Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, January 11, 2023

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 30S/150/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5020200387
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 01. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Šulek

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2023:5020200387.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Šuleka

(sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Zuzany Jančárovej a Mgr. Denisy Slivovej, v právnej veci
žalobcu: Združenie domových samospráv, o. z., so sídlom Rovniankova 1667/14, 851 02 Bratislava,
IČO: 31 820 174, právne zastúpeného: Tkáč & Partners, s.r.o., so sídlom Hrnčiarska 29, 040 01 Košice
- mestská časť Staré Mesto, IČO: 53 929 691, proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, odbor opravných
prostriedkov, referát starostlivosti o životné prostredie, so sídlom Vysokoškolákov 8556, 010 08 Žilina,
IČO: 00 151 866, za účasti ďalšieho účastníka 1/ SAMHWA TECH, s.r.o., so sídlom Jozefa Lettricha
2013/4, 039 01 Turčianske Teplice, IČO: 48 123 676, právne zastúpeného: Advokátska kancelária

Mestická, Slovíková, s.r.o., so sídlom Hviezdoslavova 6, 010 01 Žilina, IČO: 36 421 910, 2/ Mesto
Turčianske Teplice, so sídlom Partizánska 413/1, 039 01 Turčianske Teplice, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. OU-ZA-OOP3-2020/026149-002 zo dňa 20.08.2020, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi, žalovanému a ďalším účastníkom konania v rade 1/ a 2/ náhradu trov konania n e p r i z
n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Správny orgán prvého stupňa - Okresný úrad Žilina, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek

životného prostredia v zmysle zákona č. 525/2003 Z. z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v spojení s § 56 písm. b)
zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov (ďale.j len „zákon EIA") rozhodol rozhodnutím č.j.: OU-TR-
OSZP-2020/000299-020 zo dňa 15.04.2020 podľa § 29 zákona EIA, že zmena navrhovanej činnosti
„Skladová hala - SAMHWA", v okrese Turčianske Teplice, umiestnená na parc. č. C-KN 1234/10,
1234/64 sa nebude posudzovať podľa zákona EIA.

Vzhľadom na charakter činnosti, informácie uvedené v zámere navrhovanej činnosti a doručené
stanoviská boli predmetným rozhodnutím uložené taxatívne stanovené opatrenia, ktoré eliminujú alebo
zmierňujú vplyvy na životné prostredie a je potrebné ich rešpektovať.
a) Zabezpečiť dispozično - technicko - prevádzkové podmienky vo všetkých dotknutých priestoroch
(novonavrhnutá skladová hala, existujúca výrobná hala, ... ) podľa súčasne platnej legislatívy (zákon NR
SR Č. 355/2007 Z.z., jeho vykonávacie predpisy, aproximačné nariadenia vlády), a to najmä:
b) Vzhľadom na skutočnosť, že v novovybudovanej skladovej hale vzniknú nové pracovné miesta, je

potrebné zabezpečiť v tejto hale optimálne pracovné podmienky (s ohľadom na klimatické podmienky,
osvetlenie, vetranie a vykurovanie a vytvorenie sociálno -hygienického zázemia pre zamestnancov);
c) V existujúcej výrobnej hale (zvarovni) zabezpečiť dostatočné a účinné opatrenia na ochranu zdravia
pracovníkov (o.i. dostatočnú a účinnú nútenú výmenu vzduchu na všetkých pracoviskách a vo všetkýchprevádzkových priestoroch, kde si to charakter vykonávaných činností vyžaduje, ... ) s ohľadom na
všetky vykonávané činnosti, pri ktorých vznikajú/môžu vznikať škodlivé faktory pracovného prostredia
(tzn. podľa charakteru činnosti, reálnej zdravotnej nebezpečnosti vznikajúcich/prítomných škodlivých

faktorov pracovného prostredia a výsledkov posúdenia zdravotného rizika).
Správny orgán prvého stupňa popísal zmenu navrhovanej činnosti tak, že spoločnosť SAMHWA TECH
plánuje vybudovať nový skladový priestor o ploche 1.180 m2 a uvoľnený priestor vo výrobnej hale
využije pre procesy zvárania (osadenie 30 zváracích agregátov). Skladová hala bude jednoloďový
objekt obdĺžníkového pôdorysu s rozmermi 48,4m x 24,4m (po opláštení). Svetlá výška haly bude min.

5,0 m, výška hrebeňa je 6,5m nad úrovňou podlahy (±O,OOO). Objekt bude zastrešený symetrickou
sedlovou strechou so sklonom strešných rovín 5°. Založenie oceľového skeletu bude plošné, na
základovýchželezobetónovýchpätkách,podlahavobjektebudebetónová(priemyselná)spožadovanou
plošnou únosnosťou. Opláštenie stien je predbežne navrhnuté z vodorovných stenových sendvičových
panelov, strešný plášť bude tvorený strešnými sendvičovými panelmi. Medzi existujúcou výrobnou
halou a novou skladovou halou bude vybudovaný krytý prejazd, ktorý má pôdorys 10m x 42,35m.

Prestrešenie bude vybudované ako pultový prístrešok so sklonom strešnej roviny 5°, strešný plášť
bude tvorený profilovaným plechom. Nosný systém prístrešku je priečny, osová vzdialenosť priečnych
nosných polorámov je 6,0m (7 polí x 6,Om = 42,Om). Predbežne sa uvažuje s uložením nových stĺpov
na základové pätky existujúcej haly a s uložením nosníkov s teoretickým rozpätím 10,0 m na obvodové
stĺpy novej haly. Objekt nebude napojený na vodovod a kanalizáciu, nebude vykurovaný. Vetranie

bude pomocou vzduchotechnických zariadení, bez ohrevu vzduchu, výmena bude zabezpečená 5x za
hodinu.Vskladovejhalebudeskladovanývstupnýmateriál-kovovédielynazváranie,obalovýprepravný
materiál ako aj hotové výrobky. Uvoľnený skladový priestor vo výrobnej hale bude využitý pre rozšírenie
výroby. Rozšírenie výroby bude spočívať v osadení 30 zváracích robotov do uvoľnených priestorov
výrobnej haly. Nové roboty budú odsávané a napojené na existujúcu filtračnú stanicu. V hale ostane

vyčlenený priestor na kontrolu kvality.
Stavba bola v minulosti posudzovaná pod názvom "Priemyselný areál MONEDA Turčianske Teplice".
Zisťovacie konanie bolo ukončené rozhodnutím Obvodného úradu životného prostredia v Martine č.
2007/00308-EIA-Ku zo dňa 16.3.2007, že navrhovaná činnosť sa nebude posudzovať podľa zákona
24/2006 Z.z. V roku 2015 prešiel celý areál do vlastníctva spoločnosti SAMHWA TECH, s.r.o. a

zmena výrobného zamerania nového vlastníka prešla zisťovacím konaním podľa zákona 24/2006
Z.z. s vydaním rozhodnutia č.j. OU- TROSZP-20 15/00504 Ku z 8.7.2015 s výrokom, že zmenu
činnosti (charakteru výroby) nie je potrebné ďalej posudzovať. Správny orgán vyhodnotil všetky
pripomienky žalobcu, pričom niektoré vyhodnotil ako neopodstatnené, a niektoré za zrealizované. K
otázke konzultácii poukázal na to, že v rámci prijatých opatrení proti ochoreniu COVID-19, ich nie je

možné zrealizovať. Ďalej uviedol, že v rámci zisťovacieho konania nezistil žiadne skutočnosti, ktoré
môžu byť v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi na ochranu životného prostredia alebo
ktoré by v závažnej miere ohrozovali životné prostredie a zdravie obyvateľov, ktoré by bolo potrebné
posudzovať podľa zákona, a preto príslušný orgán rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozhodnutia. Z výsledkov zisťovacieho konania a po zohľadnení stanovísk doručených k oznámeniu o

zmene navrhovanej činnosti vyplynuli niektoré konkrétne požiadavky vo vzťahu k zmene navrhovanej
činnosti, ktoré je potrebné zohľadniť v procese konania o povolení zmeny navrhovanej činnosti podľa
osobitných predpisov. Zo zhodnotenia predpokladaných vplyvov zmeny navrhovanej činnosti vykonanej
v etape vypracovania oznámenia o zmene navrhovanej činnosti vyplýva, že sa nepredpokladajú také
negatívne vplyvy, ktoré by mali za následok významné zhoršenie stavu životného prostredia a zdravia

obyvateľov v záujmovom území, oproti posudzovanému a povolenému stavu, ktoré by bolo potrebné
ďalej posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Okresný úrad na základe preskúmania a
zhodnotenia predloženého oznámenia o zmene činnosti, vyjadrení subjektov konania, zistenia stavu z
hľadiska zhodnotenia celkovej úrovne ochrany životného prostredia podľa zákona konštatuje, že nie sú

ohrozené ani neprimerane obmedzené alebo ohrozené práva a oprávnené záujmy subjektov konania a
sú splnené podmienky podľa zákona a predpisov upravujúcich konania, ktoré boli súčasťou oznámenia
o zmene činnosti.

2. Združenie domových samospráv, Rovniankova 14, P.O.BOX 218, 851 02 Bratislava (ďalej len

„žalobca") v procesnom postavení verejnosti podalo voči napadnutému rozhodnutiu písomné odvolanie
zo dňa 11.12.2019.3. Žalovaný - Okresný úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov, referát starostlivosti o životné
prostredie rozhodnutím číslo spisu: č. OU-ZA-OOP3-2020/026149-002 zo dňa 20.08.2020 konajúc o
odvolaní žalobcu odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil.

Žalovaný stručne zrekapituloval priebeh konania pred prvostupňovým správnym orgánom. Žalovaný mal
za to, že rozhodnutie prvostupňového orgánu bolo vydané v súlade s právnymi predpismi, vydal ho
príslušný správny orgán, vychádzalo zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, obsahovalo predpísané
náležitosti a je vecne správne. K odvolacím námietkam žalovaný uviedol nasledovné:
A) Podľa ustanovenia § 29 ods. 3 zákona EIA ak sa rozhoduje o tom, či sa navrhovaná činnosť alebo

jej zmena bude posudzovať podľa tohto zákona, primerane sa použijú kritériá pre zisťovacie konanie
uvedené v prílohe č. 10, pričom príslušný orgán prihliada aj na stanoviská podľa § 23 ods. 4. Žalobca
namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia z dôvodu absencie vyhodnotenia jednotlivých
kritérií podľa prílohy č. 10 zákona EIA, pričom vo svojom odvolaní neuvádza konkrétne, ktoré kritérium
vo vzťahu k zmene navrhovanej činnosti nebolo dostatočne vyhodnotené, ani neuvádza v čom by malo
toto nedostatočné vyhodnotenie spočívať. K tomu je potrebné uviesť, že zo zákona EIA nevyplýva

povinnosť správneho orgánu v odôvodnení rozhodnutia zo zisťovacieho konania uvádzať všetky kritéria
podľa prílohy č. 10 zákona EIA vo vzťahu k navrhovanej činnosti alebo k jej zmene. Správny orgán pri
rozhodovaní o tom, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena má posudzovať podľa
zákona EIA hodnotí navrhovanú činnosť alebo jej zmenu podľa uvedených kritérií, avšak, primerane"
vzhľadom na konkrétnu navrhovanú činnosť alebo jej zmenu. Vzhľadom na osobitosti každej

navrhovanej činnosti alebo jej zmeny preto môže dôjsť k situácii, kedy niektoré z kritérií nebude možné
pre daný prípad aplikovať. Taktiež z dikcie predmetnej prílohy (konkrétne bod II. a III.) vyplýva, že
jednotlivé kritéria sú stanovené demonštratívne, nie je vylúčená aplikácia v prílohe neuvedených kritérií,
ktoré by však vzhľadom na konkrétnu navrhovanú činnosť alebo jej zmenu bolo nevyhnutné hodnotiť
tiež. Preto ak sa odvolateľ domnieva, že niektoré z kritérií podľa prílohy č. 10 zákona EIA neboli

prvostupňovým správnym orgánom dostatočne vyhodnotené, je nutné tieto kritéria v odvolaní konkrétne
označiť a zároveň uviesť z akého dôvodu považuje posúdenie navrhovanej činnosti alebo jej zmeny vo
vzťahu k odvolateľom označeným kritériám za nedostatočné. Žalobca vo svojom odvolaní poukázal na
rozsudok Krajského súdu Bratislava sp.zn. 6S/263/2016, z ktorého však nevyplýva, že by odôvodnenie
rozhodnutia zo zisťovacieho konania malo obsahovať vyhodnotenie všetkých kritérií z prílohy č. 10

zákona EIA. Súd v danom prípade vo vzťahu k prílohe č. 10 zákona EIA len konštatoval, že konajúci
správny orgán nedostatočne skúmal zámer v súvislosti s ďalšími činnosťami, avšak táto skutočnosť bola
žalobcom v správnej žalobe namietaná.
B) Podľa žalovaného účelom vykonania zisťovacieho konania je na základe zámeru alebo oznámenia
o zmene navrhovanej činnosti, kritérií podľa prílohy č. 10 zákona EIA a s prihliadnutím na doručené

stanoviská zhodnotiť, či navrhovaná činnosť alebo jej zmena predpokladá tak zásadný vplyv na životné
prostredie, že je nevyhnutné jej ďalšie posudzovanie podľa zákona EIA. Interpretáciu ustanovení § 2, §
29 ods. 3 a § 29 ods. 13 zákona EIA ako ju uviedol žalobca vo svojom odvolaní označil za neprimerane
extenzívnu. Z ustanovenia § 29 ods. 3 vyplýva povinnosť správneho orgánu pri rozhodovaní vychádzať
primerane z kritérií podľa prílohy č. 10 zákona EIA a prihliadať aj na doručené stanoviská podľa §

23 ods. 4 zákona EIA, ale v žiadnom prípade nemožno jeho výklad posunúť do roviny absolútnej
prednosti dotknutou verejnosťou navrhovaných podmienok. Stanovenie jednotlivých podmienok na
elimináciu, príp. zmiernenie vplyvov na životné prostredie je v dispozícii správneho orgánu, pričom
na doručené stanoviská a podmienky v nich určené prihliada najmä vo vzťahu k ich vykonateľnosti,
účelnosti a relevantnosti pre konkrétny prípad. Žalovaný mal za to, že prvostupňový správny orgán sa

z vecného hľadiska dostatočne zaoberal navrhovanými podmienkami dotknutej verejnosti, pričom pri
ich posudzovaní vychádzal aj zo stanovísk dotknutých orgánov. Niektoré podmienky, ktoré vyplynuli z
doručených stanovísk, boli zahrnuté vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia, ďalšie, týkajúce sa
povinností navrhovateľa, vyplývajú z ustanovení všeobecne záväzných predpisov. Tieto nemohli byť
predmetom rozhodovania príslušného orgánu a následne budú riešené v rámci povoľovacieho procesu,

ktoré sú záväzné pre príslušný povoľovací orgán. Časť pripomienok a navrhovaných podmienok
rozhodnutia dotknutej verejnosti bola vyhodnotená nad rámec platnej legislatívy alebo bola irelevantná a
vykazovala neznalosť lokality, v ktorej je navrhovaná činnosť plánovaná, a preto neboli zapracované do
záväznej časti rozhodnutia. Podľa žalovaného správny orgán prvého stupňa preskúmal a zaoberal sa
všetkýmipripomienkamianávrhmidotknutýchorgánov.Výstupomzisťovaciehokonaniajerozhodnutieo

tom, či sa zmena navrhovanej činnosti bude posudzovať podľa zákona EIA, ktoré správny orgán prvého
stupňa na základe výsledkov zisťovacieho konania aj vydal a prihliadal pri tom na kritériá stanovené
zákonom EIA a všetky stanoviská doručené k zámeru navrhovanej činnosti. Výsledky zisťovacieho
konania nepoukázali na predpokladané prekročenie medzných hodnôt alebo limitov ustanovenýchosobitnými predpismi v oblasti životného prostredia v dôsledku realizácie navrhovanej činnosti na
životné prostredie. Správny orgán prvého stupňa do požiadaviek vo vzťahu k navrhovanej činnosti,
ktoré bude potrebné zohľadniť v procese konania o povolení činnosti podľa osobitných predpisov,

zapracoval relevantné a opodstatnené požiadavky, ktoré majú oporu v platnej legislatíve a bude ich
potrebné zohľadniť pri príprave dokumentácie v procese konaní o povolení činnosti podľa osobitných
predpisov. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 8Sžo/89/2015 vyplýva, že „Najvyšší súd
Slovenskej republiky záverom dal do pozornosti, že zo žiadneho zákona Slovenskej republiky, ani
z Aarhuského dohovoru nevyplýva právny nárok občianskych združení a zainteresovanej verejnosti,

aby ich pripomienkam, ktoré podávajú v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie, bolo
vyhovené. Účelom prístupu k informáciám a účasti verejnosti na rozhodovacom procese, ako aj prístupe
k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia zaručených týmto dohovorom je, aby sa verejnosť
mohla nielen vyjadriť, ale najmä prostredníctvom odborníkov z oblasti životného prostredia predložiť
kvalifikované pripomienky tak, aby sa hodnotiaci proces viedol v odbornej vecnej rovine vzhľadom k
cieľu.“

Žalovaný ďalej uviedol, že v ďalšom texte odvolania žalobca uvádzal podmienky, ktoré navrhol zahrnúť
do podmienok rozhodnutia. Tieto podmienky žalovaný vyhodnotil ako identické s tými, ktoré už boli
navrhnuté v priebehu prvostupňového konania a s ktorými sa v rámci svojho rozhodnutia vysporiadal
prvostupňový správny orgán, a s ktorého vyhodnotením podmienok sa žalovaný plne stotožnil. Zároveň
žalovaný doplnil že návrh doplnenia nových podmienok má charakter stanoviska, ktoré je nevyhnutné

doručiť na príslušný správny orgán v lehote podľa § 29 ods. 9 zákona EIA.
C) K námietke žalobcu ohľadom porušenia jeho práva na, informácie o životnom prostredí, ktoré
mu neboli doručené požadovaným spôsobom, žalovaný uviedol, že informácie o životnom prostredí,
vrátane predpokladaných vplyvov navrhovanej činnosti, boli uvedené v oznámení o zmene navrhovanej
činnosti, ktoré bolo v súlade s § 29 ods. 6 písm. b) zákona EIA zverejnené a verejnosti dostupné

na webovom sídle MŽP SR: https://www.enviroportal.sklskleia/detail/skladova-hala-samhwa- a zároveň
bolo dostupné prostredníctvom zverejnenia dotknutou obcou v súlade s §29 ods. 8 zákona EIA. Podľa
žalovaného v ustanovení § 24 ods. 1 zákona EIA (ako lex specialis vo vzťahu k ustanoveniu § 3
ods. 6 Správneho poriadku) je taxatívny výpočet informácií, ktoré správny orgán bezodkladne zverejní
na webovom sídle, príp. aj na svojej úradnej tabuli. Podľa názoru odboru opravných prostriedkov si

prvostupňový správny orgán túto povinnosť splnil a všetky zákonom vymedzené informácie adekvátne
zverejnil. Námietka žalobcu, že v zmysle ustanovenia § 24 ods. 1 písm. i) zákona EIA je nevyhnutné
zverejniť celý obsah spisového materiálu posúdil ako neopodstatnenú. Ak by mal zákonodarca prijatím
ustanovenia § 24 ods. 1 zákona EIA v úmysle zverejňovať celý spisový materiál, neuvádzal by jednotlivo,
ktoré informácie je správny orgán v priebehu konania povinný zverejňovať. Rovnako tak nemožno

jednotlivé stanoviská dotknutých orgánov, povoľujúceho orgánu, dotknutej obce, rezortného orgánu,
príp. dotknutej verejnosti, ako pravidelnú súčasť v konaniach podľa zákona EIA, považovať v zmysle
§ 24 ods. 1 písm. i) zákona EIA za „iné informácie dôležité na vydanie záverečného stanoviska
alebo povolenia“. Takýmito informáciami sú informácie, ktoré nemožno vzhľadom na ich nepravidelnosť
výskytu v konaniach predvídať, pričom zaradenie konkrétnej informácie pod toto ustanovenie zákona

EIA a jej následné zverejnenie je na správnom uvážení prvostupňového správneho orgánu.
K žalobcovej námietke porušenia článku 4 ods. 1 Aarhuského dohovoru vo vzťahu práva verejnosti
na informácie o životnom prostredí žalovaný uviedol, že čl. 4 Aarhuského dohovoru nie je priamo
aplikovateľný a práva a povinnosti fyzických a právnických osôb z neho vyplývajúce je potrebné
transponovať do podoby vnútroštátneho právneho predpisu, pričom v právnom poriadku SR je jeho

implementácia zabezpečená predovšetkým zákonom č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k
informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o
slobodnom prístupe k informáciám“). Vo vzťahu k ostatným právnym predpisom je právo na informácie
v zmysle zákona o slobodnom prístupe k informáciám relatívne samostatný právny inštitút, ktorý je
nezávislý od prebiehajúceho konkrétneho správneho konania, napr. konania v zmysle príslušných

ustanovení zákona EIA. Odvolateľ ako žiadateľ o informácie v zmysle zákona o slobodnom prístupe
k informáciám môže požiadať o informácie podľa tohto zákona, avšak svojou povahou pôjde o nové
konanie, ktorého výsledkom bude poskytnutie požadovanej informácie v lehotách stanovených zákonom
o slobodnom prístupe k informáciám, resp. vydanie rozhodnutia o neposkytnutí požadovanej informácie.
Takéto konanie však nebude a ani nemôže mať vplyv na lehoty a priebeh konania podľa zákona EIA,

ktoré má svoje procesné postupy a lehoty upravené samostatne. Podľa žalovaného prístup k obsahu
spisu v rámci konkrétneho prebiehajúceho konania zabezpečuje inštitút nazerania do spisov upravený v
§23Správnehoporiadku,pričomvtýchtoustanoveniachniejeexplicitnevyjadrenápovinnosťsprávneho
orgánu zasielať účastníkovi konania na jeho žiadosť fotokópie celého spisového materiálu, či už vlistinnejaleboelektronickejpodobe.Žalovaný poukázalnaobsahRozsudkuKrajskéhosúduvBratislave
sp. zn. 1S/286/2013 zo dňa 18.09.2014, podľa ktorého: „Krajský súd dospel k právnemu záveru, že
žalovaný správny orgán neporušil ustanovenia SP a postupoval v súlade s § 33 ods. 2 SP, keď dal

žalobcovi možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia i k spôsobu jeho zistenia (ešte pred rozhodnutím
vo veci), pričom mu poskytol primeranú sedemdňovú lehotu na vyjadrenie sa s tým, že spisový materiál
bude sprístupnený k nahliadnutiu u žalovaného v určenom čase. Krajský súd mal za to, že pokiaľ sa
žalobca odvoláva na ustanovenie § 23 SP, treba zdôrazniť, že toto ustanovenie je konštruované v
súvislosti s nahliadaním do spisov a odsek 1 tohto ustanovenia jednoznačne predpokladá, aby účastník

konania využil aktívne svoje právo nahliadnuť do spisu. Pri využití tohto svojho práva nahliadnuť do
spisu má právo robiť si zo spisov výpisy, odpisy a dostať kópie spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní.
Žalobcovi bola poskytnutá možnosť nahliadnuť do spisu, on však túto možnosť napriek tomu, že je
zastúpený advokátom nevyužil, požiadal o zaslanie kópie spisu a požiadal o stanovenie lehoty 7 dní na
vyjadrenie po doručení kópie spisu. Súd túto žiadosť žalobcu posúdil ako žiadosť o predĺženie lehoty,
v súvislosti s tým je potrebné uviesť, že SP nepozná inštitút žiadosti účastníka konania o predĺženie

lehoty, umožňuje len, aby účastník požiadal o odpustenie zmeškanej lehoty (§ 28 SP). Znamená to
teda, že žalobca nemal právny nárok na predĺženie lehoty na vyjadrenie sa a bol povinný vyjadriť sa
k podkladom rozhodnutia v jemu poskytnutej primeranej sedem-dňovej lehote (§ 27 ods. 1 SP), čo
neurobil a ani nepožiadal o odpustenie zmeškanej lehoty. Krajský súd sa stotožňuje s právnym názorom
žalovaného, že nie je povinnosťou správneho orgánu zasielať podľa §33 ods. 2 SP spolu s výzvou

na vyjadrenie sa k podkladom automaticky aj samotné podklady. Je teda na účastníkoch konania, aby
využili svoje právo nahliadnuť do spisu a oboznámili sa s podkladmi, prípadne požiadali pri nahliadnutí
do spisu o kópiu tohto spisu. SP vyžaduje aktívnu súčinnosť tak správneho orgánu, ako aj účastníka
konania, k čomu v tomto prípade zo strany žalobcu nedošlo, keďže tento svoje právo oboznámiť sa s
podkladmi konania nevyužil. Takýto postup účastníka konania nemožno následne vykladať na ťarchu

správneho orgánu a jeho pasivitu napriek tomu, že tento je v správnom konaní povinný aktívne brániť
svoje práva, vykladať ako nezákonný postup správneho orgánu.“ Žalovaný tiež poukázal na rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžp/3/2013 zo dňa 24.09.2013 a v ňom vyjadrený
právny názor: „Zmyslom § 33 ods. 2 správneho poriadku je umožniť účastníkom konania, aby vo fáze
pred vydaním rozhodnutia, po ukončení zisťovania podkladov pre rozhodnutie, mohli uplatniť svoje

výhrady, resp. urobiť procesné návrhy. V zmysle citovaného zákonného ustanovenia, správny orgán je
povinný dať účastníkovi konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia
mohli vyjadriť ku všetkým skutočnostiam, ktoré súvisia s dokazovaním pred vydaním rozhodnutia vo
veci samej. Žiadne ustanovenie správneho poriadku neobsahuje povinnosť správneho orgánu zaslať
fotokópiu celého spisového materiálu účastníkovi konania, a to ani na jeho žiadosť. Zdôrazňujeme, že

právo nazerať do spisov a robiť si z nich výpisy, odpisy a kópie spisov je možné iba za prítomnosti
zamestnanca správneho orgánu.“
D) K námietke žalobcu ohľadne konzultácii žalovaný uviedol, že medzi navrhovateľom, obstarávateľom
a ostatnými účastníkmi procesu posudzovania sa môžu konať konzultácie k posudzovanej činnosti v
každom štádiu posudzovania po vzájomnej dohode. Obsah konzultácií po dohode môže byť zameraný

na ktorúkoľvek oblasť posudzovania, najmä za účelom objasnenia a identifikovania vplyvov na životné
prostredie a návrhu opatrení na ich elimináciu. Konzultácie v zmysle ustanovenia § 63 zákona EIA
sú však v dispozícii konajúceho správneho orgánu, ktorý v konkrétnom prípade na základe voľnej
úvahy zváži vhodnosť ich vykonania. Z predmetného ustanovenia zákona EIA nevyplýva povinnosť
správneho orgánu vykonať konzultácie na žiadosť dotknutej verejnosti, ale právo dotknutej verejnosti

zúčastniť sa konzultácií v prípade, že správny orgán rozhodne o ich vykonaní. Žalovaný sa stotožnil
so záverom prvostupňového správneho orgánu, že vzhľadom na úroveň spracovania oznámenia o
zmene činnosti s prihliadnutím na doručené stanoviská dotknutých subjektov nepovažoval vykonanie
konzultácií v zmysle ustanovenia § 63 zákona EIA za nevyhnutné. Zároveň odvolateľ v priebehu konania
neuviedol žiadne relevantné tvrdenie, ktoré by odôvodňovalo potrebu nariadiť ústne pojednávanie

a prvostupňový správny orgán mal za to, že skutočný stav veci je dostatočne zistený. Žalovaný
poukázal na skutočnosť, že v predloženom oznámení o zmene v kapitole I. je uvedené miesto na
konzultácie s navrhovateľom, túto možnosť však žalobca v priebehu zisťovacieho konania nevyužil.
Vzhľadom na skutočnosť, že v rámci odvolacieho konania neprebiehalo žiadne nové a ani doplňujúce
konanie a do spisového materiálu neboli doložené žiadne nové podklady a odvolací správny orgán

v rámci odvolacieho konania pracoval s predloženým spisovým materiálom, odvolací správny orgán
opätovne vo vzťahu k odvolateľovi neuplatnil ustanovenie § 33 ods. 2 Správneho poriadku, nakoľko to
posúdil za duplicitné. Na zisťovacie konanie bol predložený zámer navrhovanej činnosti, ktorý podával
základnú charakteristiku navrhovanej činnosti, základné údaje o súčasnom stave životného prostrediaa základné údaje o predpokladaných vplyvoch na životné prostredie. Vo výrokovej časti rozhodnutia
sú uvedené opatrenia na zmiernenie vplyvu navrhovanej činnosti na životné prostredie. Nie sú tam
zahrnuté opatrenia, ktoré boli vyhodnotené v rámci zisťovacieho konania ako splnené, neodôvodnené

a nesúvisiace s predmetom posudzovanej činnosti ako aj tie, ktoré sa týkali dodržiavania platných
právnychpredpisovanoriem,ktorésúprenavrhovateľazáväzné.Kupodanýmpripomienkamodvolateľa
prvostupňový správny orgán zaujal stanovisko a jednotlivo sa s nimi vysporiadal. Žalovaný mal za to, že
príslušný orgán vychádzal z komplexných výsledkov zisťovacieho konania a keďže povoľujúci orgán a
dotknuté orgány nepoukázali na očakávané zhoršenie kvality zložiek životného prostredia a podmienok

ochrany verejného zdravia, vyslovili vo svojich stanoviskách názor, že odporúčajú ukončiť proces
posudzovania v zisťovacom konaní. Zo zhodnotenia predpokladaných vplyvov zmeny navrhovanej
činnosti vyplýva, že sa nepredpokladajú také negatívne vplyvy, ktoré by mali za následok významné
zhoršenie stavu životného prostredia a zdravia obyvateľov v záujmovom území oproti existujúcemu
stavu, ktoré by bolo potrebné ďalej posudzovať podľa zákona EIA.
Navrhovaná činnosť podlieha procesu povolenia podľa zákona č. 50/1976 Z.z. o územnom plánovaní

a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a procesu povolenia orgánmi
špecializovanej správy. Navrhovaná činnosť môže byť realizovaná len na základe územného
rozhodnutia a stavebného povolenia, ktoré vydá príslušný stavebný úrad. Tohto procesu sa zúčastňujú
orgány ochrany životného prostredia, ochrany zdravia a miestnej samosprávy, ktoré sú dostatočnou
zárukou, že nebude povolená taká navrhovaná činnosť, ktorá by bola v rozpore s príslušnými

ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov v oblasti ochrany životného prostredia.
Žalovaný uviedol, že na základe preskúmania a zhodnotenia predloženého oznámenia o zmene
navrhovanej činnosti, vyjadrení subjektov konania, zistenia stavu z hľadiska zhodnotenia povahy a
rozsahu zmeny navrhovanej činnosti, miesta vykonávania zmeny navrhovanej činnosti, najmä jeho
únosného zaťaženia a ochrany poskytovanej podľa osobitných predpisov, významu očakávaných

vplyvov na životné prostredie a to aj kumulatívnych, vrátane vplyvov na zdravie obyvateľov, súladu s
územno-plánovacou dokumentáciou a úrovne spracovania oznámenia o zmene navrhovanej činnosti
prvostupňový správny orgán zistil, že zmena navrhovanej činnosti neohrozuje ani neprimerane
neobmedzuje práva a oprávnené záujmy subjektov konania a sú plnené podmienky podľa zákona EIA.
Pri rozhodovaní o tom, či sa zmena navrhovanej činnosti bude posudzovať podľa zákona EIA, prihliadal

nastanoviskádotknutýchorgánovdoručenékpredmetnémuoznámeniuozmenenavrhovanejčinnostia
pri konečnom rozhodovaní použil primerane kritériá pre zisťovacie konanie podľa Prílohy č. 10 k zákonu
EIA, pričom vzal do úvahy súčasný stav životného prostredia v dotknutom území. Ďalej mal za to, že
posudzovanie vplyvov na životné prostredie podľa zákona EIA sa vykonáva v predprojektovom štádiu.
V rámci oznámenia o zmene navrhovanej činnosti boli podrobne zdokumentované vstupy a výstupy a

predpokladané vplyvy zmeny navrhovanej činnosti zodpovedajúce stupňu prípravy navrhovanej činnosti
- posudzovaniu vplyvov na životné prostredie podľa zákona EIA. Zmena navrhovanej činnosti sa má
uskutočniť v katastrálnom území Turčianske Teplice. Uvedené územie bolo posúdené podľa zákona a
sú známe vplyvy na životné prostredie. Zmena navrhovanej činnosti nevyvolá nové významné vplyvy.
Uvedená skutočnosť sa prejavila v stanoviskách od dotknutých subjektov, ktoré dali kladné stanoviská

a nepožadovali ďalšie posudzovanie zmeny navrhovanej činnosti. Písomné stanoviská od subjektov,
ktoré ich nedoručili v termíne podľa § 29 ods. 9 zákona EIA sa považujú za súhlasné. Opatrenia pre
túto zmenu navrhovanej činnosti boli uložené z dôvodu požiadaviek pripomienkujúcich subjektov a
budú vyhodnotené v rámci povoľovacieho konania. Žalovaný sa plne stotožnil s posúdením zmeny
navrhovanej činnosti Okresným úradom Turčianske Teplice, odborom starostlivosti o životné prostredie,

v konaní prvostupňového správneho orgánu nezistil také porušenie hmotného alebo procesného práva,
pre ktoré by bolo potrebné odvolaním napadnuté rozhodnutie zrušiť alebo zmeniť. V rámci zisťovacieho
konania správny orgán nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by boli v rozpore so všeobecne záväznými
právnymi predpismi na ochranu životného prostredia, alebo ktoré by v závažnej miere ohrozovali životné
prostredie a zdravie obyvateľov, ktoré by bolo potrebné posudzovať podľa zákona EIA. Žalovaný po

preskúmaní veci (vykonaného dokazovania, priebehu prvostupňového konania) dospel k záveru, že
rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu bolo vydané v súlade s príslušnými právnymi predpismi
ako aj v súlade s ustanovením § 46 Správneho poriadku, nakoľko rozhodnutie musí byť v súlade so
zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo
spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Napadnuté rozhodnutie je v

súlade s hmotným ako aj procesným právom.

4. V zákonom stanovenej lehote podal voči rozhodnutiu žalovaného žalobu žalobca navrhujúci zrušenie
rozhodnutia žalovaného ako aj správneho orgánu prvého stupňa a vrátenie veci správnemu orgánuprvého stupňa na ďalšie konanie. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že napadnuté rozhodnutie je
nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, že skutkový stav, ktorý vzal orgán
verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnymi spismi, resp.

v nich nemá oporu, a že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní, ktoré mohli mať za
následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Žalobca uviedol, že mu vždy išlo o úplné, presné a
správne informácie o životnom prostredí, príčinách stavu a následkoch, ktoré konkrétny projekt na
životné prostredie bude mať. Vychádzal pri tom z článku 4 Aarhuského dohovoru, ktorý hovorí o
tom, ako sa v Európskej únií možno domáhať práva na informácie o životnom prostredí. Jeho postup

domáhania sa vyššie uvedených práv cielil z dôvodu, aby mohol ovplyvniť výsledok posudzovania
najmä určením zásad, ktoré by bol realizátor povinný dodržať, ale aj určením konkrétnych opatrení. Pri
tom rešpektoval vôľu zákonodarcu, ktorý novelou zákona o EIA prizval verejnosti postavenie účastníka
posudzovania vplyvov EIA a následných ostatných povoľovacích konaní. Keďže procesu posudzovania
vplyvov na životné prostredie sa týka iný vykonávací právny predpis ako následných povoľovacích
konaní, žalobca volil spôsob, kedy definoval v procese EIA konkrétne environmentálne záujmy, ktoré si

želal riešiť v príslušnom konaní tak, aby úrad s využitím najmä § 3 ods. 4 SP vybavenie veci správnym
orgánom viedlo k správnemu, efektívnemu vybaveniu veci a podľa možnosti s preferenciou zmierneho
vybavenia veci medzi účastníkmi konania navzájom. Žalobca uviedol, že očakával, a preto aj navrhol
procesnévybaveniezodpovedajúcevyššieuvedenémuaplikačnémupostupu.Akojezdôkaznejsituácie
zrejmé, úrad tieto návrhy neakceptoval, avšak ani nerealizoval iný procesný postup, ktorý by viedol síce

odlišným procesným postupom, avšak k porovnateľným výsledkom čo sa týka efektivity konania, ale
najmä naplnenia hmotných práv žalobcu. Naopak, úrad volil procesný postup, ktorý zásadne neviedol
a ani nemohol viesť k naplneniu vyššie uvedených práv verejnosti, a tým pádom konal úrad v rozpore
s § 3 ods. 4 a § 3 ods. 2 Správneho poriadku, s následkom porušenia hmotných práv žalobcu. Žalobca
namietal, že prvostupňový orgán vo svojom prvostupňovom rozhodnutí nesprávne aplikoval § 29 ods. 3

a ods. 13 zákona o posudzovaní a návrh podmienok rozhodnutia žalobcu v rozhodnutí zo zisťovacieho
konania neuviedol, pričom boli porušené práva verejnosti na informácie o životnom prostredí podľa § 24
ods. 1 písm. i) zákona o posudzovaní tým, že neboli sprístupnené verejnosti predpísaným spôsobom
a právo na vyjadrenie k podkladom rozhodnutia podmienil nahliadnutím do spisu podľa § 23 ods. 1
správneho poriadku, čo považuje žalobca za nezákonný postup. Žalobca mal za to, že došlo aj k

porušeniu jeho práva efektívne hájiť svoje záujmy podľa § 3 ods. 2 správneho poriadku v kombinácii so
zákonom č. 43/2006 Z.z. (Aarhuský dohovor) tým, že prvostupňový orgán v rozpore s § 63 zákona o
posudzovaní neumožnil žalobcovi zúčastniť sa konzultácie. Ďalej mal za to, že dôvody prvostupňového
rozhodnutia sú neprimerane všeobecné a nespĺňajúce podmienku vyjadrenú aj v rozsudku NS SR, sp.
zn. 1 So 115/2010 ,,...nedostatočne odôvodnené rozhodnutie správneho orgánu negatívne ovplyvňuje

ústavné právo navrhovateľa na súdny prieskum rozhodnutia správneho orgánu v zmysle čl. 46 ods.
2. Ústavy Slovenskej republiky, nakoľko sa účastníkovi správneho konania dotknutému v jeho právach
alebo právom chránených záujmoch odopiera možnosť efektívne spochybniť takéto rozhodnutie, lebo
samotný účastník môže iba odhadovať právne dôvody, na základe ktorých by mal úspešne uplatňovať
svoje subjektívne právo.“ Podľa žalobcu vzhľadom na fakt, že rozhodnutie zo zisťovacieho konania je

jedným z podkladov pre ďalšie povoľovacie konania bolo nevyhnutné aby žalobca ako zainteresovaná
verejnosťvtejtofázekonaniadefinovalsvojzáujemnaochraneživotnéhoprostrediaanavrholkonkrétne
opatrenia na ochranu týchto záujmov. Bolo povinnosťou štátneho orgánu na úseku ochrany životného
prostredia identifikovať a vyhodnotiť environmentálnu kvalitu navrhovanej zmeny činnosti a zadefinovať
prípadné nedostatky za účelom ich nápravy v ďalších povoľovacích konaniach, pričom je nevyhnutné

individuálne zohľadniť návrhy a pripomienky účastníkov konania. Podľa žalobcu bolo povinnosťou
prvostupňového ako aj žalovaného orgánu riadne a spoľahlivo posúdiť stav veci a všetky skutočnosti
relevantné pre zákonné rozhodnutie. Žalobca považoval napadnuté rozhodnutia za nesprávne. Podľa
žalobcu v napadnutých rozhodnutiach absentuje uvedenie akýchkoľvek úvah správneho orgánu, ktorými
bol vedený pri hodnotení dôkazov. Aby súd mohol vykonávať svoju úlohu spočívajúcu v preskúmaní

dodržania zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu je nutné aby správny orgán svoje
rozhodnutie náležite odôvodnil a aby sa podrobne vyjadril k pripomienkam verejnosti. Z napadnutých
rozhodnutí rovnako nie je zrejmý spôsob použitia správnej úvahy, ktorého uvedenie je zvlášť žiaduce
z dôvodu absencie ostatných náležitostí odôvodnenia rozhodnutí. Nestotožnil sa s tým, že žalovaný
prihliadol a vyhodnotil všetky písomné stanoviská doručené v priebehu zisťovacieho konania, nakoľko

sa v odôvodnení, s pripomienkami žalobcu ako dotknutej verejnosti náležitým spôsobom nevysporiadal.
Týmto postupom žalobcovi boli odopreté práva na efektívne hájenie a presadzovanie jeho záujmov,
najmä ústavného práva zachyteného v čl. 44 Ústavy, a to aj v zmysle ustálenej judikatúry. V uvedenomodvodnení oboch Napadnutých rozhodnutí však absentuje akákoľvek vlastná úvaha správneho orgánu
a ide iba o sumarizáciu zákonných ustanovení.
Žalobca ďalej namietal, že prvostupňový ako aj druhostupňový správny orgán pri rozhodovaní

odignoroval zákonný postup vyplývajúci ex lege z § 23 ods. 1 Správneho poriadku, ako aj zo zákona
o E-govermente, Aarhuského dohovoru a zákona o EIA. Žalobca požadoval v zmysle čl. 4 ods. 1
písm. b) Aarhuského dohovoru dôležité informácie potrebné pre riadny a efektívny výkon svojich práv v
rozhodovacom procese,. V zmysle čl.4 ods. 1 písm. b) Aarhuského dohovoru požadoval tieto informácie
v elektronickej forme. Podľa § 23 ods. 1 Správneho poriadku účastníci konania majú právo dostať kópie

spisov. Viazanie tohto práva na osobné nahliadanie do spisu nielenže nemá žiadny zákonný základ, ale
je jednoznačne nezákonné. Takáto interpretácia práva je nelogická a jej jediným zmyslom je vytvoriť
umelú prekážku, ktorá sťažuje prístup verejnosti k informáciám týkajúcim sa životného prostredia.
Na základe vyššie uvedeného postupu prvostupňového správneho orgánu bolo priamym porušením
zákonného ustanovenia § 23 ods. 1 Správneho poriadku a čl. 4 ods. 1 písm. b) Aarhuského dohovoru
žalobcovi upreté právo na vyjadrenie k podkladom rozhodnutia a na navrhnutie ďalších dôkazov podľa

§ 33 ods. 2 Správneho poriadku. Tiež mu bolo odopreté procesné právo ako účastníkovi konania a
s ním úzko súvisiacim právom práva na priaznivé životné prostredie podľa čl. 44 Ústavy Slovenskej
republiky a právom na spravodlivý proces vychádzajúceho z Ústavy Slovenskej republiky. Napadnutým
rozhodnutím tieto pochybenia prvostupňového orgánu žalovaný nezhojil ani nezákonné Prvostupňové
rozhodnutie nezrušil ani nezmenil.

Žalobca mal za to, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok
dôvodov. V napadnutom rozhodnutí sa žalovaný s oprávnením žalobcu dostať kópiu spisu nevysporiadal
správne. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia nesprávne odkazuje na § 33 ods. 2 Správneho
poriadku o povinnosti dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním
rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

Zároveň konštatuje, že podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku nie je povinný zasielať spolu s výzvou
na vyjadrenie sa k podkladom aj samotné podklady. K oprávneniu dostať kópiu spisu podľa § 23 ods. 1
Správneho poriadku sa nijakým spôsobom nevyjadril. Podľa žalobcu nie je možné ani povinnosti/právo
podľa § 23 ods. Správneho poriadku nahradiť odkazom na § 33 Správneho poriadku tak, ako to urobil
správny orgán v napadnutom rozhodnutí. Podľa žalobcu je rozhodnutie žalovaného nepreskúmateľné

prenedostatokdôvodov,nakoľkoneobsahujezrozumiteľnúargumentáciutýkajúcusanedoručeniakópie
spisov žalobcovi.

5. Ďalší účastník konania 1/ sa k správnej žalobe vyjadril podaním zo dňa 13.09.2021, v ktorom uviedol,
že žalobu považuje vo všetkých žalobných bodoch za nedôvodnú a navrhol, aby ju súd zamietol. Závery

a zistenia uvedené v napadnutom rozhodnutí žalovaného považoval za vecne správne, v ktorom sa
žalovaný vysporiadal s námietkami žalobcu.

6. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zotrval na odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia na vecnej
správnosti záverov a žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

7. Žalobca v podanej replike zo dňa 16.11.2021 nesúhlasil s vyjadrením žalovaného, že napadnuté
rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie je náležite odôvodnené. Mal za to, že správny
orgán sa nedostatočne vysporiadal so skutkovým stavom, nakoľko žalobca podrobne v jednotlivých
námietkach identifikoval možný dosah týchto zmien na životné prostredie, pričom požadoval doplnenie

dokumentácie pre účely ochrany životného prostredia. Žalovaný sa vôbec nevysporiadal s jednotlivými
námietkami, ktoré sú na daný prípad aplikovateľné a ktoré na daný prípad aplikovateľné nie sú.
Druhostupňový orgán sa vôbec nevysporiadal s jednotlivými bodmi v stanovisku, ktoré žalobca uviedol
obdobne prvostupňový orgán. Správny orgán v danej problematike má povinnosť sa vysporiadať
s každým argumentom, ktorý žalobca vo svojom stanovisku uviedol. Podľa žalobcu len samotné

konštatovanie, že pripomienka žalobcu nie je dôvodná nie je bez ďalšieho náležitým odôvodnením,
prečo sa pripomienka žalobcu nepremietla do samotného rozhodnutia. Žalobca poukázal na analýzu
VIA IURIS z roku 2020. Žalobca ďalej namietal ako nesprávny postup, skutočnosť, že neboli zvolené
konzultácie v zmysle § 63 zákona EIA. Žalobca mal za to, že správne orgány z dôvodu svojvoľného
postupu predmetné konzultácie neuskutočnili, a to napriek tomu, že ide o inštitút správneho vybavenia

veci a odstránenia jednotlivých aplikačných problémov a výkladových nezrovnalostí. Zopakoval, že vo
veci je možné správny poriadok použiť len subsidiárne. Poukázal na Smernicu Európskeho parlamentu
a Rady, ktorou sa mení smernica 2011/92/EÚ o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných
projektov na životné prostredie č. 2014/52/EÚ zo dňa 16.04.2014, ktorá vo svojich východiskáchrozvíja dôvody úpravy smernice. Podľa názoru žalobcu žalovaný, ako aj prvostupňový správny orgán,
nepostupuje rovnako pri posudzovaní vplyvov na životné prostredie ako ekvivalentné orgány v iných
členských štátoch a je snahou danej novely zmena postupov v rámci konaní o posudzovaní vplyvov na

životné prostredie tak, aby takéto konania prebiehali vo všetkých členských štátoch rovnako. Z uvedenej
novely smernice vyplýva, že verejnosť má nárok na vykonanie konzultácií v každej fáze povoľovacieho
konania, povoľovací orgán má povinnosť tieto konzultácie vykonať a informácie nadobudnuté v rámci
konzultácií zapracovať do svojich analýz, na základe ktorých posudzuje vplyv. Je zrejmé, že pri tvorbe
smernice sa považovalo za žiadúce, a teda za súladné s účelom a cieľom smernice, aby posudzovací

orgán vo svojej činnosti vychádzal z čo najširšieho množstva informácií, ktoré si dokáže zabezpečiť,
aj keď mu to nemusí zákon priamo prikazovať. Je to tým, že v prípade ochrany životného prostredia
je správnejšie postupovať so zvýšenou mierou opatrnosti pri vydávaní rozhodnutí, ktoré na životné
prostredie môžu mať vplyv. Za povšimnutie stojí aj pojem „dobrý správny postup“, ktorý je v Európskej
únii naviazaný na Európsky kódex dobrej správnej praxe, ktorý má súvis s právom podľa čl. 41 Charty
základných práv občanov Európskej únie. Procesný postup subsumujúci proces posudzovania len

pod správne právo však naznačuje nie osobitný prístup v súlade so základnými zásadami správneho
práva, so zákonom o posudzovaní, Aarhuským dohovorom a Smernicou o posudzovaní vplyvov na
životné prostredie, ale výlučne byrokratický prístup upierajúci procesné práva účastníkov a s cieľom
zachovať si rozhodovaciu dominanciu na úkor participácie, ktorej dosiahnutie je jedným z účelov a cieľov
Aarhuského dohovoru. Je to badať aj v časti napadnutého rozhodnutia, kde žalovaný uvádza, že na

uskutočnenie konzultácie neexistuje právny nárok a že orgán ako nadriadený v konaní určuje, ktoré
dôkazy sa vykonajú a ktoré nie. Žalobca zdôraznil, že účelom konzultácií je oveľa viac ako len poskytnúť
žalovanému podklady pre rozhodnutie. Je to umožniť účastníkom a dotknutým inštitúciám participovať
na rozhodnutí tým, že v súlade s § 3 ods. 4 správneho poriadku si sami ustália potrebu ďalšieho
posudzovania, resp. rozsah environmentálnych opatrení, či ďalších náležitostí týkajúcich sa životného

prostredia. Žalobca konštatoval, že umelé vytváranie prekážok verejnosti pri účasti na povoľovacích
konaniach je šikanóznym výkonom práva zo strany správneho orgánu, kde orgán priamo využíva
verejnú moc, ktorá mu bola zverená, a ktorá má slúžiť vo verejnom záujme na to, aby sťažoval
prístup verejnosti, ktorej cieľom je ochrana životného prostredia, k informáciám. Správny orgán sa
nedostatočne vysporiadal so skutkovým stavom, keďže žalobca podrobne v jednotlivých námietkach

identifikoval možný dosah zmien na životné prostredie, pričom požadoval doplnenie dokumentácie pre
účely ochrany životného prostredia. Žalovaný sa vôbec nevysporiadal s jednotlivými námietkami, ktoré
sú na daný prípad aplikovateľné a ktoré na daný prípad aplikovateľné nie sú. Odvolací orgán sa nemôže
v priebehu preskúmania rozhodnutia, ktoré súvisí s ochranou základných práv a slobôd, uchýliť ku
konštatovaniu, že všetky námietky sú v celom rozsahu nedôvodné a nesúvisiace, bez akéhokoľvek

ďalšieho priblíženia v tomto rozhodnutí. Predmetné rozhodnutie nespĺňa základné atribúty rozhodnutia
v zmysle judikatúry Najvyššieho súdu SR, ako aj Ústavného súdu SR, ktorá definovala určité kritériá
na odôvodnenie rozhodnutí súdov a správnych orgánov, ktoré by mali definovať, prečo na jednotlivé
argumenty účastníka konania prihliadali a na niektoré nie, aké myšlienkové úvahy ich k tomu viedli,
aké právne normy aplikovali na posúdenie predmetných námietok. V rozhodnutí žalovaného absentujú

akékoľvek z predmetných kritérií. Len samotné konštatovanie, že pripomienka žalobcu nie je dôvodná,
nie je bez ďalšieho náležitým odôvodnením, prečo sa pripomienka žalobcu nepremietla do samotného
rozhodnutia. Žalobca ďalej zopakoval, že ako občianske združenie presadzuje verejný záujem v oblasti
ochrany životného prostredia. V konaní nebolo preukázané, že by žalobca svoje pôsobenie zneužíval
nad zákonom predpokladanú primeranú mieru. Základným nástrojom prístupu k spravodlivosti v oblasti

životného prostredia je totiž správna žaloba podľa § 178 ods. 1 alebo 3 SSP. Ak sa žalobca chcel
domáhať právnej ochrany pred súdom, musel podať vo veci odvolanie na správnom orgáne. Skutočnosť,
že to žalobca robí právne kvalifikovane a odvoláva sa pritom na znenia všeobecne záväzných
právnych predpisov, chrániacich jednotlivé verejné záujmy životného prostredia, spôsobuje zdanlivú
stereotypnosť, ktorú však musí príslušný stavebný úrad vedieť „rozmeniť na drobné“ v konkrétnom

prípade. V danom prípade bol nesúlad konkretizovaný rozporom s právoplatným rozhodnutím vo veci
posudzovania vplyvov na životné prostredie na prevádzkovo súvisiacu stavbu parkovacieho domu a
rozporu s vodným zákonom. Žalobca nesúhlasil s argumentáciou žalovaného, že zneužíva svoje práva,
keďže svojim pripomienkami sleduje čo najvyššiu možnú mieru ochrany životného prostredia, a teda
priamo naplňuje účel zákona o posudzovaní, tak ako je definovaný v § 2 tohto predpisu.

8. K replike žalobcu sa písomne vyjadril ďalší účastník konania 1/, ktorý zotrval na svojom vyjadrení.
Žalovaný v súdom stanovenej lehote dupliku k replike žalobcu nepodal. K replike ďalšieho účastníka
konania sa žalobca a žalovaný nevyjadrili.9. Správny súd prejednal vec na nariadenom pojednávaní, nakoľko o jeho nariadenie požiadal žalobca.
Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako i postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu v zmysle §

177anasl.zákonač.162/2015Z.z.(Správnysúdnyporiadok,SSP),pričompritomtopostupevychádzal
zo žalobných bodov predloženej správnej žaloby, ktorými bol viazaný podľa § 183 SSP. Správny súd pri
aplikácii § 135 ods. 1 SSP vychádzal zo skutkového a právneho stavu v čase právoplatnosti rozhodnutia
orgánu verejnej správy, keďže nebola daná výnimka podľa § 135 ods. 2 SSP, aby správny súd prihliadol
ajnazmenustavukudňuvyhláseniasvojhorozhodnutia.Správnysúdskonštatovalnedôvodnosťžaloby,

v nadväznosti na čo podľa § 190 SSP rozhodol o jej zamietnutí s nasledovným zdôvodnením:

10. Žalovaný a ďalší účastníci konania 1/ a 2/ na pojednávaní zotrvali na svojich vyjadreniach a vecnej
správnosti napadnutého rozhodnutia a žiadali žalobu zamietnuť.

11. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych

práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

12. Podľa § 182 ods. 1 písm. e) SSP, v správnej žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych
dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia alebo opatrenia za nezákonné (ďalej len

„žalobné body“).

13. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

14. Podľa § 20a zákona o posudzovaní, rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní a záverečné
stanovisko okrem všeobecných náležitostí rozhodnutia obsahuje
odôvodnenie rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní podľa § 29 ods. 13 alebo
odôvodnenie záverečného stanoviska vrátane toho, ako sa príslušný orgán vysporiadal s jednotlivými
stanoviskami doručenými v priebehu posudzovania vplyvov, ako aj s odborným posudkom podľa § 36 a

dôvody odsúhlasenia alebo neodsúhlasenia realizácie navrhovanej činnosti podľa § 37 ods. 4 a prílohy
č. 12 časti VII a
ďalšie údaje uvedené v prílohe č. 12.

15. Podľa § 29 ods. 1 zákona o posudzovaní ak ide o navrhovanú činnosť uvedenú v § 18 ods. 2,

navrhovateľ je povinný pred začatím povoľovacieho konania k navrhovanej činnosti doručiť príslušnému
orgánu písomne a elektronicky
a) zámer s náležitosťami podľa § 22 ods. 3 a prílohy č. 9, ak má byť predmetom zisťovacieho konania
navrhovaná činnosť alebo
b) oznámenie o zmene navrhovanej činnosti vypracované podľa prílohy č. 8a, ak má byť predmetom

zisťovacieho konania zmena navrhovanej činnosti.

16. Podľa § 29 ods. 2 zákona o posudzovaní príslušný orgán na základe zámeru alebo oznámenia o
zmene navrhovanej činnosti vykoná zisťovacie konanie o posudzovaní navrhovanej činnosti k zámeru
alebo k oznámeniu o zmene navrhovanej činnosti a rozhodne, či sa predmet zisťovacieho konania bude

posudzovať podľa tohto zákona.

17. Podľa § 29 ods. 3 zákona o posudzovaní ak sa rozhoduje o tom, či sa navrhovaná činnosť alebo
jej zmena bude posudzovať podľa tohto zákona, primerane sa použijú kritériá pre zisťovacie konanie
uvedené v prílohe č. 10, pričom príslušný orgán prihliada aj na stanoviská podľa § 23 ods. 4.

18. Podľa § 29 ods. 13 zákona o posudzovaní, výroková časť rozhodnutia vydaného v zisťovacom
konaní, okrem náležitostí ustanovených všeobecným predpisom o správnom konaní, obsahuje určenie,
či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena má posudzovať podľa tohto zákona. Ak ide o rozhodnutie, v
ktorom sa určilo, že navrhovaná činnosť alebo jej zmena nepodlieha posudzovaniu podľa tohto zákona,

výroková časť rozhodnutia obsahuje aj podmienky, ktoré eliminujú alebo zmierňujú vplyv na životné
prostredie.19. Podľa § 24 ods. 2 zákona o posudzovaní dotknutá verejnosť má postavenie účastníka v konaniach
uvedených v tretej časti a následne postavenie účastníka v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti
alebo jej zmene, ak uplatní postup podľa odseku 3 alebo odseku 4, ak jej účasť v konaní už nevyplýva z

osobitného predpisu. Právo dotknutej verejnosti na priaznivé životné prostredie, ktorá prejavila záujem
na navrhovanej činnosti alebo jej zmene postupom podľa odseku 3 alebo odseku 4, môže byť povolením
navrhovanej činnosti alebo jej zmeny alebo následnou realizáciou navrhovanej činnosti alebo jej zmeny
priamo dotknuté.

20. Podľa § 24 ods. 3 zákona o posudzovaní verejnosť prejaví záujem na navrhovanej činnosti alebo
jej zmene a na konaní o jej povolení podaním
odôvodneného písomného stanoviska k zámeru podľa § 23 ods. 4,
odôvodnených pripomienok k rozsahu hodnotenia navrhovanej činnosti alebo jej zmeny podľa § 30 ods.
8,
odôvodneného písomného stanoviska k správe o hodnotení činnosti podľa § 35 ods. 2,

odôvodneného písomného stanoviska k oznámeniu o zmene podľa § 29 ods. 9.

21.Podľa§24ods.4zákonaoposudzovaníverejnosťmáprávopodaťodvolanieprotirozhodnutiuotom,
či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena má posudzovať podľa tohto zákona (ďalej len „rozhodnutie
vydané v zisťovacom konaní“), alebo proti záverečnému stanovisku aj vtedy, ak nebola účastníkom

zisťovacieho konania alebo konania o vydaní záverečného stanoviska alebo jeho zmeny. Za deň
doručenia rozhodnutia sa pri podaní takého odvolania považuje pätnásty deň zverejnenia rozhodnutia
vydaného v zisťovacom konaní podľa § 29 ods. 15 alebo záverečného stanoviska príslušným orgánom
podľa § 37 ods. 6. Verejnosť podaním odvolania zároveň prejaví záujem na navrhovanej činnosti a na
konaní o jej povolení.

22. Podľa § 63 ods. 1 zákona o posudzovaní príslušný orgán pri posudzovaní vplyvov strategických
dokumentov alebo navrhovaných činností alebo ich zmien zabezpečí vykonanie konzultácií s
povoľujúcimorgánomaleboschvaľujúcimorgánom,rezortnýmorgánom,dotknutýmorgánom,dotknutou
obcou a dotknutou verejnosťou, ktorá má možnosť zúčastniť sa konzultácií počas celého procesu

posudzovania vplyvov.

23.Podľa§63ods.2zákonaoposudzovaníobsahomkonzultáciímedzinavrhovateľom,obstarávateľom
a ostatnými subjektmi procesu posudzovania vrátane verejnosti môžu byť najmä
a) doplňujúce informácie o strategickom dokumente a navrhovanej činnosti,

b) informácie o možných vplyvoch strategického dokumentu a navrhovanej činnosti na životné prostredie
vrátane zdravia,
c) vzájomné oboznámenie sa so stanoviskami,
d) doplnenie alebo upresnenie navrhovaných opatrení,
e) obsah a rozsah poprojektovej analýzy.

24. Podľa § 63 ods. 3 zákona o posudzovaní príslušný orgán uvedie výsledky konzultácií v odôvodnení
rozhodnutia zo zisťovacieho konania podľa § 7 a 29 a v záverečnom stanovisku podľa § 14 a 37.

25. Podľa § 64 zákona o posudzovaní, na konania podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis

o správnom konaní okrem
konania podľa druhej a štvrtej časti zákona,
osobitosti konania podľa § 20 ods. 1 a 3,
upustenia od variantného riešenia podľa § 22 ods. 6,
určenia obcí, v ktorých bude zámer k nahliadnutiu podľa § 23 ods. 2,

určenia rozsahu hodnotenia a harmonogramu podľa § 30,
konfliktu záujmov podľa § 63a.

26. Podľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a

musí obsahovať predpísané náležitosti.

27. Podľa § 47 ods. 1, 2, 3 správneho poriadku, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie
a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konaniavyhovuje v plnom rozsahu. Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho
predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ
sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu;

lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán
uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení
dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako
sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

28. Podľa § 23 ods. 1 správneho poriadku účastníci konania a ich zástupcovia a zúčastnené osoby
majú právo nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy, odpisy a dostať kópie spisov s výnimkou zápisníc
o hlasovaní alebo dostať informáciu zo spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní iným spôsobom.

29. Podľa § 23 ods. 2 správneho poriadku správny orgán môže povoliť nazrieť do spisov a urobiť si
výpis, odpis, môže poskytnúť kópiu spisov alebo môže poskytnúť informáciu zo spisov iným spôsobom

aj iným osobám, pokiaľ preukážu odôvodnenosť svojej požiadavky. Správny orgán je povinný umožniť
nazerať do spisov verejnému ochrancovi práv, komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotným
postihnutím v súvislosti s výkonom ich pôsobnosti.

30. Podľa § 23 ods. 3 správneho poriadku správny orgán je povinný urobiť opatrenie, aby sa postupom

podľa odsekov 1 a 2 nesprístupnila utajovaná skutočnosť, bankové tajomstvo, daňové tajomstvo,
obchodné tajomstvo alebo neporušila zákonom uložená alebo uznaná povinnosť mlčanlivosti.

31. Podľa § 23 ods. 4 správneho poriadku správny orgán poskytuje kópie spisov za úhradu materiálnych
nákladov spojených so zhotovením kópií, zadovážením technických nosičov a s ich odoslaním.

32. Podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku, správny orgán je povinný dať účastníkom konania a
zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k
spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

33.Podľa§17ods.1písm.c)zákonač.305/2013Z.z.oelektronickejpodobevýkonupôsobnostiorgánu
verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (Zákon o e-Governmente) v znení účinnom ku
dňu právoplatnosti napadnutého uznesenia (ďalej len „zákon o e-Governmente“), orgán verejnej moci je
povinnýuplatňovaťvýkonverejnejmocielektronickypodľatohtozákona,pričomtútopovinnosťnemá,ak
ideoúkonyvkonaníoprávach,právomchránenýchzáujmochalebopovinnostiachosôb,ktoréspočívajú

vo výkone činnosti, akou je ústne pojednávanie, miestne zisťovanie, výkon kontroly alebo dohľadu na
mieste, obhliadka, nazeranie do spisov, predvedenie a iné obdobné úkony, ktoré sa vykonávajú mimo
úradnej budovy, v ktorej sídli orgán verejnej moci.

34.Podľačl.4ods.1Aarhuskéhodohovoru,každáStranazabezpečí,žeorgányverejnejmoci,vrozsahu

tohto článku a v rámci vnútroštátnych právnych predpisov sprístupnia verejnosti na základe žiadosti
informácie o životnom prostredí; ak sa tak požaduje a vyplýva to z ustanovenia písmena b) aj kópie
aktuálnej dokumentácie obsahujúcej alebo pozostávajúcej z týchto informácií:
bez toho, aby musel byť preukázaný záujem;
v požadovanej forme s výnimkou, ak:

je pre orgány verejnej moci vhodné poskytnúť ich v inej forme, pričom v tomto prípade bude uvedený
dôvod, pre ktorý boli poskytnuté v takejto forme; alebo
informácia je už verejne dostupná v inej forme.

35. Správny súd konštatuje, že preskúmaním spisového materiálu zistil, že spoločnosť SAMHWA

TECH, s.r.o., so sídlom Jozefa Lettricha 2013/4, 039 01 Turčianske Teplice, IČO: 48 123 676, predložila
dňa 10.03.2020 Okresnému úradu Turčianske Teplice oznámenie o zmene na začatie zisťovacieho
konania „Skladová hala - SAMHWA“, vypracovaný podľa Prílohy č. 10 k zákonu EIA, čím bolo začaté
správne konanie podľa § 18 ods. 2 písm. d) a podľa § 29 ods. 1 písm. b) zákona EIA. Účelom
predloženého oznámenia o zmene činnosti bolo vybudovanie nového skladového priestoru o ploche

1 180 m2 a uvoľnený priestor vo výrobnej hale využiť pre procesy zvárania (osadenie 30 zváracích
agregátov). Skladová hala bude jednoloďový objekt obdĺžnikového pôdorysu s rozmermi 48,4m x 24,4m
(po opláštení). Svetlá výška haly bude min. 5,0m, výška hrebeňa je 6,5m nad úrovňou podlahy (±0,000).
Objekt bude zastrešený symetrickou sedlovou strechou so sklonom strešných rovín 5°. Založenieoceľového skeletu bude plošné, na základových železobetónových pätkách, podlaha v objekte bude
betónová (priemyselná) s požadovanou plošnou únosnosťou. Opláštenie stien je predbežne navrhnuté
z vodorovných stenových sendvičových panelov, strešný plášť bude tvorený strešnými sendvičovými

panelmi. Medzi existujúcou výrobnou halou a novou skladovou halou bude vybudovaný krytý prejazd,
ktorý má pôdorys 10m x 42,35m. Prestrešenie bude vybudované ako pultový prístrešok so sklonom
strešnej roviny 5°, strešný plášť bude tvorený profilovaným plechom. Nosný systém prístrešku je
priečny, osová vzdialenosť priečnych nosných polorámov je 6,0m (7 polí x 6,Om = 42,Om). Predbežne
sa uvažuje s uložením nových stĺpov na základové pätky existujúcej haly a s uložením nosníkov s

teoretickým rozpätím 10,0 m na obvodové stĺpy novej haly. Objekt nebude napojený na vodovod a
kanalizáciu, nebude vykurovaný. Vetranie bude pomocou vzduchotechnických zariadení, bez ohrevu
vzduchu, výmena bude zabezpečená 5x za hodinu. V skladovej hale bude skladovaný vstupný materiál-
kovové diely na zváranie, obalový prepravný materiál ako aj hotové výrobky. Uvoľnený skladový priestor
vo výrobnej hale bude využitý pre rozšírenie výroby. Rozšírenie výroby bude spočívať v osadení 30
zváracích robotov do uvoľnených priestorov výrobnej haly. Nové roboty budú odsávané a napojené na

existujúcu filtračnú stanicu.

36. Na základe podanej žiadosti spoločnosti bolo začaté dňa 10.03.2020 správne konanie za
účelom posudzovania predpokladaných vplyvov činností na životné prostredie predložených v zámere
„Skladová hala - SAMHWA“, pričom zároveň prvostupňový správny orgán zverejnil informáciu pre

verejnosť podľa § 24 ods. 1 zákona o posudzovaní vplyvov. Prvostupňový správny orgán upovedomil
Mesto Turčianske Teplice a dotknuté orgány o tom, že dňom doručenia zámeru začalo zisťovacie
konanie podľa zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a zároveň ich informoval o tom, že
na webovej stránke Ministerstva životného prostredia SR je zverejnený zámer.

37. V zákonom stanovenej lehote sa vyjadrili:
a) Ministerstvo hospodárstva SR, a to listom č.j.: 13987/2020-4210-19441 zo dňa 01.04.2020 s
odporučením ukončiť proces EIA v zisťovacom konaní
b) Okresný úrad Turčianske Teplice, odbor krízového riadenia a to listom č.j.: OU-TR-
OSZP-2020/000335-002 zo dňa 07.04.2020, pričom nepožadoval posudzovanie podľa zákona č.

24/2006
c) Mesto Turčianske Teplice bez pripomienok.
d) Okresný úrad Turčianske Teplice, odbor starostlivosti o životné prostredie
da) úsek štátnej správy odpadového hospodárstva listom č.j.: OU-TR-OSZP-2020/000324-002 zo dňa
21.03.2020, pričom nepožadoval posudzovanie podľa zákona č. 24/2006

db) úsek štátnej vodnej správy listom č.j.: OU-TR-OSZP-2020/000329-002 zo dňa 24.03.2020, pričom
nepožadoval posudzovanie podľa zákona č. 24/2006
dc) úsek štátnej správy ochrany ovzdušia listom č.j.: OU-TR-OSZP-2020/000334-002 zo dňa
07.04.2020, pričom nepožadoval posudzovanie podľa zákona č. 24/2006
e) Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Žiline listom č.: PPL 2020/001698 zo dňa

26.03.2020 s tým, že súhlasí s navrhovanou činnosťou za dodržania ním určených podmienok
f) Žalobca ako verejnosť prejavil v stanovenej lehote záujem na navrhovanej činnosti, pričom predložil
vo veci aj písomné stanovisko s pripomienkami. Súčasne pre prípad ak by správny orgán rozhodol,
že zámer nebude posudzovaný podľa zákona EIA žiadal zapracovať svoje pripomienky, ktoré boli v
napadnutom rozhodnutí zhrnuté na strane 14 až. 15.

Ďalšie orgány sa k veci nevyjadrili.

38. Navrhovateľ zámeru sa vyjadril k jednotlivo ku každej z 38 pripomienok, ktoré žalobca uvádzal vo
svojom stanovisku, ako aj k navrhovaným opatreniam zo strany žalobcu, pričom tak pripomienky ako
aj reakcia navrhovateľa na navrhované opatrenia sú obsahom napadnutého rozhodnutia na strane č.

9 až 14.

39. Okresný úrad Turčianske Teplice, odbor starostlivosti o životné prostredie oznámil listom č. OU-TR-
OSZP-2020/00299-011 zo dňa 01.04.2020, že účastníci konania sa môžu oboznámiť s podkladmi na
vydanie rozhodnutia a v súlade s § 33 ods. 2 Správneho poriadku a upovedomil účastníkov konania

a zúčastnené osoby o možnosti nahliadnutia do spisového materiálu a vyjadrenia sa k podkladom
rozhodnutia i k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť ich doplnenie. Dňa 15.04.2020 vydal Okresný
úrad Turčianske Teplice, odbor starostlivosti o životné prostredie v predmetnej veci rozhodnutie č.OU-TRZA-OSZP-2020/00299-020l, v ktorom rozhodol, že navrhovaná zmena činnosti „Skladová hala
SAMHWA“, sa nebude posudzovať podľa zákona EIA.

40. Správny súd konštatuje, že v danom prípade sa žalobca ako zainteresovaná verejnosť domáha
preskúmania postupu správneho orgánu pri rozhodovaní o tom, či navrhovaná činnosť „Skladová hala
- SAMHWA“ je v súlade s enviromentálnymi požiadavkami pre danú lokalitu a či boli prijaté dostatočne
účinné opatrenia na elimináciu vplyvov na životné prostredie v súvislosti s touto činnosťou. Správny súd
uvádza, že proces posudzovania vplyvov na životné prostredie označované medzinárodnou značkou

EIA, ktorý je aj predmetom Smernice Rady ES z júna 1985 č. 85/337/EC v hodnotení účinkov určitých
verejných a súkromných investícií na životné prostredie, predstavuje významný prostriedok v systéme
ekologickej prevencie. V právnom poriadku Slovenskej republiky je tento proces predmetom zákona č.
24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov. Cieľom posudzovania vplyvov stavieb, činností, návrhov niektorých
rozvojových koncepcií a všeobecne záväzných právnych predpisov na životné prostredie je v zmysle

zákona komplexné, odborné a verejné vyhodnotenie vplyvov, zámerov na životné prostredie. V rámci
tohto procesu sa v spolupráci s verejnosťou a ostatnými dotknutými orgánmi porovnávajú výhody a
nevýhodyjednotlivýchvariantovvriešenízámerovsosobitnýmzreteľomnaekológiuaživotnéprostredie
identifikujú sa a ocenia sa predpokladané vplyvy vo všetkých zložkách životného prostredia a určia sa
potrebné opatrenia a vyberie sa optimálny variant. Za tým účelom musí navrhovateľ vypracovať zámer,

v ktorom zhodnotí predpokladané vplyvy na životné prostredie.

41. Zo spisového materiálu jednoznačne vyplýva, že navrhovateľ spoločnosť SAMHWA TECH, s.r.o.,
so sídlom Jozefa Lettricha 2013/4, 039 01 Turčianske Teplice, IČO: 48 123 676 predložil 10.03.2020 v
písomnej a elektronickej forme Okresnému úradu Žilina, odboru starostlivosti o životné prostredie, zámer

navrhovanej činnosti „Skladová hala - SAMHWA“, na vykonanie zisťovacieho konania podľa zákona o
posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov. Tento zámer je aj súčasťou pripojeného administratívneho spisu.

42. Zo zákona jednoznačne vyplýva, že tento zámer musí byť zverejnený a rozoslaný dotknutým

orgánom štátnej správy a obciam ktorých sa zámer týka a zámer musí byť zverejnený tak, aby mala
verejnosť možnosť si ho preštudovať a na tomto základe zaslať pripomienky. Zo spisového materiálu
ďalej vyplýva, že Okresný úrad Turčianske Teplice, odbor starostlivosti o životné prostredie, vyhodnotil
tento zámer ako kompletný, ktorý obsahuje všetky náležitosti podľa § 22 ods. 3 a ods. 4 zákona o
posudzovaní vplyvov a listom zo dňa 12.03.2020 začal správne konanie - zisťovacie konanie za účelom

posudzovania vplyvov v tejto navrhovanej činnosti na životné prostredie. V rámci zisťovacieho konania
Okresný úrad Žilina, zverejnil tento zámer na webovej stránke MŽP SR: https://www.enviroportal.sk/
sk/eia/detaillskladova-hala-samhwa- a vyzval príslušné dotknuté orgány, aby svoje stanoviská doručili
príslušnému Okresnému úradu Žilina, odboru starostlivosti o životné prostredie.

43. Správny súd konštatuje, že zámerom navrhovateľa SAMHWA, s.r.o. je teda vybudovanie novej
skladovej haly, využitie súčasného skladového priestoru na výrobné účely (zváracie roboty) a
vybudovanie krytého prejazdu medzi výrobnou a skladovacou halou. V existujúcom areáli slúžiacom
v súčasnosti k výrobe, a ktorý aj v minulosti bol využívaný na hospodárske účely (tzv. hnedá zóna).
Prevádzka sa má nachádzať mimo zastavané územie obce v priemyselnom areály, ktorý v súčasnosti

slúži na obdobné účely. Predpokladaný zámer navrhovanej činnosti podáva základnú charakteristiku
navrhovanej činnosti, základné údaje o súčasnom stave životného prostredia a základné údaje o
predpokladaných vplyvoch na životné prostredie. Ďalej zo spisového materiálu správny súd zistil, že
k tomuto zámeru sa vyjadrili dotknuté orgány (viď ods. 37 tohto odôvodnenia), pričom ich prípadné
pripomienky boli riadne vyhodnotené v rámci rozhodnutia, pričom všetky dotknuté orgány vyjadrila

záver, že posudzovanie zámeru je potrebné ukončiť v zisťovacom konaní. K predmetnému zámeru sa
vyjadril aj žalobca ako dotknutá verejnosť podľa § 24 zákona č. 24/2006 Z. z., ktorý mal k predloženému
zámeru viacero pripomienok. Tieto pripomienky boli predmetom skúmania zo strany správneho orgánu,
ktorý tieto pripomienky vyhodnotil a k jednotlivým vyjadreniam žalobcu sa písomne vyjadril vo svojom
stanovisku, ktoré je obsahom prvostupňového rozhodnutia ako aj napadnutého rozhodnutia.

44. Prvostupňový správny orgán vyhodnotil zámer tak, že navrhovaná činnosti je v katastrálnom území
Turčianske Teplice, mimo obytných zón (vzdialenosť cez 400m). Sú známe vplyvy na životné prostredie
uvedeného územia. Navrhovaná činnosť nevyvolá nové významné vplyvy. Uvedená skutočnosť saprejavila aj v stanoviskách od dotknutých subjektov, ktoré dali kladné stanoviská a nepožadovali
ďalšie posudzovanie zmeny navrhovanej činnosti. Opatrenia pre túto navrhovanú činnosť sa ukladajú z
dôvodu požiadaviek pripomienkujúcich subjektov. Písomné stanoviská od subjektov, ktoré ich nedoručili

v termíne podľa § 29 ods. 9 zákona EIA, sa považujú za súhlasné. Opatrenia pre túto činnosť sa
ukladajú a budú vyhodnotené v rámci povoľovacieho konania. Posudzovanie vplyvov na životné
prostredie podľa zákona sa vykonáva v predprojektovom štádiu. V rámci zámeru k navrhovanej
činnosti boli podrobne zdokumentované vstupy a výstupy a predpokladané vplyvy navrhovanej činnosti
zodpovedajúce stupňu prípravy navrhovanej činnosti - posudzovaniu vplyvov na životné prostredie

podľa zákona č. 24/2006 Z. z. Navrhovaná činnosť podlieha procesu povolenia podľa zákona
č. 79/2015 Z.z. o odpadoch v platnom znení. Navrhovaná činnosť môže byť realizovaná len na
základe právoplatných rozhodnutí orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva Tohto procesu
sa zúčastňujú orgány ochrany životného prostredia, ochrany zdravia a miestnej samosprávy, ktoré
sú dostatočnou zárukou, že nebude povolená taká navrhovaná činnosť, ktorá by bola v rozpore s
príslušnými ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov v oblasti ochrany životného

prostredia. Navrhovanú činnosť je tak možné za predpokladu plného rešpektovania všetkých zákonom
stanovených požiadaviek odporučiť k realizácii. Na základe preskúmania a zhodnotenia predloženého
zámeru k navrhovanej činnosti, vyjadrení subjektov konania, zistenia stavby z hľadiska zhodnotenia
povahy a rozsahu navrhovanej činnosti, miesta vykonávania navrhovanej činnosti, najmä jeho únosného
zaťaženia a ochrany poskytovanej podľa osobitných predpisov, významu očakávaných vplyvov na

životné prostredie a zdravie obyvateľstva, súladu s územno-plánovacou dokumentáciou a úrovne
spracovania zámeru dospel k záveru, že navrhovaná činnosť neohrozuje ani neprimerane neobmedzuje
práva a oprávnené záujmy subjektov konania a sú splnené podmienky na prijatie záveru, že činnosť
sa nebude posudzovať podľa zákona EIA. Ďalej uviedol, že v rámci zisťovacieho konania nezistil
žiadne skutočnosti, ktoré môžu byť v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi na ochranu

životného prostredia, alebo ktoré by v závažnej miere ohrozovali životné prostredie a zdravie obyvateľov,
ktoré by bolo potrebné posudzovať podľa zákona EIA.

45. Správny súd k tejto skutočnosti poznamenáva, že z obsahu jednotlivých pripomienok ktoré vzniesol
v rámci zisťovacieho konania žalobca ako zainteresovaná verejnosť, skutočne nevyplývajú žiadne

konkrétne negatívne vplyvy, ktoré by vznikli v procese navrhovanej činnosti pri prestavbe existujúcej
haly na zariadenie na zber a výkup odpadov, ktoré drží odpady len po krátky čas, a teda žalobca v
konaní neuviedol žiadne konkrétne dôvody, z ktorých by vyplývalo, že navrhovaná činnosť, ktorú chce
uskutočniť navrhovateľ predloženého zámeru, negatívne ovplyvní životné prostredie v danej lokalite. V
súvislosti s jednotlivými námietkami, ktoré vzniesol žalobca v danom konaní, správny súd poznamenáva,

že žalobca sa stavia do pozície osoby, ktorá háji záujmy verejnosti na úseku ochrany životného
prostredia, keď pri rozličných investičných zámeroch podáva námietky a žaloby, ktoré sú obsahovo
obdobné, nereagujúce na špecifiká jednotlivých investičných zámerov a špecifiká oblastí, v ktorých sa
majú tieto realizovať. Takéto nekonkrétne argumenty, ktoré sú aj obsahom námietok pred správnymi
orgánmi, majú za následok to, že táto činnosť môže byť posudzovaná aj na hranici toho, že zo strany

žalobcu sa jedná o účelové konanie, ktorého cieľom nie je poukazovať na negatívne vplyvy na životné
prostredie, ale že sa jedná čisto o osobný zámer žalobcu, kde chýba akýkoľvek verejný záujem. Krajský
súd v tomto smere poznamenáva, že v danom konaní neupiera právo žalobcu ako právo dotknutej
osoby alebo dotknutej verejnosti vplývať a svojimi námietkami regulovať nepriaznivé vplyvy navrhovanej
investičnejčinnostinaživotnéprostredie,avšaknámietkyktorésúvznášanézostranyžalobcuvzbudzujú

pochybnosti, že ide o námietky, ktoré sú presadzované vo verejnom záujme.

46. V súvislosti s námietkou žalobcu, že prvostupňový orgán vo svojom prvostupňovom rozhodnutí
nesprávneaplikoval§29ods.3a 13zákonaoposudzovanívplyvovnaživotnéprostredie,keďžalobcovi
nebolisprístupnenéverejnédokladyoktoréžiadalakuktorýmsachcelvyjadriťpredtýmakobolovydané

prvostupňové rozhodnutie, dospel súd k záveru, že ide o neodôvodnenú námietku. Súd poznamenáva,
že z obsahu spisového materiálu takéto porušenie zo strany prvostupňového správneho orgánu ani
žalovaného nezistil, keďže je zrejmé, že investičný zámer bol zverejnený na webovej stránke Okresného
úradu Žilina, odboru starostlivosti o životné prostredie a navyše pred vydaním rozhodnutia prvostupňový
správny orgán listom č. OU-TR-OSZP-2020/00299-011, oznámil všetkým účastníkom konania, že sa

môžu oboznámiť s podkladmi rozhodnutia v zmysle § 33 ods. 2 zákona o správnom konaní a majú
možnosť pred vydaním rozhodnutia sa k týmto podkladom aj vyjadriť prípadne navrhnúť ich doplnenie.
Pokiaľ žalobca namieta, že mu zo strany prvostupňového správneho orgánu neboli zaslané požadované
doklady zo spisu, tak krajský súd dáva do pozornosti skutočnosť, že úlohou správneho orgánu nieje v tomto smere poskytovať zo spisu listiny, ktoré požaduje niektorý z účastníkov, keď táto možnosť
účastníkovi vyplýva priamo zo zákona, ktorý môže v rámci celého konania nahliadnuť do spisu a
tieto listinné dôkazy si môže zo spisu zabezpečiť osobne na svoje náklady. Rovnako tak námietka

nezverejnenia všetkých podkladov na webovej stránke je nedôvodná, nakoľko uvedená povinnosť
nevyplýva zo znenia zákona, pričom žalobcov právny názor v danej veci je príliš extenzívny nemajúci
oporu v platnej právnej úprave.

47. Správny súd k námietke žalobcu, že napadnuté rozhodnutie je nedostatočne odôvodnené nakoľko

neobsahuje vyhodnotenie stanovísk podľa § 29 ods. 13 zákona EIA je podľa názoru súdu
neopodstatnená. Podľa § 29 ods. 3 zákona č. 24/2006 Z. z., ak sa rozhoduje o tom, či sa navrhovaná
činnosť alebo jej zmena bude posudzovať podľa tohto zákona, použijú sa primerane pre zisťovacie
konanie kritériá ktoré sú obsiahnuté v prílohe č. 10 citovaného zákona, pričom príslušný orgán prihliada
aj na stanoviská dotknutých orgánov podľa § 23 ods. 4. Správny súd má za to, že žalovaný ako aj
prvostupňový správny orgán vyhodnotili tak žalobcove pripomienky, ako skutočnosti uvedené v odvolaní

a riadne sa s nimi vysporiadali, pričom v rozhodnutí vyhodnotili aj návrhy na prijatie opatrení. Skutočnosť,
že týmto pripomienkam nevyhoveli, resp. nezapracovali návrhy na prijatie opatrení, ktoré vyhodnotili ako
nedôvodné, nie sú samy o sebe dôvodom na zrušenie rozhodnutia, zvlášť ak posúdenie tak pripomienok
ako návrhov opatrení žalobcu súd posúdil ako vecne správne.

48. Správny súd má za to, že prvostupňový správny orgán aj žalovaný postupovali v zmysle citovaných
ustanovení, pretože z výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia jednoznačne vyplýva, že navrhovaná
činnosť „Skladová hala - SAMHWA“, ktorá bola uvedená v predloženom zámere, sa nebude posudzovať
podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Vo výrokovej časti sa ďalej uvádzajú aj podmienky,

ktoré pri spracovaní ďalšieho stupňa dokumentácie a v ďalšom procese konania je navrhovateľ povinný
rešpektovať (viď ods. 1 tohto odôvodnenia body a) až e)).

49. Z uvedeného teda jednoznačne vyplýva, že výrok napadnutého rozhodnutia ako aj prvostupňového
rozhodnutia obsahuje všetky podstatné náležitosti, ktoré sú uvedené v § 29 ods. 3 a § 29 ods. 13

zákona č. 24/2006 Z. z. a navyše jednou z podmienok, ktorú určil prvostupňový správny orgán, ktorú
žalovaný ako druhostupňový správny orgán akceptoval je aj podmienka, že dotknutá verejnosť uvedená
v § 24 zákona disponuje právami definovanými v súlade s 24 ods. 2 a že navrhovateľ sa musí zaoberať
podmienkami dotknutej verejnosti a požiadavky zohľadniť v dokumentácii stavby pre územné konanie
a pri povoľovaní činnosti podľa osobitných predpisov. Z uvedeného teda vyplýva, že správny orgán

určil, že dotknutá verejnosť, teda aj žalobca má právo zasahovať svojimi pripomienkami do konania
tým, že svojimi pripomienkami (zohľadnenie pripomienky č. 4) môže určovať podmienky, ktoré bude
navrhovateľ povinný akceptovať pri územnom konaní a pri získavaní ďalších povolení podľa osobitných
predpisov a že týmito pripomienkami sa jednotlivé správne orgány budú v dostatočnej miere zaoberať a
budú ich vyhodnocovať. V danom prípade teda zo strany správnych orgánov nedošlo k porušeniu vyššie

uvedených ustanovení, pretože správny orgán navrhovateľovi jednoznačne určil podmienky, ktoré je
povinný rešpektovať pri spracovaní ďalšieho stupňa dokumentácie stavby a v ďalšom procese konania o
povolení činnosti podľa osobitných predpisov a tieto podmienky sú jasne definované, pričom žalobca ako
zainteresovaná verejnosť môže svojimi pripomienkami do týchto konaní vstupovať ako ďalší účastník
konania.

50. Správny súd poukazuje na to, že na základe výsledkov zisťovacieho konania a doručených stanovísk
prvostupňový správny orgán dospel k rozhodnutiu, že navrhovaná činnosť nebude posudzovaná podľa
zákona č. 24/2006 Z.z., pretože jednotlivé dotknuté orgány sa k tejto navrhovanej činnosti vyjadrili buď
v tom zmysle, že určili, ktoré z podmienok musí navrhovateľ v ďalšom konaní dodržiavať resp. boli bez

pripomienok.

51. Ako už bolo vyššie uvedené, tak zo strany správnych orgánov nedošlo ani k porušeniu zákona
č. 43/2006 (Aarhuský dohovor), keď prvostupňový správny orgán sprístupnil verejnosti informácie
o životnom prostredí, ako aj zámer o navrhovanej činnosti a toto sprístupnenie bolo vykonané

spôsobom, ktorý je v dnešnej dobe štandardný, teda tieto doklady boli zverejnené na webovej
stránke prvostupňového správneho orgánu resp. Ministerstva životného prostredia SR. Pokiaľ ide o
námietku žalobcu, že tento nemohol riadne hájiť svoje záujmy a nebolo mu umožnené zúčastniť sa
konzultácií počas celého procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie v zmysle § 63 zákonao posudzovaní vplyvov na životné prostredie, tak súd rovnako ako žalovaný považuje uvedenú
námietku za neopodstatnenú. Správny súd sa stotožňuje so záverom žalovaného, že konzultácie v
zmysle ustanovenia § 63 zákona EIA sú v dispozícii konajúceho správneho orgánu, ktorý v konkrétnom

prípade na základe voľnej úvahy zváži vhodnosť ich vykonania. Z predmetného ustanovenia zákona
EIA nevyplýva povinnosť správneho orgánu vykonať konzultácie na žiadosť dotknutej verejnosti, ale
právo dotknutej verejnosti zúčastniť sa konzultácií v prípade, že správny orgán rozhodne o ich vykonaní.
je na posúdení správneho orgánu a to v prípade, že si to vyžaduje povaha veci a že si to vyžaduje
objasnenie určitých náležitostí, ktoré sú predmetom posudzovacej činnosti. V danom prípade správny

orgán nepovažoval za potrebné takéto ústne pojednávanie uskutočniť, pretože vyhodnotil podklady
zhromaždené v rámci vykonaného dokazovania za dostatočné a že na základe týchto podkladov bolo
možné vydať rozhodnutie v merite veci.

52. Správny súd k námietke žalobcu, že v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu zadefinoval všetky
enviromentálne záujmy a naznačil akým spôsobom ich treba riešiť, v tomto smere krajský súd má

za to, že druhostupňový správny orgán t. j. žalovaný sa vysporiadal so všetkými námietkami ktoré
boli predmetom odvolania a nie je pravdou tvrdenie, že žalovaný sa v odvolacom konaní zaoberal len
opisom jednotlivých námietok bez toho, že by tieto námietky vyhodnotil. Táto skutočnosť je zrejmá
z odôvodnenia druhostupňového rozhodnutia, kedy pri každej námietke je aj stanovisko odvolacieho
orgánu a tvrdenie žalobcu, že žalovaný sa v dostatočnej miere nevysporiadal s odvolacími námietkami

a že odôvodnenie druhostupňového rozhodnutia je stručné je neopodstatnené a zavádzajúce.

53. Súd ďalej poznamenáva, že je potrebné opätovne zdôrazniť, že pokiaľ žalobca argumentuje, že
administratívny spis mal prvostupňový správny orgán k dispozícii v elektronickej podobe a že teda
mohol žalobcovi zaslať jednotlivé kópie listov ktoré žiadal, tak krajský súd poznamenáva, že je na

úvahe správneho orgánu či takýto postup zvolí a či zašle tieto listiny na žiadosť žalobcu účastníkovi
konania. Pokiaľ však zaujme k tejto otázke negatívne stanovisko, nejde o skutočnosť, ktorá by mala
za následok nezákonnosť postupu správneho orgánu, pretože žalobca ako účastník konania si mal
právo zabezpečiť aj iným spôsobom tieto listiny, a to ako už bolo vyššie uvedené osobnou návštevou
a nahliadnutím do spisového materiálu a zabezpečením si kópií z tohto spisu. Pokiaľ sa žalobca v

súvislosti s neposkytnutím spisového materiálu v elektronickej podobe odvoláva na Aarhuský dohovor,
tak súd poznamenáva, že cieľom tohto dohovoru je umožniť účastníkom za podmienok určených
vnútroštátnym právom prístup k informáciám, avšak nie tým, že na požiadanie žalobcu bude správny
orgán sprístupňovať a zasielať spisové materiály účastníkom konania. Uvedený dohovor apeluje na
príslušné orgány umožniť účastníkom konania prístup do spisu, čo značí, že k porušeniu zákona a k

porušeniu tohto dohovoru by došlo iba v prípade, ak by správny orgán akýmkoľvek spôsobom zamedzil
účastníkovi konania prístup k spisu, nahliadnutie, zabezpečenie si fotokópie a pod. V danom prípade
však táto skutočnosť zo strany správnych orgánov nebola zistená súdom, a preto považuje krajský súd
konanie a postup správnych orgánov za súladný s Aarhuským dohovorom.

54. Ďalej má správny súd za to, že žalobca spochybňuje procesný postup administratívneho konania,
ktorým, ako sám tvrdí, sleduje ochranu práv verejnosti na priaznivé životné prostredie, avšak jeho postup
v dôsledku formalistických a nekonkrétnych, všeobecných námietok v zásade vyvoláva predĺženie
konania a oddialenie meritórnych rozhodnutí, čo nemôže byť cieľom relevantnej právnej úpravy, najmä
Aarhuského dohovoru a zákona o posudzovaní. Primárnym cieľom tejto právnej úpravy je ochrana

životného prostredia a zabezpečenie účinnej participácie verejnosti na zachovaní priaznivého životného
prostredia prostredníctvom sprístupňovania informácií v oblasti životného prostredia, zabezpečenie
účasti verejnosti na rozhodovacom procese a jej prístupe k spravodlivosti vo veciach životného
prostredia. Táto ochrana životného prostredia však musí mať skutočný obsah a nielen formálne
dovolávanie sa po nej. Je potrebné dôsledne posudzovať, kedy sú a kedy nie sú splnené podmienky

pre takýto postup, aby nedochádzalo k umelému predlžovaniu konania, aby sa zabezpečila dôsledná
ochrana jednak práv ďalšieho účastníka konania, ale aj dotknutej verejnosti, ktorá presadzuje verejný
záujem na ochrane životného prostredia, a súčasne, aby sa neposkytol priestor na šikanózny výkon
práv. Poskytnutie súdnej ochrany je namieste tam, kde správny súd zistí na základe žalobcom tvrdených
skutkových a právnych dôvodov nežiaduci zásah do práva na priaznivé životné prostredie, negatívny

vplyv predmetu posudzovaného zámeru (zmeny navrhovanej činnosti na životné prostredie) nie tam,
kde by k nemu mohlo len hypoteticky dôjsť.55. Všeobecné konštatovanie o nesúlade napadnutého rozhodnutia, resp. postupu, ktorý jeho vydaniu
predchádzal, s účelom Aarhuského dohovoru, o porušení zásad uplatňovaných v správnom konaní
(tvrdené porušenie § 3 ods. 4 správneho poriadku), o podstatnom porušení ustanovení o konaní pred

orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci
samej, bez konkretizácie jeho porušenia s poukazom na konkrétny dopad na práva žalobcu, len na
základe vlastných úvah a záverov žalobcu, na vecný prieskum správnym súdom nepostačuje. V žalobe
chýba náležitá vecná argumentácia žalobcu pre súdny prieskum. V prejednávanej veci v žalobnom
bode išlo o nekonkrétne, všeobecné námietky, ktoré boli v zásade len prejavom nesúhlasu s postupom

prvostupňového správneho orgánu. Správny súd nemôže za žalobcu vyhľadávať konkrétne dôvody
nezákonnosti.

56. Ako nedôvodnú vyhodnotil súd aj námietku žalobcu, že odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia
resp. rozhodnutia žalovaného je nedostatočné a že neobsahuje správnu úvahu, ktorou sa správne
orgány riadili pri vydaní napadnutých rozhodnutí. Súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia

žalovaného ako aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, má za to, že tieto rozhodnutia
spĺňajú náležitosti rozhodnutí v zmysle správneho poriadku a že tieto rozhodnutia sú dostatočne
odôvodnené a poskytujú dostatočný záver o tom, že v rámci zisťovacieho konania bola navrhovaná
činnosť z hľadiska povahy a rozsahu navrhovanej činnosti, miesta jej vykonávania a očakávaných
vplyvov na životné prostredie a zdravie obyvateľov, možnosti realizácie opatrení navrhnutých v zámere

na odstránenie a zmiernenie nepriaznivých dopadov navrhovanej činnosti na životné prostredie a
zdravie obyvateľov dostatočne vyhodnotená správnym orgánom a že táto navrhovaná činnosť nemá
negatívny vplyv na životné prostredie v danej lokalite. Správny súd ďalej uvádza, že rozsah a obsah
prieskumu žalobou napadnutého rozhodnutia je striktne vymedzený dôvodmi nezákonnosti uplatnenými
žalobcom v správnej žalobe. Všeobecná námietka nezákonnosti, obsahujúca tvrdenie žalobcu, podľa

ktorého rozhodnutie je v rozpore so zákonom alebo podľa ktorého orgán verejnej správy porušil, resp.
nedodržal procesné ustanovenia, avšak bez konkrétnej skutkovej a právnej argumentácie vzťahujúcej
sa k preskúmavanému konkrétnemu prípadu, žiadny priestor takémuto prieskumu nedáva, a preto musí
byť aj z tohto dôvodu vyhodnotená ako nedôvodná.

57. Správny súd dodáva, že v rámci koncentračnej zásady platnej v správnom súdnictve nemôže
prihliadať na tie námietky vznesené žalobcom, ktoré boli podané po zákonnej dvojmesačnej lehote od
oznámenia napadnutého rozhodnutia (§ 181 ods. 1 SSP). Žalobca je povinný sústrediť (koncentrovať)
tvrdenia o nezákonnosti rozhodnutia prostredníctvom žalobných bodov v zákonom stanovenej lehote.
V zmysle koncentračnej zásady je teda uvádzanie skutkových okolností a právneho posúdenia veci

a označovanie dôkazných návrhov obmedzené len do uplynutia lehoty na včasné podanie žaloby.
Správny súd preto nemôže prihliadať na ďalšie námietky uplatnené žalobcom v replike, pokiaľ nemali
svoj základ v žalobných bodoch včas podanej správnej žaloby. V prejednávanej veci v rámci repliky
žalobca prezentoval nové skutočnosti vyplývajúce z analýzy VIA IURIS, či ustanovenia Európskeho
kódexu dobrej správnej praxe a Charty základných práv EÚ, ktorými sa správny súd v dôsledku princípu

koncentrácie nemohol zaoberať. Pre správny súd je totiž podľa § 135 ods. 1 SSP rozhodujúci skutkový
stav v čase právoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktorým skutkovým
stavom je správny súd viazaný. V prejednávanej veci naviac neboli ani splnené podmienky, ktoré má
na mysli ust. § 120 SSP, pre ktoré by správny súd mohol sám vykonať dokazovanie (t. j. dokazovanie
nebolo nevyhnutné pre rozhodnutie správneho súdu vo veci, nešlo o rozhodnutie podľa § 192 SSP a

nešlo o rozhodnutie v konaní podľa § 6 ods. 2 písm. b), e), f), i), j) SSP.

58. Vzhľadom na skutočnosť, že správny súd všetky žalobné námietky vyhodnotil ako nedôvodné,
žalobu s poukazom na cit. ust. § 190 SSP zamietol.

59. O náhrade trov konania vo vzťahu k žalobcovi rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP a
contrario tak, že mu náhradu trov konania nepriznal, pretože v konaní nebol úspešný. Rovnako súd
nepriznal náhradu trov ani žalovanému (§ 168 SSP a contrario), pretože neboli splnené podmienky na
jeho aplikáciu - výnimočnosť situácie. Náhradu trov konania nepriznal ani ďalším účastníkom konania v
zmysle § 169 SSP a contrario, pretože nebola splnená podmienka na jeho aplikáciu. Nevznikli im totiž

trovy v súvislosti s plnením povinností, ktoré by mu explicitne uložil správny súd.

60. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

P o u č e n i e

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca odo
dňa doručenia tohto rozsudku na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského
súdu v Žiline.

V kasačnej sťažnosti je potrebné uviesť všeobecné náležitosti podania podľa § 57 SSP, t.j. ktorému
správnemu súdu je podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová

značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj,
kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo
zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“)
a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri
rozhodovaní porušil zákon tým, že
- na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
- účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom

- rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
- v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
- vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
- nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu
- patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

- rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
- sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
- nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
- podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho

zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d) SSP,
je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,

ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví

kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.