Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, January 25, 2023

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Sa/35/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7018200665
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Géciová, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2023:7018200665.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: S.. S. G., J.. XX.X.XXXX v zákonnom zastúpení: S. Z.,

J.. XX.X.XXXX, bytom K. L. Č.. XXX, XXX XX N., toho času už plnoletá, zastúpená: JUDr. Ján Juhász,
bytom Tokajícka 871/18, 040 22 Košice, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, so
sídlom Špitálska 8, 812 67 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia a postupu žalovaného s návrhom
na spojenie veci na spoločné konanie s právnou vecou vedenou pod spisovou značkou 10Sa/3/2018
č.j.UPS/US1/SSVOPHNSSD1/SOC/2017/12348-0003ŠT zo dňa 06.11.2017 takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou zo dňa 03.07.2018 doručenou správnemu súdu dňa 03.07.2018 sa žalobkyňa
domáhala, aby správny súd 1. zrušil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu: ÚPSVaR
Trebišov č. TV4/RHNNVAŠSD/SOC/2018/28875-19 zo dňa 22.03.2018, ktorým nevyhovel žalobcom
podanej žiadosti a nepriznal žalobcovi nárok na opakovaný príspevok dieťaťu zverenému do
náhradnej starostlivosti za obdobie od 01.06.2016 do 31.05.2017, 2. zmenil napadnuté rozhodnutie
druhostupňového správneho orgánu: Ústredie práce sociálnych vecí a rodiny, odbor pomoci v hmotnej
núdzi a štátnych sociálnych dávok Bratislava č. UPS/US1/SSVOPHNSSD1/SOC/2018/7356/LM zo dňa

28.05.2018, ktorým zamietol žalobcom podané odvolanie a súčasne potvrdil napadnuté rozhodnutie
ÚPSVaR Trebišov č. TV4/RHNNVAŠSD/SOC/2018/28875-19 zo dňa 22.03.2018 a to tak, že žalobkyni
priznáva opakovane príspevok dieťaťu zverenému do náhradnej osobnej starostlivosti za obdobie od
01.06.2016 do 31.05.2017 v celkovej výške 1.657,56 €, t.j. za 12 mesiacov po 138,13 €, ktorý je
žalovaný povinný zaplatiť žalobkyni do 15 dní od právoplatnosti vydaného rozhodnutia. Žalobkyňa
zároveň požadovala priznanie náhrady trov konania v rozsahu 100 %.

II. Napadnuté rozhodnutie žalovaného

2. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol: „Oprávnená osoba, maloletá Mária Bütyiová v zákonnom
zastúpení náhradného rodiča S. Z.(ďalej len „oprávnená osoba“) si dňa 28.07.2017 podala žiadosť o
opakovaný príspevok dieťaťu zverenému do náhradnej starostlivosti (ďalej len „opakovaný príspevok
dieťaťu“) pretože bola na základe rozsudku Okresného súdu Trebišov č.k. 8P/288/2016-37 zo dňa
19.04.2017 zverená do náhradnej osobnej starostlivosti S. Z., J.. XX.XX.XXXX, G. N., K. L. XXX/

XX. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 20.06.2017. Matka D. G., J.. XX.XX.XXXX,
bytom S. E. XXX je povinná platiť na výživu maloletej S. G. mesačne sumou 50 € vždy do 25 dňa
toho ktorého mesiaca vopred počnúc od právoplatnosti rozsudku pre Úrad práce sociálnych vecí a
rodiny Trebišov. Nárok na opakovaný príspevok dieťaťu si oprávnená osoba uplatnila od 01.06.2016.Platiteľ na základe uvedených skutočností vydal rozhodnutie č. TV4/RHNNVAŠSD/SOC/2017/38031-11
zo dňa 14.12.2017, ktorým priznal maloletému nezaopatrenému dieťaťu S. G. v zákonnom zastúpení
náhradného rodiča S. Z. opakovaný príspevok dieťaťu od 01.06.2017 v sume 138,13 €. Oprávnená

osoba prevzala predmetné rozhodnutie dňa 20.12.2017 a v zákonom stanovenej lehote podala voči
rozhodnutiu odvolanie, ktoré platiteľ zaevidoval do spisovej dokumentácie dňa 05.01.2018. V odvolaní
oprávnená osoba nesúhlasí s vydaným rozhodnutím a žiada o priznanie opakovaného príspevku
dieťaťu zverenému do náhradnej starostlivosti aj za obdobie od 01.06.2016 do 31.05.2017. V rámci
odvolacieho konania platiteľ odvolaniu oprávnenej osoby nevyhovel a listom č. TV4/RHNNVAŠSV/

SOC/2018/28875-13 zo dňa 18.01.2018 odstúpil spisovú dokumentáciu spolu s odvolaním oprávnenej
osoby druhostupňovému správnemu orgánu na odvolacie konanie, ktoré mu bolo doručené dňa
25.01.2018. Druhostupňový správny orgán v rámci odvolacieho konania preskúmal podľa § 59 ods. 1
zákona o správnom konaní v celom rozsahu odvolaním napadnuté rozhodnutie a spisovú dokumentáciu
na vec sa vzťahujúcu a na základe preukázaného skutkového a právneho stavu v čase rozhodovania
prvostupňového správneho orgánu zistil, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu nebolo

vydané v súlade s platnými právnymi predpismi vykazovalo procesnoprávne nedostatky a preto odvolací
orgán rozhodnutie prvostupňového orgánu č. UPS/US1/SSVOPHNSSD1/SOC/2018/3758/LM zo dňa
21.02.2018 zrušil a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie, pretože zistil také pochybenie
v rozhodovaní prvostupňového správneho orgánu, ktoré má za následok nezákonnosť rozhodnutia
a súčasne neboli splnené predpoklady pre to, aby napadnuté rozhodnutie sám zmenil. Predmetné

rozhodnutienadobudloprávoplatnosťdňa26.02.2018.Vnovomkonaníplatiteľvydalrozhodnutieč.TV4/
RHNNVAŠSV/SOC/2018/28875-18 zo dňa 22.03.2018, ktorým priznal maloletému nezaopatrenému
dieťaťu Márii Bütyiovej v zákonnom zastúpení náhradného rodiča S. Z. opakovaný príspevok dieťaťu
od 01.06.2017 v sume 138,13 €. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 02.05.2018. Ďalej platiteľ
vydal rozhodnutie č. TV4/RHNNVAŠSV/SOC/2018/28875-19 zo dňa 22.03.2018, ktorým opakovaný

príspevok dieťaťu zverenému do náhradnej starostlivosti určeného na podporu uspokojovania potrieb
dieťaťa v zákonnom zastúpení náhradného rodiča za obdobie od 01.06.2016 do 31.05.2017 nepriznáva.
Oprávnená osoba prevzala rozhodnutie dňa 17.04.2018 a v zákonom stanovenej lehote podala voči
nemu odvolanie, ktoré platiteľ zaevidoval do spisovej dokumentácie dňa 23.04.2018. V odvolaní
oprávnená osoba nesúhlasí s vydaným rozhodnutím. Žiada o priznanie opakovaného príspevku dieťaťa

zverenému do náhradnej starostlivosti aj za obdobie od 01.06.2016 do 31.05.2017. Ďalej oprávnená
osoba uvádza, že platiteľ nesie plnú zodpovednosť za uvedený protiprávny stav, pretože oprávnené
zákonné nároky maloletého dieťaťa neboli platiteľom z úradnej povinnosti zohľadnené a chránené v
celom zákonnom rozsahu v súlade s platnými právnymi predpismi (najmä ust. § 73 ods. 1 písm. b), p),
ods. 2 písm. c), ods. 1 písm. v) zákona č. 305/2005 Z.z. o sociálnoprávnej ochrane detí, o sociálnej

kuratele aj s poukazom na § 365, § 366 a § 367 zákona č. 161/2015 Z.z. CMP), keď platiteľ písomným
podaním - návrh na zverenie dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti spísaný bez uvedenia dátumu,
ktorý vyhotovil a dal podpísať žiadateľke S. Z., ktorá vôbec neovláda slovenský jazyk a v týchto veciach
sa vôbec nevyzná, nepodal z úradnej povinnosti na príslušný súd aj návrh na vydanie neodkladného
opatrenia i keď takýto návrh bolo nevyhnutné podať z dôvodov, že dňa 23.05.2016 náhle zomrel

náhradný rodič maloletej S. G., V.. Z., o čom mal platiteľ ako príslušný a oprávnený štátny orgán ihneď
vedomosť ako aj o všetkých skutočnostiach a o skutkovom stave, v ktorom sa maloleté dieťa nachádza,
čím takto svojim konaním platiteľ nezákonne skrátil zákonné oprávnené nároky maloletého dieťaťa o
prídavok na dieťa a opakovaný príspevok dieťaťu zverenému do náhradnej starostlivosti za obdobie od
01.06.2016 do 31.05.2017. Preto za uvedené obdobie žiada o priznanie opakovaného príspevku dieťaťu

zverenému do náhradnej starostlivosti. V rámci odvolacieho konania platiteľ odvolaniu oprávnenej osobe
nevyhovel a listom č. PW4/RHNNVAŠSV/SOC/2018/28875/24 zo dňa 04.05.2018, odstúpil spisovú
dokumentáciu spolu s odvolaním oprávnenej osoby druhostupňovému správnemu orgánu na odvolacie
konanie, ktoré mu bolo doručené dňa 11.05.2018“.

3. Žalovaný citujúc ustanovenia § 1 ods. 1, 2, 3, § 1 - 4, § 8 ods. 1, § 15 zák. č. 627/2005 Z.z.
o príspevkoch na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa ďalej uviedol: „Odbor pomoci v hmotnej
núdzi a štátnych sociálnych dávok Ústredia práce sociálnych vecí a rodiny ako druhostupňový správny
orgán v rámci odvolacieho konania preskúmal podľa § 59 ods. 1 o správnom konaní v celom rozsahu
odvolaním napadnuté rozhodnutie a spisovú dokumentáciu na vec sa vzťahujúcu a na základe

preukázaného skutkového stavu a právneho stavu v čase rozhodovania prvostupňového správneho
orgánu konštatuje, že platiteľ postupoval správne, keď v zmysle ust. § 5 ods. 2 a § 8 ods. 1 zák. o
príspevkoch na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa, oprávnenej osobe za obdobie od 01.06.2016
do 31.05.2017 nepriznal nárok na opakovaný príspevok dieťaťu zverenému do náhradnej starostlivosti,pretože rozsudok Okresného súdu Trebišov, č.k. 8P/288/2016-37 zo dňa 19.04.2017 o zverení maloletej
S. G. do náhradnej osobnej starostlivosti S. Z. nadobudol právoplatnosť až dňa 20.06.2017 a preto
oprávnenej osobe nárok na opakovaný príspevok dieťaťu zverenému do náhradnej starostlivosti za

obdobie od 01.06.2016 do 31.05.2017 nevzniká. Odvolací orgán ďalej konštatuje, že platiteľ podľa § 5
ods. 3 písm. a) zákona o príspevkoch na podporu náhradnej starostlivosti správne priznal opakovaný
príspevok dieťaťu v sume 138,13 € od 01.06.2017, pretože rozsudok Okresného súdu Trebišov, č.k.
8P/288/2016-37 zo dňa 19.04.2017 o zverení maloletej S. G. do náhradnej osobnej starostlivosti S.V. Z.
nadobudol právoplatnosť dňa 20.06.2017 a preto oprávnená má nárok na opakovaný príspevok dieťaťu

od 01.06.2017, teda odvtedy, kedy rozsudok súdu nadobudol právoplatnosť o vzniku formy náhradnej
starostlivosti. K námietkam oprávnenej osoby uvádzaným v odvolaní, ktoré sa týkajú protiprávneho
konaniu orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately s poukázaním na niektoré ustanovenia
zákona č. 305/2005 Z.z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení
niektorých zákonov a niektoré ustanovenia zákona č. 161/2015 Z.z. (CMP) odvolací orgán uvádza, že
uvedené námietky nie sú predmetom tohto konania a odvolací orgán nie je oprávnený sa k nim vyjadriť.

Nečinnosťkolíznehoopatrovníkazaobdobieod01.06.2016do31.05.2017môžeoprávnenáosobariešiť
v samostatnom konaní.Odvolací orgán ďalej konštatuje, žeprvostupňový správny orgán pri rozhodovaní
postupoval v zmysle platnej právnej úpravy a preto nebol dôvod na zmenu alebo zrušenie napadnutého
rozhodnutia.“.

III. Vyjadrenie žalovaného, replika žalobcu a duplika žalovaného

4. Žalovaný správny orgán vo vyjadrení zo dňa 28.09.2018 uviedol: „Žalobkyňa sa k žalobe vyjadruje
ku konaniu o zverení dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, pričom má za to, že nesprávny
úradný postup Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trebišov (ďalej „úrad“) mal za následok, že

Okresný súd Trebišov vo veci rozhodol až dňom 20.06.2017, kedy rozsudok, ktorým bola maloletá S.
G. (ďalej len maloletá) zverená žalobkyni do náhradnej osobnej starostlivosti nadobudol právoplatnosť.
Žalobkyňauvádza,žeúradjejrozhodnutímč.PV4/RHNNVAŠSD/SOC/2017/38031-4zodňa22.08.2017
nepriznal za obdobie od 01.06.2016 do 31.05.2017 nárok na opakovaný príspevok dieťaťu. Voči
tomuto rozhodnutiu podala odvolanie. Žalobkyňa uvádza, že Ústredie práce ako odvolací orgán vydalo

rozhodnutie č. ÚPS/ÚS1/SSVOPHNSSD1/SOC/2017/12348-0003 Št zo dňa 06.11.2017, ktorým síce
zrušilo odvolaním napadnuté rozhodnutie úradu, avšak s odôvodnením, že opakovaný príspevok nie
je možné priznať za skoršie obdobie, teda za obdobie od 01.06.2017 do 31.05.2017. Žalobkyňa
uvádza, že týmto nesprávnym postupom a rozhodovaním žalovaný poškodil žalobkyňu na základných
právach - o nárok na opakovaný príspevok dieťaťu za obdobie od 01.06.2016 do 31.05.2017 a z tohto

dôvodu si uplatňuje nárok vo výške 1.657,56 € za 12 mesiacov. Žalobkyňa uvádza, že prvostupňový
správny orgán vo veci konal ďalej, keď vydal rozhodnutie č. TV4/RHNNVAŠSD/SOC/2017/28875-19
zo dňa 22.03.2018, ktorým nevyhovel jej žiadosti a nepriznal žalobkyni nárok na opakovaný príspevok
dieťaťu zverenému do náhradnej osobnej starostlivosti za obdobie od 01.06.2016 do 31.05.2017. Voči
uvedenému rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, ktoré však žalovaný rozhodnutím č. ÚPS/ÚS1/

SSVOPHNSSD1/SOC/2018/7356/LM zo dňa 28.05.2018 zamietol.
Žalovaný namieta nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne vzhľadom na nasledovné
skutočnosti. Úrad rozhodnutím č. TV4/RHNNVAŠSD/SOC/2017/28875-19 zo dňa 22.03.2008
nevyhovel žiadosti maloletej v zákonnom zastúpení Máriou Juhászovou o opakovaný príspevok
dieťaťu a nárok na opakovaný príspevok dieťaťu za obdobie od 01.06.2016 do 31.05.2017

nepriznal. Po podaní odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu žalovaný rozhodnutím č. ÚPS/
US1/SSVOPHNSSD1/SOC/2018/7356/LM zo dňa 28.05.2018 potvrdil rozhodnutie úradu č. TV4/
RHNNVAŠSD/SOC/2017/28875-19 zo dňa 22.03.2018 a odvolanie zamietol. Dňa 03.07.2018 bola na
Krajský súd v Košiciach podaná žaloba, v ktorej žalobkyňou je S. Z. Y. G. XXX XX N., W.. K. L.E.
Č.. XXX, štátne občianstvo SR. Podľa § 5 ods. 1 zák. č. 627/2005 Z.z. o príspevkoch na podporu

náhradnej starostlivosti o dieťa (ďalej len zákon) opakovaný príspevok dieťaťu je určený na podporu
uspokojovania potrieb dieťaťa najmä na úhradu nákladov na výživu, výchovu, vzdelávanie a bývanie
dieťaťa. Podľa § 8 ods. 1 citovaného zákona oprávnená osoba na jednorazový príspevok pri zverení do
náhradnej starostlivosti, na jednorazový príspevok pri zániku náhradnej starostlivosti a na opakovaný
príspevok dieťaťu je dieťa zverené do náhradnej starostlivosti. S poukazom na citované ustanovenia

zákona a s odkazom na prvostupňové rozhodnutie ako aj napadnuté rozhodnutie žalovaného je zrejmé,
že účastníkom správneho konania bola maloletá v zákonnom zastúpení náhradného rodiča S. Z.,
pričom takto bola aj v oboch rozhodnutiach označená. S. Z. nebola účastníčkou správneho konania, ale
zástupkyňou maloletej. Vzhľadom na uvedené žalovaný namieta nedostatok aktívnej vecnej legitimáciena strane žalobkyne. Nakoľko je zrejmé, že žalobu podala zjavne neoprávnená osoba, ktorá nemá
aktívnu vecnú legitimáciu navrhujeme, aby súd uznesením žalobu podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP
odmietol. Žalovaný poukazuje na skutočnosť, že žalobca sa domáha zmeny napadnutého rozhodnutia,

pričom SPP neumožňuje, aby správny súd zmenil rozhodnutie správneho orgánu. K žalobkyňou
uplatnenému nároku vo výške 1.657,56 € žalovaný uvádza, že má za to, že právomoc správneho
súdu je daná len na konanie o preskúmanie rozhodnutia žalovaného a to na základe žaloby podľa §
199 a nasl. SSP. Na konanie vo veci predmetného nároku, ktorým žalobkyňa sleduje ochranu svojich
osobnostných práv je daná právomoc súdu v civilnom procese. Žalovaný uvádza, že nárok vo výške

1.657,56 € uplatnený v tomto konaní je aj predmetom konania vedeného na krajskom súde pod sp.
zn. 10Sa/20/2018. V tejto veci bola žaloba súdu osobne doručená 22.01.2018. Podľa § 31 ods. 5 SSP
začatie konania bráni tomu, aby o tej istej veci toho istého žalobcu prebiehalo na správnom súde iné
konanie“.

5. Vo veci samej žalovaný správny orgán uviedol skutočnosti, ktoré boli predmetom napadnutého

rozhodnutia. Ďalej žalovaný vo vyjadrení uvádza: „K námietkam obsiahnutým v žalobe týkajúcim sa
konania o zverení maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti žalovaný uvádza, že tak ako uviedol
odvolací orgán v odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia, nakoľko uvedené nie je predmetom
konania o nároku na opakovaný príspevok dieťaťu nie je možné na predmetnú námietku prihliadnuť. K
návrhu žalobkyne na výsluch pracovníčok, riaditeľky odboru sociálnych vecí a rodiny úradu a riaditeľa

odboru pomoci v hmotnej a štátnych sociálnych dávok ústredia uvádzame, že správne súdy v správnom
súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení
orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou
orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Podľa úpravy
SSP správny súd vykonáva dokazovanie len výnimočne, keďže podstatou správneho súdnictva nie je

vykonávanie rozsiahleho dokazovania, ale kontrola zákonnosti rozhodovacej činnosti orgánov verejnej
správy. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti žalovaný navrhuje, aby správny súd žalobu odmietol
alternatívne, aby žalobu ako nedôvodnú zamietol.“. Súčasne žiadal žalobcovi nepriznať náhradu trov
konania vrátane trov právneho zastúpenia.

6. Replikou zo dňa 02.11.2018 sa vyjadrila žalobkyňa, v ktorej o.i. uviedla: „Dňa 23.05.2016 v nemocnici
v Trebišove náhle zomrel náhradný rodič maloletého dieťaťa S. G. a to S. G., V.. Z., ktorá bola sestrou
žalobkyne. ÚPSVaR Trebišov pracovisko Kráľovský Chlmec využil a zneužil nevedomosť žalobkyne,
ktorá vôbec neovláda slovenský jazyk a v týchto úradných veciach sa vôbec nevyzná a to tým, že
za žalobkyňu spísal návrh o zverení dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti a matku maloletého

dieťaťa zaviazať povinnosťou platiť výživné vo výške 30,- € (správne 50 €, pozn.súdu)mesačne, ale
bez toho, aby v ňom z úradnej povinnosti uviedol aj návrh na vydanie neodkladného opatrenia, ktorý
bolo potrebné nevyhnutne podať z dôvodov, že úmrtím náhradného rodiča maloletého dieťaťa, ktoré
sa tak ocitlo bez vlastnej viny vo veľmi zlej sociálnej situácii, o čom tento príslušný štátny orgán veľmi
dobre vedel....ÚPSVaR Trebišov ani následne z úradnej povinnosti nepodal na príslušný súd návrh

na vydanie neodkladného opatrenia a nechránil tak oprávnené zákonné nároky maloletého dieťaťa
tak, ako mu to vyplýva z platných právnych predpisov SR. Tento nesprávny úradný postup ÚPSVaR
Trebišov mal za závažný následok najmä to, že o návrhu zverenia dieťaťa žalobkyni do náhradnej
osobnej starostlivosti Okresný súd Trebišov právoplatne rozhodol až dňa 19.04.2017, kedy vyhlásil
rozsudok sp. zn. 8P/288/2016-37, ktorým maloleté dieťa bolo zverené žalobkyni do náhradnej osobnej

starostlivosti a matka maloletého dieťaťa bola zaviazaná povinnosťou platiť výživné vo výške 50,- €
mesačne. Uvedený rozsudok v písomnej forme bol žalobkyni doručený až dňa 19.06.2017 právoplatnosť
všaknadobudoldňa20.06.2017“.Právnyzástupcažalobkyneďalejopísalchronológiupodávanížiadostí
o príspevok na dieťa, príplatok k prídavku na dieťa, pomoc v hmotnej núdzi a príspevok na bývanie
a opakovaný príspevok dieťaťu zverenému do náhradnej starostlivosti a namietal, „...že žalovaný pri

ním vydaných rozhodnutiach nebral v úvahu nesprávny úradný postup, ktorý vydaným rozhodnutiam
predchádzal, teda neposudzoval celý skutkový stav veci a skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy
za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v
nich nemá oporu. Napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ktorým bola zamietnutá
žiadosť žalobcu o poskytnutie opakovaného príspevku dieťaťu zverenému do náhradnej starostlivosti

za obdobie od 01.06.2016 do 31.05.2017 nemá oporu v zákone a to nielen preto, že na základe hore
uvedených skutočností za uvedené obdobie žalobcovi nebol priznaný tento opakovaný príspevok, ale
aj preto, že I. stupňový správny orgán napriek predloženým listinným dôkazom nepriznal žalobcovi
oprávnený zákonný nárok na opakovaný príspevok dieťaťu zverenému do náhradnej starostlivosti zacelé ním požadované obdobie, a teda aj za obdobie od 01.06.2017... poukázal na to, že správny súd
nie je viazaný žalobným návrhom a môže vo veci meritórne rozhodnúť len v súlade s SSP a žalobca
môže meniť alebo doplniť rozsah správnej žaloby a jej dôvody do rozhodnutia správneho súdu. Mal za

to, že žalobcom podaný návrh na zrušenie žalovaným vydaných rozhodnutí je opodstatnený a preto
žalobca navrhuje, aby správny súd návrh žalovaného, ktorý uviedol v bode 6 vo svojom písomnom
vyjadrení ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol. Zároveň žalobca dopĺňa ním podanú žalobu zo
dňa 03.07.2018 na strane 1 takto: „Dopĺňa za slovom žalobca: S. G. J.. XX.XX.XXXX v zastúpení...
ostatné údaje zostávajú nezmenené a opravuje: 1. Na strane 1 názov: Správna žaloba o preskúmanie

rozhodnutia a postupu žalovaného s návrhom na spojenie veci na spoločné konanie podľa § 65 ods. 1,
ods. 2 SSP s právnou vecou vedenou na tamojšom súde pod sp. zn. 10Sa/3/2018 opravuje na správne
takto: „Správna žaloba o preskúmanie rozhodnutia a postupu žalovaného s návrhom na spojenie veci na
spoločné konanie podľa § 65 ods. 1, ods. 2 SSP s právnou vecou vedenej na tamojšom súde pod sp. zn.
10Sa/20/2018. 2. Na strane 7 druhý odsek a pôvodný žalobný návrh - petit opravuje takto: Žalobkyňa v
súlade s ustanovením § 65 ods. 1, 2 citovaného zákona navrhuje, aby táto vec bola spojená na spoločné

konanie s právnou vecou vedenou na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 10Sa/20/2018, a aby
správny súd po vykonaní dokazovania vydal tento rozsudok. Správny súd zrušuje:
a) napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu ÚPSVaR Trebišov vydaného pod č. TV4/
RHNNVAŠSD/SOC/2018/28875-19 zo dňa 22.03.2018, ktorým nevyhovel žalobcom podanej žiadosti a
nepriznal žalobcovi nárok na opakovaný príspevok dieťaťu zverenému do náhradnej starostlivosti na

obdobie od 01.06.2016 do 31.05.2017.
b) napadnuté rozhodnutie druhostupňového správneho orgánu Ústredie práce sociálnych vecí a rodiny,
odbor pomoci v hmotnej núdzi a štátnych sociálnych dávok Bratislava vydaného pod č. UPS/US1/
SSVOPHNSSD1/SOC/2018/7356/LM zo dňa 28.5.2018, ktorým zamietol žalobcom podané odvolanie a
súčasne potvrdil napadnuté rozhodnutie ÚPSVaR Trebišov č. TV4/RHNNVAŠSD/SOC/2018/28875-19

zo dňa 22.03.2018 a priznal žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100 %.“

7. Duplikou zo dňa 18.05.2020 sa vyjadril žalovaný k vyjadreniu žalobkyne, v ktorej uviedol: „Žalovaný
sa v plnom rozsahu pridržiava svojho vyjadrenia k žalobe zo dňa 28.09.2018. Žalovaný zdôrazňuje,
že v zmysle zák. č. 627/2005 Z.z. podmienky nároku na opakovaný príspevok dieťaťu boli splnené

od 01.06.2017, nakoľko rozsudok Okresného súdu Trebišov č.k. 8P/289/2016-37 zo dňa 19.04.2017
o zverení maloletej S. G. do náhradnej osobnej starostlivosti S. Z. nadobudol právoplatnosť dňa
20.06.2017 a preto má oprávnená osoba nárok na opakovaný príspevok dieťaťu od 01.06.2017. K
namietanému nepodaniu neodkladného opatrenia zo stany úradu uvádzame, že žalovaný sa v plnom
rozsahu pridržiava svojho vyjadrenia a má za to, že nakoľko skutočnosti týkajúce sa neodkladného

opatrenia nie sú predmetom konania o opakovaný príspevok dieťaťu odvolací orgán správne uviedol,
že sa k nim nebude vyjadrovať. Žalobca svojvoľne konštatuje nesprávny úradný postup úradu, pričom
tvrdenia žalobcu sú nepodložené a v tejto súvislosti uvádzame, že pravidlá a postupy, ktorými je možné
domáhaťsazodpovednostiorgánovverejnejmocizaškodu,ktorábolaspôsobenáorgánmiverejnejmoci
pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom sú upravené v osobitnom zákone. Žalobca

vo vyjadrení uvádza, že dopĺňa žalobu na strane žalobcu tak, že za slovom žalobca dopĺňa: S. G..
Žalovaný uvádza, že v danom prípade nejde o doplnenie žaloby, ale podľa názoru žalovaného o vstup
nového účastníka do konania, nakoľko v žalobe vystupovala na strane žalobcu S. Z.. Žalovaný uvádza,
že nedostatok aktívnej legitimácie na strane žalobcu nie je možné zhojiť vstupom maloletej do súdneho
konania. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti žalovaný navrhuje, aby správny súd žalobu ako

nedôvodnú zamietol alternatívne, aby žalobu odmietol v zmysle podľa § 98 ods.1 písm. e) SSP.“.

IV. Relevantná právna úprava

8. Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 627/2005 Z.z. o príspevkoch na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa v

čase účinnom do 31.8.2017 (ďalej len „zákon“) tento zákon upravuje poskytovanie príspevkov, ktorými
štát podporuje náhradnú starostlivosť o dieťa (ďalej len "príspevok"), ako sociálnych dávok, ak náhradnú
starostlivosť o dieťa vykonáva osobne na základe rozhodnutia súdu 1) iná fyzická osoba ako rodič.
Podľa § 1 ods. 2 písm. a) cit. zákona, náhradná starostlivosť o dieťa podľa tohto zákona je zverenie
maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby než rodiča,

Podľa § 1 ods. 3 cit. zákona, náhradný rodič podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorej bolo dieťa
zverené do náhradnej starostlivosti podľa odseku 2.Podľa § 5 ods. 1 cit. zákona, opakovaný príspevok dieťaťu je určený na podporu uspokojovania potrieb
dieťaťa, najmä na úhradu nákladov na výživu, výchovu, vzdelávanie a bývanie dieťaťa.

Podľa § 5 ods. 2 cit. zákona, nárok na opakovaný príspevok dieťaťu má nezaopatrené dieťa zverené
do náhradnej starostlivosti podľa § 1 ods. 2 písm. a) až d) rozhodnutím súdu a plnoleté nezaopatrené
dieťa, ktoré do dosiahnutia plnoletosti bolo zverené do náhradnej starostlivosti podľa § 1 ods. 2 a žije
v domácnosti s fyzickou osobou, ktorá do dosiahnutia jeho plnoletosti bola jeho náhradným rodičom,
ak nezaopatrené dieťa

a) nemá príjem podľa odseku 4 alebo
b) má príjempodľa odseku 4 nižší, ako je suma opakovaného príspevku dieťaťu podľa odseku 3 písm. a).

Podľa § 5 ods. 4 cit. zákona, príjem dieťaťa podľa tohto zákona je súdom určené výživné rodičom
alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať dieťaťu výživné okrem výživného, ktoré povinná
fyzická osoba poukazuje príslušnému úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, sirotský dôchodok podľa

osobitného predpisu, pozostalostná úrazová renta podľa osobitného predpisu, sirotský výsluhový
dôchodok a sirotský dôchodok podľa osobitného predpisu alebo iná obdobná dávka vyplácaná z cudziny
a príjem plnoletého nezaopatreného dieťaťa zdaňovaný podľa osobitného predpisu.

Podľa § 8 ods. 1 cit. zákona, oprávnená osoba na jednorazový príspevok pri zverení do náhradnej

starostlivosti, na jednorazový príspevok pri zániku náhradnej starostlivosti a na opakovaný príspevok
dieťaťu je dieťa zverené do náhradnej starostlivosti.

Podľa § 11 ods. 3 cit. zákona, platiteľ vypláca opakovaný príspevok dieťaťu, opakovaný príspevok
náhradnému rodičovi a osobitný opakovaný príspevok náhradnému rodičovi za celý kalendárny mesiac,

aj keď podmienky nároku na tieto príspevky boli splnené len za časť kalendárneho mesiaca.

Podľa § 15 ods. 1 cit. zákona, oprávnená osoba, ktorá si uplatňuje nárok na príspevok, je povinná
preukázať splnenie podmienok nároku na príspevok a na jeho výplatu a do ôsmich dní písomne oznámiť
platiteľovi zmeny, ktoré majú vplyv na nárok na príspevok, na jeho výšku a na jeho výplatu, alebo

do ôsmich dní podať o týchto zmenách platiteľovi oznámenie elektronickými prostriedkami podpísané
zaručeným elektronickým podpisom. Platiteľ od oprávnenej osoby nežiada preukazovanie skutočností,
ktoré sú mu známe z výkonu inej činnosti platiteľa, alebo ktoré môže získať z dostupného informačného
systému verejnej správy.

Podľa § 32 ods. 1 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), účastníkmi konania sú žalobca,
žalovaný a ďalší účastníci, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 35 ods. 1 SSP procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti, orgán
verejnej správy a ten, komu ju zákon priznáva.

Podľa § 35 ods. 2 SSP účastník konania môže pred správnym súdom konať samostatne v rozsahu, v
akom má spôsobilosť na právne úkony. Procesnú spôsobilosť v plnom rozsahu má aj orgán verejnej
správy.

Podľa § 36 ods. 1 SSP v rozsahu, v akom fyzická osoba nemá spôsobilosť samostatne konať pred
správnym súdom, koná za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník.

Podľa § 97 SSP ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné

podmienky“).

V. Právny názor správneho súdu

9. Správny súd v konaní podľa ust. § 177 a nasl. SSP preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie

žalovaného a po oboznámení sa s obsahom administratívnych spisov žalovaného a správneho orgánu
prvého stupňa, v právnych medziach správnej žaloby (§ 182 ods. 1 písm. e) SSP), dospel k záveru, že
žalobe žalobcu možno priznať úspech z ďalej uvedených dôvodov.10. Žalovaný namietal aktívnu vecnú legitimáciu žalobkyne S. Z., keďže žalobu podala vo svojom mene.
Z prvostupňového rozhodnutia ako aj z napadnutého rozhodnutia žalovaného je zrejmé, že účastníkom
správneho konania bola maloletá S. G., J.. XX.X.XXXX v zákonnom zastúpení náhradného rodiča S.

Z. a takto bola aj v oboch rozhodnutiach označená. S. Z. nebola účastníčkou správneho konania, ale
zástupkyňou maloletej. Z tohto dôvodu žalovaný navrhol, aby súd žalobu podľa § 98 ods. 1 písm. e)
SSP odmietol.

11. Zástupca žalobkyne podaním doručeným súdu dňa 5.11.2018 doplnil žalobu na strane 1. takto:

„dopĺňa za slovom žalobca: S. G., J.. XX.X.XXXX, v zastúpení ...“. Uvedené vo svojom vyjadrení
18.5.2020 namietal žalovaný poukazujúc na to, že nedostatok aktívnej legitimácie na strane žalobcu nie
je možné zhojiť vstupom maloletej do súdneho konania.
12. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu
-žalobcovinímuplatňovanéprávo(nárok),respektívemuvyplývaprocesnéprávositentohmotnoprávny
nárokuplatňovať.Preskúmavanievecnejlegitimácie,čiužaktívnej(existenciatvrdenéhoprávanastrane

žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou
každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden
z účastníkov konania nenamieta. To, že sa súd výslovne k vecnej legitimácii nevysloví, neznamená, že
sa ňou v konaní nezaoberal.
13. V tejto súvislosti poukazuje súd na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 155/2017, v ktorom

sa uvádza : „Ústavný súd ďalej konštatuje, že orgánom verejnej moci a predovšetkým všeobecným
súdom nemožno tolerovať pri interpretácií zákonných ustanovení prílišný formalistický postup, ktorý
vedie k zjavnej nespravodlivosti. Všeobecný súd nie je absolútne viazaný doslovným znením zákona,
ale môže a musí sa od neho odchýliť, ak to vyžaduje účel zákona, história jeho vzniku, systematická
súvislosť alebo niektorý z ústavnoprávnych princípov. Pri výklade a aplikácii právnych predpisov teda

nemožno opomínať ich účel a zmysel, ktorý nie je vyjadrený len v slovách a vetách toho-ktorého
zákonného predpisu, ale i v základných princípoch právneho štátu.“

14. V danom prípade súd konštatuje, že prílišný formalizmus obzvlášť v sociálnych veciach nie je
namieste, preto v priebehu konania, v čase keď bola oprávnená S. G. maloletá (nar. 25.5.2002) a kedy

zástupca S. Z.N. „doplnil“ žalobu (dňa 5.11.2018) o oprávnené v tom čase maloleté dieťa, prihliadol na
toto podanie.

15. Vo veci samej správny súd konštatuje, že ide o rozhodnutie v sociálnych veciach. Po
zvážení žalobných námietok a vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti správny súd v

súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami po preskúmaní rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia
prvostupňového správneho orgánu, ako i obsahu ich administratívneho spisu, pokladá žalobu za
nedôvodnú, preto ju podľa § 190 SSP zamietol.

16. Prvostupňový správny orgán rozhodnutím zo dňa 22.3.2018 nevyhovel žiadosti o opakovaný

príspevok dieťaťu zverenému do náhradnej starostlivosti určeného na uspokojovanie potrieb dieťaťa
S. G., J.. XX.X.XXXX v zákonnom zastúpení S. Z. za obdobie od 1.6.2016 do 31.5.2017. Predmetné
rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu bolo potvrdené rozhodnutím druhostupňového
správneho orgánu zo dňa 28.5.2018. Voči rozhodnutiu podala včas žalobkyňa správnu žalobu, v ktorej
namietalanesprávnyúradnýpostuparozhodnutiežalovaného,ktorýmpoškodilžalobkyňunazákonných

právach - o nárok na opakovaný príspevok dieťaťu zverenému do náhradnej osobnej starostlivosti za
obdobie od 1.6.2016 do 31.5.2017, ktorý žalobcom uplatnený a požadovaný nárok predstavuje 1.657,56
eur (12 mesiacov x 138,13 eur) v súlade v tom čase platným ust. § 5 ods. 3 písm. a) zák. č. 627/2005 Z.z..

17. V prípade správnej žaloby v sociálnych veciach podanej fyzickou osobou nie je súd viazaný

rozsahom a dôvodmi žaloby, preto danú žalobu posudzuje súd neformálne.

18. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa
SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových
podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi

konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo
zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s
hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu
je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutéhorozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu
namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenia správneho orgánu sú takou vadou konania pred
správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

19. Správny súd preskúmal v medziach podanej žaloby žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného ako
aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci konania skúmal aj rozhodnutie správneho orgánu
prvého stupňa a tiež konanie, ktoré mu predchádzalo najmä z pohľadu, či sa správny orgán druhého
stupňa - žalovaný vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu a z takto vymedzeného rozsahu či

správne posúdil zákonnosť a správnosť odvolaním napadnutého rozhodnutia. Po oboznámení sa s
obsahom pripojených administratívnych spisov dospel súd k záveru, že tieto rozhodnutia boli vydané v
súlade s platnou právnou úpravou. Podľa názoru súdu správne orgány dostatočne zistili skutkový stav
veci a z neho vyvodili správny právny záver, s ktorým sa správny súd stotožňuje. Žalovaný sa podľa
názoru súdu primerane vysporiadal so žalobcom v odvolaní vznesenými námietkami, ako to vyplýva z
kontextu rozhodnutia, preto súd považuje napadnuté rozhodnutie za zákonné aj po formálnej stránke.

20. Správny súd zhodne zo správnym orgánom, po zhrnutí jeho argumentácie v napadnutom rozhodnutí
a to tak po skutkovej ako aj právnej stránke konštatuje, že žalovaný postupoval správne a správne
vyhodnotil skutkový aj právny stav veci, keď v zmysle ust. § 5 ods 2 a § 8 ods. 1 zákona o príspevkoch na
podporu náhradnej starostlivosti o dieťa účinnom v čase rozhodovania, nepriznal nárok na opakovaný

príspevok dieťaťu zverenému do náhradnej starostlivosti aj za obdobie od 1.6.2016 do 31.5.2017, keďže
rozsudok Okresného súdu Trebišov č.k. 8P/288/2016-37 zo dňa 19.4.2017 o zverení maloletej S. G. do
náhradnej osobnej starostlivosti S. Z. nadobudol právoplatnosť až dňa 20.6.2017. Z uvedeného dôvodu
oprávnenej osobe nárok na opakovaný príspevok dieťaťu zverenému do náhradnej starostlivosti vznikol
až od 1.6.2017 (§ 11 ods. 3 zák. č. 627/2005 Z.z.), kedy došlo k vzniku formy náhradnej starostlivosti.

21. Žalobkyňa v žalobe zároveň namietala, že „ÚPSVaR Trebišov - pracovisko Kráľovský Chlmec využil
a zneužil nevedomosť žalobkyni, ktorá vôbec neovláda jazyk slovenský a v týchto úradných veciach
sa vôbec nevyzná a to tým, že za žalobkyňu spísal návrh o zverenie dieťaťa do náhradnej osobnej
starostlivosti, ale bez toho, aby v ňom z úradnej povinnosti uviedol aj návrh na vydanie neodkladného

opatrenia, ktorý bolo potrebné nevyhnutne podať z dôvodom, že dňa 23.05.2016 náhle zomrel náhradný
rodič maloletého dieťa, ktoré sa tak ocitlo bez vlastnej viny vo veľmi zlej sociálnej situácie, o čom tento
príslušný štátny orgán veľmi dobre vedel. ÚPSVaR Trebišov ani následne z úradnej povinnosti nepodal
na príslušný súd návrh na vydanie neodkladného opatrenia a nechránil tak oprávnené zákonné nároky
maloletého dieťaťa tak, ako mu to vyplýva z platných právnych predpisov Slovenskej republiky najmä

z ust. § 73 ods. 1 písm. h, písm. p, ods. 2 písm. c ods. 1, písm. d, ods. 1 zákona ě. 305/2005 Z. z. o
sociálnoprávnej ochrane deti a o sociálnej kuratele aj s poukazom na ust. § 365, § 366 a § 367 zákona
ě. 161/2015 Z. z. CMP.“.

22. K uvedenej námietke súd uvádza, že táto nie je a ani nebola predmetom konania pred správnymi

orgánmiožiadostioopakovanýpríspevokdieťaťuzverenémudonáhradnejstarostlivosti,pretožalovaný
ani nebol oprávnený sa k tejto námietke vyjadriť. Prípadnú nečinnosť kolízneho opatrovníka od smrti
náhradného rodiča maloletého dieťaťa do rozhodnutia súdu o zverení dieťaťa do náhradnej osobnej
starostlivosti S. Z. si môže uplatniť v samostatnom konaní.

23. Vychádzajúc z vyššie uvedeného mal súd za to, že argumentácia žalobcu uvedená v žalobe nie je
spôsobilá vyvrátiť dôvody, na základe ktorých žalovaný vydal napadnuté rozhodnutie a preto mal súd
za to, že je žaloba žalobcu nedôvodná a túto podľa ust. § 190 SSP zamietol.

24. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a žalobkyni nepriznal právo na náhradu

trov konania, pretože v konaní úspešná nebola a žalovaný si náhradu trov konania neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v
Košiciach v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno
odpustiť.Lehota napodaniekasačnejsťažnostije30dníoddoručeniarozhodnutiakrajskéhosúdu,aksarozhodlo
o
a) správnej žalobe, ak žalovaným orgánom verejnej správy je správca dane alebo orgán verejnej správy,

ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku podanom voči rozhodnutiu alebo opatreniu správcu
dane,
b) správnej žalobe, ak žalovaným orgánom verejnej správy je Úrad pre verejné obstarávanie, ktorý
rozhodol vo veciach týkajúcich sa výkonu dohľadu nad verejným obstarávaním,
c) správnej žalobe vo veciach správneho trestania,

d) správnej žalobe vo veciach administratívneho vyhostenia.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku /
ďalej len „S. s. p.“ / to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka,
čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania.

Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté
rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom
rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku
rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,

f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo

j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania

pred krajským súdom.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak

sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby

sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.