Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Thursday, November 30, 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 15CoCsp/25/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1122202796
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Mészárosová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1122202796.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Mészárosovej a členov
senátu JUDr. Márie Hajdínovej a JUDr. Silvie Walterovej v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko,
s.r.o., Bratislava, Pajštúnska č. 5, IČO: 35 724 803, zastúpený Remedium Legal, s.r.o., Bratislava,
Pajštúnska č. 5, IČO: 53 255 739, za ktorú konajú JUDr. Marek Baraník, JUDr. Ján Dolejš, Mgr. Martina
Klačanová a Mgr. Lucia Kostolanská, proti žalovanej: P. M. P. R. Á. Š. K. Y. M. Á. , N. F. XX.X.XXXX, C. A.

A., B. XXX/X, o zaplatenie 9.669,68 € s prísl., na odvolanie žalobcu proti platobnému rozkazu Okresného
súdu Bratislava I. zo dňa 25. apríla 2022, č. k. 23 Csp 37/2022-144, vo výroku o trovách konania, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolanie žalobcu o d m i e t a .

II. Žalovanej n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava I. platobným rozkazom zo dňa 25.4.2022, č. k. 23
Csp 37/2022-144, uložil povinnosť žalovanej do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatiť
žalobcovi sumu 9.669,68 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 220,28 € a s úrokom z omeškania vo
výške 5 % ročne zo sumy 8.700,26 € od 17.12.2021 do zaplatenia, alebo v tej istej lehote podať odpor
s vecným odôvodnením na menovanom súde (výrok I.) a povinnosť zaplatiť žalobcovi do 15
dní odo dňa doručenia platobného rozkazu náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok v sume

510,- € a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 637,37 € (výrok II.).

2.1. Proti tomuto platobnému rozkazu, jeho výroku II., podal žalobca včas odvolanie, namietajúc
nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie. Uviedol, že súd mu priznal náhradu trov
konania vo výške 1.147,37 €, ktoré pozostávajú zo súdneho poplatku vo výške 510,- € a trov právneho
zastúpenia vo výške 637,37. Namietal, že súd mu nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia, na ktorú

má v zmysle Civilného sporového poriadku spolu s vyhláškou č. 655/2004 Z.
z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb právo (ďalej len „vyhláška“).
Poukázal na to, že v žalobe si uplatnil trovy právneho zastúpenia za 3 úkony právnej služby a to prevzatie
a príprava zastúpenia, predžalobná výzva a podanie žaloby, vrátane 3 režijných paušálov. Dôvodil, že
náhradu si uplatnil len za úkony, ktoré boli nevyhnutne potrebné pre dosiahnutie úspechu vo veci, tieto
si uplatnil v zmysle § 13a vyššie uvedenej vyhlášky. K uvedeným úkonom si uplatnil aj režijný

paušál v zmysle § 16 vyhlášky. Podľa žalobcu ním uplatnená výška
trov konania je správna, pričom ju súd v platobnom rozkaze nepriznal. Dôvodil, že Pokus o zmier, ktorý
zaslal pred podaním žaloby žalovanému spĺňa všetky podmienky kvalifikovanej predžalobnej výzvy.
Žalovaný je v ňom upozornený na výšku pohľadávky, na úroky z omeškania a ďalšie poplatky súdneho
a exekučného konania. Zároveň sú v ňom uvedené aj platobné údaje na splatenie pohľadávky a
kontaktné údaje pre mimosúdne vyriešenie záležitosti. Poukázal na to, že dňa 15.6.2019 nadobudla

účinnosť novela vyhlášky a v zmysle § 13a ods. 1 písm. d) novelizovaného znenia vyhlášky sa za
samostatný úkon právnej služby považuje aj vypracovanie predžalobnej výzvy. Ďalej dôvodil, že cieľomuvedenej novely v zmysle dôvodovej správy k vyhláške je: „zabezpečiť, aby advokátom bolo umožnené
vyúčtovať si ako úkon právnej služby v občianskom konaní aj predžalobnú výzvu, nakoľko kvalifikovanou
predžalobnou výzvou možno v konečnom dôsledku odvrátiť súdne konanie a teda má svoj účel, v

dôsledkučohobyadvokátommalabyťpriznávanáodmenazatakýtoúkonvrámcináhradytrovprávneho
zastúpenia.“ Lex superior derogat legi inferiori je právny princíp, ktorý znamená, že ak existuje rozpor
medzi ustanoveniami dvoch právnych predpisov rôznej právnej sily, prednosť má predpis vyššej právnej
sily. V danom prípade je však aplikácia predmetného princípu vylúčená, nakoľko zákon č. 160/2015 Z.
z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) neupravuje spôsob určenia a výšku odmeny, náhrady

hotových výdavkov a náhrady za stratu času advokáta za právne služby poskytované klientom. V zmysle
uvedeného teda nie je možné nepriznať náhradu odmeny advokáta za predžalobnú výzvu ako úkon
právnej služby s jednoduchým odkazom na ust. § 251 C.s.p., nakoľko predmetné ustanovenie zákona
v žiadnom prípade neupravuje spornú problematiku na rozdiel od vyhlášky, čím sa vylučuje aplikácia
nadradenéhozákonnéhoprávnehopredpisu.Odvolateľpoukázalnato,ževcivilnomsporovomporiadku
nie sú stanovené žiadne obligatórne fázy procesu a ponecháva sa zodpovednosť za dodržanie princípu

procesnej ekonómie konajúcemu sudcovi. Konanie sa však stále berie ako jeden celok, ktorého začiatok
je stanovený momentom podania žaloby a koniec právoplatným skončením veci. Ak by bola prijatá
premisa, že procesným okamihom, od ktorého možno hovoriť o trovách konania je začatie súdneho
konania, pričom dovtedy nejde o trovy konania, v takom prípade nemožno hovoriť o trovách konania
v ponímaní spomínaného § 251 C.s.p. ani pri úkonoch právnej služby akými sú prevzatie a príprava

zastúpenia, či podanie samotného žalobného návrhu, nakoľko tieto úkony budú vždy s prihliadnutím na
časový horizont vykonané pred začatím súdneho konania. Ak však okresný súd považuje predmetné
úkony právnej služby za úkony vynaložené priamo v súvislosti s konaním na súde, na rozdiel od
predžalobnej výzvy, žalobca upriamil pozornosť okresného súdu opätovne na samotnú dôvodovú správu
k spornej novele vyhlášky. V samotnom článku 7 Civilný sporový poriadok normuje jednu zo základných

princípov a povinností civilného súdu, a tou je obligatórne priorizovanie
zmierlivého riešenia sporu, pričom daný účel v rámci predsúdneho konania sleduje práve predžalobná
výzva advokáta, najmä ak je predmetom konania peňažná pohľadávka. Úkon právnej služby akým je
predžalobná výzva takisto v žiadnom prípade nemožno kategorizovať ako náklad spojený s
uplatnením pohľadávky v ponímaní § 121 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, nakoľko

tento úkon je potrebné bezpodmienečne subsumovať pod trovy právneho zastúpenia poskytované po
prevzatí zastúpenia advokátom, ba dokonca priamo súvisí so samotným konaním na súde v prípade,
že subjekt, ktorému je takáto predžalobná výzva adresovaná ostane pasívny. Podľa žalobcu novela
vyhlášky odstránila pochybnosť o tom, či možno predžalobnú výzvu považovať za trovy právneho
zastúpenia, teda nie za príslušenstvo pohľadávky, a to práve tým, že tento úkon zaradila samostatne

medzi úkony, za ktoré patrí advokátovi odmena. Z uvedeného dôvodu nie je možné, aby si žalobca v
zmysle výzvy okresného súdu uplatnil spornú odmenu advokáta za predžalobnú výzvu v rámci nákladov
spojených s uplatnením pohľadávky. Porovnaním petitu žaloby s výrokom platobného rozkazu vo veci
samej jednoznačne vyplýva, že žalobe žalobcu bolo vyhovené v celom rozsahu, t. j. žalobca mal vo
veci plný úspech, preto mu vznikol nárok na plnú náhradu trov konania voči žalovanému. Poukázal na

uznesenia Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 27.10.2021, sp. zn. 8 Cob 74/2021 a zo dňa 29.4.2021,
sp. zn. 17 Co 28/2021, Okresného súdu v Banskej Bystrici zo dňa 28.7.2021, sp. zn. 17 Cosp 21/2021,
Okresného súdu v Trnave zo dňa 16.2.2022, sp. zn. 11 Csp 32/2020. Odvolateľ vytýkal súdu
prvej inštancie, že sa s tretím úkonom právnej služby vôbec nevysporiadal a neodôvodnil, prečo takýto
úkon nepriznal. Bolo tak porušené právo žalobcu na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, keďže

v tejto časti je predmetné rozhodnutie nezrozumiteľné a nepreskúmateľné pre nedostatok určitého a
presvedčivého odôvodnenia, z ktorého nie je možné zistiť, prečo súd takýto úkon nepriznal.
2.2.Vprípade,aksasúdnestotožnísvyššieuvedenouargumentáciou,žalobcapoukázalnaskutočnosť,
že civilné sporové konanie je ovládané zásadou iura novit curia (práva pozná súd), v dôsledku čoho
je zrejmé, že právne predpisy nie sú predmetom dokazovania, preto ich konajúci súd musí poznať.

Strany sporu nie sú povinné uplatnený nárok, ani obranu proti nemu, právne kvalifikovať, pretože
právna kvalifikácia veci je vecou súdu. Musia ale uviesť rozhodné skutočnosti, ktoré umožnia súdu,
aby uplatnený nárok alebo obranu proti nemu právne kvalifikoval. Súd je povinný skúmať, či tvrdené
skutočnosti možno podriadiť pod hypotézu niektorej právnej normy tak, aby z dispozície tejto právnej
normy bolo možné vyvodiť plnenie, prípadne určiť, či tu žalobcom požadovaný právny vzťah alebo právo

je alebo nie je, alebo potvrdiť také skutočnosti, ktoré bránia tomu, aby bolo žalobe vyhovené. Ak strana
sporu uvedie rozhodujúce skutočnosti, z ktorých vyvodzuje tvrdený nárok alebo obranu proti nemu, ale
s týmito skutočnosťami spája nesprávne právne následky, nie je súd viazaný právnym názorom strany
sporu a je povinný posúdiť vec podľa tých právnych noriem, ktoré na tvrdený a súdom zistený skutkovýstav dopadajú (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 22.9.2010, sp.
zn. 5 Cdo 196/2009). Ak teda súd rozhoduje o peňažnom plnení, ktoré vychádza zo skutkových tvrdení,
ktoré umožňujú posúdiť nárok po právnej stránke aj podľa iných noriem ako je žalobcom navrhované,

resp. výsledky vykonaného dokazovania umožňujú podriadiť uplatnený nárok pod iné hmotnoprávne
ustanovenie než akého sa žalobca dovoláva, je povinnosťou súdu uplatnený nárok takto posúdiť, a to
bez ohľadu na to, či v žalobe právny dôvod požadovaného plnenia je alebo nie je uvedený, alebo je
uvedený nesprávne. Nemožno preto uprieť súdu, aby v spojení so skutkovými zisteniami urobil sám
odlišné, právu zodpovedajúce hodnotenie žalobou uplatneného plnenia. S poukazom na § 121 ods. 3

Občianskeho zákonníka odvolateľ dôvodil, že podanou žalobou uplatnený nárok na zaplatenie sumy vo
výške 318,69 € s DPH, pozostávajúcej z jedného úkonu právnej služby (predžalobná výzva) a jedného
režijného paušálu k úkonu právnej služby mohol byť v prejednávanom prípade zo strany súdu právne
posúdený ako nárok na zaplatenie príslušenstva pohľadávky podľa citovaného ustanovenia a to bez
ohľadu na to, že žalobca takto uplatnený nárok špecifikoval v žalobe ako nárok na náhradu
trov konania. Zároveň poukázal na uznesenie Krajského súdu v Trnave zo dňa 26.1.2022,

sp. zn. 24 Co 33/2021.
2.3. Odvolaciemu súdu navrhol, aby platobný rozkaz v napadnutom rozsahu preskúmal a v zmysle
ustanovenia § 388 C.s.p. ho zmenil tak, že zaviaže žalovaného okrem iného aj na úhradu predžalobnej
výzvy vo výške 304,73 € s DPH, spolu s režijným paušálom vo výške 13,96 € s DPH, resp. v zmysle
ustanovenia § 389 C.s.p. ho zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie v napadnutej časti na ďalšie konanie.

3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

4. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom rozsahu, v
medziach odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia

odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je prípustné.

5. Podľa § 355 ods. 2 C.s.p. proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon
pripúšťa.

6. Podľa § 357 C.s.p. odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o
a) zastavení konania, b) odmietnutí podania vo veci samej, c) odmietnutí žaloby na obnovu konania,
d) návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, alebo zabezpečovacieho opatrenia, e) zrušení
neodkladného opatrenia, alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa § 334 a § 335 ods.
1, f) návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávností, okrem odôvodnenia, g)

zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku h) zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie,
i) návrhu na predbežnú vykonateľnosť rozsudku, j) odklade vykonateľnosti rozhodnutia, k) povinnosť
zložiť zábezpeku vo veciach práva duševného vlastníctva, l) zabezpečení dôkazného prostriedku, m)
nároku na náhradu trov konania, n) prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a)
a § 164, o) návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia, o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho

rozhodnutia a vo veciach výkonu cudzieho rozhodnutia.

7. Podľa § 386 písm. c) C.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.

8. Odvolací súd je oprávnený rozhodovať o odvolaní proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie iba vtedy,
ak je odvolanie prípustné. Rozhodnutie, voči ktorému nie je prípustné odvolanie, stane sa doručením
stranám konania právoplatným, a preto je odvolací súd povinný prípadné odvolanie odmietnuť.

9. Po preskúmaní odvolania odvolací súd zistil, že žalobca odvolaním nenapadol výrok súdu prvej

inštancie, ktorým mu tento priznal nárok na náhradu trov konania, odvolanie smeruje proti rozhodnutiu
o výške trov konania, v ktorej súd náhradu trov konania žalobcovi priznal.

10. Rozhodnutie o trovách v platobnom rozkaze v sebe zahŕňa obidve zložky - rozhodnutie o tom, že
úspešnému žalobcovi vznikol nárok na náhradu trov konania a zároveň výrok o tom, v akej konkrétnej

výške tento nárok vznikol. Keďže už z podstaty platobného rozkazu vyplýva, že v konaní je úspešný
žalobca - inak by súd platobný rozkaz vydať nemohol a vec by prejednal v riadnom konaní - nárok na
náhradu trov konania ako taký mu z tejto procesnej úspešnosti plynie automaticky. Súd potom následne
rozhoduje iba o výške trov konania, ktorá zahŕňa aj výšku náhrady trov právneho zastúpenia.11. V Civilnom sporovom konaní rozhoduje o výške náhrady trov konania vyšší súdny úradník
uznesením, voči ktorému je prípustná sťažnosť (§ 262 ods. 2, v spojitosti s § 239 ods. 1

C.s.p.). Tým je zachovaná dvojinštančnosť rozhodovania o výške náhrady trov konania.

12. Pre platobný rozkaz však Civilný sporový poriadok neupravuje, že by ho mohol vydať iba vyšší súdny
úradník, takže ho môže vydať aj sudca. Pokiaľ platobný rozkaz vydá sudca, prípustnosť odvolania je
vymedzená tým, že výrok o trovách konania sa na účely konania o platobnom rozkaze považuje za

uznesenie (§ 265 ods. 1 veta posledná) a tým, že podľa § 357 C.s.p. je odvolanie prípustné iba voči
výroku, ktorým sa prizná/neprizná nárok na náhradu trov konania, ale nie voči uzneseniu, ktorým sa
rozhoduje o výške náhrady trov konania. To je okrem iného dôvod, pre ktorý je vhodné, aby platobný
rozkaz vydával vyšší súdny úradník a nie sudca.

13. Z obsahu odvolania žalobcu vyplýva, že tento nenamietol priznanie nároku na náhradu trov konania,

odvolal sa len voči ich výške. Voči rozhodnutiu o výške trov konania však odvolanie podľa § 355 ods. 2
C.s.p.,vspojitostis§357C.s.p.prípustnénieje,pretoodvolacísúdnemoholodvolanievecnepreskúmať
a odvolanie žalobcu podľa § 386 písm. c) C.s.p. odmietol.

14. Pokiaľ odvolateľ tvrdil, že súd mohol jeho nárok na priznanie trov právneho zastúpenia za úkon

právnej služby - predžalobnú výzvu právne posúdiť (s prihliadnutím na uplatnenie zásady iura novit
curia ) ako nárok na zaplatenie príslušenstva pohľadávky podľa ustanovenia § 121 ods. 3 Občianskeho
zákonníka, a to bez ohľadu na to, že žalobca takto uplatnený nárok špecifikoval v žalobe ako nárok
na náhradu trov konania, odvolací súd poukazuje na to, že v prípade uplatnenia spornej sumy ako
príslušenstva ide o hmotnoprávny nárok, opierajúci sa o iné rozhodujúce skutočnosti, ako aj dôkazy

(ktoré je žalobca povinný uviesť v žalobe; § 132 C.s.p.), ako pri uplatnení nároku na náhradu trov
konania. Bez zmeny žaloby v zmysle § 140 ods. 2 C.s.p. neprichádza do úvahy odvolateľom navrhované
právne posúdenie sporného nároku ako príslušenstva pohľadávky.

15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. l, § 255

ods. 1, v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. Žalovaná ako procesne úspešná strana sporu by mala nárok na
náhradu trov konania, túto však nežiadala, vychádzajúc zo spisu jej žiadne trovy ani nevznikli, v konaní
bola pasívna. V záujme rozumného usporiadania procesných vzťahov (čl. 4 ods. 2 C.s.p.) odvolací súd
rozhodol tak, že žalovanej nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

16. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; § 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní

proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej

obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§
435 C.s.p.).