Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, October 18, 2022

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25CoP/40/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4419203275
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Gálisová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2022:4419203275.4

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a členiek senátu
JUDr. Márie Malíkovej a JUDr. Sone Vackovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: G. O., nar.
XX.XX.XXXX, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové
Zámky, dieťa rodičov: M. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXX, v konaní zastúpený advokátom: JUDr.
Tibor Elzer, Nové Zámky, Hlavné námestie 7 a Z. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. L. XXX, v konaní

zastúpená: Advokátska kancelária Timoranská & Štofková s.r.o., JUDr. Ing. Petra Štofková, advokátka,
Nové Zámky, Podzámska 32, o úpravu práv a povinností rodičov voči maloletému dieťaťu, o odvolaniach
rodičov proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 04. mája 2022 pod č.k. 7P/58/2019-706
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti úpravy styku, výživného a v časti trov
konania z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1.1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zveril maloleté dieťa: G. O., nar. XX.XX.XXXX do
osobnej starostlivosti matke, počnúc od právoplatnosti rozsudku, pričom obaja rodičia budú maloleté
dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok a otec je povinný prispievať na výživu maloletého dieťaťa
v sume 200 eur mesačne vždy do 15-teho dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám matky, počnúc
od právoplatnosti rozsudku. Upravil styk otca s maloletým dieťaťom tak, že otec je oprávnený vziať

si maloleté dieťa k sebe každý párny týždeň vo štvrtok o 13:00 hodine zo školského zariadenia a je
povinný vrátiť maloleté dieťa späť matke v ten istý týždeň v nedeľu o 17:00 hodine v mieste jej bydliska.
Otec je ďalej oprávnený vziať si maloleté dieťa k sebe v nepárnom týždni od utorka od 13:00 hodiny zo
školského zariadenia a je povinný vrátiť maloleté dieťa v ten istý týždeň vo štvrtok o 08:00 hodine do
školského zariadenia. V prípade, že maloleté dieťa by nebolo v školskom zariadení, otec si ho prevezme
v mieste bydliska matky v určenom čase a odovzdá ho matke v určenom čase v mieste jej bydliska. O

trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

1.2. Na zistený skutočný stav aplikoval ustanovenia § 36 odsek 1 Zákona o rodine, § 24 odsek 2,
4 Zákona o rodine, § 28 odsek 1, 2 Zákona o rodine. Maloletú zveril do výchovy matky, pretože má
vytvorené všetky vhodné podmienky, bytové aj osobnostné predpoklady pre ďalší zdravý psychický a
fyzický vývin maloletej. Bral do úvahy znalecký psychologický posudok, ostatné listinné dôkazy.

1.3. V časti úpravy styku uviedol, že je v záujme dieťaťa, aby sa na jeho výchove v čo najširšom rozsahu
podieľal aj otec a podľa upraveného styku bude maloletá u otca dvanásť dní z kalendárneho mesiaca,
čo zodpovedá aj vyjadreniu otca, ktorý navrhol, aby dieťa bolo u matky o deň - dva viac.

1.4. V časti výživného citoval ustanovenia § 62 odsek 1, 2, 4, 5 Zákona o rodine, § 75 odsek 1 veta prvá

Zákonaorodine. Nastranepomerovmatkyuviedol,žejezamestnanánadohoduopracovnejčinnostizo
dňa 10.01.2022, kde má dohodnutú odmenu 4,38 eura na hodinu v hrubom. Predtým bola zamestnanána dohodu o pracovnej činnosti zo dňa 28.06.2021. Dohodnutú odmenu na hodinu mala 3,80 eura v
hrubom. V súčasnej dobe býva v podnájme s partnerom M. Nájomné za užívanie bytu činí 450 eur
mesačne, v čom sú zahrnuté všetky energie. Matka maloletej je v štvrtom mesiaci tehotenstva a bude

si vybavovať tehotenský príspevok 215 eur mesačne, čo sa priznáva od trinásteho týždňa tehotenstva.
Partner matky zarába priemerne mesačne 1 028,99 eura. Matka si platí mobil 32 eur mesačne.

1.5. Na strane otca uviedol, že je zamestnaný a zarába priemerne mesačne 1 002,66 eura mesačne.
Ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá. Býva so svojou matkou a bratom v jej rodinnom dome, kde sa platí

mesačne 145 eur mesačne za elektrinu a prispieva jej na bývanie polovicou na elektrinu a na stravu
200 až 300 eur mesačne. Internet platí v sume 18,90 eura mesačne a mobil 41 eur mesačne. Platí
úver 250 eur mesačne, z ktorého kupoval motorku. Maloletej dobíja kredit 10 eur mesačne, kupuje jej
oblečenie, obuv a stravu. Vlastní dve osobné motorové vozidlá a jednu motorku. Maloletá má bežné
potreby na oblečenie, stravu, obuv a v súvislosti s návštevou základnej školy. Za školskú družinu platí
12 eur mesačne, za školskú jedáleň 25 eur mesačne. Matka platí maloletej životné poistenie Allianz -

Farbička 35,40 eura.

1.6. Na základe uvedeného dospel k záveru, že otec môže vzhľadom na svoj príjem 1 002,66
eura mesačne prispievať na výživu maloletej sumou 200 eur mesačne. Keď otec zaplatí zo svojho
priemerného čistého mesačného príjmu, ktorý činí 1 002,66 eura mesačne výživné 200 eur mesačne,

zostane mu ešte 802,66 eura mesačne (1002,66 eura - 200 eur), čo je o 584,60 eura a mesačne viac
ako činí jeho životné minimum (802,66 eura - 218,06 eura). Otcovi zostane ešte dostatočne vysoká
suma na jeho výživu aj zaplatenie nákladov na živobytie a reprodukciu pracovnej sily.
1.7. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiadnemu
z účastníkov nepriznal ich náhradu.

2. Obaja rodičia podali proti rozsudku odvolanie.

3. Matka podala odvolanie v časti úpravy styku otca s maloletým dieťaťom. Súdom určenú úpravu styku
považovalazanevhodnú,pretožepokiaľsiotecbudemaloletúvyzdvihovaťškole,budejejmusieťzabaliť

všetky veci, ktoré potrebuje na ďalší deň do školy, čo by maloletú zbytočne zaťažovalo. O 13 hodine
otec nevie prísť pre dcéru do školy, je v práci. Z výsledkov vyšetrovania vyplynulo, že pre dcéru do školy
nechodil a pokiaľ prišiel, bolo to v neskorších hodinách. Pre maloletú bude lepšie, keď otec pre ňu príde
k nej o 16 hodine. V najbližších rokoch bude na materskej dovolenke, nebude mať problém ísť pre dcéru
do školy skôr. Navrhla, aby otec maloletú vrátil v nedeľu o 16 hodine z dôvodu prípravy na vyučovanie v

pondelok. V nepárnom kalendárnom týždni navrhla styk neupravovať. Presun maloletej v strede týždňa
k otcovi a naspäť by opätovne spôsobil, že maloletá sa musí sťahovať s učebnicami k otcovi. Otec je
pomerne často pracovne vyťažený, nevenoval sa maloletej, keď bola u neho, čas strávila s babkou a so
strýkom. Vzhľadom na dôvody odvolania považovala výrok v časti prevzatia a odovzdania dieťaťa bez
právneho významu. Žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že upravuje styk otca s

maloletou tak, že otec je oprávnený vziať si maloletú každý párny týždeň vo štvrtok o 16 hodine z miesta
bydliska matky a je povinný ju vrátiť v ten istý týždeň v nedeľu o 16 hodine v mieste jej bydliska. Výroky
III a IV napadnutého rozsudku sa zrušujú.

4. Otec podal odvolanie v časti výživného. Poukázal na úpravu styku určenú súdom prvej inštancie, z

ktorej vyplýva, že v každom mesiaci by mal právo byť v styku s dieťaťom najmenej 12 dní. Zvyšných
18 dní by bolo u matky. Nesúhlasil, aby za obdobie rozdielu cca 8 dní mu bolo stanovené výživné vo
výške 200 eur. Uviedol, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že dieťa má o neho zabezpečené
vhodné prostredie na bývanie. Navrhol upraviť výživné na sumu 100 eur mesačne. Rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutom I. výroku žiadal zmeniť tak, že otec je povinný prispievať na výživu maloletého

dieťaťa sumou 100 eur.

5. Otec podal vyjadrenie k odvolaniu matky. S jej návrhom nesúhlasil a stotožnil sa s rozhodnutím
súdu prvej inštancie. Uviedol, že vie zabezpečiť výchovu dieťaťa a starostlivosť v stanovenom čase, čo
dokazuje už niekoľko rokov. O dieťa sa stará, zabezpečuje všetky jeho potreby osobne, pripravuje ho

do školy, zaujíma sa o jeho školské výsledky. Pracovné povinnosti mu umožňujú dieťa osobne zobrať
zo školy.6. Kolízny opatrovník podal vyjadrenie k odvolaniu matky. Nestotožnil sa s rozsudkom súdu prvej
inštancie v časti úpravu styku a za vhodnejšie a potrebné považoval, aby si otec dieťa preberal od matky
a nie v školskom zariadení. Odovzdávanie si dieťaťa medzi rodičmi doteraz fungovalo bez problémov.

Ďalej uviedol, že súd nemôže očakávať od otca preberanie dieťaťa v pracovnej dobe o 13 hodine a
obmedzovať ho v jeho pracovnej činnosti. Je nevhodné, aby si dieťa nosilo do školy všetky osobné a
školské veci, ktoré potrebuje na styk s otcom a na školské vyučovanie. Zotrval na svojom vyjadrení na
pojednávaní zo dňa 4. 5. 2022.

7. Kolíznyopatrovníkpodalvyjadreniekodvolaniuotca,pridržiavalsapísomnéhovyjadreniakodvolaniu
matky.

8. Otec podal vyjadrenie k vyjadreniu kolízneho opatrovníka. Namietal jeho záver, že pri preberaní
dieťaťa v školskom zariadení sa rodičia nestretnú. V záujme dieťaťa dokážu riešiť prevzatie dieťaťa a
deje sa to aj v súčasnej dobe.

9. Matka podala písomné vyjadrenie k odvolaniu otca. Považovala ho za neopodstatnené, súdom
stanovené výživné za primerané jeho príjmom, majetkovým pomerom a výdavkom maloletej. Uviedla, že
zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloletú nepochybne vo väčšom rozsahu ako otec. Všetky výdavky
súvisiace so školou, oblečením znáša sama. Pribudne jej ďalšia vyživovacia povinnosť. Aktuálna suma

200 eur je primeraná potrebám maloletej a je v schopnostiach a možnostiach otca. Je bezpochyby
potrebné prihliadnuť na súčasnú ekonomickú situáciu na Slovensku, keď inflácia na Slovensku dosahuje
v posledných mesiacoch medziročný rast 12 %, čomu zodpovedá rast cien potravín a oblečenia.

10. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolania boli podané účastníkmi

konania v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP) a zistení, že
spĺňajú náležitosti § 363 CSP, neviazaný rozsahom odvolania (§ 65 CMP), neviazaný dôvodmi odvolania
(§66 CMP), prejednal odvolania bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel
k záveru, že sú dôvodné. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP
zrušil a vec mu podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých je upravené v Civilnom mimosporovom poriadku
zákonom.

Podľa § 2 ods. 1 CMP na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie
alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti
nie sú schopné samé sa živiť (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine). Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich
detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej
úrovni rodičov (§ 62 ods. 2 Zákona o rodine).

Predmetom odvolacieho konania je odvolanie otca v časti výživného a odvolanie matky v časti úpravy
styku.

Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú
povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj beznávrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 Zákona o rodine sa použijú primerane.

11. Ustanovenie § 36 ods. 1 Zákona o rodine, je takto v priamom vzťahu k ust. § 24 až 26 ZoR, ktoré
určujú povinnosť súdu rozhodovať o právach a povinnostiach rodičov k maloletému dieťaťu. V tých
prípadoch, keď rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd preto upraví všetky otázky, ktoré sa týkajú
výkonu ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, t.j. určí, komu maloleté dieťa zverí
do osobnej starostlivosti, ako má druhý rodič prispievať na jeho výživu, tiež kto bude maloleté dieťa

zastupovať a spravovať jeho majetok a upraví aj styk s dieťaťom, pokiaľ rodičia úpravu styku žiadajú. Pri
rozhodovaní súdu je potrebné otázku styku, jeho časové vymedzenie a miesto stretávania posudzovať
starostlivo a zvážiť jednak okolnosti na strane maloletého dieťaťa (jeho vek, zdravotný stav, vzťah k
rodičovi atď.), ako i okolnosti na strane rodičov (ich vzájomný vzťah, časové a hospodárske možnosti,
vzdialenosť medzi bydliskom dieťaťa a rodiča atď.). V prípade, že je to v záujme zdravého vývoja dieťaťa
potrebné, súd styk dieťaťa s rodičmi obmedzí alebo ho celkom zakáže (§ 25 ods. 3 Zákona o rodine).

Zároveň ust. § 24 ods. 4 Zákona o rodine ukladá súdu, aby pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv
a povinností sledoval vždy záujem maloletého dieťaťa s ohľadom na jeho citové väzby, vývinové potreby,
stabilitu budúceho výchovného prostredia a schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti
o dieťa s druhým rodičom. Rovnako tak dbal, aby bolo rešpektované právo maloletého dieťaťa na
zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom, na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a na

udržovanie pravidelného rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s nimi.

12. Uvedená právna úprava takto v plnom rozsahu korešponduje Dohovoru o právach dieťaťa, prijatému
dňa 20.11.1989, ktorý vo svojom článku 3 ods. 1 stanovuje, že záujem dieťaťa musí byť prvoradým
hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, či je už uskutočňovaná verejnými alebo súkromnými

zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Zároveň článok
8 ods. 1 Dohovoru predpokladá, že štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, vynaložia všetko úsilie
na to, aby bola uznaná zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj
dieťaťa a základným zmyslom ich starostlivosti musí byť pritom záujem dieťaťa. Rovnako tak Listina
základných práv a slobôd vo svojom článku 32 ods. 1 v spojení s ods. 4 určuje, že rodičovstvo a rodina

sú pod ochranou zákona, pričom starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo
na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov môžu byť obmedzené a neplnoleté deti môžu byť
od rodičov odlúčené proti ich vôli len rozhodnutím súdu na základe zákona.

13. Rodičia majú rovnaké rodičovské práva a povinnosti a obaja sú zodpovední za všestranný rozvoj

dieťaťa. Každý z rodičov má celé rodičovské práva a povinnosti. Obidvaja rodičia ich nemusia vykonávať
spolu, ale vo vzájomnom porozumení. Pri výkone rodičovských práv sú obidvaja rodičia rovnoprávni.
Nezáleží na tom, či sú manželia, ani na tom, či ide o ich dieťa narodené v manželstve alebo mimo
manželstva. Rodičovské práva a povinnosti vznikajú narodením dieťaťa. Na to, aby rodič mohol
realizovať svoje rodičovské práva v prípade, že dieťa nebolo zverené do jeho výchovy, je potrebné, aby

mal upravený styk s mal. dieťaťom. Zmyslom úpravy styku otca s dieťaťom je dosiahnuť odstránenie
doterajšieho stavu medzi otcom a dieťaťom bez nepriaznivého pôsobenia na psychiku a citovú stránku
dieťaťa, súčasne so zreteľom na konkrétne pomery života otca. Preto súd pri úprave styku rodiča s
dieťaťom predovšetkým skúma, či je styk mal. dieťaťa v prospech dieťaťa a je povinný veľmi starostlivo
zvážiť, aká úprava tohto styku (časové vymedzenie, určenie prostredia a pod.) zodpovedá v konkrétnom

prípade najlepšie niektorej skutočnosti týkajúcej sa mal. dieťaťa a niektorej skutočnosti týkajúcej sa
rodičov. Predovšetkým súd musí zvážiť vek a zdravotný stav mal. dieťaťa, jeho citový vzťah k rodičovi,
ktorý ho nemá vo výchove a k prostrediu, v ktorom tento rodič žije, obvyklý denný režim mal. dieťaťa.
Medzi ďalšie skutočnosti, ktoré súd skúma, patria osobné a rodinné pomery rodičov, vzájomný vzťah
rodičov a ich časové a hospodárske možnosti (so zreteľom na pracovnú dobu, čerpanie dovolenky,

dopravné spojenie a pod.). Hodnotenie týchto všetkých skutočností, predovšetkým v zhode so záujmom
mal. dieťaťa vedú potom k najvhodnejšej úprave styku rodiča s mal. dieťaťom.

14. Súd prvej inštancie nepostupoval v zmysle vyššie uvedených kritérií. Neskúmal podrobne pomery
na strane rodičov. Rozhodnutie zdôvodnil v bode 39 rozsudku právnou teóriou a v bode 40 jednou vetou

uviedol,žejevzáujmedieťaťa,abysaotecpodieľalnavýchovečovnajširšomrozsahu.Matkavodvolaní
namietala preberanie dieťaťa v školskom zariadení a nesúhlasila s úpravou styku počas nepárneho
týždňa. Zo spisu nie je možné zistiť, akú pracovnú dobu má otec, či mu zamestnávateľ umožňuje odísť
zo zamestnania za účelom prevzatia dieťaťa. Pracuje v G. J., býva v V., matka vo Z. L.. Neskúmalpomery na strane matky a denný režim dieťaťa počas pracovného týždňa a cez víkend. Nezdôvodnil,
v čom považoval za vhodné preberanie dieťaťa otcom v škole, keď maloletú mal odovzdať v mieste
bydliska matky. Párny týždeň upravil tak, aby otec mal dieťa na víkend. Prečo považoval za vhodné

prebratie dieťaťa vo štvrtok a v nepárnom týždni, kedy upravil styk počas týždňa od utorka do štvrtku,
neuviedol. V tomto smere sa odvolací súd stotožnil s názorom matky o vytrhávaní dieťaťa počas týždňa
z rodinného prostredia a komplikovania návštevy školy. Odvolací súd preto rozsudok v tejto časti zrušil
a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Až po doplnení dokazovania súd
prvej inštancie podrobne zdôvodní zistený skutočný stav v časti úpravy styku a dôvody rozhodnutia, z

ktorého bude pre účastníkov a odvolací súd zrejmé, aké úvahy ho viedli k danému rozhodnutiu.

15. Otec podal odvolanie v časti výživného. Namietal nezohľadnenie doby, počas ktorej má dcéru v
starostlivosti. Súd prvej inštancie v bode 46 rozsudku uviedol dohody o pracovnej činnosti matky a jej
dojednanú hodinovú mzdu. Nezaujímal ho jej mesačný príjem a nevyporiadal sa počas konania s výškou
jej príjmu deklarovanou sociálnou poisťovňou, z ktorej vyplýva, že matka má minimálne príjmy. Prečo to

tak je, nezisťoval. Nezisťoval, prečo opakovane uzavierala dohodu o pracovnej činnosti.
U otca uviedol jeho príjem za rok 2021 v sume 1 002,66 eura. Výšku výživného zdôvodnil v bode 49
rozsudku, že otec je schopný zo svojho príjmu výživné platiť. Vôbec nevenoval pozornosť a nebral
do úvahy úpravu styku otca s dieťaťom, počas ktorej dieťa žije v domácnosti otca a zabezpečuje mu
bývanie, stravu, oblečenie, hygienické potreby, návštevu školy. Výživné určil vo výške 200 eur, akoby

otec výživovaciu povinnosť v čase pobytu dieťaťa u neho neplnil. Matka trvala na výške výživného
dôvodiac, že onedlho bude na materskej dovolenke. Na materskej dovolenke bude s dieťaťom, ktorého
otcom je iný muž a uvedená skutočnosť sa nemôže automaticky prejaviť vo zvýšenej vyživovacej
povinnosti otca. Ďalej namietala zvyšovanie cien a infláciu. Odvolací súd sa stotožnil s jej tvrdením, ale
je potrebné zohľadniť, či súčasne došlo k zvýšeniu príjmu otca. Tak ako postihuje zvýšenie cien matku,

postihuje aj otca.

16.Povinnosťou súdu prvej inštancie bude doplniť dokazovanie v naznačenom smere. Vyhodnotiť
výsledky vykonaného dokazovania a vo veci opätovne rozhodnúť. V novom rozhodnutí rozhodne o
trovách odvolacieho konania (§ 396 ods.3 CSP).

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),

v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej

zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).