Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, October 18, 2022

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 31S/203/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5018200332
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vargová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2022:5018200332.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vargovej

(sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Martiny Mochnáčovej a JUDr. Jozefa Šuleka, v právnej veci
žalobcu: J.. G. J. Al-F., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. Y. č. XXXX/XX, D. X., právne zast. spoločnosťou
Advokátska kancelária JUDr. ŠKERDA, s.r.o., so sídlom Radlinského č. 1727/49, Dolný Kubín, proti
žalovanému: Okresný úrad Žilina, so sídlom Vysokoškolákov č. 8556/33B, Žilina, za účasti ďalších
účastníkov konania: v rade 1/ Z.. J. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. X. č. XXX, v rade 2/ S. T., nar.
XX.XX.XXXX, bytom U. č. XXX, U. - D., v rade 3/ R. X., bytom D. č. XX, v rade
4/ Z.. H. A., bytom M. č. XXX, v rade 5/ Z.. N. X., bytom S. č. XXX/X, X. R., o preskúmanie zákonnosti

rozhodnutia žalovaného číslo: OU-ZA-OVBP2-2018/024562-002/PAV zo dňa 05.06.2018, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a .

II. Žalobcovi, žalovanému a ďalším účastníkom konania v rade 1/ až 5/ náhradu trov konania n e p r
i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Správny orgán prvého stupňa Obec Dolný Kalník rozhodnutím č. j. 157/257/2017-2018-Ma zo dňa
27.02.2018 ako príslušný stavebný úrad podľa § 117 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní
a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len stavebný zákon) o

žiadosti stavebníkov podľa § 37, § 62 a § 63 stavebného zákona v spojenom územnom a stavebnom
konaní rozhodol tak, že: „Stavba rodinný dom na pozemku parc. reg. C-KN č. 31/5, katastrálne územie D.
X. sa podľa § 39a a § 66 stavebného zákona, stavebníkom - Z.. J. T., C. J. XXXX/X, XXX XX J. a S. T., U.
XXX, U. - D. povoľuje“. Správny orgán prvého stupňa v rozhodnutí presne identifikoval povolenú stavbu
a určil podmienky pre umiestnenie a uskutočnenie stavby s tým, že táto bude umiestnená na pozemku
parc. C-KN č. 31/5 katastrálne územie D. X. v zmysle situácie osadenia stavby vo vzdialenosti 6,1 m od
hranice s pozemkom C-KN č. 69 (prístupová komunikácia); 2,0 m od hranice s pozemkom C-KN č.

31/6 a 2,1 m od hranice s pozemkom C-KN č. 30/6. Okrem iného uviedol v podmienkach, že realizácia
vjazdu a výjazdu bude realizovaná v zmysle PD a v zmysle platných technických noriem a predpisov
kolmo na os cesty III/2148. Technické riešenie vjazdu z cesty III/2148 bude realizované ako miesto mimo
cesty, prostredníctvom znížených obrubníkov tak, aby netvorili prekážku pri výkone zimnej údržby cesty
III/2148. Správny orgán prvého stupňa ďalej zamietol námietku žalobcu, ktorý namietal, že stavebníci
nemajú prístup k svojmu pozemku, prístup majú len cez pozemok žalobcu, ktorý s prístupom nesúhlasí.
V odôvodnení rozhodnutia vo vzťahu k námietke žalobcu správny orgán prvého stupňa uviedol, že podľa

katastrálnej mapy je cestná komunikácia III /2148 na pozemku parcela C-KN č. 69 - LV nezaložený,
ktorá priamo susedí s pozemkom parcela reg. C-KN č. 31/5 vo vlastníctve
p. T.. Pozemok parcela E-KN č. 23/6 zapísaný na LV č. XXX je vo vlastníctve namietajúceho a nachádza
sa pod cestnou komunikáciou, ktorá je v reg. E-KN č. 132/1 zapísaná na LV č. XXX v prospechvlastníka Žilinský samosprávny kraj. Správny orgán Ďalej citoval ustanovenie § 4 zákona č. 66/2009
Z. z. o niektorých opatreniach pri majetkoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z
vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len

zákon č. 66/2009 Z.z.).

2. Žalovaný rozhodnutím č. OU-ZA-OVBP2-2018/024562-002/PAV zo dňa 05.06.2018 odvolanie
žalobcu voči vyššie citovanému rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa zamietol a odvolaním
napadnuté rozhodnutie potvrdil stotožňujúc sa so skutkovými a právnymi dôvodmi správneho orgánu

prvého stupňa. K jednotlivým odvolacím námietkam uviedol nasledovné. Z kópie snímky z katastrálnej
mapy nachádzajúcej sa v správnom spise ako aj z katastrálneho portálu Úradu geodézie, kartografie
a katastra SR je zrejmé, že pozemok parc. C -KN č. 69 bezprostredne susedí s pozemkom parc. C-KN
č. 31/5, na ktorom sa bude nachádzať povoľovaná stavba rodinného domu pre stavebníkov T.. Ďalej je
zrejmé, že na pozemok parc. C-KN č. 69 nie je založený list vlastníctva. Z výpisu z katastra nehnuteľností
je zrejmé, že na pozemku parc. C-KN č. 69 sa nachádza stavba pozemnej komunikácie, kód 22 - spôsob

využitia pozemku: pozemok, na ktorom je postavená inžinierska stavba - cestná, miestna a účelová
komunikácia, lesná cesta, poľná cesta, chodník, nekryté parkovisko a ich súčasti. Podľa katastrálneho
portálu je šírka pozemku parc. C- KN č. 69 priamo v mieste dotyku s pozemkom parc. C- KN č. 31/5
(vo vlastníctve stavebníkov) 14 metrov. Žalovaný ďalej cituje ust. § 1 ods. 2,3 zákona č. 135/1961 Zb.
o pozemných komunikáciách (cestný zákona) (ďalej len „Cestný zákon"), v zmysle ktorých pozemné

komunikácie sa rozdeľujú podľa dopravného významu, určenia a technického vybavenia
na diaľnice, cesty, miestne komunikácie, účelové komunikácie. Pozemnú komunikáciu tvorí cestné
teleso a jej súčasti. Cestné teleso je ohraničené vonkajšími hranami priekop, rigolov, násypov a zárezov
svahov, zárubných a obkladových múrov, pätou oporných múrov a pri miestnych komunikáciách pol
metra za zvýšenými obrubami chodníkov alebo zelených pásov. Žalovaný ďalej cituje : „Podľa čl. 7.39.

Slovenskej technickej normy (STN) č. 73 6100 Názvoslovie pozemných komunikácií cestný pozemok
je pozemok, na ktorom je umiestnené teleso pozemnej komunikácie a ostatné jej časti, rozšírený
spravidla o 0,60 m. Podľa čl. 9.1. STN č. 73 6100 telesom pozemnej komunikácie sa rozumie konštrukcia
pozemnej komunikácie, ktorú tvoria zemné teleso, vozovka, krajnice a odvodňovacie zariadenie. Podľa
čl. 9.2. STN č. 73 6100 zemné teleso je časť telesa pozemnej komunikácie vybudovaná z hornín a

zemín predpísanou technológiou (zemnými prácami alebo spevnením podložia) do vopred určeného
tvaru, závislého od terénu, nivelety, typu a vlastností materiálov; rozoznáva sa: násyp, zásyp a odrež.
Podľa grafickej prílohy A1 k norme STN 73 6100 do šírky cestného pozemku je zahrnuté zemné
teleso a pomocný cestný pozemok. Podľa uvedenej grafickej prílohy zemné teleso zahŕňa jazdný pás
(pozostávajúci zjazdných pruhov), krajnice na oboch stranách jazdného pásu (ktorá môže pozostávať

zo spevnenej a nespevnenej časti), zvodidlá (pokiaľ sú súčasťou), terénu až po koniec násypu alebo
zárezu, ukončené medzníkom.
Z uvedenej prílohy A1 je ďalej zrejmé, že samotný cestný pozemok môže byť (v prípade cesty
pozostávajúcej z dvoch jazdných pruhov, ako je tomu aj v prípade cesty III/2148) aj viac ako dvakrát taký
široký ako samotná koruna cestnej komunikácie (pozostávajúca zjazdného pásu až po koniec nespevnej

krajnice).“
Žalovaný uvádza, že samotná šírka jazdného pásu (na ktorom je asfaltový kryt vozovky) je 6 metrov, čo
zodpovedá aj šírke pozemku parc. E-KN č. 132/1 . O uvedenom svedčí nielen meranie prostredníctvom
katastrálneho portálu ale aj údaje z portálu Informačného systému Modelu cestnej siete, ktorého
správcom je Slovenská správa ciest, podľa ktorého je šírka jazdného pásu v danom mieste 6 metrov,

ktoré predstavujú 2 jazdné pruhy, každý so šírkou 3 metre. Šírka 6 metrov predstavuje len šírku
samotného jazdného pásu (t.j. asfaltový povrch vozovky), a teda nie celej pozemnej komunikácie, ako
sa mylne domnieva odvolateľ. Šírka celej pozemnej komunikácie, t.j. šírka cestného pozemku, v danom
mieste styku s pozemkom parc. č. C-KN 31/5 v kat. území D. X. je 14 metrov zodpovedajúca šírke
pozemku parc. č. C-KN 69 v kat. území D. X.. Do tejto šírky je zahrnutá šírka jazdného pásu 6 metrov

a ostatných 8 metrov súčastí pozemnej komunikácie
v zmysle definície podľa ust. § 1 ods. 3 cestného zákona, t.j. 4 metre na obidve strany asfaltového
povrchu vozovky. Súčasťou týchto 4 metrov, ktoré tvoria súčasť pozemnej komunikácie na jej južnej
strane, t.j. smerom k pozemku stavebníkov parc. C- KN č. 31/5
v je aj pozemok odvolateľa E-KN č. 23/6. Teda sa nejedná o ďalší pozemok medzi pozemkom

pozemnej komunikácie a pozemkom stavebníkov, ako sa domnieva odvolateľ. Žalovaný na základe
vyššie uvedeného uvádza, že pozemok parc. č. E-KN č. 23/6 je súčasťou pozemnej komunikácie
III/2148, ktorá (samotná komunikácia III/2148) bezprostredne susedís pozemkom parc. C- KN č. 31/5 vo vlastníctve stavebníkov. Vlastníkom cestnej komunikácie III/2148
je Žilinský samosprávny kraj keďže podľa ust. § 3d ods. 2 cestného zákona cesty II. triedy a III
triedy vrátane ich prejazdných úsekov cez obce sú vo vlastníctve samosprávneho kraja, ak osobitný

predpis neustanovuje inak. Čo sa týka vlastníctva tejto stavby, teda cesty III/2148, žalovaný poukazuje
na ust. § 3d ods. 2 cestného zákona v znení účinnom od 01.07.1996. Ak ide o cestu III. triedy, táto
je vždy vo vlastníctve samosprávneho kraja, a to od účinnosti novelizácie § 3d citovaného zákona
vykonanej zákonom č. 160/1996 Z.z., t.j. od 01.07.1996. Vlastnícke právo k tejto stavbe vyplýva zo
zákona. Ak bola komunikácia postavená pred účinnosťou cestného zákona, potom prešla do vlastníctva

samosprávneho kraja momentom účinnosti zákona č. 160/1996 Z.z., ktorý novelizoval cestný zákon, t.j.
dňom 01.07.1996. Na takúto komunikáciu sa vzťahuje ust. § 1 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z.z., lebo podľa
poznámky 1 k tomuto ustanoveniu tento zákon upravuje usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom
pod stavbami vo vlastníctve obce a vyššieho územného celku, t.j. samosprávneho kraja, ktoré prešli
do vlastníctva samosprávneho kraja, okrem iného, podľa cestného zákona. Potom platí ust. § 4 ods.
2, a to že vlastník pozemku pod stavbou je povinný strpieť výkon práva zodpovedajúceho vecnému

bremenu, a taktiež § 4 ods. 1 citovaného zákona, podľa ktorého vzniká zo zákona k pozemku pod
stavbou vo verejnom záujme v prospech vlastníka stavby (samosprávneho kraja) právo zodpovedajúce
vecnému bremenu s obsahom uvedeným v § 4 ods. 1 citovaného zákona. Žalovaný ďalej poukazuje na
skutočnosť, že na úpravu vlastníckych vzťahov k niektorým pozemkom sa vzťahujú ustanovenia zákona
č. 66/2009 Z.z.. Žalovaný cituje ust. § 1 ods. 1 tohto zákona, v zmysle ktorého uvedený zákon upravuje

usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami vo vlastníctve obce alebo vyššieho
územného celku, ktoré prešli do vlastníctva obce alebo vyššieho územného celku podľa osobitných
predpisov,odkaz1vrátanepriľahlejplochy,ktorásvojimumiestnenímavyužitímtvoríneoddeliteľnýcelok
sostavbou(ďalejlenpozemokpodstavbou).Žalovanýzdôrazňuje,ževodkazeč.1naosobitnépredpisy
je na prvom mieste uvedený cestný zákon. Z uvedeného plynie, že zákon č. 66/2009 Z.z. sa vzťahuje

aj na úpravu vlastníckych vzťahov k pozemkom pod cestami III. triedy, ktoré prešli v zmysle cestného
zákonadovlastníctvavyššiehoúzemnéhocelku,t.j.dovlastníctvasamosprávnehokraja.Ďalejžalovaný
citujeust.§4ods.1zákonač.66/2009Z.z.,podľaktoréhoaknemávlastníkstavbykudňuúčinnostitohto
zákona k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku
pod stavbou užívanému vlastníkom stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby

právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou
vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych
predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok. Podľa odseku 2 vlastník
pozemku pod stavbou je povinný strpieť výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu
do vykonania pozemkových úprav v príslušnom katastrálnom území.

Žalovaný ďalej uvádza, že pozemok parc. č. C-KN 69 nie je evidovaný na listoch vlastníctva, t.j. tento
pozemok, na ktorom sa nachádza cesta III. triedy č. 2148, nie je právne vysporiadaný. Vlastníkov
pozemkov pod touto komunikáciou možno určiť len na základe mapy určeného operátu (tzv. parcely
„E“), pričom tento stav, t. j. pozemky E-KN nie sú právne záväzné (viď posledná veta ust. § 70 ods.
2 Katastrálneho zákona: Záväzným údajom katastra nie je druh pozemku evidovaného ako parcela

registra „E“.). Na základe toho žalovaný konštatuje, že pozemky pod cestou III. triedy č. 2148 sú
zaťažené zákonným vecným bremenom v rozsahu podľa ust. § 4 zákona č. 66/2009 Z.z.. Žalovaný
na základe vyššie uvedeného konštatuje, že odvolateľ ako vlastník pozemku parc. E-KN č. 23/6, ktorý
sa nachádza priamo pod cestou III. triedy č. 2148 nachádzajúcej sa na pozemku parc. E-KN č. 69, je
povinný strpieť zákonné vecné bremeno vyplývajúce priamo zo zákona č. 66/2009 Z.z..

3. V zákonom stanovenej lehote podal voči rozhodnutiu žalovaného žalobu žalobca navrhujúci zrušenie
rozhodnutia žalovaného ako aj správneho orgánu prvého stupňa a vrátenie veci správnemu orgánu
prvého stupňa na ďalšie konanie. Nezákonnosť rozhodnutia žalovaného vidí žalobca v tom, že bola
stavebníkom Z.. J. T. a S. T. povolená stavba rodinného domu na pozemku parc. č. C-KN č. 31/5, a to

aj napriek tomu, že stavebníci majú prístup k svojmu pozemku parc. C-KN č. 31/5 len cez pozemok vo
vlastníctve žalobcu parc. E-KN č. 23/6, pričom žalobca nesúhlasí s tým, aby stavebníci alebo akékoľvek
tretie osoby cez tento jeho pozemok prechádzali, a tým obmedzovali jeho vlastnícke právo. Žalobca je
výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX pre obec a kat. úz. D. X. pod A, parcely
registra „E“ evidované na mape určeného operátu, pozemky parc. č. 23/5 - orná pôda o výmere 4 m2

a parc. č. 23/6 - orná pôda o výmere 525 m2 pod B5 na meno žalobcu v 1/1-ine. Pozemok parc. E-
KN č. 23/6, ktorý je vo výlučnom vlastníctve žalobcu, bezprostredne susedí s pozemkom parc. C-KN
č. 31/5. Pozemok parc. E-KN č. 23/6 sa nenachádza pod cestou III. triedy/2148, ktorá sa nachádza na
pozemku parc. E-KN č. 132/1, ale pozemok parc. E-KN č. 23/6 susedí s pozemkom parc. E-KN č. 132/1,ktorý je vo vlastníctve Žilinského samosprávneho kraja. Pozemok parc. E-KN č. 23/6 sa nachádza medzi
pozemkom parc. E-KN č. 132/1 a pozemkom parc. C-KN č. 31/5. Je teda nesporné, že pozemok E-
KN č. 132/1 nesiaha až po pozemok parc. C-KN č. 31/5. Správny orgán prvého stupňa nepreukázal,

že by sa cesta III. triedy/2148 nachádzala na celom pozemku parc. C-KN č. 69 (ku ktorému nie je list
vlastníctva založený). Z katastrálnej mapy, na ktorú správny orgán prvého stupňa sa odvoláva, nie je
možné zistiť, kde presne v teréne sa cesta III. triedy/2148 (pozemná komunikácia) nachádza. Žalobca
pritom konštatoval, že cesta III. triedy/2148 sa nenachádza ani na celom pozemku parc. C-KN č. 69 a
ani na celom pozemku parc. E-KN č. 23/6, ktorý je v jeho vlastníctve. Žalobca je ďalej toho názoru, že

pri posudzovaní čo tvorí cestu (pozemnú komunikáciu) sú v správnom konaní (a aj v súdnom konaní)
rozhodujúce ustanovenia cestného zákona, nie STN č. 73 6100, ktorá nie je všeobecne záväzná. V tejto
súvislosti žalobca poukazuje na tú skutočnosť, že zákon o majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov
v odkaze č. 1 odkazuje na cestný zákon, nie STN č. 73 6100 a cestný zákon v nijakých svojich
ustanoveniach neodkazuje na STN č. 73 6100. Žalovaný účelovo a ničím nepodložene konštatoval, že
cestu III. triedy/2148 tvorí jazdný pás v šírke 6 m a ostatných 8 m sú časti pozemnej komunikácie. Z ust.

§ 1 ods. 3, 4 cestného zákona však nevyplýva, že by súčasťou cesty mal byť vždy priestor o šírke práve 4
m od asfaltového povrchu vozovky. Neobstojí preto názor žalovaného, že súčasťou cesty III. triedy/2148
sú aj 4 m pozemku, ktorých súčasťou je aj pozemok žalobcu parc. E-KN č. 23/6. Vzhľadom na uvedené
považuje žalobca záver žalovaného, že pozemok parc. E-KN č. 23/6 je súčasťou (sa nachádza pod)
cesty III. triedy/2148 za arbitrárny. Naviac aj z verejne dostupných snímok z katastrálnej mapy je zrejmé,

že cesta III. triedy/2148 sa nenachádza na celom pozemku parc. E-KN č. 23/6. Uvedené vyplýva aj z
vytyčovacieho náčrtu č. 433, ktorý si dal žalobca vyhotoviť geodetom Z.. H. K. zo dňa 10.04.2018 a z
fotodokumentácie zachytávajúcej vytýčené hranice. Naviac z protokolu o vytýčení hranice vyplýva, že
výmera pozemku parc. E-KN č. 23/6 evidovaná v katastri nehnuteľností je desaťnásobne väčšia ako
geodetom vypočítaná výmera vytýčeného pozemku parc. E-KN č. 23/6. Hoci to bolo potrebné na presné

a úplné zistenie skutočného stavu veci, žalovaný a ani Obec Dolný Kalník nevykonali dokazovanie na
mieste samom za účelom zistenia, kde presne v teréne vo vzťahu k pozemku parc. E-KN č. 23/6 končí
cesta III.triedy/2148 a ani nezabezpečili vytýčenie hranice pozemku parc. E-KN č. 23/6. Ďalej žalobca
namieta,žeakbyajjehopozemokparc.E-KNč.23/6bolpodcestouIII.triedy/2148,ktorúvlastníŽilinský
samosprávny kraj, z ust. § 4 zákona o majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov vyplýva, že Žilinskému

samosprávnemu kraju by vzniklo právo zodpovedajúce vecnému bremenu k pozemku pod stavbou (nie
k celému pozemku), ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou. Právo držby a užívania
by teda vzniklo len Žilinskému samosprávnemu kraju a nie tretím osobám, ako sú napríklad Z.. J. T.
a S. T.. Ak by aj Žilinskému samosprávnemu kraju vzniklo právo držby a užívania pozemku parc. E-
KN č. 23/5, toto právo držby a užívania pritom nezahŕňa právo udeliť súhlas za vlastníka na prechod

cez jeho pozemok. Právo udeliť súhlas k prechodu spadá do inej zložky vlastníckeho práva, a to práva
nakladať s vecou, ktoré je však odlišné od práva držby a užívania. Z rozhodnutia žalovaného vyplýva, že
žalovaný tieto argumenty žalobcu úplne prehliadol, keďže rozhodnutie žalovaného neobsahuje nijaké
protiargumenty (reakciu) žalovaného k tejto argumentácii žalobcu.

4. Žalovaný v súdom stanovenej lehote vyjadrenie k žalobe žalobcu nepodal.

5. Ďalší účastníci v rade 1/ - 5/ v súdom stanovenej lehote vyjadrenie k žalobe nepodali.

6. V prejednávanej správnej veci správny súd pôvodne rozhodol rozsudkom č. k. 30S/109/2018-114 zo

dňa 18.02.2020, ktorý bol zrušený rozsudkom Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 4Sžk/18/2020
zo dňa 30.11.2021 (ďalej len „rozsudok kasačného súdu“). Správny súd pôvodným rozhodnutím zrušil
žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. d), f) SSP majúc za to, že žalovaný
nevykonal dokazovanie v rozsahu nevyhnutnom pre zadefinovanie, čo v prejednávanej veci tvorí „stavbu
vrátane priľahlej plochy, ktorá svojim umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok so stavbou“,

obsah ktorého pojmu je relevantný z hľadiska aplikácie právne relevantných noriem (okrem iných) aj ust.
§ 1 ods. 1 v spojení s ust. § 4 ods. 1 veta prvá zákona č. 66/2009 Z. z. Správny súd zdôraznil, že z ust. § 1
ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z. vyplýva, že zákonodarcom použitý výraz „pozemok pod stavbou“ má širší
význam a nezahŕňa len samotný pozemok bezprostredne sa nachádzajúci pod stavbou ale aj priľahlú
plochu, ktorá svojim využitím a umiestnením tvorí neoddeliteľný celok so stavbou. Správny súd dospel

k záveru, že skutkový záver žalovaného, v zmysle ktorého pozemnú komunikáciu (popri jazdnom páse,
na ktorom je asfaltový kryt vozovky v šírke 6 metrov) tvoria aj priľahlé plochy v šírke 4 metre na obidve
strany od asfaltového povrchu vozovky, nemá oporu v administratívnom spise. Správny súd zaujal názor,
že pokiaľ žalovaný pri určení súčasti pozemnej komunikácie (4 metre na obe strany od asfaltovéhopovrchu vozovky) vychádzal len z hraníc C-KN č. 69 (jej šírky) na portáli Úradu geodézie, kartografie
a katastra SR, je potrebné zdôrazniť, že takýto postup nemá oporu v žiadnom ustanovení cestného
zákona. Pokiaľ by pre určenie hraníc priľahlých plôch komunikácie bola relevantná len hranica určitej

parcely zameranej v registri „C“, znamenalo by to, že pokiaľ by táto parcela bola zameraná aj v šírke
niekoľko desiatok metrov, potom by správny orgán mohol vyvodiť, že šírka pozemnej komunikácie
má tiež aj niekoľko desiatok metrov. Nemožno vychádzať len zo samotnej šírky C-KN parcely podľa
zamerania, najmä za situácie, že táto bola zameraná bez súčinnosti vlastníkov TH meraním a nemá
založený list vlastníctva. Samotné označenie spôsobu využívania pozemku kódom 22 nemôže byť

jediným určujúcim činiteľom k posúdeniu šírky pozemnej komunikácie, nakoľko nejde o záväzný údaj
katastra v zmysle § 70 ods. 2 katastrálneho zákona. Správny súd ďalej konštatoval, že z informatívnej
kópie z katastrálnej mapy (zložka č. 6 - 9 administratívneho spisu) je zrejmé, že C-KN č. 69 od
okraja asfaltového pásu (jazdného pruhu) smerom k pozemku žalobcu C-KN č. 31/6 je užšia než z
opačnej strany, t. j. od protiľahlého okraja asfaltového pásu smerom k E-KN č. 83/3. Správny súd
teda konštatoval, že nie je zrejmé, na základe akých úvah dospel správny orgán (odvolávajúc sa na

výsledky mapovania) k záveru, že po oboch stranách jazdného pásu má C-KN č. 69 rovnakú šírku,
t. j. 4 metre. Z tohto skutkového záveru žalovaný vyvodil, že súčasťou týchto 4 metrov, ktoré tvoria
súčasť pozemnej komunikácie na „južnej strane“, t. j. smerom k pozemku stavebníkov C-KN č. 31/5,
je aj pozemok žalobcu E-KN č. 23/6. Tento skutkový záver žalovaného podľa mienky správneho súdu
nemal oporu v administratívnom spise, čo bol dôvod pre zrušenie rozhodnutia žalovaného s poukazom

na § 191 ods. 1 písm. f) SSP. Správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného aj s poukazom na ust. §
191 ods. 1 písm. d) SSP majúc za to, že sa žalovaný opomenul vysporiadať s odvolacou námietkou
žalobcu, v zmysle ktorej pokiaľ by sa aj pozemok žalobcu parc. E-KN č. 23/6 nachádzal pod cestnou
komunikáciou, resp. bol k nej priľahlou plochou, z ust. § 4 zákona č. 66/2009 Z. z. vyplýva, že Žilinskému
samosprávnemu kraju vzniklo právo zodpovedajúce vecnému bremenu k pozemku pod stavbou (nie k

celému pozemku), ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou. Ak by aj Žilinskému
samosprávnemu kraju vzniklo právo držby a užívania pozemku parc. E-KN č. 23/6, toto právo držby
a užívania nezahŕňa právo udeliť súhlas za vlastníka na prechod cez jeho pozemok. Správny súd pre
úplnosť dodal, že nie každá relevantná (podstatná) odvolacia námietka musí byť v konečnom dôsledku
aj opodstatnená. Posúdenie opodstatnenosti, resp. vecnej správnosti odvolacej námietky však musí byť

súčasťou samotného odôvodnenia rozhodnutia žalovaného, ktoré v danom prípade absentovalo.
Najvyšší správny súd SR rozsudkom sp. zn. 4Sžk/18/2020 zo dňa 30.11.2021 zrušil rozsudok správneho
súdu č. k. 30S/109/2018-114 zo dňa 18.02.2020. Kasačný súd sa nestotožnil so záverom správneho
súdu o dôvodoch zrušenia rozhodnutia žalovaného v zmysle § 191 ods. 1 písm. d) a f) SSP. Podľa
záverov kasačného súdu je rozhodnutie žalovaného dostatočne odôvodnené, t. j. preskúmateľné, pokiaľ

ide o záver o danosti podmienky v zmysle § 47 písm. b) stavebného zákona o prístupnosti stavby z cesty
miestnej komunikácie, resp. pozemnej komunikácie, pričom skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ
napadnutého rozhodnutia, je v súlade s administratívnymi spismi a predstavuje dostatočný podklad pre
záver o splnení uvedenej zákonnej podmienky.

7. Krajský súd v Žiline prejednal vec na nariadenom pojednávaní dňa 18.02.2020 za splnenia podmienok
stanovených v ust. § 107 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len
SSP), preskúmal rozhodnutie žalovaného podľa ust. § 177 ods. 1 SSP a žalobu ako nedôvodnú s
poukazom na ust. § 190 SSP zamietol vychádzajúc z nasledovných úvah:

8. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k
záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

Podľa § 1 zákona č. 66/2009 Z. z. o majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov, ktoré prešli na obce
a VÚC (ďalej len „zákon č. 66/2009 Z. z.“) tento zákon upravuje usporiadanie vlastníckych vzťahov k
pozemkom pod stavbami vo vlastníctve obce alebo vyššieho územného celku, ktoré prešli do vlastníctva
obce alebo vyššieho územného celku podľa osobitných predpisov, 1) vrátane priľahlej plochy, ktorá

svojím umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok so stavbou (ďalej len „pozemok pod stavbou“).
1) Zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov.
Zákon Slovenskej národnej rady č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 446/2001 Z.z. o majetku vyšších územných celkov v znení neskorších predpisov.Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z. ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto zákona k
pozemkupodstavbouzmluvnedohodnutéinéprávo,vznikávoverejnomzáujmekpozemkupodstavbou

užívanému vlastníkom stavby dňom účinnosti tohto zákona
v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu, 10) ktorého obsahom je držba a
užívanie pozemku pod stavbou, vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu
povolenúpodľaplatnýchprávnychpredpisov,ktoráprešlazvlastníctvaštátunaobecalebovyššíúzemný
celok. Podkladom na vykonanie záznamu o vzniku vecného bremena v katastri nehnuteľností je súpis

nehnuteľností, ku ktorým vzniklo v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu.
11)
10) § 151n až 151p Občianskeho zákonníka.
11) § 34 a 42 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o
zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon)
v znení neskorších predpisov.

Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 66/2009 Z. z. vlastník pozemku pod stavbou je povinný strpieť výkon práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu do vykonania pozemkových úprav
v príslušnom katastrálnom území.

Podľa § 37 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej len
„stavebný zákon“) stavebný úrad v územnom konaní posúdi návrh predovšetkým
zhľadiskastarostlivostioživotnéprostredieapotriebpožadovanéhoopatreniavúzemíajehodôsledkov;
preskúma návrh a jeho súlad s podkladmi podľa odseku 1 a predchádzajúcimi rozhodnutiami o
území, posúdi, či vyhovuje všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu a všeobecne technickým

požiadavkám na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu, prípadne predpisom,
ktoré ustanovujú hygienické, protipožiarne podmienky, podmienky bezpečnosti práce a technických
zariadení, dopravné podmienky, podmienky ochrany prírody, starostlivosti o kultúrne pamiatky, ochrany
poľnohospodárskeho pôdneho fondu, lesného pôdneho fondu a pod., pokiaľ posúdenie nepatrí iným
orgánom.

Podľa § 39a ods. 4 stavebného zákona stavebný úrad spojí územné konanie
o umiestnení stavby so stavebným konaním pri jednoduchej stavbe alebo jej prístavbe a nadstavbe, ak
sú podmienky umiestnenia jednoznačné vzhľadom na pomery v území; pri ostatných stavbách tak urobí
za predpokladu, že podmienky na ich umiestnenie vyplývajú

z územného plánu zóny.

Podľa § 43a ods. 3 písm. a) stavebného zákona inžinierske stavby sú diaľnice, cesty, miestne a účelové
komunikácie, nábrežia, chodníky a nekryté parkoviská.

Podľa § 47 písm. b) stavebného zákona stavby sa musia navrhovať tak, aby boli po celý čas životnosti v
súlade so základnými požiadavkami na stavby, so zastavovacími podmienkami a aby boli zhotovené z
vhodných stavebných výrobkov a pritom aby stavba bola prístupná z cesty, miestnej komunikácie alebo
z účelovej komunikácie.

Podľa § 34 ods. 5 správneho poriadku správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv
(ďalej len „katastrálny zákon“) pozemkom sa rozumie časť zemského povrchu oddelená od susedných

častí hranicou územnej správnej jednotky, katastrálneho územia, zastavaného územia obce, hranicou
vymedzenou právom
k nehnuteľnosti, hranicou držby alebo hranicou druhu pozemku, alebo rozhraním spôsobu využívania
pozemku.

Podľa § 3 ods. 3 katastrálneho zákona parcelou sa rozumie geometrické určenie
a polohové určenie a zobrazenie pozemku v katastrálnej mape, v mape určeného operátu alebo v
geometrickom pláne s vyznačením jej parcelného čísla.Podľa § 70 ods. 1 katastrálneho zákona údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže
opak.

Podľa § 70 ods. 2 katastrálneho zákona údaje katastra, a to údaje o právach
k nehnuteľnostiam, parcelné číslo, geometrické určenie nehnuteľnosti, druh pozemku, geometrické
určenie a výmera katastrálneho územia, názov katastrálneho územia, výmera poľnohospodárskej
jednotky alebo lesnej hospodárskej jednotky, alebo organizačnej jednotky, údaje o základných
a podrobných polohových bodových poliach, údaje o bodových poliach, ako aj štandardizované

geografické názvy sú hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak. Záväzným údajom katastra nie
je druh pozemku evidovaného ako parcela registra „E“.

9. Úlohou správneho súdu v intenciách záväzného právneho názoru kasačného súdu bolo sústrediť
sa na posúdenie kľúčovej spornej otázky, t. j. či pozemok stavebníkov má priame napojenie na cestu
III/2148,tedačitátocesta(akoinžinierskastavbashranicamivymedzenýmivzmysle§1ods.3cestného

zákona) hraničí priamo s ich pozemkom alebo nie.

10. Na úvod považuje správny súd za potrebné predostrieť, že v zmysle § 37 ods. 2 stavebného zákona
stavebný úrad v územnom konaní okrem iného posúdi návrh, či vyhovuje všeobecným technickým
požiadavkám na výstavbu, prípadne predpisom, ktoré ustanovujú dopravné podmienky. Podľa § 47

písm. b) stavebného zákona medzi jednu zo všeobecných technických požiadaviek na výstavbu patrí
požiadavka, aby stavby boli prístupné z cesty, miestnej komunikácie alebo pozemnej komunikácie. Z
ust. § 37 ods. 2 stavebného zákona v spojení s ust. § 47 písm. b) stavebného zákona tak plynie,
že prístupnosť stavby je všeobecno-technickou požiadavkou na výstavbu, o ktorej má v územnom a
stavebnom konaní dbať predovšetkým stavebný úrad nie žalobca či iný účastník stavebného konania. Je

potrebné zdôrazniť, že predmetné zákonné ustanovenia majú na mysli len „prístup“, ale neustanovujú,
že by stavebník musel mať k danej pozemnej komunikácii alebo k pozemku pod ňou vlastnícke alebo
iné vecné právo. V zmysle § 6 ods. 1 cestného zákona môže totiž pozemné komunikácie užívať každý
obvyklým spôsobom na účely, na ktoré sú určené, preto nie je potrebné, aby mal na tento účel stavebník
zriadené ešte osobitné právo.

11. Pozemnou komunikáciou je podľa § 43a ods. 3 písm. a) stavebného zákona stavba, ktorá
sa okamihom svojho vytvorenia stáva samostatnou vecou v právnom zmysle (§ 119 Občianskeho
zákonníka), a ktorej právne vzťahy sú teda odlišné od právnych vzťahov pozemku, na ktorom je
umiestnená. Ust. § 1 v spojení s § 4 zákona č. 66/0009 Z. z. sa týka výlučne vzťahu pozemkov (pod

stavbou alebo priľahlej plochy) a stavby na ňom (napr. pozemnej komunikácie). Naopak, ust. § 47
písm. b) stavebného zákona predpokladá prístupnosť z cesty, miestnej komunikácie alebo účelovej
komunikácie ako inžinierskej stavby. Preto správny súd rešpektujúc vyslovený záväzný právny názor
kasačného súdu konštatuje, že pre rozhodnutie vo veci je nepodstatná špecifická otázka, či pozemok
žalobcu možno považovať za pozemok „pod stavbou“ cesty III/2148 alebo „priľahlú plochu“. Podstatou

veci je totiž to, či cesta III/2148 ako inžinierska stavba a samostatný predmet právneho vzťahu siaha
až po hranicu pozemku parc. reg. C č. 31/5 (t. j. pozemku ďalších účastníkov v rade 1/ a 2/). Ak by
nesiahala, potom by pozemok žalobcu skutočne ležal medzi ich pozemkom a cestou III/2148 a bolo by
nepodstatným, či je priľahlou plochou, pretože táto kvalifikácia má význam len na účely zistenia, či na
ňom viazne alebo neviazne vecné bremeno na umiestnenie tejto pozemnej komunikácie (§ 4 zákona č.

66/2009 Z. z.), no nie pre zistenie, či cezeň stavebníci môžu alebo nemôžu prechádzať.

12. Správny súd po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu v intenciách vysloveného
záväzného právneho názoru kasačného súdu dospel k záveru, že skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za
základ napadnutého rozhodnutia, je v súlade s administratívnymi spismi, má v nich oporu a predstavuje

dostatočný podklad pre záver, že pozemok stavebníkov má priame napojenie na cestu III/2148, nakoľko
táto cesta (ako inžinierska stavba s hranicami vymedzenými v zmysle § 1 ods. 3 cestného zákona)
hraničí priamo s pozemkom ďalších účastníkov v rade 1/, 2/. Uvedené skutkové zistenie založil žalovaný
jednak na tom závere, že súčasťou cesty je vždy pás 4 metre od okraja asfaltového povrchu. Na podporu
svojho záveru sa odvolal aj na to, že cesta III/2148 leží na parcele reg. C č. 69, ktorá sama priamo

hraničí s pozemkom stavebníkov. Túto skutočnosť pritom zistil z údajov katastra nehnuteľností. Žalovaný
poukázal aj na označenie spôsobu využívania pozemku, pričom uvedené označenie v súlade s ust. § 34
ods. 5 správneho poriadku podrobil hodnoteniu v spojení s ďalšími čiastkovými závermi (možná šírka
pozemnej komunikácie, rozhodnutie odboru cestnej dopravy a pozemných komunikácií z 05.10.2017,ktorým bolo povolené zriadenie vjazdu z cesty III/2148 na pozemok stavebníkov a výjazdu z neho na
cestu, stanovisko okresného dopravného inšpektorátu).

13. Na záver správny súd pre úplnosť podotýka, že samotná aplikácia technickej normy žalovaným pri
posúdení otázky, čo tvorí pozemnú komunikáciu, nemala za následok nezákonnosť rozhodnutia, keďže
obsah uvedenej technickej normy je v zásade rovnaký ako norma podľa cit. ust. § 1 ods. 3 cestného
zákona. Z uvedeného ustanovenia totiž plynie, že pozemnú komunikáciu netvorí len vrchná asfaltová
vrstva, takže jej hranicu netvorí hranica tejto asfaltovej vrstvy. Naopak, samotné cestné teleso tvoria

aj vrstvy pod asfaltovou vrstvou, ktoré spoločne tvoria pozemnú komunikáciu ako inžiniersku stavbu a
predmet právneho vzťahu. Takto vymedzené cestné teleso sa v závislosti od terénu môže smerom dolu
(od asfaltovej vrstvy) rozširovať, najmä ak je potrebné pod cestou urobiť vyšší násyp. Podľa citovaného
ustanovenia v takom prípade hranica pozemnej komunikácie prebieha až po vonkajšej hrane tohto
násypu, eventuálne až priekopy alebo rigolu. V závislosti od terénu tak môže byť vonkajšia hrana
násypu alebo priekopy aj relatívne zdieľaná od samotného okraja asfaltového pásu. Na účely zistenia, či

pozemnákomunikáciahraničísurčitýmpozemkomalebonie,takpostačízistenie,žesňouhraničíaspoň
táto vonkajšia hrana. Správny súd rovnako poukazuje v tejto súvislosti na tú časť záverov kasačného
súdu, v zmysle ktorých otázka, či po násype možno zriadiť nájazd na pozemnú komunikáciu alebo nie, je
podľa § 3b ods. 1 cestného zákona otázkou ochrany pozemnej komunikácie, o ktorej rozhoduje cestný
orgán, nie však otázkou vlastníckeho či iného vecného práva k pozemku pod pozemnou komunikáciou.

V tejto súvislosti správny súd poukazuje rovnako na skutočnosť, že podľa § 3 ods. 1 katastrálneho
zákona je pozemkom časť zemského povrchu oddelená od susedných častí okrem iného hranicou
druhu pozemku alebo rozhraním spôsobu využívania pozemku. Podľa § 3 ods. 3 katastrálneho zákona
sa parcelou rozumie geometrické určenie a polohové určenie pozemku na príslušnej mape. Spôsob
využívania pozemku nie je záväzným údajom katastra nehnuteľností podľa § 70 katastrálneho zákona.

Uvedené však neznamená, že by
na tento údaj nebolo možné vôbec prihliadať, alebo že by nebolo možné z neho vyvodiť žiadne závery.

14. Zhodne so záväzným právnym názorom kasačného súdu správny súd konštatuje, že žalovaný v
napadnutom rozhodnutí v súlade s výpisom z katastra nehnuteľností skonštatoval, že parc. registra C

č. 69 síce nie je evidovaná na liste vlastníctva, ale v katastri nehnuteľností ako takom evidovaná je a je
k nej priradený spôsob využívania s kódom 22.
Na základe cit. ust. § 3 ods. 1 a 3 katastrálneho zákona tak z tohto údaja možno vyvodiť, že takto
vymedzená parcela je využívaná práve takto a hranica práve tohto využívania tvorí hranicu tejto parcely.
Inak povedané, toto zistenie v spojení s označenými ustanoveniami katastrálneho zákona podporilo

záver, že hranica cestného telesa pozemnej komunikácie - cesty III/2148 v zmysle § 1 ods. 3 cestného
zákona (vonkajšia hrana násypu, priekopy alebo rigolu) prebieha práve po hranici parcely reg. C č. 69.
Táto hranica je zároveň aj hranicou parcely reg. C č. 31/5, na ktorej má byť postavená stavba ďalších
účastníkov v rade 1/ a 2/. V tejto súvislosti žalovaný správne zhodnotil obsah vykonaných dôkazov -
rozhodnutia odboru cestnej dopravy a pozemných komunikácií ako cestného správneho orgánu, ktorým

bolo stavebníkom povolené zriadenie vjazdu a výjazdu z ich pozemku na cestu III/2148 ako aj súhlas
okresnéhodopravnéhoinšpektorátustým,žežiadenzuvedenýchorgánovverejnejsprávynemalžiadne
pochybnosti o tom, že vjazd z pozemku stavebníkov bude vyúsťovať priamo na označenú cestu, teda
že uvedený pozemok s cestou priamo susedí. Napokon
zo snímok z katastrálnej mapy tvoriacich obsah a súčasť administratívneho spisu rovnako vyplýva,

že juhozápadná hranica parcely reg. C č. 69 (pozemku, na ktorom je podľa katastra nehnuteľností
postavená inžinierska stavba - pozemná komunikácia), je tak v častiach, ktoré ležia na severozápad a
na juhovýchod od pozemku stavebníkov v zásade zhodná s hranicou parcely reg. E č. 132/1, ktorá bola
prevedená na Žilinský samosprávny kraj ako parcela,
na ktorej je postavená pozemná komunikácia. Len v mieste, kde parcela reg. C č. 69 hraničí s parcelou

ďalších účastníkov v rade 1/ a 2/ (a ešte aj s vedľajším pozemkom), je medzi parcelu reg. E č. 132/1
a parcelu stavebníkov vklinená parc. reg. E č. 23/6 vo vlastníctve žalobcu. Správny súd teda v zhode
so záverom kasačného súdu konštatuje, že pokiaľ povyše aj poniže pozemku žalobcov patrí Žilinskému
samosprávnemu kraju celý pozemok až po hranicu priľahlých stavebných pozemkov a prešiel naň práve
z dôvodu, že na ňom je postavená cesta III/2148, potom to tak isto svedčí v prospech záveru, že hranica

parc. reg. C
č. 69 je hranicou tejto cesty po celom svojom priebehu, teda aj v časti, kde hraničí s pozemkom ďalších
účastníkov. Všetky tieto skutočnosti majú oporu v administratívnom spise.15. Z uvedených dôvodov vyhodnotiac žalobné námietky žalobcu ako nedôvodné správny súd žalobu
s poukazom na cit. ust. § 190 SSP zamietol.

16. O náhrade trov konania a trov kasačného konania rozhodol správny súd vo vzťahu k žalobcovi podľa
§ 167 ods. 1 SSP a contrario tak, že mu náhradu trov konania nepriznal, pretože v konaní nebol úspešný.
Rovnako súd nepriznal náhradu trov ani žalovanému (§ 168 SSP a contrario), pretože neboli splnené
podmienky na jeho aplikáciu - výnimočnosť situácie. Nepriznal náhradu trov ani ďalším účastníkom
konania v rade 1/ - 5/ v zmysle § 169 SSP a contrario, pretože neboli splnené podmienky na jeho

aplikáciu. Nevznikli im totiž trovy v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú by im explicitne uložil správny
súd. Súd nevzhliadol ani žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by im mohol náhradu
priznať.

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Protitomutorozhodnutiujeprípustnákasačnásťažnosť,aktozákonpripúšťa(§439,§440SSP)vlehote
1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom
súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí
podania podľa § 57 SSP uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,

b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné

podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.