Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, November 6, 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/292/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7611214112
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Sopková Maximová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7611214112.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu R. L., nar. XX.X.XXXX, bytom E., M. XX, právne
zastúpeného JUDr. Michalom Bečarikom, advokátom so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Letná 37, proti
žalovanému N. informačná služba, s.r.o., U. F. H. 1, Q., právne zastúpeného JUDr. Annou Mozolíkovou,
advokátkou so sídlom Čadca, Palárikova 1449, o náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného
pomeru, o odvolaní žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves z 9. mája

2013 č.k. 5C/77/2011-195 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Predmetom konania (aj po zmene návrhu) sa žalobca domáha uhradenia sumy 13.122,63 eur.

Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd prvého stupňa“) napadnutým rozsudkom uložil

žalovanému povinnosť uhradiť žalobcovi sumu 3.226,08 eur po odpočítaní zákonných odvodov a dane,
s 9,5 % úrokom z omeškania ročne odo dňa 4.11.2011 až do zaplatenia, a trovy konania, a to trovy
právneho zastúpenia v sume 275,- eur na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr. Michala Bečarika,
advokáta v Spišskej Novej Vsi, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu súd prvého stupňa zamietol.

Ďalším výrokom uložil žalovanému povinnosť uhradiť na účet Okresného súdu v Spišskej Novej Vsi
titulom súdneho poplatku sumu 283,- eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Po pripustení zmeny návrhu právny zástupca žalovaného vzniesol námietku premlčania a žiadal, aby
súdposúdilpremlčaniežalovanéhonárokuvzhľadomnato,žežalobabolarozšírenáazmenapripustená

na pojednávaní dňa 11.3.2013.

Na zdôvodnenie svojho rozhodnutia súd prvého stupňa poukázal na ustanovenia § 79 ods. 1, 2, §
134 ods. 1 až 5 Zákonníka práce, § 9 ods. 3 Zákona č. 663/2007 Z.z., účinný od od 1. februára
2008, § 517 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka, § 3 Zákona č. 428/2002 Z.z., zároveň poukázal aj
na relevantnú judikatúru R 33/1977, Cdo 700/2001 SRNS, zv. č. 15, s.85, Stanovisko NS zo dňa

9.6.2004 Cpjn 4/2004 (R 85/2004/I), Stanovisko NS zo dňa 9.6.2004 Cpjn 4/2004 (R 85/2004/II) a
uzavrel, že žalovaný so žalobcom neplatne skončil pracovný pomer výpoveďou, o čom bolo právoplatne
rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves zo 6. mája 2010 č. k. 5C 35/2009-94, v
spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach z 26. júla 2011 č. k. 3Co/82/2011-136, ktorý nadobudol
právoplatnosť 10. augusta 2011. Pretože žalovaný skončil pracovný pomer so žalobcom neplatne, má
tento podľa § 79 Zákonníka práce nárok na náhradu mzdy z dôvodu neplatného skončenia pracovného

pomeru. Výpoveď žalobcovi žalovaným bola daná dňa 24.11.2008. Žalobca prevzal uvedenú výpoveď
dňa 13.12.2008, z toho dôvodu výpovedná doba mu začala plynúť dňom 1.1.2009 a pracovný pomer pouplynutí výpovednej doby skončil dňom 28.2.2009, preto má nárok na náhradu mzdy odo dňa 1.3.2009
do 10.8.2011, t.j. do doby právoplatnosti rozsudku, ktorým bolo určené, že výpoveď z pracovného
pomeru je neplatná.

Súd prvého stupňa poukázal na ust. § 134 ods. 1 a 2 Zákonníka práce s tým, že v danom prípade nebolo
možné vychádzať z pravdepodobného zárobku niektorého z pracovníkov žalovaného vykonávajúcich tú
istú prácu, ktorú by bol vykonával žalobca, pretože v tomto rozhodnom období u žalovaného pracovali
len dvaja pracovníci, a aj v prípade, že by súdu boli predložené anonymizované výplatné pásky, bolo

by zrejmé, o ktorých pracovníkov sa jedná a takýmto postojom zo strany žalovaného by bolo došlo k
porušeniu zákona č. 428/2002 Z.z., lebo by došlo k zverejneniu ich osobných údajov vymenovaných
v ust. § 3 vyššie uvedeného zákona, nakoľko by bola zverejnená ich ekonomická identita. Preto súd
na predložení tohto dôkazu netrval. V danom prípade nebolo možné vychádzať ani z jeho pracovnej
zmluvy, ktorá bola uzatvorená v roku 2004, pretože došlo k zmenám v minimálnej mzde. Takže žalovaný
by žalobcovi k jeho priemernej mzde, ktorá by napríklad bola nižšia, vždy musel doplácať mzdu do výšky

minimálnej mzdy. Minimálna mzda v roku 2008 od 1.2. bola vo výške 8.100,- Sk, čo predstavuje 268,87
eur. Z štvrťrok táto suma predstavuje 806,61 eur. Fond pracovného času pri 7,5 hodinovom pracovnom
čase za rok 2008 predstavuje 262 dní, čo je 1965 hodín. Priemerný mesačný zárobok k 1.10.2008
u žalobcu súd vypočítal tak, že štvrťročný zárobok zodpovedajúci trojnásobku minimálnej mzdy, t. j.
806,61 eur vydelil počtom hodín fondu pracovného času v hodinách za štvrťrok, t. j. 491,25 (1965 h : 4

= 491,25), hodinová mzda vyšla 1,6420 eur x 7,5 hod./deň, to sa rovná denne 12,315 eur. Keďže fond
pracovného času na odpracované dni pri 7,5 hod. pracovnom čase predstavuje ročne 262 pracovných
dní v roku 2008, potom mesačný koeficient je 21,83 dní (262 : 12 = 21,83) x 12,315 eur/denne = 268,84
eur mesačne.

Súd v konaní mal preukázané, že žalobca bol práceneschopný od 12.11.2008 do 18.10.2009 a následne
od 7.1.2010 do 19.8.2010, a taktiež mal preukázané, že odo dňa 10.7.2011 požiadal žalobca o priznanie
starobného dôchodku. Z tohto dôvodu náhrada mzdy žalobcovi neprislúcha za obdobie, kedy bol v
stave PN, a taktiež mu neprislúcha po 10.7.2011, kedy požiadal a bol mu priznaný starobný dôchodok.
Z uvedeného dôvodu žalobca má nárok na náhradu mzdy počas 12 mesiacov (ktorú súd nemôže

znížiť a ani nepriznať), čo predstavuje celkovú čiastku 3.226,08 eur, ktorú súd žalobcovi priznal. Súd
nebral do úvahy obranu žalovaného v tom, že žalobcom mu neboli predložené požadované doklady
o jeho spôsobilosti podľa Zákona č. 473/2005 Z.z.. Súd v konaní mal preukázané, že žalobca mal
platný preukaz odbornej spôsobilosti, ktorý mu bol vydaný dňa 4.12.2008. Je pravda, že ostatné doklady
nepredložil, avšak v prípade, že by bol žalovaný po právoplatnosti rozsudku o neplatnom skončení

pracovného pomeru 1C189/05, teda po 14.11.2008, vyzval žalobcu na nástup do práce a predloženie
týchto dokladov, žalobca by si ich bol v krátkom čase vybavil, pretože vydanie týchto dokladov je
spoplatnené a niektoré z nich majú obmedzenú platnosť.

Na ďalšie uplatnené nároky - nemocenské dávky, stravné lístky, podľa názoru súdu prvého stupňa

žalobca nemá právny nárok, preto v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

Pretože návrh žalobcu bol po prvýkrát vyčíslený jeho podaním zo dňa 20.10.2011 a žalovanému súdom
doručený dňa 3.11.2011, má žalobca nárok aj na úrok z omeškania, a to odo dňa 4.11.2011 do zaplatenia
v zmysle ust. § 517 ods. 2 OZ v spojení s Vl. nar. č. 87/1995 Z.z.. V danom prípade neobstojí námietka

žalovaného, že náhrada mzdy bola žalobcom nesprávne vyčíslená. Žalovaný mal žalobcovi plniť prvým
dňom po doručení tohto návrhu v zmysle vlastného výpočtu, pretože žalobcom vyčíslená náhrada mzdy
jeho podaním zo dňa 20.10.2011 prevyšuje sumu priznanú súdom.

O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p. a žalobcovi, ktorý mal v

konaní čiastočný úspech, priznal trovy konania vo výške 275,- eur.

Pretože žalobca bol v konaní zo zákona oslobodený od platenia súdnych poplatkov, súd podľa ust. §
2 ods. 2 Zákona č. 71/1992 Zb. k úhrade súdneho poplatku zaviazal žalovaného, a to v celkovej sume
283,- eur, a to z návrhu na určenie, že výpoveď je neplatná podľa pol. 1 písm. b) sadzobníka súdnych

poplatkov v sume 99,50 eur a z návrhu na náhradu mzdy podľa pol. 1 písm. a) sadzobníka súdnych
poplatkov vo výške 6% z priznanej sumy 3226,08 eur, t. j. 183,50 eur.

Proti tomuto rozsudku podali odvolanie žalobca i žalovaný.Žalobca uplatnil odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d), f) O.s.p..

Súdu prvého stupňa odvolateľ v prvom rade vytýka, že jeho rozsudok sa opiera o znalecký posudok
vypracovaný v konaní vedenom pod sp. zn. 10C 124/2005, pričom k tomuto znaleckému posudku
podával žalobca v predmetnom konaní námietky z dôvodu, že v ňom neboli zohľadnené práce nadčas,
práca v noci a počas štátnych sviatkov. Zároveň namieta, že prácu pri strážení objektu bývalej F.
E. U. H. vykonávali dvaja zamestnanci, preto rozsah odpracovaných hodín pripadajúcich na jedného

zamestnanca je 915 hodín, 368 hodín nočnej práce a 43 hodín práce počas štátnych sviatkov. Okresný
súd mohol mať teda na základe zmlúv o strážení bývalého objektu F. preukázaný rozsah odpracovaných
hodín jedného zamestnanca aj bez predloženia anonymizovaných výplatných pások od žalovaného a
bez obavy zo zneužitia údajov zamestnancov žalovaného. Ďalej súdu prvého stupňa žalovaný vytýka,
že pri výpočte náhrady mzdy nezohľadnil stupeň náročnosti práce. V mesiacoch júl, august a september
2008 mal súd zohľadniť II. stupeň náročnosti práce, príplatkov za prácu v noci, nadčas a počas štátnych

sviatkov.

Žalobca ďalej nesúhlasí so závermi súdu prvého stupňa, ktorý mu nepriznal náhradu mzdy počas jeho
pracovnej neschopnosti. Tým, že žalovaný odhlásil žalobcu zo sociálnej poisťovne, má znášať následky
nevyplatenia nemocenského žalobcovi a nemocenské žalobcovi zaplatiť. Preto judikatúra, o ktorú sa

opiera rozhodnutie súdu prvého stupňa, nie je v danom prípade použiteľná.

Ďalej žalobca v odvolaní namieta, že súd prvého stupňa mu priznal náhradu mzdy za obdobie 12
mesiacov, avšak neuviedol dôvody, prečo nepriznal žalobcovi náhradu mzdy nad rozsah 12 - tich
mesiacov, a to až do 36 mesiacov. Má za to, že žalovaný nesplnil podmienku uvedenú v § 79 ods. 2

Zákonníka práce, a síce nepožiadal súd, aby primerane znížil povinnosť nahradiť mzdu žalobcovi za
čas presahujúci 12 mesiacov.

V závere odvolania žalobca uvádza, že zamestnanec, ktorý dosiahol dôchodkový vec, môže naďalej
vykonávať prácu v pracovnom pomere, ktorý sa skončil dohodou o skončení pracovného pomeru k

31.8.2011, a nie spôsobom uvedeným v § 79 ods. 3 Zákonníka práce, preto zastáva názor, že žalobca
má nárok na náhradu mzdy do konca pracovného pomeru, t.j. do 31.8.2011.

Vzhľadom na vyššie uvedené žaloba navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a
vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie aj žalovaný, ktorý navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu
prvého stupňa zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a žalobcu zaviaže zaplatiť žalovanému
náhradu trov konania, alternatívne, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie.

Žalovaný v odvolaní súdu prvého stupňa vytýka, že jeho rozsudok je arbitrárny a nepreskúmateľný,
keďžesasúdnedostatočnevysporiadalsnámietkamiaargumentmižalovanéhospochybňujúcimizáklad
celého nároku žalobcu na náhradu mzdy.
V odvolaní tvrdí, že žalovaný nemohol žalobcu zamestnať pre nespoluprácu a prekážky na jeho

strane, pre nepreukázanie splnenia predpokladov na výkon dohodnutej práce a nepredloženie dokladov
požadovaných zákonom na výkon dohodnutej práce.

Okrem doby pracovnej neschopnosti bola ďalšou objektívnou prekážkou, pre ktorú žalobca nemohol
pracovať aj doba, po ktorú nespĺňal predpoklady na výkon dohodnutej práce. Ďalej žalovaný v odvolaní

namieta správnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa, v časti v ktorej priznal náhradu mzdy žalobcovi
za celé obdobie 12-tich mesiacov od doručenia trvania na ďalšom zamestnávaní zamestnávateľovi z
dôvodu, že ak je zamestnanec práceneschopný počas doby 12 mesiacov odo dňa doručenia trvania na
ďalšom zamestnávaní zamestnávateľovi, nepatrí mu náhrada mzdy ani za obdobie práceneschopnosti
počas prvých 12-tich mesiacov odo dňa doručenia trvania na ďalšom zamestnávaní. V súvislosti

s tým poukázal na judikát R 90/1970, v zmysle ktorého, ak pracovník nie je schopný (napríklad
pre práceneschopnosť, keď mu patrí nemocenské) alebo ochotný vykonávať prácu pridelenú podľa
pracovnej zmluvy, nemá nárok na náhradu mzdy podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce. Žalobca nemoholtrvať na ďalšom zamestnávaní, keďže bol od 12.11.2008 do 18.10.2009 práceneschopný, preto nie je
zrejmé, ako súd prvého stupňa dospel k záveru, že žalobcovi patrí náhrada mzdy za čas 12 mesiacov.

Pokiaľ ide o rozhodnutie o trovách konania, žalovaný považuje za nespravodlivé, aby žalobca
nezodpovedal za prevažný neúspech v konaní. Bolo by to v rozpore s dobrými mravmi a so spravodlivým
usporiadaním vzťahov medzi účastníkmi konania.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podali obaja účastníci v

zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1 až
3 O.s.p., ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214
ods. 2 O.s.p.). Po preskúmaní rozsudku dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie je dôvodné.

Žalobca uplatnil odvolacie dôvody podľa ustanovenia § 2025 ods. 2 písm. d) a f) zákona č. 99/1963
Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) a o z obsahu odvolania žalovaného vyplývajú totožné

odvolacie dôvody.

Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu
veci súdom spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je
nesprávne, to znamená, že musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej

stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi
chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou
nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku
ktorého zisťoval iné skutočnosti, prípadne zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam.
Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s

§ 132 O.s.p., a to v dôsledku toho, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo
prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce
skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne
sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický
rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov, alebo ktoré vyšli

najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti, alebo
keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z
§ 132 až § 135 O.s.p..

Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. spočíva v tom, že rozhodnutie súdu prvého stupňa

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie
omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak
súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil správny predpis, ale nesprávne ho
interpretoval.

Odvolací súd dospel k záveru, že namietané odvolacie dôvody sú naplnené. Súd prvého stupňa na
prejednávanú vec síce aplikoval relevantné ustanovenia Zákonníka práce a čiastočne aj Občianskeho
zákonníka, ale nezaoberal sa vôbec posúdením vznesenej námietky premlčania, teda nezaoberal sa
všetkými okolnosťami, podstatnými pre rozhodnutie vo veci. Zároveň odôvodnenie rozsudku súdu
prvého stupňa je v uvedenej časti nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Odvolací súd preto

uzatvára, že jeho rozhodnutie nie je správne a zákonné.

V preskúmavanej veci z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že žalobca svoj návrh rozšíril
oprotinávrhuz21.10.2011(vovýške7.201,85eur)osumu5.920,78eur,nakoľkonazákladezmeneného
návrhu sa už domáha uhradenia sumy 13.122,63 eur.

Ďalejsúdprvéhostupňavodôvodnenírozsudkuuviedol,žepopripustenízmenynávrhuprávnyzástupca
žalovaného vzniesol námietku premlčania a žiadal, aby súd posúdil premlčanie žalovaného nároku
vzhľadom na to, že žaloba bola rozšírená a zmena pripustená na pojednávaní dňa 11.3.2013.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 5C/35/2009 je zrejmé, že žalobca podal
návrh na určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, o ktorom bolo rozhodnuté rozsudkom
Okresného súdu Spišská Nová Ves zo 6. mája 2010 č. k. 5C 35/2009-94, v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Košiciach z 26. júla 2011 č. k. 3Co/82/2011-136 tak, že žalobe bolo vyhovené.Rozsudok nadobudol právoplatnosť 10. augusta 2011. Nárok žalobcu na náhradu škody, uplatnený vo
vyššie uvedenom konaní, bol vylúčený na samostatné konanie na základe doplňujúceho rozsudku z 11.
februára 2011 č.k. 5C/35/2009-125.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva, kedy žalobca svoje nároky, súvisiace s neplatným
skončením pracovného pomeru, uplatnil na súde po prvý krát a v akej výške. Súd prvého stupňa sa
v konaní zaoberal už iba nárokmi žalobcu v podobe, v akej bola pripustená zmena žaloby. Navyše,
z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že súd prvého stupňa úplne odignoroval námietku

premlčania, vznesenú žalovaným a touto sa vôbec nevysporiadal.

Otázkou premlčania uplatneného nároku sa súd musí zaoberať na základe námietky vždy ako primárnou
otázkou a až následne meritórne posudzovať nárok uplatnený žalobcom. (pozri rozsudok Najvyššieho
súdu SR z 27. augusta 2008, sp. zn. 1 M Obdo 1/2007)

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, s poukázaním na citované zákonné dôvody odvolací súd
rozsudok súdu prvého stupňa zrušil v súlade s ust. § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. a vec mu vrátil na
ďalšie konanie podľa § 221 ods. 2 O.s.p.. Povinnosťou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní bude
predovšetkým odstrániť vytýkané pochybenia, vykonať potrebné dokazovanie a opätovne vo veci
rozhodnúť.

V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224
ods. 3 O.s.p.).

Rozhodnutieboloprijatésenátomodvolaciehosúdupomeromhlasov3:0(§3ods.9zákonač.757/2004

Z.z. v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolanie nie je prípustné.