Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, May 17, 2022

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 13C/31/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2119201439
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Pravda

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2022:2119201439.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v právnej veci žalobcov: 1. V. B., N.. XX.XX.XXXX, C. A. V. XXXX/X, S., 2. Q. B., N..

XX.XX.XXXX, C. A. V. XXXX/X, S., zast.: KUČERA & PARTNERS advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 52
425 592, advokátska kancelária so sídlom Slov. nár. povstania 6, Hlohovec, proti žalovaným: 1. P. B., N..
XX.XX.XXXX, C. A. D.M. XXXX/XA, S., 2. P. B., N.. XX.XX.XXXX, C. A. D. XXXX/XA, S., zast.: RIBÁR
& PARTNERS, s.r.o., IČO: 53 191 030, advokátska kancelária so sídlom Halenárska 18A, Trnava, o
určenie vlastníctva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovaným súd voči žalobcom priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 22.02.2019 sa žalobcovia domáhali určenia, že sú výlučnými
bezpodielovými spoluvlastníkmi dielu 2 s výmerou XXXm2 odčleneného od parcely registra „E“ č.
XXXX v katastrálnom území Hlohovec geometrickým plánom vyhotoveným V. V. dňa XX.XX.XXXX a
úradne overeným katastrálnym odborom Okresného úradu Hlohovec dňa XX.XX.XXXX pod č. X. XXX/
XXXX, ktorý je súčasťou tohto rozsudku, pričom predmetný diel 2 je súčasťou novovzniknutej parcely
registra „E.“ č. XXXX/XX o výmere XXXm2, druh pozemku: vinice v katastrálnom území S., ktorá vznikla
odčlenením dielu 2 o výmere XXXm2 od parcely registra „Z.“ č. XXXX a odčlenením dielu 1 o výmere

XXXm2 od parcely registra „Z.“ č. XXXX.

2. Žalobu skutkovo odôvodnili tým, že žalovaní sú v katastri nehnuteľností SR zapísaní ako výluční
bezpodieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území S., obec S., okres
S., zapísanej na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Hlohovec, katastrálny odbor, ako parcela
registra „Z.“ č. XXXX o výmere XXXXm2, druh pozemku: orná pôda (ďalej len „Pozemok“). Predmetný
pozemok žalobcovia aj žalovaní začali užívať približne v roku XXXX. Približne začiatkom roka XXXX

sa užívatelia pozemkov dohodli s vlastníčkou pozemkov pani P. V., že tieto pozemky od nej odkúpia v
rozsahu, v akom každý z nich určitú časť pozemku užíval. Vlastníčka pozemkov jednala v zastúpení
svojím manželom, ktorý poveril vysporiadaním predmetných pozemkov nebohého advokáta Q.. B. F.
z S.. Za užívateľov pozemkov jednal a predmetnú záležitosť vybavoval pán H. Š.. Všetci užívatelia
pozemkov vrátane žalobcu v 1. rade následne zložili finančné prostriedky v dohodnutej výške ako
kúpnu cenu za odkúpenie predmetných pozemkov, pričom následne boli informovaní, že pozemky sú
už odkúpené a každý z nich má svoju časť tak, ako ju doteraz užíval. Následne bol na pozemok dňa

16.06.1992vyhotovenýgeometrickýplán,ktorýpresnevymedzil,komupatriajednotlivé častipozemkov.
Z geometrického plánu vyplýva, že žalobcovia sú vlastníkmi dielu 2 o výmere XXXm2 jeho odčlenením
od parcely č. XXXX a dielu 3 o výmere XXXm2 jeho odčlenením od parcely č. XXXX, spolu teda pozemok
žalobcov predstavoval veľkosť XXXm2 a vznikla ním nová parcela č. XXXX/X. Na základe uvedenéhomaližalobcoviazato,žesúvlastníkmitamvyznačenýchnehnuteľností.Vgeometrickomplánevovýkaze
výmer sú žalobcovia uvedení ako vlastníci pozemku č. 1. Žalobcovia následne nerušene pokračovali
v užívaní pozemku č. 1 v presvedčení a dobrej viere, že sú jeho vlastníkmi. Žalovaný v 1. rade, ktorý

je bratom žalobcu v 1. rade daný stav rešpektoval a nikdy nespochybňoval vlastnícke právo žalobcov
k pozemku č. 1, hoci ako sa ukázalo, žalovaní boli po celý čas v katastri nehnuteľností zapísaný ako
výluční bezpodieloví spoluvlastníci Pozemku, a to aj v časti, o ktorej sa žalobcovia domnievali, že je v
ich vlastníctve. Sporové strany mali donedávna veľmi blízke vzťahy, o čom svedčí aj fakt, že si pozemky
medzi sebou nikdy neoddeľovali plotom. Žalobcov v ich vlastníctve utvrdzovalo aj to, že žalobca v 1. rade

so žalovaným v 1. rade spoločne vybudovali na Pozemku záhradnú chatku s pivnicou a prístreškom,
ktorá z polovice leží na pozemku č. 1 a z polovice na pozemku, ktorý mal byť podľa geometrického plánu
vlastníctvom žalovaných. Žalobcovia až dodnes uhrádzajú za predmetný pozemok daň z pozemkov, kde
v platobnom výmere je uvedená výmera XXXm2 záhrady, ktorá korešpondovala s výmerou uvedenou v
geometrickom pláne. V apríli roku 2017 doručilžalovaný v 1. rade žalobcovi v 1. rade výzvu na ukončenie
neoprávneného užívania pozemku a jeho uvedenie do pôvodného stavu. Z uvedenej výzvy sa žalobca

v 1. rade po prvý krát dozvedel, že Pozemok, ktorého súčasťou je aj pozemok č. 1 sa podľa výpisu z
listu vlastníctva nachádza vo výlučnom bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaných, dokonca, že sa tam
ani taká parcela ako ju definuje geometrický plán, teda parcela č. XXXX/X nenachádza. Z predmetnej
výzvy sa žalobca v 1. rade prvýkrát dozvedel o údajnej dohode medzi ním a žalovaným v 1. rade o
tom, že žalobcovia môžu pozemok č. 1, o ktorom sa až do teraz domnievali, že je v ich vlastníctve,

dočasne bezplatne užívať, pričom žalovaní už vraj nemajú záujem aby tento pozemok žalobcovia
užívali. S ohľadom na všetky skutkové okolnosti považujú svoj omyl za ospravedlniteľný, keďže k
nemu došlo napriek zachovaniu obvyklej miery opatrnosti, ktorú bolo možné od žalobcov rozumne
očakávať. Poukázali na rozhodnutia Najvyššieho súdu sp. zn. 5Cdo/30/2010 zo dňa 01.03.2011 ako aj
5Cdo/87/2010 zo dňa 28.03.2011, v ktorých Najvyšší súd SR judikoval, že funkciou vydržania je umožniť

nadobudnutie vlastníctva držiteľovi, ktorý vec dlhodobo ovláda v dobrej viere, že je jej vlastníkom, pričom
táto dobrá viera (dobromyseľnosť) je podľa platnej úpravy daná „so zreteľom na všetky okolnosti“.
Vydržanie tak hojí najmä vady alebo nedostatok nadobúdacieho titulu. V prípade, že zmluva je neplatná
pre vadu, o ktorej nemohol nadobúdateľ pri zachovaní obvyklej opatrnosti vedieť, alebo ak tu titul
výnimočne vôbec nie je a nadobúdateľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že tu titul

je, stane sa nadobúdateľ veci jej oprávneným držiteľom a pri splnení ďalších podmienok ju vydrží.
Poukázal aj na nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 484/2015 zo dňa 14.11.2018, podľa ktorého
je potrebné sa prikloniť k takému výkladu ustanovenia § 134 Občianskeho zákonníka, že aj v prípade
ak nie sú úplne splnené zákonné podmienky vydržania, je potrebné poctivým vydržateľom umožniť
nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním a teda uviesť do súladu dlhodobý faktický stav nepretržitej

držby so stavom vlastníckym, pričom výklad ustanovenia § 134 Občianskeho zákonníka, ktorý túto
možnosť vylučuje, nie je ústavne komfortný. Za poctivý spôsob nadobudnutia veci treba považovať
také nadobudnutie, ktoré je v súlade s dobrými mravmi, spravidla býva pri tom rozhodujúce, či držiteľ
za držanú vec zaplatil dohodnutú sumu prípadne poskytol iné plnenie. Zákonné podmienky vydržania
(spôsobilý subjekt, spôsobilý predmet, oprávnenosť držby, dobromyseľnosť, že im vec patrí, ako aj

uplynutie vydržacej doby) sú všetky splnené. Okrem listinných dôkazov žiadali vykonať dokazovanie
výsluchom sporových strán a svedka H. Š..

3. Žalovaní žiadali žalobu zamietnuť. Popreli skutkové tvrdenia žalobcov, že došlo k realizácii ich
zámeru nadobudnúť pozemok č. 1 do ich vlastníctva. Žalovaní skutkovo tvrdili, že k realizácii

zámeru nemohlo dôjsť, nakoľko všetky dotknuté osoby (vrátane žalobcu v 1. rade) boli upozornené
na nemožnosť drobenia pozemkov. Z uvedeného dôvodu sa žalovaný v 1. rade so žalobcom v
1. rade dohodli, že predmetný Pozemok budú užívať spoločne s tým, že kúpou ho do vlastníctva
nadobudnú žalovaní a riešenie situácie nechali na neskôr. Vlastníctvo k Pozemku bolo na žalovaných
prevedené Kúpnou zmluvou uzavretou dňa XX.XX.XXXX. Po prevode vlastníctva k Pozemku strany

tento naďalej užívali spoločne na základe ústnej dohody o užívaní pozemku. Žalovaní zastávajú názor,
že žalobcovia nemohli byť dobromyseľní v otázke vzniku ich vlastníctva, keď svoje vlastníctvo odvodzujú
od nasledovných skutočností: zloženie finančných prostriedkov, informovanie o odkúpení pozemkov,
existencia geometrického plánu, platobného výmeru na rok 1998 a rozhodnutia o vyrubení dane na
rok 2016. Samotné oznámenie niekomu, že je vlastník a prípadný geometrický plán nemohol založiť

vlastníctvo žalobcov.

4. Vo veci nie je sporné, že sporové strany Pozemok začali užívať približne v roku 1984, približne v
roku 1991 mala vlastníčka Pozemku P. V. záujem vlastníctvo k Pozemku previesť, sporové strany malizáujem vlastníctvo k Pozemkom nadobudnúť. Prevod vlastníctva mala zabezpečiť tretia osoba odlišná
od sporových strán. Žalobcovia v čase, keď predpokladali prevod vlastníctva, disponovali geometrickým
plánom, na ktorého výkaze výmer v časti „Nový stav“ v stĺpci „Vlastník“ sú uvedení vo vzťahu k Pozemku

č. 1. Žalobcovia zložili finančné prostriedky H. Š. a boli informovaní, že pozemky sú odkúpené. Žalobcom
bol doručený platobný výmer na Pozemok č. 1 na rok 1998 a rozhodnutie o vyrubení dane na rok 2016.
V súčasnosti sú ako vlastníci Pozemku v katastri nehnuteľností zapísaní žalovaní.

5. Sporným vo veci je, či žalobcovia mali vedomosť o nemožnosti drobenia pozemkov, či mali vedomosť

o uzavretí Kúpnej zmluvy, ktorou bolo vlastníctvo k Pozemku prevedené na žalovaných, či uhrádzali daň
z nehnuteľnosti za užívaný pozemok, a či mali vedomosť, že nimi užívaný pozemok užívajú na základe
ústnej dohody so žalovanými.

6. Skutkový stav si súd ustálil z nesporných skutkových tvrdení sporových strán, ako aj dokazovaním v
rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci, a to: Geometrickým plánom vypracovaným Ing. W. R. dňa

XX.XX.XXXX, Kúpnou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX, pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav:

7. Sporové strany začali Pozemok užívať približne v roku 1984, približne v roku 1991 mala
vlastníčka Pozemku P. V. záujem vlastníctvo k Pozemku previesť, sporové strany mali záujem
vlastníctvo k Pozemku nadobudnúť. Žalobcovia za účelom nadobudnutia vlastníctva k pozemku nikoho

nesplnomocnili, nepodpísali žiadnu zmluvu o prevode vlastníctva, vlastníčke pozemku P. V. neuhradili
žiadne finančné prostriedky, v katastri nehnuteľností nikdy neboli zapísaný ako vlastníci Pozemku č. 1.
Mali však k dispozícii geometrický plán, na ktorého výkaze výmer v časti „Nový stav“ v stĺpci „Vlastník
užívateľ (adresa)“ figurujú ich mená, Františkovi Šebestovi odovzdali finančné prostriedky.

8. Súd nevykonal všetky dôkazy navrhnuté žalobcami, lebo by boli vzhľadom na zistený skutkový stav
nadbytočnými a neúčelnými, čím postupoval v súlade so zásadou hospodárnosti konania.

9. Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), vlastníctvo veci možno nadobudnúť
kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných

skutočností ustanovených zákonom.

10. Podľa § 134 ods. 1 OZ, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po
dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

11. Podľa § 134 ods. 2 OZ, takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť
predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených
právnických osôb ( § 125).

12. Podľa § 134 ods. 3 OZ, do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej

držbe právny predchodca.

13. Podľa § 134 ods. 4 OZ, pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia
o plynutí premlčacej doby.

14. Podľa § 129 ods. 1 OZ, držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva
právo pre seba.

15. Podľa § 129 ods. 2 OZ, držať možno veci, ako aj práva, ktoré pripúšťajú trvalý alebo opätovný výkon.

16. Podľa § 130 ods. 1 OZ, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec
alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

17. Vydržanie patrí k všeobecným originárnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva a
pojmovo predstavuje nadobudnutie vlastníckeho práva dlhodobou držbou oprávnenou osobou, ktorá

nie je vlastníkom. Výsledkom splnenia všetkých zákonom požadovaných predpokladov vydržania
(spôsobilý predmet vydržania, oprávnenosť držby a jej nepretržitosť a dobromyseľnosť) je nadobudnutie
vlastníckeho práva k veci vydržateľom, a to okamihom uplynutia vydržacej doby. V zmysle citovaných
ustanovení § 129 ods. 1 a § 130 ods. 1 OZ, oprávneným držiteľom je ten, kto nakladá s vecou ako svlastnou a je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí. Otázku dobromyseľnosti
alebo nedobromyseľnosti treba hodnotiť nie iba zo subjektívneho hľadiska, ale objektívne, teda posúdiť,
či držiteľ pri bežnej opatrnosti, ktorú možno od každého požadovať, nemohol mať po celú vydržaciu dobu

dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec patrí. Dobromyseľnosť znamená, že držiteľ je ohľadne existencie
svojho práva v omyle, pričom musí ísť o omyl ospravedlniteľný. Pri ospravedlniteľnom omyle držiteľ
postupuje s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu od
každého požadovať.

18. Súd je názoru, že nie sú pochybnosti o tom, že pozemok, ktorého vlastníctvo tvorí predmet tohto
konania je spôsobilým predmetom vydržania. Taktiež, že u žalobcov sa jednalo o držbu oprávnenú, a že
držba bola nepretržitá. Pochybnosti sú však ohľadne dobromyseľnosti žalobcov o tom, že im vec patrí.

19. Svoju vieru, že im vec patrí žalobcovia odvodzovali od existencie geometrického plánu, na ktorého
výkaze výmer v časti „Nový stav“ v stĺpci „Vlastník užívateľ (adresa)“ figurujú ich mená vo vzťahu

k pozemku č. 1. Tu súd poukazuje na skutočnosť, že stĺpec, v ktorom figurujú mená žalobcov nie
je označený iba ako „Vlastník“ (ako uvádzali žalobcovia), predmetný stĺpec je označený „Vlastník
užívateľ (adresa)“. Teda mená žalobcov mohli byť v stĺpci uvádzané aj ako mená držiteľov. Dokonca
ani v prípade označenia predmetného stĺpca „Vlastník“ nemožno bez ďalšieho považovať geometrický
plán za listinu potvrdzujúcu vlastnícke právo, keďže geometrický plán je len grafickým znázornením

nehnuteľností, ktorým sa vyjadruje stav nehnuteľností pred zmenou a po zmene s uvedením doterajších
a nových parcelných čísel, výmer, druhov pozemkov a ďalších údajov. Viera žalobcov ďalej vychádzala
zo skutočnosti, že H. Š. odovzdali finančné prostriedky, a že za Pozemok č. 1 im bola vyrubovaná
daň z nehnuteľnosti (v konaní nebolo preukázané, že by daň zaplatili). V prípade ak prevod vlastníctva
mala zabezpečovať tretia osoba - H. Š., na vybavenie tejto záležitosti bolo potrebné menovaného

splnomocniť, čo v konaní nebolo ani tvrdené. Žalobcovia sa ohľadne svojho vlastníctva nedožadovali
predloženia kúpnej zmluvy, nezaujímali sa ohľadne podania návrhu na vklad vlastníckeho práva do
katastra nehnuteľností, ani ohľadne rozhodnutia o povolení/nepovolení vkladu. Súd hodnotiac omyl
žalobcov o existencii ich vlastníckeho práva dospel k záveru, že ich omyl nemožno považovať za
ospravedlniteľný. Ak by žalobcovia postupovali s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno od každého

požadovať, mali by dôvodné pochybnosti, že im vec patrí. Miera opatrnosti žalobcov nebola dostatočná
ani z dôvodu, že vznik svojho vlastníctva si neoverovali ani v katastri nehnuteľností. V súvislosti s
uvedeným súd zároveň poukazuje na rozsudok NS ČR sp.zn. 2Cdon 568/96 zo dňa 10.02.1999, podľa
ktorého „dobrá viera držiteľa sa musí vzťahovať ku všetkým právnym skutočnostiam, ktoré majú za
následok nadobudnutie veci alebo práva, ktoré je predmetom držby, teda i k existencii písomnej zmluvy

o prevode nehnuteľnosti. Pokiaľ sa niekto uchopí držby nehnuteľnosti na základe ústnej zmluvy o jej
prevode, nemôže byť vzhľadom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že je vlastníkom veci, a to ani
v prípade, že je presvedčený, že taká zmluva k nadobudnutiu vlastníctva k nehnuteľnosti postačuje.
Držba nehnuteľnosti, ktorá sa o takú zmluvu opiera, nemôže viesť k vydržaniu.“ Obdobný právny názor
bol vyjadrený aj v rozsudku NS ČR sp.zn. 22 Cdo 61/2001 zo dňa 02.02.2001.

20. Uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/30/2010 zo dňa 01.03.2011 ako aj 5Cdo/87/2010
zo dňa 28.03.2011, na ktoré žalobcovia poukazovali, síce nevylúčili nadobudnutie vlastníckeho práva
vydržaním v prípade ak tu titul vôbec nie je, takýto vznik vlastníckeho práva však stále podmieňujú
dobromyseľnosťou nadobúdateľa ohľadne jeho vlastníckeho práva, čo nie je tento prípad.

21. Závery nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 484/2015 zo dňa 14.11.2018, za poctivý spôsob
nadobudnutia veci považujú také nadobudnutie, ktoré je v súlade s dobrými mravmi, pričom za
rozhodujúce považujú zaplatenie dohodnutej sumy prípadne poskytnutie iného plnenia. Uvedené závery
súd nepovažuje za spôsobilé privodiť žalobcom priaznivé rozhodnutie, keďže v konaní ani netvrdili, že

vlastníčke pozemku (pani P. V.) zaplatili za pozemok kúpnu cenu, prípadne poskytli iné plnenie. Ak zo
strany žalobcov došlo k zaplateniu kúpnej ceny osobe odlišnej od vlastníčky, nemožno takýto postup
stotožňovať s poskytnutím plnenia tak, ako to predpokladá predmetný nález Ústavného súdu SR.

22. Ďalšie argumenty žalobcu súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej už za nerozhodné, bez

potreby sa s nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď
na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do
všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí daťodpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však
nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj
napríkladrozhodnutiaÚstavnéhosúduSRsp.zn.II.ÚS251/04,III.ÚS209/04,II.ÚS200/09apod.).Preto

na ostatnú argumentáciu žalobcov súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

23. Na základe vyššie uvedeného dospel súd k záveru, že žaloba je v celom rozsahu nedôvodná, a
keďže žalobcovia sa nestali vlastníkmi Pozemku č. 1 na základe žiadneho z dôvodov uvedených v §
132 ods. 1 OZ, žalobu zamietol.

24. Podľa ust. § 251 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), trovy konania sú všetky
preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s
uplatňovaním alebo bránením práva.

25. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu

vo veci. (1) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. (2)

26. Podľa ust. § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník. (2)

27. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP,
keď žaloba žalobcov bola zamietnutá, z čoho vyplýva plný úspech žalovaných, čo v konečnom dôsledku

znamená nárok žalovaných voči žalobcom na náhradu účelne vynaložených trov celého konania v
rozsahu 100% trov konania, o čom súd rozhodol vo výroku II. rozsudku. V konaní pritom nebol tvrdený a
súd sám nezistil žiaden dôvod na aplikáciu § 257 CSP. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté v
zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom
súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. m) CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať

návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).