Rozsudok Judgement was issued on Sunday, March 20, 2022

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 32Csp/64/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117204855
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Mária Košťálová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2022:2117204855.18

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Máriou Košťálovou v právnej veci sporu žalobcu: E. F., nar.

XX.XX.XXXX, bytom Y. XXXX/X, Y., právne zastúpená: Mgr. Peter Odehnal, advokát so sídlom Hlavná
42, Trnava, proti žalovanému: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Dostojevského rad 4,
Bratislava, IČO: 00 151 700, o zaplatenie 8.860,- eur s prísl., t a k t o

r o z h o d o l :

I. Súd konanie zastavuje v časti o zaplatenie 510,01 eur a úrokov z omeškania 5,05% ročne zo sumy
510,01 eur od 25.12.2015 do zaplatenia.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 8.349,99 eur spolu s úrokmi z omeškania 5,05% ročne zo

sumy 8.349,99 eur od 25.12.2015 do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške
200,- eur, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 88,68%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 28.02.2017 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd
zaviazalžalovanéhozaplatiťžalobcovisumu8.860,-eurtitulomnezaplatenéhopoistnéhoplneniaspolus
úrokmi z omeškania 5,05% ročne z predmetnej sumy od 25.12.2015 do zaplatenia a nákladmi spojenými
s uplatnením pohľadávky vo výške 200,- eur. Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 21.11.2013 kúpil

osobné motorové vozidlo Škoda Fabia za kúpnu cenu 8.860,- eur. Dňa 21.11.2013 uzatvoril ako poistník
a poistený so žalovaným ako poisťovateľom poistnú zmluvu, predmetom ktorej bolo povinné zmluvné
poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „PZP“), KASKO
poistenie (tzv. havarijné poistenie), poistenie finančnej straty a ďalšie pripoistenia viazané na motorové
vozidlo. Uvedená poistná zmluva je spotrebiteľskou zmluvou. Následne žalovaný ako potvrdenie o
uzatvorení poistnej zmluvy vydal poistku na PZP a poistku na havarijné poistenie. V rámci poistky na
havarijné poistenie - moje auto KASKO bolo dohodnuté poistenie na poistné riziká, o.i. aj poistenie škody

v dôsledku živelnej udalosti - požiaru. Poistná suma bola 10.012,- eur s 5% spoluúčasťou, minimálne
150,- eur, pripoistenie finančnej straty do 29.11.2015 vo výške obstarávacej ceny vozidla 8.860,- eur,
s náhradou spoluúčasti z primárneho poistenia. Žalobca platil poistné v dohodnutých splátkach. Dňa
05.11.2015 v čase o 01:30 hod. dcéra žalobcu L. M. spozorovala, ako na parkovisku pred vchodom A..
A. 15 horí motorové vozidlo žalobcu. O chvíľu na miesto prišli aj hasiči (volala ich iná náhodná osoba),
ktorí požiar zahasili. Ako prvý požiar spozoroval K. S., ktorý mal priamy výhľad na zaparkované vozidlo,
tento aj volal hasičov a políciu, spísal o tom čestné prehlásenie. Podľa správy o zásahu Hasičského a

záchranného zboru (ďalej len „HaZZ“) zo dňa 05.11.2015, príčinou požiaru bol skrat na elektroinštalácii
vozidla, pravdepodobné ohnisko požiaru bolo čidlo na vyrovnávacej nádržke. Ten istý pracovník HaZZ
vo vyjadrení k udalosti zo dňa 04.12.2015 podanej žalovanému uviedol, že príčina požiaru je nezistená.
Dňa 04.12.2015 HaZZ vypracovalo správu o požiari, v ktorej je o.i. uvedené, že iniciátor požiarunebol zistený a príčina požiaru je nezistená. Poverený príslušník OKP OR PZ v Trnave uznesením
zo dňa 19.11.2015 zastavil trestné stíhanie vo veci prečinu poškodzovania cudzej veci z dôvodu, že
skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. Podstatou uznesenia bolo tvrdenie,

že škoda na motorovom vozidle žalovaného vznikla z technických príčin bez cudzieho zavinenia.
Uznesenie nadobudlo právoplatnosť. Žalobca žalovanému vznik poistnej udalosti riadne a včas nahlásil,
žalovaný odmietol poskytnutie poistného plnenia s odôvodnením, že šetrením sa preukázalo, že príčinou
vzniku požiaru bolo úmyselné zapálenie. Poukázal na Všeobecné zmluvné podmienky pre havarijné
poistenie motorových vozidiel (ďalej len „VPP“), čl. XII, bod 4 písm. i), podľa ktorého sa poistenie

nevzťahuje na škody na poistenej veci spôsobené požiarom alebo výbuchom, pokiaľ sa preukáže
neoprávnený zásah inej osoby. Listom zo dňa 28.12.2015 zaslal žalobca nesúhlas s uvedeným tvrdením
žalovaného a opätovne požiadal o poskytnutie poistného plnenia. V odpovedi žalovaného zo dňa
20.01.2016 žalovaný uviedol, že si dal vypracovať znalecký posudok znalcovi z odvetvia zisťovania
príčin vzniku požiarov, ktorý vo svojom posudku uviedol, že je možné jednoznačne vylúčiť poruchu resp.
skrat a ako príčinu požiaru určil poliatie vozidla horľavou tekutinou a jeho následné zapálenie. Dňa

17.02.2016 zať žalovaného osobne navštívil žalovaného, predložil mu fotografie, videozáznam a čestné
vyhlásenie K. S.a a L. M.. Žalovaný odpovedal listom zo dňa 15.03.2016 a následne zaslal žalobcovi
stanovisko dňa 31.03.2016, v ktorých uviedol, že zotrváva na svojom stanovisku, rovnako tak v ďalšej
komunikácii medzi žalobcom a žalovaným. Z dôvodu, že žalovaný odmietol poskytnúť poistné plnenie
si dal žalobca vypracovať znalecký posudok znalcovi S.. F.. K. S., z odboru kriminalistika, odvetvie

kriminalistická a požiarna elektrotechnika, v znaleckom posudku č. X/XXXX zo dňa 25.07.2016 znalec
určil príčinu vzniku požiaru - skrat vodičov elektrickej inštalácie v motorovom priestore vozidla. Žalovaný
po predložení uvedeného znaleckého posudku uviedol, že zotrváva na svojom stanovisku. Poistná suma
bola dohodnutá vo výške 10.012,- eur, v rámci pripoistenia finančnej straty bola dohodnutá poistná suma
8.860,- eur. Pri poistnej udalosti dňa 05.11.2015 došlo k totálnej škode na vozidle. Vozidlo bolo zakúpené

za 8.860,- eur. Z dôvodu pripoistenia finančnej straty žalobcovi vznikol nárok na poskytnutie poistného
plnenia v sume 8.860,- eur. Žalobca si uplatňuje úroky z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka(ďalejlen„OZ“).Listomzodňa09.12.2015žalovanýodmietolposkytnúťpoistnéplneniestým,
že šetrenie bolo ukončené. V zmysle § 797 ods. 3 OZ je poistné plnenie splatné do 15 dní od skončenia
vyšetrovania potrebného na zistenie rozsahu plniť. Posledný deň tejto lehoty uplynul 24.12.2015. Dňom

25.12.2015 sa žalovaný dostal do omeškania so zaplatením poistného plnenia. Žalobca si uplatňuje ako
náklady spojené s uplatnením pohľadávky znalečné - odmenu za vypracovanie znaleckého posudku
v sume 200,- eur. Znalecký posudok bol z hľadiska preukazovania vzniku nároku na poistné plnenie
nevyhnutným dôkazom. Žalobca k žalobe ako dôkazy pripojil faktúru, pokladničný doklad, potvrdenie
o vklade hotovosti, oznámenie o zápočte poistného plnenia, upomienku, príkaz na úhradu, poistnú

zmluvu, osvedčenie o evidencii vozidla, poistku na povinné zmluvné poistenie a havarijné poistenie,
čestné prehlásenie K. S.a, správu o zásahu OR HaZZ zo dňa 05.11.2015, vyjadrenie OR HaZZ zo dňa
04.12.2015, formulár OR HaZZ o príčinách vzniku požiaru zo dňa 04.01.2016, uznesenie OR PZ OO
PZ Trnava zo dňa 19.11.2015, list žalovaného zo dňa 09.12.2015, vyjadrenie žalobcu k stanovisku ku
škodovej udalosti zo dňa 28.12.2015, odpoveď žalovaného na vyjadrenie ku škodovej udalosti zo dňa

20.01.2016, odpoveď žalovaného na nespokojnosť ku škodovej udalosti zo dňa 15.03.2016, odpoveď
žalovaného na sťažnosť ku škodovej udalosti zo dňa 31.03.2016, vyjadrenie žalobcu k stanovisku k
škodovej udalosti zo dňa 04.04.2016, odpoveď žalovaného na vyjadrenie k škodovej udalosti zo dňa
27.04.2016, znalecký posudok znalca S.. F.. K. S. č. X/XXXX zo dňa 25.07.2016, vyjadrenie žalobcu
k stanovisku ku škodovej udalosti zo dňa 29.07.2016, odpoveď žalovaného na vyjadrenie ku škodovej

udalosti zo dňa 16.08.2016, VPP, vyúčtovanie znalečného. Žalobca navrhol v konaní vypočuť znalca
F.. S..

2. V predloženom znaleckom posudku č. X/XXXX zo dňa 25.07.2016, vypracovaným S.. F.. K. S.,
znalcom z odboru kriminalistika, odvetvie kriminalistická a požiarna elektrotechnika, znalec F.. S.

uviedol, že príčina vzniku požiaru je skrat vodičov elektrickej inštalácie v motorovom priestore vozidla.
Kriminalistické ohnisko požiaru sa nachádzalo v motorovom priestore vozidla. Spôsob priebehu požiaru
s použitím akcelerátora horenia s jeho následným zapálením bol znalcom jednoznačne vylúčený.

3. K žalobe sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že listom zo dňa 09.12.2015 informoval žalobcu, že

nárok na poistné plnenie mu nevznikol, nakoľko v zmysle čl. XIII. ods. 4 písm. i) VPP sa poistenie
nevzťahuje na škody na predmete poistenia alebo jeho časti spôsobené požiarom alebo výbuchom,
pokiaľ sa preukáže neoprávnený zásah inej osoby. Pri riešení škodovej udalosti si žalovaný dal
vypracovaťznaleckýposudokznalcoviF..H.S.zodvetviazisťovaniapríčinvznikupožiarov.Vznaleckomposudku č. X/XXXX zo dňa 09.12.2015 znalec uviedol, že požiar vznikol jednoznačne v prednej časti
motorového vozidla a požiar bol spôsobený konaním fyzickej osoby za použitia akcelerátoru horenia
a jeho následným zapálením. Prípadný elektrický skrat, ktorý by nastal v čase odstavenia motorového

vozidla, by bol spozorovaný do 5-10 minút po odstavení vozidla. Skratové stopy na elektrických kábloch,
vodičoch, elektrických komponentoch a agregátoch neboli nájdené. Z uvedených dôvodov vznik požiaru
motorového vozidla od elektrického skratu, resp. poruchy, znalec vylúčil. OR HaZZ príčinu požiaru
bližšie neskúmal. Taktiež v trestnom konaní nebola skúmaná príčina požiaru, ani nebol ohľadne tejto
skutočnosti vypracovaný posudok, resp. expertíza, vychádzalo sa len z výpovede svedka - poškodenej

L. M. a nie z objektívnych nálezov a z obhliadky poškodeného vozidla a miesta škody. Pokiaľ ide o
znalecký posudok S.. F.. K. S., predložený žalobcom, zo strany zmluvných znalcov žalovaného bolo
skonštatované, že predložený znalecký posudok nepreukazuje stanovenie jednoznačnej príčiny vzniku
požiaru vozidla od závady na elektroinštalácii. Znalec nedostatočným spôsobom prehodnotil nájdené
skratové nátavy (podľa jeho posudku ich nenašiel) a tieto odborne neskúmal za účelom zistenia, či
nátav vôbec vznikol elektrickým skratom (či nevznikol len na základe pôsobenia vysokého tepla) a v

ďalšom kroku nevyhodnotil, či tento nátav bol primárny (t.j. taký, ktorý spôsobil vznik požiaru) alebo bol
sekundárny (vznikol až následkom požiaru). K žalobcom uplatnenej výške poistného plnenia žalovaný
uviedol, že v prípade, ak by sa preukázalo, že uplatnený nárok je dôvodný, maximálna výška poistného
plnenia by predstavovala 8.349,99 eur. Žalovaný k svojmu vyjadreniu pripojil ako dôkaz znalecký
posudok znalca F.. H. S. č. X/XXXX zo dňa 09.12.2015. Žalovaný navrhol vypočuť v konaní znalca F..

S. a konfrontáciu znalcov F.. S. a F.. S..

4. V predloženom znaleckom posudku č. X/XXXX zo dňa 09.12.2015, vypracovaným F.. H. S., znalcom
z odboru požiarna ochrana, odvetvie zisťovanie príčin požiarov, znalec F.. S. uviedol, že vykonanou
obhliadkou, skúmaním požiarom poškodeného motorového vozidla termickým poškodením jednotlivých

súčiastok a komponentov bolo zistené, že požiar bol spôsobený konaním fyzickej osoby, za použitia
akcelerátoruhorenia(benzín,riedidloapod.)ajehonáslednýmzapálením.Motorovévozidlobolopoliate
horľavou tekutinou v jeho prednej časti (motorový priestor za deliacou plastovou mriežkou, predná
kapota na obidvoch stranách pri predných blatníkoch a tiež zatečenie horľavej tekutiny pod spodnú
časť motorového vozidla) a jeho následným zapálením. Požiar bol jednoznačne spôsobený úmyselným

konaním fyzickej osoby, za použitia akcelerátoru horenia a jeho následným zapálením fyzickou osobou.
Časový interval od odstavenia motorového vozidla o 18:30 hod. do vzniku požiaru o 01:45 hod. je cca 7
hodín. Prípadný elektrický skrat (resp. porucha na niektorom elektrickom komponente, agregáte), ktorý
by nastal v čase odstavenia motorového vozidla (okolo 18:30 hod.) by bol spozorovaný do 5-10 minút
po odstavení motorového vozidla. Taktiež v motorovom vozidle by sa museli nájsť skratové stopy po

pôsobení elektrického oblúku na medených elektrických kábloch a vodičoch, ktoré by spôsobili požiar
vozidla. Skratové stopy na elektrických kábloch, vodičoch, elektrických komponentoch a agregátoch
neboli nájdené. Z uvedených dôvodov vznik požiaru motorového vozidla od elektrického skratu, resp.
poruchy môžeme jednoznačne vylúčiť.

5. V replike žalobca uviedol, že znalec F.. S. stanovil nesprávny záver o poliatí vozidla akcelerátorom
horenia a následnom zapálení. Znalec F.. S. uvádza, že bolo zistené horenie pod vozidlom, z čoho
vyvodil, že akcelerátor horenia bol vyliaty pod motorovým vozidlom. Znalec F.. S. však okolnosť
horenia pod vozidlom logicky vysvetlil tak, že horenie pod vozidlom bolo spôsobené horením benzínu
stekajúceho z hadičky od motorovej časti k palivovej nádrži. Horenie zospodu vozidla bolo teda až

následné,nieprimárne.ZnalecF..S.uviedol,žepožiarvznikolvprednejčastimotorovéhovozidla,čojev
rozpore s jeho predchádzajúcim tvrdením, že kvapalina bola vyliata pod vozidlo. Znalec S. vylúčil poliatie
vozidla horľavinou a následným zapálením a stanovil príčinu vzniku požiaru skrat vodičov elektrickej
inštalácie, čomu zodpovedá aj priebeh pozorovaný svedkami ako pozvoľný malý ohník, ktorý plynutím
času prerástol do požiaru. Pri poliatí vozidla horľavinou a jej zapálení, začne táto horieť okamžite všade,

kamstečie.Ktakémutopriebehuhoreniavšaknedošlo.VznaleckomposudkuF..S.súzohľadnenéširšie
okolnosti týkajúce sa požiaru, po príchode hasičov na miesto požiaru títo napr. zistili, že je rozsvietená
prístrojová doska vozidla, k jej rozsvieteniu mohlo dôjsť iba pri skrate elektroinštalácie. Žalobca navrhol
vykonať dokazovanie výsluchom svedkov JUDr. M. I., Z. K. (obaja pracovníci HaZZ), I. H. (oznamovateľ
požiaru), S. E. (suseda).

6. Na pojednávaní dňa 08.02.2018 strany sporu predniesli návrhy v zmysle svojich písomných vyjadrení.
Súd vykonal výsluch znalca F.. S., ktorý uviedol, že jednoznačne bolo vozidlo poliate, za žiadnych
okolností nemohol byť príčinou požiaru skrat. Ak by došlo k elektrickému skratu, musel by nastaťv kratšom časovom horizonte od odstavenia vozidla, nie po 7 hodinách, museli by byť nájdené v
motorovom priestore znaky, že došlo k elektrickému skratu. K záveru F.. S. uviedol, že z prívodnej
hadičky nemohlo vytiecť také množstvo horľavej látky, ktorej muselo byť pod vozidlom minimálne 1

liter, v prívodnej hadičke sa nachádza minimálne množstvo paliva. Na predložených fotografiách je len
obhorená elektroinštalácia bez známok skratu, prípadný skrat by sa musel prejaviť rozdelením vodiča,
s vytvorením guličky na konci, pričom aj takto nájdený skrat by mohol byť sekundárny. Z predložených
fotografií je vidno, že poliaty bol ľavý blatník, predná kapota na pravej strane, pravý blatník... Horľavá
tekutina sa nemohla dostať pod vozidlo bez zásahu inej osoby. Nevie, čo je fľak pod autom, nebol

na mieste činu, nezisťoval vzorku. Spätne sa nedá určiť, čo bol akcelerátor horenia, nemal vzorku.
Naliate bolo väčšie množstvo cez mriežku, kde sa to dostalo do motorového priestoru. Na otázku, ako
páchatelia zapaľujú motorové vozidlá znalec uviedol, že sa to zapaľuje s dôvodom, aby majiteľovi urobili
čo najväčšiu škodu, najviac sa to robí tak, že to naleje na kapotu, aby to zatieklo do motorovej časti
cez mriežku, prípadne popolieva predné kolesá. Páchateľ nemá toľko času babrať sa s tým, on sa aj
bojí. Množstvo, ktoré sa zachová na kapote, zhorí okamžite. Množstvo, ktoré zatečie dovnútra, začne

horieť a musí vyvinúť takú teplotu, že tie plastové časti, ktoré sú vo vnútri, hadice a plastové nádobky a
takéto veci, izolácia a káble, a keď už horia takéto časti, tak potom sa to prenesie do celého motorového
priestoru, potom pod blatník, predná mriežka a potom sa to tlačí do interiéru... tuto podľa tohto prišli
dosť skoro, tam je polovica prístrojovej dosky ešte celá. Keď by to bola technická závada, tak motorová
časť je rovnako zasiahnutá, rovnako horí, rovnako je kapota sálavou teplotou vyžíhaná... rovnako by

bola poškodená.

7. Žalobca v konaní predložil ako dôkaz prehlásenie o ukončení zmluvy zo dňa 28.06.2016 a uviedol,
že zmluva o autokredite bola ukončená, zanikol zabezpečovací prevod práva k motorovému vozidlu a
žalobca sa dňom 28.06.2016 stal vlastníkom vozidla.

8. Na pojednávaní dňa 19.06.2018 súd vykonal konfrontáciu znalcov S.. F.. K. S. a F.. H. S.. Znalec
F.. S. uviedol, že príčinou vzniku požiaru bol skrat elektrickej inštalácie motorového vozidla (ďalej aj
len „skrat“). Uvedené odvodzuje od toho, že v motorovej časti sa našli nátavy po skrate, pričom nebolo
skúmané, či sú primárne alebo sekundárne a vychádzalo sa zo šírenia požiaru ako takého. Zo správy

HaZZ vyplýva, že požiar vznikol o 1:20 hod. a lokalizovaný bol o 1:44 hod. Požiarnici požiar zlikvidovali
až o tretej hodine. Pri takomto dlhom horení sa požiar dostal do kabíny len na dvoch miestach. Pri
použití akcelerátora horenia by mal požiar inú dynamiku a vozidlo by zhorelo v priebehu pár minút.
Vozidlo horelo 24 minút a aj tak nebolo zhorené. Palubná doska nebola poškodená v takom rozsahu,
aby to zodpovedalo akcelerátoru horenia. Podľa fotodokumentácie horelo pod motorom. Ak by bol

použitý akcelerátor, boli by zničené pneumatiky, čo sa nestalo a vylučuje to použitie akcelerátora. F.. S.
uviedol, že našiel nátavy, pričom nemá kapacity, aby tieto vyhodnotil. Znalec F.. S. uviedol, že žiadne
z prehliadnutých vodičov nevykazovali znaky po elektrickom skrate, došlo len k zhoreniu izolácie na
niektorých elektrických vodičoch, kde to je zadokumentované a nafotené. Ak by sa našla skratová stopa,
tak túto stopu by zaistil a podrobil laboratórnemu skúmaniu. F.. S. na otázku uviedol, že nevie určiť, či

išlo o primárny alebo sekundárny skrat na vodičoch. F.. S. vzhľadom na priebeh horenia jednoznačne
vylúčil použitie akcelerátoru horenia. Vozidlo obhliadol 03.07., pol roka po požiari. Fľak pod vozidlom
vyhodnotil ako prevádzkovú kvapalinu. Na otázku, či je možné, aby vznikol požiar 7 hodín po odstavení
vozidla, F.. S. uviedol, že je to možné. Skratovú stopu našiel na pravej strane pred spolujazdcom za
priehradkou v motorovom priestore. F.. S. uviedol, že zväzok v označenej časti nemá dôvod ani príčinu

namechanicképoškodenie.Pokonfrontáciiznalcovžalovanýuviedol,žeznalecF..S.bolpresvedčivejší,
F.. S. si neobhájil svoje tvrdenia, navrhol ustanoviť znalca z odboru zisťovania príčiny požiarov za účelom
vypracovania kontrolného znaleckého posudku. Žalobca tiež navrhol pribrať do konania iného znalca.

9. Uznesením zo dňa 20.07.2020 súd nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru Požiarna

ochrana, odvetvie horenie a hasenie látok a materiálov, zisťovanie príčin vzniku požiarov a za znalca
ustanovil F.. K. F., PhD. Ustanovený znalec vo veci vypracoval dňa 18.11.2020 znalecký posudok č. X/
XXXX, v ktorom uviedol, že nie je možné jednoznačne určiť príčinu vzniku predmetného požiaru. Príčinu
vzniku požiaru poškodením palivovej sústavy vylučuje, príčinu vzniku požiaru následkom skratu resp.
inej bližšie nešpecifikovanej poruchy na elektroinštalácii nie je možné vylúčiť a ani jednoznačne potvrdiť,

na základe rozsahu poškodenia a smeru šírenia sa požiaru príčinu vzniku požiaru úmyselným konaním
za použitia horľaviny, taktiež nie je možné jednoznačne vylúčiť a ani potvrdiť. Na otázku, či požiar
mohol byť založený úmyselným konaním s použitím horľaviny znalec uviedol, že na základe dostupných
podkladov poskytnutých pre potreby spracovania tohto znaleckého posudku nie je možné určiť a anivyvrátiť možnosť vzniku požiaru úmyselným zapálením s použitím horľaviny, čiže vznik riadeného
procesu horenia a to z dôvodu, že pri obhliadke miesta vzniku požiaru bezprostredne po požiari
neboli odobraté chemické vzorky pre potreby laboratórneho skúmania a už nie je možné odobratie

chemických vzoriek zo zvyškov vozidla, a to z dôvodu časového odstupu od vzniku požiaru predmetného
vozidla z roku 2015. Na základe analýzy dostupných písomností a fotodokumentácie, vlastnej vykonanej
obhliadky požiarom poškodeného motorového vozidla zo dňa 23.10.2020 nie je možné ani s mierou
pravdepodobnosti určiť najpravdepodobnejšiu príčinu vzniku predmetného požiaru. Na určenie, či by
sa jednalo o skratový nátav primárneho resp. sekundárneho charakteru by bolo potrebné vykonanie

metalografického skúmania skratového nátavu v laboratórnych podmienkach. Vizuálnym spôsobom nie
je možné za žiadnych okolností určiť, či skratový nátav bol spôsobený primárnym alebo sekundárnym
skratom resp. jednoznačné určenie, či sa jednalo o skrat alebo roztavenú (stečenú) časť medeného
vodiča vplyvom pôsobenia vysokých teplôt vznikajúcich pri požiari.

10. Žalovaný vo svojom vyjadrení k znaleckému posudku uviedol, že za účelom doplnenia znaleckého

posudku navrhuje výsluch ustanoveného znalca a konfrontáciu ustanoveného znalca a F.. S.. V prípade,
ak by súd nesúhlasil s uvedeným návrhom na doplnenie dokazovania, navrhuje ustanoviť znalca z
odboru cestná doprava, odvetvie technický stav vozidiel za účelom podania vyjadrenia, či je vo vozidle
zn. Škoda Fabia v mieste, ktoré bolo určené ako ohnisko požiaru, elektrický kábel, ktorý je pod stálym
napätím aj po odstavení vozidla. V prípade, ak sa takýto kábel vo vozidle nenachádza, možno elektrický

skrat ako príčinu vzniku požiaru jednoznačne vylúčiť, čím by sa preukázala žalovaným tvrdená príčina
požiaru - konanie tretej osoby s použitím horľaviny.

11. Na pojednávaní dňa 27.09.2021 žalobca uviedol, že berie späť návrhy na výsluch svedkov, netrvá
na ďalších návrhoch na vykonanie dokazovanie okrem tých, ktoré už boli v konaní vykonané.

12. Na pojednávaní dňa 17.01.2022 bol vypočutý znalec F.. K. F., PhD., ktorý uviedol, že skutočnosť, že
mal možnosť obhliadnuť vozidlo až po 5 rokoch, mala veľký vplyv na vypracovanie znaleckého posudku.
V čase obhliadky sa nachádzali v kufri časti elektroinštalácie, značná miera bola obhorená. Znalec F..
F. skúmal o.i. fotodokumentáciu, ktorá bola súčasťou znaleckých posudkov v spise. Fotodokumentácia

však nemala výpovednú hodnotu, bolo potrebné vykonať odobratie vzoriek na laboratórne skúmanie
priamo v čase vzniku požiaru. Zistiť príčinu požiaru z fotodokumentácie je v prípade motorových vozidiel
takmer nemožné. Znalec uviedol, že on skratové nátavy nenašiel, našiel veľa stekancov rôznych
materiálov. Nátavy je potrebné bezprostredne po požiari vystaviť metalografickému skúmaniu, kedy je
možné určiť, či sa jednalo o primárny alebo sekundárny skrat. Očami to nie je možné určiť. Ak by došlo k

odobratiu nátav alebo sterov z vozidla, bolo by to možné jednoznačne určiť skôr. Čím neskôr sa vzorka
odoberá, tým sa znižuje percento možnosti určenia kvality. Stery je ale potrebné odobrať bezprostredne,
po rokoch je to už bezpredmetné. Pokiaľ nie je s vozidlom manipulované, stery je potrebné odobrať
behom pár hodín. Ak niekto naleje horľavinu pod kapotu alebo vznikne pod kapotou technická závada,
bez odobratia vzoriek nie je možné zistiť príčinu požiaru, samozrejme, ak by bolo na kamerových

záznamoch viditeľné naliatie horľaviny, je to iná vec. V predmetnej veci v správe HaZZ je uvedený čas
ohlásenia udalosti 01:30 hod., príjazd požiarov na miesto 01:43 hod. Z čestného prehlásenia v spise
vyplýva, že svedok videl malý plamienok už 01:15 hod., čiže do príjazdu hasičov je to zhruba 30 minút.
Požiar spôsobený horľavou kvapalinou je z pohľadu 30 minút nelogický, bol by nelogický aj z pohľadu
20 minút. V prípade poliatia horľavej kvapaliny býva rozsah poškodenia a rýchlosť šírenia požiaru oveľa

väčší. Ak by bolo použité veľmi malé množstvo horľaviny, horela by v prvotnej fáze minimálna časť
na vozidle a bolo by to podobné ako pri technickej poruche, ale to je čisto teoretické. Pod vozidlo
najpravdepodobnejšie podtekalo palivo, ktoré spôsobilo šírenie požiaru do iných častí vozidla, čomu
nasvedčovala aj blikajúca prístrojová doska pri prvých úkonoch HaZZ. Pri použití akcelerátora horenia
by rozsah poškodenia nebol taký, aký je, došlo by k zhoreniu celého auta. Zhorenie zadnej sedačky

nenasvedčuje tomu, že by to bolo spôsobené horením akcelerátora pod vozidlom. V prípade, ak by pod
vozidlo stiekol akcelerátor horenia, rozsah poškodenia vozidla by bol iný, horeli by aj predné sedačky.
Požiar mal iba jedno ohnisko. Na otázku, či pravá strana vozidla je typické miesto vzniku požiaru z
dôvodu technickej poruchy alebo je to skôr ľavá strana, kde je batéria, znalec uviedol, že typické miesto
možnosti vzniku požiaru je celý motorový priestor.

13. Žalobca na pojednávaní zobral žalobu späť v časti o zaplatenie istiny 510,- eur a tiež v časti o
zaplatenie úrokov z omeškania 5,05% ročne zo sumy 510,- eur od 25.12.2015 do zaplatenia. Uvedená
časť istiny spočíva v hodnote zvyškov vozidla. Žalovaný s čiastočným späťvzatím žaloby súhlasil.14. Žalovaný predložil súdu ako dôkaz znalecký posudok č. XX/XXXX zo dňa 09.03.2022 vypracovanom
F.. S. Q., znalcom z odboru kriminalistika, odvetvie kriminalistická a požiarna elektrotechnika,

mechanoskopia. Znalec F.. Q. v znaleckom posudku uviedol, že pre jednoznačný záver vzniku
požiaru pôsobením elektrického skratu je potrebné minimálne potvrdiť existenciu skratového nátavu v
jednoznačnom kriminalistickom ohnisku. Pre jednoznačný záver vzniku požiaru pôsobením akcelerátora
horenia je potrebné laboratórnym skúmaním potvrdiť jeho prítomnosť v miestach kriminalisticky
relevantných s kriminalistickým ohniskom požiaru. K tvrdeniam znalca F.. F. uviedol, že zistiť, či nátav

bol primárny alebo sekundárny je opakovateľný úkon, ktorý sa realizuje metalografickým skúmaním
vnútornej štruktúry nátavu. Na rozsah vyhorenia v závislosti na čase pôsobenia požiaru vplýva
veľké množstvo činiteľov. Je možné jednoznačne konštatovať, že medzi časom pôsobenia požiaru
a intenzitou vyhorenia nie je lineárna závislosť, resp. priama úmera. Z predložených znaleckých
posudkov, ich obsahu, príloh a fotodokumentácii je možné konštatovať, že najpravdepodobnejšou
príčinou predmetného požiaru je spôsobenie požiaru konaním fyzickej osoby, a to zapálením vozidla.

15. Žalobca v záverečnej reči k znaleckému posudku F.. Q. uviedol, že jeho záver, že
najpravdepodobnejšou príčinou vzniku požiaru je spôsobenie konaním fyzickej osoby, je úplne izolovaný
od ostatnej časti znaleckého posudku. Tento znalec už nemal možnosť vykonať obhliadku vozidla, na
rozdiel od predošlých znalcov. Z časového hľadiska nemal možnosť ani odobrať prípadné stery z cesty.

Nemohol teda vlastnou obhliadkou zaistiť a následnou znaleckou činnosťou zistiť nič, čo by mohol
podrobiť detailnejšiemu znaleckému skúmaniu a dospieť tak k akémukoľvek skutkovo relevantnému
záveru. Znalcovi boli žalovaným položené otázky nie ku zisteniu príčiny vzniku požiaru, čo je podstatou
sporu. Boli mu položené otázky, aby sa vyjadril k záverom a tvrdeniam znalca F.. F.. Znalecký posudok F..
Q.obsahujeibavšeobecnétvrdeniabezuvedeniakonkrétnychskutočností,nazákladektorýchbymohol

znalec dospieť k záveru uvedenému v posudku. Obsahom znaleckého posudku je spochybňovanie
odbornosti znalca F.. F. a nie stanovenie príčiny vzniku požiaru. V záveroch sú uvedené domnienky bez
poznania skutkového stavu a nenáležitá a neoprávnená kritika iného znalca.

16. Žalovaný v záverečnej reči uviedol, že prví dvaja znalci videli jednoznačne príčinu požiaru v

charakteristických znakoch vyhorenia, ale F.. F. nedokázal ani len určiť, ktorá z týchto možností je
pravdepodobnejšia. Znalecký posudok F.. F. je alibistický a nerieši príčinu, ktorá podľa prvých dvoch
znaleckých posudkov jednoznačne zistiteľná je. Všetci traja znalci (F.. S., F.. S. a F.. F.) sa zhodujú
v tom, že iná možnosť ako úmyselné podpálenie alebo skrat nepripadá do úvahy, z čoho je zrejmé,
že jeden zo znalcov F.. S. vs. F.. S. má jednoznačne pravdu. F.. S. vo svojom posudku zjavne

zavádzal, keď v znaleckom posudku uvieodl, že pri expertíznom skúmaní zhorenej časti motorového
vozidla znalec našiel stopy skratu na vodičoch, ktoré boli v skrate pred požiarom a sú zrejme príčinou
požiaru. Následne pri konfrontácii s F.. S. uviedol, že vôbec nezisťoval, či nátavy, ktoré našiel boli
v skrate pred požiarom alebo až po ňom. Nátav nenašiel žiadny iný znalec. Záver znalca F.. F., že
časom nie je možné podrobiť laboratórnemu skúmaniu skratový nátav je nesprávny, znalec F.. Q.

uviedol, že toto je úkon ktorý sa jednoznačne dá s presnosťou vykonať aj po rokoch. Ďalší technický
predpoklad znalca F.. F., že vozidlo, pokiaľ by bolo poliate akcelerátorom, by zhorelo vo väčšom
rozsahu, ako je zadokumentované v našom prípade, nemá oporu ani v jeho ďalších úvahách, ktoré
prezentoval na výsluchu na pojednávaní, kedy uviedol, že pokiaľ by sa použilo malé množstvo horľaviny,
vozidlo by horelo podobne ako pri technickej poruche. S ohľadom na závery znalca F.. Q., úvahy

a technické predpoklady F.. F. ohľadne časovej súvislosti neboli správne. Úvaha znalca F.. F., že
rozsah poškodenia by pri použití akcelerátora bol iný, väčší ako pri vytekajúcom benzíne, nemá žiadnu
logiku. Znalec F.. F. presadzoval práve túto variantu a nevenoval sa podvozku vozidla a zjavne aj
druhému ohnisku pod zadnými sedadlami vozidla. Spôsob úniku benzínu zo samotného vozidla bez
poškodenia palivového potrubia je nepravdepodobný (v zmysle odpovede znalca F.. Q. na otázku

č. 3 znaleckého posudku). Žiadne opodstatnenie nemá ani vysvetlenie znalca F.. F., že neskúmal
podvozok vozidla. Dokonca nevenoval žiadnu pozornosť netypickej stope, kde napriek tomu, že horelo
pod vozidlom, bola viac vyhorená zadná časť vozidla (pod zadnými sedadlami) ako predná časť vozidla
(pod prednými sedadlami). F.. F. uviedol, že to bolo spôsobené sklonom vozovky. Takéto zdôvodnenie
nemá elementárnu logiku. Znalec F.. Q. určil ako najpravdepodobnejšiu príčinu vzniku požiaru konanie

fyzickej osoby zapálením vozidla, pričom vylučuje skrat a svoje závery zdôvodňuje vlastnými zisteniami
a poukázaním na nesprávne závery F.. F. a F.. S.. Zapálenie vozidla podporuje fotofokumentácia, kde
sú zreteľne viditeľné viaceré ohniská bez jednoznačných tzv. požiarnych mostov. Existencia ďalších
exteriérových ohnísk sa v prípade skratu vysvetliť nedá. Pre potvrdenie poruchy elektrickej inštalácienebola pri troch obhliadkach identifikovaná žiadna kriminalisticko-relevantná stopa. Údajný nátav zistený
F.. S. žiadny z troch iných znalcov nepotvrdil a tento údajný nátav sa nachádza zjavne mimo ohniska, čo
už samo vylučuje príčinu vzniku požiaru z tohto dôvodu. Žalovaný vníma za preukázané, že úmyselné

podpálenie je podporené množstvom kriminalistických stôp a znaleckou fotodokumentáciou, z ktorej je
naopak možné skrat jednoznačne vylúčiť, nakoľko sa neopiera o jedinú skutočne preukázanú stopu,
ktorá by mala oporu u viacerých znalcov, resp. by bola technicky a logicky udržateľná. Zásadný fakt,
že požiar nemohol byť spôsobený inou príčinou ako uvedené dve možnosti o.i. spôsobuje, že skutočnú
príčinu je možné preukázať aj vylučovacou metódou, t.j. preukázaním nemožnosti druhej príčiny.

17. Na pojednávaní dňa 21.03.2022 žalobca zobral žalobu späť v časti 0,01 eur s poukazom na to, že
žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol ako odôvodnené plnenie z poistnej zmluvy v prípade preukázanie
povinnosti plniť, vo výške 8.349,99 eur. Žalovaný so späťvzatím žaloby v predmetnej časti súhlasil.

18. Súd vo veci vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi, opísanými v predchádzajúcich

bodoch odôvodnenia, výsluchom znalcov F.. S., F.. S., F.. F. na pojednávaní a konfrontáciou znalcov F..
S. a F.. S., ako aj celým obsahom spisového materiálu. Súd skutkové tvrdenia strán, ktoré druhá strana
výslovne nepoprela, považuje za nesporné.

19. Podľa § 788 ods. 1 OZ Poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu

plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá
s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.
Podľa § 52 OZ (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na

prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj
keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. (3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a
plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

(4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 790 písm. a) OZ Poistiť možno najmä: majetok pre prípad jeho poškodenia, zničenia, straty,
odcudzenia alebo iných škôd, ktoré na ňom vzniknú (poistenie majetku);

Podľa § 797 OZ (1) Právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach
ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody
sa poistenie vzťahuje (poistený). (2) Právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je
spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť). (3) Plnenie je splatné do pätnástich dní, len

čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa
musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa
poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný
preddavok.(4)Akpoistiteľodmietolplniťčoilenzčasti,jepovinnýuviesťdôvodneplneniaalebozníženia
plnenia; tento dôvod nie je možné dodatočne meniť.

Podľa§806OZZpoisteniamajetkumápoistenýprávo,abymuboloposkytnutéplnenievovýškeurčenej
podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na ktorú sa poistenie vzťahuje.

Podľa § 121 ods. 3 OZ Príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania

a náklady spojené s jej uplatnením.

Podľa § 517 ods. 2 OZ Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa§151ods.1zákonač.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok(ďalejlen„CSP“) Skutkovétvrdenia
strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.Podľa § 144 CSP Žalobca môže vziať žalobu späť.

Podľa § 145 ods. 2 CSP Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom

späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

Podľa § 146 ods. 1 CSP Súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

20. Súd z vykonaného dokazovania a nesporných skutkových tvrdení strán zistil nasledovný skutkový
stav: Žalobca je vlastníkom motorového vozidla Škoda Fabia. Žalobca a žalovaný uzavreli dňa
21.11.2013 poistnú zmluvu na motorové vozidlo Škoda Fabia, predmetom ktorej bolo 1/ PZP, 2/ KASKO
poistenie v rozsahu havária, živel, odcudzenie, doplnkové poistenie náhradného vozidla, doplnkové
poistenie pneumatík, Európa, s dohodnutou spoluúčasťou 5%, min. 150,- eur, poistnou sumou určenou

poistníkom 10.012,- eur, 3/ poistenie finančnej straty s uvedením kúpnej ceny 8.860,- eur, s náhradou
spoluúčasti, 4/ pripoistenia. Súd posúdil predmetnú poistnú zmluvu ako spotrebiteľskú, keď žalovaný
pri jej uzatváraní a plnení vystupoval ako dodávateľ s poukazom na predmet jeho činnosti a žalobca
vystupoval ako spotrebiteľ. Dňa 05.11.2015 došlo ku škode na vozidle z dôvodu požiaru. Podľa správy
HaZZ o zásahu zo dňa 05.11.2015 požiar vznikol dňa 05.11.2015 o 01:20 hod., spozorovaný bol o 01:25

hod.,ohlásenýo01:30hod.,príjazdjednotkynamiestoazahájeniezásahu01:43hod.,likvidáciapožiaru
03:03 hod., predbežná príčina elektrický skrat. Prieskumom bolo zistené, že bola rozsvietená prístrojová
doska vozidla. Priebeh zásahu bol popísaný tak, že požiar sa šíril z prednej motorovej časti vozidla
(pravá strana). Pri požiari došlo k prehoretiu prístrojovej dosky. Ďalej sa požiar šíril pod vozidlom, kde
došlo k prehoretiu zadnej ľavej sedačky. Po nasadení vysokotlakového prúdu k ďalšiemu šíreniu požiaru

nedošlo. Pravdepodobnou príčinou požiaru bol skrat na elektroinštalácii vozidla. Vo vyjadrení HaZZ zo
dňa 04.12.2015 a formulári o podmienkach vzniku požiaru zo dňa 04.01.2016 OR HaZZ uviedol, že
príčina požiaru je nezistená. Dňa 05.11.2015 bolo začaté trestné stíhanie vo veci prečinu poškodzovanie
cudzej veci na tom skutkovom základe, že neznámy páchateľ v presne nezistenej dobe do 01:30 hod. v
Y. na ul. A..A. poškodil cudziu vec a to tak, že zapálil na parkovisku zaparkované motorové vozidlo Škoda

Fabia. OR PZ OO PZ Trnava uznesením zo dňa 19.11.2015 uvedené trestné stíhanie zastavil, preto, že
tento skutok nie je trestným činom, nakoľko škoda na vozidle vznikla z technických príčin bez cudzieho
zavinenia. Žalobca žalovanému nahlásil vznik poistnej udalosti. Žalovaný odmietol poskytnúť poistné
plnenie s poukazom na č. XIII. ods. 4 písm. i) VPP, podľa ktorého Poistenie sa nevzťahuje na škody
na predmete poistenia alebo jeho časti požiarom alebo výbuchom, pokiaľ sa preukáže neoprávnený

zásah inej osoby; toto ustanovenie sa nevzťahuje na poškodenie alebo zničenie vozidla, ktoré sa v
čase takéhoto požiaru alebo výbuchu nachádzalo v dosahu jeho účinkov a neoprávnený zásah nebol
proti nemu smerovaný. Žalobca sa po čiastočnom späťvzatí žaloby domáhal od žalovaného zaplatenia
sumy 8.349,99 eur, ako výšky dohodnutého poistného plnenia po odpočítaní hodnoty použiteľných
zvyškov vozidla. Žalovaný uviedol, že v prípade preukázania povinnosti plniť by výška poistného plnenia

predstavovala maximálne sumu 8.349,99 eur, súd preto uvedenú výšku poistného plnenia považoval
za nespornú. Žalobca sa zároveň domáha zaplatenia zákonných úrokov z omeškania vo výške 5,05%
ročne z dlžnej sumy od 25.12.2015 do zaplatenia, keď žalovaný sa dostal do omeškania s poskytnutím
poistného plnenia, ktoré bolo splatné 15 dní od skončenia vyšetrenia potrebného na zistenie rozsahu
plniť. Ukončenie šetrenia žalovaný oznámil žalobcovi listom zo dňa 09.12.2015. Žalobca sa domáha tiež

nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ako príslušenstva pohľadávky, spočívajúcich v znalečnom
- odmene za vypracovanie znaleckého posudku vo výške 200,- eur.

21. Medzi stranami zostalo sporné, či príčinou vzniku požiaru bol skrat alebo úmyselné podpálenie
motorového vozidla s použitím akcelerátoru horenia. Žalobca má nárok na poskytnutie poistného plnenia

(ktorého výška medzi stranami po čiastočnom späťvzatí žaloby nebola sporná), keď na motorovom
vozidle došlo k poistnej udalosti - požiaru, okrem prípadu, ak by sa preukázal neoprávnený zásah inej
osoby.

22. O otázke, aká bola príčina vzniku požiaru motorového vozidla žalobcu, boli vyhotovené 4 znalecké

posudky. Znalec F.. S. v znaleckom posudku, ako aj pri výsluchu uviedol, že príčinou vzniku požiaru
bol skrat vodičov elektrickej inštalácie a jednoznačne vylúčil úmyselné zapálenie vozidla s použitím
akcelerátora horenia. Znalec F.. S. v znaleckom posudku uviedol, že požiar bol jednoznačne spôsobený
úmyselným konaním fyzickej osoby za použitia akcelerátoru horenia a jednoznačne vylúčil vznik požiaruod elektrického skratu resp. poruchy. Tohto svojho záveru sa držal pri výsluchu na pojednávaní aj
konfrontácii so znalcom F.. S.. Keďže uvedení dvaja znalci vo svojich znaleckých posudkoch došli
v zásade k protichodným tvrdeniam, a tento rozpor sa nepodarilo odstrániť ani ich výsluchom a

konfrontáciou na pojednávaní, súd v konaní ustanovil iného znalca - F.. F.. F.. F. v znaleckom posudku
uviedol, že do úvahy pripadajú iba dve príčiny vzniku požiaru, a to úmyselné zapálenie a skrat, pričom
ani jednu z týchto možností nie je možné jednoznačne vylúčiť ale ani potvrdiť, nakoľko bezprostredne
po požiari neboli odobraté chemické vzorky pre potreby laboratórneho skúmania. Rovnako nie je možné
určiť najpravdepodobnejšiu príčinu vzniku požiaru. Pri výsluchu na pojednávaní znalec F.. F. uviedol,

že zistiť príčinu požiaru len z fotodokumentácie je v prípade motorového vozidla takmer nemožné.
Bez odobratia chemických vzoriek bezprostredne po požiari nie je možné jednoznačne zistiť príčinu
požiaru. Z opisu priebehu horenia mu príde nelogické úmyselné zapálenie, ale vylúčiť ho nevie. Z
uvedeného súdu vyplýva, že znalec F.. F. považoval za pravdepodobnejšiu príčinu vzniku požiaru skrat.
Žalovaný spochybnil závery znalca F.. F. a predložil súdu ďalší, v poradí štvrtý znalecký posudok F..
Q., ktorý sa vyjadroval k záverom predchádzajúcich znalcov. F.. Q. uviedol, že pre jednoznačný záver

vzniku požiaru skratom je potrebné minimálne potvrdiť existenciu skratového nátavu v jednoznačnom
kriminalistickom ohnisku, pre jednoznačný záver vzniku požiaru pôsobením akcelerátora horenia je
potrebné laboratórnym skúmaním potvrdiť jeho prítomnosť v miestach kriminalisticky relevantných s
kriminalistickým ohniskom požiaru. Najpravdepodobnejšou príčinou predmetného požiaru je spôsobenie
požiaru konaním fyzickej osoby, a to zapálením vozidla.

23. Z vykonaného dokazovania o otázke príčin vzniku požiaru motorového vozidla súd dospel k
záveru, že v konaní nebol preukázaný vznik požiaru neoprávneným zásahom inej osoby (úmyselným
zapálením). Závery znalcov v tejto otázke sa líšili v podstatných otázkach, jednotliví znalci (resp. strany
v konaní) spochybňovali závery znalcov a súd nemá odborné vedomosti na posúdenie, a nie je ani

oprávnený hodnotiť, ktorý zo znalcov je presvedčivejší a ktoré závery znaleckého skúmania sú správne.
Vyššia pravdepodobnosť vzniku požiaru v dôsledku skratu vyplýva zo záverov znalcov F.. S., F.. F.,
záverov HaZZ bezprostredne po požiari a uznesenia OO PZ. Vyššia pravdepodobnosť vzniku požiaru v
dôsledku úmyselného zapálenia vyplýva zo záverov znalcov F.. S. a F.. Q., pričom títo znalci vypracovali
súkromné posudky na objednávku žalovaného. Súd preto vychádzal zo zhodných záverov znalca F..

F. a F.. Q., že za daného skutkového stavu nie je možné jednoznačne vylúčiť ani potvrdiť žiadnu z
uvedených príčin vzniku požiaru, ktorý záver súdu vyplýva aj z priameho rozporu záverov znalcov F..
S. a F.. S.. Hoci znalci F.. F. a F.. Q. uviedli každý inú pravdepodobnejšiu príčinu vzniku požiaru, súd
dospel k záveru, že pre potreby tohto konania nemá význam skúmanie pravdepodobnejšej príčiny vzniku
požiaru, keď výluka z poistenia vyžaduje, aby bolo úmyselné konanie inej osoby (úmyselné podpálenie

vozidla) preukázané. Aj v prípade, ak by súd dospel k záveru, že pravdepodobnejšou príčinou vzniku
požiaru bolo úmyselné podpálenie, nemohlo by to mať za následok použitie uvedenej výluky z poistenia
a úspech žalovaného v konaní, keď na túto výluku z poistenia samotná pravdepodobnosť (bez ohľadu na
mieru pravdepodobnosti) nepostačuje a bez iného priameho dôkazu (laboratórne skúmanie chemických
vzoriek odobratých bezprostredne po požiari, kamerový záznam, priami svedkovia podpálenia vozidla)

nie je možné preukázať, že k poistnej udalosti došlo neoprávneným zásahom inej osoby. Z uvedeného
dôvodu súd nevykonal dokazovanie navrhované žalovaným, a to ustanovením znalca z odboru cestná
doprava, odvetvie technický stav vozidiel za účelom podania vyjadrenia, či je vo vozidle zn. Škoda Fabia
v mieste, ktoré bolo určené ako ohnisko požiaru, elektrický kábel, ktorý je pod stálym napätím aj po
odstavenívozidlaakonfrontáciuznalcovF..F.aF..S.,keďtotovzhľadomnavyššieuvedenézáverysúdu

vyplývajúce z hodnotenia 4 znaleckých posudkov, nepovažoval za hospodárne, vypracovaný znalecký
posudok by bol v poradí o piatym znaleckým posudkom v prejednávanej veci, súd ohľadne príčiny vzniku
požiaru vykonal dokazovanie v značnom rozsahu (4 znalecké posudky, 3 výsluchy znalcov, konfrontácia
znalcov) a aj v prípade vykonania dôkazu nariadením nového znaleckého dokazovania by súd nevedel
jeho závery použiť v konaní, keď súd nemá odborné vedomosti ani oprávnenie urobiť si sám záver o

príčine vzniku požiaru pri odpovedi znalca na otázku, či je vo vozidle v mieste ohniska požiaru elektrický
kábel pod stálym napätím po odstavení vozidla. Súd nie je povinný (a s poukazom na hospodárnosť
konania ani oprávnený) vykonať všetky dôkazy navrhované žalovaným, a to najmä opakované znalecké
dokazovania, opakované výsluchy znalcov a opakované konfrontácie znalcov, a to len z dôvodu, že
žalovaný nie je spokojný s výsledkom znaleckého dokazovania a výsledkom vykonaných výsluchov/

konfrontácii znalcov.

24. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd mal v konaní preukázané, že žalobcovi v dôsledku vzniku
poistnej udalosti vznikol nárok na poskytnutie poistného plnenia žalovaným, keď v konaní neboljednoznačne preukázaný neoprávnený zásah inej osoby, súd teda nemal preukázanú výnimku z
povinnosti žalovaného poskytnúť poistné plnenie v zmysle VPP žalovaného, a preto súd výrokom II.
zaviazal žalovaného, aby žalobcovi zaplatil sumu vo výške 8.349,99 eur titulom poistného plnenia v

zmysle poistnej zmluvy.

25. Keďže žalobca počas konania zobral žalobu späť v časti o zaplatenie 510,01 eur s prislúchajúcimi
úrokmi z omeškania a žalovaný s čiastočným späťvzatím žaloby súhlasil, súd konanie výrokom I. v
zmysle § 145 ods. 2 CSP v predmetnej časti zastavil.

26. Súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi aj zákonné úroky z omeškania z priznanej sumy
(8.349,99 eur) odo dňa nasledujúceho po splatnosti poistného plnenia, ktoré bolo splatné do pätnástich
dní, odkedy poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť, pričom
žalovaný skončil šetrenie najneskôr dňa 09.12.2015, poistné plnenie je tak splatné najneskôr dňa
24.12.2015. V zmysle § 517 OZ výšku úrokov z omeškania ustanoví vykonávací predpis - nariadenie

vlády SR. Výška úroku z omeškania podľa nariadenia vlády SR je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako
je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania. Žalobcovi tak
súd priznal voči žalovanému právo na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,05 % (5 + 0,05%) ročne
zo sumy 8.349,99 eur od 25.12.2015, nakoľko základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky
bola od 09.12.2015 do 16.03.2016 vo výške 0,05%.

27. Súd posúdil ako dôvodnú žalobu aj v časti uplatnených nákladov spojených s uplatnením pohľadávky
vo výške 200,- eur, ako odmenu za vyhotovenie znaleckého posudku. Žalobca ako spotrebiteľ a laik bol
od začiatku poistného vzťahu v slabšom postavení, keď žalovaný ako dodávateľ má odborné vedomosti
a skúsenosti z riešenia poistných udalostí, a tento z pozície silnejšej strany žalobcovi uviedol, že jeho

šetrením bolo zistené úmyselné zapálenie vozidla, pričom žalobca nemal možnosť bez odborného
skúmania znalcom zistiť príčinu vzniku požiaru, obzvlášť s poukazom na vykonané dokazovanie, z
ktorého je zrejmé, že stanovenie príčiny vzniku požiaru je v prejednávanej veci natoľko zložité, že
samotní znalci nevedeli dospieť k rovnakým záverom, a tiež s poukazom na to, že žalobca v konaní
tvrdil (a žalovaný tieto tvrdenia žalobcu nesporoval), že žalovaný mu znalecký posudok, ktorý vyhotovil

F.. S., nepredložil, hoci tak urobiť mohol. Vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že žalobca
tieto náklady vynaložil účelne a bez ich vynaloženia nebolo možné z jeho strany uplatniť si žalovanú
pohľadávku na súde, a preto súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi a ním uplatnené náklady
spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 200,- eur.

28. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len “CSP”), súd prizná strane náhradu trov
konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Podľa § 257 CSP Výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného

zreteľa.

29. O nároku na náhradu trov konania vo vzťahu medzi stranami sporu rozhodol súd podľa ustanovenia
§ 255 ods. 1 CSP, keď žalobca bol v konaní úspešný v rozsahu 94,34% (keď súd späťvzatie žaloby v
závere konania bez zavinenia žalovaného posúdil ako úspech žalovaného) a žalovaný v rozsahu 5,66%.

Žalobca bol v konaní úspešnejší, pričom čistý úspech žalobcu predstavuje 88,68% (94,34% - 5,66%),
a preto mu súd priznal náhradu trov konania v rozsahu 88,68%. Súd v konaní nezistil dôvody hodné
osobitného zreteľa, keď nepriznanie nároku na náhradu trov konania je možné iba vo výnimočných
prípadoch. O výške náhrady trov konania žalovaného bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 CSP po
právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).