesnú podmienku, ale o povinnosť poškodeného uloženú mu osobitným
právnympredpisom-zákonomč.514/2003Z.z.Tentozákonsúčasnestanovujepoškodenémuvýslovné
obmedzenie, že pri uplatnení nároku na súde môže požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý

bol predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Z toho vyplýva (argument a
contrario),žepoškodenýnemôžeuplatniťžalobounasúdenároknanáhraduškodynadrozsah,ktorýbol
predbežne prerokovaný, a z iného titulu, ako bol predbežne prerokovaný. Pokiaľ tak urobí, súd nemôže
žalobe v tejto časti vyhovieť.

44.Vkonaníbolopreukázané,žežalobcapredbežneprerokovalsvojnárokžiadosťouzodňa01.12.2010
(č. l. 38). Listom zo dňa 19.05.2011 (č. l. 51) žalovaný reagoval na žalobcovu žiadosť o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody v tom zmysle, že žalobcovej žiadosti nemôže vyhovieť. V
žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody si žalobca uplatnil nárok na zaplatenie
skutočnejškodyvovýške1.825.873,-eur(vtejtočastižalobcavzalžalobuspäť),ušléhoziskuzaobdobie
25.01.2005 do 26.01.2006 vo výške 75.952,- eur, ušlého zisku za obdobie od 29.05.2008 do 30.11.2010

vo výške 138.617,- eur a nárok na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 1.000.000,- eur. Iba v tomto
rozsahuaohľadomtitulovuvedenýchvtejtožiadostisažalobcanáslednemoholdomáhaťnáhradyškody
žalobou na súde. V rozsahu a ohľadom titulov, ktoré neboli predbežné prerokované so žalovaným, bol
danýdôvodnazamietnutiežaloby.Akbyvšakajsúdnanesplnenietejtozákonomstanovenejpodmienky
pri svojom rozhodovaní neprihliadal, nezmenilo by to nič na jeho závere o nedôvodnosti žaloby ako

celku, a to z dôvodov uvádzaných ďalej v tomto rozsudku.

45. Z ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít vyplýva, že právo na náhradu škody
spôsobenejprivýkoneverejnejmociorgánomverejnejmocisimožnouplatniťlenvtedy,akfyzickáosoba
aleboprávnickáosoba,ktorejvznikloajprávonavydaniebezdôvodnéhoobohatenia,nemohladosiahnuť

uspokojenie svojej pohľadávky z titulu bezdôvodného obohatenia voči tomu, kto tento prospech na
jej úkor získal, a je povinný jej ho vydať, pričom dotknutá fyzická osoba alebo právnická osoba
musí preukázať, že sa bez vlastného zavinenia nemohla domôcť vydania bezdôvodného obohatenia.
Existencia pohľadávky na vydanie bezdôvodného obohatenia vylučuje vznik škody ako majetkovej
ujmy, a tým aj konkurenciu právnej úpravy zodpovednosti za škodu s právnou úpravou bezdôvodného

obohatenia.Kýmžalobcamápohľadávkunavydaniebezdôvodnéhoobohateniavočitomu,ktohozískal,
resp. kým nepreukázal bezúspešné domáhanie sa vydania tohto obohatenia (ak táto bezúspešnosť
nebola ním zavinená), nie je daný základný predpoklad zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci, a to existencia samotnej škody (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu SSR
zo dňa 16.04.1985 sp. zn. 4 Cz 110/84, nález Ústavného súdu SR zo dňa 13.02.2013 sp. zn. II. ÚS

165/2012, rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 15.07.2021 sp. zn. 5Cdo/181/2019).

46. V prejednávanom prípade si žaloba uplatnil nárok na náhradu škody vo forme ušlého zisku, pričom
tento ušlý zisk pozostával z ušlého nájomného za prenájom predmetnej nehnuteľnosti v období, keď
žalobca nebol zapísaný v katastri nehnuteľností ako vlastník týchto nehnuteľností. Medzi stranami

pritom nebolo sporné, že predmetné nehnuteľnosti v tomto období využívali (prenajímali) tretie osoby,
ktoré boli postupne zapísané v katastri nehnuteľností ako vlastníci týchto nehnuteľností. Žalobca bol
do katastra nehnuteľností zapísaný ako vlastník na základe rozsudku Okresného súdu Martin č. k.
17Cb/131/2014-415 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. 14Cob/48/2020-806 zo dňa
28.01.2021, pričom titulom nadobudnutia bola kúpna zmluva č. I. XXXX/XX. Z uvedeného vyplýva, že

žalobca bol vlastníkom sporných nehnuteľností po celý čas a tretie osoby využívali tieto nehnuteľnosti
bez právneho titulu. Žalobca sa v takom prípade mal primárne domáhať vydania bezdôvodného
obohatenia od týchto tretích osôb. Až v prípade, ak by sa žalobca nevedel bez svojej viny domôcť
vydania bezdôvodného obohatenia, mohol by mu vzniknúť nárok na náhradu škody voči štátu. Bolo
pritompovinnosťoužalobcuvtomtokonanítvrdiťanajmäpreukázať,žesaefektívnymspôsobom(riadne

a včas) domáhal vydania bezdôvodného obohatenia voči týmto tretím osobám a že sa bez svojho
zavinenia nemohol domôcť vydania tohto bezdôvodného obohatenia. Žalobca sa k tejto otázke vyjadril
vo svojich podaniach zo 04.04.2017 a zo dňa 19.06.2020 v tom smere, že podal žaloby o vydanie
bezdôvodnéhoobohatenianavšetkýchneoprávnenezapísanýchvlastníkov,pričomniektoréspoločnosti
už boli vymazané z obchodného registra a pri ostatných súdy požadovali zaplatiť súdny poplatok vo

výške 6 %, na čo žalobca nemal zdroje. Žalobca síce požiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov
("odpustenie zaplatenia poplatku"), avšak žiaden súd mu nevyhovel. Takéto všeobecné a najmä ničím
nepreukázané tvrdenia žalobcu však podľa názoru súdu nie sú v žiadnom prípade dostačujúce na
preukázanie toho, že žalobca bez svojej viny nemohol dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky ztitulu bezdôvodného obohatenia voči tomu, kto tento majetkový prospech na jeho úkor získal a je
povinný mu ho vydať. Z vyjadrení žalobcu nie je možné zistiť, či sa domáhal od povinných subjektov
vydania bezdôvodného obohatenia efektívnym spôsobom (riadne a včas) a prostriedkami. Naopak, z

vyjadrenia žalobcu vyplýva, že niektoré z konaní boli zastavené pre nezaplatenie súdneho poplatku. V
takom prípade sa však žalobca nemôže úspešne domáhať náhrady škody od štátu. Konajúci súd preto
konštatuje, že v prejednávanom spore nebol preukázaný základný predpoklad zodpovednosti štátu za
škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, a to existencia samotnej škody.

47. Žalobca však nepreukázal relevantným spôsobom ani výšku uplatneného ušlého zisku (vo výške
3.440.494,- eur). Ušlý zisk predstavuje zmarený majetkový prospech (prekazené zväčšenie alebo
budúce rozmnoženie majetku poškodeného), ktorý bolo možné očakávať s prihliadnutím na všetky
okolnosti prípadu, ale nenastal v dôsledku škodnej udalosti. Žalobca v žalobe vychádzal z údajne
dohodnutejvýškynájomnéhosnájomcamivrokoch2003a2004,dôkazyotaktodohodnutomnájomnom
však nepredložil. Takto vyčíslený ušlý zisk však podľa názoru súdu nezodpovedá ekonomickej realite,

keďže v ňom nie sú zohľadnené výdavky, ktoré by žalobca určite vynaložil, ak by predmetné
nehnuteľnosti spravoval (energie, údržba a investície, poistenie, dane atď.). Neskôr v priebehu konania
výpočet ušlého zisku zmenil tak, že sa začal domáhať ušlého zisku za obdobie od 12.09.1995 do
22.03.2021 vo výške obvyklého nájomného za nebytové priestory v danej lokalite v meste Martin
vo výške 8,70 Sk za 1 meter štvorcový na jeden deň. Keďže celková plocha nehnuteľnosti mala

byť o veľkosti 1267 metrov štvorcových, ušlý zisk podľa žalobcu predstavoval sumu 11.022,90 Sk
denne, resp. 365,90 eur denne. Takto stanovený ušlý zisk však žalobca riadne nezdôvodnil a najmä
nepreukázaljehovýškurelevantnýmidôkazmi.Žalobcaspoluspodanímzodňa20.11.2014(označeným
ako zdôvodnenie ušlého zisku) predložil tri zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 20.11.2000,
zo dňa 31.08.2006 a zo dňa 01.08.1998 a dodatok k zmluve o nájme nebytových priestorov zo dňa

01.08.1998, tieto listiny však boli absolútne nedostatočné pre preukázanie skutočnej výšky ušlého zisku
za celé žalobcom požadované obdobie (od 12.09.1995 do 22.03.2021). Žalobca navyše pri výpočte
ušlého zisku opätovne nezohľadnil skutočnosť, že so správou nehnuteľnosti, resp. s jej podnikateľským
využitím (napr. prenájmom nebytových priestorov) sú spojené nevyhnutné výdavky, ktoré by ako vlastník
- správca nehnuteľnosti vynaložil a ktoré by znížili zisk z nájomného. Žalobca preto podľa názoru súdu

neuniesol dôkazné bremeno ohľadom preukázania skutočnej výšky ušlého zisku.

48. K rovnakému záveru dospel súd aj vo vzťahu k žalobcom požadovanej náhrade nemajetkovej
ujmy vo výške 1.000.000,- eur. Náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch odôvodnil tým, že nesprávnym
úradným postupom žalovaného žalobca utrpel stratu povesti, stratil dôveru jeho obchodných partnerov

a noví obchodní partneri odstúpili od zmlúv z dôvodu, že na liste vlastníctva sú vyznačené plomby.
Stratou nehnuteľnosti žalobca stratil svoju opodstatnenosť, keďže jeho existencia bola založená na
prenájme tejto nehnuteľnosti. Žalobca neuviedol žiadne ďalšie skutočnosti na odôvodnenie požadovanej
náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch a na jej preukázanie ani nenavrhol vykonanie žiadneho dôkazu.
Z príslušnej právnej úpravy pritom vyplýva, že náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch sa uhrádza

len v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením
vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, a ak
nemajetkovú ujmu nie je možné uspokojiť inak. Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch sa určuje s
prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli

poškodenémuvsúkromnomživote,d)závažnosťnásledkov,ktorévzniklipoškodenémuvspoločenskom
uplatnení. Skutkové tvrdenia žalobcu ohľadom spôsobenej nemajetkovej ujmy boli nedostačujúce na to,
aby súd mohol posúdiť, či žalobcovi patrí aj náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch a v akej výške.
Tvrdenia žalobcu navyše neboli žiadnym spôsobom preukázané. Konajúci súd preto konštatuje, že vo
vzťahu k nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch žalobca neuniesol bremeno tvrdenia ani

dôkazné bremeno.

49. Jedným z predpokladov vzniku nároku na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci je
preukázanie príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom
a vznikom škody. Príčinná súvislosť je daná vtedy, ak je určitá skutočnosť v takom vzťahu k inej

skutočnosti, že podľa všeobecnej skúsenosti, resp. odborných znalostí je treba ju pokladať za príčinu
druhej, a túto za jej výsledok. Otázku danosti príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím,
resp. nesprávnym úradným postupom a určitou ujmou treba riešiť na základe skúmania konkrétnych
zistení; tento vzťah musí byť však bezprostredný, nie sprostredkovaný. Dôkazné bremeno ohľadompreukázania existencie príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím (nesprávnym úradným
postupom) a vznikom škody zaťažuje poškodeného ako žalobcu (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu
SR zo dňa 31.03.2010 sp. zn. 1 Cdo 76/2008). Zodpovednosť za škodu nemožno robiť závislou na

neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti je "priamosť" pôsobenia príčiny na následok, pri
ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku
musí byť preto priamy, bezprostredný a neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní
príčinnej súvislosti treba preto škodu "izolovať" od všeobecných súvislostí a skúmať len to, ktorá príčina
ju vyvolala. Pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku. Pre

záver o existencii príčinnej súvislosti nestačí pravdepodobnosť; príčinná súvislosť musí byť vždy s
istotou preukázaná (bezpečne zistená), pričom dôkazné bremeno zaťažuje poškodeného (porovnaj
rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 01.01.2008 sp. zn. 2Cdo 292/2006). Nesprávny úradný postup
alebo nezákonné rozhodnutie môže byť dokonca aj významným článkom reťazca príčin a následkov
vzniku škody, samotná táto skutočnosť však neznamená bez ďalšieho existenciu príčinnej súvislosti;
pokiaľ zmenšenie majetku poškodeného nebolo spôsobené priamo nezákonným rozhodnutím alebo

nesprávnymúradnýmpostupom,alelensprostredkovane,vzťahpríčinnejsúvislostiniejedaný(porovnaj
rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.03.2007 sp. zn. 3 Cdo 32/2007). V prípade uplatnenia
viacerých čiastkových nárokov na náhradu škody vzťah priamej príčiny a následku musí byť preukázaný
vo vzťahu ku každému jednotlivo a konkrétne (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25 Cdo
2180/2005).

50. V prejednávanom prípade žalobca podľa názoru súdu nepreukázal existenciu (priamej) príčinnej
súvislosti medzi tvrdenými nezákonnými rozhodnutiami, resp. nesprávnymi úradnými postupmi a
vznikom škody. Žalobca v tomto smere neprodukoval žiadne relevantné skutkové tvrdenia a na
preukázanie existencie príčinnej súvislosti nenavrhol ani vykonanie žiadneho dôkazu. Z vyjadrení

samotného žalobcu, ale aj z vyjadrení žalovaného pritom vyplýva, že ohľadom predmetných
nehnuteľností primárne prebiehali dlhoročné súdne spory medzi žalobcom a tretími osobami o určenie
vlastníctva k týmto nehnuteľnostiam, resp. o určenie neplatnosti právnych úkonov či o vypratanie týchto
nehnuteľností (ktorých bol žalovaný podľa svojich vlastných slov "rukojemníkom"), a teda škoda mohla
byť spôsobená aj (najmä alebo iba) v príčinnej súvislosti s konaním týchto tretích osôb (s porušením

povinností z ich strany). Žalobcove tvrdenia a navrhnuté dôkazy sú však z tohto hľadiska nedostatočné
na prijatie záveru, že tvrdené nezákonné rozhodnutia, resp. nezákonné úradné postupy boli priamou,
bezprostrednou a ničím neprerušenou príčinou vzniknutého následku - ušlého zisku v majetkovej sfére
žalobcu.

51. Vo vzťahu k jednotlivým žalobcom uplatneným titulom náhrady škody konajúci súd v prvom
rade uvádza, že otázku nezákonnosti rozhodnutia nemožno riešiť v civilnom sporovom konaní ako
predbežnú otázku bez toho, aby toto rozhodnutie bolo pre nezákonnosť predtým zrušené príslušným
orgánom (R 35/1977). Teória správneho práva, rovnako ako aj zákon č. 514/2003 Z. z. striktne
rozlišujú medzi nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci a jeho nezákonným rozhodnutím.

Objektívna zodpovednosť spojená s neprávnym úradným postupom predpokladá porušenie pravidiel
ustanovenýchprávnymipredpismiprepostuporgánuverejnejmociprijehočinnosti,čiževadyvspôsobe
vedenia konania. Ide spravidla o postup (faktický zásah a nečinnosť), ktorý s rozhodovacou činnosťou
nesúvisí bezprostredne a vo vydanom rozhodnutí sa nepremietne. Zodpovednosť za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom v rámci činnosti vedúcej k vydaniu rozhodnutia preto prichádza do

úvahy len vtedy, ak ide o úkony úradného postupu, ktoré samy osebe k vydaniu rozhodnutia nevedú
alebo ak sa nesprávnosť postupu v rozhodnutí neprejaví, nepremietne sa doň. Pokiaľ ale orgán verejnej
moci zisťuje podmienky a predpoklady pre vydanie rozhodnutia, za tým účelom zhromažďuje podklady
(dôkazy), hodnotí zistené skutočnosti, tieto právne posudzuje a pod., ide o činnosť priamo smerujúcu
k vydaniu rozhodnutia; prípadné nesprávnosti či vady pri zisťovaní podkladov a pri ich posudzovaní

sa potom prejavia práve v obsahu rozhodnutia a z hľadiska zodpovednosti štátu môžu byť hodnotené
len podľa ustanovení zákona o nezákonnom rozhodnutí. Za nesprávny úradný postup teda nie je
možné považovať pochybenie a nedostatky spočívajúce v tom, že orgán verejnej moci pred svojím
rozhodnutím nesprávne vyhodnotil podmienky jeho vydania a že v dôsledku toho je ním vydané
rozhodnutie nesprávne a nemalo byť vydané, prípadne že malo byť vydané v inej podobe či za iných

okolností. Pokiaľ ide o zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, tu zákon z dôvodu
potreby prelomenia prezumpcie správnosti individuálnych správnych aktov predpokladá a vyžaduje
vyslovenie nezákonnosti rozhodnutia na to povolaným orgánom v rámci inštančného postupu (napr.
nadriadený správny orgán rozhodujúci o riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkoch, správnysúd, ústavný súd). Z dôvodu oddelenosti súdnej a výkonnej moci vyjadrenej v rozdielnych právomociach
orgánov oboch sústav verejnej moci nie je okresný súd rozhodujúci o náhrade škody oprávnený ani
ako prejudiciálnu otázku skúmať zákonnosť právoplatného administratívneho rozhodnutia, a o to menej

preskúmavať jeho vecnú správnosť - či boli splnené hmotné podmienky podľa osobitných predpisov
pre vydanie administratívneho aktu. Kompetenciu preskúmať zákonnosť správneho aktu má spomedzi
orgánov súdnej moci len a výlučne správny súd na základe správnej žaloby za presne špecifikovaných
zákonných podmienok. Prípadné nesplnenie zákonných predpokladov hmotnej povahy pre vydanie
individuálneho správneho aktu však ani správny súd neskúma vecne (či boli alebo neboli splnené, čo by

nahrádzalo činnosť správnych orgánov), ale len vo väzbe na zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia a
postupu, ktorý jeho vydaniu predchádzal, čo je prejavom oddelenosti sústav a rešpektovania právomoci
orgánu výkonnej moci. Inými slovami, v prípadoch, ak je postup zavŕšený vydaním rozhodnutia, je
konzumovaný rozhodnutím, preto je nevyhnutné napadnúť rozhodnutie, v rámci ktorého účastník môže
namietať aj prípadný nezákonný postup, ktorým odôvodní nezákonnosť rozhodnutia a ktorý nevyhnutne
musí mať v ňom odraz (spôsobuje nezákonnosť rozhodnutia). (porovnaj nález Ústavného súdu SR zo

dňa 30.01.2020 sp. zn. II. ÚS 145/2019 a rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 31.05.2011 sp. zn.
6 Cdo 115/2010).

52. Pokiaľ teda postup katastrálneho úradu (správy katastra, resp. okresného úradu, katastrálneho
odboru) vyústil do prijatia rozhodnutia o povolení vkladu, chybné posúdenie predpokladov a podmienok

povolenia vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností nepredstavuje nesprávny úradný postup,
ale nesprávnosť (nezákonnosť) samotného rozhodnutia (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR zo
dňa 31.05.2011 sp. zn. 6 Cdo 115/2010 a uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 04.04.2012 sp. zn.
IV. ÚS 170/2012).

53. V posudzovanej veci žalobca za nezákonné rozhodnutia označil viacero rozhodnutí katastrálneho
úradu o povolení vkladu (záložného práva alebo vlastníckeho práva). V zmysle § 6 zákona č. 514/2003
Z. z., resp. v zmysle § 4 zákona č. 58/1969 Zb. však platí, že právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda
spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Civilný súd, ktorý

rozhodujeonáhradeškodyspôsobenejnezákonnýmrozhodnutím,jeviazanýrozhodnutímtohtoorgánu,
pričom otázku nezákonnosti rozhodnutia si nemôže vyhodnotiť sám ako prejudiciálnu otázku. Žalobca
pritom netvrdil a ani nepreukázal, že ním namietané právoplatné rozhodnutia katastrálneho úradu boli
zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom, takáto skutočnosť ani nevyplýva z
vykonaného dokazovania. Naopak, z vykonaného dokazovania sa javí, že žiadne z týchto právoplatných

rozhodnutí nebolo príslušným orgánom zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť. Ani žalobcom
predložené rozsudky civilných súdov nie je možné považovať za také rozhodnutia, ktoré by rušili alebo
menili rozhodnutia katastrálneho úradu pre nezákonnosť.

54. Pokiaľ žalobca v konaní namietal, že ide o ničotné rozhodnutia, ktorých zrušenie alebo zmena sa

nevyžaduje, k tomu konajúci súd uvádza, že ničotnosť týchto rozhodnutí v konaní preukázaná nebola.
Mimo rámec správneho súdnictva všeobecný súd nie je oprávnený preskúmavať vecnú (meritórnu)
správnosť správneho aktu vydaného v správnom konaní. Všeobecný súd však môže a musí skúmať,
či nejde o ničotný (nulitný) akt (tzv. paakt). Nulitným aktom je správny akt, z ktorého nevznikajú žiadne
právne následky, na rozdiel od aktu neplatného, pri ktorom sa uplatní prezumpcia jeho správnosti

až do doby zrušenia jeho účinkov (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 01.07.2005 sp.
zn. 4 Cdo 123/2003). K ničotnosti správneho aktu je súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti. V
zmysle konštantnej judikatúry i teórie správneho práva o ničotný akt (paakt) ide vtedy, keď sú jeho
vady tak zásadné a zrejmé, že naň nemožno hľadieť ako na správny akt. Tieto nedostatky musia
byť tak závažného charakteru, že od adresátov tohto rozhodnutia nemožno spravodlivo žiadať, aby

ho rešpektovali. Za ničotné rozhodnutie je treba považovať také rozhodnutie, ktorému chýba niektorá
zo základných náležitostí (formálny aspekt) a zároveň musí ísť o náležitosť zásadného charakteru
(materiálnyaspekt).Môžeísťnapr.onedostatokprávnehopodkladu,nazákladektoréhosarozhodovalo,
nedostatok právomoci správneho orgánu, najťažšie vady v príslušnosti správneho orgánu, omyl v
osobe adresáta, nezmyselnosť a neurčitosť rozhodnutia a právna alebo faktická nemožnosť realizácie

rozhodnutia (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.04.2015 sp. zn. 6 Cdo 309/2012,
rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 28.02.2008 sp. zn. 2 Afs 113/2007 či rozsudok Najvyššieho
súdu ČR zo dňa 22.07.2005 sp. zn. 6 A 76/2001). Existencia takýchto podstatných vád napadnutých
rozhodnutí katastrálneho úradu však v konaní preukázaná nebola. Samotná skutočnosť, že predmetnéprávne úkony (prevodné zmluvy), na podklade ktorých katastrálny úrad vykonal vklad vlastníckeho
práva do katastra nehnuteľností, boli neskôr súdom určené za absolútne neplatné, nezakladá ničotnosť
rozhodnutí katastrálneho úradu o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Aj z

uvedených dôvodov bola preto žaloba žalobcu nedôvodná.

55. Žalobca v konaní takisto namietal viacero nesprávnych úradných postupov príslušného
katastrálneho úradu. Uviedol, že dňa 30.04.2009 podal na Okresný súd Martin žalobu vo veci sp. zn.
21C/19/2008 o vydanie veci. Súd žalobcovi v tejto veci vyhovel a rozhodol o vydaní veci vlastníkovi.

Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 09.08.2016. Katastrálny odbor jeho žiadosti o spätný zápis
vlastníctva nevyhovel, čím podľa názoru žalobcu porušil jeho ústavné právo v pokoji užívať vlastný
majetok. K tomu konajúci súd uvádza, že sa zhoduje s právnym názorom žalovaného, že len
výrok súdneho rozhodnutia môže byť podkladom na vykonanie zápisu do katastra nehnuteľností.
Ak súd rozhodol o vydaní (vyprataní) veci, prejudiciálne posúdenie vlastníckeho práva nie je pre
katastrálny úrad záväzné a katastrálny úrad na základe takéhoto súdneho rozhodnutia nemôže žalobcu

zapísať ako vlastníka nehnuteľnosti. Len výrok o určení vlastníckeho práva je spôsobilý na zápis
do katastra nehnuteľností. Prejudiciálna otázka a jej posúdenie nesmie byť nikdy poňaté do výroku
súdneho rozhodnutia, pričom výrok súdneho rozhodnutia je jedinou časťou rozsudku, ktorá nadobúda
právoplatnosť (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.06.2017 sp. zn. 3 Cdo 115/2016).

56.Žalobcaďalejnamietal,žekatastrálnyúradnazákladeosvedčeniaopriebehuvykonaniadobrovoľnej
dražby zapísal do katastra nehnuteľností vlastnícke právo formou záznamu č. L. XXX/XXXX, a to
napriek tomu, že vedel o absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy č. I. XXXX/XXXX, ako aj absolútnej
neplatnosti zmluvy o záložnom práve č. I. XXXX. K tomu konajúci súd uvádza, že katastrálny úrad
vykonal záznam na základe notárskej zápisnice č. J. XXX/XXXXX, J. XXXXX/XXXX, J. XXXXX/XXXX,

ktorou bol osvedčený priebeh vykonania dobrovoľnej dražby. V konaní o zázname podľa § 34 a nasl.
katastrálneho zákona však katastrálny úrad skúma splnenie podmienok na vykonanie záznamu len
z formálneho hľadiska. Katastrálny úrad nie je oprávnený v konaní o zázname skúmať zákonnosť
vykonania dobrovoľnej dražby. V konaní pritom nebolo preukázané, že by táto dobrovoľná dražba
bola súdom vyhlásená za neplatnú. Konajúci súd sa stotožňuje takisto s názorom žalovaného, že

katastrálny úrad nie je oprávnený posudzovať platnosť zmluvy, ak už na základe nej vklad povolil, ale
posudzuje len platnosť tej zmluvy, ktorá mu je doručená s návrhom na povolenie vkladu. Katastrálny
úrad pri rozhodovaní o vklade vychádza z ustanovenia § 70 ods. 1 katastrálneho zákona, v zmysle
ktorého sa údaje katastra považujú za hodnoverné, ak sa nepreukáže opak. Katastrálny úrad nemôže
spochybňovať svoje predchádzajúce rozhodnutia o povolení vkladu, pokiaľ tieto neboli zrušené alebo

zmenené. Katastrálny úrad je v takom prípade viazaný predchádzajúcimi rozhodnutiami, pretože ak sa
v konaní vyskytne otázka, o ktorej už právoplatne rozhodol príslušný orgán, je takýmto rozhodnutím
viazaný (§ 40 ods. 1 Správneho poriadku). V takom prípade je jediným prípustným riešením žaloba na
súd o určenie vlastníckeho práva (nie žaloba o neplatnosť prevodnej zmluvy, resp. žaloba o vypratanie
nehnuteľnosti).

57. K súvisiacej námietke žalobcu, že subjekt "Moravia Banka a.s. Frýdek Místek" a subjekt "Moravia
Banka a.s. Žilina" (správne "Moravia Banka a.s. Frýdek Místek - organizačná zložka zahraničnej osoby,
so sídlom Bottova 7, Žilina", pozn. súdu) nie sú totožné právne subjekty, konajúci súd uvádza, že sa s
jeho právnym názorom nestotožňuje. Subjekt "Moravia Banka a.s. Žilina" bol totiž organizačnou zložkou

(podnikom) zahraničnej právnickej osoby "Moravia Banka a.s. Frýdek Místek" v zmysle § 7 ods. 2 v
spojení s § 21 ods. 3 Obchodného zákonníka, ktorá nemala samostatnú právnu subjektivitu. Ide teda o
jeden subjekt práv a povinností, nie o dva samostatné právne subjekty.

58. Žalobca takisto namietal, že dňa 29.05.2008 pracovníčka správy katastra zodpovedná za vklad

nezákonným spôsobom vymazala žalobcu z listu vlastníctva č. XXXX a zapísala tam absolútne
neplatnú kúpnu zmluvu č. I. XXXX/XXXX v prospech fiktívneho vlastníka SUAR, s.r.o., Žilina. Okrem
skutočnosti, že predmetné rozhodnutie o vklade vlastníckeho práva v prospech spoločnosti SUAR, s.r.o.
nebolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť, konajúci súd uvádza, že správa katastra rozhodla
o vklade vlastníckeho práva na základe rozsudku Krajského súdu v Žiline zo dňa 24.07.2006 sp. zn.

10Sp/10/2006, ktorého právnym názorom bola správa katastra viazaná. V takom prípade nie je možné
hovoriť o nesprávnom úradnom postupe príslušnej správy katastra.59. Žalobca ďalej poukazoval na to, že príslušná správa katastra ho nezapísala ako vlastníka
predmetných nehnuteľností na základe právoplatného rozsudku Okresného súdu Martin zo dňa
26.11.2011 č. k. 18Cb/277/2007-868, ktorým súd určil všetky kúpne zmluvy uzavreté po tom, čo žalobca

stratil vlastnícke právo, za neplatné. Súd sa stotožňuje s právnym názorom žalovaného, že tento
rozsudok nebol záväzný pre vydražiteľa - spoločnosť AVEC BUILDING, s.r.o., keďže táto spoločnosť
nadobudla vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam nie na základe kúpnej zmluvy, ale na základe
príklepu na dobrovoľnej dražbe, pričom táto spoločnosť nebola účastníkom konania vedeného na
Okresnom súde Martin pod sp. zn. 18Cb/277/2007. V zmysle § 34 ods. 2 katastrálneho zákona totiž

platilo, že ak súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu alebo neplatnosti dobrovoľnej dražby, okresný
úrad (katastrálny odbor) vyznačí stav pred týmto právnym úkonom alebo pred dobrovoľnou dražbou;
to platí aj vtedy, ak právo k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou právnou zmenou a ak je rozhodnutie
súdu záväzné pre osoby, ktorých sa táto právna zmena týka. Pokiaľ však bola v katastri nehnuteľností
zapísaná poznámka o prebiehajúcom spore o určenie neplatnosti kúpnych zmlúv, táto v zmysle § 159a
Občianskeho súdneho poriadku nezaväzovala spoločnosť AVEC BUILDING, s.r.o., ktorá vlastnícke

právo nadobudla na základe príklepu na dobrovoľnej dražbe, nie na základe kúpnej zmluvy.

60. Žalobca takisto nesúhlasil s tým, že správa katastra po tom, ako ho na základe právoplatného
rozsudku Okresného súdu Martin zo dňa 13.10.2005 č. k. 5C/115/2004-80 dňa 26.01.2006 zapísala
ako vlastníka na list vlastníctva č. XXXX, zároveň na tento list vlastníctva zapísala plomby, ktoré

spochybňovali jeho vlastníctvo a odrádzali záujemcov od prenájmu jeho nebytových priestorov. Žalobca
však tieto svoje skutkové tvrdenia žiadnym spôsobom nerozviedol a na preukázanie svojich tvrdení ani
nepredložil relevantné dôkazy (okrem listov vlastníctva). Žalobca uviedol len toľko, že tieto plomby boli
zapísané na základe požiadavky fiktívneho vlastníka MISTA, s.r.o. Súd tak nemal vytvorený dostatočný
skutkový základ na to, aby mohol posúdiť, či sa príslušná správa katastra pri zapísaní týchto plomb

dopustila nesprávneho úradného postupu. Žalobca preto v tejto časti neuniesol bremeno tvrdenia ani
dôkazné bremeno.

61. Žalobca ďalej namietal, že správa katastra mala po odstúpení od kúpnej zmluvy zo dňa 01.06.2004
zapísať vlastnícke právo žalobcu záznamom, avšak tak neurobila. Bol tiež toho názoru, že správa

katastra mala v katastri nehnuteľností vyznačiť poznámku o tom, že údaje katastra nehnuteľností sú
spochybnené. K tomu konajúci súd uvádza, že platným odstúpením od zmluvy sa zmluva o prevode
vlastníctva k nehnuteľnosti od začiatku zrušuje (ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo
účastníkmi dohodnuté inak). Týmto zrušením zaniká právny titul, na základe ktorého nadobúdateľ
získal vlastnícke právo k nehnuteľnosti. Medzi účastníkmi je po zrušení zmluvy z hľadiska obligačných

a vecnoprávnych účinkov taký právny stav, ako keby k uzavretiu zmluvy nedošlo. Vlastnícke právo
prevodcu sa obnovuje zo zákona. Táto zmena sa do katastra nehnuteľností zapisuje záznamom.
Predpokladom takéhoto obnovenia vlastníctva prevodcu je však skutočnosť, že vlastníctvo dotknutej
nehnuteľnosti nebolo pred odstúpením od zmluvy dobromyseľne nadobudnuté treťou osobou, ako
aj skutočnosť, že o platnosti odstúpenia neexistuje spor. Existenciu sporu o platnosť odstúpenia od

zmluvy musí správa katastra skúmať obligatórne, a to jednak z dôvodu, že len platné odstúpenie od
zmluvy vyvoláva príslušné právne účinky, ako i s prihliadnutím na závažnosť zásahu týchto účinkov
do vlastníckeho, resp. vecnoprávneho stavu. Pokiaľ vznikne spor o platnosť odstúpenia od zmluvy,
ide o občianskoprávny spor, ktorý je oprávnený rozhodnúť jedine súd (porovnaj rozsudok Najvyššieho
súdu SR zo dňa 20.07.2011 sp. zn. 6Sžo/229/2010, zverejnený v zbierke stanovísk a rozhodnutí

pod č. R 81/2014). Správa katastra teda nemôže vyznačiť stav pred odstúpením od zmluvy, ak už
medzičasom došlo ku zmene vlastníka alebo ak o platnosti odstúpenia existuje spor. Čo sa týka
namietaného nezapísania poznámky, v zmysle § 39 ods. 2 katastrálneho zákona platí, že správa
katastra (okresný úrad) z úradnej povinnosti vyznačí v katastri nehnuteľností poznámku o tom, že
hodnovernosť údajov katastra o práve k nehnuteľnosti bola spochybnená. Spochybnením hodnovernosti

údajov katastra sa však rozumie len situácia, ak je v katastri nehnuteľností zapísané duplicitné alebo
viacnásobné vlastníctvo nehnuteľnosti (porovnaj § 29 ods. 3 vyhlášky Úradu geodézie, kartografie a
katastra SR č. 461/2009 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a
o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam). Odstúpenie od zmluvy sa teda nepovažuje za
spochybnenie hodnovernosti údajov katastra.

62. Žalobca nakoniec namietal nesprávny úradný postup spočívajúci v zápise spoločnosti UT TRADING
(CYPRUS) LIMITED ako záložného veriteľa do katastra nehnuteľností záznamom č. L. XXXX/XX na
základe prehlásenia zo dňa 06.08.2004. Žalobca v žalobe tvrdil, že toto prehlásenie nebolo podpísanénovým záložným veriteľom. Vykonaným dokazovaním sa však preukázalo, že katastrálnemu úradu bolo
predložené prehlásenie, v ktorom figuroval aj podpis riaditeľa spoločnosti UT TRADING (CYPRUS)
LIMITED, t. j. podpis nového záložného veriteľa (č. l. 368). Nesporným faktom je však to, že príslušná

správa katastra zapísala nového záložného veriteľa do katastra nehnuteľností záznamom napriek
tomu, že predmetné záložné právo v tom čase už neexistovalo, keďže zaniklo realizáciou. Ako uviedol
Katastrálny úrad v Žiline vo svojom rozhodnutí zn. I.-XX/XXXX-X. (K.) zo dňa 18.05.2007 (č. l. 30),
záložné právo evidované v katastri nehnuteľností na základe zmluvy o zriadení záložného práva k
nehnuteľnostiam zo dňa 18.02.1994 už bolo zrealizované priamym predajom, a to kúpnou zmluvou

zo dňa 12.09.1995. Výkon záložného práva je jedným zo spôsobov jeho zániku, hoci v Občianskom
zákonníku tento spôsob zániku záložného práva nie je výslovne uvedený. Len čo bolo záložné právo
vykonané, zaniká aj vtedy, keď zabezpečovaná pohľadávka nebola uspokojená v celom rozsahu. Z toho
vyplýva, že správa katastra mala toto záložné právo po jeho výkone vymazať z katastra nehnuteľnosti,
resp. nemala vykonať zápis zmeny záložného veriteľa záznamom. Nevymazanie záložného práva z
katastra nehnuteľností po jeho realizácii a zápis nového záložného veriteľa do katastra nehnuteľností

záznamom je preto možné vyhodnotiť ako nesprávny úradný postup správy katastra. Ako však uviedol
súd už vyššie, žalobca v konaní nepreukázal existenciu základných predpokladov vzniku práva na
náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci, a to vznik a výšku škody (ušlého zisku) a príčinnú
súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Z uvedeného dôvodu tak súd
nemohol žalobe vyhovieť ani v tejto časti.

63. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov súd žalobu žalobcu (vo zvyšnej nezastavenej časti) ako
nedôvodnú zamietol.

64. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v zmysle § 255 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 262

ods. 1 C. s. p. Žalovaný bol v konaní v celom rozsahu úspešný, mal by preto proti žalobcovi nárok na
náhradu trov konania. Keďže mu však v konaní žiadne trovy nevznikli (zo spisu mu žiadne nevyplývajú),
súd mu ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom

súde Bratislava II.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.