Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, April 25, 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/388/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1709200919
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1709200919.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a členiek

senátu JUDr. Kataríny Javorčíkovej a Mgr. Barbory Bartekovej v právnej veci žalobcu: Pozemkové
spoločenstvo lesa sv. Martin v Senci, so sídlom v Senci, A. Sládkoviča 20, proti žalovanému: O.. M. P.,
bytom v J., A. J. XX, v konaní o vydanie veci, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu v
Pezinku zo dňa 23. 05. 2012, č.k. 9C/25/2009-203, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Pezinok zo dňa 23. 05. 2012, č.k. 9C/25/2009-203
v napadnutej časti, ktorou zamietol žalobu o vydanie veci pod bodom 2, 3, 6-18 a pod bodom 20 a 21
p o t v r d z u j e.

Vozvyšnejnapadnutejzamietajúcejčastipetituozaplatenie4153,35euravčastitrovkonania,rozsudok
súdu 1. inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie a rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom súd 1. inštancie zamietol žalobu žalobcu o vydanie veci a to:

1. všetkých dokladov o nadobudnutí lesa začínajúc rokom 1928 za prvého
predsedu p. R. a druhého predsedu p. P. s geometrickým
pánom prideleného lesa.

2. Rozhodnutie o zrušení Lesného spoločenstva kolonistov zo dňa 05.06.1958.
3. Doklad o pridelení hájovne p. G. Lesným spoločenstvom kolonistov zo
dňa 30.06.1958.
4. Zoznam splnomocnencov /zástupcov rodín/ a vlastníkov lesa sv. E. na
ustanovujúcej schôdzi zo dňa 14.03.1992 v J.. XX
5. Žiadosti o navrátenie lesných pozemkov adresované R.. A. OZ E.
a Pozemkového fondu.

6. Zápisnica z odovzdávania lesného majetku Vojenskými lesmi OZ Malacky nášmu Združeniu
spoločných užívateľov lesa sv. Martina v Senci zo dňa 21.10.1992.
7. Dohoda o vydaní majetku - príloha č. X k rozhodnutiu Lesného úradu v T. č.j. A.-XXX/XX
8. Výpis LV č. XXXX z katastra nehnuteľností č.XXX/XX
9. Zmluva o založení pozemkového spoločenstva zo dňa 17.02.1996
10. Zápisnica s prezenčnou listinou o hlasovaní za Zmluvu o založení pozemkového spoločenstva zo
dňa 17.02.1996

11. Návrh na zápis do registra pozemkových spoločenstiev zo dňa 27.02.1996
12. Rozhodnutie č. XX/X/PS/XX o zápise do registra spoločenstiev
13. Výmaz a zápis zmeny predsedu spoločenstva aj rod. čís. zo dňa 04.03.2001 na OLU BA14. Zápisnica s prezenčnou listinou o hlasovaní voľby predsedu a členov výboru aj s rod. čís. zo dňa
04.03.2001
15. Doklad o zmene adresy sídla združenia zo dňa 12.03.2001

16. Vydanie potvrdenia z registra pozemkových spoločenstiev zo dňa 25.07.2001
17. Rozhodnutie č. H.-XXXXX/XXXX zo dňa 14.11.2003 aj s pečiatkou nadobudnutia
právoplatnosti
18. Zmluva o prenájme výkonu práva poľovníctva s poľovnou spoločnosťou Poles Senec- združením
poľovníkov a vlastníkmi schválenou pod č.j. XXXX/XXX zo dňa 08.03.2004

19. Všetky prijaté písomné dodatky súvisiace so zmluvou o prenájme výkonu práva poľovníctva s
poľovnou spoločnosťou H. J.
20. Výpis LV č. XXXX z katastra nehnuteľností zo dňa 15.02.2006
21. Žiadosť o obnovu konania zo dňa 31.05.2006 a zo dňa 28.06.2006

2. Zároveň súd 1. inštancie zamietol žalobu i o zaplatenie sumy 4 153,32 eur titulu náhrady škody,

ktorá mala stavovať náklady na na spracovanie dokumentácie ochrany pred požiarmi, nákladmi na
vypracovanie projektu bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, nákladmi na vyhotovenie číslovačky na
drevo, nákladmi na uhradenie peňažnej pokuty uloženej Obvodným lesným úradom v T. za nesplnenie
evidenčnej povinnosti, používanie cestného motorového vozidla, náhrada straty na zárobku p. E..
Súd 1. Inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že podľa zápisu odovzdania agendy zo

dňa 08.11.2009, boli odovzdané rozpočty rok 2003, geometrický plán k nehnuteľnosti parcelné číslo
XXXX/X,X,X, poľovnícke združenie - podklady, projekty - semenný sad, borovice, sosny, T. dvor a R., A.
výskumný ústav, Okresný úrad v J., odbor pozemkový, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva,
odborný lesný hospodára, zmluvy korešpondencia , doklady SPF, korešpondencia a rôzne,
požiarna ochrana, les, štátny fond zveľaďovania lesa a žiadosti o dotácie, rozpočty rok 2004, projektová

dokumentácia za rok 1997, 98,99.2000, 2002, staré mapy urbariátu -5ks. Tieto doklady prevzali : E.
E., predseda, C. H., tajomník, E. C., A. T., A. J., M. E., Q. T., O. H., M. P. a J. E..
Súd 1. inštancie poukázal na čestné prehlásenie E.. J. E. zo dňa 22. 07. 2008 z ktorého vyplýva,
že osobne odovzdal kompletnú administratívnu dokumentáciu, vyplývajúcu z jeho funkcie
nasledujúcemu predsedovi - O.. M. P..

Žalovaný v konaní tvrdil, že doklady odovzdal, pričom doklady uvedené v petite žaloby nikdy nemal a pán
E. mu nikdy takéto doklady neodovzdal. Sám žalovaný predložil súdu 1. inštancie čestné prehlásenie,
že E.. J. E. mu žiadnu dokumentáciu neodovzdal. Súd 1. inštancie vykonal dokazovanie výsluchom
svedkov S.. D. S., ktorý bol do marca XXXX predsedom cca 6 rokov. Po zániku jeho funkcie odovzdal
svojmu nástupcovi pánovi E. všetky písomné doklady, ktoré mal k dispozícii. Svedok E.. J. E. vypovedal,

že bol predsedom asi 10 rokov, dozadu cca 2 roky, potvrdil, že od predchádzajúceho predsedu na
základe zápisnice prevzal doklady, pričom išlo o fascikel listín všeobecného charakteru v počte asi 50 ks.
Boli to listiny archívneho charakteru, s ktorými sa nepracovalo. Po skončení funkčného obdobia fascikel
odovzdal svojmu nástupcovi, avšak neexistuje o tom zápisnica.

3. Súd 1. inštancie poukázal na ustanovenie § 80 písm. a), b), c) OSP a ust. § 120 OSP, ako i na
ust. § 119 ods. 1 OZ, a konštatoval, že žalobca sa v konaní domáhal tzv. reivindikačnou žalobou
vydania vecí, ktoré tvoria písomnú agendu činností žalobcu, ktorú agendu mal mať v držbe žalovaný. Po
skončení funkcie bol žalovaný povinný odovzdať túto agendu novému predsedovi O., čo však vykonal
iba čiastočne. Uviedol, že vec ktorá má byť vydaná, musí byť určená tak, že nebude možné ju zameniť

s inou vecou, pričom presné určenie listiny musí byť uvedené v petite žaloby, inak je petit nevykonateľný
a neurčitý. Navyše zo žaloby musí byť jasné, jednak presné označenie veci, a tiež preukázanie, že vec
má povinná osoba u seba, resp. v držbe. Súd 1. inštancie konštatoval, že žalobca listiny ktorých vydania
sa domáhal presne neoznačil. Neobstojí označenie ako: „všetky doklady o nadobudnutí lesa začínajúc
rokom 1928,, ,nakoľko nie je zrejmé o aké doklady ide ( zmluvy, rozhodnutia štátnych orgánov a pod. ) ,

koľko týchto dokladov je a iné špecifiká. Nie je vykonateľným označenie „ všetky prijaté písomné dodatky
súvisiace so zmluvou o prenájme výkonu práva poľovníctva s poľovnou spoločnosťou Poles Senec,
nakoľko opäť nie je jasné koľko takýchto dodatkov bolo prijatých a kedy. Rovnako neobstojí označenie
uvedené pod bodom 5/ petitu: „žiadosti o navrátenie lesných pozemkov adresované Vojenským lesom
OZ E. a pozemkovému fondu. Z uvedeného nie je zrejmé, koľko žiadostí , kedy a kým bolo adresovaných

na označené subjekty.
Preto považoval body petitu 1, 4 ,5 a 19 ako neurčité, nejasné a teda materiálne nevykonateľné. Vo
zvyšných bodoch sa žalobca síce snažil listiny presnejšie špecifikovať, minimálne aspoň uvedením
dátumu vydania listiny. Avšak ďalším nevyhnutným predpokladom žaloby na vydanie veci je, žeosoba povinná vec vydať, ju má v čase rozhodnutia vo fyzickej držbe, a tiež, že vec existuje, t.j., že
nebola zničená a stratená. Súd 1. Inštancie poukázal na výpoveď svedka E.. J. E., ktorý vypovedal,
že od predchádzajúceho predsedu prevzal na základe zápisnice doklady v počte asi 50 ks, išlo o

fascikel listín všeobecného charakteru, avšak keď skončil, odovzdal tento fascikel svojmu nástupcovi -
žalovanému. Súd 1. inštancie mal za to, že agendu spoločenstva tvoril počtom neurčitý počet dokladov
sumarizovaných vo fascikli, ktorý si odchádzajúci a nastupujúci predseda odovzdávali. Svedok E.. E.
neuviedol, ktoré doklady sa v uvedenom fascikli nachádzali, a či sa jedná o tie doklady, ktoré žalobca
označil v petite žaloby. Zo zápisnice z jedenásteho zasadnutia výboru spoločenstva zo dňa 21. 10. 2009

pod bodom 1 vyplýva, že agenda spoločenstva doposiaľ bola odovzdávaná po ukončení volebného
obdobia novému predsedovi výboru na základe odovzdávajúceho protokolu. Prevzatie písomností
nebolo podpísané len pri odovzdávaní odstupujúceho pána E. pre nezáujem žalovaného. Na základe
takto vykonaného dokazovania súd 1. inštancie dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, že žalovaný
má v držbe písomnosti označené v žalobnom petite. Uviedol, že žalobca sa ocitol v dôkaznej núdzi z
dôvodu nepresného a nedôsledného vedenia písomnej agendy spoločenstva a jej evidencie, z dôvodu

nedôsledného odovzdávania preberania písomností. Bremeno dôkaznej povinnosti nesie v sporovom
konaní žalobca a neunesenie dôkazného bremena má za následok procesnú zodpovednosť, ktorá sa
navonok prejaví práve v zamietnutí žaloby.

4. Zároveň súd 1. inštancie uviedol, že náhradou škody v sume 4153,32 eur sa nezaoberal s poukazom

na vyššie spomenutý záver, nakoľko minimálne dva z predpokladov priznania náhrady škody nebol
splnený a to zavinené porušenie právnej povinnosti žalovaným.
O trovách konania rozhodol podľa § 151 OSP a ich náhradu žalovanému nepriznal, nakoľko žalovaný
si ich náhradu v konaní neuplatnil.

5. Proti tomuto rozsudku v zákonnom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca, ktorý žiadal, aby
odvolací súd zmenil rozsudok súdu 1. inštancie a to tak, že žalobe v časti listín pod bodmi 1-21 s
výnimkou listín pod bodmi 1, 4, 5 a 19 vyhovie a zaviaže žalovaného na ich vydanie a zaplatenie
trov konania, resp. žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu 1. inštancie zrušil a vec mu vrátil na nové
konanie a rozhodnutie. Žalobca uviedol, že žalobou zo dňa 17. 02. 2009, doplnenou 25. 03. 2009 sa

domáha voči žalovanému vydania veci, a to kompletnej písomnej agendy Pozemkového spoločenstva.
V priebehu konania upravil petit žaloby a to tak, že žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť vydať
dokumenty označené pod bodom 1-21, zároveň, aby žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 4
153,32 eur titulom náhrady škody, ktorá podľa žalobcu predstavuje náklady na vyhotovenie výpisov
z 35 listov vlastníctva zakúpením kolkových známok, náklady na spracovanie dokumentácie ochrany

pred požiarmi, náklady na vypracovanie projektu bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, náklady na
vyhotovenie číslovačky na drevo, náklady na uhradenie peňažnej pokuty uloženej Obvodným lesným
úradom v Bratislave za nesplnenie evidenčnej povinnosti, náklady za používanie cestného motorového
vozidla, náhradu straty na zárobku pána E.. Žalobca s rozhodnutím súdu 1. inštancie nesúhlasil, i keď
pripustil, že doklady, vydania ktorých sa od žalovaného domáha, neboli v celom rozsahu dostatočne

špecifikované. Nedostatočná bola špecifikácia iba u dokladov pod bodmi 1, 4, 5 a 19, avšak v ostatnej
časti súpisu dokladov sú listiny dostatočne označené a nezameniteľné s inými vecami. Žalobca zotrval,
na tomto názore napriek tomu, že podľa súdu 1. inštancie ich existenciu a držbu u žalovaného v čase
vyhlásenia rozsudku údajne nepreukázal. Mal za to, že s uvedenými dokladmi v origináloch nemal iný
kto disponovať okrem samotného žalovaného ako predsedu spoločenstva, ktorý ich preberal, odosielal a

podpisoval, a napokon mal za to, že ide o notoricky známu skutočnosť, ktorá by nemala byť predmetom
požadovaného dokazovania. Uviedol, že žalovaný držbu originálov pred podaním žaloby nepopieral,
naopak vydanie dokladov podmieňoval zaplatením peňažnej sumy za údajné prefotenie týchto dokladov
a iných výdavkov, ktoré však žalobca odmietol zaplatiť, nakoľko išlo o nedôvodné nároky. Žalobca mal
za to, že doložené listinné dôkazy zo dňa 14. 02. 2012 dostatočne preukazujú skutočnosti, že je to práve

žalovaný, ktorý požadované doklady v origináloch má a musí mať vo svojej držbe, avšak súd 1. inštancie
sa s týmito dôkazmi náležite nevysporiadal, rovnako ako aj s návrhom na náhradu škody.

6. K odvolaniu sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu 1. inštancie
ako správny potvrdil. Uviedol, že tvrdenie žalobcu o tom, že vykonaním dokazovania bolo preukázané,

že držba dokladov bola žalovanému v konaní dokázaná, považoval za absurdné, a mal za to, že žalobca
neuniesol dôkazné bremeno, keď len všeobecne označuje listiny, ktoré mali byť v držbe žalovaného.
Uviedol, že takéto listiny nikdy nemal, žalobca nevie preukázať, že veci v čase vydania rozhodnutia
existovali, a že ich má práve žalovaný vo svojej držbe. Návrh na náhradu škody uplatňovaný žalobcompovažoval za neodôvodniteľný, pretože žiadnu škodu žalobcovi nespôsobil a navyše je absurdný pri
náhrade straty na zárobku štatutárneho zástupcu žalobcu pána E.
7. K vyjadreniu žalovaného k odvolaniu proti rozsudku súdu 1. inštancie sa písomne vyjadril žalobca

podaním zo dňa 12. 01. 2016 a opätovne žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu 1. inštancie
a to tak, že žalobe v plnom rozsahu vyhovie. Opätovne poukázal na odvolanie zo dňa 05. 06. 2012.
Pokiaľ súd 1. inštancie nepokladal zoznam listín v rozšírení žalobného návrhu za dostatočne určitý,
žalobca považoval za nepochopiteľné prečo súd 1. inštancie pripustil takúto zmenu žalobného návrhu,
pretože súd 1. inštancie v priebehu konania už jedenkrát vyzval na doplnenie nesprávneho a neúplného

podania v zmysle § 43 ods. 1 OSP, a preto žalobca mal legitímne očakávanie, že v prípade ak súd
považoval určenie veci za nedostatočne určité, nebol by v konaní pokračoval, a opätovne by vyzval
žalobcu na doplnenie, alebo opravu žaloby. Tvrdenie žalovaného, že mu nebola preukázaná držba
listín je účelové, keď pred podaním žaloby žalovaný ich držbu nikdy nespochybnil. Žalobca poukázal
na rozhodnutie NS ČR, sp. zn. 29Odo/1027/2006, v zmysle ktorého ak žalobca z reivindikačnej žaloby
preukáže, že žalovaný nadobudol držbu veci, bude jeho žaloba o vydanie veci úspešná, ak žalovaný

nepreukáže, že držbu veci stratil. Stratu listín žalovaný v konaní pred súdom 1. inštancie žiadnym
spôsobom nepreukázal, čím nie je žalobca, ale žalovaný neuniesol svoje dôkazné bremeno. K nároku
na náhradu škody žalobca uviedol, že na priznanie náhrady škody sa vyžaduje existencia právnej
povinnosti, zavinené porušenie právnej povinnosti, vznik škody a príčinná súvislosť, resp. kauzálny
nexus medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody. Ak žalovaný tvrdí, že listiny nemá u seba,

nemožno v žiadnom prípade dospieť k záveru, že nemá povinnosť tieto listiny ako predseda výboru vo
svojej držbe mať, resp. si ich prevziať od predchádzajúceho predsedu výboru žalobcu a ich uschovávať.
Poukázal na ust. § 20 ods. 3 a ods. 4 Zákona č. 181/1995 Z.z., a taktiež uznesenie Pozemkového
spoločenstva lesa sv. Martina v Senci schválené dňa 07. 12. 2008 v znení neskorších zmien a článku
IV, písm. c) ods. 3, tretia a štvrtá veta. Nie je pravda, že nevydaním listín nespôsobil žalobcovi škodu.

Žalobca presne určuje položky, z ktorých sa skladá požadovaná náhrada škody.

8. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379,
§ 380 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok súdu 1. inštancie, prejednal odvolanie bez nariadenia
pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je čiastočne dôvodné.

9. V priebehu odvolacieho konania vstúpil do platnosti Zákon č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok,
účinný od 01. 07. 2016 (ďalej len CSP). Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento
zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2, veta prvá
CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona

zostávajú zachované.

10. Žalobca odvolaním napadol výrok súdu 1. inštancie, ktorým bola žaloba zamietnutá, okrem vydania
listín označenými pod bodom 1, 4, 5 a 19, keď podľa žalobcu nedostatočná bola špecifikácia vecí len
pod bodmi 1, 4, 5 a pod bodom 19.

11. Vzhľadom na obsah odvolania preto odvolací súd prejednal odvolanie len v napadnutom rozsahu,
v súlade s ust. § 379 CSP.

12. Podľa § 123 Zákona č. 40/1964 Z.z. v platnom znení (ďalej len Občiansky zákonník), vlastník je

v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho ploty a úžitky a
nakladať s ním.

13. Podľa § 124 OZ všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti, a poskytuje sa im rovnaká právna
ochrana.

14. Podľa § 126 ods. 1 OZ vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva
neoprávnene zasahuje, najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neoprávnene zadržuje.

15. Žaloba na vydanie veci (actio rei vindicatio) má charakter žaloby na plnenie § 80 písm. b) OSP

- právny predpis platný do 30. 06. 2016. Základným právom vlastníka je právo vec držať a nakladať
s ňou ako s vlastnou, čo je nutným predpokladom pre uplatnenie ostatných oprávnení vlastníka.
Vlastnícke žaloby uvedené v ust. § 126 OZ sú hmotnoprávnym inštitútom, na základe ktorého sa
realizuje subjektívny nárok vlastníka veci na ochranu. Zároveň ide o relatívne právo vlastníka na vydanieneprávom zadržiavanej veci, resp. právo voči rušiteľovi tohto práva. Právo na ochranu vlastníckeho
práva má nielen skutočný vlastník, ale každý, kto o sebe tvrdí, že mu prislúcha vecné právo k nej.
Podmienkou úspešnej reivindikačnej žaloby je preukázanie:

a) existencie vlastníckeho práva vlastníkom,
b) že vec sa nenachádza vo faktickej moci vlastníka, ale v moci inej osoby, ktorá predmetnú vec odmieta
vydať,
c) že žalobca je ku dňu vyhlasovania rozsudku vlastníkom veci,
d) že žalovaný vec protiprávne zadržiava, že žalovaný má vec v čase vyhlásenia rozsudku stále u seba,

a preto má možnosť vydať vec vlastníkovi,
e) že predmetom žaloby je vec, ktorá musí byť individualizovaná takým spôsobom, aby ju bolo možné
odlíšiť od iných vecí, najmä od vecí rovnakého druhu.

16. V prejednávanom prípade žalobca v žalobe uviedol, že uznesením valného zhromaždenia členov
Pozemkového spoločenstva lesa sv. Martina v Senci zo dňa 07. 12. 2008 bola žalovanému uložená

povinnosť odovzdať agendu - listinné materiály, ktoré sa týkali celkovej činnosti Spoločenstva lesa sv.
Martina v Senci za uplynulé funkčné obdobie, ktoré mal mať žalovaný v držbe, šlo o všetky účtovné
doklady, uzávierky, daňové priznanie, pracovné zmluvy za celé funkčné obdobie žalovaného, ktoré
mal v držbe. Žalobca poukázal na stanovy Pozemkového spoločenstva lesa sv. Martina v Senci, že
štatutárnym orgánom spoločenstva je výbor, ktorý má 11 členov a ktorý volí svojho predsedu, pričom

predseda organizuje a riadi bežnú činnosť spoločenstva. Žalovaný bol povinný odovzdať novému
predsedovi všetky doklady, ktoré tvoria agendu spoločenstva.

17. V prejednávanom prípade nebolo sporné, že dňa 31. 05. 2008 bol na mimoriadnom zasadnutí

valného zhromaždenia Združenia spoločných užívateľov lesa sv. Martina v Senci, Pozemkové
Spoločenstvo zvolený nový výbor spoločenstva, ako aj nový predseda spoločenstva E.. Valné
zhromaždenie spoločenstva splnomocnilo predsedu E. E. v spolupráci s výborom spoločenstva podať
žalobu na vydanie veci podľa § 126 ods. 1 OZ v mene spoločenstva s tým, že žalovanému bola dňa
07. 12. 2008 uložená uznesením valného zhromaždenia spoločenstva povinnosť vydať v lehote do 15.

12. 2008 kompletne všetky listinné materiály (agendu), týkajúcu sa celkovej činnosti Spoločenstva lesa
sv. Martina v Senci (ďalej len spoločenstvo), za celé uplynulé funkčné obdobie, nachádzajúce sa v
držbe žalovaného a to novozvolenému predsedovi spoločenstva E. E.. Táto skutočnosť nebola medzi
účastníkmi konania sporná. Spornou bolo to, či žalobcom požadované listiny (agenda) bola žalovaným
ku dňu vyhlasovania rozsudku protiprávne zadržiavaná, či žalovaný má predmetnú agendu v čase

vyhlásenia rozsudku stále u seba, a tiež či predmetom žaloby boli také veci, ktoré boli dostatočne
individualizované, a to tak, aby ich bolo možné odlíšiť od iných listín. Podľa odvolacieho súdu správne
súd 1. inštancie konštatoval, že vo zvyšných bodoch, teda okrem bodov 1, 4, 5, a 19 žalobca
listiny presnejšie špecifikoval, avšak v konaní nepreukázal, že práve žalovaný, t.j. osoba, ktorá mala
povinnosť vydať veci, tieto mala v čase rozhodnutia vo fyzickej držbe. Súd 1. inštancie konštatoval, že

agenda spoločenstva bola odovzdávaná po ukončení volebného obdobia novému predsedovi výboru
na základe odovzdávajúceho protokolu, pričom prevzatie písomností nebolo podpísané pri odovzdávaní
odstupujúceho predsedu výboru pána E. žalovaným, a to pre nezáujem žalovaného. Túto skutočnosť
mal súd 1. inštancie preukázanú zo zápisnice z jedenásteho zasadnutia výboru spoločenstva zo dňa
21. 10. 2009. Správny je preto záver súdu 1. inštancie, že žalobca nepreukázal v konaní, že okrem

veci pod bodom 1, 4, 5, a 19, v čase vyhlásenia rozsudku mal žalovaný v držbe písomnosti označené v
žalobnom petite pod bodom 2-3, 6-8, 11-18, pod bodom 20 a 21. Neobstojí v danej veci len všeobecné
tvrdenie žalobcu, že žalovaný predmetné listiny „musí mať u seba“, ani tvrdenie, že žalovaný držbu
originálov pred podaním žaloby nepopieral. Tiež pokiaľ žalobca v odvolaní poukazuje na listinné dôkazy
predložené súdu 1. inštancie dňa 14. 02. 2012 (viď čl. XXX spisu), a pokiaľ žalobca uviedol, že

doklady pod poradovým číslom 1,2,3 sám žalovaný nepreberal, ale mal ich získať po svojom starom
otcovi O. P., ktorý ich mal vo svojej držbe a u ktorého aj zostali, nakoľko nemal nástupcu z dôvodu
zrušenia lesného spoločenstva kolonistov - rozhodnutím zo dňa 05. 06. 1958, žalobca túto skutočnosť
v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal. Nepreukázal že žalovaný práve doklady pod bodom 1,2,3
získal takýmto spôsobom (okrem dokladu pod položkou č. 1, o ktorej uviedol súd 1. inštancie, že

túto položku žalobca ani presne nešpecifikoval a táto položka nebola ani premetom odvolania. K
dokladom poradové číslo 4,5,6,7 a poradové číslo 8,9,10,11,12 žalobca poukázal na čestné prehlásenie
a výpoveď E.. J. E. (okrem dokladov 4,5, ktoré neboli predmetom odvolania). Odvolací súd má za
to, že tento odvolací dôvod neobstojí, nakoľko z výpovede svedka E.. J. E. na pojednávaní zo dňa16. 02. 2011 (čl. XXX spisu) vyplynulo, že sám od predchádzajúceho predsedu na základe zápisnice
prevzal doklady, pričom išlo o fascikel listín všeobecného charakteru v počte asi 50 ks. Tieto listiny
konkrétne svedok nešpecifikoval, uviedol, že tieto listiny neboli bezprostredne nevyhnutné pre činnosť

spoločenstva, uviedol, že to boli listiny archívneho charakteru, s ktorými sa nepracovalo. Uviedol,
že tento fascikel odovzdal svojmu nástupcovi, avšak neexistuje o tom zápisnica. Z tejto výpovede
nevyplýva, aké konkrétne doklady svedok odovzdal svojmu nástupcovi. Pokiaľ tvrdil, že neboli to listiny,
ktoré boli bezprostredne nevyhnutné pre činnosť spoločenstva, zo žaloby žalobcu naopak jednoznačne
vyplýva, že žalobou sa domáha o vydanie listín, ktoré sú nevyhnutné pre činnosť spoločenstva. Navyše

z obsahu spisu odvolací mal za preukázané, že žalobca na pojednávaní dňa 24. 11. 2010 predložil
súdu 1. inštancie okrem iného i čestné prehlásenie predchádzajúceho predsedu J. zo dňa 22. 07.
2008, z ktorého čestného prehlásenia vyplýva, že E.. E. J. mal po skončení svojho funkčného obdobia
predsedu Združenia spoločných užívateľov lesa sv. Martina v Senci osobne odovzdať kompletnú
administratívnu dokumentáciu vyplývajúcu z jeho funkcie nasledujúcemu predsedovi O.. M. P.. Toto
čestné prehlásenie vydal na základe žiadosti výboru Pozemkového spoločenstva lesa sv. Martina v

Senci. Súd 1. inštancie predmetného svedka dňa 16. 02. 2011 vypočul priamo na pojednávaní, kde
uviedol,žeodpredchádzajúcehopredseduprevzaldoklady.Išloofascikellistínvšeobecnéhocharakteru
v počte asi 50 ks, ktoré neboli bezprostredne nevyhnutné pre činnosť spoločenstva, boli to listiny
archívneho charakteru, s ktorými sa nepracovalo. Zároveň uviedol, že tento fascikel odovzdal svojmu
nástupcovi tým, že o tom neexistuje zápisnica z dôvodu, že v tom čase boli ich vzťahy mierne naštrbené.

Bližšie neuviedol, ktoré konkrétne listiny žalovanému odovzdal. Následne na to, z obsahu spisu (čl.
XXX) vyplýva, že žalobca opätovne predložil ďalšie čestné prehlásenie E.. J. E. a to už zo dňa 07. 02.
2012, ktorý v tomto čestnom prehlásení uviedol, že dňa 30. 03. 1999 bol zvolený do funkcie predsedu
Združenia spoločných užívateľov lesa sv. Martina v Senci, Pozemkové spoločenstvo, a týmto dňom
prevzal dokumentáciu spoločenstva. Uviedol, že jeho funkčné obdobie ukončil dňom 04. 03. 2001 z

dôvodu neustáleho zasahovania do jeho výhradných kompetencií, jeho nástupcom O.. F. P. (žalovaným
- poznámka odvolacieho súdu). Zároveň E.. J. E. v čestnom prehlásení zo dňa 07. 02. 2012 uviedol, že
nakoľko nebola ochota zo strany O.. F. P. prevziať zápisnicou predloženú dokumentáciu Spoločenstva,
hoci o tom niekoľkokrát žiadal, rozhodol sa mu odovzdať všetky dokumenty Spoločenstva, jednoducho
položením na stôl na zasadnutí výboru Spoločenstva, bez písania akéhokoľvek odovzdávacieho

protokolu. Zároveň doplnil, že medzi všetkými odovzdanými dokumentami boli určite dokumenty, a
to zmluva o založení Pozemkového spoločenstva zo dňa 17. 02. 1996 a zápisnica s prezenčnou
listinou o hlasovaní za zmluvu o založení pozemkov Spoločenstva. K takto predloženému čestnému
prehláseniu odvolací súd uvádza, že E.. J. E. v čestnom prehlásení z 22. 07. 2008 (čl. XX) konkrétne
nešpecifikoval dokumenty, ktoré žalovanému odovzdal, taktiež vo svojej svedeckej výpovedi priamo na

pojednávaní bližšie neuviedol, aké konkrétne listiny mal odovzdať žalovanému (pojednávanie zo dňa
16. 02. 2011), pričom následne v čestnom prehlásení zo dňa 07. 02. 2012 si E.. J. E. konkrétne pamätal
určité dokumenty pod bodom 9 a 10, ktoré mal žalovanému odovzdať položením na stôl na zasadnutí
výboru Spoločenstva. Správne súd 1. inštancie vychádzal z ústnej výpovede svedka E.. E. J., keď oproti
čestnému prehláseniu z roku 2008 a jeho svedeckej výpovedi z februára 2011 v časovom slede cca 4

roky neskôr, si E. spomenul na konkrétne dva dokumenty, ktoré mal žalovanému odovzdať. Na takéto
čestné prehlásenie zo dňa 07. 02. 2012, ktoré bolo navyše vypracované E.. J. E. na opätovnú žiadosť
žalobcu, nebolo možné prihliadnuť, keď po cca štyroch rokoch a cca po viac ako roku od pojednávania,
na ktorom svedok neoznačil konkrétne dokumenty, tieto naopak jednoznačne v čestnom prehlásení zo
dňa 07. 02. 2012 označil celkom v počte 2 ks. Navyše, tak ako to uvádza i súd 1. Inštancie, žalobca

v konaní nepreukázal, že žalovaný i písomnosti, ktoré E.. J. E. uvádza v tomto čestnom prehlásení zo
dňa 07. 02. 2012 mal v čase vyhlásenia rozsudku stále u seba. Neobstojí tvrdenie žalobcu, že doklady
pod č. XX-XX má žalovaný v držbe len preto, že všetky sú z obdobia, kedy žalovaný vykonával funkciu
predsedu združenia. Žalobca v konaní nepredložil žiaden hodnoverný doklad o prevzatí a odovzdaní
listín (agendy), ktorých vydania sa žalobou voči žalovanému domáha.

18. Odvolací súd má za to, že napadnuté rozhodnutie súdu 1. inštancie nespĺňa náležitosti ust. § 157
ods. 2 OSP (v súčasnosti ust. § 220 CSP) a to v časti, v ktorej sa žalobca domáhal náhrady škody
vo výške 4153,35 eur. Súd je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným
pravidlámlogickéhovyjadrovania,pričomsúdpodľa§191ods.1CSPjepovinnýnavzájomsiodporujúce

dôkazy hodnotiť a zdôvodniť, bližšie uviesť, prečo niektoré z nich pokladá za nevieryhodné, prečo
niektoré odmietol vziať pri formulovaní svojho rozhodnutia do úvahy, prípadne aj prečo sa niektorými
dôkaznými návrhmi odmietol zaoberať vôbec. Dôvodná je preto námietka žalobcu uvedená v odvolaní,
že sa súd 1. inštancie nevysporiadal riadne so žalobným návrhom, pokiaľ sa týka uplatnenej sumy 4153,35 eur, keď súd 1. inštancie v odôvodnení len uviedol, že touto náhradou škody sa nezaoberal z
dôvodu, že minimálne dva predpoklady priznania náhrady škody neboli splnené. Takéto odôvodnenie
rozhodnutia súdu 1. inštancie je nedostatočné, zakladá vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia. V tejto

časti súd 1. inštancie bližšie neuviedol ako žalobu v tejto časti právne posúdil, z akých vykonaných
dôkazov vychádzal, aké minimálne dva predpoklady priznania náhrady škody neboli splnené. Odvolací
súd preto rozsudok súdu 1. inštancie vo zvyšnej napadnutej zamietajúcej časti petitu o zaplatenie 4
153,35 eur, ako aj v časti trov prvostupňového konania rozsudok súdu 1. inštancie zrušil a vec vrátil
súdu 1. inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.

19. Zamietajúca časť žaloby v bodoch 1,4,5 a bod 19 nebola odvolaním žalobcu napadnutá, a preto
rozsudok súdu 1. inštancie v tejto časti zostal právoplatný. Súd 1. inštancie v novom rozhodnutí zároveň
rozhodne i o trovách konania.

20. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0

(§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
- dovolací návrh (§ 428 CSP).