Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, April 22, 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Co/20/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211213996
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 04. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1211213996.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a
členiek senátu JUDr. Ivany Jahnovej a JUDr. Nadeždy Wallnerovej v právnej veci žalobcu: SAT, s.r.o,
so sídlom: M.R. Štefánika 16, Martin, IČO: 30 228 077, proti žalovanému: Slovenská republika -
Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, so sídlom: Chlumeckého 2, Bratislava, o náhradu škody
spôsobenú nesprávnym úradným postupom Správy katastra Martin, o odvolaní žalovaného proti

rozsudku Okresného súdu Bratislava II, č. k. 16C/6/2011 - 510 zo dňa 19.4.2017, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava II, č. k. 16C/6/2011 - 510 zo dňa 19.4.2017 z r u š
u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava II (ďalej aj súd prvej inštancie) medzitýmnym rozsudkom č. k. 16C/6/2011
- 510 zo dňa 19.4.2017 rozhodol o žalobe žalobcu, ktorou sa proti žalovanému, titulom nesprávneho

úradného postupu orgánu štátu po pripustení zmeny žaloby, domáhal zaplatenia 3.593.236,- eur s 9%
úrokom z omeškania, za obdobie od 2.6.2011 do zaplatenia a istiny 366,- eur denne od 20.11.2014 až
do zapísania žalobcu na LV č. XXXX, k.ú. Martin tak, že základ žalobného nároku je opodstatnený.

2. Súd prvej inštancie vychádzal zo zistenia, že dňa 12.9.1995 žalobca zastúpený záložným veriteľom
Moravia Banka, a.s., Frýdek Místek, ako predávajúci a obchodná spoločnosť v tom čase vystupujúca

pod obchodným menom MOBA REAL, a.s., neskôr pod obchodným menom M-REAL, a.s., IČO: 31 635
865, so sídlom Slnečné námestie 3471, Žilina, ako kupujúci, podpísali kúpnu zmluvu, ktorej predmetom
boli nehnuteľnosti v katastrálnom území Martin - pozemok parc. č. XXX, o výmere 1381 m2, zastavané
plochy a nádvoria, a budova so súp. č. XXXX, na parcele č. XXX, zapísané na L V č. XXXX Správy
katastra Martin (ďalej aj sporné nehnuteľnosti). Z kúpnej zmluvy vyplýva, že záložný veriteľ z úverovej
zmluvy zo dňa 21.6.1993 (Moravia Banka a.s.) realizuje touto kúpnou zmluvou záložné právo, podľa

podmienok dohodnutých v zmluve o zriadení záložného práva k sporným nehnuteľnostiam, uzatvorenej
dňa 18.2.1994. Dňa 18.2.1994 bola podpísaná zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam,
V 983/94, podľa ktorej sa záložný veriteľ, Moravia Banka, a.s. Frýdek Místek, pobočka Žilina, so sídlom
Bottova č. 7, Žilina, IČO: 00 621 064, a záložca - žalobca dohodli, že úver poskytnutý Moravia Bankou,
a.s. Žilina podľa Zmluvy o úvere zo dňa 21.6.1993, dlžníkovi - žalobcovi, vo výške 15. 000 000,- Sk
spolu s príslušenstvom, vrátane tej čiastky, ktorá sa stane súčasťou úveru, v dôsledku prirastania úrokov

k istine, zaisťuje touto zmluvou a predmetom záložného práva je nehnuteľnosť parc. č. XXX - zastavaná
plocha, o výmere 1381 m2 a dom so súp. č. XXXX v k.ú. Martin, s hodnotou podľa znaleckého posudku
35.888.756,- Sk, ktoré sú zapísané na LV č. XXXX v k.ú. Martin. Podľa čl. III. bodu 4 zmluvy o zriadení
záložného práva sa zmluvné strany dohodli, že pokiaľ dlžník nesplní svoje záväzky z uvedenej zmluvy
o úvere riadne a včas, môže záložný veriteľ založenú nehnuteľnosť predať na verejnej dražbe alebo
priamym predajom za cenu, akú uzná záložný veriteľ za vhodnú, najmenej však za 50 % z ceny určenej

znaleckým posudkom, podľa platných oceňovacích noriem (predpisom v čase predaja). Podľa čl. III.
bodu 5, záložný veriteľ je povinný písomne upozorniť záložcu a dlžníka na zamýšľaný výkon záložnéhopráva, podľa ods. 4 aspoň 15 dní vopred. Ak záložný veriteľ v tejto lehote nedostane správu o splnení
záväzku, vrátane príslušného dokladu, môže predať založenú nehnuteľnosť spôsobom uvedeným v
bode 4. Pri podpise zmluvy za záložného veriteľa konal riaditeľ pobočky Ing. F. V. a za záložcu Ing. S. N.,

konateľ. Podľa výpisu z obchodného registra v čase podpisu zmluvy o zriadení záložného práva boli za
žalobcu (záložcu) oprávnení konať konatelia F.. S. P. M. N. S. (od 17.11.1993 do 9.2.1995) spôsobom,
že spoločnosť zastupujú a za ňu podpisujú konatelia, každý samostatne, okrem obchodných vzťahov
presahujúcich v každom jednotlivom prípade 1. 000 000,- Sk, kde konajú a podpisujú konatelia spoločne
(od 1.12.1993 do 9.2.1995). Podľa Zmluvy o úvere reg. č. 805/1/006/S/93 zo dňa 21.6.1993 sa veriteľ

Moravia Banka, a.s. so sídlom: Bottova 7, Žilina, zaviazala poskytnúť žalobcovi, ako dlžníkovi úver vo
výške,vtomčaseplatnejmene15.000000,-Sk,sčerpanímpočiastkach,sposlednoučiastkoučerpania
najneskôr do 31.8.1993. Poskytnutý úver sa dlžník zaviazal splatiť v splátkach do 20.6.1997, kedy mal
byť vyplatený celý poskytnutý úver. Podľa č. II. bolo dohodnuté zaistenie úveru o. i. aj zmluvou o zriadení
záložného práva k nehnuteľnostiam. Doklady o zaistení úveru boli prílohou tejto zmluvy a tvoria ich
neoddeliteľnú súčasť.

3. Dňa 20.1.2005 bola podpísaná kúpna zmluva medzi predávajúcim M-REAL, a.s., IČO: 31 635
865, zastúpeným záložným veriteľom LEGURA, s.r.o., so sídlom: Hálkova, Žilina, IČO: 31 730 752
a kupujúcim MISTA, s.r.o., so sídlom: Hálkova 3, Žilina, IČO: 36 403 776. Predmetom zmluvy boli
sporné nehnuteľnosti zapísané na LV: XXXX Správy katastra Martin, parc. č. XXX - zastavané plochy

a nádvoria, o výmere 1381 m2 a na tejto parcele postavená budova súp. č. XXXX, v k.ú. Martin, obec
Martin. Z tejto kúpnej zmluvy bolo zistené, že predávajúci nadobudol sporné nehnuteľnosti, ktoré sú
predmetom prevodu podľa tejto zmluvy, na základe kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol povolený Správou
katastra Martin pod č. 1294/95, od pôvodného veriteľa Moravia Banka, a.s.. Podľa uvedenej kúpnej
zmluvymalpredávajúci(M-REAL,a.s.)uhradiťkúpnucenupôvodnémuzáložnémuveriteľovivsplátkach

a pohľadávka pôvodného záložného veriteľa zostala zabezpečená záložným právom zapísaným na LV
č. XXXX, Správy katastra Martin pod č. V 1294/95-629/95. Keďže predávajúci ako dlžník svoj záväzok
z uvedenej kúpnej zmluvy riadne a včas veriteľovi nesplnil, pristúpil záložný veriteľ k výkonu záložného
práva podľa čl. III. zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam. Na základe uzatvorenej
zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, ktorej vklad bol povolený Správou katastra

Martin pod: V- 983/1994, záložný veriteľ predal záloh priamym predajom touto zmluvou. Dňa 13.5.2005
bola podpísaná Zmluva o predaji časti podniku medzi predávajúcim MISTA, s.r.o. IČO: 36 403 776 a
kupujúcim SUAR, s.r.o. IČO: 36 429 252. Účelom tejto zmluvy bol predaj časti podniku predávajúceho,
ktorý tvorí samostatná organizačná zložka podniku predávajúceho - Odštepný závod, zapísaná v
Obchodnom registri Okresného súdu Žilina v oddelí: Sro, vl. č.: 13403/L s názvom MISTA, s.r.o.,

odštepný závod so sídlom: M.R. Štefánika 16, Martin, kupujúcemu. Vklad bol povolený pod: 1601/2005.
Podľa čl. II. sa predávajúci zaviazal touto zmluvou previesť na kupujúceho vlastnícke právo ku všetkým
nehnuteľným veciam, k iným právam a majetkovým hodnotám, ktoré slúžia na prevádzkovanie časti
podniku, špecifikovanej v bode 1.1 tejto zmluvy. Podľa čl. II. bodu 2.2 sa zaviazal previesť na kupujúceho
vlastnícke právo, okrem iného, k nehnuteľnostiam, zapísaných Správou katastra Martin pre katastrálne

územie Martin na LV č. XXXX, podľa špecifikácie, ktorá tvorí prílohu č. 1 tejto zmluvy. Prílohu č. 1
k Zmluve o predaji časti podniku tvorí výpis z LV č. XXXX Správy katastra Martin, pre k.ú. Martin,
prevádzanými nehnuteľnosťami sú pozemok parc. č. XXX KN - zastavené plochy a nádvoria, o výmere
1381 m2 a budova súp. č. 1019 postavená na pozemku parc. č. XXX KN, podľa výpisu z LV 4XXX,
vlastníctvo k nehnuteľnostiam je zapísané v prospech MISTA, s.r.o. so sídlom: Hálkova 3, Žilina, IČO: 36

403 776 v celosti. Dňa 2.6.2008 bola podpísaná Kúpna zmluva medzi predávajúcim SUAR, s.r.o., IČO:
36 429 252, a kupujúcim ORAVA SPÓLKA Z OGRANICZONA ODPOWIEDZIALNOŠCIA so sídlom:
Towarowa 6, 42-600 Tarnowskie Góry, Vojvodstvo Ilšskie, PL (KRS: 0000225001, REGON: 015862247),
ako kupujúcim. Predmetom tejto zmluvy sú sporné nehnuteľnosti - pozemok parc. č. XXX KN - zastavané
plochy a nádvoria, o výmere 1381 m2 a budova so súp. č. XXXX, postavená na pozemku parc. č. XXX

KN - zastavané plochy a nádvoria, o výmere 1381 m2, zapísané na LV č. XXXX Správy katastra Martin.
Vklad vlastníckeho práva bol povolený pod: V 2652/2008 dňa 5.8.2008.

4. Súd prvej inštancie zistil, že Okresný súd Martin v konaní pod sp. zn. 5C 115/2004 žalobcu SAT
spol. s r.o. proti žalovanému M-REAL, a.s. o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam rozsudkom

č. k. 5C 115/04-80 zo dňa 7.9.2005 určil, že žalobca SAT, spol. s.r.o., Osloboditeľov 16, Martin, IČO:
30 228 077 je výlučným vlastníkom budovy súp. č. 1019 na parc. č. XXX a pozemku parc. č. XXX,
o výmere 1381 m2 - zastavaná plocha v k. ú. Martin, zapísaných na LV: XXXX Správy katastra v
Martine. V odôvodnení rozhodnutia Okresný súd Martin uviedol, že nespornou v konaní bola skutočnosť,že žalobca uzatvoril so žalovaným kúpnu zmluvu, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti vo vlastníctve
žalobcu (dom súp. č. XXXX a zastavaný pozemok parc. č. XXX, o výmere 1381 m2, vedené na LV č.
XXXX). Predávajúceho zastupoval záložný veriteľ. Pretože kupujúci si nesplnil svoju povinnosť, zaplatiť

kúpnu cenu v plnom rozsahu, žalobca listom zo dňa 1.6.2004 odstúpil od kúpnej zmluvy, s poukazom
na poskytnutú primeranú lehotu na zaplatenie zmeškaných splátok do 15.8.2002. Po odstúpení od
kúpnej zmluvy sa kúpna zmluva zrušila od počiatku, preto Okresný súd Martin určil, že vlastníkom
nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi účastníkmi označeného konania
dňa 12.9.1995, je žalobca.

5. Podľa výpisu z LV č. XXXX bolo ku dňu 2.2.2005 v katastri nehnuteľností zapísané vlastnícke
právo k sporným nehnuteľnostiam v prospech obchodnej spoločnosti MISTA, s.r.o. so sídlom: Hálkova
3, IČO: 36 403 776 v celosti. Z rozhodnutia Správy katastra Martin zo dňa 29.5.2008 súd prvej inštancie
zistil, že odo dňa 16.5.2005 sa viedlo pod č. V 1601/2005 konanie o povolení vkladu vlastníckeho
práva do KN vo veci účastníkov MISTA, s.r.o. a SUAR, s.r.o., k nehnuteľnostiam zapísaných na LV č.

XXXX - stavba č. s. XXXX, postavená na pozemku parc. č. XXX a pozemok parc. č. XXX - zastavané
plochy a nádvoria, o výmere 1381 m2 Správy katastra Martin, na základe zmluvy o predaji časti podniku
zo dňa 1.5.2005, uzatvorenej medzi týmito účastníkmi konania (MISTA, s.r.o. a SUAR, s.r.o.) právne
účinky vkladu podľa zmluvy o predaji časti podniku zo dňa 1.5.2005 nastali 29.5.2008. Do povolenia
vkladu bolo vkladové konanie č. V 1601/2005 prerušené rozhodnutím Správy katastra Martin zo dňa

21.7.2005 do právoplatného skončenia konania o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a o
návrhu na vydanie predbežného opatrenia, vedeného na Okresnom súde Martin pod sp.zn. 10C 87/05,
ďalej rozhodnutím zo dňa 5.9.2005 do právoplatného skončenia konania o oprave chyby č. Z 1810/2005
v súvislosti s X 130/2005, ďalej rozhodnutím zo dňa 29.11.2005 podľa § 31 a písm. a/ Katastrálneho
zákona, do právoplatného ukončenia konania o predbežnej otázke, ktorá má význam pre rozhodnutie o

vklade a rozhodnutím zo dňa 10.2.2006 bolo zamietnuté podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona. Proti
tomuto rozhodnutiu účastníci konania podali odvolanie. K dátumu 27.1.2006 vlastnícke právo k sporným
nehnuteľnostiam je zapísané na LV č. XXXX Správy katastra Martin v prospech žalobcu.

6. Z rozsudku Okresného súdu Martin vo veci sp. zn. 18Cb 277/2007 zo dňa 26.11.2011 súd prvej

inštancie zistil, že predmetom sporu bola neplatnosť kúpnych zmlúv, na základe žaloby žalobcu SAT,
s.r.o. Martin proti žalovaným spoločnostiam LEGURA, s.r.o. Žilina, MISTA, s.r.o. Žilina, SUAR, s.r.o.
Žilina, M-REAL, a.s. Martin, ORAVA SPÓLKA Z OGRANICZONA ODPOWIEDZIALNOŠCIA, Poľsko,
NOVALIS,s.r.o.,Bratislava.OkresnýsúdMartinpovykonanomdokazovaníurčil,ževšetkykúpnezmluvy
o prevode nehnuteľností - budova súp. č. XXXX na parc. č. XXX na ul. M.R. Štefánika a pozemok parc.

č. XXX, o výmere 1381 m2 - zastavané plochy a nádvoria, zapísané na LV č. XXXX Správy katastra
Martin, k.ú. Martin - sú neplatné. V odôvodnení rozsudku, okrem iného Okresný súd Martin ustálil, že
žalobu voči spoločnosti LEGURA, s.r.o., Žilina, zamietol pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie na
strane tejto spoločnosti. LEGURA, s.r.o. nebola ani predávajúcim ani kupujúcim pri kúpnej zmluve zo
dňa 20.1.2005 (V 187/2005), teda nebola nositeľom práv a povinností z tejto kúpnej zmluvy. Kúpnou

zmluvou zo dňa 20.1.2005 bolo preukázané, že predávajúcim je spoločnosť M-Real, a.s. IČO: 31 635
865 a kupujúcim spoločnosť MISTA, s.r.o., IČO: 36 403 776, za predávajúceho M- REAL, a.s. konala
LEGURA, s.r.o. ako záložný veriteľ. Okresný súd Martin túto kúpnu zmluvu vyhodnotil ako absolútne
neplatný právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka (OZ) v spojení s § 40 ods. 2 OZ, s § 151b
ods. 1 OZ a § 133 ods. 1 Obchodného zákonníka (ďalej aj ObZ). Kúpnou zmluvou zo dňa 20.1.2005

mal Okresný súd Martin preukázané, že spoločnosť M-REAL, a.s. ako predávajúci bola pri podpise
kúpnej zmluvy s kupujúcim - MISTA, s.r.o., zastúpená záložným veriteľom LEGURA, s.r.o., IČO: 31
730 752. Tento ako záložný veriteľ konal v súvislosti s výkonom záložného práva, podľa zmluvy o
zriadení záložného práva zo dňa 18.2.1994, uzatvorenej medzi záložným veriteľom Moravia banka,
a.s. Frýdek-Místek, IČO: 00 621 064 a záložcom - žalobcom. Podľa č. l. III. bodu 4 zmluvy záložný

veriteľ môže založenú nehnuteľnosť predať na verejnej dražbe alebo priamym predajom za cenu, akú
uzná záložný veriteľ za vhodnú. Zmluvu o zriadení záložného práva, za žalobcu ako záložcu podpísal
konateľ žalobcu Ing. Minca Slavomír, Podľa čl. I. touto zmluvou sa zabezpečuje úver vo výške, v tom
čase platnej mene 15.000.000,- Sk, ktorý poskytol záložný veriteľ žalobcovi podľa Úverovej zmluvy
zo dňa 21.6.1993. Čerpanie úveru dlžníkom podľa tejto úverovej zmluvy nebolo sporné, s ohľadom

na zhodné vyjadrenia účastníkov konania. Spornou medzi účastníkmi konania bola o. i. skutočnosť, či
došlo k zániku pohľadávky veriteľa z tejto úverovej zmluvy voči dlžníkovi. Žalobca namietal, že jeho
záväzok z úverovej zmluvy zanikol započítaním, nakoľko žalobcovi vznikla pohľadávka voči veriteľovi z
tejto úverovej zmluvy titulom dlžného nájomného. Žalobca nepreukázal existenciu tvrdenej pohľadávkytitulomnezaplatenéhonájmuvovýške588.561,05eur(17.730.990,-Sk)atitulomnezaplatenýchzálohza
služby spojené s nájmom vo výške 120.361,15 eur (3.626.000,-SK), v zmysle oznámenia o vzájomnom
započítaní pohľadávky zo zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 22.1.1996 a záväzku zo zmluvy

o úvere vrátane záložného práva k nehnuteľnostiam, v liste zo dňa 14.1.2011.Okrem tohto oznámenia
žalobca nepredložil ani neoznačil dôkazy preukazujúce tak existenciu, ako aj skutočnú výšku ním
tvrdenej pohľadávky, ktorú žalované strany popierali - t.j. ktoré konkrétne dlžné nájomné, v akej výške
a za aké obdobie mal uplatniť na započítanie, ani k akému dátumu malo dôjsť k zániku záväzku dlžníka
z úverovej zmluvy v dôsledku započítania.

6.1. Spoločnosť LEGURA, s.r.o. konala pri podpise kúpnej zmluvy zo dňa 20.1.2005 za predávajúceho
M-REAL, a.s. ako záložný veriteľ. Pohľadávku z úverovej zmluvy zo dňa 21.6.1993 nadobudol od
pôvodného veriteľa Moravia banka, a.s. postúpením cez spol. SLAVA Kredit - finanční družstvo so
sídlom: Ostrava, Pŕívoz a UT TRADING (Cyprus) LIMITED zmluvami o postúpení pohľadávok, v
zmysle § 524 a nasl. OZ. Táto skutočnosť bola dlžníkovi oznámená prehlásením pôvodného veriteľa

Moravia banka, a.s., a tiež prehlásením spoločnosti SLAVA Kredit - finančné družstvo zo dňa 11.6.2004,
ktoré Okresný súd Martin vyhodnotil ako oznámenie postupcu v zmysle § 526 ods. 1 OBZ dlžníkovi.
Postupcom pri zmluve o postúpení pohľadávok uzatvorenej medzi Moravia banka, a.s. a SLAVA Kredit,
finančné družstvo bola postupcom Moravia banka, a.s. a pri zmluve o postúpení pohľadávok uzatvorenej
medzi SLAVA Kredit - finančné družstvo a UT TRADING (Cyprus) LIMITED bola postupcom spol.

SLAVA Kredit. Následne došlo k oznámeniu postúpenia pohľadávky postupcom UT TRADING (Cyprus)
LIMITED dlžníkovi, o postúpení pohľadávky z úverovej zmluvy žalovanému v 1. rade - spoločnosti
LEGURA, s.r.o.. Podľa § 524 ods. 2 OZ, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo
a všetky práva s ňou spojené. Právami spojenými s pohľadávkami sú najmä práva vyplývajúce zo
zabezpečenia záväzkov, v tomto prípade zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam.

Platnosť zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 18.2.1994 namietol žalobca na
súde z dôvodu, že za žalobcu ako záložcu podpísal zmluvu iba jeden konateľ, pričom za spoločnosť
pri tomto právnom úkone mali konať dvaja konatelia spoločne. Z uvedeného dôvodu Okresný súd
Martin zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam vyhodnotil ako absolútne neplatný právny
úkon. Záložné právo podľa § 151b ods. 1 ObZ sa zriaďuje písomnou zmluvou. Pre platnosť písomne

urobeného právneho úkonu sa vyžaduje, aby tento úkon bol podpísaný konajúcou osobou. Za záložcu
boli oprávnení zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, t.j. k dátumu 18.2.1994, oprávnení
podpísať dvaja konatelia spoločne, Ing. Michal Faust a Slavomír Minca. To znamená, že záložca mohol
konať iba spôsobom určeným v spoločenskej zmluve, ktorý vyplýval aj zo zápisu v obchodnom registri.
Spôsobkonaniaznamenáurčenie,akokolektívnyorgán,ktorýjetvorenýniekoľkýmikonateľmi,prejavuje

vôľu právnickej osoby navonok vo vzťahu k tretím osobám. Spôsob konania v mene spoločnosti pri
viacerých konateľoch je upravený v § 133 ods. 1 ObZ. Spôsob konania v mene spoločnosti teda
znamená, či v mene spoločnosti je oprávnený konateľ každý jeden z viacerých samostatne, respektíve
niektorí z konateľov spoločne, určení v spoločenskej zmluve. Spôsobom konania v mene spoločnosti
sa prejavuje vôľa právnickej osoby navonok voči tretím osobám. Nedodržanie spôsobu konania v mene

spoločnosti vedie k neplatnosti právneho úkonu, pretože vôľa právnickej osoby navonok voči tretím
osobámnebolaprejavenázákonompredpokladanýmspôsobom,t.j.určenýmspôsobomkonaniavmene
spoločnosti. Ak v zmysle úpravy spoločenskej zmluvy za spoločnosť konajú dvaja konatelia spoločne a
právny úkon je urobený vo vzťahu k tretej osobe len jedným z dvoch konateľov, potom nebol dodržaný
určený spôsob konania v mene spoločnosti. Vôľa spoločnosti nebola prejavená navonok určeným

spôsobom konania, jedná sa o spôsob konania v rozpore s právnou úpravou podľa § 133 ods. 1 ObZ,
a preto je takýto právny úkon absolútne neplatným úkonom podľa § 39 OZ, nakoľko je v rozpore aj s
ust. § 151b ods. 1 OZ - nebola dodržaná písomná forma právneho úkonu, ktorú predpokladá uvedené
zákonné ustanovenie. Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam ako absolútne neplatný
právny úkon nemala za následok vznik záložného práva k nehnuteľnostiam tam opísaných. Potom

spoločnosť LEGURA, s.r.o. s postúpenou pohľadávkou nenadobudla právo s ňou spojené, vyplývajúce
zo zabezpečenia postupovanej pohľadávky, a teda nebola záložným veriteľom zo zmluvy o zriadení
záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 18.2.1994 a nebola oprávnená konať za predávajúceho M-
REAL, a.s. pri podpise kúpnej zmluvy zo dňa 20.1.2005 s kupujúcim - spoločnosťou MISTA, s.r.o.. To
znamená, že ani kúpna zmluva zo dňa 20.1.2005 nebola podpísaná konajúcou osobou, spol. M-REAL,

a.s. ako predávajúcim teda, že nebola dodržaná písomná forma právneho úkonu. Podľa § 46 ods. 1
OZ písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností. Kúpna zmluva zo dňa 20.1.2005 je
absolútne neplatným právnym úkonom podľa § 39 OZ pre rozpor so zákonom (§ 46 ods. 1 OZ). Právne
úkony postihnuté absolútnou neplatnosťou nemajú za následok vznik, zmenu alebo zánik práv alebopovinností, ktoré zákon s takýmto úkonom (ak je platný) spája. Absolútna neplatnosť právneho úkonu
nastáva priamo zo zákona a pôsobí od počiatku voči každému. Každý, kto má na tom naliehavý právny
záujem, môže sa jej bez časového obmedzenia dovolávať súdnou i mimosúdnou cestou, toto právo sa

nepremlčuje ani nezaniká, pretože z takéhoto úkonu právne následky nenastanú. Súd musí na takúto
neplatnosť prihliadať a musí vyvodzovať z absolútnej neplatnosti dôsledky aj bez návrhu, z úradnej
povinnosti. Z uvedených dôvodov Okresný súd Martin vo veci sp.zn. 18Cb 277/2007 neprihliadol na
námietky právneho zástupcu žalovaných v rade 1.2.3 a 6, ktorý poukazovali na rozpor s dobrými mravmi
v prípade namietania neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam žalobcom z

dôvodu, že túto sám spôsobil. Rovnako Okresný súd Martin neprihliadnuť na obranu žalovaných 1,2,3
a 6 v zmysle vyjadrenia ich právneho zástupcu, že došlo k vydržaniu záložného práva, a to z dôvodu,
že záložné právo pre absolútnu neplatnosť zmluvy o zriadení záložného práva nikdy nevzniklo, preto
nemohlo dôjsť k jeho vydržaniu - absolútna neplatnosť nastáva priamo zo zákona, pôsobí od počiatku
vočikaždému,právodomáhaťsaabsolútnejneplatnostisanepremlčujeaninezaniká,pretožeztakéhoto
úkonu právne následky nenastanú. Pokiaľ právny zástupca žalovaných v rade 1,2,3 a 6 namietol, že

zmluva o zriadení záložného práva bola podpísaná súčasne so zmluvou o úvere zo dňa 21.6. 1993 a
bola jej neoddeliteľnou súčasťou ako príloha, neboli podľa záveru Okresného súdu Martin produkované
dôkazy preukazujúce, že neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy zo dňa 21.6.1993, ako jej príloha je
súčasne zmluva o zriadení záložného práva k sporným nehnuteľnostiam.

6.2. Zmluvu o predaji časti podniku Okresný súd Martin v súlade s § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného
zákonníka posudzoval ako obchodno-záväzkový vzťah (absolútny obchod). Podľa prílohy č. k tejto
zmluve, boli predmetom zmluvy nehnuteľnosti - pozemok parc. č. XXX KN - zastavané plochy a
nádvoria, o výmere 1381 m2 a budova so súpisným číslom XXXX, postavená na pozemku parcele
č. XXX KN, zapísané na LV č. XXXX Správy katastra Martin, pre k. ú. Martin. Predávajúcim bola

spoločnosť MISTA, s.r.o. a kupujúcim bola spoločnosť SUAR, s.r.o.. Vychádzajúc zo záveru o absolútnej
neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 20.1.2005, potom MISTA, s.r.o. ako predávajúci pri zmluve o
predaji časti podniku uvedené nehnuteľnosti neprevádzala na kupujúceho, podľa tejto zmluvy ako ich
vlastník. S ohľadom na charakter záväzkového vzťahu uzatvoreného medzi spoločnosťami MISTA,
s.r.o. a SUAR, s.r.o. (Zmluva o predaji podniku - absolútny obchod), bolo podľa názoru Okresného

súdu Martin dôvodné aplikovať § 446 ObZ, pretože predávajúci, pri uzatváraní tejto zmluvy nebol v
postavení vlastníka vo vzťahu k prevádzaným nehnuteľnostiam. Z povahy zákonného ustanovenia
§ 446 ObZ vyplýva, že dobromyseľnosť sa u kupujúceho predpokladá, opak treba dokázať, a to v
okamihu, keď mal nadobudnúť vlastnícke právo. Toto podľa § 483 ods. 3 ObZ mal kupujúci nadobudnúť
vkladom do katastra nehnuteľnosti. Podľa rozhodnutia Správy katastra Martin zo dňa 21.7.2005 bolo

nesporné, že Správa katastra Martin vo veci účastníkov konania MISTA, s.r.o. a SUAR, s.r.o., prerušila
vkladové konanie: V 1601/2005 do právoplatného skončenia konania o určenie vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam a o návrhu na vydanie predbežného opatrenia, konaného na Okresnom súde Martin
pod sp.zn. 10C 87/05 spoločnosť SUAR, s.r.o. ako kupujúci zo zmluvy o predaji časti podniku toto
rozhodnutie prevzal 26.7.2005. Rozhodnutia Správy katastra Martin o prerušení vkladového konania:

V1601/2005 preukazujú, že počas celého vkladového konania kupujúci zo zmluvy o predaji časti podniku
nebol dobromyseľný pri nadobúdaní vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam, nakoľko mal
vedomosť, že prebieha spor o určenie vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam - súdne konanie
pred Okresným súdom Martin, vedené pod sp. zn. 10C 87/05. Správa katastra Martin rozhodnutím
zo dňa 29.11.2005 prerušila vkladové konanie z dôvodu, že bol Správe katastra predložený rozsudok

Okresného súdu Martin, sp. zn. 5C 115/04, rozhodnutie spoločnosť SUAR, s.r.o. prevzala dňa 2.12.2005
a od 29.10.2007 bol žalovaný účastníkom konania. Preukázateľné účinky vkladu podľa zmluvy o predaji
časti podniku nastali dňa 29.5.2008.

6.3 S ohľadom na uvedené dospel Okresný súd Martin k záveru, že bola vyvrátená dobromyseľnosť

spoločnosti SUAR, s.r.o. ako kupujúceho zo Zmluvy o predaji časti podniku, ktorú uzatvoril s
predávajúcim, ktorý nebol vlastníkom nehnuteľností pri podpise tejto zmluvy, preto Okresný súd Martin
zmluvu o predaji časti podniku vyhodnotil ako absolútne neplatný právny úkon pre rozpor so zákonom
(§ 132 ods. 1 OZ v spojení s § 483 ods. 3 OZ a § 446 OZ), v zmysle § 39 OZ. Rozhodnutiami Správy
katastra Martin, vydanými v rámci vkladového konania: V 1611/2005, účastníkov vkladového konania

MISTA, s.r.o. a SUAR, s.r.o, ako aj týmto konaním, bolo preukázané, že SUAR, s.r.o. ako kupujúci zo
Zmluvy o predaji časti podniku nebol dobromyseľný v okamihu, keď mal vlastnícke právo nadobudnúť.
Kúpne zmluvy zo dňa 2.6.2008 medzi predávajúcim (SUAR, s.r.o.) a kupujúcim (poľská firma) a zo dňa15.10.2008, medzi predávajúcim (poľská firma) a kupujúcim (NOVALIS, s.r.o.) Okresný súd Martin aj
tieto zmluvy vyhodnotil ako neplatné.

6.4 Na základe podaných odvolaní proti rozsudku Okresného súdu Martin, č. k. 18Cb 277/2007-868,
konal vo veci odvolací Krajský súd v Žiline, ktorý rozsudkom, sp. zn. 13 Cob 185/2012 predmetné
rozhodnutie potvrdil.

7. Z rozsudku Okresného súdu Martin, č. k. 21C/19/2008 - 1066 zo dňa 8.12.2015 súd prvej inštancie

zistil, že prevody sporných nehnuteľností pokračovali aj potom, ako ich vlastnila spoločnosť NOVALIS,
s.r.o. Ďalším vlastníkom a to na základe dražby bola spoločnosť AVEC BUILDING, s.r.o., a následne
spoločnosť T-system, s.r.o., Bratislava na základe kúpnej zmluvy. Súd prvej inštancie z tohto rozsudku
ďalej zistil, že uznesením Okresného súdu Martin, č. k. 17Cbl 31/2014- 82 zo dňa 26.1.2015 súd
zakázal spoločnosti AVEC BUILDING, s.r.o. nakladať zo spornými nehnuteľnosťami, pričom spoločnosť
T-system, s.r.o., nehnuteľnosti, ako je vyššie uvedené, kúpila zmluvou zo dňa 11.11.2014, ešte predtým,

ako zákaz nakladať s nehnuteľnosťami nadobudol právoplatnosť. Predmetom sporu bolo vydanie
nehnuteľností a žalobcom bola spoločnosť SAT, s.r.o. a žalovaným spoločnosť T-system, s.r.o., pričom
žalobcabolvkonaníúspešnývplnomrozsahuatoajvspojenísrozsudkomodvolaciehoKrajskéhosúdu
v Žiline, ktorý rozsudkom č. k. 9 Co 209/2016-1143 zo dňa 30.6.2016 napadnutý rozsudok Okresného
súdu Martin potvrdil. Z tohto rozhodnutia súd prvej inštancie zistil aj to, že na majetok spoločnosti MISTA,

s.r.o., ktorá bola účastníkom konania o neplatnosť kúpnych zmlúv, vedenom na Okresnom súde Martin,
sp. zn. 18Cb/277/2007, bol dňa 12.5.2012 vyhlásený konkurz. Tesne pred vyhlásením konkurzu, a to
dňa 20.12.2011, však táto spoločnosť prevzala dlh od spoločnosti NOVALIS, s.r.o., ktorý mala táto
spoločnosť voči ČSOB, a.s., na základe úverovej zmluvy. Za tento dlh spoločnosť NOVALIS, s.r.o.,
ručila spornou nehnuteľnosťou, ktorá bola zapísaná na liste vlastníctva na jej meno, a to vo vzťahu k

pôvodnému veriteľovi, a to ČSOB, a.s. (predtým Istrobanka, a.s.). Úpadcovi, spoločnosti MISTA, s.r.o.,
vznikol na základe zmluvy o prevzatí dlhu od spoločnosti NOVALIS, s.r.o., záväzok vrátiť úver vo výške
169. 858,-eur, a podľa § 79 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, správca konkurznej
podstaty úpadcu, JUDr. Marián Ďurana zapísal spornú nehnuteľnosť, ktorej vlastníkom bola spoločnosť
NOVALIS, s.r.o., do súpisu majetku tretích osôb zabezpečujúcich záväzok úpadcu. Pohľadávku na

vrátenie úveru, ktorú od ČSOB, a.s., získala spoločnosť DEA FIN, s.r.o., si táto spoločnosť prihlásila u
správcu konkurznej podstaty ako pohľadávku, ktorá bola v konečnom zozname pohľadávok zapísaná
pod poradovým č. 3. Podľa § 79 ods. 2 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii majetok tretej osoby
(sporné nehnuteľnosti, ktoré podľa evidencie nehnuteľnosti patrili spoločnosti NOVALIS, s.r.o., a ktoré
na základe záložného práva zabezpečovali pohľadávku nového veriteľa DEA FIN, s.r.o.), môže správca

konkurznej podstaty speňažiť podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácií, pričom koná v mene tejto
osoby,tedavmenespoločnostiNOVALIS,s.r.o..Doplňujúcisúpisoddelenejkonkurznejpodstatyveriteľa
DEA FIN, s.r.o. bol zverejnený v Obchodnom vestníku č. 167/2012, vydaný dňa 30.8.2012. Správca
konkurznej podstaty spornú nehnuteľnosť speňažil na základe zmluvy o vykonaní dobrovoľnej dražby,
ktorú uzatvoril so spoločnosťou DRAŽBY A AUKCIE, s.r.o., a to dňa 18.10.2012. Táto správcom

konkurznej podstaty poverená spoločnosť, a to DRAŽBY A AUKCIE, s.r.o., oznámila vykonanie dražby,
a to v súlade so zákonom č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách. Oznámenie o dražbe obsahuje
aj údaje listu vlastníctva o právach a záväzkoch viaznucich na predmete dražby, a to záložné právo č.
27010PL2008 vo vzťahu k sporným nehnuteľnostiam v prospech Istrobanka, a.s. č. V5334/08 zo dňa
13.1.2009 (neskôr ČSOB, a.s.) a údaje v časti „poznámky“ na liste vlastníctva, a to rozšírenie žaloby

sp. zn. 18Cb/277/2007 o vydanie veci a vydanie bezdôvodného obohatenia (spor o neplatnosť kúpnych
zmlúv), návrh na začatie konania o vydanie veci podaný na Okresnom súde Martin, sp. zn. 21C/87/2009,
predbežné opatrenie súdu o uložení povinnosti spoločnosti NOVALIS, s.r.o., aby nenakladal so spornými
nehnuteľnosťami vo veci vedenej pod sp.zn. 18Cb/277/2007. Vykonaním dražby poverená dražobná
spoločnosť zverejnila tieto údaje v súlade s § 11 ods. 4 zákona č. 527/2002 a Správu katastra v

Martine požiadala o zapísanie poznámky na liste vlastníctva č. XXXX (navrhovateľ dražby JUDr. S. Ď.
a vlastník nehnuteľnosti, spoločnosť NOVALIS, s.r.o.). Spoločnosť SAT, s.r.o., sa o vykonaní dražby
nedozvedela, pretože na liste vlastníctva ako vlastník zapísaná nebola. O priebehu dražby sporných
nehnuteľností, ktorá sa konala dňa 18.11.2012, bola spísaná aj notárska zápisnica, a to notárkou JUDr.
Ľubicou Jonekovou. Vydražiteľom spornej nehnuteľnosti sa stala spoločnosť AVEC BUILDING, s.r.o.,

zastúpená konateľom Ing. Radomírom Szabóom. Okresný súd Martin dokazovaním zistil, že predmetné
nehnuteľnosti (budova súp. č. 1019, parc. č XXX na ul. M.R. Štefánika, Martin a pozemok, parc. č. XXX,
o výmere 1381 m2. zastavané plochy a nádvoria, zapísané na LV č. XXXX Správy katastra Martin, k.ú.
Martin) sa nachádzajú v centre Martina, budova bola postavená ako novostavba a bola skolaudovaná vdecembri 1993. Vlastnícke právo v prospech žalobcu bolo zapísané v decembri 1993 Správou katastra
Martin. K zmene z hľadiska zápisu došlo v r. 1995, keď kataster zapísal ako vlastníka nehnuteľnosti
spoločnosť M-Real, a.s. Martin, pričom táto zmena vlastníctva, ako je uvedené vyššie, bola neplatná,

keďže sa uskutočnila na základe absolútne neplatnej záložnej zmluvy zo dňa 18.2.1994.

7.1 Okresný súd Martin zistil aj to, že Okresná prokuratúra podala dňa 22.8.2006 pod č. Pd2015/06
protest proti rozhodnutiu Správy katastra Martin č. V 187/2005 zo dňa 25.1.2005 o povolení vkladu
vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam v prospech spoločnosti MISTA, s.r.o..

8. O proteste prokuratúry konal a rozhodoval Katastrálny úrad v Žiline, ktorý pod sp. zn: Vo-35/2006-
Le (Pd) a dňa 18.5.2007 vydal rozhodnutie, ktorým protestu nevyhovel. Keďže predmetom sporu je
odškodnenie žalobcu, na základe nesprávneho úradného postupu Správy katastra Martin a uvedené
rozhodnutie Katastrálneho úradu (KU) v Žiline obsahuje popis činnosti, resp. úkonov Správy katastra
Martin, ktoré sa týkajú tejto predmetnej veci, bolo podľa názoru súdu prvej inštancie potrebné poukázať

na odôvodnenie rozhodnutia katastrálneho úradu v Žiline, ktorým nebolo vyhovené protestu prokurátora.
Súd prvej inštancie uviedol, že obsah tohto rozhodnutia KÚ v Žiline nebolo možné verifikovať, respektíve
porovnať s originálnymi spismi katastrálneho úradu, pretože na základe žiadosti súdu prvej inštancie
smerujúcej na žalovaného, aby boli predložené originálne doklady, respektíve spisy zo Správy
katastra Martin (napr. V 984/1994), keďže postup katastra bol podľa žalobcu nesprávny, toto nebolo

splnené, nakoľko originálne listiny, resp. spisi: V 984/1994 sa nachádzajú v Centrálnom elektronickom
registratúvnom stredisku v Liptovskom Mikuláši (CERS). CERS sa nachádza v budove, ktorú vlastní
spoločnosť DUCHO, s.r.o., teda štátna dokumentácia rezortu katastra, je v budove uložená len na
základe nájomnej zmluvy. K uloženým originálnym spisom žalovaný, respektíve jeho zamestnanci
nemajúprístup,preprebiehajúcesúdnekonanianaOkresnomsúde LiptovskýMikulášmedzivlastníkom

budovy a nájomcom (teda žalovaným). Vzhľadom na uvedené, žalovaný súdu založil do spisu len kópie
niektorých dokladov (č.l.357-379).

9. Z rozhodnutia katastrálneho úradu v Žiline, zn. Vo-35/2006 - Le (Pd), zo dňa 18.5.2007 súd prvej
inštancie potom zistil, že v odôvodnení daného protestu prokurátora sa uvádza, že rozhodnutím

Správy katastra Martin č. V 187/2005 zo 25.1.2005 o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností bolo porušené ustanovenie § 31 ods. 1 katastrálneho zákona, a to v súvislosti s
ustanovením § 151m ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov a ustanovenia
§ 3 ods. 1 a 4 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len
správny poriadok). V proteste je tvrdené, že Správa katastra Martin sa pri rozhodovaní o povolení

vkladu vlastníckeho práva pod č. V 187/2005 vyššie spomínaným ustanoveniami katastrálneho zákona,
Občianskeho zákonníka a správneho poriadku neriadila, keďže predmetný vklad vlastníckeho práva
do katastra nehnuteľností povolila, a to aj napriek tomu, že z predloženého spisového materiálu Správy
katastra Martin č. V 187/05 nie je možné preukázať, či sa Správa katastra Martin v predmetnej veci
zaoberala aj dodržaním ustanovenia § 151m ods. 1 Občianskeho zákonníka. Z uvedeného ustanovenia

vyplýva, že záložný veriteľ môže predať záloh najskôr po uplynutí 30 dní odo dňa oznámenia o začatí
výkonu záložného práva záložcovi a dlžníkovi, pokiaľ nedošlo k dohode podľa ustanovenia § 151m
ods. 2 Občianskeho zákonníka. V zmysle ustanovenia §31 ods. 1 katastrálneho zákona je správa
katastra, pri preskúmavaní oprávnenia záložného veriteľa nakladať so zálohom, povinná preukázateľne
zistiť, kedy záložný veriteľ doručil oznámenie o začatí výkonu záložného práva záložcovi či dlžníkovi.

V prípade, ak by záložný veriteľ predal záloh pred uplynutím 30-dňovej lehoty a nedošlo by k dohode
podľa ustanovenia § 151m ods. 2 Občianskeho zákonníka, išlo by o neplatný právny úkon v zmysle
ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a predložený
spisový materiál Správy katastra Martin č. V187/05 prokurátorka v závere predmetného protestu
uviedla, že správny orgán sa predmetnými skutočnosťami nezaoberal a pri rozhodovaní nevychádzal zo

spoľahlivo zisteného stavu veci, preto považuje protest za dôvodný. Správa katastra Martin podanému
protestu prokurátora nevyhovela a predložila ho spolu so spisovým materiálom, na vec sa vzťahujúcim,
Katastrálnemu úradu v Žiline, ako svojmu nadriadenému orgánu, na ďalšie konanie. Vo vyjadrení k
danému protestu prokurátora, ktoré bolo spolu so spisovým materiálom Katastrálnemu úradu v Žiline
predložené, správa katastra uvádza, že ku dňu doručenia predmetného protestu prokurátora na správu

katastra boli a ešte stále sú na LV č. XXXX, k. ú. Martin, pred plombou vyznačenou na základe začatia
konania o tomto proteste prokurátora, ktorý bol zaevidovaný v registri záznamov pod č. Z 2125/06,
vyznačené plomby, a to plomba o zmene práva k nehnuteľnosti, vyznačená na základe doručenia návrhu
na vklad vlastníckeho práva, vyplývajúceho z kúpnej zmluvy, uzavretej medzi obchodnou spoločnosťouMISTA, s.r.o. ako predávajúcim a obchodnou spoločnosťou SUAR, s.r.o. ako kupujúcim, zaevidovaného
pod č. V 1601/06, ďalej plomba o začatí konania o oprave chyby v katastrálnom operáte, vedeného pod
č. X 103/06, a napokon plomba o začatí konania o oprave chyby v katastrálnom operáte vedeného pod

č. X 32/06. Všetky uvedené konania sa týkajú otázky vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré sú
evidované na LV č. XXXX, k. ú. Martin a podľa názoru správy katastra, sa musia tieto konania ukončiť
v poradí, v akom sú na LV č. XXXX, k. ú, Martin, vyznačené vyššie spomínané plomby, respektíve o
vrátení vlastníckeho práva na pôvodného vlastníka môže rozhodnúť len príslušný okresný súd.

9.1. Katastrálny úrad v Žiline listom č. Vo-35/2006 (Pd) zo dňa 6.11.2006 vyzval obchodnú spoločnosť
MISTA, s.r.o., obchodnú spoločnosť LEGURA, s.r.o. a obchodnú spoločnosť M-REAL, a.s., aby sa v
prípade, že to považujú za potrebné, k predmetnému protestu prokurátora vyjadrili a následne ustálil,
že v danom prípade dňa 9.5.1994 bol na ešte bývalý, Katastrálny úrad v Banskej Bystrici, Správu
katastra Martin doručený návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností k nehnuteľnostiam
evidovaným na LV č. XXXX, k.ú. Martin, konkrétne k pozemku, parcela KN č. XXX, zastavaná plocha,

o výmere 1381 m2 a k stavbe so súpisným č. XXXX, postavenej na uvedenom pozemku, parcela KN
č. XXX, a to na základe zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam č. 805/1/006/005N/93,
uzavretej dňa 18.2.1994, podľa ustanovení § 151a a nasl. Občianskeho zákonníka, vtedy účinného a
ustanovení § 297 až 299 Obchodného zákonníka, vtedy účinného, medzi Moravia Bankou, a.s. Frýdek
Místek, pobočka Žilina, so sídlom Bottova č. 7, Žilina, zastúpenou riaditeľom pobočky, p. F.. F. V.,

ako záložným veriteľom a obchodnou spoločnosťou SAT, s.r.o., so sídlom Osloboditeľov 16, Martin,
zastúpenou konateľom spoločnosti, p. F.. N. S., ako záložcom. V čl. III. odst. 4. danej zmluvy o zriadení
záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 18.2.1994 je uvedené, že: „... pokiaľ dlžník nesplní svoje
záväzky z uvedenej zmluvy o úvere riadne a včas, môže záložný veriteľ založenú nehnuteľnosť predať
na verejnej dražbe alebo priamym predajom za cenu, akú uzná záložný veriteľ za vhodnú, najmenej

však za 50% z ceny určenej znaleckým posudkom podľa platných oceňovacích noriem (predpisov) v
čase predaja.“ V čl. III. ods. 5. sa uvádza, že: Záložný veriteľ je povinný písomne upozorniť záložcu a
dlžníka na zamýšľaný výkon záložného práva podľa odst. 4. aspoň 15 dní vopred. Ak záložný veriteľ v
tejto lehote nedostane správu o splnení záväzku vrátane príslušného dokladu, môže predať založenú
nehnuteľnosť spôsobom uvedeným v bode 4. Vklad záložného práva k nehnuteľnostiam evidovaným

na LV č. XXXX, k. ú. Martin, v prospech záložného veriteľa, Moravia Banky, a.s. Frýdek Místek,
pobočka Žilina, na základe vyššie uvedenej zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam
zo dňa 18.2.1994 bol povolený rozhodnutím, ešte bývalého, Katastrálneho úradu v Banskej Bystrici,
Správy katastra Martin č. V 983/1994 zo dňa 10.5.1994. Následne dňa 13.9.1995 bol, na ešte bývalý
Katastrálny úrad v Banskej Bystrici, Správa katastra Martin, doručený návrh na vklad vlastníckeho práva

do katastra nehnuteľností k nehnuteľnostiam, evidovaným na LV č. XXXX, k.ú. Martin, konkrétne k
pozemku, parcela KN č. XXX, zastavaná plocha, o výmere 1381 m2 a k stavbe so súpisným č. 1019,
postavenej na uvedenom pozemku, parcela KN č. XXX, v celosti, v prospech obchodnej spoločnosti
MOBA REAL, a.s., so sídlom: Slnečné nám. 3471, Žilina, a to na základe kúpnej zmluvy, uzavretej
dňa 12.9.1995 medzi obchodnou spoločnosťou SAT, spol. s r.o., so sídlom: Kollárova 73, Martin,

zastúpenou záložným veriteľom, Moravia Bankou, a.s. Frýdek Místek, pobočka Žilina, zastúpenou na
základe plnej moci p. JUDr. I. V. a p. JUDr. S. E. z Komerčno-právnej kancelárie, so sídlom: Republiky 34,
Žilina, ako predávajúcim a obchodnou spoločnosťou MOBA REAL, a.s., so sídlom: Slnečné nám. 3471,
Žilina, zastúpenou predsedom predstavenstva spoločnosti, p. Z.. K. V. a podpredsedom predstavenstva
spoločnosti, p. Ing. F. A., ako kupujúcim.

9.2. Danou kúpnou zmluvou zo dňa 12.9.1995 Moravia Banka, a.s. Frýdek Místek, pobočka Žilina,
zastúpená na základe plnej moci, p. JUDr. I. V. a p. JUDr. S. E., ako záložný veriteľ, realizovala na
základe vyššie spomínanej zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, zo dňa 18.2.1994,
záložné právo, pretože obchodná spoločnosť SAT, spol. s r.o., ako záložný dlžník, a zároveň záložca

si riadne a včas nesplnila svoj záväzok, ktorý jej vyplýval zo zmluvy o úvere č. 805/1/006/S/93 zo dňa
21.6.1993. V čl. VI. danej kúpnej zmluvy zo dňa 12.9.1995 sa uvádza, že: Na základe tejto zmluvy bude
v katastri nehnuteľností Katastrálneho úradu v Banskej Bystrici, Správa katastra Martin, pre k.ú. Martin
na LV vykonaný zápis vlastníckeho práva v prospech kupujúceho takto: Do A LV: dom č.s. XXXX a ním
zastavaný pozemok, KN parc. č. XXX - zast. plocha, o výmere 1381 m2, do B LV: MOBA REAL, a.s., so

sídlom v Žiline, Slnečné nám. 3471, v celosti, do C LV: záložné právo pre Moravia Banku, a.s. Žilina.

9.3. Vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam evidovaným na LV č. XXXX, k.ú. Martin, v prospech
spoločnosti MOBA REAL, a.s., so sídlom: Slnečné nám. 3471, Žilina, na základe vyššie uvedenej kúpnejzmluvy zo dňa 12.9.1995 bol povolený rozhodnutím, ešte bývalého Katastrálneho úradu v Banskej
Bystrici, Správy katastra Martin č. V 1294/1995 zo dňa 13.9.1995.

9.4. Dňa 20.1.2005 bol na Správu katastra Martin doručený návrh na vklad vlastníckeho práva do
katastra nehnuteľností k sporným nehnuteľnostiam, evidovaným na LV č. XXXX, k.ú. Martin, konkrétne
k pozemku, parcela KN č. XXX, zastavané plochy a nádvoria, o výmere 1381 m2 a k stavbe so súpisným
č. XXXX, postavenej na uvedenom pozemku, parcela KN č. XXX, v celosti, v prospech obchodnej
spoločnosti MISTA, s.r.o., so sídlom: Hálkova 3, Žilina, a to na základe kúpnej zmluvy, uzavretej

dňa 20.1.2005 medzi obchodnou spoločnosťou M-REAL, a.s., so sídlom: Osloboditeľov 16, Martin
(predtým obchodná spoločnosť MOBA REAL, a.s. so sídlom: Slnečné nám. 3471, Žilina), zastúpenou
záložnýmveriteľom,obchodnouspoločnosťouLEGURA,s.r.o.,sosídlomHálkova3, Žilina(nadobúdateľ
pohľadávky,akoajzabezpečeniajejriadnehoavčasnéhosplneniazáložnýmprávom,nazákladezmluvy
o postúpení pohľadávky od spoločnosti U T TRADING (CYPRUS) LIMITED tá na základe zmluvy o
postúpení pohľadávky od SLAVA Kredit - finanční družstvo, Moravská Ostrava - tá ako právny nástupca

Moravia Banky, a.s. Frýdek Místek, v likvidácii), zastúpenou konateľom spoločnosti, p. F.. N. H., ako
predávajúcim a obchodnou spoločnosťou MISTA, s.r.o., so sídlom Hálkova 3, Žilina, zastúpenou, p.
F.. K. N., ako kupujúcim. Danou kúpnou zmluvou zo dňa 20.1.2005 obchodná spoločnosť LEGURA,
s.r.o. zastúpená konateľom spoločnosti, p. Ing. Stanislavom Kurpašom, ako záložný veriteľ, vzhľadom
k tomu, že obchodná spoločnosť M-REAL, a.s., si svoj záväzok, vyplývajúci z vyššie spomínanej

kúpnej zmluvy zo dňa 12.9.1995 a spočívajúci v úhrade kúpnej ceny pôvodnému záložnému veriteľovi
v splátkach, pričom táto pohľadávka pôvodného záložného veriteľa zostala zabezpečená záložným
právom zapísaným na LV č. XXXX, k.ú. Martin, v časti C LV pod č. V 1294/95-629/95, nesplnila,
realizovala, v zmysle ustanovení § 151j až 151md Občianskeho zákonníka, vtedy účinného a v súlade
s čl. III. zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam č. 805/1/006/005/N/93 zo dňa 18.2.1994,

priamym predajom záložné právo, ktoré vzniklo na základe danej zmluvy o zriadení záložného práva
k nehnuteľnostiam zo dňa 18.2.1994 vkladom do katastra nehnuteľností, a to na základe rozhodnutia,
ešte bývalého, Katastrálneho úradu v Banskej Bystrici, Správy katastra Martin č. V -983/1994 zo dňa
10.5.1994.

9.5. Rozhodnutím Správy katastra Martin č. V 187/2005 zo dňa 25.1.2005, právoplatným zo dňa
25.1.2005, bol vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam evidovaným na LV č. XXXX, k.ú. Martin,
v celosti, v prospech obchodnej spoločnosti MISTA, s.r.o., so sídlom: Hálkova 3, Žilina, a to na
základe vyššie spomínanej kúpnej zmluvy zo dňa povolený. Pokiaľ ide o skutočnosti uvedené Okresnou
prokuratúrouMartinvprotesteprokurátorač.Pd2015/06-7zodňa22.8.2006,podanomprotirozhodnutiu

Správy katastra Martin č. V 187/2005 zo dňa 25.1.2005 o povolení vkladu vlastníckeho práva do
katastra nehnuteľností k nehnuteľnostiam evidovaným na LV č. XXXX, k.ú. Martin, v celosti, v prospech
obchodnej spoločnosti MISTA, s.r.o., ako dôvod podania tohto protestu a zrušenia predmetného
rozhodnutia správy katastra o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, teda že
správa katastra mala pred vydaním rozhodnutia o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra

nehnuteľností, na základe vyššie uvedenej kúpnej zmluvy zo dňa 20.1.2005, v zmysle vyššie citovaného
ustanovenia § 31 ods. 1 katastrálneho zákona skúmať, či záložný veriteľ predal záloh, v súlade s vyššie
citovaným ustanovením § 151m ods. 1 Občianskeho zákonníka, až po uplynutí zákonom stanovenej
30-dňovej lehoty, za predpokladu, že nedošlo k dohode, podľa vyššie spomínaného ustanovenia §
151m ods. 2 Občianskeho zákonníka, pretože inak ide o neplatný právny úkon, v zmysle ustanovenia

§ 39 Občianskeho zákonníka, Katastrálny úrad v Žiline sa stotožnil s názorom obchodnej spoločnosti
LEGURA, s.r.o., vysloveným v jej vyjadrení k predmetnému protestu prokurátora. Ustanovenie § 879e
Občianskeho zákonníka, ktoré bolo do Občianskeho zákonníka doplnené zákonom č. 523/2002 Z. z.,
účinným odo dňa 1.1.2003, upravuje nepravú spätnú pôsobnosť, resp. nepravú retroaktivitu ustanovení
Občianskeho zákonníka touto novelou, teda zákonom č. 523/2002 Z. z., doplnených. Jej podstata

spočíva v tom, že zákon, v konkrétnom prípade Občiansky zákonník, v znení zákona 526/2002 Z.z.,
účinného odo dňa 1.1.2003, ktorý bol v podstate rozsiahlou novelou ustanovení o záložnom práve, sa
vzťahuje aj na právne vzťahy vzniknuté pred jeho účinnosťou, teda pred 1.1.2003 s tým, že vznik týchto
vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1.1.2003, sa posudzujú podľa doterajších predpisov, ak
nie je ustanovené inak. To znamená, že ustanovenie § 151m ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré

je účinné až odo dňa 1.1.2003, nemožno na posúdenie vzniku a nárokov vzniknutých z právneho
vzťahu vyplývajúceho zo zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam č. 805/1 /2006/005/N/93,
uzavretej dňa 18.2.1994, podľa ustanovení § 151a a nasl. Občianskeho zákonníka, vtedy účinného a
ustanovení § 297 až 299 Obchodného zákonníka, vtedy účinného, medzi Moravia Bankou, a.s. FrýdekMístek, pobočka Žilina, zastúpenou riaditeľom pobočky, p. F.. F. V., ako záložným veriteľom a obchodnou
spoločnosťou, SAT, s.r.o., zastúpenou konateľom spoločnosti, p. Ing. N. S., ako záložcom, teda spätne,
aplikovať. Z ustanovenia§ 299 ods. 2 Obchodného zákonníka, v znení zákona č. 278/1993 Z. z.,

účinného v čase uzavretia zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam č. 805/1/2006/005/
N/93 zo dňa 18.2.1994, ako aj v čase vzniku záložného práva vkladom do katastra nehnuteľností
dňa 10.5.1994, vyplýva, že záložný veriteľ môže pri výkone svojho záložného práva predať založenú
nehnuteľnosť na verejnej dražbe, ak na tento zamýšľaný výkon záložného práva včas upozorní záložcu
a dlžníka; ak to určuje zmluva, môže záložný veriteľ predať záloh aj iným vhodným spôsobom. V čl.

III. (ods. 5.) danej zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 18.2.1994 sa uvádza,
že záložný veriteľ je povinný písomne upozorniť záložcu a dlžníka na zmýšľaný výkon záložného práva
podľa odst. 4. aspoň 15 dní vopred. Ak záložný veriteľ v tejto lehote nedostane správu o splnení záväzku
vrátane príslušného dokladu, môže predať založenú nehnuteľnosť spôsobom uvedeným v bode 4, teda
na verejnej dražbe alebo priamym predajom. Túto, zmluvnými stranami dohodnutú, 15- dňovú lehotu
záložný veriteľ dodržal, nakoľko oznámenie o začatí výkonu záložného práva, na základe zmluvy o

zriadenízáložnéhoprávaknehnuteľnostiamzodňa18.2.1994,listspoločnostiUTTRADING(CYPRUS)
LIMITED, zastúpenej riaditeľom spoločnosti, p. F.. I.Í. I., zo dňa 19.11.2004, adresovaný obchodnej
spoločnosti M-REAL, a.s., osobne prevzal, dňa 5.1.2005, p. Z. P., člen predstavenstva obchodnej
spoločnosti M-REAL, a.s. Daná kúpna zmluva, ktorou bolo realizované záložné právo priamym predajom
bola uzavretá dňa 20.1.2005 a vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam evidovaným na X. XXXX,

k.ú. Martin, v celosti, v prospech obchodnej spoločnosti MISTA, s.r.o., z nej vyplývajúceho, bol povolený
až dňa 25.1.2005.

9.6. Katastrálny úrad v Žiline sa však protestom Okresnej prokuratúry Martin č. Pd 2015/06-7 zo
dňa 22.8.2006, v súvislosti s prípadným vyhovením mu a navrhovaným zrušeným rozhodnutia Správy

katastra Martin č. V 187/2005 zo dňa 25.1.2005 o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností, zaoberal aj z inej stránky a to, či vôbec mohlo dôjsť k platnému uzavretiu danej
kúpnej zmluvy zo dňa 20.1.2005, pretože ňou bolo realizované záložné právo, evidované v katastri
nehnuteľností,nazákladezmluvyozriadenízáložnéhoprávaknehnuteľnostiamzodňa18.2.1994,ktoré
už raz realizované bolo. K jeho výkonu, realizácii priamym predajom došlo už kúpnou zmluvou zo dňa

12.9.1995, pričom výkon záložného práva je jedným zo spôsobov jeho zániku, hoci v ustanoveniach
Občianskeho zákonníka tento spôsob zániku záložného práva nie je výslovne uvedený. Len čo bolo
záložné právo vykonané, zaniká aj vtedy, keď zabezpečovaná pohľadávka nebola uspokojená v celom
rozsahu. Z uvedeného vyplýva, že záložné právo, ktoré bolo realizované priamym predajom, kúpnou
zmluvou zo dňa 20.1.2005, na základe ktorej bol napadnutým rozhodnutím Správy katastra Martin č.

V 187/2005 zo dňa 25.1.2005 povolený vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam evidovaným na
LV č. XXXX, k.ú. Martin, v celosti, v prospech obchodnej spoločnosti MISTA, s.r.o., už v čase tohto
(druhého) výkonu, realizácie priamym predajom v skutočnosti neexistovalo, pretože zaniklo už jeho
výkonom priamym predajom, kúpnou zmluvou zo dňa 12.9.1995, na základe ktorej bol rozhodnutím,
ešte bývalého, Katastrálneho úradu v Banskej Bystrici, Správy katastra Martin č. V 1294/1995 zo dňa

13.9.1995 povolený vklad vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam v prospech obchodnej
spoločnosti MOBA-REAL, a. s. (M-REAL, a. s.) bez ohľadu na to, či ním zabezpečená pohľadávka bola
uspokojená. A následne nebolo žiadne ďalšie záložné právo na zabezpečenie pohľadávky záložného
veriteľa, respektíve na zabezpečenie zaplatenia kúpnej ceny podľa kúpnej zmluvy zo dňa 12.9.1995
platne zriadené, ani platne nevzniklo.

9.7. Pokiaľ však išlo o práva k nehnuteľnostiam evidovaným na LV č. XXXX, k.ú. Martin, Katastrálny
úrad v Žiline poukázal na tú skutočnosť, že na základe exekučného príkazu č. EX 294/2005 zo dňa
15.12.2005, doručeného Správe katastra Martin dňa 20.12.2005, bolo k týmto nehnuteľnostiam zriadené
a dňa 20.12.2005, pod položkou výkazu zmien (ďalej len PVZ) č. 2664/05 do katastra nehnuteľností, na

uvedený LV, zapísané exekučné záložné právo. Exekučné záložné právo nie je v pravom slova zmysle
spôsobom exekúcie, pretože nevedie priamo k uspokojeniu pohľadávky, ale ide len o zabezpečenie
práva oprávneného v tom zmysle, že ak dôjde k predaju nehnuteľnosti, bude nárok, oprávneného
uspokojený v poradí zriadenia záložného práva. Z uvedeného vyplýva, že exekučne záložné právo
ako druh záložného práva prechádza, v zmysle ustanovenia § 169 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych

exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len Exekučný poriadok), spolu
s nehnuteľnosťou na nadobúdateľa. Vzhľadom k tomu, že nie je v právomoci Katastrálneho úradu v
Žiline, ani v právomoci Správy katastra Martin, po vyhovení predmetnému protestu prokurátora Okresnej
prokuratúry Martin č. Pd 2015/06-7 zo dňa 22.8.2006 a následnom, so zreteľom na vyššie uvedenéskutočnosti, právoplatnom zamietnutí návrhu na vklad vlastníckeho práva, na základe kúpnej zmluvy zo
dňa 20.1.2005 reštituovať pôvodný stav práv evidovaných na LV č. XXXX, k.ú. Martin, pretože došlo
k ďalšej právnej zmene, k zriadeniu a zápisu exekučného záložného práva, ktoré prechádza spolu s

nehnuteľnosťou na nadobúdateľa, Katastrálny úrad v Žiline, ako príslušný správny orgán, ani z tohto
dôvodu, teda, že priamym predajom, kúpnou zmluvou zo dňa 20.1.2005 bolo druhýkrát, realizované
záložné právo, ktoré už v čase tejto druhej realizácie v skutočnosti neexistovalo, podanému protestu
Okresnej prokuratúry Martin č. Pd 2015/06-7 zo dňa 22.8.2006 nevyhovel. Okrem uvedeného na LV
č. XXXX, k.ú. Martin boli po zápise vlastníckeho práva v celosti, v prospech obchodnej spoločnosti

MISTA, s.r.o., na základe predmetným protestom prokurátora napadnutého, právoplatného rozhodnutia
SprávykatastraMartinč.V187/2005,zodňa25.1.2005opovolenívkladuvlastníckehoprávadokatastra
nehnuteľností, vykonané aj ďalšie zmeny.

10. Žalobca adresoval dňa 1.12.2010 žalovanému žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody podľa § 15 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym

úradným postupom Správy katastra Martin, pričom v tejto žiadosti podrobnejšie uvádza skutkové
aj právne skutočnosti (aj výpočet výšky škody k 30.11.2010), ktoré podľa jeho názoru preukazujú
oprávnenosť žalovaného nároku. V žiadosti uvádza, že právo na náhradu škody vyplýva z uznesenia
KS v Žiline, sp. zn. 7Co/162/2008, ktoré mu bolo doručené 15.1.2009, a ktoré ešte v ten istý deň doručil
na Správu katastra Martin spolu so žiadosťou o zápis vlastníctva nehnuteľnosti na LV č. XXXX, na

základeprávoplatnéhorozsudkuč.k.5C115/04-80aprávoplatnéhoodstúpeniaodkúpnejzmluvykudňu
1.6.2004. Napriek mnohým urgenciám Správa katastra Martin ku dňu 1.12.2010 nezapísala vlastníctvo
na LV č. XXXX, k.ú. Martin. Uznesením KS v Žiline sp.zn.7 Co/162/2008 sa stal platný rozsudok č.k.
5C 115/04-80 a žalobca považuje dátum 15.1. 2009 za deň, kedy sa dozvedel, že mu vzniklo právo na
náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom Správy katastra Martin.

Nesprávny úradný postup Správy katastra Martin videl v nasledovných skutočnostiach:
-Správa katastra Martin dostala v septembri 2004 prehlásenie Moravia Banka, a.s. v likvidácii, Frýdek-
Místek, IČO: 45 192 855, Slava Kredit - finančné družstvo, Ostrava, IČO: 25 861 875 a UT TRADING /
Cyprus/ o postúpení pohľadávky zo zmluvy o úvere z Moravia Banka, a.s., v likvidácii, Frýdek-Místek,
IČO: 45 192 855 až po firmu UT TRADING, ktorá nie je ani podpísaná v tomto prehlásení. Miesto toho,

aby Správa katastra Martin toto fingované postúpenie pohľadávky nahlásila orgánom činným v trestnom
konaní, zapisuje fiktívneho záložného veriteľa na LV č. XXXX, ktorý 25.1.2005 realizuje vymazané
záložné právo a za aktívnej spolupráce pracovníka zodpovedného za vklad, zapisuje na LV č. XXXX
ako nového vlastníka firmu MISTA, s.r.o., Žilina. Správa katastra Martin, týmto závažným spôsobom
porušila zákon č. 71/1967 Zb. o Správnom konaní, konkrétne § 3 ods. 1,2 a 4, a hlavne bol porušený § 33

ods. 2 tohto zákona. Ak by Správa katastra Martin dodržala tieto ustanovenia zákona, nikdy by nemohlo
dôjsť k neoprávnenému zápisu na LV č. 4224 firmy MISTA, s.r.o., ako aj ďalších neoprávnených zápisov
až po naposledy zapísanú firmu NOVALIS, s.r.o., Bratislava. Správa katastra Martin podľa žalobcu
si pravdepodobne nevšimla, že Moravia banka, a.s., v likvidácii, Frýdek-Místek, IČO: 45 192 855 a
MORAVIABANKA,Frýdek-Místek-organizačnázložkazahraničnejosoby,Bottova7,Žilina,IČO:00621

064 sú, resp. boli dve samostatné organizačné, ekonomické a právnické osoby, pre ktoré pri postupovaní
pohľadávok platia ust. § 526, 528, 529 a 530 Obč. zák. Správa katastra Martin pri zavkladovaní kúpnej
zmluvy: V 187/05 zo dňa 25.1.2005 porušila § 31 ods. 1,2,3 Kat. zák., pretože nepreskúmala /ako jej to
ukladá zákon/ platnosť zmlúv o prevode pohľadávok z úverovej zmluvy a ani nepreskúmala oprávnenie
prevodcov nakladať s nehnuteľnosťou. Keby dala možnosť tak, ako jej to ukladá zákon, vyjadriť sa

firme M-REAL, a.s., Martin, určite by sa dozvedela, že firma nemá žiadny záväzok z úverovej zmluvy,
nepozná ani formu ani obsah zmluvy o záložnom práve: V 983/94 a že 1.6.2004 došlo k odstúpeniu
od kúpnej zmluvy V 1294/95, takže nemá ani právo predávať uvedenú nehnuteľnosť. Ak by správa
katastra v zmysle zákona dala možnosť vyjadriť sa aj firme SAT, spol. s r.o., Martin, ktorej sa mala
zmluva o úvere dotýkať, dozvedela by sa, že ku dňu odstúpenia od kúpnej zmluvy, žiadna Moravia

Banka, a.s., Žilina neexistuje, je vymazaná z Obchodného registra, a že pohľadávky z nájomnej zmluvy
k 1.6.2004 sú vyššie, ako záväzok z úverovej zmluvy. Správa katastra Martin, keďže vedela o odstúpení
od kúpnej zmluvy V 1294/95 už v septembri 2004, kedy vydávala LV č. XXXX pre Okresný súd Martin,
vo veci č.k. 5 C 115/04-80, bola povinná vykonať zápis na LV č. XXXX záznamom, podľa § 34 ods. 1,
Kat. zák. a § 35 ods. 1, Kat. zák.. Pri zápise, po doručení právoplatného rozsudku č.k. 5C 115/04-80,

dňa 26.1.2006 nerešpektovala § 45 ods. 1, Obč. zák. a § 48 ods.2, Obč. zák., t.j. nerešpektovala, že
obnovené vlastníctvo firmy SAT, spol. s r.o., vzniklo už 1.6.2004 a nie až právoplatným rozsudkom č.k. 5
C 115/04-80. Správa katastra Martin, keď sa dozvedela o odstúpení od kúpnej zmluvy: V 1294/95 mala vsúlade s § 70 ods. 1,2 a § 71 ods. 3 napísať na LV č. XXXX poznámku, že údaje LV nie sú dôveryhodné
a nesmú sa používať.

11. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovenia § 5 ods. 1 zák. č. 265/1992 Zb., § 31 ods.
1,2,3, § 34 ods. 1, § 35 ods. 1, § 70 ods. 1,2,3 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise
vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam, § 3 ods. 1,4, § 33 ods. 2 Správneho poriadku, § 3 ods. 1,2,
§ 9 ods.1,2, § 17 ods. 1,2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci. Súd prvej inštancie uviedol, že v súvislosti s riešením, respektíve bránením vlastníckeho

práva k sporným nehnuteľnostiam, bolo vykonaných niekoľko desiatok právnych úkonov, bolo vydaných
viacero rozhodnutí, či už súdov, prokuratúry, aj katastrálnych úradov a skonštatoval, že v súdenej veci
je potrebné sa predovšetkým zamerať na obdobie v r. 1993-1995 a vyhodnotiť činnosť, respektíve
postup Správy katastra Martin v tomto období. Návrh na povolenie zápisu vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností podali spoločne žalobca a Mesto Martin Katastrálnemu úradu v Banskej Bystrici, Správa
katastra Martin dňa 21.12.1993. Predmetom zápisu vlastníckeho práva v prospech žalobcu boli sporné

nehnuteľnosti, budova súp. č. XXXX, na parcele č. XXX, o výmere 1381m2 a pozemok parc. č. 459.
Návrh podpísali primátor Mesta Martin, p. F.. Z. a dvaja konatelia spoločnosti SAT, s.r.o., F.. S. M. F.. P..
K návrhu boli pripojené prílohy a medzi nimi aj výpis z obchodného registra žalobcu. Spoločnosť SAT,
s.r.o. vznikla (deň zápisu) 11.11.1991. V období od 1.12.1993 do 9.2.1995 (podľa výpisu z OR - č. l.
348) spoločnosť zastupujú a za ňu podpisujú konatelia, každý samostatne, okrem obchodných vzťahov

presahujúcich v každom jednotlivom prípade 1 000 000,- Sk, kde konajú a podpisujú konatelia spoločne.
Tento výpis z obchodného registra, bol Správe katastra Martin doručený 21.12.1993. V tom čase, teda
v decembri 1993 a aj v období nasledujúcom do r. 1995, kedy začal platiť zák. č. 162/1995 Z. z., platil
zákon č. 265/1992 Zb. o zápisoch vlastníckych a iných vecných práv k nehnuteľnostiam. Podľa § 5 ods.
1 zák. č. 265/1992 Zb. príslušný orgán republiky preskúma listinu, z hľadiska oprávnenia účastníkov s

predmetom zmluvy nakladať, či je úkon urobený v predpísanej forme, či zmluvné prejavy účastníkov
sú dostatočne určité a zrozumiteľné a či zmluvná voľnosť nie je obmedzená. Za platnosti, respektíve
existencie zák. č. 265/1992 Zb. bol podaný vyššie uvedený návrh na povolenie zápisu vlastníckeho
práva do katastra nehnuteľností a aj návrh na vklad záložného práva k nehnuteľnosti do katastra
nehnuteľností zo dňa 12.4.1994. Tento návrh bol do katastra doručený 10.5.1994 a bol podaný žalobcom

a záložným veriteľom Moravia Banka, a.s. Frýdek Místek, pobočka Žilina. Tento návrh bol podaný z
dôvodu, existencie zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam (vyššie označeným) zo dňa
18.2.1994 uzatvorenej v mene záložného veriteľa Moravia Bankou, a.s. Frýdek Místek, pobočka Žilina a
vmenezáložcuspoločnosťouSAT,s.r.o.,Martin.Zmluvouozriadenízáložnéhoprávaknehnuteľnostiam
sa zaisťoval úver poskytnutý Moravia Bankou, a.s. dlžníkovi SAT, s.r.o. vo výške 15.000.000,- Sk. Túto

zmluvu za spoločnosť SAT, s.r.o. a aj návrh na vklad záložného práva k nehnuteľnosti do katastra
nehnuteľností zo dňa 12.4.1994, podpísal len jeden z konateľov, a to F.. N. S., pričom sa jednalo o
obchodný vzťah presahujúci 1 000 000,- Sk. Podľa vtedy platného výpisu z obchodného registra mali
konať a podpisovať konatelia spoločne. Konanie a podpisovanie druhým konateľom F.. P. jednoznačne
na listinách doručených katastru chýbalo. Napriek tejto skutočnosti, významnej pre platnosť právnych

úkonov, kataster o návrhu, ktorý prevzal 10.5.1994 obratom rozhodol, vklad záložného práva pod č.
V 983/1994 potvrdil, pričom právne účinky vkladu vznikli dňa 10.5.1994, teda v deň podania návrhu
na vklad. Z čl. III. body 4,5 zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 18.2.1994, ktoré riešia otázky
pre prípad, že záložný dlžník (SAT, s.r.o.) si nebude svoje záväzky plniť riadne a včas (teda nebude
riadne splácať úver vo výške 15.000.000,- Sk), je zrejmé, že záložný veriteľ (Moravia Banka, a.s.)

môže založenú nehnuteľnosť predať na verejnej dražbe alebo priamym predajom. Takáto situácia
nastala a začal nekonečný kolotoč prevodov sporných nehnuteľností, katastrálnych konaní, súdnych
konaní. V právoplatných konaniach sp.zn. 18Cb 277/2007 a sp.zn. 21C 19/2008 Okresného súdu
Martin sa jednoznačne konštatuje, že zmluva o zriadení záložného práva zo dňa 18.2.1994 bola
absolútne neplatná a aj následné kúpne zmluvy boli podľa Okresného súdu Martin neplatné. Treba

v tejto súvislosti uviesť, že správa katastra uvedené zmeny vlastníctva zapisovala a tým dlhodobo
znemožňovala žalobcovi výkon svojho vlastníckeho práva, pričom vlastnícke právo, ako najdôležitejší
vecnoprávny inštitút, je charakteristický tým, že prostredníctvom neho sa oprávneným subjektom
(vlastníkom) zabezpečuje bezprostredná právna možnosť ovládať veci. Existencia právneho ovládania
veci, ako súčasti vlastníckeho práva, inkorporuje v sebe možnosť riešenia otázky komu vec patrí, kto

ju využíva a môže ňou disponovať. Z toho vyplýva, že ho každý musí rešpektovať voči akémukoľvek
nedovolenému zásahu ktoréhokoľvek subjektu, je chránené a je možné ho aj právnymi prostriedkami
presadiť. Vlastníckemu právu zodpovedá povinnosť individuálne neurčeného počtu subjektov nerušiť
oprávneného (vlastníka) vo výkone jeho práva. (Nález ÚS č. 30/95). Zmluva o zriadení záložného právazo dňa 18.2.1994 bola absolútne neplatná, preto aj realizácia záložného práva záložným veriteľom
Moravia Banka, a.s. bola neplatná. Následné prevody nehnuteľností boli tiež neplatné, pretože Okresný
súd Martin v rozsudku sp. zn. 18Cb 277/2007, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Žiline,

sp.zn.13Cob184/2015určil,žepredmetnékúpnezmluvybolineplatné.Jenesporné,žeSprávakatastra
Martin, dlhodobo povoľovala vklady vlastníckeho práva, pričom musela vedieť, že zmluva o zriadení
záložného práva z 18.2.1994 bola neplatná. V konaní č. V-983/94 o zápise záložného práva konal
kataster veľmi rýchlo, neriadil sa ustanovením § 5 ods. 1 zák. č. 265/92 Zb. (nepreskúmal listinu, z
hľadiska oprávnenia účastníkov s predmetom zmluvy nakladať) a povolil vklad záložného práva, napriek

tomu, že návrh na vklad, ako aj zmluvu o zriadení záložného práva z 18.2.1994 podpísal len jeden
konateľ spoločnosti SAT, s.r.o., čo bolo v rozpore s vtedy platným výpisom z obchodného registra,
ktorý kataster mal k dispozícii. Správa katastra Martin tento nesprávny úradný postup zopakovala aj
v ďalších konaniach už za účinnosti zák. č. 162/1995 Z. z. Na základe vykonaného dokazovania súd
prvej inštancie skonštatoval, že sa stotožnil s tvrdeniami žalobcu, ktoré uviedol vo svojom záverečnom
vyjadrení (č. l. 477) zo dňa 5.1.2017 ohľadne porušenia právnych predpisov zo strany katastra, ktoré

mali za následok nesprávny úradný postup, ktorého výsledkom je tá skutočnosť, že žalobca nemá
možnosť realizovať svoje vlastnícke právo a na základe toho mu vzniká škoda. Keďže výšku škody
bude ešte potrebné ustáliť, rozhodol súd prvej inštancie medzitýmnym rozsudkom iba o základe
uplatneného nároku. Dospel k záveru, že základ žalobného nároku je opodstatnený. Podľa názoru
súdu prvej inštancie bol jednoznačne preukázaný vznik zodpovednosti štátu za vznik škody spôsobený

nesprávnym úradným postupom Správy katastra Martin. Jedná sa o zodpovednosť objektívnu, pričom
bolo preukázané kumulatívne splnenie podmienok (existencia nesprávneho úradného postupu, príčinná
súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom).

12. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný odvolanie. Súdu prvej inštancie vytýka, že na základe

vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, že zistený skutkový stav neobstojí,
pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku,
ktoré neboli uplatnené, a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Žalovaný nepopiera, že zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom upravenú zákonom č. 514/2003 Z.z. je objektívna, a že tejto škody sa nemožno zbaviť. Ide

fakticky o absolútnu zodpovednosť štátu za škodu. Preto sú aj zákonom prísne určené podmienky tejto
zodpovednosti. Predpoklady zodpovednosti štátu za škodu podľa zákona č. 514/2003 Z.z., ktorými sú
nezákonné rozhodnutie správneho orgánu alebo nesprávny úradný postup, škoda, príčinná súvislosť
medzi prvými dvomi predpokladmi, treba splniť všetky naraz, pričom žalovaný namieta, že sa to v danom
prípade nestalo. Žalovaný poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3 Cdo 32/2007 zo dňa

29.3.2007, ktorý bol publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov 3/2008 pod
č. 28. Zákon č. 514/1994 Z. z. presne nevymedzuje pojem „nesprávny úradný postup“, len v § 9 ods.
1 uvádza, že nesprávnym úradným postupom je aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených

záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Pojem „nesprávny úradný postup“ presnejšie vymedzuje
označený judikát, podľa ktorého môže ísť o akúkoľvek činnosť, spojenú s výkonom právomoci určitého
štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel stanovených
právnymi predpismi pre konanie štátneho orgánu alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy,
funkcie alebo cieľov tejto činnosti. Pretože úradný postup nie je možné v právnom predpise upraviť do

najmenších podrobností, treba správnosť úradného postupu posudzovať i z hľadiska účelu k dosiahnutiu
ktorého postup štátneho orgánu smeruje. K nesprávnemu úradnému postupu môže dôjsť nielen pri
úkonoch v rámci činnosti, pri ktorej štátny orgán nerozhoduje, ale tiež v rámci jeho rozhodovacej činnosti.
Aj keby boli splnené dva predpoklady, a to „nesprávny úradný postup“ a „vznik škody“, musí byť daná
príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a škodou, pričom táto príčinná súvislosť musí

byť priama. Musí tu ísť teda o priamy vzťah príčiny a následku a do tohto vzťahu nesmie vstúpiť žiadna
iná príčina. V právnej teórii sa týmto vzťahom označuje priama väzba javov (objektívnych súvislostí),
v rámci ktorých jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak
je medzi nesprávnym úradným postupom a škodou vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku
škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba škodu

izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala. Pritom nie je rozhodujúce časové
hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku; časová súvislosť ale napomáha pri posudzovaní vecnej
súvislosti (R 21/1992). Príčinou vzniku škody nie je skutočnosť, ktorá je už sama následkom (R 7/1979).
Atribútom príčinnej súvislosti je totiž „priamosť“ pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo(bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť teda priamy,
bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Žalovaný poukazuje na to, že súd
prvej inštancie postavil právne posúdenie veci, na tom, že: „.Zmluva o zriadení záložného práva zo dňa

18.2.1994 bola absolútne neplatná, preto aj realizácia záložného práva záložným veriteľom Moravia
Banka, a.s. bola neplatná. Následné prevody nehnuteľností boli tiež neplatné, pretože Okresný súd
Martinvrozsudku,sp.zn.18Cb277/2007,ktorýbolpotvrdenýrozsudkomKrajskéhosúduvŽiline,sp.zn.
13Cob184/2015určil,žepredmetnékúpnezmluvybolineplatné.Jenesporné,žeSprávakatastraMartin
dlhodobo povoľovala vklady vlastníckeho práva, pričom musela vedieť, že zmluva o zriadení záložného

práva z 18.2.1994 bola neplatná“ (bod č. 34 odôvodnenia rozsudku prvej inštancie). V tejto súvislosti
žalovaný predniesol, že rozsudok Okresného súdu Martin, sp. zn. 18Cb 277/2007 zo dňa 26.11.2011
nebol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 13Cob 184/2015, ale rozsudkom Krajského
súdu v Žiline, sp. zn. 13Cob/185/2012 zo dňa 30.5.2013. Oba rozsudky nadobudli právoplatnosť
27.6.2013. Vyššie uvedené žalovaný zhrnul do záveru, že súd prvej inštancie ustálil nesprávny úradný
postup Správy katastra Martin v tom, že táto vydávala rozhodnutia, ktorým postupne povoľovala vklady

na rôznych nadobúdateľov po 10.5.1994 (povolený vklad vlastníckeho práva rozhodnutím č. V 983/1994
z 10.5.1994, na základe zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 18.2.1994) napriek tomu, že táto
zmluva o zriadení záložného práva zo dňa 18.2.1994 bola absolútne neplatná. Žalovaný nesúhlasí
s tvrdením súdu prvej inštancie, Správa katastra Martin dlhodobo povoľovala vklady vlastníckeho
práva, pričom musela vedieť, že zmluva o zriadení záložného práva z 18.2.1994 bola neplatná z

dvoch dôvodov. Žalovaný poukázal na to, súdom to trvalo 6 rokov. Správa katastra mala (a má) vo
všeobecnosti 30 dní na to, aby o vklade rozhodla a o platnosti zmluvy nerozhoduje (keďže nemá k
dispozícii taký arzenál dôkazných prostriedkov ako súd), ale platnosť zmlúv len posudzuje a odvolal
sa na jeho stanovisko k súdenej veci prednesené v jeho podaní pod číslom č. LPO 106/2015-40/Va
zo dňa 12.1.2015, adresovaného Okresnému súdu Bratislava II, v ktorom podrobne vysvetlil, prečo

objektívne nemohol pri zápise vlastníckych práv pri následných právnych úkonoch brať do úvahy
citovaný rozsudok Krajského súdu Žilina a to najmä s dôrazom na skutočnosť, že pokiaľ predchádzajúce
vklady neboli zrušené, buď vyšším správnym orgánom alebo súdom a právo k nehnuteľnosti zapísané
na základe neplatného právneho úkonu bolo dotknuté ďalšou právnou zmenou, prichádza do úvahy
len rozsudok o určení vlastníckeho práva, respektíve od 14.10.2008 zápis poznámky o prebiehajúcom

súdnom konaní o určenie neplatnosti právneho úkonu. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na rozsudok
Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 22Cdo 543/2001 zo dňa 11.7.2002, podľa ktorého: „Ak možno žalovať
o určenie vlastníckeho práva alebo právneho vzťahu, nie je daný naliehavý právny záujem na určenie
neplatnosti zmluvy, ktorý sa tohto práva alebo právneho vzťahu týka.“ Preto žalovaný namieta, že
súd prvej inštancie túto skutočnosť nevzal do úvahy, ale si osvojil len tvrdenie žalobcu. Ďalej žalobca

rozporuje, že hoci žalobca v žalobe tvrdí, že v danom prípade šlo zo strany správy katastra o nesprávny
úradný postup, čo si osvojil aj súd prvej inštancie, z textu a z ďalších doplnení žaloby nie je jasné, či
žalobca nemá na mysli nezákonnosť jednotlivých rozhodnutí správy katastra o povolení vkladu, čo je
dosť podstatný rozdiel a má vplyv aj na začiatok a dĺžku plynutia premlčacej lehoty. V tejto súvislosti
žalovaný poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5NCdo 13/2010 z 20. 3.2012, podľa

ktorého je totiž veľmi dôležité zistiť, či škoda bola spôsobená nesprávnym úradným postupom alebo
nezákonným rozhodnutím, lebo tieto nároky sa uplatňujú rozdielne. Totiž škodu spôsobenú nezákonným
rozhodnutím treba v zmysle ustanovenia § 9 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. vopred prerokovať s
ústredným orgánom štátnej správy, do pôsobnosti ktorého patrí odvetvie štátnej správy, v ktorom bolo
nezákonné rozhodnutie vydané, na rozdiel od škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, ktorá

sa predbežne (podľa § 9 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb.) neprerokováva. V nadväznosti na uvedené
treba ďalej uviesť, že aj počiatok premlčacej doby je ustanovený odlišne pre prípady, kedy podmienkou
nároku je zrušenie nezákonného rozhodnutia. Nezákonné rozhodnutie a nesprávny úradný postup a
s tým spojená právna zodpovednosť za vzniknutú škodu príslušným orgánom, predstavujú relatívne
samostatné. Poukázal aj na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 9Co/23/2008 z 26.6.2008,

v spojení rozsudkom Najvyššieho súdu SR, sp. zn. lCdo 129/2008, podľa ktorého postupom podľa
§ 18 zákona č. 58/1969 Zb. z titulu náhrady škody z nesprávneho úradného postupu nie je teda
možné uplatňovať náhradu škody vzniknutej v príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím vydaným
v správnom konaní, ktorá sa mala uplatňovať postupom upraveným v § 1 až § 17 cit. zákona. To
platí aj v prípade, že nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je aj dôsledkom predchádzajúceho

nesprávneho úradného postupu tohto orgánu. Náhradu škody z titulu takéhoto nesprávneho úradného
postupu, ktorý mal za dôsledok vydanie nezákonného rozhodnutia, možno dôvodne uplatňovať návrhom
na náhradu škody, podľa §18 citovaného cit. zákona len v prípade, že tvrdená škoda vznikla len v priamej
príčinnej súvislosti s takýmto nesprávnym úradným postupom, a teda nie je závislá na rozhodnutí súduo zrušení rozhodnutia správneho orgánu. Pokiaľ existuje vo vzťahu ku škode niekoľko relevantných
príčin, teda aj nesprávny úradný postup a jednak nezákonné rozhodnutie, je treba zistiť a vyhodnotiť
ich vplyv a odstupňovanie vo vzťahu k následku. Príčinná súvislosť je daná vtedy, ak je následok podľa

všeobecnej povahy, obvyklého chodu veci a skúsenosti adekvátnym priamym dôsledkom konkrétneho
protiprávneho úkonu, či postupu. Súčasne musí byť preukázané, že následok - škoda by nenastala
bez tejto príčiny. V prípade, že ujma môže byť dôsledkom jednak nesprávneho úradného postupu a
jednak následného rozhodnutia orgánu verejnej moci, môže byť splnená podmienka príčinnej súvislosti
medzi neprávnym úradným postupom a následkom len v prípade, že by k tomuto následku došlo

aj bez vydania rozhodnutia orgánu verejnej moci. Žalovaný poukazuje na to, že v súdenej veci je
zrejmé, že škoda by nevznikla, ak by nedošlo k vydaniu rozhodnutia o povolení vkladu, a preto je
opodstatnené použitie právneho názoru z rozsudku Krajského súdu Prešov, sp. zn. 9Co/23/2008 z
26.6.2008. Rovnako aj v rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 13Co/147/2009, z 18.
8.2009 vyplýva, že ak výsledkom nesprávneho úradného postupu je rozhodnutie, ktoré bolo následne
zrušené pre nezákonnosť, zrušené rozhodnutie konzumovalo dôsledky nesprávneho úradného postupu,

a teda nevznikli dva rôzne tituly na náhradu škody. Škoda spôsobená nesprávnym úradným postupom
(§ 18 zákona číslo 58/1969 Zb.) musí byť vyvolaná inou ako rozhodovacou činnosťou zodpovedného
orgánu. Žalovaný poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súd SR, sp. zn. 6 Cdo 115/2010, zo dňa
31.5.2011, v ktorom bolo vyslovené, že pokiaľ ale orgán štátu zisťuje podmienky a predpoklady pre
vydanie rozhodnutia, za tým účelom zhromažďuje podklady (dôkazy), hodnotí zistené skutočnosti, tieto

právne posudzuje a pod., ide o činnosť priamo smerujúcu k vydaniu rozhodnutia; prípadné nesprávnosti,
či vady pri zisťovaní podkladov a pri ich posudzovaní sa potom prejaví práve v obsahu rozhodnutia a z
hľadiskazodpovednostištátumôžubyťhodnotenélenpodľa§1-17zákonač.58/1959Zb.Zanesprávny
úradný postup v zmysle § 18 uvedeného zákona, teda nie je možné považovať pochybenie a nedostatky
spočívajúce v tom, že štátny orgán pred svojím rozhodnutím nesprávne vyhodnotil podmienky jeho

vydania, a že v dôsledku toho je ním vydané rozhodnutie nesprávne a nemalo byť vydané, prípadne
že malo byť vydané v inej podobe, či za iných okolností. Vzhľadom na uvedené je potom žalovaný
toho názoru, že v prvom rade bolo v súdenej veci potrebné vysporiadať sa s otázkou, či si žalobca
uplatňoval právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo
jeho nesprávnym úradným postupom. Žalobca v žalobe výslovne uviedol, že si uplatňuje právo na

náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom orgánu štátu. Touto právnou kvalifikáciou
veci zo strany žalobcu však súd prvej inštancie nie je viazaný, pretože právna kvalifikácia uplatneného
nároku prináleží súdu. Žalovaný namieta, že z obsahu napadnutého rozsudku nie je jasné, či súd prvej
inštancie posúdil úkony správneho orgánu ako nesprávny úradný postup (hoci to v rozsudku uvádza)
alebo ako nezákonné rozhodnutie, keďže všade uvádza, že šlo o absolútne neplatné právne úkony a

z toho logicky vyplýva, že rozhodnutia správnych orgánov, ktorými sa povolil vklad z takejto absolútne
neplatnej zmluvy, by mali byť nezákonné. Tie však dosiaľ neboli nijakým iným rozhodnutím zrušené.
Takto zistený skutkový stav neobstojí, pretože žalovaný takto nemohol uplatniť svoje procesné práva,
ako napríklad vzniesť námietku premlčania, pretože ani z textu žaloby a ani z ďalších jej doplnení
nebolo žalovanému jasné, v čom presne vidí nesprávnosť konania správnych orgánov. Otázka, či v

danom prípade šlo o nesprávny úradný postup alebo nezákonné rozhodnutie je preto dôležitá nielen
pre začiatok plynutia premlčacej doby na uplatnenie si nároku na náhradu škody, ale aj pre vyriešenie
otázky, aký zákon treba na predmetnú vec aplikovať - či zákon č. 58/1969 Zb. alebo zákon č. 514/2003
Z.z.. Žalovaný poukázal na to, že ak by totiž šlo o nesprávny úradný postup, tak z toho, čo súd prvej
inštancie v rozsudku uviedol, by nesprávnym úradným postupom bol už postup správneho orgánu pri

vydaní rozhodnutia č. V 983/1994 zo dňa 10.5.1994. Žalobca teda už v tomto čase mohol vedieť o
nesprávnom úradnom postupe. V tom čase však bol účinný zákon č. 58 /1969 Zb. o zodpovednosti za
škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom a nie zákon
č. 514/2003 Z. z., na ktorý sa odvoláva nielen žalobca, ale aj Okresný súd Bratislava II v napadnutom
rozsudku. Podľa prechodných ustanovení zákona č. 514/2003, a to podľa § 27 ods. 1, zodpovednosť

za škodu podľa tohto zákona sa vzťahuje na škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané odo
dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona a na škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom odo
dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Podľa § 27 ods. 2 cit. zákona, zodpovednosť za škodu
spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a za škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa spravuje

doterajšími predpismi. Žalovaný namieta, že súd prvej inštancie pri vyhodnotení úradného postupu
správneho orgánu na úseku katastra, ako nesprávneho vychádzal z právoplatného rozsudku Okresného
súdu Martin, sp. zn. 18Cb 277/2007 zo dna 26.11.2011, ktorý určil, že všetky zmluvy počnúc od kúpnej
zmluvy medzi predávajúcim, spoločnosťou M-REAL, a s. a kupujúcim, spoločnosťou MISTA, s.r.o.až po kúpnu zmluvu zo dňa 15.10.2008 medzi predávajúcim, ORAVA SPÓLKA Z OGRANICZONA
ODPOWIEDZIALNOŠCIA, Poľská republika a kupujúcim, NOVALIS, s.r.o. sú neplatné, čo mal podľa
názoru súdu správny orgán na úseku katastra vedieť. Žalovaný nesúhlasí s takto vysloveným právnym

názorom súdu prvej inštancie z dôvodu, že dňa 10.5.1994, keď bol povolený vklad záložného pod č. V
983/1994 platil zákon č. 265/1992 Zb. o zápisoch vlastníckych a iných vecných práv k nehnuteľnostiam.
Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 265/1992 Zb., príslušný orgán republiky preskúma listinu z hľadiska
oprávnenia účastníkov s predmetom zmluvy nakladať, či je úkon urobený v predpísanej forme, či
zmluvnéprejavyúčastníkovsúdostatočneurčitéazrozumiteľné,ačizmluvnávoľnosťniejeobmedzená.

Podľa § 5 ods. 2 zákona č. 265/1992 Zb., ak sú podmienky vkladu splnené, príslušný orgán republiky
rozhodne, že sa vklad povoľuje; v opačnom prípade návrh zamietne. Z uvedeného podľa názoru
žalovaného vyplýva, že platnosť zmluvy v intenciách osobitných zákonov, napr. § 36 až § 40 a § 49a
Občianskeho zákonníka, správny orgán pri povoľovaní vkladu záložného práva pod č. V 983/1994 za
účinnosti zákona č. 265/1992 Zb. neposudzoval. Platnosť zmluvy mohol posudzovať správny orgán až
neskôr za účinnosti zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných

práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), kde to mal (a má) ustanovené v § 31 ods. 1. Pokiaľ by aj
bolo zohľadnené, že Okresný súd Martin neskôr v rozsudku určil neplatnosť predmetných zmlúv, potom
žalovaný poukázal na to, že správny orgán posudzoval (a posudzuje) len platnosť konkrétnej zmluvy,
ktorá je mu spolu s návrhom predložená na rozhodnutie o vklade práva z tejto zmluvy a nie tie zmluvy,
ktoré jej predchádzajú. Pri rozhodovaní o vklade vždy vychádzal a vychádza z § 70 ods. 1 katastrálneho

zákona, podľa ktorého údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak. Správny
orgán nemal pri rozhodovaní právny titul na spochybňovanie predchádzajúcich rozhodnutí o povolení
vklad. V tomto prípade platí prvá veta § 40 ods. 1 správneho poriadku, podľa ktorého, ak sa v konaní
vyskytne otázka, o ktorej už právoplatne rozhodol príslušný orgán, je správny orgán takým rozhodnutím
viazaný. Správny orgán nemal dôvod spochybňovať vlastné rozhodnutia, pokiaľ by neboli vyšším

správnym orgánom alebo súdom zrušené. Keďže podmienky uvedené najmä v § 31 ods. 1 katastrálneho
zákona boli splnené, vklad povolil. Žalovaný v tejto súvislosti namieta, že tieto skutočnosti boli po celý
čas konania na súde žalovaným zdôrazňované, avšak súd prvej inštancie si osvojil názor žalobcu.
Žalovaný uviedol, že nesprávny úradný postup komplexne definovaný nie je. Iba § 9 ods. 1 zákona č.
514/2003 Z. z. príkladmo uvádza, čo možno za nesprávny úradný postup považovať a ostatné zostáva

na judikatúre, ktorou je aj rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 32/2007 zo dňa 29.3.2007.
Vzhľadom na vyššie uvedené, žalovaný namieta, že súd prvej inštancie vyslovil nesprávny právny názor,
keď pri posudzovaní správnosti, respektíve nesprávnosti úradného postupu orgánu štátu vychádzal len
z rozsudku Okresného súdu Martin sp. zn. 18Cb 277/2007 zo dňa 26.11.2011. Vo vzťahu ku škode
žalovaný popiera, že škodu, ktorú žalobca mal utrpieť, spôsobil žalovaný, keďže popiera aj to, že by

postupoval úradne nesprávne a poukázal na to, že príčinnou súvislosťou medzi údajným nesprávnym
postupom správneho orgánu a škodou sa súd prvej inštancie absolútne nezaoberal. V rozsudku len na
záver konštatoval, že príčinná súvislosť bola preukázaná. V tomto smere súd prvej inštancie skutkový
stav vôbec nezisťoval a splnenie tohto predpokladu zodpovednosti štátu za škodu mal mať už v
tomto štádiu preukázaný. Žalovaný je preto názoru, že žalobca riadne nepreukázal, že by boli splnené

všetky tri predpoklady zodpovednosti orgánu verejnej správy na úseku katastra za škodu v danom
prípade. To, že žalobca nemohol realizovať svoje vlastnícke právo riadne a včas nie je chybou správnych
orgánov na úseku katastra, ale príčinou boli osobné vzťahy medzi žalobcom a tretími osobami, keď
si tieto veľmi rýchlo prevádzali medzi sebou predmetné nehnuteľnosti a následne bolo príčinou aj
nesprávne uplatňovanie si svojich práv, napríklad keď žalobca v konaní o určenie vlastníckeho práva

vedenom na Okresnom súde Martin pod sp. zn. 4Cdo 33/2006 (poz. odvolacieho súdu správne má byť
5C/115/2004) nerozšíril žalobu na v tom čase aktuálneho vlastníka, spoločnosť MISTA, s.r.o. a ďalej
absencia zapísateľných predbežných opatrení o zákaze nakladania s nehnuteľnosťami. Na základe
uvedeného žalovaný odvolaciemu súdu navrhol, aby rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil mu ho
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alebo napadnutý rozsudok zmenil, tak, že žalobu zamietne.

13. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že je výlučným vlastníkom sporných nehnuteľností,
ktoré sú evidované na LV č. 4224, k. ú., Martin odo dňa 21.12.1993 až po súčasnosť, a to na
základe právoplatných rozsudkov Okresného súdu v Martine vo veciach sp.zn. 5C 115/04-80, sp.zn.
18 Cb/277/2007 a sp.zn. 21C 719/2008. Tieto právoplatné rozsudky sú záväzné pre účastníkov týchto

súdnych sporov, ale aj pre všetky štátne organizácie, ktorých sa to týka. Takouto štátnou organizáciou
je bezpochyby aj katastrálny odbor Okresného úradu v Martine. Žalobca tvrdí, že za nesprávny
úradný postup považuje to, že katastrálny úrad nerešpektuje jeho vlastnícke právo k predmetným
nehnuteľnostiam. Každý zákon, teda aj katastrálny zákon musí byť konformný s Ústavou SR. Pokiaľtomu tak nie je, platí Ústava SR. Katastrálny odbor Okresného úradu v Martine svojim svojvoľným
konaním popiera žalobcovi ústavné právo - v pokoji si užívať vlastný majetok. Žalobca poukázal na
to, že žalovaný urobil nesprávny úradný postup, keď miesto zamietnutia absolútne neplatnej zmluvy o

záložnom práve: V 983/94. túto zmluvu zapísal na LV č. XXXX, k. ú., Martin do tiarch. Týmto nesprávnym
úradným postupom bol následne žalobca ako vlastník vymazaný z listu vlastníctva a následné zapísaný
iný vlastník, na základe absolútne neplatnej kúpnej zmluvy. Nebyť nesprávneho úradného postupu,
žalobca by do dnešného dňa užíval vlastný majetok. To znamená, že tu bezpochyby existuje príčinná
súvislosťmedzizodpovednostnými predpokladmi.Žalobcanamietatvrdeniežalovaného,žeozáložnom

právesadozvedelažzprávoplatnéhorozsudkuOkresnéhosúduvMartine,sp.zn.18Cb/277/2007,ktorý
nadobudol platnosť 27.6.2013, pretože žalovaný vedel o absolútnej neplatnosti zmluvy o záložnom
práve: V 983/94 od samého začiatku, t. j. od 18.2.1994, kedy bola zmluva doručená na Správu katastra
Martin. Pretože od 21.12.1993 mal od žalobcu k dispozícii výpis z Obchodného registra spoločnosti
SAT, spol. s r.o., Martin, kde sa uvádza, že právne úkony v hodnote nad 1. 000 000,- Sk musia
byť podpísané obidvoma konateľmi spoločnosti, čo v prípade zmluvy o záložnom práve: V 983/94,

nebolo splnené. Okrem toho dňa 17.8.2005 žalobca na Správu katastra Martin doručili list - Oprava
chyby na liste vlastníctva č. XXXX v kat. ú., Martin. To znamená, že zmluva o zriadení záložného
práva k nehnuteľnostiam, ako absolútne neplatný právny úkon nemala za následok vznik záložného
práva k nehnuteľnostiam tam opísaných. Preto je podľa žalovaného zarážajúce, že vedúca právneho
oddelenia a pracovníčka zodpovedná za vklad na Správe katastra Martin - S.. O.. ktorá vedela o

absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy, na základe ktorej bola spoločnosť M1STA. s.r.o.. Žilina zapísaná
na liste vlastníctva, zamlčala pred Krajským súdom v Žiline túto skutočnosť pri súdnom spore vo veci
sp.zn. 10 Sp/10/2006, a súd preto rozhodol o obnove vkladového konania. Pri vkladovom konaní táto
pracovníčka bezdôvodne vymazala spoločnosť žalobcu ako vlastníka a zapísala na list vlastníctva
spoločnosť SUAR, s.r.o., Žilina. Podrobnosti o takomto svojvoľnom konaní pracovníčky Správy katastra

Martin sú uvedené v liste - Stručný prehľad porušenia zákonov Správy katastra Martin zo dňa 5.1.2017,
ktorý je súčasťou súdneho spisu. Žalovaná strana teda vedela, že tvrdená škoda vznikla len v priamej
príčinnej súvislosti s takýmto nesprávnym úradným postupom, a teda nie je závislá na rozhodnutí súdu
a zrušení rozhodnutia správneho orgánu. Absolútna neplatnosť (nulita) zmluvy o záložnom práve: V
983/94 je neplatná priamo zo zákona a je neplatná aj bez rozhodnutia súdu. Občiansky zákonník platí

aj pre Správu katastra Martin. Žalobca nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že dňa 10.5.1994, kedy
bol povolený vklad záložného práva pod č. v 983/94 platil zákon č. 265/1992 Z. z., kde vraj platnosť
zmluvy správny orgán neposudzoval. Podľa § 5 ods. l zákona č. 265/1992 zb., príslušný orgán republiky
preskúma listinu z hľadiska oprávnenia účastníkov s predmetom zmluvy nakladať, či je úkon urobený
v predpísanej forme, či zmluvné prejavy účastníkov sú dostatočne určité a zrozumiteľné, a či zmluvná

voľnosť nie je obmedzená. Je zrejmé, že žalobca nemal oprávnenie podľa výpisu z obchodného registra
s predmetom zmluvy nakladať a preto úkon nebol urobený v predpísanej forme. Preto Správa katastra
Martin ani v roku 1994 nemohla podľa vtedy platného zákona zapísať zmluvu o zriadení záložného
práva na list vlastníctva do tiarch, pretože táto zmluva nebola podpísaná dvoma konateľmi spoločnosti
SAT. spol. s r.o. Martin. Správny orgán však okrem súdnych rozhodnutí je viazaný aj inými zákonmi,

napr. Obč. zák. o absolútnej neplatnosti právneho úkonu, a keďže vedel z tohto zákona o absolútnej
neplatnosti kúpnych zmlúv zapísaných na liste vlastníctva, mal vychádzať z. § 70 ods. l Kat. zák.. podľa
ktorého údaje katastra v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak. Zároveň platí aj § 71. ods.3. Kat.
zák. - údaje katastra, ktorých hodnovernosť je vyvrátená, sa nesmú používať. Správa katastra Martin
vedela o absolútnej neplatnosti zapísaných kúpnych zmlúv, no napriek tomu sa tieto údaje používali

pri ďalších absolútne neplatných predajoch nehnuteľnosti a Správa katastra Martin ich aj schválila pri
vkladovom konaní. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že katastrálny zákon mu neumožnil zapísať na LV žalobcu
na základe rozsudkov sp. zn. 18Cb/277/2007 a sp. zn. 21C/719/2008, žalobca namieta, že katastrálny
zákon mu neumožňoval ani zapísať na list vlastníctva absolútne neplatnú zmluvu o záložnom práve, ani
absolútne neplatné kúpne zmluvy. Katastrálny zákon mu neumožňoval vymazať v máji 2008 spoločnosť

žalobcu z listu vlastníctva a zapísať tam vlastníka, na základe absolútne neplatnej kúpnej zmluvy. K
námietke žalovaného, že žalobca nemohol realizovať svoje vlastnícke práva riadne a včas nie chybou
správnych orgánov na úseku katastra, ale boli to osobné vzťahy medzi žalobcom a tretími osobami,
pre nesprávne uplatňovanie si svojich práv a absenciu zapísateľných predbežných opatrení o zákaze
nakladania s nehnuteľnosťami, žalobca uviedol, že nemá a ani nikdy nemal s tretími osobami žiadne

osobné vzťahy a práve naopak, na všetkých konateľov týchto spoločností nahlásili orgánom činných v
trestnom konaní trestné oznámenie za podvod. Žalobca má podozrenie, že pracovníci Správy katastra
Martin úzko spolupracovali s týmito podvodnými spoločnosťami, čo tiež bolo predmetom vyšetrovania
zo strany polície. Nie je pravdou, že v konaní sp. zn. 5C 115/04 (žalovaný nesprávne uvádza sp. zn.4Cdo/33/2006) o určenie vlastníctva nebol žalovaný aktuálne zapísaný vlastník MISTA, s.r.o., Žilina.
Zapísaný vlastník bol vedľajším účastníkom v tomto konaní až do chvíle, kedy ho Krajský súd v Žiline
na podnet žalovaného M-REAL, a.s., Martin vylúčil zo súdneho pojednávania. Žalobca uviedol, že od

roku 2005 vo všetkých podaniach na súd prvej inštancie vo veci vlastníctva predmetných nehnuteľností
dával zároveň aj žiadosť o vydanie predbežného opatrenia, aby žalovaný nenakladal s nehnuteľnosťami
až do vydania právoplatného rozsudku. Súd v troch prípadoch zamietol ním požadované vydanie
predbežného opatrenia a vydal ho až, keď bola zapísaná na LV spoločnosť NOVALIS. s.r.o.. Napriek
zapísanému predbežnému opatreniu v marci 2013 Správa katastra Martin zapísala na list vlastníctva

spoločnosť AVEC BUILDING, s.r.o., Žilina..

14.Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v medziach uplatnených odvolacích dôvodov,
ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.
ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP), viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd
prvej inštancie (§ 383 CSP) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť.

15. Základ predmetného sporu súvisí s vlastníckym právom nehnuteľnosti v katastrálnom území Martin
- pozemok parc. č. XXX o výmere 1381 m2, zastavané plochy a nádvoria a budova so súpisným č. 1019
na parcele č. XXX, zapísané na Liste vlastníctva č. XXX Správy katastra Martin (sporné pozemky).

16. Sporové konanie je v zmysle Civilného sporového poriadku, ako aj v zmysle predchádzajúcej
procesnej úpravy civilného konania vyjadrenej v Občianskom súdnom poriadku ovládané dispozičnou
zásadou (súd je viazaný tým, ako žalobca vymedzil predmet konania), čo znamená, že nárok uplatnený
žalobou je zadefinovaný opísaním rozhodujúcich skutočností (skutkových okolností) a žalobným
návrhom (petitom), pričom právna kvalifikácia nároku, i keď je v žalobe uvedená, nie je pre súd záväzná.

Súd je preto pri rozhodovaní viazaný nie tým, ako strana sporu právne posudzuje skutkový stav, ale
podľa skutkových okolností ako boli vymedzené v žalobe. V posudzovanej veci to znamená, že bez
ohľadu na to, že žalobca opiera svoj nárok o zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom je predmetom konania nárok na náhradu škody vymedzený žalobcom v žalobe, v
spojení s podaním žalobcu zo dňa 10.9.2012 (č. l. spisu - 97) spočívajúci v tom, že :

- bola zapísaná absolútne neplatná zmluva o záložnom práve: V 983/94 a rozhodnutie právneho
predchodcu Správy katastra Martin dňa 18.2.1994, keď žalobca tvrdí, že predchodca Správy katastra,
Martin určite vedel, že zmluva musí byť podpísaná dvoma štatutármi firmy SAT, spol. s r.o., Martin.
Správa katastra ako aj Moravia Banka, a.s., Žilina mali k dispozícii výpis z obchodného registra a tiež
mali k dispozícii zmluvu o úvere podpísanú dvoma štatutármi.

- vklad na základe kúpnej zmluvy: V 187/05 zo dňa 25.1.2005 bol povolený rozhodnutím Správy katastra
Martin a to napriek tomu, že Správa katastra Martin vedela, že zmluva o záložnom práve neexistovala
a bola vymazaná z LV č. XXXX dňa 12.9.1995 a okrem toho Správa katastra Martin vedela o odstúpení
od kúpnej zmluvy V 1294/95 a to dňa 1.6.2004.
- Správa katastra Martin počas priebehu vkladového konania: V 187/05 nepovažovala za potrebné

poznať názor a stanovisko firmy M-REAL, a.s., Martin a firmy SAT, spol. s r.o., Martin, pretože sa to
dotýkalo ich vlastníctva a záujmov, keď žalobca tvrdí, že ak by tak Správa katastra Martin urobila,
zaiste by bolo dokázané nelegálne postupovanie fiktívnych pohľadávok, bolo by tiež preukázané, že nie
vlastník nehnuteľnosti, ale naopak Moravia Banka, a.s., Žilina, resp. a.s., Frýdek-Místek je viac dlžný
vlastníkovi z nezaplateného nájmu, ako predstavuje nesplatený dlh voči banke

- Správa katastra Martin dostala v septembri 2004 prehlásenie Moravia Banka, a.s. v likvidácii, Frýdek-
Místek, IČO: 45 192 855, Slava Kredit - finančné družstvo, Ostrava, IČO: 25 861 875 a UT TRADING /
Cyprus/ o postúpení pohľadávky zo zmluvy o úvere z Moravia Banka, a.s., v likvidácii, Frýdek-Místek,
IČO: 45 192 855 až po firmu UT TRADING, ktorá nie je ani podpísaná v tomto prehlásení. Miesto
toho, aby Správa katastra Martin toto fingované postúpenie pohľadávky nahlásila orgánom činným

v trestnom konaní, zapisuje fiktívneho záložného veriteľa na LV č. XXXX, ktorý 25.1.2005 realizuje
vymazané záložné právo a za aktívnej spolupráce pracovníka zodpovedného za vklad, zapisuje na
LV č. XXXX, ako nového vlastníka firmu MISTA, s.r.o., Žilina. Správa katastra Martin týmto závažným
spôsobom porušila zákon č. 71/1967 Zb. o Správnom konaní, konkrétne § 3 ods. 1,2 a 4 a hlavne bol
porušený § 33 ods. 2 tohto zákona. Ak by Správa katastra Martin dodržala tieto ustanovenia zákona,

nikdy by nemohlo dôjsť k neoprávnenému zápisu na LV č. XXXX firmy MISTA, s.r.o., ako aj ďalších
neoprávnených zápisov až po naposledy zapísanú firmu NOVALIS, s.r.o., Bratislava. Správa katastra
Martin podľa žalobcu si pravdepodobne nevšimla, že Moravia banka, a.s., v likvidácii, Frýdek-Místek,
IČO: 45 192 855 a MORAVIA BANKA, Frýdek-Místek - organizačná zložka zahraničnej osoby, Bottova7, Žilina, IČO: 00 621 064 sú, resp. boli dve samostatné organizačné, ekonomické a právnické osoby,
pre ktoré pri postupovaní pohľadávok platia ust. § 526, 528, 529 a 530 Obč. zák. Správa katastra Martin
pri zavkladovaní kúpnej zmluvy: V 187/05 zo dňa 25.1.2005 porušila § 31 ods. 1,2,3 Kat. zák., pretože

nepreskúmala /ako jej to ukladá zákon/ platnosť zmlúv o prevode pohľadávok z úverovej zmluvy, a ani
nepreskúmala oprávnenie prevodcov nakladať s nehnuteľnosťou. Keby dala možnosť, tak ako jej to
ukladá zákon, vyjadriť sa firme M-REAL, a.s., Martin, určite by sa dozvedela, že firma nemá žiadny
záväzok z úverovej zmluvy, nepozná ani formu ani obsah zmluvy o záložnom práve č.: V 983/94, a že
1.6.2004 došlo k odstúpeniu od kúpnej zmluvy V 1294/95, takže nemá ani právo predávať uvedenú

nehnuteľnosť. Ak by správa katastra v zmysle zákona dala možnosť vyjadriť sa aj firme SAT, spol. s r.o.,
Martin, ktorej sa mala zmluva o úvere dotýkať, dozvedela by sa, že ku dňu odstúpenia od kúpnej zmluvy,
žiadna Moravia Banka, a.s., Žilina neexistuje, je vymazaná z Obch. registra, a že pohľadávky z nájomnej
zmluvy k 1.6.2004 sú vyššie ako záväzok z úverovej zmluvy. Správa katastra Martin, keďže vedela o
odstúpení od kúpnej zmluvy V 1294/95 už v septembri 2004, kedy vydávala LV č. XXXX pre Okresný súd
Martin vo veci sp. zn. 5C 115/04, bola povinná vykonať zápis na LV č. XXXX záznamom, podľa § 34 ods.

1, Kat. zák. a § 35 ods. 1, Kat. zák.. Pri zápise, po doručení právoplatného rozsudku č.k. 5C 115/04-80,
dňa 26.1.2006 nerešpektovala § 45 ods. 1, Obč. zák. a § 48 ods.2, Obč. zák., t.j. nerešpektovala, že
obnovené vlastníctvo firmy SAT, spol. s r.o., vzniklo už 1.6.2004 a nie až právoplatným rozsudkom 5 C
115/04-80. Správa katastra Martin, keď sa dozvedela o odstúpení od kúpnej zmluvy č. V 1294/95 mala v
súlade s § 70 ods. 1,2 a § 71 ods. 3 napísať na LV č. XXXX poznámku, že údaje LV nie sú dôveryhodné

a nesmú sa používať.
17. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že chronológiu postupov konania o vklade vlastníckeho práva k
spornému pozemku (zápisov) popísal žalovaný v podaní zo dňa 22.5.2014 (č. l. spisu 186) nasledovne:

I: Kúpnazmluva-č.V1564/1993,predávajúciMestoMartin,kupujúci-žalobca-SAT,s.r.o.,V1564/1993,

návrh na vklad doručený dňa 21.12.1993, vklad povolený dňa 21.12.1993,

II: Zmluva o zriadení záložného práva - č. V 983/1994,Moravia banka, a.s. Frýdek-Mýstek, pobočka
Žilina (záložný veriteľ) - SAT, s.r.o. (záložca),V 983/1994 - návrh na vklad doručený dňa 9. 5. 1994 -
vklad povolený dňa 10. 5. 1994

III: Kúpna zmluva - realizácia záložného práva priamym predajom - č. V 1294/1995,
SAT, s.r.o. zastúpená záložným veriteľom Moravia banka, a.s. (predávajúci) - MOBA REAL, a.s.
(kupujúci), V 1294/1995 - návrh na vklad doručený dňa 13. 9. 1995, vklad povolený dňa 18. 9. 1995, v
r. 1997 - zmena obchodného mena spoločnosti z MOBA REAL, a.s. na M-REAL, a.s.

IV: Kúpna zmluva - realizácia záložného práva priamym predajom - č. V 187/2005
(V 983/1994 - 2x realizácia záložného práva), M-REAL, a.s. zastúpená záložným veriteľom LEGURA,
s.r.o. (predávajúci) - MISTA, s.r.o. (kupujúci),
záložný veriteľ LEGURA, s.r.o. - pohľadávku nadobudol na základe dohôd o postúpení pohľadávky

nasledovne:
Moraviabanka,a.s.-jejprávnynástupca:SLAVIAKredit-finančnídružstvo,MoravskáOstravapostúpila
pohľadávku na spoločnosť U T TRADING LIMITED (CYPRUS) a ten postúpil pohľadávku na spoločnosť
LEGURA, s.r.o.
V 187/2005 - návrh na vklad doručený dňa 20. 1. 2005 - vklad povolený dňa 25. 1. 2005

V: Dňa 6. 10. 2005 doručený návrh na záznam Z 2142/2005 - rozsudok Okresného súdu
vMartinesp.zn.5C115/04-80zodňa7.9.2005ourčenievlastníckehoprávaknehnuteľnostiamvprávnej
veci navrhovateľa SAT spol. s r.o. proti odporcovi M-REAL, a.s., ktorý bol potvrdený právoplatným
uznesením odvolacieho Krajského súdu v Žiline sp. zn. 6Co 474/2005 zo dňa 30.11.2005, a ktorý vo

výroku vo veci samej nadobudol právoplatnosť dňa 13. 10. 2005, ktorý určil, že SAT, spol. s r.o. je
výlučným vlastníkom sporných nehnuteľností. Správa katastra Martin vykonala zápis vlastníckeho práva
tak, že z LV vymazala vtedy evidovaného vlastníka, spoločnosť MISTA, s.r.o., ktorá nebola účastníkom
uvedeného konania a na základe rozsudku Okresného súdu Martin č. 5C 115/04 zapísala spoločnosť
SAT, spol. s r.o.

-Nasledovali návrhy na opravu chýb v katastrálnom operáte, upozornenia, respektíve . protesty
prokurátora, trestné oznámenia na zamestnancov, sťažnosti na Ústavný súd SR a podobných podnetov
zo strany všetkých zainteresovaných strán - žalobcu, spoločností MISTA, s.r.o. a SUAR, s.r.o.;-zápis vykonaný dňa 26. 1. 2006 - porušené poradie zápisu práv k nehnuteľnostiam v zmysle
katastrálneho zákona, pretože správa katastra vykonala zápis vlastníckeho práva z rozsudku pod č. Z
2142/05 doručeného dňa 6. 10. 2005 skôr ako skončilo konanie pod č. V 1601/2005, ktoré bolo doručené

dňa 16.5.2005; bolo vydané upozornenie prokurátora Okresnej prokuratúry v Martine pre porušenie
zákona a ako sťažnosť bola vec riešená Katastrálnym úradom v Žiline (sťažnosť opodstatnená) - boli
prijaté opatrenia;

VI: Kúpna zmluva - č. V 1601/2005, MISTA, s.r.o., Hálkova 3, Žilina (predávajúci) - SUAR, s.r.o., Hálkova

3,Žilina(kupujúci),niekoľkokrátprerušenékonanie,nakoniecbolnávrhnavkladzamietnutýapozrušení
rozhodnutia o zamietnutí návrhu na vklad bol v konečnom dôsledku vklad povolený, V 1601/2005 - návrh
na vklad doručený dňa 16. 5. 2005
-konanie prerušené dňa 23. 5. 2005, dňa 21. 7. 2005, dňa 5. 9. 2005 a dňa 29. 11. 2005;
- zamietnutý návrh na vklad dňa 10. 2. 2006 z dôvodu existencie rozsudku Okresného súdu v Martine
sp.zn. 5C 115/04-80 zo dňa 7. 9. 2005 o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v právnej

veci navrhovateľa S AT spol. s r.o. proti odporcovi M-REAL, a.s., ktorý bol potvrdený právoplatným
uznesením odvolacieho Krajského súdu v Žiline sp.zn. 6Co 474/2005 zo dňa 30.11.2005. Rozhodnutie
o zamietnutí návrhu na vklad v rámci odvolacieho konania bolo zrušené a vrátené na nové konanie
Krajským súdom v Žiline rozhodnutím, sp. zn. 10Sp/l 0/2006 zo dňa 24. 7. 2006; toto rozhodnutie
súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 4. 8. 2006. Uvedeným rozsudkom Krajský súd v Žiline rozhodnutie

Správy katastra Martin pod č. V 1601/2005 zo dňa 10.2.2006 ako nezákonné zrušil a vec vrátil na nové
konanie. V odôvodnení rozsudku uviedol, „...pre úplnosť veci krajský súd uvádza, že v ďalšom konaní
správa katastra povolí vklad vlastníckeho práva bez zreteľa na rozsudok Okresného súdu v Martine č.k.
5C/115/04-80 zo dňa 7.septembra 2005, pretože uvedené súdne rozhodnutie vzhľadom na už uvedený
právny názor je nezapísateľné do katastra nehnuteľností ako verejná listina v príslušnom záznamovom

konaní. V ďalšom konaní je Správa katastra Martin viazaná právnym názorom krajského súdu v zmysle
ust. § 25Or O. s. p. “
- dňa 1.12. 2006 opätovne návrh na vklad zamietnutý z dôvodu, že podmienky na vklad neboli splnené,
právo nakladať s nehnuteľnosťou je obmedzené zápisom poznámky exekučného príkazu predajom
nehnuteľnostiprotipovinnému-MISTAs.r.o.nazákladeexekučnéhopríkazuč.EX294/2005EÚSpišská

Nová Ves vydaného JUDr. Barborou Hovaňovou pre oprávneného LEGURA, s.r.o., Hálkova 3, Žilina na
vykonanie exekúcie predajom nehnuteľnosti a zriadením exekučného záložného práva. Správa katastra
Martin v rozhodnutí o zamietnutí návrhu na vklad zo dňa 1.12. 2006 poukázala na to, že Krajský súd v
Žiline sa vo svojom rozhodnutí 10 Sp/10/2006 sa s otázkou existencie exekučného príkazu a otázkou
obmedzenia vlastníka disponovať s nehnuteľnosťou nevysporiadal. Rozhodnutie správy katastra bolo

opäťzrušenéavecvrátenánaďalšiekonanieKrajskýmsúdomvŽilinerozhodnutímpodsp.22Sp/5/2007
zo dňa 25.1.2008, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 22. 2.2008.
-konanie opätovne prerušené dňa 30. 4. 2008 z dôvodu predbežného opatrenia vydaného uznesením
OkresnéhosúduvMartinesp.zn.18Cb277/2007-54,ktorýmbolouložené,abyspoločnostiMISTA,s.r.o.
aSUAR,s.r.o.doprávoplatnéhoskončeniakonaniaourčenieneplatnostikúpnejzmluvyzodňa1.5.2005

č. V 1601/2005 na súde nezasahovali do vlastníckeho práva spoločnosti SAT, s.r.o. k nehnuteľnostiam
v katastrálnom území Martin, tvoriacich pozemok, pare. č. XXX vo výmere 1381 m2, zastavané plochy
a budovu so súpisným číslom XXXX J.a pozemku pare. č. XXX na ul. M. R. Štefánika 16, Martin
zapísaného na LV č. XXXX, najmä, aby nepokračovali v konaní o vklade vedenom pod č. V 1601/2005
na Správe katastra Martin;

- vklad povolený dňa 29. 5. 2008 po doručení uznesenia Krajského súdu v Žiline, sp.zn. 14Cob/15/2008
zo dňa 24. 04. 2008, ktorým krajský súd zmenil rozhodnutie Okresného súdu v Martine č. k. 18Cb
277/2007-54 zo dňa 12. 2. 2008 tak, že návrh na vydanie predbežného opatrenia zamietol.

Medzi bodmi V. a VI. po zápise vlastníckeho práva z rozsudku Okresného súdu Martin sp. zn. 5C

115/04 (od 26. 1. 2006 do 29. 5. 2008) boli na Správu katastra Martin postupne doručované nasledujúce
podania, resp. začali nasledujúce konania:
1. konanie na návrh spol. MISTA, s.r.o. o oprave chyby v katastrálnom operáte č. X 103/2006 zo dňa
5. 5. 2006 na základe rozsudku Najvyššieho súdu sp. zn.4 Cdo 33/2006 zo dňa 4. 8. 2006 konanie
prerušené z dôvodu konania o predbežnej otázke, uvedené rozhodnutie Katastrálnym úradom v Žiline

zrušené v rámci preskúmania rozhodnutia mimo odvolacieho konania a rozhodnuté dňa 25. 3. 2008 s
tým, že chyba sa neopravuje, voči čomu sa navrhovateľ odvolal;
- konanie zastavené z dôvodu späťvzatia navrhovateľom dňa 4. 6. 2008 (spis sa v tom čase nachádzal
na Krajskom súde v Žiline vo veci nečinnosti správneho orgánu);2. dňa 8. 11. 2006 pod č. Z 2678/06 doručený návrh spol. MISTA, s.r.o. na vykonanie záznamu - zápisu
rozsudku Najvyššieho súdu sp. zn. 4 Cdo 33/2006 zo dňa 28. 2, 2006, ktorým bolo zrušené uznesenie
Krajského súdu v Žiline sp. zn. 6 Co 474/2005 zo dňa 30. 11. 2005, ktorým bol v odvolacom konaní

potvrdený rozsudok Okresného súdu v Martine sp. zn. 5 C 115/04-08 zo dňa 7. 9. 2005 - dôvodom na
zápis bolo tvrdenie navrhovateľa, že v súčasnosti správa katastra eviduje zápis vlastníckeho práva na
základe neprávoplatného rozsudku;
-zároveňuloženározhodnutímKrajskéhosúduvŽilinevovecinavrhovateľaMISTA,s.r.o.vočiodporcovi
Správe katastra Martin vo veci konania proti nečinnosti orgánu verejnej správy pod sp. zn 21S/28/2007

(rozhodnutie súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 24. 10. 2007) nasledujúca povinnosť: „Krajský súd
odporcovi - Správe katastra Martin ukladá povinnosť v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia
konať a rozhodnúť v záznamovom konaní vedenom na Správe katastra Martin pod č. Z 2678/06. “ Ešte
bolo doručené upozornenie prokurátora pre porušenie § 34 ods. 1, § 43 ods. 1 písm. b) zákona č.
162/1995 Z.z.
-cit. rozsudok najvyššieho súdu SR nikdy nebol nezapísaný, došlo by k porušeniu poradia zápisu, správa

katastra sa s uvedeným rozhodnutím Najvyššieho súdu vysporiadala pri rozhodnutí o povolení návrhu
na vklad vlastníckeho práva pod č. V 1601/2005;
3. konanie pod č. X 300/2006 začaté na návrh spol. MISTA, s.r.o. o oprave chyb v katastrálnom operáte
zo dňa 20. 12. 2006 na základe rozsudku Najvyššieho súdu sp. zn.4 Cdo 33/2006;
-konanie zastavené z dôvodu späťvzatia navrhovateľom dňa 4. 6. 2008;

4. konanie začaté na návrh spol. MISTA, s.r.o. o oprave chyby v katastrálnom operate pod č. X 164/2007
zo dňa 28. 8. 2007 na základe rozsudku Najvyššieho súdu sp. zn. 4Cdo 33/2006;
-konanie zastavené z dôvodu späťvzatia navrhovateľom dňa 4. 6. 2008;
5. konanie začaté na návrh spoločnosti SUAR, s.r.o. o oprave chyby v katastrálnom operáte č. X
165/2007 zo dňa 28. 8. 2007 (chybný zápis záložného práva);

-konanie zastavené z dôvodu späťvzatia navrhovateľom dňa 4. 6. 2008.
Medzičasom bolo skončené konanie o oprave chyby v katastrálnom operáte vedené pod č. X 9/7006
týkajúce sa zápisu exekučného záložného práva a exekúcie predajom nehnuteľností ' v prospech
oprávneného LEGURA, s.r.o., v tom čase už neaktuálne - zrušené exekútorom JUDr. I. H.; zápis
vykonaný 30. 10. 2008.

Tieto konania boli riešené Krajským súdom v Žiline v konaní vo veci nečinnosti orgánu štátnej správy a
niektoré z nich aj Okresnou prokuratúrou v Žiline.
Po zápise vlastníckeho práva na spoločnosť SUAR, s.r.o. dňa 29. 5. 2008 vkladom na základe
rozhodnutia Správy katastra Martin č. V 1601/2005 a po skončení všetkých zápisov práv záznamom a

po skončení konania o oprave chyby v katastrálnom operáte dňa 4. 6. 2008 (spisový materiál X 103/2006
bol vrátený Správe katastra Martin z Krajského súdu v Žiline až 2. 7. 2008) rozsudok Najvyššieho súdu
SR, sp. zn. 4 Cdo 33/2006 zo dňa 28. 2. 2006 evidovaný na Správe katastra Martin pod č. Z 2678/06
bol vrátený navrhovateľovi ako nezapísateľný dňa 4. 8. 2008.
Po vrátení spisového materiálu z Katastrálneho úradu v Žiline po postúpení na vybavenie upozornenia

prokurátora nasledovalo:
VII. Kúpna zmluva - č. V 2652/2008, SUAR, s.r.o., (predávajúci) - ORAVA SPÓLKA Z OGRANICZON
ODPOWIEDZIALNOŠCIy\ so sídlom Towarowa 6, 42-600 Tamowskie Góry, Vojvodstvo Šlaskie, Poľská
republika (kupujúci), V 2652/2008 - návrh doručený dňa 4. 6. 2008, konanie prerušené dňa 19. 6. 2008
z dôvodu predbežnej otázky X 103/2006, Z 2678/06, - vklad povolený dňa 5.8. 2008

VIII. Zmluva o zriadení záložného práva - č. V 2653/2008 SUAR, s.r.o. (záložný veriteľ) - ORAVA
SPÓLKA Z OGRANICZON^ ODPOWIEDZIALNOŠCI so sídlom Towarowa 6, 42-600 Tarnowskie Góry,
Vojvodstvo Šlaskie, Poľská republika (záložca)
V 2653/2008 - doručené 4. 6. 2008 - povolené 18. 8. 2008
IX. Kúpna zmluva - č. V 5061/2008 ORAVA SPÓLKA Z OGRANICZON^ ODPOWIEDZIALNOŠCI4,

so sídlom Towarowa 6, 42-600 Tarnowskie Góry, Vojvodstvo Šlaskie, Poľská republika (predávajúci),
- NOVALIS, s.r.o., Vilová 23, Bratislava (kupujúci), 5061/2008 - návrh na vklad doručený dňa 15. 10.
2008, vklad povolený dňa 15. 10. 2008, súčasne vykonaný výmaz záložného práva záložného veriteľa
spol. SUAR, s.r.o. zriadeného pod V 2653/2008

X. Zmluva o zriadení záložného práva - č. V 5334/2008 ISTROBANKA, a.s., Bratislava (záložný veriteľ)
- NOVALIS, s.r.o. (záložca), V5334/2008 - návrh na vklad doručený dňa 31. 10. 2008, vklad povolený
dňa 13.1.2009XI. Osvedčenie o priebehu vykonania dobrovoľnej dražby - č. Z 432/2013, Dražobník: Dražby a aukcie,
s.r.o., navrhovateľ dražby: Z.. S. Ď., správca konkurznej podstaty úpadcu
MISTA, s.r.o. v konkurze, Hálkova 3, Žilina, vlastník predmetu dražby: NOVALIS, s.r.o., Vilová 23,

Bratislava, vydražiteľ: AVEC BUILDING, s.r.o. Terasy 3471/6, Žilina, dátum nadobudnutia (udelenia
príklepu): 10. 12. 2014, Z 432/2013 - listina doručená dňa 30. 1. 2013,- zápis vlastníckeho práva na
vydražiteľa vykonaný 7. 3. 2013, k zápisu v súlade so zákonom bola predložená notárska zápisnica
- osvedčenie o priebehu vykonania dobrovoľnej dražby + potvrdenie o úhrade ceny dosiahnutej
vydražaním, zápisu notárskej zápisnice o vydražení predchádzal zápis poznámky na LV č. XXXX, k.ú.

Martin: Oznámenie o dobrovoľnej dražbe dražobníkom - P 900/12 doručené 12.11.2012, zápis vykonaný
17.11.2012 súčasne so zápisom bola k predmetnej nehnuteľnosti vyznačená v súlade so zákonom aj
poznámka „Nadobudnuté dobrovoľnou dražbou“
-Poznámka o prebiehajúcom súdnom konaní vo veci neplatnosti kúpnych zmlúv pod sp. zn.
18Cb/277/2007 a súdnom konaní pod sp. zn. 21C/87/2009 - poznámka č. P 310/13 - doručené dňa
16.5.2013 - k dnešnému dňu (20.5.2014) poznámka vymazaná - konanie 18Cb/277/2007 právoplatne

skončené v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline 13Cob/185/2012, právoplatnosť dňa 2.7.2013
- poznámka v súčasnosti vymazaná (Z 2469/2013)
Rozsudkom Okresného súdu v Martine 18Cb/277/2007 potvrdeným rozsudkom Krajského súdu v
Žiline 13Cob/l 85/2012 bolo rozhodnuté, že kúpne zmluvy o prevode nehnuteľností: M-REAL, a.s. -
MISTA, s.r.o. - V 187/05, MISTA, s.r.o. - SUAR, s.r.o. - V 1601/05, SUAR, s.r.o. - ORAVA SPÓLKA Z

OGRANICZONA O.. - V 2652/08,ORAVA SPÓLKA Z OGRANICZONA O. - NOVALIS, s.r.o. - V 5061/08
sú neplatné.
V súčasnosti (ku dňu 20.5.2014) na LV č. XXXX, k.ú. Martin sú vyznačené poznámky:
-poznámka - Návrh na začatie konania o vydanie veci podaný na Okresnom súde v Martine sp. zn.
21C/87/2009 - P2 1799/09 + rozšírenie žaloby vo veci 21C/87/2009, ktorá bola spojená so žalobou sp.

zn. 21C/19/2008 - č. P 434/2013;
-Súdne konanie na Okesnom súde Martin, č. k. 21C/19/2008 medzi navrhovateľom: SAT, spol. sr.o. a
odporcami: NOVALIS, s.r.o. a AVEC BUILDING, s.r.o. o vypratanie a vydanie nehnuteľnosti, späťvzatie
návrhu v časti, rozšírenie návrhu na určenie vlastníckeho práva - č. P 838/2013.

18. V súdenej veci súd prvej inštancie prijal právny záver, že v katastrálnom konaní č.: V-983/94 o zápise
záložného práva pred vydaním rozhodnutia o vklade postupovala Správa katastra Martin (katastrálny
úrad) v rozpore s ustanovením § 5 ods. 1 zák. č. 265/1992, keď nepreskúmala listinu z hľadiska
oprávnenia účastníkov s predmetom zmluvy nakladať a vklad záložného práva povolila, napriek tomu,
že návrh na vklad, ako aj zmluvu o zriadení záložného práva z 18.2.1994 podpísal len jeden konateľ

spoločnosti žalobcu, čo bolo v rozpore s vtedy platným výpisom z obchodného registra, ktorý mal
katastrálny úrad k dispozícii. Súd prvej inštancie následne konštatoval, že Správa katastra nesprávny
úradný postup zopakovala aj v ďalších konaniach za účinnosti zákona č. 162/1995 Z. z..

19. Z uvedeného vyplýva, že vkladové konanie č.: V-983/94 bolo ukončené rozhodnutím (povolením

vkladu), ktoré nemalo byť vydané. V reťazci následných prevodov vlastníckeho práva bolo toto
rozhodnutie prvým rozhodnutím, v dôsledku ktorého došlo k zbaveniu vlastníctva žalobcu k spornému
pozemku. V tej dobe podmienky zodpovednosti štátu za náhradu škody upravoval zákon č. 58/1969
Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným
postupom. Tento zákon bol zrušený zákonom č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú

pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, ktorý nadobudol účinnosť dňom 1. 7. 2004.
Podľa § 27 ods. 1 tohto zákona sa zodpovednosť za škodu podľa tohto zákona vzťahuje na škodu
spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona a na škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Podľa §
27 ods. 2 tohto zákona sa zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané

pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom
pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, spravuje doterajšími predpismi. Tomuto prechodnému
ustanoveniu treba rozumieť tak, že rozhodujúcim pre posúdenie, či má byť aplikovaný zákon č. 58/1969
Zb. alebo zákon č. 514/2003 Z. z. je v prípade škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom okamih kedy malo ku škode z týchto skutkových podstát dôjsť. V

súdenej veci k tvrdenému vzniku škody (ušlý zisk) došlo od 12.9.1995 (žaloba, podanie z 3.7.2013
- č. l. spisu 113, podanie zo dňa 24.10.2014 - č. l. - 239, uznesenie č. k. 16C/6/2011 - 269 zo dňa
27.1.2015) s ďalším nárastom vždy za kalendárny rok až k 19.11.2014. Právne posúdenie veci bolo v
prvom rade potrebné sa vysporiadať s otázkou, aký nárok žalobcu zakladá skutková okolnosť, ktorúsúd prvej inštancie ustálil za základ nároku žalobcu na náhradu škody. Rozhodnutie o vklade záložného
práva, respektíve vklad záložného práva bol povolený dňa 10.5.1994.

20. Podľa § 1 ods. 1, prvá veta zákona č. 58/1969 Zb. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, ktoré v
občianskom súdnom konaní a v konaní pred štátnym notárstvom, v správnom konaní, ako aj v konaní
pred miestnym ľudovým súdom, a ďalej v trestnom konaní, pokiaľ nejde o rozhodnutie o väzbe alebo
treste, vydal štátny orgán alebo orgán štátnej organizácie (ďalej len "štátny orgán").

21. Podľa § 1 ods. 2 tohto zákona zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

22. Podľa § 3 zákona č. 58/1969 Zb. ak nejde o prípady hodné osobitného zreteľa, možno nárok na
náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím priznať len vtedy, ak účastník využil možnosť
podať proti nezákonnému rozhodnutiu odvolanie, rozklad, námietky, odpor alebo sťažnosť.

23. Podľa § 4 ods. 1 zákona nárok na náhradu škody nemožno uplatniť, dokiaľ právoplatné rozhodnutie,
ktorým bola škoda spôsobená, pre nezákonnosť nezrušil príslušný orgán. Rozhodnutím tohto orgánu je
súd rozhodujúci o náhrade škody viazaný.

24. Podľa § 4 ods. 2 zákona ako výnimku z ustanovenia odseku 1 možno uplatniť nárok na náhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím vykonateľným bez ohľadu na jeho právoplatnosť, ak toto
rozhodnutie bolo na základe opravného prostriedku (§ 3) zrušené alebo zmenené.

25. Podľa § 18 ods. 1 zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú v rámci plnenia úloh štátnych orgánov

a orgánov spoločenskej organizácie uvedených v § 1 ods. 1 nesprávnym úradným postupom tých, ktorí
tieto úlohy plnia.
26. Podľa § 18 ods. 2 zákona zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

27. Zákon č. 58/1969 Zb., rovnako ako aj

zákon č. 514/2003 Z.z, ktorým bol zrušený zákon č. 58/1969, rozlišuje dve základné formy objektívnej
zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú v súvislosti s výkonom štátnej moci štátnymi a inými
poverenými orgánmi, ktorými sú nezákonné rozhodnutie a nesprávny úradný postup. Nesprávny úradný
postup zákon č. 58/1959 Zb. bližšie nedefinuje. Vo všeobecnosti pod takýmto postupom treba rozumieť
porušenie pravidiel predpísaných právnymi normami pre postup štátneho orgánu pri jeho činnosti. Ide

spravidla o postup, ktorý s rozhodovacou činnosťou nesúvisí. I keď podľa uvedených ustanovení nie
je vylúčená zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom vykonávaným v
rámci činnosti rozhodovacej, je pre túto formu zodpovednosti určujúce, že úkony tzv. úradného postupu
samy o sebe k vydaniu rozhodnutia nevedú a ak je rozhodnutie vydané, bezprostredne sa v jeho obsahu
neodrazí. Z tohto hľadiska je nesprávnym úradným postupom súvisiacim s rozhodovacou činnosťou

napr. nevydanie či oneskorené vydanie rozhodnutia, prípadne iná nečinnosť štátneho orgánu či iné
vady v spôsobe vedenia konania. Štát podľa uvedených ustanovení zodpovedá za predpokladu, že
poškodenému vznikla škoda, ktorá je v príčinnej súvislosti s takým chybným postupom, teda ak je
nesprávnym postupom orgánu štátu so vznikom škody vzťah príčiny a následku. Pokiaľ ale orgán
štátu zisťuje podmienky a predpoklady pre vydanie rozhodnutia, za tým účelom zhromažďuje podklady

(dôkazy), hodnotí zistené skutočnosti, tieto právne posudzuje a pod., ide o činnosť priamo smerujúcu
k vydaniu rozhodnutia; prípadné nesprávnosti či vady pri zisťovaní podkladov a pri ich posudzovaní
sa potom prejavia práve v obsahu rozhodnutia a z hľadiska zodpovednosti štátu môžu byť hodnotené
len podľa § 1 - 17 zákona č. 58/1959 Zb.. Za nesprávny úradný postup v zmysle § 18 uvedeného
zákona teda nie je možné považovať pochybenie a nedostatky spočívajúce v tom, že štátny orgán pred

svojím rozhodnutím nesprávne vyhodnotil podmienky jeho vydania, a že v dôsledku toho je ním vydané
rozhodnutie nesprávne a nemalo byť vydané, prípadne že malo byť vydané v inej podobe či za iných
okolností (porovnaj rozsudok NS SR sp. zn. 6 Cdo 115/2010).

28. Správa katastra je ako orgán štátnej správy súčasťou výkonnej moci štátu a je v jej kompetencii

rozhodovať, či sú splnené podmienky na povolenie zápisu práv k nehnuteľnostiam do katastra na
základe vkladu práv k nehnuteľnostiam. Vkladové konanie ako návrhové správne konanie sa začína na
návrh účastníka vkladového konania, pričom katastrálny zákon zakotvuje jednak obligatórne náležitosti
návrhu, na základe ktorého sa vkladové konanie začína, ako aj prílohy návrhu, ktoré má účastníkvkladového konania spolu s návrhom na povolenie vkladu predložiť. V priebehu vkladového konania
správa katastra ako správny orgán posudzovala podstatné náležitosti príslušného zmluvného typu
(zmluvy o záložnom práve) a to z pohľadu súdenej veci, keď bolo napadnuté konanie katastrálneho

úradu predchádzajúce rozhodnutiu o vklade záložného práva z hľadiska kritérií, ktoré sú uvedené
v ustanovení § 5 ods. 1 zákona č. 265/1992 Z. z. o zápisoch vlastníckych a iných vecných práv
k nehnuteľnostiam. To znamená, že vkladové konanie predstavuje rozhodovací procesný postup, pri
ktorom správa katastra ako správny orgán na základe predložených písomných podkladov posudzuje
všetky skutočnosti (podmienky vkladu podľa § 5 ods. 1 zákona č. 265/1992 Z. z. účinného v čase

sporného vkladu), ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Výsledkom tohto rozhodovacieho
procesného postupu je rozhodnutie o povolení vkladu alebo rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vklad.
V súdenej veci súd prvej inštancie prijal právny záver, že v katastrálnom konaní č. V-983/94 o
zápise záložného práva pred vydaním rozhodnutia o vklade postupovala správa katastra v rozpore s
ustanovením § 5 ods. 1 zák. č. 265/1992, keď nepreskúmala listinu z hľadiska oprávnenia účastníkov s
predmetom zmluvy nakladať a vklad záložného práva povolila, napriek tomu, že návrh na vklad, ako aj

zmluvu o zriadení záložného práva z 18.2.1994 podpísal len jeden konateľ spoločnosti žalobcu, čo bolo
v rozpore s vtedy platným výpisom z obchodného registra, ktorý mal katastrálny úrad k dispozícií, teda
v rozpore so zastupovaním danej spoločnosti navonok. Správa katastra Martin povolila vklad záložného
práva do katastra nehnuteľností na základe svojej právnej úvahy a interpretácie zákona č. 265/1992 Zb..
Toto právne posúdenie, i keď chybné, je síce úradným postupom, ale takým, ktorý vedie bezprostredne k

vydaniu rozhodnutia. Žalobcom vytýkaný postup správy katastra nakoniec vyústil do prijatia rozhodnutia
o povolení vkladu. Chybné posúdenie predpokladov a podmienok povolania vkladu, ale nepredstavuje
nesprávny úradný postup, ale s poukazom na právny záver NS SR prednesený v rozsudku sp. zn.
6 Cdo 115/2010) predstavuje nesprávnosť samotného rozhodnutia. Z uvedeného potom pre súdenú
vec vyplýva, že súd prvej inštancie nepostupoval správne, keď skutkové okolnosti veci vyhodnotil ako

nesprávny úradný postup správneho orgánu.

29. Vzhľadom na čas vzniku žalobcom tvrdenej škody bezprostredne súvisiaci s rozhodnutím z
vkladového konania V-983/94 (rozhodnutie o vklade záložného práva) bolo potrebné predmetné
rozhodnutie, od ktorého odvodil súd prvej inštancie svoj právny záver v zmysle ustanovenia § 27

ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. posúdiť podľa zákona č. 58/1959 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu,
alebo jeho nesprávnym úradným postupom, ktorý upravuje podmienky vzniku zodpovednosti štátu.
Podľa ustanovenia § 4 zákona je nevyhnutnou podmienkou zodpovednosti štátu, aby bolo právoplatné
alebo bez ohľadu na právoplatnosť vykonateľné rozhodnutie ako nezákonné zrušené, či zmenené.

Vznik zodpovednosti štátu podľa prvej hlavy prvej časti zákona č 59/1969 Zb. teda predpokladá zistenie, že rozhodnutie bolo nezákonné a
zrušenie nezákonného rozhodnutia. Rozhodnutie vydané vo veci nezákonnosti rozhodnutia príslušným
orgánom je pre súd rozhodujúci o náhrade škody záväzné (§ 4 ods.1), a tento súd musí vychádzať
zo zistenia nezákonnosti príslušným orgánom, respektíve musí sa držať jeho výroku, že napadnuté

rozhodnutie nie je nezákonné. Súd rozhodujúci o zodpovednosti štátu nemôže sám otázku jeho
nezákonnosti v žiadnom smere preskúmavať (§ 194CSP) . Rovnako musí byť splnená podmienka prerokovania nároku na náhradu
škody príslušným orgánom.

30. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd konštatuje, že predmetný rozsudok je založený na
nesprávnom právnom posúdení veci, z dôvodu ktorého odvolací súd tento rozsudok postupom podľa §
389 ods. 1 písm. c/ CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

31. V ďalšom konaní sa súd prvej inštancie vysporiada s podmienkami zodpovednosti štátu za

nezákonné rozhodnutie vo vzťahu k žalobcom namietanému rozhodnutiu z vkladového konania V
- 983/94, teda preskúma všetky podmienky nároku na náhradu škody, ktorý vzniká až po splnení
všetkých zákonných predpokladov. Úlohou súdu prvej inštancie bude však aj to, aby si ustálil celkový
predmet daného sporu, keď zo žaloby a následných podaní žalobcu je zrejmé, že žalobca svoj nárok
v súdenej veci neodvodzuje len od namietaného rozhodnutia z vkladového konania V - 983/94. Preto

bude potrebné ustáliť, presne pomenovať, teda zrozumiteľne a určito označiť každú skutkovú okolnosť,
od ktorej žalobca odvodzuje voči štátu svoj nárok na náhradu škody, pričom je potrebné označené
skutkové okolnosti vyhodnotiť aj z pohľadu, či boli žalobcom uplatnené už v žalobe, respektíve, či boli
žalobcom dopĺňané počas konania a teda ustáliť, či sa procesne nejdená o zmenu žaloby. Následnepo skutkovom zadefinovaní nárokov žalobcu súd prvej inštancie voči ním vyhodnotí všetky podmienky
nároku na náhradu škody voči štátu, so splnením všetkých zákonných predpokladov, vyhodnotenie ktoré
aj riadne odôvodní. V prípade ak súd prvej inštancie dospeje k záveru, že základ nároku žalobcu je daný,

potom súd prvej inštancie vysvetlí v čom spočíva danosť zákonných predpokladov uplatneného nároku,
teda v čom spočíva nesprávny úradný postup alebo nezákonné rozhodnutie, a či tieto sú v príčinnej
súvislosti so škodou, náhrady ktorej sa žalobca v súdenej veci domáha. Dôležité bude zistiť, či žalobcovi
mala byť spôsobená škoda nesprávnym úradným postupom alebo nezákonným rozhodnutím, keďže
tieto nároky sa uplatňujú rozdielne a vyhodnotiť ich potom s ohľadom na ustanovenie § 27 zákona č.

514/2003 Z. z. podľa príslušnej právnej úpravy o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci.

32. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave, pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP).

(1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v
nesprávnom právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za

nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).