Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 30, 2022

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 32Csp/41/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1221201734
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jakub Obert

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2022:1221201734.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II sudcom Mgr. Jakubom Obertom v právnej veci žalobcu: A. Z.D., E..

XX.XX.XXXX, J. I. X. X, I., proti žalovanému: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5,
Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpenému: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava,
IČO: 53 255 739, o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy a iné, takto

r o z h o d o l :

I. Súd zamieta návrh žalobcu na prerušenie konania.

II. Súd určuje, že dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorá tvorí súčasť zmluvy o vydaní a používaní kreditnej
platobnej karty č. XXXXXXXXX (žiadosť č. XXXXXXXXXXXXXXX) zo dňa 18.11.2010, uzavretej medzi

Všeobecnou úverovou bankou, a.s. ako bankou a žalobcom ako držiteľom hlavnej karty, je neplatná.

III. Súd určuje, že zmluvná podmienka používaná bankou Všeobecná úverová banka, a.s. v zmluve
(žiadosti) o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty v znení "Súhlasím so zrážkami zo mzdy
realizovanými v súlade s Obchodnými podmienkami VÚB, a.s. na vydanie a používanie kreditných
platobných kariet pre fyzické osoby občanov" je neprijateľná.

IV. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi finančné zadosťučinenie vo výške 100,- eur v lehote troch dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.

V. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

VI. Súd žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 17.03.2021 sa žalobca domáhal vydania rozsudku, ktorým by súd:
- určil, že dohoda o zrážkach zo mzdy zo žiadosti č. XXXXXXXXXXXXXX o vydaní kreditnej karty č.

XXXXXXXXX, uzavretá medzi žalobcom a dodávateľom Všeobecnou úverovou bankou, a.s. (ďalej len
"VÚB, a.s."), je neplatná,
- určil, že žiadosť č. XXXXXXXXXXXXXX o vydanie kreditnej karty č. XXXXXXXXX uzavretá medzi
žalobcom a dodávateľom VÚB, a.s. je neplatná,
- uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 447,12 eur do troch dní od právoplatnosti
rozsudku,
- uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi finančné zadosťučinenie vo výške 100,- eur do troch

dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Žalobou uplatnený nárok žalobca odôvodnil tým, že s dodávateľom VÚB, a.s. uzavrel dňa 18.11.2010
spotrebiteľskú zmluvu, ktorá sa stala právnym rámcom na vydanie kreditnej karty č. XXXXXXXXXs úverovým limitom 1.000,- eur. Išlo o formulárovú, typovú, predtlačenú žiadosť o vydanie kreditnej
karty č. XXXXXXXXXXXXXX, ktorú podpísal dňa 16.11.2010 bez uvedenia podmienok o cene za
poskytnutie úveru. V bode 7. žiadosti bol predformulovaný súhlas so zrážkami zo mzdy, pričom žalobca

v tom čase ešte ani nemal dlh. Žalobca nemal možnosť túto podmienku odmietnuť, pričom dohoda
o zrážkach zo mzdy nebola vyhotovená na osobitnej listine. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na §
5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, v zmysle ktorého je neprípustné
zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o
zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto dohoda

bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal
možnosť ju odmietnuť. Z uvedeného je podľa žalobcu nesporné, že dohoda o zrážkach zo mzdy je
neplatná.Žalobcaďalejpoukázalnato,žežalovanýnapriekspornostivecipožiadaljehozamestnávateľa
(spoločnosť B., a.s., so sídlom W. budova, ev. č. XXXX, K., IČO: XX XXX XXX) o vykonávanie zrážok
zo mzdy. Napriek skutočnosti, že neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by žalobcovi uložilo
povinnosť plniť, vykonávali sa mu zrážky zo mzdy, a to bez ohľadu na existenciu sporu. Veriteľ výšku

dlhu sám jednostranne diktuje, a to bez akéhokoľvek odsúhlasenia súdom. Moc nad jeho majetkom
je koncentrovaná v rukách veriteľa, ktorý na stanovenie výšky pohľadávky a jej príslušenstva na účely
mimosúdneho postihnutia jeho majetku nepotrebuje súdne rozhodnutie. Uzavretá zmluva poskytuje
veriteľovi priamo právny priestor na postihnutie jeho majetku, a to vrátane plnení z neprijateľných
zmluvných podmienok, prípadne plnení v rozpore s kogentnými ustanoveniami zákona. Ani v prípade

upustenia od použitia dohody o zrážkach zo mzdy žalobca nemá istotu, že veriteľ v budúcnosti
opätovne nevyzve jeho zamestnávateľa na vykonávanie zrážok zo mzdy, a autoritatívne nestanoví
výšku pohľadávky vrátane spornej časti pohľadávky. Takisto samotná zmluva (žiadosť) obsahuje podľa
žalobcu neprijateľné podmienky a ustanovenia v rozpore s § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
ako aj inými kogentnými ustanoveniami zákona. Taktiež namietal, že zmluva (žiadosť) neobsahuje

náležitosti predpísané zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (absentuje písomná forma
o podmienkach úveru).
Vo veci samej žalobca žiadal, aby súd určil neplatnosť právnych úkonov, keďže bol toho názoru, že v
dôsledku existencie neprijateľných zmluvných podmienok neobstojí konanie žalovaného a ani zmluva
ako celok. Vzhľadom na skutočnosť, že zamestnávateľ mu na základe dohody o zrážkach zo mzdy

zrazil z jeho mzdy sumu 447,12 eur, ktorú poukázal žalovanému, žalobca žiada takisto vrátenie tejto
sumy. Podľa názoru žalobcu mu bola táto suma zrazená bez právneho dôvodu a na základe neplatného
právneho úkonu. Žalobca sa žalobou taktiež domáhal priznania finančného zadosťučinenia vo výške
100,- eur.
Súčasťoužalobybolajnávrhžalobcunaprerušeniekonaniaapodanienávrhunazačatieprejudiciálneho

konania pred Súdnym dvorom Európskej únie, resp. podanie návrhu na začatie konania Ústavnému
súdu Slovenskej republiky. Uvedené odôvodnil tým, že inštitút dohody o zrážkach zo mzdy považuje
za rozporný s právom Európskej únie a s medzinárodnou zmluvou. Pre rozhodnutie vo veci samej
považovalvýkladÚstavnéhosúduSlovenskejrepubliky,resp.SúdnehodvoruEurópskejúniezakľúčový.

3. Žalobca v konaní predložil nasledovné listinné dôkazy: výzvu žalovaného zo dňa 27.05.2020 na
realizáciu zrážok zo mzdy adresovanú zamestnávateľovi žalobcu, žiadosť o vydanie kreditnej karty č.
XXXXXXXXXXXXXXX zo dňa 16.11.2020 a prehľad tretinových exekúcií v období od 01.01.2019 do
31.01.2021.

4. Žalovaný v rámci procesnej obrany namietal, že v zmysle § 551 a nasl. Občianskeho zákonníka nie
je obligatórnou náležitosťou dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov samostatnosť na osobitnej
listine, pričom ustanovenie § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa
nadobudlo účinnosť až dňa 01.05.2014 (prípadná platnosť dohody o zrážkach zo mzdy a z iných
príjmov z hľadiska jej náležitostí sa posudzuje podľa práva platného v čase jej vzniku). Žalovaný taktiež

nepovažoval za preukázané, že by sama dohoda o zrážkach zo mzdy spôsobovala značnú nerovnováhu
v právach žalobcu a žalovaného, a že by bola neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá by bola v
zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná.
Žalovaný ďalej argumentoval tým, že tvrdenia žalobcu, že ustanovenia o dohode o zrážkach zo mzdy
neboli individuálne dojednané a nemal možnosť ich odmietnuť, sú podľa žalovaného nepreukázané.

Obsah zmluvy bol dodávateľom (právnym predchodcom žalovaného) síce vopred pripravený, čo však
nie je v zmluvných vzťahoch ničím výnimočný jav, pretože návrh zmluvy, resp. zmluvu v písomnej
podobe,vždymusíniektorázozmluvnýchstránpripraviť,ajkeďžalobcanaobsahudohodyalebozmluvy
neparticipoval. Opačným výkladom by bolo nutné právne uzavrieť, že všetky zmluvy, ktoré hromadneuzatvárajú štátne energetické podniky, banky, mobilní operátori atď. so spotrebiteľmi sú neplatné, čo
žalovaný považoval za výklad ad absurdum.
Žalovaný mal ďalej za to, že zmluva neobsahuje žiadne neprijateľné zmluvné podmienky, obsahuje

všetky náležitosti vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch platným v čase podpisu. Žalobca
svojím podpisom potvrdil, že obsahu zmluvy vrátane obchodných podmienok porozumel a prejavil vôľu
byť nimi viazaný. Predmetné ustanovenie o dohode o zrážkach zo mzdy neobsahuje žiadne zložité, resp.
zavádzajúce právne formulácie. Aj pri zohľadnení istej miery ľahkovážnosti spotrebiteľa pri uzatváraní
zmlúv je spotrebiteľ povinný postupovať obozretne, dôsledne sa so zmluvnými podmienkami oboznámiť,

v prípade nejasností si žiadať ich ozrejmenie druhou zmluvnou stranou, prípadne inou znalou osobou,
a po dôkladnom zvážení rozhodujúcich skutočností sa rozhodnúť, či do zmluvného vzťahu vstúpi alebo
nie. Podľa názoru žalovaného je potrebné zdôrazniť, že ochrana spotrebiteľa nemôže byť absolútna,
zbavujúca ho akýchkoľvek povinností plniť si svoje záväzky len z toho titulu, že ide o spotrebiteľa.
Vo vzťahu k primeranému finančnému zadosťučineniu vo výške 100,- eur žalovaný argumentoval tým,
že žalobca do dnešného dňa nie je osobou, ktorá na súde úspešne uplatnila porušenie práva alebo

povinnosti ustanovenej zákonom č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa alebo osobitnými predpismi.
Žiadne také právoplatné rozhodnutie vo veci samej neexistuje (žalobca ho nepredložil). Na základe
uvedeného bol žalovaný názoru, že žalobcovi nevznikol nárok na primerané finančné zadosťučinenie v
zmysle § 3 ods. 5 zákonom č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Žalobca tiež ničím nezdôvodnil, v
čom malo dôjsť k porušeniu spotrebiteľského práva, resp. na základe akých skutočností považuje výšku

primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 100,- eur za primeranú.
Žalovaný vo vzťahu k primeranému finančnému zadosťučineniu taktiež namietal, že v súdenom prípade
nie je subjektom, ktorý so žalobcom uzatvoril zmluvu, a preto aj v prípade, ak by žalobca takéto
porušenie označil, žalovaný nemôže byť subjektom, ktorý za takéto porušenie spotrebiteľských práv a
povinností žalobcu zodpovedá. Podľa zmluvy o postúpení pohľadávok bol týmto subjektom peňažný

ústav poskytujúci úver, teda postupca, ktorý predmetnú pohľadávku voči žalobcovi následne odpredal
žalovanému. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný nie je vo vzťahu k takémuto nároku pasívne
vecne legitimovaný, keďže nie je osobou, ktorá za uvádzané porušenie spotrebiteľských práv žalobcu
zodpovedá. Žalovaný si len uplatnil odkúpenú pohľadávku voči žalobcovi (pričom výšku tejto pohľadávky
deklaroval peňažný ústav v prílohe k zmluve o postúpení pohľadávok). V súvislosti s uplatnením

odkúpenej pohľadávky nevznikla konaním žalovaného žalobcovi žiadna ujma, a ani neboli porušené
žiadne žalobcove spotrebiteľské práva, a preto nebola naplnená hypotéza § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007
Z. z. o ochrane spotrebiteľa - žalovaný totiž nie je porušiteľom spotrebiteľských práv žalobcu, ako to
vyžaduje zákonodarca v predmetnom ustanovení. Žalovaný vzhľadom na vyššie uvedenú argumentáciu
nárok žalobcu na primerané finančné zadosťučinenie považoval za nedôvodný.

5. Žalovaný v konaní predložil nasledovné listinné dôkazy: obchodné podmienky VÚB, a.s. na vydanie
a používanie kreditných platobných kariet pre FO - občanov, potvrdenie o prevzatí platobnej karty,
obchodné podmienky VÚB, a.s. na vydanie a používanie kreditných platobných kariet American Express
pre FO - občanov, zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 07.11.2018 spolu s prílohou - identifikácia

postúpenej pohľadávky, list žalovaného zo dňa 20.11.2018 spolu s výzvou k úhrade, oznámenie o
postúpení pohľadávky zo dňa 20.11.2018 spolu s informáciou o spracovávaných osobných údajoch,
podací hárok zo dňa 21.11.2018, platobná história.

6. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov založených v

súdnom spise, pričom na základe vykonaného dokazovania a z nesporných (zhodných) skutkových
tvrdení sporových strán zistil nasledovný skutkový stav:

7. Zo žiadosti č. XXXXXXXXXXXXXXX o vydanie kreditnej karty American Express VÚB, a.s. súd zistil,
že právny predchodca žalobcu (VÚB, a.s.) ako veriteľ a žalovaný ako dlžník (držiteľ hlavnej karty)

uzatvorili dňa 18.11.2010 zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty American Express VÚB,
a.s, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému kreditnú kartu Blue od American
Expressč.XXXXXXXXXsúverovýmlimitom1.000,-eur,kuktorejviedolúčetč.XXXXXXXXXXXXXXXX.
V zmysle bodu č. 7 vyhlásenia držiteľa vyplýva, že držiteľ súhlasí so zrážkami zo mzdy realizovanými v
súlade s obchodnými podmienkami VÚB, a.s. na vydanie a používanie kreditných platobných kariet pre

fyzické osoby občanov. Z vyhlásenia držiteľa taktiež vyplýva, že prijatím a schválením žiadosti zo strany
VÚB, a.s. sa táto žiadosť stáva zmluvou o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty uzatvorenou
medzi držiteľom hlavnej/dodatkovej karty a VÚB, a.s. podľa § 269 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb.
Obchodný zákonník (ďalej len "Obchodný zákonník").8. Zo zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 07.11.2018 uzatvorenej medzi právnym predchodcom
žalobcu (banka VÚB, a.s.) a žalovaným v spojení s prílohou k tejto zmluve vyplýva, že banka VÚB, a.s.

postúpila na žalovaného pohľadávku voči žalobcovi vyplývajúcu z predmetného zmluvného vzťahu v
celkovej sume 1.939,66 eur. Táto skutočnosť ani nebola medzi stranami sporná.

9. Z oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 20.11.2018 vyplýva, že banka VÚB, a.s. oznámila
žalovanému, že ku dňu 07.11.2018 postúpila svoju pohľadávku vyplývajúcu zo žiadosti (zmluvy) o

vydanie/aktiváciu kreditnej platobnej karty na žalovaného.

10. Z listu žalovaného adresovaného žalobcovi dňa 20.11.2018 vyplýva, že žalovaný oznámil žalobcovi
postúpenie pohľadávky bankou VÚB, a.s. na žalovaného. Súčasťou oznámenia bola aj výzva na úhradu
dlhu v celkovej výške 2.167,23 eur do 30.11.2018.

11. Z listu žalovaného adresovaného zamestnávateľovi žalobcu - S.. zo dňa 27.05.2020 vyplýva, že
žalovaný zamestnávateľovi žalobcu oznámil postúpenie pohľadávky banky VÚB, a.s. na žalovaného a
súčasne ho vyzval, aby žalobcovi na základe dohody na realizáciu zrážok zo mzdy alebo iného príjmu
zrážal a veriteľovi vyplácal dohodnuté zrážky zo mzdy alebo z iných príjmov. Rozpis dlhu k 27.05.2020
predstavoval spolu sumu 2.068,45 eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 970,- eur, riadneho úroku vo

výške 734,92 eur, úrokov z omeškania do postúpenia pohľadávky vo výške 188,30 eur, poplatkov vo
výške 46,44 eur a úrokov z omeškania po postúpení pohľadávky vo výške 128,79 eur.

12. Z prehľadu tretinových exekúcií v období od 01.01.2019 do 31.01.2021 vyplýva, že zamestnávateľ
zrazil zo mzdy žalovaného sumu spolu vo výške 447,12 eur, ktorú poukázal žalovanému.

13. V rámci právneho posúdenia veci vychádzal súd z nasledovných ustanovení právnych predpisov:

14. Podľa § 162 ods. 1 písm. b) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej ako "CSP") súd
konanie preruší, ak pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o

súlade právnych predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na začatie
konania.

15. Podľa § 162 ods. 1 písm. c) CSP súd konanie preruší, ak podal návrh na začatie prejudiciálneho
konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská

republika viazaná; uznesenie o návrhu na začatie prejudiciálneho konania súd bezodkladne doručí
ministerstvu spravodlivosti.

16. Podľa § 162 ods. 3 CSP o zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s
rozhodnutím vo veci samej.

17. Podľa § 298 ods. 2 CSP, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve
alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu
neprijateľnosti takej zmluvnej podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takej zmluvnej
podmienky alebo mu na základe takej zmluvnej podmienky uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi

bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez
návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v
spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

18. Podľa § 1 ods. 2 prvej vety zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a

pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia
zmluvy o spotrebiteľskom úvere (ďalej len "zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch")
spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

19. Podľa § 2 písm. e) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona
sa rozumie povoleným prečerpaním forma spotrebiteľského úveru, ktorý umožňuje spotrebiteľovidisponovať s peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku jeho platobného účtu, ktorý má
vedený u veriteľa.

20. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom
úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov,
musí obsahovať tieto náležitosti: a) podľa § 9 ods. 2 písm. a), b), d), f),g), i), j), x) a aa), b) povinnosť
spotrebiteľa kedykoľvek zaplatiť takýto úver na žiadosť veriteľa v plnej výške, c) výšku poplatkov
spojených so spotrebiteľským úverom od uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienky, za

akých sa tieto poplatky môžu meniť.

21. Podľa § 10 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch počas doby trvania
zmluvy o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania je veriteľ povinný pravidelne informovať
spotrebiteľa prostredníctvom výpisu z účtu alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné
spotrebiteľovi, o a) období, ktorého sa výpis z účtu týka, b) výške čerpaných prostriedkov a dátumy ich

čerpania, c) zostatku z predchádzajúceho výpisu a jeho dátume, d) novom zostatku, e) dátume a výške
splátok spotrebiteľa, f) uplatnenej úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru, g) všetkých uplatnených
poplatkoch súvisiacich so spotrebiteľským úverom zaplatených v danom období, h) minimálnej čiastke,
ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť.

22. Podľa § 3 ods. 3 a 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa každý spotrebiteľ má právo
na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. Proti porušeniu práv a
povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi
na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa
porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie

porušiteľapoškodzujezáujmyspotrebiteľov,ktoréniesúlenjednoduchýmsúhrnomzáujmovjednotlivých
spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované
voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len "kolektívne záujmy spotrebiteľov"). Spotrebiteľ, ktorý na súde
úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi,
má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti

ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

23. Podľa § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom
od 01.05.2014 neprípustné je zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo
spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho

alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o
dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť.

24. Podľa § 52 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu
uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere (ďalej len "Občiansky zákonník") spotrebiteľskou zmluvou je

každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú

ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

25. Podľa § 53 ods. 1, 2, 3 a 5 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,

ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú
vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za
individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak,
zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne

dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

26. Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právnehodôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

27. Podľa § 517 ods. 1 vety prvej a ods. 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

28. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

29. Podľa § 551 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť

písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie,
nežbybolizrážkyprivýkonerozhodnutia.Protiplatiteľovimzdynadobúdaveriteľprávonavýplatuzrážok
okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila.

30. Aplikáciou citovaných ustanovení právnych predpisov na zistený skutkový stav dospel súd k záveru,

žežalobouuplatnenýnárokžalobcuvočižalovanémujedôvodnýlenvčastiourčenieneplatnostidohody
o zrážkach zo mzdy a v časti o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 100,-
eur. Právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným súd posúdil ako spotrebiteľský, v dôsledku čoho bolo
potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia právnych predpisov o ochrane spotrebiteľa, a to vrátane
zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa.

31. Súd sa v prvom rade zaoberal otázkou pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v konaní. Na základe
predložených listinných dôkazov mal súd za preukázané, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok
došlo k postúpeniu spornej pohľadávky z banky VÚB, a.s. na spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o., t. j.
nasúčasnéhožalovaného.Postúpeniepohľadávkynažalovanéhoboložalobcovioznámené(pôvodným

veriteľom) písomným oznámením o postúpení pohľadávky, pričom žalobca v konaní spočiatku platnosť
postúpeniavosvojichviacerýchvyjadreniachspochybňoval,avšaknaposlednompojednávaníkonanom
dňa 31.05.2022 uviedol, že postúpenie pohľadávky na žalovaného nerozporuje, keďže postúpenie
pohľadávky potvrdzuje pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného v konaní. Táto skutočnosť tak bola medzi
stranami sporu nesporná. Na základe uvedeného dospel súd k záveru, že žalovaný je v konaní pasívne

vecne legitimovaný.

32. Následne sa súd zaoberal návrhom žalobcu na prerušenie konania za účelom podania návrhu
na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie, resp. na podanie návrhu
na začatie konania o súlade právnych predpisov pred Ústavným súdom Slovenskej republiky. Návrh

žalobcaodôvodniltým,žeinštitútdohodyozrážkachzomzdypovažovalzarozpornýsprávomEurópskej
únie a s medzinárodnou zmluvou. Svoju nosnú argumentáciu v tejto časti žalobca opieral o ustanovenia
Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
Súd však v danej veci nedospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych
predpisov pred Ústavným súdom Slovenskej republiky. Rovnako súd nedospel k záveru, že v konaní

vznikla potreba stanoviť hranice aplikácie úniového práva, o ktorých je oprávnený rozhodovať výlučne
Súdny dvor Európskej únie, a to podaním návrhu na začatie prejudiciálneho konania na Súdny dvor
Európskej únie. Pokiaľ žalobca vo svojich vyjadreniach argumentoval tým, že inštitút dohody o zrážkach
zo mzdy vytvára výraznú nerovnováhu medzi postavením zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa,
čím dochádza k porušeniu Smernice Rady 93/13/EHS, k tomu konajúci súd uvádza, že predmetná

právna úprava bola zmenená zákonom č. 102/2014 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo
poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových
priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý okrem iného novelizoval
(zmenil a doplnil) aj niektoré ustanovenia zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa.
Jednou z týchto zmien bol práve aj zákaz využívania niektorých zabezpečovacích prostriedkov vo

vzťahu k spotrebiteľom upravený v § 5 ods. 1 písm. a) a b) predmetného zákona, podľa ktorého sa za
neprípustné považuje zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej
zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby,
ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jejuzavretia a mal možnosť ju odmietnuť, alebo zmenkou alebo šekom. Zákonodarca tak priamo reagoval
na skutočnosť, že všeobecná úprava v Občianskom zákonníku týkajúca sa dohody o zrážkach zo mzdy
nevyžaduje schválenie súdom, stačí iba jednostranný úkon zo strany predávajúceho, čím sa vytvára

výrazná nerovnováha medzi postavením zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Práve preto bolo
žiaduce, aby tento inštitút nemohol byť používaný bez prísnejšej úpravy v neprospech spotrebiteľa.
V zmysle v súčasnosti platnej právnej úpravy je tak potrebné, aby o uzavretí takejto dohody (či už
ako osobitnej zmluvy alebo ako zmluvného dojednania) spotrebiteľ mohol rozhodnúť a prípadne ju
odmietnuť. Vyžaduje sa, aby predávajúci, ktorý koná v rámci zákonom uloženej povinnosti, dodržiaval

riadnu odbornú starostlivosť, upozornil spotrebiteľa na toto ustanovenie, príp. poskytol jeho výklad tak,
aby spotrebiteľ vedel urobiť uvážené rozhodnutie. Uvedené ja zabezpečené práve potrebou uzatvorenia
dohody o zrážkach zo mzdy vo forme osobitnej listiny, poučením spotrebiteľa o dôsledkoch jej uzavretia
a možnosťou spotrebiteľa takúto dohodu odmietnuť.
Keďže súd žalobe žalobcu v časti o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy vyhovel (pozri ďalej)
a keďže žalobcom namietaná právna úprava týkajúca sa aplikácie inštitútu dohody o zrážkach zo mzdy

v prípade spotrebiteľa už bola prekonaná (v súčasnosti účinná právna úprava poskytuje spotrebiteľovi
dostatočnú ochranu pre prípad zneužitia daného inštitútu zo strany predávajúceho), súd návrh žalobcu
na prerušenie konania podľa § 162 ods. 1 písm. b) a c) CSP zamietol v súlade s § 162 ods. 3 CSP.

33. Súd ďalej pristúpil k posudzovaniu jednotlivých žalobcom v žalobe uplatnených nárokov. Na

základe vykonaného dokazovania a z nesporných (zhodných) skutkových tvrdení sporových strán súd
zistil, že na základe žiadosti č. XXXXXXXXXXXXXXX o vydanie kreditnej karty American Express
VÚB, a.s. právny predchodca žalobcu (VÚB, a.s.) ako veriteľ a žalovaný ako dlžník (držiteľ hlavnej
karty) uzatvorili dňa 18.11.2010 zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty American
Express VÚB, a.s, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému kreditnú kartu

č. XXXXXXXXX s úverovým limitom 1.000,- eur, ku ktorej viedol účet č. XXXXXXXXXXXXXXXX. Z
bodu č. 7 vyhlásenia držiteľa vyplýva, že držiteľ súhlasí so zrážkami zo mzdy realizovanými v súlade s
obchodnými podmienkami VÚB, a.s. na vydanie a používanie kreditných platobných kariet pre fyzické
osoby občanov. Z vyhlásenia držiteľa taktiež vyplýva, že prijatím a schválením žiadosti zo strany VÚB,
a.s. sa táto žiadosť stáva zmluvou o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty uzatvorenou medzi

držiteľom hlavnej/dodatkovej karty a VÚB, a.s. podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka.

34. Žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia, že dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorá tvorí súčasť
zmluvyovydaníapoužívaníkreditnejplatobnejkartyč.XXXXXXXXX(žiadosťč.XXXXXXXXXXXXXXX)
zo dňa 18.11.2010, uzavretej medzi Všeobecnou úverovou bankou, a.s. ako bankou a žalobcom ako

držiteľom hlavnej karty, je neplatná. Sporné medzi stranami bolo, či predmetná dohoda o zrážkach
zo mzdy bola dojednaná individuálne a či spôsobovala značnú nerovnováhu v právach žalobcu a
žalovaného. Žalobca vo svojej argumentácii neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy odvodzoval aj od §
5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa.

35. Súd vo vzťahu k vyššie uvedenému uvádza, že zákaz zabezpečenia splnenia záväzku zo
spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy, ktorý je obsiahnutý v ustanovení § 5a ods. 1 písm.
a) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, bol do právneho poriadku zavedený až zákonom
č. 102/2014 Z. z. s účinnosťou od 01.05.2014. Aj s ohľadom na znenie prechodného ustanovenia (§
29b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa) je zrejmé, že toto ustanovenie nedopadá na

právne vzťahy vzniknuté pred účinnosťou tohto zákona. Keďže predmetná spotrebiteľská zmluva, ktorej
súčasťou je aj dohoda o zrážkach zo mzdy, bola uzavretá ešte dňa 18.11.2010, zákaz upravený v
ustanovení § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa sa na ňu nevzťahuje.
Uvedené však nevylučuje, aby v konkrétnom prípade nebola takáto dohoda o zrážkach zo mzdy
vyhodnotená ako neprijateľná podmienka v zmysle § 53 Občianskeho zákonníka, a teda ako neplatný

právny úkon (v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka).

36. Neprijateľnou podmienkou je zmluvná podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa ako
slabšej zmluvnej strany značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Znaky
neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná

sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo ktorá je v rozpore
s účelom zákona, podľa ktorého bola dojednaná. Neprijateľnou podmienkou nie je podmienka, ktorá
bola individuálne dojednaná. V prejednávanom prípade však žalovaný ako dodávateľ nepreukázal, že
predmetná zmluvná podmienka o dohode o zrážkach zo mzdy bola individuálne dojednaná (porovnaj §53 ods. 3 Občianskeho zákonníka), súd preto vychádzal z toho, že k individuálnemu dojednaniu nedošlo.
Navyše, z vykonaného dokazovania je zrejmé, že išlo o formulárovú vopred pripravenú zmluvu (resp.
žiadosť a všeobecné obchodné podmienky), ktorej obsah žalobca nemohol nijako ovplyvniť. Je pritom

všeobecne známou skutočnosťou, že banky v takýchto prípadoch neumožňujú individuálne (odlišné)
dojednanie zmluvných podmienok.

37. Dohoda o zrážkach zo mzdy umožňuje veriteľovi dosiahnuť uspokojenie pohľadávky siahnutím na
majetokspotrebiteľabezpredchádzajúcehoodobreniasúdomčiinýmnezávislýmtribunálom.Vpodstate

ide o exekúciu majetku s tým rozdielom, že ju nevykonáva orgán verejnej moci, ale súkromný subjekt.
Platiteľ mzdy začne s vykonávaním zrážok zo mzdy spotrebiteľa a s vyplácaním týchto platieb priamo
veriteľovi momentom, keď je mu táto dohoda predložená. Všeobecná úprava v Občianskom zákonníku
nevyžaduje schválenie súdom, stačí iba jednostranný úkon zo strany veriteľa. Pritom ide okrem iného
aj o otázku, či dlh existuje a v akej výške. Výšku dlhu si veriteľ sám diktuje, zrážky zo mzdy dlžníka
sa vykonávajú z vôle veriteľa a dlžník nemá možnosť ich priamo zastaviť, a to ani v prípade, keď

dlh voči veriteľovi neuznáva (t. j. keď je medzi nimi spor). Dlžník je tak vystavený jedine konaniu a
rozhodovaniu veriteľa, čím sa môže vytvoriť výrazná nerovnováha medzi postavením zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy takisto umožňuje obísť dôležitý prvok
úniového práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, t. j. posúdenie, či zmluvné podmienky
nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné

zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je preto nevyhnutné poskytnúť súdnu ochranu, najmä ak existuje
nebezpečenstvo, že inštitút zrážok zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy zabezpečuje a
umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na čo musí súd
vždy brať zreteľ.

38. Konajúci súd v tejto veci poukazuje aj na ustálenú rozhodovaciu prax vyšších súdnych inštancií, napr.
rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3Co/313/2016 zo dňa 25.08.2016, rozsudok Krajského
súdu v Žiline sp. zn. 11Co/28/2018 zo dňa 27.02.2018 či rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici
sp. zn. 13Co/418/2016 zo dňa 27.02.2018.

39. Z vyššie uvedených dôvodov je žiaduce, aby dohoda o zrážkach zo mzdy v spotrebiteľských
vzťahoch spĺňala prísnejšie kritériá, ktoré by vyvažovali postavenie spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej
strany. V opačnom prípade by bolo potrebné vyhodnotiť dohodu o zrážkach zo mzdy ako neprijateľnú
zmluvnú podmienku v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Spotrebiteľ by mal mať možnosť
odmietnuť uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy, resp. takáto dohoda by mala byť uzavretá až

následne, keď už dlh spotrebiteľa vznikol a stal sa splatným. Spotrebiteľ by mal byť takisto zo
strany veriteľa upozornený na toto ustanovenie, a mal by byť poučený o jeho význame a následkoch
tak, aby spotrebiteľ vedel urobiť uvážené rozhodnutie. V tejto súvislosti je rovnako žiaduce, aby
dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, a nie "skrytá" v zmluvných
ustanoveniach, príp. vo všeobecných obchodných podmienkach veriteľa. V prejednávanom prípade

dohoda o zrážkach zo mzdy nespĺňa ani jedno z týchto prísnejších kritérií. Navyše, uzavretá dohoda
o zrážkach zo mzdy je len všeobecne formulovaná a v ďalšom odkazuje na všeobecné obchodné
podmienky banky, čo vzbudzuje pochybnosti o jej dostatočnej určitosti a o dodržaní povinnej písomnej
formy v zmysle § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka (porovnaj jej znenie: "Súhlasím so zrážkami
zo mzdy realizovanými v súlade s Obchodnými podmienkami VÚB, a.s. na vydanie a používanie

kreditných platobných kariet pre fyzické osoby občanov."). Konajúci súd preto uzatvára, že dohoda
o zrážkach zo mzdy vynútená v súvislosti s uzatvorením formulárovej zmluvy o vydaní a používaní
kreditnej platobnej karty spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán,
pretože umožňuje žalovanému bez súdnej kontroly vymôcť od žalobcu plnenia, ktoré môžu mať základ
(aj) v neprijateľných zmluvných podmienkach. Žalovaný pri použití tohto zabezpečovacieho inštitútu nie

je žiadnym spôsobom limitovaný, sám si určuje výšku dlžnej sumy a bez akejkoľvek (súdnej) kontroly
siaha na majetok žalobcu. Žalovaný pritom upozornil zamestnávateľa žalobcu, že tento nie je oprávnený
posudzovať predloženú dohodu o zrážkach zo mzdy ani odmietnuť vykonávať zrážky zo mzdy na jej
základe, pričom v prípade odmietnutia vykonávania zrážok žalovanému zodpovedá za prípadnú škodu
(!).

40. Súd vzhľadom na vyššie uvedené určil, že predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy uzavretá medzi
bankou VÚB, a.s. ako veriteľom a žalobcom ako dlžníkom je neprijateľnou podmienkou v zmysle § 53
ods. 1 Občianskeho zákonníka, v dôsledku čoho je neplatným právnym úkon v zmysle § 53 ods. 5Občianskeho zákonníka. Žalobca mal naliehavý právny záujem na takomto určení, ktorý mu vyplýva
priamo z § 3 ods. 3 a 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (porovnaj uznesenie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 1 Cdo 235/2017 zo dňa 27.03.2019). Navyše, predmetnú dohodu o zrážkach zo mzdy je

možné považovať za súčasť zmluvy o spotrebiteľskom úvere, žalobcovi preto vyplývalo právo domáhať
sa určenia neplatnosti tejto dohody aj z § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch
v spojení s § 137 ods. d) Civilného sporového poriadku.

41. Súd súčasne postupom podľa § 298 ods. 2 CSP (s ohľadom na vyššie prijaté právne závery) vo

výroku rozsudku vyslovil, že zmluvná podmienka používaná bankou Všeobecná úverová banka, a.s.
v zmluve (žiadosti) o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty v znení "Súhlasím so zrážkami zo
mzdy realizovanými v súlade s Obchodnými podmienkami VÚB, a.s. na vydanie a používanie kreditných
platobných kariet pre fyzické osoby občanov", je neprijateľná.

42. Žalovaný v tejto súvislosti argumentoval, že v tomto konaní nie je pasívne vecne legitimovaný,

pretože predmetnú (neprijateľnú) zmluvnú podmienku nedohodol so žalobcom on, ale banka VÚB,
a.s. Konajúci súd sa s touto argumentáciou nestotožňuje, keďže v zmysle § 524 ods. 2 Občianskeho
zákonníka s postúpenou pohľadávkou prechádza na postupníka aj jej príslušenstvo a všetky práva
s ňou spojené, a to vrátane práv vyplývajúcich zo zabezpečenia pohľadávky (ide o tzv. singulárnu
sukcesiu). Na žalovaného teda okrem postúpenej pohľadávky prešli aj všetky práva vyplývajúce z

predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy. Z vykonaného dokazovania pritom vyplýva (a medzi stranami
to ani nebolo sporné), že žalovaný si aj uplatnil svoje práva vyplývajúce z dohody o zrážkach zo mzdy
u zamestnávateľa žalobcu, ktorý na základe toho vykonával zrážky zo mzdy žalobcu. Argumentácia
žalovaného je preto účelová až absurdná, keďže je to práve žalovaný, kto zrážkami zo mzdy zasahuje
do práv žalobcu, a nie jeho právny predchodca (banka VÚB, a.s. ako postupca). Pre žalobcu by preto

nemalo žiaden zmysel, ak by sa domáhal určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy voči banke
VÚB, a.s., ktorá žiadne zrážky zo mzdy nerealizuje. Právny vzťah z dohody o zrážky zo mzdy existuje
medzi žalobcom a žalovaným, na ktorého prešli postúpením pohľadávky všetky práva vyplývajúce z tejto
dohody o zrážkach zo mzdy.

43. Konajúci súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že výrok rozsudku je v zmysle § 228 ods. 1 Civilného
sporového poriadku záväzný len pre strany sporu (príp. pre tých, ktorí sa stali právnymi nástupcami strán
poprávoplatnostirozsudku).Prežalobcubypretonemaložiadenzmyseldomáhaťsaurčenianeplatnosti
dohody o zrážkach zo mzdy voči pôvodnému veriteľovi, keďže takýto výrok rozsudku by nezaväzoval
žalovaného ako jeho právneho nástupcu. Súčasne platí, že výroky tohto rozsudku (vrátane III. výroku)

nezaväzujú banku VÚB, a.s., ktorá nebola stranou sporu. Z toho vyplýva, že povinnosť stanovená v
§ 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka zdržať sa používania takejto neprijateľnej zmluvnej podmienky
takisto dopadá len na žalovaného, a nie aj na banku VÚB, a.s. (v tom spočíva rozdiel medzi individuálnou
spotrebiteľskou žalobou a žalobou v konaní o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských sporoch, porovnaj
§ 306 Civilného sporového poriadku).

44. Žalobca si podanou žalobou voči žalovanému uplatnil aj nárok na finančné zadosťučinenie vo výške
100,- eur, ktorý súd vyhodnotil v celom rozsahu ako dôvodný. Právo spotrebiteľa domáhať sa finančného
zadosťučinenia vyplýva z § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Citované
ustanovenie zákona o ochrane spotrebiteľa upravuje právo spotrebiteľa žiadať primerané finančné

zadosťučinenie v prípade, ak na súde úspešne uplatní porušenie svojho práva, a to od toho, kto za toto
porušenie práva zodpovedá. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného práva
spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Jediným predpokladom pre uplatnenie
práva na primerané finančné zadosťučinenie je porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto
zákonom a osobitnými predpismi. Zákon teda nevyžaduje pre vznik tohto práva, aby spotrebiteľovi

bola privodená nejaká ujma. Postačuje, ak k takémuto porušeniu práva alebo povinnosti dôjde.
Inštitút primeraného finančného zadosťučinenia môže na účely ochrany spotrebiteľa naplniť požiadavku
účinného a odradzujúceho prostriedku ochrany (porovnaj rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp. zn.
13Co/80/2016 zo dňa 20.03. 2018). Pri rozhodovaní o nároku na finančné zadosťučinenie je potrebné
prihliadať na konkrétne okolnosti prejednávaného prípadu. Súd konštatuje, že za daného skutkového

stavu, s ohľadom na porušenie práv žalobcu zo strany žalovaného, ktorých ochrany sa žalobca úspešne
domohol na súde v tomto konaní (súd určil dohodu o zrážkach zo mzdy za neplatnú z dôvodu jej
neprijateľnosti), je priznanie finančného zadosťučinenia plne dôvodné. Pri určení výšky priznaného
zadosťučinenia bol súd toho názoru, že suma vo výške 100,- eur je primeraná povahe a rozsahuporušenia práv žalobcu a súčasne zodpovedá svojmu účelu, teda poskytuje žalobcovi ako spotrebiteľovi
primeranú satisfakciu a súčasne odrádza žalovaného od ďalšieho porušovania práv spotrebiteľov. Súd
v tejto súvislosti vyhodnotil najmä to, že žalovaný na základe neplatnej dohody o zrážkach zo mzdy

vymohol od žalobcu proti jeho vôli sumu 447,12 eur, teda reálne zasiahol do práv a majetkovej sféry
žalobcu. Finančná satisfakcia vo výške 100,- eur sa preto súdu javila ako primeraná.

45. Súd sa zaoberal pri posudzovaní nároku žalobcu na finančné zadosťučinenie aj viacerými
námietkami žalovaného, ktoré však vyhodnotil ako nedôvodné. Jednou z nich bola argumentácia, že

žalobca nie je osobou, ktorá na súde úspešne uplatnila porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej
zákonom č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa alebo osobitnými predpismi. Žalovaný v tejto
súvislosti argumentoval, že žiadne také právoplatné rozhodnutie vo veci samej neexistuje, resp.
žalobca ho nepredložil. Súd však uvedenú skutočnosť nepovažuje za prekážku priznania nároku na
finančné zadosťučinenie, keďže súd práve týmto rozsudkom konštatuje porušenie povinnosti na strane
žalovaného. Podľa názoru súdu nie je vylúčené, aby konštatovanie porušenia povinnosti a priznanie

satisfakcie za takéto porušenie bolo obsiahnuté v tom istom rozhodnutí súdu. Opačný záver pritom nie
je možné vyvodiť ani zo samotného znenia § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa,
podľa ktorého spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej
týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto
za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

V danom prípade spotrebiteľ na súde úspešne uplatnil porušenie práva (súd žalobe v časti o určenie
neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy vyhovel). Súd taktiež uvádza, že ak by prijal záver, že spotrebiteľ
si môže uplatniť nárok na finančné zadosťučinenie iba samostatnou žalobou a až po právoplatnom
skončení konania, v ktorom sa porušenie povinnosti skonštatovalo, uvedené by bolo v rozpore s
princípom hospodárnosti konania, keďže by sa v tej istej veci museli viesť dve samostatné súdne

konania. Takýto výklad je v rozpore nielen s jazykovým znením zákona, ale ide aj proti účelu zákona,
a preto je potrebné odmietnuť ho.

46. Žalovaný vo vzťahu k nároku žalobcu na finančné zadosťučinenie taktiež namietal, že nie je
subjektom, ktorý so žalobcom uzatvoril zmluvu, a preto aj v prípade, ak by súd v rozhodnutí porušenie

spotrebiteľských práv žalobcu skonštatoval, žalovaný nemôže byť za takéto porušenie zodpovedný.
Žalovaný tak podľa jeho názoru nie je vo vzťahu k nároku na finančné zadosťučinenie pasívne
vecne legitimovaný, keďže si len uplatnil odkúpenú pohľadávku voči žalobcovi (pričom výšku tejto
pohľadávky deklaroval peňažný ústav v prílohe k zmluve o postúpení pohľadávok). Súd sa s vyššie
uvedenou argumentáciou žalovaného nestotožnil. Postupník sa na základe postúpenia pohľadávky

stáva veriteľom namiesto postupcu a pohľadávku nadobúda s príslušenstvom a všetkými právami,
ktoré sú s ňou spojené. Každému subjektívnemu právu však zodpovedá subjektívna povinnosť.
Postúpenie pohľadávky ako singulárna sukcesia tak predstavuje vstup právneho nástupcu nie len do
určitých konkrétnych práv, ale aj povinností svojho právneho predchodcu. Jednou z týchto povinností v
danom prípade je aj povinnosť zodpovedať za porušenie práva spotrebiteľa v prípade jeho úspešného

uplatnenia na súde formou finančného zadosťučinenia. Nie je možné považovať za právne udržateľnú
argumentáciu, že subjekt, ktorý si priamo uplatňuje pohľadávku (realizuje svoje právo), ktorá naňho
prešla postúpením (v danom prípade formou zrážok zo mzdy), a tým priamo zasahuje do majetkovej
sféry spotrebiteľa, zároveň nie je pasívne vecne legitimovaným subjektom v prípade, ak uplatnením
si predmetnej pohľadávky (realizovaním práva) došlo k porušeniu práv spotrebiteľa (konštatovanie

neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy v dôsledku neprijateľnej zmluvnej podmienky). Za takéhoto
stavu by totiž nastala situácia, keď by postupník z postúpenej pohľadávky mal len práva, avšak žiadne
povinnosti, pričom za tieto povinnosti by zodpovedal postupca, t. j. odlišný subjekt od postupníka, ktorý
však už s predmetnou pohľadávkou nemá nič spoločné a jej uplatňovanie, resp. neuplatňovanie ani
nemôže ovplyvniť.

47. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov súd vyhovel žalobe v časti o určenie neplatnosti (a
neprijateľnosti) dohody o zrážkach zo mzdy a v časti o zaplatenie finančného zadosťučinenia vo výške
100,- eur.

48. Ako nedôvodnú vyhodnotil súd žalobu v časti o určenie, že žiadosť č. XXXXXXXXXXXXXX o vydanie
kreditnej karty č. XXXXXXXXX uzavretá medzi žalobcom a dodávateľom VÚB, a.s. je neplatná, ako aj v
častiouloženiepovinnostižalovanémuzaplatiťžalobcovisumu447,12eurdotrochdníodprávoplatnosti
rozsudku.49. Vo vzťahu k určeniu, že žiadosť (zmluva) č. XXXXXXXXXXXXXX o vydanie kreditnej platobnej
karty č. XXXXXXXXX uzavretá medzi žalobcom a dodávateľom VÚB, a.s. je neplatná, konajúci

súd uvádza, že práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa upravuje zákon č. 129/2010 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch. Predmetný zákon v § 11 ods. 4 súčasne stanovuje, že spotrebiteľ
sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia

bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou. Žiadosť (zmluvu) č.
XXXXXXXXXXXXXX o vydanie kreditnej platobnej karty č. XXXXXXXXX však nie je možné považovať
za zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Na jej základe sa dočasne neposkytujú peňažné prostriedky
vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi, ale vydáva sa žiadateľovi kreditná karta. Žalobca tak procesne nedisponuje možnosťou
domáhať sa určenia neplatnosti predmetnej zmluvy podaním žaloby o určenie právnej skutočnosti v

zmysle § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v spojení s § 137 písm. d)
Civilného sporového poriadku. Žalobcovi svedčí iba právo domáhať sa určenia neplatnosti konkrétnych
neprijateľných zmluvných podmienok (v zmysle § 3 ods. 3 a 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa), nie však určenia neplatnosti celej zmluvy o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty.
Žalobcavšakvosvojejžalobežiadnetakétoneprijateľnézmluvnépodmienkynešpecifikoval(svýnimkou

dohody o zrážkach zo mzdy). Žaloba tak bola v tejto časti procesne neprípustná. Navyše, v tejto časti
je možné súhlasiť s procesnou obranou žalovaného, že nie je pasívne vecne legitimovaný, keďže na
žalovaného neprešli všetky práva veriteľa (banky VÚB, a.s.) vyplývajúce z predmetnej zmluvy o vydaní
a používaní kreditnej platobnej karty, ale bola na neho postúpená len pohľadávka, jej príslušenstvo a
práva s ňou spojené. Z uvedených dôvodov súd žalobu v tejto časti zamietol.

50. Súd však nad rámec vyššie uvedeného konštatuje, že predmetná písomná zmluva o vydaní
a používaní kreditnej platobnej karty je v určitej časti aj zmluvou o spotrebiteľskom úvere formou
povoleného prečerpania v zmysle § 2 písm. e) v spojení s § 10 zákona č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch. Právny predchodca žalobcu totiž poskytol žalovanému tzv. revolvingový úver,

ktorý je typický tým, že veriteľ ho dopĺňa (do výšky úverového rámca, v danom prípade do výšky 1.000,-
eur) a úverový vzťah tak môže fungovať neurčitú dobu. Dlžník stále platí, pretože veriteľ mu stále dopĺňa
úver, a časť splátky sa používa na splatenie poskytnutých úverových prostriedkov a časť na odplatu. Z
uvedeného dôvodu nie je možné v priebehu trvania zmluvného vzťahu určiť výšku ročnej percentuálnej
miery nákladov (RPMN), pretože úver sa čerpá podľa vôle dlžníka a následne sa veriteľom dopĺňa,

čím sa menia údaje relevantné pre výpočet RPMN. Ak by aj žalobca, vzhľadom na vyššie uvedené,
žalobný návrh v časti o určenie neplatnosti žiadosti (zmluvy) č. XXXXXXXXXXXXXX o vydanie kreditnej
platobnej karty č. XXXXXXXXX naformuloval nesprávne, a v skutočnosti mal v úmysle domáhať sa
určenia neplatnosti zmluvy o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty len v časti revolvingového
spotrebiteľského úveru, nezmenilo by to nič na závere súdu o nedôvodnosti žaloby v tejto časti. Žalobca

totiž vo svojich vyjadreniach žiadnym spôsobom nekonkretizoval, prečo by mala byť daná časť zmluvy
neplatná. Všeobecne odkázanie na formuláciu zákona nie je možné považovať za zrozumiteľné a určité
opísanie rozhodujúcich skutočností ako povinnej náležitosti žaloby v zmysle § 132 ods. 1 Civilného
sporového poriadku. Skutkové tvrdenia, z ktorých má vyplynúť oprávnenosť uplatneného nároku, by mali
byť jednoznačné a konkrétne, aby nemohlo dôjsť k ich zámene s iným skutkom. Žalobca tak neuniesol

svojuzákladnúprocesnúpovinnosťtvrdiť(opísať)rozhodujúceskutočnostiodôvodnostiatrvanížalobou
uplatneného nároku, vyplývajúcu mu z čl. 8 CSP a z § 132 ods. 1 a 2 CSP. Navyše, súd takéto dôvody
neplatnosti predmetnej zmluvy (v časti revolvingového úveru) ani nezistil, keďže táto zmluva podľa
názoru súdu obsahovala všetky podstatné obsahové náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere formou
povoleného prečerpania a navyše bola vyhotovená v predpísanej písomnej forme.

51. Súd zamietol žalobu aj v časti o uloženie povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 447,12
eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobca svoj nárok v tejto časti odôvodňoval tým, že
zamestnávateľ mu na základe dohody o zrážkach zo mzdy zrazil z jeho mzdy sumu 447,12 eur, ktorú
poukázal žalovanému. Podľa názoru žalobcu mu bola táto suma zrazená bez právneho dôvodu a

na základe neplatného právneho úkonu, išlo teda o bezdôvodné obohatenie. Žalobca však opätovne
neuniesol svoju základnú procesnú povinnosť tvrdiť (opísať) rozhodujúce skutočnosti o dôvodnosti a
trvaní žalobou uplatneného nároku, vyplývajúcu mu z čl. 8 CSP, a z § 132 ods. 1 a 2 CSP. Bezdôvodné
obohatenie je v zmysle § 451 ods. 2 pozitívne vymedzené ako majetkový prospech získaný plnenímbez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Žalobca však v žalobe neuviedol
žiadne také skutkové tvrdenia, z ktorých by nepochybne vyplývalo, že mu vznikol nárok na vydanie

bezdôvodného obohatenia v ním uplatnenej výške, t. j. neuviedol, akú sumu si od pôvodného veriteľa
(banky VÚB, a.s.) požičal, koľko pôvodnému veriteľovi alebo žalovanému doposiaľ uhradil, aká čiastka
z uhradenej sumy bola započítaná na pohľadávku žalovaného, ktorá je predmetnom tohto konania (na
istinu, resp. na príslušenstvo pohľadávky) a pod. Súd preto nebol schopný pri absencii základných
skutkových tvrdení posúdiť, či suma zrazená zo mzdy žalobcu vo výške 447,12 eur je alebo nie je

bezdôvodným obohatením, t. j. či ide o sumu uhradenú zo strany žalobcu nad rámec sumy, ktorú
bol žalobca povinný uhradiť pôvodnému veriteľovi alebo žalovanému na základe zmluvy o vydaní a
používaní kreditnej platobnej karty (ktorú súd posúdil ako platnú) a na uhradenie ktorej existoval právny
dôvod. Z listu žalovaného zo dňa 27.05.2020 adresovaného zamestnávateľovi žalobcu pritom vyplýva,
že pohľadávka žalovaného pozostávala okrem iného aj z istiny úveru vo výške 970,- eur. Aj z toho je
zrejmé, že žalobcom uplatnená suma 447,12 eur nemohla byť bezdôvodným obohatením žalovaného,

keďže na zaplatenie istiny úveru by bol žalobca povinný za každých okolností (aj v prípade neplatnosti
zmluvy). Konajúci súd v tejto súvislosti takisto pripomína, že sporové konanie je kontradiktórnym
konaním, v ktorom sa priorizuje procesná aktivita a procesná diligencia strán sporu. Žalobca je povinný
v žalobe opísať všetky rozhodujúce skutočnosti dôležité pre rozhodnutie vo veci a tieto je povinný aj
náležitepreukázať.Keďžežalobcaanivzákladnýchrysochneuniesolsvojupovinnosťtvrdiťrozhodujúce

skutočnosti a keďže súd vyhodnotil predmetnú zmluvu o revolvingovom úvere ako platnú, súd žalobu v
časti o vydanie bezdôvodného obohatenia ako nedôvodnú zamietol.

52. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v zmysle § 255 ods. 2 CSP v spojení s § 262 ods.
1 CSP. Predmetom sporu boli štyri samostatné nároky: dva určovacie nároky a dva nároky na plnenie.

Žalobca mal v konaní plný úspech v časti o určenie, že dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná, ako aj v
časti o uloženie povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi finančné zadosťučinenie vo výške 100,- eur.
Žalovaný mal v konaní plný úspech v časti o určenie, že žiadosť (zmluva) o vydanie kreditnej platobnej
karty je neplatná, ako aj v časti o uloženie povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 447,12 eur.
Žalobca a žalovaný tak mali v konaní približne rovnaký úspech. Súd preto rozhodol tak, že žiadnej zo

strán sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Bratislava II.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie.