Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Sunday, May 29, 2022

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 20C/92/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8120212060
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Bujňák

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2022:8120212060.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov, sudcom JUDr. Marekom Bujňákom, v právnej veci žalobkyne C. M., M..

XX.XX.XXXX, Q. B. XXXX/X, XXX XX U., zastúpenej Občianskym Združením CSP Prievidza, 1. mája
388/8,97242LehotapodVtáčnikom,protižalovanémuPrimabankaSlovensko,a.s.,sosídlomHodžova
11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, o zdržanie sa výkonu dobrovoľnej dražby, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou zo Zmluvy o zriadení
záložného práva na nehnuteľnosti č. 0000000000000211691 uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným,
predmetom ktorej sú nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXXXX, v podiele 1/1, katastrálne
územie U., byt č. XX, vchod X, na prízemí v bytovom dome súpisné číslo XXXX nachádzajúcom sa

na pozemku parcelné číslo XXXXX, register „C“, výmere 660 m2, druh pozemku zastavané plochy a
nádvoria a podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu XX/XXXX.

II. Žalobkyni nárok na náhradu trov konania nepriznáva a žalovaný nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáha, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa realizácie
výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou stavby nehnuteľnosti v podiele XX/XXXX a to byt v
bytovomdome,vchodX,prízemie,bytč.XX,súpisnéčísloXXXX,naparceleXXXXX,katastrálneúzemie
U., obec U., katastrálny úrad U., C. XXXXX.

2. Žalobu odôvodnila tým, že je vlastníkom nehnuteľnosti v podiele XX/XXXX a to byt v bytovom
dome, vchod X, prízemie, byt č. XX, súpisné číslo XXXX, na parcele XXXXX, katastrálne územie U.,
obec U., katastrálny úrad Prešov, LV XXXXX. V nehnuteľnosti má trvalé bydlisko. Dňa 19.05.2015
uzavrela žalobkyňa spolu so žalovaným 1. rade zmluvu o splátkovom úvere č. 00000 00000 211691
na sumu 48.876,- eur. Súčasťou zmluvy bola Zmluva o zriadení záložného práva - súhlas banky s
nakladaním so založenou nehnuteľnosťou a Návrh na vklad záložného práva na nehnuteľnosti v podiele

XX/XXXX a to byt v bytovom dome, vchod X, X.p., byt č. XX, súpisné číslo XXXX, na parcele XXXXX
katastrálne územie U., obec U., katastrálny úrad U., LV XXXXX. Žalobkyňa úver riadne a včas splácala
v dohodnutých splátkach v období od roku 2015 do polovice roku 2019. V polovici 2019 sa dostala
do dočasných finančných problémov z dôvodu straty príjmu a vážnych zdravotných problémov. Ku
dňu podania žaloby uhradila žalobkyňa na účet žalovaného 1. rade celkom 12.919,64 eura. Žalovaný
1.rade dňa 05.08.2019 listom zaslal žalobkyni Výzvu na predčasné splatenie úveru a žiada ešte uhradiť
42.495,21 eura. Následne žalovaný 2. rade dal vypracovať znalecký posudok na nehnuteľnosť vo

vlastníctve žalobkyne. Žalobkyňa proti tomuto znaleckému posudku podala námietky do rúk žalovaného
1. rade. Žalobkyňa má dôvodné obavy, že túto nehnuteľnosť žalovaný 1. a 2. rade predá v dražbe
skôr, ako súd rozhodne o platnosti určenia neplatnosti úverovej zmluvy, určenia neplatnosti záložnej
zmluvy a určenie vlastníckych pomerov k nehnuteľnosti. Záložný veriteľ žalovaný 1. rade vzhľadom nato, že nedošlo podľa neho k úhrade celého dlhu pristúpil k výkonu záložného práva formou dobrovoľnej
dražby. Namiesto ústretovosti a snahy banky preklenúť náročnú situáciu žalobkyne, pomôcť jej v ťažkej
situácii, kedy nebola žalobkyňa schopná zaplatiť splátku, sa dočkala akurát oznámenia o vyhlásení

mimoriadnej splatnosti, v ktorom ju banka vyzvala k zaplateniu celého dlhu, ktorý ak neuhradí do 15 dní
pristúpi banka v k vymáhaniu niektorým zo spôsobov ustanovených platnými právnymi predpismi, teda
uplatnením záložného práva na jej jediné obydlie. Banka nebrala vôbec ohľad na jej bezvýchodiskovú
situáciu. Nič na tom nezmenia ani tvrdenia banky, že záložné právo vykonáva až teraz, keďže dôležité
bolo práve neprimerané zosplatnenie úveru - banka nastavila zmluvné podmienky tak, že po zosplatnení

úveru ju už platenie v splátkach nezaujíma a bežný spotrebiteľ je odkázaný na bezvýchodiskovú životnú
situáciu, na ktorej konci je strata strechy nad hlavou Banky majú povinnosť postupovať nielen v súlad
so zákonom, bankovou obozretnosťou, ale voči obyčajným spotrebiteľom predovšetkým primerane a v
súlade s odbornou starostlivosťou a dobrými mravmi (§2 písm. u) a §4 ods.8 zákona č. 250/2007 Z. z. o
ochrane spotrebiteľa), aby spotrebiteľov nevystavila neprimeranému výkonu záložného práva a záložné
právo má byt' výhradne iba „ ultima ratio" spôsobom uspokojenia pohľadávky. Banka nerešpektovala nič

- žiadnu primeranosť vo svojom postupe a za každú cenu chce vykonať záložné právo, neponúkla žiadnu
reštrukturalizáciu, odklad splátok, ani nič podobné, a to napriek tomu, že vedela o ťažkej situácií. Práve
naopak snaha bánk je dokonca odkázať na požičanie si peňazí od nebankových subjektov, namiesto
toho, aby sa snažili reštrukturalizovať úver. Žalobkyňa namieta, že nemôže ponímať súdnu ochranu taký
výkon práva, ktorý je neprimeraný alebo sa prieči dobrým mravom ( §3 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

Ústavnekonformnýnemôžebyt'výkonpráva,ktorýjeneprimeranýazasahujedoprávanaobydlie.Nieje
jej jasné, prečo banka sa nesnažila uplatniť právo prostredníctvom exekúcie. To že sa dražby zneužívajú
a obchádza sa primeranejšia exekúcia potvrdzujú aj súdy. Žalobkyňa je dodnes strašne vystresovaná.
Eštehoršieje,žereálnahrozbadražbypsychickyzlevplývanazdravotnýstavžalobkyne,čímsacelkovo
zhoršuje jej už i tak dosť nalomené zdravie, kedy akýkoľvek stres, neistota a obavy o strechu nad hlavou

prispievakradikálnemuzhoršeniustavuavážneohrozujezdravie.Ktomusapridalajnedostatokfinancií
a platobná neschopnosť. Napriek tomu bola ochotná po toto ťažké obdobie splácať aspoň minimálnou
čiastkou pokiaľ sa situácia nestabilizuje. Ďalej uviedla, že Zmluva o splátkovom úvere č. U 821430-13
bola uzavretá na základe nekalých praktík a do zmluvy boli včlenené neprijateľné podmienky. Zmluva
bola uzavretá v rozpore so smernicou Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v

spotrebiteľských zmluvách, pretože táto smernica platí tiež pre obchody, podnikanie alebo profesie
verejného charakteru a ukladá vypracovanie zmlúv jednoduchou zrozumiteľnou rečou pre spotrebiteľa ,
aby mal príležitosť preskúmať všetky podmienky aby nemal o nich pochybnosti , a rovnako zaväzuje
dodávateľa poskytnúť odbornú pomoc, ktorá nebola pri uzatváraní zmluvy poskytnutá. Žalobkyňa má
za to, že podmienky v zmluve sú také ako boli v zmluve podpísané. Právne úkony dodávateľa boli

v rozpore so zákonom a priečia sa dobrým mravom. Zmluvný vzťah sa dostal do neudržateľného
stavu, pretože došlo k značnej nerovnováhe v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa. Dodávateľ Banka zaslala žalobkyni Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti, čím
použila nekalú praktiku, a neprijateľnú podmienku: Občiansky zákonník ustanovenie § 53 ods. 4) písm.
k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako

sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku a preto ide o neplatný právny úkon z ktorého nemôžu plynúť
platné právne účinky. Podľa ustanovení § 52,§ 53, § 54 Občianskeho zákonníka dodávateľ Banka už
pri uzatváraní zmluvy konala nekalo a dojednala neprijateľné podmienky. Podľa § 53 ods. 4) písm. i )
Za neprijateľné podmienky sa považujú ustanovenia ktoré umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť
zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve. Podľa § 53 ods. 4) písm. 1 ) obmedzujú prístup

k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno: ktoré by podľa práva,
ktorým sa riadi zmluvný vzťah mala niesť iná zmluvná strana. Podľa § 53 ods. 4) písm. o ) oprávňujú
dodávateľarozhodnúťotom,žejehoplneniejevsúladesozmluvou,aleboktorépriznávajúprávozmluvu
vykladať iba dodávateľovi Podľa § 53 ods. 7) zabezpečenie splnenia záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy
prostredníctvom zabezpečovacieho prevodu práva je pri spotrebiteľskej zmluve neprípustné. Dodávateľ

Banka v tomto konaní ako žalovaný 1. rade predložil úverové podmienky a sadzobník v nesúlade a
v rozpore so zákonom. Žalovaný 1. rade neskúmal bonitu žalobkyni, ani sa jej nespýtal na situáciu v
rodine, čím zanedbal svoju povinnosť odbornej starostlivosti (§ 2 písm. u) zákona o ochrane spotrebiteľa
Zanedbanie povinnosti odbornej starostlivosti je v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa považované za
nekalú obchodnú praktiku, ktorá je podľa § 7 ods. 1 cit. zákona zakázaná. Žalovaný 1./ poskytoval úver

bez ohľadu na to, či si overil, či bude žalobkyňa schopná ho splácať alebo nie. Množstvo neprijateľných
zmluvných podmienok a systém sankcií sú nastavené tak, že v prípade omeškania so splácaním je
žalobkyňa v nevýhodnom postavení ako slabšia zmluvná strana, čo zakladá hrubú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán a v jeho neprospech, čo zákonodarca označil za neprijateľné(§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Žalobkyňa je presvedčená, že žalovaný 1./ voči jej použil
neprijateľné zmluvné podmienky a nečestný postup, a teda porušil § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.
z. o ochrane spotrebiteľa. Žalovaný 1. rade dodávateľ/veriteľ vedome, na škodu mnohých spotrebiteľov

obchádza zákon v snahe získať tak pre seba výhodnejšie postavenie, núti spotrebiteľa spotrebiteľskou
zmluvou k takému konaniu, ktoré nie je povinný vykonať, s cieľom obchádzať ustanovenia Občianskeho
zákonníka o ochrane spotrebiteľa a ďalších predpisov poskytujúcich spotrebiteľskú ochranu. Slovná
formulácia zmluvy nemusí priamo odporovať doslovnému zneniu zákonného ustanovenia, avšak svojimi
dôsledkami sleduje ten cieľ, aby predmetné ustanovenie dodržané nebolo, teda zákon obchádza. Pri

takomto veľkom počte hrubo nemorálnych a zneužívaných zmluvných podmienok, ktoré zakladajú hrubú
nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa nemôže obstáť ani zmluva o úvere
ako celok. A to sme neuviedli ani všetky podmienky, ktoré možno v zmluve a úverových zmluvných
podmienkach spotrebiteľskej zmluvy považovať za neprimerané a nekalé. Z týchto dôvodov navrhuje,
aby súd aplikoval ust. § 41 OZ v jeho eurokonformnom výklade s ust. čI. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/
EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a v súlade s cieľom a zmyslom Čl. 169

Zmluvy o fungovaní Európskei únie a ČI. 38 Charty základných práv Európskej únie, ktoré vyjadrujú
enormný záujem EÚ na ochranu práv a záujmov Európskych spotrebiteľov. Žalobkyňa ďalej uviedla,
že banka vyžaduje podpisom od spotrebiteľa súhlas so sprístupnením a poskytnutím všetkých údajov
o všetkých úveroch a bankových zárukách poskytnutých Dlžníkovi avšak Dlžník jej nedáva súhlas so
spracovávaním a poskytovaním osobných údajov tretím osobám. Žalobkyňa je presvedčená, že Banka

konala v rozpore so zákonom o ochrane osobných údajoch. V prípade vykonania dražby by došlo
k neprimeranému zásahu do práva na obydlie a do práva na súkromný a rodinný život žalobkyne.
Týmto konaním by bol porušený aj ČI. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobodách
(ďalej len „Dohovor“). Podľa tohto článku je zásah do súkromného a rodinného života opodstatnený
a oprávnený len vtedy , ak „ je to v súlad so zákonom a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v

záujem národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzania
nepokojom alebo zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo ochrana práv a slobôd iných“ V
kontexte s týmto článkom dala do pozornosti aj rozhodnutie Ústavného súdu SR I. ÚS 13/2000 v spojení
s rozhodnutím Európskeho súdu pre ľudské práva Stanková vs. Slovenská republika a v rozhodnutí
Paulic v. Chorvátsko. Súdy v týchto judikátoch potvrdili, že akýkoľvek zásah do obydlia je potrebné

posudzovať' veľmi citlivo a zužujúco s tým, že dotknutá osoba má mat za každých okolností možnosť
dovolať sa ochrany na nezávislom a nestrannom súde. Aplikácia týchto judikátov je o to nevyhnutnejšia,
že zásah do vlastníckeho práva žalobcov (ČI. 20 Ústavy SR) a práva na obydlie C či. 19 Ústavy SR) chce
vykonať súkromný subjekt dražobník, ktorý nepodlieha žiadnej súdnej kontrole, ktorá by v reálnom čase
poskytla právam žalobkyni ochranu. Žalobkyňa nemá inú zákonnú ochranu, len požiadať súd o vydanie

rozhodnutia, podľa §328 Z.z. 160/2015 Civilný sporový poriadok, ktorým by dočasne upravil pomery
účastníkov konania. Z týchto dôvodov navrhla, aby súd uložil žalovaným zdržať sa realizácie výkonu
záložného práva dobrovoľnou dražbou stavby nehnuteľnosti v podiele XX/XXXX a to byt v bytovom
dome, vchod X, prízemie, byt č. XX, súpisné číslo XXXX, na parcele XXXXX, katastrálne územie Prešov,
obec Prešov, katastrálny úrad U., LV XXXXX, ktorá pozostáva z prevodu nehnuteľností, vypratania

nehnuteľností a zasahovania do užívacích práv navrhovateľa.

3. Vo veci bolo nariadené neodkladné opatrenie, ktorým súd nariadil žalovanému povinnosť zdržať sa
realizácie záložného práva dobrovoľnou dražbou k nehnuteľnostiam byt zapísaný na LV č. XXXXX,
správakatastraokresU.,obecU.,katastrálneúzemiePrešov,bytč.XX,vovchodeX,prízemievbytovom

dome súp.č. XXXX, na parcele registra „C" KN s parcelným číslom XXXXX a spoluvlastnícky podiel
na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na príslušenstve v podiele XX/XXXX, do
právoplatného a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

4. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že zákonodarca zákonom ( najmä Občiansky

zákonník) upravil jednak inštitút predčasného zosplatnenia, podmienený jasne stanovenými
podmienkami a jednak inštitútu záložného práva, vrátane jeho výkonu, čím jednoznačne vymedzil
mantinely primeranosti výkonu tohto práva, bez pochýb so zreteľom aj na ochranu dlžníka (informačná
povinnosť, dĺžka omeškania atď.); všetky tieto zákonné podmienky boli zo strany žalovaného dodržané,
žalobkyňou neboli namietané, a preto sú námietky žalobkyne vo vzťahu k primeranosti a zákonnosti

výkonu uvedeného práva celkom zrejme neopodstatnené. Uvedené o to viac platí v prípade, kedy
konkrétny spôsob a podmienky výkonu práva upravuje osobitný zákon tak, ako je tomu v prípade
dobrovoľnej dražby (Zák. č. 527/2002 Z.z.); v tomto smere zákon vymedzuje podmienky, za ktorých je
možné vydražiť nehnuteľnosť, vrátane podmienok najnižšieho podania, znaleckého posudzovania atď..Na čo najvyššej sume, za ktorú sa má speňažiť nehnuteľnosti v dražbe, má eminentný záujem bez
pochýb aj veriteľ, keďže od výšky tejto sumy závisí aj miera uspokojenia jeho pohľadávok. Občiansky
zákonník dokonca vyslovene v ust. § 53 ods. 10 OZ určuje, že v danom prípade je možné vykonať

záložné právo výlučne formou dobrovoľnej dražby. Účel uvedeného ustanovenia nepochybne spočíva
právne v zabezpečení ochrany spotrebiteľa, ktorá má byť použitím citovaného osobitého zákona
naplnená, čo je zrejmé, okrem iného, aj zo systematického zaradenia predmetného ustanovenia v
právnom predpise. Tvrdenie, že záložné právo má byť výhradne prostriedkom „ultima ratio", teda
prostriedkom poslednej inštancie v rámci uspokojenia pohľadávky, nemá oporu ani v zákone a ani v

jeho výklade. Inštitút záložného práva ako aj dobrovoľnej dražby je zákonný a regulovaný spôsob, ako
môže byť veriteľ uspokojený v prípade, ak si dlžník nesplní svoje povinnosti, pričom v právnom poriadku
niet zmienky o tom, že veriteľ má najprv využiť iné spôsoby uspokojenia svojej pohľadávky a až keď
tieto zlyhajú, potom pristúpiť k výkonu záložného práva a realizovať ho prostredníctvom dobrovoľnej
dražby. Z povahy predmetného inštitútu, jeho právnej úprav, a funkcie vyplýva presne opačný záver.
Proces uplatňovania pohľadávky prostredníctvom súdu a následne exekúcie, spravidla býva čo do času

zdĺhavejší, s čím, okrem iného súvisí aj narastenie príslušenstva pohľadávky, spravidla býva čo do
nákladov na uplatnenie svojho práva nákladnejší oproti výkonu dobrovoľnej dražby, čo sa týka tak času
potrebného na uplatnenie práva na súde a následne v exekúcii a rovnako aj tak nákladov spočívajúcich
v súvisiacich súdnych trovách. Aj v zmysle komentára Iura Edition k ust. § 151a OZ plní záložné právo
dve funkcie. Okrem zabezpečovacej ide o funkciu uhradzovaciu. Záložné právo je zriaďované práve

preto, aby sa zabezpečili záväzky súvisiace s Úverovou zmluvou pre prípad, že nedôjde k riadnemu,
úplnému a včasnému splateniu pohľadávky žalovaného. Realizácia záložného práva prostredníctvom
predaju zálohu na dražbe je teda riadny a zákonný spôsob uspokojenia veriteľa v danom prípade. Opäť
tiež pripomíname, že ide dokonca o jediný možný spôsob výkonu záložného práva v danom prípade
v súvislosti s ust. § 53 ods. 10 OZ. Zmysel záložného práva spočíva práve v právnej istote, ktorú

poskytuje veriteľovi pre prípad nesplácania dlhu dlžníkom v tom, že tento nebude nútený pristúpiť k
iným formám ochrany svojho práva. Aj v tomto kontexte je absurdný výklad žalobkyne, podľa ktorého
by povinne malo využitiu tohto inštitútu veriteľom (výkonu záložného práva) predchádzať využitie iných,
či dokonca všetkých iných foriem ochrany práva. Záložné právo sa zriaďuje primárne práve preto, aby
veriteľ - v prípade porušenia zmluvných podmienok zo strany dlžníka nemusel pristúpiť k iným formám

vymáhania svojich pohľadávok - to je prvotný a základný účel záložného práva tak. ako vyplýva z právnej
úpravy tohto inštitútu ako zabezpečovacieho prostriedku, vrátane právnej úpravy jeho výkonu a ako
ho chápe aj právna teória. Ďalej uviedol, že žalobkyňa vo svojom podaní iba všeobecne poukazuje na
používanie neprijateľných zmluvných podmienok, avšak tieto bližšie vôbec nešpecifikuje. Žalovanému
vôbec nie je zrejmé, v čom konkrétne má spočívať údajná neprijateľnosť zmluvných podmienok resp.,

ktoré ustanovenia zmlúv majú predstavovať neprijateľné zmluvné podmienky. Žalobkyňa sa iba veľmi
všeobecne zaoberá konštatovaním o neprijateľnosti zmluvných podmienok a poukazuje na viaceré
súdnerozhodnutia,ktorésazaoberajúnekalýmičineprijateľnýmipodmienkami,avšakpodľažalovaného
vôbec nesúvisia s prejednávanou vecou. Žalovaný vo výzve na predčasné splatenie úveru žalobkyňu
vyzval na zaplatenie sumy, ktorá nepredstavuje sankciu spojenú s neplnením jeho záväzku, ale

predstavuje konkrétnu výšku dlžnej sumy pozostávajúcej z dlžnej istiny a príslušenstva. V danom
prípade celkom jednoznačne nemôže byť naplnené ustanovenie § 53 ods. 4) písm. k) OZ, ktoré
by zakladalo použitie nekalej praktiky zo strany žalovaného. Žalovaný považuje za zarážajúce, že
žalobkyňa poukazuje na pochybenie zo strany žalovaného ako banky, ktorá podľa nej nedostatočne
skúmala jej bonitu pred poskytnutím úveru a porušila svoju povinnosť odbornej starostlivosti Žalobkyňa

vo svojom podaní uviedla, že úver riadne splácala v dohodnutých splátkach v období od roku 2015
do polovice roku 2019. Z uvedeného je zrejmé, že takmer 4 roky po uzavretí zmluvy žalobkyňa
dodržiavala platobnú disciplínu v zmysle úverovej zmluvy a teda uvedené iba potvrdzuje skutočnosť, že
v čase uzatvárania zmluvy na základe dôkladného posúdenia bonity, žalobkyňa spĺňal podmienky na
poskytnutie úveru v predmetnej výške a za požadovaných podmienok. Žalovaný pred poskytnutím úveru

žalobkyni na posúdenie bonity využil až tri rôzne zdroje informácií a to dopyt do Spoločného registra
bankových informácií, žiadosť o úver a report zo sociálnej poisťovne.

5. Uznesením zo dňa 07.09.2021 súd zastavil konanie voči žalovanému v 2./ rade.

6. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:

7. Žalobkyňa uzavrela so žalovaným dňa 19.05.2015 zmluvu o úvere č. 0000000000211691, na základe
ktorej žalovaný poskytol žalobkyni úver vo výške 48.876,- eur, ktorý sa žalobkyňa zaviazala splácaťmesačných splátkach po 224,73 eura. Splatnosť úveru bola 22 rokov odo dňa podpisu zmluvy. Účastníci
zmluvy si dohodli ročnú úrokovú sadzbu 1,80%, ktorá bola dohodnutá ako pohyblivá a skladala sa zo
základnej sadzby 2,20% ročne a hrubej marže - 0,40% ročne.

8. Dňa 21.05.2018 oznámil žalovaný žalobkyni novú výšku splátky 240,35 eura a novú výšku poplatku
za poistenie schopnosti splácať úver vo výške 21,56 eura, spolu 261,91 eura.

9. Na zabezpečenie vyššie uvedeného úveru bola dňa 21.05.2005 medzi stranami uzavretá Zmluva o

zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok č. 0000000000211691, zapísané na liste vlastníctva č.
XXXXX, v podiele 1/1, katastrálne územie U., byt č. XX, vchod X, na prízemí v bytovom dome súpisné
číslo XXXX nachádzajúcom sa na pozemku parcelné číslo XXXXX, register „C“, výmere 660 m2, druh
pozemku zastavané plochy a nádvoria a podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu
XX/XXXX.

10. Dňa 01.07.2019 bola žalobkyňa vyzvaná na úhradu omeškaných splátok a bola upozornená na
možnosť zosplatnenia. Dňa 05.08.2019 vyzval žalovaný žalobkyňu na predčasne splatenie úveru vo
výške 42.465,21 eura.

11. Podľa znaleckého posudku č. 23/2020 všeobecná hodnota bytu bola stanovená na sumu 73.800,-

eur.

12. Podľa znaleckého posudku č. 270/2019 všeobecná hodnota bytu bola stanovená na sumu 76.400,-
eur.

13. Podľa prehľadu splácania po predčasnom zosplatenení žalobkyňa pravidelne mesačne uhrádza
splátky vo výške 240,- eur, pričom doposiaľ nesplatená istina je vo výške 34.248,83 eura.

14. Z výpisu z LV č. XXXXX vyplýva, že žalovaný pristúpil k výkonu záložného práva

15. Zistený skutkový stav súd takto právne posúdil:

16. Podľa § 52 ods.1,2,3,4 OZ, Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je

to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorýchobsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka,
aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej

činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

17. Podľa § 151a OZ, záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že
záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu

záložného práva (ďalej len „záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená..

18. Podľa § 151b ods. 1, 2, 3, 4 OZ, záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou
dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom. Zmluva
o zriadení záložného práva na hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme, ak záložné právo

vzniká odovzdaním veci podľa tohto zákona. V zmluve o zriadení záložného práva sa určí pohľadávka,
ktorá sa záložným právom zabezpečuje, a záloh. V zmluve o zriadení záložného práva sa určí najvyššia
hodnota istiny, do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje, ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje
hodnotu zabezpečenej pohľadávky. Záloh môže byť v zmluve o zriadení záložného práva určený
jednotlivo, čo sa týka množstva a druhu alebo iným spôsobom tak, aby kedykoľvek počas trvania

záložného práva bolo možné záloh určiť.

19. Podľa § 151c ods. 1, 2, 3 OZ, Záložným právom možno zabezpečiť peňažnú pohľadávku, ako
aj nepeňažnú pohľadávku, ktorej hodnota je určitá alebo kedykoľvek počas trvania záložného právaurčiteľná. Záložným právom možno zabezpečiť aj pohľadávku, ktorá vznikne v budúcnosti alebo ktorej
vznik závisí od splnenia podmienky. Záložné právo prechádza pri prevode alebo prechode pohľadávky
zabezpečenej záložným právom na nadobúdateľa pohľadávky. To platí aj vtedy, ak ide o inú zmenu v

osobe oprávnenej zo zabezpečenej pohľadávky.

20. Podľa § 151j ods. 1,2 OZ, ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas
splnená,môžezáložnýveriteľzačaťvýkonzáložnéhopráva.Vrámcivýkonuzáložnéhoprávasazáložný
veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe podľa osobitného

zákona,3e) alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov,3f) ak tento
zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. Ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je
riadne a včas splnená, môže sa záložný veriteľ uspokojiť alebo domáhať sa uspokojenia zo zálohu aj
vtedy, keď zabezpečená pohľadávka je premlčaná.

21. Podľa § 53 ods. 10 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.6.2014, ak záložné právo

zabezpečuje záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy, môže sa záložný veriteľ v rámci výkonu záložného
práva uspokojiť len predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona alebo predajom zálohu podľa
osobitných zákonov.

22. Vykonaným dokazovaním hodnotiac dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti súd dospel k záveru,

že žaloba je dôvodná.

23. Z obsahu zmluvy o úvere je zrejmé, že ide o typizovanú spotrebiteľskú zmluvu. Základnou črtou
spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na
dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Samotná zmluva je spísaná na formulári a žalobkyňa ju

nemohla ovplyvniť, nakoľko bola pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Z tohto dôvodu
je v prvom rade na daný právny vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy uzatvorenej medzi dodávateľom a
spotrebiteľom nutné aplikovať spotrebiteľské právne normy, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie.

24. Žalobkyňa sa domáhala, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva

dobrovoľnou dražbou.

25. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobkyňa uzavrela so žalovaným dňa 19.05.2015 zmluvu
o úvere č. 0000000000211691, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobkyni úver vo výške 48.876,-
eur, ktorý sa žalobkyňa zaviazala splácať mesačných splátkach po 224,73 eura. Splatnosť úveru bola

22 rokov odo dňa podpisu zmluvy. Účastníci zmluvy si dohodli ročnú úrokovú sadzbu 1,80%, ktorá bola
dohodnutá ako pohyblivá a skladala sa zo základnej sadzby 2,20% ročne a hrubej marže - 0,40% ročne.
Súd predmetnú zmluvu vyhodnotil ako platne uzatvorenú.

26. Na zabezpečenie vyššie uvedeného úveru bola dňa 21.05.2005 medzi stranami uzavretá Zmluva o

zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok č. 0000000000211691, zapísané na liste vlastníctva č.
XXXXX, v podiele 1/1, katastrálne územie U., byt č. XX, vchod X, na prízemí v bytovom dome súpisné
číslo XXXX nachádzajúcom sa na pozemku parcelné číslo XXXXX, register „C“, výmere 660 m2, druh
pozemku zastavané plochy a nádvoria a podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu
XX/XXXX.

27. V konaní nebolo sporné, že žalovaný pristúpil k výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou. Súd
sa v prvom rade zaoberal tým, či zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti je platným právnym
úkonom. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti
bola uzavretá v písomnej forme. V zmluve je presne označený záložný veriteľ, záložca a dlžník. V zmluve

je ďalej označená zabezpečená pohľadávka, ako aj najvyššia hodnota istiny, do ktorej sa zabezpečená
pohľadávka zabezpečuje. Zmluva obsahuje nezameniteľným spôsobom označený záloh. Zmluvne
strany nakoniec vyhlásili, že zmluva nebola uzavretá v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok. Za
takého stavu je teda súd toho názoru, že zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti je platným
právnym úkonom.

28. Žalobkyňa svoju žalobu okrem iného odôvodnila tým, že žalovaný namiesto ústretovosti a snahy
banky preklenúť náročnú situáciu žalobkyne, pomôcť jej v ťažkej situácii, kedy nebola žalobkyňa
schopná zaplatiť splátku, sa dočkala akurát oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti, v ktoromju banka vyzvala k zaplateniu celého dlhu, ktorý ak neuhradí do 15 dní pristúpi banka v k vymáhaniu
niektorým zo spôsobov ustanovených platnými právnymi predpismi, teda uplatnením záložného práva
na jej jediné obydlie. Banka nebrala vôbec ohľad na jej bezvýchodiskovú situáciu.

29. Všeobecný súd je pri posúdení otázky, ktorej strane sporu v konkrétnom prípade poskytnúť
ochranu, často postavený pred neľahkú úlohu. Okolnosti môžu byť - a často bývajú - značne
komplikované a netypické. To ho však nezbavuje povinnosti urobiť všetko pre nájdenie spravodlivého
riešenia. V prípade, že nie je možné zachovať maximum oboch v kolízii stojacich základných práv, je

všeobecný súd povinný túto kolíziu vyriešiť v prospech toho, komu svedčí všeobecná idea spravodlivosti
(pozri nález Ústavního soudu České republiky sp. zn. Pl. ÚS 34/09).

30. Špeciálnu pozornosť musí všeobecný súd venovať prípadom, keď je predmetom sporu nehnuteľnosť
slúžiaca pre potreby bývania, pretože v takom prípade je nepriamo dotknuté nielen právo na súkromný
a rodinný život podľa čl. 19 ods. 2 ústavy a čl. 8 dohovoru, z ktorého vyplývajú tiež určité procedurálne

garancie (porovnaj nález II. ÚS 294/2018 z 11. októbra 2018, bod 12), ale aj právo každého na
zachovanie ľudskej dôstojnosti zaručené čl. 19 ods. 1 ústavy. Všeobecný súd musí byť preto ostražitý
v prípadoch, keď je žaloba podaná práve z dôvodu ochrany pred tvrdeným nezákonným zásahom do
vlastníckeho práva k bytu uspokojujúceho základnú potrebu bývania žalobkyne.

31. Ústrednou otázkou v tomto prípade je, či výkon dobrovoľnej dražby je primeraný cieľu, ktorý sa
sleduje, a teda „v demokratickej spoločnosti nevyhnutný“. Európsky súd pre ľudské práva pripomína,
že zatiaľ čo čl. 8 Dohovoru neobsahuje žiadne explicitné procesné požiadavky, rozhodovací proces
spojený s opatreniami týkajúcimi sa zásahu musí byť spravodlivý a taký, aby poskytoval náležitý rešpekt
záujmom, ktoré sú zabezpečené čl. 8 Dohovoru (pozri rozsudok Giacomelli v. Taliansko, č. 59909/00, §

82, ECHR 2006-XII; Maumousseau a Washington v. Francúzsko, č. 39388/05, § 62, 6. december 2007;
V.C. v. Slovenská republika, č. 18968/07, § 141, ECHR 2011; a Hardy a Maile v. Spojené kráľovstvo, č.
31965/07, § 219, 14. február 2012). Každá osoba, ktorej hrozí zásah do práva na obydlie, by mala mať
v zásade možnosť preskúmania primeranosti a odôvodnenosti opatrenia nezávislým súdom vo svetle
príslušnýchprincípovpodľačl.8dohovorubezohľadunato,žepodľavnútroštátnehoprávanemážiadne

právo byt obývať (pozri mutatis mutandis McCann, už uvedený, § 50).

32. Ochrane obydlia sa vo svojej judikatúre venuje aj Európsky súd pre ľudské práva a hierarchia hodnôt
vzmysleživot,zdravie,obydlieatakmajetok,jezrejmá.Každopádne,garancie,ktoréposkytujeDohovor
požadujú, aby zásah do sťažovateľovho práva na rešpektovanie jeho obydlia nebol iba legálny, ale

taktiež primeraný podľa odseku 2 článku 8 k cieľu sledovanému, a to s ohľadom na okolnosti prípadu.
Následne, žiadne ustanovenie vnútroštátneho práva by nemalo byť vkladané a aplikované spôsobom
nezlučiteľným so záväzkami Chorvátska vyplývajúcimi z Dohovoru (pozri Stanková v. Slovensko,
citovaný vyššie, § 24, 9. október 2007). (Rozsudok Paulić v. Chorvátsko z 1. marca 2010 (Sťažnosť
3572/06).

33. Súd ďalej poukazuje na rozsudok Súdneho dvor EÚ zo dňa 10. septembra 2014, vo veci C-34/13,
Monika Kušionová/SMART Capital, a. s., kde uviedol: Ustanovenia smernice Rady 93/13/EHS z 5.
apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa majú vykladať v tom zmysle, že
im neodporuje vnútroštátna právna úprava, ako je úprava dotknutá vo veci samej, umožňujúca vymôcť

pohľadávku založenú na zmluvných podmienkach, ktoré sú prípadne nekalé, mimosúdnym výkonom
záložnéhoprávananehnuteľnýmajetok,ktorýspotrebiteľposkytolakozabezpečeniepohľadávky,pokiaľ
predmetná právna úprava prakticky neznemožňuje alebo nadmerne nesťažuje ochranu práv, ktoré
spotrebiteľovi priznáva táto smernica, čo overiť prináleží vnútroštátnemu súdu.

34. V bode 62 vyššie uvedeného rozsudku uviedol: Pokiaľ ide o primeranú povahu sankcie, osobitnú
pozornosť treba venovať okolnosti, že majetok dotknutý konaním o mimosúdnom výkone záložného
práva, o ktorý ide vo veci samej, je nehnuteľnosť určená na bývanie spotrebiteľa a jeho rodiny.

35. V bode 64 - 66 vyššie uvedeného rozsudku uviedol: V tejto súvislosti Európsky súd pre ľudské práva

rozhodol, že strata bývania je jedným z najvážnejších zásahov do práva na rešpektovanie obydlia a
každý, komu takýto vážny zásah hrozí, musí mať v podstate možnosť predložiť primeranosť takého
opatrenia na súdne preskúmanie (pozri rozsudky ESĽP McCann v. Spojené kráľovstvo, č. 19009/04, §
50, ESĽP 2008, a Rousk v. Švédsko, č. 27183/04, § 137).36. V práve Únie predstavuje právo na obydlie základné právo zaručené článkom 7 Charty, ktoré musí
vnútroštátny súd zohľadniť pri vykonávaní smernice 93/13. Konkrétne, pokiaľ ide o dôsledky, ktoré

pre spotrebiteľa a jeho rodinu spôsobuje vysťahovanie z obydlia predstavujúceho ich hlavné bydlisko,
Súdny dvor už zdôraznil dôležitosť toho, aby príslušný vnútroštátny súd disponoval predbežnými
opatreniami umožňujúcimi prerušenie, prípadne zmarenie protiprávneho konania o výkone rozhodnutia
týkajúceho sa nehnuteľnosti zaťaženej hypotékou v prípade, keď je prijatie takýchto opatrení potrebné
na zabezpečenie efektivity ochrany zaručenej smernicou 93/13 (pozri v tomto zmysle rozsudok Aziz,

EU:C:2013:164, bod 59).

37. O neprimeraný výkon záložného práva ide vždy, keď pohľadávka nedosahuje ani len polovicu
hodnoty založenej veci, resp., ak je podstatný rozdiel medzi výškou pohľadávky a hodnotou zálohu
(porovn. rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 17Co/10/2012 zo dňa 17.12.2012, tiež rozsudok
Krajského súdu v Prešove č.k. 7Co/62/2009).

38. Žalobkyňa v predmetnej veci predložila 2 znalecké posudky Podľa znaleckého posudku č. 23/2020
všeobecná hodnota bytu bola stanovená na sumu 73.800,- eur. Podľa znaleckého posudku č. 270/2019
všeobecnáhodnotabytubolastanovenánasumu76.400,-eur.Odvypracovaniapredmetnýchposudkov
uplynuli 2 roky a je nepochybné, že ceny bytov rastú a teda aj hodnota bytu musí byť oveľa vyššia ako

bol ohodnotený uvedenými znaleckými posudkami. Žalovaný predložil v konaní prehľad po predčasnom
zosplatenení, podľa ktorého nesplatená istina je vo výške 34.248,83 eura. Hodnota bytu je teda viac
ako 2 násobná ako výška istiny a teda s poukazom na vyššie uvedené rozsudky, je výkon záložného
práva neprimeraný.

39. Navyše v predmetnej veci je nesporné, že nehnuteľnosť je určená na bývanie žalobkyne. V konaní
bolo preukázané, že žalobkyňa po vyhlásení mimoriadnej splatnosti od septembra 2019 pravidelne
mesačne uhrádza splátku vo výške 240,- eur, teda z jej konania nepochybne vyplýva vôľa svoj dlh
splniť. V danom prípade, preto nie je nevyhnutné, aby bolo záložné právo vykonané cestou dobrovoľnej
držby (porovnaj rozsudok Stanková proti Slovenskej republike). Žalovaný ma aj iné spôsoby ako sa

domáhať zaplatenia dlhu, ktorý nemusí byť spojený so stratou obydlia žalobkyne. Výkon záložného
práva dobrovoľnou dražbou by mal prichádzať do úvahy len ako ultima ratio.

40.Pozohľadneníosobitostíprípadusúddospelkzáveru,žebolopovinnosťousúduposkytnúťžalobkyni
súdnuochranu,apretosúduložilžalovanémupovinnosťzdržaťsavýkonuzáložnéhoprávadobrovoľnou

dražbou zo Zmluvy o zriadení záložného práva na nehnuteľnosti.

41. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len ako „CSP“), podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci. Žalobkyňa bola v konaní úspešná v celom rozsahu, avšak nakoľko si náhradu trov konania

neuplatnila (zástupca žalobkyne to uviedol na pojednávaní dňa 07.06.2021), súd jej nárok na náhradu
trov konania nepriznal. Žalovaný ako neúspešná strana nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na
Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje a musí byť podpísané. Odvolanie musí ďalej obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a
čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov

tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdnehokonania,vediesavýkonrozhodnutiazúradnejmoci(zákonč.65/2001Z.z.ospráveavymáhaní

súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).