Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, July 22, 2021

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 6T/75/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5820010272
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 07. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Daniela Pilarčíková

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2021:5820010272.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, samosudkyňou Mgr. Danielou Pilarčíkovou, v trestnej veci proti obžalovanej

F.. T. T. A., nar. XX.XX.XXXX, pre prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zákona na hlavnom
pojednávaní konanom dňa 22.07.2021 v Námestove, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaná F.. T.. T. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O., R. V. XXX/XX, vydatá, na slobode,

s a u z n á v a z a v i n n ú , ž e

dňa 26.07.2019 v čase okolo 12.50 hodine viedla osobné motorové vozidlo značky AUDI A3 Sportback

evidenčné číslo Z. po Ulici Veterná v obci Hruštín, a to smerom k ceste číslo I/78, okres Námestovo,
pričom keď sa s vozidlom nachádzala v križovatke Ulice Veternej a cesty číslo I/78, nerešpektovala zvislú
dopravnú značku „P1 - daj prednosť v jazde“ s dodatkovou dopravnou značkou „P12 - vyznačený tvar
križovatky“, vykonala vjazd na hlavnú cestu číslo I/78, kde nedala prednosť motocyklu značky BMV R
1250 GS evidenčné číslo Q., ktorý po hlavnej ceste, v smere na obec Oravský Podzámok, viedol T. B.,
narodený XX.XX.XXXX, v dôsledku čoho došlo, v jazdnom pruhu motocykla, k zrážke, pri ktorej T. B.,
narodený XX. XX. XXXX utrpel, okrem iných zranení, úrazovo-krvácavý šok v dôsledku kompresívnych

komplexných poranení hrudníka a panvy (polytrauma), na následky ktorých dňa XX.XX.XXXX zomrel,
čím svojim konaním porušila § 3 odsek 1, 2 písmeno b/, § 4 odsek 1 písmeno c/ a § 20 odsek 1 Zákona
číslo 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

t e d a

inému z nedbanlivosti spôsobila smrť a čin spáchala závažnejším spôsobom konania (porušením
dôležitej povinnosti uloženej jej podľa zákona),

t ý m s p á c h a l a

prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm.
h/ Tr. zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 149 ods. 2 Tr. zákona, § 38 ods. 3 Tr. zákona, § 36 písm. j/ Tr. zákona na trest odňatia slobody
vo výmere 2 (dva) roky.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona výkon trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. určuje skúšobnú dobu na 3 (tri) roky.Podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zákona ukladá obžalovanej trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
akéhokoľvek druhu po dobu 4 (štyroch) rokov.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku poškodených E. V., nar. XX.XX.XXXX v K., trvale bytom A., R. O. XXX/
XXX, L. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I., X. XXX/XX, F.. F. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I., X.
XXX/XX, mal. L. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I., X. XXX/XX, mal. U. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom I., X. XXX/XX a Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, a.s., pobočka Bratislava, Ondavská 3, 82521
Bratislava, Ružinov, IČO: 35937874 o d k a z u j e s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Námestovo pod č. k. Pv 367/19/5507-33 podal dňa 10.08.2020
tunajšiemu súdu obžalobu na F.. T.. T. A. pre prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zákona.

Obžalovaná F.. art. T. A. vypovedala, že predmetného dňa v čase pred 13.00 hod. chcela ísť na poštu v
Hruštíne, cítila sa zdravotne dobre, bola v 8. mesiaci tehotenstva, na poštu išla z domu svojich rodičov,

otcovým vozidlom s automatickou prevodovkou, ktoré poznala, mala dovolenie ho používať. V ten deň
bolo slnečno. Po naštartovaní vozidla zaradila prevodový stupeň a šla po ulici Veternej rýchlosťou max.
40 km/hod, išla pomaly, lebo na ulici sa často hrajú deti, venoval sa vedeniu vozidla. Na križovatke
pri vychádzaní na hlavnú cestu vozidlo v križovatke zastavila, trošku bola vozidlom vystrčená, pretože
križovatku pozná a nie sú tam dobré výhľadové pomery, a potom do križovatky pomaly vošla, opakovane

sapozeraladoprava,doľavaadozrkadla,viackrát.Pohlavnejcestenevidelažiadnevozidlo,atakzačala
pomaly vchádzať na hlavnú cestu, počas státia mala zaradený rýchlostný stupeň, držala len brzdu, keď
sa pohla , tak pustila nohou z brzdy a pridávala plyn. Ako vošla do jazdného pruhu, zbadala motorkára,
ktorý prichádzal od Hruštína, bol asi 5 metrov od nej, potom to bol už len náraz. Potom sa prebrala
vo vozidle, odopla si pás, vyšla z vozidla a začal kričať, aby volali záchranku, že motorkára nevidela.

Videla, že motorkár sa ešte pretočil, takže žil, boli pri ňom ľudia, bola tam zdravotná sestra a potom ona
zavolala rodičom. Po nehode bola 4 dni hospitalizovaná v nemocnici, keď bola prepustená, dozvedela
sa, že ten motorkár pri nehode zomrel. Keďže bola tehotná a bola na rizikovom tehotenstve, ani lekárka
jej neodporúčala, aby šla za poškodenými a tak ich navštívila mama so sestrou. Nepamätá sa, že by jej
svietilo do očí slnko. Určite nemala slnečné okuliare a určite sa predtým, ako vošla do vozovky, pozrela

sa aj do zrkadla. Keď vozidlom zastavila, zastavila ho na konci ulici Veternej a iba trošku bola vystrčená
do hlavnej cesty. Ide o širokú cestu a aby bolo vidieť, vodič sa musí trocha s vozidlom vystrčiť. Na ulici
Veterná v Hruštíne, bývajú jej rodičia, na tejto ulici býva asi od svojich piatich rokov.

Postupom podľa § 263 ods. 1, 2 Tr. poriadku boli prečítané výpovede svedkyne poškodenej E. V.,

svedkyne Z. X., svedka X. Z., svedkyne I. Z., svedka P. Q. a svedka F. Q. z prípravného konania.

Svedkyňa poškodená LR. V. v prípravnom konaní vypovedala, že k okolnostiam dopravnej nehody
sa vyjadriť nevie, o nehode sa dozvedela od príslušníkov polície. Pred nehodou sa s otcom stretla v
predobedňajších hodinách, kedy otec prišiel k nej do obce Klin zo Zálesia, potom jej telefonoval, že ide

niečo vybaviť do Ružomberka, a potom sa dozvedela o nehode v Hruštíne. Uviedla, že otec jazdieval
na motorkách 15 až 20 rokov, bol skúsený motorkár, ako motorkár jazdil aj do zahraničia na dlhé trasy.

Svedkyňa Z. X. v prípravnom konaní vypovedala, že ako chodec bola očitou svedkyňou dopravnej
nehody, pohybovala sa vtedy po pravej strane cesty, po chodníku smerom na Príslop, videla ako z

bočnej ulice smerom na hlavnú cestu vychádzalo vozilo čiernej farby, vozidlo bolo už svojou prednou
časťou pri stredovej čiare cesty, keď spoza seba počula zvuk motorky, počula, ako motorka pridala plyn,
vodič motorky keď prechádzal okolo nej išiel už rýchlo, keď išiel popri nej už nepridával, prišlo jej to tak,
že motorkár chcel rýchlo vozidlo obísť, videla akoby vykrútil korman, no už nestihol a narazil predným
kolesom do prednej časti vozidla, niekde medzi predné koleso a dvere. Potom videla ako motorkár

preletel cez prednú kapotu a spadol niekde za vozidlo.

Svedok X. Z. v prípravnom konaní vypovedal, že bol vodičom vozidla zn. Renault Megan, vozidlom
sa pohyboval v obci Hruštín predpísanou rýchlosťou do 50 km/hod aj menej, pred nimi sa pohybovalo
rovnakou predpísanou rýchlosťou do 50 km/hod neznáme vozidlo, neznámej značky a pred ním išiel

motocykel zn. BMW. Všetci traja sa pohybovali plynulou rýchlosťou. Keď sa priblížili k vyznačenejkrižovatke, z vedľajšej cesty z pravej strany v smere ich jazdy vošlo do križovatky vozidlo, ktoré viedla
obžalovaná, keď bola vozidlom celou časťou v ich jazdnom pruhu, došlo k zrážke prednou časťou
motocykla do ľavej prednej časti vozidla zn. Audi, ktoré viedla obžalovaná, videl ako motocyklista preletel

ponad prednú kapotu vozidla zn. Audi. On, ako aj vozidlo idúce pred ním zastavili, jeho manželka je
zdravotnou sestrou, išli k vodičovi motocykla, vodička vozidla zn. Audi - obžalovaná, už bola tiež von
z vozidla a telefonovala.

Svedkyňa I. Z. v prípravnom konaní vypovedala, že sedela namieste spolujazdca vo vozidle, ktoré

viedol jej manžel X. Z., išli predpísanou rýchlosťou, na začiatku obce Hruštín ich predbehol motocykel,
pred nimi sa pohybovalo aj neznáme vozidlo, neznámej značky, všetci sa cez obec Hruštín pohybovali
konštantnou rýchlosťou, nikto sa nejako nevzďaľoval. Keď sa priblížili k miestu nehody, iba zbadala ako
niečo pred vozidlom pred nimi preletelo, manžel vozidlo zastavil, zastavilo aj vozidlo pred nimi, nevidela
vchádzať z križovatky na hlavnú cestu iné vozidlo, s manželom vystúpili z vozidla, o ako zdravotná sestra
ihneď išla pomáhať zranenému, bola tam aj nejaká iná zdravotná sestra a záchranár. Vodička vozidla -

obžalovaná bola v šoku a niekde telefonovala. Vodič motocykla nemal viditeľné zranenia a komunikoval.

Svedok P. Q. (otec obžalovanej) v prípravnom konaní vypovedal, že nebol svedkom dopravnej nehody,
na miesto nehody sa dostavil po nehode, volala mu obžalovaná, že mala nehodu. Predložil výpis
hovorov, ktorým preukazoval, že obžalovaná mu volala až po nehode. Ako vlastník vozidla, ktoré viedla

obžalovaná v čase nehody sa vyjadril, že vozidlo bolo v dobrom technickom stave, bolo spoľahlivé a
obžalovaná mala súhlas na jeho používanie.

Svedok F. Q. v prípravnom konaní vypovedal, že v čase nehody kosil garád pri ceste na výjazde na
Príslop, zaregistroval ísť po ceste vozidlo, mal však v ušiach štuple a na očiach okuliare, potom počul

šupu - silný náraz. Keď sa obzrel na cestu, zbadal, že vzduchom niečo letí, počul krik ženy, utekal na
miesto, zbadal muža ležať na ceste, v strede jazdných pruhov. Motorkár sa nehýbal, keď prichádzal na
miesto, z miesta vodiča vozidla, ktoré malo účasť na nehode vystupovala vodička, hovorila, že do nej
narazil motorkár, že leží na ceste a potom začal telefonovať.

Znalec Ing. Ján Rabčan vypovedal, že vypracoval v predmetnej veci znalecký posudok vrátane jeho
doplnenia č. 1. Analyzoval priebeh dopravnej nehody, technickou príčinou dopravnej nehody bola
súčinnosť nesprávnej techniky jazdy obžalovanej - vodičky vozidla Audi a nesprávnej techniky jazdy
vodiča motocykla. Obžalovaná nedala prednosť v jazde vodičovi motocykla, a to nie len ku skutočnej
rýchlosti jazdy motocykla, ale ani k najvyššej dovolenej rýchlosti v danom úseku. Tým, že vodič

motocykla jazdil rýchlosťou vyššou ako bola najvyššia dovolená rýchlosť v úseku, nedokázal odvrátiť
kolíznu situáciu vytvorenú nesprávnou technikou jazdy vodičky vozidla Audi - obžalovanej. Ak by vodič
motocykla jazdil rýchlosťou 50 km/hod, je vysoko pravdepodobné, že by dokázal zastaviť tak, aby k
dopravnej nehode nedošlo. Ale iba intenzívnym brzdením. Obžalovaná v prvotnej výpovedi neuvádzala,
že by sa pozrela aj do zrkadla, potom následne začala tvrdiť, že sa do zrkadla pozrela. V prípade, ak

by sa vodička do zrkadla pozrela, mala možnosť motocyklistu vidieť a vyhodnotiť správne situáciu -
danie prednosti v jazde, a to tiež aj k rýchlosti, ktorou sa motocyklista pohyboval. Na mieste nehody
bol bezprostredne po nehode, skontroloval stav zrkadla a výhľadové pomery a upozornil aj príslušníka
polície, aby to všetko vyfotil. Rýchlosť vozidla sa síce v zrkadle posudzuje ťažko, ale miera približovania
motocykla, vozidla, sa dá vyhodnotiť aj v zrkadle. Ak vidím prichádzajúce vozidlo v zrkadle, potom aj

priamy pohľad musím orientovať tak, aby som dokázal vyhodnotiť situáciu správne, pokiaľ to neviem
vyhodnotiť v zrkadle. Keďže bol bezprostredne po nehode na mieste, môže potvrdiť, že bol slnečný deň,
svietilo slnko a nehoda sa stala o 12.50 hod. Hlavná cesta je orientovaná pri jazde smerom na Oravský
Podzámok, t.j. na juh. Čiže slnko svietilo vodičke z pravej strany a motocyklista prichádzal z ľavej strany,
takžeprevodičkuslnkoneobložiadnymproblémom,skôrboloproblémomprevodičamotocykla,pretože

on jazdil proti slnku. Preto je uvažovaný reakčný čas vodiča motocykla 1 sek. A takto bola analyzovaná
dopravná nehoda. Oboznámil sa s obsahom znaleckého posudku č. 12/2020, vypracovaného znalcom
Ing. Michalom Furíkom, ktorý predložila obhajoba. K rozdielnym záverom uviedol, že ak uvažoval s
časom 2,3 sekundy od začiatku rozjazdu vozidla Audi do zrážky, daný priebeh zodpovedá rozjazdu
pri 25% stlačení pedála akcelerácie na získanie danej rýchlosti, ktorá bola v čase zrážky a potom

jazda do miesta zrážky rovnomernou rýchlosťou. Z technického hľadiska ide o veľmi malé zrýchľovanie
a pomalý vjazd. Ten vjazd nebol skutočne prudký, lebo v čase zrážky rýchlosť vozidla Audi nebola
vysoká, 7-10 km, čo je pomerne nízka rýchlosť. K možnosti zabránenia dopravnej nehody Ing. Furík
stanovil možnosti zabránenia dopravnej nehody úvahou, že vodič motocykla mal povinnosť začaťreagovať v čase začiatku rozjazdu vozidla Audi, čo je z technického hľadiska nesprávne, je to v rozpore s
metodickými postupmi, ktoré ako znalci používajú pri stanovení možnosti zabránenia dopravnej nehody.
V čase začiatku rozjazdu vozidla Audi vodič motocykla ešte nemal technický signál, že je potrebné

reagovať, čiže vodička musí vtiahnuť čiastočne vozidlo do križovatky, aby vodič motocykla rozpoznal, že
vzniká kolízna situácia. Zložitejšie je, že vodička začínala z nulovej rýchlosti a ten prvý okamih pohnutia
vozidla, tam je vlastne malý prírastok dráhy za jednotku času. Je potrebné dať aspoň sekundu vodičovi
motocykla na to, aby dokázal vôbec rozpoznať, že vzniká kolízna situácia. A on mohol reagovať. V tomto
konkrétnom prípade to znamená to, že on stanovil okamih začiatku reakcie v čase 1,6 sek. pre zrážku,

kedy vozidlo Audi už zasahovalo približne do 1 metra do jazdného pruhu a malo rýchlosť približne 5 km/
hod.ZnalecIng.Furík sasnažildokázať,žeakbyvodičmotocyklajazdilrýchlosťou50km/hod.,takbysa
vozidlá bez akéhokoľvek brzdenia minuli, pričom vychádzal z výpočtu, akú vzdialenosť prejde motocykel
za 2,6 sek., že vodič by sa nachádzal 11 m pred vozidlom. Uvedené však nedopočítal, vôbec neuvažoval
s tým, že vozidlo Audi by muselo aj opustiť jazdný pruh motocykla, aby ten motocykel ho v skutočnosti
nekontaktoval. A keby to bol dopočítať, pri tých rýchlostiach ako uvádzal, tak by zistil, že vozidlo Audi by

nestihlo opustiť jazdný pruh motocykla. Na základe uvedeného sa dopracoval k záveru, vodič motocykla
by z rýchlosti 50 km/ hod., dokázal zrážke zabrániť aj nenáhlym brzdením, čiže bezpečným brzdením
a zle stanovil technickú príčinu dopr. nehody, že ak by vodička mohla predpokladať, že motocyklista
jazdí 50 km/hod., tak by nevznikla ani kolízna situácia a technickou príčinou kolízie by bola nesprávna
technika jazdy motocykla. Znalec nesprávne stanovil možnosti zabránia dopr. nehody.

Znalec Ing. Michal Furík vypovedal, že obžalovaná mohla zabrániť vzniku nehody tým, že by svojim
konaním neprivodila vznik kolíznej situácie, čo nevyužila a vodič motocykla mohol zabrániť vzniku
nehody rešpektovaním limitu dovolenej rýchlosti v uzavretej obci, čo nevyužil. Vychádzajúc z časového
údaja 2,6 sek. do času zrážky vodiča motocykla s vodičom Audi, v prípade ak by vodič motocykla viedol

svoj motocykel max. prípustnou rýchlosťou 50 km/hod, pri vzdialenosti 47 m nevie vylúčiť možnú kolíziu
medzi motorkou a vozidlom Audi. Jednoznačne by to v takom prípade bol náraz do zadnej časti vozidla,
resp. by sa veľmi tesne minuli s rozdielom niekoľko desiatok cm. Ale stačilo ubrať plyn, pokiaľ by vodič
motocykla jednoduchým spôsobom brzdil, skutočne diametrálne odlišným od intenzívneho brzdenia, tak
by s prehľadom zastavil pred miestom zrážky.

Súd sumarizujúc výsledky dokazovania na hlavnom pojednávaní, pričom prihliadal iba na skutočnosti,
ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a na dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní
vykonané, mal bez pochybností preukázané, že obžalovaná sa dopustila súdeného skutku, ktorý
vykazuje všetky znaky prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zákona.

Podľa§149ods.1,2písm.a/Tr.zákonaodňatímslobodynadvarokyažpäťrokov sapáchateľpotrestá,
ak inému z nedbanlivosti spôsobil smrť a čin spáchal závažnejším spôsobom konania.

Podľa § 16 písm. a/ Tr. zákona trestný čin je spáchaný z nedbanlivosti, ak páchateľ vedel, že

môže spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom,
ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí (vedomá
nedbanlivosť).

Obžalovaná konala vo vedomej nedbanlivosti, ktorá zahŕňa vedomosť páchateľa o možnosti spôsobenia

následku, ktorý páchateľ síce nechce spôsobiť, avšak bez primeraných dôvodov sa spolieha, že
následok nenastane.

Podľa § 138 písm. h/ Tr. zákona závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu
porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona.

Pod porušením dôležitej povinnosti treba rozumieť také porušenie povinnosti, ktorá má za danej situácie
spravidla za následok nebezpečenstvo pre ľudský život, pričom aj podľa ustálenej súdenej praxe,
nedanie prednosti v jazde je porušením dôležitej povinnosti, pretože následky takého to porušenia sú
často spojené s ohrozením života a smrťou. Obžalovaná tým, že v križovatke, nerešpektovala zvislú

dopravnú značku „P1 - daj prednosť v jazde“ s dodatkovou dopravnou značkou „P12 - vyznačený tvar
križovatky“, vykonala vjazd na hlavnú cestu a nedala prednosť motocyklu idúcemu po hlavnej ceste,
porušila § 3 ods. 1, 2 písm. b/, § 4 ods. 1 písm. c/ a § 20 ods. 1 Zákona číslo 8/2009 Z.z. o cestnej
premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o cestnej premávke).Podľa § 3 ods. 1, 2 písm. a/ zákona o cestnej premávke účastník cestnej premávky je povinný dodržiavať
pravidlá cestnej premávky ustanovené v tomto zákone. Účastník cestnej premávky je ďalej povinný a)

správať sa disciplinovane a ohľaduplne tak, aby neohrozil bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky,
pritom je povinný prispôsobiť svoje správanie najmä stavebnému, dopravno-technickému stavu cesty,
situácii v cestnej premávke, poveternostným podmienkam a svojim schopnostiam.

Podľa § 4 ods. 1 písm. c/ zákona o cestnej premávke vodič je povinný venovať sa plne vedeniu vozidla

a sledovať situáciu v cestnej premávke.

Podľa § 20 ods. 1 zákona o cestnej premávke vodič, ktorý prichádza do križovatky po vedľajšej ceste
označenej dopravnou značkou "Daj prednosť v jazde" alebo "Stoj, daj prednosť v jazde", je povinný dať
prednosť v jazde vozidlám a ostatným účastníkom cestnej premávky prichádzajúcim po hlavnej ceste
okrem chodcov, ktorí neprechádzajú cez križovatku v organizovanom útvare.

Vykonaným dokazovaním, vychádzajúc predovšetkým z výpovede obžalovanej, svedkov, znaleckého
dokazovania z odboru cestná doprava mal súd bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že
obžalovaná v križovatke, nerešpektovala dopravnú značku daj prednosť v jazde, síce vozidlom na tvare
križovatky zastavila, avšak bezpečne sa nepresvedčila, či po hlavnej ceste neprichádza iné vozidlo,

a to napriek tomu, že predmetnú križovatku ako znalá miestnych pomerov (na vedľajšej ceste, z
ktorej vychádzala na hlavnú cestu, bývajú jej rodičia) veľmi dobre poznala, zjavne odignorovala, že na
križovatke sa nachádza dopravné zrkadlo, ktoré tam bolo osadené práve za účelom lepšieho prehľadu a
vyššej bezpečnosti a vykonala vjazd na hlavnú cestu tak, že spôsobila vznik kolízie v príčinnej súvislosti
s ktorou došlo k vzniku neodvrátiteľného následku - smrti vodiča motocykla, ktorý utrpel zranenia

nezlučiteľné so životom a zraneniam podľahol. Výrok o vine obžalovanej môže byť založený len na
dôkazoch, ktoré celkom vylúčia pochybnosť o tom, že bol skutok spáchaný, spáchala ho obžalovaná
a skutok vykazuje znaky trestného činu. Vina obžalovanej bola preukázaná jednak jej výpoveďou,
ktorá zároveň aj sama označila miesto nehody, popísala okolnosti za akých k nehode došlo, vrátane
skutočností, že bolo slnečné počasie, na mieste nehody sa nachádza aj dopravné zrkadlo, pretože

na križovatke sú zlé výhľadové pomery. Obžalovaná vypovedala, že na križovatke pri vychádzaní na
hlavnú cestu, vozidlom zastavila, vozidlom bola trochu vystrčená, pretože križovatku pozná a nie sú tam
dobré výhľadové pomery, a potom do križovatky pomaly vošla, opakovane sa pozerala doprava, doľava
a do zrkadla, motocykel však podľa jej vyjadrenia nevidela prichádzať. Zároveň je vina obžalovanej
nepriamo preukázaná aj výpoveďami svedkov X. Z. a I. Z., ktorí potvrdili, že bezprostredne pred vznikom

kolízie sa pohybovali v poradí v druhom vozidle za motocyklom, pričom sa aj s motocyklistom pohybovali
predpísanou konštantnou rýchlosťou, motocyklista sa od nich nejako nevzďaľoval, keď sa priblížili k
vyznačenej križovatke, svedok X. Z. vypovedal, že videl ako z vedľajšej cesty z pravej strany v smere
ich jazdy vošlo do križovatky vozidlo, ktoré viedla obžalovaná a keď bola vozidlom celou časťou v ich
jazdnom pruhu, došlo k zrážke prednou časťou motocykla do ľavej prednej časti vozidla zn. Audi, ktoré

viedla obžalovaná, videl ako motocyklista preletel ponad prednú kapotu vozidla zn. Audi. Svedkyňa I.
Z. nevidela priebeh kolízie motocykla a vozidla, videla iba následok kolízie, a to ako niekto preletel cez
kapotu vozidla. Rovnako ako svedkyňa Z. okolnosti nehody opísal aj svedok F. Q., ktorý rovnako videl
iba následok nárazu. Svedkyňa Z. X. vypovedala, že bola očitou svedkyňou, videla ako vozidlo bolo
už svojou prednou časťou pri stredovej čiare cesty, keď spoza seba počula zvuk motorky, počula, ako

motorka pridala plyn, akoby motocyklista chcel rýchlo vozidlo obžalovanej obísť, videla akoby vykrútil
riadidla, ale už nestihol a narazil predným kolesom do prednej časti vozidla, niekde medzi predné koleso
a dvere. Pokiaľ sa obžalovaná bránila, že križovatka nie je dostatočne prehľadná a viac menej sa snažila
zbaviť viny a zodpovednosti aj tým, že poukazovala na rýchlosť jazdy motocyklistu, táto jej obrana bola
vyhodnotená ako zjavne účelová, a to aj s poukazom na závery znaleckého dokazovania. Pokiaľ sa

vodička bránila obmedzeným priamym výhľadom na motocyklistu, súd poukazuje, že práve z dôvodu
komplikovanejších výhľadových pomerov, bolo na križovatke osadené dopravné zrkadlo, pričom v čase
nehody slnko svietilo vodičke z pravej strany a motocyklista prichádzal z ľavej strany, takže pre vodičku
slnko neoblo žiadnym problémom, skôr bolo problémom pre vodiča motocykla, ktorý sa pohyboval s
motorkou proti slnku. Zo záverov znaleckého dokazovania vyplynulo, že príčinou dopravnej nehody bola

nesprávna technika jazdy obžalovanej, keby vodička sledovala situáciu v zrkadle v protiľahlom rohu
križovatky, mohla by motocyklistu spozorovať a nič jej nebránilo, dať motocyklistovi prednosť. Nedanie
prednosti v jazde je jedným z najarogantnejších a aj najčastejších príčin vzniku dopravných nehôd s
najtragickejšími následkami. Obžalovaná mohla dopravnej nehode zabrániť tak, že by nechala prejsťnajskôr motocyklistu a až potom by vykonala vjazd na hlavnú cestu. Takto by mohla konať, keby správne
vyhodnotila situáciu v cestnej premávke, pričom križovatka bola naviac práve kvôli bezpečnosti ošetrená
aj osadením dopravného zrkadla. Pokiaľ ide o otázku zavinenia, pre uznanie vinný zo súdeného prečinu

je v tomto prípade nepodstatným, že vodič vozidla motocykla sa pohyboval rýchlosťou 65 až 66 km/
hod, pretože obžalovanej nevytvoril prekážku náhlu, obžalovaná mala možnosť vodiča vidieť a jej
povinnosťou bolo dať vodičovi prednosť v jazde. V konaní obžalovanej bolo preukázané zavinenie na
súdenom prečine vo forme vedomej nedbanlivosti podľa § 16 písm. a/ Tr. zákona. Pri nedbanlivosti je
potrebné, aby si páchateľ aspoň mohol predstaviť, že sa príčinný vzťah môže rozvinúť, čo v danom

prípade bolo preukázateľne dokázané.

Podľa § 10 ods. 2 Tr. zákona základným predpokladom trestnej zodpovednosti za prečin je bezpečné
zistenie, či konanie nesie nielen všetky formálne znaky trestného činu - prečinu, ale i toho, či ide o
prečin aj v intenciách § 10 ods. 2 Tr. zákona to znemená, že vzhľadom na spôsob vykonania činu
a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa, je

jeho závažnosť nie nepatrná (materiálny korektív). V súdenej veci mal súd preukázané naplnenie
materiálneho korektívu následkom konania obžalovanej, objektom súdeného trestného činu, ktorým je
predovšetkým ochrana ľudského života a zdravia, ako najvyššej možnej hodnoty. V danom prípade bola
následkom nehody smrť poškodeného.

K osobe obžalovanej bolo zistené, že doposiaľ nebola súdom prejednávaná a ani trestaná. V evidenčnej
karte vodiča má jeden záznam, za priestupok na úseku cestnej premávky v r. 2015.

Pri úvahách aký druh a výmera trestu spravodlivo zohľadňujú konanie obžalovanej, jej zavinenie,
následok, osobu, pomery a možnosti jej nápravy, súd vychádzal zo zásady proporcionality (trest je

právnym následkom trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchaniu trestného činu), z účelu trestu,
podľa ktorého má pôsobiť, na ochranu spoločnosti pred páchateľmi trestných činov, voči ktorým sa
prejavuje prvok represie (zabránenie v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchova k
riadnemu životu - rehabilitácia) a jednak aj voči ďalším občanom potencionálnym páchateľom, voči
ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov

spoločnosti). Trest zároveň musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa (retribúcia).

Pri ukladaní trestu obligatórne prihliadal na ust. § 38 ods.2 Tr. zákona, na pomer a mieru závažnosti
poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, trest bol ukladaný podľa § 38 ods. 3 Tr. zákona. Na strane
obžalovanej bola zistená prevaha poľahčujúcich okolností, pred spáchaním trestného činu viedol riadny

život (§ 36 písm. j/ Tr. zákona), priťažujúce okolnosti zistené neboli.

Podľa § 38 ods. 3 Tr. zákona, pri prevahe poľahčujúcich okolností súd znižoval hornú hranicu zákonom
ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Podľa § 38 ods. 8 Tr. zákona zníženie hornej hranice
alebo zvýšenie dolnej hranice trestnej sadzby podľa odsekov 3 až 6 sa vykoná iba v rámci zákonom

ustanovenej trestnej sadzby; základom na zníženie alebo zvýšenie trestnej sadzby je rozdiel medzi
hornou a dolnou hranicou zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Zníženie hornej hranice alebo zvýšenie
dolnej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby sa nepoužije v prípadoch, keď v osobitnej časti
zákona je ustanovený iba trest odňatia slobody na dvadsaťpäť rokov alebo doživotie.

Súd tak modifikoval hornú hranicu trestnej sadzby podľa § 38 ods. 3 Tr. zákona a obžalovanej ukladal
trest odňatia slobody v rozpätí od 2 rokov do 4 rokov. Pri ukladaní trestu prihliadol na závažnosť
trestného činu, význam chráneného záujmu (život a zdravie), okolnosti, za akých k nemu došlo, vrátene
nenapraviteľného, tragického následku na živote jednej osoby, odmietania prijatia zodpovednosti za
svoje konanie. Súd si uvedomuje, mimoriadne závažné následky, nielenže obžalovaná definitívne

ukončila život jednej osoby, ale vážne zasiahla do života aj jej rodinných príslušníkov. Za danej situácie
je ťažko uložiť primeraný a spravodlivý trest, ktorý nikdy nevyváži bolesť nad stratou ľudského života
a v takýchto prípadoch sa vo svetle spoločnosti javí spravodlivým uloženie nepodmienečného trestu.
V danom prípade však ide o nedbanlivostný trestný čin, spôsobenie následku odráža trestná sadzba
ustanovená zákonodarcom, pričom z prevahy poľahčujúcich okolností a hodnotenia osoby obžalovanej

možno usudzovať, že zákonom vymedzené kritéria na dosiahnutie účelu trestu tak individuálnej ako aj
generálnej prevencie, môžu byť výnimočne splnené uložením aj podmienečného trestu odňatia slobody
vo výmer dva roky so skúšobnou dobou 3 roky. Okrem podmienečného trestu odňatia slobody súd uložil
obžalovanej aj trest zákazu činností viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu po dobu 4 rokov.Takto uložený trest súd považoval za zákonný a spravodlivý, ktorý v prípade obžalovaného plne
zodpovedá potrebám tak generálnej ako aj individuálnej prevencie a je dostatočným prostriedkom na

dosiahnutie jeho účelu.

Poškodených súd s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces, aj keď nárok na náhradu
škody bol poškodenými riadne a včas uplatnený. Súd o nároku na náhradu škody nerozhodol, keďže
na rozhodnutie o povinnosti na náhradu škody by bolo potrebné vykonať ďalšie dokazovania, ktoré by

presahovalo potreby vykonania tohto dokazovania a trestné konanie by sa tak predĺžilo.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajší súd do 15 dní od
oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. ( § 306/2 Tr. por. )

Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a Tr. por.) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2 Tr. por.). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli
obžalovaného (§ 308/2 Tr. por.)

-obžalovanýprenesprávnosťvýroku,ktorýsahopriamotýka(§307/1bTr.por.)atolenvosvojprospech
(§ 308/2 Tr. por.)

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2 Tr. por.)

- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti
jeho vôli (§ 308/2 Tr. por.)

- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1 Tr. por.)

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§

307/1c Tr. por.), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická osoba,
odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68 Tr. por.)

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d Tr. por.), (§ 45/1 Tr.por.)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku ho môžu napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.