Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 24, 2023

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/181/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7822202456
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Popovičová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2023:7822202456.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a členiek
senátu JUDr. Gizely Majerčák a JUDr. Aleny Mikovej v spore žalobcu: EKO AREAL LEWEL s.r.o., so
sídlom v Košiciach, Mlynská 28, IČO: 50 388 631, zastúpený B&B, advokátska kancelária s.r.o., so
sídlom v Košiciach, Rázusova 1 proti žalovaným: 1. Obec Nižná Slaná, so sídlom v Nižnej Slanej,
Námestie SNP 54, IČO: 00 328 596, 2. JUDr. E. R., súdna exekútorka, so sídlom Exekútorského úradu v

Trebišove, Hviezdoslavova 1234/4, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu
proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava zo dňa 27.10.2022 č.k. 6C/99/2022-47 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Nepriznáva žalovaným nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvej inštancie“) uznesením uvedenom v záhlaví tohto
rozhodnutia zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia a nepriznal žalobcovi právo
na náhradu trov konania.

2. Rozhodol tak o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým navrhol, aby súd
nariadil zastavenie konania pod spisovou značkou 190EX 529/22 vedeného JUDr. Mariannou Vargovou,

súdnou exekútorkou, Exekútorský úrad Trebišov, so sídlom Hviezdoslavova 12 4/4, 075 01 Trebišov,
IČO: 35 530 791 v právnej veci oprávneného Obec Nižná Slaná, Námestie SNP 54, 049 24 Nižná Slaná,
IČO: 00 328 596, zastúpená JUDr. Martinou Vnenčákovou, Čučmianska dlhá 7, 048 01 Rožňava proti
povinnému EKO AREAL LEWEL s.r.o., Mlynská 28, 040 01 Košice - mestská časť Staré mesto, IČO:
50 388 631 vo veci vymoženia 6.658,09 eur s príslušenstvom a zároveň nariadil zrušenie exekučného
záložného práva na nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, obec F. J., katastrálne územie F. J., okres S.,

parcely reg. „C“, evidované na katastrálnej mape, parc. č. XXX/X, vo výmere 11308 m2, druh pozemku
ostatná plocha, a parc. č. XXX/XX, vo výmere 6753 m2, druh pozemku ostatná plocha a zakázal vykonať
súdnej exekútorke JUDr. Marianne Vargovej, súdnej exekútorke, IČO: 35 530 791, exekúciu predajom
nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, obec F. J., katastrálne územie F. J., okres S., parcely reg. „C“,
evidované na katastrálnej mape, parc. č. XXX/X, vo výmere 11308 m2, druh pozemku ostatná plocha,
a parc. č. XXX/XX, vo výmere 6753 m2, druh pozemku ostatná plocha.

3. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca odôvodnil tým, že je vlastníkom viacerých
nehnuteľností, nachádzajúcich sa v okrese Rožňava, ktoré bližšie špecifikoval. Žalovaný v 1. rade ako
správca dane v zmysle § 99e ods. 1 zák. č. 582/2004 Z.z. vyrubil žalobcovi daň z týchto nehnuteľností
vo výške 1.789,78 eur. Rovnako mu bola vyrubená daň aj za roky 2021 vo výške 1.789,78 eur,
2022 vo výške 1.789,78 eur, 2019 vo výške 1.789,78 eur a 2018 vo výške 1.789,78 eur. Celková

výmera predstavujúca parciálnu časť základu dane je podľa správcu dane pri jednotlivých rozhodnutiach
uvedená nasledovne: Rozhodnutie č. 070278/2022P/1 zo dňa 07.2.2022. (celková výmera 148.839m2), Rozhodnutie č. 070278/2021P/1 zo dňa 25.02.2021 (celková výmera 148.839 m2), Rozhodnutie
č. 070278/2020P/1 zo dňa 18.2.2020 (celková výmera 148.839 m2), Rozhodnutie č. 070278/2019P/1
zo dňa 25.3.2019 (celková výmera 148.839 m2), Rozhodnutie č. 070278/2018P/1 zo dňa 8.3.2018

(celková výmera 148.753 m2). Žalobca až doposiaľ mal za to, že správca dane (žalovaný v 1. rade) je
pri vymedzovaní základu dane (t.j. výmera pozemkov a nadväzujúca hodnota v Eur) dôsledný a jeho
rozhodnutia nie je potrebné dodatočne kontrolovať. Iba prednedávnom však žalobca zistil, že výmera
jeho pozemkov v jednotlivých rozhodnutiach, ktorými sa vyrubuje daň z nehnuteľností (za roky 2018,
2019, 2020, 2021 a 2022) je uvedená nesprávne a nestotožňuje sa s reálnym stavom, ktorý je uvedený

na LV č. XXXX, okres S., obec: F. J., katastrálne územie: F. J.. Podľa LV č. XXXX, okres S., obec: F.Á.
J., katastrálne územie: F. J. je celková výmera pozemkov 139.399 m2. Na jednotlivých rozhodnutiach
je výmera uvedená odlišne od reálneho stavu, konkrétne Rozhodnutie č. 070278/2022P/1 zo dňa
7.2.2022. - celková výmera 148.839 m2, Rozhodnutie č. 070278/2021P/1 zo dňa 25.2.2021 - celková
výmera 148.839 m2, Rozhodnutie č. 070278/2020P/1 zo dňa 18.2.2020 - celková výmera 148.839
m2, Rozhodnutie č. 070278/2019P/1 zo dňa 25.3.2019 - celková výmera 148.839 m2, Rozhodnutie

č. 070278/2018P/1 zo dňa 8.3.2018 - celková výmera 148.753 m2. Rozdiel v metroch štvorcových,
ktoré predstavujú základ dane činí pre jednotlivé roky: 2022 - 9.440 m2, 2021 - 9.440 m2, 2020
- 9.440 m2, 2019 - 9.440 m2, 2018 - 9.354 m2. Nakoľko žalobca neúspešne odkomunikoval svoje
zistenia so správcom dane, bolo voči nemu začaté exekučné konanie pod spisovou značkou 190EX
529/22vedenomJUDr.MariannouVargovou,súdnouexekútorkou,ExekútorskýúradTrebišov,sosídlom

Hviezdoslavova 12 4/4, 075 01 Trebišov v právnej veci oprávneného Obec Nižná Slaná, Námestie SNP
54, 049 24 Nižná Slaná, IČO: 00 328 596, zastúpená JUDr. Martinou Vnenčákovou, Čučmianska dlhá 7,
048 01 Rožňava proti povinnému EKO AREAL LEWEL s.r.o., Mlynská 28, 040 01 Košice - mestská časť
Staré mesto, IČO: 50 388 631 vo veci vymoženia 6.658,09 eur s príslušenstvom. Exekučným príkazom
zo dňa 16. augusta 2022 súdna exekútorka JUDr. Marianna Vargová zriadila exekučné záložné právo na

nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, obec F. J., katastrálne územie F. J., okres S.a, parcely reg. „C“,
evidované na katastrálnej mape, parc. č. XXX/X, vo výmere 11308 m2, druh pozemku ostatná plocha,
a parc. č. XXX/XX, vo výmere 6753 m2, druh pozemku ostatná plocha. Žalobca trvá na skutočnosti, že
zriadené exekučné záložné právo je v príkrom nepomere vo vzťahu ku vymáhanej pohľadávke, nakoľko
suma na vymoženie predstavuje čiastku 6.658,09 eur s príslušenstvom a nehnuteľnosti na ktorých bolo

zriadené exekučné záložné právo sú podľa znaleckého posudku vo výške niekoľkokrát presahujúcej
uvedenú sumu. Znalecký posudok, ktorý bol vyhotovený ku dňu 26. augustu 2021, znalcom O.. D. E.,
P. XXX, XXX XX P., ev. č. XXXXXX, znalec so špecializáciou na pozemné stavby a odhad hodnoty
nehnuteľnosti, na základe objednávky zo dňa 12.08.2021, na strane 13 znaleckého posudku uvádza, že
hodnota parcely XXX/X je 39.464,92 eur a hodnota parcely č. XXX/XX je 23.505,15 eur. Spolu je hodnota

uvedených nehnuteľností 62.970,07 eur. Zriadené exekučné záložné právo teda presahuje hodnotu
vymáhanej sumy takmer 10-násobne. Spôsob vykonania exekúcie prostredníctvom predaja vyššie
špecifikovaných nehnuteľností a uloženie zákazu nakladania s nehnuteľnosťami preto možno považovať
za neprimeraný. Navyše, takýto postup je aj v rozpore s konštantnou judikatúrou súdnych autorít.
Podľa rozhodnutia Krajského súdu Banská Bystrica, sp.zn. 24S/191/2019, zo dňa 08.10.2020 „Samotné

zriadenie exekučného záložného práva ako zabezpečovacieho úkonu súdneho exekútora na vymoženie
pohľadávky nesmie byť zjavne neprimerané.“ Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 3Sžo/2/2017, zo
dňa 21.2.2018 „Ustanovenie § 61b Exekučného poriadku jednoznačne stanovuje, že súdny exekútor
môže vykonávať exekúciu len do výšky rozhodnutím priznanej pohľadávky, jej príslušenstva a trov
exekúcie. Aj v tomto ustanovení sa prejavila jedna zo základných zásad exekučného práva, podľa

ktorej sa exekúcia nemôže v žiadnom prípade vykonať v širšom rozsahu, než vyplýva z exekučného
titulu a povinnosti nahradiť trovy exekúcie. Vykonávanie exekúcie v širšom rozsahu - v rozpore s
poverením súdu - je dôvodom na čiastočné zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 3, a to aj bez návrhu.
Z kontextu tohto ustanovenia vyplýva aj vyjadrenie určitej postupnosti exekvovania majetku povinného,
a to napriek tomu, že podstatou exekúcie je, že za vynútenie judikovanej pohľadávky ručí povinný

celým svojím majetkom. Postupnosť sa prejavuje v tom, že exekútor má predovšetkým exekvovať taký
majetok, ktorý z hľadiska jeho hodnoty nie je v zrejmom nepomere k výške vymáhanej pohľadávky,
jej príslušenstva a trov exekúcie. Len vtedy, ak takýto majetok nie je alebo nie je exekútorom zistený,
prípadne iný majetok nestačí na uspokojenie nárokov oprávneného, možno postupovať postihnutím
aj takého majetku, ktorého hodnota je v zrejmom nepomere k výške vymáhanej pohľadávky, jej

príslušenstva a trov exekúcie.“ Ako vyplýva z LV č. XXXX, obec F. J., katastrálne územie F. J., okres
S. zo strany súdneho exekútora bola možnosť zriadiť exekučné záložné právo aj na nehnuteľnosti,
ktoré sú svojou hodnotou primerané k výške sumy vymáhanej prostredníctvom exekúcie. To by však
bolo prijateľné len za tej podmienky, že by rozhodnutie žalovaného v 1. rade netrpelo závažnýmichybami ako je nesprávne uvedený základ dane od ktorého sa odvíja následne aj výška vyrubenej dane.
Žalobcatrvánaskutočnosti,ženesprávnevymedzeniezákladudane,ktorépredstavujechybneuvedenú
výmeru v metroch štvorcových a následný chybný výpočet dane v jeho neprospech, zakladá právny

nárok na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy podľa ust. § 177 Správneho
súdneho poriadku prostredníctvom všeobecnej správny žaloby. S ohľadom na uvedené je nepochybné,
že žalobca ako účastník administratívneho konania bol rozhodnutím orgánu verejnej správy ukrátený na
svojichprávach.Žalobcasasuvedenýmnárokomplánujeobrátiťnapríslušnýsúdvšeobecnousprávnou
žalobou vo veci samej, bezprostredne po podaní tohto návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

4. Súd prvej inštancie po oboznámení sa s tvrdeniami a listinnými dôkazmi predloženými žalobcom a
po právnom posúdení veci v zmysle § 324, § 325, § 326 ods. 1, 2, § 327, § 328 ods. 1 až 3, § 329 ods.
1 až 3, § 330 ods. 1, 2, § 331 ods. 1 až 3, § 332 ods. 1, 2 C.s.p. dospel k záveru, že v danom prípade
neboli naplnené zákonné predpoklady nevyhnutné pre vyhovenie návrhu, preto návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietol.

5. Na zdôvodnenie rozhodnutia uviedol, že žalobca návrh na nariadenie neodkladného opatrenia opiera
o nesprávne vymedzenie základu dane z dôvodu chybne uvedenej výmery nehnuteľností vlastnícky
patriacich žalobcovi žalovaným v 1. rade ako správcom dane v m2, čo sa prejavilo následne v
chybnom výpočte dane v jeho neprospech. Táto skutočnosť podľa názoru súdu prvej inštancie zakladá

právny nárok žalobcu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy v zmysle § 177
Správneho súdneho poriadku prostredníctvom všeobecnej správnej žaloby. Sám žalobca v návrhu
uvádza, že s takýmto nárokom sa plánuje obrátiť na príslušný súd všeobecnou správnou žalobou vo
veci samej, bezprostredne po podaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

6. Žalobca sa tak svojim návrhom domáha nariadenia neodkladného opatrenia v zmysle § 324 a
nasl. C.s.p., hoci jeho dôvodnosť nevyvodzuje zo súkromnoprávneho vzťahu. Správny súdny poriadok
neupravuje neodkladné opatrenie, ani žiaden iný podobný procesný prostriedok dočasnej ochrany
účastníka. Inštitút odkladného účinku správnej žaloby (§ 182 až § 189 Správneho súdneho poriadku,
ďalej len „S.s.p.“) nie je takým inštitútom; nejde totiž o samostatný procesný nárok, ale len o rozšírenie

účinkov, ktoré sú inak s podaním správnej žaloby spojené. Keďže správne súdy v zmysle § 2 a ani § 6
S.s.p. nemajú právomoc konať o neodkladnom opatrení v zmysle § 324 a nasl. C.s.p., o takomto návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia má právomoc rozhodovať civilný súd.

7. Súd prvej inštancie v tej súvislosti uviedol, že neodkladným opatrením nemožno brániť vo výkone

právomoci inému orgánu verejnej moci (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Obo/240/98 a
7Cdo/59/2011, ale aj judikát R 123/1999). Aj zo znenia ust. § 336 a § 337 C.s.p. možno vyvodiť,
že neodkladné opatrenie možno nariadiť len vtedy, ak povinnosť, ktorá sa ním ukladá, môže mať
vecný súvis s následnou žalobou vo veci samej. Tieto okolnosti sú podľa názoru súdu prvej inštancie
rozhodné pri posudzovaní otázky, či v danej veci možno nariadiť neodkladné opatrenie s navrhovaným

obsahom práve voči danému žalovanému a práve na ochranu toho práva, ktoré je označené v návrhu.
Skúmanie týchto okolností je úlohou civilného súdu, ktorý o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia rozhoduje.

8. V danej veci žalobca navrhol súdu, aby zastavil exekučné konanie, nariadil zrušenie exekučného

záložného práva na nehnuteľnosti v jeho vlastníctve a zakázal vykonať súdnej exekútorke exekúciu
predajom nehnuteľností.

9. Súd prvej inštancie uzavrel, že v danej veci, vychádzajúc z obsahu návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia nemožno takémuto návrhu vyhovieť, keďže okresnému súdu, konajúcemu

o neodkladnom opatrení ako súdu civilnému, neprináleží rozhodovať o otázkach spadajúcich do
rozhodovacej činnosti výlučne exekučného súdu v prebiehajúcom exekučnom konaní. Vychádzajúc zo
znenia ust. § 9a ods. 2 Exekučného poriadku zák. č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov,
subsidiárne použitie úpravy súvisiacej s neodkladnými opatreniami v zmysle C.s.p. je v konaní podľa
Exekučného poriadku vylúčené. Žalobca mohol a mal využiť všetky dostupné prostriedky procesnej

obrany, ktoré pripúšťa Exekučný poriadok, prípadne ďalšie právne predpisy využiteľné v prebiehajúcom
exekučnom konaní (návrh na zastavenie exekúcie, návrh na odklad exekúcie, prípadne sťažnosť na
postup súdneho exekútora podanú na Slovenskú komoru exekútorov). Vychádzajúc z tohto názorumožno konštatovať, že žalobca neosvedčil naplnenie zákonných predpokladov nevyhnutných pre
vyhovenie jeho návrhu, preto návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

10. O trovách konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobcovi náhradu trov konania
nepriznal, nakoľko nebol v konaní úspešný.

11. Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca a odvolaciemu súdu navrhol, aby
uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie alebo aby uznesenie zmenil tak, že

návrhu vyhovie. V odvolaní zdôraznil, že preukázal ním tvrdenú skutočnosť, že správca dane vyrubil daň
v nesprávnej výške, vychádzajúc z chybného základu dane, čo sa prejavilo rozdielom medzi skutočným
stavom a jednotlivými rozhodnutiami o vyrubení dane, ktoré v návrhu aj uviedol. O skutočnosti, že
správca dane vychádzal z nesprávneho skutkového (skutočného) stavu, t.j. nesprávneho základu dane
sa žalobca dozvedel až bezprostredne predtým, ako podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia.
Ztohtodôvoduužnemoholvyužiťštandardnéprostriedkyobrany,ktorépredpokladáExekučnýporiadok.

Zriadené exekučné záložného právo žalovanou v 2. rade je v príkrom nepomere vo vzťahu ku
vymáhanej pohľadávke, nakoľko suma na vymoženie predstavuje čiastku 6.658,09 eur s príslušenstvom
a nehnuteľnosti, na ktorých bolo zriadené exekučné záložné právo sú podľa znaleckého posudku vo
výške niekoľkokrát presahujúcej uvedenú sumu. Spôsob vykonania exekúcie prostredníctvom predaja
tam uvedených nehnuteľností a uloženie zákazu nakladania s nehnuteľnosťami je preto potrebné

považovať za neprimeraný. Takýto postup je aj v rozpore s konštantnou judikatúrou súdnych autorít,
ktoré v odvolaní aj uvádza (rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 24S/191/2019 zo
dňa 8.10.2020 a rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Sžo/2/2017 zo dňa 21.2.2018). Nakoľko
rozhodnutie žalovaného v 1. rade trpí závažnými chybami, ako je nesprávne uvedený základ dane,
od ktorého sa odvíja následne aj výška vyrubenej dane, táto skutočnosť zakladá právny nárok na

preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy v zmysle § 177 Správneho súdneho
poriadku prostredníctvom všeobecnej správnej žaloby. Žalobca ako účastník administratívneho konania
bol rozhodnutím orgánu verejnej správy ukrátený na svojich právach. Žalobca nemohol využiť všetky
prostriedky procesnej obrany, keďže nevedel, že konajúci správny orgán vychádzal pri vyrubení dane
zo zlého základu dane, čo sa opakovalo niekoľko rokov.

12. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania
v zmysle ust. § 385 ods. 1 zák. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), v rozsahu
vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

13. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

14.Splnenieaspoňjednéhozozákonnýchpredpokladov,uvedenýchvovyššiecit.zákonnomustanovení
musí súd primárne vyhodnotiť na základe návrhu, a to z rozhodujúcich skutočností, ktoré podľa

navrhovateľa odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov, alebo obavu, že exekúcia bude
ohrozená. Navrhovateľ musí súd opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť
neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický.

15. Súd prvej inštancie v danej veci dospel k správnemu záveru, že v danom prípade neboli splnené

podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, preto rozhodol vecne správne, pokiaľ návrh
zamietol.

16. Žalobca sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáha, aby súd uložil žalovanému v
2. rade povinnosť zastaviť exekučné konanie, aby nariadil zrušenie exekučného záložného práva na

nehnuteľnostiazakázalvykonaťsúdnejexekútorkeexekúciupredajomnehnuteľností,tovšetkovkonaní
vedenom pod sp.zn. 190 Ex/529/2022 vedenom žalovanou v 2. rade JUDr. Mariannou Vargovou, súdnou
exekútorkou, Exekútorsky úrad Trebišov, so sídlom v Trebišove, Hviezdoslavova 1234/4 v právnej veci
oprávneného Obec Nižná Slaná, Námestie SNP 54, IČO: 00 328 596 proti povinnému EKO AREAL
LEWEL s.r.o., so sídlom v Košiciach, Mlynská 28, IČO: 50 388 631, o vymoženie 6.658,09 eur s prísl.

17. Súd prvej inštancie v danej veci správne uzavrel, že v exekučnom konaní obava, že exekúcia bude
ohrozená neprichádza do úvahy, rovnako ako potreba dočasnej úpravy pomerov strán sporu, pokiaľ sa
v exekučnom konaní vykonáva právoplatné rozhodnutie príslušného orgánu, ktoré už právne pomerymedzi stranami sporu upravilo. Neodkladným opatrením nemožno zasahovať do výkonu exekúcie
a týmto spôsobom znemožniť oprávnenému exekučné vymáhanie jeho vykonateľnej pohľadávky. Je
teda vylúčené, aby sa ustanovenia o neodkladnom opatrení uplatnili v rámci exekučného konania

takým spôsobom, ako navrhuje žalobca, a teda aby sa v rámci neodkladného opatrenia uložilo
exekútorovi zastaviť exekučné konanie, zrušiť exekučné záložné právo na nehnuteľnosti, prípadne
zakázalo vykonať exekúciu predajom nehnuteľností, keďže exekučné konanie je upravené v zákone o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších
predpisov. Takejto úprave právnych pomerov odporuje samotná povaha a účel exekučného konania ale

aj okolnosť, že povinný sa môže domáhať ochrany len v rámci exekučného poriadku.

18. Námietky odvolateľa, ktorý spochybnil spôsob vykonania exekúcie predajom nehnuteľností a
uložením zákazu nakladať s nehnuteľnosťami z dôvodu, že tento považuje za neprimeraný z vyššie
uvedených dôvodov nemôžu obstáť.

19. Pokiaľ má žalobca za to, že vykonateľné rozhodnutie príslušného správneho orgánu, ktoré sa
stalo podkladom pre začatie exekúcie trpí závažnými chybami, ide o dôvody, ktoré môže uplatniť
len v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy prostredníctvom všeobecnej
správnej žaloby, nie však v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

20. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd postupom podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil napadnuté
uznesenie vrátane výroku o trovách konania ako vecne správne.

21. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255
ods. 1 C.s.p. tak, že žalovaným náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Žalovaní boli v odvolacom

konaní úspešní, avšak trovy odvolacieho konania im nevznikli.

22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).