Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Sunday, January 8, 2023

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoE/59/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7714207158
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 01. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2023:7714207158.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov
senátu Mgr. Miloša Greguša a JUDr. Denisy Novotnej Mlinárcsikovej v exekučnej veci oprávneného
POHOTOVOSŤ, s.r.o. Pribinova 25 Bratislava IČO: 35 807 598 zastúpeného Advocate, s.r.o. AK so
sídlom Pribinova č. 25 Bratislava IČO: 36 865 141 proti právnym nástupcom povinného neb. Z. Z., nar.
XX.XX.XXXX zomrelý XX.XX.XXXX naposledy bytom K. č. XX F. a to: 1./ Q. O. rod. Z. nar. XX.XX.XXXX

bytom T. č. XXX D. X./ G. Z. nar. XX.X.XXXX bytom T. č. XXX D. X./ A. Z. nar. XX.X.XXXX bytom T.
č. XXX D. X./ F. Z. nar. XX.X.XXXX bytom T. č. XXX D. pre vymoženie istiny vo výške 639,75 Eur s
príslušenstvom vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD. Exekútorský úrad so sídlom
Záhradnícka 60 Bratislava IČO: 37 929 810 pod spis. č. EX 12827/14 v konaní o odvolaní oprávneného
proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce č. k. 14Er/306/2014-25 zo dňa 31.3.2016 takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie.

II. Stranám náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením exekúciu vykonávanú súdnym exekútorom JUDr.
Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorsky úrad so sídlom Záhradnícka 60, Bratislava, pod spis. č. EX
12827/14, zastavil.

2. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd uviedol, že oprávnený podal dňa 12.3.2014 na
Exekútorsky úrad súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., Exekútorský úrad so sídlom
Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, návrh na vykonanie exekúcie na základe vykonateľného exekučného
titulu, rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spis. zn. SR 01501/13 zo dňa 20.6.2013. Súd prvej
inštancie poveril vykonaním exekúcie poverením zo dňa 14.7.2014.

3. Súd prvej inštancie konštatoval, že súdny exekútor dňa 21.1.2016 mu predložil podanie označené ako
„postúpenie doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle ustanovenia § 243f ods. 1 Exekučného
poriadku“ zo dňa 21.1.2016, s tým, že žiadal, aby súd v zmysle ustanovenia § 243f ods. 6 Exekučného
poriadku preskúmal, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. m)
Exekučného poriadku alebo rozhodol o pokračovaní exekúcie. V podaní zo dňa 21.1.2016 oprávnený

uviedol, že všetky relevantné skutočnosti podľa ustanovenia § 39 ods. 4 Exekučného poriadku sú
špecifikované v exekučnom titule, s ktorými mal možnosť sa oboznámiť tak súdny exekútor ako aj
príslušný súd, ktorý vydal poverenie na vykonanie exekúcie. Na základe uvedeného oprávnený navrhol,
aby súd rozhodol o pokračovaní exekúcie.

4. Citoval ustanovenie § 36 ods. 2, § 39 ods. 4, § 41 ods. 2 písm. d), § 57 ods. 1 písm. m), § 243f

ods. 1 až 6 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný
poriadok“) v znení neskorších predpisov, § 44 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní(ďalej len „ZRK“) v znení neskorších predpisov, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1 prvú vetu, § 53 ods. 4 písm.
r), § 53 ods. 5, § 54 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) v znení
neskorších predpisov a konštatoval nasledujúce skutočnosti:

5. Dňa 21.11.2011 oprávnený a povinný uzatvorili Zmluvu o úvere č. 901701483, na základe ktorej
oprávnený poskytol povinnému úver vo výške 400 Eur. Tento úver sa povinný zaviazal splatiť v 12 -
tich mesačných splátkach po 66 Eur, zvýšený o príslušný poplatok vo výške 392 Eur na sume 792 eur,
počnúc dňom 20.12.2011.

6. Súd prvej inštancie ďalej zistil, že súčasťou Zmluvy o úvere sú aj Všeobecné podmienky poskytnutia
úveru(ďalejlen„VPPÚ“)aRozhodcovskázmluvazodňa21.11.2011,kdevčl.IIbode1.a2.sanachádza
rozhodcovská doložka. Nakoľko povinný si riadne a včas neplnil svoje povinnosti zo Zmluvy o úvere a
bola v omeškaní so splácaním úveru, oprávnený v zmysle čl. II bodu 1. Rozhodcovskej zmluvy zo dňa
21.11.2011 podal žalobu na Stály rozhodcovský súd.

7. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že oprávnený bol v zmysle vyššie citovaných zákonných
ustanovení povinný doplniť svoj návrh na vykonanie exekúcie tak, aby bolo možné bez akýchkoľvek
pochybností konštatovať, že vzťah medzi ním a povinným nie je vzťahom spotrebiteľským a ak je
vzťahom spotrebiteľským, že bolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky v neprospech

spotrebiteľa.Uzavrel,ževdanomprípademalsúdzapreukázanélento,ževlastnýkauzálnyvzťahmedzi
oprávneným a povinným je vzťahom spotrebiteľským, a to z označenia povinného v predmetnej Zmluve
o úvere ako fyzickej osoby nepodnikateľa. Zo všeobecných podmienok poskytnutia úveru vyplýva, že
zmluvné strany uzavreli dohodu o vyplnení zmenky, na základe ktorej mal oprávnený vyplniť vlastnú
zmenku(blankozmenku)anazákladetejtozmenkysimalnarozhodcovskomsúdeuplatňovaťzmenkovú

sumu s príslušenstvom. Samotná zmenka však nie je súčasťou súdneho spisu a nebola predložená
oprávneným ani s doplnením návrhu na vykonanie exekúcie. Súd tiež nepovažoval za dostatočné ani
také doplnenie návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, keď oprávnený len uvedie, že vzťah medzi
ním a povinným je súdu známy z odôvodnenia predloženého rozhodcovského rozsudku. S poukazom
na vyššie uvedené skutočnosti, keďže oprávnený dostatočným spôsobom nedoplnil návrh na vykonanie

exekúcie v zmysle citovaných zákonných ustanovení o vlastný vzťah medzi ním a povinným, súd prvej
inštancie dospel k záveru, že nie sú splnené zákonné podmienky pre rozhodnutie o pokračovaní v
exekúcii.

8. Na základe uvedených skutočností súd prvej inštancie exekúciu podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm.

m) Exekučného poriadku zastavil.

9. Súd rozhodol o trovách exekúcie s poukazom na ustanovenie § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, že
o týchto bude rozhodnuté samostatným uznesením až po právoplatnosti predmetného uznesenia.

10. Na súde prvej inštancie konal a rozhodoval sudca.

11. Proti citovanému uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote (§ 362 ods. 1 CSP)
odvolanie oprávnený z dôvodov uvedených v ustanovení § 365 ods. 1 písm. f) a h) zákona č. 160/2015
Z. z. Civilného sporového poriadku (CSP), nakoľko je toho názoru, že súd prvej inštancie dospel na

základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vychádzal z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

12. Poukázal na to, že dňa 21.11.2011 uzavrel s povinnou Zmluvu o úvere č. 901701483, na základe
ktorej bol povinnému poskytnutý úver na účel povolania. Povinný v zmluve o úvere uviedol a aj osobitne

podpísal vyhlásenie, že poskytované peňažné prostriedky budú využité na tento účel. Uviedol, že
skutočnosť, na čo bol povinným konkrétne využitý poskytnutý úver, oprávnený neskúmal, nakoľko
povinný ako dlžník ani nemá zo žiadneho zákona informačnú povinnosť voči veriteľovi, aby preukazoval
skutočné použitie poskytnutých finančných prostriedkov. Oprávnený preto z titulu platnej legislatívnej
úpravy je toho názoru, že musí vedieť či povinný (dlžník) v praxi naozaj použil finančné prostriedky

na rovnaký účel ako deklaroval v zmluve o úvere. Oprávnený uviedol, že musí akceptovať jeho dobrú
vieru, a ktorou do právneho vzťahu s povinným vstupoval. Argumentácia oprávneného v tomto smere
je napokon v plnom súlade s judikatúrou ESD v oblasti práva na ochranu spotrebiteľa. Pri výklade
pojmu spotrebiteľ je potrebné chrániť dobrú vieru druhej strany. Ak dodávateľ koná v dobrej viere, žedruhá strana nie je spotrebiteľ, nemôže sa táto osoba dovolávať toho, že mala postavenie spotrebiteľa
(ESD, C-464/01, vo veci Johann Gruber proti Bay Wa AG). Obdobne, pokiaľ spotrebiteľ predstiera, že je
podnikateľom, je potrebné túto obligáciu charakterizovať ako obchod, a nie ako spotrebiteľský záväzok,

pretože je potrebné chrániť dodávateľovu dobrú vieru, pretože dobrá viera je všeobecným princípom
zmluvného práva (Bundesgerichtshof, SRN zo dňa 22. 12. 2004, č. VIII ZR 91/04).

13. Oprávnený ďalej poukázal na to, že pri súdnom prieskume exekučný súd musí akceptovať limity
vyplývajúce z právnej úpravy danej osobitnými právnymi predpismi, ktorými je potrebné rozumieť

zákon o spotrebiteľských úveroch, vymedzujúce pojem spotrebiteľského úveru a s týmto spojené
obmedzenia použiteľnosti zmenky. Vzhľadom na predmetné osobitosti právnej úpravy, pre účelovosť
úveru, ktorý bol poskytnutý povinnej, na posúdenie zmluvy o úvere, nemožno aplikovať ustanovenia
zákona o spotrebiteľských úveroch. Niet preto pochybností o tom, že zmluvné vzťahy uzatvárané
medzi dodávateľom a fyzickou osobou nepodnikateľom, spĺňajú požiadavku spotrebiteľského právneho
vzťahu. Pokiaľ je ale predmetom tohto vzťahu účelovo poskytnutý úver a túto účelovosť žiadny z

účastníkov vzťahu nespochybnil, potom vzhľadom na ustanovenie § 3 ods. 2 zákona o spotrebiteľských
úveroch, nejde o spotrebiteľský úver a na tieto zmluvné (úverové zmluvy) nemožno citovaný právny
predpis aplikovať. Z uvedeného teda vyplýva, že úvery poskytnuté na účel zamestnania, povolania,
podnikanianemajúpovahuspotrebiteľskéhoúveruaochranaspotrebiteľaoobmedzeníaneskôrúplnom
vylúčení zabezpečenia úveru zmenkou sa na tieto úvery (druhy zmlúv) nevzťahuje (judikát NS SR č.

k. 5Cdo/415/2012).

14. Poukázal tiež na to, že uzavretie Zmluvy o úvere v danom prípade nebolo podmienené uzavretím
rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovská zmluva ako dokument na samotnom liste papiera môže, ale
rovnako nemusí byť uzavretá spolu so zmluvou o úvere. Následne preto, v prípade, ak žiadateľ o úver

uzavrie rozhodcovskú zmluvu, pri vzniku sporu zo Zmluvy o úvere má každá strana možnosť voľby
medzi rozhodcovským a súdnym konaním (nakoľko ide o tzv. „nevýhradnú rozhodcovskú doložku“).
V prípade, že rozhodcovskú zmluvu žiadateľ neuzavrie, eventuálny spor zo zmluvy o úvere sa bude
riešiť súdnou cestou. Je preto logické, že pokiaľ by zo strany dlžníka došlo po uzavretí zmluvy k jej
porušeniu, t. j. k jeho protiprávnemu konaniu, bude to práve veriteľ, ktorý bude nútený obrátiť sa so

žiadosťou o právnu ochranu na príslušný orgán, a to buď na základe voľby medzi rozhodcovským a
súdnym konaním, alebo priamo na súd (pretože vo vzťahu k nemu nebude uzavretá rozhodcovská
zmluva) alebo priamo na rozhodcovský orgán (pretože vo vzťahu k nemu bude rozhodcovská doložka
výhradná). Následky tohto procesného kroku už upravuje príslušné procesné právo, a nie rozhodcovská
zmluva. Z toho teda vyplýva, že v prípade danej rozhodcovskej zmluvy teda ide o individuálne dojednanú

zmluvnú podmienku.

15. Oprávnený navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu
zrušil a vec mu vrátil na nové konanie a rozhodnutie.

16.K podanému odvolaniu oprávneného sa v stanovenej lehote súdny exekútor a ani právny nástupcovia
povinného písomne nevyjadrili.

17. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
"CSP"), ktorý dňom svojej účinnosti v zmysle § 473 CSP zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny

poriadokvzneníneskoršíchpredpisov(ďalejlen"O.s.p."),bolKrajskýsúdvKošiciachakosúd"odvolací"
v zmysle ustanovenia § 34 CSP povinný pri rozhodovaní o odvolaní aplikovať CSP ako nový procesný
predpis.

18. Krajský súd v Košiciach príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP), vzhľadom na včas podané

odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v
zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovení § 378 - 384 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) a
dospel k záveru, že napadnuté uznesenie po vecnej stránke správne. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1
CSP odvolací súd rozhodnutie súdu 1. Inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

19. Podľa ustanovenia § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.20. Odvolací súd si v celom rozsahu osvojil správne a zákonné odôvodnenie napadnutého uznesenia
a pretože sa so závermi súdu prvého stupňa stotožňuje, tak na ne ako na správne a zákonné

v podrobnostiach poukazuje podľa ustanovenia § 387 ods. 2 CSP a na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia uvádza nasledovné:

21. Odvolací súd z pripojeného spisu zistil, že oprávnený a povinný uzavreli dňa 21.11.2011 Zmluvu
o úvere č. 901701483, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému úver vo výške 400 eur. Tento

úver sa povinný zaviazal splatiť v 12 - tich mesačných splátkach po 66 Eur, zvýšený o príslušný poplatok
vo výške 392 Eur na sume 792 Eur, počnúc dňom 20.12.2011.

22. Exekučný titul je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom
Slovenská rozhodcovská, a. s., so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava, IČO: 35 922 761, pod spis.
zn. SR 01501/13 zo dňa 20.6.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 29.7.2013 a vykonateľnosť

dňa 01.8. 2013. Týmto rozhodcovským rozsudkom bol žalovaný (povinný) zaviazaný zaplatiť žalobcovi
(oprávnenému)sumuvovýške639,75Eurspolusozmenkovýmúrokomvovýške0,25%dennezosumy
639,75 Eur od 14.10.2012 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 639,75 Eur od
28.11.2012 do zaplatenia a nahradiť trovy rozhodcovského konania vo výške 215,27 Eur, a to všetko v
mesačných splátkach vo výške 100,00 Eur splatných vždy k poslednému dňu v mesiaci na účet žalobcu

s tým, že prvá splátka sa stáva splatnou k poslednému dňu v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti
tohto rozhodnutia, až do úplného zaplatenia dlhu, a to pod následkom straty výhody splátok a výkonu
rozhodnutia v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky riadne a včas.

23. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere sú Všeobecné podmienky poskytnutia úveru (VPPÚ),

ktoré v bode 13. ustanovujú dohodu o vyplnení zmeniek. V ňom je uvedené, že na zabezpečenie
peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky vyplývajúcej z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi
ako remitentovi vystavil vystaviteľ zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku
úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany sa dohodli, že zmenkovú sumu na zmenke vyplní remitent
najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 VPPÚ stane splatný celý dlh okamžite, t. j. keď dlžník neuhradí

včas štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časť splátok alebo neuhradí včas poslednú splátku,
alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov
veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum začiatku úročenia
zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu 4. VPPÚ
stal splatný celý dlh.

24. Dňa 21.11.2011 zmluvné strany uzatvorili aj rozhodcovskú doložku. Z uvedenej rozhodcovskej
doložky vyplýva, že všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere, vrátane sporov o jej platnosť, výklad
alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmenky, zabezpečujúcej túto úverovú
zmluvu a uplatnenie práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie,

budú riešené:
a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a. s., so
sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761, zapísanou v obchodnom registri
Okresného súdu Bratislava I, odd.: Sa, vložka č. 3530/B, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na
rozhodcovskomsúde,rozhodcovskékonaniebudevedenépodľavnútornýchpredpisovrozhodcovského

súdu,
b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa
príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok).

25. Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie

akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy o úvere, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo
zrušenie, ako aj sporu, ktorý vznikne z dohody o vyplnení zmenky zabezpečujúcej túto úverovú zmluvu
a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, na
všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzujúcu podmienku tejto rozhodcovskej doložky.
Ustanovenia tejto vety sa nepoužijú v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na

rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi
rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu.26. Súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, PhD., bol poverený vykonaním exekúcie dňa 14.7.2014
poverením č. 5807 106530. Dňa 21.1.2016 doručil súdny exekútor súdu prvej inštancie postúpenie
doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle ustanovenia § 243f ods. 1 Exekučného poriadku.

Oprávnený predmetné doplnenie návrhu doručil súdnemu exekútorovi dňa 21.1.2016.

27. Podľa ustanovenia § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade
rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený
opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinnou. Skutočnosti podľa prvej

vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K
návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.

28. Podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie,
ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo
zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo

prihliadnuté na :
1. neprijateľné zmluvné podmienky,
2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo
3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

29. Podľa ustanovenia § 243f ods. 1 Exekučného poriadku, v exekučných konaniach, ktoré sa začali
pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu
na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie
exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.

30. Podľa ustanovenia § 243f ods. 4 Exekučného poriadku, ak sa v konaniach podľa odseku 1
nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm.
m) Exekučného poriadku.

31. Podľa ustanovenia § 243f ods. 6 Exekučného poriadku, ak oprávnený návrh na vykonanie

exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie
podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o
pokračovaní exekúcie.

32. Účelom zákona č. 438/2015 Z. z., ktorým sa menil a dopĺňal zákon č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny

poriadok (ďalej len "O.s.p.") v znení neskorších predpisov a ktorým sa menili a dopĺňali niektoré zákony,
je zvýšiť ochranu spotrebiteľa v súdnych konaniach pred všeobecnými súdmi Slovenskej republiky.
Právna úprava má zamedziť, aby ďalej dochádzalo k zneužívaniu niektorých právnych inštitútov (t. j.
napr. zmenky) proti spotrebiteľom a zabezpečiť, aby nedochádzalo ďalej k vydávaniu rozhodnutí, ktoré
potvrdzujú nároky veriteľov dosahujúce príslušenstvo vo výške dosahujúcej úžeru. "Expresis verbis" sa

tak zaviedla povinnosť súdu skúmať ex offo, či v rámci uplatneného nároku zo zmenky táto nevznikla
vo vzťahu so spotrebiteľom. Zaviedli sa tým nové povinnosti účastníka konania v súdnom konaní, ktorý
si uplatňuje nárok zo zmenky, a to najmä za účelom zistenia, či ide o nedovolenú alebo nezákonne
vydanú zmenku.

33.V exekučných konaniach prebiehajúcich na podklade exekučného titulu v konaní, v ktorom nebola
účastníkoviposkytnutáprimeranáochranajenevyhnutnévysporiadaťsasotázkouochranyspotrebiteľa.
Na tento účel je upravená možnosť súdu odmietnuť vydať poverenie, resp. v prebiehajúcich exekučných
konaniach exekúciu zastaviť ex offo, čím sa vyslovila povinnosť súdu prihliadať na spotrebiteľské vzťahy,
a to aj v konaniach, v ktorých sa na túto povinnosť opomenulo.

34.V doplnení návrhu na vykonanie exekúcie, doručeného súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi
Krutému, PhD. dňa 21.1.2016, oprávnený uviedol, že rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného
vzťahu s povinným boli od počiatku výkonu exekúcie uvedené v časti odôvodnenia exekučného titulu.
Uviedol,žetietoskutočnostisastalivminulostiznámesúdnemuexekútorovi,ktorémuoprávnenýnavrhol

vykonanie exekúcie a stali sa známe rovnako tak súdu, ktorý vydal poverenie na vykonanie exekúcie.

35. Odvolací súd zastáva názor, že vlastný právny vzťah týkajúci sa oprávneného a povinnej vznikol
na základe spotrebiteľskej zmluvy. Spotrebiteľský charakter právneho vzťahu vyplýva z toho, žepovinná vystupovala v zmluvnom vzťahu ako "spotrebiteľ" a oprávnený ako "dodávateľ" v zmysle OZ
v platnom znení. Odvolací súd na základe vyššie uvedeného zastáva právny názor, že predmetná
zmluva o úvere, ktorou bol založený právny vzťah medzi oprávneným a povinnou, vykazuje znaky

spotrebiteľskej zmluvy podľa ustanovenia § 52 ods. 1 OZ, a teda ide o zmluvu, ktorú uzatvoril dodávateľ
- "oprávnený" ako právnická osoba, ktorý pri uzatváraní a plnení zmluvy konal v rámci predmetu
svojej podnikateľskej činnosti, so spotrebiteľom - "povinnou" ako fyzickou osobou nepodnikateľom, kedy
povinná pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonala v rámci predmetu obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa pritom nemôžu odchýliť od zákona

v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu zákon
priznáva alebo si zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

36. Exekučným titulom, na podklade ktorého je vykonávaná exekúcia, je vyššie konkretizovaný
rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a. s., so
sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava. Rozhodnutie rozhodcovského súdu bolo vydané v

konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky.

37. Rozhodcovský súd sa však vôbec nezaoberal obsahom predmetnej zmluvy o úvere, ktorá bola
všeobecným súdom vyhodnotená ako spotrebiteľská a v súvislosti s ktorou vznikol aj vymáhaný nárok.
Rozhodcovský súd pri rozhodovaní neprihliadol na prípadné "neprijateľné podmienky", obmedzenie

alebo neprípustnosť použitia zmenky, prípadne rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

38. Súd prvej inštancie v danej veci postupoval podľa zákonného ustanovenia § 243f ods. 6 Exekučného
poriadku, keďže oprávnený doplnil návrh na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej lehote. Splnenie
tejto zákonnej povinnosti oprávneným však nemá za následok automaticky pokračovanie v konaní.

Na podklade označených a predložených skutočností a dôkazov vzniká exekučnému súdu povinnosť
preskúmať, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného
poriadku. Túto povinnosť súd prvej inštancie splnil.

39. Zákonodarca stanovil oprávnenému v prípade, ak sa proti fyzickej osobe vymáha nárok zo zmenky,
povinnosť preukázať, že nejde o nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou alebo
že síce ide o nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, ale v konaní, v ktorom bol
vydanýexekučnýtitul,boloprihliadnuténaprípadnéneprijateľnézmluvnépodmienky,obmedzeniealebo
neprípustnosť použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Dôkazné bremeno

má oprávnený a existencia dôvodov na zastavenie konania sa prezumuje (predpokladá). Z dôkazov
predložených oprávneným nevyplýva, že by sa stály rozhodcovský súd zaoberal spotrebiteľským
charakterom právneho vzťahu účastníkov konania a že by prihliadal na okolnosti uvedené v ustanovení
§ 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku.

40. Na okraj odvolací súd dodáva, že sa stotožnil s názorom oprávneného, že zmluva o úvere je
zmluvou uzatvorenou v zmysle ustanovenia § 497 a nasl. Občianskeho zákonníka a že má povahu
absolútneho obchodu. Zmluva o úvere zakladá medzi zmluvnými stranami záväzkový vzťah, ktorý
sa bez ohľadu na povahu účastníkov sa vždy spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka. Súd
sa však nestotožnil s tvrdením oprávneného, že na predmetný právny vzťah nie je možné aplikovať

predpisy na ochranu spotrebiteľa. Totiž, na tie skutočnosti, na ktoré nie je daná odpoveď v Obchodnom
zákonníku je subsidiárne potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka a taktiež aj zákona o
spotrebiteľských úveroch, v prípade, že ide o spotrebiteľský úver. Uvedené vyplýva z ustanovení zákona
o spotrebiteľských úveroch (tento v § 1 ods. 2 upravuje, čo sa rozumie spotrebiteľským úverom, pričom
uvádza, že týmto je aj dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o úvere). Z

vyššie uvedeného vyplýva, že odvolací súd, tak ako aj súd prvej inštancie, posúdil právny vzťah medzi
oprávneným a povinnou ako vzťah spotrebiteľský, a teda je naň nutné aplikovať okrem ustanovení
Obchodného zákonníka aj ustanovenia Občianskeho zákonníka a zákona č. 129/2010 Z. z.

41. Zároveň považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že v zmysle ustanovenia § 17 ods. 3 zákona

o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, nebolo možné, v súvislosti s
poskytovaním spotrebiteľského úveru, splniť dlh alebo zabezpečiť jeho splnenie zmenkou alebo šekom.42. Odvolací súd v tomto smere poukazuje na spoločné stanovisko občianskoprávneho kolégia a
obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, uverejnené v Zbierke stanovísk
Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 8/2015 pod por. č. 93, kde zaujal

stanovisko, že ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez
ohľadu na povahu procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že pokiaľ z akýchkoľvek okolností
prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou povahou, či neprípustnosťou
uplatnenéhonároku,jetentoexoffopovinnýzabezpečiťprieskumnárokuvintenciáchmožnejabsolútnej
neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto

skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve.

43. V posudzovanej veci oprávnený nepreukázal, že nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa
ustanovenia § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, pričom tento nedostatok neodstránil ani v
odvolacom konaní, a preto odvolací súd vychádzajúc z prezumpcie dôvodu zastavenia exekúcie (§ 243f

ods. 6 Exekučného poriadku), uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne v zmysle ustanovenia
§ 387 ods. 1 CSP potvrdil.

44 .O náhrade trov odvolacieho konania, odvolací súd podľa ustanovenia § 262 CSP v spojení s
ustanovením § 255 CSP rozhodol tak, že žiadna strana konania nemá nárok na ich náhradu, pretože

oprávnený nebol v konaní úspešný a povinnej žiadne trovy konania nevznikli.

45.TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2poslednej
vety CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa podľa § 428 CSP popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov uvedených v § 429 ods.
2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).